Rok veľkých zmien

Koniec roka býva tradične obdobím rekapitulácie a novoročných predsavzatí. V živote Ľudových novín sa v roku 2013 udiali naozaj prevratné veci. Keď poštár doručil našim čitateľom prvé januárové číslo týždenníka, akiste si viacerí z vás pomysleli, že ide o nejaký omyl, veď namiesto klasických novín formátu A5 s dvoma farebnými a desiatimi čierno-bielymi stranami ste držali v rukách moderné, úplne farebné, dvadsaťstranové noviny veľkosti A4. Takáto drastická zmena 55 rokov pretrvávajúceho formátu bola z našej strany istým rizikom, ale čas ukázal, že sa ho oplatilo podstúpiť. Čitatelia privítali praktickosť menších novín, ktoré sa dajú ľahšie listovať, ako aj kvalitnejší papier, väčšie, farebné fotografie, ktoré zatraktívnili vzhľad periodika. Sme presvedčení, že to bol krok vpred!

Podobne revolučné zmeny nastali aj na našom portáli www.luno.hu - a to dokonca dvakrát. V prvom kole sme zmodernizovali webovú stránku, ktorá tak vzhľadom i ponúkanými funkciami viac vyhovuje štandardom druhej dekády nášho storočia. Pribudla napríklad možnosť pripojenia fotogalérií k príspevkom, alebo ich zdieľania jediným kliknutím na viacerých populárnych sociálnych sieťach. K dotiahnutiu nášho zámeru však bol potrebný ešte jeden krok, ktorý sme nedávno taktiež úspešne absolvovali. Vďaka nemu nás bez problémov môžete čítať kdekoľvek a kedykoľvek už aj prostredníctvom smartfónov!

Ako povedal nemecký filozof Friedrich Nietzsche, „kto sa chce naučiť lietať, musí sa najprv naučiť stáť, chodiť, behať, šplhať, tancovať. Človek nemôže začať rovno lietaním.“ Aj redakcia Ľudových novín sa pustila do nových vecí, ktoré sa tiež ešte učíme a určite sa máme čo zlepšovať. A práve toto je naše predsavzatie do roka 2014 - pokračovať v načatej práci a prinášať vám čoraz krajšie, kvalitnejšie čísla Ľudových novín aj v ich nadchádzajúcom 58. ročníku.

zp

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Retro

Nostalgia za starými časmi - retro - je v móde na celom svete. Sú to láskavé a milé spomienky na mladosť, možno až túžba po opätovnom prežití niečoho, čo bolo vynikajúce, nech je to hoci aj televízny program... Nuž, túto vlnu osedlala Maďarská televízia, keď spustila svoj tretí kanál M-3 , alebo ako sa to už nazýva ľudovo: „retrotévé“. Bol to vianočný darček pospolitému ľudu Maďarska. Preboha, nie je to nebezpečné? Nebudú ľudia snívať o socializme? Aj bez toho už silnie pocit, že za socializmu bolo celkom dobre, dokonca aj v televízii išli dobré programy.

Pozrime sa aspoň letmo na niektoré programy z prvých dní Retro TV: Kostolná myš, Peštiansky kabaret, Husiar Maťko, Spomínam si len na pekné, Naj-naj-naj... Dnešní mladí možno ani nepostrehnú, že sú to „stariny“. Veď v Maďarsku je podľa štatistík až tretina ľudí chudobná ako kostolná myš. To, čo sa deje na politickej scéne, je často ako zlý peštiansky kabaret. A kto by si nepomyslel na husiarika Maťka (ktorý všetko vrátil hnusnému Döbrögimu trojnásobne) pri sledovaní zápasu vlády s nadnárodnými spoločnosťami, napríklad energetickými (tretí „rezsicsökkentés” je na dosah ruky). Ako sa blížia voľby, lebo sa blížia závratnou rýchlosťou, ľudia by sa mali pamätať len na pekné a dobré veci, a tento hrejivý pocit im nedokážu vziať ani opozičníci, ktorí sú od toho, aby boli najlepší, najmúdrejší, tobôž najsilnejší, ďaleko na svetelné roky.

Staršia generácia má možnosť prežívať to isté, ako mladšia, len naopak: pri sledovaní aktuálneho spravodajstva sa môže cítiť ako v „prekliatom režime“. Lebo programy z archívu presekávajú správy z dnešných dní, aby sa ľudia nezadívali príliš tuho do minulosti. Ale čo nevidia? Just ako za socíka: verejnoprávna televízia (aj rozhlas) vedú kampane, opakujú jednu vec denne stokrát, najmä, ak treba odsúdiť nepriateľské živly. Akurát diverzantov, kulakov, imperialistických agentov a iných úhlavných nepriateľov národa budujúceho socializmus strieda trio Bajnai-Gyurcsány-Mesterházy, správy o úspechoch na poli socialistického priemyslu a poľnohospodárstva nahrádzajú víťazné hlásenia o historickom poklese nezamestnanosti, o raste miezd, blahodarných dôsledkoch znižovania režijných nákladov, slovom: o tom, že Maďarsko - a, samozrejme, aj verejnoprávna propaganda, spolu s hovorcami strany a vlády - podáva lepšie výkony.

Trocha ma prekvapuje toto organizované cestovanie do prikrášlenej socialistickej minulosti. Veď v móde je predsa nadávať na i do komunistov. Mohol by ma upokojiť slogan M3: „Hodnoty zostávajú hodnotami.“ Predsa hrá vo mne čertík pochybnosti, či uvidíme na obrazovke slávnu scénu Gézu Hofiho z obdobia prvého premiérovania súčasného najvyššieho, keď sa najväčší mág maďarského humoru pýtal, aký je rozdiel medzi Pánom Bohom a Viktorom Orbánom, a hneď aj odpovedal: predsa Pán Boh nechce byť Viktorom Orbánom...

No, dovi, dopo...

Jubilejný večierok bánhidského speváckeho zboru

Koncom októbra sa schádzali hostia a vystupujúce skupiny v kultúrnom dome Puškin, aby oslávili 20. výročie založenia speváckeho zboru v obci Bánhida. Hostitelia, členovia zboru a miestnej slovenskej samosprávy vítali hostí milými slovami a domácou pálenkou. Pozdravili dychovú kapelu Krídlovka z Orosláňu, tardošskú spevácku skupinu Gerecse, ženskú spevácku skupinu zo Síleša a členov speváckej skupiny Rozmarín z Tvrdošoviec zo Slovenska, s ktorými už dvadsať rokov, teda od svojho založenia udržiava bánhidský spevácky zbor kultúrne styky. Slávnostným programom a blahoželaním sa na tento slávnostný deň pripravovalo asi 120 účinkujúcich.

Na slávnosť prišiel aj viceprimátor mesta Tatabánya Csaba Bereznai, ďalej poslankyňa bánhidskej samosprávy Katarína Ablonczyová, riaditeľ kultúrneho spolku Vértes Agóra, ku ktorému patrí aj kultúrny dom Puškin, Hugó Salamon a národnostný radca valného zhromaždenia Komáromsko-ostrihomskej župy Emil Újházi.

Hostí privítali vedúca klubu bánhidských dôchodcov Terézia Hladiková, predseda bánhidskej slovenskej samosprávy Štefan Keveházi a vedúca slovenského regionálneho kultúrneho strediska v Bánhide Róža Izingová-Pružinová.

Galaprogram sa začal hymnou Slovákov v Maďarsku, po nej vystúpila oroslánska kapela Krídlovka. Potom nasledovali hostia z Tvrdošoviec. Z regiónu prvá vystúpila na javisko tardošská, po nich sílešská spevácka skupina, potom domáci bánhidskí speváci zaspievali miestne staré piesne. Dobrá nálada vyvrcholila v sále vtedy, keď spolu s vystupujúcimi spievali známe slovenské piesne aj hostia pri sviatočných stoloch.

Na znak dvadsaťročného priateľstva hostia z Tvrdošoviec darovali hostiteľom z dreva vyrezanú dvojjazyčnú pamätnú tabuľu.

Program sa skončil vystúpením speváckeho zboru Vértes-Gerecse. Po dobrej večeri prítomných zabávala sílešská kapela. Stoly sa naplnili chutnými domácimi sladkosťami a domácim vínom z bánhidských viníc. K dobrej nálade prispeli aj miestni Turulskí záhradkári.

Jubilantov prekvapili členovia speváckeho zboru Vértes-Gerecse veľkou tortou, ozdobenou fotografiou zboru.

Veselá zábava trvala do neskorých večerných hodín.

Lúčili sme sa s tým, že sa už tešíme na nasledujúce stretnutie, lebo dobre je byť spolu, dobre je prežiť pocit spolupatričnosti. Ďakujeme každému účastníkovi a podporovateľovi.

Róža Izingová-Pružinová
vedúca regiónu

Mikuláš v Budapešti

Prišiel starý Mikuláš, striebrovlasý dedko náš, má on v kapse hádaj čo, dobrým deťom voľačo, - znelo spoločenskou sálou Domu národností v XIII. obvode 5. decembra a v priestoroch slovenskej materskej školy v Budapešti 6. decembra.

Začiatok decembra je vždy veselý pre dobré deti, a to nielen preto, lebo sa blížia Vianoce, ale hlavne kvôli príchodu Mikuláša. Stalo sa už tradíciou, že Slovenská samospráva XIII. obvodu svoje verejné zasadnutie spojí s očakávaním Mikuláša a nebolo tomu inak ani v tomto roku. Po tom, ako Zuzana Hollósyová referovala o tohoročných aktivitách slovenského zboru (o tomto sa môžete dočítať v inom článku) priestor pred stolmi obsadili žiaci budapeštianskej slovenskej školy, aby predviedli svoj krátky program na privolanie Mikuláša. Medzitým deti, ktoré prišli na podujatie, kreslili, alebo počúvali pekné piesne a riekanky. Mikuláš napokon prišiel spolu zo svojím pomocníkom a za peknú slovenskú báseň alebo pieseň odovzdal deťom svoju čokoládovú podobizeň, ale aj knižku, aby mohli pokračovať v osvojovaní slovenčiny.

Očakávanie Mikuláša v materskej škole v Budapešti prebiehalo v rámci remeselníckej dielne. Počas posledných rokov totiž učiteľky, pod vedením Alžbety Litauskej Héjasovej, ju pripravujú pred veľkými sviatkami, rodičia tu môžu spolu so svojimi deťmi pripraviť pekné ozdobné predmety. Z auly školy prešli do priestorov škôlky, kde vytešene, s pesničkami, čakali na Mikuláša. Treba dodať, že v tomto roku darčeky za Mikuláša kúpili rodičia, a o to väčšia bola radosť na tvárach detí, keď uvideli, čo všetko sa skrýva v balíčkoch.

(ef)

Zimné radovánky a Mikuláš v Hollóháze

Jeden z najkrajších a počtom sviatkov najštedrejších mesiacov je december. V čase adventu ľudia sa aj duševne pripravujú na Vianoce, usporadúvajú charitatívne zbierky, pomáhajú sociálne slabším spoluobčanom. Deti sú tiež súčasťou príprav na sviatok. Keď vidia dobrý príklad od svojich rodičov, pomáhajú napríklad naplniť škatule od topánok hračkami, alebo oblečením pre chudobné deti.

Čakanie na Mikuláša je iná záležitosť. Každé dieťa vo vytržení očakáva, čo mu prinesie ujo v červenom plášti. Píšu mu listy, kreslia obrázky a sľubujú, že už budú naozaj dobrí. Malí ešte veria v historky o Mikulášovi a predstavia si jeho dlhú cestu na saniach, do ktorých sú zapriahnuté soby a ktoré sú naplnené darčekmi pre deti. Aj väčšie deti radi spomínajú na svoje „detské“ časy.

V Základnej škole F. Istványiho v Hollóháze sa pripravovali deti na mimoriadnu mikulášsku slávnosť. Každá trieda si pripravila osobitný program, lebo chceli obdarovať Mikuláša, ktorý najlepšie programy ocenil darčekmi.

Okrem toho riaditeľka Tünde Sápiová Trembulyáková a vedúca inštitúcie Eva Tóthová pomocou Mikuláša zvlášť obdarili tých žiakov, ktorí sa usilovne učia na hodinách slovenčiny. Obsah balíčka bol tiež nezvyčajný: namiesto sladkostí tam žiaci našli farebné ceruzky a školské potreby.

Keďže my, dospelí, vieme, že za každým Mikulášom „stojí niekto,“ kto tieto darčeky zaobstará, ďakujeme týmto miestnej slovenskej samospráve vedenej Ladislavom Angyalom.

Mária Zajakovská (ef)

Večer slovenského adventu v Mlynkoch

Regionálne osvetové stredisko Osvetového centra CSSM v Mlynkoch usporiadalo 7. decembra Večer slovenského adventu v Stredisku pilíšskych Slovákov. V programe vystúpili folklórne súbory Nádej z Výčapu - Opatoviec, Čelaďanka z Čeladíc a Bádičanka z Bádic.

Ako nás informovala riaditeľka strediska Anna Seifertová, podobné podujatie usporiadali aj pred rokom a pre veľký záujem ho zopakovali. Do Mlynkov sa prišli pozrieť na program nielen miestni záujemcovia, ale aj Slováci z Pomázu a Santova. Folklórne súbory predviedli viacej zvykov: začali žatvou a poľnými prácami, pokračovali vinobraním a páračkami a svoje vystúpenie ukončili zvykmi na Štedrý večer.

Bolo to vydarené popoludnie, ktoré vyvolalo v jeho účastníkoch príjemné pocity pred najkrajším sviatkom v roku.

(ef)

K. Király: Naše zbierky by nemali byť symbolom zašlých čias

Od konca septembra je vymenovaná do čela hospodárskej spoločnosti CSSM Legatum Katarína Király. Spoločnosť má na starosti nielen oblastné domy a národnostné zbierky, ale aj vydavateľskú činnosť, medzi inými aj vydávanie nášho týždenníka. S riaditeľkou spoločnosti sme sa porozprávali o tohoročných aktivitách a o plánoch do budúcnosti.

- Aký rok má za sebou Verejnoprospešná spoločnosť Legatum s. r. o.?

- Rok 2013 bol, hádam, najťažší v živote Legata. Od začiatku roka sa vystriedali traja výkonní riaditelia, pritom všetci sa snažili svoju činnosť zosúladiť s aktuálnym obchodným plánom spoločnosti. Nastala zmena aj na poli ekonomiky. Od polovice roka účtovanie spoločnosti vykonáva nová firma. Pomaly, ale všetko sa dostane na svoje miesto. Verím, že aj v našom prípade to bude platiť, že „na nový rok o slepačí krok“ smerom k lepšiemu.

- Ktoré sú tie aktivity, v ktorých pokračujete a ktoré budú nové?

- Najdôležitejším a snáď aj najpopulárnejším podujatím Legata v minulosti bola celoštátna konferencia pre vedúcich oblastných domov. Toto odborné fórum z roka na rok nastoľuje nové aktuálne problémy, ktoré sú reálne a súvisia s každodenným fungovaním národopisných zbierok. Pre muzeálnu pedagogiku plánujeme vytvoriť novú formu seminára. Samozrejme k tomu sú žiadané ohlasy a spolupráca aj zo strany našich slovenských škôl, veď na tomto poli sa všetko robí v záujme nastupujúcej generácie. Medzi dlhodobými plánmi figurujú aj novátorské. A teraz mi dovoľte, aby som sa trošku viac sústredila na svojho „koníčka“, na etnografiu. Myslím si, že nikdy nesmieme zabudnúť na svoje sny, lebo tie nás držia nad vodou, avšak cestu k nim si musíme vybudovať sami. Takýmto mojim snom je realizovať v budúcnosti živé národopisné zbierky. Mám to už v malom odskúšané a verím, že ak zostáva nadšenie a ochota zo strany miestnych komunít, všetky naše zbierky ožijú.

- Slováci majú v Maďarsku jednu z najširších sietí oblastných domov. Aké sú bežné problémy týchto inštitúcií?

- Pred chvíľou som narážala na to, ako zachrániť tieto naše zbierky, aby sa nestali symbolom zašlých čias. Naozaj sa pýšime tým, že takmer v každej Slovákmi obývanej dedine sa našiel aspoň jeden nadšenec, ktorý ešte včas zistil, že tie náradia a predmety, ktoré už nie sú súčasťou nášho každodenného života, netreba zahodiť. Postupne sa vytvorili zbierky, ktoré vzbudili záujem návštevníkov. Niektorí sem chodia, lebo chcú získať nové informácie, iní zase chcú si pospomínať a znovu prežiť svoje detstvo. Bežným problémom pri fungujúcich zbierkach je, že stále si nevážime v dostatočnej miere naše dedičstvo a nevieme, ako prilákať širokú verejnosť. Od nového roka s pomocou bývalého riaditeľa Legata, s etnografom Jurajom Andom začneme systematicky spracovávať národopisné zbierky, veď najväčšou zábranou fungovania je, že mnohým chýba povolenie k vykonávaniu činnosti. Bez toho nemôžu získať dotáciu z grantového systému na realizovanie svojich plánov. Či už ide o rekonštrukciu budovy, vytvorenie spoločenských priestorov a sociálnych zariadení a pod.

- Aké zmeny môžu očakávať čitatelia Ľudových novín?

- Keďže máme málo novinárov, ktorí časovo a fyzicky nedokážu vyhovieť všetkým požiadavkám, bola by som rada, keby sme dokázali rozšíriť okruh dopisovateľov. Verím, že postupne sa aktivizujú aj kritickí členovia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. Budú sa viac zaujímať o dianie v krajine, a budú nás o tom aj informovať. V tomto smere už vidím pozitívne kroky. Takisto by bolo vítané, keby aj staršia generácia, ktorá je prítomná na takmer každom podujatí, reagovala na veci aj písomne. Tým pádom by noviny boli ešte pestrejšie a viac aktuálne. Je to iba na nás. Vypočuli sme si reakcie našich čitateľov, ktorým vadí, že noviny sa zle čítajú, lebo strany sa príliš lesknú. Vynasnažíme sa v novom roku vyjsť im v ústrety.

- Čo si želáte do nového roku?

- Som človek navyknutý na prácu v skupine. Počúvam reakcie ľudí a vážim si, ak si niekto za svoju prácu berie zodpovednosť. Prajem, aby sa každý našiel v novom roku vo svojej práci, aby k nemu bol osud veľkorysý a zabezpečil k tomu potrebné rodinné zázemie, aby mohol realizovať svoje plány na spokojnosť svoju a svojho okolia!

Otázky kládla Eva Fábiánová

Perinbaba

Perinbaba, známa rozprávka bratov Grimmovcov, sa prezliekla do nových šiat, a nie do hocijakých: v spolupráci Cervinus Teátra v Sarvaši, Jókaiho divadla v Békešskej Čabe a umelcov zo Slovenska sa zrodil nový rodinný muzikál. Jeho premiéra sa uskutočnila v slovenskom jazyku 28. novembra v Békešskej Čabe, pár týždňov po maďarskej premiére.

Efektné javiskové prvky, zábavné scény dvoch paholkov Marka a Mirka, milý ľúbostný príbeh Ágiky a Jakuba, ľahko pochopiteľná dejová línia splnili očakávania nielen tých menších, ale v zdanlivo jednoduchom príbehu našli hlbší obsah a význam aj dospelí. Na scéne sa objavuje protiklad dobra a zla v postavách macochy a Perinbaby, a dvoch dcér, Ágiky a škaredého dievčaťa. Ako to už býva v rozprávkach, dobro vždy zvíťazí a získa svoju odmenu: dobrosrdečná a usilovná Ágika prejde skúškami Perinbaby a nájde svoje šťastie, kým škaredé dievča neobstojí, no na konci dôjde aj u neho k pozitívnej zmene. Vzťah negatívnej hrdinky macochy k svojej rozmaznanej dcére, k dobrotivej sestre Perinbabe, ba celý jej postoj k ľudom a svetu je na zamyslenie. Príbeh spestrujú chytľavé piesne Leventeho Gulyása a tanečné zložky skupiny Varidance.

Predstavenie s alternatívnym obsadením znamenalo mesiace tvrdej práce. Texty pôvodne maďarského muzikálu na základe klasickej rozprávky vypracoval Zoltán Belinszki pod vedením režiséra Viktora Vargu, do slovenského jazyka ich preložila Zuzana Dósa v spolupráci s Monikou Pulíšovou. Hlavnú úlohu stvárnila Zuzana Dósa, macochu hrala Judita Hansman, dvoch zaľúbencov Ágiku a Jakuba predstavili Katka Andrejcová a Ferenc Polák, Marka a Mirka Géza Benkő a Pavol Gmuca, do role škaredého dievčaťa režisér obsadil Zuzanu Csasztvanovú.

Andrea Kiss

Predvianočné stretnutie

Posedenie členov Slovenského kultúrneho spolku v Sarvaši sa uskutočnilo v príjemnej atmosfére.

Začiatkom decembra sa zišli členovia slovenského kultúrneho spolku na spoločnej akcii. V slovenskej základnej škole, materskej škole a internáte sa v popoludňajších hodinách zišli skoro všetci členovia spolku. Na stoloch boli ozdobné misky s ovocím, nechýbala tradičná vianočka, ale ani salónky. Žiaci pripravili pre prítomných pestrý program.

Posedenie otvorila predsedníčka slovenského kultúrneho spolku Anna Franková. Program sa začal príhovormi žiakov siedmej triedy Noémi Gašparovej a Zalana Laurinca, báseň predniesol Bence Virág.

Po nich vystúpili prváčikovia, ktorých pripravila učiteľka Eva Tóthová-Szklenárová. S malými Mikulášmi v rukách spievali a recitovali. Po ich vystúpení nasledovali žiaci 4. B triedy. Oblečené mali čierne šaty a v rukách zlaté hviezdičky. Na známu vianočnú pieseň predviedli peknú choreografiu, ktorú ich naučila učiteľka Erika Šinková. Všetci účinkujúci boli odmenení veľkým potleskom a okrem mandarínok dostali aj vianočku a salónky, ktorým sa radovali hlavne prváčikovia.

Nasledoval program tvorivých šikovných rúk. Každý si mal možnosť zhotoviť nejakú ozdôbku na stromček. Mária Hrušková-Molnárová pripravila cesto zo soli a múky. Okrem snehuliačikov a adventných vencov deti, ale aj dospelí, zhotovovali predmety podľa vlastnej fantázie.

Najväčší záujem mali žiaci pri stole, kde im pán Ján Gyurcsik ukázal, ako si môžu urobiť hviezdičky, vianočný stromček a farebné zlaté orechy. Tieto drobnosti im mali pripomenúť dávne časy. Popri práci aj rozprával o období, keď bol vojakom, a nedali sa ešte kúpiť rôzne ozdoby na vianočný stromček. Každý si ich musel zhotoviť sám, a preto im boli aj vzácnejšie. Deťom svietili očká pri vlastnoručne zhotovenej hviezdičke. Veď ju museli z kartónu vystrihnúť, zafarbiť a ešte aj skonštruovať na základe nakreslených skíc.

Členovia spolku sa zhovárali najmä o tom, čo pripravia na vianočný stôl. Popoludnie ubehlo veľmi rýchlo a každý sa domov vrátil s dobrým pocitom.

Zlatica Lišková

Spomienkové slávnosti a Národnostný deň v Čorváši

Slovenská samospráva v Čorváši 6.-8. decembra usporiadala Spomienkové slávnosti a jubilejný 10. Národnostný deň.

Trojdňový program sa začal v piatok večer priateľským stretnutím „Vitaj, vitaj, Mikuláš...“ s hosťami z partnerského mesta Sládkovičovo zo Slovenska. Najpestrejší bol sobotný deň, dejiskom programov sa stalo rekreačné stredisko mesta, kde sa predpoludním konala vernisáž výstavy insitnej maliarky Heleny Hrabovszkej Csarejsovej, rodáčky z Čorvášu. Prítomných privítala predsedníčka slovenskej samosprávy v Čorváši Alžbeta Gyimesiová Hugyiková. Životný príbeh a dielo umelkyne priblížil riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe Juraj Ando. Dozvedeli sme sa, že po počiatočných ťažkostiach a odmlčaní začala tvoriť vo svojich 43 rokoch, a jej obrazy boli vystavené v mnohých mestách, ba aj za hranicami Maďarska.

Popoludní sa konal kultúrny program, na ktorý boli pozvaní hostia aj z okolitých slovenských obcí: z Čabačudu, Veľkého Bánhedeša, Telekgerendáša, Gerendáša. Na podujatí sa zúčastnili aj predseda CSSM Ján Fuzik, starosta Čorvášu Menyhért Szilágyi, predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely, vedúci a reprezentanti miestnych inštitúcii a spolkov a vzácni hostia z partnerského Sládkovičova.

Ján Fuzik vo svojom príhovore vyzdvihol, že sa aj v predvianočných týždňoch stretávajú Slováci v Maďarsku. Poďakoval sa predsedníčke slovenskej samosprávy v Čorváši za prácu a organizáciu jubilejného národnostného dňa, ďalej hovoril o dôležitých úlohách, ktoré na nás všetkých čakajú v nasledujúcom roku. Rok 2014 je rokom volieb. Predseda CSSM dodal, že v januári budú všetci informovaní o podrobnostiach týkajúcich sa volieb.

Starosta Menyhért Szilágyi pripomenul históriu mesta, udalosti spred 150 rokov, kedy bol Čorváš po tretíkrát znovuzaložený viacerými národnosťami a Slováci tvorili osemnásť percent obyvateľstva. A hoci v dnešnej dobe už Slovákov ubudlo, je rád, že sa podarilo desiaty raz usporiadať Národnostný deň, a že môžu oslavovať 15. výročie vzniku slovenskej samosprávy. Alžbeta Gyimesová Hugyiková zapálením sviečok zaspomínala na šiestich bývalých poslancov miestnej slovenskej samosprávy, ktorí od jej vzniku opustili tento svet.

Po uvítacích prejavoch už patrilo pódium vystupujúcim. Najprv sa predstavili miestne umelecké skupiny, dychovka a mažoretky, citaristi zo základnej umeleckej školy, spevokol Csalogány, po nich pozvané skupiny páví krúžok Borouka z Telekgerendášu, spevokol z Čabačudu a predstavila sa aj hudobno-tanečná skupina Zvonček zo Sládkovičova. Vyvrcholením dňa bola slávnostná večera a zábava so živou hudbou až do neskorej noci.

V nedeľu ráno sa konala slovenská evanjelická bohoslužba aj s účasťou hostí zo Sládkovičova. Popoludnie bolo venované prípravám na Vianoce, v katolíckom kostole usporiadali adventný koncert, po ňom spoločne zapálili druhú sviečku na adventnom venci.

Andrea Kiss

Tradičné adventné stretnutie najlepších slovenčinárov

V piatok 6. decembra bolo v Slovenskom Inštitúte (SI) v Budapešti tradičné adventné stretnutie detí, ktoré organizovali CSSM, SI a divadlo Vertigo. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj teraz sa stretli najlepší a najaktívnejší slovenčinári s predstaviteľmi slovenských inštitúcií, ktorí im poďakovali za usilovnú prácu.

Sviečky na adventnom venci zapálili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR Rastislav Káčer, vedúci národnostného odboru ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik, riaditeľ SI Gabriel Hushegyi, a zástupca predsedu CSSM Ondrej Csaba Aszódi.

Rastislav Káčer vo svojom príhovore poznamenal, že tieto sviatky sú pre neho a jeho manželku prvé, ktoré strávia v Budapešti a bez svojich detí, ale je rád, že videl na stretnutí toľko mladých tvárí. A. Paulik pred zapálením druhej sviečky zaželal deťom, aby sa im podarili všetky písomky, aby na Vianoce dostali to, čo si zaslúžili, a nech si ich rodičia nájdu čas porozprávať sa s nimi aj pri vianočnom stromčeku. Riaditeľ SI zaželal príjemné prípravy na sviatky, veľa pekných chvíľ a fantastické prežitie Vianoc. Ondrej Csaba Aszódi porozprával deťom príhodu zo svojho detstva, zaspomínal si na to, s akým nadšením čakal blížiace sa vianočné sviatky, keď sledoval rastúci počet horiacich sviečok.

Školská referentka CSSM Erika Lázárová v mene kuratória Verejnoprospešnej nadácie za Slovákov v Maďarsku pozdravila tých talentovaných žiakov, ktorí úspešne dokončili Program pre nadaných a sú už študentmi gymnázií v Békešskej Čabe a v Budapešti. Sú to Adam Tuška, Nikolett Szászová, Eszter Pálvölgyiová, Nikolett Nádasová, Eszter Brhliková, Nikolett Priskinová zo slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, Dénes Cyprian Márk, Dóra Fülöpová a Csilla Bajczerová zo Slovenského Komlóša, Katinka Szuhajová zo Sarvaša a Bianka Molnárová z Novej Huty. Študenti dostali za úspešnú prácu diplom.

Po odovzdaní darčekov nasledoval kultúrny program, ktorý deťom i dospelým spôsobil veselé momenty. Najprv sa na pódiu objavili žiaci veňareckej školy. Po prestávke pokračoval deň divadelným popoludním, deti zo Slovenského Komlóša vystúpili s predstavením Kremnické tekvice, s ktorým získali prvú cenu na tohtoročnej divadelnej prehliadke Deti deťom. Po nich obsadili javisko účastníci letného divadelného tábora, predviedli spracovanú verziu známej rozprávky Soľ nad zlato.

Andrea Kiss

Verejné zasadnutia slovenských samospráv

Koniec roka je vždy aj bilanciou celoročnej činnosti. Bilancujú nielen rodiny a firmy, ale aj samosprávy, ktoré to musia robiť v rámci verejného zasadnutia. Od tohto roku však tieto zasadnutia nemôžu uskutočniť do konca januára, ale musia to urobiť v priebehu kalendárneho roka. Boli sme na verejných zasadnutiach niekoľkých slovenských samospráv.

Níreďháza

Ako nás informovala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Níreďháze Katarína Palkovičová, nový zbor (ktorý sa vytvoril po úmrtí vtedajšieho predsedu - pozn. red.) má za sebou naozaj bohatý rok. Pred rokom obsadili nové priestory v Národnostnom dome, ktoré im poskytla samospráva mesta. So svojimi voličmi sa stretávali nielen v úradných hodinách, v rámci ktorých sa často na nich obrátili obyvatelia mesta, ale aj v rámci mestských podujatí, ako aj akcií, uskutočnených slovenským zborom. Ich hlavným úsilím bolo dostať sa viacej do povedomia ľudí hlavne cez gastronomické ukážky a folklórne podujatia, čo sa im podľa predsedníčky aj podarilo. Vydali aj fotoalbum pri príležitosti 35. výročia založenia Níršéckeho tirpáckeho folklórneho spolku, ktorý úzko spolupracuje so slovenským zborom. Okrem toho podporovali aj miestne školy, ako odznelo na verejnom zasadnutí 14. novembra.

IX. obvod

Slovenská samospráva IX. obvodu Budapešti usporiadala verejné zasadnutie 5. decembra vo svojom sídle, ktoré im odovzdali v januári. Podujatie spestrili svojim vystúpením žiaci budapeštianskej slovenskej školy, ktorí predniesli niekoľko kolied a vianočných piesní. Ako informoval predseda zboru Mikuláš Bogár, zbor usporiadal aj v tomto roku štyri tradičné podujatia: národnostnú kavalkádu, výlet loďou, veselicu na sídlisku A. Józsefa a verejné zasadnutie namiesto tradičných hodov na Františka. Členovia zboru pravidelne zasadali, podpísali dohodu o spolupráci s obvodnou samosprávou, ktorá im poskytla podporu vo výške 350 tisíc forintov na rôzne podujatia. Zbor hospodáril v roku 2013 s 1,15 miliónmi forintov. V čase verejného zasadnutia prebiehala kontrola najvyššieho kontrolného úradu v obvode, ktorej výsledky budú zverejnené až po uzávierke nášho týždenníka. M. Bogár poznamenal, že v tomto roku sa im až päťnásobne zvýšili administratívne povinnosti. Podpredsedníčka zboru Mária Benceová informovala prítomných o tom, že sa pravidelne zúčastňujú na programoch v obvode a o rok plánujú preskúmať slovenské pamiatky IX. obvodu.

XIII. obvod

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti už tradične usporiada verejné zasadnutie spojené s privítaním Mikuláša. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď do Domu národností zavítali žiaci budapeštianskej školy, ktorí zaspievali Mikulášovi piesne a riekanky. Kým čakali na uja v červenom, predsedníčka Zuzana Hollósyová bilancovala tohoročnú činnosť slovenského zboru. K tradičným podujatiam, akým je spomienková omša na počesť dekana V. Uhlára, účasť na obvodnom Národnostnom dni, usporiadanie recitačnej súťaže, výhercovia ktorej v tomto roku sa mohli zúčastniť na týždňovom tábore v Mojmírovciach, kde navštevovali tamojšiu školu, patrí ďalej literárne stretnutie a iné akcie. Členovia zboru sa pravidelne zúčastňujú na podujatiach Slovenskej samosprávy Budapešti, podporujú aj finančne vydávanie Budapeštianskeho Slováka, ako aj náboženský život a majú úzke kontakty so spoločenskými organizáciami pôsobiacimi v hlavnom meste. Napríklad s Klubom slovenských dôchodcov chodia spolu na generálne skúšky divadla. Veľmi dobre spolupracujú aj s ostatnými národnostnými samosprávami mestskej časti, s ktorými tvoria Národnostný okrúhly stôl a s ktorými boli aj na poznávacom výlete v Poľsku. Na konci zasadnutia Z. Hollósyová informovala prítomných o budúcoročných voľbách do parlamentu a do národnostných samospráv.

VIII. obvod

V Dome národností na ulici Vajdahunyad sa zhromaždili tí, ktorí chceli získať prehľad o aktivitách Slovenskej samosprávy VIII. obvodu 9. decembra. Aj tu vystúpili žiaci budapeštianskej slovenskej školy, ktorí priniesli trochu vianočnej nálady. Predseda zboru Kazimír Kápolnay smutne konštatoval, že po 15 ročnom fungovaní zboru na dnes ostali ako stále aktivity iba usporiadanie slovenských svätých omší každú prvú nedeľu v mesiaci. Jozefovo bolo v 19. storočí akýmsi centrom peštianskych Slovákov, o čom svedčilo množstvo pamiatok a archívnych materiálov. Slovenská samospráva pri založení si zaumienila vypátrať tieto pamiatky a zviditeľniť ich pred obyvateľstvom a návštevníkom mestskej časti. Za desať rokov položili až desať pamätných tabúľ významným slovenským činiteľom. Okrem toho každoročne sa zúčastnili na podujatiach obvodnej samosprávy usporiadaných pre národnosti, avšak v posledných rokoch jednak ubudla finančná podpora pre národnostné samosprávy (ako príklad uviedol, že samospráva Rómov dostane 16 miliónov forintov, kým ostatných desať národnostných samospráv spolu dva milióny) a jednak sa zvýšila administratíva. Avšak omše usporiadajú neúnavne. Za 15 rokov sa vystriedalo na omšiach až 18 obcí, z toho v tomto roku prišlo desať z okolia Budapešti, okrem toho mali dvakrát aj návštevu zo Slovenska.

III. obvod

Slovenská samospráva III. obvodu Budapešti tiež má tradičné podujatia, akými sú napríklad Slovenský deň v evanjelickom kostole v Békášmederi, deň spoločenských organizácií a národností, hody na Petra a Pavla, veľkonočné a adventné stretnutie so slovenskými dôchodcami a adventné stretnutie s ostatnými národnosťami. Okrem toho sa zúčastňujú na podujatiach SSB, ako sú fašiangy, vianočný program. Získali zásluhy aj vo vydavateľskej sfére, nakoľko sú spoluvydavateľmi už druhej zbierky krátkych próz Zoltána Bárkányiho Valkána Jabloň, ktorá vyšla v týchto dňoch. Medzi obyvateľmi obvodu sme spoznali aj ďalšieho bývalého šéfredaktorka Ľudových novín a prozaika Pavla Kondača, ako aj maliara Jozefa Komendu, ale aj bývalých učiteľov budapeštianskej slovenskej školy. František Križan hovoril aj o tom, že slovenskí poslanci sú súčasťou každodenného života obvodu, vedenie mestskej časti ich vyhľadáva, zúčastňujú sa týždenne na jeho zasadnutiach a dostanú pozvania aj na výročné kladenie vencov. Koncom verejného zasadnutia F. Križan pozdravil troch občanov, ktorí majú viacej ako 80 rokov. Verejné zasadnutie spestrili svojim vianočným programom žiaci budapeštianskej slovenskej školy, ako aj Vanesa a Laura Glückové, ktoré uviedli ukážky z ich nedávno vydanej CD-platne Veselá je dedina. Verejné zasadnutie sa končilo voľnou debatou pri bielom stole.

(ef)

XI. obvod

Slovenská samospráva XI. obvodu Budapešti-Nového Budína usporiadala 12. decembra v Galérii Strecha verejné zasadnutie spojené s adventným stretnutím a vystúpením hudobnej skupiny Spievajúca mládež slovenská z Mlynkov.

Predsedníčka samosprávy Ildika Klauszová Fúziková pozdravila všetkých prítomných na verejnom zasadnutí, na ktoré prišiel aj predseda CSSM Ján Fuzik a predsedovia slovenských samospráv III. a XIV. obvodu v Budapešti, Fratišek Križan a Pál Maulik. I. Klauszová Fúziková stručne zhrnula tohtoročnú činnosť samosprávy, vyhodnotila programy v réžii samosprávy. Boli medzi nimi tradičné, akým je napríklad kladenie vencov k pamätnej tabuli Jozefa Petzvála na začiatku roka, alebo bohoslužby v slovenskom jazyku v kostole sv. Jozefa. Každoročný je ekumenický biblický tábor pre deti a mládež a pútnická cesta. Súbežne s tým sme m ohli zaznamenať nové iniciatívy, akou bola séria prednášok o Slovákoch žijúcich v Maďarsku. Toto podujatie je z finančných dôvodov dočasne pozastavená, ale v budúcnosti sa plánuje jeho pokračovanie. Samospráva úzko spolupracuje s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a so slovenským spolkom Identita, výsledkom toho sú aj spoločné programy. Tak napríklad 30. októbra spolu kládli vence na náhrobný pomník Jána Fadrusza. Pri tejto príležitosti sa zrodil návrh, aby na Fadruszovej ulici, kde sídli aj CSSM, umiestnili pamätnú tabuľu. V nasledujúcom roku plánuje slovenská samospráva v Novom Budíne naďalej organizovať svoje tradičné programy, udržiavať dobré vzťahy s ostatnými obvodovými samosprávami, s CSSM a s klubom dôchodcov Gamma.

V ďalšej časti stretnutia predseda CSSM podrobne informoval prítomných o budúcoročných parlamentných a samosprávnych voľbách.

Po referátoch a informáciách nasledovalo spoločné zapálenie sviečky na adventnom venci a hudobný program v podaní Spievajúcej mládeže slovenskej z Mlynkov.

Andrea Kiss

Aj zvony hovoria...

Blížia sa najkrajšie kresťanské sviatky, ktoré signalizujú, že rok sa onedlho bude končiť. Z duchovného pohľadu sú sviatky Vianoc založené na kresťanskej viere a tradícii. Na tento účel si ľudia od dávnych čias stavajú kostoly. Kostol dnes považujeme za studňu v záhrade, za slnko na nebi, za srdce v tele človeka, za čosi, čo dáva každému mestu či dedinke osobitý ráz i tvár.

Z histórie vieme, že pôvodné kresťanské kostoly sa stavali bez veží. Veže spojené so stavbou kostola sa objavili najskôr pri stavbách veľkých chrámov. Prvý kostol bol v meste Nitra vysvätený v roku 828 za vlády kniežaťa Pribinu. Počas obdobia Veľkej Moravy požiadal knieža Rastislav o zriadenie biskupstva a poslanie biskupov na Veľkú Moravu. V roku 863 byzantský cisár Michal III. poslal na Veľkú Moravu vierozvestcov, bratov Konštantína a Metoda, aby šírili kresťanstvo na našom území. No s počiatkom kresťanstva sme sa stretli ďaleko skôr. Už v 2. storočí nášho letopočtu sa na našom území odohrala udalosť, na pamiatku ktorej bol v Ríme postavený stĺp Marca Aurelia. Rímsky cisár viedol výpravu proti Germánom. Keď boli vojaci smädní, pokľakli a predniesli Bohu svoje prosby. Následne sa spustil dážď a búrka nepriateľov rozohnala. Táto udalosť nespôsobila príchod kresťanstva na naše územie, je však dôkazom toho, že Rimania žijúci v týchto krajoch boli kresťania. Najväčším miestom, kde pravdepodobne žili, je obec Iža pri Komárne, ale archeológmi potvrdený život kresťanov bol na viacerých miestach južného Slovenska v 4. storočí.

Teraz však chcem upriamiť pozornosť na to, čo s kresťanstvom, ale aj s bežným životom prostých občanov a spoločenstva neodmysliteľne súvisí. V súčasnej dobe veže kostolov nie sú postavené oddelene. Tvoria ich neodmysliteľnú súčasť. V každej z nich sú zvony. Tie majú svoj rodný list, svojho výrobcu, svoju púť. Zvon je symbol pokoja a mieru. Hlas zvona víta, oznamuje, zvoláva, varuje i odprevádza. Jeho hlahol nás sprevádza od kolísky až po hrob.

Prvé zvony boli zhotovené z niekoľkých kovových dosiek, neskoršie boli kované z plechu. Liate zvony sa začali vyrábať približne koncom 13. storočia a ich rozmach zaznamenávame až do konca 15. storočia. Najstarší liaty zvon sa spomína v roku 1057. Na Slovensku sa hlahol zvonov šíri deväť storočí. Písomne doložená zmienka zvonárov po roku 1124 sa nachádza v kláštore Bzovík (oblasť Hontu). S potrebou výroby zvonov sa vyvíjalo remeslo, ktoré sa zaoberalo výrobou zvonov - zvonolejárstvo.

Prvý majster zvonolejár na Slovensku pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a volal sa Konrád Gaal. Postupne sa zvonolejárstvo rozširovalo. Okolo roku 1828 bolo známe aj v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach. Najvýznamnejšia slovenská osobnosť v tejto oblasti mimo Slovenska bol Jozef Pozdech (1811 Hrčiarovce pri Trnave - 1878 Pešť). Mimoriadna kvalita jeho výrobkov upozornila na seba odborné kruhy. Pozdech vynašiel aj novú sústavu mechov a upevnenia zvonov. Za túto prácu bol viackrát ocenený v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Na svetovej výstave v r. 1873 vo Viedni získal zlatý kríž s korunou a medailou za pokrok.

Najznámejšou dominantou v Slovákmi obývanej Békešskej Čabe je evanjelický kostol. Oproti Veľkému kostolu stojí na mieste bývalého prvého kostola z r. 1723 (po príchode prvých Slovákov, zakladateľov mesta) terajší Malý kostol z roku 1745. Neskôr k nemu pristavili aj vežu, ktorá ma barokovú pavlač, na ktorú sa vychádza z miestnosti, kde sa v minulosti zdržiavali službukonajúci hlásnici - zvonári. Z terajších troch zvonov je najznámejší Marikov zvon, ktorý daroval Pavel Marik v r. 1873 a je najväčším evanjelickým zvonom v celom Maďarsku.

Zvony sa nepoužívali iba na náboženské účely, ohlasovali požiare, povodne, príchod vzácnych hostí, vpád nepriateľských vojsk a ešte v nedávnych desaťročiach sa im pripisovala nadprirodzená sila proti búrkam a víchriciam. Boli to práve zvony, ktoré v časoch biedy, chudoby a utrpenia vyprevádzali Slovákov do ďalekej cudziny. Srdcia krajanov v cudzine ešte dlho počuli ten smutný hlahol lúčenia. Práve preto naši krajania z Oravy, Kysúc, z východu či západu Slovenska na to nezabudli. Veď kresťanská viera mala svoje hlboké korene aj v čase sťahovania Slovákov na Dolnú zem od konca 17. storočia. Bolo to aj v čase vysťahovalectva do Zámoria, najmä do Spojených štátov amerických, v 80. rokoch 19. storočia, na začiatku a počas I. svetovej vojny, ale aj v čase ďalších emigračných vĺn pred a po II. svetovej vojny. Práve tam, v cudzom svete, krajania cítili potrebu nielen zakladať spolky, ktoré mali zvyčajne kresťanský charakter, ale zaslúžili sa aj o to, aby ďaleko od svojej vlasti cítili slobodu vyznania kresťanskej viery. O duchovný život našich krajanov v zahraničí sa staralo mnoho významných kňazov a slovenských farností, ktoré približovali Slovensko v emigrácii a posilňovali vieru a nádej do budúcnosti.

Každý zvon má svoj rodný list, technické dáta a hlavne svoju históriu. Ľudia zvonom rozumeli a zvony by zo svojej duše určite radi hlaholili aj známu melódiu piesne: „Keď sa Slovák preč do sveta poberal.“

„Ach ty naša mať slovenská, biedna si,
sužujú ťa odjakživa zlé časy,
tvoje deti po svete sa túlajú,
bo už doma výživy viac nemajú.
Zanechali otec, mati, sestru, brat
za pár groší idú sveta skusovať,
pre pár groší, štyri sveta končiny.
Na výžive svojej drahej rodiny.
Povedzže nám, ty náš Turiec široký,
či ťa vidím aspoň za dva - tri roky?
Za dva roky tohto môjho slúženia,
či sa a snáď naše roky premenia.“

Daniel Zemančík - spr. vzs