Dvanáste stretnutie „zväzákov“ v Hronci

„Nech ma nik nenúti postaviť sa na jednu alebo na druhú stranu“

Vyše sto zástupcov členov ZSM 8. novembra po dvanásty raz meralo cestu z najrôznejších Slovákmi obývaných kútov Maďarska do Hronca. Porada aktivistov ZSM v rekreačnom stredisku Poniklec v Hronci (na Slovensku, pri Brezne) okrem rokovania má za cieľ navštíviť vlasť ich predkov, veď niektorí chodievajú na Slovensko iba na podobné porady. Trúfame si pritom tvrdiť, že Hronec je známejší v našich radoch ako v radoch obyvateľov západného či východného Slovenska, veď sem chodia pracovať a oddychovať naši malí i veľkí divadelníci, speváci, recitátori, žiaci, ktorí sa učia slovenčinu, predstavitelia našich občianskych organizácií i samospráv. Terajšie stretnutie vedúcich pobočiek a ďalších aktivistov najstaršej a najpočetnejšej občianskej organizácie našej národnosti, ktoré sa konalo v dňoch 8. až 10. novembra, bolo vyslovene pracovné. Tradičného „vysunutého snemovania“ predstaviteľov miestnych organizácií ZSM sa po prvýkrát zúčastnili členovia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS), združení v Klube poslancov CSS pod názvom ZväzOK.

Stretnutie malo dať odpoveď na otázku „Ako ďalej ZSM?“. Hľadanie odštartovala predsedníčka zväzu Ruženka Egyedová Baráneková hneď po otvorení rokovania, na ktoré i tentokrát prijali pozvanie hostia, ktorí chcú pomáhať Slovákom v Maďarsku pri presadzovaní ich záujmov. K tomu je však potrebné, aby netrieštili svoje rady, aby držali spolu, lebo - ako povedala predsedníčka ZSM - „keď nebudeme držať spolu, vyhrá tretí a potom už nebude prečo držať spolu“. Svoje rozčarovanie zo situácie, ktorá vznikla vo VZ CSS, vyjadrila prevažná väčšina účastníkov stretnutia. Jedna účastníčka sa vyslovila v tom zmysle, že nech sa deje hocičo, ona svoje slovenské korene nezaprie. „Ale nech ma nikto nenúti postaviť sa na jednu alebo na druhú stranu, chcem pracovať a nemať výčitky svedomia,“ dodala. Poslanci koalície ZväzOK a aktivisti zväzu urgovali spoluprácu, kompromisy na oboch stranách a zosúladenie cieľov a názorov medzi dvomi koalíciami, s osobitným dôrazom na dlhodobé plány. Slováci zo všetkých kútov Maďarska vyjadrili svoje poľutovanie nad tým, že v tomto roku neprišiel medzi nich predseda CSS, ktorý kvôli iným služobným povinnostiam - na rozdiel od predošlých rokov - nemohol prísť na ich rokovanie.

Predsedníčka ZSM ešte predtým, ako odovzdala slovo prvému hosťovi, poďakovala za dlhoročnú prácu v kuratóriu Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizele Molnárovej a zablahoželala redakcii nášho týždenníka k 50. výročiu vzniku Ľudových novín. Dvojdňové rokovanie pozdravila v liste aj predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Vilma Prívarová.

Prvý z hostí vystúpil bývalý predseda Úradu pre národné a etnické menšiny, veľvyslanec Maďarskej republiky v Bratislave Antal Heizer. Ako povedal, počas prípravy novely menšinového zákona nebolo premyslené, ako sa premietne systém kandidujúcich organizácií na samotné komunity. V prípade Slovákov v Maďarsku priniesol veľa negatívnych dôsledkov, čo súviselo aj s tým, že volebný proces bol príliš dlhý. Napriek tomu v iných komunitách nedošlo k podobnému vývinu, po vnútorných diskusiách boli problémy vyriešené. A. Heizer označil za nevyhnutné, aby sa so svojimi problémami vyrovnali aj Slováci, veď ich spoločným záujmom je zachovanie komunity. Ako povedal, víťaz by mal podať ruku a menší víťaz zase prijať výsledky. Podľa účastníkov porady sme neboli dostatočne pripravení na voľby, pričom mnohí predpokladali, že po voľbách sa bude situácia normalizovať. Vzhľadom na pretrvávajúce napätie vyjadrili svoje obavy, že mladí ľudia sa odvrátia od národnosti. Odznel aj názor, že miestni aktivisti, jednoduchí ľudia nepociťujú roztrieštenosť našej Slovače, majú skôr dojem, že ide o boj o pozície funkcionárov, ktorí boli zvolení preto, aby ich zastupovali.

Výkonný riaditeľ Medzinárodného višegrádskeho fondu Kristóf Forrai povedal, že tento fond mal v roku 2006 k dispozícii 5 miliónov eur, čím je najväčším zdrojom grantov v strednej Európe. Od roku 2000 podporil viac než 1700 projektov a udelil 380 štipendií. Hlavnými podporovanými oblasťami sú kultúrna a vedecká spolupráca, výmena študentov, cezhraničná spolupráca a turizmus v Česku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Úspešne sa môžu uchádzať o podporu samosprávy a občianske združenia s projektmi týkajúcimi sa višegrádskych krajín. Musia mať pritom partnerov z týchto štátov, vyplniť tlačivo a treba predložiť zakladajúcu listinu uchádzajúcej sa organizácie. (Podrobné informácie na domovskej stránke www.visegradfound.org.)

Generálna riaditeľka Riaditeľstva národných a etnických menšín Erika Némethová hovorila o budúcoročných podporách občianskych združení z verejnej nadácie a od kompetentného parlamentného výboru, ako aj o podmienkach fungovania menšinových samospráv. Verejná nadácia bude mať k dispozícii 500 miliónov forintov, z čoho približne polovica slúži na podporu národnostnej tlače a druhá polovica na aktivity. Roky sa nemení ani rámec parlamentného výboru určený na podporu národnostných občianskych organizácií. V zmysle vládneho nariadenia finančné prostriedky na fungovanie menšinových samospráv sa od budúceho roka budú udeľovať diferencovane. Župné samosprávy dostanú po jednom milióne Ft, miestne volené zbory 550 tisíc Ft ako základ, ktorý však dostanú až po odoslaní vyplneného tlačiva, o ďalších 190 tisíc Ft sa budú môcť uchádzať na základe svojej činnosti.

Predsedníčka ZSM informovala o tom, že Slovenská republika prostredníctvom ÚSŽZ poskytla aj tohto roku Slovákom v MR podporu vo výške i 3 milióny Sk, ktoré na základe súbehov rozdelilo kuratórium verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa našim školám na Školu v prírode na Slovensku a na projekty v oblasti kultúry. Účastníci stretnutia prerokovali aj najaktuálnejšie problémy miestnych organizácií ZSM, diskutovali o zákonom stanovených podmienkach vzniku a pôsobenia občianskych organizácií, ako aj o ďalších aktuálnych otázkach, vrátane foriem pomoci zo strany maďarských a slovenských kompetentných orgánov. Časovo najnáročnejšia bola diskusia pod názvom „Ako ďalej ZSM?“. Jej účastníci sa zhodli v tom, že jednou z najdôležitejších oblastí pôsobenia organizácie bude v budúcnosti práca s mládežou, pri ktorej sa chcú opierať napríklad o mladých ľudí, ktorí sa roky zúčastňovali na súťaži Slovenské spievanky a veršovačky a na letných táboroch zväzu na Slovensku.

Najživšiu diskusiu vyvolala otázka členstva, konkrétne, či sa členmi organizácie môžu stať nielen fyzické osoby, ale aj miestne organizácie, čiže kolektívni členovia. Táto otázka je témou diskusií už niekoľko rokov, pričom kolektívne členstvo v ZSM presadzovali najmä registrované organizácie z Dolnej zeme. Prevažná väčšina prítomných sa nakoniec vyslovila za individuálne členstvo. Ďalšími rozoberanými témami boli pravidlá delegovania poslancov na zjazdy ZSM a veková hranica pre vstup do organizácie, čo je aktuálne aj preto, lebo práve prebieha obnovenie registrácie členstva.

Rokovanie aktivistov ZSM spestril kultúrny program ľudových rozprávačov z Plachtiniec, heligonkárov z Klenovca a hudobnej skupiny Tučná Anča z Valaskej, ktorý navodil priaznivú atmosféru pre dôležité neviazané rozhovory mimo oficiálneho programu.

(br-vzs-hl)

Slovenské filmové plagáty v Budapešti

Slovenský inštitút spolu s Celoštátnou slovenskou samosprávou a Slovenským filmovým ústavom v Bratislave usporiadali 13. novembra vernisáž výstavy Slovenský filmový plagát, ktorá sa uskutočnila v rámci XV. ročníka filmovej prehliadky a seminára CSS.

Expozícia predstavuje vo vyše šesťdesiatich dielach zvláštnu a pozoruhodnú kapitolu slovenskej výtvarnej tvorby. Prítomných v mene organizátorov privítal riaditeľ SI Milan Kurucz a predstavil hostí, generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého, rektora VŠMU Ondreja Šuleja, známeho slovenského režiséra Dušana Trančíka a kurátora výstavy Dušana Brozmana. Výstavu uviedol Peter Dubecký slovami, že je reinštalovaním expozície, ktorá bola otvorená 4. mája tohto roku v Dolnom Kubíne, druhej najvýznamnejšej galérii na Slovensku. Tak ako prvú výstavu aj túto pripravil Dušan Brozman - povedal. Kurátor expozície konštatoval: „Výstavu, ktorú sme tu pripravili, nemôžeme asi nazvať Slovenský filmový plagát, lebo v tom čase Slovensko ešte neexistovalo, takže je to časť Československého filmového plagátu. Ich autori sú slovenskí výtvarníci, ktorí žili na Slovensku. Československý a poľský plagát 60. až 80. rokov má výnimočné postavenie v umení druhej polovice dvadsiateho storočia. Rozdielom medzi poľským a československým filmovým plagátom je, že Poliaci kreslili a Čechoslováci veľmi často pracovali s fotografiami. Logika výberu plagátov nebola v zmapovaní dejín slovenského filmu, ale expozícia chce poukázať na to, čo je výtvarne v rámci plagátu najzaujímavejšie. To znamená, že nájdeme veľa plagátov, ktoré sú lepšie ako film a nájdeme aj plagáty, ktoré môžu byť horšie ako samotný film. Ako vidíte, nie je logika medzi estetickou kvalitou plagátu a estetickou kvalitou filmu. Tieto filmové plagáty majú svoje korene v estetike a v životnom pocite šesťdesiatych rokov. Šesťdesiate roky ako v Amerike, tak aj vo východnej Európe boli obdobím radosti. V Amerike skoncovali s antikomunistickým fašistickým režimom a tu so stalinizmom. Z toho vyšiel Jimi Hendrix, Beatles, Antonioni, Kundera. A z toho vyšlo aj to, čo tu vidíte. Filmový plagát v socializme bola štátna objednávka. Ale na šťastie týchto výtvarníkov žiadneho cenzora nezaujímala estetika, alebo výtvarná stránka plagátov. Na druhej strane socialistické zriadenie malo peniaze na kultúru, ktorá nemusela na seba zarábať. To znamenalo, že tvorcovia filmového plagátu neboli pod komerčným tlakom, ako sú dnes, kde sa im predpisuje, kde v akej veľkosti ktorý herec má byť na akom mieste na plagáte. Medzi tvorcami týchto plagátov nájdeme veľa takých, ktorí nemohli ako výtvarníci vystavovať, ale mohli svoje estetické predstavy dať do plagátov, ktoré viseli na ulici. To je taká nesmierna sloboda sedemdesiatych rokov, obdobia normalizácie, teda veľmi neslobodnej doby. Plagát bol poéziou. Je tu niekoľko mimoriadne dôležitých výtvarníkov, ako najväčší slovenský kolorista Ivan Štepan, alebo Marián Čunderlík a Milan Paštéka. Takto sa psychedelické umenie, pop-art a op-art dostalo na ulice. Boli aj režiséri, ktorí vytvárali svoje vlastné plagáty. Práve tu visia dve ukážky, 322 od Jána Meisnera a Kristove roky od Juraja Jakubiska“ - dokončil predstavenie expozície Slovenský filmový plagát Dušan Brozman.

(aszm)

Týždeň Trnavského samosprávneho kraja v Budapešti

Podpisom dohody o spolupráci medzi Trnavským samosprávnym krajom a Győrsko-Mošonsko-Šopronskou župou sa 5. novembra začal v Budapešti Týždeň Trnavského samosprávneho kraja. Otváraciu akciu v Slovenskom inštitúte poctili svojou prítomnosťou aj veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, predsedníčka Úradu pre zahraničných Slovákov Vilma Prívarová, poslanec Národnej rady SR, predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš a predseda Samosprávy Győrsko-Mošonsko-Šopronskej župy Imre Szakács. Ako na slávnostnom akte potvrdili šéfovia oboch krajov, možnosti susedných regiónov na vzájomne výhodnú spoluprácu sú pestré a prispejú k zbližovaniu oboch národov, k obohateniu ich spoločného dedičstva.

V rámci slávnostného otvorenia podujatia sa uskutočnila vernisáž akademického maliara z Jablonice Ľudovíta Hološku, ktorého diela zapožičala Záhorská galéria v Senici.

Počas týždňa hostia prezentovali hospodárske, obchodné i kultúrne oblasti a školské projekty Trnavského samosprávneho kraja. Utorok patril tematickému dňu zameranému na kultúru. Predstavili sa knižnice, múzeá, galérie a osvetové strediská. V stredu sa záujemcovia mohli zoznámiť so slovenským školstvom. Posledný deň patril odborným prednáškam, ktoré predstavili inštitúcie a organizácie Trnavského samosprávneho kraja a Győrsko-Mošonsko-Šopronskej župy. V rámci podujatia sa predstavili folklórne súbory Slnečnica, Striebornica a Máj, duo harmonikárov Dorotkovcov, návštevníci si mohli pozrieť ukážky prác ľudových remeselníkov a ochutnať originálny Skalický trdelník.

(aszm)

Slovensko-maďarské priateľstvo

Spoločná schôdzka Slovensko-maďarskej skupiny priateľstva Národnej rady SR a Maďarsko-slovenskej skupiny priateľstva Národného zhromaždenia MR sa konala 15. novembra v Budapešti. Stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti návštevy podpredsedu NR SR a predsedu Medziparlamentnej únie Miroslava Číža v Maďarsku. Témami rokovania skupín bola práca NR SR a maďarského parlamentu, možnosti slovensko-maďarskej spolupráce na medzinárodnej scéne, dvojstranná spolupráca Slovenska a Maďarska a aktuálne otázky vzájomných vzťahov.

Aktivizovať aj mladšiu generáciu

Valné zhromaždenie Kruhu priateľov Slovenského Komlóša

Dušičky sú každý rok dňom, keď sa Komlóšania z najrôznejších kútov krajiny vracajú do svojho rodiska, aby navštívili hroby svojich blízkych. Stáva sa už tradíciou, že k tomuto dátumu je načasované aj Valné zhromaždenie Kruhu priateľov Slovenského Komlóša, združujúceho rodákov z tohto dolnozemského slovenského mestečka. Tohoročné VZ sa konalo v priestoroch Slovenského regionálneho osvetového strediska a okrem členov kruhu prišli naň aj predstavitelia mestského zastupiteľstva, miestnej slovenskej samosprávy a občianskych združení pôsobiacich v meste. Zasadnutie otvoril bývalý primátor mestečka Pavol Juhász a zároveň požiadal prítomných, aby si minútou ticha pripomenuli tých, ktorí už nemôžu byť medzi nimi. Vlani zvolený predseda kruhu Pavol Beňo vo svojom referáte o uplynulom období za najdôležitejšie ciele organizácie označil popularizáciu Slovenského Komlóša, mobilizovanie členov na podujatia mesta, menšinových samospráv v hlavnom meste ako aj Slovenského inštitútu v Budapešti. Informoval o tom, že v apríli sa členovia kruhu v hojnom počte zúčastnili mestských dní vo svojom rodisku. V máji sa na literárnom večierku slovenskej samosprávy XII. obvodu hlavného mesta stretli so svojím rodákom, spisovateľom Istvánom Gáborom Benedekom. V septembri sa tiež v tomto obvode Budapešti uskutočnil úspešný Deň Slovenského Komlóša, do organizovania ktorého sa zapojila aj komlóšska slovenská samospráva. Ako slabé stránky fungovania spomenul, že doteraz sa nepodarilo osloviť a zapojiť do činnosti organizácie mladšiu generáciu. Problémom je aj to, že udržiavanie kontaktov prostredníctvom listov je pomalé a zároveň finančne náročné. V súvislosti s budúcoročnými plánmi informoval predseda kruhu o pripravovanej návšteve členov diplomatického zboru v Slovenskom Komlóši, ktorá sa plánuje na jar budúceho roka.

Tradičným bodom stretnutí Komlóšanov bývajú aj informácie o živote v ich rodisku, ktoré tentokrát poskytol vicestarosta István Szűcs. Ako povedal, prioritami novozaloženej samosprávy boli pokračovanie v prevádzkovaní inštitúcií, zachovanie existujúcich pracovísk a využitie možností, ktoré ponúkajú súbehy. Samospráva Slovenského Komlóša hospodári v roku 2007 z rozpočtu vo výške 1,3 miliardy forintov, pričom z rámca pre osady, ktoré sa z objektívnych dôvodov ocitli v ťažkej situácii, získala 30 miliónov a z doplňujúceho normatíva pre národnostné školy 21 miliónov forintov. Finančná situácia mesta sa napriek všetkým snahám samosprávy zhoršuje, čo má za následok zužovanie možností na podporu miestnych občianskych združení, ako aj obmedzenie zvyšovania miezd v inštitúciách. Z finančných dôvodov bola samospráva nútená na zimné mesiace zatvoriť Osvetové stredisko J. G. Tajovského, ušetrené finančné prostriedky môžu poslúžiť ako vlastný fond pri vypracovaní projektu na rekonštrukciu budovy. Zo súbehov získalo mesto podporu aj na výstavbu ciest a rekonštrukciu jednej z materských škôl. Slovenský Komlóš sa zúčastňuje sa aj na župnom projekte odvádzania spodných vôd a uchádza sa o podporu na výstavbu cyklistických chodníkov. Kľúčovo dôležitými projektmi sú regionálne programy na zlepšenie kvality pitnej vody (obsah nitrátu vo vode v tejto oblasti Dolnej zeme prevyšuje hodnotu stanovenú normami Európskej únie) a program zbierania komunálneho odpadu vrátane selektívneho zberu, spaľovania a znovuzužitkovania. Z hľadiska návratu mladých ľudí do mesta po ukončení štúdií je kľúčovou otázkou vytváranie nových pracovísk, čo si vyžaduje sústavné lobovanie na parlamentnej a vládnej úrovni. Jednou z možných oblastí rozvoja je turizmus, preto vedenie mesta plánuje rozšíriť miestne ubytovacie kapacity, napr. využívaním budovy internátu. Už dlhý čas je vypísaný súbeh na zakúpenie a rekonštrukciu schátralého hotela Komló v srdci mestečka. Prítomní sa mohli dozvedieť, že mesto sa zapojilo do programu Leader, ktorý poskytuje finančnú dotáciu na rozvoj miestnych aktivít a ktorý spočíva na spolupráci miestnych samospráv, občianskej a podnikateľskej sféry. Záver valného zhromaždenia Kruhu priateľov Slovenského Komlóša patril správe o hospodárení organizácie, ktorú predniesol predseda dozorného výboru Michal Lóczi, no a, samozrejme, neviazaným rozhovorom, ktorý býva zároveň najhodnotnejšou časťou podobných stretnutí.

(br)

Spod šikmej veže mesta Vrbového

Je zaujímavá paralela, že v Taliansku je Rím a na Slovensku je Malý Rím (Trnava). Podobne nielen v Pise je šikmá veža, ale aj v slovenskom meste Vrbové. Pod touto šikmou vežou sa r. 1746 narodil Móric Beňovský, svetobežník, r. 1776 zvolený za kráľa Madagaskaru. Posmrtne ho preslávilo dielo Pamäti a cesty, ktoré sa stalo svetovým bestsellerom. V tomto je mesto Vrbové jedinečné. Móric Beňovský zomrel r. 1786 a tak vlani jeho rodné mesto oslávilo okrúhle výročie svojho slávneho rodáka. Na veľkolepú konferenciu pozvali aj predstaviteľov Slovenskej samosprávy 1. obvodu Budapešti. Nebola to len číra náhoda. Pomáhali sme im vypátrať historické fakty a pripravili sme si referát na konferenciu. Dostalo sa nám zato veľkej cti, darovali nám do slovenčiny preložené dielo Pamäti a cesty Mórica Beňovského, dokumentárny film o meste Vrbové Pod šikmou vežou a primátor mesta Dr. Ivan Borovský aj Pamätnú mincu Mórica Beňovského. Podrobne sme o tom písali v Ľudových novinách č. 43/2006. Tým sa však naša spolupráca neskončila.

Od tej doby oduševnení organizátori kultúrneho života mesta Ľubomír Bosák a Patrik Kýška vypátrali, že náš mlynský farár Jozef Herbst (1872-1883) bol vlastne Vrbovčan a je oprávnené podozrenie, že aj mlynskí Holešovci majú niečo spoločné s Vrbovým, ktorým preteká riečka Holeška. Tieto objavy nás vzájomne obohacujú, čo posilňuje našu spoluprácu.

Rok 2007 bol pre mesto Vrbové opäť trojnásobne jubilejným: 1347 - prvá zmienka o Vrbovom pod jeho súčasným názvom; 1437 - cisár Žigmund mu udelil privilégiá mesta; 1967 - Vrbovému znovu udelili štatút mesta. A tak mesto Vrbové a Ústav dejín Trnavskej univerzity nás znovu pozvali na konferenciu, ktorá sa uskutočnila 10. októbra pod názvom Sondy do histórie Vrbového. Odborným garantom bol prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. z Trnavskej univerzity. V konferenčnej sieni Kúrie Mórica Beňovského pred početným obecenstvom odznelo 11 prednášok, medzi nimi aj referát G. Papučka o osudoch baróna Karola Révaia podľa jeho Pamätí s akcentom na väzby s Vrbovým. Na druhý deň som mal česť zoznámiť sa s riaditeľom miestneho gymnázia PaedDr. Ing. Františkom Glosom, ktorý mi sprostredkoval literárnu besedu s gymnazistami. Tretí a štvrtý deň plynul v znamení osláv mestských jubileí. Uskutočnili sa pod záštitou predsedu Trnavského samosprávneho kraja Ing. Tibora Mikuša. Začali sa sprievodom od šikmej veže na nádvorie Beňovského kúrie. Do kroku hrala Dychová hudba Vrbovanka a sprievod spestril program mažoretiek. Na nádvorí po štátnej hymne, príhovoroch Ing. T. Mikuša a primátora mesta Dr. I. Borovského odzneli pozdravy zástupcov družobných miest. Potom primátor mesta udelil pamätnú medailu medziiným aj G. Papučkovi z vďaky za spoluprácu. Potom som mal česť spoluúčinkovať pri odhalení pamätnej tabule s veršami Jána Hollého.

V rámci kultúrneho programu sa na scéne striedali šermiari, žongléri, lukostrelci, znela historická hudba, predvádzal sa fakír s klincovou posteľou a herci so scénkami „Nevydarená poprava“ a „Vpád husitov na Považie“... Deň sa skončil zábavou s Borovienkou, ktorá trvala do polnoci.

Bol to program bohatý, osožný i zábavný. Cestou domov mi v ušiach zneli verše eposu Jána Hollého Svätopluk, vyryté do pamätnej tabule priateľov Vrbovčanov, „pijákov Holešky“: S ŇÍM SA DO VOJNI SIPÚ VÍBORNÍ VŠECKO JUNÁCI: /.../ ČACHŤICE, I BREZOVÁ, I TURÁ, I PIJÁCI HOĽEŠKY;... Aká to blízka reč nášmu mlynskému nárečiu! Ako keď sa toho času môj otec zhováral s posledným mlynárom našej dediny! Stáročia prehrmeli a ja si čoraz viac uvedomujem, že my, Mlynčania, tiež pochádzame z okolia Trnavy.

Gregor Papuček

Na návšteve u nemeckých priateľov

Prezentácia Slovákov Komárňansko-Ostrihomskej župy v Tarjáne

Nemecká samospráva v Tarjáne prišla nedávno s pozoruhodnou iniciatívou. Obyvatelia tejto nemeckej obce chcú spoznať kultúru ostatných menšín Komárňansko-Ostrihomskej župy, preto ich volený zbor rad-radom pozýva, aby sa predstavili v Tarjáne v rámci kultúrneho programu. Ako prví sa prezentovali samotní Nemci, a 5. novembra sem pod záštitou Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy zavítali Slováci od Čívu po Síleš.

Hostí privítala podpredsedníčka Nemeckej samosprávy v Tarjáne Mária Miskovicsová, ktorá je zároveň riaditeľkou miestnej základnej školy. Galaprogram, na ktorom slovenské obce župy zastupovali aj vedúci menšinových volených zborov, slávnostne otvorila predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová. Po nej Slovákov župy, ich kultúru, tradície a výročné zvyky predstavila v rámci pestrej prednášky, ilustrovanej zaujímavými obrazmi, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kestúci Valéria Gaálová Karová.

V kultúrnom programe vystúpili s temperamentnými tancami z miestneho zberu a s choreografiami zo Slovenska tanečníci z Čívu a Tardošu, ako aj súrodenci Slukovci z Tatabáne - Sárligetu. So slovenskými ľudovými piesňami sa predstavil spevácky zbor z Kestúca, speváci zo Sílešu vystúpili za sprievodu harmonikára Viliama Urbaniča, Tardoš zastupovalo šikovné duo stredoškoláčok a mužské duo z Bánhidy prednieslo piesne kováčov.

Slováci župy sa prezentovali okrem kultúrneho programu aj rôznymi propagačnými materiálmi, Kestúčania vystavili košíky a rôzne ozdobné predmety zo šúpolia a veľmi sa páčili krojované bábiky z Čívu, Orosláňu a Šárišápu.

Milým prekvapením bolo vystúpenie domáceho nemeckého speváckeho zboru, v repertoári ktorého sa našla aj taká pesnička, ktorá v ten deň už odznela po slovensky, potvrdzujúc vzájomnú prepojenosť slovenského a nemeckého folklóru v Zadunajsku.

Záver stretnutia patril gastronómii, zabodovali hlavne slovenské kapustníky z Čívu a kapustové halušky z Orosláňu, nehovoriac o dobrom domácom víne z rôznych obcí Komárňansko-Ostrihomskej župy.

(kč-cs)

85-ročný Pavol Petrovský sa chystá na jubilejnú výstavu

Maliar-drevorezbár Pavol Petrovský, ktorý je už štvrťstoročie obyvateľom mesta Békeš, bude mať o pár mesiacov 85 rokov. Narodil sa v Békešskej Čabe, dlho tam aj žil, potom zatúžil po sálaši. Na brehu Kereša, v Békeši, sa rodine zapáčil jeden a kúpila ho. Teraz tam býva jeho dcéra Katarína Pribojská Petrovská, ktorá je už druhý cyklus členkou miestnej slovenskej samosprávy v Békeši. Ujo Pavol k nej rád chodí na návštevu, tu čerpá námety svojich diel, hlavne krajiniek. V súčasnosti sa chystá na jubilejnú výstavu: pozvala ho riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, aby vystavoval u nich na jar budúceho roku. Bude to po druhýkrát. Ak sa dobre pamätá, mal tam výstavu pred viac ako piatimi rokmi, vtedy predstavil svoje najnovšie obrazy na poschodí slovenského kultúrneho centra. Teší sa ďalšiemu pozvaniu a ako uviedol, vyberie zo svojich najlepších obrazov a drevorezieb.

Spomíname si na jeho prvú výstavu v jeho terajšom bydlisku v Békeši, na Petőfiho ulici. Zúčastnil sa na nej ako člen békeščabianskeho kruhu Józsefa Mokosa a vystavil dve olejomaľby - portrét svojej matky a obraz Kone v chotári. Bolo to kedysi pred 45 rokmi...

- Mal som veľa výstav, - spomína ujo Pavol, - doma aj v zahraničí. Napríklad v Zrenjanine v Srbsku, alebo nedávno v Trebišove na Slovensku. V Budapešti som sa zúčastnil na kolektívnych výstavách osemkrát. Získal som aj viac ocenení. Pri príležitosti 50. výročia manželstva mi usporiadali výstavu v Mestskej galérii v Békeši. Pred dvoma rokmi moje najnovšie diela vystavila jedna malá galéria v Békešskej Čabe.

Porozpráva nám aj to, že v poslednom čase sa viac venuje drevorezbárstvu ako maľbe. Vo svojich drevorezbách zobrazuje hlavne anjelov, slovenských tanečníkov, kone, portréty vnuka, kým pri maľovaní čerpá z Biblie, najmä z príbehov Starého zákona. Nedávno si zariadil na verande zimný ateliér, kde chce namaľovať seriál akvarelov z békešského kraja a zo svojich spomienok na Čabu.

Čo rád robí, keď sa nevenuje drevorezbárstvu a maľovaniu?

- Čítam životopisy fyzikov a hvezdárov a dielo veľkého fantastu Ericha von Dänikena Spomienky na budúcnosť. Inak odporúčam mojim priateľom, aby nezostarli, aby zostali večne mladí, - usmieva sa veselo a navrhuje, aby sme povyberali maľby na jarnú výstavu. Zájdeme do jeho ateliéru a prezeráme si diela: Krajinka z Čaby, nábrežie Kereša, kone, portréty, hlavné námestie v Békeši - výber je bohatý. Bude to pekná výstava v Dome slovenskej kultúry, o tom niet pochýb...

(sass-cs)

Košické impresie v Segedíne

V Dome národností v Segedíne sa 20. novembra bude konať vernisáž výstavy košického akademického maliara Viktora Šefčíka Košické impresie. Expozíciu uvedie generálny konzul SR v Békešskej Čabe Ján Süli, ktorý predstaví autora ako jedného z najvýraznejších slovenských maliarov, ktorí sa snažia pretlmočiť duchovné posolstvo do svojich obrazov. V rámci poznávania duchovných prúdov a vplyvov na kultúru precestoval veľkú časť sveta. Jeden z jeho obrazov je vystavený v Betleheme. Výstava bude otvorená do 30. novembra.

Slovenský filmový týždeň v Segedíne

Spolok segedínskych Slovákov usporiada od 26. novembra do 1. decembra Slovenský filmový týždeň. Premietanie sa bude konať v Segedíne v Grand Cafe, na Deákovej ulici č. 18. Podrobný program je uvedený na webovej stránke Spolku segedínskych Slovákov: www.segedinskislovaci.hu. Vstup na filmové predstavenia je voľný.

Večierka v Čabačude

Slovenská samospráva v Čabačude každoročne usporadúva Večierku, na ktorú pozýva slovenské pospolitosti Békešskej župy. Účastníci tohoročného podujatia sa pri výbornom čaji a domácich koláčikoch mohli kochať v pestrom kultúrnom programe. V mene organizátorov ich pozdravila predsedníčka slovenskej samosprávy Katarína Fehérová. Večierku otvorili žiaci miestnej základnej školy detskými básňami a hrami, ako i hrou na citare. Obyvatelia Čabačudu sú veľmi hrdí na to, že hoci slovenčinu vyučujú v obci len krátky čas, deti na vysokej úrovni predniesli svoj slovenský program. Spevácky zbor z Pitvarošu pod vedením Zuzany Keményovej, ako i Páví krúžok z Poľného Berinčoku pod vedením Ireny Antalovej zaspievali prekrásne slovenské ľudové piesne. Na stretnutie prišiel aj spevácky zbor Orgován z Békešskej Čaby, ktorý pod vedením citaristu Michala Boťánskeho predniesol svoj náročný program. Tanečná skupina Komlóš pod vedením Zuzany Laukovej zožala obrovský úspech slovenskými tancami. Po nej vystúpila ľudová kapela Kolov pod vedením Komlóšanky Zuzany Bartošovej a miestneho speváckeho zboru, ktorý predniesol slovenské ľudové piesne z okolia Čabačudu. Po nádhernom kultúrnom programe pokračovala Večierka pri bielych stoloch do neskorého večera.

(aszm-anč)

Deň seniorov v Békešskej Čabe

Slovenský klub v Békešskej Čabe usporiadal už tradičný Deň seniorov. Veľká bola trma-vrma, členovia klubu netrpezlivo čakali začiatok oslavy. Na tradičné posedenie k nim prišli hostia, členovia spriatelených organizácií - vlastivedného klubu, klubu železničiarov a klubu Gerlaiovcov. Stretnutie otvoril poslanec mestského zboru, radca Tamás Herczeg, ktorý s úctou pozdravil prítomných a vyzdvihol ich zásluhy. Ako povedal, mladí potrebujú lásku a skúsenosť starších. Poprosil členov klubu, aby odovzdali svoje skúsenosti a tradície svojim deťom a vnukom, lebo v tejto zrýchlenej dobe potrebujeme silu spolupatričnosti, ktorú vedia dávať len starí rodičia. Deň seniorov vyvrcholil kultúrnym programom, v ktorom vystúpili miestny páví krúžok, citarista Jozef Kormányos a členka slovenského klubu Emília Kovácsová s básňou Michala Divičana. Stretnutie, ktoré sa konalo pri príležitosti Svetového dňa seniorov, skončilo spoločným spevom a posedením pri bielom stole.

(aszm-anč)

Snehová show v Budapešti

V dňoch 8. až 11. novembra sa v priestoroch HUNGEXPO v Budapešti konala špecializovaná tematická výstava zameraná na zimné rekreácie, zimné športy a športové potreby.

Paralelne s výstavou Snehová show prebiehali výstavy Spa&Wellness zamerané na liečebnú turistiku, ako aj predaj a výstava motocyklov Motor Sale a odborná zdravotnícka výstava Hungaromed. Okrem toho prebiehala burza lyžiarskych potrieb s bohatým sprievodným programom. Zahraničným čestným hosťom bol rakúsky lyžiarsky región Stubaier gletscher.

Na Snehovú show prišlo sto sedemdesiat vystavovateľov z desiatich krajín. V pavilóne „A“ záujemcovia našli výborne zostavené katalógy s ponukami cestovných kancelárií, ako aj lyžiarske potreby. Medzi vystavovateľmi bolo aj Slovensko, ktoré sa prezentovalo 8. novembra na tlačovej konferencii. Ako sme sa od vedúcej zastupiteľstva Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Sone Jelínkovej dozvedeli, Slovensko sa z roka na rok stáva cieľom maďarských turistov, či už ide o krátkodobé, alebo dlhodobé pobyty. Vlani ho navštívilo 150 tisíc maďarských turistov. V národnom stánku Slovenskej republiky sa propagovalo 22 turistických registrov, hlavne lyžiarske strediská z Nízkych a Vysokých Tatier. Na tlačovej konferencii sa zúčastnil aj veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý ponúkol spoluprácu pri propagácii turistických krajov.

(aszm)

Budapeštianska slovenská škola

„Prišiel vláčik ši-ši-ši...“

„Prišiel vláčik ši-ši-ši...“ - Tentokrát z Bratislavy do budapeštianskej slovenskej školy a priviezol koncom minulého mesiaca z hlavného mesta našej materskej krajiny spevácku dvojicu Máriu Podhradskú a Richarda Čanakyho. Mladých interpretov, populárnych v kruhu najmladších generácií po celom Slovensku, odprevadil aj ich manažér Miro Čačik. Vzácnych hostí privítala riaditeľka školy Anna Csörgölová. Pri voňavej káve odpovedala hosťom na všetky otázky, ktorých bolo neúrekom a týkali sa inštitúcie a Slovákov v maďarskom hlavnom meste. Čas rýchle plynul a medzitým sa v telocvični začali zhromažďovať detičky z materskej školy a z nižšieho stupňa základnej školy. Neviazaný a príjemný rozhovor dospelých sa teda musel skončiť a speváci sa bleskurýchle pripravili na vystúpenie.

Deti a pedagógov plných očakávaní najprv pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti Karola Klauszová: „Mám obrovskú radosť z toho, že vás môžem privítať na dnešnom koncerte. Naša samospráva pokladá za svoju srdcovú záležitosť podporovať detské aktivity, a keďže s vašou školou už dlhé roky úspešne spolupracuje, veď navštevujete naše podujatia ako vystupujúci aj ako publikum, mysleli sme si, že sa vám odvďačíme týmto koncertom. Vedenie školy prijalo našu iniciatívu priaznivo, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Takto môžeme odovzdávať priestor hlavným aktérom dnešného programu Márii a Rišovi. Prijmite ich s takou láskou, s akou k vám prišli!“

A tým už naozaj prišiel medzi budapeštianske slovenské deti v titule spomenutý vláčik. Priniesol množstvo pesničiek, ukazovačiek, detských hier, hudby a nie v poslednom rade dobrej nálady, ktorá panovala počas celého koncertu. Telocvičňa sa len tak ozývala smiechom, spevom, detským šantením. Najväčší úspech zožala dramatizácia rozprávky O troch kozliatkach, ktorej aktérmi boli samotné deti. Mária si len ťažko vedela vybrať „kolegov“ z množstva záujemcov do roly mamy kozy, troch kozliatok, kováča a vlka. Vlčie scénky sprevádzalo ozajstné napätie a tváričky škôlkárov sa zamračili, keď tento postrach lesa zhltol všetky tri kozliatka. Napokon sa ako v každej rozprávke aj v tejto všetko dobre skončilo a najmladším sa doslova rozjarili očičká, keď z vlkovho brucha napokon vyskočili kozliatka a mama koza si ich mohla pritúliť k sebe. Dobrá nálada tým však vôbec neskončila. Na takty Rišových a Máriiných piesní si deti ešte dobre zatancovali a predstavili sa spevákom svojimi najobľúbenejšími slovenskými piesňami.

Záverom odznela v kruhu deti populárna skladba „Keď si šťastný tlieskaj rukami...“. A keďže boli všetky šťastné, všetky tlieskali a mali radosť z toho, že im takto spríjemnili pochmúrne a daždivé jesenné popoludnie. Ďalšie prekvapenie, pohostenie so zákuskami a osviežujúcim nápojom len stupňovalo ich pocit pohody a úprimnej radosti, ktorú dokáže spontánne prežívať najmladšia generácia.

(kk)

Slovenská základná škola v Sarvaši

Máte radi kukuricu?

Máte radi kukuricu? - Otázka, ktorú 26. októbra položili učiteľky Slovenskej základnej školy v Sarvaši svojim žiakom. Kladná odpoveď priniesla hneď veľmi dobrý nápad. Zrodilo sa netradičné popoludnie, ktorého úlohou bolo oboznámiť deti s využitím kukurice a zachovávaním tradícií pri jej spracovávaní. Žiaci sa dozvedeli, že kukurica je plodina, ktorá sa v minulosti využívala úplne celá, nič z nej neostalo na zmar. Na poli neostal po kukurici ani koreň. Aj ten vybrali, usušili a tiež ním v zime spolu s kukuričnými „šúľkami” vykúrili svoje príbytky. Za zrod kukurice vďačíme šťastnej náhode a starovekým mexickým Indiánom, ktorí ju pestovali už pred piatimi tisíckami rokov. Jej pôvod je dodnes neznámy. Kukurica bola skutočným pokrmom bohov, ale aj dodnes je žltou pochúťkou a zdravou výživou. Kto nemá rád sladké či slané pukance, varenú sladkú kukuricu, kukuričnú kašu, kukuričný chlieb, obľúbené tortily, či koláčik z kukuričnej múky? A tieto chutné kukuričné koláčiky prišla deťom napiecť teta Palinkášová, stará mama našej žiačky. Chutili veru každému. Sami si pripravili aj ďalšie kukuričné dobroty. Kukuričná kaša, pri varení ktorej pomáhali, chutila veru všetkým. V minulosti veľmi obľúbená, sladkosti nahrádzajúca kukurica s makom a medom bola tiež veľmi chutným a zdravým prekvapením. Ale skúsili aj to, ako sa voľakedy kukurica lúpala a z kukuričného šúpolia si vlastnoručne vyrobili rôzne kvety, bábiky a z kukuričných „šúlkov” zvieratká a hračky. Obrázky vysypané kukuričnou múkou, vyložené kukuričným zrnom, náramky, či náhrdelníky z pukancov, to všetko vyrástlo spod šikovných rúk detí. Pri slovenskej ľudovej piesni „Kukurica strapatá, strapatá” deti usilovne pracovali alebo sa zabávali hľadaním slov, ktoré ukrývala osemsmerovka v tvare kukuričného klasu. Svoju zručnosť si mohol teda overiť každý podľa svojho záujmu a dozvedieť sa zaujímavé veci o pestovaní a spracovávaní dodnes veľmi obľúbenej sladkej kukurice. Vydarené popoludnie iste splnilo svoj stanovený cieľ. Každý si overil aj svoju šikovnosť a formou hry a zábavy získal cenné informácie o využití kukurice v minulosti a dnes.

(el)

Halloween Party v Sarvaši

Večer všetkých blahoslavených

Večer všetkých blahoslavených (All Hallow’s Evening) - aj takéto pomenovanie by mohlo mať už skoro udomácnené veselé večerné stretnutie detí a dospelých koncom októbra. Udomácnila sa skôr jeho už skrátená forma s názvom Halloween.

Vedeli ste, že Halloween má svoj pôvod v Európe? Vznikol v Írsku ako pohanský sviatok. Staroslovanské obyčaje opisujú deň v predvečer Dušičiek (31. októbra) ako deň kontaktov so záhrobím. Ľudia verili, že v tejto noci sa zjavujú duše mŕtvych, a tak im svietili na cestu svietnikmi vyrobenými z tekvíc.

Nebojte sa, nepozývam vás na miestny cintorín, ale do Slovenskej základnej školy v Sarvaši, kde v piatok 26. októbra pre deti žiackeho domova pripravili Halloween Party. Tajomná atmosféra, ktorú vytvorila efektná výzdoba v priestoroch školskej knižnice, bola spojená s dobrou náladou a množstvom zaujímavých hier. Nazreli sme aj do histórie, keď deti v predvečer dušičiek chodili z domu do domu, spievali obradové piesne a za odmenu dostali „dušičkové“ koláčiky alebo peniaze. Toto všetko nemohlo chýbať ani u nás v škole. Strigy a bosorky, strašidlá, kostry, svietiace tekvice a sladkosti vytvorili príjemnú atmosféru tohto večera. A v čom bol tento večer ešte zaujímavý a zvláštny? Všetky úlohy a hry sa opäť vykonávali trojjazyčne. Popri maďarčine sa ozývali aj slovenský a anglický jazyk. Rozradostené tváre detí počas celého večera hovorili za všetko. Obohatení o ďalšie nové poznatky, hry a veselé zážitky sa rozchádzali do izieb žiackeho domova, kde príjemné pocity a dojmy bolo ešte dlho počuť za dverami každej izby.

Eva Labišáková

Plavecké preteky v Sarvaši

Mládežnícka organizácia mesta Sarvaš usporiadala pre žiakov základných škôl plavecké preteky. Okrem Sarvašanov si svoje schopnosti vyskúšali aj žiaci z Čabačudu a z Békešského Svätého Ondreja. Súťažilo sa v dvoch vekových kategóriách, deti narodené v rokoch 1999 - 2000 a v rokoch 1997 - 1998. 25-metrový bazén zdolávali v dvoch disciplínach: kraul a prsia.

Na štart sa postavilo 130 plavcov, na ktorých sa prišli pozrieť aj ich rodičia. Niektorí štartovali prvýkrát, ale za výkony, ktoré dosiahli, môžu byť na seba hrdí. Boli aj takí prváčikovia, ktorí si pri skoku do vody naprávali plavky či plavecké okuliare. Päť najlepších postúpilo do finále.

Piati rozhodcovia museli viackrát kontrolovať merané časy, pretože výkony boli vyrovnané. Našťastie cieľový rozhodca učiteľ Zoltán Fonád bol prísny a vždy správne rozhodol o poradí. Športový referent mestskej samosprávy pán Michal Nyári precízne zostavil zoznam výsledkov, v čom mu pomáhala pani učiteľka Katarína Sonkolyová.

Úroveň pretekov bola vysoká, žiaci sa zlepšujú v technike vďaka trénerke Agneše Farkašovej. Veľa pretekárov, ktorých pripravuje, má veľmi dobrú techniku, zreteľne vidieť, kto chodí na jej tréningy. Pri vyhlasovaní výsledkov zaznel vždy veľký potlesk. Boli aj žiaci, ktorí veľmi ľutovali, že nedostali medailu. Dobre bolo počuť výroky, že musím viac trénovať! Áno, v športe platí jedna zásada: ak chceš dosiahnuť dobrý výsledok, musíš veľa trénovať! Plávanie je šport, v ktorom sa stratené sekundy veľmi ťažko doháňajú. Vyžaduje si to systematickú, vytrvalú prácu, ktorá však prinesie svoje ovocie.

Výsledky žiakov slovenskej základnej školy.

Prsia: 2. veková skupina, I. miesto Benjamín Baráth, III. miesto Csilla Bertóková.

Kraul: 2. veková skupina, II. miesto Benjamín Baráth, III. miesto Bence Győző.

Zo slovenskej základnej školy sa pretekov zúčastnilo 18 chlapcov a 8 dievčat. Z toho 7 prváčikov (Ladislav Balatoni, Áron Juhász, Zalán Laurinecz, Dora Uhrinová, Dora Prasová, Anna Terhešová, Dea Monoštoriová), o ktorých ešte budeme počuť.

V plaveckom štýle prsia celkove súťažilo 74 a v krauli 56 žiakov. Preteky prebiehali v príjemnej atmosfére a v športovom duchu. Gratulujeme víťazom, ale pochvalu si zaslúžia všetci pretekári.

(zl)

Päťboj Peking 2008 pokračoval behom

Posledná októbrová nedeľa sa v Sarvaši niesla v znamení predolympijského päťboja, tentokrát to boli preteky v behu. Ráno sa usporiadatelia prekvapili, keď sa o pol ôsmej prišli prezentovať prví pretekári. Zabudli si napraviť hodinky a prišli na štart o hodinu skôr. Našťastie počasie bolo príjemné, ideálne na pohyb v prírode. Túto disciplínu nemajú deti rady, lebo sa na ňu musia trocha pripraviť, aby nemali po behu svalovú horúčku. Podujatia sa zúčastnilo 375 bežcov, z našej slovenskej školy sme boli päťdesiati. Po prezentácii sme sa mohli rozhýbať pri rozcvičke, aby sa nám ľahšie bežalo. Trať viedla do Békešského Sv. Ondreja a merala 7, 14 a 28 kilometrov. Boli na nej dve občerstvovacie stanice, ktoré majú všetci účastníci radi, lebo sa tu nielen osviežia, ale dostanú čokoládu a povzbudivé slová, ktoré vždy dobre padnú. Okrem Sarvašanov sa akcie zúčastnili aj deti zo Senteša a z Kunszentmártona, ktoré prišli autobusmi. Najmladším žiakom bol štvorročný škôlkár Valentín Seljak, ktorý s oteckom statočne prebehol 7 kilometrov. Nechýbali ani jeho rovesníci Áron Nyerges a Dominik Šinka. Starý otec ich sprevádzal na bicykli. Milý pohľad bol aj na druhákov, ktorí unavení sedeli na brvne a popíjali čaj, ktorý si priniesli so sebou (Enikő Czinkoczká, Viktória Vargová a Ákos Kováč). Bežali už bez mamičiek, za čo dostali pochvalu. Predbehli aj žiakov zo šiestej b triedy, ktorí bežali spolu so psíkom. Dobrý pocit bolo vidieť bežať bývalého ôsmaka Mateja Nemčoka, ktorý svoje body daroval slovenskej škole. Pochvalu si zaslúžia aj vekovo starší pretekári, ktorí bez problémov zdolali 28-kilometrovú trať.

Po dobehnutí do cieľa tí pretekári, ktorí dosiahli 20 bodov sa stali majiteľmi šiltoviek bielo - červenej farby s emblémom Peking 2008. Nasledujúca akcia bude novembrový pochod, na ktorom možno dosiahnuť maximálne štyri body. Kritéria na dosiahnutie bodov sú prísne, ale s veľkým nasadením síl a nadšením ich možno získať. Niektorí sa už stanú majiteľmi plecniaka. Hlavný organizátor Štefan Bodnár bol spokojný a na záver konštatoval, že máme za sebou opäť jeden vydarený deň.

(zl)

List z Bratislavy

Návšteva v Kráľovej Lehote

Milí moji rodáci,

do Kráľovej Lehoty (Királylehota) chodievame kupovať drevené brikety, ktoré sú v zime na chalupe neoceniteľné. Milovníci výtvarného umenia tam chodia obdivovať rodný dom sochára svetového mena. Komu meno liptovskej osady nič nehovorí, tomu pripomeniem niektoré sochy, ktoré zdobia Budapešť. Zastavte sa pri Opere a všimnite si sediace sochy Franza Erkela a Franza Liszta. Ak zablúdite do cintorína na Kerepešskej ceste, tak si prezrite mauzóleum F. Deáka a L. Kossutha. Náhrobný kameň J. Aranya je tiež tam. Určite nevynechajte baziliku Sv. Štefana, kde na hlavnom oltári uvidíte monumentálnu sochu prvého uhorského kráľa, navyše do mramoru vytesaných sv. Gelérta, sv. Imricha a sv. Františka. Ak stihnete aj hradné námestie, tak oku neujde jazdecká socha Sv. Štefana. Nemali by ste vynechať ani Maďarskú národnú galériu. Tam, okrem Géniusa objavíte klenot, ktorý umelci označujú za najdokonalejšiu sochu sveta. Jej autor ju nazval “Naša matka“. Pieskovcový variant tohto mimoriadneho diela je vystavený v záhrade rodného domu autora, v Kráľovej Lehote. Na rodnom dome nájdete aj reliéf kráľa Mateja Korvína a Beatrix. Nemýlite sa, hovorím o Alojzovi Stróblovi. Na Slovensku Stróblove originály nájdete aj v Betliari, na hrade Krásna Hôrka, v kaštieli v Topoľčiankach, v Košiciach a v Bratislave. Zoznam Stróblových diel je pridlhý. Kto vlastne bol Alojz (Alajos) Stróbl? Otec bol Nemec zo Sliezska. Matka Moravanka. Chodil do slovenských a nemeckých škôl na Liptove. V Maďarsku ho pokladajú za Maďara, lebo vlastnou voľbou po Trianone požiadal o maďarské občianstvo. Ja hovorím, že bol Lipták a Európan. V Budapešti ho nepriatelia nazvali Tótom. Nuž ak nim bol, potom sme naňho hrdí.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš