Jedna otázka - jedna odpoveď
Odpovedá predsedníčka Slovenskej samosprávy békešskej župy Dr. Ilona Csicselyová

- Zhrňte, prosím, nedávne zmeny, ktoré mali vplyv na prácu vašej samosprávy a predstavte situáciu vo vašej župe pred jesennými samosprávnymi voľbami.

- V súvislosti s dianím v posledných mesiacoch môžem povedať, že sa uskutočnili naše už tradičné programy a projekty, napríklad národnostný deň, či odovzdávanie cien Za Čabianskych Slovákov v decembri. Došlo však k istým zmenám, ktoré nás postihli v negatívnom zmysle. Týkajú sa hlavne financií, ktoré potrebujeme na efektívne fungovanie našej samosprávy. Jednou z nich bolo zníženie finančnej podpory na činnosť župných samospráv. Keďže sa samospráva nezaložila v potrebnom počte, mali sme právo len na polovičnú sumu doterajších podpôr, preto sme nemohli uskutočniť mnohé naše plány, programy. V tejto veci sa chceme obrátiť na nedávno zvoleného slovenského parlamentného národnostného hovorcu, aby nám pomohol vyriešiť túto nepriaznivú situáciu. Konkrétne ide o to, aby suma udelenej podpory nezávisela od počtu samospráv v župe.

Nasledujúcim komplikujúcim faktorom bolo to, že sme neboli oprávnení dostať podporu na základe úloh. Tomu sme celkom nerozumeli, lebo sme nedostali žiadne odôvodnenie, čo sme urobili zle, preto by sme chceli takisto požiadať J. Fuzika o prešetrenie a objasnenie tejto otázky.

Po zverejnení výsledkov z posledného sčítania obyvateľstva sa ukázalo, že šancu na opätovné založenie majú všetky miestne národnostné slovenské samosprávy v našej župe, okrem jednej, v obci Sarkadkeresztúr. Dúfame, že sa to tak aj uskutoční po jesenných samosprávnych voľbách.

Čo sa týka jarných parlamentných volieb, Békešska Čaba sa na nich prezentovala dosť slabo. Musíme nájsť nový impulz, nový smer, aby sa v tomto meste čoraz viac ľudí hlásilo k slovenskej národnosti.

(kan)

Župné preteky v AQUATLONE

Poslednú aprílovú sobotu sa v sarvašskej plavárni a na športovom ihrisku konali preteky Békešskej župy v AQUATLONE.

Usporiadateľmi boli sarvašský plavecký oddiel a športový oddiel voľného času v Sarvaši.

Súťažilo sa podľa vekových skupín v plávaní (50m, 100m, 200m, 300m, 400m) a v behu. Bežecké preteky boli na 400m, 600m, 1200m, 1600m a 2000 metrov.

Sarvašskú slovenskú základnú školu, materskú školu a internát reprezentovalo 11 žiakov prvého stupňa, nováčikovia tretiaci a štvrtáci: G. Jónas, Z. Csonkiová, G. Vaskor, Zs. Kelemen, T. Németh, G. Kasík, M. Roszíková, V. Liptáková, Dzs. Mogyorósiová, B. Szeljak, M. Hunya.

Napriek smutnému počasiu sa všetci pretekári postavili na štart s veľkým odhodlaním a zanietením. Prvou disciplínou bolo plávanie. Melinda Rosziková, žiačka 3. A triedy v kategórií „B” ako prvá skočila do vody a preplávala 100 m voľným spôsobom. Nasledovali ostatní spolužiaci, z ktorých najúspešnejší bol Mátyás Hunya z 3. A triedy. Doplával do cieľa tak, že svojich súperov nechal za sebou skoro o 25 metrov, čiže o jednu dĺžku bazéna. Každý pretekár si mohol vybrať, akým spôsobom chce plávať. Väčšina súťažiacich si zvolila kraul, no boli aj takí, ktorí plávali znak.

Po plávaní nasledoval krátky odpočinok, občerstvenie a potom sa všetci športovci premiestnili na športové ihrisko v Alžbetinom háji. Konečné výsledky:

Jednotlivci: 2. miesto: Melinda Rosziková

Družstvá: 1. miesto: Virág Liptáková a Dzsenifer Mogyorósiová

 3. miesto: Bálint Szeljak a Mátyás Hunya

Športovci, ktorí obsadili prvé tri miesta, dostali diplomy a medaily, no diplom získali aj tí žiaci, ktorým sa podarilo dosiahnuť piate a šieste miesto.

Smutní neboli ani ostatní pretekári, ktorým sa nepodarilo umiestniť medzi najlepšími šiestimi pretekármi. Sobotňajšie popoludnie prebiehalo vo výbornej atmosfére, každý sa cítil dobre. Deti po ukončení pretekov vyslovili želanie, že sa o rok chcú opäť stretnúť. Poďakovanie patrí učiteľke Agneši Kugyelovej, ktorá pripravila žiakov na súťaž.

Zlatica Lišková

Dobré slovo - Jó szó oslavuje osemnásť

Gymnázium Jána Selyeho v Komárne usporiadalo 29. apríla obľúbenú súťaž s medzinárodnou účasťou Dobré slovo - Jó szó.

Po známej Kostrovej básni v podaní gymnazistov sa slova ujal riaditeľ hostiteľskej školy Imre Andruskó. Vo svojom príhovore pripomenul ušľachtilý cieľ a poslanie podujatia, ktorými sú pestovanie kladného vzťahu žiakov ku kultúrnym tradíciám a kultúrnym hodnotám národa, rozvíjanie jazykových a komunikatívnych schopností, ako aj slovnej zásoby, zdokonaľovanie vo výslovnosti, výchova k vzájomnej tolerancii a úcte. Základnou myšlienkou súťaže je to, aby poézia spájala národy na oboch stranách Dunaja.

Podujatie otvoril podpredseda NSK Ing. Juraj Horváth, CSC. Zdôraznil, že neposledným cieľom súťaže je dosiahnuť, aby sa mladí ľudia stretávali, prispeli k zbližovaniu kultúr, vzájomne sa spoznali a vymieňali si skúsenosti. Organizátorom zaželal veľa síl a úspechov do budúcnosti.

Gestorom podujatia bol aj tentoraz predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, avšak kvôli pracovným záležitostiam nebol prítomný. Jeho slová sprostredkoval poslanec NR SR Tibor Baštrnák. Poďakoval sa hlavnej organizátorke a iniciátorke Marianne Csémyovej za 18 rokov trvajúcu vytrvalú prácu, veď nejedna generácia vyrástla pod záštitou Dobrého slova - Jó szó. Môžeme povedať, že je súčasťou živej tradície.

Po výbornom hudobnom programe gymnazistov nasledovala prezentácia, v ktorej M. Csémyová zhrnula posledných 18 rokov. Oboznámila obecenstvo s priebehom súťaže, ktorá rokmi naozaj „vyrástla“: pozostáva zo školských, obvodných, krajských kôl s medzinárodnou účasťou a z celoslovenského kola. Od školského roka 2001 - 2002 podujatie nadobudlo medzinárodný charakter tým, že sa na ňom mohli zúčastniť aj základné školy s vyučovaním slovenského jazyka z Maďarska a Rumunska. Do súťaže sa dovedna prihlásilo 17 zahraničných národnostných škôl.

Na tomto ročníku maďarských Slovákov reprezentovali žiaci z Békešskej Čaby, Dabaša-Šáre, Pitvaroša a Slovenského Komlóša. Sprevádzajúcimi učiteľmi boli Marianna Bajczerová Melegová, Levente Bódi a Atila Rusnák.

Po úspešnom prednese umeleckého textu nasledovalo napäté čakanie na rozhodnutie poroty. Pred vyhlásením výhercov vystúpila metodička PaedDr. Rozália Bezáková, ktorá vo všeobecnosti ohodnotila jazykovú úroveň prejavov a samotné vystúpenia. Porota si všímala všetky zložky umeleckého prednesu. Najväčšie chyby videla vo vyslovovaní ľ, spoluhláskových skupín a hlásky ch. R. Bezáková dodala, že mnohé prejavy boli výborné, avšak počas vystúpenia mnohí zabudli na kontakt s porotou a obecenstvom, na stupňovanie deja, ktoré je možné dosiahnuť intenzitou hlasu. Naostatok každému zaželala veľa šťastia.

V IV. kategórii, ktorá je vyhradená pre súťažiacich zo zahraničia, si v prednese prózy dve ceny odniesli žiaci zo Slovenského Komlóša: 3. miesto získal Csaba Bajczer, 2. miesto Márta Kergyóová a prvenstvo si vybojovala Csilla Bajczerová z Békešskej Čaby, ktorej okrem 1. miesta porota udelila aj osobitnú cenu. V poézií 3. miesto patrilo Dóre Sebőkovej z Dabaša - Šáre, 2. miesto Gréte Szabóovej z Pitvaroša a 1. umiestnenie získal Jozef Šuhajda z Dabaša - Šáre. Diplom za účasť dostali Bettina Safranyiková z Dabaša - Šáre, Eszter Baranyiová z Pitvaroša a Melinda Zsigorová zo Slovenského Komlóša. Každému srdečne gratulujeme!

Dobré slovo - Jó szó je vynikajúco zosúladená a profesionálne zorganizovaná súťaž, ktorá si za tie roky vybojovala povestné umiestnenie v oblasti školstva aj literatúry. Škoda, že vyššie postavení činitelia národnostného poľa v Maďarsku nevenujú súťaži dostatočnú pozornosť, akú by si zaslúžila.

Atila Rusnák

Dunajská regata pri príležitosti 10. výročia vstupu krajín V4 do Európskej únie v Budapešti

Hlavné mesto Maďarska zorganizovalo veľkolepé oslavy 10. výročia vstupu do Európskej únie. Tri najväčšie podujatia sa sústredili na nábrežie Dunaja a prilákali približne 100 tisíc návštevníkov. Dunajská regata sa stala na budínskom nábreží centrálnou oslavou, nad ktorou prevzali záštitu manželky prezidenta Maďarska a Poľska. Hlavným organizátorom podujatia bolo Vedomostné centrum Józsefa Antalla, partnermi boli aj Slovenský inštitút a Poľský inštitút v Budapešti, ako aj Medzinárodný vyšehradský fond. Celodenný program ponúkal návštevníkom pestrú paletu programov, hlavným bodom podujatia bola ale spomínaná Dunajská regata, na ktorej sa zúčastnili posádky univerzitných tímov z krajín vyšehradskej skupiny. Približne dvojkilometrovú trať od budovy Parlamentu po Technickú univerzitu absolvovala aj slovenská osemveslica zložená z poslucháčov Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

(mzv.sk)

Deň Európy v Budapešti s Ozvenou a Lipou

Deň Európy bol v tomto roku výnimočný, keďže Maďarsko pred pár dňami oslávilo desiate výročie svojho členstva v Únii a navyše o pár dní ho čakajú voľby do Európskeho parlamentu. V XIII. obvode Budapešti pri tejto príležitosti usporiadali rodinné popoludnie, na ktoré pozvali aj budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a folklórny súbor Lipa.

Zrejme len málo ľudí v Európe vie, že 9. mája 1950 sa urobil prvý krok k spoločenstvu, ktoré je dnes známe ako Európska únia. V tento deň v Paríži, na pozadí hrozby tretej svetovej vojny sa zrodila deklarácia ako „prvý konkrétny základ Európskej federácie“ - aj o tomto hovorili rečníci rodinného dňa: tlačový tajomník gréckej ambasády v Budapešti Nikos Vlahakis, keďže Grécko v tomto polroku predsedá EÚ, ďalej aj primátor mestskej časti József Tóth.

Prvými vystupujúcimi boli budapeštianski slovenskí speváci, ktorí pod dirigentskou taktovkou Ákosa Somogyváryho zaspievali slovenské a maďarské ľudové piesne spracované pre zbor. Nálada bola výborná a iba sa stupňovala vystúpením mladých tanečníkov, ktorých živé tance vyvolali úsmev na tvárach ľudí zväčša zrelého veku. V radoch publika boli nielen ich vedúce Monika Szelényiová a Eva Szilágyiová Šubová, ale na podujatie zavítali aj predstaviteľky budapeštianskej slovenskej školy.

Deti sa zabávali v nafukovacích hradoch, alebo využili rôzne atrakcie, ktoré im ponúkali zadarmo. Okrem spevu a tanca sa účastníci mohli oboznámiť aj so slovenskou gastronómiou, vďaka Slovenskej samospráve XIII. obvodu ponúkali bryndzové halušky a kapustovú polievku.

(ef)

Pocta Jankovi Kráľovi v Balašských Ďarmotách

Slovenská samospráva Novohradskej župy si každý rok pripomína deň narodenia básnika Janka Kráľa položením venca na jeho pamätnú tabuľu na stene župného domu v Balašských Ďarmotách. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď predstavitelia novohradských Slovákov položili veniec pamiatky 24. apríla.

(ef)

Nížania priadli a tkali podľa predkov

Klub dôchodcov Jasienky predkladá pred novodobého občana jednu zaujímavú tradíciu za druhou. Svojou činnosťou priam vyzýva človeka, aby sa vrátil v čase a užil si obdobia dávno minulé. Tieto nanovo obnovené tradície sú jedinečné svojho druhu. Dnešná mládež je zaujatá modernou technikou doby a nevšíma si naozajstné umenie, ktoré je vhodné obdivu.

Po páračkách, ktoré Klub dôchodcov Jasienky usporiadal ešte vo februári, nasledovalo pradenie a tkanie. O nížanských zvykoch sme sa porozprávali s vedúcou Slovenskej samosprávy v Níži Zuzanou Kučerovou a s vedúcou Klubu dôchodcov Jasienky Margitou Soboňovou. Dozvedeli sme sa, že kedysi každá rodina si sama vyrábala odev, ktorý bol zo spracovaného konope.

Priadli ho na stretnutiach, ktoré organizovali vždy v inom rodinnom príbytku. Tieto práce prebiehali v neopísateľnej dobrej nálade. Ženy spievali a klebetili, kým ich nenavštívili muži, ktorí sa postarali o naozajstnú zábavu. Keď mladici spadla kotúľka, musela pobozkať chlapa. Tieto polozabudnuté tradície ženy obnovili na základe vlastných spomienok. Počas pradenia a tkania mal každý akt a každé slovo svoje miesto.

Samozrejme domáca pani mala napečené i navarené, preto hrdo ponúkala vzácnych hostí. Medzi najčastejšie jedlá patrila kapustnica, buchty, tvarohový koláč a iné zákusky. Neboli neobvyklé ani tvarohové gance (alebo žgance), ktorésa robili z hrubšej alebo z jemnejšej kukuričnej múky. Podávali ich s praženou cibuľou.

Konope zasadili, zožali, vymáčali, vysušili, lámali, trepali, česali a zvyšok konopných vlákien spracovali v zimnom období. V najchladnejších mesiacoch roka ženy a mladice plietli, tkali i šili, kým muži vyrábali rozličné nástroje.

Ženy z nížanského Klubu dôchodcov Jasienky opäť nesklamali. Nám neostáva nič iné, ako len čakať na ďalšie „oprášenie“ starých tradícií týmito energie plnými dámami.

Atila Rusnák

Vyšiel zborník národnostnej literatúry v Maďarsku

Vydavateľstvo Kráter prezentovalo 25. apríla v priestoroch Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice svoju najnovšiu antológiu Spolu je lepšie. Sú v nej zastúpené literárne a umelecké diela všetkých trinástich, v Maďarsku uznávaných národností.

Patronát nad podujatím prevzal zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za národnostné a spoločenské vzťahy Csaba Latorcai, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil význam antológie. „Táto etnokultúrna publikácia zahŕňa doteraz menej známy duševný poklad: zvlášť a predsa spolu literatúru jednotlivých národností - vo vzájomnej kolízii a predsa v dialógu, pričom je asi prvým uceleným dotykom s literatúrou maďarského národa,“ povedal na okraj prekladovej maďarskej jednojazyčnej antológie Cs. Latorcai.

Redaktorom publikácie je Konrad Sutarski, ktorý poznamenal, že literárne diela sú ilustrované výtvarnými. Slovákov v Maďarsku v antológii zastupujú Eva Fábiánová, Alexander Kormoš, Imrich Fuhl, Gregor Papuček, Michal Hrivnák, Zoltán Bárkányi a Oldřich Kníchal, pričom výtvarných umelcov zastupuje o. i. so svojimi maľbami Eva Koncošová.

V rámci prezentácie antológie sa uskutočnila aj konferencia o súčasnosti a budúcnosti národnostnej literatúry v Maďarsku s účasťou známych odborníkov: rómskeho básnika Györgya Rostása-Farkasa, arménskeho spisovateľa Csabu Dávida a srbského spisovateľa a verejného činiteľa Pera Lastića. Antológiu si môžete kúpiť vo vydavateľstve Kráter.

(ef)

Prezentácia časopisu Kor/ridor - výsledku spolupráce slovenských a maďarských historikov

Začiatkom mája sa konala prezentácia prvého ročníka jedinečného slovensko-maďarského historického časopisu Kor/ridor, ktorý je produktom dlhodobej vzájomnej spolupráce pracovníkov Výskumného ústavu CSSM, Historického ústavu MAV, Historického ústavu SAV a Inštitútu pre výskum menšín Fórum. Časopis podľa tvorcov môže byť míľnikom v zmierení vzťahov medzi slovenským a maďarským národom.

Desiatky záujemcov na prezentácii pozdravil riaditeľ SI Gabriel Hushegyi. Vznik časopisu predstavil predseda CSSM a slovenský národnostný hovorca maďarského parlamentu Ján Fuzik. Vo svojom príhovore zdôraznil, že „stelesnenie” dlhoročnej spolupráce historikov dvoch susedných krajín v písomnej, periodickej podobe treba považovať za slávnostnú chvíľu. Ako povedal, vznik periodika inicioval dianie pred približne desiatimi rokmi: v tom čase slovensko-maďarská zmiešaná komisia dostala odporúčanie, aby vypracovala v spolupráci s maďarskými a slovenskými historikmi učebnicu pre mladých v stredoškolskom veku. Práca sa však zastavila po dokončení niekoľkých kapitol. Na návrh spolupracovníka Výskumného ústavu Jozefa Demmela spolupráca zmenila smer a vytvorilo sa nové spoločné fórum pre dialóg - časopis Kor/ridor. Predseda CSSM a parlamentný hovorca dodal, že o periodiku viedol rozhovor aj s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanom Čaplovičom, a vyjadril nádej, že časopis bude podporovaný aj zo strany SR.

O okolnostiach vzniku spolupráce hovoril aj generálny riaditeľ CSV Maďarskej akadémie vied Dr. Pál Fodor. Zdôraznil, že jednou z hlavných príčin vzniku periodika bol fakt, že historici oboch krajín vo všeobecnosti neberú do úvahy existenciu historiografie susedného štátu a nepoznajú ich výsledky. Časopis preto môže slúžiť aj ako fórum na šírenie a výmenu poznatkov, v záujme vykonania prospešnej historiografickej činnosti.

Po úvode sa ujali slova redaktori a editori časopisu - spolupracovník Historického ústavu MAV Dr. László Szarka, spolupracovníčka Historického ústavu SAV Dr. Tünde Lengyelová a spolupracovník Výskumného ústavu CSSM Dr. Jozef Demmel, ktorí bližšie predstavili spoluprácu, prezentovali časopis vo všeobecnosti a obsah štyroch čísel prvého ročníka. Záujemcovia sa dozvedeli konkrétne ciele časopisu, medzi ktoré patrí napríklad zverejňovanie výsledkov výskumov historikov na oboch stranách hranice. Objasnila sa aj otázka výberu názvu časopisu, pomenovanie Kor/ridor vzniklo z praktických dôvodov: synchronizuje nielen snahy redaktorov, ale znie takmer rovnako v maďarskom i slovenskom jazyku. Kor/ridor má vychádzať štyrikrát ročne, prvé a tretie čísla v maďarčine, druhé a štvrté v slovenčine. O štruktúre časopisu treba vedieť, že prvú časť tvoria štúdie, ktoré už boli publikované v materinskom jazyku autora, ale zatiaľ neboli prístupné v tom druhom jazyku, druhá časť obsahuje recenzie, v tretej, záverečnej je vždy prezentovaný čitateľom jeden slovenský alebo maďarský historik.

Ako jeden z redaktorov Dr. László Szarka poznamenal, s časopisom nechcú spasiť svet, ale aj z obsahu je cítiť, že jeho jedinečným cieľom nie je len sprostredkovať niečo: hlavným zámerom je zosynchronizovať slovenskú a maďarskú historiografiu.

(kan)

Slovenský deň v Čabačúde

Slovenská samospráva v Čabačúde spolu so Spolkom čabačúdskych Slovákov zorganizovala 3. mája Slovenský deň v kultúrnom dome Józsefa Eötvösa.

Na podujatí sa napriek nepriaznivému počasiu ztúčastnilo vyše dvesto ľudí, okrem miestnych Slovákov aj hostia z neďalekých miest a dedín. Prišli aj starosta Čabačúdu Jozef Molnár a vedúci viacerých slovenských samospráv z okolitých obcí.

Príjemné sobotné posedenie bolo venované hlavne slovenskému folklóru: na javisku kultúrneho domu sa striedali slovenské spevácke zbory a spevokoly. Kultúrny program sa začal vystúpením najmladších, škôlkarov miestnej materskej školy. Predstavili sa aj členovia citarového krúžku, ktorý funguje pri základnej škole v Čabačúde už od roku 2006.

Spevácky zbor z Čorvášu zaspieval slovenské i maďarské piesne. Zvláštnosťou skupiny je, že iniciátori ju založili iba pre vlastnú zábavu, no postupom času im prichádzalo čoraz viac pozvaní na vystúpenie. Zmes ľudových piesní si pripravili aj členovia pávieho krúžku Ruža z Kondorošu, ktorý teraz v máji oslavuje už 40. výročie svojho založenia. Sarvašské a čabianske slovenské piesne zaspieval spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu, ktorý sprevádzal ich citarový súbor Rosička. Na záver kultúrneho programu vystúpil miestny spevácky zbor.

Potom všetci spolu zasadli k neskorému slávnostnému obedu, po ktorom nasledovalo losovanie tomboly a tanečná zábava.

(kan)

Debutant Ondrej Štefánik na 21. medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti

Medzinárodný budapeštiansky knižný festival už tradične poskytuje priestor Festivalu európskych debutantov, ktorý sa konal v komplexe Millenáris na Budínskej strane hlavného mesta Maďarska. Zo Slovenska pozvanie dostal Ondrej Štefánik, finalista Anasoft Litera 2013, ktorý sa zúčastnil tradičného okrúhleho stola debutantov pod vedením literárnej teoretičky Dr. Anny Gács. Mladí autori otvorene diskutovali o postavení súčasnej literatúry vo svojej krajine, o stratégiách mladých literátov, ako skĺbiť pracovné povinnosti v zamestnaní, tak na akademickej pôde ako aj v iných sférach života s vlastnou literárnu tvorbu. Pri príležitosti festivalu debutantov boli uverejnené maďarské a anglické preklady noviel pozvaných autorov nielen v oficiálnom katalógu European First Novel Festival 2014, ale aj v prestížnom literárno-spoločenskom týždenníku Élet és Irodalom a v 92. čísle Magyar Lettre Internationale. Práve Magyar Lettre Internationale pri príležitosti knižného festivalu vydalo aj mimoriadne číslo v anglickom jazyku, taktiež s novelou O. Štefánika, ako aj s ilustráciami od slovenského výtvarníka Stana Masára. Zahraničné kultúrne inštitúty v Maďarsku združené do EUNIC Hungary, medzi nimi aj Slovenský inštitút v Budapešti, ako partneri 21. medzinárodného knižného festivalu, zorganizovali premiérovú recepciu po prezentácii debutantov z 19 krajín Európy.

(mzv.sk)

Spomienková omša na počesť B. Uhlára

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala 10. mája v Kostole sv. Ladislava na Námestí mieru spomienkovú slovenskú svätú omšu, na ktorú prišli aj veriaci z Čívu.

Pred omšou sa uskutočnilo posvätenie pamätnej tabule kanonika Bela Uhlára, ktorý pôsobil v tomto kostole a pri tejto príležitosti miestny farár Róbert Hajnal hovoril o dobrej spolupráci medzi oboma národmi.

Na slávnosti a na svätej omši vystúpil budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, vedený dirigentom Ákosom Somogyvárym. Speváci zaspievali krásne náboženské piesne.

Život a dielo kanonika, ktorého nazývajú patrónom chudobných, priblížili dvojjazyčne poslankyne slovenského voleného zboru, zástupkyňa predsedníčky Klára Máthéová a Mária Nagy-Győryová.

Slovenský kanonik Belo Uhlár sa narodil v Zlatých Moravciach, štúdium teológie dokončil v ostrihomskom seminári, kde ho však nemohli vysvätiť za farára pre jeho mladý vek. Do r. 1908 - keď ho vysvätili za kňaza - vyučoval náboženstvo v katolíckych školách v Budapešti. V roku 1916 sa stal kaplánom na fare Kostola sv. Ladislava v XIII. obvode Budapešti, kde bol od roku 1919 administrátorom a od roku 1924 do roku 1938 farárom. Belo Uhlár sa počas 22 rokov svojej farárskej služby v XIII. obvode staral o chudobných. Angyalföld nikdy nebol bohatý obvod. Verný služobník Boží zomrel 24. januára 1938 v Budapešti vo veku 51 rokov.

R. Hajnal spolu s hosťujúcim farárom zo Slovenska Stanislavom Brtošom posvätili pamätnú tabuľu nad vstupnými dverami kostola.

S. Brtoš vo svojej kázni hovoril o paralele štvrtej poveľkonočnej nedele, ktorá je nedeľou Dobrého pastiera, a pôsobenia prvého slovenského kanonika v tomto kostole. Zmienil sa o poslaní, ktoré vykonával B. Uhlár medzi veriacimi v tejto mestskej časti, a prirovnával ho k poslaniu Ježiša medzi ľuďmi. Práve preto by to mala byť podľa neho skôr ďakovná spomienka.

Na organe hral kantor Michal Tóth z Čemeru.

Prítomných po omši pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová a potom, ako každého pozvala k prestretému stolu, oznámila, že na Námestí mieru plánujú každý rok usporiadať slovenskú omšu pri príležitosti výročia vysvätenia pamätnej tabule.

Na agapé ponúkali organizátori pravé bryndzové halušky a chutné koláče, ktoré priniesli čívski veriaci. Z. Hollósyová sa poďakovala farárovi S. Brtošovi, dirigentovi Á. Somogyvárymu a kantorovi M. Tóthovi za ich službu. Rozlúčili sa v nádeji, že o rok sa stretnú pri podobnej milej a dôstojnej príležitosti.

(ef)

Vertigo vo Veňarci

Divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve pravidelne hosťuje aj vo Veňarci. Koncom apríla na pozvanie miestnej slovenskej samosprávy a Združenia novohradských a hevešských Slovákov s podporou Regionálneho strediska Osvetového centra CSS v Jači zavítali s hrou Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej Zabudla som, aby potešili nielen miestnych záujemcov, ale aj milovníkov slovenského divadla z Kirťu, Bíru a Šalgótarjánu. Medzi hosťami boli aj predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková a podpredseda Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ferdinand Egyed. V mene hostiteľov privítala prítomných Ruženka Komjáthiová. Nedávno obnovený kultúrny dom bol dôstojným miestom na divadelné predstavenie, v ktorom hrali Viola Thirringová, Denisa Dérová, Judit Laxová, Soňa Ulická a Marián Viskup. Príbeh lásky, ktorá nás niekedy obmedzuje, inokedy k niečomu zaväzuje, ale bez ktorej by sme jednoducho nemohli a ani nechceli existovať, novohradských divákov zaujal, a veria, že Divadlo Vertigo čoskoro znovu predstaví ďalšiu hru na doskách kultúrneho domu vo Veňarci.

(ef)

Zasadalo Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

V stredu 14. mája sa v zasadačke sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) na Fadruszovej ulici uskutočnilo v poradí už tretie tohtoročné zasadnutie jeho Valného zhromaždenia (VZ). Pracovnému programu predchádzala minúta ticha na počesť zosnulého prvého predsedu vtedy ešte Celoštátnej slovenskej samosprávy Michala Matu. Po následnom konštatovaní uznášaniaschopnosti pri prítomnosti 24 poslancov a schválení programu sa rokovanie mohlo začať.

Písomne rozoslaný referát o aktivitách predsedu CSSM v uplynulom období a o plnení uznesení VZ CSSM predseda Ján Fuzik doplnil o informácie o trojstranných rokovaniach o nových realizačných plánoch rekonštrukcie slovensko-maďarskej dvojjazyčnej školy v Novom Meste pod Šiatrom a o zasadnutí kabinetu predsedu CSSM. 10. mája sa už ako novozvolený národnostný hovorca zúčastnil na prvom zasadnutí maďarského parlamentu, ako aj na druhom o dva dni neskôr, kedy národnostných hovorcov v rámci rokovania prijal staronový premiér Viktor Orbán. Posledným programom predsedu CSSM pred zasadnutím VZ bola účasť na zasadnutí kuratória Verejnoprospešnej nadácie Za Slovákov v Maďarsku. Prítomní správu predsedu bez pripomienok jednohlasne prijali.

Rovnakému schváleniu referátu predsedu Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Michala Lásika o uzneseniach zboru v rámci prenesených kompetencií predchádzali pripomienky a návrhy viacerých poslancov, ktorí upozornili o. i. na hrozbu zlučovania tried v menších školách, alebo na hrozbu ubúdania žiakov z dôvodu povinnosti upozorniť rodičov na ich právo v máji rozhodnúť o tom, že od ďalšieho školského roku si nežiadajú účasť svojich detí na národnostnej výučbe. Pokiaľ má dané dieťa horšie známky z iných predmetov, reálne hrozí, že niektorí rodičia túto možnosť využijú.

Predsedníčka Finančno-kontrolného výboru CSSM Zuzana Szabóová následne stručne zhrnula ročnú finančnú uzávierku CSSM a jej inštitúcií za rok 2013, i dôvody modifikácie rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2014, ktoré súvisia hlavne so získaním finančných zdrojov na rekonštrukčné práce v budove novomestskej školy, a dodala, že sa predpokladá ďalšie zvýšenie rozpočtu z dôvodu chystaného prevzatia budapeštianskej slovenskej školy do správy CSSM. Po jednohlasnom schválení uzávierky i modifikácie poslanci schválili aj návrh na predĺženie zmluvy auditorky CSSM Jolán Pintérovej Csermákovej do 31. mája 2018, pretože s jej prácou je zbor spokojný.

Po schválení doplnkovej mzdovej odmeny predsedu CSSM bolo potrebné objasniť detaily ohľadom dôvodov schválenia cieľových úloh predsedu CSSM na rok 2014. Po parlamentných voľbách sa predseda CSSM stal zároveň národnostným hovorcom a podľa poslednej modifikácie zákona tieto dve funkcie do nadchádzajúcich jesenných komunálnych a národnostných volieb nie sú nezlučiteľné, avšak vykonávajú sa za jednu mzdu. Cieľom zavedenia cieľových úloh je to, aby predseda CSSM popri pretrvávajúcom vykonávaní svojej práce v tejto funkcii nemusel prísť o svoje príjmy. Poslanci bod schválili.

Príjemnou úlohou členov VZ bolo schválenie modifikácie uznesenia o počte skupín a tried v školskom roku 2014/2015 v Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove v Sarvaši. Dôvodom bol vyšší počet prvákov, ktorí sa do inštitúcie prihlásili, ako boli očakávania. Podľa jednohlasne schválenej modifikácie bude v sarvašskej inštitúcii v školskom roku 2014/2015 dvadsať tried v základnej škole, tri triedy v prvom ročníku, a dvadsať skupín v školskej družine. Vzhľadom na zvýšený počet žiakov môže ďalej inštitúcia prijať ďalších dvoch pedagógov. Pri školskej tematike ostali poslanci aj v rámci 9. bodu. Po jeho prediskutovaní schválili dokumenty budapeštianskej slovenskej školy v súvislosti s prevzatím prevádzkovania inštitúcie a poverili predsedu CSSM, aby v súlade s právnymi predpismi do 30. mája 2014 pripravil a predložil dokumenty budapeštianskemu vládnemu úradu a požiadal o povolenie na prevádzku inštitúcie. VZ ďalej schválilo predbežný rozpočet na prevádzkovanie inštitúcie na obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2014 z centrálneho rozpočtu. Táto čiastka sa však do rozpočtu CSSM na rok 2014 zabuduje až po prevzatí školy, na septembrovom zasadnutí valného zhromaždenia.

V dôsledku zmien v zákonných predpisoch bolo nutné pristúpiť k menším modifikáciám zakladajúcich listín inštitúcií CSSM a tých istých listín v plnom znení. Šlo hlavne o zmeny termínov. Poslanci postupne schválili modifikácie zakladajúcej listiny Úradu CSSM, slovenských škôl v Sarvaši, v Békešskej Čabe, v Novom Meste pod Šiatrom a v Slovenskom Komlóši, Výskumného ústavu CSSM, Dokumentačného centra CSSM, Pedagogického metodického centra CSSM, Osvetového centra CSSM a Divadla Vertigo pri CSSM.

V rámci ďalšieho rokovacieho bodu predsedníčka Kultúrneho výboru Katarína Szabová Tóthová informovala poslancov o tom, že CSSM v minulom roku plánovala vydať publikáciu Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a jej inštitúcie, čo sa však z rôznych dôvodov neuskutočnilo, preto Kultúrny výbor navrhol valnému zhromaždeniu, aby nevypísalo súbeh na vydanie publikácie v roku 2014, ale aby z fondu na vydávanie publikácií CSSM podporilo vydanie dvojjazyčnej slovensko-maďarskej reprezentačnej publikácie s rovnakým názvom. S návrhom výboru všetci prítomní poslanci súhlasili. J. Fuzik dodal, že CSSM tohto roku z peňazí na kampaň podporila vydanie 3. zväzku štvorzväzkovej edície diel Jána Palárika, ktoré preložil predseda Slovenskej samosprávy VI. obvodu Ladislav Petro.

Pri schvaľovaní návrhu Kultúrneho výboru o udelení podpôr na základe konkurzu CSSM vznikla polemika o výške celkovej sumy, ktorá je k dispozícii na rozdelenie medzi uchádzačov. Všetci poslanci súhlasili, že viac peňazí na tento účel by bolo vítaných, zároveň však skonštatovali, že iné národnostné samosprávy podobnú podporu neposkytujú a aj táto nižšia suma sa zbiera často krvopotne. Návrh Kultúrneho výboru bol napokon schválený.

Návrhov o udelenie vyznamenania Za našu národnosť bolo viac, ako počet možných vyznamenaných (jeden kolektív a dvaja jednotlivci), a preto pred ich schválením muselo dôjsť k tajnému hlasovaniu. Mená ocenených budú známe 5. júla v Kestúci, kde predseda CSSM slávnostne odovzdá vyznamenania v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku.

Po prestávke zapríčinenej tajným hlasovaním VZ jednohlasne schválilo správu Verejnoprospešnej nadácie Za Slovákov v Maďarsku o činnosti v roku 2013. Prerokovanie finančnej uzávierky Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum za rok 2013 vyvolalo v zasadačke diskusiu. Jej príčinou bola skutočnosť, že kým podľa účtovníckej firmy je spoločnosť v takmer 1,5-miliónovom pluse, audítorka uviedola vo svojej správe túto sumu ako stratu, podľa slov riaditeľky Legata Kataríny Király, mylne. Poslanci po následnej diskusii finančnú uzávierku prijali s doplnkom, v zmysle ktorého VZ žiada riaditeľku Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum referovať o vyriešení poznámok figurujúcich v klauzule správy nezávislého audítora počas nasledujúceho, septembrového zasadnutia VZ CSSM.

Príčinou nutnosti prijať modifikáciu obchodného plánu Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum na rok 2014 bola podľa slov jej riaditeľky skutočnosť, že od 1. januára spoločnosť nedisponuje hosťovskými izbami, čím prichádza o značné príjmy, na druhej strane však dane a poistné za nehnuteľnosti v jej správe platí naďalej. Po prijatí modifikácie sa poslanci zvlášť venovali finančnej požiadavke na vydanie ročenky Náš kalendár na rok 2015, ktorú aj tohto roku zrealizuje spoločnosť Legatum. Vedúci Úradu CSSM Ondrej Horváth predostrel pozmeňujúci návrh, podľa ktorého na rozdiel od doterajšej praxe, kedy spoločnosť zisk z predaja Nášho kalendára zakaždým vrátila CSSM a následne dostala podporu na vydanie ďalšieho, tohto roku by zisk ostal v spoločnosti, a túto sumu by CSSM doplnila potrebnou sumou za účelom vydania ročenky na rok 2015. VZ schválilo finančnú požiadavku aj s touto zmenou.

Záverečným rokovacím bodom VZ bola iniciatíva Náboženského výboru VZ CSSM ohľadne preskúmania problematiky podpôr miestnych národnostných samospráv na ich fungovanie. Predseda výboru Tibor Mótyan otvoril diskusiu za účelom preskúmania anomálie, podľa ktorej sa body za činnosť rôznych národnostných samospráv rozdeľujú zdanlivo bez koncepcie a nie vždy sa dá nájsť logické vysvetlenie, prečo dostane niektorá samospráva za podobné množstvo aktivít hoci aj viacnásobok bodov ako druhá, resp. na základe čoho pridelia dodatočne body danej samospráve po tom, ako sa obráti na kompetentných s pripomienkami. Tretie tohtoročné VZ sa ukončilo diskusiou poslancov a výmenou skúseností na túto tému.

Zlatko Papuček