Žúr na veľvyslanectve

Polstoročnica Ľudových novín

Minulosť, súčasnosť a budúcnosť Ľudových novín bola zastúpená na oslave 50. narodenín týždenníka Slovákov v Maďarsku na Veľvyslanectve SR v Budapešti. Ako je známe, Ľudové noviny, s podtitulom Týždenník slovenských pracujúcich v Maďarsku, začal vydávať Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku 4. októbra 1957. Šlo v podstate o pokračovanie vydávania Našej slobody, ktorá zanikla kvôli revolučným udalostiam roku 1956 a redaktori ktorej tvorili aj redakciu Ľudových novín. Bývalých a súčasných spolupracovníkov, zástupcov majiteľov, vydavateľa a tlačiarne pozval na slávnostné stretnutie veľvyslanec SR v MR Juraj Migaš, ktorý aj privítal hostí a odovzdal pozdravný list adresovaný kolektívu novín. Na pôde zastupiteľského úradu sa zišli ľudia, v živote ktorých zohrali Ľudové noviny dôležitú úlohu, veď boli buď ich spolupracovníkmi, alebo čitateľmi. Minulosť nášho týždenníka reprezentoval bývalý generálny tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Juraj Bielik, ktorý zastával túto funkciu v čase, keď začali noviny vychádzať a bol zodpovedný za ich odštartovanie. Prišiel aj prvý šéfredaktor Ján Hanko a s výnimkou už nebohého Jána Balka aj všetci ostatní, ktorí po ňom nasledovali: František Križan, Pavol Kondač a Zoltán Bárkányi. No a samozrejme Imrich Fuhl, ktorý nás už zavedie do súčasnosti, veď bývalý dvojnásobný šéfredaktor a zakladateľ denne aktualizovaného internetového portálu Slovákov v Maďarsku www.luno.hu je aj dnes ich redaktorom. Uplynulé polstoročie krátkym prejavom pripomenula a poďakovala sa všetkým, ktorí mali zásluhu na vydávaní novín, súčasná šéfredaktorka Alžbeta Hollerová Račková. V mene majiteľa Ľudových novín, Celoštátnej slovenskej samosprávy, pozdravila jubilujúci týždenník zástupkyňa predsedu CSS Etelka Rybová, mimochodom tiež bývalá redaktorka nášho týždenníka. Tortu v mene bývalého majiteľa, Zväzu Slovákov v Maďarsku priniesla jeho predsedníčka Ruženka Egyedová Baráneková. Po pozdravných slovách a slávnostných príhovoroch nasledovala podstata slávnosti: neviazané rozhovory a občerstvenie, ktoré pripravili pracovníci veľvyslanectva.

(br)

Vážená pani šéfredaktorka

a milí členovia redakcie,

dovoľte mi, aby som Vám úprimne blahoprial pri príležitosti 50. výročia Ľudových novín. Váš týždenník počas svojej polstoročnej existencie bol dôležitou oporou Slovákom v Maďarsku v ich úsilí o zachovanie vlastného jazyka, kultúry, ale aj sebavedomia. Túto skutočnosť vysoko oceňuje aj vláda Slovenskej republiky. Ľudové noviny naďalej zostávajú významným činiteľom zjednocovania slovenskej menšiny žijúcej v rôznych kútoch krajiny, efektívnym prostriedkom sprostredkúvania informácií o národnom živote v jednotlivých mestách a obciach.

Za ostatných 50 rokov sa v redakcii vystriedalo niekoľko generácií redaktorov, ktorí svojou profesionalitou a obetavosťou prispeli a prispievajú k vysokej žurnalistickej úrovni Ľudových novín. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť súčasnú modernú tvár Vášho týždenníka, jeho snahu osloviť všetky generácie Slovákov v Maďarsku.

Vážená pani šéfredaktorka, milí členovia redakcie, chcel by som pri tejto príležitosti popriať celému redakčnému kolektívu veľa úspechov v ďalšom zveľaďovaní Ľudových novín v prospech národného života Slovákov v Maďarsku.

S úctou

Juraj Migaš

V Budapešti 29. októbra 2007

Skryté hodnoty pod lupou

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) usporiadal v dňoch 25. až 26. októbra v Bratislave konferenciu Kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa slov riaditeľa tlačového a informačného odboru ÚSŽZ Vladimíra Dobríka hlavným cieľom konferencie bolo zistiť aktuálny stav spracovania knižničných, archívnych a dokumentačných fondov, ako aj múzejných zbierok, ktoré sa dotýkajú histórie, jazyka, kultúry a spôsobu života Slovákov žijúcich v zahraničí a nachádzajú sa v kultúrnych a vedeckých inštitúciách na Slovensku i v cudzine. Získané poznatky sa majú využiť pri budovaní databázy informácií o kultúrnom dedičstve Slovákov žijúcich v zahraničí.

Konferenciu otvorili predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. V mene vlády SR účastníkov stretnutia listom pozdravil podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Podujatia sa zúčastnila aj poslankyňa Národnej rady SR Zdenka Kramplová.

Na konferencii boli prítomní zástupcovia kultúrnych a vedeckých inštitúcií na Slovensku a predstavitelia slovenských organizácií a inštitúcií v zahraničí, ktoré vlastnia fondy, dokumenty a zbierky týkajúce sa dejín, jazyka, kultúry a spôsobu života slovenských spoločenstiev v zahraničí.

V rámci pracovného rokovania sa prezentovali tie slovenské inštitúcie, ktoré sa zaoberajú kultúrnym dedičstvom Slovákov, ako Slovenský národný archív, Slovenské národné múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné literárne múzeum a Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied. Prednášky predstaviteľov týchto inštitúcií sa v sa zameriavali na ich činnosť súvisiacu s problematikou zahraničných Slovákov.

Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia Slovákov z rôznych krajín, napr. z USA, Kanady, Švajčiarska, Srbska, Chorvátska, Rumunska, Česka a, samozrejme, aj z Maďarsku. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik vo svojej prednáške predstavil sieť inštitúcií CSS, ktoré slúžia záchrane kultúrneho dedičstva Slovače na území Maďarska. Prednáška riaditeľky Slovenského dokumentačného centra Anny Sabadošovej poskytla možnosť nahliadnuť do činnosti tejto inštitúcie. Vedecký pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Ján Gomboš hovoril o archivárskej činnosti VÚSM a o pripravovaných publikáciách s historickou tematikou. V rámci diskusných príspevkov predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková vyzdvihla význam kolektívov pri zachovávaní kultúrneho dedičstva. Predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová oboznámila prítomných s pamätnými tabuľami, ktoré zvečňujú mená významných slovenských dejateľov na území maďarského hlavného mesta. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová vo svojom príspevku rozoberala možnosti spočívajúce v turizme, ktoré môžu prispieť k prežitiu našich hodnôt, kým riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová sa venovala rozboru pojmu kultúrne dedičstvo.

Na záver dvojdňového pracovného rokovania účastníci konferencie schválili odporúčania adresované ako Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak aj slovenským spolkom, organizáciám a inštitúciám v zahraničí. Účastníci konferencie odporúčali uverejniť nasledujúci článok: „Odvolávajúc sa na Deklaráciu NR SR (zo dňa 6. júla 1999) venovanú Slovákom v zahraničí účastníci konferencie pripomínajú, že: „Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva.“ Dokument v plnom znení si môžete prečítať na webovej stránke www.uszz.sk.

Anna Sabadošová

Návšteva v cudzojazyčnej knižnici

Členovia Kruhu priaznivcov Békešskej Čaby navštívili 7. novembra Celoštátnu cudzojazyčnú knižnicu (OIK) v Budapešti. Inštitúcia je každú stredu zatvorená, ale pre priaznivcov Békešskej Čaby boli v tento deň dvere otvorené. Organizátorka akcie Alžbeta Árgyelánová sa zo zdravotných dôvodov stretnutia nemohla zúčastniť, ale jej kolegyňa Ildika Soronová ochotne povodila skupinu záujemcov po ich inštitúcii. Ako nás informovala, hostia sa zaujímali o knižničný fond, katalógy, medziknižničnú výpožičnú službu, digitálnu knižnicu, miestne a emailové služby. Zaujímali ich hlavne slovenské publikácie - knihy a časopisy. Po dvojhodinovej exkurzii sa konalo stretnutie s pracovníkmi knižnice, na ktorom hostia predstavili činnosť svojho kruhu, ktorý pôsobí na pôde hlavného mesta.

Napút

Ej, otvárajte vráta!

Tematické, 7. tohoročné číslo maďarského literárneho a umeleckého časopisu Napút s názvom Ej, otvárajte vráta!, je venované slovenskej národnosti v Maďarsku, ktorá sa na jeho stranách predstavuje takmer v plnom spektre svojho spoločenského života, vo forme písomných textov v maďarskom znení. Čitateľ má takto možnosť zoznámiť sa s jej problémami, aktivitami i úspechmi v oblasti kultúry, umenia, ako i v príslušných oblastiach vedy. Napísať ucelený posudok s obmedzeným rozsahom - ešte aj podľa jednotlivých odborných oblastí bohato rozvrstveného materiálu - je možné, samozrejme, iba prísnou selekciou, koncentrovaním sa na najpríznačnejšie ukážky a pritom uplatňovaním zovšeobecňovacieho postupu. To zároveň znamená, že v takýchto prípadoch relatívne menej dôležité zložky sa pri rozbore zákonite nechávajú bez povšimnutia. My však pri posudzovaní tematického bloku Ej, otvárajte vráta! v jednom prípade spravíme výnimku, dokonca začneme svoj rozbor netradične, odzadu, posúdením v takomto kontexte zdanlivo sekundárnej kapitoly, to jest berieme si na mušku resumé zborníka. Máme na to dva dôvody. Jednak „resumé” zborníka rozsahu jednej strany by sme my nazvali skôr recenziou, keďže to nie je popis, výňatok, alebo zhrnutie obsahu jednotlivých článkov či tematických celkov, ale autor skôr celkove hodnotí publikáciu, ako i význam tej skutočnosti, že vďaka iniciátorom publikácia tohto charakteru sa vôbec zrodila. A keďže našou úlohou je tiež recenzovať zborník ako celok, samozrejme, nemôžeme si nevšimnúť našich „predchodcov.” Pritom s ich zisteniami obyčajne súhlasíme (iba občas sa rozchádzajú naše mienky), preto môžeme na ne len nadväzovať, najčastejšie ich potvrdiť, resp. doplniť. Zostáva však ďalšou otázkou, že „vyradením” tzv. resumé zborníka z radu textov v „informačnom systéme” našej publikácie nastáva trhlina, totiž tento žáner ako taký býva obyčajne dôležitou zložkou publikácií tohto charakteru, veď jeho funkciou je informovať, osloviť ďalšie, v našom konkrétnom prípade maďarčinu neovládajúce vrstvy (slovenských) čitateľov. Vrátiac sa však k obsahu tejto časti publikácie, považujeme za potrebné poznamenať, že v nej zahrnuté posudky i závery sú až príliš veľkorysé, všeobecné, a práve preto snáď nebude zbytočné doplniť jej zistenia konkrétnejšími postrehmi. Pokúsime sa o to skoncipovaním odpovedí na otázky: V akej miere je materiál zborníka tematicky primeraný zviditeľneniu slovenskej menšiny v Maďarsku v jej skutočnom stave? V akej miere prispieva k intenzite tohto zviditeľnenia spôsob i úroveň spracovania jeho jednotlivých ukážok, vrátanie kvality prekladov? Svoje postrehy súvisiace s prípadnými nepatrnejšími redakčnými problémami a ďalšími technickými záležitosťami týkajúcimi sa tejto zložky budeme uvádzať paralelne s obsahovým hodnotením konkrétnych materiálov, v prípade závažnejších otázok tohto charakteru im venujeme osobitnú pozornosť.

X   X   X

Snáď nie sme ďaleko od pravdy, ak tvrdíme, že najsilnejšia stránka celého bloku spočíva v pestrosti i komplexnosti jeho tematiky, čo dopredu poskytuje možnosť podať ucelený obraz o menšinovom bytí Slovákov v Maďarsku. Z tohto širokého spektra materiálov spomenieme svojím obsahom i spôsobom spracovania iba tie najvýraznejšie články, ako je napr. príspevok na tému pátranie po koreňoch (Róbert Kiss Szemán: Apoštol holubích duší); historiografické poznatky z našej minulosti - okolností a historických podmienok vytvárania sa identity dolnozemských Slovákov (Štefan Tóth: Dvanásť bodov); výmeny obyvateľstva (Jozef Kugler: Ťažká výmena domoviny); ďalej typický je autoportrét Zuzany Gyurkovicsovej Ďakujem, dobre; poučné sú rozjímania o úlohe jazyka, tradícií, zväzku spolupatričnosti v záchrane menšiny známych osobností (napr. Juraja Ezüsta, Júlie Kukelyovej, Róberta Kiss Szemána, Antona Paulika), ako i úvahy z oblastí národopisu (napr. Ondrej Krupa: Na polovici zimy, Anna Illéšová: Uložené na slnečné tkaniny, Ildika Očovská: Pozýva na večierky), z oblasti jazykovedy (Mária Žiláková: Frazeológia jedného nárečového slovníka), literatúry (Katarína Maruzsová Šebová: Závadov slovníček). Je potrebné si zvlášť ceniť skutočnosť, že veľa autorov sa neuspokojí iba s popisom určitých javov menšinového života, ale zároveň odkrýva problémy, naznačí úlohy a prinajmenšom sa pokúsi naznačiť i spôsob riešenia. (Karol Wlachovský: Rekviem za slovenskú literatúru v Maďarsku; Anna Istvánová: Budúcnosť pozostáva zo samej minulosti - k článku sa v iných súvislostiach ešte vrátime; László Gergely: Hra a povinnosti.) Pre všetky uvedené články je príznačná profesionalita na príslušnej úrovni. Zároveň však považujeme za nutné pripomenúť, že by sme zavádzali samých seba a náš posudok by nebol ucelený, keby sme zamlčali, že v zborníku sa nachádzajú aj také ukážky, ktoré by sme my asi nezaradili do publikácie, ale aspoň v tejto podobe určite nie. Vzťahuje sa to aj na niektoré preklady, i keď sú to obyčajne preklady v origináli hodnotných prác. V tejto súvislosti neplatí konštatovanie uvedeného kvázi resumé o nerovnakej úrovni príspevkov, že totiž „práve vďaka tomu je obraz podávaný v nich pravdivejší a bližší k životnej realite.” Totiž sme presvedčení, že v prípade spomínaných ukážok nejde o nenahraditeľné práce, resp. pri väčšej pozornosti a starostlivosťou by sme boli schopní vyhýbať sa uvedeným nedostatkom. Pritom dôsledkom zanedbania nutných zásahov sa ukazujeme pred maďarskou verejnosťou v horšom svetle, ako by sme si to zaslúžili. Škoda.

Osobitnú kapitolu periodika predstavujú strany prezentujúce umeleckú tvorbu - literárnu i výtvarnú; predstavené diela sú zväčša známe, vhodne prezentujú umelecké aktivity našej menšiny (i keď si vieme predstaviť aj iný spôsob „inštalovania”, najmä výtvarnej oblasti). Pritom si nemôžeme nevšimnúť jednu „maličkosť”, že totiž medzi literárne texty v maďarskom preklade sa zamiešalo kukučie vajíčko - verše v slovenskom znení, ktoré - akokoľvek to zdôvodňujeme, súc si vedomí poslania publikácie - v tejto jazykovej podobe pôsobia disharmonicky, čiže z hľadiska redakčnej koncepcie si jednoducho nevieme s nimi čo počať, nehovoriac o maďarskom čitateľovi, ktorému sú určené… Akože nevieme si vysvetliť napríklad ani to, prečo je zoznam autorov umiestnený práve tam, kde sa nachádza - takmer v strede publikácie! Tu sa pristavíme pri otázke fotografií, používaných ako ilustračný, resp. doplnkový materiál. Ich „kolekcia” predstavuje dosť eklektické zloženie, žánrovo i kvalitou (síce väčšinou sú to exponáty s umeleckou hodnotou) by sme si vedeli predstaviť uskutočnenie prísnejšej selekcie a to v znamení overenej pravdy, že menej býva zvyčajne viac.

X   X   X

Po predstavení a rozbore takpovediac prozaickejšej (obsahovej) časti zborníka sa venujme jeho „vznešenejšej” (abstraktnejšej) zložke, t. j. pokúsme sa sledovať aplikovanú redakčnú filozofiu, čo sa môže markantne odrážať aj v umiestnení materiálov v rámci danej publikácie; to znamená, že tento postup môže v rozhodujúcej miere ovplyvniť jej celkovú výpoveď. Keďže táto „teória” sa v prípade tematického čísla Napút s názvom Ej, otvárajte vráta! - prinajmenšom podľa nás - v plnej miere naplnila, tejto skutočnosti venujeme osobitnú pozornosť.

Nemáme žiadny dôvod pochybovať o tom, že zostava materiálov nášho zborníka spočíva na vedomej, premyslenej redakčnej koncepcii. Bolo by naivitou predpokladať, že (inak na príslušnej úrovni skoncipovaná) výpoveď (v podstate autoportrét) známej maďarskej herečky slovenského pôvodu zo Slovenského Komlóša Zuzany Gyurkovicsovej sa dostala na prvé miesto publikácie zhodou okolností, čiže v zmysle redaktorskej koncepcie, uvedený materiál zohráva funkciu úvodníka k celej problematike. Že v akom zmysle? Všimnime si najskôr konkrétny obsah ukážky, avšak namiesto jeho zhrnutia uvedieme niekoľko výrazných viet: „Ako šesťročná som začala chodiť do maďarskej školy (…) Pomaly a definitívne som si osvojila maďarský jazyk (….) Zaradila som sa medzi herečky hovoriace najkrajšou maďarčinou v Maďarskom rozhlase, preto som získala nívo cenu (…) ja som maďarskou herečkou, narodila som sa v Maďarsku a pokladám sa za Maďarku, avšak navyše mám danosti, ktoré som získala v (slovenskom menšinovom - poznámka autora) prostredí svojho detstva.” Redaktor zborníka mal zrejme na mysli vystihnúť a zdôrazniť podstatu menšiny, pretrvávajúcej v stave totálnej straty svojho jazyka a identity. Bohužiaľ, či sa nám páči, alebo nie, podarilo sa mu to. Prípad je z tohto aspektu typický, podstata sa v ňom odráža ako more v kvapke vody: Ako príslušníci menšiny drvivá väčšina Slovákov v Maďarsku má takýto osud, takíto sme, takto uvažujeme, takýto vzťah máme k svojim koreňom. (Aspoň v zátvorkách k tomu musíme dodať, že svojimi výrokmi zďaleka nemienime súdiť, nanajvýš iba konštatujeme stav, ba sme presvedčení, že za známych historických okolností je uvedený jav zákonitý, všetky odlišnosti v tejto súvislosti tvoria výnimky!). Nie je náhoda ani to, že priamo po tomto úvode nasleduje už spomínaný článok s výrazným titulkom A. Ištvánovej Budúcnosť pozostáva zo samej minulosti, ktorého podstatou je, že urýchlená asimilácia si vyžaduje intenzívnejšie tempo pri záchrane hodnôt predkov. Takto vytvorená „scéna” (uvedené ukážky s hlavným zreteľom na ich konšteláciu) môže v čitateľovi posilniť presvedčenie, že všetko je márne, úlohou zostáva nanajvýš záchrana hodnôt. Považujeme za potrebné upriamiť pozornosť na tieto súvislosti aj z tých dôvodov, že s podobnými postojmi pri určovaní priorít sa stretávame čoraz častejšie aj na iných fórach. I keď je v tom veľa pravdy, predsa by sme sa nemali dať unášať týmto smerom, lebo to môže odvrátiť pozornosť od všetkých ostatných aktivít v oblasti menšinového života... Aby nedošlo k nedorozumeniu - nerobíme si ilúzie o možnosti reslovakizácie státisíca Slovákov, taktiež nepopierame naliehavosť záchrany hodnôt, máme problém nanajvýš s poradím, aj to len z taktických dôvodov. Mohli by sme formulovať aj tak, že kým sme, nemali by sme sa zrieknuť nádeje v predĺženie života menšiny. V opačnom prípade - prinajmenšom v teoretickej rovine - by sme mohli dospieť k absurdným záverom. Menovite: Tak teda na čo sú nám samosprávy, vrátane celoštátnej, školy, Ľudové noviny, občianske organizácie, všetko toto by sa malo transformovať na výskumné dielne a akési „konzervárne” či múzeá. Dokonca stali by sme sa zbytočnými aj my sami, vrátane tých, ktorí perfektne hovoria po slovenský a zachovali si menšinové povedomie, veď na vedeckú (archivársku) prácu sú povolanejší odborníci, historici, etnografi a pod… Nehovoriac o tom, že si v tomto prípade tak trošku protirečíme blokom Ej, otvárajte vráta!, veď sa z neho dozvieme o určitom postupe (ak je to vôbec pravda!), a to v najdôležitejších oblastiach, napr. v jazykovej sfére. Pozri článok V úlohe sekundárneho jazyka, podľa ktorého i keď pomaly, ale vytvára sa hovorový jazyk tunajších Slovákov. Ale určite sa pohlo niečo aj v oblasti slovenského divadelníctva, o tom sa tiež píše v zborníku …

Súbor materiálov bloku Ej, otvárajte vráta! ako celok pomáha odkryť aj ďalšie súvislosti, i keď nepriamo; plejáda jeho autorov vnucuje otázku: je isté, že máme vyčerpané všetky zdroje? Prečo sa inteligencia neorganizuje výraznejšie v prospech národnosti? Ako je možné, že sa rozdávajú peniaze aj na menej vznešené veci (lebo zato sa nájdu - aj z fondu materskej krajiny - pre podporu krajanských aktivít!) a napríklad na literatúru sa zabúda, nota bene: ani sa už o nej v týchto súvislostiach vôbec nehovorí… Je to ďalší prínos zborníka, že upriami pozornosť na tieto reality nášho menšinového spoločenského života.

Nuž aký záver (filozofiu) skrýva tento redaktorský postup? V podstate je v ňom zakotvená odpoveď na tú otázku, ktorú sme si položili už pred niekoľkými rokmi, menovite: „Ako ďalej?” Práve mechanické, redakčné spojenie týchto dvoch celkov ponúka čitateľovi meritórnu a zároveň hodnovernú odpoveď: je ňou uvedený článok, ktorého podstatou je, že za podmienok totálnej straty identity jedinou, prinajmenšom však našou najdôležitejšou úlohou je záchrana hodnôt, ktoré vytvorili naši predkovia. Čiže redaktor má v tomto prípade z pekla šťastie. Ištvánovej nahrávka mu prišla vhod. Nanajvýš by sa niekto mohol spýtať, nakoľko je pravdivá uvedená redakčne inštalovaná scéna. Avšak bolo by zbytočné sa o to naťahovať, keďže omnoho dôležitejšie je, či je tento scenár pre nás prijateľný. Zamyslime sa nad tým. Ak by sme ho prijali, pôsobilo by to deštruktívne nielen na aktivity zamerané na záchranu menšiny, zriekli by sme sa úsilia o predĺženie života národnosti, ale ľahko by sme mohli dospieť v teoretickej rovine k absurdným záverom.

Michal Hrivnák

List z Bratislavy

Vzrušenie okolo Maďarských gárd neutícha

Milí moji rodáci,

písať o politickom dianí na Slovensku je toho času Syzifovským údelom. Veľa neutíchajúceho vzruchu vyvolali Maďarské gardy. Časté komentáre a protestné vyjadrenia nútia človeka vyjadriť sa k problematike. Zúčastnil som sa už dvoch rozhlasových debát o vyhrotených slovensko-maďarských vzťahoch a problém Maďarských gárd bol vždy ich neodmysliteľnou súčasťou. Po proteste Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov som dospel k názoru, že vám musím pretlmočiť svoju mienku. Znepokojenie odbojárov je mimoriadne silné. V rozhovore pre jeden slovenský denník som sa vyjadril, že kreovanie Maďarskej polovojenskej gardy treba chápať ako istý druh politického folklóru, ktorý v Maďarsku vždy bol a bude. Protifašistický bojovníci ale zverejnili rozhodný protest proti vytváraniu takýchto gárd - a ten ma núti prehodnocovať „folklórnosť“ problému. Veteráni Slovenského národného povstania vznik oddielov pod kuratelou politikov totiž sledujú so zdvihnutým a varovným prstom. Situáciu stotožňujú s obdobím pred 2. svetovou vojnou, kedy na území Slovenska pôsobili tzv. piate kolóny Nemecka a Maďarska. „Vytváranie Maďarských gárd túto situáciu napodobňuje a vytvára sa tým nebezpečný precedens v strede Európy, ktorý ohrozuje bezpečnosť susedných krajín,” zdôrazňujú. Problémom je, že gardy vyvolávajú reťazovú reakciu. Už aj v Česku máme gardu, ktorej mladí slovenskí nacionalisti drukujú. Otázkou je, kde môže vyústiť takýto proces. Niet pochybnosti o tom, že národné gardy, znižujú autoritu všetkých bezpečnostných zložiek demokratického štátu. Československo po Mníchovskej dohode takouto historickou skúsenosťou raz už prešlo. Takže znepokojeniu sa nedivme.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš

Z Malého Kereša do Liptovského Mikuláša

Liptovský Mikuláš je spriateleným mestom Malého Kereša. Liptovčania pravidelne navštevujú naše mesto, aj my často cestujeme k nim. Cesty už tradične organizuje pedagogička miestnej základnej školy Elena Szabová Baová. O nedávnej návšteve nám porozprávala učiteľka na dôchodku Helena Kovátsová.

- Naši priatelia v Liptovskom Mikuláši nás vždy privítajú s veľkou radosťou. Aj teraz nás čakali ako skutočných bratov. Naše mestá viažu silné putá, lebo rodák z Liptovského Mikuláša, známy slovenský básnik Janko Kráľ, súčasník rodáka nášho mesta Sándora Petőfiho, sa ako poslucháč právnickej fakulty v Budapešti zúčastnil na marcových udalostiach roku 1848. Aj naši evanjelici sa viažu k Liptovskému Mikulášu - v našom meste sa nachádza socha Juraja Tranovského, autora evanjelického spevníka Tranoscia. Ubytovaní sme boli v hoteli Klar, odkiaľ sme navštevovali rôzne miesta. Kochali sme v malebnom kraji, obdivovali sme chránené rastliny, plavili sme sa po priehrade Liptovská Mara. Navštívili sme aj poľské mesto Zakopane, Oravský Podzámok a Ružomberok. Cestou späť sme vo Zvolenskom hrade položili veniec k pamätnej tabuli Bálinta Balassiho - informovala nás pani Helena Kovátsová.

(bod-aszm)

Deň seniorov v Kóšpallagu

V Kóšpallagu je už zvykom, že v októbri oslavujú Medzinárodný deň seniorov. Nebolo tomu inak ani v tomto roku. Najstarších obyvateľov obce pozdravili kyticou kvetov, ostatným dôchodcom darovali po jednej gerbere. Zo strany poslaneckého zboru pozdravili seniorov pani Štedrá a patrónka Katarína Tolnaiová. Za slovenský klub sa prihovoril prítomným Jozef Labuda. Julianna Váriová Kecskésová a Katarína Bušová Botošová očarili publikum peknými básňami.

Slovenské ľudové piesne v Maďarsku

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku usporiadal 7. novembra v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe vedecko-popularizačnú prednášku a diskusiu na tému Slovenské ľudové piesne v Maďarsku. Na podujatí, ktoré moderovala učiteľka slovenskej školy a vedúca speváckeho zboru Limbora v Békešskej Čabe Ildika Očovská, prednášala znalkyňa folklóru Slovákov v Maďarsku, muzikologička Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied Doc. PhDr. Eva Krekovičová, DrSc.

Spevácky zbor Rozmarín jubiluje

Osvetové stredisko J. G. Tajovského v Slovenskom Komlóši usporiadalo 20. októbra pri príležitosti 35. výročia založenia zboru Rozmarín stretnutie speváckych zborov. Hostí a početných divákov privítala predsedníčka slovenskej samosprávy mesta Zuzana Lauková. - Keď ma poprosili o slávnostný prejav, rozmýšľala som o tom, čo pre mňa znamená založenie a fungovanie pávieho krúžku Rozmarín. Uvedomila som si, že jeho činnosť sledujem takmer od založenia zboru. Ako bývalá členka tanečného súboru rada spomínam, ako sme chodievali spolu na vystúpenia do slovenských osád v Maďarsku, ale dostali sme sa spolu aj na folklórny festival do Detvy. Pamätám sa, ako vtedajší riaditeľ osvetového strediska Michal Tejši organizoval zájazdy, dbal o to, aby vystúpenia boli na vysokej úrovni. V duchu počujem spievať naše sólistky ňaňičku Debnárovú, Marku Ištvánovú, alebo Erku Karkušovú. Počujem hrať citaristov Pavla Ištvána, Jána Pipíša, Jána Karkuša, či Juraja Lopušného. Prepáčte mi, ale všetkých členov speváckeho zboru a citaristov nemôžem, ale ani neviem vymenovať. Veď ak by všetci, ktorí boli členmi alebo vedúcimi zboru, mali možnosť byť tu medzi nami, možno by sme sa nezmestili na javisko. Je to veľmi potešujúce, lebo to znamená, že striedajúce sa generácie rovnako dbajú o to, aby sa aj naďalej zachovali a rozširovali krásne piesne našich predkov, dokončila svoj slávnostný prejav predsedníčka voleného zboru. Moderátorka večera Marianna Bajczerová Melegová odovzdala slovo vedúcemu kultúrneho výboru mestskej samosprávy Jánovi Krčmérimu, ktorý pozdravil hostí a zablahoželal jubilujúcemu zboru. Pán vedúci sa zvlášť poďakoval zakladajúcim členom za to, že sa pričinili o záchranu miestnej slovenskej kultúry a šírili dobré meno mesta.

- Toho času, keď som začal pracovať v Ľudových novinách, vďaka súboru som spoznal dolnozemský slovenský folklór. Ako sa spieva tu u vás, v tomto regióne, za sprievodu citary, možno som počul prvýkrát naživo práve tu. Takže pre mňa to bol veľký zážitok. Neskôr, keď som už robil v televízii, a nakrúcali sme u vás seriál Rok na salaši, veľa nám pomáhali práve tieto ženičky. Ja som hrdý aj na to, že členovia zboru Rozmarín ukazujú veľmi pekný príklad našim deťom, - povedal vo svojom prejave predseda CSS Ján Fuzik.

Kultúrny program sa začal vystúpením jubilujúceho speváckeho zboru. Na úvod zaspieval kyticu slovenských piesní zo Slovenského Komlóša. Na radosť početných hostí potom prišla na pódium najmladšia generácia, deti miestnej základnej školy, členovia detského kultúrneho súboru Harmónia s blokom slovenských ľudových piesní a detských tancov. Potom sa na javisku vystriedali spevácke zbory z Poľného Berinčoku, Čorvášu, Čabačudu, Pitvarošu, Békešskej Čaby a Jače. Každý spevácky zbor predniesol najkrajšie piesne zo svojho repertoáru. Hostia a vystupujúce spevácke zbory sa potom presunuli do Domu kultúry číslo II., kde mali spoločnú večeru. Nakoniec nasledovala zábava, ktorá trvala do neskorého večera.

(aszm)

V rokoch 1969-1971 prebiehala v celom Maďarsku akcia pod vedením renomovaného folkloristu Lajosa Vassa s názvom Vyletel vták. V tomto období sa v celom Maďarsku zakladali ľudové spevácke zbory, tzv. pávie krúžky. V Slovenskom Komlóši vznikol páví krúžok v roku 1972 na podnet Michala Tejšiho, ktorý bol sedemnásť rokov vedúcim tohto zboru. Roku 1989 prevzal vedenie hosťujúci učiteľ zo Slovenska Dr. Miroslav Brna. Za nim nasledovali učiteľka Mária Krčmériová Ďurkovičová a Alžbeta Karkušová. Od roku 2001 až dodnes je vedúcou zboru Zuzana Farkašová. Členovia a vedúci speváckeho zboru Rozmarín za svoju obetavú prácu dostali v roku 1972 ministerskú pochvalu za národnostnú kultúru. V roku 1995 na celoštátnej kvalifikácií dostali zlatú a 1997 striebornú cenu. V rokoch 1996, 1998 a 2001 ocenili ich prácu s cenou nívo. Roku 1997 udelilo mesto Slovenský Komlóš súboru cenu Pro urbe a roku 2003 Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši ocenila prácu súboru vyznamenaním „Za komlóšskych Slovákov“.

Dojímavé jubileum pávieho krúžku v Šárišápe

Slovenskej ľudovej piesni patrilo poslednú októbrovú sobotu javisko šárišápskeho kultúrneho domu. Jubilanta, 35-ročný miestny páví krúžok, oslávili v rámci intímnej slávnosti, veď ho prišli pozdraviť priatelia z blízka i z ďaleka, malí, väčší, mladší i starší. Po zaspievaní hymnickej piesne Daj Boh šťastia otvoril slávnostný program koncert 88-ročnej domácej baníckej dychovky a hneď na úvod dostal „slovo“ aj jubilujúci páví krúžok. Následne prišli na javisko najmladší: škôlkári odovzdali svoj pozdrav v podobe kytice riekaniek a pesničiek. Po nich deti z nižších ročníkov miestnej školy zatancovali „makový tanec“. Štýlovo, kyticou slovenských ľudových piesní, pozdravili 35-ročný kolektív priatelia z pávieho krúžku v Huti. Veľký úspech zožali v kruhu obecenstva aj dva tance dievčat z vyšších ročníkov základnej školy. Pozvanie na oslavy prijali i členovia pávieho krúžku z Moďoróšu, ktorí sa na túto príležitosť tiež pripravili slávnostným koncertom.

Po kultúrnom programe rad za radom prišli na javisko pozvaní hostia, ktorí zablahoželali jubilujúcemu kolektívu. Ako prvý vyslovil vďaku za viac než 30-ročnú prácu parlamentný poslanec volebného obvodu Dr. János Titmann, ktorý vymenoval všetkých zakladajúcich členov pávieho krúžku. Vyzdvihol, že sila spoločnosti spočíva v schopnosti sebaorganizovania ľudí, ktorí sú ochotní pracovať za spoločné veci. V mene Dorockého mikroregiónu odovzdal zboru ako symbolický dar 35-tisíc forintov, ako povedal, za každý rok 1000. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy zástupkyňa predsedu Etelka Rybová vyjadrila vďaku za zachovávanie slovenskej kultúry v Šárišápe. Ku gratulantom sa pripojila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, ktorá zastupovala aj regionálne združenie pilíšskych obcí a pripojila sa k nej i predsedníčka Slovenskej samosprávy v Číve Mária Voderaczká. Po nich prišli šárišápskym spevákom zablahoželať regionálna vedúca Zväzu Slovákov v Maďarsku Veronika Árendášová, zástupcovia slovenských samospráv v Huti a Dorogu, vedúci spolkov a samospráv z okolia. Najdojímavejšia časť slávnosti však ešte iba nasledovala. Starosta obce Šárišáp Karol Kollár a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Huberová Kisgyőriová odovzdali pamätné diplomy a darčeky Márii Lovasiovej, Anne Šipekovej a Františkovi Gurinovi, ktorí patria k zakladajúcim členom zboru, ako aj všetkým súčasných členom. Každý spevák dostal aj album s fotografiami, dokumentujúcimi spoločné zážitky. Nechýbala ani obrovská torta, ktorú odovzdali páviemu krúžku starosta obce a predsedníčka slovenskej samosprávy. Na konci dojímavej slávnosti sa Šárišápania poďakovali aj dlhoročnej slovenskej kurátorke vo Verejnej nadácii pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizele Molnárovej za pomoc, ktorú od nej dostali pri zostavovaní projektov do súbehov. No a potom už nasledovala večera a neviazaná zábava, ktorú spestrila projekcia záberov a výstava fotografií, zachytávajúcich 35-rokov pávieho krúžku v Šárišápe.

(br)

Pieseň je zlatý kľúč

27. ročník slovenskej populárnej hudobnej tvorby v Selenči

Selenča je slovenská obec v Srbsku, vo Vojvodine. Názov je odvodený od slova prisťahovalec a prví Slováci prišli do Selenče v roku 1758. Dnes má okolo 3600 obyvateľov (91 % Slovákov, 5 % Rómov, 0,3 % Maďarov. Dominantné sú tu tradičné remeslá a poľnohospodárstvo.

Aj keď je Selenča od Slovenska vzdialená stovky kilometrov, prisťahovalci si nielen uchovávajú kultúru a jazyk svojich predkov, ale aj organizujú množstvo podujatí, v ktorých žije jazyk. V základnej škole učia po slovensky všetky predmety okrem srbčiny - jazyka väčšinového obyvateľstva krajiny. Prvý októbrový víkend sa v škole konal šachový turnaj Zornička Open, na ktorom súťažili žiaci všetkých slovenských škôl z Vojvodiny. Selenča sa stáva známou vo svete aj biovýrobkami zo závodu ZDRAVO. V novovybudovanom kultúrnom dome sa konajú konferencie (5. a 6. októbra t. r. Medzinárodné odborné sympózium o podmienkach a technológii organickej výroby ovocia a zeleniny), vystúpenia a súťaže folklórneho charakteru, ale aj súťaž populárnej hudobnej tvorby v slovenskom jazyku Zlatý kľúč.

Nedeľa, 14. októbra 2007 večer. Vo vestibule sa vďaka videozáznamu vrátia diváci do minulosti. Na plátne z roku 1981 spieva dlhovlasá blondína, ktorá dnes stojí medzi divákmi a usmieva sa rovnako príjemne, hoci ju roky trochu zmenili. Ďalší interpret už nie je medzi živými, zostala však po ňom pieseň. V preplnenom kultúrnom dome na slávnostne naaranžovanej scéne predstavia interpreti nové texty a hudbu známych či začínajúcich autorov. Odznie 19 skladieb. Ďaleko od Slovenska - po slovensky. Porota má neľahkú úlohu, pretože piesne, texty aj interpreti sa kvalitou dostávajú do povedomia divákov svojím obsahom, melódiou, prednesom či hlasovými kvalitami interpreta. Po vyhlásení verdiktu poroty a hlasovania divákov ešte raz zaznejú víťazné skladby, aby potom dlho rezonovali v pamäti divákov. Cenu obecenstva si vďaka svojmu melodickému hlasu odniesla Mária Faďošová za pieseň Nad vodou, dielo textára Juraja Tušiaka a skladateľa Jána Nosáľa. Za najlepší text bol ocenený Samuel Kováč mladší, ktorý zhudobnil skladbu Starého otcove kone a sám sa sprevádzal na gitare. Vánok, ktorý nesie, tichý cval koní precítili aj diváci, ktorým schody na povalu a košatý dub... bez pátosu, sentimentality, ale výraznou farbou slov a tónov pripomenuli detstvo. Pieseň Len pre tvoje oči, ktorú napísal, zhudobnil a interpretoval Ondrej Pavčok, skončila na treťom mieste. Druhú cenu získala skladba Piesne moje, ktorej hudbu zložil Ondrej Maglovský a vlastný text interpretoval Rastislav Struhár. Diváci nemohli v duchu nesúhlasiť, že pieseň všetky rany lieči... Víťazka súťaže Jana Vukovićová svojím zastretým hlbokým hlasom s ľahkosťou zvládla všetky tóny a optimistickým textom Miliny Sklabinskej rozochvela atmosféru a zároveň zastavila dych publiku. Aj keď ďaleko bývaš, žiješ a snívaš, to, čo nás spája, hranice nepozná... a hoci autorka povedala, že text nie je autobiografický, ale skôr akási všeobecná perspektíva do budúcnosti, ...ten sen dáva zmysel dýchať.

Budúcoročný festival otvára možnosti aj pre zahraničných interpretov, skladateľov a textárov slovenských populárnych piesní. Budúcnosť dáva zmysel tvoriť. Nájdite svoj zlatý kľúč a skúste ním otvoriť komnatu 28. ročníka festivalu. Ste očakávaní...

(er)

Pravý da Vinci

Novomestskí žiaci v Debrecíne

V piatok 26. októbra sa 41 žiakov a učiteľov Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom vybralo na da Vinciho výstavu. Presný názov výstavy je Pravý da Vinci. Už v priebehu jej prípravných prác vysvitlo, že úplne splynula s mestom, ktoré sa stalo jej hostiteľom, t. j. Debrecínom, po Florencii a Tokiu je tretím dejiskom. Hodnoverne vystihuje da Vinciho vzťah ku geometrii, medicíne, technike a približuje jeho objavy, vynálezy a poznania v mnohých umeleckých prejavoch. O da Vincim je všeobecne známe, že je renesančným géniom. Narodil sa 15. apríla 1452 v mestečku Vinci, ktoré sa rozkladá v toskánskych kopcoch. Zomrel 2. mája 1519 v Cloux pri Amboise. Jeho telesné pozostatky odpočívajú v krížovej chodbe kostola Saint-Florentin v Amboise. Leonardo sa snažil rozlúštiť tie racionálne a prirodzené procesy, ktoré pohýnajú javmi nášho okolitého sveta. Všetko to preto, aby dôverne vystihol znázornenie prírody vo svete umenia.

Cesta autobusom zo srdca Zemplína do druhého najväčšieho mesta našej republiky nám trvala dve a pol hodiny. Potom si počas asi poldruhahodinovej exkurzie po výstave mali naši mladí návštevníci možnosť popozerať najznámejšie sochárske pokusy Leonarda.

Ten najkolosálnejší, Veľký kôň, stál priamo pred vchodom do výstavných priestorov, pred Kölcseyho kultúrnym strediskom. Je to však finálne dielo talianskych majstrov po poltisícke rokov, lebo da Vinci ho kvôli francúzskemu vpádu do Milána v roku 1499 nikdy nevyhotovil

Leonardo da Vinci predbehol stovky vynálezcov, ktorí až oveľa neskôr prišli s rovnakými nápadmi a zrealizovali ich. Súvekí vedci ho však pre neznalosť latinčiny ignorovali. Leonardo bol celý život fascinovaný lietaním. Vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry a ľahkého rogala. Plány a skice týchto priekopníckych diel si novomestskí žiaci mohli pozorne aj preskúmať.

Majster sa podieľal i na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb detailov srdca, svalov či ľudského embrya. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z Leonardových najznámejších a najpôsobivejších prác. Využil aj známy zlatý rez. Podľa svojich poznatkov zostrojil aj prvého robota. Demonštrácia jeho myšlienok bola naozaj fascinujúca. Žiaci pri nej stáli dlhé minúty. Podobne tomu bolo i pri znázornení jeho písma. Aby zmiatol svojich neprajníkov, písal totiž zrkadlovo sprava doľava.

Pohľadmi na Leonardove obrazy sme boli svedkami toho, ako Leonardo - bádateľ, zaoberajúci sa optikou alebo atmosférickou fyzikou, konkrétne pozorovaním zmien farieb a ostrosti obrysov pri pohľade z veľkej vzdialenosti, ukazuje Leonardovi - maliarovi cestu k vzdušnej perspektíve a nepostihnuteľnej gradácií. So striedaním jasných a temných tónov, rytmicky zaradených za sebou a nahradzujúcich tak lineárnu perspektívu, sa stretávame na obrazoch Mona Lisa, alebo Gioconda, no i na Madone v skalách, alebo Anjelskom pozdrave.

Jedna z mnohých definícií, podľa ktorej da Vinci: „Patril k ľuďom, ktorí vstávajú príliš zavčasu, ešte za tmy, vtedy, keď ostatní ešte spia”, ma priviedla k myšlienke spýtať sa našich žiakov: Ozaj, a vy kedy vstávate? Verím, že táto výstava nás mnohých bude motivovať k včasnejšiemu vstávaniu...

(jk)

V Nových Zámkoch spomínali

na návrat Slovákov z Maďarska

Miestny odbor Matice slovenskej v Nových Zámkoch usporiadal spomienkovú slávnosť k 60. výročiu presídlenia Slovákov z Maďarska. Do Nových Zámkov a jeho okolia repatriovalo najviac Slovákov z Békešskej Čaby. Do neďalekej obce novozámockého okresu Tvrdošoviec prišlo vtedy niekoľko desiatok rodín z Tardoša. Novozámockí matičiari boli medzi prvými, ktorí v júni roku 1990 usporiadali po desiatkach rokov prvé stretnutie Slovákov repatriovaných z Maďarska. O rok neskôr sa uskutočnilo takéto druhé stretnutie ešte za väčšieho počtu účastníkov a hostí.. V roku 60. výročia hromadného návratu Slovákov zo zahraničia do svojej vlasti Mestský odbor Matice slovenskej v Nových Zámkoch pripravil tohtoročné stretnutie s bohatým slávnostným programom. Podujatie začalo odhalením pamätníka pred novozámockým hotelom Grand, ktorého pôvodná budova bola sídlom Oblastnej osídľovacej úradovne Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave. Nasledovalo ďalšie odhalenie pamätnej tabule na budove MO MS s textom, ktorým potomkovia presídlencov z Maďarska vyjadrujú svojim rodičom hlbokú úctu, vďaku a obdiv. Odhalenie obidvoch pamiatok uskutočnili spoločne predseda MS Jozef Markuš a predsedníčka MO MS v Nových Zámkoch Mária Molperová za účasti veľkého počtu účastníkov spomienkových osláv a to aj delegácie Slovákov z Békešskej Čaby a Tardoša v Maďarsku. Tie pokračovali v priestoroch MO MS slávnostným programom, v ktorom popri vystúpení speváckeho zboru MO MS a súboru Matičiarik odzneli príhovory predsedu MS Jozefa Markuša, predsedníčky Spolku Slovákov z Maďarska Anny Pilárikovej a hostí z Maďarska. Súčasťou podujatia bola prednáška na tému Odchody a návraty Slovákov, prezentácia knihy Jána Jančovica Navrátilci a prehliadka výstavy, ktorá okrem činnosti MO MS názorne zachytila hlavné pamiatky a život navrátených Slovákov vo svojich sídlach v Maďarsku.

Eva Jančovicová

Spomienka na všetkých verných zosnulých

Pri hrobe Jozefíny Hontiovej Klányiovej

Podľa viac ako desaťročnej tradície Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) sa Slováci z hlavného mesta v posledný októbrový deň zišli pri príležitosti Spomienky na všetkých verných zosnulých pri hrobe nebohej Jozefíny Hontiovej Klányiovej.

Na pietnom akte na Starobudínskom cintoríne, ktorého sa okrem predstaviteľov slovenských zborov Budapešti zúčastnili aj členovia Klubu slovenských dôchodcov Budapešti predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová pripomenula, že o takomto čase sa každý rok stretávajú pri hrobe niektorého z významných predstaviteľov slovenskej pospolitosti hlavného mesta Maďarska. Sú to jednak osobnosti slovenských dejín (kňazi, jazykovedci, literáti...) a jednak bývalí slovenskí aktivisti, ktorí sa angažovali v slovenskom samosprávnom systéme, resp. v slovenskej občianskej sfére Budapešti. Boli to naši milí známi, kolegovia a priatelia... - zdôraznila predsedníčka SSB.

Takouto osobnosťou bola Jozefína Hontiová Klányiová, uvedomelá Slovenka pôvodom z Kestúca, ktorá nás vlani navždy opustila. „Zefka, ako sme ju nazývali medzi sebou, bola nesmierne aktívna osoba, ako pedagogička, ako pracovníčka Ministerstva školstva a kultúry MR, v štátnej službe v Prahe a v Bratislave vykonala na poli školstva, kultúry a kultúrnej diplomacie obrovskú prácu, hlavne čo sa týka česko-slovensko-maďarských vzájomných vzťahov. V troch volebných cykloch bola predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Zugló, kde svojou činnosťou získala uznanie vedenia obvodu, prestíž a pomoc pre slovenský volený zbor, aj od vedenia obvodu“ - povedala Z. Hollósyová.

Účastníci spomienkového aktu, medzi ktorými boli aj bývalé kolegyne zosnulej zo slovenskej školy v Budapešti, si popri kladení vencov a zapálení sviečky pripomenuli Jozefínu Hontiovú Klányiovú.

Konkurzy CSS

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje konkurz pre zamestnancov Úradu CSS na nasledujúce pracovné úseky:

1. Plnenie úloh, ktoré súvisia so slovenským školstvom v Maďarsku (materské, základné, stredné a vysoké školy); s vytvorením slovenského národnostného školského systému a s formovaním jeho obsahovej kompetencie; úlohy súvisiace so školskými inštitúciami CSS; s Výchovno-vzdelávacím výborom CSS (príprava materiálov, vedenie zápisníc a pod.) a so Slovenským pedagogickým metodickým centrom; udržiavanie kontaktov s maďarskými a slovenskými odbornými orgánmi a organizáciami.

Podmienky prijatia:

univerzitné, alebo vysokoškolské vzdelanie humánneho smeru, dobré organizačné schopnosti, základné znalosti výpočtovej techniky (word, excel), pedagogická prax (1 osoba)

2. Plnenie úloh, ktoré súvisia s riadením a napomáhaním rozvoja kultúrneho, osvetového a cirkevného života Slovákov v Maďarsku; s plánovaním a usmerňovaním vydavateľskej činnosti, rozširovaním slovenských publikácií. Udržiavanie kontaktov s masmédiami (maďarské, slovenské, domáce i zahraničné), s kultúrnymi inštitúciami samosprávy; administrácia súvisiaca s Kultúrnym výborom CSS (príprava materiálov, vedenie zápisníc a pod.); riadenie a obsluha webovej stránky CSS.

Podmienky prijatia:

univerzitné alebo vysokoškolské vzdelanie (slovenské), redaktorské znalosti, dobré organizačné a komunikačné schopnosti, znalosť výpočtovej techniky na vysokej úrovni (1 osoba)

Na uvedené úseky sa môžu prihlásiť osoby ovládajúce slovenský jazyk a súčasný stav Slovákov v Maďarsku. Mzdy budú určené na základe platných predpisov.

Termín zaslania prihlášok: 30. novembra 2007 na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A.)

K prihláške treba pripojiť:

a)      odborný životopis,

b)      dokumenty o vzdelaní,

c)      predstavy o vykonávaní práce (max. 3 strany)

d)      výpis z registra trestov

Termín nástupu do práce: 1. januára 2008

Výzva na súťaž ● Živý odkaz osobností zašlých čias

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) vypisuje súťaž pre deti a mládež, ktorá je zameraná na výskum a spracovanie životného diela významných osobností, ktoré žili a pôsobili v Slovákmi obývaných osadách Maďarska.

VÚSM vypisuje súťaž s finančnou podporou Ministerstva školstva MR. Pri mapovaní osudov dejateľov našej kultúrnej histórie (učiteľov, umelcov, vedcov, spisovateľov, osvetárov, kňazov, aktivistov, atď.) navrhujeme zamerať sa predovšetkým na ich činnosť.

Úlohou je výskum a spracovanie života a diela takej významnej osobnosti danej slovenskej osady, ktorá sa svojou činnosťou zapísala do jej dejín.

Cieľom je prostredníctvom opisu životnej dráhy a celoživotného diela už nežijúcej osobnosti podať nasledovaniahodný príklad súčasnej a nasledujúcej generácii.

Súťažné práce majú obsahovať životopis a celoživotnú činnosť dotyčnej osobnosti. Výskum sa môže konať formou štúdia literatúry o danej osobnosti, prácou v archívoch, spracovaním spomienok ešte živých svedkov a pod. (Osobnosť nemusí mať výročie. V práci môžu byť uvedené aj rôzne dokumenty, fotky, archívne materiály)

Odporúčaná literatúra

čítanky vydané VÚSM (Čabianska, Sarvašská a Komlóšska čítanka)

·     zborníky zo sympózií, ktoré organizoval výskumný ústav (275 rokov v Békešskej Čabe, resp. v Sarvaši, 250 rokov v Slovenskom Komlóši),

·     publikované a rukopisné práce vybraných osobností, ktoré sa nachádzajú v archíve VÚSM alebo v iných archívoch a knižniciach,

·     monografické práce dotyčných osád.

Vekové kategórie súťaže

I. - žiaci 7. a 8. tried,

rozsah prác: 3-5 strán

II. - stredoškoláci,

rozsah prác: 5-8 strán

III.- študenti vysokoškolských inštitúcií a pracujúca mládež do 30 rokov,

rozsah prác: 8-12 strán

Ceny v jednotlivých kategóriách (formou nákupných poukážok)

I. veková kategória

I. cena 10 000.-Ft-ov

II. 8 000.-Ft-ov

III. 6 000.-Ft-ov

II. veková kategória

I. cena 16 000.-Ft-ov

II. 12 000.-Ft-ov

III. 8 000.-Ft-ov

III. veková kategória

I. cena 20 000.-Ft-ov

II. cena 18 000.-Ft-ov

III. cena 15 000.-Ft-ov

Odmenení budú aj pedagógovia, ktorí pripravovali žiakov umiestnených na prvých troch miestach. Odmenu dostanú aj všetci účastníci súťaže, aj ich pripravujúci pedagógovia. Najlepšie práce, resp. ukážky z nich, budú prezentované autormi 25. apríla 2008 na mieste súťaže a uverejnené v Ľudových novinách, v Čabänovi a v Čabianskom kalendári.

Termíny

Prihlášky: do 30. novembra 2007

Zaslanie prác: do 1. marca 2008

Prezentácia úspešných prác a vyhodnotenie súťaže: 25. apríla 2008

Práce treba zaslať na poštovú adresu VÚSM v elektronickej podobe na CD a v štyroch exemplároch vytlačených na papieri formát A4 v textovom editore MS Word.

Veríme, že aj táto naša súťaž vzbudí záujem slovenskej študujúcej a pracujúcej mládeže. Očakávame Vaše prihlášky. Budeme sa tešiť, ak sa na našu súťaž prihlásia aj naši krajania z Rumunska, z Vojvodiny a z ďalších krajín.

Poštová adresa: VÚSM, 5600 Békéscsaba, Szabó D. u. 42; Tel.: 66- 527-390; Fax: 66- 527-391; E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Alžbeta Hornoková-Uhrinová

riaditeľka VÚSM

Anna Kováčová

za organizačný výbor

Prihláška do súťaže

Živý odkaz osobností zašlých čias

Meno: ...............................................................................................

Škola/pracovisko: .............................................................................

......................... trieda: .....................................................................

Názov práce: ....................................................................................

Učiteľ pripravujúci žiaka na súťaž (v III. kategórii nie je požiadavkou):

.........................................................................................................

Adresa: .............................................................................................

Tel.: ...............................Fax.: ....................E-mail.: ..........................

Dátum: ..............................................................................................

Škola v prírode v Hronci

Poznaj svoje korene

Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa v rámci programu Poznaj svoje korene usporiadala v súčinnosti s Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela (MC UMB) pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov v Banskej Bystrici v dňoch 29. septembra až 30. októbra 2007 štyri turnusy Školu v prírode v rekreačnom zariadení Poniklec v Hronci. Program finančne zabezpečila vláda Slovenskej republiky na základe dohody medzi vládou SR a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. 270 žiakov zo základných škôl v Maďarsku, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, sa v Hronci v okrese Brezno zdokonaľovalo v slovenskom jazyku. V jednom turnuse boli žiaci 1. až 4. ročníka, v ostaných 7. a 8. ročníka. Učitelia z Maďarska, ktorých bolo 25, spolu s pedagógmi banskobystrického Metodického centra Univerzity Mateja Bela (MC UMB) kládli dôraz najmä na ústnu komunikáciu so žiakmi a medzi žiakmi. Mnohé z detí totiž mali predtým strach hovoriť po slovensky. Ten u nich postupne odstraňovali najmä hravou formou. Podobne ako vlani sa osvedčila komunikácia s nimi prostredníctvom ľudovej piesne, hier a slovenských rozprávok. Naučili sa bez problémov po slovensky sa pozdraviť, predstaviť a rozprávať s rovesníkmi i so staršími. Spoznali viacero zvykosloví a naučili sa pesničky viažuce sa k jesení, informovala riaditeľka MC UMB Anita Murgašová. Pobyt žiakov i učiteľov na Slovensku zo škôl v Maďarsku, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, má pozitívny dopad na ich slovenské národnostné povedomie. Organizátori Školy v prírode to pokladajú za konštruktívnu a pozitívnu cestu ako pomôcť slovenskému školstvu v Maďarsku, ktoré má svoje špecifiká v porovnaní s ostatnými krajanskými školami. To je jedna z ciest ako vyriešiť aj problém absencie slovenských učiteľov z Maďarska na kurzoch MC UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Banskej Bystrici. Je to jedna z možností ako postupne odstrániť jazykovú bariéru v ústnej komunikácii. Škola v prírode, organizovaná Zväzom Slovákov v Maďarsku v Hronci, má plniť nielen vzdelávaciu funkciu detí, ale aj celoživotné vzdelávanie ich vyučujúcich. Ponúka sa im možnosť kooperovať na vyučovacej jednotke a súčasne porovnávať svoju metodiku s metodikou a didaktikou základných škôl v SR.

(t-l)

Boli sme v Škole v prírode v Hronci na Slovensku

V polovici októbra sme boli v Škole v prírode v Hronci na Slovensku. Bývali sme v rekreačnom zariadení Poniklec. Dievčatá boli ubytované v hlavnej budove, chlapci bývali v chatkách. Učili sme sa tam slovenčinu, slovenské ľudové a populárne piesne. Najviac sa nám páčila pieseň „Nepôjdeme domov“, lebo má vtipný text. Učili nás slovenskí učitelia, pani Alžbeta a Fredy. Pán učiteľ Fredy nás učil tancovať spoločenské tance. Najobľúbenejším tancom bola salsa. Veľmi sa nám páčilo aj popoludnie, keď sme varili bryndzové halušky. Okrem toho, že sme sa najedli, sme sa aj veľa nasmiali. Okrem vyučovania a tanca sa nám páčili aj prestávky, keď sme odpočívali. Strava bola celkom dobrá. Všetkým nám veľmi chutili palacinky s džemom. Niektoré jedlá boli podobné ako u nás doma. Počas pobytu sme spoznávali okolitú prírodu. Učili sme sa rozlišovať listnaté a ihličnaté stromy. Keďže Slovenský Komlóš sa nachádza na rovine, niektoré stromy u nás nerastú, tu sme ich videli prvýkrát. Chodili sme aj na výlety. Navštívili sme Banskú Bystricu a Martin. Všade sa nám veľmi páčilo. V škole v prírode sme sa cítili dobre. Domov sme sa vrátili s množstvom pekných zážitkov.

Ráchel Sudová, Matúš Šuta,

žiaci 8. triedy - Slovenský Komlóš

Naša trieda sa v druhej polovici októbra zúčastnila v Škole v prírode - jazykovo-vzdelávacom tábore v Hronci na Slovensku. Boli sme radi, že do tábora mohol ísť každý ôsmak, nielen tí najlepší. Každý deň doobeda sme mali slovenské zamestnania s pani učiteľkou Anitou Mendelovou. Zaoberali sme sa témami rodina, kupovanie, cestovanie, škola.

Zoznamovali sme sa so Slovenskom, podrobnejšie s okolím Banskej Bystrice. Naučili sme sa krátke básne, vyčítanky, hrali sme dramatizované básne, rôzne dialógy. Po obede sme hrávali futbal, chodili sme peši do dediny a na výlety. Každý deň popoludní sme sa učili s našou pani riaditeľkou Katarínou Szivekovou, ktorá tam bola s nami po celý čas. Každý deň sme sa tešili na večerný program, keď sme sa učili tance - salsu, hip-hop a horehronský ľudový tanec. Dievčatá sa učili aj variť. Každé popoludnie jedna skupina varila bryndzové halušky, ktoré sme s chuťou hneď aj zjedli.

Chodievali sme aj na výlety. V Martine sme si pozreli múzeum slovenskej dediny a na výtvarnom krúžku sme robili vianočné darčeky. Zaujímavý bol výlet do Banskej Štiavnice, kde sme boli v bani a takto sme spoznali ťažký život baníkov. Potom sme sa prechádzali okolo jazera Počúvadlo a nakoniec v Banskej Bystrici sme kupovali darčeky domov. S týmto mestom sme sa oboznámili ešte na začiatku nášho pobytu, keď sme sa zúčastnili na večierku ľudových piesní.

V tábore sme sa veľmi dobre cítili. Našli sme si nových priateľov, lebo okrem nás tu boli aj žiaci z Békešskej Čaby a zo Slovenského Komlóša. Programy boli zaujímavé a pritom sme sa aj zdokonaľovali v slovenskom jazyku. Nakoniec tábora mali sme súťaž z vedomostí, ktoré sme si tu osvojili. Pre nás boli tieto dni veľmi užitočné.

Žiaci 8. triedy v Mlynkoch

Podpory Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa

Kuratórium Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Lipa na zasadnutí, ktoré sa konalo v septembri, vyhodnotilo projekty zaslané do konkurzu Spoznaj svoje korene - Jazykový tábor v Hronci. Z 18 škôl sa prihlásilo 272 detí a kuratórium jednohlasne schválilo žiadosti týchto škôl.

Ďalšie zasadnutia kuratória sa konalo 12. októbra, keď jeho členovia na čele s predsedníčkou Annou Divičanovou vyhodnotili 151 projektov. Uchádzači podali žiadosti vo výške 24 422 750 forintov. Kuratórium schválilo projekty zamerané na podporovanie slovenskej kultúrno-osvetovej činnosti vo výške 11 277 000 forintov.

Prostriedky na obidva konkurzy vo výške 3 milióny SK poskytla Slovenská republika prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

                Uchádzač                                  Program                  Podpora

Skratky:

FS - Folklórny súbor

MP ZSM - Miestna pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku

SS - slovenská samospráva

OS - Obecná samospráva