Dva razy mi behali v posledných dňoch po tele zimomriavky. Raz, keď mi smutný Kolontárčan, na moju otázku, čo hovorí na to, že sa stali vďaka bahnovému tsunami svetoznámymi, uprostred ruín odpovedal: bodaj by sa o nich svet nikdy nedopočul, bodaj by svet nevedel, že táto dedina vôbec existuje! A druhý raz v parlamente, pri prejave premiéra Viktora Orbána, ktorý rozoberal možné príčiny tragédie, medzi nimi to, že súkromný záujem za predchádzajúcej vlády prevyšoval verejný, že tí škaredí kapitalisti, paradoxne za podpory socialistov, mali na zreteli iba svoje zisky... Ale tomu je koniec, pretože táto vláda má patričné, vyše dvojtretinové poverenie od voličov, táto vláda sleduje národnú súdržnosť proti všetkým nepriateľom, akými sú istotne aj majitelia vinovatej hlinikárne... No a keď to už dostatočne vykreslil, akoby víťazoslávne oznámil - pozor, nie polícia, nie prokuratúra, ale premiér v parlamente: že polícia zadržala generálneho riaditeľa fabriky. A husia koža mi nabehla v tejto chvíli, pretože väčšina poslancov začala tlieskať, div nevypuklo „standing ovation”, s výkrikmi „Éljen!”, „Nech žije!” - pravda, nie fabrikant, ale premiér! Rozdiel medzi dvoma zimomriavkami je ako nebo a peklo. Na jednej strane dojatie, snaha chápať bolesť, túžbu po vrátení kolesa času len pár dní, pred obdobie, čo sa hrádza s červeným bahnom pretrhla. Na strane druhej zdesenie nad vôľou div nie zlynčovať predpokladaného, ale v očiach predsedu vlády a poslancov jasného vinníka. Bolo to veľmi škaredé znamenie, hoci „ľud”, na ktorý sa vláda odvoláva jednostaj, si skutočne želá, aby po zločine nasledoval prísny trest. Avšak zločin sa zatiaľ nedokázal, a že je to predsa právny štát, o tom svedčí aj rozhodnutie súdu po troch dňoch predbežnej väzby prepustiť manažéra na slobodu. Samozrejme, neskôr sa môže dokázať jeho vina, ako aj vina ďalších, no nie utlmovanie, ale naopak, vyvolávanie vášní, zneužívanie tejto atmosféry na upevnenie imidžu dobrého vodcu, sa mi zdá, povedzme, neférové. Zbytočné určite, veď sám premiér zakaždým zdôrazňuje, že konečne tento národ prejavil múdrosť a vôľu poveriť jeho a jeho stranu riadením života v tejto krajine do najmenších detailov... Onen búrlivý potlesk ako keby znamenal tiež pretrhnutie hrádze, a našli sa aj takí analytici, ktorí dávali paralelu medzi červené bahno a červené, rozumej staré, komunistické metódy vlády. Asi im odpovedal premiér v ďalšom kľúčovom prejave v polovičke týždňa, v ktorom vykreslil niektoré zásadné elementy svojho druhého hospodárskeho akčného plánu, že on nie je komunista. Ešte predtým prehnal v parlamente za jedno popoludnie novelu, podľa ktorej vláda môže odteraz uvaliť núdzovú správu na akúkoľvek súkromnú firmu, čo väčšina aktérov hospodárskeho života označuje za možnosť zoštátniť čokoľvek. Je zaujímavé, že biľag zoštátnenia dostala vláda aj po oznámení zastaviť platby pre súkromné dôchodkové pokladnice, teda pre druhý pilier penzijného systému. Pritom ak Maďarsko urobilo v posledných dvadsiatich rokoch vôbec nejakú reformu, tak je to tento dôchodkový systém. Fungovalo to dlhé roky. Až doteraz, keď samotná vláda konštatuje, že súkromný pilier je rizikový, štátny bezpečný. Inak, samozrejme, každý sa môže rozhodnúť, ako chce... Energetický sektor, telekomunikácie a obchodné reťazce však nemajú žiadnu voľbu: vláda u nich vidí zdroje na zaplátanie dier v rozpočte a od nich berie ťažké miliardy akéhosi „výpalného” v priebehu nasledujúcich troch rokov. Toto tiež oznámil premiér, ktorý zožal u ľudí, ktorí sú naštvaní na vykorisťovateľské cudzie firmy, veľký úspech. A môže si tak dovoliť opäť to prehnať cez parlament veľmi rýchle - v pondelok majú návrhy na krízové dane predložiť, prediskutovať a hneď aj schváliť. Zase za jedno popoludnie! Žiadna široká diskusia, nebodaj ďalšie možnosti a riešenia pripúšťajúca bezbrehá, liberálna debata. Nie, veď je tu dvojtretinová väčšina a tú treba využiť! Vám sa to nepáči? Ráčili ste vyhrať voľby vy? Na zamyslenie však je niečo, čo by sme mohli hodnotiť aj ako novú ideológiu - ani nie ľavicovú, ani pravicovú, možno však, že pre súčasnú maďarskú spoločnosť tú pravú. Zhrnul ju Viktor Orbán, asi takto: ľudia, rozumej jednoduchí občania, trpeli už dosť, nech ťarchy krízy znášajú vo väčšej miere bohatí... Verejný záujem musí prevažovať nad súkromným... Globalizovaný svet sa preskupuje, tektonické pohyby búrajú dogmy, západná civilizácia vážne slabne, centrá rozhodovania sa posúvajú na východ... Aké bude striedanie hodnôt? Namiesto špekulácií nastúpi poctivá práca, namiesto utópie a vidín - úcta k pravde, namiesto liberálneho trhu - štát. V týchto podmienkach sa rysujú noví Maďari - nie udupaní, ale sebavedomí, takí, ktorí si veria, ktorí niečo vedia. Čo? Predsa to, že bojovať treba, konečne, nie proti niečomu, ale pre niečo! Takže by malo ísť o zásadnú zmenu doterajšej maďarskej politickej kultúry, pretože aj úplná väčšina národa to tak vníma, chce a túži po tom. Inak by nezafarbila v aprílových parlamentných voľbách dve tretiny krajiny, a teraz, v komunálnych voľbách - mimochodom deň pred pretrhnutím hrádze s červeným bahnom - teda 3. októbra takmer celú krajinu na pomarančovo, čo je farba strany Fidesz. Táto krajina už naozaj túži po nejakom úspechu, aj by si ho konečne zaslúžila. Možno to vyjde s týmito zámermi, ktoré azda prekonajú aj odpor Európskej únie či medzinárodného finančného kapitálu... V opačnom prípade sa naplní scéna z kultového filmu Pétera Bacsóa ešte z dôb hlbokej totality s názvom Svedok. Je to tiež „zimomriavkové”. Statočný strážca hrádze nestačil dopestovať pomarančovník, a keď príde sovietska delegácia presvedčiť sa o maďarských úspechoch, strážca hrádze im dá ochutnať citrón. maďarský stranícky činovník sa zhrozene pýta: čo to je? A odpoveď, ktorá sa stala v maďarskom jazykovom prostredí okrídlenou vetou, znie: Je to pomaranč, maďarský pomaranč, trocha žltý, trocha kyslý... ale je náš!

Maďarskí súdruhovia

14. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Nové opatrenia maďarskej vlády na zníženie deficitu oznámil premiér Orbán dva dni potom, ako sa jeho strana Fidesz vykašlala už aj na predstieranie akejkoľvek úcty k demokratickým pravidlám a ňou zavedený všemocný orgán na kontrolu médií obsadila len vlastnými delegátmi. Aj keď je nepravdepodobné, že šlo o vedomé načasovanie, obe veci úzko súvisia. Ďalšie mimoriadne zdanenie energetických a telekomunikačných firiem a obchodných reťazcov slúži najmä na to, aby sa vláda mohla naďalej vyhýbať reformám a šetreniu, ktoré by jej na rozdiel od potrestania pospolitým ľudom nenávidených veľkých podnikateľov na popularite určite nepridalo. To isté platí aj pre výhľadovú likvidáciu druhého penzijného piliera, doteraz jedinej významnej reformy verejných financií v Maďarsku, zavedenej paradoxne sociálno-liberálnou Hornovou vládou v deväťdesiatych rokoch. Ovládnutie médií (rovnako ako kontrolného úradu, ústavného súdu, prokuratúry atď.) je znamením toho, že si Orbán uvedomuje, že mimoriadne dane problémy nevyriešia a ich efekt sa rýchlo vyčerpá. Vie dokonca aj to, že jeho autoritárske kroky môžu dlhodobo situáciu ešte zhoršiť. Ak pre nevypočítateľné ekonomické prostredie a antikapitalistickú a protizápadnú rétoriku vlády sa začne odlev zahraničného kapitálu, potom bude dôležité, aby mal nástroj na ovládanie štátnych a zastrašovanie súkromných médií, mohol cez ne ďalej vymývať mozgy voličov a zvaľovať všetku vinu za ťažkosti na všelijaké temné sily nenávidiace maďarský národ od zahraničia po domáce odnárodnené živly. Tým všetkým chce Fidesz získať čas, dúfajúc, že sa nejakým zázrakom naštartuje silný hospodársky rast, ktorý zvýši príjmy štátu tak, aby už šetrenie nebolo treba a bolo dosť peňazí na kupovanie voličov. Problém však je, že najväčšou prekážkou hospodárskeho rastu je v Maďarsku práve drahý a netransparentný štát. Bez jeho zreformovania bude akýkoľvek rast tiež len prechodný. Na tom nič nezmenia ani užitočné, ale povrchné zmeny, ako je zavedenie rovnej dane (ktorú Orbán a spol. donedávna označovali za nespravodlivú). Pre Slovensko je z toho asi najzaujímavejším poučením čerstvý Ficov nápad, aby sa štát šetreniu tiež vyhol zdanením bánk. Je zjavné, do akého politického príbuzenstva náš expremiér patrí a kto je jeho učiteľom. Niekedy to však funguje aj naopak, likvidáciu druhého piliera mohol Orbán odpozerať od svojho súdruha zo Slovenska.

Orbán siaha na úspory v penzijných fondoch

14. októbra 2010 - (Peter Morvay (Sme) / tasr)

Druhý ekonomický balíček maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý predstavil v stredu, vychádza z rovnakej logiky ako prvý z leta tohto roku. Ten chcel plánovaný deficit 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na tento a tri percentá na budúci rok zaistiť najmä prechodným zvýšením príjmovej časti rozpočtu pomocou mimoriadneho zdanenia bánk, poisťovní a ďalších finančných inštitúcií. Nový balíček túto „krízovú daň“ rozširuje na podniky pôsobiace v energetike a telekomunikáciách a na veľké obchodné reťazce. Už tento rok by mali štátu navyše zaplatiť 161 miliárd forintov (necelých 590 miliónov eur), telekomunikačný rezort 61 miliárd (asi 222 miliónov eur), energetické firmy 70 miliárd (255 miliónov eur) a obchodné reťazce 30 miliárd (109 miliónov eur). Daň bude odstupňovaná, menšie firmy zaplatia menej. Platiť by sa mala ešte ďalšie dva roky. Súčasťou balíčka je aj pozastavenie výplat do druhého piliera súkromným penzijným poisťovniam, ktoré v Maďarsku fungujú po penzijnej reforme z roku 1998. Vláda navyše chystá opatrenia, ktoré majú klientom súkromných poisťovní uľahčiť návrat do prvého piliera. Kabinet tiež chce pozastaviť PPP projekty a aj spätne preskúmať zmluvy tých, ktoré už prebiehajú. Nový balíček zodpovedá aj snahe Orbánovej vlády posilniť maďarské podniky na úkor zahraničných (medzi ktoré patrí väčšina obchodných reťazcov či bánk). Včera premiér oznámil, že v nasledujúcich desiatich rokoch treba zdvojnásobiť, ale radšej strojnásobiť súčasný päť až šesťpercentný podiel družstevných sporiteľní na domácom finančnom trhu. K tomu sľúbil prílev kapitálu do týchto podnikov, ktoré sú ako jediné v Maďarsku v stopercentnom vlastníctve domácich majiteľov. Napriek tomu, že Orbán zároveň sľúbil dodržať plánovaný tohtoročný deficit 3,8 percenta HDP, trhy reagovali na nové opatrenia negatívne. Vysvetľujú si ich ako snahu vyhnúť sa štrukturálnym reformám a škrtom vo verejných financiách, ktoré od vlády dlho očakávajú. Prispela k tomu aj rétorika premiéra, ktorý nové dane opäť sprevádzal obvyklými rečami o konci globálneho kapitalizmu a novom svetovom poriadku, odpoveďou na ktorý môže byť len silnejší štát. Rozhodnutie Orbána znížiť rozpočtový schodok pomocou dočasných daní len odsúva bolestivé šetrenie, tvrdia analytici. Načrtnutú fiškálnu stratégiu nepovažujú za pozitívnu, keďže ciele sa majú plniť len prostredníctvom zvyšovania príjmov, pričom výdavky zostávajú prakticky nedotknuté. „Orbán odmieta prijať akékoľvek úsporné opatrenia na výdavkovej strane a namiesto toho deformuje príjmovú stranu,“ povedal analytik Nomury Peter Attard Montalto. „Toto nie je dôveryhodná fiškálna politika, je protirastová, ale pravdepodobne Maďarsku umožní splniť plánované schodky,“ dodal. Včera opäť klesal forint, padali aj akcie energetickej firmy MOL, investori sa snažili zbavovať maďarských štátnych dlhopisov. Trhy neupokojilo ani to, že pravá ruka premiéra Orbána, minister financií a ekonomiky György Matolcsy v utorok zo svojho rezortu prepustil zastupujúceho štátneho tajomníka a odborníka na zostavovanie rozpočtu Ferenca Bathóa. O jeho blížiacom sa konci písal server index.hu už pred niekoľkými týždňami. Bathóovým najväčším previnením vtedy bolo, že do hlásenia ministerstva pustil niekoľko viet chváliacich stabilizačné opatrenia predchádzajúcej vlády premiéra Gordona Bajnaia. Bathó mal mať so svojím nadriadeným spory ohľadne nutnosti znižovania deficitu.

Orbán málo škrtá, musí viac zdaňovať

15. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Druhý balíček maďarského premiéra Viktora Orbána prináša nové dane. Dodatočná daň, ktorá má platiť tri roky, vezme peniaze energetickým, telekomunikačným firmám a tiež obchodným reťazcom. Predtým už maďarská vláda vyššou daňou zaťažila banky. Je to protirastová politika, škrtom sa vláda aj tak nevyhne, varujú analytici. Vyššie danie pre banky žiada aj líder slovenskej opozície Robert Fico. Orbánov plán má blízko k Smeru aj snahami oslabiť druhý pilier: pozastavia sa doň príspevky. Budapešť navyše chystá opatrenia, ktoré majú klientom penzijných fondov uľahčiť návrat do prvého piliera. Ich správcovia sa chcú brániť na súdoch.

Dôveryhodnosť polície

15. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Vyšetrenie kauzy Hedvigy Malinovej určite nie je najvážnejším problémom tohto štátu ani strednej Európy. Je však jednou z podmienok toho, aby sa slovenská polícia a prokuratúra opäť stali dôveryhodnými. Ich kredit nebol práve vysoký ani pred týmto prípadom a nástupom ficovsko-slotovsko-mečiarovskej vlády, ktorá si z oboch inštitúcií urobila poslušnú slúžku. Kauza Malinová však vyzerá na jednu z tých, pri ktorých sa obe inštitúcie dotkli dna. Podozrenie, že polícia a prokuratúra na politický príkaz zmanipulovali vyšetrovanie a dokonca usporiadali pohon na nevinného človeka a obeť trestného činu, je jednoducho príliš vážne, aby sa v demokratickom právnom štáte skončilo nejakým zahraním do autu. Niečo také pritom už naznačovalo vyhlásenie nového ministra Lipšica, že v kauze Hedvigy Malinovej nebude zrejme nikdy známa pravda. „Mediálna spolitizovanosť” prípadu, ktorou neschopnosť vyriešiť ho ospravedlňuje Lipšic, nie je výhovorkou o to skôr, že možno práve médiá zabránili tomu, aby sa z celej veci stal politický proces. Aj laik sledujúci celé štyri roky sa naťahujúci prípad ťažko uverí výsledku šetrenia policajnej inšpekcie nariadenej Lipšicom, ktorá našla len administratívne pochybenia pri vedení spisu, za ktoré nemôže byť nikto volaný na zodpovednosť. Napokon, stačí si prečítať vyjadrenia lekárskeho znalca profesora Labaša pre denník Új Szó. Rozhodne z nich nevystupuje obraz muža hľadajúceho pravdu, ale arogantného a navyše urazeného človeka, ktorý má vo všetkom vopred jasno. Opačné názory ho proste nezaujímajú a rád používa dvojaký meter. Malinovej psychiatra poučuje, že nesmie (napriek jej súhlasu) hovoriť o stave svojej pacientky na verejnosti, no on sám, chirurg, bez rozpakov spochybňuje jej duševné zdravie. Z jeho postojov je jasné, že v tejto veci nie je nezaujatým odborníkom. Slovenská polícia, prokuratúra, ale aj minister Lipšic musia dokázať, že Labašov prístup je len výnimkou, a nie charakteristikou toho, ako sa k vyšetrovaniu celý čas pristupovalo. Inak skončia v aute aj akékoľvek snahy o reformu polície.

V Rajke sa Slovákom páči

18. októbra 2010 - (Matúš Burčík - Sme)

Stovky ľudí z Bratislavy našli nový domov v maďarskej prihraničnej obci Rajka a jej okolí. V trojtisícovej obci žije zhruba 700 až 800 Slovákov. Podľa prieskumu, ktorý prezentoval Fórum inštitút pre výskum menšín, sú tam spokojní. „Dominantne sa na maďarské územie sťahujú ľudia slovenskej národnosti, prijímaní sú kladne,“ hovorí sociologička inštitútu Zuzana Mészárosová Lamplová. Výsledky prieskumu hodnotila na záverečnej konferencii v Šamoríne. Prieskum urobili v oblasti horného Žitného ostrova a Rajky. Vyhodnotili odpovede od 500 ľudí, v Rajke žije 40 percent z nich. Do Rajky sa sťahujú najmä ľudia z Bratislavy. Medzi dôvodmi je podľa ich odpovedí na prvom mieste cenová dostupnosť pohodlného bývania. Nasleduje výhodná poloha neďaleko slovenského hlavného mesta, lacnejší život na vidieku a príroda. Trvalý pobyt v Maďarsku mal nahlásený iba jeden účastník prieskumu, ostatní sú stále zapísaní v Bratislave. Ide väčšinou o ľudí s vyšším vzdelaním, ktorí majú viac ako 40 rokov, prevažujú ženy. Dve tretiny z nich sú rodení Bratislavčania, ktorí sa z mesta sťahovali prvý raz. Zostávajúca tretina sa už sťahovala, pričom posledné bydlisko mali v Bratislave. S bývaním v Rajke je spokojná aj Bratislavčanka Katarína Godorová. S priateľom sa tam do rodinného domu presťahovala pred dva a pol rokom. Cesta do práce v Petržalke jej autom trvá 15 minút. Tvrdí, že nemajú žiadne problémy, s maďarskými susedmi sa aj navštevujú. Ich výhoda je v tom, že priateľ vie po maďarsky. „Výborné sú napríklad reštauračné služby. Neexistuje, že by sa tam človek zle najedol, alebo by bola nepríjemná obsluha. Ceny sú pritom porovnateľné, ak nie nižšie ako v Bratislave.“ Pred sťahovaním z mesta bývalo 62 percent opýtaných v byte. Teraz má 75 percent z nich dom so záhradkou, kde trávia voľný čas. Niektorým chýba, že nemajú v blízkosti nákupné strediská, na ktoré si v Bratislave zvykli. Len pár ľudí podľa sociologičky Lamplovej zvažuje návrat do mesta. „Sú natoľko spätí s Bratislavou, že by sa tam chceli vrátiť.“ Podľa zistení Adrienn Reisingerovej zo Strediska regionálnych výskumov Maďarskej akadémie vied, je v Rajke 93 škôlkárov, z toho 13 zo Slovenska. „Je tam aj vychovávateľka, ktorá hovorí po slovensky. Tieto deti nemajú v kolektíve väčšie problémy.“ Prihraničné obce ako maďarská Rajka či rakúsky Wolfsthal nepatria do funkčného mestského regiónu Bratislavy, hovorí Gabriel Zubrický z katedry regionálnej geografie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Funkčný mestský región je oblasť, odkiaľ väčšina ľudí dochádza takmer denne do mesta za prácou. V Rajke to tak zatiaľ nie je. „Ale bude to zaujímavé sledovať do budúcnosti. Ak by sa to zmenilo, bol by to európsky unikát,“ hovorí Zubrický.

Vysťahovalci volia aj berú hypotéky

Igor Heriban žije v Rajke šesť rokov, venuje sa obchodu s nehnuteľnosťami. V novembri 2008 internetová stránka maďarských neonacistov uverejnila osočujúci komentár na jeho adresu.

- Pred dvoma rokmi sa v Rajke objavili hanlivé nápisy proti Slovákom. Vzbudili v tom čase rozruch. Ako sa to vyšetrilo?

- Niekto nevedel zniesť, že na ulici sú už samí Slováci. Bol za tým jeden človek, taký sa vždy nájde. Vtedy to bola téma dňa, lebo niečo povedal Slota. Nakoniec sa všetko vyšetrilo. Išlo o mladých chlapcov, ktorí sa vracali opití z diskotéky. Aj ich chytili.

- Odvtedy podobné incidenty neboli?

- Vôbec.

- Koľko je momentálne Slovákov v Rajke?

- Je to asi 700 ľudí. Mnohí majú trvalý pobyt na Slovensku. Druhá skupina má súčasne aj stály pobyt v Maďarsku, to je tu také špecifikum. V podstate to tiež znamená niečo ako trvalý pobyt.

- Aké výhody prináša záznam o stálom pobyte?

- Väčšinou ho potrebujú, keď si berú napríklad hypotéku. Alebo chcú využiť nejaké daňové úľavy. S tým, keď prídete do banky, tak sa na vás pozerajú ako na domáceho. Či robíte na Slovensku, alebo v Rakúsku, je jedno.

- Je pravda, že Slováci so stálym pobytom môžu v Maďarsku voliť?

- Môžu, ale iba miestne zastupiteľstvo. Teraz nedávno boli voľby, veľa ľudí sa zapojilo.

- Využívajú tam miestne služby, ako sú obchody, škôlky pre deti a podobne?

- Nájdu sa jednotlivci, ktorí dajú dieťa do škôlky. Je ich asi desať. Skôr to však riešia škôlkou v Jarovciach, Rusovciach. Slováci využívajú služby miestneho úradu, stavebný úrad, banky, pošty. Potraviny väčšina nakupuje v supermarketoch. V dedine sú drahé.

- Čo sa oplatí kupovať v Maďarsku?

- Je to rôzne. Napríklad drogéria, kvalitné mäsové výrobky. Na Slovensku sú zas kvalitnejšie syry, ktoré v Maďarsku nemajú konkurenciu. Alebo mlieko, chlieb. Aj keď sa možno hovorí, že maďarský chlieb je lepší, to platí len jeden deň. Potom sa už nedá jesť. Slovenský chlieb je dobrý aj na druhý či tretí deň.

- Dá sa povedať, že hlavná vlna Slovákov sťahujúcich sa do Rajky už prešla?

- Myslím, že bude stále prichádzať veľa ľudí. Teraz tam zaviedli spoj bratislavskej MHD. Sú tam nové lokality na výstavbu. Má sa stavať wellness centrum a tiež oddychová zóna.

Dobyl Budapešť

Zo speváka Jána Riga z dedinky Zlaté Klasy odpadávajú v Maďarsku fanúšičky

14. októbra 2010 - (Kristína Dugovičová - Plus 7 dní)

Nikto nie je doma prorokom. Ján Rigó z dedinky vzdialenej len pár minút od Bratislavy sa na Slovensku pohybuje celkom anonymne. Len čo však prekročí maďarské hranice, nasadí si čierne okuliare. Aj v BBC: Odkedy tento muž v Kristových rokoch začal spievať so slávnou maďarskou speváčkou Margit Bangóovou, nepohne sa bez toho, aby ho fanúšikovia nepotľapkávali po pleci. Spieva v maďarskej televízii, koncertoval na Ukrajine, v Belgicku, v Luxembursku, v Kanade a v Írsku. Začiatkom roka stál so šesťdesiatročnou držiteľkou najprestížnejšej maďarskej ceny Lajosa Kossutha na jednej scéne so stočlennou kapelou. Prvý raz v živote pred vypredanou športovou halou. „Kde sa v Maďarsku objaví Margit, medzinárodne uznaná kráľovná cigánskych piesní, všetci sa jej klaňajú. Teraz ide BBC o nej nakrúcať dokument, v ktorom sa objavím aj ja,” teší sa slovenský Róm. U našich susedov, v krajine, ktorá rómskych pesničkám praje, sa preslávil pod menom Rigó Jancsi. Keď na koncerte zakričia jeho meno, vyskočí na pódium celý v bielom, iba košeľu má čiernu. Jeho šatník sa prehýba od pestrofarebných oblekov, topánok má asi tridsať párov. Zlaté, tigrované, z krokodílej kože. „Stále ich dokupujem, špicaté i s klincami. Už mám aj firmu, ktorá ma oblieka. Teraz som vyfasoval čierny oblek so striebornými manžetami a dostanem ďalší so Swarovského kameňmi.” Nečudo, že Rigóve fanúšičky padajú do mdlôb. „Vždy si spomedzi publika vytypujem babu, ktorá sa nebude hanbiť so mnou tancovať. Raz nás snímali kamery do televízie, ja som sa pozrel na jedno asi dvadsaťročné dievča a ukázal som jej - poď sem. Vtom odpadla. Musela po ňu prísť záchranka,” krúti hlavou nad historkou, ktorú doma nikdy nezažil. Zatúlal sa do Budapešti: Na Jancsiho, ktorý sa na Slovensku živil hraním na svadbách či zábavách, narazila slávna rómska speváčka, keď k nám zašla navštíviť spriatelených Rómov. Už asi desať rokov hľadala náhradu za svoju „dvojičku”, temperamentného speváka Istvána Horvátha, ktorý zomrel. Márne. „Margit ma počula spievať. O nejaký čas mi po známom poslala lístoček so svojím číslom. Rozklepal som sa,” spomína Rigó na chvíle, ktoré mu definitívne zmenili život. „Keď som ju navštívil v Budapešti, dozvedel som sa, že ma sledovala, ako sa vyvíjam, a chcela so mnou nahrať album. Neveril som jej. Za tie roky som u nás stretol toľko umelcov! A čo všetko mi nasľubovali a dodnes nedodržali. Povedala mi - postavím ťa na nohy.” V maďarských médiách sa však Rigó Jancsi uviedol úplne iným príbehom. Vraj sa u našich južných susedov naučil, že pravdu sa hovoriť neoplatí. „Povedali mi, že musím vyfabulovať nejakú sprostosť, aby sa o mne rozprávalo. Tak som si pred novinármi vymyslel, že som hľadal v Budapešti prácu a chcel som sa u Margit zamestnať ako cukrár. Nakázala mi upiecť Rigó Jancsi, čo je v Maďarsku známy zákusok. A keď som miešal cesto, spieval som si. Margit ma zrazu chytila za ruku a povedala: Ty nebudeš cukrár, ale spevák. Telenovela. V Budapešti sú však aj takí muzikanti, ktorí si vymyslia, že majú infarkt, a pritom sú niekde na dovolenke. Len aby sa o nich písalo,” smeje sa Rigó. „Keď som si potom zapol maďarské rádio C a prvý raz naozaj počul moju pesničku, plakal som ako malé dieťa. Všetko, čo mi Margit sľúbila, dodržala.” S dialektom: Dodnes chodí Rigó do Budapešti s GPS. „Keby sa mi pred mestom vypol, zablúdim. Ale keby som ho nemal, už by som sa cestu naučil.” Za dva roky však spevák popracoval i na svojej maďarčine. Žitnoostrovský dialekt totiž vyvoláva u Maďarov úsmevy. „To je, ako keď do Bratislavy príde východniar alebo Záhorák. Na začiatku sa mi každý smial. Margitin vnuk si sadol ku mne a pozeral mi na ústa, kedy čo zatrepem. Spisovná maďarčina je tvrdšia. Tam, kde ja hovorím o, oni hovoria a.” V Budapešti prespáva Jancsi u Margit, v hosťovskom dome vedľa jej peštianskej vily. K dispozícii majú služobníctvo - kuchárku, upratovačku a záhradníka. „Margit je dáma. V šoubiznise dokáže byť tvrdá a vždy vie, ako sa má správne rozhodnúť. Na scéne je štyridsať rokov aj preto, že nie je povýšenecká. Keď mi prišla spievať na tridsaťpäťku do Zlatých Klasov, ako prvé sa otočila k ľuďom pri plote, podávala si s nimi ruky a rozprávala sa,” opisuje Jancsi Bangóovú, ktorá v sedemdesiatych rokoch spievala s Karlom Gottom v parížskej Olympii. „Janka zbožňujem, to je jeden poklad,” povedala nám po jednom zo svojich koncertov. Slávik na ulici: V Zlatých Klasoch objavíte Jána Riga na Slávičej ulici. Vybavil to kedysi, keď sa tvorili názvy ulíc, jeho sused. „Je to praktické. Nikto to nezabudne a každý ma v dedine ľahšie nájde,” pochvaľuje si. Do Maďarska sa Jancsi vracia najmä na víkendy, kšeftov však pribúda, honoráre sa mu strojnásobili. Zarobené forinty míňa tam. „Nie som taký bohatý, aby som si dovolil týždenne sto, dvesto eur prerábať na výmene peňazí.” No občas ako rómska celebrita aj čosi ušetrí. „Na jednej čerpacej stanici v Budapešti som natankoval plnú nádrž a keď som chcel platiť, pokladníčka ukázala na pána, ktorý to urobil miesto mňa. Majiteľa benzínky. Vravel, že ak to neprijmem, urazím ho. A že kedykoľvek, keď sa zastavím, môžem tankovať zadarmo. Odvtedy som sa tam nezastavil. Hanbil by som sa. Inak žijem ako Cigán. Pre dnešok. A zajtra nejako bude. Nie som typ človeka, aby som sa predvádzal pred druhými.”

Maďarská vláda chce zaviesť rovnú daň 16 percent

18. októbra 2010 - (čtk)

Maďarská vláda predložila parlamentu návrh zákona, ktorý má od budúceho roka zaviesť rovnú daň z osobných príjmov so sadzbou 16 percent. Daňový zákon je kľúčovou zložkou ekonomického programu vlády strany Fidesz, ktorá odmieta zaťažovať občanov zvýšenými daňami a chce pokryť výpadky rozpočtových príjmov dočasnými daňami na banky a ďalšie sektory. Sadzba 16 percent sa má vzťahovať na všetky druhy príjmov jednotlivcov vrátane úrokov, dividend a kapitálových ziskov. Nahradí súčasné dve sadzby 17 percent na príjmy do 5 miliónov forintov (18 250 eur) ročne a 32 percent na vyššie príjmy. Fidesz má v parlamente bezpečnú väčšinu a návrh by tak mal bez problémov prejsť. Maďarská vláda takisto navrhuje výrazné daňové úľavy rodinám s deťmi. Rodičia si budú môcť z daňového základu odpísať na prvé dve deti mesačne 62 500 forintov (228 eur) a 206 250 forintov (753 eur) na každé dieťa v domácnosti s najmenej tromi členmi. Podľa ministerstva hospodárstva sa tým znížia rozpočtové príjmy o 24 miliárd forintov, čo predstavuje asi len 2,5 percenta plánovaného rozpočtového deficitu. Daňový zákon potvrdzuje tohtoročné zavedenie 10-per-centnej sadzby dane z firemných ziskov pre firmy s ročnými tržbami do 500 miliárd forintov (1,8 miliardy eur), ktorá nahradila doterajšiu jednotnú sadzbu 19 percent. Od roku 2013 vláda navrhuje rozšíriť sadzbu desať percent na všetky firmy. Ministerstvo hospodárstva spočítalo, že negatívny dosah znížených daní a daňových úľav na rozpočtové príjmy bude oveľa nižší než dodatočné príjmy z dočasne zavedených daní na veľké spoločnosti.

Maďarsko podporí ekonomiku nižšími daňami

18. októbra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda chce podporiť ekonomiku znížením daní, školskou a zdravotnou reformou rovnako ako znížením niektorých štátnych výdavkov. Uviedol to dnes premiér Viktor Orbán. Orbánov kabinet, ktorý zastavil v júli rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o novom úverovom programe, zavedie dodatočné dane pre firemný sektor, aby dokázal znižovať rozpočtový deficit podľa plánu. Zatiaľ však nepredložil detaily týkajúce sa výdavkových a štrukturálnych reforiem, ktoré by zabezpečili udržateľnosť verejných financií. „Krízové dane” pre bankový, telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor budú platiť tri roky, počas ktorých musí vláda transformovať ekonomiku, uviedol Orbán. Počas víkendu vláda predstavila návrh krízových daní, ktorých sadzba bude vychádzať z výšky tržieb telekomunikačných, energetických a maloobchodných firiem. Dodatočné zdanenie ziskových sektorov má pomôcť vykryť zníženie daní fyzických osôb a poskytnúť čas na konsolidáciu rozpočtu a transformáciu ekonomiky, čo by neskôr umožnilo aj plošné zníženie firemných daní. Energetické spoločnosti ako MOL zaplatia 1,05 % zo svojich tržieb, vyplýva z návrhu zverejneného v sobotu (16. 10.) na internetovej stránke maďarského parlamentu. Telekomunikačné firmy, ako je Magyar Telekom, ktorý kontroluje Deutsche Telekom, zaplatia 6,5 %. Dane pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor plus banková daň ročne prinesú do rozpočtu 343 miliárd HUF (1,24 miliardy eur) alebo 1,4 % HDP. Najväčšie telekomunikačné spoločnosti s tržbami nad 5 miliárd HUF by mali zaplatiť dodatočnú daň vo výške 6,5 % z tržieb, vyplýva z návrhu. Spoločnosti s tržbami od 500 miliónov HUF do 5 miliárd HUF odvedú 2 %. Daň môže donútiť Magyar Telekom znížiť dividendu alebo obmedziť investície, uviedol v piatok (15. 10.) šéf spoločnosti Christopher Mattheisen. Maloobchodné reťazce s tržbami nad 100 miliárd HUF zaplatia 2,5 % z tržieb a reťazce s tržbami od 30 miliárd HUF do 100 miliárd HUF odvedú 0,4 %. Návrh predložili líder poslaneckého klubu maďarskej vládnej strany Fidesz János Lázár a šéf hospodárskeho výboru parlamentu Antal Rogán. Fidesz má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, takže schválenie zákona je veľmi pravdepodobné. Mohlo by k nemu dôjsť ešte dnes. Dodatočné zdanenie ziskových sektorov má pomôcť daňovej reforme, ktorá je kľúčovým bodom ekonomickej agendy Fideszu. Orbánova strana prisľúbila občanom, že nezvýši ich daňové zaťaženie, a odmietla úsporné opatrenia. Súčasťou daňovej reformy, ktorá sa do parlamentu tiež dostala v sobotu, je aj zníženie dane z príjmu fyzických osôb na 16 % od budúceho roka rovnako ako veľké daňové úľavy pre rodiny s deťmi. Podľa návrhu zákona sa má 16-% sadzba aplikovať na všetky druhy príjmov fyzických osôb vrátane úrokov, dividend a kapitálových ziskov. V súčasnosti má daň pre fyzické osoby dve sadzby - 17 % platia ľudia s ročným príjmom do 5 miliónov HUF a tí, ktorí zarábajú viac, odvádzajú 32 %. Návrh počíta aj so znižovaním základu dane fyzických osôb od roku 2012. V súčasnosti sa vypočítava zo superhrubej mzdy, ktorá predstavuje 127 % hrubej mzdy. Do daňového základu sa totiž okrem hrubej mzdy započítavajú aj sociálne odvody. Toto opatrenie zaviedla ešte predchádzajúca socialistická vláda. V roku 2012 by sa daňový základ mal znížiť na 113,5 % hrubej mzdy a v roku 2013 klesne na 100 %. Od roku 2011 si rodičia budú môcť začať uplatňovať daňové úľavy. Mesačne budú môcť odpísať z daňového základu 62.500 HUF na každé z prvých dvoch detí a 206.250 HUF na každé dieťa v domácnosti s tromi a viac deťmi. Podľa ministerstva financií daňové úľavy na budúci rok znížia rozpočtové príjmy len o 24 miliárd HUF. Súčasťou balíka návrhov daňových zákonov je aj potvrdenie 10-% dane pre firmy s tržbami pod 500 miliónov HUF ročne, ktorá tento rok nahradila 19-% sadzbu. Od roku 2013 by mala podľa predstáv vlády začať platiť 10-% sadzba pre všetky firmy. Ministerstvo financií vypočítalo, že zníženie daní a daňové úľavy budú mať na rozpočet oveľa nižší vplyv, než predstavuje dodatočný príjem s dočasných krízových daní. Dodržanie plánovaných deficitov je pre Maďarsko životne dôležité, aby si udržalo dôveru investorov. V opačnom prípade by muselo platiť vyššie úroky pri získavaní peňazí na trhu. Ďalším rizikom je oslabenie forintu, ktoré by ohrozilo finančný sektor z dôvodu vysokého podielu úverov denominovaných v zahraničných menách. V septembri Orbán prisľúbil, že Maďarsko tento rok zníži rozpočtový schodok na 3,8 % HDP a na budúci na 3 % HDP. Budapešť znervóznila investorov v júni, keď lídri Fideszu prirovnali krajinu ku Grécku a tvrdili, že predchádzajúci kabinet klamal o stave verejných financií. To spôsobilo pád forintu aj maďarských dlhopisov. Vlani maďarská ekonomika klesla o 6,7 % a v tomto roku sa počíta len s miernym rastom na úrovni asi 0,9 %.

Vláda podľa Orbána nezoštátni penzijné fondy

18. októbra 2010 - (sita)

Maďarská vláda uvažovala o zoštátnení súkromných dôchodkových fondov, od tejto myšlienky však upustila. Počas parlamentnej rozpravy to vyhlásil v pondelok maďarský premiér Viktor Orbán. „Vravíte, že keď štát prinútil ľudí, aby vstúpili do (súkromného) systému, tak by mal štát uplatniť svoju moc a priviesť ľudí späť”, povedal Orbán v reakcii na vystúpenie lídra krajnej pravice Gábora Vónu. „Myslím si, že je to návrh, ktorý stojí za zváženie. Uvažovali sme o tom a zamietli sme to,” povedal maďarský premiér. Zámer pozastaviť s účinnosťou od 1. novembra 2010 do 31. decembra 2011 v prospech štátu platby do súkromných dôchodkových fondov zverejnil Viktor Orbán minulý týždeň ako jedno z opatrení na zníženie rozpočtového deficitu. Maďarská asociácia súkromných dôchodkových fondov kritizovala plány vlády ako pokus o „skryté znárodnenie”. Pozastavenie platieb do súkromných dôchodkových fondov v pondelok obhajoval predseda parlamentného klubu Fideszu János Lázár. Podľa neho súkromné dôchodkové fondy v Maďarsku boli v posledných rokoch stratové a sporiteľov zaťažovali vysokými prevádzkovými nákladmi. Štát a štátne investície znamenajú v súčasnosti väčšiu záruku ako súkromné dôchodkové fondy, povedal Lázár. „Neberieme ľuďom peniaze, nebudeme ale odvádzať platby do súkromných penzijných fondov,” povedal predstaviteľ vládnej strany. Maďarsko zaviedlo sporivý dôchodkový pilier, ktorý dopĺňa štátny priebežný penzijný systém, v roku 1997.

Bývala maďarská vláda mala podpísať nevýhodné zmluvy

18. októbra 2010 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok obvinil predchádzajúcu vládu, že tesne pred skončením svojho funkčného obdobia uzatvorila nevýhodné zmluvy s veľkými energetickými spoločnosťami. Zmluvy, ktoré stáli daňových poplatníkov 178 mld. maďarských forintov (HUF), podpísala odchádzajúca vláda 29. apríla 2010, teda štyri dni po skončení druhého kola parlamentných volieb, povedal Orbán v maďarskom parlamente. Maďarská vláda oznámila, že zavedie nové dane voči podnikom v oblasti telekomunikácií, maloobchodných reťazcov a energetiky, aby upchala diery v rozpočte a pomohla financovať náklady nového systému daní v oblasti osobných príjmov a daňové prázdniny pre rodiny. Návrh zákona, ktorý nové dane voči podnikom zavedie, vládna strana Fidesz predložila do parlamentu v piatok.

Súsošie v Komárne odhalili za 44 500 eur, prihlásila sa len jedna firma

18. októbra 2010 - (sita)

Úrad vlády pod vedením expremiéra Roberta Fica zaplatil za júlové oslavy spojené s odhalením súsošia Sv. Cyrila a Metoda v Komárne 44 572 eur s DPH. Podľa zverejnenej zmluvy na stránke Úradu vlády SR kontrakt s bratislavskou spoločnosťou Globe production, s.r.o. podpísal bývalý vedúci Úradu vlády SR Igor Federič dva dni pred odhalením súsošia. Išlo o jedinú firmu, ktorá predložila ponuku. Globe production, s.r.o. zabezpečovala viaceré konferencie, semináre a oslavy pre Úrad vlády SR aj v minulosti. Zmluva zaviazala spoločnosť k dodávke personálneho i technického zabezpečenia, firma mala zabezpečiť aj honoráre pre účinkujúcich a realizačný štáb, ďalej dekorácie a výpravu ako aj priamy prenos STV. Napríklad moderátorovi podujatia vyplatila spoločnosť honorár 2 000 eur, režisér s hlavným kameramanom si vypýtali dokopy 2 500 eur. Zadarmo sa na programe podieľal poslanec za Smer Dušan Jarjabek, ktorý zaspieval bez nároku na honorár. Dekoratér ocenil svoju prácu na 650 eur. Ako ďalej vyplýva zo zmluvy, vlajková výzdoba exteriéru stála tisíc eur, ostatné dekorácie ako trikolóra okolo sochy a kvetinová výzdoba pódia 1 450 eur. Dvestopäťdesiat eur zaplatili maskérovi, tisíc eur stálo požičanie kostýmov. Náklady na catering pre štáb a účinkujúcich, čo predstavuje 40 ľudí, stál za dva dni 560 eur. Spoločnosť si objednala aj desať dvojlôžkových izieb v trojhviezdičkovom hoteli za celkovo 500 eur. Oslavy sa v Komárne konali 4. júla tohto roka po tom, čo súsošie Sv. Cyrila a Metoda premiestnili z priečelia Domu Matice slovenskej doprostred kruhového objazdu na Námestí Kossutha. Objazd vznikol nedlho predtým z križovatky najrušnejších ciest vedúcich smerom do Bratislavy, respektíve na most do Maďarska a na most cez Váh. Súsošie osobne odhaľovali vtedajší premiér Robert Fico, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica a predseda Matice Slovenskej Jozef Markuš. Fico počas osláv povedal, že umiestnenie na kruhovom objazde, kde sa stretávajú cesty na Bratislavu, Budapešť a Nové Zámky, je symbolické a socha je novou dominantou a mestotvorným prvkom Komárna. Niekoľko rokov stála na priečelí Domu Matice slovenskej.

Minister D. Lipšic vyhodil pokuty za občianstvo, Most stále váha

14. októbra 2010 - (Daniela Jancová - Pravda)

Slovenskí Maďari, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo na základe etnickej príslušnosti, nebudú potrestaní pokutou. Minister vnútra Daniel Lipšic sa podľa informácií Pravdy vzdal ambície posudzovať využívanie nového maďarského zákona ako priestupok, trestaný pokutou 3 319 eur. „Trestať sa nebude,” povedal po včerajšom rokovaní koalície o novele zákona o občianstve šéf poslaneckého klubu Mostu László Solymos. Novelu prijala bývalá vláda s podporou KDH v máji, keď maďarský parlament schválil sporný zákon o udeľovaní druhého občianstva krajanom v zahraničí. Maďarská norma začne platiť od januára, občianstvo priznáva všetkým z území bývalého Uhorska, ktorí sa cítia Maďarmi. Slovákov, ktorí v zahraničí žiadajú o občianstvo, zbavuje slovenského občianstva. Ak neoznámia druhé občianstvo, dostanú pokutu 3 319 eur. O občianstvo neprídu len tí, ktorí druhé získajú svadbou alebo narodením. Vláda Ivety Radičovej sa zaviazala tento zákon zmeniť, KDH však presadzovalo pokuty. Lipšic sa netajil, že sú namierené proti tým, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo. „Pretože je to zákon, ktorý nerešpektuje základné princípy medzinárodného práva. Umožňuje udeliť občianstvo osobám, ktoré nemajú žiadny vzťah z hľadiska narodenia alebo pobytu s pôvodnou krajinou. Preto je potrebné, aby sa takto získanému občianstvu snažilo Slovensko zabrániť,” povedal po Koaličnej rade koncom septembra. Upustenie od pokút v stredu nechcel komentovať. Niektorí členovia Mostu si však myslia, že aj nový návrh obsahuje prvky trestu, hoci nie priamo finančného. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) po včerajšom stretnutí pripustil, že hoci sú blízko k dohode, stále ju môžu ohroziť detaily. „Niekedy to čertovo kopýtko býva v detailoch. Takže ešte v nadchádzajúcich hodinách, dňoch sa odborníci jednotlivých ministerstiev na tieto detaily pozrú, či nie je niekde nejaká chyba,” povedal. Ako bude zákon o občianstve vyzerať, by malo byť jasné v najbližších dňoch. Koalícia ho chce predložiť na novembrovú schôdzu parlamentu. Na nej sa Most pokúsi zmeniť aj zákon o štátnom jazyku. Novela, ktorú vyrokoval s ministrom kultúry Danielom Krajcerom, totiž nechcene rozširuje možnosti udeľovania pokút. Predseda Mostu Béla Bugár tvrdí, že na spresnenie časti o pokutách už majú súhlas koalície.

Bugár zlomil Lipšica

15. októbra 2010 - (Dag Daniš - Hospodárske noviny)

Vyzerá to tak, že Bugár nakoniec zlomil ministra vnútra Lipšica. Vo veľmi citlivej veci. Zákaz dvojakého občianstva, ktorým Slovensko odpovedalo na Orbánovu expanziu, sa má zrušiť. A nahradiť bezzubým zákonom, ktorý diktuje Bugár. Bugár v utajenom režime na Úrade vlády vyjednával s Lipšicom a Dzurindom o novej podobe zákona o občianstve. A vynútil si, aby sa z návrhu vytratili sankcie. Dôsledky Bugárovej intervencie môžu byť pre Slovensko nepríjemné. Znamená to, že vláda Ivety Radičovej chce pri maďarskom dvojakom občianstve ustupovať tlaku Viktora Orbána. Napriek tomu, že „agresorom” nebolo Slovensko, ale nová Orbánova vláda. Lipšic a Dzurinda síce opakujú, že Orbánov zákon ostáva pre Slovensko neprijateľný. Lenže... Nevedia s tým nič robiť. V ich novom zákone majú chýbať postihy (pokuty) pre tých, ktorí ho porušia. Čím stráca zmysel. Orbán bude mať vo svojej veľkomaďarskej hre voľné ruky. Ministri Lipšic a Dzurinda to, samozrejme, veľmi dobre vedia. Lipšic a poslanci KDH pred voľbami podporili Ficov zákaz dvojakého občianstva. Napriek tomu, že bol až príliš tvrdý a riskantný (ak by vláda zbavovala občianstva neposlušných menšinových Maďarov, bolo by to výhodné pre Maďarsko, nie pre Slovensko). Dzurinda zas v roku 2003 vytrvalo odrážal Orbánovu predohru k dvojakému občianstvu - krajanský zákon... Dnes Lipšic aj Dzurinda svoje pôvodné postoje otáčajú. Pod tlakom Bugára. Presnejšie: pod tlakom Csákyho. A SMK. Kľúčovým spojencom nacionalistov z Fideszu bola, je a bude SMK. Nie Bugár, ktorého maďarskí radikáli považujú za zradcu. A práve v tom je jadro problému. Bugárov maďarsko-slovenský Most stráca podporu menšinových Maďarov. Ak chce Bugár svoju krehkú stranu udržať v hre, musí pritvrdiť. A vrátiť sa k národnej agende SMK. Ideálnym terénom je zákon o jazyku a zákon o občianstve, na ktorom sa môže vyfarbiť ako neoblomný ochranca maďarských záujmov. A ideálnym časom je október a november, keď sa v SMK a Moste budú mobilizovať sily v komunálnych voľbách. Jednoducho, ak Most nechce, aby ho SMK v regiónoch prevalcovala, musí začať zbrojiť. Na národnom, maďarskom princípe. Na Bugárových výpadoch sú zarážajúce len dve veci. Po prvé, vôbec nepočuť hlas Slovákov z vedenia Mosta. Dokonca je pravdepodobné, že bezmocné figúry ako Rudolf Chmel ani len netušia, že Bugár a Solymos potichu vyjednávajú s Lipšicom a Dzurindom. Po druhé, v slovenskej vláde Bugár nenarazil na tvrdší odpor slovenských „pravicových” strán. KDH potichu zložilo zbrane, SDKÚ nesmelo klopí zrak, SaS je nezvestná. A Matovič ešte nezavetril svoju šancu... Znie to čudne, ale v slovenskej „pravicovej” vláde sedí len jedna strana so zmyslom pre národný program. Híd.

Národnostné spory vyťahujú len politici, tvrdia Patinčania

16. októbra 2010 - (tasr)

Len päť percent z celkového počtu 510 obyvateľov obce Patince je slovenskej národnosti, zvyšok obyvateľov má maďarskú národnosť. V obci žije rodina, ktorá sa na južné Slovensko presťahovala z Popradu, ďalšia z Bratislavy. Národnostné trenice však obyvatelia Patiniec svorne popierajú. „Národnostné spory, to vyťahujú len politici. My tu však spolu žijeme, vieme sa normálne bez problémov dohodnúť, žiadny jazykový problém nemáme,” tvrdí obyvateľka obce Helena Škrivaneková. Jej slová potvrdzuje starosta Zoltán Németh. „Väčšinový jazyk je tuná maďarčina. Ale je úplne bežné počuť rozhovor, kde jedna strana hovorí po maďarsky a druhá odpovedá po slovensky.” V obci pôsobí spevácky súbor Červený tulipán, ktorého vystúpenia nemôžu chýbať na žiadnom kultúrnom podujatí v Patinciach. Škrivaneková ako jeho členka hovorí: „Je pravdou, že spievame väčšinou maďarské pesničky. Ale začíname už aj so slovenskými, pomaly sa ich učíme.” Podľa názoru 73-ročnej ženy práve jej generácia vie lepšie po slovensky, ako tá mladšia. „Po vojne neboli maďarské školy, chodili sme do slovenských a tam sme sa naučili. Samozrejme, doma sme hovorili po maďarsky, a tak sme aj dosť pozabúdali, no stále sa dohovoríme.” Deti i vnúčatá pani Škrivanekovej navštevovali maďarské školy. „Slovenčina sa im veľmi učiť nechcela. No vždy som im hovorila, tu žijete, tu musíte ovládať reč. A naučili sa, aj keď niekedy to išlo ťažko,” usmieva sa pri spomienke, aké problémy robila vnukovi slovenská básnička o Maťkovi a Murkovi. Na spory súvisiace s dvojakým občianstvom či jazykovým zákonom má jasný názor. „Načo by nám bolo dvojaké občianstvo, no načo? My sme sa tu narodili, tu chceme aj zomrieť. A jazykový zákon, ani neviem na čo je, my ho tu nijako necítime, žiadny problém nemáme.”

Týždenník My dostal pokutu za maďarský inzerát

14. októbra 2010 - (čtk)

Týždenník My - Nitrianske noviny dostal za uverejnenie inzerátu budapeštianskej pôžičkovej firmy v maďarskom jazyku pokutu 1500 eur. Sankciu mu podľa denníka Sme udelila Slovenská obchodná inšpekcia na základe zákona o reklame, ktorý sa odvoláva na jazykový zákon. Inzerát, ktorý vyšiel v máji, totiž nebol preložený do slovenčiny. Ide o prvú pokutu za porušenie kontroverzného jazykového zákona. „Správny orgán uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, zodpovedá to zistenému protiprávnemu stavu,” povedal podľa denníka riaditeľ nitrianskeho inšpektorátu Juraj Duchovič. Šéf siete My Roman Schlarmann považuje pokutu za neprimeranú. „Chceme sa odvolať,” uviedol. Sankcie za nedodržiavanie zákona o štátnom jazyku sa zatiaľ neudeľovali. Ministerstvo kultúry síce eviduje od januára asi 30 podnetov za porušenie pravidiel, v súčasnosti však v konaniach nepokračuje. Vládna koalícia stredopravých strán totiž chce zmierniť sporné pokuty v jazykovom zákone, ktoré zaviedol predchádzajúci kabinet. Vláda už odobrila zmenu legislatívy, sankcie by sa mali podľa nej znížiť o polovicu. Koaličný Most-Híd, ktorý zastupuje záujmy maďarskej menšiny, by chcel ešte v parlamente navrhnúť ďalšie zmeny zákona. Dodržiavanie zákona o reklame, ktorý sa odvoláva na jazykový zákon, kontroluje obchodná inšpekcia. V minulom a v tomto roku dostali tri podnety, zatiaľ udelili jednu sankciu. Podľa platného zákona totiž musí byť reklama uverejnená v štátnom jazyku; ak obsahuje texty v inej reči, musí byť najprv po slovensky. Noviny, ktoré pokutu dostali, patria spoločnosti Petit Press, ktorá vydáva aj denník Sme. Zavedenie pokút bývalou vládou, ktorej súčasťou bola aj národne orientovaná SNS, vyvolalo odpor maďarskej menšiny, zahraničných inštitúcií i maďarskej vlády.

Komentár - Nepáči sa vám inzerát v maďarčine? Nekupujte

13. októbra 2010 - (Lukáš Fila - Sme)

Normálna reakcia človeka na novinový inzerát, ktorému nerozumie, je taká, že prevráti list a povie si, že zrejme nie je cieľovou skupinou inzerujúcej firmy. Nájdu sa však aj takí, čo uvidia reklamu v maďarčine a spíšu udanie pre porušenie jazykového zákona, ktoré vedie až k udeleniu pokuty, akú dostala nitrianska pobočka týždenníka MY. Celý prípad ukazuje nielen zvrátenosť súčasného systému, ale aj nedomyslenosť krokov, ktoré plánuje vláda. Ak totiž bude schválená Krajcerova novela jazykového zákona, v prípade nového udania sa stane presne to isté čo teraz. Slovenská obchodná inšpekcia pokutovala MY na základe zákona o reklame, podľa ktorého „reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá”. Súčasťou požiadavky na verejné prejavy je aj ustanovenie zákona o štátnom jazyku, podľa ktorého „všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti... sa uvádzajú v štátnom jazyku” a „ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku”. Túto požiadavku Krajcer v zákone nechal. Stále teda bude platiť, že inzeráty musia byť v slovenčine a hoci pokuty pre súkromníkov vypadnú zo zákona o štátnom jazyku, v zákone o reklame ostávajú. Je otázkou času, kedy sa budú vyplavovať ďalšie problémy a začne byť zrejmé, že hra na bezzubý zákon, ktorý vymedzuje pravidlá, ale nikoho za ne netrestá, je nezmyselná. Ak nechceme trestať súkromníkov za nezmysly, treba zrušiť všetky ustanovenia, ktoré čo i len teoreticky prikazujú také absurdity ako jazyk inzerátov. Ten má ostať vecou firiem, vydavateľov a čitateľov. Ak sa niekomu nepáči, na stánku má kopec iných možností.

Na Slovensku po slovensky? Banky hovoria aj kórejsky

16. októbra 2010 - (aktualne.centrum.sk)

Dohovoriť sa v bankách na Slovensku anglicky nie je ničím výnimočným. Čo však taká kórejčina či maďarčina? Slovenské bankové domy hovoria aj týmito cudzími jazykmi. V niektorých susedných krajinách, kde panuje čulejší „emigrantský ruch”, sa vo svojom rodnom jazyku dohodne napríklad aj Turek či Vietnamec. Banky, ktoré u nás pôsobia, na desaťpercentnú maďarskú menšinu nezabúdajú. Dohodnúť sa v peňažných ústavoch na južnom Slovensku po maďarsky je podľa viacerých bankárov samozrejmosťou. „V prípade maďarského jazyka, ktorý sa v južných oblastiach Slovenska používa v našich obchodných miestach bežne, je komunikácia s maďarsky hovoriacimi klientmi úplne bezproblémová,” pochvaľuje si hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. Sporiteľňa do týchto pobočiek distribuuje všetky marketingové materiály v slovenskom aj maďarskom jazyku. Podobne je na tom aj Tatra banka, ktorá „južné” pobočky zásobuje pri kľúčových produktoch informačnými materiálmi v maďarčine. Obe banky ponúkajú aj v jazyku nášho južného suseda internet banking. Na maďarsky hovoriacich klientov myslí aj Poštová banka. Ponúka letáky, v ktorých prezentuje základné produkty banky. Na pobočkách Tatra banky sa klienti môžu dohovoriť anglicky, nemecky a v prihraničných oblastiach aj v jazyku našich susedov. „V rámci banky máme pracovníkov, ktorí majú na starosti zahraničnú klientelu a venujú sa klientom v ich rodnom jazyku. Týka sa to však predovšetkým korporátnych klientov. V tomto prípade máme špecialistov na komunikáciu v angličtine, nemčine, francúzštine, taliančine či kórejčine,” dodáva hovorca Tatra banky Boris Gandel. Na Slovensko prišlo v posledných rokoch viacero kórejských firiem. Tatra banka má špecialistu na kórejčinu len jedného. ČSOB najčastejšie komunikuje s klientmi po anglicky. Dvojjazyčne - v slovenčine a angličtine - tlačí formuláre pre bankové transakcie. „Internet banking môžu naši klienti využívať až v piatich jazykových mutáciách, konkrétne slovenskej, českej, anglickej, nemeckej a talianskej,” dopĺňa hovorkyňa Zuzana Francúzová. Poštová banka poskytuje klientom prostredníctvom webovej stránky informácie popri slovenčine aj v angličtine a maďarčine. Slovensko nie je pre imigrantov žiadna zasľúbená zem. Inak sú na tom ale niektoré susedné krajiny. V Rakúsku sa napríklad banky predbiehajú v tom, ako vyhovieť prisťahovalcom z Turecka či bývalej Juhoslávie. Exotický jazyk ale používajú aj bankári v Česku. Podľa Aktuálne.cz sa má v Čechách šancu dohodnúť vo svojom rodnom jazyku napríklad aj Vietnamec. „Pôsobí u nás bankový poradca, ktorý hovorí vietnamsky. Vietnamská komunita sa tak ľahšie dostane k bankovým službám, ktoré kvôli jazykovej bariére nemohla využívať v takom rozsahu ako česká klientel,” povedala pre český internetový denník hovorkyňa Poštovnej sporiteľni Denisa Salátková. Nečudo. Štúdia RegioData Research informuje, že kúpna sila migrantov sa v Rakúsku pohybuje vo výške až 20 miliárd eur. To predstavuje viac ako trinásť percent kúpnej sily krajiny. Podľa rakúskeho denníka Die Presse sa dokonca snaha bankárov pritiahnuť migrantov pretavila do marketingu, ktorý nazvali „etnobankovníctvo”.

Občianska iniciatíva zmierni demokratický deficit v EÚ

15. októbra 2010 - (euractiv.sk)

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, slovenskí europoslanci Edit Bauer, Anna Záborská a Sergej Kozlík a maďarské europoslankyne Kinga Gálová a Zita Gurmaiová na cezhraničnom Fóre občana predstavili proces tvorby a aplikácie inštitútu občianskej iniciatívy v praxi. Európska občianska iniciatíva, ktorú zavádza Lisabonská zmluva, umožňuje občanom iniciovať novú legislatívu EÚ. Ide o priamy nástroj ako sa môžu zapájať do európskeho politického procesu a nastoľovať jeho agendu. Iniciatívu musí ešte uviesť do života nariadenie, ktoré ešte stále nie je dokončené. Praktickú aplikáciu a proces tvorby inštitútu občianskej iniciatívy minulý piatok (8. októbra) na cezhraničnom Fóre občana predstavili podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, slovenskí europoslanci Edit Bauer, Anna Záborská a Sergej Kozlík a maďarské europoslankyne Kinga Gálová a Zita Gurmaiová. Ak sa podarí získať milión podpisov občanov z významného počtu členských krajín, Európska komisia sa ňou musí začať vážne zaoberať. Čo bude významný počet členských krajín znamenať v praxi zatiaľ nie je jasné. Európska komisia navrhuje, aby išlo o tretinu krajín, Európsky parlament o štvrtinu. Návrh však stanovuje koľko podpisov môže byť akceptovaných za jednu krajinu - v prípade Slovenska ide o 9750 (podľa vzorca - počet poslancov EP krajiny x 750). Ak iniciatíva splní všetky podmienky Európska komisia k nej zaujme stanovisko. Buď predloží legislatívny návrh bezo zmeny, so zmenami, alebo vzhľadom na monopol exekutívy pri predkladaní zákonov, nemusí ho predložiť vôbec. Slovenský komisár zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič účastníkom fóra občana vysvetlil, že výsledný mechanizmus musí byť jednoduchý, administratívne nenáročný, moderný, čiže dostupný cez internet a jednotný vo všetkých členských krajinách. Zároveň upozornil na témy, ktoré nebudú schodné. Ide napríklad o materskú dovolenku, či už o jej skrátenie alebo zrušenie. Aj keby takáto občianska iniciatíva splnila všetky podmienky, Komisia legislatívny návrh nepredloží, pretože EÚ vyznáva princíp rodovej rovnosti a rovnosti šancí. Inštitúcie si zároveň uvedomujú, že voči každej téme iniciatívy môže vzniknúť aj protiniciatíva. Maďarská europoslankyňa Zita Gurmaiová (S&D, MSP), ktorá je jednou zo štyroch spravodajcov Európskeho parlamentu k občianskej iniciatíve zdôraznila, že hlavným cieľom inštitúcií je, aby dohoda prešla už v prvom čítaní. „Občianska iniciatíva musí vypovedať mnoho o Európskej únii a o jej občanoch,“ vysvetlila. Upozornila aj na ďalšiu diskutovanú záležitosť, týkajúcu sa ochrany osobných údajov a overovania podpisov. Diskutujúci sa zhodli, že konečný mechanizmus musí byť administratívne nenáročný a nesmie hroziť zneužitie citlivých údajov. Slovenská europoslankyňa Edit Bauer (EPP, SMK) európsku občiansku iniciatívu označila za štvrtú najdôležitejšiu európsku inštitúciu po Európskom parlamente, Európskej komisii a Európskej rade. Načrtla ďalší sporný bod diskusií. Ide o vekovú hranicu tých, ktorí môžu takúto iniciatívu podpísať. Európska komisia navrhla, aby šlo o vek, odkedy môžu občania členských krajín voliť do Európskeho parlamentu. Vo väčšine krajín je to 18 rokov. Výnimkou je Rakúsko, kde europoslancov môžu voliť od 16 rokov. Edit Bauer považuje tento vek za veľmi vhodný. Europoslankyňa Anna Záborská (EPP, KDH) uvítala iniciatívu. „Je to lepšie, ako nechať sa zastupovať mimovládnymi organizáciami či lobistami.“ Z hľadiska ochrany osobných údajov nepovažuje za vhodné používať rodné číslo aj vzhľadom na to, že nie všetky členské štáty tento údaj používajú. Ocenila však, že návrh vyžaduje dokladovanie financovania občianskej iniciatívy. Pokiaľ ide o vek účastníkov iniciatívy, je skôr naklonená hranici 18 rokov. Otázka týkajúca sa lobingu odznela z radov účastníkov viackrát, najmä z obavy, že by lobingové skupiny mohli dosiahnuť, že by sa občianska iniciatíva jednoducho „zmietla pod koberec“. Komisár Šefčovič zdôraznil, že exekutíva považuje lobing za legitímnu aktivitu, no voči informáciám, ktoré od lobistov získa, je rezervovaná. Cezhraničné Fórum občanov s názvom Váš názor je dôležitý, ktoré sa uskutočnilo 8. októbra 2010 v Nitre zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Maďarsku.

Martin Bútora: Radičovej vláda priniesla zlepšenie

v ľudskoprávnej a menšinovej oblasti

15. októbra 2010 - (tasr)

Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) priniesla uvoľnenie spoločenskej atmosféry, zlepšenie vnímania ochrany ľudských a menšinových práv a zníženie slovensko-maďarského napätia. Myslí si to analytik Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Martin Bútoru. Podľa neho k tomu prispela aj účasť strany Most-Híd vo vláde. Bugárovcom patrí aj post vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny, ktorý zastáva Rudolf Chmel. Bútora si myslí, že posilnenie jeho riadiacich a rozhodovacích kompetencií v oblasti národnostnej kultúry a školstva môže tiež pomôcť k pozitívnemu vývoju v ľudskoprávnej a menšinovej otázke. Analytik pripomenul, že vicepremiérova agenda by mala byť rozšírená aj o rodovú rovnosť. Za pozitívny signál v jej dosahovaní považuje vymenovanie Ivety Radičovej za premiérku. „Stala sa prvou ženou na jednom z troch najvyšších ústavných postov v histórii Slovenska,” zdôraznil. Upozornil však, že napriek tomuto faktu je hodnota rodovej rovnosti vo vládnom programe marginalizovaná. „A rodovo nevyrovnané zostáva aj zastúpenie v najvyšších vládnych pozíciách a v zložení parlamentu,” podotkol. Hoci Bútora poukazuje na zlepšenie v ľudskoprávnej a menšinovej oblasti, upozorňuje na to, že budúce obdobie bude asi sprevádzané viac menej vyostreným konfliktom medzi liberálnou a konzervatívnou interpretáciou ľudských a menšinových práv. „Znepokojujúcim trendom je problematický segregačný trend stavania protirómskych múrov,” uzavrel.

Hrozba

16. októbra 2010 - (Richard Filipko - Život)

Hoci Slovensku údajne nehrozí rozsiahla ekologická katastrofa ako v Maďarsku, na našom území je plno skládok a odkalísk, mnohé sú vysokorizikové. Keď sa pretrhla hrádza kalového poľa v Maďarsku, ľudia začali bombardovať otázkami Slovenskú agentúru životného prostredia, či niečo podobné nehrozí aj na Slovensku. Jaromír Helma z agentúry hovorí, že jeho kolegyňa ľudom vysvetľovala prípad Žiaru nad Hronom, čo je naše jediné odkalisko podobné maďarskému. „A v tomto prípade nepredpokladáme takú haváriu, pretože tam robia niekoľko rokov poctivú sanáciu.” Odkalísk je na Slovensku viac, len nie takých ako v Maďarsku. Niektorým z nich však tiež hrozí pretrhnutie hrádze. Napríklad odkalisko Slovinky, ktoré nemá vlastníka a v roku 2001 tam bola havária - prepadlo sa staré potrubie a vytiekla zakalená voda. Odkaliská prezentovala vlani Vodohospodárska výstavba v materiáli, ktorého autor Peter Panenka poukazoval, že odkalisko Slovinky neďaleko Krompách sa neudržiava. Má vysokú hrádzu, ktorej stav je vážny, až devastovaný. Priamo pod ním sa nachádza časť obce Slovinky a „odkalisko Slovinky svojou existenciou v súčasnom stave ohrozuje lokalitu mesta Krompachy”. V zlom stave je aj odkalisko v Nižnej Slanej a tiež nemožno zaručiť bezpečnosť obyvateľstva pod ním. Slovensko má okrem odkalísk množstvo ďalších environmentálnych záťaží. Veď len skládok je štyrikrát viac ako miest a obcí. RNDr. Klára Kohútová zo Štátneho geologického ústavu Dionýza j Štúra má v počítači záznamy í z približne 8 400 skládok. Pritom prevádzkovaných a monitorovaných je len zhruba 150, zvyšné sú staré alebo divoké. „Ťažko povedať, v ktorej lokalite je ich najviac. Navyše, na každej môže byť množstvo druhov odpadu. Niektoré sú už vyvezené, iné nie,” hovorí Kohútová. Na internetovej stránke geology.sk sú všetky skládky presne zaznamenané aj s materiálom, ktorý na ne vyvážali. Ľudia sa tak môžu dozvedieť, či ich dom nestojí na bývalom legálnom či nelegálnom smetisku. Sú skládky, na ktorých dnes stoja nové ulice a rodinné domy a ľudia o tom ani nemusia vedieť. Zvyčajne je však „bývanie na skládke” skôr pocitová vec, lebo tam, kde vyrástli domy, väčšinou skládky rekultivovali a sú neškodné. Lenže existujú prípady, keď na bývalom nevyvezenom smetisku vznikla záhradkárska osada. „Niektoré informácie máme od pamätníkov a tak sme sa dozvedeli aj o záhradkárskej osade. Zistili sme, že pod ňou bola skládka. Čo s tým? Tie lokality treba sanovať, ale nejde všetko naraz,” vysvetľuje Jaromír Helma zo Slovenskej agentúry životného prostredia. Má na starosti projekt, pri ktorom zisťujú environmentálne záťaže. Výsledky už zverejnil na internetovej stránke enviroportal.sk v testovacej prevádzke. Na mape sú rozdelené skládky podľa rizikovosti. Podľa Helmu sú vysokorizikové skôr lokality, kde domy nie sú. Červených, čiže rizikových, je na mape 96, modrých označujúcich pravdepodobné riziko je 135. Sú v tom skládky aj priemyselný odpad. „Systém je teraz v testovacej prevádzke, aby si ľudia mohli skontrolovať, kde je aké riziko. Skládka je riziková tým, aká je v nej priesaková kvapalina, a to závisí od druhu odpadu, zabezpečenia skládky, rekultivácie po uzavretí, od geologického podložia alebo či je blízko vody,” hovorí Jaroslav Helma. Podľa neho bežné skládky komunálneho odpadu nie sú veľmi nebezpečné. „Nebezpečnejšie sú skládky priemyselného odpadu, kde sa často ukladal nebezpečný odpad - ropné látky, kovy, rôzne chemikálie.” Štatisticky najviac vysokorizikových skládok je podľa neho v okresoch Bratislava, Zvolen, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Nové Zámky. Z krajov má najvyšší počet vysokorizikových lokalít s environmentálnou záťažou Banskobystrický kraj.

Exminister: Naozaj sú to časované bomby

Slová „časovaná bomba” je poriadne ošúchané klišé, ktoré ide mnohým na nervy, ale podľa exministra životného prostredia Lászlóa Miklósa to pri starých skládkach a odkaliskách platí doslova. „Naozaj je to vážny a ťažký problém, ale vždy bol odsúvaný. Niekedy v roku 2002 sme robili analýzu, podľa ktorej na rekultiváciu, zatvorenie, spevnenie len najvýznamnejších environmentálnych záťaží bolo treba aspoň 10 miliárd korún. Každoročne som žiadal z rozpočtu dve miliardy na riešenie záťaží, ale nikdy sa nenašli,” hovorí László Miklós, ktorý po odchode z politiky pôsobí v Slovenskej akadémii vied a učí aj na Technickej univerzite vo Zvolene. „Napríklad odkalisko v Žiari nad Hronom je v poriadku, majiteľ je veľmi seriózny. Stabilný je aj čierny piesok pri Seredi Ale v Krompachoch je veľmi zlá situácia. Vedľa huty je chemická skládka, no majiteľ fabriky ju nevlastní. Majiteľom pozemku je obec, ale tá zasa nemôže za to, že je tam skládka, ktorá môže ohroziť rieku Hornád. Zlé je i odkalisko v neďalekých Slovinkách.” László Miklós hovorí, že je množstvo zakrytých vecí, ktoré človek nevidí, ale sú nebezpečné. Týka sa to aj agrochemikálií. „Raz sme sa pokúsili v okrese Levice urobiť evidenciu agrochemikálií a bolo toho veľmi veľa. Majiteľ sa k nim neprizná a nemá to kto zlikvidoval” Podľa neho už nemožno riešiť odkaliská a skládky bez peňazí štátu. „Uvidíme, ako sa k tomu politici postavia teraz, po tragédii v Maďarsku. Ale zrejme to nebudú pociťovať ako niečo akútne, lebo aktuálne sa nič u nás nedeje, je to skryté.”

Obyvatelia zničených obcí v Maďarsku sa vracajú do reality

18. októbra 2010 - (Jozef Tvardzik - Hospodárske noviny)

Ekologická katastrofa u susedov. Do svojich domovov sa vrátilo 900 obyvateľov dedín, zatopených toxickým kalom. Čakala tam na nich spúšť. Maďarské dediny, ktoré začiatkom októbra zasiahla najväčšia ekologická katastrofa v dejinách našich južných susedov, opäť ožívajú. Cez víkend sa do obcí Kolontár a Devecser vrátilo zhruba 900 obyvateľov, ktorých odtiaľ vyhnal toxický kal z neďalekej hlinikárne. Ľudia až teraz zisťujú skutočné škody na svojom majetku. „Len v Devecseri musia zatiaľ zbúrať asi dve stovky domov. Na konečné číslo si však ešte musíme počkať,“ povedal pre HN novinár v Maďarsku Gregor Martin Papucsek, ktorý obec navštívil. Do dedín zničených červeným kalom sa vracia aj pracovný ruch. V plnom nasadení boli cez víkend nielen odborníci, ale aj samotní obyvatelia. „Všade sú bagre, búrajú sa domy, ľudia čistia a zametajú cesty od kalu. Každý upratuje, ako vie,“ dodáva Papucsek. Obyvatelia evakuovanej obce Devecser našli útočisko predovšetkým u svojich známych a príbuzných v okolitých dedinách. „Aj napriek tomu, že v neďalekej obci Ajka bolo zriadené núdzové bývanie v športovej hale, využilo ho len dva tucty evakuovaných ľudí,“ tvrdí Papucsek. V Devecseri sa však už vyskytli prvé problémy s novým sídliskom, ktoré má postaviť štát. „Ohrození boli aj Rómovia, ktorým zobralo domy. Štát im sľúbil nové sídlisko, ale ako to býva všade, proti tomu sa búria obyvatelia.“ Podobný osud prežívajú aj obyvatelia obce Kolontár. Do svojich domovov sa zatiaľ vrátilo asi 500 ľudí, ktorých čaká ťažká práca s odpratávaním bahna. Obyvatelia asi 50 domov sa však už nikdy nebudú môcť vrátiť do svojich obydlí. Ich domy sú totiž tak poškodené, že úrady ich musia nechať zbúrať. Konečné číslo však podobne ako v Devecseri neustále rastie. Odborníci zisťovali škody a zbierali hlásenia od obyvateľov obcí o tom, kto chce ostať v starom dome a kto nie. Úrad ochrany proti katastrofám zdôraznil, že nikoho nebude nútiť, aby svoj dom nechal zbúrať. Toto neľahké rozhodnutie ponecháva na nich. Na zisťovaní škôd pracuje takmer dvesto ľudí, medzi nimi vojaci, hasiči, policajti či stavební odborníci. Štát tiež plánuje pomôcť rodinám finančne a postaviť im do konca novembra náhradné bývanie. Maďarsko sa však stále nedozvedelo meno vinníka najväčšej ekologickej katastrofy. Napriek tomu, že haváriu spôsobila hlinikáreň, v stredu prepustili z vyšetrovacej väzby jej riaditeľa. Ten bol obvinený z verejného ohrozenia, ktoré si doteraz vyžiadalo deväť obetí a asi 120 zranených. Havária tiež vážne poškodila životné prostredie. „Je možné, že meno vinníka sa tak rýchle nedozvieme, pretože proces sa môže ťahať niekoľko mesiacov,“ dodáva Papucsek.

Stav ohrozenia pri Ajke predĺžili do konca roka

18. októbra 2010 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu dnes večer súhlasili s návrhom, aby vláda predĺžila vyhlásený stav ohrozenia v katastrofou postihnutej oblasti po úniku červeného kalu pri Ajke. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI vláda predložila zákonodarnému zboru v sobotu návrh na predĺženie stavu ohrozenia, ktorý bol vyhlásený 6. októbra. V zmysle zákonov vláda môže vyhlásiť tento stav na 14 dní, k predĺženiu štatútu je potrebný súhlas parlamentu. Návrh predĺžiť štatút podporilo 349 poslancov. V postihnutých oblastiach je naďalej potrebné realizovať špeciálne opatrenia ozbrojených zložiek, preto je v záujme miestneho obyvateľstva potrebné predĺžiť stav ohrozenia. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa v pondelok 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť mŕtvych, vyše 120 ľudí bolo zranených. Množstvo obydlí bolo úplne zničených.

Červené bahno pripravilo 220 rodín o všetko. Najmä o domov

18. októbra 2010 - (tasr)

V západomaďarskom meste Devecser, ktoré bolo postihnuté 4. októbra únikom červeného kalu, najmenej 220 rodín nemá kde bývať. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI ešte vyše 100 rodinných domov v Devecseri musia zbúrať. Zisťovanie škôd v meste komplikuje skutočnosť, že mnoho rodín sa ubytovalo u príbuzných a známych. Podľa primátora Devecseru Tamása Toldiho sa tieto rodiny pokúšajú zohnať prostredníctvom oblastných poverencov. Na margo už vyznačenej štvrte, kde by mali postaviť náhradné domy, primátor povedal, že prebiehajú rokovania o podmienkach predaja s majiteľmi pozemkov. Toldi dodal, že nie je ešte vyjasnené, či pozemky odkúpi samospráva či štát. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a vyše 120 ľudí bolo zranených. Množstvo obydlí bolo úplne zničených.

Stav jedného zo zranených pri ekologickej katastrofe sa zhoršil

18. októbra 2010 - (tasr)

Stav jedného z pacientov po ekologickej katastrofe pri maďarskej Ajke sa zhoršil. Podľa riaditeľa župnej nemocnice v Győri Lászlóa Jánosa Tamása 70-ročný muž, ktorý má tri štvrtiny povrchu tela popálené žieravým červeným kalom, je už druhý deň v kritickom stave. Pacientovi s popáleninami 30-35 percent povrchu tela transplantovali pokožku. Ďalšieho zraneného, ktorý utrpel popáleniny 10-15 percent povrchu tela, prepustia koncom týždňa z nemocnice, bude však musieť neskôr podstúpiť ďalšie zákroky. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a vyše 120 ľudí bolo zranených. Množstvo obydlí bolo úplne zničených.

Maďarská hlinikáreň vyplatí obetiam katastrofy odškodné

18. októbra 2010 - (sita)

Maďarská hlinikáreň MAL v Ajke, z nádrže ktorej vytieklo pred dvoma týždňami skoro milión kubických metrov toxického kalu, vyplatí obetiam katastrofy odškodné vo výške 1,5 miliardy forintov (5,47 milióna eur). Spoločnosť zriadi fond, z ktorého bude obetiam ročne vyplácať 300 miliónov forintov (1,1 milióna eur). V pondelok o tom informoval prezident spoločnosti MAL Lájos Tolnay. Povedal tiež, že firma už urobila prípravy na presun kalu do inej nádrže, ktorá je štyrikrát bezpečnejšia než tá, ktorá sa pretrhla. Nad hlinikárňou prevzala minulý týždeň kontrolu maďarská vláda, ktorá bude dohliadať na vyplatenie kompenzácií, odstraňovanie škôd a na bezpečnosť prevádzky. Jedovatý kal, ktorý unikol po pretrhnutí hrádze hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Zahynulo pri nej najmenej osem ľudí, 150 ďalších utrpelo zranenia. Jedna osoba je stále v kritickom stave. Príčiny nehody úrady stále vyšetrujú. Za haváriu je však podľa doterajšieho vyšetrovania zodpovedná hlinikáreň MAL, ktorej vedenie podľa dostupných informácií vedelo o havarijnom stave hrádze, no situáciu adekvátne neriešilo. Zamestnanci spoločnosti tvrdia, že vedenie sa vyhrážalo prepustením všetkým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti.

Voda je pitná, upokojuje vláda obyvateľov Kolontáru

17. októbra 2010 - (sita)

Voda v oblasti postihnutej únikom toxického odpadu z hlinikárne v maďarskej Ajke je pitná. S odvolaním sa na správu zahraničných expertov o tom v nedeľu informovala obyvateľov Kolontáru a okolitých obcí maďarská vláda. Správu vydal 5-členný tím expertov, ktorý na žiadosť Maďarska vyslala do postihnutej oblasti Európska komisia. V oblasti robí súbežne expertízu aj tím Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý by mal svoju správu predstaviť v pondelok alebo Po pretrhnutí sa hrádze a zásahu červenkastým bahnom, ktorého dotyk s pokožkou spôsobuje popáleniny, zahynulo deväť ľudí, ďalších viac ako 150 ľudí bolo zranených. Za haváriu je podľa doterajšieho vyšetrovania zodpovedná hlinikáreň MAL, ktorej vedenie podľa dostupných informácií vedelo o havarijnom stave hrádze, no situáciu adekvátne neriešilo. Zamestnanci spoločnosti tvrdia, že vedenie sa vyhrážalo prepustením všetkým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti.

V Zlatých Klasoch urobili zbierku pre obete katastrofy

Do Devecseru poslali 100 vriec oblečenia

18. októbra 2010 - (Nový Čas)

Pomáha, kto môže! Obyvateľka Zlatých Klasov Erika usporiadala zbierku pre obete ekologickej katastrofy v Maďarsku. Dedinčania za dva dni vyzbierali desiatky vriec plných teplého oblečenia, detských hračiek i paplónov. Tie teraz ľudia, ktorým toxický kal vzal všetko, čo mali, najviac potrebujú. Obyvateľov Devecseru, ktorí svoj domov ani po katastrofe nechcú opustiť, vyzbierané veci veľmi potešili. „Boli sme sa pozrieť v Maďarsku a je to veľmi smutný pohľad. Mesto je po nešťastí vymreté, ľudia utrápení so slzami v očiach. Rozhodli sme sa im aspoň nejako pomôcť,” hovorí Erika Razgyelová, ktorá v Zlatých Klasoch usporiadala zbierku. „Prekvapilo ma, koľko ľudí ponúklo pomoc ľudom v Devecseri. Tí najviac túžili po teplom oblečení a aj nejakých hračkách. Bez domova tam totiž zostalo až 140 detí. Cez víkend sme im poslali okolo 100 vriec,” prezradila Erika, ktorú trápi, že jediné, čo obyvateľom Maďarska nemohli priniesť, sú masky.

Ľudia sa učia žiť v mŕtvej zóne...

17. októbra 2010 - (Juraj Červenka - Nový Čas Nedeľa)

Reportéri Nového Času Nedeľa navštívili

maďarskú dedinu, postihnutú ekologickou katastrofou

Okolie malého západomaďarského mestečka Devecser sa z ekologickej tragédie bude spamätávať desaťročia. Toxický kal, ktorý unikol z nádrže tamojšej hlinikárne, zobral život najmenej deviatim ľuďom a kontaminoval pôdu s rozlohou niekoľko štvorcových kilometrov. Obyvatelia, ktorí sa pred najväčšou ekologickou katastrofou v maďarských dejinách živili poľnohospodárstvom, tvrdia, že návrat k ich pôvodnému životu nebude možný. Mnohé rodiny tu žili niekoľko generácií a teraz sú ich členovia nútení opustiť svoje rodiska. Ulice mestečka Devecser, ktoré pred dvoma týždňami zaplavilo jedovaté bahno, sú stále plné záchranárov, zdravotníkov a hasičov. Pomáhajú im dobrovoľníci z celého Maďarska i z viacerých susedných krajín. Každý má na sebe rúško, mnohí aj ochranné plášte, oči si chránia plastovými okuliarmi a na nohách majú gumáky. Červená stopa na budovách i stromoch, ktorej farba ešte ani trochu nevybledla, prezrádza, že valiace sa bahno siahalo do výšky jedného metra. Cesty, trávniky a lavičky sú potiahnuté hustou naplaveninou. Toxický kal okrem deviatich ľudí zahubil stovky zvierat, ktoré sa utopili vo vlnách blata. Mŕtve telá rýb či hadov sa váľajú v bahne, ktoré nešťastní ľudia odstraňujú lopatami zo svojich príbytkov. Po pretrhnutí hrádze odkalovacej nádrže brala červená masa so sebou všetko, čo jej stálo v ceste. V jedovatých červených nánosoch vidieť detské hračky a knižky, rodinné obrazy či kompletný šatník... Ľudia, ktorí utekali do bezpečia, náhle prišli o všetko a v krízových centrách bez peňazí, často takmer nahí a s nebezpečným podráždením pokožky, dýchacích ciest či tráviaceho ústrojenstva, prosili o pomoc. „Všetko okolo je od tej prekliatej látky a ja neviem, čomu mám veriť. Ľudia z vlády hovoria, že je neškodná, kým ochranári rozprávajú o jej zhubných účinkoch,” prezradila pani Erzsébet, ktorá si čapovala z hasičskej cisterny pitnú vodu. Keď si človek dal z úst dolu ochranné rúško, po chvíli na perách cítil nepríjemnú kyslastú chuť. Látka, ktorá sa dostala do styku s červenou zmesou, sa nedá vyprať. Podľa odborníkov je bahno mierne rádioaktívne, vážne ohrozenie obyvateľov však vraj nehrozí. „Väčšina z nás žila z poľnohospodárstva, no teraz je pôda mŕtva. Desiatky rokov sa tu nič neurodí a ja tu už nemám čo robiť,” hovorí ďalšia žena. Podľa nej väčšina postihnutých sa na miesto apokalypsy vrátiť nechce. Niektorí plánujú presťahovať sa do susedných dedín, iní skoncujú s vidieckym životom a odídu za príbuznými do blízkych miest Papa, Györ, či Veszprém. Všetci, ktorí prišli o majetok, čakajú, kedy a ako vláda sľuby o prideľovaní nových domov. „Videla som babičku, ktorú odvážala rodina do Budapešti. Stará pani vedela, že sa na miesta, kde prežila celý život, už nikdy nevráti. Ani neviem povedať, s koľkými tragickými osudmi som sa tu stretla,” prezradila Gyöngy z Maltézskej pomoci. Pred katastrofou bol Devecser obľúbenou destináciou víkendových výletníkov. Mnohí obyvatelia si privyrábali poskytovaním služieb cestovného ruchu. Návštevníci sa radi prechádzali v rozľahlom parku okolo kaštieľa. Dnes mohutné staré stromy odumierajú, ich korene sa topia v mase bahna. Kaštieľ sa stal základňou Maďarského Červeného kríža a vstup do niekdajšej zelenej plochy nebude bez ochranného odevu možný niekoľko mesiacov. Keď chemici definitívne odstránia toxické nánosy, park sa stane mŕtvou plochou. Zúfalí ľudia sa niekoľkokrát denne stretávajú v koncertnej sále kultúrneho domu, aby sa dozvedeli nové správy o výstavbe nového ochranného valu, aby vedeli, či znova budú musieť utekať... „Našťastie sa pri záplave nezranil nikto z mojich blízkych. Videl som však topiaceho sa psa a plač susedov, ktorým patril,” spomínal smutne krčmár György. Vlna toxického kalu úplne zničila dedinku Kolontár, ktorú záchranári evakuovali. Mestečko Devecser zase rozdelila na dve časti. Kým jedna, rozkladajúca sa na kopci, katastrofe unikla, v tej druhej červené bahno zasiahlo každú budovu. Na mieste neustále hliadkuje polícia, keďže vlna odplavila ploty mnohých domov a do stavieb sa dá bez problémov dostať. Niektorých ľudí okradli, a tak sa ostatní obávajú, že by niekto mohol zneužiť ich ťažkú ISIB situáciu a obrať ich o to málo, čo im zostalo. Veľkú úlohu v strachu Devecserčanov zohráva aj počasie. Ľudia sa v kostole modlia, aby nepršalo, keďže by dážď zvýšil riziko pretrhnutia hrádze a prílivu novej jedovatej vlny. Pre sucho sa však bahno zmenilo na kontaminovaný prach. Toxické zrnká unáša do okolia vietor, ale aj autá odchádzajúce z Devecsera. Na autobusovej stanici zastavujú spoje prichádzajúce z rôznych častí Maďarska. „Každé ráno cestujem za prácou do Veszprému. Vždy nastupujem s rúškom a ľudia si ma nedôverčivo prezerajú. Asi sa boja, že som zamorená a môžem ich nakaziť. Už sa mi stalo, že si cestujúci v autobuse odo mňa odsadol,” posťažovala sa mladá žena. Ničivá masa červeného bahna zasiahla aj dom Imreho Nemeka hneď pri hlavnej ceste. Niekoľko týždňov pred katastrofou dokončil rekonštrukciu stavby, do ktorej vložil celoživotné úspory. „Na tento dom sme s manželkou robili celý život. Ona po katastrofe odišla za sestrou do Szombathely, o pár dní ju nasledovala aj dcéra. Viem, že je všetko stratené, no stále som nenašiel sily odísť,” prezradil uprostred ruín so slzami v očiach Imre. Obyvateľov neustále máta možnosť nového pretrhnutia hrádze odkalovacej nádrže. Okolité obce by boli znova zaplavené jedovatým bahnom, ktorého by bolo viac ako pri prvej havárii. Odborníci navyše varujú aj pred vyššou hustotou nebezpečnej zmesi. Následky by boli ešte hrozivejšie.

Červený kal nevnikol do pôdy hlbšie ako 10 cm, tvrdia experti

17. októbra 2010 - (tasr)

Zamorenie pôdy červeným kalom v Maďarsku nie je hlbšie ako 10 centimetrov a len na niektorých miestach sa zmiešal s povrchovou vrstvou pôdy. Hlbšie položené vrstvy pôdy a prvá vrstva podzemnej vody nie sú bezprostredne ohrozené, konštatovala dnes vedecká rada vládneho koordinačného výboru. Rada vo svojom vyhlásení zdôraznila, že „tento akt potvrdili aj experti z Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí preskúmali dotknuté miesta”. Vedecká rada rozhodla, že aj v budúcnosti bude ona rozhodovať o tom, aké ochranné prostriedky majú používať ľudia pohybujúci sa v oblasti, resp. o tom, ktoré materiály a prostriedky sú najúčinnejšie pri sanačných prácach. Grémium má vypracovať aj strategický návrh pre vládu, aby sa vylúčili riziká podobné odkalisku oxidu hlinitého v Ajke. Rada sa dohodla aj na tom, že o údajoch týkajúcich sa kvality ovzdušia, vody a pôdy získaných pri prieskumoch, budú komunikovať „jednokanálovým systémom”, koordinovane. Na základe ich analýz a vyhodnotení sa rada bude zúčastňovať na podávaní návrhov ohľadne poskytnutia opatrení na ochranu obyvateľstva.

Do obydlí v postihnutej oblasti sa nevrátilo 900 ľudí

16. októbra 2010 - (tasr)

V Maďarsku v oblasti postihnutej únikom kalu trávilo noc z piatku na sobotu v dočasných spoločných príbytkoch 60 ľudí. Ďalších 900 ľudí sa ešte stále nevrátilo do svojho domu. Ide o ľudí, ktorých dom je poškodený, alebo sú zranení, prípadne z preventívnych dôvodov opustili postihnuté obce, uviedla dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Do obce Kolontár sa doposiaľ vrátilo 500 zo 715 evakuovaných obyvateľov, uviedol pre MTI hovorca maďarského Úradu ochrany proti katastrofám Tibor Dobson. Tí, čo sa nevrátili, majú poškodené obydlie a zostávajú u príbuzných a známych. V nemocničnom ošetrení je ešte takmer 40 ľudí, ktorí utrpeli popáleniny unikajúcim žieravým červeným kalom. Dnes pokračuje zisťovanie materiálnych škôd a zbieranie vyhlásení od obyvateľstva postihnutých obcí o tom, kto chce zostať vo svojom dome a kto nie. Podľa Dobsona sa v Kolontári 200 obyvateľov rozhodlo nevrátiť do zasiahnutej obce. Odborníci podľa hovorcu musia v nadchádzajúcich dňoch preveriť stav 292 domov v mestečku Devecser, 47 domov v Kolontári a 21 domov v Somlóvásárhelyi, ktoré boli začiatkom minulého týždňa znečistené pri katastrofálnom úniku kalu. Dobson zdôraznil, že nikoho nenútia vrátiť sa do svojho obydlia. Do piatku večera zbúrali šesť ďalších domov v Kolontári, ktoré by v prípade ďalšieho pretrhnutia hrádze odkaliska spôsobili vzdutie hladiny unikajúceho kalu. Na zisťovaní miery škôd pracuje takmer 700 ľudí, medzi nimi 200 vojakov, 100 požiarnikov, 120 policajtov a stavebných odborníkov s celkom 200 mechanizmami. Červený kal z odkaliska hlinikárne pri maďarskom meste Ajka unikol 4. októbra. Ekologická katastrofa si vyžiadala deväť obetí a vyše 120 bolo zranených.

Výnimočný stav chcú v Maďarsku predĺžiť

16. októbra 2010 - (sita / mti)

Výnimočný stav, ktorý maďarská vláda vyhlásila po minulotýždňovom úniku toxického kalu z hlinikárne na západe krajiny, môže platiť až do konca tohto roka. V sobotu o tom informoval riaditeľ maďarskej Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) György Bakondi, podľa ktorého vláda v pondelok predloží parlamentu príslušný návrh. Platnosť výnimočného stavu vyhlasovaného vládou je totiž zákonom obmedzená na 14 dní a akékoľvek predĺženie musí schváliť parlament. Výnimočný stav v súčasnosti platí na území Vesprémskej, Győrsko-Mošonsko-Šopronskej a Vašskej župy. Jedovatý kal, ktorý minulý týždeň unikol z hlinikárne v západomaďarskej Ajke, zaplavil sedem okolitých obcí a zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy. Ide tak o najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Pri incidente prišlo o život deväť ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Podľa Bakondiho zostáva v nemocničnom ošetrení 43 osôb vrátane jedného pacienta v kritickom stave. Hovorca OKF Tibor Dobson v sobotu informoval, že približne 500 zo 715 evakuovaných obyvateľov obce Kolontár sa vrátilo do svojich domov po tom, ako experti dospeli k záveru, že nehrozí ďalší únik kalu. Začali sa tiež prípravy na obnovenie prevádzky hlinikárne v Ajke, ktorá by mala od budúceho týždňa opäť fungovať.

Vláda chce kvôli úniku kalu predĺžiť stav ohrozenia do konca roka

16. októbra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda navrhuje, aby stav ohrozenia, ktorý vyhlásili v dôsledku úniku červeného kalu z odkaliska hlinikárne v Ajke, platil až do konca tohto roka. Uviedol to dnes šéf Celoštátnej centrály ochrany proti katastrofám (OKF) György Bakondi. Vláda podľa neho v pondelok predloží parlamentu návrh na predĺženie 14-dňového stavu ohrozenia, ktorý vyhlásili 6. októbra pre župy Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Poslanci by mali o návrhu rozhodnúť ešte v ten istý deň. Bakondi upresnil, že v spomenutých oblastiach sú naďalej potrebné realizovať špeciálne opatrenia ozbrojených zložiek, a preto je v záujme miestneho obyvateľstva potrebné predĺžiť stav ohrozenia, dodal Bakondi.

Hlinikáreň, ktorá spôsobila ekologickú haváriu, obnovila prevádzku

15. októbra 2010 - (tasr)

Hlinikáreň Mal v západomaďarskej Ajke, ktorej odkalisko pred takmer dvoma týždňami spôsobilo ekologickú katastrofu v regióne, obnovila dnes večer výrobu. Oznámila to komerčná televízna stanica TV2, ktorú citovala tlačová agentúra Reuters. TV2 uviedla, že hlinikáreň potrebuje štyri dni na to, kým dosiahne svoju plnú kapacitu výroby. Výrobu v hlinikárni s okamžitou platnosťou pozastavili 5. októbra v súvislosti s únikom toxického červeného kalu do okolia - vrátane viacerých obcí - po pretrhnutí hrádze jedného zo zásobníkov. Ekologická havária si vyžiadala deväť obetí na životoch a vyše 120 zranených a znečistila jeden z prítokov Dunaja. Technické predpoklady obnovenia výroby sa v podniku vytvorili už v uplynulých dňoch. Podľa kompetentných úradov sú zabezpečené aj podmienky bezpečnej prevádzky zariadenia. Červený kal, ktorý vznikne v budúcnosti pri výrobe, umiestnia v novom, doteraz nepoužívanom zásobníku, pre ktorého prevádzku sú už k dispozícii potrebné povolenia.

Greenpeace kritizuje Maďarsko za ekologickú katastrofu v Ajke

15. októbra 2010 - (tasr)

Organizácia Greenpeace dnes kritizovala maďarskú vládu v súvislosti s ekologickou katastrofou v Ajke. Podľa Greenpeace je opätovné uvedenie hlinikárne do prevádzky, z odkaliska ktorej 4. októbra unikol červený kal, „totálne nezodpovedné”. „Doposiaľ stále nie je známe, ako k tejto katastrofe mohlo dôjsť. Okrem toho sme zistili, že reakcia maďarských úradov na katastrofu bola nepostačujúca a ešte stále je. A nielen z tohto dôvodu iba veľmi málo dôverujeme hodnoteniu bezpečnosti zo strany miestnych úradov,” uviedol vo vyhlásení hovorca Greenpeace Herwig Schuster. Organizácia zároveň vyzvala maďarského premiéra Viktora Orbána, aby hlinikáreň zostala uzavretá dovtedy, kým bezpečnosť v Ajke nepreskúma nezávislá medzinárodná komisia expertov. Do katastrofou postihnutej obce Kolontár sa od dnešného poludnia môže vrátiť 715 evakuovaných obyvateľov. Pred obcou v smere od Devecseru budú vytvorené kontrolné stanovištia, ktoré zabezpečia, že sa do Kolontáru dostane iba obyvatelia a pracovníci, ktorí sa podieľajú na ochrane a odhadovaní škôd po ekologickej katastrofe. Hovorca maďarského Úradu ochrany proti katastrofám Tibor Dobson uviedol, že ovzdušie v Kolontári nie je znečistené natoľko, aby škodilo obyvateľom.

Rakúsko vyslalo do okolia maďarskej Ajky piatich expertov

15. októbra 2010 - (apa / mti)

Rakúsko na podnet šéfa viedenského rezortu obrany Norberta Darabosa vyslalo dnes piatich armádnych expertov-dobrovoľníkov do oblasti západomaďarskej Ajky, postihnutej ekologickou katastrofou. Maďarsko sa vo štvrtok oficiálne obrátilo na Rakúsko so žiadosťou o vyslanie expertov na výstavbu hrádzí. Dvaja dôstojníci a dvaja poddôstojníci ženijných zložiek rakúskeho Bundesheeru a poddôstojník z ich zdravotníckeho útvaru odcestovali dnes do susednej krajiny. „Ide o osoby s medzinárodnými skúsenosťami, ktoré sme okamžite vyslali, pretože pomoc susedom považujeme za samozrejmosť,” oznámil dnes rakúsky minister obrany Norbert Darabos.

V zamorenom Kolontáre stavajú novú železničnú trať

14. októbra 2010 - (tasr)

Novú železničnú trať vybudujú v maďarskom Kolontári (Vesprémska župa), kde sa v dôsledku prevalenia červeného kalu stalo železničné zariadenie nepoužívateľné. K bývalej zastávke momentálne vyľudnenej obce už doviezli nové koľajnice a začali stavať základy trate, dozvedelo sa dnes asi 100 novinárov a fotografov počas spoločného výjazdu na miesto minulotýždňovej katastrofy. Pontónový most cez potok Torna, ktorý už predtým vybudovali vojaci, je rozobratý. Takisto sú pripravené stroje na likvidáciu ôsmich domov, ktoré boli určené na zbúranie. Ulice sú posypané sadrou a autá odchádzajúce z Kolontáru sa musia poumývať, upresnil z miesta ekologickej katastrofy reportér agentúry MTI.

Hrádza je bezpečná, do Kolontáru sa dá vrátiť

14. októbra 2010 - (sita / mti)

Obyvatelia maďarskej obce Kolontár, ktorých evakuovali pre obavy z ďalšieho úniku toxického odpadu z miestnej hlinikárne, sa môžu v piatok vrátiť do svojich obydlí. Bezpečnostné opatrenia vrátane stavby novej hrádze okolo odkaliska pokročili natoľko, že sa netreba báť ďalšej havárie. Oznámil to vo štvrtok v neďalekej obci Ajka maďarský štátny tajomník pre životné prostredie Zoltán Illés. Z Kolontáru bolo evakuovaných 715 obyvateľov. Úrady museli zbúrať deväť najviac zamorených a poškodených domov. Ich obyvateľom pomôže vláda s novým bývaním. Po pretrhnutí sa hrádze a zásahu červenkastým bahnom, ktorého dotyk s pokožkou spôsobuje popáleniny, zahynulo doteraz deväť ľudí, pričom tento počet nemusí byť ešte konečný, keďže zranených bolo ďalších viac ako 150 ľudí. Za haváriu je podľa doterajšieho vyšetrovania zrejme zodpovedná hlinikáreň MAL, ktorej vedenie podľa dostupných informácií vedelo o havarijnom stave hrádze, no situáciu adekvátne neriešilo. Zamestnanci spoločnosti podľa denníka Népszabadság tvrdia, že výkonný riaditeľ Zoltán Bakonyi sa vyhrážal prepustením všetkým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti.

Už aj pred 13 rokmi spôsobil kal kontamináciu v Ajke

14. októbra 2010 - (tasr)

Už aj skôr, pred 13 rokmi, spôsobil červený kal z bagroviska v Ajke kontamináciu časti mestskej štvrte Tósokberénd. Informovala o tom dnes agentúra MTI s odvolaním sa na slová Györgya Baksu, ktorý bol do roku 2002 výkonným riaditeľom podniku na výrobu oxidu hlinitého. Podľa neho poškodení dostali vtedy vyplatené odškodné. K udalosti došlo v apríli 1997 na ešte nerekultivovanej časti VI. nádrže. Z plochy jedného tisíca metrov štvorcových rozniesol mimoriadne silný vietor s rýchlosťou takmer 100 km/h vysušený červený kal a pokryl časť mesta Ajka v štvrti Tósokberénd. Červený kal zašpinil steny domov a šaty sušiace sa vo dvore, detské hračky, cesty, dvory boli akoby zakryté červeným rúchom, uviedol bývalý konateľ. Potvrdil, že každá jedna postihnutá osoba bola v tom období finančne odškodnená. György Baksa pre MTI ďalej uviedol, že počas jeho vedenia v podniku denne monitorovali stav priehrady bagrovísk, okrem spomínaného prípadu v roku 1997 k úniku červeného kalu nedošlo.

Oživená mŕtvola

16. októbra 2010 - (Sme)

Vo chvíli, keď médiá po celom svete zaplavili tragické informácie z maďarskej Ajky, celkom prirodzene sa hľadala aj paralela so Slovenskom. Našla sa v odkalisku pri hlinikárni v Žiari nad Hronom. Hrozí Slovensku ekologická katastrofa? Na stole generálneho riaditeľa spoločnosti ZSNP Jána Klimka neutíchal telefón. Donekonečna musel trpezlivo vysvetľovať, prečo je situácia v Žiari nad Hronom úplne odlišná ako neďaleko jazera Balaton, kde sa pretrhla hrádza s toxickým odpadom, ktorý zamoril rozsiahlu oblasť a zabíjal ľudí. Otázka je to logická, veď obrovské kalové pole v Žiari nad Hronom nemožno prehliadnuť. Zaberá rozlohu 44 hektárov, týči sa do výšky štyridsiatich metrov a ak by ste ho chceli obísť celé, musíte prejsť po obvode viac ako tri kilometre. V priebehu päťdesiatich rokov naň uložili približne 10 miliónov ton odpadov. Prvé metre odkaliska začali robotníci navršovať už krátko po spustení výroby v roku 1954. V 50. rokoch 20. storočia, keď spúšťali žiarsku hlinikáreň, v spoločnosti prevládalo industriálne nadšenie. Plnili sa plány päťročnice a dymiace komíny boli synonymom pokroku. Keď začali chrliť popolček neďaleko Žiaru nad Hronom, ľudí viac zaujímali pracovné príležitosti. Postupne však začalo byť narušené životné prostredie varovným signálom. Ako prvá na to doplatila zaniknutá obec Horné Opatovce, ktorá sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti nového závodu. Nešlo pritom o žiadnu malú dedinku. Obec vznikla už v 11. storočí, mala zaujímavú históriu a takmer 1400 obyvateľov. Pár rokov po spustení hlinikárne sa tam začali diať veci, ktoré ľudí vystrašili. Najprv hynuli včelstvá, indikátor životného prostredia. Pridal sa dobytok, ktorý spásal v okolí trávu. „Bývali aj také prípady, že ráno išla krava na pašu a popoludní ju už doviezli na voze. Nevládala stáť. Išla rovno na bitúnok,” spomína si jeden z pôvodných obyvateľov. Potom prišli na rad deti a po nich starí ľudia. Výrazne pribúdali choroby dýchacích ciest či kožné ochorenia. V roku 1969 vtedajšia československá vláda rozhodla o vyškrtnutí Horných Opatoviec z mapy Slovenska. Z veľkej obce ostal iba kostol, ktorý sa stal putovným miestom pre rodákov. A tiež cintorín a zvyšky školy, do ktorej už nijaký žiak neusadne. Komunistické vlády si zo životného prostredia veľké problémy nerobili. Týkalo sa to nielen emisií, ale aj odkaliska, ktoré z roka na rok narastalo. Zdroje na rekultiváciu odkaliska nenašli ani ponovembrové vlády. Závod mal vážne finančné problémy a v roku 2003 ho sprivatizovala finančná skupina Penta. Za jednu z priorít považovala odstránenie starej ekologickej záťaže. Na leteckých snímkach spred niekoľkých rokov v porovnaní so súčasnými vidno, akou veľkou zmenou prešlo temeno odkaliska. Jeho vrchol už netvoria objemné jazerá s alkalickou vodou, ale tesniace fólie. Tie zabraňujú prenikaniu dažďovej vody do skládky. Mohutný vrch z kalov sa postupne zazelená a v okolí už nebude pôsobiť rušivo. Nasledovali odborné posudky a návrhy na riešenie rekultivácie. V krátkom čase bola navrhnutá nová technológia na spracovanie alkalickej vody, ktorá umožnila spustiť rekultiváciu odkaliska. Ide pritom o najväčšiu sumu, akú dala súkromná firma na odstránenie starých ekologických záťaží. „Doteraz sa preinvestovalo 36 miliónov eur, pričom celkovo počítame so sumou 55 miliónov eur,” povedal riaditeľ. Pôvodne boli práce rozčlenené na roky 2006 - 2012, no zrejme sa ich podarí ukončiť v budúcom roku. Navrhnuté technológie sa realizovali na malých plochách a najprv tam nechali pôsobiť mráz, dážď a horúčavy. S čistením alkalickej vody začali v roku 2001. Riaditeľ ukazuje letecké snímky spred niekoľkých rokov, na ktorých jasne vidno, že na temene skládky sa nachádzalo päť jazier. Najväčšie malo 5,5 hektára. Dnes tvoria jeho povrch čierne tesniace fólie, ktoré bránia presakovaniu dažďovej vody do telesa skládky. „Voda, ktorá sa nachádzala v skládke, je na deväťdesiat percent vyčistená a odstránená,” hovorí Klimko. Jej pôvodné množstvo odhadovali na viac ako milión kubických metrov, v súčasnosti sa počíta s objemom 60 - 80 tisíc. Alkalická voda sa nachádza už iba v dvoch akumulačných nádržiach. Postupne jej bude ubúdať. Na prevádzku odkaliska, ktoré je dnes rekultivované na 85 percent, dohliadajú zamestnanci 24 hodín denne. Nezmení sa to ani po dokončení projektu, keď bude pre kalové pole vypracovaný špeciálny prevádzkový režim. Otvorená zatiaľ ostáva otázka, či by sa kaly z odkaliska nedali využiť ako druhotné suroviny. Obsahujú vysoký podiel železa a vzácnych kovov, o využitie materiálu sa už zaujímal napríklad moskovský inštitút. Podľa Pavla Ďuricu, odborného asistenta riaditeľa, ktorý má na starosti ekologické projekty, je však zatiaľ brzdou nízka ekonomická návratnosť takýchto projektov.

Slota: V Maďarsku je plno časovaným bômb

14. októbra 2010 - (tasr)

Časovaných bômb podobných hlinikárni pri Ajke, kde pri najhoršej ekologickej havárii v histórii Maďarska zalialo toxické červené bahno štyridsať štvorcových kilometrov územia a ďalej sa šíri vodou, je v Maďarsku „podstatne viac” a to aj v blízkosti Komárna. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda SNS Ján Slota. Dodal, že hoci sú tieto riziká na druhej strane Dunaja, nemožno ich ignorovať. „Slovenská národná strana požiadala ústami svojho podpredsedu Rafaela Rafaja vládu SR, aby sme dostali podstatne viac informácií,” pripomenul Slota. „Zo strany životného prostredia, ministerstva obrany a vnútra by sme mali mať podstatne vyčerpávajúcejšie informácie,” podčiarkol. Slota zhrnul aj stanovisko SNS k obmedzovaniu poslaneckej imunity. Dodal, že trestnoprávna imunita reálne neexistuje v tom zmysle, že by sa niekto v prípade spáchania trestného činu mohol vyhnúť trestu. Čo sa týka priestupkovej imunity, SNS podporu jej zrušenia podmieňuje komplexnosťou novely, ktorá by mala vziať priestupkovú imunitu všetkým ústavným činiteľom, nielen poslancom. „SNS sa na tento nafúkaný problém pozerá triezvo a pragmaticky,” povedal Slota s tým, že ak by novela mala diskriminovať len poslancov, SNS ju nepodporí. „Imunita je téma, ktorá je zbytočne nafukovaná. Pár individuálnych poslancov si z tejto témy spravilo politický fetiš. Poslanecká imunita bol inštitút, ktorý bol súčasťou každej formy demokracie,” doplnil Slotu novozvolený prvý podpredseda SNS Andrej Danko. Dodal, že zmyslom imunity je zabrániť možným zlyhaniam výkonnej moci. Slota kritizoval vypustenie sankcií zo zákona o štátnom jazyku. „Je nepochopiteľné, prečo je zákon zákonom, ak sa nebude pokutovať. Ak nebudú sankcie, nebude žiadna vymožiteľnosť práva,” povedal. Podpredseda SNS Rafael Rafaj prirovnal novelizovaný zákon k mumifikovanej mŕtvole, ktorá navonok pripomína človeka, vnútornosti sú však z nej vybrané. „Keď som sa na to podrobne pozrel, zákon vyzerá, ako by ste doň hodili granát,” dodal. Zo zákona podľa neho vypadli okrem väčšiny sankcií aj takmer všetky povinnosti. „Vypadli povinné osoby, neviem teda, pre koho je ten zákon,” poznamenal. „Prednostné poradie štátneho jazyka na pamätníkoch už nie je. Vypadla dokonca aj povinnosť používať štátny jazyk v ozbrojených zložkách,” uzavrel Rafaj. Predseda SNS vyjadril obavy aj zo „zastrašovania” policajtov, ktorí sa snažia riešiť kriminalitu maloletých Rómov. „Úderkami proti vlastným policajtom dosiahneme to, že nebudú zasahovať,” vyhlásil s tým, že to hovorí vo všeobecnosti a nie konkrétne na margo prípadu v Košiciach, kde podľa neho možno niektorí policajti nepostupovali adekvátne. „Keď sú chytení nejakí Cigáni v Košiciach, keď to presiahlo mieru, je to problém aj pre SNS. Len sa pýtam, či to nie je umelo nafukovaný problém,” povedal s dôvetkom, že kriminalita „maloletých Cigáňov” prekračuje všetky medze. „Páchajú násilie na starých ľuďoch, ktorých v niektorých prípadoch vraždia,” povedal. Slota vyjadril tiež nespokojnosť so spôsobom, akým médiá informujú o stave v súdnictve. Podľa neho totiž podporujú zasahovanie výkonnej moci do súdnej moci, čo je však v rozpore s princípmi demokracie. „SNS bude iniciovať, aby pán predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady Štefan Harabin mohol vystúpiť v parlamente a nie len ten Einstein v sukni,” vyhlásil na margo ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS).

Nový plynovod spája Maďarsko a Rumunsko

14. októbra 2010 - (sita)

Nový plynovod, ktorý spája juhomaďarský Szeged a západorumunskú Oradeu v dĺžke 107 kilometrov, v budúcnosti umožní ročne prepravu 1,75 mld. kubických metrov plynu. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ skupiny MOL Zsolt Hernádi spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, rumunským premiérom Emilom Bocom a eurokomisárom pre energetickú politiku Güntherom Oettingerom otvorili plynovod vo štvrtok v maďarskej Csanádpalote. Ako agentúru SITA informoval hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár, plynovod zatiaľ funguje smerom z Maďarska do Rumunska, ale po dokončení technických detailov na rumunskej strane hranice môže byť využívaný v oboch smeroch. „Skupina MOL verí, že v strednej Európe sa na základe regionálnej spolupráce môže vytvoriť integrovaný trh s plynom, pričom nová platforma otvorí aj možnosti na alternatívne dodávky plynu do regiónu, čo prinesie jednoznačné posilnenie súťaže,” povedal Hernádi pri otvorení nového plynovodu. Podobné plynovodné prepojenie sa stavia medzi Maďarskom a Chorvátskom. Skúmajú sa aj možnosti spojenia maďarského a slovenského systému a pripravuje sa štúdia aj o možnosti spojenia maďarského systému so slovinským systémom. Maďarská spoločnosť FGSZ, ktorá prevádzkuje plynovod na území Maďarska, je dcérskou spoločnosťou skupiny MOL, do ktorej patrí aj Slovnaft.

Maďarské stavebníctvo medziročne oslabilo

14. októbra 2010 - (sita / reuters)

Maďarská stavebná produkcia v auguste podľa neupravených údajov medziročne oslabila o 1,9 % po tom, ako v júli klesla o 4,6 %. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny. Medzimesačne podľa sezónne a na základe počtu pracovných dní upravených údajov stavebná výroba v Maďarsku posilnila o 0,8 % po tom, ako v júli podľa revidovaných údajov medzimesačne vzrástla o 3,7 %. Objem nových objednávok bol však v auguste o 35,4 % menší ako v rovnakom mesiaci minulého roka. V priebehu januára až augusta bola maďarská stavebná výroba medziročne slabšia o 10,8 %, uviedol štatistický úrad.

Nová krízová daň sa Maďarov nedotkne, tvrdí Fidesz

18. októbra 2010 - (tasr / reuters)

Nová „krízová daň” pre firmy, ktorú chce zaviesť maďarská vláda, pomôže stlačiť rozpočtový schodok krajiny pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), ako to od Budapešti požaduje Európska únia. Obyčajných ľudí sa to pritom nedotkne, tvrdí vládna strana Fidesz. Ale nová pravicová vláda okrem plánov na zavedenie viacerých nových daní stále nezverejnila žiadne detaily o tom, ako mieni znížiť výdavky štátu, aby stlačila deficit verejných financií. A práve na tieto informácie trhy s napätím čakajú. Budapešť sa totiž pre škrty na výdavkovej strane dostala do sporu s Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktorý od vlády žiadal, aby prijala ďalšie úsporné opatrenia. Premiér Viktor Orbán to však odmietol, a tak delegácia MMF v júli predčasne ukončila kontrolnú misiu v Maďarsku. Podľa Budapešti nové dane pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor spolu s už zavedenou daňou pre banky pomôžu zaplátať diery v rozpočte a znížiť schodok verejných financií v roku 2011 pod 3 % HDP bez toho, aby bolo potrebné redukovať výdavky štátu. Trhy však tieto plány veľmi nepresvedčili a vyčkávajú na prejav premiéra Orbána v parlamente dnes popoludní pred rozpravou o rozpočte, ktorý by mohol naznačiť, či plánuje úsporné opatrenia a štrukturálne reformy. Kurz forintu dnes zatiaľ oproti euru oslabil o 1 % na 277 HUF/EUR rovnako ako maďarské vládne dlhopisy, pričom výnosy z nich stúpli o 5 až 8 bázických bodovo. Kabinet v piatok (15.10.) predložil návrh rozpočtu parlamentu, ktorý by mal o ňom dnes rokovať a analytici očakávajú, že o ňom bude aj hlasovať. Vládna strana Fidesz má v parlamente pohodlnú väčšinu.

Orbán odsúva bolestivé šetrenie, tvrdia analytici

14. októbra 2010 - (tasr / bloomberg)

Rozhodnutie maďarského premiéra Viktora Orbána znížiť rozpočtový schodok pomocou dočasných daní len odsúva bolestivé šetrenie, tvrdia analytici. Orbán v stredu uviedol, že vláda zavedie „krízové dane” pre telekomunikačný a energetický sektor a maloobchodné reťazce. Celkovo by tieto mimoriadne dane počas najbližších troch rokov spoločne s bankovou daňou mali do rozpočtu priniesť 343 miliárd HUF (1,25 miliardy eur) ročne, čo zodpovedá 1,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Plán ukazuje spôsob, akým chce Orbán splniť svoje sľuby týkajúce sa znižovania deficitu. Predtým musel z dôvodu poklesu dôvery trhov odvolať svoj pôvodný úmysel zvýšiť rozpočtový schodok, čo malo pomôcť zotaveniu ekonomiky z najhlbšej recesie za ostatných 18 rokov. Orbánova strana Fidesz získala v aprílových voľbách v parlamente výraznú väčšinu a zvíťazila aj v tohtomesačných komunálnych voľbách, čo podľa londýnskeho analytika spoločnosti Capital Economics Davida Oxleyho dalo Orbánovi šancu postaviť hospodárstvo na nohy. Oxley však tvrdí, že vláda mrhá príležitosťami na realizáciu potrebných rozsiahlych reforiem. „Mohli odmietnuť populistické opatrenia a prijať bolestivé kroky, ktoré by zvýšili udržateľnosť verejných financií.” Verejný dlh Maďarska dosiahne v tomto roku 78,9 % HDP, čo je najviac spomedzi východných členov Európskej únie. V septembri Orbán prisľúbil, že Maďarsko tento rok zníži rozpočtový schodok na 3,8 % HDP a na budúci na 3 % HDP. Ešte v júli sa Budapešť nedokázala s EÚ a Medzinárodným menovým fondom dohodnúť na rovnakých fiškálnych cieľoch. EÚ a MMF poskytli Maďarsku v toku 2008 záchranný úver 20 miliárd eur, ktorý krajinu zachránil pred krachom. V rámci nových krízových daní sektor telekomunikácií ročne zaplatí 61 miliárd HUF, energetický sektor 70 miliárd HUF a obchodné reťazce 30 miliárd HUF, odhaduje vláda. Orbánova vláda tiež dočasne pozastaví - od 1. novembra - platby do súkromných dôchodkových fondov. Mesačne tieto fondy dostávajú 30 miliárd HUF. „Dôchodkový systém to nevydrží. Pozastavíme tieto prevody.” Orbán dodal, že jeho vláda plánuje ešte v tomto roku vytvorenie novej legislatívy, ktorá by umožnila ľuďom v druhom dôchodkovom pilieri vrátiť sa do štátneho dôchodkového systému. Orbán predloží parlamentu svoj hospodársky plán, ktorý bude zrejme obsahovať aj ďalšie opatrenia, v pondelok. Firmy zrejme prenesú nové dane na spotrebiteľov, čo utlmí domáci dopyt a rast ekonomiky, myslí si stratég banky UniCredit Gyula Tóth. MMF prognózuje, že maďarská ekonomika tento rok vzrastie o 0,6 % po vlaňajšom poklese o 6,3 %. „Ľudia pocítia aj tieto opatrenia, aj keď nie tak rýchlo ako zvýšenie DPH,” uviedol Tóth. „Zdá sa, že fiškálne ciele sú dosiahnuteľné.” Tóth dodal, že sa mu nepáči spôsob ich plnenia. Ani ďalší odborníci nepovažujú načrtnutú fiškálnu stratégiu za pozitívnu, keďže ciele sa majú plniť len prostredníctvom zvyšovania príjmov, pričom výdavky zostávajú prakticky nedotknuté. „Orbán odmieta prijať akékoľvek úsporné opatrenia na výdavkovej strane a namiesto toho deformuje príjmovú stranu,” uviedol analytik Nomury Peter Attard Montalto. „Toto nie je dôveryhodná fiškálna politika, je protirastová, ale pravdepodobne Maďarsku umožní splniť plánované schodky,” dodal. Plánované dane sú jednorazovými krokmi, pred ktorými Budapešť vystríhali medzinárodní veritelia aj ratingové agentúry. Nijako totiž neriešia dlhodobé štrukturálne nedostatky, ktoré brzdia ekonomiku. „Existuje riziko, že zvýšenie daní zadusí rast,” uviedol analytik banky RBC Nigel Rendell. Maďarsko sa však podľa neho nachádza v ťažkej situácii. Zúfalo potrebuje znížiť rozpočtový deficit, aby si zachovalo dôveryhodnosť. „Nemyslím si, že má v tomto smere veľa možností.” Dodržanie plánovaných deficitov je pre Maďarsko životne dôležité, aby si udržalo dôveru investorov. V opačnom prípade by muselo platiť vyššie úroky pri získavaní peňazí na trhu. Ďalším rizikom je oslabenie forintu, ktoré by ohrozilo finančný sektor z dôvodu vysokého podielu úverov denominovaných v zahraničných menách. Budapešť znervóznila investorov v júni, keď lídri vládnucej strany Fidesz prirovnali krajinu ku Grécku a tvrdili, že predchádzajúci kabinet klamal o stave verejných financií. To spôsobilo pád forintu aj maďarských dlhopisov. Od 8. septembra, kedy vláda prisľúbila, že na budúci rok dodrží 3-% deficit, forint posilnil o 5,4 %, čo je najviac spomedzi 170 mien sledovaných agentúrou Bloomberg. Výnos 5-ročných vládnych dlhopisov klesol na 6,429 % zo 6,489 %. Podľa šéfa oddelenia pre rozvíjajúce sa trhy banky Société Générale Benoita Anneho nemusí byť Orbánov plán dostačujúci na to, aby si mena a dlhopisy udržali tieto zisky. „Problémom je kvalita fiškálnej korekcie,” myslí si Anne. Dodal, že investorov asi nepresvedčí prístup vlády k plneniu plánovaných deficitov, keďže plán nič nehovorí o kontrole výdavkov. Podobný názor má aj ekonóm Morgan Stanley Pasquale Diana. Podľa neho nové opatrenia, ktorých cieľom je len nejako zaplátať „dieru” vo výške 300 až 400 miliárd HUF, sklamú ratingové agentúry. Tiež ich považuje za protirastové a dočasné.

Maďarsko pozastaví platby do súkromných dôchodkových fondov

14. októbra 2010 - (sita)

Maďarsko v rámci opatrení na zníženie rozpočtového deficitu zdaní telekomunikácie, maloobchod a energetický sektor a dočasne pozastaví platby do súkromných dôchodkových fondov, vyhlásil v stredu maďarský premiér Viktor Orbán. Akčný plán, ktorý ma udržať rozpočtový deficit v tomto roku na plánovanej úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu, predloží vláda parlamentu v pondelok, povedal Orbán. Mimoriadne daňové opatrenia, od ktorých si vláda sľubuje dodatočné rozpočtové príjmy v sume 161 mld. HUF ročne, majú podľa Orbána platiť tri roky. Orbán ďalej uviedol, že platby do súkromných dôchodkových fondov budú pozastavené v prospech štátu s účinnosťou od 1. novembra 2010 do 31. decembra 2011. Vládny kabinet ďalej ešte tento rok pripraví zákon, ktorý umožní sporiteľom v súkromných dôchodkových fondoch návrat do štátneho systému, dodal premiér. Maďarsko v septembri hospodárilo s rozpočtovým deficitom 1,089 bilióna maďarských forintov (HUF), čo predstavovalo 125 % cieľovej hodnoty na celý rok. Splnenie rozpočtových cieľov je kľúčové pre udržanie dôvery investorov a pokračovanie finančných príspevkov z fondov EÚ. Maďarská ekonomika sa minulý rok prepadla o 6,7 % a v tomto roku jej ekonómovia predpovedajú rast iba na úrovni 0,9 %. Vláda v Budapešti už vylúčila možnosť, že Medzinárodný menová fond požiada o nové úvery po tom, čo tento mesiac vyprší platnosť súčasného programu v hodnote 20 mld. USD. V úsilí o konsolidáciu verejných financií už vláda schválila mimoriadne zdanenie finančného sektora, ktoré má v tomto roku priniesť do štátnej pokladnice 200 mld. HUF.

Maďarské penzijné fondy kritizujú vládu

14. októbra 2010 - (sita)

Plán maďarskej vlády, ktorá chce v rámci plnenia rozpočtových cieľov dočasne zastaviť príspevky na súkromné dôchodkové účty, znamenajú podľa tamojšej asociácie súkromných dôchodkových fondov „skryté znárodnenie”. „Opatrenia, ktoré oznámil premiér v súvislosti s penzijnými fondmi znamenajú skryté znárodnenie pripomínajúce 50. roky (minulého storočia),” uviedla šéfka asociácie Ilona Juhászová vo vyhlásení na internetovej stránke združenia. Vládu obvinila, že problémy spôsobené hospodárskou krízou chce riešiť silovo na úkor sporiteľov bez ohľadu na tých, ktorých plánované zmeny zasiahnu. Maďarský premiér Viktor Orbán v stredu vyhlásil, že vláda v rámci opatrení na zníženie rozpočtového deficitu s účinnosťou od 1. novembra 2010 do 31. decembra 2011 pozastaví v prospech štátu platby do súkromných dôchodkových fondov. Vládny kabinet ďalej podľa neho ešte tento rok pripraví zákon, ktorý umožní sporiteľom v súkromných dôchodkových fondoch návrat do štátneho systému.

Úvaha o Orbánových reformách

15. októbra 2010 - (Botond Tkačik - tkacik.blog.sme.sk)

Podstata Orbánových reforiem spočíva v tom, aby sa naštartovala ekonomika. Aké kroky je potrebné urobiť, aby ľudia dostali chuť pracovať, tvoriť, podnikať? Je to jednoduché. Finančné vyjadrenie ich práce ich musí motivovať, to znamená, čím väčšie dane a odvody, tým menšia motivácia a snaha, čím nižšie odvody a dane o to väčšia snaha produkovať. Samozrejme, že je množstvo ďalších dimenzií, ktoré sú nevyhnutné pre chuť pracovať, ale v tomto príspevku sa budem venovať len ekonomickému rozmeru. Orbánove kroky chcú teda zabezpečiť pre ľudí také prostredie, ktoré ich bude motivovať k produkcii. Preto zavádza rovnú daň z príjmu fyzických osôb na nízkej úrovni 16%, zvyšuje na hranicu z 50 miliónov na 500 miliónov ročného obratu nižšiu 10% sadzbu dane pre podnikateľov, preto ruší ďalších 10 daní, preto vytvára vo forme Széchényiho plánu peňažný fond pre malých a stredných podnikateľov. Nemusíme byť jasnovidcami, aby sme vedeli, že všetky tieto kroky motivujú ľudí k produkcii. Zvýšená produkcia bude vytvárať pracovné miesta, to bude znamenať hospodársky rast a to všetko bude znamenať väčšie príjmy pre štát. Problémom je ale fázový posun. Kým sa tento pozitívny efekt naštartuje, prejde 6 až 12 mesiacov a otázka teda znie, odkiaľ má Orbán zobrať peniaze na prekrytie tohto obdobia. Riešenia, ktoré v takýchto situáciách doporučuje MMF vo forme úsporných opatrení a reštrikcií sú v priamom rozpore s motiváciou ľudí k produkcii, a preto ich aj Orbán zavrhol. Rozhodol sa preklenúť, aj s určitou rezervou, toto 6-12 mesačné obdobie dočasným trojročným zdanením bánk, energetického sektora, telekomunikácií a reťazcov, pričom celková suma, ktorú takto ročne získa je 360 miliárd forintov, čo je okolo 1,3 miliardy €, tvorí to 50% čistého zisku týchto spoločností. Argument, že tieto náklady budú presunuté na obyvateľstvo je nereálny z nasledujúcich dôvodov: V bankovom, telekomunikačnom, ako aj potravinovom sektore je neúprosný konkurenčný boj a vzhľadom na to, že tieto dane neohrozujú existenciu týchto spoločností, ale znamenajú len zníženie ich zisku, nie je tu priestor na zvyšovanie cien. Presne naopak, ak by Orbán pokračoval v reštrikčných krokoch predošlej socialistickej vlády, výsledkom by bolo ešte väčšie zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva a tým nevyhnutné zníženie ziskov týchto vysoko ziskových odvetví. Preto ma ani neprekvapili vyjadrenia na zavedenie mimoriadnych daní niektorých reťazcov ako Tesco a podobne, že Orbánova snaha naštartovať produkciu a tým zvýšiť kúpyschopnosť a spotrebu v konečnom dôsledku môže pre nich znamenať aj pri vyšších daňových sadzbách nakoniec rovnaké zisky ako minulý rok. Ďalší zdroj financií v nasledujúcich 14 mesiacoch, v už spomínanom „štartovacom období“ je dočasná pôžička a to vo forme zadržania vyplácania vyzbieraných dôchodkových odvodových zdrojov do penzijných fondov, čo bude znamenať 14x30 miliárd forintov, čo je 1,5 miliárd €. Tieto zadržané peniaze sa zaviazala do súkromných peňažných fondov vláda vrátiť a to s vyšším úrokom ako je úročenie v dôchodkových peňažných fondoch. Pretože úročenie na dôchodkových peňažných fondoch je veľmi nízke, tento krok je výhodný tak pre sporiteľov ako aj pre štátny rozpočet. Prečo? Ak je na dôchodkových peňažných fondoch úrok 1% a Orbánova vláda týchto 1,5 miliárd € vráti s 1,5% úrokom, je to dobré pre sporiteľov. Prečo je to ale výhodné pre štát? No kde by si Orbánova vláda vedela požičať 1,5 miliárd € za 1,5%? Nikde. Myslím, že už chápete prečo poslal zástupcov MMF do... Zarobiť alebo ušetriť znamená vo finančnom vyjadrení prakticky to isté. Šetriť sa Orbánova vláda rozhodla okamžitým znížením rozpočtových príspevkov štátu o 15% pre politické strany. Vzhľadom na to, že Fidesz má 2/3 v parlamente, zníženie sa dotkne najviac práve ich. Štátny zamestnanci dostali príjmový strop do 2 miliónov forintov (cca 7300 €) a to aj guvernér Národnej banky. Znížil aj počet parlamentných a samosprávnych poslancov cca o 40%. Je smutné sledovať klamlivé a zavádzajúce komentáre slovenských novinárov k Orbánovým krokom. Nechápem, sú len povrchní v snahe pochopiť kroky súčasnej maďarskej vlády, alebo sú hnaní dopytom slovenského obyvateľstva čítať niečo negatívne o Maďarsku? Je to jedno, tam sa budú mať aj tak čoskoro lepšie.

Maďarsko zavádza krízovú daň, ktorú zaplatia tri sektory

13. októbra 2010 - (tasr)

K naštartovaniu rastu maďarského hospodárstva je potrebné skoncovať s politikou reštrikcií, ktoré v uplynulých ôsmich rokoch v Maďarsku nikam neviedli. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý avizoval zavedenie „krízovej dane” pre tri sektory. Podľa maďarského ekonomického servera Világgazdaság Orbán povedal, že je nutné dodržať stanovený deficit štátneho rozpočtu 3,8 % pre tento rok a 3 % pre budúci rok a súčasne naštartovať ekonomický rast prostredníctvom trhových zdrojov. Avizoval, že vláda po bankovej dani zavedie nový druh „krízovej dane”, ktorá bude platiť pre obdobie nadchádzajúcich troch rokov. V rámci tohto opatrenia: 1. sektor telekomunikácií ročne zaplatí 61 miliárd forintov; 2. energetický sektor 70 miliárd forintov a 3. obchodné reťazce zaplatia 30 miliárd forintov. Vláda prehodnotí investície, z ktorých nezačaté zamrazí a nové zmluvy v rámci PPP projektov nebude uzatvárať. Vláda do konca roka zamrazí vyplácanie súkromného dôchodkového sporenia. Orbán zdôraznil, že je potrebné skoncovať s politikou zadlžovania a reštrikcií. Budúci pondelok mieni premiér v parlamente zverejniť „druhý hospodársky akčný plán”. Hospodárska politika sa podľa jeho slov bude v budúcnosti orientovať na spoločnú účasť a pomerné daňové zaťaženie. „Viac budú platiť tí, ktorí majú viac,” konštatoval a dodal, že prioritou budúceho roka bude zavedenie nového, pomerného daňové zaťaženia orientovaného na podporu rodiny a začatie obratu v zamestnávaní a demografii.

Orbán sľubuje opatrenia na zníženie deficitu

12. októbra 2010 - (sita / reuters)

Maďarsko uskutoční ďalšie kroky, aby jeho rozpočtový deficit v tomto roku neprekročil plánovaných 3,8 % HDP a v roku 2011 klesol na 3-percentný limit požadovaný Európskou úniou, vyhlásil v utorok maďarský premiér Viktor Orbán. „Splníme naše záväzky vrátane tohtoročného deficitu na úrovni 3,8 %. V záujme tohto cieľa uskutočníme v nasledujúcich dňoch ďalšie kroky,” povedal Orbán na tlačovej konferencii. „Vzhľadom na to, že aj tie najkonzervatívnejšie odhady predpovedajú Maďarsku v budúcom roku rast, existuje slušná šanca, že 3-percentný limit pre deficit verejných financií sa v roku 2011 podarí dosiahnuť,” dodal premiér. Maďarsko zneistilo investorov, keď v júli prerušilo spoluprácu s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Budapešť, ktorá v roku 2008 získala od MMF a EÚ úverový program na prekonanie následkov krízy, sa po niekoľkých mesiacoch rozporných správ nakoniec zaviazala, že v roku 2011 zníži rozpočtový deficit pod úroveň 3 % HDP požadovanú EÚ.

Maďari zrušia 25 000 pracovných miest v štátnej správe

12. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko plánuje v budúcom roku rozsiahle prepúšťanie vo verejnom sektore a predĺženie dane pre energetický sektor, aby splnilo prísľub daný Európskej únii, že zníži rozpočtový deficit pod 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Informoval o tom dnes portál index.hu. Podľa portálu, ktorý vychádza z návrhov v rámci príprav štátneho rozpočtu na rok 2011, ministerstvá budú musieť znížiť počet svojich zamestnancov na budúci rok o 5 percent a niektoré štátne inštitúcie o 10 percent. Úsporné opatrenia by mohli znamenať zrušenie asi 25.000 pracovných miest vo verejnej správe, pričom nie je vylúčené, že o prácu prídu ďalšie desaťtisíce ľudí, ak klesnú štátne príspevky pre regióny, obce a mestá, dodal portál. Index.hu odhaduje, že úspory z pripravovaných opatrení by mohli dosiahnuť okolo 300 miliárd forintov (1,10 miliardy eur), čo predstavuje asi 1 percento HDP. Ministerstvo hospodárstva sa k informáciám portálu index.hu nevyjadrilo, pre agentúru Reuters len uviedlo, že vláda chce „verejnú správu zlacniť a zefektívniť”. Okrem toho portál bez udania zdroja dodal, že vláda ponechá na budúci rok v platnosti spornú bankovú daň, ktorá by tento rok mala do štátneho rozpočtu priniesť do 200 miliárd forintov a okrem toho predĺži aj mimoriadnu daň v hodnote 30 miliárd forintov na energetické podniky. Na druhej strane, od januára 2012 chce vláda znížiť firemnú daň z 19 na 10 percent pre všetky podniky. Od júla tohto roka to urobila len pre podniky s ročnými tržbami pod 500 miliónov forintov. Tie, ktorých ročné tržby túto hranicu presahujú, spadajú v súčasnosti stále pod 19-percentnú firemnú daň.

Maďarská centrálna banka vyzýva na znižovanie dlhu

13. októbra 2010 - (sita / reuters)

Guvernér maďarskej centrálnej banky vyzval vládu, aby pokračovala v úsilí o zníženie rozpočtového deficitu a verejného dlhu bez ohľadu na záväzky voči medzinárodným veriteľom. „Prísna fiškálna politika nezávisí na tom, či máme dohodu s MMF a EÚ. Fakt, že musíme znížiť rozpočtový deficit a verejný dlh... nezávisí na tom, či dohodu máme, alebo nie,” povedal v stredu András Simor pre rozhlasovú stanicu MR1 Kossuth. Maďarská vláda oznámila, že po tom, čo tento mesiac skončí platnosť súčasného úverového programu v hodnote 20 mld. USD, ktorý krajina získala od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie, sa nebude usilovať o jeho obnovenie. Vláda to zdôvodnila snahou o rozšírenie manévrovacieho priestoru pri opatreniach na podporu hospodárskeho rastu. Maďarsko tento týždeň navštívi delegácia MMF v rámci pravidelnej hodnotiacej misie. Predmetom rokovaní však podľa vlády nebudú prípadné nové úverové programy. Maďarsko sa zaviazalo, že v roku 2011 stlačí svoj rozpočtový deficit na úroveň 3 % HDP, ktorú požaduje EÚ.

Parlament zvolil novú mediálnu radu, všetci členovia sú z Fidesz

12. októbra 2010 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu v pondelok večer rozhodli o vzniku Mediálnej rady Národného úradu pre médiá a šírenie správ (NMHH) a zvolili aj päťčlennú radu tohto orgánu, ktorý by už dnes mal zasadať. Všetci členovia sú z vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz. O zriadení rady podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI rozhodli poslanci 259 hlasmi, 89 bolo proti, jeden sa zdržal hlasovania. NMHH je právnym nástupcom doterajšieho Národného úradu pre šírenie správ (NHH) a Celoštátnej rozhlasovej a televíznej rady (ORTT). Predsedníčkou rady sa automaticky stala Annamária Szalaiová (Fidesz), ktorú Viktor Orbán 11. augusta vymenoval za predsedníčku NMHH. Členov Mediálnej rady, ktorá je v zmysle zákona samostatným, autonómnym právnym subjektom, volili na deväť rokov. Rada okrem iného má podľa zákona dohliadať na dodržiavanie ústavou zaručenej slobody tlače a prejavu, búranie informačných monopolov a bránenie vzniku nových. Za svoju činnosť sa zodpovedá parlamentu, ktorý schvaľuje jej rozpočet. Poslanci maďarského parlamentu prijali 22. júla návrh novely častí mediálneho zákona, podľa ktorého bol zlúčený doterajší NHH a ORTT. Podľa návrhu mediálneho balíčka „sa nový dozorný orgán médií bude podieľať na plnení programu vlády v oblastiach udeľovania frekvencií a šírenia informácií. Predseda, mediálna rada a úrad NMHH budú mať nezávislé právomoci”.

Maďarská katastrofa si vyžiadala ďalšiu obeť. Deviatu

13. októbra 2010 - (webnoviny)

Počet obetí ekologickej katastrofy v Maďarsku stúpol na 9 po tom, čo zraneniam v nemocnici podľahol ďalší človek. Informovala o tom Celoštátna centrála pre ochranu pred katastrofami. „V stredu okolo 9.30 zomrela v nemocnici v Ajke staršia osoba z Kolontáru na zranenia, ktoré utrpela z toxického odpadu,” píše sa v stanovisku. V nemocnici stále ostáva celkovo štyridsaťpäť ľudí, pričom jeden je vo vážnom stave. Dediny Devecser a Kolontár katastrofa s jedovatým odpadom postihla najhoršie. Maďarská hlinikáreň MAL v Ajke, z nádrže ktorej vytieklo skoro milión kubických metrov toxického kalu, čelí pokute až 73 miliónov eur. Jedovatý kal, ktorý minulý pondelok unikol po pretrhnutí hrádze z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Zatiaľ nie je isté, či spoločnosť preťažila odkalovaciu nádrž, ak však áno, ide o nelegálne skladovanie odpadu, čo je v Maďarsku zločin. Maďarská vláda si myslí, že finančnú zodpovednosť za haváriu musí prevziať firma MAL a jej vedenie. Riaditeľa hlinikárne v pondelok zatkli.

Maďarská akadémia vied: Obsah ťažkých kovov je pod povolenou hranicou

13. októbra 2010 - (tasr)

Vyplýva to z výsledkov meraní vykonaných Maďarskou akadémiou vied (MTA), ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. Vo vzorkách červeného kalu, ktorý unikol minulý týždeň z odkaliska hlinikárne pri maďarskej Ajke, je obsah ťažkých kovov pod povolenou hranicou určenou pre odpadové kaly. Vyplýva to z výsledkov meraní vykonaných Maďarskou akadémiou vied (MTA), ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. V prípadoch niektorých vzoriek, ktorých na rôznych miestach obcí Kolontár a Devecser pozbierali celkom 16, sú výsledky hlboko pod povolenou hranicou. Uniknutý kal má hodnotu pH v rozmedzí 11-14, z tohto pohľadu je kal nebezpečnou látkou. Ťažké kovy - kadmium, chróm, ortuť, nikel, olovo a zinok sú v kale pod hranicou, ktorá je povolená pre odpadový kal. Obsah arzénu vo vzorkách z okolia Kolontáru sú tiež pod povolenou hranicou, zvýšený podiel arzénu zistili v blízkosti poškodeného odkaliska. Príčiny tohto javu musia zistiť prostredníctvom ďalších meraní. V prípadoch niektorých vzoriek, ktorých na rôznych miestach obcí Kolontár a Devecser pozbierali celkom 16, sú výsledky hlboko pod povolenou hranicou. Štátna zdravotná a hygienická služba (ÁNTSZ) preverovala stav pitnej vody v postihnutej oblasti v okolí Ajky. V ôsmich obciach minulý týždeň pozbierala 68 vzoriek a konštatovala, že pitná voda je vyhovujúca. Vzorky boli vzaté aj zo siedmich vrtných studní. Namerané hodnoty kvality vody sa podľa ÁNTSZ nevymykali norme. Katastrofa nijakým akútnym spôsobom nepoškodila zásobárne pitnej vody, zdôraznila Celoštátna centrála ochrany proti katastrofám (OKF). - Šéf hlinikárne „smrti“ vedel o katastrofickej hrozbe. Viac TU! ÁNTSZ preveroval na ôsmich stanovištiach aj znečistenie ovzdušia prašnosťou. Nadlimitné hodnoty polietavého prachu zistili iba v oblasti priamo postihnutej katastrofou, kde nariadili povinné používanie rúšok. Z odkaliska hlinikárenskej spoločnosti Mal pri západomaďarskej Ajke unikol 4. októbra zhruba milión kubických metrov červeného kalu, ktorý spôsobil smrť deviatich ľudí. Zranenia utrpelo ďalších približne 150 osôb. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Šéfa hlinikárne polícia prepustila na slobodu

13. októbra 2010 - (sita / mti)

Mestský súd v maďarskom Veszpréme v stredu prepustil šéfa hlinikárne MAL Zoltána Bakonyiho z väzby. Reportérov o tom informoval jeho právny zástupca. V súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v tejto fáze vyšetrovania sa zatiaľ Bakonyimu nedá dokázať „kriminálny zámer”, čo je jednou z podmienok na jeho zotrvanie v predbežnej väzbe. Výkonný riaditeľ hlinikárne MAL vedel dlho vopred o technických nedostatkoch problémového odkaliska, no tento problém tajil. S odvolaním sa na zamestnancov spoločnosti, ktorí si priali zostať v anonymite, o tom informuje stredajšie vydanie denníka Népszabadság. Zamestnanci dokonca tvrdia, že výkonný riaditeľ Zoltán Bakonyi sa vyhrážal prepustením tým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti. Denník tvrdí, že zamestnancov spoločnosti MAL, ktorí toto tvrdia, je viac ako dvadsať. Bakonyiho zadržala polícia ešte v utorok a obvinila ho zo spôsobenia ekologickej havárie a zo zavinenia smrti deviatich ľudí. Maďarský štát v utorok prevzal kontrolu na hlinikárňou MAL. Novelu schválil v pondelok parlament a podpísal ju prezident Pál Schmitt. Vláda môže teraz zmraziť všetky účty a majetok spoločnosti. MAL bude dočasne riadiť vládny splnomocnenec, šéf Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) Gyögy Bakondi, ktorý sa bude zodpovedať priamo premiérovi Viktorovi Orbánovi. Jeho hlavnými úlohami bude obnovenie výroby, prevencia ďalších možných havárií ako aj inšpekcia finančnej situácie a následné odškodnenie obetí katastrofy. Hlinikáreň čelí pokute až 73 miliónov eur. Jedovatý kal, ktorý minulý pondelok unikol po pretrhnutí hrádze z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Počet obetí ekologickej katastrofy v Maďarsku je zatiaľ deväť. V nemocnici stále ostáva celkovo štyridsaťpäť ľudí, pričom jeden je vo vážnom stave. Dediny Devecser a Kolontár katastrofa s jedovatým odpadom postihla najhoršie.

Šéf hlinikárne o problémoch vedel, no tajil ich

13. októbra 2010 - (sita / mti)

Výkonný riaditeľ hlinikárne MAL, z nádrže ktorej vytieklo minulý týždeň skoro milión kubických metrov toxického odpadu, vedel dlho vopred o technických nedostatkoch problémového odkaliska, no tento problém tajil. S odvolaním sa na zamestnancov spoločnosti, ktorí si priali zostať v anonymite, o tom informuje stredajšie vydanie denníka Népszabadság. Zamestnanci dokonca tvrdia, že výkonný riaditeľ Zoltán Bakonyi sa vyhrážal prepustením tým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti. Denník tvrdí, že zamestnancov spoločnosti MAL, ktorí toto tvrdia, je viac ako dvadsať. Bakonyiho zadržala v utorok polícia, je podozrivý zo spôsobenia ekologickej havárie a zo zavinenia smrti deviatich ľudí. Nad hlinikárňou MAL v utorok prevzal kontrolu maďarský štát. Vláde to umožnila novela zákona, ktorá jej povoľuje prevzatie riadenia akejkoľvek súkromnej firmy v prípade stavu ohrozenia. Novelu schválil v pondelok parlament a podpísal ju prezident Pál Schmitt. Vláda môže teraz zmraziť všetky účty a majetok spoločnosti. MAL bude dočasne riadiť vládny splnomocnenec, šéf Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) Gyögy Bakondi, ktorý sa bude zodpovedať priamo premiérovi Viktorovi Orbánovi. Jeho hlavnými úlohami bude obnovenie výroby, prevencia ďalších možných havárií ako aj inšpekcia finančnej situácie a následné odškodnenie obetí katastrofy. Maďarská vláda si myslí, že finančnú zodpovednosť za haváriu musí prevziať firma MAL a jej vedenie, ktoré akúkoľvek vinu popiera. Napáchané škody predstavujú odhadom 73 miliónov eur. Jedovatý bahnistý odpad, ktorý minulý pondelok unikol po pretrhnutí hrádze z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zabil deväť ľudí a ďalším desiatkam privodil zranenia, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. V utorok sa podarilo dokončiť hrádzu, ktorá má ochrániť domy v západomaďarskej dedine Kolontár a v blízkom mestečku Devecser v prípade ďalšieho úniku toxického odpadu. Štyri metre vysoký val s 30 metrov širokou základňou by mal v budúcnosti poskytnúť dlhodobú ochranu aj pred rozsiahlym únikom kalu.

Koncom týždňa sa začne výroba v hlinikárni v Ajke

12. októbra 2010 - (tasr)

V hlinikárni v západomaďarskej Ajke, pri ktorej v pondelok minulý týždeň spôsobila ekologickú katastrofu pretrhnutá hrádza odkaliska, sa koncom týždňa spustí výroba. Vyhlásil to dnes v Budapešti vládny splnomocnenec György Bakondi. Splnomocnenec podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI povedal, že od dnešného dňa stráži a kontroluje polícia každú prevádzku hlinikárskej spoločnosti Mal. Ako dodal, manažment nebude prepustený, ale na činnosť vedenia budú dozerať komisári. V závode dnes začali vyrábať teplo, aby bolo možné v uvedenom čase pokračovať v spracovaní tamojšej suroviny v jednotlivých prevádzkach. Maďarský štátny tajomník zodpovedný za ochranu životného prostredia Zoltán Illés 5. októbra s okamžitou platnosťou pozastavil činnosť hlinikárne. Zákon, podľa ktorého štát prevezme dohľad nad maďarskou hlinikárskou spoločnosťou Mal, vstúpil do platnosti dnes. Zo skládky tejto spoločnosti unikol 4. októbra červený kal, ktorý spôsobil smrť ôsmich ľudí, zranilo sa približne 150 ľudí a boli spôsobené obrovské škody.

Príbeh obyvateľov obce Kolontár

14. októbra 2010 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Katastrofa v Maďarsku s červeným bahnom priťahovala pozornosť nielen nášho regiónu, ale aj celej Európy, ba čo viac, polovičky sveta. Naučili sme sa názov obce Kolontár, ktorá leží najbližšie k prameňu ekologickej katastrofy - k hlinikárni. Teraz sa môžeme zoznámiť aj s miestnymi ľuďmi, ktorí sú skromní, no odhodlaní, miestami už aj vtipní, dokonca s vrúcnym vzťahom k Slovensku... Toľkých znamenitých predstaviteľov svetovej tlače som videl naposledy v polovičke 90. rokov, keď na budapeštiansky summit OBSE prišiel ruský i americký prezident, a samozrejme mnohí ďalší. Štvrtý deň, tu v Kolontári už nie je sú ani tak zaujímavé chvíle tragédie, ako sa to udialo, prebiehalo. Každý si hľadá svoj príbeh, a musím povedať, že Kolontárčania sú mimoriadne ochotní. Takmer „profíci”, veď tu poskytujú rozhovor francúzskej televízii, tam CNN, obďaleč kolegovi z fínskeho rádia, a vôbec im nevadí, keď ich sníma fotograf zo Záhrebu. My sme zasa zvedaví, ako to vyzerá vo štvrti, ktorá je doslova vyholená. „Skupina novinárov tu čakáme práve na to, aby nás tam pustili a mohli by sme to nafotografovať. Ináč, od rána je to uzavretý priestor, práve preto, aby záchranné jednotky mohli plniť svoje úlohy, najmä čistiť terén... Už sme teda vnútri, v uzavretej zóne, sledujeme dobrovoľníkov, ako vynášajú z dvorov bahno. Oslovujem jedného z nich, prišiel zo susednej dediny, či vôbec má zmysel to, čo robia. Ani nie, hovorí, ale niečo robiť treba, vie si predstaviť, že ľudia, ktorí tu bývali, už sa sem nechcú, najmä však, nemôžu vrátiť. Tu lopaty v podstate nemajú čo robiť, bude to práca pre stroje. Slová staršieho muža uprostred ruín v totálne zničenej časti obce Kolontár odnáša vietor, ale on si to tak predstavuje, že Černobyľ musel byť podobný. To je už jeden z veliteľov a hovorca hlavného štábu záchranárov na mieste plukovník Tibor Dobson. Myslí si, že takáto nehoda sa ešte v Európe nestala a preto chápe obrovský záujem svetovej tlače. Tento záujem využíva aj hovorca známeho ekologického hnutia. Čože tu robí teraz Greenpeace, pýtam sa, a odpoveď znie: berie vzorky z blata pri ceste, z kaluží v priekope a vyhodnocuje ich v nezávislom laboratóriu. „Výsledky sú hrozivé. Bolo by povinnosťou vlády, informovať o tom ľudí, miestnych obyvateľov, aby sa mohli na základe týchto informácií rozhodnúť, či tu chcú žiť.” Vojenský vrtuľník nad našimi hlavami našťastie potlačí moju otázku, ktorú kladiem tridsiatničke pri jej zničenom dome: zostane tu s rodinou, či odídu? A hneď viem, že je to najhlúpejšia otázka, akú som mohol vymyslieť. „Už vyše 40 rokov to tu stojí, táto nádrž s červeným bahnom, nad našimi hlavami, vtedy sa našich rodičov nikto nepýtal, či to tu môžu postaviť. A my sme sa tu narodili, vyrástli... aj deti sme tu porodili... nemáme kam inam ísť... tak je, tak je”. Bahnové tsunami spustošilo všetko, no humor odtiaľto celkom nevymizol. Však by sa tu mohli bez toho zblázniť! Starší pán - ako si želá, aby som ho nazýval: anonymus - nachádza paralelu medzi farbou bahna a istým politickým smerom, s ktorým evidentne nesympatizuje. „Bol tu aj Viktor, včera, a ja som mu pošepol do ucha, nikto to nepočul, a on sa potom len usmieval, že od pondelka je v Kolontári ešte aj Boh komunista”. Keď mu poviem, odkiaľ som, rozjasní sa mu tvár a dozviem sa, že onoho času pracoval na stavbe Liptovskej Mary i diaľnice medzi Prahou a Bratislavou. A teda sa niečo na neho aj zo slovenčiny nalepilo, povedal by som, že základné slová. „Ďakujem pekne, na zdravie, výborne...” Netreba prekladať, rovnako vzdych, ktorý sa hodí tu, v Kolontári, uprostred ruín, azda najviac. Za koľko sekúnd sa to tu odohralo? - pýtam sa mladých manželov Takácsovcov pri ich zničenom dome. „Za toľko, čo vám to teraz rozprávame, približne, oveľa väčšia by bol tragédia, keby sa to bolo stalo v noci, ľudí by bol kal zaplavil v spánku” - hovorí muž, a žena dodáva, že sa pozornosti sveta tešia, lebo to tu musia vidieť všetci. Dalo sa tu žiť, predtým? - pýtam sa asi štyridsiatnika pri zvalenom plote jeho domu. Samozrejme, jasné, práve si so ženou hovorili, aký je tu krásny pokoj, ticho, mier v tomto Kolontári, Pánubohu za chrbtom. „A veru, mohlo to tak zostať, bodaj by sa svet o nás nikdy nedopočul, bodaj by nevedel, že táto dedina vôbec existuje!”

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.................................................................................................................................................

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink