Ľudové noviny č. 20 / 2006

Druhé tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenie CSS

Dôraz na prípravu volieb slovenských samospráv

Po odznení maďarskej a slovenskej štátnej hymny sa 10. mája v sídle CSS začalo druhé tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS). Prítomní si po schválení programu vypočuli referát predsedu CSS Jána Fuzika o najdôležitejších, skôr politických udalostiach, ktoré sa udiali od predchádzajúceho zasadnutia VZ CSS.

Potom sa ujala slova podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, ktorá predostrela na prerokovanie návrh Správy o realizácii rozpočtu CSS a jej inštitúcií v roku 2005. Šéfredaktor Ľudových novín Imrich Fuhl informoval prítomných o tom, že nedávno sa stretol s generálnym riaditeľom Vydavateľstva Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft. Dr. Lászlóom Kodelom, ktorý zodpovedá za vydávanie nášho týždenníka. Pán Kodela upozornil na to, že z finančného hľadiska je vydávanie Ľudových novín v kritickej situácii, lebo podpora Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku kryje iba polovicu celkových ročných nákladov, druhú polovicu - vlastne straty - hradí vydavateľstvo. Generálny riaditeľ pritom uznáva, že náklady redakcie sú relatívne nízke, mzdy a honoráre sú skromné a počet zamestnancov je minimalizovaný. Úspory by bolo možné dosiahnuť len na úkor kvality novín. Preto je bezpodmienečne potrebné, aby sa majiteľ týždenníka (CSS) spolu s redakciou snažili nájsť riešenie a získať v budúcnosti vlastné finančné zdroje.

Predseda CSS Ján Fuzik informoval prítomných o tom, že 23. marca poslal prioritné úlohy CSS na rok 2007 predsedníčke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí PhDr. Vilme Prívarovej. Dňa 6. apríla poslal ďalší list, v ktorom doplnil už zostavený zoznam priorít, keďže nastala ťažká situácia v spojitosti s vydávaním Ľudových novín. V tomto liste požiadal pani predsedníčku, aby dodatočne evidovala ako prioritu CSS na rok 2007 záchranu kvality Ľudových novín, a to v hodnote 1 milión Sk. Pán Fuzik však zdôraznil, že táto finančná podpora všetky straty, ktoré činia 5 miliónov Sk, ani zďaleka nepokryje. CSS a redakcia sa však budú snažiť možnými úspornými opatreniami a hľadaním ďalších finančných zdrojov a sponzorov zachrániť nielen kvalitu našich novín, ale aj pracovisko prevažne mladých slovenských novinárov.

V ďalšej časti zasadnutia poslanci VZ schválili správu o hospodárení CSS a jej inštitúcií v roku 2005. Ján Fuzik predostrel návrh na modifikáciu štatútu CSS, ktorú si vyžiadala novela menšinového zákona. Upozornil na to, že z finančných dôvodov sa zatiaľ nepodarilo založiť samostatný úrad CSS, ktorý v novom volebnom cykle od 1. januára 2008 bude už rozpočtovou organizáciou. Ďalej podľa modifikovaného menšinového zákona konflikt záujmov nedovoľuje, aby vedúci inštitúcií CSS boli členmi Valného zhromaždenia CSS. Poslanci schválili návrh, ako aj návrh modifikácie Zakladajúcej listiny Slovenského pedagogického metodického centra, ktorého pôsobnosť sa rozšíri aj na naše základné školy.

Ďalším rokovacím bodom bola príprava volieb slovenských menšinových samospráv. Predseda CSS Ján Fuzik sa zmienil o konkrétnych prípravách, v rámci ktorých sa konajú rôzne regionálne stretnutia. CSS v spolupráci so Zväzom Slovákov v Maďarsku pripravili letáky a plagáty. Informujú v nich voličov o tom, že Ústava a zákony Maďarskej republiky nám po prvý raz zaručujú, že v októbri 2006 si môžeme zvoliť naše slovenské samosprávy iba my, Slováci v Maďarsku. A to na miestnej úrovni, neskôr v župách a v hlavnom meste, ako aj na celoštátnej úrovni. Ak chceme využiť práva dané zákonom v prospech pretrvania a rozvíjania našej slovenskej národnosti, školstva a kultúry, prihlásme sa do zoznamu menšinových voličov - vyzval prítomných predseda CSS. J. Fuzik zároveň oznámil, že letáky a plagáty budú uverejnené v Ľudových novinách a rozošlú ich aj do regionálnych domov a slovenským organizáciám.

Návrh na udelenie vyznamenaní „Za našu národnosť“ predostrela podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, ktorá informovala prítomných, že CSS dostala 7 návrhov na fyzické osoby a na 4 kolektívy. V duchu uznesenia VZ CSS z roku 2003 návrhy posúdilo Predsedníctvo CSS a o navrhovaných kandidátoch hlasovali členovia VZ tajne. Vyznamenania odovzdajú v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši 1. júla 2006.

V záverečnej časti rokovania sa poslanci venovali aktuálnym otázkam. Predseda CSS Ján Fuzik s radosťou informoval prítomných, že predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer zo svojho 100 miliónového fondu poskytol pre projekty CSS 37 600 000 Ft. Pre Školu v prírode na Slovensku 30 miliónov a pre dve inštitúcie CSS - Dokumentačné stredisko a Slovenské osvetové centrum 7 660 000 Ft.

Členovia VZ CSS záverom odhlasovali návrh na uvoľnenie cenných papierov v hodnote 5 miliónov forintov na dokončenie Oblastného domu v Baňačke a preradenie 1 400 000 Ft z tohtoročného rozpočtu CSS, konkrétne z rubriky vecných výdavkov do osobných, ale nie na mzdy zamestnancov úradu.

Záverom druhého tohoročného zasadnutia člen VZ Karol Belicza s radosťou informoval prítomných o tom, že Ministerstvo školstva SR udelilo riaditeľke békeščabianskej školy Edite Pečeňovej a bývalému tajomníkovi Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Jánovi Chlebnickému Cenu sv. Gorazda.

(if)

Uznanie od materského štátu je najcennejšie

V utorok 9. mája zavítal na Dolnú zem minister školstva Slovenskej republiky László Szigeti, aby odovzdal najvyššie vyznamenania rezortu dvom učiteľom čabianskej slovenskej školy. Bývalý učiteľ, neskôr riaditeľ školy, vedecký tajomník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku na dôchodku Ján Chlebnický prevzal od ministra Veľkú medailu svätého Gorazda a súčasná riaditeľka školy Edita Pečeňová dostala Malú medailu svätého Gorazda.

Generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo pozval na slávnostné odovzdanie vyznamenaní do Domu slovenskej kultúry (DSK) popredných predstaviteľov Békešskej Čaby na čele s primátorom Jánosom Papom a Békešskej župy na čele s podpredsedom župnej samosprávy Lászlóm Bartókim. Prítomní boli aj národnostní spolupracovníci vyznamenaných, priatelia, kolegovia a predstavitelia školskej mládeže. Slávnosti sa zúčastnilo takmer 60 ľudí.

Minister školstva zavítal do Čaby so svojimi spolupracovníčkami: generálnou riaditeľkou Sekcie medzinárodnej spolupráce MŠ Dagmar Hupkovou, riaditeľkou kancelárie ministra Annamáriou Šubovou a hlavnou radkyňou odboru Katarínou Čamborovou. Na slávnosť prišiel aj veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý spolu s generálnym konzulom Š. Daňom navrhol prípravnej komisii vyznamenať našich dvoch pedagógov. Prichádzajúcich hostí vítali na dvore DSK deti zo slovenskej materskej školy kytičkami konvaliniek. Po oboch hymnách žiačka 8. triedy slovenskej školy Šára Hajtmanová zarecitovala báseň Pavla Bunčáka Prostá reč. Slávnosť hudobne spestrilo čabianske Telemanovo trio. Minister L. Szigeti vo svojom príhovore rozprával o poslaní a úlohe pedagógov, pričom zvlášť zdôraznil mimoriadnu úlohu menšinových pedagógov.

Medaily udelili pri príležitosti Dňa pedagógov, ktorý je na Slovensku 28. marca. Pri odovzdávaní cien o vyznamenaných osobnostiach odznelo:

Ján Chlebnický sa narodil 14. júna 1937 v Slovenskom Komlóši. Na čele čabianskej slovenskej školy stál približne poldruha desaťročia. od roku 1991 bol vedeckým tajomníkom VÚSM. Bol organizátorom budovania vzťahov medzi ústavom a vedeckými ústavmi, ako aj vysokoškolskými katedrami doma a na Slovensku. Túto jeho činnosť ocenili zvolením za čestného člena Slovenskej národopisnej spoločnosti SAV.

Ján Chlebnický sa medzi prvými usiloval vybudovať vzťahy medzi ústavom a slovenskými samosprávami, aktivizovať dovtedy neznáme zdroje, vzbudiť záujem miestnych občanov o vlastnú kultúru, jazyk a výchovu.

Edita Pečeňová patrí k významným predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Jej úspešná pedagogická práca riadiace schopnosti, zodpovednosť a príkladný vzťah k žiakom, učiteľom a rodičom žiakov školy ju predurčili na funkciu riaditeľky, ktorú zastáva od roku 1997. Mimo svojej pedagogickej a riadiacej činnosti sa celý život aktívne angažuje v národnostnom živote Slovákov v Maďarsku, a to na miestnej i celoštátnej úrovni.

Ján Chlebnický sa poďakoval za vyznamenanie slovami: „Myslím si a zdá sa mi, že život nie je ľahký. Ja sa pokladám za veľmi šťastného, keďže som od svojich rodičov dostal do vena krásny poklad, pekné slovenské komlóšske nárečie. Tento jazyk som si cibril, zdokonaľoval na všetkých stupňoch nášho domáceho slovenského školského systému. Veľmi som sa tešil tomu, že počas celej svojej aktívnej činnosti som mohol pracovať s týmto jazykom. Mimoriadne sa teším vysokému vyznamenaniu. Keďže človek nikdy nepracuje sám, toto uznanie je aj uznaním tých kolektívov, v ktorých som pracoval a zároveň uznaním všetkých Slovákov v Maďarsku. Ďakujem, že ste pozitívne ocenili našu prácu.“

Edita Pečeňová sa za ocenenie svojej práce poďakovala nasledovne: „Byť národnostným občanom znamená zodpovednosť, dôstojnosť, pevnú vieru a silu robiť každý deň všetko, čo sa dá. Tento osud nikdy nebol ľahký a vyžaduje od človeka veľmi veľa energie a síl. Mňa inšpiruje prostredie, v ktorom sa pohybujem, dáva mi silu, spolupatričnosť dolnozemských Slovákov. Inšpiruje ma učiteľský zbor, ktorému som nesmierne vďačná, lebo človek sám nemôže dosiahnuť nič, potrebuje k tomu spolupracovníkov. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi veľvyslancovi a pánovi generálnemu konzulovi za vysoké vyznamenanie. Som presvedčená, že pre národnostného občana je najcennejším uznaním to, keď si ho všimne materský štát.“

Po odovzdaní vyznamenaní boli všetci prítomní hosťami Ministerstva školstva SR na recepcii v Hoteli Fiume. Vzácni hostia potom odcestovali z Čaby do Slovenského Komlóša, kde sa po krátkom privítaní na radnici u primátorky mesta Ireny Szencziovej Divičanovej osobne presvedčili o postupe výstavby budovy slovenskej školy, ktorej základný kameň položili pred rokom, pri návšteve podpredsedu vlády SR Pála Csákyho.

(ai)

Porada v CSS s predstaviteľmi Národného osvetového centra

Dňa 3. mája zavítala do sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy trojčlenná delegácia Národného osvetového centra v Bratislave na čele s generálnym riaditeľom PhDr. Jánom Tazberíkom. Na pracovnej porade, kde zo strany Slovákov v Maďarsku boli prítomní predstavitelia Celoštátnej slovenskej samosprávy (predseda Ján Fuzik, podpredsedníčka Etelka Rybová, predsedníčka kultúrneho výboru Alžbeta Hollerová Račková a kultúrna referentka Daniela Onodiová), Zväzu Slovákov (predsedníčka Ruženka Egyedová-Baráneková) a Slovenského osvetového centra (riaditeľka Katarína Királyová), sa hovorilo predovšetkým o možnostiach účasti Slovákov v Maďarsku na kultúrnych aktivitách organizovaných NOC, ako aj o vysielaniach odborníkov zo Slovenska za finančnej pomoci Národného osvetového centra.

Po minuloročnej návšteve ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, kde sa stretol s predstaviteľmi spolkov, organizácií a niektorých inštitúcií Slovákov v Maďarsku, ministerstvo kultúry nariadilo Národnému osvetovému centru vypracovať formu možnej spolupráce NOC s kompetentnými slovenskými inštitúciami a organizáciami v Maďarsku. K spolupráci pridelilo aj patričné finančné zdroje. Rokovania s odborným pracovníkom Národného osvetového centra Mgr. Art. Štefanom Zimom sa začali v zime na spoločnom zasadnutí Predsedníctiev CSS a ZSM v Hronci na Slovensku.

Na májovej pracovnej porade, kde okrem generálneho riaditeľa PhDr. Jána Tazberíka a odborného pracovníka Mgr. Art. Štefana Zimu bol prítomný aj riaditeľ Ústavu tradičnej kultúry NOC Mgr. Jozef Burič, sa hovorilo predovšetkým o konkrétnych kultúrnych podujatiach NOC, na ktorých bude zabezpečená aj účasť predstaviteľov našej Slovače, o konkrétnych termínoch, o počte možných účastníkov z Maďarska a o financiách, ktoré sú k dispozícii na jednotlivé aktivity. Takými sú napríklad z oblasti literatúry, divadla a dramatickej tvorby Zlatá priadka v Šali, Scenická žatva v Martine, resp. Hviezdoslavov Kubín. Na poli tradičnej kultúry a folklóru koncom mája sa tri páry z Maďarska zúčastnia prehliadky sólového ľudového tanca vo Vranove nad Topľou, ďalšie možnosti sa naskytnú na stretnutí tanečníkov z radov detí, ktoré je súčasťou projektu V4, na prehliadke malých primášov, resp. detskej ľudovej hudby. NOC podporuje kultúrnu činnosť Slovákov v Maďarsku aj vyslaním odborníkov na jednotlivé aktivity, pokrytím výdavkov lektorov a členov porôt zo Slovenska (prehliadka detského divadla Deti deťom, Spievanky a veršovačky ZSM, Folklórny festival v Banke a iné). NOC sa podujme na vyslanie dvoch choreografov, podľa možnosti štýlovo rozdielnych, na 7 dní do kruhu Slovákov v Maďarsku, ako aj majstra ľudových remesiel (drotára alebo čipkára, resp. všestranného odborníka) na týždeň. V tejto súvislosti sa vytvorila živá diskusia o našom dávnom nároku prijať hosťujúcich osvetárov, ktorí podobne ako hosťujúci učitelia by svojou činnosťou mohli pozitívne ovplyvniť miestnych aktivistov tak odborne, ako aj jazykovo. V niektorých osadách, kde je snaha o založenie detského dramatického krúžku, ale v dôsledku zaťaženosti pedagógov k tomu zatiaľ nedošlo, by bol vítaný aj polročný pobyt odborníka zo Slovenska, hoci aj s týždennou dochádzkou. Finančné možnosti NOC však tohto roku umožňujú pokrytie výdavkov týždenného pobytu osvetového pracovníka zo Slovenska, o dlhších pobytoch sa rozhoduje na vyššej úrovni (ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva). Pritom je dôležité, aby v prípade jednorázových pobytov, ale dlhodobej práce odborníka v našom kruhu, bola zabezpečená kontinuita, t. j. návrat tej istej osoby práve v záujme odborného reťazenia.

Záverom sa účastníci porady dohodli na vydaní prvých dvesto strán rukopisu rozsiahlej práce Klimenta Ondrejku o Slovákoch v Maďarsku, ako aj o prezentovaní Slovákov v Maďarsku spolu s aktivitami NOC na stranách časopisu Národná osveta.

(cs)

Stretnutie Slovákov v Malej Tarči

Členovia Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina sa stretli 5. mája v Malej Tarči. Spolok združuje deväť obcí - Cinkotu, Čemer, Dabaš-Šáru, Ečer, Išaseg, Kerepeš, Malú Tarču, Veľkú Tarču a Kerestúr, ale záujem pripojiť sa prejavili aj Albertirša, Maglód, Peterka, Piliš a Šóškút.

Zo strany hostiteľov pozdravila prítomných Katarína Szabóová-Tóthová. Zvlášť privítala predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika a podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú. Miestny ženský spevácky zbor Rozmarín zaspieval pôvodné malotarčianske slovenské piesne. Potom predseda spolku Čaba Ondrej Aszódi hovoril o úlohách potomkov Slovákov, ktorí sa usadili v okolí Pešti. Zdôraznil, že od svojich predkov sme zdedili nielen pozemky a majetok, ale aj ich jazyk a kultúru a našou povinnosťou je zachovať ich. Oboznámil členov spolku so štatistickými údajmi Slovákov žijúcich v tomto regióne.

Po úvodných slovách Ján Fuzik oboznámil členstvo s novým menšinovým zákonom. Hovoril o novom volebnom systéme a úlohách z neho vyplývajúcich, najmä však o zodpovednosti regionálneho spolku v súvislosti s voľbami. Po prednáške pán predseda odpovedal na otázky poslucháčov.

Vydarená diskusia sa skončila programom druhého malotarčianskeho ženského speváckeho zboru Nezábudky, ktorý tiež zaspieval miestne slovenské piesne.

Členovia spolku jednohlasne schválili prijatie ďalších členov - obcí Albertirša, Maglód, Peterka a Šóškút.

(kszt)

Obecné dni vo Veľkej Tarči

V posledný aprílový víkend sa vo Veľkej Tarči, slovenskej obci neďaleko Budapešti, konali Obecné dni. V rámci dvojdňového podujatia sa okrem prezentácie slovenských súborov z blízkeho a vzdialenejšieho okolia uskutočnili rôzne športové preteky, súťaž vo varení, ako aj odhalenie tabule základnej umeleckej školy a slávnostné odovzdanie Domu zdravia. Programy sa v obidva dni skončili spoločnou veselicou účinkujúcich.

Obecné dni sa začali v sobotu krojovaným sprievodom účinkujúcich, potom sa konala slovenská bohoslužba v miestnom evanjelickom kostole, na ktorej kázal farár Slovenského ev. cirkevného zboru v Budapešti Atila Spišák. Obecné dni na javisku, vytvorenom pri miestnom Dedinskom múzeu, oficiálne otvorila starostka Veľkej Tarče Lenka Čielková Tóthová, ktorá zdôraznila, že miestny súbor často vystupuje v okolitých slovenských obciach. Tieto dni sú dobrou príležitosťou, aby do Veľkej Tarče zavítali súbory zo spriatelených obcí. veď v našich spoločných tradíciách máme zdroje energie do budúcnosti - povedala. Pani starostka zároveň vyslovila slová vďaky predsedníčke miestnej Slovenskej samosprávy Márii Galántaiovej za jej aktivitu v oblasti zachovávania tradícií, vyzdvihla jej agilnosť pri vydaní publikácie „Veľká Tarča v obrazoch“ a odovzdala jej darček a finančnú odmenu miestneho poslaneckého zboru. Pred kultúrnym programom sa obecenstvu prihovoril aj miestny ev. farár György Baranka, ktorý vyzdvihol o. i. dôležitosť spolupatričnosti v kolektíve a pripomenul príchod Slovákov do tohto kraja, časť ktorých sa neskôr vydala na ďalšiu cestu do iných regiónov a usadila sa medziiným v jeho rodnej Békešskej Čabe. Po spoločnej modlitbe sa v kultúrnom programe vystriedali rôzne kultúrne telesá, hlavne zo slovenských obcí z okolia Pešti. Okrem miestneho speváckeho zboru Venčok, ktorý vystúpil s kyticou slovenských piesní, sa prezentoval aj dvojročný tanečný súbor miestnej základnej umeleckej školy so slovenskými tancami. Slovenské piesne a zvyky z neďalekého Rákoškerestúru predstavil tamojší ženský zbor spolu s mladými tanečníkmi. Z ďalšieho budapeštianskeho obvodu, z Cinkoty, prišiel pred niekoľkými rokmi založený spevácky zbor Sloveniek a z Kerepešu zavítal na oslavy páví krúžok s ukážkou maďarských a slovenských ľudových piesní. Susednú Malú Tarču zastupoval súbor Panónia s temperamentnými tancami. Vo Veľkej Tarči vystúpil aj Folklórny spolok Lipa z Budapešti so skvostami zo svojho repertoáru. Ečerčania sa prezentovali s dvomi kultúrnymi telesami - staršie ženy zatancovali marš a tanečná zložka spolku Zelený veniec sa predstavila s dvoma choreografiami. Slovenské piesne z trošku vzdialenejšieho regiónu, z Pilíša, prinieslo do Veľkej Tarče spevácke trio Zahučali hory z Mlynkov. Na radosť divákov sa niektoré z účinkujúcich súborov vrátili na javisko aj druhýkrát.

Druhý deň obecných osláv patril súťažiam a slávnostným obradom. Po vyhlásení výsledkov športových pretekov a súťaže vo varení v kotlíkoch, ako aj vystúpení dramatického krúžku miestnych školákov na budove Základnej školy Oszkára Blaskovitsa odhalili tabuľu základnej umeleckej školy a odovzdali novú budovu Domu zdravia.

V rámci dvojdňových osláv miestnym obyvateľom a hosťom Veľkej Tarče v Dedinskom múzeu prezentovali výtvarné práce žiakov základnej školy.

(cs)

Študentský literárny máj

Slovenský inštitút v Budapešti (SI) a Katedra slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe (KUPP) usporiadali už druhý ročník prekladateľskej súťaže Študentský literárny máj. Podujatie vyvrcholilo 8. mája v Slovenskom inštitúte. Stretnutie otvoril riaditeľ SI Milan Resutík slovami, že toto podujatie sa druhým ročníkom stáva tradíciou. Hlavný organizátor súťaže Doc. PhDr. Peter Káša CSc., lektor KUPP v Pilíšskej Čabe, predstavil hosťa, dramatika Karola Horáka, ktorý sa vo svojich dielach venuje osudom a ideálom osobností slovenského národného hnutia. Prostredníctvom videoprojekcie z jeho drámy …Príď kráľovstvo Tvoje… priblížil prítomným mladícky program a kľúčové udalosti v živote vedúcej osobnosti slovenského romantizmu Ľudovíta Štúra (1815 - 1856).

Keďže povinnou prekladovou literatúrou boli básne a próza Ivana Krasku (1876 - 1958), odzneli Kraskove verše aj próza v podaní Mirona Pukana z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (FFPU). Melodické verše, zvláštnu prózu, vystriedala prednáška Prof. PhDr. Jána Gbúra, CSc. (FFPU) o Kraskovej tvorbe, vysvetlenie, prečo je básnikova poézia a próza zvláštna, čím je nová, dešifrovanie jeho pseudonymu. Filozofické postrehy o tvorbe Ivana Krasku z pohľadu nedokonalosti nášho videnia, ktoré nás oslobodzuje od reflexie, interpretácia kraskovského symbolu topoľov boli témou vystúpenia lektora Segedínskej univerzity PhDr. Juraja Briškára, PhD. Slová prednášateľov potvrdili súhrnný názov tejto časti popoludnia: Ivan Krasko a jeho nadčasová modernosť.

S napätím očakávané vyhlásenie výsledkov začal svojím pozdravom predseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, básnik a prekladateľ Alexander Kormoš. Vyslovil názor, že prekladať básne Ivana Krasku je tvrdý oriešok… sonet je jedna z najviazanejších básnických foriem. Potom sa venoval teórii prekladu. Pred vyhlásením výsledkov každému mladému prekladateľovi daroval svoju knihu ľúbostnej lyriky. Ďalší člen poroty PhDr. Marcel Pilecky, PhD. osvetlil niektoré závažné chyby. Ozrejmil poslucháčom, že každý preklad má svoj osobitý mikrosvet a vyjadril úctu všetkým, ktorí sa odhodlali prekladať. Docent Karol Wlachovský hodnotil preklady v tretej kategórii - preklady z maďarského do slovenského jazyka. Z vlastnej skúsenosti vie, že zašifrovaný text je potrebné najskôr dešifrovať. Prekladanie je podľa neho maratónsky beh, ktorý nikdy nemá koniec.

V preklade poézie Ivana Krasku a poézie podľa voľného výberu sa na 1. mieste umiestnila Mária Klimajová, poslucháčka Pedagogickej fakulty Vysokej školy S. Tešedíka v Sarvaši (VŠST), na 2. mieste tiež poslucháčka VŠST Klára Husárová a na 3. mieste Katalin Csíkányová z KUPP v Pilíšskej Čabe. V kategórii preklad prózy Svadba od I. Krasku a ďalšieho autora podľa vlastného výberu obsadila 1. miesto Zuzana Plavecová z KUPP, 2. miesto Nora Bakóová z ELTE a 3. miesto Jozef Pócsföldi z KUPP. V preklade prózy Vernosť od maďarskej autorky Edity Öllösovej sa na druhom mieste umiestnila poslucháčka VŠST Edita Srnková. Úspešní prekladatelia boli odmenení hodnotnými slovenskými knihami, diplomom, ktorý prevzali z rúk riaditeľa SI Milana Resutíka a docenta Petra Kášu. Najlákavejšiu výhru - pobyt na letnom kurze STUDIA ACADEMICA SLOVACA v Bratislave - prevzala z rúk riaditeľky Domu zahraničných stykov pri Ministerstve školstva SR PhDr. Zlatice Havlíkovej študentka Nora Bakóová.

Erika Fajnorová

Praktické princípy umeleckého prekladu

Pri preklade umeleckého diela sa uskutočňujú tri princípy:

1. prevod diela z jedného prirodzeného jazyka do druhého

2. prevod diela z jedného času (vznik originálu) do druhého času (vznik prekladu)

3. prevod diela z jedného kultúrneho prostredia do druhého

Preklad a jeho realizátora možno skúmať ako jav bilingvistický. Prekladateľ ako dvojjazyčná osoba realizuje aj jazykový kontakt. Dvojjazyčnosť prekladateľa otvára texty, mení ich uzavretosť na otvorenosť. Umožňuje tak realizovať iný literárny kód. Preklad je vec štylistická, a to je významná črta, odlišujúca model umeleckého prekladu od každodenného bilingvizmu. Každé literárne dielo je aktom komunikácie. Úlohou literatúry je tvorba a komunikácia. Literatúra komunikuje nielen v rámci svojho vlastného (národného jazykového) priestoru, ale aj medziliterárne.

Z hľadiska literárnej histórie sa dá konštatovať, že preklad plní diferenciačnú funkciu vtedy, keď môže byť vo vývine národnej literatúry v službách jedinečného, privlastneného. Rozbor prekladu má mať induktívny charakter a má smerovať k odhaľovaniu prvkov obohacujúcich prijímaciu literatúru.

Spoločenská hodnota môže zvyšovať estetickú účinnosť textu a zvyšovanie estetickej hodnoty textu vyvoláva vzrast jeho spoločenského významu. Pre interpretáciu je táto téza veľmi dôležitá. Stretneme sa s ňou napríklad pri výbere textu na preklad. Pri preklade sa musia uviesť do súladu zložky textu povrchové so zložkami hĺbkovými. Preklad jednej zložky sa nesmie realizovať na úkor druhej zložky. Je to badateľné najmä pri prekladaní poézie, keď fetišizácia verša, rýmu, rytmu a zvukovej výstavby u prekladateľa narúša zavše jeho vzťah k hĺbkovým rozmerom textu, a dochádza často k jeho zotretiu. Preto prekladateľ nesmie uprednostňovať len jednu rovinu textu, v opačnom prípade by jeho preklad bol prekladom len príslušnej roviny textu a nie komplexného umeleckého diela.

Ekvivalencia a posun

Prekladateľ musí text nielen správne interpretovať, ale aj voliť také riešenia, aby umožnil podobnú rekonštrukciu aj čitateľovi cudzojazyčnému, pričom musí rešpektovať autorský zámer a neprezradiť viac, ako bol ochotný vypovedať sám autor.

Negatívny významový posun v preklade vzniká v dôsledku nepochopenia originálu. Ale nie každý odklon od pôvodného jazykového vyjadrenia možno hodnotiť ako chybu, či negatívny faktor. K výrazovým posunom dochádza nielen preto, že prekladateľ chce dielo udomácniť v kontexte inej literatúry, ale aj preto, že sa ho usiluje čo najvernejšie vyjadriť, zmocniť sa textu v jeho totalite. Tvorba prekladu spočíva v umení byť verným originálu ako celku. Preto sa vernosť a voľnosť v preklad nemôžu klásť proti sebe, ale treba ich realizovať v dialektickej súhre. Niet vlastne ideálnej, dokonalej vernosti, ani voľnosti. Každá z nich obsahuje niečo z tej druhej. Tzv. absolútny preklad neexistuje ani teoreticky, ani prakticky. Hľadisko nemožnosti prekladu je užitočné, lebo upozorňuje na rôzne nepreložiteľné situácie, ktoré rozdeľujeme podľa jazykových a tematických hľadísk. Napr. slovná hra je často nepreložiteľná. Jestvuje však spôsob, ako v preklade funkčne nahradiť chýbajúce prvky originálu. Funkčný výrazový posun je optimálnym variantom originálu. Od prekladateľa sa očakáva schopnosť jazykovej tvorivosti, v ideálnom prípade by prekladateľ mal byť rovnako progresívnym a odvážnym jazykovým tvorcom ako pôvodný autor.

Autor má pred sebou celú estetickú skutočnosť, vo sfére témy je relatívne neobmedzený a nezávislý. Prekladateľ však disponuje len skutočnosťou, ktorá je zafixovaná v origináli. Kontext kultúry, v ktorej text vznikol, sa demonštruje predovšetkým v téme, ako v prírodných a spoločenských reáliách, v historickom a krajovom kolorite (zafarbenie textu), v kultúrnych archetypoch. Pri prekladaní dochádza ku konfrontácii dvoch kultúrnych systémov na komunikačnej a textovej rovine. Prekladateľ nemôže jednoducho prepisovať slová z jedného jazyka do druhého. Tak by nevznikol umelecký preklad. Musí rešpektovať význam slov, ich významovú hodnotu, ktorá ich zapája do vyšších výrazových súvislostí básnického prejavu. Prekladateľ prekladá nielen slová, ale aj myšlienky a city.

Slang v preklade

Slang definujeme ako súbor nespisovných jazykových prostriedkov rozličného pôvodu, ktoré sa všeobecne používajú, alebo sú všeobecne zrozumiteľné a ktoré celkom alebo do značnej miery stratili príznak svojho pôvodu. Slangové prostriedky tvoria súčasť aktívnej alebo pasívnej slovnej zásoby.

Naturalizácia a exotizácia v preklade

Ak sú v preklade prvky domáce v prevahe nad prvkami cudzími, ide o naturalizáciu prekladu, čo znamená úplné prenesenie originálu do domáceho prostredia. Ak sú v preklade cudzie prvky v prevahe nad prvkami domácimi, ide o exotizáciu prekladu. Z tohto aspektu poznáme aj tretí typ prekladu, keď prvky domáce a cudzie sa udržujú v rovnováhe.

Alexander Kormoš

„Aby žiaci spoznali osobnosti, ktoré by mohli byť ich vzorom...“

Súťaž VÚSM „Zo školských lavíc do života II.“

V Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa 5. mája konala prezentácia najúspešnejších prác a vyhodnotenie súťaže Zo školských lavíc do života II., ktorú vypísal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku za finančnej podpory Ministerstva školstva Maďarskej republiky.

Cieľom súťaže, ktorá bola zameraná na vedecký výskum a spracovanie vplyvu slovenskej školy na absolventa, bolo o. i., aby žiaci spoznali osobnosti, ktoré by mohli byť ich vzorom a aby napísaním slohovej práce objavili tvorivé dimenzie využitia nadobudnutých jazykových schopností a zručností. Prostredníctvom súťaže deti a mladí študenti boli zapojení aj do sociolingvistického výskumu VÚSM, čo v značnej miere prispelo k vytváraniu vzťahov medzi študujúcou mládežou a našou vedeckou inštitúciou. Po vyplnení vstupného dotazníka s bývalým absolventom slovenskej školy súťažiaci museli napísať prácu o respondentoch, pritom žáner nebol určený, žiaci si mohli vybrať životopis, rozprávanie, interview, resp. iné formy spracovania. Po posúdení súťažných prác najúspešnejší autori dostali možnosť prezentovať svoje dielo aj pred verejnosťou a presvedčiť porotu o svojich schopnostiach aj ústne.

Na slávnostnej prezentácii a vyhodnotení súťažných prác v mene organizačného výboru pozdravil prítomných vedecký pracovník VÚSM Alexander Ján Tóth, ktorý vyslovil radosť z veľkého záujmu a zároveň podrobne informoval prítomných o organizovaní podujatia. Vyhodnotenie súťaže slávnostne otvoril generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo, ktorý o. i. zdôraznil: „Je veľmi dobrým počinom Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, že vytvára možnosti pre žiakov jednotlivých slovenských škôl v Maďarsku, aby sa nielen v rámci vyučovacích hodín, ale aj vo voľnom čase vracali k danostiam, ktoré sú veľmi vzácne, t. j. k hodnotám slovenskej menšiny, prítomnej v tejto oblasti približne tristo rokov...”

Na samotnej prezentácii, ktorá prebiehala v troch vekových kategóriách, žiaci po predstavení svojich prác odpovedali na otázky poroty, ktoré im položila vopred písomne, resp. na mieste ústne, so zámerom vyjasniť použité pojmy, priblížiť podrobnosti a presvedčiť porotu o schopnosti komunikovať v slovenčine. Účastníci pritom šikovne využili rôzne pomocné predmety (napr. diela respondentov), kým hlavne v kategórii „starších“ študentov sa objavila aj najnovšia technika, t. j. počítač s projektorom. Na súťaži, ktorá svojím ovzduším pripomínala kedysi populárne čitateľské súťaže slovenských škôl v Maďarsku, žiaci spracovali životné osudy ľudí zo svojho okolia, hlavne svojich otcov, ale aj našich literátov a aktivistov slovenského národnostného života. Najväčšej obľube sa však tešili súčasní, resp. bývalí pedagógovia súťažiacich. Dôvod výberu vystihol študent Gymnázia Pétera Vajdu v Sarvaši Juraj Rágyanszki v záverečnom slove svojej práce takto: „Budúcnosť slovenčiny na Dolnej zemi je v rukách učiteľov. Súčasných a budúcich učiteľov slovenčiny.“

Vo vyhodnotení prác I. vekovej kategórie, teda žiakov základných škôl, v mene poroty pozostávajúcej z učiteľky slovenčiny z Mlynkov Marty Papučkovej Glückovej a školskej referentky Celoštátnej slovenskej samosprávy Márie Matejdesovej sa slova ujal jej predseda, vedecký tajomník VÚSM na dôchodku Ján Chlebnický, ktorý povedal: „Všetci z 13 súťažiacich boli v podstate víťazmi, všetky práce boli hodnotené pozitívne. Je potešiteľné, že okrem všetkých piatich dvojjazyčných škôl sa súťaže zúčastnila aj žiačka školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, a to z Čívu (Georgina Patóová). Kritériá pri určení konečného poradia boli nasledovné: vplyv školy na životné dielo dotyčného (v prípade staršej generácie vplyv evanjelickej, resp. katolíckej školy, v ktorých sa slovenčina vyučovala), vplyv dotyčného na svoje prostredie (slovenské prostredie v širšom slova zmysle), realizácia vytýčeného cieľa s dôrazom na obsahovú stránku súťažných prác, ďalším kritériom bola formálna stránka, kompozícia, štýl a jazyk práce, pritom sme brali do úvahy aj jazykové vedomosti, preukázané počas prezentácie, ktoré dodávajú reálnejší obraz o jazykovej znalosti účastníkov, a samozrejme, kritériom bola aj samotná prezentácia...

V I. vekovej kategórii získal prvú cenu Gejza Gallyas z Nového Mesta pod Šiatrom za spracovanie životného diela R. Petika (pripravujúca učiteľka Viera Mohayová), na druhom mieste skončila Beatrix Hrušková zo Sarvaša za prezentáciu života svojej prababky (pripravujúca učiteľka Magdaléna Pažická), tretie miesto udelila porota Danielovi Fuhlovi z Budapešti (za spracovanie diela svojho otca - básnika Imricha Fuhla, učiteľka Angelika Hanušková) a Kataríne Karkušovej zo Slovenského Komlóša za predstavenie životnej púte O. Lopušného (učiteľka Ľubomíra Rollová), ako aj dvojici Anette Lovászovej a Zite Škorkovej zo Sarvaša za zobrazenie životnej dráhy učiteľky-bábkarky Anny Voškovej (pripravujúca učiteľka Anna Kondačová).

V II. a III. kategórii hodnotila práce študentov stredných a vysokých škôl porota v zostavení: Prof. PhDr. Brigita Šimonová, CSc., z UMB v Banskej Bystrici, PhDr. Mária Barthová Fazekašová, CSc., z Rímskokatolíckej vysokej školy Jánosa Vitéza v Ostrihome a vedecká pracovníčka VÚSM PhD. Anna Kováčová. Profesorka Šimonová vo svojom hodnotení zdôraznila, že kritériá v určení poradia boli podobné ako v prvej kategórii, pričom v týchto kategóriách porota určila predbežné poradie už po písomnej časti. Pri ústnej prezentácii rešpektovali predovšetkým schopnosť vystupovať samostatne pred verejnosťou, suverenitu študenta, jeho úroveň ovládania jazyka tak, aby mal komunikatívnu funkciu. Dôležitým hľadiskom bolo, aby prezentácia nebola iba čítaním už napísaného, ale aby sprostredkovala vlastnými slovami to, čo súťažiaci spracovali.

V druhej kategórii boli udelené dve prvé ceny: Kataríne Mohayovej z Nového Mesta pod Šiatrom (Gymnázium L. Kossutha) za spracovanie života svojho otca (pomocníčka Viera Mohayová) a Nataši Kókaiovej z čabianskeho slovenského gymnázia za prezentáciu životnej dráhy učiteľky Zuzany Roszikovej (pripravujúca učiteľka Zuzana Benková). Na druhom mieste sa umiestnil Robert Galát tiež zo Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, ktorý spracoval život pedagóga Michala Lásika (pod vedením Márie Ištvánovej). Tretiu cenu získal spomínaný Juraj Rágyanszki za prezentáciu diela Anny Lentvorskej (pri práci ho usmerňovala Erika Fajnorová).

V III. vekovej kategórii nebola udelená prvá cena. Druhé miesto získali Edita Srnková za predstavenie života pedagogičky Edity Pečeňovej a Anika Laurineczová za prezentáciu diela učiteľky Kataríny Szászovej. Tretiu cenu dostala Mária Klimajová za zobrazenie životnej dráhy Judity Fábriovej, členky VZ CSS. Všetky tri vysokoškoláčky sú poslucháčkami Pedagogickej fakulty Vysokej školy Samuela Tešedíka v Sarvaši, ich pomocnými profesorkami boli Anna Lentvorská a Erika Fajnorová.

Záverom podujatia, ktoré okrem Ministerstva školstva MR podporil aj Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, súťažiacim a ich pedagógom zagratulovala a poďakovala za prácu riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, PhD. Alžbeta Hornoková Uhrinová slovami: „...obohatili ste nielen svoje vedomosti, ale prispeli ste aj k obohacovaniu poznatkov o minulosti a súčasnosti Slovákov v Maďarsku...“

(la-)

Ečer - Prievidza - Šumperk

Spriatelené škôlky

Materská škola na Andrássyho ulici v Ečeri je zapojená do európskeho projektu nadácie Tempus. Jej partnermi sú materské školy z Prievidze (Slovenská republika) a zo Šumperku (Česká republika). V spoločnom programe sa zameriavajú na štyri ročné obdobia - vymieňajú si práce svojich zverencov a vystavujú ich, aby si takto priblížili svoje aktivity, zvyky, tradície, mesto a krajinu, kde žijú. Na štvordňovom stretnutí v Ečeri pedagógovia s radosťou zistili, že je veľa takých piesní, hier a tancov, ktoré vyučujú vo všetkých troch škôlkach. Z týchto piesní vydajú spoločnú trojjazyčnú CD-platňu. Hostia však počas svojej návštevy nielen pracovali, ale sa aj zoznamovali s okolím. Takto sa stretli so starostom Istvánom Harazinom a notárom Zoltánom Bartom, pričom folklórna skupina tamojších Slovákov Zelený veniec im predstavila kultúrny program. Hostia vyjadrili radosť z toho, že napriek blízkosti hlavného mesta Ečerčania si zachovali slovenskosť a aj svoje deti vychovávajú v národnostnom duchu. Nasledujúce spoločné pracovné stretnutie sa uskutoční v Českej republike, kde budú pokračovať v spoločnej práci.

(aszódi-ef)

Databáza Slovákov v zahraničí

Minister kultúry SR Rudolf Chmel sa 9. mája stretol s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmou Prívarovou. Diskutovali najmä o propagácií kultúry našich krajanov v materskej krajine a o vytvorení ústrednej informačnej databázy o histórii, kultúre a spôsobe života Slovákov v zahraničí. Rokovali aj o grantovom systéme na podporu krajanských spolkov a organizácií v zahraničí.

Rozlúčková slávnosť čabianskych maturantov

Hovorí sa, že každý začiatok je ťažký. Maturanti môžu pokojne dodať: Ani konce nie sú jednoduché. Rozdiel je len v tom, že s koncom sa spája množstvo krásnych zážitkov, nadviazaných priateľských vzťahov, nových poznatkov a spomienok, ktoré robia rozlúčky tak smutne krásne.

Študenti štvrtého ročníka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe sa rozhodli urobiť prvý rázny krok do života dospelých 6. mája. Spoločne ruka na pleci so svojou triednou učiteľkou Zuzanou Tóthovou prešli kvetmi vyzdobenou školou, aby na školskom dvore povedali svojim učiteľom, rodičom a spolužiakom ĎAKUJEME!

Rozlúčka... Každý rok sa opakuje a vždy je iná. Kým vlani sme vyprevádzali do života 15 študentov, tak tohto roku ich bolo iba sedem. Sedem statočných, ktorí vydržali až do konca. Ešte ich čaká maturita, ale niet pochýb, že ju zvládnu. Už počas gymnaziálneho štúdia dosiahli pekné úspechy s tromi projektovými prácami, traja študenti boli úspešní v celoštátnom kole OKTV zo slovenského jazyka a literatúry a celkovo získali sedem celoštátnych cien.

Ich ciele sú naďalej vysoké. V prihláškach na ďalšie štúdium figuruje právnická a lekárska fakulta, ekonomický a učiteľský smer, odbor slovenčina a dejepis, učiteľstvo na prvom stupni a v materskej škole.

Milá Ágota, Anet, Judit, Peťo, Robi, Ungi a Zsolti, máme vás radi a držíme vám palce.

(pž)

Literárne popoludnie s časopisom Barátság

Literárne popoludnie časopisu Barátság (Priateľstvo) spestrené hudbou sa uskutočnilo v týchto dňoch v Karinthyho salóne v Budapešti pri príležitosti nedožitých 75. narodenín Márie Emberovej. Multikultúrny a interetnický časopis Barátság založili v roku 1994 M. Emberová a Eva Mayerová s cieľom popularizovať kultúru domácich menšín v kruhu maďarskej verejnosti. Na literárnom podujatí herečka Gabriela Hadžikostova čítala úryvky z diel M. Emberovej a Valérie Kochovej. Po nej predviedli úryvky zo svojich diel Mária Berényiová, Imrich Fuhl, Tošo Dončev a Peter Milošević. V hudobnej časti programu vystúpili trubkár György Geiger a harfistka Eva Marosová.

Sarvašské slovenské divadlo v Budapešti

Sarvašské slovenské divadlo v spolupráci so Slovenskou samosprávou V. obvodu Budapešti a Slovenským inštitútom (SI) usporiada 22. mája o 18. hodine v priestoroch SI predstavenie tragikomédie Ivana Bukončana Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica. Hru režíroval László Gergely, v hlavných úlohách sa predstavia Atila Bočársky, Zsuzsa Dósová a Bálint Ferencz.

Jar je tu!

Metodický deň v Slovenskom Komlóši

Slovenské metodické centrum pre materské školy usporiadalo koncom apríla metodický deň pod názvom Jar je tu! Stretnutie učiteliek materských škôl sa uskutočnilo v Slovenskom Komlóši. Do priestorov škôlky č. 2 prišli pedagógovia z Békešského regiónu.

- Veľmi sa teším, že ste prišli v takomto peknom počte a každému ďakujem, že ste si našli čas pre toto stretnutie. Tvoríte oduševnený kolektív učiteliek materských škôl Békešského regiónu. Predovšetkým by som sa chcela poďakovať našim hostiteľom, že pre nás vytvorili takúto rodinnú atmosféru. Sme na nich pyšní. Samozrejme, každá materská škola chce predstaviť svoju odbornú prácu a ja som presvedčená, že takéto stretnutia majú zmysel, význam, veď takto získavame nové impulzy do našej práce, - privítala prítomných vedúca Slovenského metodického centra pre materské školy Edita Pečeňová a predstavila prednášateľky.

V mene vedenia Slovenskej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši srdečne privítala prítomných predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Lauková. - Metodické dni sú veľmi dôležité pre nás, pedagógov, veď plníme veľmi dôležitú úlohu, vychovávame budúcu generáciu. Ešte dôležitejšiu úlohu máme my, pedagógovia, ktorí vyučujeme v národnostných školách. Zachovanie materinského jazyka je jedna z najkrajších, ale aj najťažších úloh. V rodinách deti počujú málo slovenského slova. Naučiť ich po slovensky je v podstate úlohou pedagógov. Preto takýchto metodických dní nikdy nie je dosť. Je potrebné, aby sme si z dnešného dňa odniesli čo najviac nápadov a využili ich v našej praxi, - povedala pani predsedníčka.

Na ukážkovom zamestnaní v materskej škole č. 2 si účastníčky mohli pozrieť, ako si deti pod vedením učiteľky Kataríny Moravszkej Paulíkovej hravo osvojujú výrazy z tematického okruhu „zvieratá“, prípadne akými metódami možno rozvíjať ich slovnú zásobu a komunikačné schopnosti.

Odborníčka z Martina Eva Jastrabanová prednášala o rozvíjaní slovnej zásoby slovenského jazyka pri práci s matematickými predstavami. Vyzdvihla o. i. dôležitosť jazyka, rozvíjanie sebavyjadrenia dieťaťa pomocou pantomimicko-pohybovej, resp. verbálno-dramatickej metódy. - Deti sú dnes obkolesené hračkami. Obklopujú ich umelé hmoty, mechanické hračky, počítačové hry, ale aj akční hrdinovia televíznych seriálov. Čoho je málo, to je hovorené slovo. Pre deti predškolského veku majú najväčšie čaro rozprávky. Rozprávanie učiteľky, ktorá do reči vloží svoje srdce, pohľad do očí a primeranú gestikuláciu, nenahradí žiadna technika. Aj matematické pojmy môžu byť podkladom pre pútavé rozprávanie, geometrické tvary sa môžu premeniť na rozprávkové postavičky. Ak je učiteľka tvorivá a oživí ich v príbehoch, či dramatických scénkach deti si ich obľúbia a rady sa k nim vracajú. Prostredníctvom nich môžeme rozvíjať nielen matematické pojmy, ale aj rozličné formy správania sa a najmä z jazykového hľadiska rozširovať slovnú zásobu a rozvíjať komunikáciu aj pri výučbe cudzieho jazyka. Matematické pojmy sú súčasťou jazyka. Pri plnení úloh z matematiky rozvíjame aj jazykovú gramotnosť, alebo môžeme problém postaviť aj obrátene: jazykovou výchovou rozvíjame matematické predstavy u detí. Matematika je vlastne medzinárodným jazykom. Bez ohľadu na to, kde sa kto narodil a v akom prostredí vyrastal, mala by byť taká zrozumiteľná, ako hudba. Tak ako sa deti hrajú so slovami, keď sa učia reč, tak sa treba hrať s matematikou. Je úlohou učiteľa dať deťom možnosť čím skôr prenikať do tajov matematiky - hrami, zábavnými postupmi, rozvíjaním prvotných záujmov a zvedavosti detí. Závažnú úlohu tu hrá rečová komunikácia. Skôr ako si to dieťa uvedomí, učí sa v cudzom jazyku rátať, poznávať čísla v spojitosti s počtom predmetov pri recitovaní, speve, či počúvaní rozprávok, - uviedla prítomných do sveta matematiky Eva Jastrabanová.

V rámci praktického nácviku pod vedením a za hudobného sprievodu učiteľky z Békešskej Čaby, známej folkloristky Ildiky Očovskej si účastníčky obohatili svoj repertoár piesní. Prednášateľka pri tejto príležitosti zostavila metodický zošit obsahujúci ľudové piesne, ktorý dostali všetky účastníčky podujatia. Metodický deň v Slovenskom Komlóši skončil burzou nápadov ku Dňu matiek, ktorú viedli spolupracovníčky Metodického centra Csilla Eperjesiová Cséffaiová a Sabina Slováková. Všetkým učiteľkám darovali metodický zošit s burzou nápadov a CD platne.

(aszm)

Banská Bystrica

Kurz pre učiteľov, Slovákov žijúcich v zahraničí

Kurz pre Slovákov žijúcich v zahraničí, učiteľov 2. stupňa základných škôl a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, otvorilo 24. apríla Metodické centrum (MC) Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.

„Takmer tridsať pedagógov sa počas dvoch týždňov zdokonalí v hovorovej i v písomnej komunikácii. Vyučovacie hodiny sú zamerané na slovenský jazyk a literatúru, ako i na históriu, pedagogiku, náboženstvo, hudobnú a výtvarnú výchovu. V programe kurzu sú aj informatika, matematika, chémia a telesná výchova. Úspešným absolventom odovzdáme 5. mája certifikát o absolvovaní kurzu,” informovala TASR riaditeľka MC UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí Anita Murgašová. Organizátori podujatia pripravili pre zahraničných pedagógov aj tvorivé dielne. Najväčší záujem prejavili o dielne tradičných remesiel. Viacerí sa rozhodli aj pre ochotnícke divadlo, folklór a umelecký prednes. Počas vlastivednej odbornej exkurzie navštívia Liptov, zoznámia sa s históriou a súčasnosťou Vlkolínca, Terchovej, Ružomberka, Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku. Zavítajú do viacerých galérií a múzeí a naplánovanú majú aj návštevu Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Metodické centrum UMB vzniklo v roku 1993. Po svojej revitalizácii preškolilo od roku 1995 vyše tisíc učiteľov zo zahraničných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Kurzy boli určené pre pedagógov materských, základných i stredných škôl. Do Banskej Bystrice prišli učitelia a vychovávateľky z Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Ukrajiny a niektorých štátov bývalej Juhoslávie, ale aj z Kanady, Fínska, Rakúska a Švédska.

(s-l)

Spievanky a veršovačky v Békešskej Čabe

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), Celoštátna slovenská samospráva (CSS) a Slovenské gymnázium, materská a základná škola a žiacky domov v Békešskej Čabe usporiadali 28. apríla III. regionálne kolo súťaže Slovenské spievanky a veršovačky. Podujatie, ktoré sa konalo v priestoroch slovenskej školy, otvorila riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová. - Je pre nás cťou, že môžeme privítať toľkých nadaných žiakov tohto regiónu. Každému prajem dobré súťaženie a veľa zážitkov, - povedala pani riaditeľka. Pedagógov informovala o tom, že ich škola zabezpečila pre účastníkov súťaže rôzne programy, napr. premietanie filmov, prístup na internet, šport, tvorivé dielne a povzbudila deti, aby využili tieto možnosti. Odovzdala slovo predsedníčke ZSM Ruženke Egyedovej Baránekovej. Hlavná organizátorka celoštátnej súťaže sa v prvom rade poďakovala vedeniu školy za zabezpečenie priestorov.

- Veľmi sa teším, že sa po roku opäť stretávame, vidím tu veľa známych tvárí, - začala pani predsedníčka. - To znamená, že vám neprešla chuť popasovať sa v oblasti prednesu poézie a prózy, či v speve slovenských ľudových piesní. Prvé regionálne kolo už máme za sebou, zúčastnilo sa ho 95 detí. Tu je dnes 146 súťažiacich. Vyvoláva to v nás naozaj krásny pocit, táto súťaž má skutočne význam, - povedala R. Egyedová Baráneková a predstavila poroty. V oblasti poézie a prózy posudzovali výkony podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, členka vacovskej slovenskej samosprávy Mária Menczerová, členka Predsedníctva ZSM Helena Somogyiová, riaditeľka Novohradského osvetového strediska v Lučenci Mária Ambrušová a úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová. Spevákov hodnotili predseda poroty folklorista Juraj Matiáš z Veľkého Krtíša, vedúca speváckeho zboru v Číve Rozália Keleczová a R. Egyedová Baráneková. Ako obyčajne, porota to nemala ľahké pri takom veľkom počte súťažiacich. V speve si mohli žiaci vybrať sólo alebo spev v skupine, najviac však šesť osôb. V prednese mohli siahnuť po poézii a próze z tvorby domácich slovenských autorov alebo autorov zo Slovenska. Regionálneho kola súťaže Spievanky a veršovačky sa zúčastnili deti z Békešskej Čaby, Sarvaša, Veľkého Bánhedešu, Kétšoproňu, Telekgerendášu, Ambrózu, Poľného Berinčoku a zo Slovenského Komlóša. Po prestávke a dobrom obede R. Egyedová Baráneková poďakovala všetkým súťažiacim a pedagógom, ktorí ich pripravili, za dobre odvedenú prácu a tlmočila im slová poroty, že úroveň v Békešskej Čabe bola veľmi vysoká. Ako to už býva, do celoštátneho kola postúpili len tí najlepší.

VERŠOVAČKY

V 1. kategórii postúpili recitátori z Békešskej Čaby Estera Brhliková a Silvia Szabová, zo Slovenského Komlóša Žolt Varga a zo Sarvaša Ármin Hruška.

V 2. kategórii zo Sarvaša Dávid Janšík, Leila Šinková a Patrik Pečeňa, z Békešskej Čaby Viktória Nagyová, Vivien Kóšová a Natanael Bukrán, zo Slovenského Komlóša Matúš Šuta a Viktor Hovorka, z Telekgerendášu Bianka Nagyová a Emeše Bekeová, z Kétšoproňu Erika Árszintyová.

V 3. kategórii z Békešskej Čaby Atila Szűcs, zo Slovenského Komlóša Katarína Karkušová a zo Sarvaša Matúš Nemčok.

V 4. kategórii z Békešskej Čaby Eva Vidoveneczová, Barnabáš Vermeš, Norbert Šuster a Kristína Szudaová.

SPIEVANKY

V 1. kategórii postúpili Barbora Hegedűšová a Kristína Krettová z Békešskej Čaby, v 2. kategórii Zuzana Kováčová zo Sarvaša, v 3. kategórii Kristína Baloghová z Békešskej Čaby a v skupinovom speve zbory slovenskej školy z Békešskej Čaby a zo Slovenského Komlóša.

V 4. kategórii postúpili do celoštátneho kola Mária Felegyiová z Békešskej Čaby, citarová skupina a kapela Limbora z Békešskej Čaby.

(aszm)

Slovenské spievanky vo Veňarci

Nezabúdajú na svoje korene

Vo Veňarci sa už dvanásťkrát uskutočnilo regionálne kolo Slovenských spievaniek. Kým, v ostatných regiónoch súťaž putuje po Slovákmi obývaných mestách a obciach, Veňarec zostáva na pamiatku jednej z jej iniciátoriek, nebohej starostky Aničky Hudecovej, stabilným dejiskom.

5. mája sa poschádzali do Veňarcu speváčikovia zo Šápova, Dengelegu, Bíru, Alkáru, Luciny a, samozrejme, z miestnej školy. Nechýbali ani pedagógovia, rodičia, ba i starí rodičia, ktorí ich prišli povzbudiť. V mene organizátorov podujatia ich privítala Ruženka Komjáthiová. Súťažné kolo slávnostne otvoril riaditeľ miestnej základnej školy Ladislav Pintér. Okrem iného zdôraznil, že ako je dôležité osvojiť si učivo z matematiky, či z akéhokoľvek iného predmetu, aspoň tak dôležité je osvojiť si jazyk svojich predkov, nezabudnúť na klenoty slovenskej ľudovej kultúry, inými slovami spoznať, naučiť sa a spievať prekrásne slovenské ľudové piesne.

Súťaž Slovenské spievanky na tento šľachetný cieľ poskytuje ideálny priestor. Prítomným sa prihovorila i predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Vyjadrila radosť z toho, že v tomto regióne už dvadsať rokov prebieha táto súťaž a ešte stále sa objavujú nové a nové piesne. Mnohé z nich už nahrali na CD platne Slovenské spievanky a je ich často počuť na vlnách rozhlasu či v Maďarsku, alebo na Slovensku - signalizujúc tým, že Slováci v Maďarsku žijú a nezabúdajú na svoje korene.

No a potom sa už na veľmi vkusne upravenom javisku miestneho kultúrneho domu ozývali pekné a ešte krajšie slovenské ľudové piesne. Speváčikom už tradične pomáhala harmonikovým sprievodom Štefánia Selská. Na javisku sa vystriedalo 46 súťažiacich a tak porota nemala ľahkú úlohu. Kým sa rozhodovala, kto postúpi do celoštátneho kola, vystúpila miestna detská citarová skupina pod vedením pani učiteľky Anky Ferikovej. Na záver veľmi pekného podujatia predseda poroty Juraj Matiaš vyhodnotil úroveň speváckej súťaže a oznámil mená postupujúcich do celoštátneho kola:

1. kategória

Estera Elöháziová (Alkár)

Annamária Kovácsová (Veňarec)

Michal Turánszki (Bír)

2. kategória

Teodora Kovácsová (Veňarec)

Líza Kovácsová (Dengeleg)

Uršuľa Grenácsová (Šápov)

3. kategória

Peter Pusztai (Veňarec)

Estera Radavanová (Veňarec)

Timea Treczkaiová (Lucina)

Žofia Komjáthiová (Veňarec)

Róbert Kárpáti (Šápov)

Spevácka skupina (Veňarec)

(r-egy-b)

Do tretice v Budapešti

Zbierka „Hniezdo pre slnko“ v Zugló

Dvojjazyčná básnická zbierka Ervina Nagya a Ilony Szászovej Hniezdo pre slnko - A nap fészke uzrela svetlo sveta pred necelým polrokom. Vtedy sa konala jej slávnostná prezentácia pod záštitou Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti. Autori sa ani nenazdali a v priebehu troch mesiacov boli rozpredané všetky výtlačky. Pre obrovský záujem sa nedávno objavilo druhé vydanie zbierky, ktoré sa v týchto dňoch dostáva do hlavného mesta i do iných kútov krajiny. K popularizácii knižky prispievajú bezpochyby aj literárne stretnutia, ktoré sa konali v V., v XIII. a nedávno, 27. apríla, v XIV. obvode hlavného mesta.

Slovenská samospráva v Zugló v rámci série podujatí Záložka od roku 2001 pozýva slovenských literátov v Maďarsku medzi našich Slovákov. Stáva sa, že k nim zavítajú aj básnici z našej materskej krajiny, čo si nesmierne vážia. Autori dvojjazyčnej básnickej zbierky však ešte nefigurovali v ich programe, takže spomínaný aprílový štvrtok bol ozajstnou raritou. Ako predseda samosprávy Pavol Maulik po privítaní hostí povedal, sú nesmierne šťastní, že ich iniciatíva je populárna aj po piatich rokoch a že sa im podarilo vniesť literatúru do života Slovákov v Zugló, čoho dôkazom je predovšetkým značný počet záujemcov, ktorí prišli na literárny večierok. Potom odovzdal slovo kultúrnej radkyni zboru Anne Ištvánovej, moderátorke literárneho pásma, ktorá predstavila vzácnych hostí: básnika E. Nagya, prekladateľku I. Szászovú a predsedníčku Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti Karolu Klauszovú. Klarinetistky Nora Bakóová a Petra Karaszová naladili prítomných na literárny zážitok. Potom v podaní recitátorov Alfiji Zelmanovej a Zsolta Szilágyiho odzneli ukážky z dvojjazyčnej básnickej zbierky. V rámci neviazaného rozhovoru sa E. Nagy a I. Szászová zmienili o svojej literárnej, resp. prekladovej tvorbe, K. Klauszová predstavila okolnosti vydania dvojjazyčnej knižky. Po oficiálnej časti programu nasledovala dedikácia a priateľský rozhovor pri chutnej večeri.

(kk)

Festival duchov a strašidiel v Bojniciach

V týchto dňoch sa v Bojniciach skončil 13. festival duchov a strašidiel. Dvojtýždňové podujatie otvoril sprievod 120 zamaskovaných príšer zo Slovenska a z Talianska, ktorý prešiel mestom a utiahol sa na Bojnický zámok, kde zabával 26 000 návštevníkov. Tí, ktorí koncom apríla a začiatkom mája zavítali do Bojníc, si mohli pozrieť aj chýrnu zoologickú záhradu a vyskúšať si svoju šikovnosť v rôznych hrách: v súboji štítom a bijákom na kladine, v streľbe z luku, vrhu nožom na terč, strieľaní z katapultu atď. Obdivovať mohli let skrotených dravcov, ale i stredoveký jarmok, na ktorom ponúkalo svoje výrobky viac ako 40 ľudových umelcov z celého Slovenska. Dianie pod zámkom spestrili vystúpenia folklórnych skupín a šermiari, ktorí predvádzali stredoveké súboje rytierov.

Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol vybudovaný z dreva, v priebehu 13. storočia z kameňa. V tom čase patril rodu Poznanovcov. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad bol jeho do roku 1321. V 14. a 15. storočí sa vystriedali ako majitelia nasledujúce šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci a Noffryovci. Výsledkom vtedajších stavebných aktivít je dodnes zachovaný pôdorys v tvare pretiahnutého oválu. Bojnický hrad i panstvo boli vždy kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva oddaným veľmožom. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Podľa povesti sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. Vtedy bolo vybudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s vežami dodnes. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Po vymretí rodu Thurzovcov hrad opäť pripadol korune a kráľ Ferdinand III. ho v roku 1644 daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej šľachte. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila. Po dlhšom období stagnácie získal bojnické panstvo r. 1852 jeho posledný majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery. Zámerne a systematicky zbieral umelecké predmety. Po jeho smrti v roku 1910 odborníci odhadli jeho majetok na 90 miliónov korún. Okrem viedenského a budapeštianskeho paláca mal na Slovensku šesť sídiel. Pri zariaďovaní jednotlivých objektov kaštieľov i palácov bola snaha grófa Pálffyho vytvoriť jednotný slohový celok exteriéru i interiéru. Z toho pohľadu patrí prvenstvo zámku v Bojniciach, ktorý dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. Už vo svojom testamente gróf Pálffy vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť, aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. Toto jeho želanie sa naplnilo v roku 1950, kedy v Bojnickom zámku bolo zriadené Krajské nitrianske múzeum. Dnešné múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Pred trinástimi rokmi sa vedenie múzea rozhodlo usporadúvať v zámku rôzne akcie. Jedna je z nich Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Autorom projektu bol tohto roku riaditeľ SNM - Múzea Bojnice Mgr. Ján Papco, hlavným režisérom Tomáš Árendáš a pomocnú réžiu robila Halina Sklenárová. Pripravili produkciu pod názvom Hadie prekliatie.

(aszm)

Kamióny rušia Mlynčanov

Cesta z Pomázu na Chotárnu skalu (Dobogókő) v poslednom čase čoraz viac stoná pod ťarchou ťažkých nákladných vozidiel, najmä odvtedy, ako v dôsledku povodní zaviedli obmedzenia na ceste č. 10, vinúcej sa pozdĺž pravého brehu Dunaja. Stav lesnej cesty, vedúcej cez národný park, sa v posledných dvoch-troch rokoch zhoršil natoľko, ako za uplynulých 20 rokov.

Pracovník správy ciest v Ostrihome Imre Kőkény konštatoval, že na ceste č. 11 neďaleko obce Pilismarót boli nútení vylúčiť premávku vozidiel s nosnosťou nad 12,5 tony. Aj ochrancovia prírody sú bezradní, ako povedal vedúci pilíšskeho úseku Národného parku Dunaj - Ipeľ Miklós Papp. Hoci zákon o ochrane životného prostredia umožňuje obmedzenie dopravy na cestách prechádzajúcich cez chránené územie, v prípade verejných ciest môže vydať nariadenie iba dopravná inšpekcia.

Zvyšujúce sa zaťaženie pociťujú na vlastnej koži najmä obyvatelia Mlynkov (Pilisszentkereszt), kde už od skorého rána premávajú 30-, 40-tonové kamióny. Ako potvrdil starosta obce Jozef Havelka, najväčším problémom je nedostatok chodníkov a priechodov pre chodcov, pričom príslušné miesta sa odvolávajú na nedostatok prostriedkov. Obec však nemá peniaze na to, aby nedostatky odstránila a tak táto situácia trvá už dvanásť rokov.

Kostol svätého Jozefa v Budapešti

Dôstojné oslavy Dňa matiek prvým svätým krstom

Tradičná slovenská svätá omša, ktorá sa konala 7. mája v Kostole svätého Jozefa v Budapešti pri príležitosti Nedele Dobrého Pastiera a Dňa matiek, bola slávnostná a výnimočná z dvoch dôvodov. Po siedmich rokoch prvýkrát na nej vysluhovali sviatosť Božieho synovstva - svätého krstu a prvýkrát sa slovenskej svätej omše zúčastnili stovky veriacich, ktorí prišli z Budapešti a Kestúca, ako aj z dvoch evanjelických cirkevných zborov - z Békešskej Čaby a z Martina zo Slovenska.

Slávnostnej sv. omše sa zúčastnili radca Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Peter Hatiar s rodinou, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík s manželkou, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková a predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan.

Slávnostnú svätú omšu slúžil vdp. Atila Kónya a na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova.

- Som nesmierne rád, že v túto Nedeľu Dobrého Pastiera, keď si zároveň pripomíname krásny sviatok - Deň matiek, na dnešnej slávnostnej svätej omši prijíma milosť a sviatosť svätého krstu Milan Markó. Preto dnešnú sv. omšu obetujeme za neho, za jeho rodičov Karolu a Attilu a za jeho krstných a starých rodičov, - oznámil po úvodnom speve dôstojný pán Atila Kónya, ktorý sa vo svojej slávnostnej kázni odvolával na Evanjelium podľa Jána.

Obraz Ježiša Krista ako Dobrého Pastiera je spoločenstvu veriacich známy od začiatku jestvovania Cirkvi. Veď Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier a dobrý pastier položí svoj život za ovce.“ A aj my, veriaci ak sa chceme stať ozajstnými Božími deťmi, musíme sa podobať Dobrému Pastierovi, nášmu Ježišovi Kristovi, ktorý nás tak miloval, že sa za nás obetoval. Táto jeho obeta má byť pre nás príkladom v našom každodennom kresťanskom živote a má usmerňovať naše skutky na Božiu vôľu.

Počas prijímania spievali členovia Evanjelického cirkevného zboru z Martina. Ich čarokrásny spev vyjadril jednotu hlasov, prejavil duchovnú jednotu prijímajúcich, zvyšoval radosť zo srdca a urobil bratskejším sprievod na prijímanie Kristovho tela.

Po záverečných obradoch slávnostnej svätej omše sa konal svätý krst, pred vysluhovaním ktorého vdp. Atila Kónya povedal:

- Krst je sviatosť, v ktorej sa človek znovuzrodí, včlení sa do Ježiša Krista a jeho Cirkvi a stáva sa Božím dieťaťom. „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3,5) Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti. A tak sa svätý krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove. Krst je preto najkrajším a najvznešenejším Božím dobrodením. Voláme ho darom, milosťou, krstom, pomazaním, osvietením, rúchom neporušiteľnosti, kúpeľom znovuzrodenia, pečaťou a napokon, každým najvznešenejším menom. Krstom sa veriaci zapájajú do Kristovho veľkonočného tajomstva.

Po vysluhovaní sviatosti krstu odznela modlitba obetovania dieťaťa po krste a veriaci sa modlili zaň, aby mu Pán Ježiš udelil svätým krstom milosť znovuzrodenia a bol prijatý za Božie dieťa. Rodičom a krstným rodičom dal živú vieru, aby boli dobrým príkladom pre jeho kresťanskú výchovu. Záverom pokrstený Milan Markó dostal od dôstojného pána Atilu Kónyu bielu krstnú košieľku s malým vyšitým krížikom s nápisom Som Božie dieťa a sviečku, ktorá horela počas vysluhovania sviatosti krstu.

Po slávnostnej svätej omši sa kestúcki veriaci zišli na farnosti, kde ich privítal predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai, ktorý sa poďakoval organizátorke Ruženke Kainovej a gazdinkám z Kestúca za početnú účasť a za chutné koláčiky. Potom sa ujala slova predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, ktorá vyjadrila radosť z toho, že pri príležitosti Dňa matiek a vysluhovania prvého svätého krstu prišlo z Kestúca toľko veriacich. „Všetci sme boli jedno“ pri obnove sviatosti krstu v tomto kostole, ktorý sa koná každý rok pri obradoch Veľkonočnej vigílie. Zároveň sme si mohli obnoviť aj svoj krstný sľub - krstnej viery, ktorý sa zvyčajne obnovuje na výročný deň svojho krstu. Potom odznel prípitok na zdravie oslávenca a celej jeho rodiny.

Veriacim z Kestúca hradil cestovné Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a agapé podporila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti.

(fúziková)

Sarvaš

Obvodné majstrovstvá vo futbale

Finále obvodného jarného kola I. vekovej kategórie vo futbale sa konalo na športovom ihrisku v sarvašskom Alžbetinom sade za krásneho slnečného počasia. Prváci a druháci Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa už od jesene tešili na odvetu. Jesenné kolo sa konalo v športovej hale za účasti piatich družstiev. Našim cieľom bolo obsadiť niektoré z prvých troch miest. Družstvo z Békešského Sv. Ondreja, bohužiaľ, nenastúpilo a tak zápolili iba štyri družstvá.. Hralo sa systémom každý s každým 2 x 12 minút. Prvý zápas s tzv. hlavnou školou sme prehrali 4:1, druhý so Základnou školou evanjelickou Gy. Benka sme tesne prehrali 2:1 a tretí zápas so Základnou školou S. Tešedíka sme vyhrali 4:3. Obsadili sme tretie miesto, veď aj na jeseň sme dosiahli toľko bodov, koľko nám stačilo na stabilný bronz.

Chlapci statočne bojovali a mali nesmiernu radosť z dosiahnutého výsledku. Boli aj takí, pre ktorých bola bronzová medaila prvou medailou, ktorú doposiaľ získali. Celý deň im visela na krku, ba prváčikovia ju nosili ešte aj nasledujúci deň. Našu školu reprezentovali prváci: Pavol Strepka, Daniel Viskok, Vendel Valach, Valentín Bertók, Žolt Kunstár, Tomáš Szél, Zoltán Vaškor, Bence Győző a Tibor Terhes a druháci Kristián Gurski, Daniel Petráš, Kevin Pigniczki a Richard Hlbočaň.

Vo IV. vekovej skupine chlapci 7. a 8. ročníka obsadili pekné II. miesto. Na prvom mieste skončili žiaci z tzv. hlavnej základnej školy, tretí boli žiaci zo Základnej školy Gy. Benka, štvrté miesto patrilo chlapcom zo sarvašského gymnázia a posledné žiakom z Békešského Sv. Ondreja.

Zlatica Lišková

* Čitatelia nám píšu *

Dvojdomá umelkyňa J. Bérová

Júlia Bérová, rodáčka zo Zircu, dožívajúca sa 95 rokov, sa už vo svojej ranej mladosti vydala na objavné cesty do sveta. Vo svojom katalógu z r. 1971 píše: „Som šťastný človek, mám dva domovy, Maďarsko a Československo, ktoré rovnako milujem a môj život sa úzko viaže k obidvom.”

Jej kresliarske schopnosti sa prejavili už doma. Neskôr sa vzdelávala na umelecko-priemyselnej škole v Paríži, kde sa aj vydala a so svojím manželom sa r. 1936 presťahovala do nového domova v Prahe. Manželov osud tragicky spečatili vojnové roky. Júlia sa zamestnala na Slovensku, cestovala po Pohroní a Heľpe, zúčastnila sa prvej výstavy slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, nato odchádza opäť do Prahy. Smrť životného druha určila aj charakter jej vtedajšej tvorby, z ktorej vyžaruje smútok a šerosvit. Pre české noviny ilustrovala básne P. Bezruča a V. Nezvala a zbierku J. Seiferta. V 60. rokoch zhotovila sériu drevorytov pod názvom Afrika, v ktorej vyjadrila svoju solidaritu so zápasmi tretieho sveta. Táto séria sa neskôr stala jadrom galérie Priateľstvo v jej rodnom Zirci. Svojimi drevorytmi zvečnila české, slovenské, ruské, francúzske a španielske motívy a svojím štetcom vyjadrila svoj vrelý vzťah k stovežatej Prahe. Od roku 1946 sa podieľala na 100 spoločných a samostatných výstavách a jej tvorba je svedectvom spoločného poslania európskej kultúry a jej tvorcov, budovania mostov medzi národmi.

(Podľa listu Bélu Offertálera-Havasiho)

List z Bratislavy

M. R. Štefánik

Milí moji rodáci,

vo svojej pracovni mám bustu M. R. Štefánika. Pochádza z mestečka pod Javorinou, z rodiny mojej manželky. Mal som ju so sebou aj v Budapešti. Tam bola umiestnená pod obrazom vtedajšieho slovenského prezidenta. Bola to zaujímavá kompozícia. „Hore“ visel bývalý boľševik a „dole“ sídlil zanietený antiboľševik. V prvých májových dňoch sa u nás o Štefánikovi veľa hovorí aj píše (tragicky zahynul 4. mája 1919). Jánovi Juríčkovi sa na konci dubčekovskej éry podarilo vydať knihu. Venoval ju dcére Jane,“....ktorá sa v škole nedozvedela, kto bol Štefánik“. Nuž veru, také to bolo. Generál ma oddávna fascinuje. Ako vedec, vojak, politik aj diplomat. Zaiste viete, že roky dospievania prežil v Sarvaši (1894 - 1898). Do tamojšieho slovenského gymnázia prišiel z bratislavského maďarského lýcea. Pri Kereši písal rozkošné básne. Zapísal ich dialektom, akým sa v kopaničiarskom kraji dodnes hovorí. Na dolnej zemi sa prvýkrát zamiloval do krásnej Emílie a zaspieval jej: „Videl som Ťa, videl / A to ešte vlany; / Očarovalas´ ma / S Tvojima očkámi.“ Určite čítal Petőfiho. Národná pieseň „Talpra magyar, hi a haza“ ho inšpirovala k vlasteneckej básni: „Hor sa Slovák, / Zbran do ruky, / Ak nechceš viac / Trpeť muky! / Trpel si dosť; / Zobud sa už, / Nepoddaj sa, / Brán sa ak muž! / Berú práva, / Trápia hrozne, / Ukážme im / Už ráz, kto sme. / Hor sa Slovák, / Tvoju čest chran! / A Bôh iste / Požehná zbran.“ V Sarvaši sa Štefánik dostal do konfliktu so svojimi maďarskými spolužiakmi. Historiografia zaznamenala, že v roku osláv milénia (1896) ho chceli zhodiť z balkóna, ak nezavolá na slávu Lajosovi Kossuthovi. Nezavolal, ale ho ani nezhodili. Príhoda napovedá, že zápas o národnú identitu sa nikdy nekončí. To Vy viete lepšie ako ja.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš