Tak, ako Viktor Orbán, nerieši problém schodku verejných financií nikto. Investori sú zatiaľ iba zmätení. Ak sa nič nezmení, je otázkou času, kedy Maďarsku prestanú veriť. Aj najväčší euroskeptici by mali venovať tichú modlitbu, aby Brusel nezaryl hlavu do piesku, a veľkú októbrovú Orbánovu socialistickú revolúciu potlačil v zárodku. Vyvlastnenie takmer troch miliónov dôchodkových sporiteľov, ktoré zavádza zákonom, je totiž minimálne porušením zásady právnej istoty. A ak sa toto Maďarsku prepečie, tak precedens bude príliš nákazlivý, aby nemal nasledovníkov. Stačí jeden pohľad na slovenskú opozíciu. Podobne, ako v kauze hlinikárne pred týždňom, môžeme sa hrať so slovkami, že „odklonenie” asi 400 miliárd forintov (cca 1,5 miliardy eur - za 14 mesiacov „dočasnosti” opatrenia) zo súkromných účtov na štátny nie je žiadne znárodnenie, ale pozastavenie platieb. Aj v najlepšom prípade - o ktorom však nechyrovať - teda, že prostriedky sa neskôr vrátia sporiteľniam aj s úrokom, by však išlo o vynútenú pôžičku, čo je inštitút v dramatickom konflikte s právnym štátom. Vedno so „sektorovými” daňami, ktoré v rámci druhého balíka krízových opatrení uvalil na odvetvia energetiky, telekomunikácií a obchodu, majú tieto zadržané peniaze pomôcť deficitu, ktorý Orbán sľúbil udržať na úrovniach dohodnutých s Európskou úniou a MMF po tom, čo v rámci nastolenia „hospodárskej suverenity” odmietol podpísať s fondom nové memorandum o pôžičke. Teraz je jasné prečo. Takýmto jednorozmerným komplexom opatrení, skomponovaným marketingovo-ideologicky na heslách o zápase za „ekonomickú nezávislosť”, proti „globálnemu kapitalizmu”, či o „novom letopočte, ktorý sa začína”, nerieši problém schodku vôbec nikto, ešte ani to Grécko. Trhy sú zatiaľ len zmätené a nereagujú divoko, keďže cieľ deficitu (3,8 a 3,0 - 2010 a 2011) prebíja všetko. Orbán, vybavený ohromným mandátom a vnuknutím spasiteľa, však vťahuje nielen sporiteľov, ktorým konfiškuje odvody, ale 10 miliónov Maďarov do veľkého dobrodružstva. Odhliadnuc od pochybností o elementárnej racionalite plánu na oživenie ekonomiky, ktoré sú značné (bez hlbokých reforiem), len investor padnutý na hlavu požičia vláde, ktorá práve vzala 400 miliárd peňazí vlastným voličom. Akú majú záruku, že ten Orbán, ktorý deň a noc nadáva „multinacionálnym kapitalistom”, neurobí to isté aj im, keď príde k najhoršiemu? Pričom - len taký detail - maďarské dôchodkové sporiteľne doteraz nakupovali približne polovicu dlhopisov emitovaných štátom (exminister Oszkó). No, už nebudú. Orbán mal kedysi predstavu, že naštartuje rast a vytvorí „milión pracovných miest” do desiatich rokov cez významné zníženie daní a nafúknutie deficitu. To nie je ešte nelegitímne. Rásť cez zvyšovanie schodkov - ale nie znižovaním príjmov, ale ďalšími výdavkami - odporúčajú i také pomazané hlavy, ako Krugman, Stieglitz a Soros. Hybrid, ktorý napokon „porodil” a práve spúšťa u susedov, však ohrozuje už nielen ekonomiku, ale i základné slobody občanov a disponuje presahom, ktorý môže zatriasť stabilitou celého regiónu.

Veľká maďarská revolúcia

21. októbra 2010 - (Marián Repa - Pravda)

Aprílové voľby u našich južných susedov odštartovali „dvojtretinovú revolúciu”. Na jej konci podľa všetkého nezostane v Maďarsku kameň na kameni. Viktor Orbán so svojou družinou si už podmanil verejnoprávne médiá a víťazne postupuje ďalej. Jakobínske nadšenie v Budapešti akoby nemalo konca kraja, a tak je súčasťou revolučných zmien aj príprava novej ústavy. V nej, ako inak, sa bude pamätať aj na Maďarov žijúcich za hranicami. Napokon Orbán sa viackrát vyjadril, že majú byť plnoprávnou súčasťou „systému národnej spolupráce”. Ich miesto v tomto systéme je až také dôležité, že ak prijmú maďarské občianstvo, tak by podľa poslanca Fideszu Gergelya Gulyása mali v Maďarsku získať aj hlasovacie právo. Keď túto myšlienku pred štyrmi rokmi vyslovil jeho stranícky kolega István Mikola, nijako sa netajil, že Fidesz by mal takto o seba postarané na najbližších 20 rokov. Jeho predpoklad nemusí byť chybný, lebo vďační Maďari z Hornej, Dolnej zeme a Sedmohradska pravdepodobne naozaj dajú hlas Viktorovi osloboditeľovi. Inou otázkou je, čo takéto rozhodnutie urobí s už aj tak dosť napätými vzťahmi v strednej Európe. Darmo bude potom Dzurinda bežať v Maďarsku maratón hoci aj každý týždeň a prezident Pál Schmitt vyjadrovať nádej na zlepšenie vzájomných vzťahov.

Maďari schválili úsporný balíček

Vláda premiéra Orbána hladko presadila nové zdanenie bánk.

19. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarský parlament v pondelok večer schválil vládny návrh, ktorý na tri roky zdaní mimoriadnou daňou energetické a telekomunikačné firmy a obchodné reťazce. Mimoriadna daň pre tieto tri sektory by mala rozpočtu ročne priniesť skoro štyristo miliónov eur. Spolu s už zavedeným mimoriadnym zdanením bánk a ďalších finančných inštitúcii má nová daň Maďarsku pomôcť dodržať záväzok, že tohtoročný deficit krajiny neprekročí 3,8 a budúcoročný 3 percentá HDP. Má tiež vláde umožniť budúci rok zaviesť 16 percentnú rovnú daň z príjmov a rodinné daňové úľavy. S pomocou krajne pravicového Jobbiku parlament schválil zákon ešte ten deň, ako ho vláda parlamentu predložila. Daň je odstupňovaná podľa veľkosti podnikov. Až 90 percent dane pre obchodné reťazce tak zaplatia tie najväčšie, ako sú Tesco či Lidl. Menšie reťazce s maďarskými majiteľmi často blízkymi vládnej strane, ako CBA zaplatia len minimálnu alebo žiadnu mimoriadnu daň. Vláda tvrdí, že firmy nebudú môcť pre krízu a konkurenciu svoje zvýšené náklady preniesť na spotrebiteľov. To však popiera aj poradný orgán vlády, rada pre rozpočet. Jej analýza tvrdí, že firmy od budúceho roku zdraženie nákladov prenesú na spotrebiteľov alebo ušetria na investíciách. Ďalším opatrením na získanie peňazí pre rozpočet je, že vláda na 14 mesiacov pozastaví vyplácanie podielu súkromných penzijných poisťovní z vybraných odvodov. Do dvoch týždňov tiež chce vláda parlamentu predložiť aj zákon upravujúci činnosť súkromných penzijných poisťovní. Ten má zrušiť povinné sporenie v druhom pilieri a uľahčiť vystúpenie z neho. Mimoriadne dane vlády musel včera v Bruseli obhajovať maďarský minister financií György Matolcsy. Európskej únii sa nepáči najmä mimoriadna daň pre banky a telekomunikačné firmy. Podľa analytikov londýnskej bankovej skupiny Morgan Stanley je dobré, že sa maďarská vláda snaží znižovať deficit, prostriedky, ktoré volí, však budia pochybnosti. Sú totiž jednorazové a neriešia štrukturálne problémy rozpočtu. Pozastavenie odvodov do penzijných spoločností označili za likvidáciu penzijnej reformy a snahu pretočiť hodiny späť.

Prví Slováci prišli pre Fica o pas

22. októbra 2010 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

Kontroverzný zákon o občianstve z dielne bývalého premiéra Roberta Fica už má prvé obete. O slovenský pas prišli dve ženy - jedna z nich získala štátnu príslušnosť Maďarska a druhá Talianska. Naše občianstvo im zobral sprísnený zákon Ficovej vlády. Tá ním reagovala na maďarskú legislatívu o dvojakom občianstve, ktorú krátko po nástupe do funkcie presadil vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána. Ako Slovenky k cudziemu občianstvu prišli, naše úrady nezverejnili. „Sú to osobné údaje, išlo však o dve ženy,“ potvrdila pre HN Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Obidve ženy samy nahlásili našim úradom prijatie cudzieho občianstva, čím automaticky stratili slovenský pas. Vyhli sa však pokute vo výške 3 319 eur, ktorú by museli zaplatiť, ak by im úrady na nové občianstvo prišli. Stratiť náš pas môžu najmä slovenskí Maďari, ktorí od 20. augusta majú právo požiadať o dvojaké občianstvo v Maďarsku. Podľa Orbánovho zákona prijatého krátko po júnových parlamentných voľbách môžu maďarské pasy získať už od 1. januára budúceho roka. Maďarská vláda odhaduje, že takýchto žiadateľov môže byť počas budúceho roka až 400-tisíc. Išlo by o Maďarov zo všetkých susedných krajín, vrátane Slovenska. Aktuálny záujem o maďarské pasy však Budapešť spresniť nechce. „Takéto informácie nemáme,“ povedala pre HN Eszter Patakiová z tlačového odboru rezortu diplomacie. Podobné informácie nemajú ani naše úrady. Rezort vnútra však pripomína, že pre slovenských občanov vyplýva zo zákona povinnosť zmeny v občianstve nahlásiť. Situáciu problémov s odoberaním slovenského štátneho občianstva kvôli získaniu druhého sa snaží riešiť už aj naša diplomacia. Práve z jej dielne pochádza novela zákona troch koaličných poslancov, ktorá by takto potrestaným ľuďom vracala naše občianstvo. „Táto novela platí pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo,“ potvrdil pre HN jeden z predkladateľov novely Szilárd Somogyi zo strany SaS. Podobné prípady, ako tie u dvoch žien, by sa teda v našej krajine opakovať nemali. Obe ženy by, naopak, slovenské občianstvo mohli získať späť. Samozrejme, len v prípade, ak novelu odsúhlasí aj parlament. To, že o dvojité občianstvo majú záujem aj ľudia žijúci na Slovensku, potvrdil aj šéf občianskeho združenia Harmónia AT Pál Cséfalvay. „V mojom okolí sú ľudia, ktorí občianstvo chcú,“ hovorí predseda združenia bojujúceho za autonómiu južnej časti Slovenska. Jeho slová potvrdzujú aj ľudia, ktorých HN oslovili v rámci malého prieskumu. To, že o občianstvo mohli žiadať už od 20. augusta, však paradoxne nevedeli. „Povedali ste mi novinku. Nevedel som o tom. Teraz už viem, kto bude prvý, kto zajtra odovzdá svoju žiadosť,“ povedal pre HN muž z Dunajskej Stredy. Tým, že svoje konanie musí nahlásiť aj slovenským úradom, si pravdepodobne hlavu neláme. „Nebudem nič nahlasovať, ja viem, koho milujem.“

Fidesz chce dať volebný hlas krajanom

21. októbra 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Slovenskí Maďari, ktorí prijmú maďarské občianstvo, zrejme budú môcť voliť v Maďarsku bez toho, aby sa tam usadili. Vládnuci Fidesz pripravuje novú ústavu, ktorá to má krajanom umožniť. Novú ústavu chce mať premiér Viktor Orbán prijatú už na jar budúceho roka. V nasledujúcich parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať o tri a pol roka, by tak počet oprávnených voličov mohol zo súčasných 8,2 milióna vzrásť aj o niekoľko stotisíc. Poslanecká pracovná skupina pre základné práva a povinnosti, ktorá chystá podklady pre budúce volebné pravidlá, navrhuje nespájať viac volebné právo s trvalým bydliskom v Maďarsku. Prezradil to šéf skupiny, podpredseda parlamentnej komisie pre prípravu novej ústavy Gergely Gulyás. „Pravdepodobne vypustíme (z ústavy) pasáž, ktorá zaručuje oprávnenie voliť len občanom s trvalým bydliskom v Maďarsku,” povedal poslanec Fideszu v utorok večer v televízii TV2. Pripravovaný pracovný návrh skutočne ráta s takým riešením, potvrdil aj ďalší podpredseda komisie István Balsai z Fideszu, podľa ktorého parlamentný výbor k nemu zaujme postoj na budúci mesiac. Balsai tvrdí, že nepôjde o nijaký nový precedens. „Viaceré štáty Európy poskytujú volebné právo v zahraničí žijúcim krajanom, ktorí disponujú občianstvom materskej krajiny,” uviedol pre Inforádió. Gulyás si myslí, že maďarskí občania žijúci v zahraničí by mali dostať „istú formu” volebného práva. O tom, aká má byť táto forma, sa Fidesz podľa neho ešte len rozhoduje. Bude to závisieť predovšetkým od toho, či sa zachová súčasný zmiešaný volebný systém, alebo sa bude hlasovať len na stranícke kandidátky. „Ak by zostal (volebný systém) taký, aký je, potom je úplne zjavné, že z Vojvodiny, Slovenska alebo Sedmohradska nemožno rozhodovať o tom, akého priamo voleného poslanca má mať Vacov alebo iná obec,” vysvetlil pre televíziu Duna. V takom prípade by podľa neho bolo praktickejšie, keby zahraniční Maďari mali v parlamente vyhradený istý počet mandátov tak, ako sa s tým ráta pri budúcom zastúpení v Maďarsku žijúcich národnostných menšín. „Ak zákonodarca - mimochodom veľmi správne - zaručí zvýhodnené mandáty pre menšiny, ktoré žijú v Maďarsku, ale nie sú súčasťou maďarského národa, tak nemáme dôvod odoprieť to tým maďarským občanom, ktorí sa hlásia k maďarskému národu, hoci z historicky známych dôvodov žijú za hranicami,” argumentuje šéf pracovnej skupiny. Maďarské národnostné menšiny vrátane Slovákov majú mať už od roku 2014 ústavou zaručené zastúpenie v parlamente. Hoci zákonodarný zbor bude takmer o polovicu menší ako doteraz, trinásť uznaných menšín bude môcť doň delegovať svojich poslancov. Gulyás považuje za reálne, aby o osude ďalších šiestich až ôsmich mandátov nad rámec plánovaných 200 rozhodovali krajania. Podľa jeho predstáv by do maďarského parlamentu mohli vyslať poslancov Maďari zo susedných krajín, zo západnej Európy, z Ameriky i Austrálie. O prípadnom priznaní volebného práva maďarským občanom žijúcim v zahraničí sa diskutovalo už na jar, keď Orbánova vláda ako jedno zo svojich prvých opatrení presadila zákon o dvojakom občianstve. Ten od januára 2011 umožní zahraničným Maďarom získať občianstvo aj bez toho, aby žili v Maďarsku. Stačí, ak ovládajú maďarčinu a preukážu, že oni či ich priami predkovia boli pred rokom 1920 alebo v rokoch 1940 až 1945 maďarskými občanmi. Budapešť ráta s tým, že už na budúci rok o občianstvo požiada štvrť milióna až 400-tisíc krajanov. Samotný zákon nerieši otázku volebného práva Maďarov s dvojakým občianstvom. A predstavitelia vlády sa o tejto otázke doteraz vyjadrovali nejednoznačne. Kým šéf diplomacie János Martonyi prízvukoval, že maďarské občianstvo a volebné právo sú dve odlišné veci, premiérov námestník Zsolt Semjén tvrdil, že neexistujú občania prvej a druhej kategórie, a preto voliť by mali rovnako domáci aj v zahraničí žijúci Maďari. Fidesz, ktorý má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, dokáže novú ústavu prijať aj samostatne. Ak sa rozhodne dať volebné právo krajanom, môže rátať s podporou krajne pravicového Jobbiku. Najväčšia opozičná strana je však v strehu. Obáva sa, že Fidesz sa pomocou krajanov chce len zabetónovať pri moci. Socialisti si dobre pamätajú plán, ktorý pred voľbami v roku 2006 prezradila vtedajšia Orbánova „dvojka” na kandidátke Fideszu. „Ak dokážeme vyhrať na štyri roky a potom piatim miliónom Maďarov dáme štátne občianstvo a oni budú môcť hlasovať, na dvadsať rokov by sa všetko vyriešilo,” preriekol sa vtedy István Mikola.

Po maďarsky sa v škole nehovorí, museli písať deti

20. októbra 2010 - (Michal Piško - Sme)

V škole sa nerozprávame po maďarsky. Takýto text museli päťdesiatkrát do zošita napísať ôsmi žiaci dunajskostredskej základnej školy na Jilemnického ulici s vyučovacím jazykom slovenským. Učiteľka Dagmar Szabóová tak potrestala piatakov, ktorí na hodine slovenčiny vyrušovali. Po maďarsky. V meste, kde sa až 80 percent obyvateľov hlási k maďarskej národnosti, vzbudil trest pozornosť. Na prípad spred necelého mesiaca upozornila spolupracovníčka miestnych novín Dunajskostredský hlásnik Katarína Vojteková. „Akú sebaúctu má mať dieťa, ktoré vidí, že jeho materinský jazyk nemá žiadnu cenu, jeho používanie sa zakazuje a trestá? A aký prístup bude mať potom k tým, ktorí hovoria týmto jazykom,” pýta sa. Riaditeľ školy Peter Gajdoš i učiteľka sa za trest ospravedlnili. „Bolo to zastupovanie, vtedy chcú deti automaticky voľnú hodinu. Viackrát som ich upozorňovala, aby nevyrušovali a keď už, nech sa na hodine slovenčiny snažia hovoriť aspoň po slovensky,” vysvetľuje Szabóová, ktorá tiež pochádza zo zmiešanej slovensko-maďarskej rodiny. „Bola som už veľmi nahnevaná a tento trest bolo prvé, čo mi napadlo. Nikdy predtým som to neurobila, bola to veľká chyba.” „Rodičia, ktorí by pochybovali, či ich deti nebudú šikanované za maďarčinu, sa nemusia báť. U nás sa bežne rozprávajú aj po maďarsky,” ubezpečuje riaditeľ. Deti maďarskej národnosti tvoria asi polovicu zo šesťsto žiakov školy. Výber jazyka, akým sa rozprávajú cez prestávky, vraj preto učitelia neovplyvňujú. „Učitelia používajú maďarčinu dokonca aj na hodinách na prvom stupni, keďže máme asi desať až pätnásť percent detí, ktorí v prvom ročníku nevedia po slovensky vôbec,” tvrdí. „Niektorí rodičia boli nahnevaní viac, iní menej, ale vysvetlenie prijali. Tieto deti sú väčšinou zo zmiešaných rodín a keď rodič s maďarskou národnosťou dá dieťa do slovenskej školy, tak preto, aby sa naučilo dobre po slovensky,” vraví matka jedného z potrestaných detí Denisa Bodisová. Vojteková však upozorňuje, že dunajskostredský prípad má aj hlbšie pozadie. „Poukazuje na nevyriešenú dilemu nášho školstva. Má učiteľ tieto deti učiť predovšetkým jazyk, alebo učebnú látku, hoci mnohé nevedia dobre po slovensky?” Gajdoš priznáva, že nevhodná bola aj forma trestu. „Nechať detí písať niečo za trest x-krát do zošita, to sú zastaralé móresy. Pani učiteľka si asi spomenula na svoju školu, keď to ešte bolo bežné,” vraví. Najviac sa však obáva, že pedagogicky zle zvládnutú situáciu budú chcieť zneužiť maďarskí i slovenskí nacionalisti. „Na internete sa už objavili výčitky, prečo dávajú Maďari deti do slovenských škôl,” vraví. „Možné je aj to, že nás teraz napadnú slovenskí nacionalisti, že sme predsa škola s vyučovacím jazykom slovenským a prečo sa teda ospravedlňujeme. Žijeme na území, kde je veľká časť detí maďarskej národnosti a ak chceme, aby mali k Slovensku pozitívny vzťah, musíme tento stav akceptovať.” „Ja som tiež chodila do slovenskej školy, hoci mám maďarskú národnosť. Som presvedčená, že ak chcem, aby sa moje dieťa uplatnilo, musí vedieť slovenčinu a získať v nej aj sebavedomie,” hovorí Bodisová.

Ďaleko od reality

19. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Prípad zo slovenskej školy v Dunajskej Strede ukazuje, ako ďaleko má od reality obľúbený názor, že tam, kde národnosti vedľa seba naozaj žijú a poznajú sa navzájom, ku sporom medzi nimi nedochádza. Naopak, akékoľvek ľudské zlyhanie tam môže okamžite dostať nový rozmer národnostného konfliktu. Učiteľka možno naozaj chcela len to, aby žiaci na hodine slovenčiny medzi sebou hovorili len po slovensky, čo by malo pre výučbu aj svoje oprávnenie. Povinne 50-krát napísaná veta „V škole sa nerozprávame po maďarsky” však znamená niečo úplne iné a aj keby ju myslela inak, než vyznieva, výborne sa hodí na úlohu oleja prilievaného do ohňa. Konflikt však dokazuje aj inú vec - nemohol by sa stať, ak by maďarskí rodičia aj v meste s drvivou prevahou Maďarov svoje deti masovo nezapisovali do slovenských škôl. Je praktickou ukážkou toho, čo dokazujú sociologické výskumy, napríklad Fórum inštitútu zo Šamorína: že je používanie maďarčiny na Slovensku na ústupe, súbežne s postupujúcou asimiláciou. Niekoho to môže tešiť, inému to môže byť ľúto, je to však, žiaľ, celkom prirodzený proces aj bez toho, aby sa ho štátna moc a nacionalistickí politici snažili všemocne urýchliť. Civilizované štáty sa v takejto situácii snažia proces asimilácie skôr brzdiť. Robia to jednoducho v záujme zachovania podnetnej kultúrnej rozmanitosti (netreba si ju pliesť s tým, ak máte v európskej krajine veľkú menšinu neuznávajúcu napríklad rovnoprávnosť žien). Návratom k európskemu normálu tak je, že sa nový vicepremiér pre menšiny Chmel a jeho úrad na rozdiel od svojich predchodcov už nesnažia o oklieštenie práv menšín, ale o ich ochranu a namiesto zákona na ochranu štátneho jazyka pracujú na zákone na ochranu menšinových jazykov. Ak chce štát prioritne chrániť väčšinový jazyk pred menšinovým, úrad pred občanom, silnejšieho pred slabším, je to rovnako absurdné, ako keby chcel chrániť supermarkety pred malými obchodíkmi. Čo Chmel naozaj dosiahne, je iná vec. Za sto dní v úrade zatiaľ prišiel s jediným konkrétnym nápadom. Zníženie hranice na používanie menšinového jazyka v úradnom styku na 10 percent sa však hodí skôr na zlepšenie štatistík. Ale aspoň nič nekazí, na rozdiel od svojho predchodcu Čaploviča, ktorý dokázal aj na tento návrh reagovať len nacionalistickým pokrikom o maďarizácii južného Slovenska.

Čaplovič: Vláda ustupuje Budapešti

22. októbra 2010 - (sita)

Predložený poslanecký návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý sa nachádza v NR SR, podľa poslanca Dušana Čaploviča (Smer-SD) nie je krokom správnym smerom a ani „pekným príspevkom“ rezortu diplomacie. „Je opätovným jasným dôkazom, že vláda Ivety Radičovej cez tri poslanecké kluby (SDKÚ-DS, Most - Híd a SaS) je v hlbokom úklone a naďalej ustupuje Budapešti,” uviedol Čaplovič, podľa ktorého vláda ignoruje národno-štátne záujmy Slovenskej republiky, jej integrity a suverenity a nie je schopná s naším južným susedom rokovať ako rovný s rovným. Čaplovič tvrdí, že novela neodstraňuje negatívny dopad na občanov SR, ako sa snaží presviedčať verejnosť podpredseda parlamentu Béla Bugár. „Práve naopak, odhaľuje pravú tvár strany Most - Híd, ktorá stojí za touto iniciatívou a tlačí na rokovaniach na svojich koaličných partnerov, pretože ona je pod tlakom SMK, predĺženou rukou Fideszu a Jobbiku na Slovensku. Osobitne teraz, pred komunálnymi voľbami,” myslí si Čaplovič. Podľa bývalého vicepremiéra je šokujúce, že tento, podľa neho „ústretový krok“ k Maďarsku, sa predkladá v čase, keď sa v maďarskom parlamentnom výbore na vypracovanie ústavy navrhuje, aby sa právo hlasovania vo voľbách týkalo aj Maďarov žijúcich v zahraničí a v čase, keď hlavný iniciátor týchto zmien - Fidesz - má ústavnú väčšinu v maďarskom Národnom zhromaždení. „Som presvedčený o tom, že jediným riešením tohto problému je najprv odstrániť príčinu a až potom dôsledok, teda požadovať zrušenie exteritoriálneho zákona o dvojakom občianstve v Maďarskej republike a následne, po jeho zrušení, upraviť aj našu novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá bola len reakciou na neeurópske a jednostranné kroky bez konzultácií - mimo platnej slovensko-maďarskej zmluvy z roku 1995 - zo strany Budapešti”. Zákon o dvojakom občianstve, ktorý v stredu predložili do parlamentu poslanci troch koaličných klubov, pochádza z rezortu diplomacie. „Nesmierne nám záleží, aby sme mali čistý stôl, aby sme potom mohli žiadať Budapešť, aby ona opravila svoju chybu, lebo tam bol prapôvodný počiatok nedorozumenia,” povedal minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd predložili do parlamentu návrh novely zákona o štátnom občianstve. „Riešime to, čo nám zanechala Ficova vláda. Odstraňujeme negatívny dopad na občanov SR,“ povedal v stredu pre agentúru SITA predseda Most-Híd Béla Bugár. Novelou chcú poslanci troch strán odstrániť finančné sankcie a stratu občianstva SR po nadobudnutí občianstva inej krajiny. Podľa Bugára KDH sa k iniciatíve nepridalo preto, že hľadá iné možnosti. „Budeme o tom rokovať na novembrovej schôdzi parlamentu,“ dodal. Podľa neho návrh novely zákona nešiel cez vládu, ale cez poslancov, pretože by sa nestihli zákonné termíny na predloženie zákona. „Blíži sa účinnosť zákona, vybrali sme si takúto možnosť,“ zdôraznil. Podľa novely zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, občan Slovenskej republiky automaticky stráca slovenské občianstvo dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, teda napríklad žiadosti či vyhlásenia, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Je povinný stratu bezodkladne oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja, podľa miesta svojho trvalého pobytu na Slovensku, inak mu hrozí pokuta vo výške 3 319 eur. Výnimkou je získanie občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. Novela platí od 17. júla. Nový návrh poslancov Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho chce eliminovať nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky. „Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť len prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť,” píše sa v návrhu. Keďže novela bude v prípade schválenia platiť od 1. januára 2011, rieši aj straty občianstva na základe predchádzajúcej novely. Tí, čo ho stratili, by ho teda mali získať naspäť. Zároveň novela eliminuje všetky odseky o strate občianstva a o výnimkách z tohto pravidla, ktoré zaviedla minulá vláda, oslobodzuje od platenia správnych poplatkov občanov, ktorí stratili občianstvo, cudzincov nad 65 rokov, invalidných dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých.

Nechcú kasíno ani v Maďarsku

20. októbra 2010 - (Marek Ročkár - hnonline.sk)

Aktivisti rozhorčení zámerom postaviť pri Bratislave novú štvrť Metropolis s kasínom chcú amerického investora Harrah´s Entertainment vytlačiť ďalej, než iba kúsok za slovensko-maďarské hranice. O nevhodnosti tejto investície za 1,5 miliardy eur sa rozhodli presviedčať aj v Maďarsku. Dokonca preto kontaktovali aj maďarský Fidesz, jedinú vládnucu stranu v krajine. „Na neoficiálnej úrovni sme kontaktovali zástupcov Fideszu,“ povedal Michal Makovník. Samotný Fidesz sa zatiaľ k projektu nevyjadril. Developer projektu TriGranit totiž nedávno naznačil, že ak mu Slovensko bude hádzať hrach pod nohy, tak o pár kilometrov ďalej, v maďarskej prihraničnej obci Rajka, má dvere otvorené. Projekt na našom území mu skomplikuje aj plánovaná zmena legislatívy. Koaliční poslanci zamýšľajú odklepnúť zákon, ktorým by zvýšili odvody z hazardu do štátnej pokladnice. Aktivisti, ktorí včera poslancom odovzdali petíciu proti kasínu s vyše 125-tisícmi podpisov, navštívia aj maďarské pohraničie. Kontaktovať tam budú samosprávy a občianske združenia. „Budeme hľadať spojencov, ktorí by mohli občianskym tlakom dosiahnuť, aby blízko pri hraniciach Slovenska nebola táto investícia uskutočnená,“ doplnil Makovník. Znepokojuje ho napríklad vyššia hrozba kriminality. Riaditeľ TriGranitu Gábor Zászlos považuje ich ťaženie proti Metropolisu za zideologizované. „To, čo hovoria petičiari, je založené na čiastkových informáciách.“ Podľa neho táto investícia prinesie takmer 9 000 pracovných miest a pritiahnuť má vyše milióna turistov ročne. Ako zdôraznil, kasíno má zaberať iba dve percentá z celkovej plochy Metropolisu. Škrt cez rozpočet môže byť pre TriGranit aj spomínaný návrat zákona o hazardných hrách na úroveň spred roka 2009. Koalícia v tom má totiž jasno a chce zmeniť legislatívu, ktorú exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD) nastavil z pohľadu investora priaznivo. Zaviedol tzv. degresívny odvod, čo znamená, že pri vyšších tržbách sa platia nižšie odvody. „Nevidím dôvod na akékoľvek zvýhodňovanie hazardu,“ povedal poslanec SDKÚ-DS Ondrej Matej. Tým by sa situácia investora skomplikovala. Platil by štátu viac. „V tejto chvíli sme pozastavili rokovania s partnermi, lebo podmienky, ktoré sme partnerom ponúkali, sa tak môžu zmeniť,“ poznamenal Zászlós. Proti Metropolisu je aj bratislavská samospráva. Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský si myslí, že turisti, ktorí navštívia Metropolis, budú len z Číny. „Prídu, zahrajú si, prespia a odídu. Päť miliónov čínskych turistov tu nechcem,“ vyhlásil.

Maďari postihnutí toxickým kalom sú doma. Začínajú boj o odškodné

20. októbra 2010 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

Päťsto ľudí, ktorí sa cez víkend vrátili po najväčšej ekologickej katastrofe Maďarska do svojich domovov v obci Kolontár, čakajú ťažké chvíle. Musia vyčísliť škody po úniku toxického červeného kalu z hlinikárne a rozhodnúť sa, či prijmú ponuku vlády Viktora Orbána, ktorá im chce postaviť náhradné ubytovanie. Včera sa ľudia pustili aj do právneho boja o odškodnenie so spoločnosťou MAL, ktorej hlinikáreň patrí. Firma im zatiaľ ponúkla 5,5 milióna eur, čo je podľa poškodených veľmi málo a sotva to stačí na pokrytie spoločných nákladov v troch obciach. Konečná suma tak bude pravdepodobne oveľa vyššia. „Rokovania ešte stále prebiehajú, múdrejší budeme po ich skončení,“ povedal pre HN známy budapeštiansky advokát György Magyar, ktorý poškodených zastupuje. Peniaze budú postihnutí určite veľmi potrebovať. Ešte minulý týždeň totiž Orbán povedal, že jediným vinníkom je spoločnosť MAL, a práve ona ponesie za katastrofu aj finančnú zodpovednosť. Vláda chce postihnutým pomôcť inak, než peniazmi. Tým, ktorým museli domy zbúrať, postaví náhradné ubytovanie priamo v obciach alebo im ho zabezpečí v iných oblastiach. V najpostihnutejšej obci Devecser sa už 70 rodín rozhodlo vládnu ponuku prijať. Do nových bytov v obytnom komplexe sa podľa všetkého budú môcť nasťahovať ešte pred Vianocami. Ďalších zhruba 120 ďalších rodín sa nasťahuje do už postavených domov alebo odíde do iných regiónov. Trochu iná je situácia v malej dedinke Kolontár, kde kal doslova odrezal jeden koniec obce od druhého. „Veľká časť obyvateľstva sa už vrátila naspäť. Takmer všetci sa zhodujú v tom, že by tu chceli ostať,“ uviedol pre HN notár obecného úradu v Kolontári Gyula Szarka. Jeho slová potvrdzuje aj muž, ktorý v dedine prežil takmer celý svoj život. „Určite sa chceme vrátiť späť. Však sme tu prežili dlhé roky,“ tvrdí pre HN József Lengyel. Z peňazí z celoštátnej zbierky vyhlásenej ihneď po tragédii však ešte nevideli ani forint. „Pevne verím, že sa peniaze zo zbierky dostanú do postihnutých oblastí čoskoro a v potrebnej miere. V obci máme aj vlastnú zbierku,“ dodal Szarka.

Červené peklo

21. októbra 2010 - (Peter Galan - Plus 7 dní)

Deväť mŕtvych, desiatky zranených, znehodnotená voda, zničená pôda. Ako sa cítia obete ekologickej katastrofy v Maďarsku? Približne milión kubických metrov jedovatého červeného bahna, ktoré sa po pretrhnutí hrádze kalovej nádrže hlinikárne v maďarskej Ajke vylialo do okolia, spôsobilo nenapraviteľné škody. Valiaca sa masa obrovskou silou zasiahla niekoľko dedín, zničila poľnohospodársku pôdu, obydlia, zabíjala ľudí. Niektorí sa v červenej zmesi utopili, iní dokonali v nemocnici - dokopy má katastrofa na svedomí deväť ľudských životov. No v skutočnosti je obetí oveľa viac. Obyvatelia katastrofu prirovnávajú k výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyli. Napriek tomu, že mnohí sa už vrátili domov, stále nevedia, či v ich obciach bude opäť možné normálne žiť, ani to, aké nebezpečenstvo im hrozí. Katastrofa: Najväčšie škody spôsobil toxický odpad v dedine Kolontár a mestečku Devecser. Obe obce ležia len pár kilometrov od sídla hlinikárskej spoločnosti Mal v Ajke. Smrtiace bahno, ktorého hladina dosahovala až dva metre, bralo so sebou, čo mu prišlo do cesty. Vrátane stoviek domov. Odhadované materiálne škody presahujú sedemdesiat miliónov eur. Záchranári museli evakuovať obyvateľov do záchytného strediska v Ajke, tí, ktorí mohli, odišli potom k svojim rodinám. Asi stopäťdesiat ľudí skončilo na nemocničných lôžkach. Maďarská vláda vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Do lokality zamierilo asi sedemsto vojakov, hasičov, policajtov i robotníkov. Spoločne s domácimi dobrovoľníkmi už dva týždne búrajú domy, odnášajú špinu, čistia ulice, starajú sa o zabezpečenie poriadku. Tí, ktorí sa pred pár dňami mohli vrátiť domov, žijú v strachu. Z prípadnej ďalšej havárie, ale aj z jedovatého vzduchu či kontaminovanej vody. Odflákli robotu?: Všetky cesty do zasiahnutých dedín boli počas našej návštevy dva týždne po katastrofe uzatvorené. Skupiny policajtov púšťali len tých, ktorí v lokalite preukázateľne žijú, a záchranné zložky. „Nemôžeme si dovoliť žiadne zdržanie. Ak by nás totiž zastihol dážď, situácia by sa ešte zhoršila,” vysvetľuje nám člen maďarského parlamentu József Békes, ktorého stretávame pri vstupe do mestečka Devecser. „Preto sa snažíme čo najviac eliminovať prítomnosť osôb, ktoré by mohli pri prácach prekážať. Našou úlohou je zachrániť, čo sa dá, a čo najskôr.” Ako pokračuje, ani po štrnástich dňoch nie je situácia v zasiahnutej oblasti oveľa lepšia. Ešte stále sú tu miesta až s metrovými nánosmi jedovatého kalu, ktoré je nutné zlikvidovať. A treba asanovať asi dve stovky domov. Nebezpečné sú aj látky, ktoré sa uvoľňujú z vyschnutého kalu a môžu spôsobiť vážne ochorenia. „Je to pre tento región skutočná katastrofa, ani po zlikvidovaní odpadu sa naša práca neskončí,” dodáva. „Veď musíme týmto ľuďom poskytnúť náhradné bývanie, vrátiť obciam ich pôvodnú tvár.” Dôvetok - ak je to vôbec ešte možné - zostane visieť nevypovedaný vo vzduchu ako desivé, no zrejme nezvratné tušenie. Keď sa ho pýtame na príčiny havárie, József Békes len smutne krúti hlavou. „Ťažko sa to dalo predpokladať. Veď hrádza mala len desať rokov. Je teda pravdepodobné, že zodpovednosť je aj na stavbároch, ktorí ju budovali. To všetko bude ešte predmetom vyšetrovania.” V plnom nasadení: Štvorica strážnikov nás vracia späť, za železničnú trať, ktorá tvorí hranicu mestečka. Sadáme preto do auta a skúšame inú príjazdovú trasu. Na druhej strane Devecseru stoja opäť dve policajné autá. Ochrancovia zákona sú už ústretovejší. Musíme však odstaviť auto a odšliapať si pár kilometrov. V gumákoch, s ochrannými rúškami na tvárach. Spočiatku sa zdá, že tieto pomôcky ani nebudeme potrebovať. Okrem začervenanej cesty nič nenasvedčuje, že sa tu udiala katastrofa. Po pár minútach chôdze však nánosov bahna pribúda a centrum už vyzerá presne tak, akoby sa ním prehnala krvavá smršť. Mestečko, v tomto čase zvyčajne ospalé a pusté, je v plnej pohotovosti. Všade hučia rôzne mechanizmy, pobehujú záchranári, robotníci, ľudia v bielych ochranných odevoch a vo vysokých čižmách, zablatení až po krk. Chodníky sú zanesené hrubou vrstvou červeného kalu, ulice strážia vojaci a policajti so samopalmi. Vyzerá to tu ako v sci-fi horore. Našťastie, na rozdiel od neho tu predsa len pulzuje život. Obyvatelia sa snažia odstrániť nánosy spred svojich obydlí, prúdom vody umývajú brány, okná, autá. Patrí k nim aj partia dobrovoľných hasičov. „Dvanásť dní sme v plnom nasadení,” hovorí jeden z nich - István Övegesz. „V prvých dňoch sme hlavne zachraňovali životy, pomáhali ľuďom, aby našli svojich príbuzných. Potom sme začali odstraňovať škody. Kal zasiahol približne dvestopäťdesiat domov. Až dnes sme si trochu vydýchli, ale zajtra začíname znova. Stále musíme polievať cesty, aby nevysychali a aby vietor nerozfúkal toxické látky do ovzdušia. To je teraz asi najnebezpečnejšie. Stále musíme mať nasadené respirátory.” Všetko sa nedá zachrániť: Zastavuje nás ozbrojená hliadka. Sympatická blondínka v uniforme je neoblomná. K najzničenejším stavbám nás nepustí. „V žiad-nom prí-pa-de!” vraví dôrazne. Vlastne sme sa až sem vôbec nemali dostať. Odkazuje nás na vedenie krízového štábu, ktorý sídli v priestoroch mestského úradu. Aj k nemu nás musí doviesť jej kolega. Útroby najdôležitejšej budovy v meste pôsobia počas posledných dní skôr ako kasárne. Všade sú muži v uniformách, vystresovaní dobrovoľníci, zásoby pitnej vody. Jeden z veliacich dôstojníkov Borosz György potvrdzuje policajtkine slová. Žiadne médiá. Ani maďarské. Je to príliš nebezpečné. „Možno o týždeň,” dodáva. „Ťažko povedať, situácia sa môže hocikedy zmeniť. Teraz sa sústreďujeme hlavne na búracie práce a z lietadiel postrekujeme najhoršie oblasti. Špeciálna zmes spôsobí, že usadený kal zakonzervujeme tak, aby sa ani po vysušení nedostával do ovzdušia. Tisícke hektárov pôdy však už nepomôžeme. Je nenávratne zdevastovaná.” Vinníkov je viac: Ľudia v mestečku sú vystrašení i nahnevaní. Sú presvedčení, že toto sa nemuselo stať. „Bolo to niečo hrozné,” spomína Eva, ktorá tu žije už štyridsaťpäť rokov. „Nikdy nezabudnem na ten pohľad, keď sa na nás valila obrovská masa červeného kalu. Vyzerala ako prívalová vlna. Verte mi, bol to príšerný zážitok.” Evu najviac rozčuľuje, že sa občanom dostáva málo informácií. Žijú v neistote. „Dokopy nič nevieme. Nikto nám doteraz nepovedal, do akej miery je vzduch škodlivý a či tu vôbec možno existovať. Tí, ktorí majú kam ísť, odchádzajú, mladé rodiny takisto. Deti predsa nemôžu toto svinstvo dýchať! Všetci sa boja piť aj vodu z vodovodu. Radšej si kupujú v obchodoch minerálky.” Ako dlhoročná obyvateľka Devecseru pokračuje, katastrofa sa dala predvídať. Podľa nej už v lete vedenie fabriky dostalo upozornenie, že v hrádzi sú trhliny, cez ktoré kal presakuje. „Každý, kto tu žije, vám to potvrdí. A aj to, že s tým nikto nič nerobil. Myslíme si, že za to, čo sa stalo, môže celé vedenie hlinikárne aj štátne kontrolné orgány.” „Jednoducho hrôza,” vydýchnu takmer naraz dve dievčatá s ochrannými maskami na tvárach. „Niekde hladina červeného mazu stúpla až do dvoch metrov,” dodá Ildikó. „Predstavte si, akú to muselo mať silu v Kolontári, ktorý je od nás desať kilometrov, keď tu ešte búralo domy. Nová hrádza nás síce trochu upokojila, ale aj tak máme strach. Veľa domov zostalo opustených a myslím si, že aj ďalší ľudia sa odsťahujú. Tí, čo majú kam. My tu musíme zostať. Naše stavby sú dnes nepredajné. Kto by ich kúpil? Na chvíľu môžeme odcestovať k rodine. Ale nie je to dlhodobé riešenie.” Zostanú?: Majitelia spoločnosti Mal Rt. patria údajne k stovke najbohatších Maďarov. Občania navrhujú, že by im mal štát skonfiškovať majetok a použiť ho na odškodnenie postihnutých. Maďarská vláda sa však rozhodla len zoštátniť firmu, ktorá bola od roku 1995 v súkromných rukách. Jej predstavitelia sú zatiaľ na slobode. Vrátane výkonného riaditeľa Zoltána Bakonyiho, ktorého nedávno zatkli pre podozrenie z verejného ohrozenia a poškodenia životného prostredia a následne prepustili. Či nakoniec zodpovední skončia za mrežami, bude závisieť od výsledkov prebiehajúceho vyšetrovania. Mnohí ľudia však o spravodlivom súde pochybujú. Samotní Bakonyiovci patria totiž medzi tridsať najbohatších ľudí v Maďarsku - ich majetok sa odhaduje na 60 miliónov eur - a „peniaze sú všemocné”, vravia postihnutí. Mimochodom, Zoltánov otec Arpád, jeden z majiteľov Mal Rt., viedol na začiatku osemdesiatych rokov úrad na ochranu životného prostredia na ministerstve priemyslu a neskôr zastrešoval zvláštny program na ochranu životného prostredia, za čo získal aj niekoľko štátynch vyznamenaní. Aký paradox! A obyvatelia? Vláda pre nich zriadila zvláštny fond, na ktorý možno poukazovať finančné príspevky. Rovnako plánujú postaviť novú časť Kolontáru, kde by obete získali nové príbytky. Pomáhajú aj humanitárne organizácie, ktoré v spolupráci s maďarskou televíziou MTV1 pripravili benefičnú akciu. Len za prvý deň vyzbierali 280 miliónov forintov, teda viac ako milión eur. Či sa však ľudia skutočne rozhodnú zostať v postihnutej oblasti, je otázne. Lekári totiž upozorňujú, že látky, ktoré unikli do ovzdušia, môžu spôsobovať rakovinu, znečistené sú vodné toky a mnohí neveria ani novopostavenej, štyri metre vysokej hrádzi. Nehovoriac už o strašných spomienkach, ktoré im bude toto miesto ešte dlho pripomínať.

Maďarský minister obrany poďakoval za pomoc pri katastrofe

19. októbra 2010 - (sita)

Maďarský minister obrany Csaba Hende sa poďakoval svojmu slovenskému partnerovi Ľubomírovi Galkovi za pomoc Slovákov pri nedávnom nešťastí v Maďarsku. „Veľmi si vážime pomoc asi 200 dobrovoľníkov zo Slovenska, ktorí nám pomáhali pri odstraňovaní následkov katastrofy s toxickým kalom,” uviedol Hende. Obaja šéfovia obrany, ktorí sa stretli v Izraeli, následne diskutovali o úlohách, ktoré s profesionálnym nasadením plnia vojaci pri prírodných a priemyselných nešťastiach, hoci v čase napätého rozpočtu pre obranu to nie je jednoduché. Partneri otvorene diskutovali aj o situácii na Cypre, kde majú v misii UNFICYP obe krajiny svojich vojakov pôsobiacich v spoločnom kontingente, a ktoré šéfovia obrany nedávno navštívili. „Aj malé kroky vedú k pokroku a zlepšovaniu situácie na Cypre a prispejú k riešeniu cyperskej otázky,” uviedol minister Galko. Ministri hovorili aj o možnostiach spolupráce, ktoré sa otvárajú v prvej polovici roka 2011, keď bude Maďarsko predsedať EÚ. „Sme radi, že v práci dobre napreduje zmiešaná komisia pre obranné a vojenské otázky,” dodal minister Galko, ktorého na záver stretnutia jeho kolega pozval na oficiálnu návštevu Maďarska.

Hlinikáreň v Maďarsku sa chce dohodnúť na mimosúdnom vyrovnaní

20. októbra 2010 - (tasr)

Právny zástupca obetí úniku červeného kalu z odkaliska pri Ajke - György Magyar začal v stredu (20.10.)v Budapešti rokovať so zástupcami hlinikárenskej spoločnosti Mal Zrt. o mimosúdnom vyrovnaní. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa Magyara odškodnenie vo výške poldruha miliardy forintov (5,47 milióna eur), ktoré ponúkol v pondelok šéf spoločnosti Lajos Tolnay, bude stačiť iba na pokrytie škôd obcí Devecser, Kolontár a Somlóvásárhely. „Individuálne nároky na odškodnenie budú sformulované nad tento rámec,“ povedal advokát a dodal, že ponuku prijíma. Spoločnosť by ponúknuté odškodnenie splácala po 300 miliónoch forintov (1,09 milióna eur) po dobu piatich rokov. Právny zástupca Mal-u György Ruttner vyjadril v mene vedenia spoločnosti sústrasť pozostalým obetí katastrofy, ako aj ľútosť zraneným a poškodeným. „Na teraz začínajúcich rokovaniach sa rozhodne o tom, v akej forme odškodnenia sa táto sústrasť prejaví,“ konštatoval. Magyar ocenil, že sa postoj vedenia spoločnosti zmenil a vyjadril nádej, že poškodení sa v priebehu niekoľkých dní dostanú k odškodneniu, ktoré „zlepší zhoršené podmienky ich života“. Rokovaní sa zúčastní aj Attila Nyikos - právny poverenec vládneho splnomocnenca, ktorý dozerá nad činnosťou spoločnosti. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Množstvo obydlí bolo úplne zničených.

Riaditeľ hlinikárne v Ajke nepôjde do vyšetrovacej väzby, rozhodol súd

19. októbra 2010 - (tasr)

Riaditeľ hlinikárskej spoločnosti Mal Rt. v Ajke Zoltán Bakonyi nepôjde do vyšetrovacej väzby. Rozhodol o tom dnes právoplatne na druhom stupni vo Veszpréme župný súd. Podľa tlačovej agentúry MTI súd potvrdil rozhodnutie z prvého stupňa. Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia však senát uznal, že Bakonyi je dôvodne podozrivý z trestného činu spôsobenia katastrofy s následkom smrti a ohrozovania z nedbanlivosti pri výkone povolania. Bakonyiho z väzby prepustili minulú stredu po tom, čo Mestský súd vo Veszpréme nevyhovel návrhu Národného vyšetrovacieho úradu (NNI) vziať ho do vyšetrovacej väzby. Bakonyiho zadržala polícia v pondelok 11. októbra s podozrením z trestného činu spôsobenia verejného ohrozenia s následkom úmrtia viacerých osôb a poškodenia životného prostredia. Spoločnosť Mal Rt. v Ajke je vlastníkom skládky, odkiaľ unikol nebezpečný červený kal. Bakonyi pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, súčasne však proti zadržaniu a podozreniu podal sťažnosť. Polícia návrh na vzatie do väzby argumentovala tým, že riaditeľ opomenul vypracovať plán a opatrenia na ochranu proti prípadným katastrofám. Z odkaliska hlinikárenskej spoločnosti Mal pri západomaďarskej Ajke uniklo 4. októbra milión kubických metrov červeného kalu, ktorý spôsobil smrť deviatich ľudí. Zranenia utrpelo ďalších približne 150 osôb. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Putin pozval Orbána na návštevu Moskvy

21. októbra 2010 - (tasr)

Ruský premiér Vladimir Putin pozval dnes predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána na návštevu Moskvy, a to v termíne, ktorý vyhovuje maďarskej strane. Informovala o tom tlačová služba vlády Ruskej federácie. Stalo sa tak v telefonickom rozhovore oboch štátnikov, v ktorom premiéri prediskutovali zásadnú líniu bilaterálnej spolupráce v politickej oblasti v súvislosti s blížiacim sa predsedníctvom Maďarska v Európskej únii (v prvom polroku 2011). Putin a Orbán si vymenili i názory na vývoj dvojstrannej spolupráce v hospodárskej a obchodnej sfére, a to s osobitým dôrazom na oblasť energetiky. Ruský premiér vyjadril predsedovi maďarskej vlády sústrasť v súvislosti s nedávnou katastrofou priemyselného pôvodu na západe Maďarska. Orbán využil príležitosť, aby vyjadril spoluúčasť pozostalým obetí ničivých povodní na juhu Ruska.

Gyurcsány založil platformu v rámci socialistickej strany

22. októbra 2010 - (tasr)

Na bojkotovanie účasti na príprave novej ústavy vyzval Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) expremiér a bývalý predseda MSZP Ferenc Gyurcsány, ktorý dnes založil frakciu - MSZP Demokratická koalícia. Ľavicový poslanec vyjadril názor, že novú ústavu vôbec nie je potrebné prijať. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI platformu povedie Gyurcsány. Na ustanovujúcej schôdzi, na ktorej sa zúčastnilo vyše 100 ľavičiarov, bol prítomný aj terajší predseda MSZP Attila Mesterházy. V tejto súvislosti jeden z dvoch podpredsedov platformy - Iván Vitányi, vo svojom prejave povedal, že platforma patrí k MSZP, čo však neznamená, že sa vzájomne nebudú kritizovať. O nový subjekt prejavilo záujem 2400 ľudí. Gyurcsány oznámil, že platforma iniciuje petíciu, aby parlament vyhlásil referendum o novej ústave, ktorú mieni presadiť vládnuci blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou-KDNP. Expremiér povedal, že neuznáva právo Fideszu na to, aby novú ústavu pripravil bez opýtania sa ľudí.

Maďarskí židia, ktorí prežili holokaust, žalujú Maďarsko a jeho železnice

22. októbra 2010 - (sita)

Maďarskí Židia, ktorí prežili holokaust, a ich príbuzní v Spojených štátoch amerických podali vo štvrtok žalobu na Maďarskú republiku a jej štátne spoločnosti za pomáhanie nacistom pri vyhladzovaní Židov počas druhej svetovej vojny. Podľa žaloby sú Maďarsko a jeho dve železničné spoločnosti MÁV a Rail Cargo Hungaria (právny nástupca MÁV Cargo) zodpovedné za konfiškovanie židovského majetku a transporty Židov do koncentračných táborov v Poľsku a na Ukrajine, kde mnohí z nich zahynuli. „Židovské obete maďarského holokaustu chcú iba to, čo im patrí - kompenzáciu a odškodnenie za zverstvá, ktorými prešli v rukách obžalovaných,” píše sa v žalobe podanej na okresný súd vo Washingtone D.C. Žaloba nešpecifikuje spôsob odškodnenia. Identifikovať sa podarilo najmenej 300 ľudí, ktorí prežili holokaust, a ich počet by sa mohol vyšplhať aj na viac ako 5 tisíc. Navrhovatelia v tomto prípade sú občania USA, Kanady, Austrálie a Izraela. Ich právnik Chuck Fax uviedol, že celková vymáhaná čiastka by mohla dosiahnuť výšku niekoľko desiatok miliónov amerických dolárov. Žaloba je podľa Faxa stále aktuálna, pretože Maďarsko obetiam holokaustu alebo ich rodinám nikdy nevyplatilo žiadne odškodné, ani im nevrátilo ich pôvodné majetky.

Objavili sa úvahy poskytnúť volebné právo zahraničným Maďarom

20. októbra 2010 - (tasr)

V novej maďarskej ústave by bolo dobré, keby nefigurovalo maďarské bydlisko ako podmienka v súvislosti s volebným právom, ale iba maďarské občianstvo. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda parlamentnej pracovnej skupiny na prípravu ústavy Gergely Gulyás z vládnej strany Maďarský občiansky zväz-Fidesz. Podľa jeho vyjadrenia právne normy súvisiace s volebným právom, vrátane obmedzení, treba riešiť dvojtretinovým zákonom. „To umožní otvoriť diskusiu aj o otázke volebného práva zahraničných Maďarov,“ povedal Gulyás v utorok v reakcii na otázku jednej z maďarských komerčných televízií. Gulyás, ktorý je súčasne aj podpredsedom výboru pre prípravu ústavy, pod ktorú pracovná skupina patrí, neskôr vo verejnoprávnej televízii Duna TV spresnil, že pracovná skupina podporuje takúto alternatívu, čo však automaticky neznamená, že zahraniční Maďari dostanú volebné právo. Vládny politik dnes vyjadril názor, že je opodstatnené, aby zahraniční Maďari dostali v nejakej forme právo voliť. Zopakoval, že stanoviskom ním vedenej pracovnej skupiny je, že právnu úpravu volebného zákona, vrátane obmedzení, by mal obsahovať zákon prijatý dvojtretinovou väčšinou. „Otvára to možnosť diskutovať o tejto otázke a ak aj zákonodarný zbor to uzná za vhodné, potom by zahraniční Maďari dostali volebné právo,“ dodal. Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó vo verejnoprávnej televízii M1 v utorok večer vyhlásil, že zmena zákona o volebnom systéme nie je na programe dňa. Premiér Viktor Orbán počas kampane povedal, že v prípade získania dvojtretinovej väčšiny Fideszom by zahraniční Maďari určite dostali maďarské občianstvo. „Volebné právo je ale už iná otázka,“ zdôraznil. Vicepremiér Zsolt Semlyén ešte pred nástupom do funkcie vyjadril názor, že spolu s občianstvom by zahraniční Maďari mali dostať aj volebné právo, pretože „nemôžu byť Maďari kategórie A a kategórie B“. Minister zahraničných vecí János Martonyi však zdôrazňoval, že k občianstvu automaticky neprislúcha aj právo voliť.

Vzťahy Maďarska so susedmi sa významne zlepšili, tvrdí Martonyi

21. októbra 2010 - (tasr)

Vzťahy Maďarska so všetkými susednými krajinami sa v uplynulých štyroch-piatich mesiacoch významne zlepšili. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI šéf diplomacie na stretnutí so zahraničnými veľvyslancami na pôde Maďarského zahraničného inštitútu povedal, že bola oživená vyšehradská spolupráca, Maďarsko posilňuje svoju juhovýchodnú politiku a rozširuje predchádzajúcu politiku strednej Európy. Martonyi na podujatí venovanom zmenám v maďarskej zahraničnej politike po zmene vlády poukázal na to, že Maďarsko mieni vybudovať užšie vzťahy aj so vzdialenejšími, relatívne menšími krajinami, medzi nimi s takými, ktoré sú v juhovýchodnej Ázii či na africkom kontinente.

Maďarsko bude predsedať Únii v prvom polroku 2011

20. októbra 2010 - (tasr)

V rámci Orbánovej krátkej pracovnej návštevy Slovinska premiéri pohovorili o slovinských skúsenostiach z predsedníctva v EÚ. Úlohou Maďarska počas rotujúceho predsedníctva v Európskej únii v prvom polroku 2011 bude dobre poslúžiť členským krajinám únie, povedal po rokovaní so svojím slovinským partnerom Borutom Pahorom v Ľubľane maďarský premiér Viktor Orbán. V rámci Orbánovej krátkej pracovnej návštevy Slovinska premiéri pohovorili o slovinských skúsenostiach z predsedníctva v EÚ v prvej polovici roku 2008 a o maďarskej príprave na toto predsedníctvo. Slovinský premiér novinárov informoval o tom, že budú pokračovať spoločné slovinsko-maďarské rokovania vlád, najbližšie zasadnutie pripravujú po ukončení maďarského predsedníctva na budúci rok v Slovinsku. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sociálny demokrat Pahor aj Orbán zhodne zdôrazňovali, že ich spoluprácu nezatieňuje skutočnosť, že patria do rôznych „straníckych rodín Európy“. Pahor na tlačovej besede, na ktorej si s Orbánom tykali, dodal, že už sú priateľmi. Maďarský premiér zo Slovinska pocestuje do Českej republiky.

Soros chce financovať rómske internáty

20. októbra 2010 - (sita)

Vicepremiér Rudolf Chmel prijal amerického finančníka, spisovateľa, filozofa a filantropa Georgea Sorosa, vedúcu osobnosť Soros Fund Managementu a Open Society Institutu, rozoberali riešenia rómskej problematiky. Chmel Sorosovi predstavil nápady novej slovenskej vlády v oblasti rómskej problematiky a informoval ho o pripravovaných legislatívnych zámeroch v menšinovej politike, vrátane novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Chceme, aby aj Rómovia mohli v úradnom styku používať svoj materinský jazyk,” vysvetlil podpredseda vlády. Podľa Sorosa nedávne udalosti vo Francúzku, ktoré upriamili pozornosť celej Európy na rómsku problematiku, treba využiť na pozitívne ciele. „Potrebujeme spoločnú európsku rómsku stratégiu,” dodal filantrop. Soros vyhlásil, že chce obnoviť vzťahy so slovenskou vládou a intenzívne spolupracovať. Podľa neho proces integrácie Rómov treba naštartovať v oblasti vzdelávania, a to už od ich útleho detstva. Významný filantrop podporuje napríklad vytváranie špeciálnych internátnych škôl pre Rómov a takýmto projektom by poskytol aj finančnú pomoc.

G. Soros: Očakávam aktívnejší prístup vlády

pri riešení rómskej problematiky

20. októbra 2010 - (tasr)

Aktívnejší prístup súčasnej vlády v rámci iniciatívy Dekáda inklúzie Rómov 2005-2015, podporovanej Svetovou bankou a Inštitútom otvorenej spoločnosti, očakáva finančník a filantrop George Soros. Uviedol to dnes v Bratislave v rámci dvojdňovej návštevy Slovenska, ktorej cieľom je upriamiť pozornosť kompetentných subjektov na budovanie spoločnej európskej rómskej politiky. Uvedenú iniciatívu považuje za dobrý model, ktorý doteraz nefungoval tak, ako sa pôvodne od neho čakalo, keďže vlády krajín do neho zapojených „neurobili toho veľa“. Podľa jeho slov v tejto súvislosti „vyvstávala do popredia“ vláda SR, ktorá vyvíjala iba formálne aktivity. V diskusii so zástupcami vládneho, mimovládneho sektora a médií preto vyjadril vieru v aktívnejší postoj nielen Slovenska, ale aj európskych štruktúr. Soros dúfa, že EÚ lepšie využije dekádu rómskeho začlenenia a vláda SR bude na tom participovať. Domnieva sa, že v rámci dekády by sa mohla ujať myšlienka vytvorenia poradného orgánu Európskej komisie na riešenie rómskych otázok, v ktorom by mala táto etnicita svoje zastúpenie. V debate viackrát zaznela z úst predstaviteľov neziskového sektora potreba kontinuity a komplexného prístupu k rómskej otázke, čo aj Soros označil za veľmi dôležité. „Je to jedna z vecí, ktoré sa budem snažiť presadzovať v rámci diskusie s EÚ,“ vyhlásil. Pripomenul, že štrukturálne fondy, z ktorých SR čerpá finančné prostriedky na projekty, zámerom ktorých je aj zlepšenie situácie Rómov, slúžia na zavedenie myšlienok do praxe, chýba ale nadväznosť. Finančník verí, že sa zmenu podarí docieliť. „Je to iba jeden krok, potom prichádza práca, ktorá sa musí udiať na Slovensku, efektívne využiť tieto finančné prostriedky,“ zdôraznil. Tvrdí, že sa pri riešení rómskeho problému nemôžeme spoliehať iba na EÚ, ale primárne riešenie je na jej členských štátoch. Finančná podpora únie je síce významná, otázkou zostáva konkrétne použitie. „Desať miliárd eur ročne je slušná suma, z ktorej sa využíva asi jedno percento na Rómov, stále je dosť nevyužitých zdrojov,“ konštatoval Soros. Podľa jeho slov negatívne predsudky voči Rómom otázku veľmi komplikujú, no nedá sa od spoločnosti očakávať, že svoj pohľad na Rómov zmení zo dňa na deň. Vyjadril potešenie z toho, že Rómovia, ktorí sa dokážu obhajovať, sú schopní diskusie aj konfrontácie na túto tému, by mohli pomôcť k zmene situácie. Sorosovu návštevu v Bratislave iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá je súčasťou siete nadácií a na Slovensku podporuje rozvoj občianskej spoločnosti od roku 1992. Na rómske projekty vynaložila doteraz 39 miliónov eur.

Tokaj má pre Slovensko vybojovať ministerstvo spravodlivosti

20. októbra 2010 - (sita)

Ministerstvo spravodlivosti má vypracovať právnu analýzu o stave súdneho procesu o značku vína Tokaj. “Vláde som poskytol informáciu a dohodli sme sa na tom, že ministerstvo spravodlivosti pripraví nezávislú právnu analýzu o stave tohto celého súdneho procesu. Aj to bude podkladom na postup pre Slovenskú republiku,“ uviedol po rokovaní vládneho kabinetu minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Slovensku podľa ministra hrozí, že príde o značku vína Tokaj. Maďarská republika totiž zažalovala Európsku komisiu a požaduje zrušenie jej zápisu chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj”. Dôvodom žaloby je podľa Simona skutočnosť, že v čase zápisu, teda vo februári tohto roka, nebola slovenská legislatíva v súlade s tým, čo Európska komisia vykonala. Slovensko sa podľa Simona pripojí ku konaniu ako vedľajší účastník na stranu Európskej komisie. Vinohradníci z juhovýchodu Slovenska môžu používať názov Tokaj, o ktorý má Slovensko dlhodobé spory so susedným Maďarskom, od začiatku júna. Umožnila im to novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú na návrh minulej vlády schválil koncom apríla parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V novele zákona Slovensko ustúpilo od doterajšieho členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa po novom členení na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj. Spor okolo označenia vznikol po tom, čo Maďarsko v júli minulého roka napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota na pripomienkovanie.

Maďarský prezident podpísal zákon o krízovej dani

21. októbra 2010 - (tasr)

Maďarský prezident Pál Schmitt podpísal dnes zákon o krízovej dani, ktorú poslanci maďarského parlamentu prijali 18. októbra. Právna norma, ktorá zavádza dočasnú daň pre sektor energetiky, telekomunikácií a maloobchodu, nadobudne platnosť po 45 dňoch, informovala maďarská komerčná spravodajská televízia HírTV. Zákon, ktorý po bankovom sektore zaťažuje tzv. krízovou daňou do roku 2012 aj ďalšie sektory vykazujúce významnejšie zisky, parlament prijímal v skrátenom legislatívnom konaní. V zmysle zákona, ktorý predložili poslanci za vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz János Lázár a Antal Rogán, sektor telekomunikácií ročne zaplatí 61 miliárd forintov (222,7 milióna eur), energetický sektor 70 miliárd forintov (255,6 milióna eur) a obchodné reťazce zaplatia 30 miliárd forintov (109,5 milióna eur).

V maďarskej ústave by malo byť zaručené aj právo na šport

21. októbra 2010 - (sita)

Maďarská ústava, ktorú sa po tohtoročnom volebnom víťazstve podujal prepísať maďarský premiér a šéf vládnuceho hnutia Fidesz Viktor Orbán, by mala po novom obsahovať napríklad aj článok, ktorým by bolo zaručené právo každého občana venovať sa športu. Tento bod obsahuje návrh prezidenta Pála Schmitta, ktorého znenie zverejnila vo štvrtok na internete jeho kancelária. Ústava by okrem toho mala podľa prezidenta určite obsahovať zmienku o kresťanstve a jeho dôležitosti pre Maďarsko. Mala by v nej byť spomenutá aj ochrana maďarského jazyka ako jednej z najdôležitejších národných hodnôt. Okrem toho by v ústave mala byť podľa Schmitta zmienená aj dôležitosť rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, a takisto dôležitosť štúdia počas celého života a jeho podpory zo strany štátu.

Fidesz nepovolí manželstvá homosexuálnym párom

21. októbra 2010 - (sita / mti)

Nová maďarská ústava neumožní manželstvá párov rovnakých pohlaví, keďže manželstvo zákonom prehlási len za zväzok medzi mužom a ženou. Takúto formuláciu presadzuje vládna strana Fidesz a jej koaličný partner Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktoré majú v parlamente dvojtretinovú väčšinu. Opozičná Maďarská socialistická strana a strana Politika môže byť iná s takýmto návrhom nesúhlasia a tvrdia, že ústava tak postaví manželstvá homosexuálnych párov mimo zákon. Parlamentný výbor na vypracovanie ústavy tiež navrhuje, aby sa právo hlasovania vo voľbách týkalo aj Maďarov žijúcich v zahraničí. Udelenie volebného práva pre zahraničných Maďarov presadzuje opäť Fidesz a kresťanskí demokrati, opozičné strany sú proti tomuto návrhu. Socialisti žiadajú, aby prijatiu novej ústavy predchádzala široká verejná diskusia. Fidesz chce, aby parlament rozhodol o ústave už túto jar.

Možnosti cestovného ruchu v Novohrade

22. októbra 2010 - (SRo)

Mladí ľudia zo Slovenska a Maďarska zmapovali možnosti cestovného ruchu v Novohrade. Výsledkom je brožúra a informačná turistická mapa, ktorú zostavili. Viac povie Martina Bodnárová (klik na link!):

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_93613.m3u

Šéf UniCredit tvrdí, že Orbán zníži bankovú daň

23. októbra 2010 - (tasr / bloomberg)

Maďarsko bude možno čoskoro ochotné rokovať o znížení bankovej dane, ktorá je najvyššia v Európe, myslí si šéf UniCredit Bank Austria Willibald Cernko. Budapešť zaviedla dočasnú daň pre finančný sektor, ktorá má tento rok priniesť do rozpočtu 182 miliárd HUF (660,98 milióna eur). Daň, ktorej cieľom je zníženie rozpočtového schodku, má platiť 3 roky. Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF) daň kritizovali. Považujú ju za príliš vysokú a upozornili, že môže obmedziť úverovanie v krajine. Maďarská dcéra UniCredit tento rok zaplatí asi 28 miliónov eur, uviedol Cernko. Premiér Viktor Orbán podľa neho bude musieť začať brať do úvahy požiadavky medzinárodných bánk, keďže jeho vláda chce pritiahnuť zahraničné investície, aby v budúcich rokoch podporili ekonomiku. Orbán „už dosiahol politický úspech,” uviedol Cernko. „Čím dlhšie bude proces dobiehania trvať, tým viac bude závislý od prílevu zahraničného kapitálu.” Investori rovnako ako inštitúcie ako MMF a EÚ budú „požadovať zníženie” dane, tvrdí Cernko.

Ďalšia kríza by skolila rumunské a maďarské banky

21. októbra 2010 - (tasr / bloomberg)

Ďalšia kríza by spomedzi východoeurópskych finančných inštitútov najviac zasiahla rumunské, maďarské a bulharské banky. Vo svojich portfóliách majú stále vysoký objem zlých úverov a rast ekonomiky v príslušných krajinách je slabý, čo tlmí úverovú aktivitu, uviedla agentúra Fitch Ratings. „Bankám sa práve nedarí, predovšetkým z pohľadu kvality bankových aktív, v Rumunsku, do istej miery v Maďarsku a v menšej miere v Bulharsku,” uviedol analytik Fitch Michael Steinbarth. „Príčinou slabín rumunského, maďarského a bulharského bankového systému sú tiež makroekonomické nerovnováhy.” Východoeurópske banky, vrátane regionálnych dcér milánskej UniCredit, viedenskej Erste Group Bank a parížskej Société Générale, mali počas úverovej krízy problémy s nesplácanými úvermi, predovšetkým s hypotékami a spotrebiteľskými pôžičkami denominovanými v zahraničných menách. Rumunské a bulharské banky tiež ohrozuje grécka dlhová kríza a maďarským bankám znižuje zisk dočasná daň pre finančný sektor. Maďarsko a Rumunsko museli počas úverovej krízy požiadať o finančnú pomoc Medzinárodný menový fond (MMF). Región sa síce zotavuje z najťažšej recesie za ostatných 20 rokov, ale úsporné opatrenia vlád tlmia rast ekonomiky, keďže Európska únia (EÚ) sa snaží predísť eskalácii dlhovej krízy. Rozvíjajúce sa európske ekonomiky tento rok podľa aktuálnej prognózy MMF vzrastú o 3,7 %. Maďarský hrubý domáci produkt (HDP) by sa mal zvýšiť o 0,6 %, bulharský by mal stagnovať a rumunský klesnúť o 1,9 %. Maďarská banková daň, ktorá je najvyššia v Európe, spomalí oživenie ekonomiky krajiny, pretože banky náklady prenesú na spotrebiteľov, myslí si Steinbarth. Budapešť uvalila na banky dodatočnú daň vo výške 0,5 % na aktíva nad 50 miliárd HUF (182,15 milióna eur). Vláda počíta, že to ročne prinesie do štátnej pokladnice 187 miliárd HUF, čo zodpovedá 0,6 % HDP. Od Fitch majú negatívny výhľad ratingy 15 zo 44 bánk regiónu, čo signalizuje možnosť ich zníženia. Šesť je z Bulharska a 4 z Poľska. Podiel nesplácaných úverov dosiahol v júni v Bulharsku 12,6 %, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška, a v Maďarsku 7,5 %. V Rumunsku ich bolo v auguste 11,3 %. „Podiel zlyhaných úverov zrejme zostane tento rok vysoký,” uviedol Steinbarth. Dodal, že na budúci rok by sa mal mierne znížiť. Podľa Steinbartha by sa predovšetkým v týchto krajinách mal znížiť podiel úverov denominovaných v zahraničných menách. Počas boomu boli v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku populárne úvery denominované v eurách a švajčiarskych frankoch. V súčasnosti predstavujú asi dve tretiny úverov.

Maďarsko chce kúpiť od Surgutneftegazu podiel v MOL-e

21. októbra 2010 - (sita)

Maďarsko chce kúpiť od ruskej firmy Surgutneftegaz jej 21,2-percentný podiel v ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL do konca tohto roka. Uviedla to vo štvrtok agentúra Bloomberg, ktorá citovala maďarského ministra pre národný rozvoj Tamása Fellegiho. „Sme presvedčení, že pre štát by bolo prospešné, ak by sa mohol stať akcionárom MOL-u prostredníctvom kúpy podielu, ktorý drží Surgutneftegaz,” uviedol Fellegi. Maďarsko by mohlo transakciu financovať fondami získanými na trhu. „Vyplýva to z predbežnej odozvy, ktorú sme dostali. Nemám obavy zo získavania nevyhnutných zdrojov, ak by si to vláda želala,” konštatoval Fellegi. Hodnota podielu, ktorý vlastní Surgutneftegaz je podľa agentúry Bloomberg 460 mld. forintov (HUF). Zdroj v ruskej firme Surgutneftegaz pre agentúru Reuters vo štvrtok povedal, že podnik o predaji svojho podielu v MOL-e uvažuje. Ruská firma podiel v maďarskom energetickom podniku kúpila vlani od rakúskej OMV za 1,4 mld. eur, ale táto transakcia nahnevala aj MOL aj maďarskú vládu. MOL Surgutneftegazu nedovolil hlasovať na valných zhromaždeniach. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Európska komisia kritizuje Maďarsko

20. októbra 2010 - (tasr)

Európska komisia dnes kritizovala rozhodnutie maďarskej vlády, ktorá chce v rámci fiškálnej reformy dočasne zastaviť odvody do súkromných dôchodkových fondov. Podľa hovorcu komisie Amadeua Altafaja predbežná analýza maďarských úsporných opatrení ukázala, že navrhované kroky sú prevažne dočasné. Zmeny v dôchodkovej reforme však nepovažuje komisia za správne a upozorňuje, že neprispejú významnejšou mierou k zníženiu rozpočtového schodku. Budapešť musí na budúci rok stlačiť rozpočtový schodok pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zaviazal sa totiž k tomu predchádzajúci kabinet, keď v roku 2008 požiadal Medzinárodný menový fond a Európsku úniu o záchranný úver. Nová pravicová vláda, ktorá získala v aprílových voľbách v parlamente výraznú väčšinu, zvíťazila aj v tohtomesačných komunálnych voľbách práve vďaka sľubom, že nezavedie ďalšie úsporné opatrenia, ktoré by zaťažili bežných ľudí. Namiesto zoškrtania výdavkov chce preto zaplátať diery v rozpočte zavedením tzv. krízových daní pre bankový, telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor. Okrem toho kabinet Viktora Orbána plánuje od 1. novembra dočasne pozastaviť platby do súkromných dôchodkových fondov. Týmto opatreniami chce dosiahnuť zníženie schodku verejných financií.

Magyar Telekom zaplatí na novej dani 27,5 mld. HUF

20. októbra 2010 - (sita / reuters)

Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom očakáva, že na novej dani zo zisku zaplatí tento rok 27,5 mld. maďarských forintov (HUF). Suma predstavuje takmer polovicu z celkovo 61 mld. HUF, ktoré by malo podľa vlády priniesť mimoriadne zdanenie telekomunikačného sektora. Dcérsky podnik nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom ďalej v stredu oznámil, že nová daň neovplyvní výhľad zisku pred započítaním úrokov, daní, amortizácie a odpisov (EBITDA), ktorý mal podľa skoršieho odhadu v roku 2010 klesnúť o 7 až 9 %. Ďalší z popredných telekomunikačných operátorov pôsobiacich v Maďarsku, dcérsky podnik britskej spoločnosti Vodafone, v utorok uviedol, že nová daň môže ohroziť jeho plány v oblasti rozširovania sietí. Maďarská vláda zdôvodňuje zavedenie nových daní pre podniky v oblasti telekomunikácií, maloobchodných reťazcov a energetiky snahou o konsolidáciu rozpočtu a financovanie nákladov nového systému daní v oblasti osobných príjmov a daňových prázdniny pre rodiny. Návrh zákona, ktorý nové dane voči podnikom zavedie, vládna strana Fidesz predložila do parlamentu v piatok.

Maďarsko bude šetriť, aby stlačilo deficit

22. októbra 2010 - (tasr / reuters)

Maďarsko tento rok určite splní svoj záväzok a zníži rozpočtový schodok na 3,8 % hrubého domáceho produktu. Vyhlásil to dnes minister hospodárstva György Matolcsy, podľa ktorého krajina už nepotrebuje záchrannú sieť od Medzinárodného menového fondu a ďalších zahraničných veriteľov. Pripomenul, že v nasledujúcich dvoch rokoch by mal kabinet vďaka zavedeniu mimoriadnych tzv. krízových daní dosiahnuť stabilizáciu rozpočtových príjmov. Vláda tiež plánuje na budúci rok znížiť verejné výdavky o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP), aby stlačila rozpočtový schodok pod hranicu 3 % HDP. „Potrebujeme zredukovať rozpočtový deficit z 3,8 % v tomto roku pod 3 % v roku 2011. To si vyžiada úspory v hodnote zhruba 1 % HDP na výdavkovej strane rozpočtu,” vyhlásil a dodal, že to znamená nulový rast nominálnej mzdy a redukciu materiálnych výdavkov v roku 2011 o 5 %. Čo sa týka minimálnej mzdy kabinet v Budapešti navrhne jej zvýšenie v roku 2011 o najmenej 4,5 %.

Maďarsko úplne zastaví platby do dôchodkových fondov

20. októbra 2010 - (sita)

Maďarská vláda, ktorá rozhodla o pozastavení platieb do súkromných dôchodkových fondov, už ďalej nebude odosielať príspevky do týchto fondov, vyhlásil v utorok maďarský premiér Viktor Orbán. „Tí, ktorí ostanú v súčasnom systéme tejto penzijnej burzy budú môcť samozrejme s peniazmi, ktoré tam odoslali, urobiť čo chcú,” povedal Orbán vo večernom vysielaní televízie RTL Klub. „Štát tam už ďalej nebude posielať peniaze,” dodal premiér. Maďarská vláda minulý týždeň oznámila, že s platnosťou do konca roka 2011 zastaví platby do súkromných dôchodkových fondov, ktoré pôsobia v rámci čiastočne sprivatizovaného dôchodkového systému a občanov bude presviedčať na návrat do štátneho systému. Na otázku či vláda sporiteľom, ktorí zostanú v privátnom systéme, vyplatí kompenzácie za zadržané platby, Orbán odpovedal: „Možnosť k návratu chceme otvoriť čo najskôr. Chceli by sme, aby sa tento návrat uskutočnil ešte tento rok a s dôchodkovým úradom rokujeme o najrýchlejšom spôsobe ako to urobiť. Ak budeme dosť rýchli, môžme tento čas výrazne skrátiť”. „Štát tam (do súkromných dôchodkových fondov) ale zo štátneho dôchodkového fondu neprevedie ani halier,” zdôraznil maďarský premiér.

Orbánov balíček si vyslúžil uznanie aj kritiku

19. októbra 2010 - (tasr)

Snaha maďarskej vlády udržať ciele deficitu štátneho rozpočtu si zaslúži uznanie, ale zavedenie krízovej dane je už menej povzbudivé, tvrdia londýnski analytici. Reakcie na zavedenie dočasnej dane pre sektor energetiky, telekomunikácií a maloobchodu, ktoré v pondelok (18. 10.) večer odsúhlasil maďarský parlament, zverejnila dnes maďarská tlačová agentúra MTI. V komentári investičného a analytického centra bankovej skupiny Morgan Stanley sa uvádza, že maďarský premiér Viktor Orbán zavedením dočasnej dane pre určité podniky v záujme udržania deficitu, pri súčasnom prejavení ohľaduplnosti voči domácnostiam, chce zrejme vyjsť v ústrety voličom a trhu cenných papierov. Vládne opatrenia sú podľa tohto komentára iba dočasné a nemajú štrukturálny charakter. Zdá sa, že akčný plán nerieši zásadné rozpočtové problémy. Predchádzajúca vláda dosiahla v riešení problémov rozpočtu významný pokrok, ktorý Maďarsko dostal do lepšej situácie, domnievajú sa analytici Morgan Stanley. Podľa nich pozastavenie platieb do súkromných dôchodkových fondov v prospech štátu znamená, že štát siahne na financie týchto fondov, ktoré nakupujú štátne dlhopisy, práve preto, aby bolo možné znížiť emisiu dlhopisov. Takýto krok sa rovná likvidácii dôchodkovej reformy a vracia čas o niekoľko rokov späť, je však pravda, že iba dočasne. Uvedené kroky na korekciu zrejme prispejú k dosiahnutiu cieľa deficitu na tento rok a na rok 2011. „Opatrenia sú dočasné a do určitej miery bránia hospodárskemu rastu. Ich charakter znamená riziko v strednodobom rozpočtovom horizonte,” komentovali situáciu londýnski analytici Bank of America-Merrill Lynch (BoA-ML), podľa ktorých kroky maďarskej vlády neposilnia dôveru zahraničných investorov. Odborníci z Capital Economics poukazujú na skutočnosť, že dočasnosť riešenia udržania deficitu znamená, že v roku 2012, ak nebude prudký hospodársky rast v Maďarsku, čo takmer s istotou nebude, tak v tom roku budú nutné ďalšie rozpočtové opatrenia v záujme zabránenia opätovného rastu deficitu. Maďarský premiér Viktor Orbán minulú stredu avizoval, že vláda po bankovej dani zavádza nový druh „krízovej dane”, ktorá bude platiť na obdobie nadchádzajúcich troch rokov. V zmysle zákona, ktorý v pondelok večer schválil parlament, sektor telekomunikácií ročne zaplatí 61 miliárd forintov (222,7 milióna eur), energetický sektor 70 miliárd HUF a obchodné reťazce 30 miliárd HUF. Daň by mala na budúci rok spomaliť rast maďarského hospodárstva podľa odhadov o 0,1 %. Vláda tiež mieni prehodnotiť projekty PPP, z ktorých nezačaté zmrazí a nové zmluvy v rámci PPP projektov nebude uzatvárať. Do konca roka pozastaví platby do súkromných dôchodkových fondov. Orbán zdôraznil, že je potrebné skoncovať s politikou zadlžovania a reštrikcií, a podčiarkol, že je nutné dodržať stanovený deficit štátneho rozpočtu 3,8 % pre tento rok a 3 % pre budúci rok a súčasne naštartovať ekonomický rast prostredníctvom trhových zdrojov.

Európske poisťovne kritizujú Maďarsko pre dôchodkové fondy

19. októbra 2010 - (sita)

Dvanásť najväčších európskych poisťovacích spoločností vyzvalo lídrov Európskej únie, aby zakročili proti plánu maďarskej vlády na dočasné zastavenie platieb do súkromných dôchodkových fondov. Informoval o tom v utorok denník Népszabadság. Poisťovne podľa informácií denníka tvrdia, že plán ohrozuje úspory v sume 2,7 bilióna maďarských forintov (HUF) a žiadajú o intervenciu predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa a stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya. Denník tvrdí, že odpovedať na list má európsky komisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn. Európska komisia už predtým vyzvala Maďarsko, aby vzhľadom na pochybnosti o súlade s európskou legislatívou predložilo podrobné informácie o plánovanom mimoriadnom zdanení ziskov telekomunikačného sektora. Maďarský premiér Viktor Orbán minulý týždeň oznámil, že vláda s platnosťou do decembra 2011 pozastaví v prospech štátu platby do súkromných dôchodkových fondov, do ktorých prichádza mesačne okolo 30 mld. maďarských forintov. Vláda tiež podľa neho ešte tento rok pripraví návrh zákona, ktorý má uľahčiť sporiteľom návrat do štátneho penzijného systému. Myšlienku zoštátnenia dôchodkových fondov ale Orbán v pondelok odmietol. Maďarsko zaviedlo sporivý dôchodkový pilier, ktorý dopĺňa štátny priebežný penzijný systém, v roku 1997.

Inšpekcia našla v kauze Malinová len administratívne chyby

19. októbra 2010 - (čtk)

Len administratívne chyby zistila inšpekcia ministerstva vnútra pri preverovaní postupu polície v prípade údajného napadnutia Hedvigy Žákovej Malinovej. Napísali to dnes Hospodárske noviny s odvolaním na ministerstvo. Advokát mladej ženy závery spochybnil, spokojnosť naopak netajil bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Žáková Malinová tvrdila, že ju v Nitre napadli dvaja nakrátko ostrihaní muži, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Polícia ju však obvinila, že si prepadnutie vymyslela. Prípad z roku 2006 vzbudil veľkú pozornosť, keďže sa odohral krátko po nástupe vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorej súčasťou bola aj SNS obviňovaná z nacionalizmu. Na inšpekciu sa po nástupe do funkcie obrátil nový minister Daniel Lipšic (KDH). „Išlo o administratívne nedostatky pri vedení vyšetrovacieho spisu,” citoval denník stanovisko ministerstva vnútra. Aké chyby policajti urobili, ministerstvo bližšie nespresnilo. O treste za pochybenia sa zrejme rozhodne na budúci týždeň, doplnili noviny. „Ak by rezortu skutočne záležalo na prešetrení kauzy, tak by vypočuli pani Žákovú. Ale ani ju, ani mňa nikto v tejto veci neoslovil,” reagoval pre HN advokát Žákovej Malinovej Roman Kvasnica. Tvrdil, že spis bol falšovaný a mohlo dôjsť aj k zneužitiu právomocí verejného činiteľa. „Ukázalo sa, že polícia postupovala správne. Administratívne chyby sa môžu udiať. Veď to znamená, že boli zle číslované stránky alebo zle vedená archivácia,” vyhlásil exminister Kaliňák, ktorý čelil pre kroky polície v tomto prípade kritike.

Trnka: V tak banálnej kauze ako Malinová sme spravili nadprácu

20. októbra 2010 - (sita)

Podľa generálneho prokurátora Dobroslava Trnku urobila prokuratúra v kauze Hedvigy Malinovej nadprácu. „Na takúto skutkovo banálnu kauzu tam bola urobená nadpráca. Sme obviňovaní, že sme detailisti,” uviedol na zasadnutí parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Trnka. Poslanec Peter Zajac (OKS), ktorý navrhol Trnku na výbor predvolať, s generálnym prokurátorom nesúhlasí a jeho odpovede považoval za neuspokojivé. Zajac sa Trnku pýtal, prečo generálna prokuratúra dala lekársky posudok vypracovať Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK), ktorá podľa zákona nemá na takýto úkon právnu subjektivitu. Trnka sa bránil tým, že prokuratúra postupovala v súlade s Trestným poriadkom a to, že lekárska fakulta nemá právnu subjektivitu, je len Zajacov „subjektívny názor”. „Zákon nie je názor,” oponoval prokurátorovi Zajac, ten povedal, že to berie na vedomie. Zajac pripomenul slová dekana LF UK Petra Labaša, ktorý po tom, čo mu prokuratúra znalecký posudok vrátila, pracuje na jeho dopracovaní. Labaš podľa Zajaca v médiách povedal, že neovláda zákon a bol by rád, keby mu bol posudok odobraný. Posudok, ktorý Labaš vypracováva, je podľa Zajaca „nekompetentný, mätúci a zavádzajúci”. Trnka však povedal, že prokuratúra počká na dopracovanie posudku a keď ho dostane, bude v prípade pokračovať v súlade s Trestným poriadkom. Prokurátor viackrát zopakoval, že spis má viac ako 4 500 strán a zopakoval, že keď Hedviga Žáková-Malinová pôjde na detektor lži, ktorý potvrdí jej tvrdenia, do troch dní zastaví jej stíhanie. „Ja som na ňom sedel, nedá sa oklamať,” uviedol generálny prokurátor. Trnka si myslí, že táto kauza je spolitizovaná a politickým stranám vyhovuje to, že sa otvára napríklad v čase pred komunálnymi voľbami alebo pred voľbou nového generálneho prokurátora. Zajac Trnkovi povedal, že po jeho nástupe očakával, že sa táto kauza posunie vpred. Poslanec povedal, že netreba zabúdať na to, že táto kauza má aj ľudský rozmer a Hedviga Źáková-Malinová je touto kauzou traumatizovaná a jej „ľudský osud nemôžeme hodiť cez palubu”. Predsedníčka výboru Anna Belousovová (SNS) na to Zajacovi povedala, že svojimi slovami dokázal, že stojí na strane Hedvigy Malinovej a vyvíja tým tlak na GP, od čoho sa ona dištancuje. Zajac oponoval, že keďže v tejto kauze ide o ľudské práva, výboru sa tento prípad týka. Podpredseda výboru Vladimír Jánoš (Smer) však to, že výbor o kauze v tomto čase hovorí, označil za perfektné PR. Prípad Hedvigy Malinovej vyšetruje prokuratúra už od roku 2006, keď Malinovú podľa jej slov napadli v Nitre cestou na skúšku, pretože telefonovala po maďarsky. Momentálne je Hedviga Žáková-Malinová stíhaná pre krivú výpoveď.

KDH sa nepridalo ku zvyšku koalície

pri rušení sankcii za maďarské občianstvo

20. októbra 2010 - (sita)

Tri strany vládnej koalície SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd predložili do parlamentu návrh novely zákona o štátnom občianstve. „Riešime to, čo nám zanechala Ficova vláda. Odstraňujeme negatívny dopad na občanov,“ povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Novelou chcú poslanci troch strán odstrániť finančné sankcie a stratu slovenského občianstva po nadobudnutí občianstva inej krajiny. Podľa Bugára KDH sa k iniciatíve nepridalo preto, že hľadá iné možnosti. Návrh novely zákona nešiel podľa Bugára cez vládu, ale cez poslancov, pretože by sa nestihli zákonné termíny na predloženie zákona. „Blíži sa účinnosť zákona, vybrali sme si takúto možnosť,“ poznamenal. Predloženie novely zákona privítala i mimoparlamentná strana SMK. Podľa jej predsedu Józsefa Berényiho je to pozitívny krok po tom, čo koalícia nemala dostatok odvahy rokovať o prijatí menšinového zákona a zmenách v jazykovom zákone. „Občianstvo Maďarskej republiky je pre občanov SR symbolický akt, ktorý neznamená žiadne nebezpečenstvo pre SR,“ uviedol Berényi s tým, že ak bude zákon o štátnom občianstve zmenený, má o maďarské občianstvo záujem aj on.

Trianon vstúpi do maďarských škôl

19. októbra 2010 - (ik - Pravda)

Výročie rozpadu Uhorska sa stane pamätným dňom v maďarských školách. Parlament v Budapešti rozhodol aj o financovaní školských výletov za trianonské hranice a o zriadení múzea Trianonu. Vláda premiéra Viktora Orbána sa tak vracia k národným témam, s ktorými na jar začala svoje úradovanie. Parlament, v ktorom má Orbánov Fidesz dvojtretinovú väčšinu, najskôr prijal zákon ponúkajúci dvojaké občianstvo krajanom žijúcim v susedných krajinách. Krátko potom vyhlásil štvrtý jún, výročie trianonskej mierovej dohody z roku 1920, za Deň národnej súdržnosti. A teraz prichádza na rad najmladšia generácia, ktorá má podľa predstáv Fideszu pestovať pamiatku niekdajšieho Veľkého Maďarska. Pamätný deň v maďarských školách rozhodne nemá byť len formalitou, tvrdí predseda parlamentného výboru pre školstvo Zoltán Pokorni. „Cieľom je, aby sa deti nie iba na hodinách dejepisu stretávali s tým, ako svetová politika pred deväťdesiatimi rokmi roztrhla vtedajšie Maďarsko a zmietla pod cudziu zvrchovanosť veľa miliónov ľudí, ale aby získali osobnú skúsenosť z toho, ako sa Maďarom žije v menšine, aké sú ich všedné dni v zahraničí,” vysvetlil vo pondelňajšom vydaní denníka Magyar Nemzet Pokorni. Predkladateľ návrhu, ktorý bol v predchádzajúcom Orbánovom kabinete ministrom školstva, ráta s tým, že štát bude od budúcej jari vysielať na školské výlety do Maďarmi obývaných oblastí v susedných krajinách ročne až stotisíc žiakov a študentov. Exkurzie za krajanmi sa budú spúšťať postupne. V prvých dvoch rokoch sa budú štátne príspevky prideľovať cez výberové konania. Od roku 2013 však na ne budú mať automaticky nárok všetky školy. Z celkového počtu 1,2 milióna žiakov a študentov vo veku od 10 do 18 rokov má postupne každý dostať možnosť zúčastniť sa na sponzorovanej ceste. Pre verejné financie, ktoré sa Orbánova vláda zaviazala ozdraviť, to bude neľahké bremeno. Pokorni odhaduje, že ročne môže ísť o 7,5 až 15 miliónov eur podľa toho, či štát bude výletníkom hradiť iba dopravu, alebo aj ubytovanie. Školské výlety za krajanmi tvoria iba jeden z troch bodov uznesenia parlamentu. Druhým bodom je zavedenie trianonského pamätného dňa v školách. Popri pamätných dňoch na obete holokaustu i komunistickej diktatúry a na popravených veliteľov protihabsburského povstania to už bude v maďarských školách štvrtý tematický vyučovací deň. Tretím bodom uznesenia parlament rozhodol o zriadení Domu maďarstva, čo má byť podľa vzoru budapeštianskeho Domu teroru, pripomínajúceho hrôzy fašistickej a komunistickej krutovlády, akési múzeum Trianonu. Táto inštitúcia má navyše pomáhať pedagógom pripravovať program výučby na výročie Trianonu i organizovať školské zájazdy do susedných krajín. Kým krajne pravicový Jobbik uznesenie jednoznačne podporil s jedinou pripomienkou, že mu Fidesz jeho návrh ukradol, socialisti mali vážnejšie výhrady. Najsilnejšia opozičná strana žiadala, aby štát dotoval školské výlety nielen na pamätné miesta maďarského národa v cudzine, ale aj doma. „Bude nás tešiť, ak sa čo najviac žiakov dostane do maďarských miest a dedín v zahraničí,” uviedla bývalá šéfka socialistov Ildikó Lendvaiová pre portál mszp.hu. „Nechápeme však, prečo iba tá trieda môže dostať peniaze na cestu, ktorá sa vyberie do Sedmohradska či na Slovensko, a nie aj tá, ktorá chce navštíviť egerský či budínsky hrad... Vari dedičstvo národnej minulosti sa nachádza iba za hranicami krajiny a aj národ je len tam?” pýta sa poslankyňa.

Maďarsko - Na školách bude pamätný deň Trianonu

18. októbra 2010 - (tasr)

Výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude na maďarských školách pamätným dňom. Rozhodli o tom dnes v Budapešti poslanci maďarského parlamentu. Za návrh zaviesť pamätný deň Trianonu, ktorý by bol Dňom národnej spolupatričnosti, hlasovalo 309 poslancov, 41 bolo proti. Súčasťou návrhu bolo poverenie maďarskej vlády, aby vytvorila podmienky na štátne financovanie výletov žiakov škôl do oblastí, kde žijú zahraniční Maďari. Podľa plánov by ročne cestovalo do susedných krajín 100.000 žiakov základných a stredných škôl, aby sa tam stretli so svojimi maďarskými rovesníkmi. Proti návrhu hlasovali iba poslanci opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Poslanec za Fidesz Zoltán Pokorni pri zdôvodnení návrhu povedal, že pamätný deň zapadá do systému školských pamätných dní, v rámci ktorých si pripomínajú žiaci pamiatku popravených generálov uhorskej revolúcie v roku 1848 - aradských mučeníkov, obete holokaustu a obete komunizmu. Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Trianonsk%C3%A1_mierov%C3%A1_zmluva

http://www.historiarevue.sk/hr01-01/trianon.htm

http://www.aktuality.sk/clanok/165044/komentar-trianon-vydrzane-hranice-a-vydrzane-prava

http://www.aktuality.sk/clanok/164765/gasparovic-trianon-je-historickym-pilierom-budovania-samostatnej-sr

http://www.aktuality.sk/clanok/165758/madarsko-revizia-trianonu-je-nezmysel-vyhlasil-minister-zahranicia

Stokilová bomba v Budapešti. Evakuujú šesť budov

19. októbra 2010 - (tasr)

Šesť budov vrátane materskej školy a jaslí v utorok v maďarskom hlavnom meste Budapešť začnú evakuovať po tom, čo v oblasti objavili nevybuchnutú bombu z druhej svetovej vojny. Takmer stokilovú bombu našli po ohlásení armádni pyrotechnici, ktorí ju v priebehu dnešného dňa zneškodnia. Podľa pondelkového vyhlásenia maďarského ministerstva obrany sa za evakuovanými budovami nachádza aj materská škola a jasle. Evakuácia by sa podľa plánu mala začať o 9:00h, pričom pyrotechnici môžu so zneškodňovaním začať už o hodinu neskôr. Polícia o detailoch evakuácie informovala obyvateľov dotknutých budov už v pondelok večer.

V Maďarsku schválili zavedenie „krízovej dane“ pre tri sektory

18. októbra 2010 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu dnes v neskorých večerných hodinách prijali návrh na zavedenie dočasnej krízovej dane pre sektory energetiky, telekomunikácií a maloobchodu. Návrh podporilo 294 poslancov, proti bolo 44 a 12 sa zdržalo hlasovania. Proti hlasovali poslanci Maďarskej socialistickej strany (MSZP), frakcia strany Politika môže byť iná (LMP) sa hlasovania zdržala. Parlament rozhodol aj o tom, že požiada prezidenta o urýchlené zverejnenie tohto zákona. Maďarský premiér Viktor Orbán minulú stredu avizoval, že vláda po bankovej dani zavádza nový druh krízovej dane, ktorá bude platiť pre obdobie nadchádzajúcich troch rokov. V zmysle zákona, ktorý predložili poslanci za vládny Maďarský občiansky zväz - Fidesz János Lázár a Antal Rogán, sektor telekomunikácií ročne zaplatí 61 miliárd forintov (222,7 milióna eur), energetický sektor 70 miliárd forintov (255,6 milióna eur) a obchodné reťazce 30 miliárd forintov (109,5 milióna eur). Daň by mala na budúci rok spomaliť rast maďarského hospodárstva podľa odhadov o 0,1 percento.

Slovensko-maďarské prepojenie plynovodov

18. októbra 2010 - (webnoviny)

Spoločnosti Eustream a FGSZ s potešením vyhlasujú opätovné spustenie záväznej fázy procesu Open Season pre plánované prepojenie slovenského a maďarského plynovodu. Druhá etapa záväznej fázy Open Season je pokračovaním procesu, ktorý sa začal v prvej polovici roka 2010. Po prvom vyhodnotení predložených záväzných požiadaviek a vzájomných konzultáciách boli podmienky projektu zmenené v niekoľkých aspektoch tak, aby sa priblížili očakávaniam trhu a umožnili úspešnú implementáciu projektu. Záujemcovia o kapacity v novom plynovode môžu využiť nové podmienky pre finančné garancie a väčšiu flexibilitu pri definovaní záväzného obdobia pre svoje objednávky. Spustenie plynovodného prepojenia do prevádzky sa očakáva začiatkom roka 2014. Druhé kolo záväznej fázy Open Season je otvorené pre záujemcov zaregistrovaných v nezáväznej fáze a v prvej etape záväznej fázy, ako aj pre všetky spoločnosti, ktoré majú záujem o prepravu cez nové slovensko-maďarské plynovodné prepojenie. Účastníci môžu predkladať svoje záväzné požiadavky od 15. októbra do 8. decembra. Eustream a FGSZ vyhodnotia záujem trhu a výsledky druhého kola záväznej fázy Open Season zverejnia koncom decembra 2010. (Viac informácií na www.eustream.sk a www.fgsz.hu.) Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom bolo podpísané spoločnosťami Eustream a FGSZ v júni 2009. Plánovaný plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov. Bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Dodatočná cezhraničná kapacita prispeje k zvýšeniu likvidity trhu s plynom a k zvýšeniu bezpečnosti dodávok plynu do stredoeurópskeho regiónu. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco, South Stream alebo terminál na kvapalný zemný plyn (LNG) v Chorvátsku. Projekt plynovodného prepojenia Slovenska a Maďarska bude čiastočne financovaný z Európskeho energetického programu pre oživenie (EEPR).

Chmel: V zákone o jazyku menšín budú sankcie

18. októbra 2010 - (sita)

Novela zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorú plánuje Úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny do Vianoc predložiť do parlamentu, zavádza rovnaké sankcie, aké sú v zákone o štátnom jazyku. Na dnešnej tlačovej besede o tom informoval podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel. „Pôjde o rub a líce tej istej agendy, rátame s tým, že v zákone budú sankcie, rovnako ako sú dnes v novele zákona o štátnom jazyku,” uviedol vicepremiér. Zámer zaviesť sankcie však podľa Chmela spočíva v tom, že zákon o štátnom jazyku musí byť so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín kompatibilný. „Keď majú byť tie dva zákony kompatibilné, jednoducho to tam musí byť,” dodal Chmel. Dôvodom zavádzania sankcií je však podľa neho aj to, že jazyky národnostných menšín si v niektorých prípadoch vyžadujú ešte vyššiu ochranu ako štátny jazyk. Novelu jazykového zákona, ktorá dáva ministerstvu kultúry možnosť udeľovať vo výnimočných prípadoch sankcie, označil Chmel za kompromis. Existencia sankcií v tomto zákone však podľa neho vyvoláva „znova negatívnu rezonanciu u príslušníkov národnostných menšín”. Vyriešiť tento problém sa podľa vicepremiéra nepodarilo preto, lebo koalícia v niektorých ideologických otázkach nehľadá stanovisko, ktoré by ju zbližovalo. Podľa Chmela sa to ukázalo aj na vlasteneckom zákone, ktorý by chceli zrušiť, „ak nie zrušiť, aspoň zásadným spôsobom novelizovať”.

M. Poliačik: Deti maďarskej menšiny

by sa mali slovenčinu učiť ako cudzí jazyk

19. októbra 2010 - (tasr)

Deti maďarskej národnosti by sa mali učiť slovenčinu na Slovensku ako cudzí jazyk. Podľa poslanca Národnej rady SR Martina Poliačika (SaS) by sa tak štátny jazyk totiž naučili lepšie. „Ono by to nakoniec bolo veci prospešné, keby sa deti maďarskej národnosti učili slovenčinu na školách ako cudzí jazyk. Tu nehovoríme o tom, že by sme slovenčinu zaradili do kategórie vedľajších alebo druhoradých jazykov. Hovorím o technike vyučovania jazyka. Pre maďarské dieťa je slovenčina cudzí jazyk, preto by sme ich mali učiť slovenčinu ako cudzí jazyk. To znamená, rovnakými postupmi, didaktickými a metodickými, akými učíme angličtinu, francúzštinu... Takto sa im otvára cesta, ako sa slovenčinu naučiť lepšie,” povedal Poliačik. Reagoval tak na vystúpenie predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja, ktorý sa k štátnemu jazyku vyjadroval v rámci rozpravy k návrhu novely jazykového zákona. Rafaj v tejto súvislosti pripomenul aj nedávnu minulosť, keď maďarský exprezident László Sólyom vyhlásil, že štátny jazyk by sa mal učiť na Slovensku iba ako cudzí jazyk. Podľa Rafaja je právna norma, ktorú navrhuje minister kultúry Daniel Krajcer (SaS), objednávkou strany Most-Híd. „To nie je normálne, čo sa tu deje. Myslel som, že Most-Híd sa trošku umravní, ale vyzerá to tak, že toto smeruje na hĺbkové deštrukčné ničenia,” poznamenal. Dodal, že pre národniarov je navrhovaná novela neprijateľná a navrhol vrátiť ju na dopracovanie. Šéf poslaneckého klubu národniarov kritizoval, že minister kultúry chce novelu prijať veľmi rýchlo. „Chcete ju schváliť de facto v skrátenom legislatívnom konaní. Je ohrozený život? Aký máte na to dôvod?” spýtal sa Rafaj, podľa ktorého sa štát novelou vzdáva akejkoľvek ochrany a kultivovania štátneho jazyka.

Krajcer: Nový jazykový zákon nás posilní aj voči Maďarsku

20. októbra 2010 - (tasr)

Novela jazykového zákona posilní medzinárodné postavenie Slovenska, a to aj vo vzťahu k Maďarskej republike. Vyhlásil dnes na pôde parlamentu predkladateľ návrhu právnej úpravy minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Jednoznačne teda odmieta tvrdenia svojho predchodcu v rezorte Mareka Maďariča (Smer-SD), že novela ohrozuje medzinárodné postavenie SR. „Opak je pravdou,” zdôraznil. Svoju právna úprava považuje za dobrú. „Odstraňuje nezmyselné reštrikcie voči menšinám a chráni štátny jazyk. Sankcie, ktoré sú zachované, sú iba krajný prostriedok vymožiteľnosti zákona v dvoch konkrétnych oblastiach,” pripomenul. Možnosť sankcionovania sa bude podľa neho týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR. Krajcer je tiež presvedčený, že novela intenzívnejšie prepája zákon o štátnom jazyku so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín. Tvrdí, že novela teda chráni aj jazyk národnostných menšín. Kvalitu predloženej normy podľa neho dokazuje aj to, kto ju kritizuje. „Na jednej strane radikálne maďarské kruhy, SMK, na strane druhej strany Smer-SD a SNS. Toto je tá najlepšia doložka kvality predloženého zákona,” zdôraznil. „My nie sme kritici. My len chceme, aby bol zákon uplatňovaný a aby každý občan dostal informácie v štátnom jazyku a boli dodržiavané ľudské práva,” reagoval poslanec Národnej rady SR Ján Senko (Smer-SD). Minister kultúry vo svojom záverečnom vystúpení pred hlasovaním o jeho iniciatíve avizoval, že k posilneniu zahraničnopolitického postavenia SR pomôže nielen novela jazykového zákona, ale aj pripravované opatrenia voči maďarskému zákonu o dvojakom občianstve. „Prijmeme opatrenia, ktoré zabránia uplatňovaniu maďarského zákona na území SR,” vyhlásil. Rozsiahle diskusie o novele jazykového zákona považuje za politickú agendu pred voľbami. „S maďarskou kartou sa hralo pred tohtoročnými parlamentnými voľbami a hrá sa aj teraz. Veď idú komunálne,” uzavrel.

Jazykový zákon slúži podľa Krajcera ako politická téma

20. októbra 2010 - (sita)

Ako politická téma slúži podľa ministra kultúry Daniela Krajcera jazykový zákon, ktorý jeho rezort novelizoval a v súčasnosti o ňom rokuje národná rada. „Povedzme si otvorene, zákon o štátnom jazyku, najmä jeho novelizácia v roku 2009, vyvolala veľké vášne a emócie,“ uviedol v parlamente v záverečnej reči k návrhu. Ako podotkol, s maďarskou kartou sa veselo hralo pred júnovými parlamentnými voľbami a hrá sa ňou aj teraz. „Veď blížia sa komunálne voľby,“ poukázal. Krajcer zdôraznil, že jazyková novela nie je navrhovaná pre politické strany, pre Budapešť ani pre Benátsku komisiu, čo tvrdia kritici z radov opozície. Kritika novely zo strany SMK, Smeru-SD a SNS je podľa ministra „tá najlepšia doložka kvality predloženého zákona.“ Novela podľa ministra kultúry v plnom rozsahu rešpektuje programové vyhlásenie vlády a sankcie nie sú nástrojom represie, ale slúžia ako krajná možnosť vymožiteľnosti zákona. Pripomenul, že zostávajú iba v dvoch oblastiach, a to pri informáciách verejnej správy určených verejnosti a informáciách týkajúcich sa bezpečnosti, zdravia, života a majetku občanov. „Neviem, kto by proti tomu mohol namietať,“ poznamenal. Krajcer reagoval aj na tvrdú kritiku predloženej novely koaličnou poslankyňou Editou Pfundtner z poslaneckého klubu Most-Híd, ktorá ju označila za čierny bod súčasnej koalície a avizovala predloženie pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní. „Som gentleman a preto tolerujem dámam aj niektoré emócie, aj keď sú na úkor politickej korektnosti,“ adresoval jej Krajcer.

Marek Maďarič: Novela jazykového zákona nič nerieši

19. októbra 2010 - (sita)

Novela jazykového zákona je vecne neodôvodnená, obsahovo chybná a politicky škodlivá. V rozprave k norme, o ktorej plénum rokuje v prvom čítaní, to vyhlásil exminister kultúry a poslanec za Smer-SD Marek Maďarič. Podľa neho novela nič nerieši, pravým dôvodom sú úzko politické záujmy strany Most-Híd a navonok napĺňa ilúziu, že zlepšuje vzťahy s Maďarskom. „Maďarsko to neocení,“ zdôraznil. Maďarič je presvedčený, že novela zákona viacerými zmenami významne zníži vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku. Vláda Ivety Radičovej podráža nohy Slovenskej republike a oslabuje jeho pozíciu, zdôraznil. „Dúfam, že niektorí z vládnej koalície sa zamyslíte nad tým, čo som povedal a niektorí sa snáď aj zahanbíte,“ dodal. „Tento zákon nesmeruje k tomu, aby sme nadŕžali blbcom z druhej strany, tento zákon nie je ani kvôli tomu, aby blbci na našej strane mohli vyťahovať maďarskú kartu, tento zákon je tu iba kvôli tomu, aby sme konečne upravili pravidlá a aby rovnováha medzi obranou štátneho jazyka a možnosťami menšín používať ten svoj bola nastolená a aby rozumné slovo prevládlo nad nacionalistickými a nič nehovoriacimi drístami,“ uviedol vo faktickej poznámke k Maďaričovmu vystúpeniu Martin Poliačik zo SaS. Podľa Ondreja Dostála z poslaneckého klubu strany Most-Híd „táto novela nie je niečo, čo by dostávala Budapešť od vlády Ivety Radičovej, ale dostávajú to všetci občania Slovenskej republiky.“ Novelou zákona o štátnom jazyku rezort kultúry zmierňuje ustanovenia normy schválenej bývalým kabinetom.

Maďarič: Novela jazykového zákona je politicky škodlivá

19. októbra 2010 - (tasr)

Novela jazykového zákona z dielne ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) je podľa jeho predchodcu Mareka Maďariča (Smer-SD) obsahovo chybná a politicky škodlivá. „Dôvodom tejto novely nie je ani ochrana štátneho jazyka, ani lepšia vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku, dokonca ani odstránenie údajného strachu alebo reštrikcií voči občanom. Skutočnými dôvodmi sú úzkostranícke záujmy strany Most-Híd v súboji o voliča s mimoparlamentnou SMK a ilúzia, že takýmto bezdôvodným splnením požiadaviek Budapešti sa reálne zlepšia slovensko-maďarské vzťahy,” vyhlásil Maďarič v dnešnej rozprave k vládnemu návrhu. Zároveň odmietol, že by zákon v súčasnej podobe vyvolával strach u menšinového obyvateľstva. „Neviem o tom, že by sa dnes občania báli,” poznamenal a pripustil, že v čase prijímania zákona mohli vznikať obavy. „Ale nie zo zákona, ale z klamstiev, ktoré sa tvrdili, najmä od maďarských politikov, ktorí hovorili napríklad o tom, že budú zakázané omše v maďarčine, že budú pokutovaní obyčajní ľudia a podobne,” vysvetlil Maďarič, podľa ktorého však prax ukázala, že strach bol neopodstatnený a ukazuje sa ako dobrý. Maďarič je zároveň presvedčený, že vláda vychádza navrhovanou právnou normou v ústrety Budapešti. „To, čo Maďarsko nedosiahlo v minulosti mohutnou kampaňou, dostáva od vlády Ivety Radičovej na tácke,” vyhlásil s tým, že kabinet podráža novelou nohy Slovensku. „Zákon je zlý a treba ho zmeniť. To nie je žiadne podrážanie nôh Slovensku,” reagoval na jeho vystúpenie poslanec OKS za Most-Híd Ondrej Dostál, ktorý je presvedčený, že zákon v súčasnej podobe zasahoval do práv občanov. „Múdro zmýšľajúci človek by sa nemal nikdy obracať proti Maďarom, Rómom, čiernym a podobne, ale vždy by sa mal otáčať smerom k blbcom, lebo tam to treba naprávať,” doplnil poslanec SaS Martin Poliačik. Zdôraznil, že nevyhnutné je zlepšovať vzťahy s Maďarskom, pretože je rovnako ako Slovensko súčasťou V4 a vzájomná spolupráca je dôležitá.

E. Pfundtnerová: Novela jazykového zákona je čiernym bodom koalície

19. októbra 2010 - (tasr)

Diskusia o novele zákona o štátnom jazyku zamestnávala dnes poslancov v závere piateho rokovacieho dňa 7. schôdze NR SR. Úprava ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády a je čiernym bodom koalície. Vyhlásila to dnes na pôde parlamentu podpredsedníčka Mosta-Híd Edita Pfundtnerová. Tvrdí, že hoci má voči právnej norme výhrady a nie je s ňou stotožnená pre sankcie, ktoré v nej zostali v oklieštenej podobe, nezostáva jej nič iné, ako za ňu hlasovať. „Inak zostane v platnosti ešte horší zákon, Ficov,” zdôvodnila. Podľa Pfundtnerovej novela nie je v poriadku, ale je to jediné, na čom sa dokázala koalícia zhodnúť. „A to svedčí o našej malosti a smutnosti,” poznamenala s tým, že najlepšie by bolo zrušiť celý zákon, na čo ale nie je politická vôľa. „Celá filozofia zákona o štátnom jazyku je postavená na hlavu. Zrodila sa s úmyslom pôsobiť predovšetkým proti jednej komunite, aby pod rúškom ochrany štátneho jazyka umožňovala prenasledovanie tých, ktorí používajú svoj materinský jazyk,” vyhlásila poslankyňa. Ján Senko (Smer-SD) označil jej prejav za zbytočne „tvrdý”. Domnieva sa, že sa nezamerala na obsah zákona, ktorého cieľom je, aby každý občan SR mohol dostať informáciu v štátnom jazyku. „Jeho úlohou nie je ochrana štátneho jazyka či obmedzovanie používania cudzích,” upozornil. Jeho kolega z poslaneckého klubu Juraj Blanár si myslí, že išlo o politické vystúpenie a šírenie strachu medzi ľuďmi v zmysle hesla „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou”. Zákonodarný zbor neukončil rozpravu o tomto bode programu. Podpredseda parlamentu Robert Fico (Smer-SD) prerušil rokovanie do stredy 20. októbra do 9.00 h. Na úvod by mal vystúpiť poslanec Miroslav Čaplovič (Smer-SD).

SMK kritizuje, že v školstve sa neriešili učebnice, ani zákon o symboloch

19. októbra 2010 - (tasr)

Mimoparlamentná strana SMK kritizuje, že vláda počas prvých 100 dní vládnutia nevyriešila problém s učebnicami a vo vysokom školstve je len „hrobové ticho”. Sklamaním pre SMK je aj to, že minister školstva Eugen Jurzyca neinicioval ani zmenu zákona o štátnych symboloch. „Ak by pán Jurzyca nepresadzoval zavedenie povinného vyučovania anglického jazyka, ktoré v parlamente vyvoláva búrlivé diskusie, a keby návrh štátneho rozpočtu na budúci rok nebol voči pedagógom taký prajný, nemohli by sme spomenúť veľa pozitív,” uviedol v stanovisku pre TASR László Szigeti, podpredseda SMK pre školstvo a kultúru. Podľa neho sa nerieši ani nedostatok učebníc s vyučovacím jazykom maďarským. „Zmena zákona o výchove a vzdelávaní otvorená parlamentom, bohužiaľ, neobsahuje zmeny spojené s liberalizáciou trhu učebníc.” Vo vysokom školstve podľa Szigetiho počuť len o práci Akreditačnej komisie. „Ako riešenie ďalšieho dôležitého problému by zmena zákona mohla regulovať spôsob zapisovania dokumentácie na národnostných školách, čo sa stalo aktuálnym zmenou zákona o štátnom jazyku,” pripomenul Szigeti. Podľa sľubov vládneho programu by sa podľa SMK mali riešiť aj v oblasti školstva deformácie spôsobené predchádzajúcou garnitúrou. „Možno sem zaradiť napr. zmenu predchádzajúcej vlády v oblasti zloženia školských rád, ktorá obmedzuje samosprávny charakter týchto zborov,” vysvetlil Szigeti.

NR SR: Angličtina v školách by mala byť od septembra 2011 povinná

19. októbra 2010 - (tasr)

Angličtina by mala byť pre žiakov základných škôl od septembra 2011 povinná. Vyplýva to z návrhu novely školského zákona z dielne ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS), ktorú dnes poslanci posunuli do druhého čítania. Táto povinnosť by sa mala týkať tretiakov. Podľa návrhu by tiež žiaci základných a stredných škôl nemali dostať polročné vysvedčenia. Plnoletý žiak alebo rodičia by mohli školu požiadať už len o výpis, ktorý však nebude verejnou listinou. Vysvedčenia by mali žiaci držať v rukách až na konci školského roka, v posledný deň vyučovania. Návrh rieši aj termíny školských prázdnin. Ministerstvo by ich malo po novom zverejniť na tri školské roky dopredu na svojej internetovej stránke. Urobiť by tak malo do 31. mája príslušného kalendárneho roka. Ako ďalej vyplýva z materiálu, ministerstvo má poskytnúť školám zdarma schválené učebnice, texty a pracovné zošity vrátane ich prepisov do Braillovho písma.

Poslanci: Školy štátne symboly nemusia mať

20. októbra 2010 - (Igor Stupňan - Pravda)

Vlastenectvo v školách v podobe, akú presadila minulá vláda, chcú koaliční poslanci zrušiť. Štátne symboly v triedach navrhujú zvesiť. Kresťanskí demokrati však majú k tomuto návrhu rezervovaný postoj a nepodpísali sa podeň. Súčasné koaličné strany pred voľbami kritizovali nanucovanie vlastenectva prostredníctvom zákona. Hovorili, že je to vec citu. Keď však po voľbách vytvorili vládu, úlohu kritizované štátne symboly odstrániť zo školských tried si do programu nedali. Premiérka Iveta Radičová len odporučila, aby sami žiaci vypracovali štátne symboly. „Deti vedia vyrábať krásne veci, takže nevidím dôvod, aby tieto dôležité symboly na hodinách výtvarnej výchovy nevytvárali,” vravela. Fakt, že so zmenou napokon prišli namiesto vlády poslanci koalície, vníma jeden z predkladateľov novely zákona o štátnych symboloch Ondrej Dostál z OKS ako vážny problém. Podľa neho sa koaličné strany teraz správajú trochu inak, ako keď boli v opozícii. „Do zmeny vecí, ktoré tvrdo kritizovali, sa už nehrnú.” Týka sa to aj jazykového či tlačového zákona alebo vianočných dôchodkov. Poslanci KDH zhodne hovoria, že nemajú problém s obsahom novely zákona o štátnych symboloch, ale so spôsobom predkladania koaličných návrhov. „Nebudem podporovať návrhy, ktoré dávajú koaliční poslanci bez dohody Koaličnej rady. To je základ preto, aby táto koalícia neskončila. Nie s obsahom, ale spôsobom predloženia mám problém,” povedal poslanec KDH Peter Muránsky. Podobne sa vyjadril aj ďalší poslanec KDH Pavol Abrhan. Dostál považuje za rozhodujúce hlasovanie poslancov o novele a nie to, že pod návrhom chýbajú podpisy poslancov KDH. Podotkol, že návrh pred mesiacom zaslali predsedom poslaneckých klubov. Podľa neho bol teda priestor na diskusiu a kto chcel, mohol to dať aj na rokovanie Koaličnej rady. V spôsobe teda problém nevidí, keďže návrh nepredložili zo dňa na deň. Opozícia návrh kritizuje. Exminister školstva Ján Mikolaj z SNS považuje novelu za „nehoráznosť” a „politickú demagógiu”. Domnieva sa, že návrh nezíska podporu ani v celej koalícii. Podľa predsedu Smeru Marka Maďariča zákon prijatý za Ficovej vlády podnecuje vlastenectvo rozumným spôsobom. „Nerozumiem, čo môže prekážať poslancom OKS na takomto zákone, ktorý nespôsobuje žiadne problémy,” hovorí. Fakt, že pod návrhom vládnych poslancov chýbajú podpisy poslancov KDH, ho upevňuje vo viere, že niektorí kresťanskí demokrati návrh napokon nepodporia. „Vieme, že KDH je v otázkach národných zvláštna strana. Sú tam aj ľudia, ktorí majú pozitívny vzťah k vlastenectvu a na druhej strane sú súčasťou koalície, kde sú aj poslanci OKS, ktorým zrejme všetko slovenské prekáža,” povedal Maďarič. Parlament tento rok najskôr prijal vlastenecký zákon z dielne SNS. Po protestoch verejnosti však prezident zákon vrátil a parlament ho už opätovne neschválil. Prijal miernejšiu verziu v podobe novely zákona o štátnych symboloch. Zaviedla sa ňou povinnosť umiestniť v každej škole a v rokovacích miestnostiach samospráv štátnu zástavu, text štátnej hymny a preambulu ústavy. V každej triede v školách musí byť grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly ústavy. Zákon stanovil povinnosť zaradiť výchovu k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom do štátneho vzdelávacieho programu škôl. Dostál povedal, že je za čo najslobodnejšie prostredie pre školy. „Budú si môcť samy rozhodnúť, či tam symboly nechajú, alebo ich dajú preč,” poznamenal.

Podali novelu, ktorou chcú zvesiť symboly z tried

18. októbra 2010 - (sita / topky.sk)

Šiesti poslanci z troch koaličných poslaneckých klubov chcú zmeniť zákon o štátnych symboloch, ktorý prijala minulá vláda ako mäkšiu verziu kontroverzného vlasteneckého zákona z dielne SNS. Dnes novelu priniesol jeden z nich, poslanec Ondrej Dostál, do parlamentnej podateľne. „Ide o reakciu na vlastenecký zákon, ktorý krátko pred voľbami prijal parlament. Táto vec mala byť riešená už dávno,“ vysvetlil Dostál. Novela zákona o štátnych symboloch má za cieľ vypustiť zo zákona ustanovenia o povinnej výchove k vlastenectvu v štátnych vzdelávacích programoch ako aj symboly v triedach. „Chceme, aby o tom bola diskusia a aby to nebolo len tak potichu zmetené pod koberec. Bola to jedna z vecí, ktorú opozícia dosť ostro kritizovala v minulom volebnom období, vtedy, keď to bolo prijímané, bolo všetkým jasné, že je to predvolebná agenda SNS a Smeru a dnes sa nikto nemá k tomu, aby ten zákon zmenil,“ prízvukoval poslanec. „Nemáme nič proti výchove k vlastenectvu, ale nemyslíme si, že toto má byť riešené v zákone o štátnych symboloch,“ vysvetlil Dostál s tým, že vzdelávacie programy ukotvuje školský zákon. Podotkol, že v školskom zákone je aj ustanovenie, ktoré do programov premieta podobné ciele ako zákon o štátnych symboloch. „Táto vec je normálne systémovo ošetrená v existujúcom školskom zákone,“ dodal. Poslanci navrhujú aj to, aby už v každej triede a zasadacej miestnosti samospráv nemuselo visieť grafické znázornenie školskej zástavy, text štátnej hymny a preambuly Ústavy SR. „Toto považujeme nie za prejav vlastenectva, ale za dehonestáciu vlastenectva, pretože všeobecne je to vnímané ako nanucovanie vlastenectva,“ tvrdí Dostál. V každej škole však aj po schválení tohto návrhu zostane zástava, text hymny aj preambuly. Podľa Dostála poslanci nemajú nič proti tomu, aby tieto symboly v každej škole boli, no ak sú v každej triede, „pôsobí to umelo“. Zmeny OKS avizovalo už 21. septembra. Vtedy vysvetlili, že hranie hymny na začiatku a konci školského roka v návrhu ponechali. Novelu predkladá skupina poslancov z troch strán vládnej koalície - Miroslav Beblavý za SDKÚ-DS, Jozef Viskupič za Obyčajných ľudí, ktorí sú členmi poslaneckého klubu SaS, a Dostál spolu s Petrom Osuským, Františkom Šebejom a Petrom Zajacom za OKS, ktorí patria pod poslanecký klub strany Most-Híd. „Nemáme zatiaľ prisľúbenú podporu celých klubov,“ pripustil Dostál. Podľa jeho slov oslovili aj KDH, no tí nemali záujem podpísať sa pod túto novelu. Zároveň sa podľa Dostála pri hlasovaní uvidí, či majú poslanci za OKS podporu Mosta. Štátne školy musia od 1. septembra povinne umiestniť na vhodnom mieste štátnu zástavu, text štátnej hymny a preambulu Ústavy SR. V miestnostiach, v ktorých sa vyučuje, má byť grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly ústavy. Zakotvila to novela zákona o štátnych symboloch, ktorá 1. septembra nadobudla účinnosť. Ustanovenia týkajúce sa výzdoby v školách sú okrem každodenného hrania hymny Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom jediné body, čo sa zachovali v približne pôvodnom rozsahu z kontroverzného zákona na podporu vlastenectva, ktorý do národnej rady predložili v predchádzajúcom volebnom období poslanci za SNS. Vlastenecký zákon, ktorý prezident Ivan Gašparovič vrátil na opätovné prerokovanie parlamentu, plénum neschválilo. Čiastočne ho nahradila práve novela o štátnych symboloch z dielne Smeru, Dostál ju nazval „mäkšou verziou“.

Bukurešť podporuje zákon o dvojakom občianstve

18. októbra 2010 - (sita / afp)

Rumunsko podporuje maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý vyvolal ostré spory medzi Maďarskom a Slovenskom. „Nemáme žiadne námietky voči tomu, že maďarská vláda a parlament prijali zákon, ktorý uľahčuje Maďarom žijúcim za hranicami získanie maďarského občianstva,” vyhlásil dnes na spoločnej tlačovej konferencii s maďarskou hlavou štátu Pálom Schmittom rumunský prezident Traian. Zákon o dvojakom občianstve, ktorý maďarský parlament prijal v máji, sa týka asi 3,5 milióna Maďarov žijúcich predovšetkým v Rumunsku a na Slovensku, ale aj v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a na Ukrajine. Basescu pripomenul, že podobný zákon má už dlhšie aj jeho krajina. „My sme spravili to isté už niekoľko rokov dozadu. Som presvedčený, že je povinnosťou štátu, aby príslušníkom svojho etnika žijúcim v zahraničí umožnil získať štátne občianstvo materskej krajiny,” tvrdí Basescu.

Dzurinda: Po schválení novely môžeme

žiadať Maďarsko, aby opravilo svoju chybu

21. októbra 2010 - (tasr)

Ministerstvo zahraničných vecí pripravilo novelu zákona o štátnom občianstve, ktorú do Národnej rady predložila skupina poslancov. K tomuto kroku sa pristúpilo preto, aby mohla byť prerokovaná už na novembrovej schôdzi parlamentu. „Nemusel som to urobiť. Je to kompetencia iného rezortu, ale nesmierne nám záleží na tom, aby sme mali čistý stôl, aby sme mohli potom žiadať Budapešť, aby opravila svoju chybu, lebo tam je prapôvodný začiatok nedorozumenia,” ozrejmil na dnešnej tlačovej konferencii minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Novela by mala byť účinná od januára budúceho roka. Dzurinda verí, že táto zákonná norma v pléne prejde, čím sa slovensko-maďarské vzťahy usporiadajú tak, aby sa obe krajiny sústredili na ďalší rozvoj spolupráce. Súčasne platnú novelu schválil slovenský parlament 26. mája ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Rozšírila tak prípady straty štátneho občianstva SR. Na jej základe občania SR, ktorí dobrovoľne požiadajú o občianstvo iného štátu, automaticky prídu o slovenské. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. Maďarský parlament schválil zákon, ktorý sa týka zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom tiež 26. mája napriek ostrým protestom SR. Po novom bude možné stratiť slovenské občianstvo iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Zároveň ho získajú naspäť žiadatelia, ktorí ho stratili od 17. júla do konca tohto roka, na základe novely pripravenej kabinetom Roberta Fica. Takéto osoby budú súčasne oslobodené od zaplatenia správneho poplatku súvisiaceho s týmto úkonom. Po schválení tejto zmeny nebude Slovensko uznávať účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu slovenským občanom, ak bude udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva, týkajúcimi sa občianstva.

Slota: Maďari chystajú podvratné akcie voči slovenskej štátnosti

21. októbra 2010 - (sita)

Maďari stále a permanentne chystajú podvratné akcie voči slovenskej štátnosti, upozornil dnes predseda SNS Ján Slota na brífingu. Lídra národniarov zaráža, že maďarský parlament v uplynulých dňoch schválil výročie Trianonskej mierovej zmluvy ako pamätný deň, ktorí si majú pripomínať maďarské školy, hoci Maďarsko podpísalo medzinárodné zmluvy zakazujúce revizionizmus. Tak, ako by Slovensko malo viesť politiku reciprocity voči Maďarsku, malo by tento princíp uplatňovať aj voči atakom Rómov na väčšinové obyvateľstvo. „Včera bolo v Revúcej napadnuté 16-ročné dievča bandou 20 cigánskych výrastkov, leží v nemocnici. Teraz by naše médiá mali robiť okolo toho veľký humbug a mali by sme sa na to pozerať ako na rasovo motivovaný útok,“ konštatoval Slota s tým, že keď polícia robí „poriadky s cigánmi“, tak je problém, ale keď „cigáni dobijú nevinné dievča, nič sa nedeje. Toto sme my, tá otvorená spoločnosť. Hanba nám všetkým,“ uzavrel. Podpredseda SNS Rafael Rafaj pripomenul, že vládna koalícia likviduje všetky národnoštátne výhonky, ktoré vyrástli na Slovensku za ostatné štyri roky. Kabinet sa podľa neho správa ako recyklátor, ktorý zje a zomelie Slovensko, národnoštátne záujmy, zákon o štátnom jazyku, zákon o štátnych symboloch, verejnoprávne médiá, prvý a druhý dôchodkový pilier a tento zoznam sa bude zväčšovať. So slovami toto je vláda tejto republiky dal Rafaj papier so spomínanými heslami do skartovačky. Zároveň upozornil, že ak by sa znížilo kvórum pre používanie jazyka národnostnej menšiny na desať percent, pomaďarčených môže byť až 130 000 tisíc Slovákov.

O zákone o štátnom občianstve budú rokovať zmiešané komisie

14. októbra 2010 - (SRo)

Koaliční partneri sú nespokojní s reakciou bývalej vlády na maďarský zákon o štátnom občianstve, ktorý zjednodušil ľuďom maďarskej národnosti získať štátne občianstvo. Náš zákon, ktorý obmedzoval Slovákov v prijatí maďarského štátneho občianstva pod hrozbou vysokej pokuty, chcú zmeniť. Prvotná chyba je však na maďarskej strane, a preto o zákonoch budú rokovať aj zmiešané komisie. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda považuje reakciu bývalej vlády Roberta Fica na maďarský zákon o štátnom občianstve za zlú. Preto sa rozhodli zákon novelizovať. Mikuláš Dzurinda: „My riešime len opravu slovenskej reakcie, ktorú sme označili zlú reakciu, ale na zlú akciu. My nemáme silu priamo meniť budapeštianske zákony. Ale tam je príčina, tam je tá zlá akcia.” Práve preto má o téme rokovať aj zmiešaná maďarsko-slovenská expertná komisia. Mikuláš Dzurinda: „Minulý týždeň som dostal nótou od svojho kolegu v Budapešti zoznam mien spolupredsedov za maďarskú stranu. V týchto hodinách posielam listy jednotlivým kolegom, ale aj predsedom slovenskej časti zmiešanej komisie, aby bezprostredne v nadchádzajúcich dňoch, týždňoch organizovali prvé zasadania, aby urobili plán aktivít a aby sa pustili do riešenia problémov.” Koaličné rokovania sú na dobrej ceste, detaily novely však politici odmietli komentovať. Podpredseda parlamentu a predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský: „Zatiaľ sa ukazuje priechodná cesta, ale ešte bude treba dať tú predstavu do normatívnej podoby.” Podľa premiérky Ivety Radičovej má mať zákon podobu, v akej ho navrhlo SDKÚ-DS; naši občania by teda pri dobrovoľnom prijatí iného štátneho občianstva nemali v budúcnosti stratiť slovenské. Iveta Radičová: „Budú v zákone s veľkou pravdepodobnosťou vymenované veľmi presne tie profesie, kde je nevyhnutné mať len občianstvo SR, ako sú Ozbrojené sily a zložky ako hasiči, požiarny zbor a pod.” Pre predsedu SNS Jána Slotu je novela neprijateľná. Myslí si, že na Slovensku, kde žije prevažná väčšina Slovákov, stačí jedno štátne občianstvo. Ján Slota: „Ja som presvedčený, že je to ďalšia dehonestácia tohto určitého symbolu, ktorým sa robí štát štátom. A Slovensko je národným štátom. My máme veľmi ďaleko k multinárodnému alebo ľudovému štátu, ako sú USA, kde je 110 národov, národností a všelijakých etník.” Koalícia chce dohodu o novele zákona o štátnom občianstve stihnúť v takom termíne, aby ju v novembri stihol prerokovať parlament.

Súkromným záujmom je koniec, vyhlásil Orbán

18. októbra 2010 - (tasr)

V Maďarsku sa končí obdobie presadzovania súkromných záujmov v štáte, povedal dnes maďarský premiér Viktor Orbán. Dodal, že do znižovania deficitu sa musia zapojiť vysoko ziskové sektory. Orbán pri prezentovaní detailov druhého akčného hospodárskeho plánu vlády oznámil, že verejné záujmy sa budú presadzovať na základe princípu solidarity, to znamená, že ťarcha sa rozloží a nebudú ju znášať len bežní ľudia. Medzi priority plánu patrí zachovanie pracovných miest a obmedzenie byrokracie. Podľa premiéra uplynulých osem rokov bolo v Maďarsku charakterizovaných presadzovaním súkromných záujmov a korupciou. Na presadzovanie verejného záujmu je potrebné podľa Orbánových slov vytvoriť „malý, ale silný” štát. Pri prezentácii „krízových daní” pre niektoré sektory Orbán pripomenul, že v čase krízy štát pomohol rôznym spoločnostiam peniazmi daňových poplatníkov. „Teraz musia pomôcť tí, ktorí sa už zotavili z krízy. Bude spravodlivé, ak viac prispejú tí, ktorí dosiaľ neboli zaťažení - tí, ktorí dosahujú vysoké zisky.” Orbán uviedol, že vláda bude dočasne požadovať vyššie dane od bánk rovnako ako od telekomunikačných a energetických spoločností a obchodných reťazcov. „O týchto sektoroch môžeme povedať, že dokážu vďaka svojej sile a konkurencieschopnosti, ale aj vďaka minulej štátnej pomoci, vytvárať dostatočné zisky, aby z nich mohli štátu prispieť viac,” zdôraznil Orbán. Dodal, že „krízové dane” sú dočasné a spomenuté sektory ich budú platiť tri roky. Vláda chce počas týchto troch rokov urobiť z Maďarska najúspešnejšiu stredoeurópsku ekonomiku. Orbán plánuje v tomto období uskutočnenie školskej a zdravotnej reformy. Orbán zopakoval, že je potrebné prehodnotiť všetky projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Súčasný systém prepojenia súkromného a štátneho sektora formou PPP projektov vo väčšine prípadov znamenal obmedzenia pre štát a zisky pre súkromný sektor. „Treba preveriť PPP projekty a zmraziť PPP zmluvy,” dodal. Na margo súkromného dôchodkového poistenia zdôraznil, že je neprijateľné, aby štát nútil ľudí, aby riskovali svoje financie. „Iba štát môže zaručiť dôchodky. Štát musí garantovať dôchodky a ich hodnotu. Dáme možnosť návratu do štátneho dôchodkového systému,” vyhlásil. Orbán chce odstrániť súkromné záujmy aj zo všetkých štátnych podnikov, nad ktorými zavedie silnú kontrolu. Vláda preto napríklad navrhuje vytvoriť holding štátnej autobusovej spoločnosti Volán a štátnych železníc Máv. Do tohto systému by sa zapojil aj budapeštiansky dopravný podnik BKV. Nový systém spoločného riadenia dopravných firiem povedie k zníženiu byrokracie a k finančným úsporám, konštatoval premiér. Vláda okrem toho navrhla od 1. januára zavedenie rovnej dane z príjmov fyzických osôb so sadzbou 16 %. Reforma daní tiež počíta s úľavami pre rodiny s deťmi. Tvorbu pracovných príležitostí vláda podporí napríklad zmenou systému vzdelávania, podporou čiastočného úväzku v prípade žien, alebo odstránením administratívnych prekážok a zjednodušením systému podnikateľských daní.

Európska komisia preskúma maďarské špeciálne dane

18. októbra 2010 - (tasr / reuters)

Európska komisia (EK) požiadala maďarskú vládu o podrobnosti týkajúce sa špeciálnych daní pre telekomunikačný sektor. Brusel chce preskúmať, či neodporujú pravidlám Európskej únie (EÚ). Maďarský premiér Viktor Orbán minulý týždeň oznámil, že jeho vláda zavedie dočasné dane pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor. Budapešť už predtým ohlásila zavedenie bankovej dane. Dane budú platiť tri roky a majú pomôcť vláde dodržať plánované rozpočtové schodky. Akcia Magyar Telekom od stredajšieho (13. 10.) Orbánovho prejavu, v ktorom ohlásil nové dane, oslabila o 8 %, z toho dnes klesla o 1,5 %. Nezávislá maďarská Rozpočtová rada, ktorá monitoruje fiškálne trendy, uviedla, že nové dane na budúci rok znížia rast ekonomiky len o 0,1 percentuálneho bodu a nebudú mať vplyv na konjunktúru v tomto roku ani v roku 2012.

Fidesz obhajuje zastavenie platieb na dôchodkové účty

18. októbra 2010 - (sita / reuters)

Súkromné dôchodkové fondy v Maďarsku boli v posledných rokoch stratové a sporiteľov zaťažovali vysokými prevádzkovými nákladmi. Vyhlásil to v pondelok János Lázár, líder parlamentného klubu maďarskej vládnej strany Fidesz, ktorý obhajoval zámer vlády dočasne zastaviť platby na súkromné dôchodkové účty. Maďarsko zaviedlo v roku 1997 sporivý dôchodkový pilier, ktorý dopĺňa štátny priebežný penzijný systém. „Štát a štátne investície znamenajú v súčasnosti väčšiu záruku (ako súkromné dôchodkové fondy), povedal Lázár. „Neberieme (ľuďom) peniaze, nebudeme ale odvádzať platby do súkromných penzijných fondov,” dodal predstaviteľ vládnej strany. Zámer pozastaviť s účinnosťou od 1. novembra 2010 do 31. decembra 2011 v prospech štátu platby do súkromných dôchodkových fondov zverejnil minulý týždeň maďarský premiér Viktor Orbán v rámci opatrení na zníženie rozpočtového deficitu. Vládny kabinet podľa neho ešte tento rok pripraví zákon, ktorý umožní sporiteľom v súkromných dôchodkových fondoch návrat do štátneho systému. Maďarská asociácia súkromných dôchodkových fondov kritizovala plány vlády ako pokus o „skryté znárodnenie”.

V Maďarsku sa možno bude vyrábať malé auto VW

20. októbra 2010 - (čtk)

V Maďarsku by sa mohol vyrábať malý automobil vyvinutý nemeckou automobilkou Volkswagen a jej japonským partnerom Suzuki. Povedal to podľa agentúry MTI generálny riaditeľ Volkswagenu Martin Winterkorn v rozhovore pre maďarský automobilový portál Autopro.hu. „Pokiaľ tu bude následovník Suzuki SX4, dokážem si predstaviť, že by sa vyrábal v Ostrihome,” povedal Winterkorn. Spoločnosť Suzuki má v Ostrihome závod, ktorá má podľa portálu voľné výrobné kapacity. Volkswagen začiatkom minulého roku získal v Suzuki takmer pätinový podiel. Nemecký koncern je najväčšou automobilkou v Európe a do roku 2018 sa chce stať najväčším výrobcom áut aj na svete.

Lokálpatriotka Monika Szabová

20. októbra 2010 - (SRo)

V rubrike lokálpatriot sa dnes pozrieme za južné hranice Slovenska, ale len malý kúsok. V Maďarsku žijú Slováci na viacerých miestach. O dvoch väčších osídleniach a o rozdieloch medzi nimi nám povie Monika Szabová, s ktorou sa rozprával Michal Herceg (audio - klik na link!):

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_93427.m3u

Angelinu v Maďarsku okradli o tisíce eur, peniaze ochrankár prepil

20. októbra 2010 - (čtk)

Americkú filmovú herečku Angelinu Jolie v Maďarsku, kde pracuje na svojom režisérskom debute, údajne okradli o 1,5 milióna forintov (približne 5430 eur). Nepravému mužovi totiž zaplatila za prenájom objektu, ktorý použila ako kulisu k niekoľkým scénam. Strážnik zdemolovaného domu si zverené peniaze nechal a prehýril ich. Keď sa na „pľaci” objavil majiteľ objektu, musela produkcia nájomné zaplatiť ešte raz a nečestný člen ochranky bol okamžite prepustený. „Angelina nepozná maďarskú náturu,” komentoval incident majiteľ domu na internete. „Nemohla tušiť, že ten muž by jej predal aj budovu parlamentu,” dodal. Ide o ďalšiu nepríjemnosť, ktorá hollywoodsku hviezdu pri nakrúcaní stretla. Nedávno takmer prišla o povolenie nakrúcať v Bosne a Hercegovine, kde čelila nátlaku žien, ktoré boli počas vojny znásilnené. Podľa nich vraj má byť režisérsky debut Jolieovej voči nim urážlivý. Dej milostného filmu United Love Story sa odohráva počas bosnianskej vojny v prvej polovici 90-tych rokov. Má rozprávať o vzťahu Bosniačky a Srba. Nakrúcanie sa začalo minulý týždeň v maďarskej metropole a v novembri má pokračovať v Sarajave.

Tučného pacienta v Maďarsku vyzdvihli hasiči z bytu žeriavom

20. októbra 2010 - (tasr)

Šiestich požiarnikov a špeciálny žeriav potrebovali záchranári v maďarskom Dunavarsányi, aby vedeli odviezť z bytu na prvom poschodí 60-ročného pacienta. Muža s hmotnosťou nad 300 kg vyzdvihli z bytu spolu s jeho posteľou. Veliteľ požiarnikov v Szigetszentmiklósi Tibor Hajas podľa tlačovej agentúry MTI povedal, že záchranári požiadali o pomoc hasičov. Z bezpečnostných dôvodov sa ho ani nepokúšali preniesť relatívne úzkym schodišťom. Muža ležiaceho na posteli zobralo šesť hasičov na balkón, odkiaľ ho požičaným žeriavom budapeštianskych požiarnikov položili na dvor. Po úspešnej záchrannej akcii pacienta previezli špeciálnou sanitkou do jednej z budapeštianskych nemocníc.

Colníci odhalili falošné parfumy za viac ako milión eur

20. októbra 2010 - (tasr)

Maďarskí colníci na maďarsko-srbskom hraničnom priechode Röszke odhalili v tureckom nákladnom vozidle kontraband falošných značkových parfumov v hodnote vyše 320 miliónov forintov (1,16 milióna eur). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI colníci v aute našli 53-tisíc kusov parfumov. Podľa dokladov turecký vodič smerujúci do Francúzska deklaroval pri vstupe do Maďarska 17 400 kg oblečenia. Colníci Regionálneho veliteľstva colnej a finančnej stráže Južnej Dolnej zeme urobili hĺbkovú kontrolu vozidla, pri ktorej zistili, že textil slúžil iba na maskovanie zásielky parfumov svetových značiek, ktoré však podľa expertízy boli falošné. Colníci kontraband zhabali, vodiča stíhajú za trestný čin pašovania a začali tiež trestné stíhanie neznámej osoby z podozrenia trestného činu falošného označenia tovaru.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

................................................................................................................................................

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink