Posledné dni roka sú bežné rôzne „hitparády - ankety“ - na celom svete sa vyhlasuje súťaž o udalosť roka, o politika roka, o čin roka, s prepáčením: o blbosť roka a tak ďalej. V Maďarsku bola 2006-ka hektická - boli dvoje volieb, parlamentné i komunálne, čo býva pomerne „srandovné“ obdobie v živote každej krajiny, navyše v Maďarsku sa vzápätí sám premiér priznal, že podvádzal a klamal, po čom nasledovala ešte väčšia veterná smršť, než aká vyčíňala 20. augusta počas tradičného ohňostroja. Maďari majú za sebou „poondený“ rok... Prepáčte za výraz, ktorý by sa mohol zdať surový, ale nie je - budete počuť, že z úst politika odznel oveľa horší, len ja som s tým mal problémy pri prekladaní. Ale k tomu dospejeme postupne. Zatiaľ iba pripomínam, že hľadáme v rôznych kategóriách najlepšie tohtoročné „izé“, čo v preklade znamená „oné“... Pesnička roka je jasná: je ňou jarný predvolebný mobilizačný šláger socialistickej strany „Igen igen“. Tu pritakáva socialistický zbor, ktorý - aspoň v pesničke - tvrdí, že nedokáže stáť, keď môže aj vykročiť, nedokáže zastaviť dážď, ale roztvoriť dáždnik áno, nechce siať vietor, ale keď príde búrka, podá ti pomocnú ruku... a tak ďalej, a tak ďalej, no a pointa: Maďarsko, Maďarsko, poď smelo za nami... Hajaj! Tu ešte nikto netušil, že po víťazných voľbách sa premiér v návale úprimnosti prizná... a keď to vyjde najavo - to je už jeseň - bude z toho „kucapaca“. Takže nasleduje hláška roka: Premiér hovorí, že nemali príliš na výber. Prečo? Preto, lebo... A tu mám teraz problém, ktorý sa dá použiť aj v našom serióznom rádiu. Spomenul som si však na chýrneho jazykového mága Blahoslava Hečku, ktorý geniálne napísal hádam desaťminútový text s rôznymi obmenami toho istého slova. A toto slovo sa naozaj hodí takmer na všetko. Znie takto: poondiť... A tu je dôsledok - pouličné nepokoje, z ktorých vzišiel tank roka. 23. októbra do vystaveného muzeálneho kusu istý bojovník nasadol, naštartoval ho a vydal sa na svoju 200-metrovú púť proti policajným jednotkám. Zastavil len preto, lebo sa mu minula nafta. Stalo sa to presne 50 rokov po tom, čo v Maďarsku vypukla protitotalitná revolúcia. Tým by som aj ukončil hitparádu udalostí politického charakteru. Veď aj bežný život priniesol katastrofy. Napríklad tradičný ohňostroj na svätoštefanský sviatok 20. augusta bol priam tragický. Vo veternej smršti, uragáne zomreli štyria ľudia, len preto, lebo nikto nemyslel na miliónové masy pri Dunaji. Nebolo pre nich úniku, čo by som kvalifikoval, ako nezodpovednosť roka. Možno by bola bývala potrebná sanitka aj pre toho, kto vymyslel anketu na názov najnovšieho, ešte nepostaveného mosta nad Dunajom na sever od Budapešti. Čert ho ber, vyhlásme to za „srandu“ roka. V internetovom hlasovaní totiž dlho viedol americký karate-herec Chuck Norris, čo si všimli aj svetové médiá a uťahovali si z Maďarska. Na vrchol to doviedol takisto Američan, najznámejší zaoceánsky televízny humorista Stephen Colbert, ktorý to zorganizoval tak, aby najviac hlasov dostal on. Aj sa tak stalo, no objekt sa predsa nebude nazývať Colbertov most, čo poskytuje istú nádej, že ľudia v rozhodovacej pozícii predsa nie sú až takí spochabení. Na záver som si nechal Ferenca Puskása, ktorý celý svoj život naprával renomé Maďarska. Tento najznámejší Maďar odišiel na nebeské futbalové ihrisko, no my si pripomeňme zápas Maďarska s Anglickom vo Wembley z roku 1953, slávne víťazstvo v pomere 6:3. Tu sa zrodil gól storočia. Celkovo by sme však mohli vyhlásiť uplynulých dvanásť mesiacov za rok vlastných gólov... a tak nezostáva nič iné, než sa tešiť, že 2006-ka sa už konečne končí. Zabudnime?

Obchodníkom s pyrotechnikou chýbajú Maďari

30. decembra 2006

Predajcovia zábavnej pyrotechniky zo slovensko-maďarského pohraničia mali nižšiu tržbu ako v minulých rokoch. Medzi ich najčastejších zákazníkov totiž patrili Maďari. V predajniach s pyrotechnikou v blízkosti hraníc či cestou na silvestrovskú lyžovačku do horských stredísk minuli tisícky korún. Tento rok však je už maďarský trh raketami a petardami dostatočne zásobený. „Maďarský trh je zasýtený,” tvrdí Attila Sitász, ktorý tento sortiment už niekoľko rokov predáva v blízkosti hraničného priechodu v Štúrove. V čase, keď ešte v Maďarsku platil zákaz predaja a používania pyrotechniky, prichádzala takmer polovica jeho zákazníkov spoza Dunaja. Po tom, čo maďarská vláda prísne nariadenie zmenila, sa ich počet podstatne znížil. Rovnaké skúsenosti majú aj predajcovia zo Zvolena, Banskej Bystrice alebo Lučenca, kde sa maďarskí turisti zvykli zastaviť. Podľa Petra Baka z topoľčianskej firmy Pyro Star však záujem o ohňostroje v posledných rokoch mierne upadá. „Ľudí už svetelné a zvukové efekty tak neuchvacujú,” myslí si Bako. Zo širokého výberu voľne predajnej pyrotechniky idú vraj najlepšie na odbyt kompaktné ohňostroje, ktoré vystrelia po zapálení 10 až 25 rakiet. Bako je však prekvapený slabým tohtoročným záujmom o klasické petardy, ktoré si v minulosti kupovala najmä mládež. Deti do 18 rokov však môžu používať a nakupovať len pyrotechniku I. triedy - teda prskavky, pištoľové kapsle, malé tyčinky s farebnými plameňmi, ohňopády, blikavky, búchacie guľôčky či vystreľovacie konfety. Predaj ostatných druhov sa hodnotí ako priestupok a predajca zaň môže dostať pokutu.

Maďarov čaká v roku 2007 zdraženie liekov

29. decembra 2006

Maďarov čaká v roku 2007 zdraženie liekov. Ako uviedla štátna tajomníčka maďarského ministerstva zdravotníctva Ágnes Horváthová, maďarská vláda od 15. januára výrazne obmedzí štátnu podporu na väčšinu liekov, čím by mala ušetriť pre štátny rozpočet okolo 40 mld. forintov (HUF). „Ceny niektorých liekov vzrastú až o 50 %,” uviedla Horváthová. Štátna podpora liekov je jednou z hlavných záťaží maďarského štátneho rozpočtu. Každý rok skutočná úroveň výdavkov krajiny na subvencovanie liekov prekročí plán. Pre rok 2006 analytici odhadujú, že tieto výdavky dosiahnu 380 mld. HUF až 400 mld. HUF, pričom v rozpočtovom pláne krajiny figurovala suma 298 mld. HUF. Deficit verejných financií Maďarska by mal v tomto roku predstavovať až okolo 10 % hrubého domáceho produktu (HDP), maďarská vláda prijala viacero opatrení na zníženie rozpočtového schodku, ktorý chce v budúcom roku dostať na 6,8 % HDP a v roku 2008 ho ďalej znižovať. Jedným z cieľov zníženia podpory liekov je presmerovať spotrebiteľov na tzv. generické liečivá, čiže lacnejšie kópie značkových liekov, ktorým skončila patentová ochrana. „Ak ľudia budú ochotní zmeniť svoje návyky konzumácie liekov, potom zvýšenie cien môže byť pre nich od nula do 18 %. Ak svoje návyky nezmenia, pocítia zdraženie oveľa výraznejšie,” dodala štátna tajomníčka. Maďarský parlament v novembri prijal zákon, podľa ktorého budú štátnu podporu liekov spolufinancovať aj farmaceutické spoločnosti. Firmy by mali odvádzať 12 % svojho obratu za predaj štátom podporovaných liekov do štátneho fondu zdravotného poistenia. Opatreniami, ktoré vláda prijala v snahe znížiť rozpočtový schodok, zahŕňajú okrem toho aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty, zavedenie dodatočnej „solidárnej” dane pre osoby s nadštandardným príjmom na úrovni 4 %, či 20-percentnej dane z výnosov na akciovej burze.

Rumuni a Bulhari idú do únie, Európa nejasá

29. decembra 2006 - (Pravda)

Už len hodiny delia Rumunov a Bulharov od novoročného ohňostroja na oslavu ich vstupu do Európskej únie. Hoci mapa už 27-člennej únie sa zmení a Grécko viac nebude na Balkáne osamoteným členom, vstup dvoch nováčikov nebudú zďaleka sprevádzať také fanfáry ako prvý máj 2004, keď sa Európska únia rozšírila o desiatku nových členov vrátane Slovenska. Terajšie rozšírenie Európskej únie sa berie skôr ako dozvuky predchádzajúceho veľkého tresku. „Zavŕši sa historické piate kolo rozširovania a pokojného znovuzjednocovania západnej a východnej Európy,” uvádza vo svojom vyhlásení Európska komisia. „Prvý január bude historický deň. Blahoželám ľuďom a predstaviteľom Bulharska a Rumunska za odvahu, odhodlanie a prácu v príprave na členstvo,” uviedol šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Komisár pre rozšírenie Olli Rehn, ktorý sa chystá na oslavy do Bukurešti i Sofie, obyvateľov oboch krajín ubezpečil, že členstvo im „prinesie zlepšenie v každodennom živote - bezpečnejšie potraviny, čistejšie životné prostredie a lepšie cesty”. Bulharsko a Rumunsko však čakajú zložitejšie prvé roky v únii ako Slovensko. Nielenže sa im neotvorí pracovný trh v takmer všetkých starých členských štátoch únie, Bulharov a Rumunov pre neplnenie niektorých kritérií čakajú aj ďalšie ochranné opatrenia, ktoré bude voči nim uplatňovať únia. Ochranné opatrenia majú Bukurešť aj Sofiu ďalej tlačiť k posilneniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, ale aj k plneniu ďalších noriem, v ktorých oba štáty zaostávajú. „O tom, či predsa len neodložiť ich vstup o jeden rok, sa aj v Európskom parlamente viedla veľká diskusia,” povedal europoslanec Árpád Duka-Zóloymi. Aj preto si podľa neho Európsky parlament vymohol, aby boli oba štáty aj po vstupe do únie naďalej prísne sledované. Počas troch rokov sa bude každý polrok vyhodnocovať ich postup v boji proti korupcii. V prípade, že nebudú plniť požiadavky, únia stále môže zvážiť ďalšie opatrenia. Napríklad zastavenie finančnej pomoci z fondov EÚ. Slovensku rozšírenie únie o Bulharsko a Rumunsko neprinesie výraznejšie zmeny. A to aj napriek tomu, že Slovensko tak ako väčšina nových členských štátov úplne otvorí Rumunom a Bulharom svoj pracovný trh. Spomedzi nových členov isté obmedzenia bude uplatňovať len Maďarsko. „Boli isté obavy, či prípadná migrácia neovplyvní ceny na pracovnom trhu, ale myslím, že tí, čo chceli z Rumunska a Bulharska odísť, už aj tak odišli,” povedal europoslanec Milan Gaľa. Podľa analýz ministerstiev práce a zahraničných vecí však Slovensko zrejme nebude pre možných pracovníkov z Rumunska a Bulharska až také zaujímavé. Dôvodom sú najmä nižšie mzdy a vysoká miera nezamestnanosti na Slovensku v porovnaní s inými štátmi únie. Slovensko pritom už teraz musí rátať s nedostatkom ľudí v niektorých oblastiach -montážni pracovníci, zvárači, kovoobrábači, stavební robotníci, vodiči, šičky a pod. Otvorením pracovného trhu sa ponúknu aj možnosti na zlepšenie životnej úrovne Slovákov žijúcich v Rumunsku. Podľa sčítania z roku 2002 žije v Rumunsku asi 17-tisíc ľudí slovenskej národnosti. Podľa analytika Vladimíra Bilčíka rozšírenie únie o Bulharsko a Rumunsko má význam aj z hľadiska presadzovania priorít zahraničnej politiky Slovenska. Tá sa tradične sústredí na Balkán, ale aj na posilnenie spolupráce s Ukrajinou. „Vstupom týchto štátov sa rozšíri zóna stability na Balkáne, ale otvoria sa aj nové otázky, ako je postavenie Moldavska či Podnesterska,” povedal Bilčík. „Únia sa bude výraznejšie angažovať na západnom Balkáne a v oblasti Čierneho mora,” dodal. Upozornil tiež, že rozšírením únie na 27 členov inštitúcie EÚ dosiahli svoje limity. Ďalšie rozširovanie sa bude môcť uskutočniť až po tom, čo bude schválená zmluva o ich reforme.

Rozpočet: koniec rozdávaniu

28. decembra 2006 - (Martin Benko - HN)

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2007, ktorý prijal maďarský parlament zodpovedá obsahu konvergenčného programu vlády. Prípravu budúcoročného hospodárenia vo verejnom sektore poznačil postupne zavádzaný balík prísnych úsporných opatrení s cieľom znižovať vysoký schodok verejných financií. Plán rozpočtu v budúcom roku ráta s poklesom deficitu na 6,8 percenta hrubého domáceho produktu z očakávaných 10,1 percenta v tomto roku. Objem schodku má pritom dosiahnuť 1,656 bilióna forintov, čo je 6,56 miliardy eur. Suma je o 3,5 miliardy forintov vyššia ako pôvodne navrhovala vláda, keďže pri rozprave v parlamente poslanci zvýšili výdavky o 14,5 miliardy a znížili príjmy o 18 miliárd forintov.”Päť rokov rozdávania sa skončilo, avšak nevidím plán, ktorý by popri hasení deficitu dlhodobo zabezpečil vytvorenie rovnováhy. So zvýšením daní a s infláciou dosiahnu rovnováhu, ale nevidieť, aký bude neskôr z toho hospodársky rozmach,” kriticky hodnotil rozpočet ekonóm László Csaba z hľadiska perspektívy udržania ekonomického rastu. Pozitívom je podľa neho aspoň to, že na rozdiel od minulosti teraz je jasnejší obraz o hodnote rozpočtového deficitu. Zavádzané úsporné opatrenia podľa jeho slov približujú krajinu k maastrichtským kritériám na zavedenie eura, ale zároveň majú ohromne veľa rizík. Napríklad vláda Ferenca Gyurcsánya hovorila o nutnosti zmrazenia zvyšovania miezd vo verejnej správe na dva roky. V skutočnosti sa však toho nedrží. Ako jeden z mala príkladov môže poslúžiť schválený rast miezd v štátnom podniku Magyar Pošta o 7,5 percenta. Za život po stovkách trikov označil nový rozpočet podpredseda opozičného FIDESZ-u a bývalý minister financií Mihály Varga. Schválený zákon podľa neho hovorí najmä o minulosti, lebo obyvatelia musia zaplatiť cenu za nezodpovednú a nepremyslenú hospodársku politiku socialisticko-liberálnej vlády. „V roku 2007 nás čaká úsporný balík bez perspektívy,” dodal Varga s tým, že v tomto rozpočte chýbajú zdroje na rozvoj ekonomiky a vznik pracovných možností. Naopak, rozpočet ráta s rastom nezamestnanosti, inflácie i poklesom reálnych miezd. Inštitúcia pre výskum ekonomiky Kopint-Datorg očakáva v budúcom roku spomalenie ekonomického rastu z tohtoročných okolo štyroch percent až na 2,8 percenta. Vláda plánuje ešte výraznejšie spomalenie dynamiky hospodárstva na 2,2 percenta. Kopint-Datorg zvýšil prognózu inflácie z 5,8 percenta na 6,4 percenta. Rozpočtový deficit by mal dosiahnuť 6,9 percenta HDP a reálne mzdy majú klesnúť o 3,5 percenta. Export má stúpnuť o 10,5 percenta, import o 6,2 percenta pri pasívnom salde zahraničného obchodu okolo miliardy eur. Deficit bežného účtu platobnej bilancie 4,5 miliardy eur by mal tvoriť 4,6 percenta HDP.

Petárdázni tilos (zákonné obmedzenie pyrotechnických pomôcok)

27. decembra 2006 - (Dušan V. Mikeš - mikes.blog.sme.sk)

Inšpiratívny maďarský zákon by sa mohol stať vzorom aj pre slovenský právny systém. Okrem iného obmedzuje legálny predaj tzv. zábavnej pyrotechniky len na obdobie od 28. do 31. decembra, a samotné odpaľovanie týchto vecí obmedzuje na silvestrovskú noc od 18.00 do 6.00, inak pod hrozbou sankcií. Samozrejme, o účinnosti zákona a sankcií mám nemalé pochybnosti, ale je to aspoň snaha o reguláciu neúnosného stavu, ktorý väčšinu normálnych ľudí obťažuje. Ak rozumiete po maďarsky, prečítajte si článok z maďarskej tlače: http://www.hirszerzo.hu/cikk.php?id=25720&is=1. A na Slovensku... nejaký magor hodí piráta cez otvorené dvere do autobusu plného ľudí, hádžu vám tie brutálne hračky rovno pod nohy, futbaloví chuligáni odpaľujú delobuchy medzi ľuďmi na zastávke, takéto extrémy vám môže niekto beztrestne robiť. A takisto nechápem, aký je to dôvod na ohňostroj, keď má nejaký lokálny vagabund meniny. Ľudstvo je skrátka v puberte, a celý tento pyrotechnický humbug do tohto obrazu presne zapadá. Túžime byť v tú noc, ja s mojím šelestom na srdci, aspoň takých 10 km od najbližšej pyrotechnickej pomôcky, čo bude vzhľadom na hustotu osídlenia Slovenska dosť ťažké. Už len to, že zvieratá majú z tejto ľudskej činnosti nesmierny strach, by sa mohlo stať dobrým dôvodom na to, že radšej nie, ako áno.

Televízia Markíza - Na Silvestra slovensko-maďarské vzťahy

27. decembra 2006 - (Martina Solčanská - markiza.sk)

Ak plánujete stráviť posledný deň v roku pred obrazovkou, už teraz vás upozorňujeme na dve markizácke chuťovky. Televízia Markíza sa rozhodla staviť na istotu a pre divákov pripravila silvestrovské vydanie dvoch svojich zábavných relácií.

Marcin a Kraus opäť preveria pevnosť susedských vzťahov a Andrásy s Vacvalovou budú s kamerou v uliciach skúmať nevedomosť občanov.

Ako na Silvestra, tak...

Verných kamarátov Františka a Lászlóa poznáme už roky, v posledných častiach Hurikánu sme sa zoznámili aj s ich manželkami Zuzanou a Ildikó, a keďže televízni Susedia trhali na jeseň rekordy v sledovanosti, vyslúžil si slovenský sitcom aj silvestrovské vydanie. Nakrúcanie sa tentoraz nedialo len v interiéroch, štáb sa vybral i do Tatier. „Medzi rodinami nastanú rozpory v tom, kam sa vybrať na Silvestra, nakoniec všetci skončia spolu. Ťažkosti spôsobia i svokry. Na návštevu príde Františkova mama a Lászlóova svokra. Odísť mali už na Druhý sviatok vianočný, neplánovane sa zdržia až do Silvestra, a nastane problém, kam ich teraz odložiť,“ prezrádza Andy Kraus, ktorý má na starosti scenár Susedov. Problém so svokrami nakoniec rodiny vyriešia, Komáromovci i Stromokocúrovci sa ocitnú na silvestrovskej zábave, kde rozhodne nebude nuda. Ildikó predvedie „erotikuš tanec“ s neznámym mužom, chlapi sa pobijú... Prezrádzať viac už nie je vhodné. Pozrite si Susedov na Silvestra!

Každý raz schybí

Oliver Andrásy prišiel s nápadom preverovať vedomosti už v roku 1989, keď pracoval v rozhlase: „Vždy som mal rád ankety, robil som ich na trhovisku. A keďže som zistil, že ľudia nie sú veľkí lúmeni, napadlo mi klásť im otázky, o ktorých si myslíme, že na ne každý musí vedieť odpovedať. Ukázalo sa, že predsa nevie.“ Ankety vydržal robiť len pol roka, potom program zrušili, pretože vraj vrhal zlé svetlo na socialistické školstvo. Nápad po rokoch oprášili v televíznej podobe a Oliver Andrásy spolu s Elenou Vacvalovou kladú otázky v uliciach Slovenska desať rokov! Odpovedí, ktoré v relácii Aj múdry schybí doháňali divákov k smiechu, bolo za tie roky množstvo. Za skutočné klenoty považujú tvorcovia premýšľanie nad otázkami: Keď je v Plaveckom Štvrtku štvrtok, aký deň je v Rimavskej Sobote a v Dunajskej Strede alebo Prečo sa Mongolsko nemôže stať členom Európskej únie? Počas vianočných sviatkov si zohratý moderátorský pár posvieti na občanov hneď dvakrát. Kým v predvečer Štedrého dňa boli hosťami aktuálny Zlatý slávik Peter Cmorik a herec Jozef Vajda, v posledný deň roka moderátori privítajú Oľgu Feldekovú, Paľa Haberu a hosťa z Česka Martina Dejdara. Silvestrovské vydanie bude mať punc výnimočnosti, zaznie v ňom výber najlepších odpovedí, ktoré sa podarilo za tento rok zozbierať (však netušíte, čo nesmie chýbať v potrave pštrosa, aby mal peknú lesklú srsť?) a šťastný autor najpopletenejšieho výroku si prilepší v rodinnej kase päťtisíckou a získa i sošku Figy borovej. Ak sa prihlási...

Čudný rok Visegrádu

27. decembra 2006 - (Peter Schutz - Sme)

Zrejme ešte nebol rok, v ktorom by stredoeurópsky región prenikal tak husto do globálnych médií ako práve uplynulý. Seriál parlamentných volieb v štátoch V4 nastolil koalície či krízy, ktoré strhli pozornosť a zvádzali západných analytikov k úvahám, či namiesto vtáčej chrípky, ktorá sa nekonala, nás neprepadol nejaký iný vírus. Postkomunistický. Dojem, že Slovensko, Česko, Poľsko i Maďarsko trpia rôznymi príznakmi tej istej choroby, čo naplno prepukla v roku 2006, je povrchný. Časté súdy napr. o „novej vlne populizmu”, ktorý sa valí regiónom po vstupe do únie, si nevšímajú, že populizmus nie je nový, len, trebárs na Slovensku, inak rozložený pozdĺž čiary vstupu do parlamentu. Keby sa svojho času nerozhádali Slota s Malíkovou a Mečiar s Gašparovičom, koalíciu rovnakého typu sme tu mohli sláviť už dávno. Je možné, že méta integrácie do Európskej únie a NATO by vyčarila nejakú širokorozchodnú vládu s Dzurindom, to však nie je o chýbajúcom populizme, len o cnosti z núdze. Ani kolaps maďarského rozpočtu nie je príbeh roka 2006. Na rozvrate verejných financií pracovali dve veľké strany dlhé roky. Rozpočtový populizmus zúri aj v Prahe, no česká neschopnosť vytvoriť vládu má úplne iné korene ako čudné koalície na Slovensku či v Poľsku, ktoré, čuduj sa svete, držia výdavky na uzde. Politické scény v Maďarsku a Česku sú vykryštalizované, kým v poľskom Sejme prežíva už iba jedna strana, ktorá si pamätá prvé slobodné voľby. Poľská a maďarská spoločnosť sú rozštiepené a neurotické, kým na Slovensku a v Česku verejnosť v blaženej apatii užíva plody rekordného ekonomického rastu. Rozdielov v regióne je toľko, že z visegrádskych peripetií roka 2006 možno vystopovať iba jednu analógiu: politické triedy Slovenska, Česka, Poľska i Maďarska sú napadnuté presne rovnakými neresťami, ktorými trpia aj ich západní kolegovia.

Podpora chorvátskej menšiny sa nezhoršila

23. decembra 2006

Predseda Chorvátskeho kultúrneho zväzu Juraj Cvečko si myslí, že podpora Chorvátov žijúcich na Slovensku sa nezhoršila po nástupe vlády Roberta Fica. Ako pre agentúru SITA uviedol, zatiaľ platia pravidlá, ktoré schválil ešte kabinet Mikuláša Dzurindu. Podľa neho do 3. januára treba predložiť projekty ministerstvu kultúry. „Je prísľub, že menšie menšiny sa budú viac podporovať. Mala by tu byť pozitívna diskriminácia.” Predseda Karpatskonemeckého spolku Ondrej Pöss tvrdí, že ešte nemožno hodnotiť, ako Ficova vláda podporuje menšiny. V súčasnosti sa musia predložiť nové projekty. „Som zvedavý, ako sa budú podporovať jednotlivé projekty.” Predseda Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku (CSEMADOK) László Huszár si takisto myslí, že je ešte predčasné hodnotiť Ficov kabinet. Podľa neho každý rok sa menili podmienky. Povedal, že v marci by sa mali schváliť projekty, až vtedy bude podľa neho možné urobiť hodnotenie. „Časy sa menia, vlády sa menia, prichádzajú nové koalície, ale kultúra ostáva,” uviedol pre agentúru SITA. Venujem sa kultúre, nechcem robiť politiku, dodal Huszár.

Kyanid pri hraniciach

22. decembra 2006 - (Népszabadság)

Vláda Roberta Fica na svojej poslednej predvianočnej schôdzke prijala polovičaté rozhodnutie v súvislosti s projektom zlatej bane v Kremnici. Sprísnila síce platný banský zákon, lebo zakázala použiť kyanidové lúhovanie počas geologického prieskumu, ale nesplnila požiadavku kremnickej samosprávy a ochranárskych organizácií. A tie žiadali úplný zákaz tejto technológie škodlivej pre človeka aj prírodu. Ficov kabinet tak nevylúčil ťažbu zlata kyanidovou technológiou pri splnení prísnych podmienok ochrany životného prostredia. Bane by boli vzdialené od maďarských hraníc iba 130 kilometrov. V prípade úniku jediného percenta hlušiny by prostredníctvom rieky Hron mohla nastať podobná ekologická katastrofa, ako to bolo na rumunskom toku Tisy pred šiestimi rokmi.

Našli ďalších 100 ton potravín po uplynutí trvanlivosti

22. decembra 2006

Koniec aféry okolo distribúcie potravín po uplynutí trvanlivosti zrejme v Maďarsku už nie je v dohľade. V skladových priestoroch v Törökbálinte našli totiž v uplynulých dňoch ďalších 100 pozáručných potravín, na ktorých bola doba trvanlivosti prelepená alebo označená nanovo. Zväčša ide o mäsové výrobky, napríklad salámy alebo párky, ale aj sladkosti, cestoviny a konzervárenské produkty. Medzi odhalenými potravinami po uplynutí doby trvanlivosti sa našli aj také, ktorým lehota na spotrebu uplynula v roku 2004. Ako odznelo vo vysielaní verejnoprávnej Maďarskej televízie, ktorej informácie potvrdili aj oficiálne odborné zdroje, potraviny v sklade sa našli na základe podnetu občanov, pričom sa v daných priestoroch nachádzali aj iné ako potravinové produkty. Navyše sa tam našlo všeličo vhodné na preznačovanie tovaru, vrátane baliarenských strojných zariadení a papiera.

Maďarské salámy sú po záruke

23. decembra 2006 - (Martin Benko - SME)

V Maďarsku pokračuje veľká aféra s prebaľovaním potravín po uplynutí záručnej lehoty na ich opätovný predaj. Vyšetrovanie rozsiahlych podvodov v skladoch distribučnej skupiny M.E.G.A. na okraji maďarskej metropoly, v ktorých nedávno odhalili stovky ton nekvalitných výrobkov na konzumáciu, sa ešte ani neskončilo a kontrolóri narazili na ďalší obrovský úlovok. Na základe oznámenia verejnosti odhalili na juhozápadnom predmestí Budapešti ďalší rozsiahly sklad a v ňom naraz okolo sto ton rôznych druhov potravín. Opäť išlo o výrobky po uplynutí termínu spotreby, pričom veľkú časť tvorili potraviny s kratšou lehotou konzumácie. Boli medzi nimi napríklad párky, salámy a iné mäsové výrobky, ale aj cestoviny, konzervy či cukrovinky. Záručná lehota niektorých z nich vypršala už pred dvomi rokmi. Vedúci stanice veterinárnej a potravinárskej kontroly v Peštianskej župe György Virsinger potvrdil, že kontrolóri objavili na mieste aj baliace a etiketovacie prístroje. Hoci nekvalitné potraviny odhalili v tej iste lokalite ako v prípade skupiny M.E.G.A, zatiaľ nie je dôkaz o priamej súvislosti. Virsinger považuje za nepredstaviteľné, že by obchodné reťazce nevedeli o tom, že chybné výrobky s ich logom sa mohli dostať do regálov bez ich vedomia. Majú totiž vlastný systém kontroly kvality potravín, nepravé výrobky by mali identifikovať. Vyšetrovanie preto prebieha aj z hľadiska zodpovednosti obchodných centier, keďže veľké množstvo tovaru na konzumáciu so sfalšovaným dátumom spotreby sa dostalo aj do predaja. Obchodníci ho museli odstrániť z regálov a z toho plynúce škody odhadujú priebežne na stovky miliónov forintov. Polícia už vypočúvala ako podozrivého rakúskeho majiteľa skupiny M.E.G.A. Stephana Fischera. Vyšetrovanie celého prípadu vzápätí prevzala od polície Národná vyšetrovacia kancelária, čo je domáca obdoba americkej FBI. Hlavný štátny veterinár Miklós Süth sa vyslovil, že,,účinnosť kontroly bezpečnosti potravín sa môže zlepšiť v budúcnosti jej reorganizáciou. Ak to neprinesie výsledok, treba zvýšiť počet kontrolórov“. Popri postihovaniu vedúcich firiem zodpovedných za podvody s potravinami je však podľa neho žiaduce zverejňovať aj ich mená.

Népszabadság: Osobnosť roka je Gyurcsány

22. decembra 2006

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány je podľa názoru redakcie internetového vydania mienkotvorného denníka Népszabadság, ako aj podľa jej čitateľov osobnosťou roka 2006 v krajine. Muž, ktorého „šťavnaté” výroky vo vystúpení na neverejnom zasadaní socialistov vyvolali krátko po zverejnení vlnu protivládnych demonštrácií, ale aj vytrvalé požadovanie jeho demisie, suverénne triumfoval tak pri rozhodovaní redaktorov, ako aj na základe hlasov takmer 7000 respondentov. V ankete, o ktorej nemožno konštatovať, že by bola reprezentačnou, obsadil líder opozície, expremiér Viktor Orbán štvrté a prezident László Sólyom šieste miesto. Najhoršie obstál pri tejto príležitosti dlhoročný primátor Budapešti Gábor Demszky.

Maďarsko má rozpočet na rok 2007

22. decembra 2006

Maďarský parlament prijal včera návrh rozpočtu na rok 2007. Zákon o štátnom rozpočte počíta s deficitom 1,656 bilióna forintov. Celkový deficit verejného sektora predstavuje až 6,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na porovnanie slovenské verejné financie budú na budúci rok hospodáriť s deficitom 2,9 percenta, čím splnia maastrichtské kritériá na prijatie eura. Za návrh hlasovalo 208 poslancov, proti hlasovalo 164, jeden sa zdržal hlasovania. Poslanci pred záverečným hlasovaním odsúhlasili aj vládou podporovaný návrh úpravy, podľa ktorého príjmy štátneho rozpočtu budú o 54 miliónov forintov vyššie. O rovnakú čiastku stúpla aj výdavková strana rozpočtu, čím bol zachovaný očakávaný deficit. Dôvodom úpravy bola skutočnosť, že na základe odhadov daňového úradu budú príjmy z dane z príjmov fyzických osôb vyššie. Zodpovedá to tiež hodnotám uvedeným v konvergenčnom programe, ktorý Maďarsko predložilo v septembri Európskej únii. Ten má za cieľ také ozdravenie rozpočtu, ktoré bude predpokladom pre neskoršie zavedenie eura. S deficitom 10,1 percenta v tomto roku je Maďarsko v súčasnosti najhoršou krajinou v rámci únie. V júni ohlásil ľavicovo-liberálny premiér Ferenc Gyurcsány úsporný balík. Opatrenia, ktoré obsahujú zvyšovanie daní aj šetrenie vo verejnom sektore, narazili na silný odpor pravicovej opozície, odborov a jednotlivých zamestnaneckých zväzov. Podľa exministra financií z opozičného FIDESZu Maďarského občianskeho zväzu Mihálya Vargu je rozpočet reštrikčným balíkom bez perspektívy rozvoja. „Zákon o štátnom rozpočte nie je o budúcnosti, ale o minulosti. Ľudia musia zaplatiť cenu za nezodpovednú a nepremyslenú hospodársku politiku uplynulých štyroch rokov ľavicovo-liberálnej vlády.“ Ratingová agentúra Standard & Poor's Ratings Services revidovala výhľad ratingov Maďarska z negatívneho na stabilný. Agentúra tiež potvrdila rating dlhodobých záväzkov Maďarska na úrovni BBB+ a rating krátkodobých záväzkov na úrovni A-2.

Slovenskí a maďarskí divadelníci proti násiliu

22. decembra 2006

Trojdňový festival, ktorý je od stredy dodnes v budapeštianskom divadle Új Színház (Nové divadlo), poskytol divadelným tvorcom a účinkujúcim dobrú možnosť povzniesť sa nad problémy, zbytočne zaťažujúce susedské spolunažívanie na oboch brehoch Dunaja. Na úvod sa predstavilo Slovenské národnostné divadlo Vertigo z Budapešti drámou Matka od Júliusa Barča-Ivana. Vari nikomu v sále neprekážalo, že predstavenie bolo v slovenčine. Podobne ako v prípade, keď Jókaiho divadlo z Komárna vystúpilo v maďarčine so Snom o jeseni od Jona Fosseho. Pochopiteľne, predstavilo sa aj domáce divadlo Új Színház. Dnes je na rade bratislavské Divadlo a.ha. s Goetheho Prafaustom a Slovenské divadlo zo Sarvaša s Kubom od Jozefa Hollého. Divadelníci a odborníci zároveň stretnutie zhodnotia diskusiou za okrúhlym stolom.

K. Gönczová: So SR máme intenzívny dialóg, spoločné rokovanie vlád neplánujeme

21. decembra 2006 - (TASR)

Medzi SR a Maďarskom existuje mimoriadne intenzívny dialóg, povedala dnes v Budapešti v rámci hodnotenia uplynulého roka maďarskej diplomacie ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. „Najintenzívnejšie vzťahy mám so svojím slovenským kolegom Jánom Kubišom, ktorému takmer denne kladiem rôzne otázky, ako napríklad v súvislosti s nariadením o podpore obcí a miest nad určitou nadmorskou výškou, ktoré sa negatívne dotklo najmä regiónov s početnou maďarskou menšinou,” uviedla Gönczová. Zdôraznila, že od slovenského ministra dostala vyčerpávajúcu odpoveď, koľko z dotknutých obcí bez podpory má pomer maďarského obyvateľstva pod 20 percent, v ktorých z nich vôbec nežijú Maďari. Ide teda o pokračujúci intenzívny dialóg medzi diplomaciami SR a Maďarska v mnohých oblastiach, čo je - ako poznamenala - samozrejme sotva možné exaktne merať. Časť diplomatických vzťahov nie je vždy viditeľná, čo má aj svoje výhody. „Viditeľné reakcie nesú druhú stranu často smerom do eskalácie konfliktu. Musíme vždy zvažovať, či chceme publicitu, ktorá je niekedy vyslovene potrebná, alebo radšej budovanie určitej dôvery v osobnom kontakte, čo môže v danom prípade pomôcť viac. „O vzťahu so Slovenskom môžem povedať, že ide o takýto prípad. Ťažko si viem predstaviť udržiavanie intenzívnejších kontaktov so susednými krajinami ako je to v prípade SR,” konštatovala ministerka. Na otázku TASR, či sa nepripravujú spoločné rokovania vlád Slovenska a Maďarska, šéfka diplomacie povedala, že doposiaľ boli spoločné rokovania s rumunskou vládou dvakrát, a plánujú už druhé rokovania s vládami Rakúska a Chorvátska. „Evidentne to závisí od vzťahov a od potrieb. Nie je to vylúčené, nemyslím si však, že by v krátkom čase k tomu došlo, máme ešte dosť toho urobiť, aby sme dospeli do takéhoto štádia,” dodala. Na margo situácie v komunálnych voľbách na Slovensku, v ktorých sa predsedovi SNS Jánovi Slotovi nepodarilo udržať post primátora, šéfka rezortu vyjadrila presvedčenie, že to súvisí s rozpoznaním slovenskej spoločnosti. Celý konflikt okolo Slotovej osoby dostal podľa jej slov natoľko veľkú publicitu na úrovni Európskej únie i v rámci bilaterálnych vzťahov, že slovenská spoločnosť si uvedomila, že taký spôsob uvažovania, ktorý podporovala pred parlamentnými voľbami aj relatívne veľká časť slovenskej spoločnosti, je v EÚ v skutočnosti neprijateľná. „Keď spoločnosť dospela k tomuto poznaniu, na Slovensku i v rámci slovensko-maďarských vzťahov sa zjavilo množstvo občianskych iniciatív, ktoré vyjadrili, že nie v takomto svetle chcú prezentovať Slovensko, že nechcú takéto vzťahy. Som presvedčená, že to malo vplyv aj na výsledok komunálnych volieb,” konštatovala ministerka. Pre maďarskú diplomaciu je dôležité ďalšie prehĺbenie integrácie Európskej únie a zvlášť dôležité je budovanie dôvery vo vzťahu k susedným krajinám. Maďarsko pripisuje veľký význam systému vzťahov s Ruskom a rozširovaniu kontaktov s ázijskými krajinami.

Maďarsko-slovenské vzťahy

21. decembra 2006 - (GMP)

Za mimoriadne intenzívny označila šéfka maďarskej diplomacie dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom, pričom sa domnieva, že čas na spoločné zasadanie oboch vlád ešte nedozrel. Kinga Gönczová sa dnes stretla s novinármi v Budapešti a hodnotila celkovú tohtoročnú činnosť rezortu. Ministerka vyslovila okrem iného ľútosť nad tým, že na domácej politickej scéne, medzi vládnymi a opozičnými stranami prevláda konfrontácia, ktorú často vynášajú aj na medzinárodné pole, čo Maďarsku mimoriadne škodí. O susedskej politike sa vyjadrila pozitívne a konštatovala, že hoci sa v regióne prejavujú staré, historické krivdy, vo vzťahoch s jednotlivými krajinami predsa prevláda triezvosť a snaha budovať dôveru. O takzvanom maďarsko-maďarskom dialógu, čiže o vzťahoch s krajanmi tiež zdôraznila, že ich treba odtrhnúť od maďarskej vnútornej politiky. Kinga Gönczová odmietla názor, že slovensko-maďarský dialóg stagnuje: „Asi najintenzívnejšie, dokonca každodenné kontakty mám so svojím slovenským kolegom Jánom Kubišom” - hovorí ministerka, ktorá vidí pokrok aj vo vzťahoch medzi oboma krajinami: „Fakt, že v komunálnych voľbách na Slovensku sa nepodarilo Jánovi Slotovi udržať primátorské miesto v Žiline, súvisí, podľa môjho názoru, s tým, ako reagovala európska scéna, ale aj my vo dvojstranných vzťahoch na prejavy nacionalizmu. Aj slovenská spoločnosť tým dospela k presvedčeniu, že taký spôsob myslenia je v Európskej únii neprijateľný.” Ministerka sa domnieva, že hovoriť o spoločnom zasadaní slovenskej a maďarskej vlády je nateraz predčasné, avšak sa intenzívne pracuje na stretnutí premiérov oboch krajín.

Spomienky na Vianoce

23. decembra 2006 - (Gregor Martin Papucsek)

Reč bude teraz o bezdomovcoch v luxusnom hoteli, okrúhlych ženských vnadách, červenej päťcípej hviezde na vianočnom stromčeku, aj o vlkovi a jahniatku. Zvolil som si ťažšiu cestu: pospomínať na ľudí, ich osudy, na situácie a nálady, ktoré som vykresľoval pekných pár rokov v takomto koncoročnom období. Koho, alebo čo si vybrať? Ako to mám ladiť? A vôbec: je takéto „opakovanie“ vhodné? Vychádzam však z toho, že „opakovanie je otcom nezábudlivosti“... Nezabudnem na situáciu, keď v najväčšom budapeštianskom podchode organizovali vianočnú petičnú akciu za odvolanie parlamentu. Ľudia stáli v rade, aby mohli podpísať, veď každý mal príčinu byť nespokojný. Azda s výnimkou otrhaného, špinavého ujka-bezdomovca, ktorý si myslel, že tu na Vianoce budú rozdávať víno zadarmo a teraz spisujú mená záujemcov... Záujemcov bolo - pri inej príležitosti - viac, ale luxusný hotel Le Meridien v samotnom centre Budapešti zorganizoval večeru len pre dvadsiatich piatich bezdomovcov vo svojich priestoroch, v reštaurácii Le Bourbon. Ľudia z ulice boli vyštafírovaní, čistí, ani nie hluční, a mimoriadne im chutilo, aj keď ich nehostili sviatočným menu pre solventných turistov. Servírovali im francúzsku cibuľovú polievku, no druhý a tretí chod už bol maďarský. Vraj francúzsku kuchyňu nemusia mať radi všetci! Jeden z nich sa pochválil, že tu večeria už druhý raz v živote. Pred niekoľkými rokmi dostal jedlo v cele predbežného zadržania - v tejto budove bolo totiž sídlo budapeštianskeho policajného riaditeľstva. Teraz mu vraj chutilo oveľa viac. A aj hotel si urobil reklamu... Geniálnym reklamným ťahom obdaroval chodcov istý obchodný dom, ktorý práve v predvianočnom zhone oslavoval svoje desiate výročie. V priestranných výkladoch na poschodí pozorný „pešiak“ mohol zazrieť niečo ako pánsky oblek, hoci s dlhými plavými vlasmi. Najprv padá sako, potom kravata, zošmyknú sa aj nohavice, nakoniec košeľa a hľa, zrazu tam stojí, vrtí sa, vyzývavo hýbe bokmi, vystavuje dlhé stehná, krúti hlavou kráska iba v spodnej bielizni. A koketuje s ľuďmi tu dole, na chodníku, vytrvalcov obdaruje pár sekundovým odhalením poprsia. Slovom: tie pahorky a ohyby nie sú z papiera či umelej hmoty, figuríny sú krv a mlieko - angažovali totiž sedem striptérok z budapeštianskych nočných lokálov. A človeku napadne priam filozofická myšlienka: aké dôležité môže byť v živote obchodného domu - ale aj našom!!! - všetko, čo je okrúhle. Či je to výročie, alebo ženské vnady... Takže s okrúhlymi tvarmi problémy nie sú, oveľa viac s hviezdami, najmä s tou päťcípou, červenou. V Maďarsku je zaradená medzi symboly totalitnej moci a len tak ju vystavovať nemožno. A preto, keď v juhomaďarskom meste Pécs ozdobili spoločný vianočný stromček aj ligotavou, sýtočervenou nafukovacou hviezdou, ktorá mala navyše päť pravidelných cípov, istý konzervatívny poslanec žiadal jej okamžité odstránenie. Vraj ide o „urážlivú snahu prepašovať do sviatočnej nálady nostalgiu za starými, komunistickými časmi“. Mimochodom sponzorom stromčeka bola americká tabaková firma, ktorá dodatočne priznala, že „neprejavila dostatočnú politickú prezieravosť“ a samozrejme červené „luftbalóny“ v tvare hviezdy dala odstrániť. Tak sa skončila malá maďarská groteska... Groteskní sa mi zdajú aj dnešní maďarskí politici, ktorí sú ako vlaňajšia prskavka: mali by iskriť, ale iba škvrčia. Dokonca len vrčia na seba aj v tomto predvianočnom období, ba čo viac, celý rok. Kde sú už staré zlaté časy zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď stačilo iba nadávať si družne „do komunistov“! Všetci to robili, a oprávnene, pretože v každom tábore sa našli bývalí „červení“. Aspoň v tom bol konsenzus. Dnes si takýto súhlas-súlad predstavujú, ako istý riaditeľ zoologickej záhrady, ktorý hrdo ukazuje svojmu hosťovi, že vlka a jahniatko zavreli do jednej klietky, sťaby krásny príklad na konsenzus. „Fantastické! A naozaj s nimi nemáte žiadne starosti?“ - pýta sa hosť. „Nie, s vlkom žiadne! Len jahniatko treba z času na čas vymeniť...“

Vianoce v Budapešti - Mali byť skromnejšie

21. decembra 2006 - (Gregor Martin Papucsek)

Predvianočná hektika zachvacuje celý svet, prečo by to nerobila aj s Budapešťou? Pritom Maďari mali pôvodne skromnejšie plány na tohtoročné sviatky. Vyplýva to aspoň z prieskumov verejnej mienky. Na mojom súkromnom prieskume som však natrafil napríklad na mikulášsku fabriku, ale aj na salónky s chuťou krupicovej kaše... Áno, o tých salónkach musím porozprávať hneď na začiatku, lebo tie boli mojím najvážnejším predvianočným objavom - na pulte istého hypermarketu, a hneď ma zaliala nostalgia po časoch, keď moje deti boli malé a tešil som sa, že nedojedia krupicovú kašu - ja som aj tanier vylízal... Nuž, chuťovo to bolo naozaj niečo podobné, ale až keď ako uvedomelý zákazník som pozrel aj zloženie tejto cukrovinky na vianočný stromček, som zistil, že „gríz“ ani neobsahujú, len všelijaké náhrady. Mám však pochopenie, pretože si viem predstaviť, ako by bolo ťažké krupicovú kašu dať do čokoládovej polevy a zabaliť to celé do papiera... Zabaliť a poslať utisnutým - to je heslo takzvanej Mikulášskej fabriky, ktorá už fungovala aj vlani. Tu darčeky nevyrábajú, ale prijímajú od súkromných osôb či firiem všeličo, čo môže sociálne slabšia rodina potrebovať. Hlavná fabričná hala - vlastne veľký priesvitný stan - bola na najväčšom budapeštianskom námestí - stáli pred ňou neustále dlhé rady, dobročinnosť ľudí naozaj nemala hraníc, nosili hračky, sladkosti, veci do domácnosti, všeličo, a tieto dary vo fabrike dobrovoľníci oblečení za Mikuláša balili do škatúľ a tie zasa rozvážali pracovníci Červeného kríža do detských domovov, dôchodcom, do nemocníc a tak... Veľkým úspechom tohtoročnej Mikulášskej fabriky bolo to, že aj firmy priniesli dary, jedna napríklad myslela na 30 tisíc rodín - dodala nám toľko balíkov oplachovača. Iné priviezli konzervy, čistiace prostriedky, prací prášok - hovorí zástupca Červeného kríža. Užitočný príspevok niekomu pod vianočný stromček, hoci vcelku skromný! Ale skromnosť mala prevládať v tomto roku! Podľa reprezentatívneho prieskumu plánovali Maďari minúť na darčeky o tri percentá menej peňazí, ako vlani, v priemere 36 tisíc forintov, čo je 3600 korún. Podľa mňa v prieskume nehovorili respondenti pravdu, lebo taký ošiaľ, ako teraz, som tu ešte nevidel. Istý expert sa domnieva, že ide o paradox - niežeby ľudia šetrili na budúcoročné, oveľa mastnejšie účty za plyn či elektrickú energiu, vlastne za všetko, ale naopak, míňajú v podobnom duchu ako tí, ktorí tancovali na potápajúcom sa Titanicu... Hľa, tu je niekoľko názorov. Táto žena hovorí, že en bloc minie asi 80 tisíc forintov, čo je 8 tisíc korún, na zvýšené účty za plyn bude myslieť až vtedy, keď prídu poštou... Muž evidentne z vidieka vraví, že teraz chce kúpiť DVD-prehrávač, lebo v januári na neho už nebude mať. „Maloobchodný obrat môže prevýšiť aj vlaňajšiu úroveň“ - hovorí vedúci obchodu, a dodáva, že očakávané reštriktívne opatrenia sa odzrkadľujú negatívne iba v znížení úverov na kúpu tovaru. Všetko teda nasvedčuje tomu, že či máme peniaze alebo nie, idú Vianoce a treba kupovať darčeky. Väčšina Budapešťanov to vybavuje v super-hyper-megastrediskách, v takzvaných plazách, v ktorých sa to minulú - zlatú nedeľu neskutočne hemžilo ľuďmi. Suma sumarum: nevyšli predpovede a prinajmenšom predvianočné nákupné obdobie depresívne nebolo.

Otvorili zrekonštruovaný Alžbetin most medzi Komárnom a Komáromom

20. decembra 2006

Obnovený Alžbetin most medzi Komárnom a maďarským Komáromom dnes slávnostne odovzdali do prevádzky. Rekonštrukčné práce na 114- ročnom moste trvali 12 mesiacov a vyžiadali si náklady vo výške 5,6 milióna eur. Rekonštrukcia podobného rozsahu sa na moste neuskutočnila od druhej svetovej vojny. Príslušné rezorty oboch krajín začali rokovať o obnove v roku 2000, stavebné povolenie vydali v roku 2003. Celkové náklady vo výške vyše 5,6 milióna eur ponesú obe strany rovnakým dielom. Podľa slov štátneho tajomníka ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Milana Mojša v rámci prác, ktoré koordinovala Slovenská správa ciest a na maďarskej strane jej partnerská organizácia Útgazdálkodási és Koordinációs Igazgatóság, a ktorú realizoval víťaz verejnej medzinárodnej súťaže konzorcium Komárom-Komárno 2005, pyrotechnici preskúmali dunajské koryto, obnovené boli mostné piliere, počas augustového uzatvorenia mosta pozdvihli mostnú konštrukciu, položili novú asfaltovú vrstvu, následne sa pokračovalo v prácach na chodníku pre občanov, na zabezpečení ochrany konštrukcie pred koróziou a v záverečných prácach sa prikročilo aj k rekonštrukcii osvetlenia v podobe dobových kandelábrov. Veľa sa spravilo preto, aby most, ktorý má sto rokov, mohol ešte dlho slúžiť,” povedal dnes pre TASR štátny tajomník. Na slávnosti boli prítomní primátori Komárna a Komáromu Tibor Bastrnák a János Zatykó, slovenský veľvyslanec v Budapešti Juraj Migaš, zástupcovia investorov a realizátorov rekonštrukcie a ďalší hostia.

Minister M. Maďarič bude trestať porušovanie zákona o slovenčine

20. decembra 2006 - (ČTK)

Minister kultúry Marek Maďarič dnes potvrdil, že uvažuje o zavedení sankcií za prehrešky voči zákonu o štátnom jazyku. Novinárom to povedal po rokovaní vlády, ktorej predložil analýzu o používaní slovenčiny. Opatrenia na zlepšenie situácie vypracuje ministerstvo kultúry do konca januára, zatiaľ konkrétnu predstavu nemá. „Považujem za nesprávne, ak sa občan Slovenskej republiky nemôže dočítať informáciu vo svojom jazyku,” povedal minister. „Ak je niekde tabuľa len v maďarskom jazyku a chceme vymáhať nápravu, musíme ju vymáhať formou pokuty,” dodal. Od roku 1999 totiž zákon nápravu týchto problémov nezaručuje. Opätovné zavedenie finančných sankcií, ktoré sa uplatňovali do roku 1999, by musela schváliť vláda a následne aj parlament. Či im ministerstvo novelu zákona predloží, ešte jasné nie je. Na otázku, či by s trestom za porušovanie zákona o štátnom jazyku súhlasili koaliční partneri, Maďarič povedal, že je to zakotvené v programovom vyhlásení vlády. „Je tam veta, že vláda bude dbať na ochranu slovenčiny,” podotkol minister, ktorý zároveň ubezpečuje, že nezavedie jazykovú políciu a nové opatrenia nebudú na úkor jazykových menšín. Viacerí Slováci sa ministerstvu sťažovali, že im upierajú základné právo na informácie. Tie vraj v niektorých obciach úrady poskytujú len tým, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny. Zákon o štátnom jazyku podľa ministerstva porušuje hlavne na južnom Slovensku, kde žije početná maďarská menšina. Napríklad v Rohovciach pri Dunajskej Strede a Svätej Márii pri Trebišove obecné rozhlasy oznamy nevysielajú dvojjazyčne, ale iba v maďarčine, píše ministerstvo v materiáli. Inde sú pamätné tabule a nápisy v maďarskom jazyku, ľudia sa sťažujú aj na plagáty a oznamy pre verejnosť v maďarčine. Snaha o opätovné zavedenie pokút pobúrila opozičnú Stranu maďarskej koalície. „Budeme potom sankcionovať každú reštauráciu, kde sú nápisy v anglickom či nemeckom jazyku?” povedala ČTK skôr jej poslankyňa Ágnes Biróová. Bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry pochybuje aj o údajnej jazykovej diskriminácii na zmiešaných územiach. Samotný zákon o štátnom jazyku by podľa nej nemal vôbec platiť, keďže je Slovensko členom jazykovo zmiešanej EÚ. Opozičná SMK kritizuje súčasnú vládu už od jej vymenovania po júnových voľbách. Ministrovi Maďaričovi vytýka hlavne nízku podporu kultúry menšín. Oproti tohoročným 155 miliónom korún totiž v roku 2007 dostanú 80 miliónov korún. Podľa Maďariča však tohtoročný štátny rozpočet bol predvolebný, v predchádzajúcich rokoch šlo na menšiny v priemere 75 miliónov korún.

Balík zdravotníckych reforiem - Menej lôžok a priame platby

20. decembra 2006 - (P. Morvay - sme)

Maďarský parlament v pondelok večer prijal zatiaľ posledný balík zdravotníckych reforiem. Podľa ministerstva majú zmeny zefektívniť fungovanie zdravotníctva. Podľa opozície ľudí pripravia o zdravotnú starostlivosť. Zákony prijaté v pondelok menia systém nemocníc. Nemocnice zostávajú vo vlastníctve štátu a samospráv, do ich činnosti sa však bude môcť zapojiť súkromný kapitál. Reorganizuje sa celá štruktúra nemocníc. Rutinné prípady, napríklad výber mandlí či pôrody, budú riešiť ako doteraz regionálne nemocnice. Vážnejšie úkony, ako operácie srdca či ošetrenie onkologických ochorení, sa sústredia do 39 takzvaných „ťažiskových nemocníc”. Vážnejšie chorí tak v mnohých prípadoch budú cestovať ďalej, maximálne 50 kilometrov, v cieli by ich však malo čakať kvalitnejšie ošetrenie a najlepší lekári. Niektoré nemocnice zrušia a ich nehnuteľnosti predajú. Časť zdravotníckeho personálu prepustia, ďalšia časť prejde inam. Počet nemocničných lôžok znížia, časť nevyužívaných lôžok pre akútne prípady presunú na opateru o dlhodobo chorých. Na nový systém majú nemocnice prejsť do troch mesiacov. Od víkendu sa na rôznych miestach konajú demonštrácie za zachovanie miestnych nemocníc alebo ich zaradenie na zoznam ťažiskových. Na organizovaní protestov sa podieľa opozičný Fidesz, ktorý reformu odmieta ako celok. Podľa exministra zdravotníctva a podpredsedu strany Istvána Mikolu slúžia zmeny iba finančným kruhom a špekulantom s nehnuteľnosťami napojeným na vládne strany, aby sa takto zmocnili majetku zdravotníctva. Fidesz presadil, aby v pondelok o zdravotníckom balíku poslanci hlasovali menovite. Minulý týždeň parlament prijal iný balíček zdravotníckych zákonov: ten zavádza priame platby u lekára vo výške 40 korún aj platby za pobyt v nemocnici. Aby sa zabránilo korupcii, budú musieť nemocnice zverejniť čakacie listiny na ošetrenie a operácie. Na listiny sa pacienti dostanú v poradí, ako sa prihlásia. Akúkoľvek zmenu v poradí bude musieť lekár starostlivo zdokumentovať. Na konci ošetrenia má pacient dostať zrozumiteľný výpis úkonov, ktoré lekári vykonali. Poisťovňa lekárovi či nemocnici náklady ošetrenia preplatí iba v prípade, ak pacient výpis podpíše.

Ivan Gašparovič: Prejavy netolerancie využívajú politici

20. decembra 2006

Prípady, ako napríklad údajný únos študentky Hedvigy Malinovej alebo pálenie slovenskej zástavy v Maďarsku sú časovým spínačom pre niektorých politikov, ktorí ho naštartujú vtedy, keď sa im to hodí, aby zakryli nejakú svoju chybu alebo aby presadili niečo, v čom by mohli byť dominantní. Povedal to v hodnotení slovensko-maďarských vzťahov tomto roku prezident Ivan Gašparovič. Tu vidím základný problém vo vedení politiky predstaviteľov politických strán a predstaviteľov štátu, pripomenul prezident. Do značnej miery bude podľa prezidenta záležať na tom, ako sa k takýmto otázkam v budúcnosti postavia predstavitelia politických strán, vlád, parlamentov i prezidenti oboch krajín.

Vyhrážky extrémistov

19. decembra 2006 - (GMP)

Maďarské extrémistické Hnutie národného odporu sa vyhráža niektorým politikom a novinárom „trestnými akciami“, ak sa nestiahnu z verejného života aspoň na 15 rokov. Túto výzvu neberie nikto vážne, hoci by mohla byť kvalifikovaná ako trestný čin. Termín odchodu podaktorých politikov a novinárov zo scény vyprší dnes, a rovnako dodnes by mala odstúpiť aj socialisticko-liberálna vláda, aspoň podľa manifestu extrémistov, ktorí sa v opačnom prípade chcú uchýliť k nasledujúcim retorziám „opľuť, dokopať, zbiť obuškom, postriekať slzotvorným plynom“. Už z tohto „arzenálu“ vidno, že ide o narážku na vystúpenie polície proti nepovoleným demonštráciám v septembri a októbri tohto roka. Krajne pravicová organizácia vyzýva aj na nedodržiavanie zákonov, ktoré schvaľuje - podľa nej - nelegitímny parlament.

Vodné dielo na Dunaji - Ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní

19. decembra 2006 - (GMP)

V Budapešti sa dnes uskutočnilo ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní o realizácii haagskeho rozsudku z roku 1997 ohľadne vodného diela na Dunaji. Vládne delegácie viedli splnomocnenci Dominik Kocinger a György Erdey. Dohodli sa na tom, že vzájomné návrhy opäť preštudujú a zídu sa na budúci rok v januári alebo februári. Zdá sa, že dvoj-trojmesačný interval rokovaní medzi vládnymi delegáciami sa podarí udržať, čo by mohlo byť znamením hoci aj toho, že obe strany zintenzívňujú snahu o konečnú dohodu. Dnes v Budapešti však vyšlo najavo, že stanoviská sú zatiaľ stále rozdielne, niežeby sebe odporovali, ale vyzerá to tak, že sa nestretávajú. Slovenská strana priniesla zo sebou návrh konečnej dohody, ktorý schválila nedávno vláda v Bratislave. Vychádza z toho, že pôvodná zmluva o výstavbe vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros platí, nezrušil ju ani verdikt haagskeho súdu z roku 1997, len prikázal stranám, aby spor riešili rokovaním. A slovenská strana teraz rešpektuje všetky príslušné predpisy Európskej únie, vrátane rámcovej smernice o vode. Hovorí Dominik Kocinger. „V ich návrhu je začať vyhľadávať také predpisy, podľa ktorých to, čo chceme robiť, sa nedá robiť. s tým nemôžeme súhlasiť. Roku 2002 boli dohodnuté mandáty technickej a právnej skupiny, a od roku 2002 do roku 2005 bolo rokovanie zastavené z maďarskej strany, pretože splnomocnenca menovala roku 2004. Je to holý fakt, takže trváme na tom, že to je ich úsek, a nech na tom niečo robia. čo je prvé? Či máme najprv púšťať vodu, alebo oni majú niečo začať robiť. Najprv porušila maďarská strana zmluvu, my sme až následníci, takže čakáme, čo urobí maďarská strana.“ Maďarská strana preferuje len a len európske právne prostredie, ktoré nepripúšťa žiadne škodlivé zásahy do prírody a chráni najmä kvalitu vôd. Opäť slovenský vládny splnomocnenec: „Súd neprinucuje niekoho, aby to urobil tak alebo onak, on odporúča o všetkom rokovať. Zo znamená, že pokiaľ maďarská vláda zablokovala rokovať o dolnom stupni, my to chceme otvoriť.“ György Erdey reaguje diplomaticky: „Domnievam sa, že túto otázku už nemožno takto zjednodušovať. Od troch mesiacov, ktoré stoja pred nami, očakávam jednoznačné vyjasnenie záväzkov, ktoré vyplývajú pre obe strany z členstva v Európskej únii. A je tu nový moment: dokument, ktorý nám odovzdala slovenská strana teraz. Okamžite ho začneme študovať. Kým ho neprečítam, nerád by som sa k nemu vyjadroval.“

Ďalšie rokovanie o vodnom diele Gabčíkovo

20. decembra 2006 - (Új Szó - MTI)

Delegácie vedené vládnymi splnomocnencami Slovenska a Maďarska včera rokovali o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. „S trpezlivosťou očakávame, že maďarskí odborníci vypracujú riešenie, ktoré aj bez vzdúvadla na maďarskom úseku splní pôvodné energetické ciele gabčíkovskej investície, respektíve zlepší plavebné podmienky na úseku medzi Bratislavou a Dunajom,” oznámil slovenský splnomocnenec Dominik Kocinger. Slovenská delegácia maďarským partnerom odovzdala návrh dohody, ktorá by okrem iného dočasne nariadila pozastavenie jednotlivých záväzkov základnej zmluvy oboch štátov vzťahujúcich sa na energetickú sústavu, zaoberala sa otázkami výroby energie, lodnej dopravy, financií a vyúčtovania. Návrh sa zaoberá právnymi, technickými otázkami úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, úlohami protipovodňovej ochrany, udržiavaním pôvodného úseku Dunaja susediaceho s Gabčíkovom. Maďarská delegácia podľa informácie splnomocnenca Györgya Erdeyho odovzdala návrh, na základe ktorého spor by sa dal riešiť vychádzajúc zo smerníc a očakávaní Európskej únie. Podľa Kocingera z dlhodobého hľadiska je možné nájsť spoločne prijateľné riešenia. Len jedna podrobnejšia štúdia si vyžaduje päť rokov. Návrhy budú slovenskí a maďarskí odborníci skúmať v nasledujúcich týždňoch a začiatkom februára sa k nim vrátia.

Hodnota človeka sa nesmie merať miestom narodenia

21. decembra 2006 - (Michal Svoreň - Pravda)

Ako pohladenie duše na mňa zapôsobilo predsviatočné televízne vysielanie záznamu koncertu Otokara Kleina v Nových Zámkoch. Spoločne si zaspievali áriu z Čardášovej princeznej Dušan Jarjabek a sólistka budapeštianskej opery Klára Kolonitsová. Spevák poslanec po slovensky a diva pani Klára samozrejme po maďarsky. Nadšené publikum ich odmenilo frenetickým potleskom. Vtedy som si výraznejšie uvedomil, že oblasť našej spoločnej kultúry ešte vonkoncom nie je zmapovaná. Veľkým dlžníkom v tom zostáva aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Tam sa prednáša aj maďarský jazyk a literatúra, svojho času sa tam ponáhľala na skúšku Hedviga Malinová. Vtedy ju vraj - ako tvrdí - na ulici zbili dvaja výrastkovia, pretože ju počuli rozprávať po maďarsky. Slovíčko vraj je tu opodstatnené, pretože podľa vyšetrovania si prepadnutie študentka vymyslela. Nuž, keby boli profesori z univerzity viedli svojich študentov aj k hľadaniu spoločných čŕt slovenskej a maďarskej kultúry, celkom iste by plavovlasej dievčine nikdy nebolo prišlo na um, aby sa zahrávala s háklivou témou šovinizmu. Lenže ktovie, ako to vlastne všetko bolo a čo vyvolalo tento niekoľkotýždňový škandál... V každom prípade, ak by sa napríklad aj nitrianska univerzita viac venovala výskumu spoločných koreňov slovenskej a maďarskej kultúry, jej študenti by sa bránili tomu, aby ich niekto zneužíval na egoistické ciele. Stačilo by, aby boli obrnení skúsenosťou a zdravými názormi, ku ktorým by ich malo viesť štúdium. Veľkú pozornosť si zasluhuje poznanie práve toho, čo jednotlivé národy budúcej zjednotenej Európy spája, a nie to, čo ich rozdeľuje. Je zaujímavé, že tí, čo žijú na národnostne zmiešanom území južného Slovenska, zväčša nemajú medzi sebou národnostné trenice. Zdravia sa medzi sebou po slovensky či po maďarsky, ale zdravia sa. Nemajú najmenší problém pozhovárať sa spolu o svojich starostiach, ktoré sú veľmi podobné bez ohľadu na ich národnosť. A je im dokonca jedno, v akom jazyku spolu komunikujú. Vedia si navzájom porozprávať aj vtipy z ľudovej tvorivosti, ktoré sa často pre zvláštnosť slovných hračiek veľmi komplikovane prekladajú. Pri rozličných slávnostných príležitostiach si spolu zaspievajú a zas je im viac-menej jedno, o akú pesničku ide. Veď existuje celý rad takých, ktoré majú totožnú melódiu v slovenčine aj maďarčine a vlastne aj ich text je prekladom z jedného jazyka do druhého. Na odbornú štúdiu tohto fenoménu sa zrejme ešte len čaká. Rozhodne by sa stala prínosom k lepšiemu vzájomnému pochopeniu a spolužitiu občanov Slovenska rôznych národností, ale aj k poznaniu stredoeurópskej kultúry. Najväčšie „nedorozumenia” s maďarskou menšinou mávajú Slováci v oblastiach, kde možno častejšie stretnú Japoncov ako Maďarov. Veď aj Slotov šovinizmus sa viaže k Žiline, kde už teraz žije iste viac Kórejčanov ako Maďarov. Sám som sa narodil v južnom Maďarsku, necítim sa však ani o molekulu horším Slovákom, ako sú Podtatranci. Vlastenectvo sa určite nesmie merať miestom narodenia, ale prácou vykonanou pre rozvoj Slovenska. A tiež tým, aký humánny vzťah má človek ku všetkým slušným občanom nášho štátu, bez rozdielu národnosti.

MNB ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenenú

18. decembra 2006

Maďarská národná banka (Magyar nemzeti bank - MNB) dnes rozhodla, že svoju kľúčovú úrokovú sadzbu nezmení a ponechá ju na úrovni 8,0 %. Rozhodnutie je v súlade s očakávaniami analytikov, ktoré nedávno na základe prieskumu zverejnila agentúra Reuters. Guvernér centrálnej banky Zsigmond Járai na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že banková rada sa zaoberala len výškou úrokovej miery a o iných záležitostiach nediskutovala. Ako dodal, MNB ostáva obozretná a bude pozorne sledovať vývoj inflácie v krajine. Inflácia v Maďarsku bola v októbri na úrovni 6,2 %, v novembri sa jej rast spomalil, a očakáva sa, že na začiatku budúceho roka sa zvýši, čo predstavuje určité riziko v súvislosti s úrokovou sadzbou. V prvých týždňoch roku 2007 má miera inflácie dosiahnuť až 8 %. Dôvodom je najmä výška daní a ceny energií. Podľa slov členov rady MNB by na rast inflácie mohol pozitívne vyplývať pokles domáceho dopytu. V Maďarsku sa v súčasnosti debatuje o tom, či sa MNB podarí dosiahnuť zámer 3-% priemernej ročnej miery inflácie v polovici nadchádzajúceho roka. Väčšina analytikov očakáva, že MNB začne v druhej polovici budúceho roka, po tom, čo skončí očakávaná vlna rastu spotrebiteľských cien v prvých mesiacoch, úrokové miery znižovať. Minulý týždeň dosiahol maďarský forint (HUF) historické maximum voči euru, keď kurz dosiahol úroveň 251,55 HUF/EUR.

Na cezhraničné programy dostaneme 7 miliárd

19. decembra 2006

Na programy cezhraničnej spolupráce by malo Slovensko v rokoch 2007 až 2013 disponovať sumou zhruba 199 miliónov eur (6,937 miliardy korún). Celkovo ide o päť programov s rôznymi európskymi krajinami, a to Slovenska s Českou republikou, Rakúskom, Poľskom, Maďarskom a program Slovenska s Maďarskom, Rumunskom a Ukrajinou.

Koalícia chce trestať za zlú slovenčinu

19. decembra 2006 - (Pravda)

Porušovanie zákona o štátnom jazyku sa má opäť trestať. Ministerstvo kultúry navrhuje obnoviť sankcie za zlú slovenčinu so zdôvodnením, že Slováci sú na jazykovo zmiešaných územiach diskriminovaní. Podobné postihy uplatňovala Mečiarova vláda do roku 1998, potom ich Dzurindov kabinet zrušil. Opätovné zavedenie pokút odporúča rezort kultúry v materiáli, ktorý v stredu prerokuje vláda. Odvoláva sa pritom na sťažnosti ľudí z južného Slovenska, že obecné rozhlasy nevysielajú všade dvojjazyčne, ale iba v maďarčine, rovnako ako sú len v maďarskom jazyku nápisy, plagáty a pamätné tabule. Podľa šéfa klubu SMK v Národnej rade, Gyulu Bárdosa, ide o návrat jazykovej polície z Mečiarových čias. „Vracajú sa metódy z rokov 1994 až 1998,” povedal. Podľa neho sa vládne strany pokúšajú verejnosti podsúvať, že používanie maďarského jazyka je na úkor slovenčiny. Prísnejšie sledovať používanie slovenčiny chce najmä Slovenská národná strana. Podľa podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej by mali byť pokutovaní najmä úradníci, ktorí nedodržujú zákon o štátnom jazyku. „Ak niekto bude platiť z vlastného vrecka, prejdú ho chúťky hovoriť len po maďarsky,” uviedla Belousovová.

Ministerstvo otvorí otázku jazykového zákona

18. decembra 2006

Ministerstvo kultúry chce obnoviť sankcie za porušovanie zákona o štátnom jazyku. Slováci na jazykovo zmiešaných územiach sú totiž podľa neho často diskriminovaní. Píše sa to v materiáli, ktorým sa v stredu má zaoberať vláda. Opätovné zavedenie postihov, ktoré sa uplatňovali do roku 1999, však bude musieť schváliť vláda a následne aj parlament. „Bez sankcií sa zákon o štátnom jazyku stáva len formálnou deklaráciou o potrebe ochrany štátneho jazyka bez akejkoľvek právnej sily,” poznamenalo ministerstvo v materiáli. Od roku 1999, keď začali platiť pravidlá o používaní jazykov národnostných menšín, môže ministerstvo na porušovanie zákona o štátnom jazyku „hriešnikov” iba upozorniť. Dovtedy mohlo udeliť aj finančnú pokutu. Viacerí Slováci sa ministerstvu údajne sťažovali, že im upierajú základné právo na informácie. Tie v niektorých obciach úrady poskytujú len tým, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny, tvrdí ministerstvo. Zákon o štátnom jazyku podľa ministerstva porušuje hlavne na južnom Slovensku, kde žije početná maďarská menšina. Ministerstvo práve z tohto územia dostalo údajne mnoho podnetov na jazykovú diskrimináciu. Napríklad v Rohovciach pri Dunajskej Strede a Svätej Márii pri Trebišove obecné rozhlasy oznamy nevysielajú dvojjazyčne, ale iba v maďarčine, poznamenal úrad. Inde sú pamätné tabule a nápisy v maďarskom jazyku, ľudia sa sťažujú aj na plagáty a oznamy pre verejnosť v maďarčine. Snahu o opätovné zavedenie pokút kritizuje poslankyňa Strany maďarskej koalície Agnes Biróová. „Budeme potom sankcionovať každú reštauráciu, aj v okolí ministerstva je ich mnoho, kde sú nápisy v anglickom, či nemeckom jazyku?” povedala bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry. Spochybnila aj údajnú jazykovú diskrimináciu na zmiešaných územiach. Samotný zákon o štátnom jazyku vzhľadom k členstvu krajiny v EÚ označila za zastaraný a podľa nej by nemal vôbec platiť. Opozičná SMK kritizuje súčasnú vládu už od jej vymenovania po júnových voľbách. Ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi vytýka hlavne to, že sa nezasadil o viac peňazí pre kultúru menšín. Oproti tohoročným 155 miliónov korún totiž na tento účel má ísť v roku 2007 len 80 miliónov korún. Podľa Maďariča však tohtoročný štátny rozpočet bol predvolebný, v predchádzajúcich rokoch šlo na menšiny v priemere 75 miliónov korún.

Správa premiéra Gyurcsánya

18. decembra 2006

Nové Maďarsko - tak sa nazýva päťdesiatstránkový dokument, v ktorom sa hodnotí šesťmesačná činnosť vlády Ferenca Gyurcsánya. Premiér ho dnes vysvetlí v parlamente osobne, no obšírna analýza sa objavila včera na internetovom portáli kabinetu. Experti zhodne konštatujú, že reformy prišli oneskorene. Netajeným zámerom vlády so zverejnením hodnotenia polročnej činnosti Gyurcsányovho kabinetu bolo pripraviť aktérov politickej scény na dnešnú parlamentnú diskusiu. Rozsiahla analýza pravdepodobne nebude patriť medzi populárne četby, no pre širokú verejnosť je azda pozoruhodné, že predseda vlády siaha aj po sebakritike. Nestačí podľa neho, keď ciele vlády sú jasné pre špičku výkonnej moci - musia ich pochopiť aj obyčajní ľudia a preto treba predstaviť reformný proces otvorene, v plnej šírke. Na otázku „Kedy bude lepšie?“ odpovedá premiér, že až roku 2009, najťažší však bude nasledujúci rok, pretože prinesie pokles životnej úrovne. Celkovo hodnotí kroky vlády v záujme rovnováhy ekonomiky pozitívne. Názory analytikov sa líšia, niektorí konštatujú, že reformy prišli príliš neskoro, avšak nespochybňujú ich oprávnenosť. Iní zvýrazňujú fakt, že vláda stratila svoju dôveryhodnosť. Po jesenných nepokojoch bude aj jar horúca, pretože reštriktívne opatrenia sa prejavia v rodinných rozpočtoch už konkrétne - dodávajú prognostici.

F. Gyurcsány: Vláda dlho odkladala kroky, bez ktorých krajina nemôže byť úspešná

Maďarská vláda má za sebou ťažký polrok, v ktorom si sama spôsobila väčšiu časť problémov. Konštatoval to dnes v parlamente premiér Ferenc Gyurcsány v prejave, v ktorom zhodnotil prvý polrok vládnutia súčasnej ľavicovo-liberálnej vlády. „Bolo by zbytočné popierať, že zanechávame za sebou ťažký polrok. Polrok, v ktorom sme si väčšiu časť problémov - nech sa na to pozeráme akokoľvek - spôsobili sami,“ formuloval predseda vlády v úvode vystúpenia, počas ktorého poslanci opozičného FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) už tradične opustili rokovaciu sálu. Podľa Gyurcsánya vláda dlho odkladala zavedenie krokov, bez ktorých nemožno vytvoriť úspešnú a silnú krajinu. Ako dodal, vláda sa bude v budúcnosti snažiť o to, aby jej program bol otvorenejší a aby presnejšie prezentovala tento program krok za krokom a aj v jeho celosti. Ministerský predseda sa poďakoval maďarským občanom za to, že namiesto nikam nevedúcemu radikalizmu zvolili „národný progres“. Podľa šéfa frakcie FIDESZ Tibora Navracsicsa premiér Gyurcsány stojí na čele vlády iba niečo viac ako dva roky a už musí zavádzať reštrikčné opatrenia. Navracsics návrh štátneho rozpočtu, ktorý má parlament schvaľovať vo štvrtok a v ktorom sú zakomponované reformné snahy vlády, označil za rozpočet odtrhnutia sa Maďarska od cesty rozvoja. Politiku terajšej vlády nazval opozičný politik najnespravodlivejšou politikou po zmene režimu, financie na rozvoj regiónov a pozdvihnutie Rómov totiž budú v roku 2007 významne krátené. „Vládna politika je nespravodlivá a Ferenc Gyurcsány sa odmieta pozrieť pravde do očí. Dialóg medzi koalíciou a opozíciou existuje, chýba iba medzi premiérom a opozíciou,“ dodal Navracsics, podľa ktorého socialisti si zvolili zlého predsedu vlády. Gyurcsány nastúpil na čelo ľavicovo-liberálnej vlády 29. septembra 2004, keď nahradil Pétera Medgyessyho po koaličnej kríze. Premiérom zostal aj po aprílových parlamentných voľbách v tomto roku.

Zatnime zuby, odkázal Gyurcsány Maďarom

19. decembra 2006 - (Pravda)

Kedy bude lepšie? Maďari sa včera od svojho premiéra dozvedeli to, čo Rádio Jerevan v bradatej anekdote hlásilo už dávno: Lepšie už bolo. Ferenc Gyurcsány vo svojom poslednom tohtoročnom vystúpení na pôde parlamentu skladal účty za prvý semester novej vlády. A ako vianočný darček občanom na najbližší rok sľuboval len pot a slzy. „Máme za sebou ťažký polrok, v ktorom sme väčšiu časť ťažkostí vyhľadávali sami,” pripustil Gyurcsány vo vystúpení, ktoré verejnoprávna televízia vysielala naživo. Vláda má podľa neho dôvod na sebakritiku a má aj možnosť na sebanápravu. Vládnuca socialistická strana sa totiž v posledných štyroch- piatich rokoch usilovala vrátiť niečo z časov pred rok 1990, keď štát bral na seba viac zodpovednosti za občanov, ako oni sami. Ľuďom nemožno vyčítať, že obdobie rokov 2000 - 2006 sa im páčilo, lebo sa zvýšili ich príjmy, dôchodky, ľahšie sa im žilo, podotkol premiér. „Zo sociálneho hľadiska to bolo potrebné, otázkou však je, či to bolo aj rozumné. Mali sme vážne problémy so zladením populárnych a rozumných opatrení,” uznal Gyurcsány. Pre budúce roky namiesto doterajšej pohodlnej „istoty nemennosti” Gyurcsány sľubuje len „istotu premien”. Ne- tají pritom, že premeny budú bolieť. „Nadchádzajúci rok bude pre stagnáciu životnej úrovne najťažší,” upozornil. Rok 2008 však podľa neho môže byť rokom nového začiatku a v 2009 by mohli reformy priniesť prvé všeobecne badateľné výsledky. Celkový cieľ prirovnal k stavbe domu: základmi bude finančná rovnováha, stenami - reformy a strechou rozvoj. Gyurcsányóvu víziu však mnohí považujú za príliš optimistickú. „Balíček úsporných opatrení bol potrebný, ale vo svojej doterajšej podobe je vhodný nanajvýš na hasenie,” povedal pre Inforádió analytik Takerékbanky Gergely Suppan. Podľa neho vláda sa pokúša znížiť rozpočtový deficit radšej zvyšovaním príjmov ako znižovaním výdavkov. „K priškrteniu výdavkov pristupuje vláda nesmelo, reformy sú preto pomalé,” tvrdí aj analytik Raiffiesen Banky Zoltán Török. Politológovia pritom varujú, že reformné odhodlanie vlády sa už o niekoľko mesiacov môže zachvieť pod tlakom ulice. „Treba rátať s horúcou jarou,” povedal pre agentúru MTI András Giró-Szász. „Je veľmi pravdepodobné, že ľudia znova vyjdú do ulíc, keď na vlastnej koži pocítia uťahovanie opaskov,” dodal. Gyurcsány dúfa, že horúca jeseň sa už nezopakuje. „Krajina nazrela do priepasti a povedala, že si z nej neprosí,” pripomenul včera premiér septembrové a októbrové pouličné nepokoje. Prieskumy naznačujú, že môže mať pravdu. Maďarov násilnosti vystrašili, a keďže väčšina za ne pripisuje vinu pravici, socialisti sa v uplynulých dvoch mesiacoch v preferenciách začali doťahovať na opozičný Fidesz.

Sebakritika premiéra

18. decembra 2006 - (GMP)

Ťažký polrok má za sebou maďarská vláda, pričom väčšinu problémov si spôsobila sama - takto hodnotil šesťmesačné účinkovanie kabinetu premiér Ferenc Gyurcsány dnes v parlamente. Opozícia však zhovievavá nebola a opätovne ho označila za „nežiaducu osobu“. Podľa niektorých pozorovateľov „zachvátila“ Gyurcsánya vzácna sebakritika, keď priznal, že chybou posledných rokov bolo vytváranie situácie, v ktorej sa štát snažil postarať o ľudí div nie ako za socializmu. Tomu je však koniec, nadišla „sezóna“ úsporných opatrení, reštrikcií a reforiem, inak by krajina spela ku krachu, dokonca Maďarsko už aj nazrelo do priepasti - to už povedal premiér Gyurcsány, ktorý zároveň priznal, že v komunikácii stabilizačnej politiky sa urobili zásadné chyby tiež. Opozícia však nepodľahla žiadnej ľútosti a uplynulý rok nazvala najstrašnejším obdobím od zmeny politického systému, odznelo dokonca prirovnanie k „banánovej republike“, ďalej od istého času trvalá diskvalifikácia premiéra do kategórie „persona non grata“, no a tiež bežný obraz krajiny ako lode, ktorá sa potápa...

Premiérske prémie

16. decembra 2006 - (GMP)

Má minister nárok na koncoročnú, vianočnú odmenu? Najmä, keď sa národu žije horšie, než uplynulý rok? Alebo: keď už minister tú odmenu dostane, čo má s ňou robiť? Venovať na dobročinnosť? Nie je to priznanie, že si tú odmenu vlastne nezaslúžil? Tieto otázky si dnes kladú v Maďarsku v celonárodnej hre - Demagógia a populizmus. Celý týždeň „mľaskajú“ maďarské médiá nad odmenami, ktoré udelil premiér ministrom. Nie všetkým, z čoho vraj možno vydedukovať, ktorý rezort bude mať čoskoro nového šéfa. Hovoriť o tejto dimenzii teraz nemám priestor. Predvianočné „obálky“ vzrušili aj - alebo najmä opozíciu. Fideszácky hovorca hovorcov Péter Szíjjártó siahol po poetickom prirovnaní. „Ferenc Gyurcsány najprv vrhol Maďarsko do existenčnej krízy a teraz krajinu potupuje tým, že rozdeľuje finančné odmeny stachanovistom tejto existenčnej krízy.“ Premiérske prémie teda dostávajú ministri za to, že ako armáda „červených“ sťažujú život pospolitému ľudu - rozhorčuje sa „nevládny“ politik, a menuje jednotlivých šéfov rezortov, ktorí „pijú krv“ národu. Preboha, Lajos Molnár - zdravotníctvo? - ktorý zatvára nemocnice a zavádza akési „výpalné“ v podobe poplatkov za návštevu u doktora? Alebo - ježišmária! - István Hiller od školstva a kultúry, ktorý presadil školné? Ten by si ani plat nezaslúžil, nieže odmenu! No a vrchol nehoráznosti: minister financií János Veress, ktorý bol schopný dať dokopy konvergenčný program až na tretí pokus a „vytiahol“ tohtoročný deficit nad 10 percent!? Len ticho poznamenávam, že títo a ďalší ministri dostali odmenu vo výške pol až jednomesačného platu. V Maďarsku je priemerný ministerský plat milión dvestotisíc forintov, čo je necelých 170 tisíc korún, takže si môžete vytvoriť predstavu. Bagateľ - hovorí hovorca socialistov István Nyakóó, ktorý vyťahuje prax z čias Orbánovej vlády. „Päť rokov sa niečo takéto nestalo, posledný premiér, ktorý rozdával odmeny, sa volal Viktor Orbán. Svojim ministrom udeľoval dvoj-trojmesačné platy, podaktorí dostali pod vianočný stromček až ročný plat.“ Takže dnešná opozícia sa pokúša vybičovať podlé vášne! - soptí socialista, ktorý hneď aj dodáva, že žiaden z odmenených nevezme obálku domov manželke, lež peniaze venuje na dobročinnosť, jeden pre hladujúce deti, druhí pre bezdomovcov... Komentáre tlače sú zväčša ironické a uťahujú si aj z jedných, aj druhých, pričom nachádzajú v nich spoločný element: demagógiu a populizmus, dvoch „pomocníkov“ každého politika v zlých časoch... Podobné postrehy majú aj diskutéri na rôznych internetových fórach. Aby som citoval jeden miernejší názor: „Všetci títo kohúti kikiríkajú na tom istom smetisku...“ Apropó! V krajine galského kohúta má kolega - aby som nepovedal: krajan - maďarských ministrov ešte ťažší život. O „Maďarovi, ktorí sa chce dať korunovať medzi Galmi“ spieva reggae-hviezda z africkej krajiny Bourkina Faso. Naráža na nie príliš zhovievavé postoje mocného ministra vnútra, adepta na prezidentský post vo Francúzsku, a pýta sa, prečo vlastne jeho otec utekal z Maďarska? Tento najnovší hit, pravdaže, neznamená začiatok černošsko-maďarskej vojny, podrývačný spevák iba poznamenáva, že aj Nicolas Sarkozy je v podstate potomkom utečenca, takže nemal nárok buntošivých prisťahovalcov nazvať zberbou. Ako resumé môžeme konštatovať, že ministri to zrejme nemajú ľahké nikde na svete, nech už dostávajú odmeny, alebo nie, nech ich zvolia za prezidenta, alebo nie. Mimochodom poznám odpoveď na otázku, prečo odišiel Sarkozyho otec Pál Sárközy roku 1944 z Maďarska. Utekal pred Červenou armádou...

Hedviga Malinová sa sťažuje na Ústavnom súde SR

19. decembra 2006

Študentka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Hedviga Malinová sa obrátila na Ústavný súd so sťažnosťou na Okresnú prokuratúru a Okresné policajné riaditeľstvo v Nitre. Namieta porušenie svojho práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, aj práva na súdnu a inú ochranu a práva na právnu pomoc pred štátnym orgánom. Oba orgány spochybnili jej výpoveď, že ju prepadli a zbili dvaja útočníci za to, že hovorila po maďarsky. Podľa vyjadrení generálneho prokurátora Dobroslava Trnku študentke hrozí za zavádzanie orgánov činných v trestnom konaní trestné stíhanie, ktoré sa môže skončiť aj postavením pred súd. V súvislosti s jej prípadom Krajská prokuratúra v Nitre eviduje trestné oznámenie vo veci prečinu krivej výpovede a krivej prísahy. Podala ho fyzická osoba, ktorá si neželá byť menovaná.

M. Varga: Rozpočet 2007 je cenou za nedôveryhodnú hospodársku politiku vlády

15. decembra 2006

Maďarskí občania doplatia v roku 2007 na nedôveryhodnú hospodársku politiku vlády, ktorá zvyšuje zadlženie. Zhodnotil dnes v Budapešti návrh štátneho rozpočtu podpredseda opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a exminister financií Mihály Varga. Podľa Vargu FIDESZ očakáva, že vláda a minister financií konečne priznajú svoju zodpovednosť za nepremyslenú a zlú hospodársku politiku ostatných štyroch rokov. Maďarský minister financií János Veres predložil koncom októbra návrh štátneho rozpočtu na rok 2007, ktorý počíta s deficitom vo výške 1,753 bilióna HUF, v prepočte 241,460 miliardy SKK, čo podľa výpočtu v rámci Európskej únie (EÚ) predstavuje 6,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). S tohtoročným deficitom 10,1 % je Maďarsko v súčasnosti najhoršou krajinou v rámci EÚ. V júni ohlásil ľavicovo-liberálny premiér Ferenc Gyurcsány úsporný balík. Opatrenia, ktoré obsahujú tak zvyšovanie daní, ako aj šetrenie vo verejnom sektore, narazili na silný odpor pravicovej opozície, odborov a jednotlivých zamestnaneckých zväzov. Poslanci parlamentu budú hlasovať o rozpočte vo štvrtok 21. decembra.

Vianočný benefičný koncert pre materské školy v Lucine a Nadlaku

15. decembra 2006

Vianočný benefičný koncert organizuje Nadácia Lucina v utorok, 19. decembra 2006 o 18.00 h v Novom evanjelickom kostole, na Legionárskej ulici v Bratislave. Program: Johann Sebastian Bach, Wolfgang Amadeus Mozart, Georg Fridrich Händel, César Franck, Jakub Jan Ryba, Andrew Lloyd Webber a ďalší. Účinkujú: Anna Predmerská - organ, Katarína Šilhavíková, Tomáš Juhás - spev, Stanislav Tichý - organ, Karol Sipos - trúbka, Lenka Polakovičová - flauta, spevokol SALUS. Vstup voľný, zbierka pre slovenské materské školy v Lucine (Maďarsko) a v Nadlaku (Rumunsko) Organizuje: Nadácia Lucina (PaedDr. Zoltán Šajben, 0903 425 091)

V Maďarsku štrajkovalo dve hodiny 15.000 pedagógov

15. decembra 2006

Dvojhodinový výstražný štrajk sa konal dnes na približne 500 školách a materských školách v 300 obciach a mestách v Maďarsku. Demokratický odborový zväz pedagógov (PDSZ) avizoval ešte 22. novembra výstražný štrajk, ktorého cieľom bolo vyjadriť nesúhlas s návrhom štátneho rozpočtu pre budúci rok, ako aj s úpravami zákona o verejnom vzdelávaní. Podľa odborárov sa kvôli zvýšeniu počtu odučených hodín a kvôli zníženiu štátnej podpory na vzdelávanie, v rámci ktorého na normatívnu podporu nižších ročníkov pôjde takmer o štvrtinu menej finančných prostriedkov ako doposiaľ, príde o zamestnanie v priebehu niekoľkých nadchádzajúcich rokov 15.000-20.000 učiteľov. Trpí pritom aj kvalita vzdelávania. Do štrajku sa podľa odhadov zapojilo 15.000 pedagógov. Väčšina rodičov na dobu štrajku nepožiadala o pomoc školy či samosprávy pri dozeraní na deti, čo podľa predsedu PDSZ Bábora Kerpena znamená, že rodičia podporujú snahy učiteľov.

L. Sólyom: Na mnohých miestach sú cirkvi jediným kontaktom s maďarským jazykom

18. decembra 2006

Na mnohých miestach, kde žijú zahraniční Maďari, sa stáva, že bohoslužby a evanjelium sú pre nich jediným kontaktom s maďarským jazykom. Platí to najmä pre tých, ktorí nežijú v kompaktnejších spoločenstvách. Povedal to dnes v Budapešti maďarský prezident László Sólyom, ktorý prijal predstaviteľov cirkví zahraničných Maďarov. Medzi cirkevnými hodnostármi susedných krajín Maďarska bol prítomný aj biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Géza Erdélyi. Hlava štátu v úvode stretnutia povedala, že dnešné podujatie umožňuje viesť dialóg o dôležitých otázkach časti maďarského národa žijúceho za hranicami. Sólyom pripomenul, že ako už pri svojej inaugurácii zdôraznil, osud zahraničných Maďarov považuje za jeden z kľúčových záležitostí svojho pôsobenia v tejto funkcii. Prezident vyjadril vďaku cirkvám za ich prácu v prospech zachovania identity Maďarov a dodal, že tieto musia čeliť veľkým výzvam.

L. Sólyom: V Maďarsku je pravica aj ľavica v kríze

15. decembra 2006

Ľavica trpí krízou identity, pravica je zas nemoderná. Vyhlásil to dnes maďarský prezident László Sólyom v rozhovore pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu InfóRádió. Podľa hlavy štátu sa totiž ľavicové masy nemajú ku komu viazať, lebo ľavicová vláda realizuje liberálnu hospodársku politiku. Pravica nenašla skutočné body spojenia s modernou Európou, s modernou pravicou. Politické rozdelenie maďarskej spoločnosti, ktoré existuje už aj na úrovni rodín, je veľmi hlboké, má mnohé dôvody a je podložené citovo, dodal. Sólyom sa domnieva, že základné inštitúty politiky a parlamentného politizovania nefungujú správnym spôsobom. „Preto som povedal v októbri, aby sa opozícia vrátila do parlamentných ľavíc, na to som mieril nedávno, keď som tvrdil, že nemožno devalvovať mimoriadne inštitúcie, akou je odchod z rokovacej sály tým, že ich rutinne použijeme bez vážnejších dôvodov. Aj tam treba dodržať nejaké normy,“ konštatoval maďarský prezident na margo skutočnosti, že po septembrovom zverejnení tajnej nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya o klamaní vlády o stave krajiny, opoziční poslanci FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) pri prejave predsedu vlády automaticky opustia rokovanie parlamentu.

V. Orbán proti vládnej garnitúre

14. decembra 2006 - (GMP)

Mimoriadne ostro a odmietavo sa vyjadruje o súčasnej maďarskej vládnej garnitúre vodca opozičného Fideszu Viktor Orbán. „Postkomunistická elita, ktorá sa vrátila k moci, nemôže sa zbaviť právnej zodpovednosti“... To je jedna z myšlienok, ktoré z Orbánovych úst prináša dnes vychádzajúce najnovšie číslo konzervatívneho týždenníka Heti Válasz - Týždenná odpoveď. Šéf Fideszu súhlasí aj s názorom krajne pravicového hnutia „Za lepšie Maďarsko“, aby odstránili z moci bývalých čelných predstaviteľov totalitnej štátostrany a komunistického zväzu mládeže, hoci referendum na túto tému nepovažuje za celkom ústavnú cestu. Orbán hodnotí súčasnú situáciu Maďarska takto: „Sme zadĺžení až po uši, chudoba rastie, verejný majetok je premárnený, žijeme v nevídanej korupcii... navyše v krajine panuje podvod a morálny chaos...“ Na otázku, či jestvuje téma, o ktorej by bol ochotný konzultovať s predsedom vlády Gyurcsányom, Orbán odpovedá: „Zo všetkých síl sa snažím o to, aby sa Maďarsko nedostalo do situácie, keď musím rokovať s chorým klamárom, ktorý pre demokraciu znamená hrozbu“.

Gyula Horn: Šialené tempo reforiem, čo bude s ľuďmi?

14. decembra 2006

Vládou schválené reformné kroky, vrátane oblasti zdravotníctva, sú potrebné, kabinet však ide na to príliš rýchlo. Povedal to dnes v Budapešti maďarský expremiér a socialistický poslanec Gyula Horn. V Európe sa zatiaľ ešte nestalo, že by sa vláda snažila v rovnakom čase vytvoriť rovnováhu rozpočtu, zaviesť reformy a súčasne aj vykonať dlhodobé rozvojové projekty, konštatoval Horn ako hosť Celoštátneho zväzu maďarských novinárov (MÚOSZ). Otázkou podľa neho je, ako rôzne vrstvy obyvateľstva prijmú zmeny, ktoré závažným spôsobom ovplyvnia ich život. „Vysvetlime ľuďom, dokedy potrvá obnova. Povedzme im, kedy sa začne proces zlepšovania, ak budeme vedieť naplniť reformné predstavy. Reálne potrvá tri roky, kým sa vybudujú nové systémy,” konštatoval šéf ľavicovo-liberálnej vlády z rokov 1994-98, podľa ktorého treba viac pozornosti venovať vysvetľovaniu reforiem. Ak sa podľa slov expremiéra podarí zreformovať zdravotníctvo, bude to znamenať víťazstvo reforiem. Horn mieni bojovať za zachovanie bezplatného cestovania pre dôchodcov, čo je nielen materiálnou, ale aj citovou záležitosťou ľavicovo kapitalistickej vlády. Z pohľadu vzťahu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) k dôchodcom je to mimoriadne dôležitá otázka, dodal expremiér.

Maďarským kriminálnikom sa už nevyplatí utekať na Slovensko

14. decembra 2006

Je celkom možné, že čoskoro prejde napríklad cez slovensko-maďarské štátne hranice pri Rajke policajné auto so sirénou a na maďarskej strane bude pokračovať v naháňaní utekajúceho zločinca. Konštatuje to v dnešnom vydaní maďarský denník Népszabadság, podľa ktorého v utorok vstúpila do platnosti ako súčasť schengenskej dohody príslušná zmluva s poslednou z dotknutých krajín susediacich s Maďarskom so Slovinskom. Susedné krajiny sa v dvojstranných zmluvách dohodli na tom, že pôsobnosť orgánov činných v trestnom konaní presahuje aj cez hranice. Ak by sa teda zločinec utekajúci pred spravodlivosťou dostal cez hranice, potom ani rakúski, slovinskí či slovenskí policajti sa na hraniciach nemusia zastaviť, a takisto ich maďarskí kolegovia budú mať otvorenú cestu. Policajti si môžu vziať takisto zbrane i ďalšie vybavenie a pri zadržaní páchateľa ich môžu použiť. Strieľať však budú môcť iba v prípade sebaobrany, zdôrazňuje denník. Dohoda zahŕňa spoluprácu od výmeny informácií až po konkrétne akcie, napríklad sa môže zriadiť prihraničné spoločné hliadkovanie či spoločné vyšetrovacie skupiny. Jediným obmedzením cezhraničnej vyšetrovacej činnosti je to, že policajti na území iného štátu nemôžu vkročiť na územie súkromného majetku alebo do priestranstva uzatvoreného pred verejnosťou. Nebudú môcť napríklad inštalovať odpočúvacie zariadenie, uzatvára Népszabadság.

Referendum o odstránení sovietskeho pomníka v Budapešti

13. decembra 2006

Ľudové hlasovanie v otázke odstránenia pomníka sovietskych vojakov z Námestia slobody v Budapešti začalo sa dnes z iniciatívy Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) a občianskej organizácie Deport 56. Informovali o tom šéfovia oboch organizácií v maďarskej metropole. Celoštátna volebná komisia (OVB) súhlasila s iniciatívou 13. novembra. Občania by mali odpovedať na otázku, či súhlasia s tým, aby maďarský parlament zrušil platnosť zákona z roku 1945 nariaďujúceho vybudovanie pomníka hrdinov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Budapešti. Ako predsedovia VMSZ a Deport 56 - Miklós Patrubány a Szabolcs Szerdahelyi zdôraznili, nemajú námietky voči samotnému pomníku sovietskych vojakov, ale voči jeho umiestneniu. Námestie slobody je totiž symbolom maďarskej slobody, kde bola podľa ich vyjadrenia umiestnená kedysi aj štátna vlajka. Plebiscit bude platný, ak do 6. apríla pozbierajú organizátori 200.000 podpisov. Dielo Károlya Antala - 15-metrov vysoký obelisk so zlatou hviezdou, s nápisom Česť sovietskym hrdinom osloboditeľom, so súsoším a s desiatimi tabuľami obsahujúcimi mená padlých postavili v roku 1946. Z obdobia socializmu je to posledný sovietsky pomník, ktorý zostal na verejnom priestranstve v Budapešti.

Budapešť mení podporu pre krajanov

14. decembra 2006 - (P. Morvay - sme)

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa včera stretol s lídrami krajanských strán, aby ich informoval o zmenách v politike Budapešti voči maďarským menšinám v susedných štátoch. Na stretnutí bol aj šéf SMK Béla Bugár. Z tohtoročného rozpočtu Maďarska išlo na podporu krajanov 9,7 miliardy forintov (asi jeden a pol miliardy slovenských korún). Táto suma z roka na rok napriek protestom menšín klesá. Vláda tvrdí, že treba zmeniť ciele, na ktoré sa dotácie z Maďarska zameriavajú, aj systém ich distribúcie. Namiesto tradičných cieľov, ako bola podpora zachovávania menšinovej identity a kultúry, sa majú dotácie zamerať na rozvoj a modernizáciu krajanských komunít. Vláda tiež tvrdí, že systém podpôr má byť transparentnejší a nezávislejší od politickej reprezentácie krajanov. Pri doterajšom systéme dotácie vraj často nepodporovali menšinu, ale iba „relatívne úzku skupinu ich lídrov”, povedala už v lete ministerka zahraničia Kinga Gönczová. Najnápadnejšou črtou nového systému je zatiaľ koncentrácia rozhodovania na úrad vlády, v podstate do rúk premiéra Gyurcsánya. Aj financie pre krajanov kabinet sústredil do jediného Fondu domovina, ktorého vedenie obsadia vládni úradníci a vládou vybraní menšinoví predstavitelia. „Hrozí, že doterajšie klientely jednoducho nahradia nové,” upozorňuje politológ Gábor Egry. Podľa neho je navyše nereálne, že na seba Maďarsko môže vziať náklady na modernizáciu zhruba 2,5 milióna Maďarov žijúcich u susedov. SMK na stretnutí zastupoval predseda Béla Bugár. Medzi výsledkami rokovania spomenul záväzok Budapešti poskytnúť viac peňazí aj z európskych fondov na rozvoj prihraničnej spolupráce. Navrhli tiež vláde, aby sa zmluvne zaviazala k dlhodobej finančnej podpore niektorých prioritných projektov v rámci každej menšiny, v prípade Slovenska napríklad komárňanskej univerzity. Rušenie doterajšieho systému nadácií, ktoré rozdeľujú dotácie označovali menšinoví lídri opakovane za chybu. „Po rozhodnutí Budapešti sme žiadali aspoň to, aby sa aj po začlenení nadácií do Fondu domovina zachoval dobre fungujúci systém kuratórií v jednotlivých krajinách, ktoré sa doteraz k rozdeleniu peňazí mohli vyjadrovať,” povedal Bugár.

Népszabadság: Maďarsko-maďarský summit bol prvýkrát o každodennom rozvoji

14. decembra 2006

Možnosti regionálneho rozvoja, otázka finančných prostriedkov na podporu v budúcoročnom rozpočte a úprava zákona o podpore zahraničných Maďarov boli hlavnou témou stretnutia maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya a ďalších ministrov vlády s predstaviteľmi zahraničných Maďarov, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami v stredu v Budapešti. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa periodika schôdzkou oficiálne odštartovala Maďarsko-maďarská vládna konzultácia (MKK), ktorá nahradí doterajšiu Stálu maďarskú konferenciu (MÁÉRT). Na novom fóre sa už nezúčastnili maďarské parlamentné strany, zahraniční Maďari však boli zastúpení v rovnakom kruhu ako na MÁÉRT. Népszabadság s odvolaním sa na vlastné zdroje uviedol, že Gyurcsány sa od začiatku snažil vyvarovať konfrontácii a sústredil sa na možnosti spolupráce. Predseda vlády pripomenul, že otázka Maďarov v Karpatskej kotline sa rozširovaním Európskej únie dostáva do inej polohy, otvárajú sa nové možnosti a nové výzvy. Preto maďarská vláda mieni urobiť kroky v záujme rozvoja spoločných regiónov a inštitúcií, a to najmä preto, lebo susedné krajiny (v ktorých žije maďarská menšina) sa podľa očakávaní stanú rýchlo rozvíjajúcimi sa oblasťami, v ktorých vzniknú súčasne partneri, aj konkurenti, podotýka Népszabadság. Gyurcsány predložil predstaviteľom zahraničných maďarských spoločenstiev národnú politiku, čiže politiku podpory zahraničných Maďarov, ktorá je založená na dvoch pilieroch: na podpore zo štátneho rozpočtu a na možnostiach rozvoja pomocou zdrojov Európskej únie. Zvláštnu pozornosť by pritom venovali Maďarom žijúcim na Ukrajine a vo Vojvodine. Predseda SMK Béla Bugár pre Népszabadság označil rokovanie za vecné. „Hovoril som o dôležitosti čo najskoršieho obnovenia ipeľských mostov. Upozornil som aj na to, že v súvislosti s komárňanskou Univerzitou J. Selyeho by bolo potrebné vyrovnať sa s otázkou finančnej podpory materskej krajiny,” dodal politik, podľa ktorého pozvaní zástupcovia zahraničných Maďarov na konzultáciách požadovali, aby bola zachovaná možnosť vyjadriť sa k podporám prideleným prostredníctvom Ilyésovej nadácie. Predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu za opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) Zsolt Németh ocenil skutočnosť, že vláda po nevydarenom referende o dvojakom občianstve pre zahraničných Maďarov pred dvoma rokmi konečne obnovila dialóg s nimi. Vytýkal pritom, že na schôdzku nepozvali maďarské parlamentné strany, píše najvplyvnejší denník. Liberálny Magyar Hírlap pripomína, že konzultácie, ktorých ústrednou témou boli rozvojové plány, sa uskutočnili relatívne utajene - nepozvali na ne ani médiá.

Ďalšia aféra - Veľké množstvo komunálneho odpadu

13. decembra 2006 - (GMP)

V Maďarsku vzniká ďalšia aféra - tentoraz okolo veľkého množstva komunálneho odpadu dovezeného z Nemecka. V juhozápadnej časti Dolnej zeme rad radom odhaľujú samoty a opustené pozemky, na ktorých ukladajú lisované smeti. O téme dnes obšírne píše budapeštiansky denník Népszabadság. Aféra vypukla minulý víkend v obci Kiskunmajsa, kde úrady objavili v priestoroch bývalých sovietskych kasární stovky ton balov, ktoré práve vykladali z rakúskych kamiónov. Odvtedy sa našli takéto nelegálne skládky aj na okolitých samotách i pozemkoch súkromných osôb. Policajné vyšetrovanie už zistilo, že lisované baly doviezli z Nemecka, od firmy, ktorá sa venuje spracovaniu a likvidácii odpadu. Odborníci zistili, že nejde škodlivé látky, ale o obyčajný komunálny odpad. Polícia sa odvoláva na záujmy vyšetrovania a nepotvrdzuje informácie, podľa ktorých za týmto kolosálnym obchodom stojí človek zapletený pred niekoľkými rokmi aj do podvodov s naftou. Župný prokurátor pre Népszabadság prezrádza iba to, že v kauze je zatiaľ iba jeden podozrivý - je to človek, ktorý na území bývalej sovietskej základni prenajímal letecký hangár. Zatiaľ však nikto nie je schopný vyrátať, koľko peňazí dostali majitelia pozemkov za to, že povolili skládku odpadu, respektíve prečo sa oplatí zahraničnému podnikateľovi odvážať domáci odpad až do Maďarska a za jeho uloženie aj platiť. Zrejme je to vynikajúci biznis.

Zidane „vzorom“ Veressovi

20. decembra 2006 - (GMP)

Aféru v maďarských mediálnych kruhoch spôsobil minister financií János Veress tým, že hlavou schválne narazil do objektívu kamery pravicovej spravodajskej televíznej stanice. HírTV je sledovaná spravodajská stanica s pravicovým zameraním, teda voči súčasnej vládnej koalícii socialistov a liberálov nie je naklonená, ba čo viac, je vyslovene nepriateľská. Podaktorí ministri už aj vyhlásili bojkot tejto stanice tým spôsobom, že jej štábom neposkytujú rozhovory. K tomuto kroku sa uchýlil už minister hospodárstva, štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva, minister kultúry - rôzne združenia novinárov, aj z európskej scény, už odsúdili takéto správanie sa, ktoré odporuje informačnej povinnosti verejných činiteľov. Minister financií však musel byť na HírTV napaprikovaný mimoriadne, lebo keď v parlamente prechádzal pred jej kamerou, zohol sa a hlavu naklonil priamo do objektívu tak, že asi na sekundu bolo vidno iba tmu. Televízna stanica umiestnila tento záber aj na svojej internetovej stránke. Aj v iných médiách sa rozvinula diskusia, v ktorej viacerí pripomenuli príhodu z majstrovstiev sveta vo futbale, keď Zidane hlavou zrazil Materazziho, a dodávajú, že ministrova hlavička bola vlastným gólom.

Pracovný trh

21. decembra 2006 - (GMP)

Potravinový a textilný priemysel a zdravotníctvo - to sú tri oblasti, v ktorých Maďarsko otvorí svoj pracovný trh pre občanov Rumunska a Bulharska úplne, v iných sférach budú platiť od 1. januára obmedzenia. Tak rozhodla maďarská vláda. Etapovito otvorí Maďarsko svoj pracovný trh pred občanmi nových členských štátov Európskej únie. To znamená, že v prvých dvoch rokoch umožní zamestnať sa pre Rumunov a Bulharov len v takých odboroch, v ktorých je v Maďarsku nedostatok pracovných síl. Hovorkyňa vlády Emese Danksová spresňuje: „Namiesto 140 odborov, ktoré figurovali v pôvodnom návrhu, rozšírime automatické pracovné povolenie v 219 odboroch. Tento zoznam sme rozšírili na základe návrhu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku.“ A práve záujmy maďarskej menšiny v Rumunsku tvoria jeden zo základných hľadísk, ďalšími sú požiadavky jednotlivých rezortov a ochrana záujmov maďarských zamestnancov. Hodno pripomenúť, že maďarská politická scéna nie je jednotná v posudzovaní tejto otázky a dokonca zo strany zamestnaneckých zväzov sa ozývajú hlasy, ktoré by podporovali totálne otvorenie pracovného trhu. Správy z Rumunska hovoria o tom, že občania tejto krajiny hľadajú prácu predovšetkým v Španielsku a Taliansku, potom v Nemecku a Rakúsku. Maďarské orgány doteraz vydali asi 15 tisíc pracovných povolení pre rumunských občanov.

X X X

Otvoriť pracovný trh Maďarska pred rumunskými a bulharskými občanmi len čiastočne, alebo zaviesť úplnú liberalizáciu? - to je otázka, o ktorej diskutovali predstavitelia politických strán, parlamentných výborov i účastníci tripartity. Zdá sa, že obmedzenie má väčšiu podporu, no napríklad koaliční liberáli sú za totálnu voľnosť. Premiér Ferenc Gyurcsány argumentoval za prechodné obmedzenia - v záujme ochrany maďarského pracovného trhu, s tým, že v asi 130 odboroch, v ktorých chýbajú pracovné sily, trh sa otvorí totálne. Predstavitelia socialistickej strany s tým súhlasia. Opozičné Maďarské demokratické fórum je za postupné umožnenie prílivu pracovných síl z Rumunska a Bulharska, čiže jeho stanovisko je blízke premiérovmu. Za takýto kompromis sa vyslovuje aj zamestnanecká strana tripartity. Koaličný Zväz slobodných demokratov zdôrazňuje, že keď maďarské pracovné sily stáli pred podobnými prekážkami v starých členských štátoch Európskej únie, všetci boli rozhorčení. Čiže keď Maďarsko teraz svoje dvere iba „pootvorí“, v podstate dodatočne ospravedlní skorší postoj Nemecka, Rakúska a ďalších krajín. Keď teda Maďarsko chce byť plnoprávnym členom únie, musí sa držať aj zásady slobody pohybu pracovných síl - znie argumentácia liberálov. Vláda má prijať konečné rozhodnutie začiatkom budúceho týždňa. Na dnešných konzultáciách sa nezúčastnili predstavitelia Fideszu a kresťanských demokratov - tieto opozičné strany naďalej bojkotujú premiéra.

Maďarská vláda by otvorila svoj pracovný trh iba čiastočne

Maďarská vláda mieni iba čiastočne otvoriť svoj pracovný trh pre občanov Bulharska a Rumunska po vstupe týchto krajín do Európskej únie (EÚ) 1. januára 2007. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Premiér Ferenc Gyurcsány v utorok na rokovaní s parlamentnými stranami, príslušnými výbormi a spoločenskými organizáciami uviedol aj to, že by bulharskí a rumunskí občania počas prvých 2 rokov členstva v únii mohli automaticky dostať pracovné povolenia na 130 až 140 druhov profesií. Na rokovaní neboli prítomní predstavitelia opozičných strán FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Za čiastočné otvorenie pracovného trhu sa vyjadrili vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) a opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF), koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) by otvorilo trh úplne, informuje Népszabadság.

Kubiš: Slovensko-maďarské vzťahy sa zlepšili

13. decembra 2006

Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Ján Kubiš dnes v rozhovore s designovaným veľvyslancom Maďarskej republiky Antalom Heizerom konštatoval, že dvojstranné vzťahy oboch krajín sa oproti nedávnemu obdobiu zlepšili, čo je zásluhou spoločného úsilia oboch strán. Informovalo o tom tlačové oddelenie Ministerstva zahraničných vecí (MZV SR). Kubiš dnes prijal Heizera, ktorý mu v súlade s diplomatickým protokolom odovzdal kópie svojich poverovacích listín. „V otvorenom a priateľskom rozhovore vyjadrili obe strany záujem o pragmatickú konštruktívnu spoluprácu medzi Slovenskom a Maďarskom. Ján Kubiš sa zaujímal aj o skúsenosti Heizera z jeho predchádzajúceho pôsobenia v oblasti národnostných a etnických menšín v Maďarsku,” uvádza sa v tlačovom vyhlásení MZV SR.

Lucia - Európanom prináša svetlo

13. decembra 2006

Európske krajiny oslavujú Luciu 13. decembra rôzne. Luciu tu považujú predovšetkým za sväticu, ktorá prináša do ľudského života svetlo. Škandinávske krajiny na jej počesť organizujú slávnosti. Na nich vystupujú dievčatá oblečené v bielom, s korunou sviečok na hlave. Vo švédskych rodinách 13. decembra prináša najstaršia dcéra rodičom raňajky - kávu a zázvorové koláčiky. Oblečená je v bielom a na hlave má veniec so štyrmi sviečkami. Svätú Luciu uctievajú aj na Sicílii, kde vznikla svetoznáma pieseň „Santa Lucia“, ďalej v Maďarsku, Srbsku a v Chorvátsku. Veľkej popularite sa teší aj teraz v hornobavorskom meste Furstenfeldbruck, kde zachránila v 18. storočí tamojších obyvateľov pred povodňami.

Z Vianoc sa stáva biznis

13. decembra 2006 - (SME- SITA-ČTK)

Do roku 1989 sa o Vianociach oficiálne hovorilo ako o sviatkoch pokoja a mieru, o čase rodinných stretnutí. Z jednej strany je dosť neprirodzené, ak Vianoce začneme vítať už na začiatku novembra. Z druhej však treba povedať, že aj v minulosti sa na sviatky zimného slnovratu chystali dlhšie. Predchádzala im zabíjačka, upratovanie, odmeňovanie pastierov a služobníctva, koledovanie a podobne. Vianoce by mali byť hlavne pre deti. Plné čarovných bytostí, rozprávok, opúšťajúce všednú realitu každodenného života. Skutočnosť je iná. Vládne im tvrdý biznis, vidina zárobku, ktorý v týchto dňoch niekoľkonásobne stúpne. Počas adventu sa obchody pretekajú v chytení zákazníkov do svojich sietí. Ceny raketovo šplhajú, ľudia sa tlačia v obchodoch v zhone za nákupmi alebo sa oblievajú vareným vínom na vianočných trhoch. Sú to Vianoce, aké ich naozaj chceme mať? Podľa obchodníkov určite áno. Konzultantské firmy sa predháňajú v predvianočných prieskumoch. Opisujú zvyky obyvateľov, štatistikami zásobujú hladných novinárov. Obyvatelia ktorého štátu utratia na Vianoce najviac? Z nejakého prapodivného, neznámeho dôvodu sú najštedrejší Íri. Darčeky ich podľa prieskumov budú stáť niečo vyše osemsto eur. Naopak najlakomejší ostanú liberálni Holanďania, ktorí sa uspokoja iba s dvesto eurami. Priemerná európska domácnosť minie za darčeky približne 456 eur, teda 16,5-tisíc korún. Pozitívna nálada pred Vianocami sa šíri ako revolúcia hlavne Francúzskom. Nezamestnanosť tu klesá, optimizmus zvyšuje i očakávané zníženie daní. Priemerná francúzska domácnosť chce minúť na sviatky skoro 600 eur, do vreciek obchodníkov tak pribudne okolo 13 miliárd eur. Na rozdiel od Francúzov pesimizmus prevláda u susedov Talianov a Nemcov. Spolu s popularitou kancelárky klesajú aj predvianočné výdavky. Nemci chcú nakupovať hlavne v diskontných obchodoch, Taliani v hypermarketoch, kde vedľa čerstvých rýb a zeleniny dostanú tiež televízory, lyže, knihy alebo práčky. Pod priemerným slovenským vianočným stromčekom býva 15 darčekov. V Česku žmýkajú peňaženku trochu viac, doprajú si v priemere až 26 darčekov. Čo prinesie Ježiško tohto roku? Malí Slováci túžia hlavne po hulákajúcich autíčkach a cikajúcich bábikách. Podľa obchodníkov rodičia nič nepokazia, ak potomkovi darujú autíčko, či bábiku. Nad obyčajným angličákom či žmurkajúcou bábou by však mnohé deti asi ohrnuli nos. Chlapcom vraj urobí radosť auto na vysielačku, ktoré húka, bliká a prekonáva ťažké prekážky ako prah na dverách, či zabudnutú papuču. Dievčatá sa zase potešia z bábiky, ktorá plače, smeje sa, ciká alebo dokáže piť z fľašky. Hitom Vianoc sú vraj aj rôzne roboty, jaštery či zvieratká z plyšu. Polovica Slovákov nakupuje darčeky v decembri, tretina si odkladá nákupy na poslednú chvíľu. Medzi chlapcami sú teraz tiež obľúbené rôzne dráhy s vystreľovacími autíčkami, ktoré sa dajú kúpiť napríklad za necelých 900 korún. Naďalej populárne sú i rôzne imitácie džípov, kamiónov či pretekárskych monopostov na diaľkové ovládanie, ktoré svietia či vydávajú rôzne zvuky. Veľkej obľube sa naďalej teší lego, z ktorého sa dá postaviť takmer všetko - od auta, lode, lietadla, vrtuľníka až po dom. Spomenuté darčeky, či túžobné priania môžu deti poslať Ježiškovi aj tento rok. Slovenská pošta po ôsmy raz organizuje akciu „napíš Ježiškovi”. Vianočné listy treba poslať na adresu 999 99 Ježiško. Podľa pošty každý pisateľ dostane odpoveď a tiež malý darček. Zatiaľ prišlo niečo cez tisíc listov, prvé už koncom októbra. Každý rok pošle Ježiškovi list približne 100-tisíc detí, v minulom roku prišlo rekordných 116 315 želaní nielen zo Slovenska, ale napríklad aj z Čiech, Maďarska, Japonska či Kanady. Zvláštnosťou sú želania od nevidiacich detí. Aj tie dostanú od Ježiška odpoveď, ale v braillovom písme. V minulom roku prišlo 120 takýchto listov. Cesta späť, zo snenia do reality je ťažká. Darčeky dnes náležia skôr bankám presviedčajúcich, že žiť na úver je v móde. Klienti sa tešia, banky súťažia. Slováci sa zadlžujú ako nikdy predtým. Banky lákajú výhodami, vrátane súťaží o vecné ceny. Akcie, či atmosféra na ľudí pôsobia. V porovnaní s celoročným priemerom objem schválených spotrebných úverov vzrastie pred Vianocami podľa odhadov bánk o tretinu. Medzi úvermi kraľujú bezúčelové úvery. Ako naznačuje názov, tento typ úveru je možné použiť bez obmedzenia účelu a bez akéhokoľvek zabezpečenia. Hoci NBS zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu niekoľkokrát a úvery zdraželi, banky vraj pokles záujmu nezaznamenali.

Inflácia v Maďarsku sa v novembri zrýchlila na 6,4 %

12. decembra 2006

Medziročný rast spotrebiteľských cien sa v novembri v Maďarsku zrýchlil na 6,4 % zo 6,3 % v októbri. Pokles cien palív totiž nedokázal vyvážiť zdraženie potravín. Dnes o tom informoval maďarský štatistický úrad KSH. Začiatkom budúceho roka sa počíta s ďalším rastom inflácie kvôli zvyšovaniu cien plynu. Silný forint však podľa analytikov presvedčí Maďarsku národnú banku (Magyar Nemzeti Bank - MNB), aby ponechala úrokové sadzby na svojom budúcotýždňovom stretnutí nezmenené. Spotrebiteľské ceny sa v novembri v porovnaní s októbrom zvýšili o 0,2 %. V októbri medzimesačne vzrástli až o 0,5 %. Medziročná miera jadrovej inflácie dosiahla v novembri 4,6 % oproti 4,4 % v októbri. Rast cien potravín teda podľa zverejnených čísel ďalej pokračuje, aj keď nie tak prudko ako v predchádzajúcich mesiacoch. Ceny potravín medzimesačne vzrástli o 1,4 %. Toto zdraženie sčasti kompenzoval 2,3-% pokles cien pohonných látok. Novembrové čísla už zahŕňajú takmer všetky vplyvy septembrového zvýšenia daní a cien. Očakáva sa však, že k ďalšej akcelerácii inflácie začiatkom budúceho roka prispeje plánované zdraženie plynu.

300 forintov za návštevu u lekára

12. decembra 2006 - (GMP)

Maďarský parlament večer definitívne rozhodol v rámci nových zdravotníckych zákonov o poplatku za návštevu u lekára. Balík noviel zavádza od 15. februára budúceho roka poplatok za návštevu u lekára vo výške 300 forintov, čo je jedna celá dve desatiny eur. Rovnaký bude poplatok za jeden deň pobytu v nemocnici. Zdravotnícke zariadenia si môžu tieto peniaze - dokopy asi 30 miliárd forintov ročne - ponechať v plnej výške. Zákon určuje aj výnimky, napríklad deti do 18 rokov sú od poplatkov oslobodené. Hodno spomenúť zaujímavosť: spoplatnených je iba prvých dvadsať návštev u lekára, respektíve prvých 20 dní v nemocničnom ošetrení - ďalšie budú bezplatné. Dvojnásobok spomínanej taxy musí pacient zaplatiť, keď využije služby iného, než svojho domáceho lekára, no a keď niekto navštívi pohotovostnú službu neodôvodnene, musí zaplatiť 1000 forintov, čo sú štyri eurá. Ďalšou novinkou je účet, ktorý dostane pacient po každom lekárskom ošetrení, či už v ordinácii, alebo v nemocnici - bude mať takto prehľad o skutočnej cene ošetrenia. Účet bude musieť pacient podpísať, ak to neurobí, poisťovňa nahradí iba 90 percent nákladov na ošetrenie.

Fico nedodržal sľub, ktorý dal menšinám, tvrdí Csáky

10. decembra 2006

Premiér Robert Fico nedodržal podľa podpredsedu SMK Pála Csákyho slovo, ktoré dal po voľbách národnostným menšinám, keď tvrdil, že nová vláda zachová podporu menšín minimálne na úrovni predchádzajúceho obdobia. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike to uviedol v súvislosti s krátením rozpočtu pre menšinové kultúry na rok 2007 zo 160 na 80 miliónov korún. Podľa Csákyho sa takýto postup vláde „politicky vypomstí“ aj vzhľadom k problémom, ktoré má s akceptáciou v zahraničí. Úroveň financovania menšín zostáva zachovaná na úrovni predchádzajúcich rokov, nesúhlasil podpredseda vlády a Smeru-SD Dušan Čaplovič. Argumentoval tým, že menšiny s výnimkou volebného roka dostávali na svoju kultúru v priemere 80 miliónov korún ročne. Navŕšenie o ďalších 80 miliónov bol predvolebný dar SMK vyhlásil Čaplovič, ktorý súčasne kritizoval netransparentné rozdeľovanie týchto peňazí. Ako uviedol, väčšina prostriedkov bola použitá na financovanie aktivít maďarskej menšiny, v mnohých prípadoch bez toho, aby vôbec prišla žiadosť o podporu. Podľa Čaploviča to mohol byť jeden z dôvodov, prečo po nástupe do funkcie nenašiel na Úrade vlády príslušné dokumenty. „Všetko tam bolo skartované“, vyhlásil. Vláda v návrhu rozpočtu na rok 2007 nevyužila rozvojové možnosti, ktoré jej dáva rýchlo rastúce hospodárstvo, myslí si poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Rýchlejšie približovanie krajinám pôvodnej pätnástky Európskej únie si podľa neho vyžaduje intenzívnejšiu podporu vzdelávania a vedy. Podľa poslanca Smeru-SD Jozefa Buriana je rozpočet oproti minulosti výrazne solidárny. Zdôraznil však, že to neznamená väčšie plytvanie ale efektívnejšie prerozdelenie existujúcich zdrojov.

Maďarský kameraman László Kovács si prevzal Lumanaria Award

11. decembra 2006

Maďarský kameraman László Kovács, ktorý má na svojom konte viac ako 60 filmov vrátane jedného z najpopulárnejších motorkárskych filmov Bezstarostná jazda (1969) režiséra a herca Dennisa Hoppera, získal na filmovom festivale v Santa Fe v Novom Mexiku cenu za celoživotné dielo. Kovács, ktorý nakrútil filmy ako Malé životné etudy (1970), Papierový mesiac (1973) či Krotitelia duchov (1984) si okrem ocenenia Lumanaria Award vyslúžil i potlesk po stojačky. „Pre tento moment sa oplatí žiť,” povedal kameraman v ďakovnej reči. Rovnakú cenu za celoživotné dielo si prevzal i scenárista a režisér Gregory Nava, ktorý stál za filmami ako El Norte (1983), Selena (1997) či najnovšieho Bordertown (2006).

B. Bugár: Neteší ma zrušenie Stálej maďarskej konferencie

10. decembra 2006

Predseda SMK Béla Bugár nie je rád, že maďarská vláda namiesto Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) zavádza nový systém maďarsko-maďarských vzťahov. Líder maďarskej koalície o tom dnes hovoril maďarskej tlačovej agentúre MTI po tom, ako maďarský premiér Ferenc Gyurcsány zvolal na stredu 13. decembra predstaviteľov zahraničných Maďarov na fórum, ktoré by malo nahradiť stálu konferenciu. „Zrušenie MÁÉRT ma samozrejme neteší, ale treba si uvedomiť, že ide o vládne rozhodnutie, podobne ako to bolo v prípade zrušenia Úradu zahraničných Maďarov (HTMH). Stalo sa tak bez pričinenia zahraničných Maďarov,“ konštatoval Bugár. Na margo budúcnosti fóra sa predseda SMK, ktorý ostro kritizoval v minulosti rozhodnutia, ktoré boli vynesené bez toho, aby sa opýtala maďarská vláda na názor zahraničných Maďarov, nemienil pustiť do špekulácií. „Nevieme, ako bude nový systém fungovať,“ dodal. Na politickom fóre, ktoré nahradí od roku 2004 nezvolanú MÁÉRT, bude pravdepodobne ústrednou témou otázka politiky rozvoja a maďarských preukazov. Ešte nie je rozhodnuté o tom, či podujatie bude prístupné médiám, ako tomu bolo v úvode doterajších rokovaní stálej konferencie, a po ktorých organizovali aj tlačovú besedu. Štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za národnú politiku Ferenc Gémesi uviedol, že predstavitelia zahraničných Maďarov budú môcť navrhnúť na prerokovanie aj ďalšie témy, preto je možné, že sa účastníci schôdzky budú zaoberať aj vnútornou situáciou a perspektívou jednotlivých maďarských spoločenstiev za hranicami. MÁÉRT, na ktorej Maďarov žijúcich na Slovensku zastupovala delegácia SMK, zvolávala maďarská vláda pravidelne aspoň raz ročne. Stála konferencia rokovala ôsmy raz - zatiaľ naposledy 12. novembra 2004, podujatie vtedy skončilo prvýkrát bez podpísania záverečného vyhlásenia. Po neúspešnom referende 5. decembra 2004 o dvojakom občianstve požadovali organizácie zahraničných Maďarov zvolanie maďarsko-maďarského summitu na riešenie vzniknutej situácie, ľavicovo-liberálna vláda však tak neurobila, a avizovala zriadenie nového systému maďarsko-maďarských vzťahov.

Népszabadság: Národné víza nie sú príliš populárne

8. decembra 2006 - (GMP)

Takzvané národné víza, ktoré vydáva Maďarsko predovšetkým krajanom, nie sú príliš populárne - píše o tom dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság v súvislosti s tým, že po vstupe krajiny do schengenskej zóny musia zrušiť všetky druhy bezplatných víz. Takzvané národné víza zaviedli v Maďarsku v januári tohto roka. Hlavným zámerom bolo uľahčiť kontakty medzi materskou krajinou a príslušníkmi maďarskej menšiny. Všetci, ktorí prišli z Ukrajiny, Rumunska, Srbska, alebo Chorvátska za účelom pestovať maďarský jazyk, či rodinné zväzky, mohli požiadať o tieto víza, ktoré dostali bezplatne, na dobu piatich rokov, s oprávnením prekročiť hranice kedykoľvek a zdržiavať sa na území Maďarska hoci aj päť rokov, no a nevzťahuje sa to len na maďarskú menšinu, ale na všetkých občanov spomínaných krajín, lebo Európska únia neschvaľuje diskrimináciu na etnickom základe. Pravda, podmienky sú prísne, potrebné je potvrdenie o bývaní a zárobku, ale aj o zdravotnom poistení, navyše na základe tohto víza nie je možné sa zamestnať. Nečudo teda, že záujem bol pomerne obmedzený - píše Népszabadság. Po vstupe Maďarska do schengenskej zóny sa bezplatné víza rušia, a tak občan Srbska a Ukrajiny, ktorý chce požiadať o národné vízum, bude musieť zaplatiť približne 10 tisíc forintov, čo je zhruba 40 eur. Na druhej strane však vízum bude platiť na území celej únie, kým súčasné povolenie platí len na území Maďarska. Chorvátski občania majú s úniou bezvízový styk, Rumunsko sa stane členom únie od januára, preto prichádzajú do úvahy iba ukrajinskí a srbskí občania. V súčasnosti však registrujú iba niečo vyše 1500 ľudí, ktorí sa zdržiavajú v Maďarsku s takzvanými národnými vízami - konštatuje na záver denník Népszabadság.

Koniec legendy o mučeníckej smrti

9. decembra 2006 - (P. Morvay - sme)

György M., pracovník rakúskej firmy vyrábajúcej v Maďarsku stavebniny, doplatil na svoju až príliš úspešnú lož. Chcel sa uliať z práce a ľahko sa dostať k peniazom. Po protivládnych pouličných nepokojoch 23. októbra v práci oznámil, že sa jeho 16-ročná dcérka otrávila slzným plynom, ktorý použila polícia, a že dievča po niekoľkých dňoch zomrelo. Do telefónu vraj zamestnávateľovi citoval zo správy údajného záverečného hlásenia známej budapeštianskej nemocnice. Nadriadený zroneného otca ubezpečil, že mu firma po tejto ťažkej rodinnej tragédii poskytne všemožnú podporu. Dostal voľno, aby mohol zariadiť pohreb dcéry, a firma mu na poslednú rozlúčku prispela sumou v prepočte asi 40-tisíc slovenských korún. Firma si tvrdenie svojho zamestnanca v čase rozjatrenej politickej situácie neoverovala. Príbeh o mučeníčke policajnej brutality sa rozšíril a stal sa súčasťou legendária sprevádzajúceho budapeštianske nepokoje. Hovorilo sa o vlajke zmáčanej krvou obete, pod ktorou demonštranti pochodovali. Správ o obetiach na životoch kolovalo v tom čase viac a rečníci demonštrantov ich radi opakovali, aby dav vybičovali. Niekoľko organizácií sympatizujúcich s demonštrantmi podalo na prokuratúru podnet na vyšetrenie smrti dievčaťa. Polícia a nemocnica opakovali, že o mŕtvych nemajú informácie. Internetový server Index zistil, že smútiaci otec klamal. S družkou naozaj má 13-ročnú dcéru, tá je však živá a zdravá a žije u starých rodičov pri Budapešti. Index s mužom, ktorý sa po prevzatí peňazí odsťahoval na východ Maďarska, niekoľkokrát telefonoval a žiadal ho o osobné stretnutie. György M. odpovedal vyhýbavo a stretnutie odmietal. Sľuboval, že predloží dokumenty o smrti svojej dcéry, ale nikdy sa k tomu nedostal. Jeho príbuzní popreli, že by niekto v ich rodine zomrel. Trpezlivosť došla aj firme, ktorá dovtedy zdôrazňovala, že zamestnancom dôveruje. Tento týždeň otca údajnej obete z práce vyhodili. Polícia ho vyšetruje za šírenie poplašnej správy a podvod.

Problémy s písaním slova euro

8. decembra 2006 - (GMP)

Vstup Maďarska do eurozóny už neohrozujú iba hospodárske ukazovatele, ale aj pravopis. Európska centrálna banka by rada zmenila spôsob písania slova euro v maďarčine. Ohrozená je jedna z posledných bášt maďarskej samostatnosti vo veľkom európskom mori - takto si vzdychajú jazykovedci, ktorí sa chystajú na všeobecný a totálny odpor. Vyvolalo ho stanovisko Európskej ústrednej banky, podľa ktorej v Maďarsku píšu slovo euro nesprávne, s dlhým „ó“ na konci. V štúdii o zrelosti na spoločnú valutu sa banka neštítila konštatovať, že jednou zo základných podmienok vstupu do zóóóny je aj jednotný pravopis, slovom: na budúcich maďarských minciach a bankovkách v žiadnom prípade nemôže byť napísané „euróóó“ - ak by na tom Maďari trvali, možno im naveky zostane forint. Nuž, rozhorčenie jazykovedcov je oprávnené, pretože pravidlá pravopisu a najmä výslovnosti v maďarskom jazyku sú dané: hláska „o“ na konci slova sa vždy predlžuje, napríklad adó - daň, hordó - sud, ló - kôň... A tomuto sa prispôsobujú aj cudzie slová na konci s „o“ - narýchlo mi prichádza na myseľ „Milánóó“, alebo ešte lepšie „libidóó“... Vrie krv v žilách ochrancov čistoty maďarského jazyka, pričom politici sa vzrušujú nad tým, aby maďarská ekonomika bola zrelá prijať spoločné európske platidlo. Najnovšie sa to odsúva na roky 2013-až-2014. Takže namieste je skôr vzdych: Ó, kde je ešte euróóó...

Konfuciov inštitút

8. decembra 2006 - (GMP)

V Budapešti otvorili prvý Konfuciov inštitút vo východnej Európe - má slúžiť šíreniu čínskej kultúry a jazyka. Čínska republika buduje sieť podľa vzoru Goetheho či Cervantesovho inštitútu, alebo British Councilu - prvú takúto ustanovizeň otvorili pred dvoma rokmi v Soule. Voľba na Maďarsko padla pre priaznivé podmienky pre sinológiu na budapeštianskej univerzite, ale v neposlednom rade aj pre početnú čínsku menšinu žijúcu v Maďarsku. Na odštartovanie činnosti Konfuciovho inštitútu venoval čínsky štát stotisíc dolárov, maďarská strana zasa 5 miliónov forintov, čo je niečo vyše 700 tisíc korún.

Vlastizrada ministrov rumunskej vlády, jeden z nich je Maďar

7. decembra 2006

Rumunský generálny prokurátor mieni stíhať za vlastizradu dvoch ministrov vlády. Jedným z nich je v týchto dňoch rezignovaný šéf rezortu hospodárstva a dopravy Codru Seres, druhým zas minister komunikácií a informatiky Zsolt Nagy nominovaný Demokratickým zväzom rumunských Maďarov (RMDSZ). Informuje o tom denník Népszabadság. Podľa generálneho prokurátora ministri poskytli tajné údaje a informácie bulharskému občanovi Stamenovi Stančevovi, ktorý v Bukurešti zastupoval v privatizačných záležitostiach zahraničné firmy. Šéfovia rezortov ďalej pripravili také návrhy zákonov, ktoré by slúžili prospechu spoločnostiam zastupovaným Stančevom. Denník pripomína, že v tejto kauze už zadržali štyri osoby - dvoch vládnych expertov na privatizáciu a okrem Stančeva ešte jedného finančného pracovníka Vadima Beňateva Dona, ktorý je americkým občanom. Minister Nagy odmieta obvinenie a tvrdí, že v jeho rezorte nekonali nič protizákonné. Výkonný predseda RMDSZ Csaba Takács uviedol, že ide o politicky motivovanú akciu, ktorá je súčasťou procesu namiereného proti rumunským Maďarom. Ako Takács zdôraznil, ide o prvý prípad, že podozrievajú z vlastizrady úradujúceho ministra, a ten je práve maďarskej národnosti.

Preverujú video

8. decembra 2006 - (Nový Čas)

Slovenská polícia už preveruje protislovenské video, na ktoré včera upozornil denník Nový Čas. V krátkom filme maďarskí výrastkovia v kuklách spália zástavu podobnú slovenskej s fotografiou lídra národniarov Jána Slotu. Video je od začiatku septembra, keď na Slovensku a v Maďarsku prehrmeli národnostné vášne, umiestnené na stránke video.google.com.

Maďarskí výrastkovia znovu provokujú na internete

7. decembra 2006 - (Nový Čas)

Národnostné vášne opäť vzbĺkli! Na internete sa znovu objavilo video, v ktorom výrastkovia pália zástavu s fotografiou lídra SNS Jána Slotu. Krátky film, ktorý obsahuje poburujúce titulky v maďarskom a anglickom jazyku, je „zavesený” na stránke video.google.com. V jedenapolminútovom filme s metalovou hudbou je šesť mladíkov, ktorí majú na hlavách navlečené kukly a v ruke držia zástavu s fotografiou Jána Slotu. Zástavu, o ktorej tvrdia, že je slovenská, potom jeden z nich zapáli. Video je doplnené maďarskými a anglickými titulkami, napríklad: „V poslednom čase Maďarov na Slovensku zbili slovenskí psi. Tvrdí chlapci, nebite malé dievčatká. Ešte tu sú stále skutoční Maďari, ktorí vás zničia... Prepáčte, že text nie je v slovenčine, ale hovoríme len jazykmi štátov, ktoré sú staršie ako 90 rokov.” Video je na serveri google už od 7. septembra. Krátko predtým Slovenskom prehrmela aféra okolo údajne zbitej študentky Hedvigy Malinovej a na internete sa objavilo niekoľko krátkych filmov, na ktorých výrastkovia pálili slovenské a maďarské zástavy. Denník Nový Čas na ostatné video upozornil slovenskú políciu.

V Maďarsku prerušia dopravu na 14 železničných tratiach

7. decembra 2006

Maďarské štátne železnice (MÁV) v rámci návrhu novej vládnej strednodobej koncepcie premeny verejnej dopravy prerušia dopravu na 14 vnútroštátnych tratiach. Opatrenie sa dotkne celkom 474 kilometrov tratí. Informoval o tom dnes v Budapešti minister hospodárstva a dopravy János Kóka. Návrh, ktorého cieľom je podľa hovorkyne vlády Emese Danksovej zriadiť verejnú dopravu európskej kvality, ktorá bude orientovaná na záujmy obyvateľstva, prijala vláda v stredu. Podľa šéfa rezortu dopravy preverujú ešte hospodárnosť ďalších 14 železničných tratí. Na 5 tratiach nahradia vlaky autobusmi spoločnosti Volán. Kóka tiež informoval o cenách cestovných lístkov, ktoré od januára na železnici vzrastú o 16 % a v autobusovej preprave o 6 %. Systém zliav sa zmení od mája budúceho roka, zrušia 9 kategórií zliav, medzi nimi zľavy pre študujúcich diaľkovo a poslucháčov večerných škôl. Študenti denného štúdia budú môcť cestovať so zľavou iba z miesta svojho bydliska do miesta školy. Zľavy dôchodcov zostanú zachované.

Budapeštiansky vianočný trh zaradili medzi 10 najlepších na svete

7. decembra 2006

Hlavnou atrakciou Budapeštianskych Vianoc, ktoré usporiadajú už po ôsmy raz, je vianočný trh na Vörösmartyho námestí. Trh zaradil americký magazín pre cestovný ruch Travel and Leisure medzi 10 najlepších na svete. Podujatie je veľmi populárne medzi domácim obyvateľstvom, ale aj zahraničnými hosťami, ktorí v mnohých prípadoch cestujú do maďarského hlavného mesta iba kvôli tomuto trhu na jednom z najkrajších budapeštianskych námestí. Vďaka bohatej programovej ponuke - 150 bábkarských, folkových vystúpení - a ponuke náročného tovaru ľudovoumeleckých výrobkov z prírodných materiálov asi stovky producentov, ktorých výrobky preveruje porota zložená z členov Združenia ľudovoumeleckých spolkov, považujú budapeštiansky vianočný trh už dávnejšie za jeden z najlepších v Európe. Na Vörösmartyho námestí možno stretnúť návštevníkov okrem európskych krajín - vrátane Slovenska - aj turistov prichádzajúcich z ďalších kontinentov. Samozrejmou každoročnou súčasťou podujatia je drevený Betlehem, ako aj adventný kalendár inštalovaný na Dome Gerbeaud, ktorý je najkrajšou budovou Vörösmartyho námestia.

Van Goghove diela v Budapešti

December 2006

Múzeum krásnych umení (Szépművészeti múzeum) v Budapešti oslavuje svoju storočnicu výstavou Vincenta van Gogha. Návštevníci môžu vidieť takmer 80 diel geniálneho maliara. Predpokladá sa, že tri a pol mesiaca trvajúcu výstavu si pozrie najviac divákov v histórii maďarských múzeí. Výstava Vincenta van Gogha v Szépművészeti múzeum Dózsa György út. 41. potrvá do 20. marca.

Van Gogh v Budapešti

9. decembra 2006 - (GMP)

Nestáva sa často, že stredobodom pozornosti verejnosti, serióznych i bulvárnych médií je múzeum. V Budapešti však „postihol“ tento osud Múzeum krásnych umení. Nielen preto, že táto najvýznamnejšia ustanovizeň tohto druhu v Maďarsku má práve 100 rokov, ale najmä preto, lebo ho prišiel „pozdraviť“ Vincent van Gogh v podobe takmer 80 malieb, kresieb či grafík. „Všetko je dobré, všetko je pekné, všetko je na svojom mieste“ - to sú vraj slová cisára Františka Jozefa, ktorý bol mimochodom aj uhorským kráľom a tak mu prislúchala aj povinnosť otvoriť Múzeum krásnych umení v Budapešti. To bolo 1. decembra 1906. Po sto rokoch pri vstupe do múzea a najmä na van Gogha je na mieste oveľa väčšie nadšenie, než aké prejavil panovník. To je už „pán“ múzea, jeho generálny riaditeľ László Baán, ktorý hovorí o veľkom šťastí, pretože maďarský štát na 77 originálov od van Gogha poskytol garanciu vo výške 150 miliárd forintov, čo je vyše 15 miliárd českých korún, z čoho by mohlo fungovať toto múzeum ešte 150 rokov. „Táto záruka pokrýva prípadné škody, no suma by nestačila na zakúpenie všetkých vystavených diel, ich spoločná hodnota je oveľa vyššia.“ A keď sme už pri sumách: je to najdrahšia výstava všetkých čias v Maďarsku, vyjde na pol miliardy forintov, čo je 10 miliónov eur, ale ako veľkorysý sponzor sa zachovala istá banková skupina - akože ináč? - z Holandska. No a z Holandska, z múzea v Amsterdame a Otterlo „prišla“ väčšina obrazov, avšak svoje skvosty prepožičalo aj newyorské Metropolitné múzeum, Musée d´Orsay z Paríža, obrazárne z Viedne, Zürichu, Ríma a tak ďalej, a v neposlednom rade pochádzajú aj zo súkromných zbierok. Je tu Arlésanka, Šička, Váza s irismi, autoportrét s fajkou, Pár kožených topánok a ďalšie diela. Slnečnice tu nie sú, azda preto, lebo organizátori nechceli prehlbovať povrchný obraz o van Goghovi - že bol šialenec blúdiaci medzi slnečnicami, ktorý si odrezal ucho, a ešte to aj namaľoval... Takáto veľkolepá výstava bola naposledy v našich končinách roku 1903 vo Viedni. Zato Múzeum krásnych umení už urobilo v posledných dvoch rokoch nejeden takýto „ťah“ so zámerom pritiahnuť čo najvyšší počet návštevníkov. Taká bola napríklad výstava Monet a jeho priatelia, ktorú videlo 300 tisíc ľudí. S van Goghom chcú prekonať aj tento rekord. László Baán aj musí čeliť žiarlivej kritike konkurencie, že vraj robí zo svätyne, akou by malo byť múzeum, miesto pre showprogram. „Ja si myslím, že všetko, čo môže jedno múzeum poskytnúť je preto, aby práve žijúce generácie si to užili. Ak to nie je pre súčasníkov, nemá to veľký zmysel. Múzeá na Západe fungujú takto, u nás tento svet spal. Bol to omyl. Musíme otvoriť brány. Môžeme byť takým dôležitým múzeom, ako múzeá vo Viedni, Amsterdame či Londýne, a táto výstava dokazuje, že náš cieľ môžeme dosiahnuť. Je to najväčšia van Goghova výstava roka a určite bude patriť medzi desať-pätnásť najnavštevovanejších výstav vo svete.“ Pol milióna návštevníkov by bol v Maďarsku rekord, ku ktorému akiste prispejú aj návštevníci z iných krajín, predpokladám, že aj z Českej republiky. Preto hádam nezaškodí pár užitočných rád. Rozhodne je lepšie si zabezpečiť vstupenky vopred, cez internet na konkrétne časové pásmo - návštevník si ušetrí niekoľkohodinové státie v rade na námestí pred Múzeom krásnych umení. A je to tak aj lacnejšie. Adresa je jednoduchá: www.vangoghbp.hu. Výstava s názvom Van Gogh v Budapešti potrvá do konca marca budúceho roka.

Výrobcom potravín môže kauza pozáručných potravín aj prospieť

15. decembra 2006

Domácim maďarským výrobcom potravín kauza predaja pozáručných potravín nemôže uškodiť, za určitých okolností im dokonca prospeje. Konštatuje to dnešné vydanie denníka Népszabadság, podľa ktorého sa šéfovia rezortu poľnohospodárstva snažia urobiť všetko pre to, aby sa Maďarsko nestalo skladiskom potravinového odpadu Európy. Minister poľnohospodárstva bude dnes rokovať s predstaviteľmi obchodných reťazcov, hlavný veterinár Miklós Süth zase na budúci týždeň s domácimi producentmi a spracovateľmi o ďalších krokoch. Chceli by dosiahnuť, aby sa maďarskí spotrebitelia „nehrabali v smetnom koši Európy, hľadajúc lacné potraviny”, ale aby mohli nakupovať domáce potraviny kontrolovanej kvality, píše najvplyvnejšie maďarské periodikum. Predbežné výsledky vyšetrovania potravinovej kauzy potvrdzujú názor, podľa ktorého obchodné domy nakupovali od skupiny spoločnosti M.E.G.A. Trade jeho vlastné výrobky odkúpené späť po záruke v západoeurópskych obchodoch. Od maďarských obchodníkov sa očakáva, že domáci a zahraničný tovar budú preverovať rovnako prísne, čím by viac nemalo prísť k podobnému prípadu prebaľovania a falšovania, cituje Népszabadság predsedu Celoštátneho zväzu spracovateľov potravín (ÉFOSZ) Lászlóa Pirosa.

V kauze pozáručných potravín podozrivý majiteľ M.E.G.A. trade

13. decembra 2006

Maďarská polícia v stredu vypočula majiteľa spoločností skupiny M.E.G.A. trade Stephana F. ako svedka v kauze predaja pozáručných potravín. Po takmer päťhodinovom vypočúvaní z polície odišiel majiteľ reklama podľa informácií maďarskej štátnej televízie už ako podozrivý. Rakúšan údajne uviedol, že jeho firma nikdy nedala do predaja nekvalitný tovar, nedovážala potraviny po záručnej lehote, a predávala iba výrobky nemeckého renomovaného výrobcu. Rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnil na svojej internetovej stránke zoznam tovaru, ktorého údaje o záručnej lehote boli sfalšované. Sú to mäsové a mliečne výrobky, rôzne druhy džemov, müsli, ale aj instantné polievky. n Ministerstvo zdôrazňuje, že hygienická stanica Peštianskej župy zakázala predaj výrobkov, ktoré sa nachádzajú v skladoch spoločností skupiny M.E.G.A. trade, a nariadila ich pozbieranie.

Potravinovú kauzu prevzal v Maďarsku Národný úrad vyšetrovania

13. decembra 2006

Kauzu distribúcie pozáručných potravín prevzal od vyšetrovateľov Peštianskej župnej polície Národný úrad vyšetrovania. K takémuto kroku pristúpili preto, lebo falšovanie etikiet s údajmi o záručnej lehote potravín sa týka viacerých žúp a nitky kauzy vedú aj do zahraničia. Podľa denníka v utorok previezli vyšetrovacie spisy prípadu do budovy najvyššieho úradu vyšetrovania na Aradskej ulici v Budapešti. Tie zhabali minulý týždeň v skladoch skupiny spoločnosti M.E.G.A. v Törökbálinte. Domovú prehliadku okrem Törökbálintu na iných miestach neuskutočnili. V kauze, v ktorej bolo daných do predaja 1500 druhov pozáručných potravín s falšovanými etiketami o záručnej lehote v množstve vyše 100 ton, doposiaľ žiadnu osobu neobvinili.

Prípad kauzy pozáručných potravín v Maďarsku ešte nemá podozrivých

11. decembra 2006

Prípad kauzy predaja veľkého množstva potravín po záručnej lehote, ktoré medzinárodná spoločnosť M.E.G.A. Trade prebaľovala v budapeštianskom Törökbálinte, uvádzala na ne nepravdivé údaje o záruke, a dávala do predaja aj najväčším obchodným reťazcom, zatiaľ nemá osoby podozrivé z trestného činu. Podľa hovorkyne policajného veliteľstva Peštianskej župy Andrey Beliczovej s prípadom, v ktorom nálepky s falošnými údajmi o záruke na asi 1500 druhov potravinového pozáručného tovaru lepila v období uplynulého najmenej pol roka uvedená spoločnosť, pracuje od piatku 10-členná špeciálna kriminalistická skupina. V skupine sú aj kontrolóri, ktorí v spolupráci s expertmi preverujú zhabané účtovné a prepravné doklady, počítač, a priebežne vypočúvajú ako svedkov pracovníkov skladov. Ako dodala, podozriví z trestnej činnosti zatiaľ nie sú, o tých rozhodnú na základe vypočúvaní a posudkov expertov. „V podstate sme sa nedostali k tomu, aby sme v rámci svedeckej výpovede vypočuli šéfov spoločnosti a kruh jej majiteľov,“ dodala hovorkyňa, podľa ktorej doposiaľ vypočúvali najskôr pracovníci skladov, ktorí robili samotné reklama prebaľovanie tovaru. V parlamente dnes premiér Ferenc Gyurcsány vyjadril rozhorčenie nad touto kauzou, ktorá je jednou z najväčších svojho druhu v Maďarsku. Súčasne však pripomenul, že ide o výsledok kvalitnej kontroly štátnych orgánov, a tá bude v tejto oblasti v budúcnosti podľa jeho slov podriadená ministrovi pôdohospodárstva. Opozícia označila vládu za zodpovednú za kritický stav bezpečnosti potravín, lebo tá údajne znefunkčnila štátne orgány ich reorganizovaním a podfinancovaním. Potraviny v množstve stoviek ton sa dostali na police vyše 1200 obchodov. Importér zaregistrovaný v Maďarsku je pravdepodobne v rakúsko-rusko-izraelsko-maďarských rukách.

Potraviny po záruke zaplavili Maďarsko

9. decembra 2006

Maďarsko zasiahol potravinový škandál. Obchodná spoločnosť M. E. G. A Trade mala podľa včerajšieho vydania maďarského denníka Népszabadság najmenej pol roka dovážať rôzne zahraničné potraviny po záruke, prelepiť na nich údaje o dátume spotreby a distribuovať tovar do supermarketov po celej krajine. Stovky ton potravín po záruke sa tak dostali do regálov vyše 1 200 obchodov. Maďarské úrady preverujú, kam dodal potraviny po záruke s falšovanými údajmi tajomný importér zaregistrovaný v Maďarsku, ktorý je však pravdepodobne v rakúsko-rusko-izraelsko maďarských rukách. Podľa agentúry MTI firma dodávala väčšine veľkých obchodných reťazcov ako CBA, Tesco, Auchan, Spar či Drogerie Markt. Tie musia teraz tovar zlikvidovať, čím im vznikne škoda za desiatky miliárd forintov. Medzi tovarom bolo mnoho bio a diabetických potravín, ktoré firma nakúpila tesne pred alebo po uplynutí záruky za znížené ceny v Nemecku. Do supermarketov sa tak dostali napríklad džemy, cereálie, čokoláda, ale aj mliečne výrobky, vajcia či práškové polievky, ktorých záruka vypršala pred dvoma až štyrmi rokmi. Polícia začala stíhanie neznámych osôb z podozrenia trestného činu predaja tovaru zlej kvality. Hygienici dosiaľ nezaznamenali prípad, v ktorom by skonzumovaný tovar poškodil zdravie, tieto potraviny jedli aj strážcovia skladu.

Megapodvod

8. decembra 2006 - (GMP)

V spravodajských reláciách sme vás už informovali o afére, ktorá vypukla v Maďarsku okolo falšovania širokého sortimentu potravín pochybného pôvodu a najmä záruky. Honba za ziskom zo strany distribútorov nemá medze, a ešte sú aj urazení, keď sa zverejní ich názov, hoci až po istom váhaní kontrolných úradov. A čo zákazník? Je rozhorčený, alebo ho údaje o záruke a pôvodu tovaru ani veľmi nezaujímajú? Takéto kontroly, ako teraz, pred Vianocami, hádam ešte veterinárna a potravinová inšpekcia v Maďarsku nerobila. Na každý deň pripadá „senzačná“ správa, napríklad o tom, že v známom nákupnom stredisku Cora na okraji Budapešti zavreli pekáreň, lebo tam pobehovali hlodavce, aj mäsiarstvo i syráreň, lebo tam niečo zapáchalo, a neboli to „olomoucké syrčeky“... Alebo že na jednom z najväčších trhovísk v Budapešti zhabali 4 tony mäsa neidentifikovateľného pôvodu, zväčša prichystané na rozmrazenie v očakávanom koncoročnom „šturme“... Najnovšia aféra je však od všetkých doterajších väčšia! Dnes už vieme aj podrobnosti. Desiatky kamiónov dovážali potraviny z Nemecka, Talianska, Poľska a iných krajín do logistického strediska pri hlavnom meste. Inšpekcia robila bežnú kontrolu v týchto veľkoskladoch, keď revízorom udrela do nosa prenikavá vôňa acetónu. Ten sa totiž používal na odstránenie starých nálepiek. Ako vysvitlo: starých už dva až štyri roky. Ku skladom patrila aj výrobňa nových - samozrejme falošných - nálepiek, „prebaľovňa“ a celý systém na prekrytie pôvodu i dátumu výroby mäsa, vajíčok, mlieka a všetkého druhu potravinárskeho tovaru každodennej potreby. Zatiaľ nikto nevie, aké množstvo tohto tovaru už rozviezli do obchodnej siete, jednotlivé obchody teraz robia kontroly, podozrivé potraviny z pultov odstraňujú, podaktoré siete sú dokonca ochotné zákazníkom aj peniaze vrátiť a tak sa snažia zachrániť výrazne pošramotený imidž obchodníkov. Ale vráťme sa k pôvodcom aféry. Niekoľko dní boli „neznámi“ - inšpektori váhali zverejniť ich mená v obave pred neskoršími súdnymi procesmi pre takpovediac porušenie osobnostných práv. Ale keď kompetentný ombudsman ich posmelil, aby nekryli trestný čin, a samozrejme aj po nátlaku verejnosti a médií sa inšpekcia vytasila aj s názvom konkrétnych firiem. Je veľavravný: MEGA-trade, MEGA-logistik, MEGA-food a podobne. A aj podvody robili v kolosálnych rozmeroch... Stoja za nimi rakúski, izraelskí, ruskí, a samozrejme aj maďarskí akože-podnikatelia. Preto vzniklo podozrenie, že ide o širokú sieť medzinárodnej mafie, hoci túto „líniu“ zatiaľ nepotvrdzuje nikto. Konkrétni ľudia sú však zatiaľ mimo dosah médií i orgánov činných v trestnom konaní. Verejnosť je rozhorčená, no väčšina ľudí sa priznáva, že málokedy študuje nálepky: údaje o pôvode, dátume výroby, záručnej lehote sú menej zaujímavé, ako najdôležitejšie číslo, ktoré vyjadruje CENU tovaru. Keď tá je dostatočne nízka, tovar má veľkú šancu putovať do nákupného vozíka. Mám taký dojem, že Mega-aféra spôsobí len prechodnú zákaznícku ostražitosť...

Potravinárska megaaféra

8. decembra 2006 - (GMP)

V Maďarsku narastá vlnobitie okolo tisícov ton potravinárskeho tovaru, ktorého pôvod je neistý, navyše v priemyselných rozmeroch tieto výrobky zaopatrovali falošnými nálepkami. Jestvuje podozrenie, že za aférou stojí medzinárodná organizovaná zločinecká skupina. Názov „Mega“ obsahujú všetky spoločnosti, ktoré sú zapletené do kolosálneho, alebo ak chcete, mega-podvodu na predvianočnom trhu s potravinami. Ide o firmy, za ktorými stoja rakúski, ruskí, izraelskí i maďarskí podnikatelia. Tovar naozaj širokého sortimentu dovážali kamiónmi z Nemecka do logistických stredísk pri Budapešti, odtiaľ ho rozvážali do maloobchodnej siete i obchodných reťazcov. Išlo napríklad o milión kusov vajíčok, 400 ton mäsa, 300 tisíc litrov mlieka, ale aj o čokoládové tyčinky, lekvár či práškové polievky, ktorých záruka vypršala pred dvoma-štyrmi rokmi. Na výrobu nových, sfalšovaných nálepiek vybudovala firma osobitnú fabričku. V obchodoch a hypermarketoch už včera horúčkovito odstraňovali tento pochybný tovar, samotné obchodné siete zatiaľ nikto nepodozrieva z podvodu. Polícia peštianskej župy však už začala vyšetrovanie pre podozrenie z trestného činu, dokonca sa rozšírili správy, podľa ktorých ide o odhalenie činnosti rozvetvenej medzinárodnej mafiánskej siete. Inšpektori pracujú vo veľkoskladoch vo dne v noci.

Potravinový útok?

7. decembra 2006 - (GMP)

V okolí Budapešti zatvorili už štyri logistické strediská, pretože skladovali v nich neidentifikovateľné potraviny, veterinárne úrady budú pokračovať v intenzívnych kontrolách až do Vianoc. Nelegálnu baliareň vajíčok objavili včera odborníci veterinárnej a potravinovej inšpekcie v jednom zo skladov na okraji Budapešti. Okamžite nariadili likvidáciu milión kusov vajíčok, ktoré doviezli z Nemecka, ale bez akéhokoľvek označenia. V posledných dňoch pri podobných kontrolách našli 400 ton mäsa neznámeho pôvodu, alebo s evidentne sfalšovanými nálepkami, dokonca odhalili aj tlačiareň na nové nálepky. Z obchodov, kde už takýto tovar porozvážali, teraz musia mäso, ale aj iné potraviny stiahnuť.

Tovar po záruke - Chrániť treba záujmy spotrebiteľov

7. decembra 2006 - (GMP)

Možno zverejniť názov firmy, ktorá skladuje a distribuuje tovar po záruke zaopatrený falošnými nálepkami? Tejto otázke sa venujú viaceré maďarské noviny v súvislosti s tým, že v posledných dňoch odhalili inšpektori mimoriadne množstvo všetkých druhov potravín neidentifikovateľného pôvodu a výrobného dátumu. Z denníkov jedine Népszabadság zverejňuje názov istej ukrajinsko-rakúsko-izraelskej firmy, ktorá má na okraji Budapešti veľkosklady na potraviny a zásobuje nimi široký okruh obchodov. Pozornosť sa sústreďuje v týchto dňoch na spoločnosť MEGA TRADE. Inšpektori pri kontrole v skladoch spozorneli, keď zacítili prenikavú acetónovú vôňu - píše Népszabadság - a zistili, že pomocou tejto chemikálie odstraňovali z tovaru staré nálepky. V priestoroch nad skladmi aj odhalili potom modernú výrobňu falošných nálepiek, na ktorých boli „upravené“ dátumy výroby a teda aj záručné lehoty. Tento kolosálny podvod sa týka prakticky celého sortimentu potravín - od mäsa, cez džemy a čokoládové tyčinky, až po chlieb, vajíčka a mliečne výrobky. Zatiaľ nie je dokázané, či je tento tovar zdraviu škodlivý, preto úrady nechcú zverejniť názov firmy - iba nariadili zatvorenie jej štyroch veľkoskladov - konštatuje Népszabadság. Denník Magyar Nemzet cituje ombudsmana pre ochranu údajov a dát, ktorý zdôrazňuje, že revízori v podstate kryjú trestný čin, keď nezverejnia, kam už rozviezli tovar s falošnými nálepkami. Mnohí sa boja súdnych procesov pre „pošramotenie dobrého mena“, no podľa ombudsmana v prípade odhalenia trestného činu sa podvodnícke firmy na svoje „dobré meno“ odvolávať nemôžu. Chrániť treba záujmy spotrebiteľov, aj keď ich život nie je ohrozený - píše Magyar Nemzet.

Maďarský pracovný trh

6. decembra 2006 - (GMP)

O otvorení pracovného trhu pred občanmi Rumunska a Bulharska sa v Maďarsku stále vedú diskusie. Premiér pozval na budúci týždeň predstaviteľov parlamentných strán a iných činiteľov na záverečné konzultácie. Rumunsko žiada liberalizáciu, príliv pracovných síl z Bulharska zasa vôbec nehrozí. Ferenc Gyurcsány už avizoval, že Maďarsko svoj pracovný trh pootvorí len natoľko, aby neboli ohrozované maďarské záujmy. Tu hodno poznamenať, že v maďarskej verejnosti stále žije predstava státisícov Rumunov, ktorí by zaplavili pracovný trh - takto strašili socialisti roku 2002 v predvolebnej kampani. V Bukurešti to zatiaľ nekomentujú, no pred tromi týždňami, po spoločnom zasadaní oboch vlád v Budapešti rumunský minister verejných prác László Borbély poznamenal: „Žiadame Maďarsko, aby uvoľnilo tieto obmedzenia a zabezpečilo slobodný pohyb pracovných síl z Rumunska. Jestvujú prieskumy, ktoré dokazujú, že pracovná sila z Rumunska nezaplaví Maďarsko a výrazne nevzrastie počet tých, ktorí prídu za prácou.“ Ministerstvo sociálnych vecí a práce teraz zostavuje zoznam profesií, ktoré by sa mohli uplatniť v Maďarsku bez obmedzenia. Výrazný nedostatok pracovných síl sa ukazuje v stavebnom, potravinárskom a textilnom priemysle, ale aj v zdravotníctve. Ako dnes oznámila hovorkyňa vlády, premiér pozval zástupcov politických strán, parlamentných výborov, ale aj účastníkov tripartity, aby spoločne vliali do konečnej podoby maďarskú stratégiu voči pracovným silám z nových členských štátov Európskej únie, čiže Rumunska a Bulharska.

Výtvarníci sa snažia umením oživiť Petržalku

1. decembra 2006

Pri Chorvátskom ramene medzi Ševčenkovou a Gessayovou ulicou je prostredie dosť bezútešné. Podobné časti Petržalky si v poslednom čase všímajú urbanisti, architekti, sociológovia, ale aj umelci. Najmä tí, ktorí sa venujú public artu - umeleckej tvorbe vo verejnom priestore. Pri petržalskom ramene si našli priestor štyria umelci z krajín V4 - Poliak Bruno Althamer, Maďar Roza el Hassan, Slovák Stano Filko a Čech s umeleckým menom KW. Český maliar práve na východnej fasáde paneláka na Fedinovej 2 realizuje veľkorozmernú maľbu dievčaťa vo výške ôsmich poschodí. Poľský výtvarník dokončil grafiti Krista na múre pod mostom cez Chorvátske rameno na Tematínskej ulici.

Namiesto priehrady kanál?

11. decembra 2006 - (HN)

Maďarsko stále odmieta postaviť za Štúrovom v Nagymarosi priehradu, ktorá by až po Gabčíkovo zlepšila na Dunaji plavebné podmienky. Preto sa hľadá náhradné riešenie. Alternatívou, ktorú skúmajú naši, maďarskí a chorvátski odborníci, je výstavba kanála z Gabčíkova až za Budapešť. „Nevidíme inú možnosť, ako na tomto úseku zlepšiť plavbu a urobiť ju bezpečnejšou. Buď sa postaví kanál, alebo priehrada v Nagymarosi,” povedal pre HN generálny riaditeľ Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave Július Hétharši. Postavením vodného diela Gabčíkovo a úpravami brehov Dunaja sa v dĺžke asi štyroch desiatok kilometrov rozšírila pod Bratislavou plavebná dráha a zväčšila hĺbka Dunaja. No od dolnej časti gabčíkovskej priehrady až do Maďarska nie je dno rieky stabilné a vznikajú tam brodové úseky. Počet dní v roku, keď sa v tomto úseku dá bezpečne plávať, je oveľa nižší ako v okolí Gabčíkova. Preto Brusel apeluje na Maďarsko, aby prispelo k zlepšeniu plavby na Dunaji. Možnosti, ktoré by nahradili priehradu v Nagymarosi, sa tiež preverujú na podnet EÚ. Kanál by bol na území Maďarska. Voda by doň vtekala pod Gabčíkovom a späť do pôvodného koryta južne od Budapešti. „Výstavba je nákladná, nevidím ju reálne,” dodáva Hétharši. Myšlienka sa nepozdáva ani exriaditeľovi Vodohospodárskej výstavby Júliusovi Binderovi. „Kto by platil stavbu, keď plavba po Dunaji je bezplatná?” Názor maďarských odborníkov na kanál sa HN nepodarilo získať. Hétharši ho tiež nepozná, lebo „štúdia bude dokončená asi o pol druha roka”. O konkrétnom spôsobe zlepšenia plavby nechcel hovoriť ani vyjednávač maďarskej vlády György Erdey, ktorý o sporných otázkach sústavy vodných diel na Dunaji nedávno rokoval v Bratislave. „Neverte, že priehrada v Nagymarosi je pochovaná,” dodáva Hétharši. Predpokladá, že maďarský postoj možno zmení rast cien elektriny. Jej výroba v tamojšej vodnej elektrárni by zaplatila výstavbu diela. Hétharši to tvrdí napriek uzneseniu maďarskej vlády, ktorá so Slovenskom o pôvodnom projekte už „nechce diskutovať”. Podľa Bindera hrozí, že alternatívy k priehrade v Nagymarosi sa budú hľadať dovtedy, kým Maďari „nedosiahnu na južnom Slovensku autonómiu”. Je presvedčený, že keby k tomu došlo, priehradu postavia „ako jediné riešenie na zlepšenie plavby po Dunaji”.

Vláda SR schválila princípy dohody o Gabčíkove

6. decembra 2006

Vláda schválila princípy, na základe ktorých bude Slovensko rokovať s Maďarskom o konečnej dohode v spore Gabčíkovo - Nagymaros. Vládny splnomocnenec Dominik Kocinger uviedol, že vládne delegácie sa zídu v Budapešti 19. decembra. Mali by vypracovať strategický plán životného prostredia pre oblasť Bratislava - Budapešť, ktorý by hovoril aj o splavnení Dunaja. Spriechodniť celý tok pre veľké lode je zámerom Európskej únie. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš verí, že Slovensku a Maďarsku sa čoskoro podarí uzavrieť spor o sústavu vodných diel na Dunaji (SVD). „My máme snahu pohnúť sa z miesta,” uviedol po rokovaní vlády. Slovensko by uvítalo, keby sa do rokovaní zapojili experti Európskej únie. Pomôcť by mohol aj spomínaný plán pre Bratislavu-Budapešť. V ňom sa podľa Kocingera bude musieť hovoriť aj o veciach, o ktorých sa Maďarsku hovoriť nechce. Vládne delegácie pred dvoma mesiacmi akceptovali závery troch expertných skupín, ich závery sú na stránke www.gabcikovo.gov.sk. Medzi Bratislavou a Budapešťou pretrvávajú rozdielne názory na technické riešenie naplnenia haagskeho rozsudku. Kým SR by uprednostnila postavenie dolného stupňa, Maďarsko navrhuje spevnenie dna kamennými košmi, čo je pre SR neprijateľné. Postavenie Nagymarosu vylúčila maďarská vláda v uznesení z minulého roku. MR ale akceptuje postavenie stupňa v Čunove, čo bol predtým neuralgický bod rokovaní. Splnomocnenci oboch vlád - Dominik Kocinger aj György Erdey, sú optimistickí. Oproti minulosti pomáha dohode členstvo oboch krajín v Európskej únii. Obe strany musia aplikovať európske smernice. Únia tiež chce splavniť celý tok Dunaja, ktorý je doteraz podľa jej požiadaviek splavný od ústia po nemecké mesto Ulm. K riešeniu sporu o Gabčíkovo - Nagymaros má prispieť aj monitorovanie životného prostredia, aby bolo možné modelovať všetky technické varianty. Treťou výhodou sú akceptované závery právnej, ekonomickej a technickej pracovnej skupiny. Rokovania o naplnení rozsudku MSD vo veci SVD Gabčíkovo - Nagymaros sa začali po dva a pol ročnej prestávke na jar 2004. SR a Maďarsko sa dostali do sporu, keď Maďarsko v roku 1992 odstúpilo od zmluvy o sústave vodných diel na Dunaji a nedostavalo stupeň Nagymaros. Medzinárodný súd v Haagu v septembri 1997 rozhodol, že Maďarsko nemalo právo zastaviť práce a vypovedanie zmluvy bolo protiprávne. Československo mohlo začať v roku 1991 s dočasným riešením, nemalo však právo o rok neskôr spustiť Gabčíkovo. Zároveň vyzval obe strany, aby v dobrej vôli rokovali a dohodli sa, inak musia rešpektovať prevádzkový poriadok v súlade so zmluvou z roku 1977.

Výročie referenda o dvojakom občianstve

6. decembra 2006 - (GMP)

Pravica i radikálna pravica v Maďarsku si večer pripomenula druhé výročie neúspešného referenda o takzvanom dvojakom občianstve v znamení ostrej kritiky súčasnej socialisticko-liberálnej vládnej koalície. Na námestí Slobody sa zišlo večer okolo 600 ľudí pod taktovkou radikálnych pravicových organizácií, medzi ktoré patrí aj Svetový zväz Maďarov. Rečníci si zanadávali v duchu septembrových a októbrových masových demonštrácií. Podujatie zabezpečovali silné policajné jednotky. Tie sprevádzali dav aj po trase pochodu cez centrum Budapešti. Spomienkovú akciu usporiadal aj Fidesz, bývalý minister zahraničných vecí János Martonyi na nej hovoril o zrade na národe. Hodno pripomenúť, že ľudové hlasovanie 5. decembra 2004. bolo neplatné, pretože sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. Národniarske sily to dodnes označujú za hanbu a z fiaska obviňujú vtedajšiu vládu Ferenca Gyurcsánya. Premiér osobne agitoval za neúčasť na referende, pretože poskytnutie dvojakého občianstva pre krajanov považoval za nesprávne, navyše neeurópske riešenie. Odvtedy od základu zmenil takzvanú národnú politiku vlády, čo vyvoláva nesúhlas mnohých krajanských politikov i domácej opozície.

Konferencia o budúcnosti balkánskych krajín

4. decembra 2006 - (GMP)

Šéfovia albánskeho a čiernohorského parlamentu, bosniansky a srbský premiér, kosovský vicepremiér a ďalší predstavitelia z balkánskych krajín sa zúčastnili na dvojdňovej víkendovej konferencii, ktorú usporiadali v Budapešti za zavretými dverami. Týkala sa medzietnických vzťahov v tomto neuralgickom regióne. Americká mimovládna organizácia už štyri roky zvoláva pravidelné medzinárodné konferencie o problematike menšín na Balkáne. Teraz bola spoluorganizátorkou šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gencová, ktorá vyjadrila názor, že otázku Kosova už zrejme nebude možné vyriešiť cestou rokovaní. Aj keby sa srbská strana vzdala plnej kontroly nad touto provinciou, nedôveruje kosovskému albánskemu vedeniu a má obavy o osud tamojších Srbov. Hoci EÚ forsíruje viacnárodnostné Kosovo so všetkými zárukami pre srbskú menšiu. Predsedníčka americkej organizácie Silvia Plaxová, ktorá pochádza z Maďarska, za úspech označuje aj ochotu vôbec diskutovať o týchto otázkach. „To, že sedia spolu pri stole, nezmenená, že sa stanoviská aj zbližujú. Obávam sa, že kým nebude rozhodnuté o štatúte Kosova, situácia zostane nezmenená.“

Veľké - malé Vianoce

2. decembra 2006 - (SRo - Gregor Martin Papucsek)

Budapešť utrpela tento rok niekoľko rán, azda si na nastávajúce vianočné sviatky zaslúži pokoj - vzdychá si náš tamojší človek, ktorý by mohol pripomenúť napríklad výnimočne silnú veternú smršť v lete, na štátny sviatok 20. augusta s piatimi obeťami počas ohňostroja, ale najmä jesenné „hurikány“ v podobe pouličných nepokojov a zrážok s políciou. Zdá sa však, že to bolo veľmi dávno - teda takýto pocit aspoň má a je mu pritom do spevu... Nech mi poslucháč odpustí, keby som bol urazil jeho estetické cítenie, ale zachvátila ma zvyčajná koncoročná nostalgická nálada a vtedy si zvyknem dosť často pospevovať. Táto pesnička je o „veľkých-malých“ Vianociach a spevák sa pýta, či už jeho koláč upiekli, ak áno, sem s ním, nech ho zje, kým je teplý... Priznávam, že v našom rádiu odznieva z mojich úst už druhý raz. Prvýkrát som sa odvážil takto si zanôtiť pred mnohými rokmi. Tiež v predvianočnom príspevku, v ktorom som spomenul - okrem iného - hladovku stovky členov Spolku ľudí žijúcich pod životným minimom. Protestovali touto formou proti chystanému rozpočtu, ale keď im to nevyšlo, začali zbierať podpisy pod referendovú iniciatívu - v ľudovom hlasovaní chceli odvolať parlament! Boli to ešte „staré zlaté mierové časy“. Teraz už sú v móde masové demonštrácie, pouličné nepokoje a zrážky s políciou, v „ovzduší“ slzotvorného plynu, lietajúcich gumených projektilov a kameňov z dlažby... Takto turistov možno iba odlákať, hoci sa našli humoristi, ktorí by boli využili túto „novú tvár“ Budapešti ako atrakciu, so sloganom „Príďte sa presvedčiť o maďarskej horkokrvnosti! Keď budete mať šťastie, môžete uvidieť v uliciach aj tank...“ Fakt, že si z toho ľudia uťahujú, svedčí o tom, čo chcem aj ja zdôrazniť: už je to preč, Budapešť je pokojným mestom a sporadické pokusy skupín desiatich-dvadsiatich ľudí demonštrovať proti vláde by sa dali zaradiť do kategórie novodobého mestského folklóru... O isté atraktívne divadlo však Budapešťania a spolu s nimi aj turisti, už prišli. Treba vedieť, že vláda od roku 2002 stavia na veľkom parkovisku pred parlamentom klzisko, kde sa môže korčuľovať ktokoľvek a najmä zadarmo. Takisto treba pripomenúť, že na námestie pred parlamentom sa už nemôžu vrátiť „masoví“ demonštranti. A tak tieto skupiny plánovali protestovať s korčuľami na nohách, na tomto verejnom a bezplatnom klzisku. Bola by to bývala skutočná atrakcia: demonštrácia na ľade - skoro ako Hollyday on ice alebo populárna televízna show Tanec na ľade... Ale toto klzisko postavia úplne inde, pred Akadémiou vied, pri Reťazovom moste. Tí, čo by chceli neustále demonštrovať, majú najnovšie silných protivníkov. Spolčili sa totiž známi umelci - treba priznať, že politicky rôzne zafarbení - a založili klub „Mám rád Maďarsko“ s podnázvom „Pokojná väčšina - to sme my“. Na požiadanie tohto klubu skupina najlepších spevákov naspievala pesničku, s ktorou vlani zožala nesmierne úspechy aktérka amatérskej súťaže Megasztár, Rómka Ibolya Oláhová. Je to, takpovediac, vlastenecká pesnička, ktorá v podaní hviezd akiste potlačí surové hlasy z ulíc a námestí. Mimochodom vo svete už podobných pesničiek bolo niekoľko - proti hladovaniu, africkej chudobe či za deti zemegule, hádam si zaslúži jednu aj tento zámer: priniesť pokoj do Budapešti. „Demonštráciechtivé“ skupiny majú naozaj smolu, že sa blížia Vianoce. Chceli si zarezervovať Vörösmartyho námestie v samotnom centre mesta, v pešej zóne, ale úrady im to nepovolili, pretože tam bývajú tradičné predvianočné trhy. No a končene sme sa dostali k našej pôvodne mienenej téme. Tu, na tomto mieste býva naozaj zhustené všetko, čo k sviatočným prípravám patrí. Okrem nákupov, samozrejme aj varené víno, koláče, pečené klobásy, ale aj kultúrny program. Mne sa však najviac páči najnovšie „hungaricum“, akási maďarská pizza: nazýva sa „pompoš“: na chlebovom ceste je smotana, veľa cibule a nemenej slaniny, pečie sa zásadne v peci. Sála z neho pohoda, pokoj, chuť do života. A keby ste prišli, možno budete mať šťastie: úvodnú pesničku si vypočujete v inom, serióznejšom prevedení detského zboru.

Mosty cez Ipeľ brzdia vlastnícke vzťahy

2. decembra 2006 - (Pravda - Števo Rimaj)

Výstavba viacerých mostov cez prihraničnú rieku Ipeľ medzi Slovenskom a Maďarskom sa odkladá. Hoci mosty chcú obe strany a na stavbu prvého z nich už vyčlenili aj peniaze v štátnom rozpočte, stavať sa doteraz nezačalo. Dôvodom je nevyjasnená legislatíva a vlastnícke vzťahy, ktoré sa týkajú mostov i prístupových ciest k nim. O výstavbu minimálne siedmich mostov sa usilujú už niekoľko rokov viaceré organizácie na juhu Slovenska, ale aj na severe Maďarska. Majú oživiť cestovný ruch, ale aj spriechodniť spoluprácu susedných samospráv, ktoré rozdeľuje rieka Ipeľ. Zároveň majú nahradiť mosty zničené počas druhej svetovej vojny. „Prvé dve štúdie na výstavbu mostov sme vypracovali už pred desiatimi rokmi. Vtedy sme spolu s maďarskou stranou konštatovali, že na Ipli je osem bodov, kde by bolo vhodné obe krajiny prepojiť mostami,” hovorí predstaviteľ organizácie Ipeľská únia so sídlom v Šahách József Wollent. Po našom vstupe do Európskej únie projekt presadzovala aj Regionálna rozvojová agentúra so sídlom v Lučenci. Jej pracovníčka Andrea Pappová však zdôrazňuje, že v posledných rokoch sa tejto aktivity ujalo občianske združenie Ipeľské mosty. Jeho riaditeľka Katarína Molnárová vysvetľuje, že výstavba mostov momentálne uviazla v legislatívnej pasci. „Nevie sa totiž, kto bude vlastníkom týchto mostov a prístupových ciest k nim, o ktoré sa bude treba starať. Predstava je taká, že tieto cesty by mali byť ponímané ako hraničné, ktoré by spravoval štát. Zatiaľ patria obciam a zmenu vlastníctva musí riešiť cestný zákon,” poznamenáva Molnárová. V praxi to podľa nej vyzerá tak, že v prípade prvých dvoch z plánovaných mostov, v Rároši a Peťove, majú už v rukách aj územné rozhodnutie o ich výstavbe, no nemá kto vydať stavebné povolenie. To by v prípade, že mosty prejdú do štátneho vlastníctva, mal vydať štát. „Tento legislatívny problém nás brzdí už pol roka. Mosty sa už mohli budovať, veď v štátnom rozpočte schválili už vlani na ich výstavbu 40 miliónov korún, no ako som povedala, chýba nám stavebné povolenie,” podčiarkuje Molnárová. Verí však v obrat k lepšiemu, pretože minister výstavby je podľa nej projektu naklonený a chce pomôcť problém riešiť. Iniciátori projektu dúfajú, že ak nie v tomto, tak v nasledujúcom roku sa už mosty stavať začnú. Vyrásť majú okrem Rároša v okrese Lučenec aj v Peťove, vo Vrbovke, v Kováčovciach, Bušinciach, Ipeľskom Predmostí a Kolároch v okrese Veľký Krtíš, ďalšie aj v Nitrianskom kraji až po Chľabu, kde sa Ipeľ vlieva do Dunaja. Na mosty už netrpezlivo čakajú aj starostovia spomínaných obcí. Starosta Bušiniec Miroslav Gomola hovorí, že keď bude most, zlepší sa cestovný ruch, spolupráca medzi susednými - riekou rozdelenými - obcami, občanom to prinesie aj možnosť nových pracovných príležitostí na maďarskej strane.

Cez Ipeľ postavia prvé dva mosty

6. decembra 2006

V marci 2007 začnú stavať prvé dva mosty cez rieku Ipeľ vo Veľkokrtíšskom okrese. Spolu ich na slovensko-maďarskom pomedzí vyrastie sedem. Ľudia žijúci na hranici už nebudú musieť zbytočne cestovať desiatky kilometrov. Konkrétnym príkladom je slovenská obec Bušince a maďarská obec Nógrádszakál, ktoré sú od seba vzdialené len 300 metrov. Rozdeľuje ich prírodná hranica - rieka Ipeľ. Ľudia, ktorí pravidelne dochádzajú do Maďarska, tak zbytočne prejazdia desiatky kilometrov. Samosprávy obidvoch obcí sa preto už desaťročia usilujú o opätovné postavenie mosta. „Na prekročenie hranice využívajú hraničný priechod v Kalonde alebo v Slovenských Ďarmotách, ktoré sú od Bušiniec vzdialené takmer 30 km,” hovorí pracovníčka občianskeho združenia Pre obnovu Ipeľských mostov Katalin Molnár. Združenie je hlavným iniciátorom výstavby mostov cez rieku Ipeľ. V spolupráci s VUC už preinvestovali osem miliónov Sk do projektovej dokumentácie. Tá na území Veľkokrtíšskeho okresu počíta s výstavbou ďalších mostov v Peťove, Rároši, Kováčovciach, Kolároch a Ipeľskom Predmostí. Už v marci začnú stavať mosty v Peťove a na Rároši. Každý z nich bude stáť asi 40 miliónov Sk. „Podľa medzinárodnej zmluvy most v Peťove postaví maďarská strana a zároveň bude jej majetkom, rárošský most bude záležitosťou slovenskej strany,” dodala pracovníčka združenia.

Népszabadság: Ešte rok do schengenského členstva

6. decembra 2006

Na vianočné sviatky budúceho roka už možno nebude treba zastaviť na maďarsko-rakúskom hraničnom priechode v Hegyeshalome. Osud severných hraníc so Slovenskom však závisí od pripravenosti Slovenska, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa denníka sa v Bruseli v utorok dohodlo o tom, že zrušenie hraničných kontrol na rakúskych, slovenských a slovinských hraniciach Maďarska v januári 2008 už nezávisí od vôle Európskej únie (EÚ). Podľa maďarského ministra spravodlivosti a vnútra Józsefa Petréteiho možno s istotou tvrdiť, že Maďarsko bude v skupine najlepšie pripravených nových členských krajín únie, Maďarsko začalo prípravu na vstup do schengenského priestoru v roku 1995. Spomedzi nových členských krajín EÚ Maďarsko zabezpečilo ako prvé moderné prostriedky pohraničnej stráže, zostáva ešte prijať zákon o cudzineckej polícii, ktorý vstúpi do platnosti vstupom do Schengenu, cituje denník ministra. Najnovšie štúdie EÚ svedčia o tom, že Maďarsko už je na čele v pripravenosti. Veľkým otáznikom je, či Slovensko, ktoré zaostáva v príprave, bude na budúci rok v stave, aby boli zrušené kontroly na hraniciach s ostatnými členskými krajinami únie. Slováci majú nádej, že sa tak stane, Petrétei im ponúkol pomoc, informuje Népszabadság.

Štvorročne klesá počet maďarských starostov

3. decembra 2006

Na Slovensku v sobotu zvolili viac ako 200 maďarských starostov a primátorov. Výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície však zároveň očakával jednoznačne lepšie výsledky. Miklós Duray pre InfoRádio povedal, že z tridsiatich miest s väčšinovým maďarským obyvateľstvom voľby vyhrali v štyroch. Výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície konštatoval, že štvorročne klesá počet maďarských starostov a primátorov a táto tendencia sa nezastavila ani tentoraz. Miklós Duray zdôraznil, že ešte skúmajú, so samosprávami akého zloženia budú musieť ich starostovia či primátori spolupracovať. Politik poznamenal: je všeobecnou skúsenosťou na Slovensku, že starosta či primátor v záujme úspechu - bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane - sa rád stavia k vláde pozitívne. Ministerstvo nemôže zatvoriť školu, ale obce nedostávajú dostatok finančných prostriedkov na prevádzku inštitúcií. Žiaľ, občas školu zlikviduje samotná obec, lebo nedokáže financovať jej prevádzku - povedal pre InfoRádio Miklós Duray.

Maďarsko očakáva balíčky (nie vianočné)

5. decembra 2006 - (Soňa Motusová - Mosty)

V posledných prieskumoch verejnej mienky v Maďarsku až 40 percent respondentov nevedelo, alebo nechcelo určiť preferovanú politickú stranu. Pre súčasné Maďarsko je to príznačné. Vládnuci socialisti premiéra Ferenca Gyurcsánya zaznamenali za mesiac zisk troch percent potenciálnych voličov a vyšplhali sa tak na 21 percent. Stalo sa to napriek tomu, že nepokoje v budapeštianskych uliciach odštartoval práve zverejnený premiérov prejav, v ktorom priznával, že vláda v posledných rokoch klamala obyvateľstvo, nadhodnocovala hospodárske výsledky, hoci sa v podstate „flákala, a to všetko len v záujme volebného zisku. Ferenc Gyurcsány však v rovnakom prejave k svojim kolegom z vlády už značne zúžil možnosti budúceho „flákania”. Maďarsko čakajú reformy a tie reformy budú tvrdé. Zdalo by sa, že z odporu voči Gyurcsányovi bude profitovať opozičný FIDESZ Viktora Orbána - ten však práve spomínané tri percentá podpory stratil a teraz je na úrovni 30 percent. Ak by sa voľby konali teraz, do parlamentu by sa dostali iba tieto dve politické strany a ešte Maďarské demokratické fórum (MDF). Na víkendovom kongrese FIDESZ to výstižne charakterizoval šéf slovenskej Strany maďarskej koalície Béla Bugár, keď povedal, že tento stav, podobný v celej strednej Európe, nie je vinou voličov, ale je zavinený politikou a politikmi a odráža ich nespokojnosť a pocit nespravodlivosti. A politici, ktorí sú pri kormidle dnes, s láskou a obdivom ľudu skutočne počítať nemôžu. Maďarsko totiž nevyhnutne musí uskutočniť reformy, s ktorými sa malo začať už pred šestnástimi rokmi. Ale akosi nikto nemal odvahu.

Dane a ako na ne

Maďarský deficit dosiahne tento rok výšku 10,1 percenta hrubého domáceho produktu, čo je v Európskej únii najviac. Napriek tvrdým rozpočtovým škrtom však môže rásť aj na budúci rok, pretože vláda plánuje masívne zvýšenie daní. To však môže spomaliť hospodársky rozvoj, a teda znovu zvýšiť deficit. Na budúci rok, ale aj na rok 2008 rátajú Maďari len s 2,5- percentným rastom, hoci ekonomika by mala potenciál na štvorpercentný rast. Maďarsko by veľmi potrebovalo ďalšie zahraničné investície už aj preto, aby sa obmedzil vplyv tieňovej ekonomiky, v ktorej sa stráca 500 000 pracovných síl a tie, samozrejme, neodvádzajú dane. Z celkového počtu práceschopného obyvateľstva je do ekonomickej činnosti zapojených len 57 percent pracovníkov, čo je o desať percent menej ako je priemer krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Gyurcsányovi socialisti plánujú vysoký rast daní, kým opozičný FIDESZ hovorí skôr o znižovaní daňového zaťaženia. To by si však vyžadovalo znižovanie výdavkov štátu v podstatne vyššej miere, než sa ktorákoľvek vláda odváži. Túto cestu by chcel napríklad presadzovať Lajos Bokros, bývalý minister financií vo vláde Gyulu Horná. Tomu sa už raz zavádzaním reštrikčných opatrení podarilo prispieť k ozdraveniu maďarskej ekonomiky, dnes však svoje recepty prekladá s tým, že realizovať by ich chcel ako predseda vládneho kabinetu. Tvrdí, že Maďarsku nehrozí krach štátu ani finančný krach, ale hrozí mu zaostávanie. Maďarskí politici totiž prebrali zvyk svojich komunistických predchodcov, ktorí v snahe príliš nedráždiť národ nahnevaný na svojich vodcov za október 1956 budovali takzvaný gulášový socializmus. To je aj pravá príčina plytvania vo verejných výdavkoch zo strany predchádzajúcich vlád. Sám Bokros si dnes - kladie otázku, či majú práve vlády, ktoré takto plytvali, nárok vyžadovať obete od obyvateľstva. Ale niekto bude musieť za predchádzajúci vývoj zaplatiť.

Zdravotníci, učitelia a utečenci

Vo všetkých postkomunistických krajinách Maďarsko nevynímajúc sú najnespokojnejší pracovníci v zdravotníctve a školstve. Maďarské zdravotníctvo bolo dosiaľ veľkorysé, napríklad štát preplácal 100 percent ceny akéhokoľvek drahého lieku. Maďarsko síce nepôjde cestou vyberania poplatkov v lekárňach, ordináciách a nemocniciach, na Slovensku už odsúdenou, ale istý poplatok za lieky sa platiť bude, hoci len v stovkách forintov. Okrem toho lekári dostanú softvér, ktorý im poradí najlacnejší možný liek na danú diagnózu, a predpísanie drahšieho variantu budú musieť odôvodniť. Chystá sa aj rozsiahla reštrukturalizácia zdravotníckych zariadení, zrušenie vyše 9 000 lôžok všeobecnej starostlivosti, hoci nových 7 000 vznikne pre špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Možno očakávať rušenie celých oddelení, ale aj menších nemocníc, pričom o miesto príde až 20 000 lekárov, sestier a technicko-hospodárskych pracovníkov. Len 31 nemocníc bude mať financovanie garantované štátom, ostatných 130 sa ocitne na „trhu voľnej súťaže”. To všetko plánuje maďarská vláda uskutočniť už v prvom štvrťroku nasledujúceho roku. Rovnaké prepúšťanie hrozí aj v školstve, aj tu sa hovorí o takmer 20 000 pedagógoch bez práce. Ich rezortné odbory už vyhlásili na 15. december dvojhodinovú protestnú akciu, ktorej cieľom je upozorniť na negatívne dôsledky zákonov o vzdelávaní, rozpočte a verejných zamestnancoch. Nespokojnosť iste bude narastať aj v ďalších profesiách, a tak ako vo všetkých postkomunistických krajinách sa objavia aj obavy z odlivu mozgov. Zatiaľ však odchádzajú iné skupiny. V uplynulých týždňoch sa vybrali veľké skupiny maďarských Rómov do Švédska. Pochádzali najmä z oblasti Mohácsa a domnievali sa, že vo Švédsku „by sa ľahšie dostali k práci, alebo by dostali politický azyl”. Škandinávske krajiny však už svoje skúsenosti s takýmito emigrantmi majú, podľa tohto upravili svoje imigračné zákony, a tak prvých 92 negatívnych rozhodnutí o azyle ďalšie skupiny odradilo. Na znižovanie výdavkov vo verejnej sfére však zákonite doplatia aj sociálne najslabšie skupiny tých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nikdy nepracovali a spoliehali sa na sociálnu sieť štátu. Tá však môže byť len taká hustá, aká vysoká je výkonnosť ekonomiky.

Gyurcsány začal s liečbou Maďarska

Vláda zatiaľ znižuje rekordný deficit, o skutočných reformách sa stále iba rokuje. Verejnosť a opozícia sa búria už teraz

6. decembra 2006 - (P. Morvay - sme)

Maďarsko má dnes najväčší rozpočtový deficit spomedzi členských krajín Európskej únie. Očakáva sa, že tento rok dosiahne 9,5 percenta HDP. Súčasná vláda socialistov a liberálov premiéra Ferenca Gyurcsánya preto po svojom nástupe a väčšinou v rozpore s predvolebnými sľubmi oznámila sériu úsporných opatrení a reforiem verejných financií. Vláda od leta napriek tvrdému odporu opozičného Fideszu expremiéra Viktora Orbána a sociálnym protestom presadila opatrenia na zníženie výdavkov a zvýšila dane a odvody. Parlament prijal balíček zmien dôchodkového systému, čo obmedzí odchody do predčasného dôchodu. Penzisti, ktorí na dôchodku pracujú, stratia množstvo výhod a budú musieť zo zárobku odvádzať dane. O výhody prídu napríklad aj poľnohospodári pracujúci na svojich rodinných farmách, ktorí doteraz nemuseli odvádzať zdravotné a penzijné poplatky. Množstvo podpôr alebo dotácií prestanú vyplácať plošne. Plošné dotácie na platby za plyn pre domácnosti napríklad majú v budúcnosti nahradiť dávky pre tých, čo sú na podporu od štátu odkázaní, školské učebnice už nebudú okrem detí z mnohodetných rodín zadarmo. Pred dvoma týždňami parlament prijal prvé kroky zdravotníckej reformy, okrem iných zákon o liberalizácii lekární, podľa ktorého bude možné niektoré lieky predávať aj inde ako v lekárňach. Padlo rozhodnutie o zavedení priamych platieb u lekára aj o reštrukturalizácii siete nemocníc, v rámci ktorej zanikne asi 4-tisíc lôžok. Ministerstvo ich považuje za zbytočné. Argumentuje, že kým v krajinách únie pripadá na stotisíc pacientov priemerne 400 nemocničných lôžok, v Maďarsku je to až 600. Vláda tvrdí, že zmeny nemajú iba ozdraviť rozpočet, ale sú aj spravodlivé, keď zrušia mnohé ničím nezaslúžené privilégiá. Medzi odborníkmi vyvoláva najväčšie spory charakter reformných krokov. Gyurcsány sľuboval zásadné zmeny. Doterajšie opatrenia však väčšinou znamenajú iba úspory v systémoch založených predchádzajúcimi vládami. Aj tieto úpravy sú dôležité, bez hlbokých reforiem však prinesú iba dočasné zlepšenie. Aby sa zvýšila konkurenčná schopnosť ekonomiky, štát začal lacnejšie a zároveň efektívnejšie fungovať, sú potrebné reformy, na ktoré zatiaľ neexistujú ani konkrétnejšie plány, povedal pre týždenník HVG viceprezident centrálnej banky István Hamecz. „Reformy sú dlhodobá záležitosť a prvé kroky sa už začali,“ oponuje prezident ekonomického ústavu GKI András Vértes. Ako príklad uvádza práve zjednodušenie a zoštíhlenie štátnej správy. Ďalšiu podstatnú reformu, zmenu systému miestnych a územných samospráv zatiaľ zhatil odpor opozície. Reforma si vyžaduje ústavnú väčšinu, súhlas troch pätín poslancov. Ani vládne strany sa dodnes nedohodli na tom, či v zdravotníctve zavedú systém navzájom si konkurujúcich poisťovní, alebo zostane iba jedna.

Maďarské médiá si všímajú výsledky SMK a Slotovu prehru v Žiline

3. decembra 2006 - (TASR)

SMK dosiahla dosť dobré výsledky, Ján Slota, ktorý je známy svojimi protimaďarskými prejavmi, zas v sobotňajších komunálnych voľbách na Slovensku prehral. Všímajú si to dnes maďarské médiá. Maďarská štátna tlačová agentúra MTI uviedla, že v SR zvolili vyše 200 maďarských starostov. Svoje doterajšie pozície SMK zachovala bez väčších strát. Teraz, keď Ficova vláda všade žne, je to celkom dobrý výsledok, cituje agentúra predsedu SMK Bélu Bugára. Netajím sa tým, že očakávali sme väčšie straty, lebo ako sme sa dostali do opozície, v prvom rade Ficov Smer sa snažil získať priestor na územiach so zmiešaným obyvateľstvom, dodal líder SMK pre MTI a zdôraznil, že na mnohých miestach kandidovali na post starostov a primátorov politici maďarskej národnosti ako nezávislí. Podľa neoficiálnych výsledkov volieb v 217 obciach a mestách bude opätovne starostom, alebo primátorom osoba maďarskej národnosti, v predchádzajúcom volebnom cykle ich bolo o 16 viac. V zastupiteľstvách bolo doposiaľ 2050 poslancov nominovaných SMK, teraz to bude o 111 menej, pričom však v mnohých zastupiteľstvách znížili počet poslancov, poznamenal Bugár. Viaceré elektronické a internetové médiá v titulku vyzdvihujú skutočnosť, že predseda SNS Ján Slota, ktorý ako konštatujú je známy svojimi protimaďarskými prejavmi, a na čele žilinskej radnice stál 16 rokov, bol v komunálnych voľbách voličmi odmietnutý.

Účasť na voľbách dosiahla 48 %

3. decembra 2006 - (SME)

Na sobotňajších komunálnych voľbách sa zúčastnilo 47,65 percenta oprávnených voličov. Volebná účasť bola nižšia v mestách a mestských častiach, kde dosiahla 36,76 percenta, v obciach prišlo k volebným urnám 61,93 percenta voličov. Vo voličských zoznamoch na celom Slovensku bolo zapísaných 4306 280 občanov. Okrskové volebné komisie vydali 2 052 003 voličských obálok. Počet obcí, miest a mestských častí, v ktorých bolo zvolené obecné, mestské a miestne zastupiteľstvo bol 2906. Zápisnicu o výsledku volieb neodmietol podpísať žiadny člen ÚVK. V porovnaní s komunálnymi voľbami pred štyrmi rokmi bola účasť o 1,86% nižšia. V mestách sa pritom účasť zvýšila, a to o 0,43%, v obciach poklesla o 5,01%. Štyria kandidáti na primátora v krajských mestách obhájili svoje posty a staronového šéfa radnice na najbližšie štyri roky budú mať Bratislava, Košice, Trnava a Trenčín. V ďalších štyroch krajských mestách podľa neoficiálnych výsledkov komunálnych volieb prišlo k zmenám. Najväčšie prekvapenie sa konalo v Žiline, kde šéfa SNS Jána Slotu po 16 rokoch vystriedal kandidát pravice Ivan Harman, ktorého volilo 13 050 voličov. Primátorom Bratislavy sa opäť stal Andrej Ďurkovský, ktorého podporovala koalícia KDH a SDKÚ-DS. Získal 67 097 hlasov. Staronovým primátorom Košíc je počtom hlasov 21 242 stal František Knapík, ktorý v sobotňajších komunálnych voľbách kandidoval za koalíciu KDH, SDKÚ-DS a SMK. Na primátorskú stoličku v Trenčíne si opäť zasadne Branislav Celler z koalície SDKÚ-DS a KDH. Získal 5890 hlasov. V Trnave primátorský post už štvrté volebné obdobie obhájil Štefan Bošnák za koalíciu KDH, SDKÚ-DS. Získal spolu 10 053 hlasov. Novým primátorom Banskej Bystrice sa stal nominant Smeru -SD, SNS a SZS Ivan Saktor, bývalý šéf Konfederácie odborových zväzov. Získal 8133 hlasov. Striedanie vo funkcii primátora nastalo aj v Prešove, kde s 15 116 hlasmi vyhral nezávislý Pavel Hagyari. Aj Nitra má nového primátora - nominanta koalície SmerSD, KDH, SNS, SF a HZD Jozefa Dvonča, ktorého volilo 8033 voličov.

• Polícia nezaznamenala konanie, ktoré by narušilo alebo zmarilo priebeh volieb, skonštatoval viceprezident Policajného zboru Stanislav Jankovič. „Neprišlo ani k vážnejším narušeniam verejného poriadku, ktorý by mal priamy súvis s voľbami,” povedal. Na zabezpečení verejného poriadku a prípravy volieb sa podieľalo 5583 policajtov.

• Predseda ÚVK Danko uviedol, že dochádzalo k určitým porušeniam volebných pravidiel, nedošlo však ku konaniu, ktoré by bolo naplnením trestného činu. V súvislosti s prípadmi ovplyvňovania voličov konštatoval, že k miere porušovania pravidiel je kompetentný vysloviť sa len Ústavný súd SR. Príslušní kandidáti majú možnosť sa naň obrátiť. Zapisovateľka ÚVK Lívia Škultétyová dodala, že komisia dostala 36 podaní týkajúcich sa volebnej kampane, z toho päť odstúpila ako kompetentnému Ministerstvu kultúry SR a jeden Rade pre vysielanie a retransmisiu.

• Internetovú stránku Štatistického úradu SR pravdepodobne napadli hackeri. Útok na stránku znemožnil on-line sledovanie výsledkov sčítavania hlasov z komunálnych volieb. Mach však zároveň zdôraznil že, základnú úlohu ŠÚ SR, ktorou je spracovanie výsledkov volieb, úrad zvládol na sto percent. Policajný viceprezident Stanislav Jankovič dodal, že trestné oznámenie týkajúce sa útoku na internetovú stránku ŠÚ SR zatiaľ nedostali. Ak sa tak stane, začnú konať.

Stránka Štatistického úradu s výsledkami skolabovala

3. decembra 2006 - (ČTK)

Zverejňovanie priebežných výsledkov komunálnych volieb Štatistickým úradom prakticky skolabovalo. Internetová stránka úradu bola totiž už krátko po ohlásenom začiatku informovania o výsledkoch na niekoľko hodín nedostupná, problémy pretrvávali aj v nedeľu ráno. Úrad ťažkosti priznal a tvrdí, že ich mohli spôsobiť aj hackeri. „Máme problémy (...) pravdepodobne ide o atak zvonka,” povedala ČTK hovorkyňa úradu Eva Kelemenová. Tvrdí, že kolaps internetovej stránky nespôsobil zvýšený počet návštevníkov. Hodinu pred polnocou, keď mali štatistici spustiť zverejňovanie výsledkov volieb, však už nebolo možné stránku úradu s údajmi navštíviť. Na nedostatky sa sťažovali aj diskutujúci na spravodajských portáloch. „Babráci! Čo robili na Štatistickom úrade celé tie dni, keď tvrdili, že simulujú voľby...? Prečo si vtedy nezabezpečili, aby im šlapala webstránka?!” napísal v noci jeden z nespokojných čitateľov. Časť diskutujúcich poukázala na to, že Štatistický úrad sa na svojej úvodnej stránke pochválil vlastníctvom certifikátu systému manažérstva kvality. „Verím, že po tomto fiasku si už dajú urobiť poriadnu stránku,” napísal ďalší z nespokojencov. Z výsledkov sledovania návštevnosti, ktorý zverejnila internetová stránka naj.sk vyplýva, že v sobotu od 23:00 sa o stránku Štatistického úradu zaujímalo takmer 11.000 návštevníkov. Aj napriek ich výraznému poklesu v nočných hodinách boli výsledky volieb väčšinu času nedostupné. Počas bežného dňa si stránku www.statistics.sk otvorí asi 300 návštevníkov. Problémy úrad naopak nemal počas júnových parlamentných volieb, keď výsledky hlasovania tiež zverejňoval na internete. O jeho stránky sa vtedy zaujímal zhruba rovnaký počet návštevníkov ako počas víkendovej noci.

Odborníci: Vo voľbách uspeli Smer a SDKÚ

3. decembra 2006 - (ČTK)

Komunálne voľby sa niesli podľa oslovených politológov v znamení najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD predsedu vlády Roberta Fica a lídra opozície SDKÚ-DS expremiéra Mikuláša Dzurindu. Smer si ako relatívne mladá strana údajne výrazne zlepšil postavenie na miestnej úrovni, výsledky SDKÚ-DS sú zase podľa analytikov prekvapujúco dobré vzhľadom na nízku popularitu dosahovanú v prieskumoch verejnej mienky. Zvýšenú aktivitu odborníci očakávajú od predsedu SNS Jána Slotu, ktorý prišiel o primátorský post v Žiline. „Nemôže ostať nečinný a nepatrí medzi ľudí, ktorí ostávajú nečinní,” myslí si politológ z nitrianskej univerzity László Öllös. Nedokázal však predpovedať, akým spôsobom sa bude Slota snažiť upevniť momentálne trochu oslabenú pozíciu v Slovenskej národnej strane. Na Slotovej prehre sa podpísala nielen chuť Žilinčanov skúsiť niečo nové, ale aj priveľká dôvera jeho voličov vo víťazstvo, povedal politológ. Mnohí nešli voliť, pretože sa im zdal výsledok dopredu jasný a to využil protikandidát, dodal. Hoci výsledky strany Smer-Sociálna demokracia podľa politológov zaostávajú za súčasnou vysokou popularitou, ktorú dosahuje v posledných mesiacoch v prieskumoch verejnej mienky, jej postavenie sa posilnilo najmä na vidieku a v okresných mestách. „Zdá sa, že strana má väčšie zastúpenie v regiónoch, než v minulosti a tým sa dostala bližšie k voličom,” povedal Öllös. Hovoriť však o jednoznačnom víťazstve nie je správne, myslí si politológ Rastislav Tóth z Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. „Možno síce zrátať zvolených zástupcov, no na miestnej úrovni často nemusí byť súhra na straníckej úrovni, ale na úrovni spoločných záujmov,” povedal Tóth. S vyhlásením predsedu vlády Roberta Fica o jednoznačnom víťazstve Smeru-SD nesúhlasí ani sociológ Pavel Haulík. „Nie je to také jednoznačné. Vo voľbách bolo napríklad veľa koalícií a pri niektorých bolo také zloženie, že volič asi ani nevedel, koho si vybral,” spomenul Haulík. Smer podľa neho nedosiahol také výsledky, ako naznačovala jeho veľká popularita. Naopak, napriek stratám v niektorých bratislavských mestských častiach a aj ďalších slovenských mestách si pozície do značnej miery udržalo SDKÚ-DS, myslí si Haulík. „Pravicoví kandidáti uspeli v dvoch najväčších slovenských mestách Bratislave a Košiciach,” dodáva Tóth. Odborníci sa zhodli na tom, že volebná účasť bola síce nízka, ale predsa len vyššia, ako sa očakávalo. Ľudia sa podľa nich o komunálnu politiku stále zaujímajú nedostatočne, pretože im chýbajú informácie. Lokálne médiá existujú väčšinou s podporou radníc a obecných úradov, a preto vraj informujú skreslene v prospech ľudí, ktorí sú práve v čele. „Každý vie lepšie, čo sa deje v parlamente, než u neho doma v obci, či meste,” dodal Haulík.

Na juhu bojovali maďarskí kandidáti, SMK často uspela tesne

3. decembra 2006 - (ČTK)

Sobotňajšie komunálne voľby priniesli na juhu Slovenska niekoľko súbojov medzi kandidátmi maďarskej a slovenskej národnosti, aj zápasy medzi viacerými členmi opozičnej SMK medzi sebou. Strana, ktorá sa hlási k maďarskej menšine, vyšla zo súbojov s niekoľkými tesnými víťazstvami, ale aj s viacerými porážkami. Obhájila post primátora v Dunajskej Strede, jej blízki kandidáti vyhrali aj v Komárne a Nových Zámkoch. Nepresadila sa naopak v Štúrove, Rimavskej Sobote či Rožňave. V Dunajskej Strede, kde väčšinu obyvateľstva tvorí maďarská menšina, tesne zvíťazil dlhoročný primátor Péter Pázmány, proti ktorému kandidovali traja nezávislí kandidáti. Niektorí z nich sa údajne snažili presadiť aj v SMK. Ešte tesnejšie dopadol súboj v Komárne, kde nakoniec zvíťazil člen republikového predstavenstva SMK Tibor Bastrnák, ktorý kandidoval ako nezávislý proti oficiálnemu kandidátovi SMK Lajosovi Maurovichovi Horvátovi. O hlasy voličov sa navyše uchádzal aj ďalší člen SMK Miklós Csintalan. Bastrnák si pre kandidatúru nechal pozastaviť v strane aj členstvo. Jeho najvýraznejším protikandidátom sa nakoniec ukázal byť Anton Marek, ktorý má slovenskú národnosť a zaostal za Bastrnákom o približne dve desiatky hlasov. „Víťazstvá v Komárne a Dunajskej Strede s minimálnym rozdielom sú pre SMK nemilým prekvapením,” povedal ČTK politológ z nitrianskej univerzity László Öllös. Dodal, že v Dunajskej Strede by Pázmány nezvíťazil, keby sa proti nemu spojili dvaja najsilnejší protikandidáti. SMK navyše na juhu Slovenska naďalej nemá v rukách vedenie väčšiny radníc, hoci v parlamentných voľbách získava na národnostne zmiešaných územiach väčšinu hlasov. Podľa sociológa Pavla Haulíka z agentúry MVK strana podobne ako aj ostatné slovenské politické subjekty často nepostavila dostatočne atraktívnych kandidátov. Volebné súboje viacerých kandidátov spojených s SMK podľa Öllösa svedčia aj o istom vnútornom boji v strane. V Nových Zámkoch sa proti kandidátovi Gejzovi Pischingerovi, ktorého v minulosti podporovala SMK, spojili všetky ostatné slovenské parlamentné strany Smer-SD, ĽS-HZDS, KDH, SDKÚ-DS a SNS. Pischinger, ktorý kandidoval ako nezávislý, však nakoniec svoj post obhájil. „Slovenská” koalícia neuspela ani napriek tomu, že v Nových Zámkoch tvoria Slováci väčšinu. Obe strany ešte počas kampane ČTK tvrdili, že svoj súboj nepovažujú za súťaž medzi Slovákmi a Maďarmi. SMK sa nepodarilo presadiť v Štúrove ani Kráľovskom Chlmci, kde maďarská národnosť prevažuje. V Štúrove neuspel v súboji s nezávislým kandidátom a dlhoročným primátorom Jánom Oravcom exminister školstva za SMK László Szigeti.

Žilina si po Slotovej prehre pripíja od radosti i zlosti

3. decembra 2006 - (ČTK)

Po sobotňajších komunálnych voľbách sa v Žiline popíjalo od zlosti i od radosti. Priaznivci Jána Slotu, ktorý po šestnástich rokoch opúšťa kreslo žilinského primátora, zaháňali poldecákom „ostrého” smútok nad jeho porážkou. Odporcovia primátora zasa jeho prehru privítali pohárikom vína. Oba tábory sa zhodli, že Žilina bez Slotu bude iná. Podľa prvých sa mesto prestane rozvíjať. Druhí zasa veria, že červenú dostane údajné rozkrádanie mestského majetku. „Od zlosti som si v noci buchol poldeci slivovice. Sme nevďační, mesto postavil na nohy Slota. Pritiahol sem veľké fabriky, to mu nikto nevezme. S tým je koniec,” presviedčal dnes na Hlinkovom námestí svojho kamaráta asi sedemdesiatročný muž. „Je to nanič, Dzurindovci celé roky rozpredávali štát a teraz si ich pustíme na radnicu,” povzdychol si. Predsedu SNS Slotu, ktorého podporovali aj ďalšie dve vládne strany Smer-SD a ĽS-HZDS, totiž porazil kandidát pravicovej koalície SDKÚ-DS, KDH, OKS, SF Ivan Harman. Zástupcovia pravicových strán navyše získali prevahu aj v mestskom zastupiteľstve, ktoré má 31 kresiel. „Slota si za to môže aj sám. Kdekomu nadával, vyvážal sa v drahých autách. A odkiaľ na to vzal? Minule som ho volil, teraz som sa na to už vykašľal,” kontroval sedemdesiatnikovi jeho rovesník, ktorý usrkával medovinu pri jednom zo stánkov s vianočným tovarom. Podľa asi štyridsaťročného Žilinčana Jána Kubušku je pre mesto dobré, že do primátorského kresla zasadne po šestnástich rokoch nový človek. Žilina podľa neho v posledných rokoch pod Slotovým vedením síce opeknela, ale bolo by vraj potrebné preveriť, ako sa nakladalo s mestským majetkom. V Žiline sa totiž už dlhý čas pošepkáva o údajnom „rodinkárstve” na radnici či nejasných predajoch a prenájmoch majetku mesta. „Máme dnes rodinnú oslavu, tak si vínkom pripijeme aj na to, aby nová metla na radnici dobre zametala,” povedal ČTK Žilinčan, ktorý prišiel do centra mesta s dcérkou na kolotoče. Harmanovi priaznivci oslavovali volebné víťazstvo v jednej z miestnych reštaurácií až do skorého rána. Nový primátor napriek oslavám nezabudol pred novinármi pripomenúť, že jedným z jeho prvých krokov na radnici bude majetkový a personálny audit. Slota sa nechal počuť, že porážku neberie s horkosťou. Omnoho dôležitejšie je vraj preňho zdravie syna, ktorý už niekoľko dní bojuje v nemocnici s maláriou. „Ešte neuplynul ani deň od prehry Slotu a Žilinu už obsadili Maďari,” poznamenal jeden z maturantov na pešej zóne. Pred jedným z výkladov totiž postávali piati turisti, ktorí sa hlučne bavili po maďarsky. Šéf národniarov (SNS) je známy niekoľkými nelichotivými protimaďarskými výrokmi.

Režisér Gyula Nemes navštívil MFF

3. decembra 2006

Môj jediný je názov maďarského filmu, ktorý 3. decembra v rámci nesúťažnej sekcie Proti prúdu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) osobne divákom predstavil režisér filmu Gyula Nemes. Medzinárodný filmový festival prebieha v bratislavskom multiplexe v Auparku od 1. do 9. decembra, diváci uvidia vyše 200 filmov z 55 krajín sveta. „Je to komédia o balení dievčat. Maďarský film s duchom českého humoru, veľmi improvizovane natočený dokumentárny film o reálnom nočnom živote v Budapešti. Natočil som svoj život, prostredie v ktorom žijem. Mladí ľudia prežívajú to isté, len ešte nikto nemal odvahu natočiť o tom film. Asi preto sa stretol s veľkým ohlasom u divákov,” povedal Gyula Nemes o svojom absolventskom filme na pražskej FAMU. Snímka trvajúca 76 minút má 4500 strihov, obsahuje málo dialógov a veľa hudby. Sekcia Proti prúdu sa podľa slov zostavovateľa sekcie Martina Ciela sústreďuje na inováciu a originalitu. Sú v nej zobrazené postupy, ktoré vybočujú zo stredného prúdu bežnej, komerčne orientovanej kinematografie. Tento rok divákov čaká ponuka vyše dvadsiatich filmov. Medzinárodný filmový festival, ktorého hlavnou programovou sekciou je medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov, ako jediný reprezentuje SR v Koordinácii európskych filmových festivalov.

Roger Moore pricestoval do Budapešti, zúčastní sa plesu UNICEF

1. decembra 2006

Slávny britský herec, sir Roger Moore, ktorý je vyslancom dobrej vôle Detského fondu OSN (UNICEF), pricestoval včera do Budapešti. So svojou manželkou sa v sobotu zúčastní plesu pri príležitosti 60. výročia založenia UNICEF. Moore, ktorý je aj v Maďarsku mimoriadne populárny, priletel do maďarskej metropoly zo švajčiarskej Ženevy. Dnes sa stretne s manželkou prezidenta Erzsébet Sólyomovou a neskôr aj s manželkou premiéra Ferenca Gyurcsánya Klárou Dobrevovou. Novinárom na letisku herec povedal, že Maďarsko navštívil už viackrát, a má pekné spomienky na tieto príležitosti. V Budapešti pobudne do pondelka. Roger Moore sa narodil v roku 1927. Je známy najmä ako Simon Templar zo seriálu Svätý a ako následník Seana Conneryho v úlohe Jamesa Bonda.

Slovo má nový predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský

Tretina Slovákov je od macochy

1. decembra 2006 - (Pravda)

V zahraničí žijú vyše dva milióny Slovákov. Najviac v USA, Česku a na tzv. Dolnej zemi, teda v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Tieto štatistiky stále viac upravuje novodobá migrácia mladých ľudí za prácou. Napriek tomu sa krajanom venuje v ich starej vlasti malá pozornosť. Aj keď v posledných rokoch badať čiastočný pokrok, ku ktorému patrí prijatie zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, zriadenie osobitného úradu či úprava volebného zákona, ktorá umožnila občanom SR voliť zo zahraničia korešpondenčnou formou. Aj po týchto krokoch je podpora Slovenska svojim krajanom neporovnateľná s okolitými štátmi. Pritom ich komunity zohrávajú veľkú rolu pri propagácii materskej krajiny, jej kultúry, cestovného ruchu, pri nadväzovaní rôznorodých vzťahov vrátane obchodných. Je známe, ako dokážu takúto loby využívať Maďari, Poliaci, ako zahraniční Česi pomohli ponovembrovej reprezentácii na medzinárodnom poli. Nedávno sa v Bratislave zišlo valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Táto strešná organizácia sedemdesiatich krajanských spolkov a inštitúcií z dvadsiatich štátov celého sveta vznikla v roku 2002. Napriek krátkosti svojej existencie sa stala výrazným partnerom orgánov Slovenskej republiky. Nominuje zástupcov do príslušnej komisie Národnej rady, komunikuje s vládou i Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Združenie chce prispievať k širšej spolupráci medzi Slovákmi v zahraničí a Slovenskom, ako aj medzi Slovákmi v rozličných štátoch navzájom, a to aj s využitím zdrojov Európskej únie. Bude sa podieľať aj na riešení otvorených legislatívnych otázok. Napríklad úprava vydávania a používania osvedčení zahraničných Slovákov veľmi komplikuje život krajanom najmä zo Srbska a Ukrajiny. Takisto voliť zo zahraničia je veľmi zložité, čo sa prejavuje na nízkej volebnej účasti. Valné zhromaždenie ocenilo zachovanie vysielania Slovenského rozhlasu pre krajanov. Pripomenulo však, že sa napriek uzneseniu vlády a verejným prísľubom v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 nepočíta s približne dvojnásobným navŕšením grantového programu pre Slovákov v zahraničí na 40 miliónov korún. Naopak, došlo k jeho zníženiu na 8,7 milióna. Veríme, že poslanci a vláda prehodnotia túto sumu. Bolo by predsa absurdné, ak by po zriadení Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a všetkých vyhláseniach novej vlády reálna podpora pre početné komunity v zahraničí klesla. Aj tak ide o zlomok pomoci, ktorú poskytujú svojim krajanom mnohé iné štáty. V Maďarsku či Poľsku sa pohybuje po prepočte v miliardách slovenských korún. Schválenie rozpočtu bude lakmusovým papierikom, či Slovensko konečne začína chápať význam a potenciál komunity predstavujúcej takmer tretinu slovenského národa. Deklarácie a niektoré kroky predchádzajúcej i terajšej vlády tomu nasvedčovali. Skutočná politická vôľa sa však prejavuje až pri rozhodnutiach o financiách. Slová totiž nič nestoja, lenže nikomu ani veľmi nepomôžu.

Malinovej hrozí basa až 5 rokov!

1. decembra 2006

Prípad nitrianskej vysokoškoláčky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej (23) opäť pokročil. Nitriansky policajný vyšetrovateľ včera začal trestné stíhanie pre podozrenie z krivej výpovede a krivej prísahy. Informoval o tom nitriansky policajný hovorca Miloš Fábry. Stíhanie sa začalo po anonymnom trestnom oznámení občana. „Zatiaľ nie je možné povedať, kedy sa skončí policajné vyšetrovanie,” informoval Fábry. Malinová tvrdila, že ju koncom augusta v parku v Nitre napadli dvaja neznámi útočníci za to, že na ulici hovorila po maďarsky. Mali jej strhnúť náušnice, vyzliecť blúzku a na jej zadnú stranu napísať: „Maďari, za Dunaj!” Podľa polície si však Malinová národnostne motivované prepadnutie a zranenia vymyslela. Hedviga med novinármi tvrdila, že policajti na ňu tlačili, aby sa priznala, že klamala. V prípade obvinenia a dokázania viny pred súdom, hrozí Hedvige Malinovej trest až 5 rokov.

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink