1 otázka - 1 odpoveď
odpovedá predseda parlamentného Výboru národností žijúcich v Maďarsku Ján Fuzik

- Na základe iniciatívy národnostných hovorcov sa maďarský parlament 26. mája rozhodol, že výbor zastupujúci národnosti sa bude nazývať Výbor národností žijúcich v Maďarsku. Jeho predsedom sa stal slovenský hovorca Ján Fuzik a podpredsedom rómsky hovorca Félix Farkas. Mandát výboru nadobudol účinnosť ten istý deň. Gratulujeme vám k novej funkcii. V čom bude spočívať činnosť parlamentného výboru?

- Je to pocta nielen pre mňa, ale aj pre Slovákov v Maďarsku. Podľa rokovacieho poriadku parlamentu ho tvoria národnostní hovorcovia, resp. národnostní poslanci, keby boli zvolení. Teraz sa pripravuje materiálne a personálne zázemie pre činnosť výboru. Prvé stretnutie už máme za sebou, keď sme sa zišli s vicepremiérom Zsoltom Semjénom a ministrom ľudských zdrojov Zoltánom Balogom. Pripravujeme sa na parlamentné vypočutie ministra, ktorý bude mať v rezorte prácu s národnosťami. Zrejme to bude opäť minister ľudských zdrojov. Nová vláda zloží prísahu 6. júna. Medzitým pripravím na prvé zasadanie stanovy alebo ciele výboru a dohodneme sa aj na konkrétnych úlohách.

Náš výbor bol založený zo 16 parlamentných výborov medzi poslednými, preto národnostní hovorcovia boli netrpezliví. O konkrétnu prácu pôjde až na jeseň, lebo dva týždne po založení novej vlády sa začnú letné parlamentné prázdniny. Máme však konkrétne predstavy o pozmeňovacích návrhoch niektorých zákonov, ktoré by mohla prerokovať vláda. Ide napríklad o zákon o voľbách národnostných samospráv. V predošlom zákone bolo zakotvené, že kandidačné organizácie majú pôsobiť aspoň tri roky pred voľbami a majú vykonávať prácu v prospech niektorej národnosti, v novom zákone o národnostiach táto stať bola vypustená a národnostní hovorcovia sa obávajú, že sa to môže zneužiť. Okrem toho máme konkrétne námety aj v oblasti školstva, vychádzajúc z rokovaní s delegáciou z Níže, kde hrozí, že triedy, ktoré majú menej ako 14 žiakov, zlúčia s triedami iných škôl. Chceme navrhnúť, aby v prípade ôsmich žiakov sa nielen založila slovenská trieda, ale aby samostatnú slovenskú triedu nebolo možné zlúčiť s maďarskou. Medzi hlavnými oblasťami činnosti nášho výboru bude aj financovanie samosprávneho systému - tak celoštátnych národnostných samospráv, ktoré nemajú administratívne zázemie na vykonávanie činností súvisiacich s prevzatím niektorých inštitúcií, ako aj miestnych samospráv. Chceli by sme prehodnotiť systém bodov v oblasti diferencovanej podpory podľa činnosti, ale aj financovanie občianskych organizácií, kde badáme nezrovnalosti.

Chceme sa zapojiť do prípravy rozpočtového zákona už v polovici leta a samozrejme hodnotiť skúsenosti národnostných parlamentných volieb, a neskôr aj komunálnych volieb. Mali by sme nájsť riešenie aj na to, že nemáme v pléne hlasovacie právo. Chceme získať z radov poslancov prívržencov, ktorí presadia naše návrhy vo výboroch, najmä v novom legislatívnom výbore parlamentu. Okrem toho národnostný hovorca bude mať možnosť podávať pozmeňovacie návrhy.

Ako predseda výboru národností sa zúčastním 3-4 razy za polrok na zasadaní grémia parlamentných výborov, kde sa budú prerokovávať aktuálne problémy.

(ef)

15. benefičný bál sarvašskej školy v znamení džungle

V Slovenskej základnej škole v Sarvaši sa konal 17. mája 15. benifičný bál. Škola sa otvorila nielen pre rodičov a pedagógov školy, ale aj pre priateľov a vzácnych hostí. Tento jubilejný bál sa niesol v znamení džungle. Džungľa je hustý, ťažko prístupný tropický les, nepreniknuteľná divočina, nedotknutá ľudským zásahom. Tento motív sa stal symbolom bálu, symbolom ochrany prírody v tomto uponáhľanom svete.

V priebehu niekoľkých týždňov škola žila prípravou na tento výnimočný okamžik. Na školskom dvore požiarnici postavili „šiator”, ktorý tento rok roztancovalo viac ako 520 hostí.

Interiér sa pod šikovnými rukami učiteliek menil akoby zázrakom na svet divokých zvierat a tropických rastlín, rozkvitnutých bromélií, hompáľajúcich sa lián. Priestorom sa vznášali pestrofarebné papagáje, motýle. Kto mal chuť odhaliť, ako to v džungli naozaj vyzerá, natrafil hneď na niekoľko možností. Pódium tvorili zvieratá ako leopard, opica a v konároch ukrytý nebezpečný had. Stoly zdobili orchidey, ktoré vytvorili šikovné ruky z krepového papiera a tenkého drôtika. Nad hlavami prítomných sa vznášal nádherný lianový porast. Celá sála dýchala atmosférou džungle.

Pozvanie na bál prijali aj vzácni hostia, generálny konzul SR Štefan Daňo, predseda CSSM Ján Fuzik, podpredseda CSSM František Zelman, parlamentný poslanec Béla Dankó, primátor mesta Sarvaš Michal Babák, prednosta miestneho úradu Ján Melis, viceprimátor Zoltán Besenczy, župný poslanec Ferenc Závoda a ďalší vedúci predstavitelia inštitúcií. Každý rok si títo hostia zladia svoje oblečenie s témou bálu.

Riaditeľka školy Zuzana Medveďová srdečne privítala vzácnych hostí, ako aj všetkých rodičov a prítomných. Nasledoval výnimočný program. Malí prváčikovia sa zmenili na pestrofarebné papagáje neposlučne poskakujúce v rytme hudby. Nádherný motýlí tanec predviedli piataci slovenskej školy.

Rodičia opäť prítomných nesklamali. Mladé mamičky v oblečení divokých šeliem predviedli tanec, ktorý bol spojením dokonalosti ženskej krásy a ladnosti pohybu. Divosi hlboko v džungli kanibalizmus našťastie iba imitovali. Zvíťazila ľudskosť.

Vzápätí na pódium autobusom Ikarus dorazili turisti. Riaditeľka Zuzana Medveďová predviedla svoje riadiace schopnosti zvládnutím aj takejto divočiny. Motýle do zbierky pribúdali jedna radosť. Zástupkyňa riaditeľky školy Zuzana Nyemcsoková jej aj v tejto situácii bola pravou rukou. Do džungle domorodcov, turistov, motýľov a papagájov zablúdila dáma z vyššej spoločnosti - Anna Kondácsová. Spoločný program učiteľov a rodičov sa takisto niesol v rytme džungle. Kvalitný program pripravila učiteľka tanca Renáta Pirošová, ktorá naučila deti premyslenú tanečnú choreografiu. Pod choreografiu učiteľov sa podpísala Erika Sinková. Potom už všetko nabralo rýchly spád. Nasledovala chutná večera, po nej zábava, ktorá trvala až do bieleho rána. Súčasťou bálu je tradične i bohatá tombola a mačka vo vreci, ktoré okrem radosti v očiach výhercov prispejú aj nadácii školy.

O spolupráci učiteľov a rodičov školy svedčí aj nasledujúci deň po bále, keď spolu so žiakmi vrátili školský dvor do pôvodného stavu v priebehu niekoľkých hodín. Cieľ priateľského večera bol opäť splnený, veď bál je spoločenská udalosť a zároveň najvyššia forma tanečnej zábavy.

Dovidenia o rok, priatelia!

Alena Kosc

Deň národností a spoločenských organizácií v III. obvode

Národnostné samosprávy a spoločenské organizácie pôsobiace v III. obvode Budapešti zorganizovali 25. mája už tradične svoj deň v spoločenskom dome na Čobánskom námestí (Csobánka tér).

V rámci tohto dňa majú možnosť nielen prezentovať svoju kultúru a tradície, ale aj svoje výsledky za ostatný rok. V prípade Slovenskej samosprávy III. obvodu, ktorú vedie František Križan, je to značná publikačná činnosť. V obvode žije totiž aktívny prozaik a bývalý šéfredaktor nášho týždenníka Zoltán Bárkányi Valkán, ktorého zbierky krátkych próz vždy podporuje aj slovenská samospráva. Hlavnú záštitu nad touto v poradí piatou veľkolepou akciou mal starosta III. obvodu hlavného mesta Balázs Bús, ktorý aj slávnostne otvoril celodenný program. Vo svojom otváracom prejave zdôraznil, že bez činnosti občianskych združení a národnostných samospráv je nepredstaviteľný politický, spoločenský, kultúrny a športový život v obvode. Podčiarkol, že obvodná samospráva si vysoko cení ich prácu. Po otváracej slávnosti, kde privítal účastníkov aj F. Križan, programy prebiehali na troch miestach: v hale, kde boli stánky a stoly občianskych združení a národnostných samospráv, v divadelnej sále i na dvore. Každý návštevník si tu prišiel na svoje. Na dvore sa v kotlíkoch varil guláš a perkelt, čo potom kuchári zadarmo ponúkali. Medzitým na javisku divadelnej sály sa striedali programy rôznych občianskych združení i národnostných samospráv. Spomedzi vystupujúcich súborov zaslúžene vynikal náš folklórny spolok Lipa, ktorý sem zavítal na pozvanie obvodnej slovenskej samosprávy a zatancoval najnovšiu choreografiu V. Urbana Abovské tance. Pre deti boli pripravené remeselnícke dielne a rôzne športové aktivity.

(ef)

Na Dni Segedína sa predstavili aj národnosti

V sídle Čongrádskej župy aj tohto roku usporiadali sériu podujatí pod hlavičkou Deň Segedína. Od 16. do 25. mája sa prezentovali stovky vystupujúcich v rámci programovej kavalkády na Námestí dómu. Miestni obyvatelia i hostia sa občerstvovali v Gastrodvore na Klauzálovom námestí a na Segedínskom vínnom festivale. Komu po tom všetkom ostali ešte nejaké forinty, mohol sa ich zbaviť na remeselníckych trhoch.

Na tomto populárnom podujatí sa tradične prezentujú aj Slováci. Národnostný galaprogram sa konal 24. mája na Dugoničovom námestí. Otvoril ho folklórny súbor Sálašan z Nadlaku - reprezentatívny súbor Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. V kultúrnom stredisku Agóra Alberta Szent-Györgyiho sa mohli záujemcovia zúčastniť na moderovanom čítaní so slovenským spisovateľom, režisérom a scenáristom Petrom Karpinským. Moderátorkou besedy bola slovenská lektorka Segedínskej univerzity Stanislava Zajacová. Slovenský program, ktorý si nenechal ujsť ani predseda CSSM a národnostný hovorca v maďarskom parlamente Ján Fuzik, uzavrelo vystúpenie Divadla Vertigo pri CSSM. Viola Thirringová, Denisa Dérová a Mátyás Dráfi predstavili milovníkom divadla hru Dušana Širokého Keď dozrel čas.

(Sprac. zp)

Na Dňoch mesta spomínali aj níreďházski Slováci

Potomkovia zakladateľov najvýchodnejšieho župného mesta Maďarska spomínali na svojich predkov začiatkom mája na Dňoch Níreďházy. Centrálne oslavy sa konali pri soche zakladateľov mesta. Socha v centre mesta, znázorňujúca grófa Károlyiho, ako pozýva do oblasti dnešnej Níreďházy sarvašského čižmárskeho majstra Petrikoviča spolu s ďalšími osadníkmi a s mapkou mesta, kde nájdeme aj dve najväčšie ulice: Sarvašskú a voľakedajšiu Čabiansku. Bolo to pred 261 rokmi, keď znovu založili tirpácke mesto dolnozemskí Slováci, ktorých prijalo medzi seba vtedajších 500 obyvateľov. V prvej etape sem prišlo 214 slovenských rodín zo Sarvaša, Békešskej Čaby, Poľného Berinčoku, Slovenského Komlóša, Orošházy a Gyuly, ako aj ďalších 117 rodín z horniackych stolíc: Boršodskej, Gemerskej, Hontianskej, Novohradskej a Zvolenskej. V roku 1786 malo toto poddanské mesto Károlyiovcov a neskôr Dessewffyovcov okolo 7 500 obyvateľov. Dnes má toto mesto viac ako 120 tisíc obyvateľov, medzi nimi viacerých so slovenskými koreňmi.

Pri príležitosti Dní mesta slovenská samospráva spolu s Níršéckym spolkom tirpáckej ľudovej hudby pripravila slávnosť, na ktorej po slovensky a po maďarsky zneli piesne a súbor predviedol ľudové tance. Na oslave sa zúčastnila aj viceprimátorka mesta Tímea Kósová, ktorá sa v mene vedenia mesta poďakovala Slovákom za príkladnú spoluprácu.

V rámci slávnosti odovzdali členom spolku na čele s jeho vedúcim Jánom Bánsekom diplom Za významný počin v zachovávaní tradícií.

Organizátori s láskou spomínali aj na nedávno zosnulého dlhoročného člena spolku Jozefa Márkusa a aj jemu udelili posmrtný diplom za vyše dvadsaťročnú prácu v prospech zachovávania slovenských tradícií.

Členovia tanečného súboru Sedmokráska potom zatancovali slovenské a maďarské ľudové tance. Na záver slávnosti nemohla chýbať ochutnávka slovenských špecialít a slovenskú gastronomickú pochúťku - kapustové pagáčiky - podávali aj na druhý deň počas osláv Dní mesta.

V mene slovenského zboru jeho predsedníčka Katarína Palkovičová položila veniec k pamätnej tabuli na múre mestského úradu.

(ef)

XV. Slovenská gazdinka - stretnutie Sloveniek so Slovenkou
Kultúrny i gastronomický zážitok v príjemnej spoločnosti

„Pätnásťkrát privítali štyria slovenskí veľvyslanci účastníkov pre nás prvého stretnutia Sloveniek so Slovenkou. Dúfam, že nasledujúcich 4 - 5 rokov sa budeme my tešiť na túto peknú tradíciu.“ Po poslednom tóne hymnickej piesne Daj Boh šťastia tejto zemi týmito slovami uviedol tohtoročnú Slovenskú gazdinku veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Rastislav Káčer.

V mene svojom i v mene svojej manželky privítal prítomných, zvlášť sa poďakoval za účasť predsedovi Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Igorovi Furdíkovi.Hlavná organizátorka stretnutia, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková vyslovila radosť z toho, že sa neprerušila táto krásna tradícia, za čo sú vďační veľvyslancovi, ktorý v sobotu 24. mája poskytol priestory rezidencie našim gazdinkám. „Keďže mottom tohtoročnej akcie sú slová piesne Po nábreží koník beží Skadiaľ som, stadiaľ som, slovenského rodu som, diskusné fórum bude priestorom, aby sme sa svojim hostiteľom predstavili... U nás je zvykom, že kto príde prvý raz na návštevu, podaruje vajíčko. My sme vám priniesli podkované vajíčko z Veňarcu s prianím, nech vám podkovičky prinesú šťastie.“

R. Egyedová Baráneková po tomto milom úvode predstavila ďalších hostí - riaditeľa Slovenského inštitútu Gabriela Hushegyiho, jeho manželku a radcu, zástupcu veľvyslanca Metoda Špačka, ktorý zo strany veľvyslanectva organizačne zabezpečoval tieto stretnutia a v týchto dňoch končí svoju misiu v Budapešti. Zároveň predstavila porotu. Tejto neľahkej úlohy sa ujali popri veľvyslancovi a riaditeľovi Slovenského inštitútu zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik, spisovateľ Zoltán Bárkányi, tajomník Verejnoprospešnej nadácie ZSM Imrich Fuhl a zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová.

Viac ako 80 účastníkov sa presunulo do sály, kde boli vystavené koláče a zákusky, aby sa nadchli pohľadom na takmer štyridsať druhov sladkých a slaných koláčikov. Veľvyslanec zaželal gazdinkám veľa úspechov a otvoril výstavu.

Zatiaľ čo porota ochutnávala, Slovenky z najrôznejších kútov Maďarska - od Novohradu po Békešskú župu a od Zemplína po západný cíp Komárňanskej župy - sledovali kultúrny program. Potešili sa a odpočinuli si pri vystúpeniach sestier Anky, Žofky a Vierky Komjáthiových z Veňarca, ako aj speváckej, hudobnej a tanečnej zložky folklórneho súboru Hron z Krupiny. Mnohé boli na nohách od skorého rána, aby napiekli niečo nové alebo tradičné, niečo, čo by chutilo a čo by zaujalo porotu, ale aj účastníkov stretnutia. Keď k tomu pripočítame aj dve - tri hodiny na cestu, skutočne mali za sebou krátku noc a pôžitok z kultúrneho programu bol odmenou za ich obetavosť. Záverečná pieseň Po nábreží koník beží, ktorú spoločne zaspievali všetci prítomní, uviedla diskusné fórum Stretnutia Sloveniek so Slovenkou. Príhovory našich žien si pozorne vypočuli veľvyslanec Rastislav Káčer s manželkou a predseda ÚSŽZ Igor Furdík, fórum moderovala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Prvá sa prihovorila predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Stručne predstavila činnosť ich zboru a zdôraznila, že bez dotácií, ktoré dostávajú zo Slovenska, by nemohli realizovať tradičné programy pre početnú slovenskú komunitu v hlavnom meste Maďarska. Poďakovala sa za podporu, veď vďaka nej mohli napríklad vlani v Blatnohrade (Zalavár) odhaliť pamätník sv. Cyrila a Metoda. Informovala prítomných, že 22. júna organizuje ich zbor v Blatnohrade oslavy 1. výročia odhalenia súsošia a potešila by sa, keby na ne zavítalo čo najviac našich Slovákov. Novinárka, prekladateľka a tlmočníčka Alžbeta Hollerová Račková hovorila o dôležitosti podpory, ktorú udeľuje Slovenská republika na tlačové výdavky Ľudových novín a vyslovila nádej, že to tak bude aj v budúcnosti. Ako rodáčka zo Slovenského Komlóša a členka vedenia Klubu priateľov Slovenského Komlóša v Budapešti predstavila činnosť organizácie, zdôraznila svornosť jej členov, spätosť s rodákmi a rodiskom, ich snahu zachovávať zvyky a ľudové tradície. Predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňanskej župy Mária Nagyová uviedla, že v župe pôsobí 10 miestnych slovenských volených zborov. Momentálne im spôsobuje problémy registrácia voličov. Pred jesennými komunálnymi voľbami musia presviedčať ľudí, aby sa smelo zapísali do zoznamu národnostných voličov, veď tentoraz - na rozdiel od parlamentných volieb - neprídu o žiadnu možnosť voliť. Informovala o tom, že 28. júna usporiada obec Čív, kde bola dlhé roky starostkou a kde je členkou miestnej slovenskej samosprávy, oslavy 315. výročia príchodu slovenských predkov, na ktoré prítomných srdečne pozvala. Dlhoročná národnostná referentka mesta Békešská Čaba a aktivistka Zväzu Slovákov v Maďarsku Helena Somogyiová hovorila o slovenskom živote v meste. Zdôraznila plodnú spoluprácu s početnými partnerskými mestami na Slovensku a úspešnú činnosť slovenskej materskej a základnej školy a gymnázia. Moderátorka fóra pozvala prítomných na 18. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku do Banky, ktorý sa tohto roku uskutoční 27. júla. V diskusii sa o slovo prihlásila aj mládež - študentky práva Anna Feketeová z Mlynkov a Mariana Feketeová z Dabašu - Šáre sa zaujímali o možnosť študovať slovenský jazyk na Slovensku. Ako ich informoval I. Furdík, je možnosť zúčastniť sa napríklad na SAS-e. Maďarsko dostáva každý rok istú kvótu, študentky sa môžu uchádzať o účasť u organizácie, ktorá sprostredkúva výber uchádzačov. Farárka slovenského evanjelického zboru v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová hovorila o 153-ročnej histórii ich zboru, o obdobiach jeho rozkvetu, ale i o ťažkostiach, v ktorých sa neraz ocitol.

Hostia si vypočuli príhovory a po fóre sa všetci spoločne presunuli k bohato prestretému stolu, aby sa dozvedeli rozhodnutie poroty. Kým odzneli mená výhercov, mohli sme si obzerať úhľadne zoradené medovníky, žerbo rezy, jahodové kocky, išlerky, rôzne záviny, fánky, ale aj syrové tyčinky, kapustné pagáčiky a drobné pečivo. V kategórii slaných koláčov získali ceny Jolana Pepová z Veľkého Bánhedešu, Anna Tóthová z Orosláňu, Alžbeta Monoštoriová z Békešskej Čaby a Mária Nagyová z Čívu. V kategórii zákuskov porote najviac chutili koláčiky Magdalény Molnárovej z Orosláňu, Anny Crnečkej z Tardošu, Anny Tóthovej z Orosláňu, Anny Süvegesovej zo Šárišápu, Anny Bartovej z Poľného Berinčoku, Ruženky Egyedovej Baránekovej zo Šalgotarjánu, Kataríny Jánskej z Mlynkov, Alžbety Gömöriovej z Čabačudu, Zuzany Pipíšovej zo Slovenského Komlóša, Veroniky Árendášovej z Tardošu, Žofie Štrbikovej z Kétšopronu, Margity Ficzerovej z Eleku, Alžbety Dobraovej z Veľkého Bánhedešu, Mariany Feketeovej z Dabašu a Etelky Adamikovej z Irminčoku. Cenu Slovenského inštitútu získala Helena Somogyiová z Békešskej Čaby.

Na základe vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že vynikajúce boli nielen ocenené koláčiky. Môj názor potvrdili aj viacerí účastníci, s ktorými sa mi podarilo zhovárať. Som presvedčená, že nik z nás, ktorí sme sa v tú slnečnú, priam letnú májovú sobotu vybrali na Slovenskú gazdinku, neoľutoval. Z rezidencie slovenského veľvyslanectva sme si odniesli krásny kultúrny i gastronomický zážitok, ale predovšetkým sme v elegantnom prostredí strávili príjemné chvíle v milej spoločnosti.

V. Zsákaiová Držíková

Slavistická konferencia v Budapešti

Inštitút balticko-slovanskej filológie Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti (FF ELTE) usporiadal medzinárodnú konferenciu pre študentov slavistiky. Konferencia poslucháčov slavistiky je jedným z najdôležitejších vedeckých podujatí inštitútu, ktoré vlani Študentská samospráva ELTE (ELTE EHÖK) zvolila za najlepšie vedecké podujatie roku 2013.

Na slávnostné otvorenie 4. Konferencie poslucháčov slavistiky prišiel aj prodekan FF ELTE Dr. Géza Orlovszky, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol dôležitosť maďarsko-slovanských jazykových kontaktov, ktoré dodnes skúmajú na FF ELTE. Účastníkov konferencie privítal aj vedúci inštitútu Dr. István Lukács a hlavný organizátor konferencie Dr. Aleksander Urkom. Na záver slávnostného otvorenia Juraj Rágyanszki informoval účastníkov o programe. Na konferenciu prišlo okolo 60 poslucháčov a doktorandov z univerzít a z akademických ústavov z Bieloruska, Česka, Chorvátska, Nemecka, Ruska, Srbska, Slovenska a Slovinska, ale prednášali aj poslucháči a doktorandi Inštitútu balticko-slovanskej filológie FF ELTE.

Cieľom organizátorov bolo, aby sa mladí výskumníci a poslucháči, ktorí sa venujú slovanským jazykom, literatúram, dejinám a kultúram, stretli, porovnali výsledky svojich výskumov a mali priestor na výmenu názorov a skúseností na vysokej vedeckej úrovni. Prednášky účastníkov sa konali v jedenástich sekciách, ktoré rovnako viedli domáci i zahraniční študenti a prednášajúci rozprávali v ľubovoľnom slovanskom jazyku.

Účastníci slovenských sekcií prišli z Katedry slovenského jazyka a Katedry slovenskej literatúry Univerzity Komenského v Bratislave, Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a z Ústavu slovenskej literatúry SAV. V slovenskej sekcii prednášali aj slovakisti Katedry slovanskej filológie FF ELTE. László Koronczi sa vo svojej prednáške zaoberal témou toposu mesta v súčasnej slovenskej próze a Juraj Rágyanszki s translatologickými otázkami maďarského prekladu románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) od Pavla Rankova.

Oficiálna časť konferencie sa skončila prípravou spoločnej fotografie a tanečnou zábavou účastníkov a organizátorov. Na druhý deň študentské zastupiteľstvo študentov slavistiky zorganizovalo fakultatívny program, prehliadku budapeštianskych pozoruhodností. Práca organizátorov ešte neskončila, prednášajúcim poskytli možnosť, aby svoje práce publikovali v elektronickom konferenčnom zborníku, ktorý pravdepodobne vyjde v novom akademickom roku.

Juraj Rágyanszki

Nedeľa plná kvetov

Mesto Sarvaš je známe svojou bohatou zeleňou a krásnou kvetinovou výzdobou, ktorá skrášľuje každý kút mesta i jeho blízke okolie.

Predstavitelia mesta Sarvaš v spolupráci s mestskou firmou Komét kft. pripravili 17. mája 2014 pre obyvateľov peknú akciu. Pomenovali ju Nedeľa plná kvetov.Bola určená všetkým, ktorí majú radi jar, jarné kvety a prebúdzajúcu sa prírodu. Pozvanie prijali aj deti zo všetkých sarvašských škôl. Akcia sa uskutočnila v priestoroch novovybudovaného hudobného pavilónu, kde sa žiaci predstavili pekným kultúrnym programom. Do kvetinového venčeka dobrej nálady prispeli aj žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši. V polhodinovom pestrom programe vyjadrili svoju radosť z jari, ktorá nás konečne obdarila aj teplými slnečnými lúčmi. Slovenské a maďarské piesne a básničky o kvetinkách a o jari potešili prítomných účastníkov tohto kvetinového dňa. Spev žiakov školského spevokolu bol sprevádzaný učiteľmi školy hrou na hudobných nástrojoch. O úsmev na perách a o obdiv sa postarali aj naše tanečnice. Krásny umelecký zážitok pripravili roztancované farebné motýle sprevádzané emotívnou hudbou. Sprievodnou akciou tohto dňa bola aj súťaž o najkrajšie zaranžovanú výsadbu kvetín do pripravených kvetináčov. Zúčastnili sa na nej aj naši žiaci, ktorým pri sadení kvetín nechýbala fantázia a kreativita. Pracovná skupina detí s názvom Konvalinky - Gyöngyvirág k splneniu úlohy pristupovala veľmi zodpovedne. Ako odmenu za svoju prácu dostali pre školu množstvo okrasných rastlín a kvetín. Návštevníci kvetinového podujatia si okrem kultúrneho programu sarvašských detí mohli vybrať z množstva okrasných stromov, kríkov a kvetín a kúpiť tie, ktoré im ponúkali rôzni pestovatelia. K vydarenej akcii mesta prispelo aj dlho očakávané slnečné počasie, ktoré rozjasnilo a rozveselilo tváre všetkých prítomných účastníkov.

Eva Labišáková

Martinskí matičiari v Mlynkoch, Senondreji a Ostrihome

Miestny odbor Matice slovenskej v Martine organizuje pre svojich členov raz ročne výlet s bohatým, národne orientovaným programom. Tohto roku to bola cesta do Maďarska. Už v minulom roku sa výbor rozhodol, že podporí tohtoročný VI. ročník výstupu na vrch Pilíš nad slovenskou dedinkou Mlynky. Avšak májové počasie bolo vrtkavé i nevyspytateľné, a tak museli program upraviť.

Prvá zastávka spoločného výletu bola v Mlynkoch, kde predsedníčka miestnej Slovenskej samosprávy Marta Demjénová pripravila v spolupráci s inými miestnymi odbormi Matice a s folklórnym súborom Jánošík (Partizánske) vynikajúci program. Prestreté bolo na stoloch tak hojne, ako je pre našich krajanov typické. Martinčania si s Pilíšanmi a ostatnými Slovákmi zaspievali i zatancovali a v dobrej nálade sa vybrali do maďarského skanzenu v Senondreji.

Tento maďarský unikát (skanzen s najväčšou rozlohou v Maďarsku) je špecifický železničkou, ktorá rozváža svojich návštevníkov po celom areáli. Personál v dobovom oblečení, staré drevené kostolíky, chalúpky i mlyny vrátili matičiarov do čias 19. storočia.

Poslednou spoločnou zastávkou bola bazilika nad Dunajom v Ostrihome. Tu už delegáciu privítala matičná pracovníčka zo Štúrova, ktorá priblížila dejiny ostrihomského arcibiskupstva, s dôrazom na významných Slovákov. Úžasný pohľad na Dunaj, Pilíšske vrchy, či na detailnú štruktúru náprotivného mestečka Štúrovo, dodali neobyčajnú bodku za výletom.

Ako spomienku na Maďarsko si naši matičiari na slovenskom území, v Štúrove, dali „spomienkové“ rybacie halászlé, segedínsky guláš i čabiansku klobásu.

Zuzana Pavelcová

Celoštátny závinový a gastronomický festival v Malom Kereši

Hoci májové počasie sa sem-tam pohralo s návštevníkmi Celoštátneho závinového a gastronomického festivalu v Malom Kereši, kto sa vybral do centra mesta, určite neoľutoval svoje rozhodnutie. Na pestrej palete programov si všetky vekové kategórie našli činnosť podľa svojho gusta. Podujatie, ktoré onoho času vzniklo z občianskej iniciatívy, tohto roku zorganizovali Samospráva mesta Malý Kereš, Organizácia Slovákov v Malom Kereši pod vedením Zuzany Gmoserovej, miestna slovenská samospráva, komunitné centrum a Publicity AIM s. r. o. Udalosti dvoch dní prebiehali podľa plánov, v súlade so scenárom.

Na otváracej slávnosti sa o dôležitosti zachovávania tradícií a význame spoločne organizovaných podujatí z hľadiska budovania súdržnosti komunity vyjadrili primátor mesta László Domonyi a parlamentný poslanec Sándor Font. Poslanec Font vyzdvihol aj nie každodennú činnosť miestnej organizácie Slovákov v záujme zachovania dedičstva Slovákov - zakladateľov mesta.

Vedenie mesta a organizátori si poctili pamiatku niekdajších zakladateľov Malého Kereša uložením vencov k reliéfu zemepána Wattayho, následne odštartovali pestré programy. Počas dvoch dní sa predstavili malokerešské detské a dospelé folklórne a moderné tanečné skupiny, menovite skupiny „Kiscsicsergők“ a „Csicsergők“, ďalej folklórne skupiny z Dusnoku, Kalocse, Érsekcsanádu a Szakmáru. Priateľské skupiny nainštalovali svoje kotly v „uličke kuchárov“, umelecké výstavy otvorili svoje brány, na pódium vystúpili folklórne skupiny a citarové kapely z okolitých i vzdialenejších slovenských obcí - Dunaegyháze, Dabašu-Šáre, Piliša, Uszódu, Mišky, Soltvadkertu, Kecelu, Orgoványu i Nesvád zo Slovenska. Stretli sa strážcovia tradícií a počas večerných hodín lákali ľudí na hlavné námestie populárni umelci.

Na závinový festival sa prihlásilo 16 skupín s 83 účastníkmi, ktorí očarili degustátorov množstvom tradičných i špeciálnych „rejtešov“. Porota hodnotila 31 druhov závinov. Členovia Organizácie Slovákov v Malom Kereši neúnavne pobehovali a vo všetkom pomáhali hosťom i účastníkom. Z kotlov bolo cítiť vôňu mäsa a kapusty, a vďaka súťažiacim boli stoly bohato obložené aj závinmi. Ako to už v Malom Kerši býva zvykom, nemohol chýbať ani spoločný spev.

Dúfame, že naši hostia sa cítili aspoň tak dobre ako my, a že k nám zvítajú aj počas septembrových dožinkov - do haluškového dvoru.

Zuzana Bodová - zp

Pred 40 rokmi založili ľudový spevokol Ruža v Kondoroši

Pri tejto príležitosti sa zišli 18. mája v Kultúrnom dome a osvetovom inštitúte Ferenca Dérczyho priatelia spevokolu z okolitých miest a obcí. Hostia si už v hale budovy mohli pozrieť výstavu fotografií o histórii jubilujúceho spevokolu. Miestni prichystali pre svojich priateľov chutné „magáne“ a domácu pálenku.

Jubilejnú slávnosť otvorila zástupkyňa predsedu Slovenskej samosprávy Békešskej župy a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kondoroši Judita Krajcsoviczová. Moderátorka pozdravila prítomných aj v mene Istvána Dankóa, syna nedávno zosnulej Zuzany Dankovej, ktorá viedla spevokol Ruža 30 rokov. Vedúci hosťujúcich spevokolov a skupín položili kvetiny k pamätnému miestu vytvorenému zo sviečky a jej fotografií.

„V priebehu 40 rokov sa členovia súboru zúčastnili na každom podujatí, boli aktívnymi občanmi svojho mesta. Ich vedúca Zuzana Danková pozbierala a dala do repertoáru skupiny celý poklad miestnych ľudových piesní. Spevokol vyvinul veľké úsilie v oblasti zachovávania kondorošských tradícií. Ďakujem vám za 40-ročnú prácu a želám vám veľa zdravia, aby ste mohli pokračovať vo svojej činnosti a zapájali ste do tejto práce aj mladých. Veď zachovanie tradícií, odovzdávanie hodnôt našich predkov bude takto úplné.” - týmito slovami ocenil činnosť ľudového spevokolu Béla Dankó. Primátor mesta a parlamentný poslanec na znak uznania tvorivej práce spevokolu odovzdal každému členovi kvetinu.

Pani Látkócziová rozprávala o pôsobení spevokolu za posledných desať rokov. Aj ona vychádzala zo zbierky Zuzany Dankovej. „Má plnú skriňu pozbieraných ľudových piesní. Do posledného okamihu svojho života pomáhala našej speváckej skupine,” zaspomínala si s dojatím terajšia vedúca spevokolu a v slzách dodala: „Prvá pieseň, ktorú sa súbor naučil, bola o Kondoroši.”

S históriou spevokolu oboznámili prítomných knihovníčky Márta Nagyová Godová a Gyöngyi Bájerová Žiaková. Spevokol založili r. 1974 s cieľom zachovať piesne Slovákov a Maďarov žijúcich v Kondoroši. Jeho členovia si v priebehu desaťročí vytvorili dobré styky so spevokolmi v okolí Kondorošu. Kondorošskí speváci boli pravidelnými účastníkmi na národnostných podujatiach v župe a v regióne. Ich úspešnú prácu dokazujú významné ceny: „Nívó“ cena od župy, Pamätná plaketa Za Kondoroš, Zlaté kvalifikácie a cena Zlatý páv od Zväzu speváckych zborov KÓTA.

„Štyridsať rokov je pekný vek - v tom čase som ešte navštevoval gymnázium. Už vtedy som počul o kondorošskej čárde, o ktorej vedeli ľudia v celej krajine.Ale o tom, žetu žijúa pestujú svoju kultúru aj Slováci, som počul prvý raz od spevokolu. Najprv som sa stretol s Kondorošanmi ako novinár. Počul som, že majú bohatý repertoár. Dobre by bolo tú skriňu piesní zachovať a šíriť ich aj naďalej na javisku,” posmeľoval kondorošských spevákov do ďalšej práce vo svojom pozdravnom prejave predseda CSSM a parlamentný hovorca Ján Fuzik.

Starosta priateľskej dediny Tekovské Lužany zo Slovenska Marián Kotora sa pripojil k myšlienke pokračovania v práci so starou legendou o starcovi, ktorý sadil svätojánsky chlieb. „Keď sa ho spýtali, prečo sa pustil do roboty, ktorej plodov sa nedožije, odpovedal takto: - Keď som prišiel na tento svet, dostal som dary zeme, slnka a iné dobrodenia, o ktoré som sa tiež nijako nepričinil. Patrí sa, aby som po sebe tiež niečo zanechal pokoleniam, čo prídu po mne,“ povedal starosta a ďalej sa prihovoril členom spevokolu: „Nadviažuc na posolstvo citovanej starej legendy, je našou povinnosťou po sebe niečo zanechať, nejakú pamiatku, odkaz, smerovanie. Vaše posolstvo vyjadrujete v piesňach, v objavovaní a zachovávaní zvykov a obyčajov. Vaše snaženie je nedoceniteľné a nadovšetko dôležité. Nielen pre nás, ktorým svojimi vystúpeniami spôsobujete radosť a príjemné pocity, ale aj pre generácie, ktoré prídu po nás a budú chcieť vedieť, ako sme žili my, ako žili naši rodičia. V každej piesni je kus života, osudu, zážitkov či spomienok. Každá má svoj odkaz, svojho adresáta. Buďte ešte dlho poštármi dobrých správ. Pretože piesne - aj vďaka vám - tu budú, aj keď my už nebudeme...“ Na záver svojho prejavu informoval obecenstvo o tom, že zastupiteľstvo obce Tekovské Lužany udelilo Zuzane Dankovej cenu in memoriam. Vyznamenanie odovzdal starosta jej synovi Istvánovi Dankovi.

Vedúci spriatelených spevokolov a skupín odovzdali členom jubilujúceho speváckeho zboru darčeky a povzbudili ich peknými slovami. Jubilanti potom zaspievali už spomínanú prvú pesničku o Kondoroši. Pieseň znela dvojjazyčne - s maďarským a slovenským textom -, ako to spievali predkovia Kondorošanov.

„Ľudia sa cítia osamelí, pretože stavajú múry namiesto mostov.” - otvorila kultúrny program spevokolov so slovami Josepha F. Newtona Judita Krajcsoviczová a dodala, že prítomné skupiny stavajú mosty z ľudových piesní. Potom pre radosť prítomných dlho spievali aj priatelia z Čabačudu, Čorvášu, Kétšoproňu, Telekgerendášu a Poľného Berinčoka.

Ildika Očovská

Šachová súťaž v Orošháze a v Sarvaši

Poslednú aprílovú sobotu zorganizovali v Orošháze VIII. ročník šachového turnaja. Sily si zmeralo v deviatich kolách 75 detí, ktoré sa prihlásili na turnaj z miest od Kecskemétu až po Makó.

Spolu súťažili chlapci aj dievčatá nižšieho stupňa, no hodnotení boli osobitne.

Čo sú vlastne šachy a čo je ich základným pravidlom? Šachy sú logickou hrou. Hrajú ho dvaja hráči, jeden má figúrky bielej farby a druhý čiernej farby. Vždy začína hráč, ktorý má figúrky bielej farby. Hráči sa striedajú v ťahu. Šachovnica má 64 políčok, na ktorých zápolí 32 figúrok. Cieľom tejto hry je dať spoluhráčovi šach-mat, to znamená, že máme dostať súperovho kráľa do pasce tak, aby sa nemohol nikam pohnúť, aby nemohol vyhodiť žiadnu súperovu figúrku. Nemôže sa pred neho postaviť ani žiadna jeho figúrka.

Tieto základné pravidlá dobre poznajú zverenci trénera Lajosa Patkoša, ktorý vedie šachový krúžok v Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove v Sarvaši.

Žiačka 4.B triedy Nelli Strehovski skončila na peknom 7. mieste. Úspešnejšie boli dievčatá Fanni Frankó a Marta Petrás, podarilo sa im obsadiť 4. miesto.

Súťaž v Orošháze bola prípravou na celoštátnu súťaž, ktorá sa bude konať v Budapešti.

Žiačka Panna Plentri obsadila 5. miesto.

V Sarvaši pokračovali šachisti 11. mája v súťaži jednotlivcov. Do mestského kola sa zapojili aj žiaci a škôlkari zo sarvašskej základnej školy. Najúspešnejšou škôlkarkou bola Réka Pósa.

V štyroch vekových skupinách boli najšikovnejší:

I. veková skupina - Luca Skorka: 1. miesto, Zsombor Szőcs: 2. miesto,
II. veková skupina - Panna Plentri: 1. miesto, Dzsenifer Koszkocsák: 2. miesto, Gréta Omelka: 2. miesto, Nelli Pápai: 3. miesto,
II/A veková skupina - Nelli Huszárik: 1. miesto, Zsombor Kelemen: 2. miesto,
III. veková skupina - Marta Petrás: 1. miesto, Fanni Frankó: 2. miesto,
IV. veková skupina - Flóra Hipszki: 2. miesto.

Vďaka patrí Lajosovi Patkošovi, ktorý na šachovom krúžku podáva vždy nové informácie o šachových tajomstvách a novinkách. Všetkým blahoželáme.

Zlatica Lišková

Pietna spomienka na maliara Novohradu

Službami Božími, ktoré viedol farár Ján Ďurový, si 4. mája pripomenuli v Dolných Strhároch nášho rodáka Ľudovíta Kubániho pri príležitosti 102. výročia jeho úmrtia. Táto maliarska osobnosť na sklonku 19. a začiatku 20. storočia vstúpila do povedomia verejnosti svojím maliarskym majstrovstvom rôzneho žánru. Jeho prioritou boli oltárne obrazy, avšak obdivoval prírodu pri svojich potulkách a návštevách Novohradu. Rád stvárňoval kone v rôznych obrazových žánroch. Namaľoval okolo 800 obrazov, z čoho sa väčšinou zachovali oltárne obrazy v Novohrade a v Maďarsku. Ostatné obrazy sa nachádzajú v rôznych maďarských galériách a v súkromných zbierkach. Posledná výstava jeho tvorby sa konala v galérii v Prahe v roku 1952. Maliar žil len 57 rokov, trápil sa, keď mu zomrela manželka vo veľmi mladom veku a neostali po ňom žiadni potomkovia. Naša obec je hrdá na svojho rodáka. No dnešná mladá generácia nemá o takéto osobnosti záujem a žiaľ, nie sú zviditeľnení v školských učebniciach. Chcem sa poďakovať Milošovi Beňovi a pracovníkom obecného úradu, ktorí sa podieľali na príprave pietnej spomienky na Ľudovíta Kubániho.

Miestny odbor Matice slovenskej a ECAV v Dolných Strhároch sa zaviazali, že preberú záštitu a starostlivosť nad hrobom maliara Novohradu Ľudovíta Kubániho. A tiež o hrob jeho otca, ktorý bol najdlhšie slúžiacim farárom v našom cirkevnom zbore v Dolných Strhároch. Musela to byť tiež osobnosť, keď toľko slúžil svojim cirkevníkom v jednom ECAV v Dolných Strhároch, kde je aj pochovaný. Okresná organizácia Čemadoku s návrhmi súhlasila. Na pietnej spomienke na nášho rodáka privítali hostí z Maďarska a miestnych občanov predseda Miestneho odboru Matice Slovenskej v Dolných Strhároch Ján Labát a predseda okresnej organizácie Čemadoku Gábor Balog a prapravnuk Peter Liptaj. Položením vencov a poklonením sa nášmu rodákovi Ľudovítovi Kubánimu zazneli nad jeho hrobom verše v podaní bývalej učiteľky Evky Šóšovej a zaspievali mladí umelci z Balašských Ďarmôt. MO Matice slovenskej v Dolných Strhároch ďakuje zúčastneným hosťom z Maďarska, všetkým účinkujúcim a hlavne nášmu farárovi Jánovi Ďurovovi a cirkevnému zboru v Dolných Strhároch za prípravu pohostenia na našej fare pre hostí z rôznych kútov Maďarska.

Ján Labát

Sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce

V nedeľu 8. júna bude sláviť Katolícka cirkev sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorým sa skončí 50-dňové veľkonočné obdobie. Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: ´Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozeliti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ (Sk 2, 1-11)

V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, ktorí v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.

Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku - Svätodušný pondelok.

Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23,15-21 sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút. Pre kresťanov je v prenesenom zmysle tento sviatok takisto vďakyvzdaním za úrodu - Kristovou žatvou je založenie Cirkvi a Turíce sú jej zrodom - teda „narodeninami“.

Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Dnes sa udeľovanie sviatosti birmovania roztiahlo na mnohé týždne a nebirmuje sa už len v dóme ale, aj vo farských spoločenstvách. Prijatie sviatosti birmovania má urobiť z mladých uvedomelých a zodpovedných kresťanov. Sviatosť birmovania (lat. confirmatio = posilnenie) dokonáva a spečaťuje krst a má byť vedomým súhlasom mladých ľudí s vierou a so spojením s Cirkvou. Sviatosť birmovania udeľuje biskup alebo ním poverený kňaz pomazaním krizmovým olejom a vkladaním ruky.

Duch Svätý:

Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica. Takzvaný zázrak jazykov nám pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry.

Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti. Duch Svätý je stredobodom teológie sv. Pavla. Nicejsko - carihradské vyznanie viery pôvodne hovorilo, že Duch Svätý pochádza od Otca. Ale v roku 675 koncil v španielskom meste Braga túto vetu rozšíril a pridal, že pochádza od Otca i Syna. Východné cirkvi odmietali toto rozšírenie prijať. Všeobecný Lyonský (1274) a Florentský (1439) koncil potvrdil platnosť a vieroučnú správnosť náuky, že Svätý Duch pochádza od Otca i Syna.

Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor.

Dary Ducha Svätého:

Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy -schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.

Poznáme 7 darov Ducha Svätého: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej.

Úspech divadla Vertigo v Slovenskom Komlóši

Jednou z kolísok slovenského ochotníckeho divadla v Maďarsku je Slovenský Komlóš. Tunajší Slováci sa už od roku 1907 venujú tejto činnosti. Nedávno nás potešili svojím najnovším predstavením, ktorým zabavili miestnych i hostí z okolitých obcí.

Slovenská národnostná samospráva v Slovenskom Komlóši zorganizovala 11. mája divadelný večierok, v rámci ktorého vystúpilo Divadlo Vertigo, pôsobiace pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, s hrou Naša mačička. Na predstavenie zavítali aj diváci z Veľkého Bánhedešu a z Pitvarošu. Veľká sieň Domu prírody sa takmer zaplnila milovníkmi slovenského divadelníctva.

Garantom dobrej zábavy boli účinkujúci, ktorých komlóšske publikum už dobre pozná, najmä preto, lebo medzi nimi bola aj výborná komička, Komlóšanka Ildika Záluszká. Fašiangový žart Vladimíra Hurbana Vladimírova v jednom dejstve predstavuje jednoduchý príbeh manželov a pokusy dvoch bojovníčok za práva nevinných žien, ktoré sa snažili prekaziť ich šťastie. Predstavenie bolo plné zábavných scén a komických situácií a popri tom nás príbeh zaviedol do jednoduchého sveta pred 100 rokmi, keď ľudí trápili podobné ťažkosti, ako dnes: láska, závisť, túžba a žiaľ.

Popri výborných hereckých výkonoch treba pripomenúť aj réžiu Bibiany Budaiovej a úpravu Daniely Onodiovej, ktoré so svojím profesionálnym prístupom značne prispeli k úspechu predstavenia. Samozrejme nesmieme zabudnúť ani na technickú zložku a rolu hudobníkov, ktorých hra spestrila divadelné predstavenie.

Komlóšske publikum sa obohatilo o krásny umelecký zážitok.

Marianna Bajczerová

Zápolenie v atletike

V sarvašskom Alžbetinom sade sa na športovom ihrisku konali atletické preteky. Mládežnícka organizácia Békéšskej župy usporiadala atletické preteky pre základné školy. Okrem sarvašských škôl sa na týchto atletických pretekoch zúčastnili aj žiaci z Čabačudu a Békešského Svätého Ondreja. Súťažilo sa v štyroch vekových skupinách, osobitne chlapci a dievčatá. Konečné hodnotenie družstiev i jednotlivcov rozhodlo, kto postúpi do župného finále.

Účastníci si svoju šikovnosť a silu zmerali v hode loptičkou, vo vrhu guľou, v skoku do diaľky, v behu na 40, 60,100, 600 a 800 metrov. V nádhernom jarnom počasí nielen zápolenie, ale aj taktika a správne zadelenie síl rozhodli o tom, kto sa postaví na stupeň víťazov. Všetci pretekári bojovali statočne, veď kto by sa nechcel postaviť na stupeň víťazov ako prvý, druhý, tretí, či ako člen družstva.

Slovenskú základnú školu v Sarvaši najúspešnejšie reprezentovali v súťaži jednotlivcov:

veková skupina - Vanda Popka: 3. miesto
veková skupina - Gabriella Molnár: 2. miesto
veková skupina - Viktória Varga: 2. miesto
V štvrtej vekovej skupine sa nepodarilo ani chlapcom, ani dievčatám umiestniť sa na prvých troch miestach. V tretej vekovej skupine chlapci obsadili v súťaži družstiev pekné 3. miesto v zložení Tibor Sárkány, Márk Opavszki, Bence Virág, Bendegúz Tálas.

Najväčší úspech dosiahli žiačky v I. vekovej skupine Fanni Száva, Gréta Márton, Bianka Sebjan-F., Vanda Popka, Vanda Almási, Panna Kasik. V II. vekovej skupine zažiarili Orsolya Petrovszki, Viktória Folytán, Dzsenifer Mogyorósi, Renáta Klimaj, Virág Lipták, Gabriela Molnár.

Postavili sa na stupne víťazov a tým si zabezpečili postup do župného finále, ktoré sa bude konať v Békešskej Čabe. Telocvikári Agneša Kugyelová a Zoltán Fonád majú veľkú zásluhu na úspechoch, veď svojich zverencov zodpovedne pripravili. Všetkým gratulujeme a víťazom držíme palce do finále.

Zlatica Lišková