Ničiace sa hodnoty

VI. celoštátna konferencia vedúcich

slovenských ľudových pamätných domov

Verejnoprospešná spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou (CSS) usporiadala v poslednú aprílovú sobotu v Šarišápe VI. celoštátnu konferenciu vedúcich slovenských ľudových pamätných domov pod názvom „Ničiace sa hodnoty (reštaurovanie národopisných predmetov)“.

Úradujúci riaditeľ Legata Juraj Ando po privítacích slovách vyzdvihol, že zo šiestich konferencií tohoročná je už druhou, ktorú zorganizovala ich spoločnosť. Riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová odovzdala prítomným pozdravy vedenia CSS, potom starosta Šarišápu František Haračka a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Huberová Kisgyőriová predstavili hostiteľskú obec, jej minulosť a súčasnosť, ako aj život a aktivity miestnych Slovákov. Juraj Ando sa v úvodnom prejave zmienil o činnosti a koncepcii práce spoločnosti Legatum. O zámere tohoročnej konferencie uviedol, že chcú podať pomocnú ruku vedúcim, správcom, resp. pracovníkom oblastných domov pri odbornom udržiavaní, prípadne reštaurovaní predmetov v ich zbierkach, medzi ktorými sa nachádzajú aj také cenné exponáty, hodnoty ktorých si často neuvedomujú ani ich prevádzkovatelia. Samozrejme, v prípadoch, ak si reštaurovanie vyžaduje odbornú znalosť (napr. ikony, alebo predmety zo vzácneho kovu), treba sa obrátiť na odborníkov z kompetentných orgánov, veď neodborný prístup aj pri najlepšej snahe môže poškodiť exponát. Reštaurátorka Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe Gabriella Gáborová vo svojej prednáške „Čistenie a konzervovanie národopisných predmetov v zbierkach múzeí“ podala detailný prehľad chemikálií a čistiacich prostriedkov, ktorými možno zachovať, resp. vylepšiť stav zhromaždených národopisných predmetov. Postupovala pritom podľa jednotlivých materiálov, z ktorých boli predmety zhotovené (drevo, kov, koža, textil...) Svoju prednášku spestrila ukážkami ošetrených predmetov a doplnila ju praktickými informáciami, kde si možno chemikálie zaobstarať.

Ďalším prednášateľom bol pracovník Oddelenia kontaktov s verejnosťou Múzea M. Munkácsyho, kultúrny manažér Gábor Kovács, ktorý upozornil na širokú paletu možností zapojenia sa oblastných domov do rôznych kultúrnych aktivít a podujatí. Takými sú napríklad celoštátne a regionálne festivaly a prezentácie (Majáles múzeí, Jarný festival, Dni kultúrneho dedičstva, Deň maďarskej vedy), hnutie Kraje-doby-múzeá, ale zdôraznil aj využitie možností ekoturizmu a vidieckeho turizmu, zapojenie detí do činnosti oblastného domu formou dielní umeleckých remesiel a navrhol iniciovanie a organizovanie Celoštátnych dní oblastných domov. O podobných možnostiach referovala K. Királyová, Sarvašský oblastný dom bude napríklad dejiskom dielne pre účastníkov tanečného tábora SOC. Podľa nej oblastné domy by sa mohli prezentovať aj v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku, kde tohto roku budú predstavené naše regióny aj v rámci menších výstav v stanoch, a mohli by sa zapojiť aj do našich gastronomických festivalov (Békešská Čaba, Veňarec, Sarvaš, atď.) V záverečnej diskusii si účastníci vymieňali názory a praktiky na konzervovanie národopisných predmetov, táto téma bola blízka najmä ženám, ktoré majú skúsenosti zo svojich domácností, ale hovorili aj o konkrétnej činnosti „svojich“ oblastných domov. Riaditeľka Osvetového strediska A. S. Puškina v Tatabáni-Bánhide Ružena Izingová Pružinová napríklad pozitívne hodnotila konferenciu aj preto, lebo Slováci v Bánhide v súčasnosti zakladajú oblastný dom (doteraz bola zbierka umiestnená v budove školy). Zariadia ho práve podľa princípov, ktoré odzneli na rokovaní: jedna miestnosť bude patriť miestnohistorickej zbierke, v druhej budú mať priestory výtvarníci a tretia bude slúžiť podujatiam kolektívu, takto bude vytvorené „živé múzeum“. Zároveň navrhla, aby sa Legatum podujalo na organizovanie doškoľovania a akreditovaného kurzu pre vedúcich oblastných domov.

Poobedňajší program konferencie patril spoločnej prehliadke miestneho pamätného domu v Šarišápe.

(la-)

Naše inštitúcie - Legatum

Združovať a odborne napomáhať činnosť slovenských oblastných domov

Celoštátna slovenská samospráva už v roku 2003 začala s vypracovaním konceptu fungovania Verejnoprospešnej spoločnosti služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum (Dedičstvo), ktorá začala pôsobiť v roku 2004. S akým zámerom bola založená táto inštitúcia CSS a čo všetko podnikla v záujme zachovávania kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku, na to sme sa spýtali jej úradujúceho riaditeľa, muzeológa Juraja Andu.

- Obyčajne ľudia, ku ktorým príde návšteva z iného kraja, sú hrdí nie na seba, ale skôr na obec či mesto, v ktorom žijú. Návštevu zavedú do miestneho múzea, keď ho niet, tak do oblastného domu, kde jej hrdo predstavia svoju minulosť. Popri tom, že sme sa stali členským štátom Európskej únie a stále zdôrazňujeme, že sme Európanmi, každý sa nejakou formou, či už vedome, alebo podvedome, viaže k svojej minulosti, pôvodu a lokálnej kultúre. Badať to ešte aj v takých prípadoch, ak sa chce niekto vedome odtrhnúť od svojej domoviny. V jeho byte obyčajne predsa nájdeme nejaký ozdobný predmet, alebo knihu, bibliu, resp. Tranoscius, ktoré svedčia o jeho pôvode. Pre každú obec je príznačné, že obyvatelia sa snažia pozbierať a zachovať starodávne hodnoty, v šťastnejších prípadoch berú na seba túto úlohu múzeá, inde, zvyčajne v menších obciach, oblastné domy. Cez tento nazhromaždený vecný materiál môžeme predstaviť našu minulosť a ľudovú kultúru, ukázať, akí sme boli my sami, resp. naši predkovia. Po určitom čase zbierania a zachovávania tohto materiálu prídeme na to, aké veľké hodnoty predstavujú zoskupené predmety. Muzeológovia občas tvrdia, že materiál v určitom múzeu, resp. oblastnom dome je oveľa cennejší, než čím disponuje napr. jedna banka. Máme dobré kontakty so Združením oblastných domov v Maďarsku, osobne som členom jeho predsedníctva. Z informačného materiálu združenia je nám známe, že v Maďarsku teoreticky pôsobí približne 300 takých oblastných domov, ktoré majú povolenie na prevádzku. Samozrejme, najviac ich je v maďarských osadách, nemecká národnosť v Maďarsku má štyridsať takýchto inštitúcií a my, Slováci, ich máme tiež asi toľko. Niektoré naše domy nedisponujú povolením na prevádzku, ktoré vydáva Hlavné oddelenie múzeí Ministerstva národného kultúrneho dedičstva, to však neznamená, že nemôžu fungovať a pokračovať vo svojej práci. Naša verejnoprospešná spoločnosť spolu so spomínaným Združením oblastných domov chce práve aj v tejto otázke odborne a organizačne napomáhať prácu týchto inštitúcií, a to v záujme ich bezproblémového pôsobenia v budúcnosti.

- V rámci združovania a odborného napomáhania činnosti slovenských oblastných domov v akých konkrétnych projektoch podalo Legatum pomocnú ruku týmto miestnym zbierkam?

- Pokračujeme v organizovaní celoštátnych konferencií vedúcich slovenských oblastných domov, ktoré rozbehla ešte pred našim založením Celoštátna slovenská samospráva. Od tohto roku sme termín stretnutia preložili z jesene na jar. Účastníci sa stretli v Šarišápe, aby si na konferencii s názvom „Ničiace sa hodnoty“ osvojili nové poznatky a vymenili si názory hlavne v oblasti reštaurovania národopisných predmetov. V prvom roku nášho pôsobenia sa nám podarilo finančne podporiť 12 našich oblastných domov, podporu mohli použiť na financovanie komunálnych služieb a na odmenu správcov zbierok. Niektorí totiž pracujú bez akéhokoľvek honorovania. V druhom roku sa táto podpora týkala v jednom prípade 10 oblastných domov. Dostali ju na zakúpenie bezpečnostného systému, keďže v týchto zbierkach sa nachádzajú skutočne hodnotné predmety a vieme, že v poslednej dobe je v Maďarsku čoraz viac vlámaní do kultúrnych inštitúcií. V prípade ďalších 10 domov, podobne ako v roku 2004, sme prispeli na mzdy správcom a na náklady za komunálne služby. Vlani sa nám podarilo zakúpiť jeden starý sedliacky dom v Baňačke (Nové Mesto pod Šiatrom), kde bude zriadený zemplínsky oblastný dom. Onedlho dokončia rekonštrukciu objektu, v súčasnosti prebieha zber exponátov. Je potešiteľné, že keď sa miestni obyvatelia dozvedia o zriadení miestneho oblastného domu, s veľkým elánom sa pustia do zbierania starých predmetov, nábytku a krojov, na povalách a v komorách objavujú čoraz viac predmetov, ktoré potom venujú miestnej zbierke. Objekt v Baňačke by mal v budúcnosti slúžiť aj spoločenským účelom a úzko spolupracovať s regionálnym strediskom Slovenského osvetového centra CSS. Práve v poslednej dobe si obyvatelia začali všímať, že tieto domy možno využívať aj na spoločenské akcie, v niektorých sa v štýlovom prostredí konajú tvorivé dielne, resp. vítajú v nich vzácne oficiálne návštevy. Poznamenávam pritom, že názov oblastný dom nie je vždy adekvátny, pretože väčšinou ide o zbierku vecnej kultúry jednej osady, a nie celej oblasti. Sú to v podstate dedinské múzeá, ale názov „oblastný dom“ sa v našich kruhoch udomácnil a zatiaľ sa ani neobjavila lepšia alternatíva.

- V ktorej oblasti by tieto domy mali napredovať a čo podnikne vaša verejnoprospešná spoločnosť v tomto smere?

- Po zmapovaní a osobnej návšteve každého slovenského oblastného domu v Maďarsku vieme, že sú návštevníkom k dispozícii a miestni obyvatelia sú hrdí na tieto kultúrne ustanovizne. Nedostatky, o ktorých treba pouvažovať a ktoré treba odstrániť, sú najmä v oblasti propagandy a reklamy. Väčšina prevádzkovateľov (obecné a miestne menšinové samosprávy) sa snaží vydávať nejaké písomné materiály o týchto zariadeniach. Existujú však obce, kde niet žiadneho propagačného materiálu, ktorý by poskytol bližšie informácie o danej zbierke. Neraz nemajú financie ani na vytlačenie pohľadnice oblastného domu, ktorá by tiež mohla byť určitou propagáciou, a to nielen samotného domu, ale aj celej obce, jej obyvateľov, resp. ich kultúry, teda aj nás, Slovákov v Maďarsku. Práve v tomto smere chce Legatum vytvoriť určitý jednotný obraz týchto zbierok. Začali sme vydávaním propagačných materiálov jednotlivých oblastných domov, svetlo sveta už uzreli leporelá rôznych zbierok z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša a Malého Kereša, do konca roka chceme vydať leporelá všetkých našich oblastných domov. V týchto publikáciách na šiestich stranách s dvojstranovou prílohou návštevníci nájdu základné informácie o danej zbierke (ako sa tam dostať, kontaktná osoba, otváracia doba, vstupné, prevádzkovateľ atď.), ale stručne je tu dvojjazyčne predstavená aj história a kultúra danej osady. Keďže máme také skúsenosti, že ľudia, ktorí okrem tradičnej kultúry zabúdajú aj jazyk svojich predkov, sa najdlhšie viažu k lokálnej kultúre „cez svoj žalúdok“, v prílohe sú uverejnené recepty miestnych gastronomických špecialít, akými sú napríklad v Békešskej Čabe čabianska klobása či cigánka a v Slovenskom Komlóši zase baranina s kapustou, resp. kvasienke. Leporelá, ktoré sa dajú zviazať do jedného zväzku, dostanú všetky naše oblastné domy v 5000 exemplároch, v budúcnosti ich budú môcť predávať, resp. rozdávať svojím návštevníkom.

(la-)

Stretnutie slovenských knihovníkov

Slovenské dokumentačné centrum (SDC) Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) usporiada 17. mája v budapeštianskom sídle CSS stretnutie knihovníkov. Účastníci podujatia, pracovníci knižníc v obciach obývaných aj Slovákmi, prerokujú tradičné a nové metódy zabezpečovania kníh pre národnostné obyvateľstvo. Stretnutie sa začne referátom riaditeľky SDC Anny Szabadosovej, ktorá bude hovoriť o činnosti a službách SDC. O slovenských publikáciách a službách Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice bude referovať Alžbeta Árgyelánová, o metódach služieb čitateľom v Békešskej župe Zuzana Lonovičová Jančová z metodického oddelenia Župnej knižnice v Békešskej Čabe, o slovenských čitateľských táboroch Župnej knižnice Bálinta Balassiho Ibolya Feriková a o úlohe zaobstarávania publikácií Župnej knižnice Attilu Józsefa v Tatabáni bude hovoriť Izabella Búzerová.

Deň mesta v Slovenskom Komlóši

Mestská samospráva a slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši usporiadali 29. apríla už tradičný Deň mesta. V mene magistrátu pozdravila prítomných primátorka Dr. Irena Divičanová Szencziová. Zvlášť privítala generálneho konzula SR Štefana Daňa, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, riaditeľku Domu Matice slovenskej v Galante Annu Pilárikovú, regionálnu radkyňu CSS Helenu Čičeľovú, umelca Ladislava Szabóa z Galanty, ako aj delegácie z okolitých obcí. Stručne oboznámila prítomných s históriou komlóšskych Slovákov, priblížila im činnosť mestského zastupiteľstva a informovala o niektorých pripravovaných udalostiach. Napríklad koncom septembra by mali odovzdať zrenovovanú slovenskú základnú školu. Poďakovala parlamentným poslancom Pálovi Vastaghovi a Jánosovi Fetserovi za veľkú pomoc pri lobovaní. Ako povedala, veľa vykonali za to, aby mesto dostalo štátnu podporu vo výške 423 miliónov forintov. Za obnovenie školy veľmi veľa urobil aj generálny konzul SR Štefan Daňo. Sprostredkoval podporu slovenskej vlády v hodnote šesť a pol milióna forintov, z čoho vybudovali novú učebňu výpočtovej techniky. - Obnova a rozšírenie slovenskej školy bola pre nás veľmi dôležitá, lebo budova má vyše sto rokov, čo už bolo na nej vidieť, - konštatovala pani primátorka. - Škola vytvára základy slovenského jazyka v meste, oboznamuje deti so slovenskou kultúrou a tradíciami. Pre nás, potomkov, je povinnosťou zachovať tradície svojich predkov, - povedala na záver Dr. Irena Divičanová Szencziová.

Po slávnostnom prejave nasledovalo odovzdanie cien Pro urbe. Mestské zastupiteľstvo udelilo tohto roku cenu generálnemu konzulovi SR Štefanovi Daňovi a detskej dychovke. Generálny konzul veľa pomáhal pri budovaní kultúrnej a školskej autonómie v meste, nadväzovaní kontaktov s materským národom a pomáhal Komlóšanom šíriť dobré meno ich mesta. Vynaložil nemalé úsilie v záujme oživenia hospodárskych vzťahov našich regiónov, pomáhal uchádzať sa o finančnú podporu na Slovensku. Vďaka nemu mohla slovenská škola zakúpiť 20 moderných počítačov, látok, z ktorých ušijú kroje pre súbor Harmónia, kuchynský riad do novej školskej jedálne, rôzne učebné pomôcky, vďaka ktorým sa skvalitní vyučovanie v slovenskej škole. Vedenie mesta Slovenský Komlóš si vysoko váži jeho neoceniteľnú pomoc pri rekonštrukcii slovenskej školy.

Po prevzatí ceny Štefan Daňo prehovoril niekoľko slov: - Som veľmi rád, že tu slovenčina stále žije, je na ulici, na trhu, na pošte a, samozrejme, v početných rodinách. Existujú tu slovenské kultúrne inštitúcie a slovenská škola, ktorá v tomto roku, v tak významnom pre mesto, sa dožije svojho nového šatu. Chcem sa preto poďakovať vedeniu mesta a pani primátorke, ako aj všetkým poslancom. Som rád, že aj generálny konzulát v súčinnosti s Celoštátnou slovenskou samosprávou mohol priložiť k tomuto dielu svoje malé možnosti, aby sa dielo naozaj podarilo. Moje uznanie patrí aj za to, že mestskí poslanci schválili osadenie pomníka pri príležitosti 260. výročia založenia mesta a príchodu slovenských osídlencov. Za to chcem poďakovať iniciátorke tejto myšlienky, predsedníčke Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku Dr. Anne Pilárikovej, ktorá aj takýmto spôsobom prispieva do svojho pôvodného rodiska, - povedal Štefan Daňo.

Pri položení základného kameňa pomníka asistovali Štefan Daňo, Dr. Irena Divičanová Szencziová, Ján Fuzik, Zuzana Lauková a Ladislav Szabó. Deň mesta v Slovenskom Komlóši sa skončil pestrým a bohatým kultúrnym programom.

(aszm)

V okovách času

Vyšla šiesta zbierka Juraja Dolnozemského

Organizácia komlóšskych Slovákov, slovenská samospráva a Regionálne osvetové centrum v Slovenskom Komlóši usporiadali slávnosť pri príležitosti 260. výročia znovuosídlenia Slovenského Komlóša. Akcia sa uskutočnila 24. apríla v priestoroch Mestskej knižnice. Program sa začal vystúpením klarinetistky Ajguli Zelmanovej, po ktorej Zuzana Venerčanová predniesla báseň miestneho rodáka Juraja Dolnozemského. Prítomných v mene organizátorov pozdravila predsedníčka slovenského voleného zboru Zuzana Lauková. Zvlášť privítala generálneho konzula Slovenskej republiky Štefana Daňa, riaditeľku Slovenského osvetového centra CSS Katarínu Királyovú, básnika Gregora Papučka, riaditeľku Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Annu Ištvánovú, primátorku mesta Dr. Irenu Divičanovú Szencziovú, viceprimátora Michala Lócziho a hosťov z Békešskej Čaby, Veľkého Bánhedešu, zo Sarvaša, Pitvarošu a z Budapešti. Slávnostný príhovor predniesla predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Anna Molnárová. Pani predsedníčka oboznámila prítomných s históriou Slovenského Komlóša, pričom zdôraznila jeho znovuosídlenie Slovákmi.

- V týchto dňoch sa začína rad slávnostných kultúrno-spoločenských podujatí, - povedala Z. Lauková. - Jednou z úvodných akcií je prezentácia najnovšej básnickej zbierky Juraja Antala Dolnozemského, ktorá vyšla pod názvom V okovách času. Predsedníčka slovenskej samosprávy poprosila Zuzanu Škrabákovú a Zuzanu Kováčovú, aby predniesli básne z novej knihy. Ôsmaci miestnej slovenskej základnej školy predstavili život slovenského básnika, čo J. Dolnozemského zjavne dojalo. - Hoci mi vyšla už šiesta zbierka, prežívam taký istý pocit, ako keď mi vydali prvú, - povedal. Poďakoval sa všetkým prítomným za to, že prijali pozvanie na prezentáciu jeho zbierky, čo svedčí o tom, že ešte stále je záujem o slovenské slovo. Poďakoval sa za finančnú podporu Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, nadácie Za komlóšskych Slovákov, spoločnosti Száraz-ér, Slovenskému regionálnemu centru a Slovenskej samospráve v Slovenskom Komlóši. Knihu, ktorá obsahuje 88 väčšinou nových básní, zostavila a redigovala hosťujúca učiteľka zo Slovenska Ľubomíra Rollová, grafickú úpravu spravil riaditeľ Regionálneho osvetového centra František Zelman, fotografie zhotovil Martin Roll. Za vydanie zodpovedá predsedníčka miestnej organizácie ZSM A. Molnárová. Po slovách vďaky sa ujala slova riaditeľka Anna Ištvánová:

- Dnešný deň je z viacerých hľadísk slávnostným. Po prvé, je Juraja a pri tejto príležitosti blahoželám Jurajovi Antalovi. Dnešný deň je zároveň sviatkom nášho mesta a dňom krstu novej knihy. V Budapešti o tomto čase prebieha Medzinárodný knižný festival, - konštatovala riaditeľka DSK. - Z tohto hľadiska je dnešný deň sviatkom pre nás všetkých, veď uvádzame do života novú básnickú zbierku, ktorá obohacuje nás všetkých a celú Dolnú zem. Dielo J. Dolnozemského treba zaradiť do slovenskej národnej literatúry, veď je svedectvom živého slovenského slova na Dolnej zemi. V jeho tvorbe nachádzame básne, ktoré obohacujú slovenskú národnú kultúru. Tvoriť národnostným jazykom v menšinových podmienkach nie je ľahké a jednoduché. Pán Dolnozemský píše vyslovene v jednom jazyku, a to je slovenčina. Keďže žije v menšinových podmienkach, píše o menšinovom osude. Opisuje existenčné súvislosti slovenskej národnosti v Maďarsku. Pochádza z roľníckeho rodu a preto je povahovo úzko spätý s prírodou. Vo svojich básňach často spája existenciu slovenskej národnosti v Maďarsku s prírodným obrazom. Pôda je ústredným motívom jeho tvorby. Dolnozemského výpovede, ktorých sa vo svojich básňach dopúšťa, sú pravdivé, sú úprimné, sú označené mravnou čistotou. Priam idylizuje niektoré roľnícke reálie, - konštatovala Anna Ištvánová.

Ľubomíra Rollová sa s účastníkmi prezentácie podelila o svoje spomienky na ťažkosti, ale aj pekné chvíle spoločnej práce pri redigovaní zbierky. Nakoniec sa prítomným prihovoril básnik Gregor Papuček, ktorý vyjadril svoju radosť z veľkého záujmu, veď to svedčí o tom, že je komu písať. Komlóšanom zagratuloval pri príležitosti 260. výročia znovuosídlenia mesta. O autorovi novej zbierky povedal, - Ďurko je zvláštny jav v živote slovenskej literatúry v Maďarsku už aj tým, že, žiaľ začal písať nie v šiestom roku svojho veku, lež pomerne neskoro. Mal už vyše 50 rokov, keď sa mu naskytla možnosť ocitnúť sa v takom prúde, v takej skupinke ľudí, kde sa aj on zatúžil vyjadriť. Bolo ho treba trošku posmeliť, ale odvtedy sa veľmi pekne zapracoval. Želám mu, aby mu čím skôr vyšla aj siedma zbierka, - zablahoželal slovenskému básnikovi poet z Mlynkov G. Papuček. Po ocenení zásluh J. Dolnozemského organizátori obdarovali prítomných zbierkou, ktorú im básnik ochotne dedikoval.

(aszm)

Dôstojná spomienková slávnosť na Jána Palárika v Budapešti

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) v spolupráci s Náboženským podvýborom Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy, farnosťou pri kostole sv. Terézie z Avily a Dvojjazyčnou základnou školou a gymnáziom v VI. obvode usporiadali 30. apríla celodňové dôstojné oslavy, ktoré mali duchovno-slávnostný i odborný ráz. Dôvodom bola oslava výročia narodenia katolíckeho kňaza, pokladníka Spolku sv. Vojtecha, novinára, dramatika, spisovateľa a národného buditeľa Jána Palárika (1822-1870), ktorý bol 11 rokov kaplánom v kostole sv. Terézie z Avily.

V rámci spomienkovej oslavy sa predpoludním začalo sympózium na tému Životné dielo Jána Palárika. Úvodom predseda Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti Ladislav Petro privítal vzácnych hostí: mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Resutíka, podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú, predsedníčku Náboženského podvýboru CSS Ildiku Klauszovú Fúzikovú, regionálneho radcu CSS Júliusa Alta, predsedníčku SSB Zuzanu Hollósyovú, delegácie zo Slovenska, starostov miest a obcí Hronské Kľačany, Majcichov, Palárikovo, Raková, Starý Tekov, Štiavnické Bane a Trnava, ako i záujemcov, členov slovenských menšinových samospráv obvodov hlavného mesta.

L. Petro sa zmienil o tom, že členovia Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti sa koncom uplynulého roka zúčastnili na spomienkovej slávnosti v Majcichove, ktorá sa konala pri príležitosti 135. výročia smrti kňaza, novinára, spisovateľa a národného buditeľa Jána Palárika. Predstavitelia obcí, ktoré sú späté s Palárikovým životom, sa pravidelne v päťročných intervaloch stretávajú striedavo v Majcichove a v Rakovej, aby si uctili jeho pamiatku. S ponukou pripraviť spomienkové oslavy prišli členovia Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti, preto v 3. veľkonočnú nedeľu organizovali sympózium a slávnostnú svätú omšu v kostole sv. Terézie z Avily, v ktorom Ján Palárik pôsobil. Po úvodnom prejave L. Petra členka Slovenskej samosprávy VI. obvodu Mária Šutinská prečítala pozdravný list predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmy Prívarovej, ktorá sa spomienkovej slávnosti nemohla osobne zúčastniť. Vo svojom liste sa poďakovala celému slovenskému zboru volených zástupcov v mestskej časti Terezín „za veľké úsilie a obetavosť, ktoré vynakladáte pri aktivizácii Slovákov v hlavnom meste Vašej vlasti prostredníctvom odhaľovania hlbokých stôp, ktoré tu zanechali naši spoloční predkovia”.

Potom nasledovala prednáška Anny Kovácsovej, ktorá hovorila o životnej dráhe Jána Palárika v Pešti - miesta kultúrnych a duchovných aktivít. O dramatickej tvorbe Jána Palárika prednášali Karol Wlachovský a člen Slovenskej akadémie vied Ladislav Čavojský.

Nedeľný program vyvrcholil slávnostnou eucharistickou liturgiou, ktorú celebroval predseda Spolku svätého Vojtecha v Trnave, pomocný biskup bratislavsko-trnavský J. E. Mons. Ján Orosch, pomocný biskup ostrihomsko-budapeštiansky J. E. Mons. György Udvardy, miestny dekan Zoltán Horváth, kaplán Péter Török a dekan Kálmán Ackermann z Mlynkov. Spomienkovej slávnostnej svätej omše sa zúčastnili aj ďalší hostia - starosta VI. obvodu István Verók, riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník a spolupracovníčka inštitúcie Viera Tapaľagová a takmer 300 veriacich z Budapešti, Ečeru, Mlynkov, Pilíšskej Čaby a Santova. Slávnostný ráz svätej omše stupňoval spev Cirkevného miešaného speváckeho zboru z Mlynkov pod vedením miestneho kantora Jána Kelemena, ktorý aj hral na organe.

Úvodom sv. omše obaja biskupi odovzdali celebrantom a veriacim pozdravy kardinála, prímasa, arcibiskupa J. E. Pétera Erdőa a arcibiskupa-metropolitu J. E. Mons. Jána Sokola.

Hlavný celebrant slávnostnej sv. omše J. E. Mons. Ján Orosch pripomenul, že rímskokatolícky kňaz Ján Palárik patrí do radov slovenských buditeľov 19. storočia, ktorí sa vyznačovali pevnou vierou v Boha, láskou k národu a akoby istým prorockým duchom, lebo položili základy diel a podujatí, ktoré sú ešte aj dnes, po vyše sto rokoch, užitočnou službou národnému spoločenstvu. Je zrejmé, že slovanské cítenie a láska k vlastnému národu i k cirkvi usmerňovali všetku Palárikovu činnosť. Celou silou bol zapojený do snáh za práva ľudu. J. Palárik bol verný povinnostiam duchovného stavu, poslušný k cirkevnej vrchnosti a obdivuhodne zladený s poprednou cirkevnou náukou svojich čias. Pre svoju úprimnosť a vrúcnosť, angažovanosť a tiež rozsah ekumenického programu si zasluhuje, aby bol zaradený do zoznamu veľkých ekumenistov.

Mons. Ján Orosch v homílii vyslovil túžbu, aby táto významná duchovná osobnosť, Ján Palárik, sa stal príkladom i pre Slovákov žijúcich v Maďarsku. Jeho duchovný odkaz, silná viera môžu byť dobrým príkladom i pre mladšiu slovenskú generáciu. Kresťan, ktorý žije svoju vieru a praktizuje kresťanskú lásku v osobnom i verejnom živote, bude spravodlivý k svojmu bratovi, či už tento bude jeho priateľom alebo nepriateľom, vedome ho nepoškodí v jeho právach, dokáže rešpektovať názor iného a bude sa snažiť o vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti. Veď tým, že je kresťanom - nasledovníkom Krista, vezme na seba vlastnú zodpovednosť vo vzťahoch k blížnemu a cez tieto vzťahy k blížnemu slúži Bohu a je na ceste spásy. To platilo pre prvých kresťanov a platí to aj pre kresťanov dneška.

Po slávnostnej svätej omši účastníci položili veniec k dvojjazyčnej pamätnej tabuli a novoodhalenému portrétu Jána Palárika. Potom sa konalo veľké agapé, na ktorom sa osobne stretli s pánmi biskupmi. Slová otca biskupa Mons. Jána Oroscha sa navždy vryli do pamäti veriacich a budú ich sprevádzať počas ich každodenného života. Účastníci agapé vyjadrili svoje odhodlanie naďalej rozvíjať život viery.

V popoludňajšom programe si hostia zo Slovenska pozreli Budapešť, sprevádzal ich člen Slovenskej samosprávy Budapešti František Bencze.

(if)

S fotoaparátmi na Budapešť

Workshop banskobystrických fotografov v maďarskej metropole

Aj keď v nadpise som trochu parafrázoval pamätný výrok „národniara“ Slotu, môj článok bude málo podobný pamätnej potrundženej výzve. Od nápadu k jeho realizácii vedie niekedy časovo neohraničená a veľmi krivolaká cesta. Tá naša bola našťastie krátka a priama.

Maďarská turistika (štátna agentúra propagujúca Maďarsko a podporujúca maďarský turizmus) prostredníctvom svojho obchodného zástupcu, pripravila so svojimi spoluhráčmi z regionálneho marketingového riaditeľstva Budapešť a okolie „match“ pre štrnásť hráčov. Hralo sa na ploche niekoľkých štvorcových kilometrov a protihráčmi bolo niekoľko stotisíc obyvateľov Budapešti. Stretnutie to bolo priateľské, ale ostré ako britva (aspoň čo sa týka fotovýrazu). Kto zvíťazil, to vám neprezradím, lebo to sám neviem. Videl som ale štrnásť párov očí, ktoré sa v nedeľu večer vracali domov. Mali žiaru víťazov, v ktorej však bola aj olympijská pokora - nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. Medaily sa na krkoch nehompáľali, ale boli tam fotoaparáty s nábrežiami, triedami, ulicami, uličkami, námestiami, námestíčkami, monumentmi, ale aj obyčajnými ľuďmi v každodennom behu za šťastím.

Budapešť nás privítala v zlatistých slnečných šatách, aj keď pán Iľko nás ešte v pondelok strašil, že módnou bude zamračená čierna róba. Trochu sme si vytrénovali trpezlivosť v nekonečných peštianskych zápchach, ale zasvätené sprievodcovské slová I. Pluhárovej nás vrátili o niekoľko desiatok rokov späť. Jazdili sme kočiarmi, zdravili letmým dotknutím obruby klobúka. Opera bola vysvietená plynovými lampami a kaviarne ponúkali okrem melange a Somlójskych halušiek aj nekonečnú krásu maďarských žien.

Z Gellértovho vrchu sme mali mesto ako na dlani, ale pamiatky už pozývali na večerný ples, vyzdobené šperkami z elektrických perál. Z ulíc zmizol ruch a denný stres. Tak nás každá pamätihodnosť v dámskej volenke volala na tanec. Boli sme gavaliermi, žiadna košom nedostala.

Kultúrna radiála mesta bola aj v nasledujúcich dňoch našim korzom, na ktorom sa nám predstavovali nové lásky - krásky. Synagóga s byzantskou kresbou, Matejov chrám s novogotickým šatom, Štefanská bazilika s národnými relikviami, Rybárska bašta, ktorá nikdy nebránila, nostalgická Opera, Múzeum krásnych umení s fantastickými hosťujúcimi „Španielmi“, rozmarné Széchenyiho kúpele a moderne „chladný“ Palác umení. Nechali sme sa uniesť do Domu maďarských vín, kde sme spoznali tie najsuchšie maďarské regióny, aby sme sa zahľadeli do rubínových očí „slečny“ kadarky, z ktorých sme našli vykúpe(a)nie v sladkom tokajskom náručí. Hravý Pierot nás zabavil, humor to bol francúzsky tichý, ale maďarsky pikantný a chutný.

Sobotné ráno mi nevoňalo kvasenou zeleninou, pečenou klobáskou a jaternicou, chýbali mi aj rebierka, ktoré sa strácajú pod nánosom pečeného mäsa. Jediné, čo nezlyhalo, bol maďarský chutnučký biely chlebík. Európska únia prináša eurá, ale berie daň z hygieny typickým jedlám. Na oplátku budeme mať všetko trvanlivé a vákuovo zabalené. Pre chuť a vôňu budeme chodiť do múzea, načerpať tie roky sedemdesiate, osemdesiate … zbohom tržnica.

Mestské karty sú čertovsky dobrý vynález. Výhody som si užíval v Salzburgu, Grazi a Budapešť nie je výnimkou. Zľavy, voľné vstupy, ale čo oceníte najviac - je mestská a prímestská doprava. Držiteľ karty za pár stoviek získa absolútnu slobodu na 48 alebo 72 hodín. Zvolebnieva sa. Je nedeľa. Od rána sme na nohách, ale žiadne procesie voľby- chtivých Maďarov nestretávame. Kde sa volí, prezrádzajú len štátne a európske zástavy na budovách. „Je to ako u nás," precedím pomedzi zuby a už len pre seba dodám: „kašlú na to!“ Mýlil som sa, ale to som sa dozvedel len v podvečer z nášho rozhlasu cestou domov. Do jednej odvolilo štyridsaťdeväť percent voličov - nekašlú na to.

Pýtate sa, čo vlastne bolo náplňou nášho workshopu? Práve som sa snažil previesť vás našim na tri dni prenajatým ateliérom. Výborný paprikáš ukončil našu budapeštiansku fotografickú púť. Dali sme bodku nášmu foteniu, ale nie tomuto mestu. Bude nás lákať ďalej svojimi pamätihodnosťami, atraktívnymi výstavami, výbornou kuchyňou, módnymi nákupmi. Dovidenia - milá, krásna… napríklad na Rembrandtovi, van Goghovi.

Miroslav Zaťko

VII. Celoštátny národnostný festival

V Ráckeve sa prezentovalo sedem národností

Posledný aprílový víkend Kultúrne stredisko Károlya Ácsa v Ráckeve už po siedmykrát usporiadalo celoštátne stretnutie národnostných umeleckých kolektívov.

V sobotu popoludní sa v miestnom kultúrnom dome zišli najmenší, aby si v národnostnom tanečnom dome osvojili základné prvky srbskej tanečnej kultúry a zoznamovali sa s tradičnými remeslami. Novinkou tohtoročného podujatia bola národopisná výstava „Svadobné oblečenie Slovákov v Maďarsku na počiatku 20. storočia“ v priestoroch Arpádovho múzea. Zbierku predstavila riaditeľka Slovenského osvetového centra (SOC) Katarína Királyová. Na vernisáži členky miestneho súboru Kéve zaspievali svadobné piesne novohradského a zemplínskeho regiónu.

Galaprogram sa začal v nedeľu popoludní pestrým pouličným sprievodom vyše 20 tanečných súborov a hudobných skupín, ktoré zastupovali sedem národností krajiny. Prítomných na prírodnom javisku privítal predseda Folklórneho združenia stredného Maďarska József Szigetvári. Vo svojom príhovore zdôraznil: - Je potešiteľné, že v poslednom čase pociťovať čoraz väčšiu starostlivosť okolitých štátov o svojich krajanov. Predsa podporujem tú myšlienku, že národnosti žijúce v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi, preto sa väčšinový maďarský národ musí povzniesť k svojim národnostiam a vážiť si ich obrovskú snahu zachovať si kultúru svojich predkov. Svedkami týchto snáh môžeme byť z roka na rok aj my na týchto stretnutiach. Organizátori na čele s riaditeľom Kultúrneho strediska K. Ácsa Gáborom Budaim vyjadrili radosť z toho, že postupom času sa na festival hlási čoraz viac súborov, pričom úroveň ich programov sa sústavne skvalitňuje. Našu národnosť v tomto roku zastupoval o. i. Folklórny spolok Zelený veniec z Ečeru, ktorý predviedol polku (choreografiu Attilu Földváriho) a staroečerský tanec (choreografiu Evy Šubovej) v parádnom kroji, reprodukovanom podľa fotografie z 10. rokov minulého storočia. Po prvýkrát sa zúčastnil festivalu Folklórny súbor Večernica zo Šóškútu. Zaspieval domáce piesne a napriek pokročilému veku členov veselo a hravo zatancoval maglódske tance. Už tradične vystúpil v Ráckeve Tanečný spolok Lipa z Budapešti, ktorý tentokrát predviedol choreografiu Tibora Pintéra (Békešské tance) a Vladimíra Urbana (Tance zo Zámutova).

Podpredsedníčka spolku Monika Szelényiová a jej pomocníčky zožali úspech aj za kulisami, kde sotva stačili hádzať halušky, taký veľký bol záujem o typické slovenské jedlo.

(kir-)

Pilíšska Čaba

Berú do rúk prípravu menšinových volieb

Po parlamentných voľbách v našich osadách zintenzívňuje príprava na jesenné menšinové voľby. Členovia slovenských samospráv a slovenských občianskych organizácií začínajú organizovať ich prípravu, pripravovať občanov na prvý krok, na zapísanie sa do zoznamu menšinových voličov, aby mohli byť vypísané voľby.

Tak je tomu aj v Pilíšskej Čabe, kde sme sa zhovárali s predsedníčkou slovenskej samosprávy Annou Füstiovou, vedúcou pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku Katarínou Lengyelovou Turpiszovou a vedúcim Slovenského klubu Júliusom Kučerom.

- V tomto roku, pochopiteľne, sa aj u nás dostali do centra pozornosti občanov národnostné voľby. Naši Slováci v plnej miere chápu význam a potrebu pôsobenia slovenskej menšinovej samosprávy a občianskych organizácií. Uvedomujú si, že svoju väzbu k slovenským koreňom si mohli zachovať najmä vďaka bohatej činnosti slovenskej samosprávy, pobočky ZSM a slovenského klubu. Zachovávaním a pestovaním slovenskej kultúry, jazyka a zvykov si túto väzbu môžu naďalej prehlbovať. Poznamenávam, že v tomto nám pomáhajú aj družobné styky a dohoda o vzájomnej spolupráci s obcou Veľký Lapáš, ktorá leží neďaleko Nitry. Táto spolupráca nám všestranne pomáha v udržiavaní národnostného povedomia a oživovaní duchovného a kultúrneho dedičstva našich predkov. Pevne verím, že všetci naši Slováci ocenia našu zanietenú prácu, zomknú sa a naša činnosť bude korunovaná úspechom a my na jeseň budeme môcť pokračovať v práci, - povedala nám predsedníčka Slovenskej samosprávy v Pilíšskej Čabe Anna Füstiová.

Starosta obce Pilíšska Čaba Ján Manek, Anna Füstiová a predseda tamojšieho slovenského klubu Július Kučera sa zúčastnili regionálnej konferencie Pilíšanov na Chotárnej skale v hoteli Nimród, ktorú zorganizovalo Združenie a kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov. Konferenciu, ktorá mala názov Príprava na národnostné voľby roku 2006 v zrkadle nového národnostného volebného zákona, zhrnul Július Kučera:

- Myslím si, že organizovanie takejto konferencie bol skvelý nápad, nečudo, že bol o ňu veľký záujem. Zúčastnili sa jej členovia slovenských samospráv, starostovia, notári a aktivisti slovenských občianskych organizácií regiónu. Bezpochyby všetky prednášky boli veľmi užitočné a poučné. Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer podrobne hovoril o harmonograme volieb menšinových samospráv troch stupňov - miestnych, župných a celoštátnych. Upozornil nás na to, že v obci sa musí dať zaregistrovať 30 voličov, príslušníkov menšiny. Platí to rovnako v prípade malej obce, obvodov hlavného mesta i väčšieho mesta. Pán Heizer zdôraznil aj potrebu agilnosti miestnych aktivistov, veď úspešnosť menšinových volieb závisí najmä od nich, ako aj spoločnú úlohu občianskych organizácií, notárov a zamestnancov štátnej správy pri registrácii volieb. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik sa zameral na naše konkrétne slovenské pomery a zdôraznil aktivitu našich miestnych, regionálnych a celoštátnych občianskych organizácií v procese iniciovania volieb, ich priebehu a založenia slovenských samospráv. Hovoril predovšetkým o spolupráci s najväčšou slovenskou celoštátnou občianskou organizáciou - Zväzom Slovákov v Maďarsku. Slovom, obohatení o konkrétne poznatky, povzbudení a nadšení sme sa vrátili z konferencie a onedlho na to sme vypracovali svoju stratégiu.

Zväz Slovákov v Maďarsku má svoju pobočku aj v Pilíšskej Čabe, ktorá príkladne spolupracuje so slovenskou samosprávou a so slovenským klubom. Samozrejme, že podporí každého kandidáta slovenskej samosprávy. Jej vedúcou je Katarína Lengyelová Turpiszová:

- Naša spolupráca je skutočne dobrá, prejavilo sa to aj počas spoločnej účasti na pracovných poradách o menšinových voľbách. Cieľom nového volebného zákona je, aby boli voľby poslancov menšinových samospráv autentickejšie, a to je vlastne aj našou snahou. Našťastie, veľmi dobre poznáme v Pilíšskej Čabe žijúcich Slovákov, počnúc od mládeže až po najstarších občanov. Preto budeme aktivizovať občiansku sféru v záujme úspešných volieb. Rozhodli sme sa tak, že budeme pracovať v tíme a osobne vyhľadáme každú slovenskú rodinu, porozprávame sa s jej členmi a vysvetlíme im každú fázu volebného procesu. Požiadame ich o úzku spoluprácu a pomoc - pri registrovaní aspoň 100-120 voličov, výbere 5 kandidátov i pri voľbách, ktoré sa budú konať v ten istý deň ako komunálne voľby. Som presvedčená, že opäť budeme mať slovenskú samosprávu, lebo ju chceme mať a potrebujeme ju v záujme celej našej slovenskej pospolitosti v Pilíšskej Čabe.

(if)

Škola hornomatranských slovenských obcí s novým názvom

Hold pamiatke Ladislava Zakupského

V polovici apríla Hornomatranská základná a materská škola v Alkári (Mátraszentimre), v obci, ku ktorej administratívne patria aj osady Fiškalitáš Huta (Mátraszentlászló) a Horná Huta (Mátraszentistván) oficiálne prijala meno významného miestneho činiteľa a bádateľa Ladislava Zakupského.

L. Zakupsky sa do Matry dostal v roku 1933 ako dvadsaťdvaročný začínajúci pedagóg z Dolnej zeme (narodil sa v Mélykúte, učiteľský ústav absolvoval v Baji) a žil medzi matranskými Slovákmi až do svojej smrti v roku 2004. Za viac ako sedem desaťročí sa stal významnou osobnosťou tohto kraja, rozvoj hornomatranských obcí, pokladal za svoju srdcovú záležitosť. Výchovno-vzdelávaciu prácu a osvetovú činnosť vykonával v záujme zachovania a zveľaďovania kultúry tunajších obyvateľov. Roky bol riaditeľom miestnej školy, popri tejto funkcii aj odborným inšpektorom, predsedom miestnej obecnej rady a zakladajúcim členom Výkonného výboru Národného parku Matra-Bukové hory. V osade v čase jeho pôsobenia bol najčulejší kultúrny život, folklórny súbor pod jeho vedením dosiahol veľké úspechy na župnej a celoštátnej úrovni. Osobne napomáhal zberateľskú činnosť takých renomovaných odborníkov ľudovej kultúry, ako svetoznámeho Zoltána Kodálya, Lászlóa Vikára, Ilony Borsaiovej, ako aj nášho národopisca Štefana Lamiho. L. Zakupsky bol iniciátorom založenia miestneho Pamätného ľudového domu v Alkári, ktorý v roku 1995 osobne slávnostne otvoril.

Alkárčania, bývalí žiaci, kolegovia L. Zakupského, ako i jeho syn a dcéra s rodinami sa zišli v sobotu pred Veľkou nocou, aby vzdali hold pamiatke polyhistora Matry tým, že základnú školu, v ktorej sám dlhé roky vyučoval, nazvú po ňom. Pred slávnostným obradom pripravili pedagógovia pre najmenších obyvateľov kreatívnu dielňu pod vedením osvetárky z Pastúchova Pirošky Antalovej Prezenszkej.

Účastníkov slávnosti privítala riaditeľka školy Krisztina Jakabová, ktorá, ako nám povedala, „mala tú česť osobne poznať tohto vzácneho muža so zmyslom pre humor”, dokonca boli priateľmi. Pani riaditeľka tlmočila prítomným srdečný pozdrav predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, podľa ktorého pomenovanie školy je uznaním skutočne bohatého a cenného životného diela L. Zakupského. Starosta obce Ondrej Stuller zdôraznil, že podobne ako v roku 1996, keď L. Zakupskému ako prvému udelili titul čestného občana obce, aj tohoročný prieskum, vykonaný vedením obce, svedčil o tom, že obyvatelia jednoznačne chcú, aby ich výchovno-vzdelávacia inštitúcia niesla jeho meno. Pán starosta odovzdal predstaviteľovi žiakov novú zástavu školy, na ktorú priviazali stužky úcty aj Ladislav Zakupsky mladší a predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Blaško. Na svojho bývalého učiteľa a neskôr kolegu si učiteľka slovenčiny Judita Kasalová Szabadová spomenula citátom od Alberta Gyergyaiho, podľa ktorého „dobrý pedagóg je zároveň dobrým záhradníkom, pod rukami ktorého vyklíčia hodnotné rastliny...“. V podobnom duchu sa zmienil o menodarcovi aj predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Blaško, ktorý koncom päťdesiatych rokov práve pod vedením a za pomoci L. Zakupského začal svoju pedagogickú dráhu v obci. Spolu s ním sem prišla vyučovať aj jeho rodáčka z okolia Sarvaša Judita Patakiová, a ktorá sa neskôr stala manželkou syna pána Zakupského. Prítomným sa prihovoril aj L. Zakupsky mladší. Po slovách vďaky pripomenul staré časy, keď sa žiaci upozorňovali na príchod jeho otca po slovensky slovami „Ide černy“, neskôr, keď mu obeleli vlasy, „Ide šedivý“. Do tejto generácie študentov patrili aj Helena Szőkeová Szabadová a Piroška Szabadová Fügediová z radov obecenstva, ktoré nám porozprávali, že boli žiačkami pána Zakupského v štyridsiatych rokoch. Na prísneho, ale veľmi dobrosrdečného pedagóga, ako aj na jeho manželku, miestnu rodáčku Máriu Málnaiovú, ktorá ich vo vlastnom dome učila základné poznatky z riadenia domácnosti a vyšívania, majú dodnes pekné spomienky.

V čerstvo obnovenej veľkej sále miestnej školy, kde organizátori na tento deň vytvorili pietny kútik s medailami, diplomami, fotografiami a prácami L. Zakupského st., resp. jeho článkami, ktoré vyšli v tlači (napr. v Ľudových novinách), v rámci kultúrneho programu okrem speváckeho zboru a recitátorov miestnej školy vystúpili Folklórny súbor Vidróczki z Gyöngyösu s ľudovými tancami a Tanečná škola Agria z Jágru (Eger) s modernými choreografiami.

(cs)

Recitátori zo severných žúp

Regionálne kolo Veršovačiek ZSM v Lucine

Ako obvykle v máji, aj tohto roku sa žiaci našich škôl zúčastňujú súťaže v prednese poézie a prózy, ako aj ľudových piesní, ktorú usporadúva Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM). Regionálne kolo pre severné župy (Boršodská, Hevešská a Novohradská) sa už tradične koná zvlášť pre recitátorov a zvlášť pre spevákov, pričom Spievanky sú vždy vo Veňarci. Prvé tohoročné regionálne kolo Veršovačiek prebehlo 27. apríla v Lucine.

Početných účastníkov privítala v mene hostiteľov riaditeľka miestnej základnej školy Helena Kladivíková, ktorá stručne predstavila ich inštitúciu a pripomenula, že v roku 2000 už raz boli hostiteľmi regionálneho kola. Po krátkom kultúrnom programe miestnych školákov, v ktorom sa okrem spevákov, hudobníkov a recitátorov predstavili aj členovia bábkového divadla so scénkou Opustená búdka, predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vyjadrila vďaku nielen hostiteľom, ale aj učiteľom, ktorí pomáhali účastníkom v príprave na súťaž, a predovšetkým deťom, ktoré venovali hodiny zo svojho voľného času na nacvičenie recitácií. Je to aj preto významné, lebo poznajúc dnešnú mládež, ak deti nemajú do niečoho chuť, jednoducho sa do toho nedajú. Podľa počtu prihlásených do regionálneho kola Veršovačiek je potešiteľné, že toľkí žiaci sa ešte stále viažu k slovenskému jazyku - dodala predsedníčka ZSM.

Žiaci z Alkáru, Balašských Ďarmôt, Bíru, Guty, Horných Peťan, Kirťu, Luciny, Netejču, Níže, Répášskej Huty, Šápova a z Veňarcu súťažili v štyroch vekových kategóriách. Okrem populárnych detských básní K. Bendovej, E. Čepčekovej, resp. Ľ. Podjavorinskej deti siahli aj po klasike z 19. storočia (Janko Kráľ, Samo Chalupka) a objavili sa aj prednesy diel domácich slovenských básnikov, hlavne G. Papučka a A. Kormoša. Väčšina účastníkov sa nepodobala na protagonistku poviedky J. Pavloviča Kamarátka v prednese A. Litauskej z Veňarcu, na Irenku, ktorá si myslela, že „nemá na básne hlavu...“. Tí, ktorí už boli po recitácii a dostali darček, vyhotovený hostiteľmi, do vyhlásenia výsledkov si mohli pozrieť miestny evanjelický kostol a ľudový dom, prípadne vo veľkej sále školy, kde na tento deň organizátori pripravili kútik s portrétmi a dielami domácich slovenských literátov, si mohli chvíľku zatancovať na ľudové melódie pod vedením miestnej slovenčinárky Pirošky Gyöngyösiovej.

V mene dvoch porôt, v ktorých pracovali riaditeľka Novohradského osvetového strediska v Lučenci Mária Ambrušová, hosťujúci učiteľ na SOŠH v Balašských Ďarmotách Juraj Margoč, členka slovenskej samosprávy vo Vacove Mária Menczerová a miestna slovenčinárka Irena Tóthová Majerčíková sa vyhodnotenia ujali úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová a kultúrna referentka CSS Daniela Onodiová. Okrem užitočných rád upozornili detí a ich pedagógov na dôležitosť zdokonaľovania sa vo výslovnosti a na adekvátny výber diel, hlavne podľa veku recitátora. Prvým krokom pri príprave na súťaž je pochopenie textu, aby následné precítenie a prednes boli na úrovni. Tohto roku porota vybrala menší počet interpretov, ktorí budú zastupovať región na celoštátnej súťaži práve preto, aby sa tam dostali skutočne len tí najlepší. Nechceme vás však znechutiť s prípadnými kritickými poznámkami, ide nám o to, aby ste sa o rok ešte lepšie pripravení prihlásili do súťaže. Aby nabudúce viacerí mohli postúpiť do celoštátneho kola a ukázať rovesníkom z iných regiónov svoj talent. Dôležité je zvíťaziť, ale ešte dôležitejšie stretnúť sa a byť spolu - dodala k vyhodnoteniu R. Egyedová-Baráneková.

Do celoštátneho finále, ktoré sa bude konať koncom mája v Budapešti, postúpili Beatrix Lauková z Veňarcu, Daniel Pápai z Horných Peťan, Nauzika Peteráková z Níže, Bence Frišóczki z Répašskej Huty a Noémi Ostrolúczka zo Strednej odbornej školy hotelovej v Balašských Ďarmotách, ktorá na Veršovačky začala chodiť ešte ako žiačka školy vo Veňarci (pochádza z Bíru) a tohto roku bola účastníčkou súťaže jubilejný, desiatykrát.

(la-)

Svet rozprávok v Horných Peťanoch

V novohradskej slovenskej obci Horné Peťany sa v základnej škole venujú 32 žiakom nižšieho stupňa tri učiteľky. V tejto škole už tradične usporadúvajú súťaž v prednese rozprávok. Roky sa jej zúčastňujú aj recitátori zo škôl z okolitých obcí.

- Bez rozprávok, ktoré nám dodávajú pocit určitého bezpečia, by detstvo nebolo úplné, - povedala vo svojom privítacom prejave 24. apríla poverená riaditeľka školy, slovenčinárka Hajnalka Harmatiová (pôvodom zo Šámšonu). Pozdravila predovšetkým deti z piatich slovenských obcí z Dolných a Horných Peťan, Netejču, Níže a Šápova, ich učiteľky a riaditeľa školy v neďalekom Diósjenő Gergelya Mocsáriho, člena kuratória Verejnej nadácie pre verejné školstvo Novohradskej župy, ktorá finančne podporila podujatie. H. Harmatiová zdôraznila, že vďaka finančnej pomoci obecnej samosprávy už piatykrát mohli usporiadať súťaž, ktorá sa teší veľkej obľube v kruhu detí.

Po kultúrnom programe miestnych žiakov, v ktorom odzneli slovenské ľudové piesne a riekanky, nasledovali prednesy rozprávok v slovenskom a maďarskom jazyku. Slovenčinári súťažili v jednej kategórii, prednesy maďarských rozprávok boli hodnotené v dvoch vekových skupinách.

Po šikovnom predvedení vybraných diel vedúca poroty, riaditeľka hornopeťanskej školy, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke, Erika Szabová Csorbová (rodáčka z Banky) vyzdvihla, že v radoch účastníkov sú skryté talenty, z ktorých sa môžu stať „hviezdy budúcnosti”. Podotkla, že hlavnými kritériami pri hodnotení bol vhodný výber, vieruhodnosť textu a vžitie sa do príbehu, intonácia. Pritom porota, členkami ktorej boli aj starostka Horných Peťan Eva Pappová, bývalá riaditeľka miestnej školy Helena Laczkovská a riaditeľka školy v Níži Zuzana Kučerová, sa rozhodla, že v jednej kategórii maďarských rozprávok udelí menej cien, aby mohla odmeniť viac slovenčinárov, prednesy ktorých boli tohto roku na vyššej úrovni. Na treťom mieste v prednese slovenských rozprávok skončili Peter Balogh z Netejču a Zsombor Szádoczki zo Šápova, druhú cenu získali Daniel Pápai z Horných Peťan a Fružina Szavliková z Níže, víťazkou sa stala Monika Bartóková z Níže za prednes ľudovej rozprávky „Tri groše” zo zbierky Štefana Lamiho.

Zo spomínaných „budúcich hviezd” treba spomenúť prváčika z Dolných Peťan Kristiána Laluju, ktorý svojim sugestívnym prednesom v maďarčine i v slovenčine očaril nielen porotu a prítomné učiteľky, ale aj svojich súperov. Vo svojej kategórii v maďarčine vyhral prvú cenu, v slovenskej sekcii nebol odmenený iba preto, lebo porota sa prísne pridržiavala výpisu súťaže, podľa ktorého vybrané dielo musí byť rozprávkou, on si pripravil báseň. V každom prípade však, napriek tomu, že na tohoročných Veršovačkách Zväzu Slovákov v Maďarsku sme ho ešte nevideli, v budúcnosti sa s jeho menom na recitačných súťažiach určite budeme stretávať.

Záver podujatia po dobre vykonanej „práci” patril uvoľneniu sa. Členka Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Zuzana Kučerová vyzvala deti do tanca na melódiu piesne „Ja som malá kamoška…”.

(csl)

Recitačná súťaž v XIII. obvode Budapešti

Milovníci poézie si skrášlili deň

Stalo sa peknou tradíciou, že milovníci slovenskej poézie a prózy sa na jar stretávajú v Dome menšín, v sídle Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti. Zasadačka bola 29. apríla doslova preplnená, veď súťažiacich prišli povzbudiť učitelia, ale aj rodičia a starí rodičia, ba aj súrodenci. Úsmevy a rozjasnené tváričky naznačovali, že sem prišli s radosťou a s nadšením, aby si skrášlili poslednú aprílovú sobotu. Skrášlili ju však predovšetkým všetkým tým, ktorí si ich prišli vypočuť.

Predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti Zuzana Hollósyová privítala účastníkov súťaže z Budapešti, Békešskej Čaby, Malého Kereša a Sarvaša, ako aj početných záujemcov. Pani Hollósyová vyjadrila potešenie z veľkého záujmu a oznámila, že súťažiť sa bude v šiestich vekových kategóriách. Potom publiku predstavila členov poroty: podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú, podpredsedníčku Slovenskej samosprávy Budapešti Ildiku Klauszovú Fúzikovú a básnika Gregora Papučka. Malým súťažiacim najprv dodali odvahu predstavitelia VI. vekovej kategórie: pani Mária Almásiová a G. Papuček. Nielen dobrý prednes, ale aj ich povzbudzujúce slová boli priam balzamom pre vzrušené srdiečka najmenších.

Potom recitovali deti nižšieho stupňa základných škôl básne slovenských poetov Jána Navrátila, Štefana Moravčíka, Daniela Heviera, Ľudmily Podjavorinskej, Kristy Bendovej a Márie Rázusovej Martákovej. Odzneli aj básničky G. Papučka a žiačky z Malého Kereša predniesli ľudovú rozprávku a báseň od Sándora Petőfiho. Bolo potešiteľné, že do súťaže sa zapojili aj tri gymnazistky z Békešskej Čaby a Budapešti: Lucia Fajnorová, Petra Gábrišová a Angela Kollárová, ktoré si vybrali básne Jána Kostru a Milana Rúfusa. Na záver odznela komická básnička od Milana Lasicu v prednese gymnazistu Juraja Ragyánskeho zo Sarvaša, ktorá vďaka dobrému prednesu rozveselila publikum.

Potom nastala chvíľa rozhodovania poroty. Ako sa len deti milo prekvapili, keď sa od predsedníčky poroty Etelky Rybovej dozvedeli, že každý účastník sa stal vlastne víťazom. Jednak samotnou účasťou a jednak preto, lebo porota sa rozhodla neurčiť poradie, ale v každej kategórii vyzdvihnúť 3 najúspešnejších recitátorov: v I. kategórii Ondreja Várszegiho, Gregora Kovácsa a Bernadetu Melicherovú; v II. kategórii Elizabethu Kollárovú, Alexa Vargu a Petra Farkasa; v III. kategórii Paulu Uhrinovú, Dóru Pozsonyiovú a Fanni Szabóovú; v IV. kategórii súťažila iba jedna žiačka Beáta Erdeiová; v V. kategórii Angela Kollárová, Petra Gábrišová a Juraj Ragyánszki; a v VI. kategórii dvaja už spomenutí dospelí.

Pochopiteľne, najúspešnejší boli tí recitátori, ktorí si zvolili vhodné dielo, dobre sa naučili text, mali peknú výslovnosť a skvelý prednes. Tridsiati účastníci súťaže v prednese poézie a prózy boli s hodnotením spokojní, veď každý dostal za odmenu diplom, peknú knihu a čokoládu. Záverom súťaže sa Z. Hollósyová poďakovala recitátorom, učiteľom, rodičom a členom poroty za úspešnú spoluprácu a vyjadrila nádej, že o rok sa stretnú opäť, aby spoločne prežili pekný umelecký zážitok a krásny deň.

(if)

Malotarčania na oslavách v Beluši

Materská škola v Beluši nedávno oslavovala 30. výročie svojho založenia. Na oslavy boli pozvané aj učiteľky Materskej školy v Malej Tarči a poslanci tamojšej slovenskej menšinovej samosprávy.

Po úvodnom prejave riaditeľky Márie Baštugovej sa prítomným prihovoril starosta obce Vladimír Vadrna. Obaja zdôraznili, že zálohou budúcnosti sú deti, pre ne treba spoločnými silami všetko urobiť. Potom si spoločne pozreli priestory materskej školy, v rámci nej aj novovybudovanú saunu. Materská škola v Beluši kladie dôraz na upevňovanie zdravia, preto sa tu deti zdravo stravujú, majú viacej telocviku, vo vlastnej inhalárni si môžu preliečovať priedušky, alergiu. Nová sauna a bazén sú vybudované tak, aby sa do nich naraz zmestila jedna celá skupina.

Program pokračoval pohľadom do minulosti a súčasnosti. Vystúpenie detí sa všetkým veľmi páčilo. Spracovali baladu o Beluši, pomocou ľudového umenia znázornili dejiny, tradičné remeslá obce.

Nás, hostí z Maďarska, veľmi dojalo, keď detičky zaspievali pieseň „Ženilo sa motovidlo…” aj s maďarským textom, hoci sa im skoro polámali jazýčky. Po slávnostnom obede sa učiteľky z Malej Tarče pobrali domov, aby pripravili školenie, na ktoré pozvali kolegyne z Beluše a z Bílovíc.

Poslanci slovenskej samosprávy sa počas svojho pobytu v Beluši stretli s pracovníkmi obecného úradu, s ktorými sa dohodli na ďalšej spolupráci. Belušania sa zúčastnia Malotarčianskych dní, Malotarčania zasa budú zviditeľňovať okolie Beluše vo svojom regióne, aby sa rozprúdil cestovný ruch medzi obidvomi osadami.

(kszt)

Bánhedeš

Dozrieva paprika

Vo Veľkom Bánhedeši majú už plné ruky práce s paprikou. Ľudia sa zvŕtajú vo fóliovníkoch a pomáhajú si aj technikou. Starostlivo sadia i priesady melónov, ktoré v lete dajú bohatú úrodu sladkého ovocia. Pomocou strojov sejú kukuricu, ktorej sa tu urodilo vlani neúrekom.

Pri radoch papriky sme sa stretli s Pavlom Žilákom, inak predsedom miestnej slovenskej samosprávy, ktorý už zbiera tohoročnú úrodu. Na severnej strane musí občas zakúriť vo fóliovníku, lebo teplota nesmie klesnúť pod 25 stupňov Celsia. V práci mu pomáha aj manželka.

V máji sa začne pravidelný zber a predaj na trhu. To druhé je ťažšie, keďže papriku vypestovanú za 40 forintov špekulanti manipulujúci s nákupom a dopravou predávajú v mestách za 120 forintov. Žiaľ, takto to ide už celé roky. Napriek vysokým nákladom sa Bánhedešania nevzdávajú, pretože pestovanie papriky sa stalo neodmysliteľnou súčasťou ich života.

(zelm-k)

Sarvaš

Finále volejbalového Dreveného pohára

V športovej hale v Sarvaši sa konalo posledné šieste kolo volejbalového turnaja o Drevený pohár. O výhercovi bolo rozhodnuté už v piatom kole, veď družstvo Učiteľov a žiakov podávalo rovnomerný výkon a zaslúžene obsadilo prvé miesto. O ďalšom poradí sa rozhodlo až v poslednom kole, pretože družstva Štipková a Veselí výhercovia podávali striedavé výkony, ale aj skupina Plochá hus vždy dokázala uchmatnúť nejaký bod, dokonca aj víťaznému družstvu. Celé finále sa konalo za obrovského povzbudzovania hráčov, veď každý chcel dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie. Celkový výsledok:

   I. miesto            Učitelia - žiaci             110 bodov

  II. miesto            Štipková                      86 bodov

 III. miesto            Veselí výhercovia         79 bodov

IV. miesto             Plochá hus                   67 bodov

 V. miesto             Chrúst                          44 bodov

VI. miesto             Kaanguru                     40 bodov

Turnaja sa zúčastňovali aj družstva zo Senteša a Telekgerendášu, ale ich výsledky sa nezapočítavali do celkového hodnotenie, pretože hráči nemajú trvalý pobyt v Sarvaši.

Na záver turnaja sa družstvá zúčastnili večere v reštaurácii Starý orech, kde víťazi dostali medaily, poháre a dresy. Drevený pohár po druhý raz vyhrali Učitelia - žiaci. Primátor mesta Sarvaš Michal Babák ho odovzdal kapitánovi tímu Attilovi Csillikovi. Družstvo Veselí výhercovia tiež dvakrát vyhrali túto trofeju, takže nasledujúci turnaj bude napínavý. Totiž k tomu, aby niekto získal pohár nastálo, musí byť trojnásobným víťazom turnaja.

Celý večer prebiehal v priateľskej atmosfére. Hlavnou témou rozhovorov bol, samozrejme, volejbal a hlavne posledné kolo, ktoré až v poslednej minúte rozhodlo o tom, komu bude patriť druhá priečka a kto bude tretí. Najbližšie sa stretneme pri plážovom volejbale, dovtedy budú len tréningy a priateľské zápasy.

Z. Lišková

List z Bratislavy

Nech žije Stalin?!

Milí moji rodáci,

komunisti, v rôznych mestách sveta (aj na Slovensku) manifestovali 1. mája s obrazmi Stalina. Videl som to v televízii. Nič zvláštne, poviete si. Ani mňa by to nebolo oslovilo, keby som práve nemal rozčítanú knihu „Neznámy Stalin“ (Slovart, 2006) od bratov Medvedevcov. Stalinove portréty v rukách mladých ľudí evokujú otázku: „Vedia oni, kto bol Stalin?“ Keď v r. 1953 zomrel, naša profesorka ruštiny sa v triede rozplakala. Neskôr nás označila za cynikov, keďže sme s ňou slzu nevyronili. Moja generácia už tušila, kto bol Stalin. Nuž kto to naozaj bol? Polovzdelanec, ktorý nedokončil seminár. Pokladal sa však za koryfeja vedy. Keď ho lekári liečili na Kryme, doktorom prikázal vyrobiť „živú vodu“, všeliek z kaukazských ľadovcov. Bol paranoik, ktorý poslal do gulagov aj tých, ktorí ho obdivovali. Bol inscenátorom súdnych procesov, pri ktorých vymáhal doznania o tom, že ho zradili. Bol masovým vrahom, ktorý likvidoval celé národy. Fanatik, ktorý ničil kultúru národov. Bol diktátor a neznaboh, ktorý sa povýšil na miesto Boha. Šíril okolo seba strach a nedôveru. Nikto ho nesmel pri práci vyrušiť. Tresty boli likvidačné. Preto, keď mu prišlo zle, strážcovia bez jeho osobného príkazu nikoho k nemu nevpustili. Generalissimus, ktorý v predvečer vojny vyvraždil celý veliteľský zbor armády. Vymyslel koncentračné tábory skôr ako Hitler. Velil armáde, ktorá sa s veľkou mierou pričinila o porážku iného veľkého zločinca. Vztýčil víťaznú zástavu s kosákom a kladivom na kupole ríšskeho snemu v Berlíne. Možno toto gesto nad porážkou rovnakého zla ho povýšilo na piedestál nesmrteľnosti. Stalina, ktorý vedel vyhrávať iba za cenu miliónov obetí, nanovo oslavujú. Zločiny časom blednú a začína sa oslava. Koho? Predsa autora zločinu... Aký paradox dejín!

Pozdravuje vás

Štefan Markuš

Inzerát

Kozmetická firma hľadá obchodného zástupcu

Budapeštianska kozmetická firma Galex Cosmetics hľadá regionálneho obchodného zástupcu, resp. obchodného asistenta, predovšetkým s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. Podmienkou je znalosť slovenského a maďarského jazyka, vodičský preukaz kategórie B a prax vo vedúcej funkcii. Prednosť majú uchádzači so znalosťou ďalšieho cudzieho jazyka a praxou v odbore. Firma ponúka konkurencieschopnú mzdu, vynikajúce pracovné podmienky a mladý kolektív. Životopisy s fotografiou treba zaslať na emailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , alebo na poštovú adresu GALEX Kft, 1097 Budapest, Gubacsi út 26.