1 otázka - 1 odpoveď
odpovedá starostka Čívu Bernadett Kosztková Rokolyová

- Tento rok sa nesie v podpilíšskom Číve v znamení 315. výročia znovuosídlenia obce Slovákmi. Ako sa pripravujete na slávnosti?

- Sériu podujatí sme odštartovali programom Pieseň v chráme, v rámci ktorého v našom rímskokatolíckom kostole vystúpili spevácke zbory zo Slovenska a medzi našimi hosťami boli Slováci skoro z celej župy. Ďalším programom bolo oživenie starého zvyku vynášanie Moreny. Vyvrcholením osláv bude dvojdňový juniáles 28. a 29. júna, ktorý usporiadame spolu obecná a slovenská samospráva a spolok pivničnej osady. Očakávame každého bývalého obyvateľa Čívu, ktorý sa odsťahoval pred viac ako 20 rokmi z našej obce, alebo formou manželstva, či za lepším živobytím. Chceme im ukázať, kam smeruje naša obec a čo všetko sme za tieto roky uskutočnili. Pripravujeme výstavu z článkov Čívskej besiedky. Je to časopis obecnej samosprávy, ktorý má aj slovenské strany, vychádza viac ako 15 rokov a dokumentuje všetko dianie v našej obci. Keďže Čív je dosť dlhý - od pivničnej osady po koniec obce má päť kilometrov - počas osláv bude prevážať našich súčasných a bývalých obyvateľov vláčik na gumených kolesách.

Pred pätnástimi rokmi sme odhalili pamätný kameň na počesť 300. výročia znovuosídlenia obce, tento by sme chceli najprv znovu posvätiť a potom sa uskutoční konferencia v Kultúrnom dome, v rámci ktorej budeme rôznymi formami prezentovať vývoj našej obce. Po obede by sme sa vybrali do pivničnej osady, kde by mali vystúpiť členovia miestnych folklórnych súborov, ako aj folkloristi z okolitých obcí a večer čakáme každého na veľkolepom bále, kde do tanca budú hrať miestni muzikanti, členovia viacerých kapiel, ktorí sa dajú dohromady pri tejto príležitosti a budú hrať pravé pilíšske polky!

Ak by mal niekto záujem, ešte do 10. júna má možnosť sa prihlásiť. Čakáme každého bývalého Čívana na úžasné dvojdňové oslavy znovuosídlenia obce!

(ef)

Všetko sa raz skončí

Úplne všetko na tomto svete malo, má, alebo bude mať svoj koniec. (Taká palica ich má dokonca tri - na dvoch koncoch po jednom a ešte jeden, keď ju hodíte do ohňa.) Koniec je tou najprirodzenejšou súčasťou života, napriek tomu sa nás dokáže zakaždým dotknúť - a vôbec to nevadí, veď treba sa občas zastaviť, rekapitulovať, zobrať si ponaučenie a potom sa vybrať ďalej. Kto pozná autora týchto riadkov, nebude prekvapený, že v týchto dňoch intenzívnejšie prežíva koniec kariéry ikony slovenského hokeja, dlhoročného kapitána slovenskej reprezentácie, držiteľa zlatej, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily z majstrovstiev sveta i Stanleyho pohára Miroslava Šatana, ktorý po poslednom zápase 78. majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 20. mája zavesil korčule na klinec. Keď som ako malý fagan začal sledovať hokej, bol to práve Miro Šatan, ktorý sa ako tínedžer stal najlepším strelcom hokejového turnaja na zimných olympijských hrách v Lillehammeri (1994). Odvtedy až do konca tohto mája bol (nielen) pre mňa slovenský hokej spojený práve s menom Šatan, ktoré bolo pri všetkých väčších úspechoch slovenskej reprezentácie. Ubehlo 20 rokov, skončila sa jedna skvelá éra, a fanúšikovia si musia začať zvykať na reprezentáciu bez Šatana.

Skončil sa máj. Uskutočnil sa jubilejný kongres asociácie FUEN na pohraničí Dánska a Nemecka, Čabänia si pripomenuli 350. výročie narodenia znovuosídľovateľa békešskej župy Jána Juraja Harruckerna a ukončili reprezentatívnu výstavu Mihálya Munkácsyho, Bíňania si pripomenuli 300. výročie znovuzaloženia svojej obce, naši žiaci sa zúčastnili na celoštátnej študijnej súťaži, na cyklistickej túre a zavítali do Moldavy nad Bodvou, veriaci z Čomádu navštívili bohoslužbu v Lutherovom dvore v Budapešti a Bratislava tu prezentovala svoje letné programy. Život ide ďalej, naši Slováci sa aktivizujú, takže budete mať čo čítať (a my písať) aj v júni.

Zlatko Papuček

Na narodeninách Bíne opäť bolo počuť slovenské slovo

„Ja som sa ešte učil po slovensky v základnej škole. Do piatej triedy sme mali slovenčinu, potom bola zrušená. Po zrušení slovenčiny zaviedli ruštinu, ale tú iba vo vyšších ročníkoch, kým slovenčina sa predtým vyučovala od prvej triedy,“ povedal pre Ľudové noviny starosta Bíne (Bénye) Károly Racskó počas rozhovoru pred oslavami 300. výročia znovuzaloženia obce Michalom Fáyom.

Potom, ako sa prestala slovenčina vyučovať v škole, pomaly sa vytratila aj zo všedných dní obce, ktorá sa nachádza asi dvadsať kilometrov na juhovýchod od Budapešti.

Okolie obce bolo obývané už v 10. storočí, o čom svedčia pramene, avšak prvá písomná zmienka o nej je z roku 1368, keď patrila klariskám v Starom Budíne. Po spustošení okolia Turkami, aj Bíňa bola vyľudnená a podobne, ako mnohé ďalšie, ju osídlili až začiatkom 18. storočia. Rodine Fáyovcov patrilo toto územie ako pustatina, avšak mali aj ďalšie majetky na území dnešného Slovenska, odkiaľ sem priviezli slovenských poddaných, ktorí založili obec znovu. Písal sa rok 1714 a zmluva medzi poddanými a statkárom Michalom Fáyom sa zrodila 27. apríla. Podľa K. Racskóa v zmluve nachádzame nielen slovenské, ale aj maďarské mená, čo on vysvetľuje útekmi poddaných. Boli však zväčša evanjelici a aj v súčasnosti je drvivá väčšina obce tohto vierovyznania. V prvom sčítaní obyvateľstva po usadení narátali 15 rodín, o päť rokov už 34 a takto rástol počet obyvateľstva až do súčasných 1200.

O slovenskom pôvode svedčia aj chotárne názvy, ktoré sa dodnes zachovali, napríklad Konopisko. V Doline postavili pred dvoma rokmi centrum voľného času a organizujú tu rôzne zaujímavé akcie, napríklad súťaž záprahov poníkov, alebo súťaže vín a podobne.

Osadníci si najprv postavili svoj kostol, lebo drevený kostolík, ktorý bol postavený v stredoveku, Turci zničili. Hneď si zaobstarali aj zvon, ktorý im pomáhal pri určovaní času. Významným medzníkom v živote obce bol príchod evanjelického kňaza Samuela Jakobeiho. Vďaka nemu a jeho synovi mali na kostole tri zvony a on zaviedol aj matriku, kde medzi prvými sa uvádza - na čo je starosta veľmi hrdý - starší kostolník Michal Racskó. Rok 1730 znamenal aj príchod učiteľa do obce. Ján Lenkovic vyučoval skoro 15 rokov v škole, ktorú vybudovali blízko kostola. Aj súčasnú budovu dala postaviť cirkevná obec, ale už vedľa „starej“ v roku 1928 a budovu rozširovali a modernizovali počas 20. storočia. Parčík pri kostole je zároveň aj pamätným parkom. Nachádzame tu pamätné tabule zosnulým vojakom - obyvateľom dediny. A veru nejeden z nich má slovenský pôvod. Ako inak by sa dali vysvetliť priezviská ako Brindza, Liska, Sztodola a ďalšie?

Čo sa týka súčasného kostola, ten bol postavený v rokoch 1784 až 1794. Toto dlhé desaťročie v živote malej obce znamenalo značné zomknutie síl jej obyvateľov. Až do polovice 19. storočia aj v tomto novom, klasicisticko-barokovom kostole zneli ešte zvony zo starého kostolíka, ktoré potom počas prvej svetovej vojny zobrali. Súčasné tri zvony dali zhotoviť v dielni Ladislava Slezáka, známeho zvonolejára slovenského pôvodu v roku 1924. Práve zvuk týchto zvonov bolo počuť v posledný aprílový týždeň v maďarskom verejnoprávnom rozhlase na poludnie, na počesť 300. výročia znovuosídlenia obce.

Pri tejto príležitosti dali zhotoviť aj pamätný kameň a vytvorili v strede dediny nové námestie. Pamätný kameň je z pieskovca a tabule na ňom z vápenca. Ako vo svojom príhovore povedal starosta, napriek tomu, že pred 300 rokmi mal zásluhy na znovuzaložení obce Michal Fáy, veľmi málo o ňom vedia súčasní obyvatelia. Má to napraviť pamätná tabuľa a Námestie Michala Fáya. Na novučičkom námestí sa budú odteraz konať významnejšie obecné oslavy a na zakladateľa budú spomínať na všetkých možných fórach. Bolo to tak aj na oslavách, keď históriu obce pripomenul vo svojom príhovore nielen starosta, ale ju „zahrali“ aj žiaci miestnej základnej školy formou literárneho pásma.

Okrem žiakov školy sa v kultúrnom programe prezentovali všetky vekové kategórie a všetky folklórne súbory. Je potešiteľné, že v obci je záujem o folklór. Tancujú a spievajú predstavitelia staršej i mladšej generácie. Oslavy boli vhodnou príležitosťou aj na odovzdanie titulu čestný občan obce: starostovi, ktorý v ďalšom volebnom cykle - po 24 rokoch - už nekandiduje na tento post. Odíde do dôchodku, aby skúmal svoj rodokmeň a venoval sa svojim záľubám.

Obec udržiava družobné styky s obcou Bíňa v novozámockom okrese na Slovensku. Predstavitelia družobnej obce prišli aj teraz do Maďarska, aby vzdali hold pamiatke zakladateľom Bíne.

Oslavy sa začali v kostole. Na bohoslužbe slúžil biskup Severného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. v Maďarsku Tamás Fabinyi a zavítal aj bývalý evanjelický farár obce František Čelovský, ktorý slúžil slovenské bohoslužby pri významnejších oslavách. V rámci bohoslužby zazneli piesne miestneho zboru Matána a budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Práve vďaka budapeštianskym spevákom zazneli v posledných rokoch viackrát v Bíni slovenské piesne - na najväčšie potešenie starších obyvateľov obce, pre ktorých neboli slovenské ľudové piesne neznáme. Ale ako sa sem z Budapešti dostali? Nuž, vďaka jednému zo svojich členov. Pavol Benšo je obyvateľom Bíne a tak si pomyslel, že by stálo za to ponúknuť tak vedeniu obce, ako aj vedeniu zboru, možnosť vystúpiť, čo obidve strany s radosťou privítali. Takže na väčších obecných slávnostiach si účastníci budú môcť vypočuť aj slovenské piesne.

Na 300. výročie pripravili aj miestni niečo zaujímavé: škôlkari počas svojho vystúpenia zaspievali slovenskú pieseň Tancuj, tancuj, vykrúcaj, čím najviac potešili staré mamy, ktoré spievali spolu s deťmi. Postarala sa o to starostova manželka Zuzana Racsková. Pochádza zo Šamorína a do Maďarska prišla ako 11-ročná. Po slovensky však nezabudla a na túto milú oslavu pomáhala škôlkarom pri nacvičení slovenského čísla. Možno, že takto sa pomaly vráti slovenčina aj do všedných dní obce, ktorú opätovne založili pred 300 rokmi Slováci.

(ef)

Jarná cyklistická túra žiakov v Kétšoproni

V rámci série programov za zdravú životosprávu sa žiaci štvrtej až ôsmej triedy Katolíckej materskej školy a základnej školy sv. Štefana v Kétšoproni zúčastnili 30. apríla na bicyklovej túre. Jej cieľom bol neďaleký Kondoroš. Túto trasu zvládli tí rýchlejší za hodinu.

Deň sa však neniesol iba v znamení športu. V Kondoroši si mladí účastníci cyklistickej túry obzreli oblastný dom, poprechádzali sa po brehu jazera i zahrali sa na ihrisku. Nasledovne ich čakal chutný obed v kondorošskej čárde. Po niekoľkohodinovom výlete sa vrátili domov vyčerpaní, ale plní nových zážitkov. Príjemné chvíle prežíval aj žiak s vážnejším zrakovým problémom, ktorý túru zvládol pomocou učiteľa telocviku na tandemovom bicykli.

(kan)

Filozofická fakulta opäť udelila Cenu Daniela Tupého

Dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Jaroslav Šušol vyhlásil aj tento rok súťaž o Cenu Daniela Tupého. Do štvrtého ročníka súťaže sa mohli zapojiť študenti s teoretickými i praktickými prácami, ktoré by podporili myšlienku boja proti prejavom násilia, xenofóbie, rasizmu, nacizmu, netolerancie a ďalších nehumánnych prejavov v slovenskom i medzinárodnom kontexte.

V pondelok 12. mája 2014 sa v priestoroch Filozofickej fakulty UK v Bratislave uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov Ceny Daniela Tupého, spolu s vyhodnotením celofakultnej Študentskej vedeckej konferencie. Ocenenia v rámci Ceny Daniela Tupého udelil dekan fakulty prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. na návrh odbornej komisie. V tomto roku práce do súťaže posudzovali: prof. Zlatica Plašienková (predsedníčka komisie) z katedry filozofie a dejín filozofie, doc. Etela Farkašová z katedry filozofie a dejín filozofie, dr. Eva Bachletová z katedry žurnalistiky, prof. Emil Višnovský z katedry filozofie a dejín filozofie a Mgr. Daniel Hevier.

Do súťaže o Cenu Daniela Tupého bolo prihlásených sedem prác z viacerých študijných programov. Prvé miesto získala študentka Zuzana Huráková s prácou na tému Znevýhodnené postavenie žien na trhu práce ako dôsledok rodovej nerovnosti spoločnosti (katedra sociológie), druhé miesto získal študent Andrej Šteffek s témou Čítanie pod zažatou Lampou Dušana Kužela (katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy), na treťom mieste sa umiestnili dve práce, a to študentky Andrey Geršiovej s témou Boj proti démonom. K problému subjektivity a interaktivity so svetom (katedra filozofie a dejín filozofie); a praktická práca (video) študentiek Zuzany Serdelovej a Zuzany Vankovej na tému S problémami bez problémov; publicistická reportáž o netolerantnosti v akademickom prostredí (katedra žurnalistiky).

Filozofická fakulta UK si uvedenou cenou chce každoročne pripomenúť pamiatku tragicky zosnulého Daniela Tupého, študenta katedry filozofie a dejín filozofie. Daniel Tupý bol 4. novembra 2005 zavraždený vo veku 21 rokov a jeho násilná smrť nebola doposiaľ objasnená.

Cena Daniela Tupého je prejavom etického postoja Filozofickej fakulty UK k morálnemu profilu spoločnosti. Sme presvedčení, že myšlienka humanizmu a tolerancie osloví aj v budúcnosti študentov, ktorí dokážu svoje etické hodnoty formulovať nielen v súťažných prácach, ale aplikovať ich aj v osobnom a profesijnom živote.

Eva Bachletová

Veriaci z Čomádu v Lutherovom dvore

Veriaci z cirkevných zborov so slovenskými koreňmi pravidelne navštevujú bohoslužby v Lutherovom dvore v Budapešti. Nebolo tomu inak ani v druhú májovú nedeľu, keď na Rákócziho triedu zavítali evanjelici z Čomádu spolu so svojím duchovným Jánom Lantosom.

Na začiatku bohoslužby ich privítala miestna farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá poznamenala, že Čomáďania ročne aspoň raz prídu na bratsko-sesterskú návštevu a tiež spomenula, že nedávno sa podobne naplnila kaplnka evanjelického zboru počas návštevy veriacich z Cinkoty, XVI. obvodu Budapešti.

Na bohoslužbe na organe hrala Eva Szászová Ritókhová a Slovo Božie kázal hosťujúci duchovný. Ján Lantos pochádza z Jače, takže slovenské slovo mu nie je neznáme, avšak na kázeň v slovenčine si ešte netrúfol. Napriek tomu je chvályhodná jeho snaha oživiť svoje slovenské korene. V kázni sa zameral na službu, ktorú poskytujeme Hospodinovi bezplatne a s radosťou. Ako povedal, nezáleží na veľkosti a ceny tejto služby, ale na tom, aby bola daná zo srdca, lebo bude viackrát odmenená. Ako poznamenal, ak zistíme, že nám v živote niečo chýba, hľadajme Ježiša, ktorý je plnosťou všetkého. Ak nie sme spokojní (s prácou, politickým zriadením, zdravím a pod.), otvorme sa tomu, ktorý môže dať pokoj všetkým vo všetkom. Po kázni zhrnula jej podstatu v slovenčine aj H. Gulácsiová Fabuľová, aby veriaci so slovenskými koreňmi neostali bez Božieho slova v materinskom jazyku.

Po bohoslužbe v kaplnke znela pieseň. Členovia zborového spevokolu pod vedením J. Lantosa zaspievali niekoľko cirkevných piesní, vrátane hymnickej piesne Daj Boh šťastia.

Po bohoslužbe sa konalo agapé, na ktoré prispeli zákuskami a domácimi koláčikmi čomádski veriaci. Bolo to milé stretnutie. Veríme, že sa čoskoro zopakuje.

(ef)

O nadaných deťoch pre každého

V slovenskej základnej škole, materskej škole a internáte v Sarvaši sa pravidelne konajú doškoľovania pre učiteľov a pedagógov.

Riaditeľka školy Zuzana Medveďová pozvala pedagogičku Dr. Zuzanu Durovú PhD. Tá svoju prednášku začala slovami poľského lekára a pedagóga Janusza Korczaka: „Dieťa je ako pergamen, ktorý je plný rôznych hieroglyfov. Niektoré vieme hneď identifikovať, cez niektoré sa len prešmykneme, lebo sú obsahovo naplnené.“

Čo znamená nadanie?

Nadanie je súbor vlôh, ktoré sú predpokladom úspešného rozvíjania schopností. Nadané deti sú tie, ktorých spoločným znakom je výnimočný intelektový potenciál, vďaka ktorému sú schopné vysokých výkonov. Tieto deti potrebujú na svoju realizáciu vzdelávací program, ktorý nie je bežne poskytovaný regulárnymi školami. Nadané deti majú vývinový náskok dva až tri roky pred rovesníkmi. Hranice nadania sa odvíjajú od výšky IQ a určujú sa pomocou bodovej stupnice. Deti môžu byť mierne, stredne, vysoko a extrémne nadané, preto sa aj oni odlišujú v kapacite, štýle práce a vo výkonoch. Spoločné však majú to, že idú vo všetkom rýchlejšie dopredu.

Nadané deti demonštrujú úspech alebo potenciálne schopnosti v niektorej z nasledujúcich oblastí:

1. všeobecná intelektová schopnosť
2. špecifické akademické schopnosti
3. tvorivé alebo produktívne myslenie
4. vodcovské schopnosti
5. umelecké schopnosti
6. psychomotorické schopnosti

Nadanie sa prejavuje v celej štruktúre osobnosti dieťaťa. Nadané deti majú prirodzenú potrebu získavať nové poznatky, vedia dobre pozorovať, počúvať a rýchlo sa učia. Sú samostatné, iniciatívne, s vlastným názorom, ale sú aj ťažšie prispôsobivé. Hoci napredujú rýchlejšie, ako ich rovesníci, pri práci s nimi sa však vyskytujú aj výchovné problémy, ktoré často súvisia s ich špecifickými prejavmi, najmä v sociálnej a emocionálnej oblasti. Zdrojmi problémov nadaných detí v sociálnej sfére môže byť ich zvýšená senzitivita. Môže ísť o citlivosť na podnety a snahu o primeranú komunikáciu s okolím, alebo precitlivenosť na nepochopenie a kritiku. Problémy v správaní môžu tiež prameniť z faktu, že nadané deti sa v škole nudia.

Nemali by sme zabúdať na to, že: „Každý nadaný jedinec je svojím spôsobom unikátny, neopakovateľný. Preto je potrebné, aby sa táto jedinečnosť, výnimočnosť podporovala a rozvíjala už od začiatku. Tak sa to rozvíja v rodine, aj v škole.“

Na záver hodnotnej prednášky sa riaditeľka Z. Medveďová poďakovala Z. Durovej a kolega Zoltán Fonád jej odovzdal kyticu kvetov a darček z keramiky, ktorý zhotovili žiaci školy.

Zlatica Lišková

Jubilejný kongres asociácie FUEN na pohraničí Dánska a Nemecka

Najväčší kongres o národnostnej politike európskych národnostných a etnických menšín sa uskutočnil 7.-11. mája vo Flensburgu (Nemecko) a v Sodenborgu (Dánsko). Na tejto medzinárodnej odbornej konferencii, organizovanej dánskou menšinou v Nemecku, nemeckou menšinou v Dánsku a asociáciou FUEN (Federálna únia európskych národnostných menšín) sa zúčastnila aj trojčlenná delegácia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku - vedúci úradu Ondrej Horváth, PR-spolupracovníčka CSSM Karola Klauszová a podpredseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Levente Galda - ako členovia asociácie FUEN. Táto konferencia bola zároveň oslavou pri príležitosti 65. výročia založenia asociácie.

Viac ako 250 účastníkov z 30 krajín sa mohlo do detailov zoznámiť so vzornou situáciou, v ktorej sa menšiny žijúce v spolkovej republike Schleswig-Holstein, obývanej Frízmi v severnom pohraničí Dánska a Nemecka, navzájom podporujú napriek ich nepokojnej minulosti. Ďalej im predstavili obce v regióne, ich bohatú minulosť a históriu, taktiež ich prírodné danosti a kultúru, tradície a zvyky tam žijúcich etnických skupín.

V súvislosti s európskymi parlamentnými voľbami predseda asociácie FUEN Hans Heinrich Hansen informoval o správe asociácie, v ktorej boli sformulované odporúčania pre kandidujúce strany. Kongres v súlade s tým prerokoval úlohy súvisiace s pokračovaním európskej občianskej iniciatívy, ktorá sa zameriava na založenie právnych základov ochrany menšín v Únii. Európska komisia tento podnet, podaný asociáciou FUEN, minulý rok v septembri zamietla, preto sa asociácia s touto vecou obrátila na Európsky súd. V prípade úspešnosti súdneho podania akciu zbierania podpisov na Slovensku uskutoční Strana maďarskej komunity, v rámci ktorej sa podľa európskej normy musí pozbierať aspoň milión podpisov.

Na kongrese predniesol svoj návrh aj predseda vlády spolkovej republiky Schleswig-Holstein Thorsten Abig, podľa ktorého by Európska komisia mala zvlášť zabezpečiť funkciu komisára pre zastúpenie záujmov národnostných menšín.

V rámci konferencie upozornili na vyostrenú politickú situáciu na Ukrajine v súvislosti s menšinovými právami, v rámci toho na neistú situáciu Maďarov v Zakarpatskej oblasti. V tejto veci sa vyjadril aj nemecký menšinový splnomocnenec vlády a poslanec Bundestagu Hartmut Koschyk.

Členovia delegácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku počas konferencie diskutovali so zástupcami Nemcov v Maďarsku a Maďarov na Slovensku, napríklad aj s predsedom Strany maďarskej komunity Józsefom Berényim, s ktorými sa dohodli na vzájomnom prehlbovaní vzťahov. Všetky strany sa vyslovili za užšiu spoluprácu a diskusie, rozšírenie komunikácie a uvádzanie spoločných projektov do chodu so zapojením národnostných a spoločenských organizácií, s cieľom účinného menšinovo-politického a kultúrneho zastúpenia záujmov na nadnárodnej úrovni.

Levente Galda

Spomienka na Jána Juraja Harruckerna

Slováci v Békesškej Čabe si 16. mája pripomenuli znovuosídľovateľa békešskej župy Jána Juraja Harruckerna pri príležistosi 350. výročia jeho narodenia.

Bývalý zásobovací komisár cisárskych vojsk a dôstojník Ján Juraj Harruckern dostal v roku 1719 za vojenské zásluhy vyše 70 tisíc jutár pôdy. Územie Békešskej stolice bolo v tom období taktiež majetkom cisárskej komory. Ako nový zemepán Harruckern vyzval obyvateľov uhorskej krajiny, aby sa za priaznivých podmienok (napríklad zabezpečením náboženskej slobody, udelením istých prvkov samosprávnosti) usadili v tejto oblasti. Prví osadníci Čaby prichádzali z Malohontu, Novohradu a Veľkého Hontu a už v prvom roku tu evidovali 46 rodín s 230 členmi.

Na znovuosídlovateľa sa spomínalo v rámci slávnosti, ktorá sa začala predpoludním pred radnicou, pri Pamätnom kameni, kde si záujemcovia mohli vypočuť staré cirkevné spevy v podaní členov zmiešaného zboru Čabianskej ružičky a ľudového spevokolu Orgován, pod vedením emeritného farára Ondreja Aradiho. Po slávnostnom otváracom akte všetkých pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Dr. Ilona Csicselyová.

V predpoludňajších hodinách sa v slávnostnej hale radnice konali spomienkové prednášky o životnej dráhe tejto významnej osobnosti Békešskej Čaby. Na záver položili veniec pri pamätnej tabuli Harruckerna, na akte vystúpili študenti strednej odbornej školy Bélu Bartóka. Organizátorom podujatia bol Spolok za ochranu mesta, Slovenská samospráva Békešskej Čaby a Čabianska organizácia Slovákov.

(kan)

Skončila sa reprezentatívna výstava M. Munkácsyho v Békešskej Čabe

Výstavu Munkácsy 170 zhodnotili 9. mája primátor Békešskej Čsaby Gyula Vantara, riaditeľ Munkácsyho múzea Juraj Ando a historička umenia Gabriella Gyarmatiová.

Pri príležitosti 170. výročia narodenia Mihálya Munkácsyho pripravilo múzeum výstavu, ktorá bola významná pre celú krajinu. Expozícia bola poctou maliarskemu géniovi a prispela k dobrému menu mesta - povedal Gyula Vantara na tlačovej konferencii usporiadanej v Munkácsyho múzeu.

„Po niekoľkých desaťročiach zanedbávania sme v poslednom čase znovu objavili Munkácsyho. Dnes už popri čabianskej klobáse - ktorá sa stala hungarikom - a sorty hrozna Čabianska perla, ľuďom príde na um aj maliar Mihály Munkácsy,“ pripomenul primátor. Ďalej hovoril aj o tom, že v meste je deväť miest, ktoré sa viažu k osobe veľkého maliara. Munkácsy mal rád Békešskú Čabu, často v nej trávil svoj čas, na jeho maľbách sa objavujú čabianski ľudia a kraj okolo mesta.

„Békešská Čaba je mesto Munkácsyho. Je dôležité, aby sme zachovali hodnoty, ktoré sa k nemu viažu. Výstava sa skončila, ale programy Munkácsyho roka dávam aj naďalej každému do pozornosti,“ dodal Gyula Vantara. Na záver svojho prejavu vyzdvihol, že do radu našich bohatých tradícií, kultúrnych a kulinárskych hodnôt patrí aj najväčší evanjelický kostol v Strednej Európe. Primátor mesta verí, že v roku 2017 bude čabiansky Veľký kostol jedným z centier série slávností usporiadaných pri príležitosti 500. výročia začiatku reformácie.

Juraj Ando hovoril o tom, čo všetko sľúbili, keď ohlásili výstavu Munkácsy 170. „Sľubovali sme, že Munkácsy 170 bude výstava tohto desaťročia, že budeme mať víno pomenované podľa Munkácsyho, že návštevníci budú môcť obdivovať Sálu múz, ako druhú najkrajšiu výstavnú sálu v krajine, a že v nej vystavia toľko obrazov, ako nikdy predtým. Sľúbili sme osvetľovaciu techniku hodnú XXI. storočia, zvukového sprievodcu po expozícii, sprievodné programy na úrovni, a aj to, že kópia maľby Plačky pri kríži sa dostane do Trebišovaa múzeum sa stane palácom kultúry. Čo sme sľúbili, sme aj splnili!“ vyhlásil Juraj Ando.

Riaditeľ múzea ďalej uviedol štatistické údaje: výstava bola pre verejnosť sprístupnená od 14. februára do 4. mája, za 65 dní navštívilo expozíciu 19 748 ľudí, medzi nimi7 853 žiakov, 4 612 dospelých, 3 751 dôchodcov a 3 532 ľudí si kúpilo rodinné vstupenky. Prišli návštevníci z mesta Šopron, odkiaľ pochádza najväčšia časť expozície. Z Budapešti prišli v prvom rade ľudia na dôchodku, ale aj návštevníci z Isaszegu. Obdivovatelia Munkácsyho tvorby pricestovali aj zo zahraničia: zo Zakarpatska, Slovenska, Rakúska a jeden obchodník zo Slovinska. Na výstavu zavítali aj zaujímavé osobnosti, napríklad veľvyslanec Indie, istý pán z Michiganu, genetik dr. Endre Czeizel, herec Sándor Nagy a hudobník László Tolcsvay. V múzeu mal prednášku aj biskup Segedínsko-čanádskej diecézy László Kiss Rigó.

Dozvedeli sme sa aj to, že usporiadanie výstavy stálo 27 miliónov forintov, z toho 10 miliónov dala samospráva Békešskej Ćaby, ale podporili ju aj samosprávy Újkígyósa, Poľného Berinčoka a Gyomaendrődu, ako aj mnohé firmy.

Kurátorka výstavy Gabriella Gyarmatiová povedala, že život a dielo Munkácsyho je vďačnou témou, hlavne pre inštitúciu, ktorá je podľa neho pomenovaná. Dôležité bolo aj finančné krytie, za čo sa poďakovala organizátorom a podporovateľom. Historička umenia pripomenula, že Munkácsyho dielo pozostáva z tisíc obrazov, múzeá majú k dispozícii 500. Munkácsyho múzeum si vypožičalo väčšinu obrazov od Munkácsyho nadácie.

Výstava sa skončila, ale programy Munkácsyho roka pokračujú: 12. júna organizujú pod názvom S Munkácsym na námestí celodenné podujatie, na 21. júna pripravujú hudobnú improvizáciu na Munkácsyho obrazy a 29. septembra slávnostne pomenujú po maliarovi most, na ktorom mladý Munkácsy uvidel svoju prvú milenku.

Ildika Očovská

Zväz je za spoločnú kandidačnú listinu

Na májovom zasadnutí Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) jeho členovia znovuzvolili za predsedníčku Ruženku Egyedovú Baránekovú. Zhodli sa na tom, že odteraz bude mať ZSM sedem pobočiek, prijali správu o verejnoprospešnej činnosti a výzvu, v ktorej sú za spoločnú kandidačnú listinu do Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v nastávajúcich októbrových voľbách.

Členovia VZ sa zišli v priestoroch Slovenského inštitútu a napriek nepriaznivému počasiu a viacerým programom bolo VZ uznášaniaschopné.

Po voľbe predsedajúceho Valného zhromaždenia, ktorým sa stal Tomáš Nagy, zvolili aj zapisovateľa a overovateľov zápisnice a schválili program rokovania. Správu o činnosti ZSM za rok 2013 dostali delegáti písomne, takže ho predsedníčka iba doplnila. Pripomenula, že nedávno uzrela svetlo sveta správa maďarskej vlády o národnostiach, v ktorom ZSM spomínajú v jedinej vete, aj to iba konštatujú jeho existenciu. Pripomenula, že listom sa obráti na patričné orgány, lebo ako najpočetnejšia spoločenská organizácia vykonáva ZSM väčšiu aktivitu, než aby bola spomenutá iba takto okrajovo. Ako povedala, napriek podmienkam, v ktorých funguje Zväz, majú dobré výsledky. „Ľudia majú záujem o naše programy, naše podujatia sú populárne,“ povedala, a zdôraznila, že najväčšia práca sa odvádza priamo na mieste, v pobočkách a v obciach.

Po vyhodnotení a schválení činnosti Finančného výboru a správy o verejnoprospešnosti ZSM za rok 2013, prijali aj správu o činnosti Verejnoprospešnej nadácie ZSM.

Delegáti sa rozhodli modifikovať stanovy našej najpočetnejšej spoločenskej organizácie vzhľadom na zmenené právne predpisy, ktoré vstúpili do platnosti v marci. Počas modifikácie rozhodli aj o tom, že zlúčia sarvašskú a békeščabiansku pobočku, čiže aj Predsedníctvo bude sedemčlenné a odteraz budú členov predsedníctva a predsedu voliť verejne. Zhodli sa aj na tom, že odteraz môže ZSM vyradiť člena zo svojich radov.

Vzhľadom na zmenené stanovy museli delegáti modifikovať aj organizačný poriadok ZSM. Potom nasledovala voľba kandidačného výboru, abdikácia predsedníčky a členov predsedníctva a voľba nového predsedu, členov predsedníctva a finančného výboru nadácie.

Postu predsedníčky Verejnoprospešnej nadácie ZSM sa vzdala Anna Divičanová, ktorá ani nekandidovala. Za nového predsedu zvolili Mateja Šipického, ktorý sa pre náhle ochorenie nezúčastnil na zasadnutí, ale post vopred prijal v prípade dôvery delegátov. A. Divičanová vo svojom príhovore zdôraznila, že nadácia ZSM je pre všetkých Slovákov a nikdy neboli vyradené súbehy kvôli „zemepisnej polohe“, alebo inej odlišnosti.

Nasledovalo schválenie plánu činnosti ZSM na rok 2014, v ktorom figurujú pravidelné podujatia a známe aktivity a schválenie návrhu rozpočtu ZSM na rok 2014.

Delegáti VZ ZSM hovorili aj o októbrových voľbách do slovenských samospráv. Jednohlasne prijali výzvu, v ktorej sa o. i. píše: „ZSM bude určite jedným z najsilnejších nominačných subjektov, pričom o partnerskú spoluprácu sa bude usilovať s každým zo svojich potenciálnych partnerov. Netajeným cieľom ZSM dokonca je, aby sa podarilo vytvoriť spoločnú kandidačnú listinu všetkých slovenských nominačných organizácií.“ Ďalej sa zhodli v tom, že v súčasnej situácii je najlepšie pre Slovákov v Maďarsku to, aby sa spojili nominačné organizácie a vytvorili spoločnú kandidačnú listinu do VZ CSSM a zároveň sa zaviazali, že budú nabádať ľudí k registrácii na zoznam slovenských voličov. Vedúcim delegácie na rokovaniach s nominačnými organizáciami bude M. Šipický.

Po prijatí nových členov na základe prihlášok, ktoré predložili Predsedníctvu ZSM a informácii o členovi, ktorý zo zväzu vystúpil, sa delegáti rozišli s tým, že sa stretnú na slovenskej ambasáde na populárnom podujatí Slovenská gazdinka.

(ef)

Na stretnutí v Moldave nad Bodvou

Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná škola a žiacky domov v Novom Meste pod Šiatrom sa začiatkom mája zúčastnila na záverečnom partnerskom stretnutí v rámci svojho dvojročného školského vzdelávacieho projektu Comenius pod názvom Od Ikara po medziplanetárne lety.

Hostiteľmi stretnutia siedmich partnerských škôl z Grécka, Maďarska, Litvy, Portugalska, Rumunska, Slovenska a Turecka boli žiaci, rodičia a učiteľský zbor ZŠ na ulici Severná v Moldave nad Bodvou. V odbornej časti programu zabezpečili návštevu košického leteckého múzea a priestorov Vysokej školy technickej, kde si účastníci so záujmom pozreli nové trenažéry, na ktorých sa učia budúci piloti. Okrem simulátorov veľkým zážitkom bolo sedieť v modeli stíhačky typu MIG-21. Program o planétach a súhvezdiach našej Slnečnej sústavy si žiaci mohli pozrieť v planetáriu Slovenského technického múzea. Počas jednodňového výletu vo Vysokých Tatrách sa žiaci vyviezli lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso až do výšky 1751 metrov nad morom. Tam si mohli pozrieť observatórium a pleso, ktoré je ľadovcového pôvodu. Napriek tomu, že bol máj, bolo tam ešte stále veľa snehu. Cestou domov sa účastníci stretnutia zastavili aj pri jednom z najväčších hradných komplexov strednej Európy, Špišskom hrade, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Neminuli ani historické námestie mesta Levoča, ktoré patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Žiaci sa v škole venovali aj tvorivým dielňam, počas ktorých si z dreva zhotovili slnečné hodiny a kaleidoskop z troch rovinných zrkadiel. Získali tak zručnosť v oblasti fyziky. No nebola to jediná zručnosť, v ktorej napredovali, veď tým, že bývali u slovenských rodín, si rozvíjali aj slovenskú slovnú zásobu. Rozprávali tak po slovensky, maďarsky, ale aj anglicky.

V záverečný večer stretnutia na hlavnom námestí Moldavy nad Bodvou, ktoré sa pýši majestátnym rímskokatolíckym kostolom, si žiaci, učitelia a hosťujúce rodiny do vzduchu púšťali balóny priateľstva. Stretnutie sa skončilo naozaj veľkolepo, keď po tejto aktivite ešte odštartovali ohňostroj. Vďaka patrí riaditeľke hosťujúcej základnej školy Helene Dubinskej, s ktorou novomestská základná škola spolupracuje už pomaly piaty rok a mieni v spolupráci pokračovať aj po skončení spomínaného projektu.

(jk)

Neklesá záujem o súťaž zo slovenčiny

V budapeštianskej slovenskej škole usporiadal Inštitút na výskum a rozvoj školstva (OFI) 29. apríla celoštátnu študijnú súťaž pre žiakov základných škôl.

Je potešiteľné, že do tejto súťaže sa z roka na rok prihlasujú žiaci zo všetkých typov škôl a zaujímavé je aj to, že sa hlásia do súťaže zo slovenskej vzdelanosti, v ktorej si preverujú svoje vedomosti už vyše desať rokov. Od minulého roku organizuje podujatie nová referentka OFI Mária Pintérová Jurkovičová, ktorá poznamenala, že na tradičnej súťaži sa zúčastňujú žiaci z dvoch typov škôl: zo slovenských a z tých, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Do súťaže sa prihlásilo 36 žiakov z I. kategórie, 61 žiakov z II. kategórie a do súťaže zo slovenskej vzdelanosti 50 žiakov. Všetci robili písomné testy vo svojich školách vo februári a najlepší postúpili do ústneho kola, ktoré sa uskutočnilo v apríli v Budapešti, z I. kategórie 8 žiakov, z druhej kategórie 16 žiakov a zo slovenskej vzdelanosti 13 žiakov. Komunikačnú súťaž zo slovenskej literatúry a jazyka usporadúva inštitút už skoro dvadsať rokov a záujem o ňu zo strany škôl neklesá, naopak, badať istý nárast počtu účastníkov. V tomto roku dokonca prišli aj z takej obce, z ktorej sa predtým neprihlásil nikto. Je to súťaž, v ktorej majú žiaci základných škôl možnosť zmerať si sily zo slovenského jazyka, preukázať svoje znalosti pred ľuďmi, s ktorými sa stretli po prvý raz, a nielen pred svojimi pedagógmi, čo im môže pomôcť, napríklad pri príprave na jazykovú skúšku.

Súťažiaci sa zišli v knižnici budapeštianskej slovenskej školy, kde ich privítala riaditeľka inštitúcie Júlia Szabová Marloková a uviedla krátky kultúrny program. Elizabeth Kollárová zarecitovala báseň na privítanie. Žiakov slovenských škôl „skúšali“ školská referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Mária Mateidesová, riaditeľ Munkácsyho múzea Juraj Ando a redaktor Ján Benčík. Znalosti žiakov škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet, preverili Agneša Lesfalviová Csengődiová, Annamária Seifertová a Tibor Lesfalvi. Organizátorka po privítaní a predstavení porôt informovala účastníkov o priebehu súťaže.

Členovia poroty to nemali ani tentoraz ľahké. Museli vybrať z dobrých žiakov tých najlepších. Nakoniec konštatovali, že vedomosti žiakov boli na veľmi dobrej úrovni. Člen poroty Tibor Lesfalvi pochválil všetkých súťažiacich a poznamenal, že v tomto roku boli mimoriadne dobre pripravení. V mene poroty sa poďakoval aj za prácu učiteľom, ktorí pripravili svojich zverencov na túto náročnú súťaž. Tento ročník bol zvláštny aj tým, že malý darček dostal každý účastník.

Ako povedal J. Ando, veľmi ich potešilo, že žiaci sa pripravili na súťaž aj zo slovenskej vzdelanosti, pričom nevynechali ani menej zaujímavé témy.

(ef)

Leto v Bratislave

„Slovenský štatistický úrad potvrdil, že v roku 2013 sa v Bratislave ubytovalo v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 26 % viac maďarských turistov a počet prenocovaní dosiahol takmer 25 000 (zvýšenie o 5 %). Priemerná dĺžka prenocovania sa mierne zvýšila na 1,55 dňa.“ Aj tieto informácie sa dozvedeli zástupcovia médií, ktorí prišli 19. mája na tlačovú konferenciu s názvom Leto v Bratislave. Zorganizovali ju Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), Slovenský inštitút v Budapešti (SI) a Bratislavská organizácia cestovného ruchu (Bratislava Tourist Board - BTB). Cieľom tohto stretnutia v budapeštianskom sídle Slovenského inštitútu bolo oboznámiť zástupcov médií s pestrou paletou možností strávenia voľného času v hlavnom meste Slovenskej republiky s osobitným dôrazom na blížiace sa letné programy a podujatia. Po privítacích slovách zástupkyne SACR v Budapešti Sone Jelínkovej a riaditeľa SI Gabriela Hushegyiho nasledovala pôsobivá videoprezentácia Bratislavy, po ktorej sa ujal slova predseda predstavenstva BTB František Stano. Prítomní sa mohli okrem informácií o činnosti BTB dozvedieť, že Bratislava City Card prichádza s novými, rozšírenými službami a poskytuje všetkým domácim a zahraničným návštevníkom Bratislavy najrôznejšie zľavy (napr. na vstupnom vo vybraných múzeách a galériách, na divadelné a koncertné podujatia, v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, bezplatné cestovanie vozidlami miestnej Mestskej hromadnej dopravy, atď.). Pokiaľ plánujete v meste stráviť viac ako deň, určite sa oplatí jej obstaranie - v súčasnosti sa pracuje na tom, aby si ju záujemcovia mohli zakúpiť ešte pred vycestovaním, v Maďarsku. A prečo sa oplatí navštíviť Bratislavu? Jediné hlavné mesto ležiace na hraniciach troch krajín je skvelým východiskovým bodom pre spoznávanie našej stredoeurópskej kultúry pre všetkých záujemcov zo širokého sveta. V meste natrafíte počas leta na množstvo podujatí - v máji najmä na gastronomické, v júni zase na kultúrno-historické, napríklad Pálffyovský piknik na Bratislavskom hrade (7. júna), alebo v poradí už dvanáste Korunovačné slávnosti (20.- 22. júna, tohto roku si Bratislava pripomenie korunováciu 9-ročného Jozefa I. Habsburského z roku 1687) a mnoho ďalších, hoc aj individuálnych programov od výletov za vínom po extrémne športy - od Malých Karpát až po Čunovo. Všetky plánované programy a ďalšie podrobné informácie nájdete na webovej stránke visit.bratislava.sk.

Na záver tlačovej konferencie sa hostitelia postarali aj o to, aby pozvaní zástupcovia médií mohli stráviť nielen v mysli, ale aj v žalúdku lahodné špeciality.

Zlatko Papuček