1 otázka - 1 odpoveď
odpovedá riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a študentského domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová

- Ako by ste zhodnotili končiaci sa školský rok 2013/14 a aké aktivity čakajú na vašich žiakov počas letných prázdnin?

- Máme za sebou mimoriadne ťažký školský rok tak z hľadiska obsahovej práce, ako aj z hľadiska každodennej existencie. V tomto školskom roku sa dovŕšila 19. etapa rekonštrukcie čabianskej školy, čo nám pridalo veľmi veľa úloh - počas celého školského roka sme sa sťahovali z jedného poschodia na druhé, z jednej miestnosti do druhej, ale s radosťou môžeme konštatovať, že tak rekonštrukčné práce, ako aj školský rok sme úspešne dotiahli do konca. Napriek mnohým ťažkostiam hovorím o úspechoch, veď prvýkrát v histórii inštitúcie získali naši žiaci, tak v základnej škole ako aj na gymnáziu, prvé ceny na celoštátnych súťažiach zo slovenského jazyka a literatúry. Samozrejme, úspešnosť výučby nemôžeme hodnotiť len na základe týchto popredných umiestnení, ale myslím si, že tento mimoriadny úspech dodáva mojim kolegom pozitívne impulzy do ďalšej práce. Vážne uvažujeme o ďalšom rozvoji výučby slovenského jazyka a literatúry, aby všetci naši žiaci boli mimoriadne úspešní. Chcela by som vyzdvihnúť aj ďalšie úspechy našich žiakov a to z angličtiny, z ktorej dosiahli pekné výsledky tak na župnej súťaži, ako aj na maturitách a taktiež úspešnú výučbu informatiky, ktorú takmer každý náš končiaci gymnazista ukončil skúškou ECDL (European Computer Driving Licence - Európsky vodičský preukaz na počítače). Toto patrí k úspechom, o ktorých hovorí každý riaditeľ s veľkou radosťou.

Čo sa týka letných aktivít, chceme pokračovať v organizovaní rôznych táborov. Budeme mať jeden vlastný pri Balatone, na ktorom sa zúčastní štyridsať žiakov pod vedením učiteľky Gizely Apatóczkej. V obsahovej náplni tábora, samozrejme, nebudú chýbať národnostné prvky - deti sa budú venovať tradičným ručným prácam Slovákov z Dolnej zeme. Musím ďalej s radosťou konštatovať veľkú motiváciu našich gymnazistov, ktorí sa prihlásili do rôznych táborov na Slovensku organizované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Sme nesmierne vďační, že títo mladí ľudia majú možnosť zúčastniť sa na dlhšom pobyte na Slovensku, a môžu si tak rozširovať svoju slovnú zásobu.

(zp)

Náhoda?

Pred rokom som sa už venovala nešťastnému číslu. Vtedy preto, lebo to bolo 13. číslo novín. Príčinou „recyklácie“ témy je fakt, že zajtra bude piatok trinásteho. V numerológii trinástka znamená neistotu a bolestnú skúsenosť, a podobne negatívne je vnímaný aj piatok. Trinástka je symbolom ukončenia niečoho a aj ja, presne v piatok 13. ukončím pedagogickú vysokú školu. Mať prirodzený rešpekt pred takýmto dňom (piatok trinásteho a štátnica) je žiaduce minimum. Ale netreba sa báť, zatiaľ neplánujem zmenu profesie, len som mala chuť rozšíriť si obzor v pedagogike. Matke štyroch detí vedomosti z pedagogiky a psychológie isto nezaškodia. Ale to som chcela iba na okraj, vráťme sa k nášmu číslu.

Aj národností v Maďarsku je, čuduj sa svete, presne trinásť. Žeby to bola náhoda? Neverím. A v Deň spolupatričnosti 4. júna mal prvé zasadnutie parlamentný výbor pre národnosti žijúce v Maďarsku. Tých náhod je viac než dosť, alebo iba mne to pripadá zvláštne? Hovorcovia národností, teda štátotvorných činiteľov, nemohli byť na spomienkových akciách k Trianonu, lebo v tom istom čase sedeli na zakladajúcom zasadnutí svojho výboru a vypočúvali ministra Baloga, ktorý večer v Dome Maďarstva v rámci programu Tradície, ktoré nás živia - dedičstvo Karpatskej kotliny povedal, že na 4. jún 1920 musíme vždy spomínať a „ak všetko toto absentuje v našich mysliach, úsiliach, vo verejnom vzdelávaní a v národnej stratégii, márne ich hľadáme v našich srdciach, hlavách či životoch.“ Neviem, či národnosti spomenul vo svojom príhovore.

Podľa mojej mienky, keď sa už niečo robí, tak by sa to malo robiť dôsledne a dobre. Naozaj, obrovským pokrokom je, že po vyše dvadsiatich rokoch konečne aj národnosti majú miesto v parlamente. No podobné kroky štátneho vedenia, nezavolať národnosti na oficiálne podujatie, ale zorganizovať im zasadnutie, je viac než nápadné.

(ik)

Slovenský majáles v Čemeri

Hoci počasie prvý májový deň veľmi neprialo, predsa sa podarilo mládencom a mužom na vyzdobenom koči privolať k Slovenskému domu miestnych obyvateľov, aby sa pozreli na postavený máj.

Na dvore Slovenského domu na nich potom čakala zábava. Pre deti boli pripravené staré detské hry, ale aj nafukovací hrad a samozrejme remeselnícke dielne. Dospelí sa mohli zabaviť pri živej hudbe a rôznych tradičných programoch, ako aj pri vystúpení tanečníkov. Program občas prerušil dážď, záujemcov to však neodradilo, aby si pozreli vystúpenia mažoretiek z Mojmíroviec, malých tanečníkov z Nových Zámkov, členov folklórnych súborov Zelený veniec z Čemeru, Pannónia z Malej Tarče a miestnych tanečníkov, členov skupín Číčerke, Furmička vo všetkých vekových kategóriách.

Majáles by nebol majálesom bez prestretého stola a nechýbali ani tentoraz tradičné jedlá našich predkov. Návštevníci mohli ochutnať gerhene, strapačky, fazuľový guláš a rôzne čemerské koláče v Slovenskej kuchyni.

Alžbeta Szabová (ef)

V Cinkote kázal biskup P. Gáncs

Pri príležitosti 315. výročia založenia evanjelickej cirkevnej obce v Cinkote a 5. výročia vybudovania modlitebného domu usporiadali v XVI. obvode Budapešti 29. mája slávnostnú bohoslužbu, na ktorej kázal vedúci biskup evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs.

Ako nás informovala predsedníčka slovenskej samosprávy v XVI. obvode Zuzana Szabová, podujatie bolo príležitosťou, aby pozvali delegáciu z družobnej obce Horná Mičiná. Pred bohoslužbou si účastníci mohli zmerať svoje vedomosti v kvíze o významných udalostiach v živote zboru a premietli film o jeho histórii.

P. Gáncs vo svojej kázni sa zameral jednak na Nanebovstúpenie, ale sa zmienil aj o vine, ktorá znamená nedôveru, prázdnotu a ctižiadostivosť.

Po bohoslužbe sa uskutočnilo agapé, na ktorom v mene zboru miestny farár István Vető sa poďakoval tým, ktorí sa zaslúžili o dostavbu podlažných priestorov modlitebne.

(ef)

Stretnutie škôlkarov v Číve

Jednou z prvoradých úloh Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy je podpora aktivít škôl a materských škôl. Robia to nielen formou doškoľovaní pre učiteľky v materinskom jazyku, ale aj formou stretnutí pre najmenších. Tradičné stretnutie slovenských materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy sa uskutočnilo 16. mája v materskej škole v Číve. Účastníkov privítala vedúca miestnej materskej školy a jaslí Zlatá brána Mária Voderacká, ktorá vyjadrila svoje potešenie z toho, že do Čívu zavítali účastníci stretnutia aj vtedy, „keď nám slniečko na oblohe nesvieti, iba v našom srdci hreje“. Rozprávala o tom, ako sa potešili pred rokom, keď župná slovenská samospráva vybrala práve ich inštitúciu na zorganizovanie tohoročného, v poradí už siedmeho stretnutia. Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka župnej slovenskej samosprávy. Ako Mária Nagyová spomenula, tieto stretnutia sú pre všetkých účastníkov osožné. „Tak sa mi vidí, že sa radi stretávajú učiteľky, ako aj my, poslanci župného zboru a miestnych samospráv sa radi s nimi stretávame, teší nás, že vykonávajú svoju robotu oduševnene. Prajem každému, aby spoznal nových priateľov a aby každý z nás mohol odísť domov tak, že strávil v Číve prekrásny deň,“ povedala. K organizátorom sa pridala aj Obecná samospráva v Číve a starostka obce Bernadett Kosztková Rokolyová tiež pozdravila malých a veľkých hostí a vyzdvihla dôležitosť takého stretnutia, na ktorom sa zídu deti aj ich učiteľky a majú príležitosť lepšie sa spoznať.

V programe vystúpili deti z Čívu, Sílešu a Annavölgyu. Niektorí predstavili miestne detské hry, iní nacvičili kolové hry alebo jednoduchšie choreografie ľudových tancov. Bolo vidieť, že deti veľmi rady vystupujú na verejnosti. Je potešiteľné, že z roka na rok rastie ich úroveň a badať, že sú im tieto kolové a iné detské hry blízke, že ich nepredvádzajú iba na vystúpeniach, ale hravá slovenčina je prítomná v živote každej materskej školy. Snáď najmilšie bol posledný tanec, keď na javisko vyšli všetci účastníci stretnutia. Po programe M. Voderacká odovzdala dvom kolegyniam kytičku kvetov, ako prejav vďaky za celoživotnú prácu vykonanú v prospech detí, nakoľko učiteľky už odišli do dôchodku. Magdolne Feketeovej Kainovej z Kestúca a Judite Reizerovej z Annavölgyu zobrali kvety jej kolegyne.

Po programe čakali deti rôzne remeselnícke dielne v škôlke a učiteľky sa mohli tiež naučiť niečo nové, a to prípravu bábky z drevenej lyžice.

Účastníci stretnutia slovenských materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy sa lúčili s tým, že sa o rok stretnú v Kestúci.

(ef)

XIX. Malotarčianske dni - nová dimenzia
S delegáciou zo slovenskej Beluše

Čitatelia Ľudových novín si v uplynulých rokoch každoročne mohli prečítať informácie o sérii podujatí, ktoré prebiehajú v tomto (aj) Slovákmi obývanom mestečku neďaleko Budapešti v máji. Verným čitateľom nie je neznámy ani fakt, že mesto - z iniciatívy a s pomocou miestnej slovenskej samosprávy - pestuje družobné vzťahy s obcou Beluša na Slovensku, odkiaľ podľa tradície prišli predkovia Malotarčanov.

Tohoročné Malotarčianske dni (16.-18. mája) boli trochu iné. Mesto v rámci programu Európskej únie Európa pre občanov získalo finančnú dotáciu na spoločný projekt Malotarčianske mestské dni a stretnutie partnerských miest pred voľbami do Európskeho parlamentu. Projektovými partnermi, okrem Malej Tarče a Beluše, boli obce Turia (Rumunsko), Laslovo (Chorvátsko) a mesto Radomyśl nad Sanem (Poľsko). Organizátori pripravili naozaj bohatý program, v ktorom okrem kultúrnych podujatí figurovali aj konferencie a gastronomické udalosti. Poďme však pekne po poriadku.

Je už tradíciou, že Malotarčianske dni otvorí podujatie Malotarčianskeho kultúrneho spolku (KIKE). V tomto roku prekvapili záujemcov výstavami, ktoré boli inštalované v Základnej škole Józsefa Simándyho a prezentovali tvorivosť miestnych obyvateľov a tvorcov z okolia. Čo trieda - to výstava. Dve z nich patrili Slovákom. Miestna slovenská samospráva a Osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (OC CSSM) pripravili výstavu čepcov zo štyroch žúp Maďarska. Členka miestneho slovenského zboru, zástupkyňa vedúceho Slovenského regionálneho kultúrneho strediska v Ečeri Katarína Szabová Tóthová a riaditeľka OC CSSM Erika Zemenová Palečková inštalovali výstavu prezentujúcu čepce a ručníky Slovákov z okolia Pešti, z Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej a Békešskej župy. Pre návštevníkov uviedli názvy čepcov v nárečí daného regiónu, ktoré foneticky prepísali aj do maďarčiny, v spisovnej slovenčine a v maďarčine. Ďalšia trieda patrila výstave o minulosti a súčasnosti Beluše. Hostia zo Slovenska okrem ľudových tradícií, tradičného oblečenia a tradičného spôsobu života - vrátane jedál - predstavili záujemcom aj súčasnosť jednej z najväčších obcí Slovenska, neďaleko Trenčína. Pozorní návštevníci si vo vystavených albumoch mohli všimnúť aj fotografie dokumentujúce viac než 10-ročné vzťahy medzi hostiteľským mestom a jeho prvou partnerskou obcou. Otvorenie výstav bolo zároveň slávnostným otvorením série podujatí, na ktorých privítal účastníkov primátor mesta Sándor Solymosi. Do otváracieho ceremoniálu prispeli, a určite vzbudili pozornosť, aj slovenskí vystavovatelia. Výstavu čepcov otvorila Erika Zemenová Palečková oblečená do tradičného odevu vydatej ženy zo Slovenského Komlóša, vedľa nej stáli dve ženy z Jače, tiež v miestnom kroji, ktorého súčasťou boli samozrejme aj čepce. Riaditeľka OC CSSM poukázala na to, že odev vždy odzrkadľoval aj rodinný stav a spoločenské postavenie jeho nositeľa. Hostia z Beluše zaspievali slovenskú ľudovú pieseň z oravského regiónu.

Večer, v Spoločenskom dome Csigaház (Ulita) sa na spoločnej zábave stretli všetci účastníci tohto multikultúrneho podujatia, aby naplnili zmysel programu: nadväzovanie priamych kontaktov medzi občanmi z rôznych členských štátov EÚ. Ako to výstižne sformuloval vedúci jednej z delegácií, medzi obyvateľmi partnerských miest treba vybudovať také pevné vzťahy, aby pretrvali, bez ohľadu na to, kto stojí na čele danej lokality. Prvým krokom vzájomného zoznamovania sa bolo predstavenie a privítanie hostí, čo bolo úlohou hostiteľa, primátora Sándora Solymosiho. Ako prvú pozdravil 16-člennú delegáciu prvej partnerskej obce Malej Tarče, hostí zo Slovenska na čele so starostom Jánom Prekopom a pracovníčkou obecného úradu Soňou Kováčikovou. Pán primátor vo svojom prejave pripomenul, že pôvodné jadro ich mesta bolo slovenské. Medzi projektovými partnermi boli aj dve Maďarmi obývané lokality, Turia z Rumunska a Laslovo z Chorvátska. Za svoju obec, ktorá sa po maďarsky volá Torja, sa prihovoril starosta Attila Daragus, ktorý spomínal na spoločne strávené chvíle na kultúrnych podujatiach, či už v Malej Tarči, alebo v ich obci, vzdialenej 800 km. Obec Laslovo v Slavónsku je známa tým, že v roku 1992, počas vojny na území bývalej Juhoslávie, bola srbskou armádou zrovnaná so zemou. Po šiestich rokoch, v roku 1998 obec znova založili. Na Malotarčianskych dňoch ju zastupovala miestna Nadácia ľudového tanca. Cestu primátora mesta Radomyśl nad Sanem Jana Pyrkosza do Maďarska znemožnili záplavy, ale početná poľská delegácia sa spolu s ostatnými hosťami výborne zabávala až do rána.

Napriek náročnému prvému dňu sa všetci projektoví partneri dostavili na druhý deň na súťaž v príprave jedál na rošte. Belušania priniesli klobásky, kuracie a bravčové mäso, no a - samozrejme - ovčí syr, slaninku a zákusky. Na pitie ponúkali žinčicu a veľmi chutila aj slivovica. Bola to súťaž, v ktorej naozaj vyhrali všetci: tí, ktorí varili, ale aj hostia, ktorí ochutnávali jedlá z rôznych krajín. Kým sa vonku na prírodnom javisku striedali kultúrne skupiny, medzi nimi aj miestni folkloristi pod vedením mladého choreografa Zsolta Szilágyiho, v priestoroch mestského úradu prebiehala konferencia venovaná fungovaniu Európskej únie. Aktuálnosť jej dodali voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa začali niekoľko dní po tomto podujatí. Nasledujúcim bodom programu malo byť fórum podnikateľov zo zúčastnených partnerských miest, avšak pre nepriaznivé počasie sa nakoniec nekonalo. Záverečným programom pre slovenskú delegáciu bolo stretnutie s primátorom Sándorom Solymosim na mestskom úrade v nedeľu predpoludním, kde sa okrem perspektívach spolupráce hovorilo aj o aktuálnych úlohách samospráv súvisiacich s organizačným zabezpečením volieb.

Členmi slovenskej delegácie boli aj riaditeľka školy Edita Horváthová a riaditeľka materskej školy Adriana Čemešová, ktoré rokovali o možnostiach spoločných projektov v programovacom období 2014-2020. Tie by boli pokračovaním úspešných projektov Socrates-Comenius Spoznávame život našich predkov realizovaného od roku 2004 do roku 2007 s finančnou podporou EÚ. Na projektoch sa okrem Beluše a Malej Tarče podieľali aj materské školy z Breitensee (Rakúsko), či Rudziniec (Poľsko) a Bíloviec (Česká republika).

(BR)

Labakan, princezná Palacinka, Víla Kostrnka a ostatní...
Detská divadelná prehliadka Deti deťom

Sarvašská slovenská škola pripomínala 16. mája veľké mravenisko. Po dlhých chodbách pobehovali mladší i starší, menší i väčší, všade sa niečo robilo, chystalo, zdobilo, tak vnútri v škole, ako aj na školskom dvore, kde vyrástol obrovský stan. Na druhý deň sa tu totiž konal tradičný benefičný bál, už 15. v poradí. Stoly v internátnej zborovni, kam sme mali možnosť nahliadnuť, sa prehýbali pod všakovakými prepotrebnými predmetmi - papierovými kvetmi, látkami, farebnými papiermi, ceruzkami, nožnicami, okolo sedeli, alebo chodili dnu a von panie učiteľky. Nuž a do tejto trmy-vrmy sme vpadli ešte aj my - divadelníci, účastníci 21. ročníka prehliadky detskej dramatickej tvorivosti, alebo jednoducho: detskej divadelnej prehliadky Deti deťom, ktorú si pred niekoľkými rokmi zobralo pod svoje krídla Slovenské divadlo Vertigo.

Samotná prehliadka sa konala v sobotu 17. mája v sarvašskom Divadle Cervinus Teátrum, avšak je už dlhoročným zvykom, že väčšina žiakov sem prichádza už v predchádzajúci deň. Stihnúť časovo všetko - skúšky i predstavenia - za jeden deň by bolo takmer nemožné. Hlavným piatkovým popoludňajším programom v žiackom domove (kde bola väčšina účastníkov ubytovaná) i v škole býva preskúšanie predstavení z minuloročných divadelných táborov, organizovaných jednak pre žiakov základných škôl, ale i pre vyššiu vekovú kategóriu - našich mladých. Po počiatočnom miernom, ale naozaj len miernom chaose - tak je to vždy - sa všetko pekne „vyvrbilo“ - žiaci sa rozdelili do skupín, pozreli si záznam z predstavení - a potom sa už pustili do skúšok: žiaci základných škôl im venovali popoludnie, gymnazisti sa mohli všetci stretnúť až večer, pretože niektorí žiaci - študenti - hrali vo viacerých predstaveniach a, pravda, dve naraz skúšať nemôžu. Okrem školy sa súbežne skúšalo aj v divadelnej sále Cervinusu, a síce nové predstavenia - veď je potrebné oboznámiť sa s priestorom, technikou či akustikou, „prejsť si“ neznáme javisko.

V piatok pricestovali do Sarvaša temer všetci žiaci - teda zo slovenských škôl z Budapešti, Slovenského Komlóša, Nového Mesta pod Šiatrom, Békešskej Čaby, ale i z Kétšoproňu a Segedína, ba aj hostia z ďalekého rumunského Bihoru. K nim sa pridali domáci, Sarvašania, spolu na prehliadke vystúpilo vyše 100 detí. V sobotu sa pridali len „zvyšní“ zo Slovenského Komlóša, žiaci, ktorí hrali v novom, súťažnom predstavení.

Na druhý Deň, áno, s veľkým D, o desiatej hodine sa začal divadelný maratón predstavení, a medzitým sa ešte stále skúšalo - a síce gymnazisti v Tešedíkovom múzeu. Počiatočné rozpaky a miernu nervozitu milými slovami rozptýlil - už tradične - predseda Sarvašskej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán a na krátky čas navštívil naše podujatie aj primátor mesta Michal Babák. Nuž, a keď hovoríme, že ide o súťaž, musíme spomenúť porotu, ktorá predstavenia sledovala (a súčasne s deťmi preskúšala táborové predstavenia): metodička detského divadla a dramatickej výchovy Elena Bakošová, hudobný skladateľ, pedagóg profesor Belo Felix a vedúci detského divadelného súboru Ochotníček z Púchova Peter Hudák. Prehliadku otvorili piataci a šiestaci z Nového Mesta pod Šiatrom - táto škola, mimochodom, priviezla do Sarvaša dve krátke nesúťažné a dve súťažné predstavenia: rozprávky Mal som sedem grajciarov a Čipkovú Boženku. Hosťujúca učiteľka Dagmar Kötelešová vykonala s deťmi kus obrovskej práce a my len môžeme dúfať, že ju elán neopustí. Sarvašská škola už niekoľko rokov pripravuje takisto dve predstavenia: k „stáliciam“ sarvašského slovenského detského divadelníctva Marte Dekrétovej a Márii Mravikovej sa na naše potešenie pridala pani učiteľka Margita Kmotriczová, ktorá pracuje s menšími žiakmi. V spolupráci s M. Mravikovou nacvičili s deťmi predstavenie o lenivých medveďoch a usilovných včielkach Čarovné slová. „Pôvodná“ dvojica - M. Mraviková a M. Dekretová zapojili do prípravy väčších, z nich už viacerých ostrieľaných divadelníkov a naštudovali orientálnu rozprávku o Labakanovi, ktorá možno odpovie na otázku, či šaty robia človeka. Takisto dlhoročná divadelníčka Miroslava Kovácsová z budapeštianskej slovenskej školy predstavila obecenstvu farebnú parafrázu známeho príbehu o zlatej rybke, teda o potrestanej nenásytnosti pod názvom Ach, jaj! Ďalšia z učiteliek, ktorá „robí“ s deťmi divadlo už dlhé roky, Anna Ondrejová zo Slovenského Komlóša, naskúšala s deťmi vtipný príbeh o Odtučňujúcich palacinkách, presnejšie, o princeznej, ktorá nadovšetko milovala palacinky... Pri príprave jej pomáhala kolegyňa Alžbeta Boborová Tušková. Po niekoľkých rokoch sa na javisko vrátila aj Základná škola sv. Štefana z Kétšoproňu. Pani učiteľka Erika Tóthová v spolupráci s bývalou žiačkou školy Anettou Petrovszkou zapojili do divadelnej činnosti väčšie dievčatá, a tak vzniklo viac-menej pohybové divadlo Dáždnik - alebo rozpory a dievčenské bitky o problémoch -násťorčných. Dopoludňajší, naozaj pestrý program doplnili milí hostia - žiaci Slovenskej základnej školy v Gemelčičke v rumunskom Bihori, ktorí divákom zahrali známu, hoci mierne netypickú Červenú čiapočku.

Popoludní nasledovali dve predstavenia z minuloročného tábora pre žiakov základných škôl. Ešte predtým - cez obedňajšiu prestávku ich samozrejme bolo treba preskúšať - a porota sa takisto musela rozhodnúť - aspoň o tom, komu udelí Hlavnú cenu. Na prehliadke Deti deťom je dlhoročným zvykom udeľovať jednu cenu takpovediac za čin roka - a potom osobitné ceny, pochvaly za to, čo je v tom-ktorom predstavení dobré. Môžu ich získať všetky súbory, alebo len niektoré zo zúčastnených...

Po oživení „táborových“ predstavení - príbehu o nesmelom chlapcovi, ktorý si v istej životnej situácii povie, že to dokáže - Dokážem to a príbehu o ľudskej nevšímavosti Nefunguje nasledovalo očakávané vyhlasovanie výsledkov. Napriek tomu, že vždy opakujeme, aké je úžasné už len to, že predstavenia vôbec vzniknú, predsa len je každý zvedavý na to, kto sa porote najviac páčil. V tomto roku to bolo sarvašské predstavenia Labakan. Porota však vyzdvihla aj ďalšie produkcie a udelila nasledujúce ceny: predstaveniu Odtučňujúce palacinky Cenu za autorský scenár, predstaveniu Ach, jaj Cenu za výtvarné riešenie a predstaveniu Čarovné slová Cenu za dramatickú hru detí. Všetkým odmeneným gratulujeme, pričom vďaka patrí všetkým zúčastneným a vystupujúcim!

Aj tým, ktorí zahrali svoje predstavenie v miestnom Tešedíkovom múzeu vlastne po oficiálnom ukončení prehliadky - starším študentom, ktorí vlani v lete v Modre pod vedením herca a režiséra Michala Jánoša a jeho pomocníka Jána Tomandla nacvičili rozprávku Soľ nad zlato. Hoci mnoho Sarvašanov, predovšetkým zo slovenských kruhov, sa už v tom čase - v podvečer - chystalo na benefičný bál, v prekrásnej sále múzea sa predsa len zišlo niekoľko nadšencov a príbuzných, ktorí vrúcnym potleskom odmenili nielen pekný, vtipný, ale súčasne dojímavý príbeh o kráľovi a jeho troch dcérach, ale všetkých, ktorí nás v sobotu, 17. mája v Sarvaši potešili svojou hrou. Už teraz sa tešíme, čo pre nás pripravíte na nasledujúci rok!

(do)

Doškoľovanie pedagógov na Slovensku

Predposledný májový víkend usporiadalo Pedagogické a metodické centrum CSSM v Békešskej Čabe trojdňové doškoľovanie v Čremošnom na Slovensku s názvom Vyučovanie slovenskej vzdelanosti v slovenských národnostných školách.

Hlavným cieľom pobytu bolo oboznámiť učiteľov s novými výchovno-vzdelávacími metódami a ich využitím na hodinách slovenskej vzdelanosti.

Pedagógovia si najprv pozreli štátnu základnú školu vo Zvolene. Jej riaditeľka Anna Cúttová vo svojom privítacom príhovore zdôraznila, že inštitúcia sa už 8 rokov prioritne venuje športovej výchove: „Od školského roku 2006-2007 sme zriadili a každoročne otvárame športové triedy. Na 1. stupni deti, okrem základnej výchovy, vedieme k športovaniu. Vedľa športovej prípravy sa naša škola ďalej venuje vyučovaniu cudzích jazykov, ktorými sú francúzština, nemčina a angličtina.” Vyzdvihla aj prácu s informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré často využívajú vo výučbe jazykov, technických a prírodovedných predmetov.

Po milom privítaní sa učitelia podľa záujmu rozdelili do troch skupín, pretože hostitelia pripravili prezentácie zvlášť pre 1. a 2. stupeň, ktoré sa týkali regionálnej výchovy a slovenského jazyka. Predstavili vlastné metodické pomôcky vo vyučovaní slovenských reálií.

Potom sa skupinka pedagógov z Maďarska presunula do prekrásneho horského hotela Bartoška. Po ubytovaní a chutnej večeri sa zúčastneným prihovorila školská referentka CSSM Erika Lázárová a potom nasledovala prednáška vedúceho národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Štefana Kraslána, riaditeľky Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzany Medveďovej a predsedu Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Michala Lásika o zmenách v národnostnom školstve. Na ne nadviazala diskusia o aktuálnych otázkach národnostného školstva.

Nasledujúci deň tri lektorky z Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave predstavili metodiku spracovania poznatkov o slovenských reáliách na hodiny slovenčiny a slovenskej vzdelanosti. V pracovných skupinách ukázali aj možnosti spracovania textov.

Poludňajšie hodiny venovali dramatickému stvárneniu literárnych diel. V autentickom prostredí, v areáli Habakuky na Donovaloch, kreatívni pedagógovia predviedli svoj talent v dramatizácii ľudovej rozprávky Trojruža.

V skorých večerných hodinách si záujemcovia vypočuli Ľubomíra Tatarku zo Slovenskej Ľupče, ktorý svojimi veselými príhodami priam očaril obecenstvo, a prítomným taktiež ukázal, ako sa vyrábajú jednotlivé tradičné hudobné nástroje a zahral na nich.

V nedeľu ráno účastníci navštívili prekrásnu Španiu dolinu. Pozreli si banícke múzeum, kostol, oboznámili sa s technikou drevorezbárstva a čipkárstva.

Podujatie Pedagogického a metodického centra CSSM a CDV UK v Bratislave sa vydarilo. Nieslo sa v neopísateľnej rodinnej atmosfére. Päťdesiat pedagógov z 18 škôl dozaista neoľutovalo svoju účasť.

Atila Rusnák

XIV. Klobásový festival v Gerendáši

Slovenská samospráva, Obecná samospráva a Spolok Gerendášskych Slovákov usporiadali v Gerendáši 24. mája XIV. Slovenský klobásový festival s účasťou reprezentantov troch krajín.

Dejiskom tradičného priateľského stretnutia a súťaženia bolo kultúrne centrum v srdci obce, ku ktorému vedie lipová aleja. Veselá hudba znejúca z nádvoria kultúrneho centra už v skorých popoludňajších hodinách oznamovala okoloidúcim, že sa tam niečo chystá. Vo vnútri budovy už od desiatej pracovali usilovné ruky, aby pripravili čo najlepšie klobásy.

V tomto roku sa do súťaže prihlásilo 12 družstiev z troch krajín. Prišli skupiny z Malej Mače a Sládkovičova zo Slovenska, z rumunskej dediny Racoș, súťažili členovia slovenskej samosprávy z Čorvášu, Békešu a Békešskej Čaby, nominovali sa družstvá pávieho krúžku Borouka, Záujmového združenia dôchodcov z Čorvášu, Kondorošských beťárov, Slovenského združenia v Gerendáši, Združenia dôchodcov zo Sabadkíďóšu a Klobáskového klubu z Orošháze. Do súťaže miešania čerstvých klobás sa zapojili aj žiaci miestnej základnej školy.

Účastníkov privítal starosta obce Zsolt Lengyel. Družstvá mali čas do poludnia, výsledok ich práce nasledovne ohodnotila sedemčlenná porota. Jej člen Štefan Gyimesi pre Ľudové noviny prezradil základné kritériá, podľa ktorých porota vybrala najlepší mäsový výrobok. Východiskom posudzovania boli vzhľad a chuť: za prvé mohli dostať skupiny maximálne päť bodov, za to druhé desať. V tomto roku boli unikátnosťou klobásy pripravené z konského a morčacieho mäsa. Počas dňa sa konala aj súťaž suchých klobás, domácich páleniek a pagáčov.

Kým porota hodnotila odovzdané výrobky, súťažiace skupiny sa presunuli na slnečné nádvorie a pozreli si kultúrny program. Medzi vystupujúcimi skupinami boli spevokol a citarový súbor miestnej základnej školy, spevácky zbor z Meďeseďháze a Bánkútu.

Po vystúpeniach sa konalo vyhlásenie výsledkov. V kategórii miešania čerstvých klobás skončilo na treťom mieste družstvo z Racoș, druhé miesto patrilo slovenskej samospráve v Čorváši a prvé miesto súťažiacim Klobáskového klubu zo Sládkovičova. Najlepšiu domácu pálenku mal Gábor Joó z Čorvášu, najchutnejšie pagáče upiekla Júlia Dénešová z tej istej obce a v kategórii suchých klobás vyhral Ján Korčok z Békéšu. XIV. slovenský klobásový festival v Gerendáši vyvrcholil vystúpením speváckej dvojice Ferenca Vargu a Betty Balássyovej a nasledujúcou tanečnou zábavou.

(kan)

Úsmev cez slzy
Nad zbierkou poviedok Zoltána Bárkányiho Valkána Jabloň

Hovorí sa, že stromy, podobne ako ľudia, majú svoje dejiny. Korene tejto myšlienky sú zakotvené v prastarej animistickej viere, podľa ktorej stromy sú stelesnením ducha našich predkov. Tento postoj zastávajú aj postavy krátkych próz Zoltána B. Valkána, čo sám autor podčiarkuje výberom nadpisu svojej najnovšej knihy. Autor do svojej piatej zbierky zaradil dvadsaťsedem krátkych epických útvarov (črty a poviedky), k väčšine ktorých sa možno priblížiť cez titulnú poviedku Jabloň, ktorá sa dostala do tejto zostavy z predchádzajúcej publikácie Pivnica (2011). Súvislosti medzi výberom textov a titulnou prózou možno hľadať predovšetkým v ich „zelenom“ zameraní, prejavujúcom sa vo vľúdnom a zodpovednom postoji Valkánových postáv k prírodnému prostrediu. Tento prístup je však sledovateľný vo všetkých jeho zbierkach, dá sa povedať, že je východiskovou bázou jeho autorského kréda. V tomto zmysle stvárňuje osudovú zrastenosť svojich drobných figúr so záhradou, vinicou, ovocným sadom, parkom a so stromami. Zo záhrady vyzdvihuje jabloň a orech a cez tieto stromy prerozpráva životnú dráhu jednotlivcov a podáva aj širší spoločenský obraz prostredia, v ktorom sa nachádzajú.

V dejinách Valkánom stvárnenej jablone sa skrývajú nielen dejiny literárnej postavy starca Jozefa Makoviča, ale aj dejiny jeho generácie, poznačenej historickými peripetiami, vážne zasahujúcimi osudy človeka. Stromy sprevádzajú ľudí od narodenia až po smrť, a v tom nie je výnimkou ani jabloň, ktorá sa správa tak ako človek, keď v túžbe po milovanej osobe predvádza prekvapujúce zmeny vo svojom fyzickom vývoji. Rastie neprirodzene „šikmo“, aby sa mohla obrátiť smerom, ktorým odišiel kedysi človek, ktorému bola zasadená, a aby jeho prípadný návrat mohla neprestajne sledovať. Jabloň je nositeľkou minulosti človeka, opúšťajúceho svoje rodisko v rámci výmeny obyvateľstva v rokoch 1946-48. Opustením rodiska, stelesneného v strome, odchádzajúci zanechal kus svojho „ja“. Prázdne miesto po ňom v priebehu času zaplnil svojou prítomnosťou a láskyplnou starostlivosťou o strom jeho druhý majiteľ, ktorý sa s ním úplne stotožňoval. Jeho dôverný vzťah k jabloni určila skutočnosť, že bola zasadená práve v roku jeho narodenia síce cudzím mužom, ktorý nahrádzajúc otca, namiesto neho vykonával obvyklý rituál sadenia stromu. Cudzí muž v tejto súvislosti sa javí ako „tieň“ skutočného otca nadobúdajúceho v strome imaginárnu podobu. Dvaja majitelia stromu akiste reprezentujú rozdvojené „ja“ jednej osobnosti. Na opodstatnenosť tejto možnej interpretácie poukazuje aj ambivalentný postoj Valkánových postáv voči rozhodujúcemu historickému medzníku vyvolávanému aktom výmeny obyvateľstva v živote Slovákov v Maďarsku (napríklad: Jabloň, Návrat, Balada o starkej). Obraz jablone čakajúcej a napokon dočkajúcej sa návratu svojho pôvodného majiteľa je jedinečným lyrickým vyjadrením duševných tráum spôsobených touto politickou praxou.

Prírodné prostredie (dvor, záhrada, humno, vinica), prislúchajúce tradičnému dedinskému rodinnému domu, je nenahraditeľnou podmienkou života Valkánových postáv, najmä staršej generácie. V prózach predchádzajúcich zbierok autora (Vzplanutie 1987; Návrat 1998; Vianoce tetky Karovej 2009; Pivnica 2011) sme boli svedkami často osudových konfliktov medzi otcami a synmi, vyplývajúcimi z ich rozličného postoja k tradičnému spôsobu života. V novej knihe akoby sa výmena generácií už chyľovala ku koncu. Dôkazom toho je, že niekdajší synovia, snažiaci sa kedysi vyhnúť sa otcovskej vôli a striasť sa jej tiarch, už vstúpili do zrelého veku a akosi inštinktívne sa posúvajú naspäť ku koreňom. Prejavuje sa to v hľadaní úniku z mestského prostredia v pokojnom prírodnom prostredí, v záhradke na vidieku alebo na chatke (Májový mráz, Čaro záhradky).

 V novej zbierke sa však nachádzajú ešte aj tradičné vidiecke rodinné domy so záhradou a vinicou, ale ich stav už poukazuje na ich blížiaci sa zánik (Odkladaná návšteva). Osamotení majitelia týchto domov, reprezentujúci archetyp svojho rodu napríklad báčik Vincent Navrátil (Pytačky báčika Navrátila) a bezmenná starenka (Zmarená kúpa) pôsobia svojím výzorom, myslením a hodnotovou orientáciou v očiach mladšej generácie ako nositelia odkazu zašlých čias, akosi cudzo. O tom hovorí aj obraz starca, vžívajúceho sa do pozície nádejného pytača. Báčik si vyhľadá mladú vdovu s cieľom získať si jej priazeň. Uvedomuje si však, že jeho mužská príťažlivosť sa už dávno stratila, preto sa ju snaží kompenzovať svojimi bohatými skúsenosťami z oblasti tradičného hospodárenia. Namiesto mladíckeho elánu a ľúbostnej vášne preto jej ponúka hodnoty reprezentujúce jeho generáciu (rad starého náčinia: mrvič na kukuricu, šrotovačka, riečica, maselnica), ktoré má a ktorými vie aj narábať. V nádeji pozitívneho ohlasu vychvaľuje aj vlastnú obratnosť v oblasti tradičných poľnohospodárskych prác (napr. obrábanie viniča, kukurice a zemiakov pluhom ťahaným koňom). Prejavy starca možno hodnotiť ako nepriame vyznanie túžby po ľudskom teple, ale aj ako prejav túžby po rešpektovaní hodnôt vytváraných generáciami predchodcov. Vdova však jednoznačne odmieta jeho ponuku. V postave báčika Navrátila poznávame archetyp starého zaľúbenca Molièrovho Harpagóna, alebo Chalupkovho Starúša plesnivca. Nad príbehom starca však, ako aj nad ďalšími príbehmi Jablone (Odvykacia kúra, Aj tí naši píjavali) sa nemôžeme z chuti zasmiať, lebo do nášho smiechu sa miešajú aj slzy, naznačujúc nielen rozklad subjektu človeka dnešných čias, ale aj zánik starých ideálov.

Zoltán Bárkányi Valkán vo svojej novej zbierke krátkych próz citlivo reflektuje na definitívny rozklad tradičného spôsobu života, pritom načrtáva aj pohyby, smerujúce k preskupovaniu jednotlivých elementov pilíšskych slovenských tradícií, z ktorých vznikajú nové tradície, nositeľmi ktorých sú nové typy postáv (Barón, Elektrikár a jazykovedec, Sebaistota, Noční vartáši a podobne). Autor je však najpresvedčivejší pri tvarovaní svojich úchvatných, často bezmenných postavičiek typu báčika Navrátila a tetky Karovej, ktoré z hľadiska dramatickej motivovanosti prerozprávaných príbehov reprezentujú veľmi výrazné typy postáv. V textoch zbierky Jabloň nachádzame široké spektrum tém a z nich vyplývajúce rôznorodé pocity od bolesti, smútku, radosti, pohody, úsmevu, až po plač. Zalistujme v novej knihe nášho autora a nechajme sa ním viesť do sveta, ktorý dôverne pozná a vierohodne nám približuje.

Katarína Maruzsová Šebová

Slávnostné otvorenie výstavy škôlkarov

V békeščabianskej slovenskej materskej škole je už zvykom, že na konci jednotlivých ročných období usporiadame výstavu výtvarných prác našich škôlkarov. Na vernisáž vždy pozveme rodičov, starých rodičov i každého milovníka umenia.

V stredu 21. mája sme v aule našej inštitúcie pripravili Jarnú galériu, na ktorú boli mnohí zvedaví. Po krásnych tónoch Vivaldiho Jari pozdravili odchádzajúce ročné obdobie i malí škôlkari montážou básní a piesní v slovenskom jazyku.

Tohtoročná jarná výstava nebola tradičná. V tomto školskom roku mali deti možnosť navštevovať výtvarný krúžok, ktorý viedol jeden z našich oteckov, umelecký maliar Zoltán Miklós Baji. Krúžok mal trefný názov Machľoši. Medzi trpaslíkmi sa objavilo mnoho výnimočných talentov. Pred niekoľkými mesiacmi získal na mestskej súťaži Bence Baranyi zo skupiny Motýliky zvláštnu cenu. Jeho obraz Munkácsyho sme vystavili spolu s ostatnými pozoruhodnými prácami, ktoré vytvorili deti v priebehu celého roka. Sme na ne veľmi pyšní.

O slávnostné otvorenie výstavy sme požiadali predsedu Výboru pre školstvo, vzdelávanie a šport Petra Zelenyánszkeho, ktorý v prejave ocenil snahu umelca rozvíjať talent a kreativitu škôlkarov. Za trpezlivosť sa maliarovi poďakovala riaditeľka materskej školy. Deti odovzdali majstrovi diplom s odtlačkami svojich rúčok a porozprávali mu, čo si myslia o krúžku.

Program potom pokračoval v telocvični. Umenie vystriedal šport. Deti súťažili spolu s rodičmi v rôznych športových disciplínach.

Eva Moťovská, učiteľka MŠ

Júnová omša v Budapešti so Santovčanmi a s koncertom

Prvá júnová nedeľa sa niesla v Kostole sv. Jozefa v Budapešti v slávnostnom duchu. Nielen preto, lebo na ňu zavítali veriaci zo Santova, ktorí si takto nahradili svoju februárovú cestu odloženú kvôli zlému počasiu, ale aj preto, lebo pred omšou sa uskutočnil krátky koncert účastníkov VIII. Medzinárodného stretnutia speváckych zborov.

Stretnutie usporiadal Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a slávnostný galaprogram sa uskutočnil deň predtým v XIII. obvode Budapešti, ale účastníci stretnutia: Univerzitný spevácky zbor Mladosť z Banskej Bystrice a Miešaný spevácky zbor Cantus z Bratislavy vystúpili pred svätou omšou a počas omše zas slúžili členovia Camera Chabra z Prahy.

Svätú omšu celebroval vdp. Attila Kónya, ktorý poznamenal, že bude venovaná bratovi Ladislavovi a vo svojej kázni sa zameral na slová Ježiša: „Nenechám vás ako siroty, hovorí Pán; odchádzam, ale prídem k vám a vaše srdce sa bude radovať!“ Ako pripomenul A. Kónya, Božie kráľovstvo je iba zárodkom. „Nesmiem sa zastaviť, lebo by som mohol prestáť vlastnú spásu,“ povedal.

Na omši miništrovala Beáta Erdeiová, čítala Ildika Klauszová Fúziková. Pražský zbor sprevádzal na organe jeho vedúci Lubomír Mátl a kantor Michal Tóth z Čemeru.

Po omši sa uskutočnilo agapé, na ktoré priniesli Santovčanky zákusky, za čo sa im poďakoval predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnay. Zvlášť sa poďakoval Slovenskej samospráve III. obvodu a jeho predsedovi Františkovi Križanovi, ktorí vždy hradia nielen cestovné santovským veriacim, ale aj výdavky spojené s agapé. Treba poznamenať, že počas omše zaznela aj jedna pieseň vďaka členkám santovského pávieho krúžku.

(ef)

Nová tvár budapeštianskeho podzemia
Býčí park

V sérii príspevkov predstavujúcich najnovšiu, štvrtú linku budapeštianskeho metra pokračujeme stanicou Býčí park (Bikás park). Bola to prvá stanica linky, ktorá získala kolaudačné povolenie (22. októbra 2013). Veľká sklená kupola nad stanicou sa rýchlo stala charakteristickou dominantou okolia. Dostáva sa cez ňu do podzemia veľké množstvo denného svetla. Vďaka tejto stanici získalo miestne sídlisko rýchle a kvalitné spojenie s centrom mesta.

(Sprac. zp)

Z. Balog opätovne ministrom ľudských zdrojov

Na prvom zasadnutí parlamentného výboru pre národnosti žijúce v Maďarsku mali jeho členovia, hovorcovia trinástich národností historickú možnosť - vypočuť kandidáta na post ministra ľudských zdrojov Zoltána Baloga, ktorého aj jednohlasne odporučili zvoliť za šéfa rezortu, pod ktorý patria aj problémy minorít. Z. Balog, ako aj ostatní noví ministri, 6. júna zložil v parlamente sľub.

Ako pre Ľudové noviny uviedol predseda výboru, slovenský parlamentný hovorca Ján Fuzik, je prirodzené, že sa názory národnostných hovorcov rozchádzajú, veď zastupujú rôzne národnosti, rôzne záujmy. „Myslím si, že si musíme zvyknúť, že sedíme prakticky v parlamente, v Národnom zhromaždení, v najvyššom zákonodarnom zbore krajiny, že to nie je zasadanie občianskej organizácie, ako dávnejšie boli združenia celoštátnych národnostných samospráv. Tu sú rámce, predpisy prísnejšie. Aj ja si ich musím naštudovať. Rokovali sme skoro štyri hodiny. Vypočutie kandidáta na post ministra ľudských zdrojov trvalo vyše hodiny, napriek tomu to bolo dlhé. Rokovanie však bolo len vyznačením novej cesty,“ povedal J. Fuzik a dodal, že založenie podvýborov môže slúžiť prípravnej práci, popritom sa stretnú na plenárnych zasadnutiach, ale nadhodila sa potreba neformálnych stretnutí. „Je to tu iné, lebo tu nie sú stranícke frakcie, ktoré navzájom nekomunikujú. Máme aj veľa spoločných záujmov. Viem si predstaviť, že budú aj prípravné zasadnutia, alebo politika otvorených dverí vo forme, keď bude náš sekretariát otvorený, budeme tam mať aj odborníkov a podobne. Naši hovorcovia, členovia výboru si musia zvyknúť, že treba aj pripraviť materiály. Môžu mať odbornú pomoc a určité témy musia pripraviť už samostatne, ako to robia aj parlamentní poslanci, ktorí podávajú niekedy aj individuálne pozmeňovacie návrhy. Ale to si vyžaduje čas, samozrejme,“ povedal predseda národnostného parlamentného výboru.

Na zasadnutie zavítal aj predseda ďalšieho novovzniknutého parlamentného výboru pre legislatívu Gergely Gulyás. Hovoril o potrebe naplniť prácu skutočným obsahom. Členom výboru odporúčal, aby si udržiavali istý odstup od všetkých politických strán, aby mohli svoju prácu vykonávať objektívne a hovoril aj o možnej spolupráci výboru, povedzme v zahraničnej politike, ale navrhol aj nadviazať kontakt s Fórom maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

Členovia výboru na zasadnutí sa zhodli v tom, že vypočúvanie kandidáta na post ministra ľudských zdrojov bol historickým momentom v živote národností žijúcich v Maďarsku. Zoltán Balog vo svojom otváracom prejave zdôraznil, že je dôležité, aby národnostní hovorcovia mohli vykonávať efektívnu prácu v maďarskom parlamente. Poznamenal, že za ostatné tri roky sa strojnásobil počet výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktoré prevzali národnostné samosprávy. V roku 2013 v nich študovalo 4347 žiakov (hoci počet žiakov kvôli demografickým ukazovateľom sa zvýšil iba o niečo viac ako tisíc). Hovoril aj o pozitívnych počtoch ľudí, ktorí sa prihlásili počas predošlého sčítania ľudu k národnostným menšinám. Najviac otázok mali hovorcovia ohľadne školských inštitúcií, s ktorými zatiaľ podpísali iba ročnú zmluvu. Ako Z. Balog povedal, bol to iba experimentálny rok a plánujú podpísanie päťročných zmlúv na prevádzkovanie. Do jesene preveria aj financovanie inštitúcií. Ako povedal, rátajú s väčšou účasťou národností v európskych konkurzoch. Zmienili sa aj o národnostných učebniciach. Tie podľa ministra sa dostali mimo „vojny“ učebníc, ktoré tvoria 30-40% celkového knižného trhu, takže je samozrejmé, že o ne vydavateľstvá bojujú. Nadhodili však problém, že niektoré učebnice, ktoré už národnosti začali prekladať, stiahli zo zoznamu odporúčaných učebníc a preto je otázne, či sa dostanú v septembri do škôl. Z. Balog sľúbil pomoc aj v tejto otázke, ako aj to, že pri tvorbe budúcoročného štátneho rozpočtu budú prihliadať na zvýšené úlohy národnostných samospráv.

Po odporúčaní kandidáta na post ministra, členovia výboru ešte rokovali o ďalšej práci, konkretizovali pracovný plán, hovorili o programe ďalšieho zasadnutia, na ktorom plánujú pripraviť aj modifikáciu národnostného zákona, hlavne jeho častí týkajúcich sa volieb národnostných samospráv. Výbor bude zasadať vždy v pondelok, podľa potreby v stredu, počas zasadnutia parlamentu.

(ef)

Stretnutie národnostných súborov Komárňansko-ostrihomskej župy

Tarján bol hostiteľom účastníkov v poradí 20. Stretnutia národnostných súborov Komárňansko-ostrihomskej župy. Zo štrnástich obcí prišli národnostné tanečné súbory, pávie krúžky a dychové kapely, reprezentujúc nemeckú, slovenskú a rómsku národnosť. Už tradične sa podujatie začalo krojovaným sprievodom: od reštaurácie Sziget po športovú halu prešli po celej obci, aby pozývali obyvateľov na veľkolepý kultúrny program za hudobného sprievodu tarjánskych trubačov.

V športovej hale ich potom privítal starosta Ernő Marx, ktorý zvlášť pozdravil olympijskú bronzovú medailistku v džude Evu Csernoviczkú a spomenul slová sv. Štefana svojmu synovi, podľa ktorých jednojazyčný národ je slabý. Prítomným sa prihovorili aj predseda Valného zhromaždenia župnej samosprávy György Popovics a štátny tajomník ministerstva rozvoja Pál Völner. Vo svojom prejave povedal, že ten, kto vyrastie v národnostnom prostredí, osvojí si jazyk a kultúru svojich predkov, už nemusí hľadať sám seba, ani svoju identitu.

Po privítacích slovách nasledoval kultúrny program, v ktorom Slovákov zastupoval páví krúžok z Čívu, tanečná skupina Trnka z Čívu, spevácky zbor Verteš-Gereče (v ktorom sú zastúpené pávie krúžky zo Síleša, Bánhidy a Tardoša), tanečná skupina Červený mramor z Tardoša, páví krúžok zo Šárišápu, Hute, Tardoša a Kestúca. Na záver podujatia bola tanečná zábava.

K. Huberová Kisgyőriová (ef)