Kuriózne zvesti prichádzajú z Budapešti každý deň. Zavádzanie mimoriadnych daní, pozastavenie platieb do druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, podpora tureckému vstupu do EÚ a snahy oklieštiť pôsobnosť ústavného súdu... Skoro to vyzerá akoby si Maďari chceli streliť ďalší historický vlastný gól. Kým naši Maďari múdro podporili rozumnú politiku liberálno-konzervatívneho kabinetu, na opačnom brehu Dunaja ľudia asi potratili rozum. Krajine v ťažkých hospodárskych problémoch by svedčili odvážne protrhové opatrenia, ktoré by oslobodili kreatívne schopnosti maďarského národa. Avšak Viktor Orbán sa rozhodol kráčať po národno-socialistických chodníčkoch. Vezmime si napr. mimoriadne zdanenie bánk, energetických a telekomunikačných spoločností, či obchodných reťazcov. Maďarskej verejnosti to nepochybne musí znieť vábivo: „Orbán zdaňuje tých zlých, zazobaných a nechce, aby trpeli obyčajní, chudobní ľudia.“ Jeho popularita od volieb neklesá. Lenže pravda je taká, že tieto mimoriadne dane zase len zaplatí maďarský spotrebiteľ. Postihnuté podniky nemajú nejaký bezodný mešec, čakajúc len nato, aby z neho sanovali štátnu kasu. Zvýšený náklad v podobe daní sa prejaví v podobe zvýšenia cien zákazníkom. Platí to aj pre diskusiu u nás. Napríklad také banky. Každého hnevajú ich rôzne poplatky, ktoré si účtujú popri úrokoch za pôžičky. Lenže účinným liekom na túto bezočivosť je väčšia konkurencia, nie štátna regulácia. Človek si samozrejme povie, že dodatočné náklady by banky mohli vykryť uspokojením sa s nižšími ziskami. Lenže takto to celkom nefunguje. Akcionári bánk rátajú s určitým ziskom, ktorý je v danom odvetví bežný vzhľadom na ekonomický kontext. Ak sa v jednej krajine a jednom odvetví tento zisk zníži kvôli nejakej mimoriadnej dani, mnohí z nich môžu uvažovať o prechode na ziskovejšie trhy a do ziskovejších odvetví. Inak povedané, nedá sa to vymyslieť tak, aby na dodatočné zdanenie nedoplatil občan. Výnimkou je prípad, kedy by výška dane bola zanedbateľná, no potom by jej zavádzanie bolo nezmyselné aj z pohľadu príjmov štátneho rozpočtu. Viktor Orbán chce od nového roku zaviesť aj rovnú daň na úrovni 16%. Ide o jedno z mála rozumných opatrení. Pre Slovensko je zaujímavá otázka, či to pre nás bude konkurenčná výzva. V minulosti veľa maďarských firiem platilo dane u nás, kvôli výhodnejším podmienkam. Orbán ich chce zrejme prilákať späť. Oproti dnešku nejde o radikálnu zmenu a ak by sa ukázalo, že to Slovensku spôsobuje ťažkosti, museli by sme znižovať dane tiež. Na tom však nič zlé nie je. Z pohľadu Maďarov je nevýhodné aj presmerovanie príspevkov z druhého piliera do štátneho rozpočtu na 14 mesiacov. Prostriedky, ktoré si mali ľudia odložiť na zajtra, budú spotrebované na splatenie včerajších a dnešných dlhov. Navyše, nikde nie je napísané, že po roku vláda platnosť tohto opatrenia nepredĺži. Veď na nový zdroj peňazí sa štátu zvyká ľahko. Funguje to vlastne ako droga. Sporiteľom budú neskôr, keď pôjdu do penzie, chýbať na účtoch úspory za jeden rok. Samozrejme, čerešničkou na torte sú pokusy Fideszu politicky ovládnuť každú oblasť maďarského verejného života, ktorú ešte nemajú pod kontrolou. Pozitívnou stránkou tejto snahy je vyčistenie politiky od zvyškov skorumpovanej a zdiskreditovanej postkomunistickej ľavice. V Poľsku už podobne poupratovali bratia Kaczynskí. V Česku majú bývalých komunistov spoľahlivo izolovaných v KSČM, kým ČSSD mala vždy vo svojich radoch aj disidentov. Slovensko tak zostáva jedinou krajinou strednej Európy, kde sa bývalí členovia Komunistickej strany dvadsať rokov po prevrate nielen nachádzajú masovo v politike (prostredníctvom Smeru), ale sa dokonca tešia podpore nezanedbateľnej časti verejnosti. Odvrátenou stránkou sústredenia všetkej moci v rukách Fideszu a slabej opozície sú samozrejme dôsledky pre verejnú kontrolu politiky. Tí slovenskí Maďari, ktorých zaslepil Orbán, obhajujú jeho ľudí argumentom, že na rozdiel od socialistov nemajú zatiaľ za sebou väčšie škandály. Samozrejme, veď ešte len začínajú a testujú možnosti svojich nových funkcií. Ani Smer nemal prvý rok pri moci väčšie kauzy. Počas posledného roku však jeho vláda dostala Slovensko v rebríčkoch vnímania korupcie niekam medzi Ghanu a Namíbiu. Čosi podobné sa skôr alebo neskôr stane aj v Maďarsku. Ak by Fidesz štyri roky vydržal bez väčších rozkrádačiek, bolo by to nielen na všeobecné prekvapenie, ale svetový fenomén. Odborníci zo Škandinávie by sa do Maďarska chodili učiť ako sa bojuje s korupciou. Ak však budete mať pod palcom orgány činné v trestnom konaní i médiá, v podstate sa o pálčivých kauzách verejnosť ani nemusí dozvedieť. Samozrejme, takto riadené Maďarsko vyvoláva značné rozpaky. Bol by v tom čert, aby to Orbánovi vyšlo. Maďari sa však na neho upierajú často až s nekritickou dôverou. Je totiž jediný, kto môže zachrániť ich ekonomiku i naštrbenú sebaúctu. Problémom pre Slovensko to začne byť, až keď sa jeho južný sused prepadne do nestability. Ďalšia vec je, že zatiaľ sa Orbán snaží spasiť krajinu aspoň zahraničnou politikou. Ale aj tu Maďari prichádzajú s kurióznymi iniciatívami. Napríklad vyjadrenie jednoznačnej podpory vstupu Turecka do EÚ. Tam už si aj Rakúšania (tradiční priatelia Maďarov z čias spoločnej monarchie) a Nemci začnú ťukať na čelo. Čo príde ďalšie? Vyhlási sa Orbán za admirála a regenta? Na druhej strane, možno svoju rolu zohrávajú reminiscencie na Budínsky pašalik. Veď slovné spojenie „turecké hospodárstvo“ sa maďarským pomerom posledných rokov skutočne podobá.

Laboratórium

29. októbra 2010 - (Peter Schutz - Sme)

Ďalší z revolučných krokov, ktoré nachystal Viktor Orbán pre Maďarsko, je oklieštenie právomocí ústavného súdu. Keďže podobné chute obchádzajú i širšiu karpatskú kotlinu, krátka prípadová štúdia nebude na škodu. Zámienkou sa stal výrok o protiústavnosti zákona, ktorý spätne zdanil 98-percentnou sadzbou „zlaté padáky” v štátnej správe, samosprávach či štátnych podnikoch, inak ozaj vrcholne nemorálne dedičstvo po socialistoch. Prekročiac právne nuansy - ďaleko nad možnosti autora i článku - základný argument šéfa klubu Fideszu v prospech „zdisciplinovania” súdu je ten, že ak o daniach nemôže rozhodovať národ v referende, tak takú právomoc nesmie mať ani súd. (???) Otáznikov sa dá nasádzať ešte päťdesiat, keďže logika je záhadná, ale ako tá slama z drevákov od Armaniho, vytŕča z toho predstava, že najvyšší suverén v demokracii, ktorý stojí nad každým a z ktorého sú odvodené všetky ďalšie moci, je parlament. Hlavným teoretikom tohto prúdu, ktorý má svoj konzervatívny fanklub i na Slovensku (Lipšic, Procházka), nie je Viktor Orbán, ale Václav Klaus. Ten nedávno celkom vážne vyzval český parlament „k redefinícii postavenia ústavného súdu”. Aj keď prezidenta inšpirovala azda úprimná trauma „demokratického politika” (Zakaria o Klausovi) zo sporného a hraničného verdiktu o zrušení predčasných volieb v Česku (október 2009), dnešné Maďarsko s dvomi tretinami (občas) bláznivého Fideszu je unikátne laboratórium, na ktorom si môžeme zažiť a celkom zblízka pozorovať, kam až môžu ideologické výboje o „sudcokracii” „druhej komore parlamentu” napokon viesť. Samozrejme, že aj sudcovia zvyknú byť omylní, mnohí sú aj aktivistickí a niekedy sa tiež prihodí, že sú aj podplatení. Na Slovensku i túto odnož moci už dobre poznáme. Veľká otázka len je, o čo bezpečnejšie pre životy, slobodu a majetky sú dve tretiny zákonodarnej moci nadanej napríklad pocitom bohorovnosti a vnuknutím „revolučnej” misie. Kto si myslí, špeciálne v karpatskej kotline, že to sa môže stať len susedovi, ale nie mne, je na omyle.

Demokracia od Paríža po Budapešť

21. októbra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Demokraciu neohrozujú len nadnárodné korporácie. Aktuálnejšou hrozbou aj v Európe môže byť, že sa voliči pre ochranu svojho blahobytu priklonia k autoritárskym vodcom. Intelektuálnou módou dnes je uvažovať o tom, čo všetko ohrozuje demokraciu, slobodu a možnosť občanov ovplyvňovať verejný život: od toho, že o všetkom vraj už aj tak rozhodujú nadnárodné korporácie a ekonomické záujmy cez to, že sa z politikov stáva uzavretá oligarchická elita až po zánik kritického myslenia pod vplyvom masovej kultúry. Do násilia prechádzajúce demonštrácie vo Francúzsku a vývoj v Maďarsku však naznačujú oveľa aktuálnejšiu hrozbu - demokracia sa môže začať oslabovať práve preto, že moc občanov ovplyvňovať veci verejné nie je spojená s ich súdnosťou a zodpovednosťou. Vyspelé demokracie západnej sféry sa dostali do začarovaného kruhu - demokratickí politici potrebujú podporu voličov, aby sa dostali k moci, a túto podporu si kupujú prísľubom blahobytu a čoraz bezstarostnejšieho a bezpečnejšieho života. Dnešné štádium politikmi nasľubovaného, čiastočne zavedeného a voličmi požadovaného pohodlného života však západné ekonomiky aj v dôsledku demografického vývoja už nie sú schopné financovať. Najmä vtedy, ak majú ekonomicky konkurovať autoritárskym režimom rozvojového sveta, ktoré si „zabezpečili komparatívne výhody tým, že náklady na demokraciu dopredu škrtli” (nedávno zosnulý český historik Dušan Třeštík). A dalo by sa dodať, že si škrtli aj náklady na sociálny systém, ako napríklad ekonomický tiger, oficiálne stále ešte komunistickú ideológiu vyznávajúca Čína. V postkomunistickej Európe je to o to horšie, že sme tu ani nedosiahli západný štandard blahobytu, naše ešte menej efektívne ekonomiky však nie sú schopné utiahnuť ani súčasnú úroveň. Politici v demokratických krajinách tak musia zavádzať škrty a reformy, ktoré by mali sociálny systém vrátiť na pevnú zem a ekonomiku zefektívniť. Samozrejme, nie je to také jednoduché a dnešná neschopnosť politikov presvedčiť voličov o potrebe škrtov má aj iné dôvody. Aj u nás je minimálne trápne, keď koalícia dokáže rýchlejšie presadiť škrty pre radových občanov než technicky nepomerne jednoduchšie zníženie platov poslancov. Je však skoro isté, že aj keby išli politici príkladom a aj keď sú reformy nutné, väčšina voličov ich odmietne. Najväčšou hrozbou je, že v tomto kolobehu sľubov, ich zákonitého nesplnenia a čoraz nereálnejších sociálnych požiadaviek sa otvára priestor pre populistických autoritárskych vodcov, ktorí dokážu väčšinu voličov presvedčiť, že pre nich matematické zákony neplatia. K tomu došlo v Maďarsku, kde Orbán a Fidesz získali ústavnú parlamentnú väčšinu najmä preto, lebo voličom nahovorili, že ak ich zvolia, nikto im na už dávno nereálne sociálne výdobytky nesiahne. A dnes premiér a jeho vládna strana obmedzujú demokraciu, aby dokázali túto ilúziu čo najdlhšie udržiavať pri živote. Riešením, samozrejme, nie je obetovanie demokracie podľa aj u nás často obdivovaného ázijského vzoru. Obmedzením demokracie to však nakoniec môže skončiť, ak sa popri politikoch aj voliči nezačnú správať zodpovednejšie.

Učí Fico Orbána alebo naopak?

24. októbra 2010 - (Robert Žitňanský - Sme)

Vyčíňanie Fideszu v Maďarsku po tom, čo ovládol tamojšiu politickú scénu, pozorne sledujme. Presne toto nás čaká, keď tú našu raz ovládne Smer. Podobností medzi Smerom a Fideszom je až zarážajúco veľa na to, aby išlo o náhodu či nebodaj z kontextu vytrhnutú podružnosť. Tak Fidesz, ako Smer sú ideologicky neuchopiteľné - Fidesz, kedysi dávno veľmi zaujímavá konzervatívno-pravicová strana, má dnes od pravice presne tak ďaleko, ako Smer od sociálnej demokracie. Je síce pravda, že Fidesz vznikol ako autentická politická strana a nie ako podnikateľský projekt, ale dnes to už nie je dôležité. V realite sú strany vo svojich prejavoch, inštinktoch a vo svojej mentálnej výbave ako súrodenci. Ak hľadáme nálepku, potom asi najvernejšie pasuje „národný socializmus”. Aj preto sa Fideszu podarilo pohltiť veľkú časť extrémistických voličov v Maďarsku, presne tak, ako sa to podarilo Smeru na Slovensku. Pri pohľade na hospodársku politiku sú tie podobnosti ešte nápadnejšie. Minulá slovenská vláda bola v niečom miernejšia ako tá súčasná maďarská (veď aj východisková situácia bola v roku 2006 na Slovensku dramaticky lepšia, ako je tá maďarská v roku 2010), ale aj skúsenosť predchádzajúcich štyroch rokov dáva jasne tušiť, ako by to tu vyzeralo, keby Smer získal na Slovensku toľko moci ako Fidesz v Maďarsku.

„Ľudí sa to nedotkne”

Po drvivom víťazstve vo voľbách Fidesz vyhlásil, že skoncuje s vynútenými úspornými opatreniami. Medzinárodný menový fond, ktorý vytiahol Maďarsko z okraja priepasti štátneho bankrotu a výmenou za to žiadal maďarskú vládu o úsporné opatrenia na ozdravenie verejných financií, sa stal nepriateľom číslo jeden. „Maďarsko nebude zavádzať úsporné opatrenia a nebude akceptovať, aby mu pri písaní ekonomickej politiky nakúkali cez rameno medzinárodní veritelia,” vyhlásil kľúčový ekonomický expert Fideszu. Neochota pokračovať v úsporách viedla k tomu, že MMF v júni predčasne ukončil kontrolnú misiu, vyhlásil, že Maďarsko už ďalší úver nedostane a forint sa výrazne oslabil. Nasledovala výzva Fideszu, aby odstúpilo vedenie maďarskej centrálnej banky, ktorá odmieta znížiť úrokové sadzby (Maďarsko totiž nie je v eurozóne a má vlastnú menovú politiku). Maďarská vláda namiesto úspor sústreďuje energiu na hľadanie nepriateľov a prijíma opatrenia, nad ktorými ekonómovia a investori len žasnú. Zaviedla osobitné zdanenie bánk. Pripravuje tiež „dočasné” (na tri roky) zvýšenie daní pre veľké telekomunikačné či energetické firmy. Najnovšie ohlásila zámer na rok zastaviť transfery dôchodkových odvodov na súkromné účty sporiteľov v druhom penzijnom pilieri. To všetko má podľa Fideszu znížiť deficit pod tri percentá HDP bez nutnosti škrtať vo výdavkoch. S dôvetkom, že „obyčajných ľudí sa to nedotkne”. Ako keby úroky za úvery a účty za telefón a energiu platil niekto iný.

Jednoduché riešenia

Zimomriavky sú na mieste, pretože presne toto - hoci dnes iba z opozície - vyhlasuje aj Smer. Jeho predstavitelia predstierajú, že stav slovenských verejných financií si vlastne nijaké bolestivé opatrenia nevyžaduje. Namiesto toho dal Smer k dobru nápad osobitne zdaniť banky. Áno, dobrá otázka: Je Fico Orbánov žiak alebo učiteľ? O snahe Ficovej vlády oslabiť druhý piler je škoda pomlčať: opakované spochybňovanie bezpečnosti dôchodkového sporenia, otváranie druhého piliera a nastavenie pravidiel, ktoré sporiteľov dodnes oberajú o výnosy, bolo len predobrazom toho, čo sa dnes chystá v Maďarsku. Ako v týchto dňoch vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán, jeho vláda sa dokonca vážne zaoberala myšlienkou dôchodkové úspory rovno zoštátniť. „Myslím, že je to návrh, ktorý stojí za zváženie,” vyhlásil Orbán pred pár dňami, ale veľkomyseľne dodal, že „uvažovali sme o tom a zamietli sme to”. Už pred voľbami bolo verejným tajomstvom, že ak vôbec predstavitelia Smeru premýšľajú o ozdravení verejných financií, ich úvahy idú maďarským smerom. Zvýšiť dane pre banky, „pohrať sa” s nastavením dôchodkového systému a dúfať, že po kríze príde rast, ktorý veľkú časť dlhov potichu a bezbolestne zmaže. Hlavne tak, aby to nepocítili „obyčajní ľudia”. A ak Fidesz nehovorí (na rozdiel od Smeru, ktorý chcel rozbehnúť predražené PPP projekty bez ohľadu na záťaž do budúcnosti) o obrovských projektoch na výstavbu infraštruktúry, tak len preto, že by mu na ne nikto nepožičal - v tomto má Slovensko výhodu, že sa na hranu bankrotu nedostalo a že je v eurozóne.

Budúcnosť na tácke

Aby sme neboli nespravodliví - Smer dnes nie je úplne ako Fidesz. Ale aby sme neboli ani naivní - je to nepochybne aj preto, že sa mu zatiaľ nepodarilo úplne ovládnuť slovenský politický priestor a získať takmer všetku moc. Podobností v uvažovaní, nápadoch aj v navrhovaných riešeniach je príliš veľa na to, aby nebilo do očí, že v dnešnom Maďarsku máme možnosť sledovať predobraz toho, čo hrozí aj nám. Ak vláda Ivety Radičovej hľadá svoju misiu, má ju na maďarskej tácke.

Orbána nebude počuť. Dohodol sa s Radičovou

30. októbra 2010 - (tasr / mti)

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v súčasnosti nechce hovoriť o viacerých pokutách, ktoré boli v poslednom čase na Slovensku uložené za porušenie jazykového zákona. 47584700 Dohodol sa totiž so slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou, že do konca decembra nebudú na verejnosti spomínať dvojstranné konflikty. Orbán to uviedol dnes v Bruseli v odpovedi na otázku novinára počas tlačovej besedy. Maďarský premiér uznal, že problém existuje, ale zdôraznil, že je viazaný dohodou, podľa ktorej „sa na premiérskej úrovni neozvú ani vtedy, keby na to mali dôvod”. „Teraz by práve bol,” poznamenal Orbán. Podľa neho „v súčasnosti treba nechať pracovať ministrov zahraničných vecí a nižšie úrovne”. „Nachádzame sa v období budovania dôvery,” konštatoval predseda maďarskej vlády s tým, že „teraz by nebolo vhodné spomínať tú vec” (pokuty).

Orbán nechce hovoriť o slovenských pokutách za jazyk

29. októbra 2010 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán sa nebude vyjadrovať k problematike pokút za používanie maďarčiny, ktoré udelili na základe slovenského zákona o štátnom jazyku. Ako povedal na piatkovej tlačovej konferencii v Bruseli, kde sa zúčastnil na summite Európskej únie, touto otázkou by sa mali zaoberať ministri zahraničných vecí a iní predstavitelia oboch krajín „na nižšej úrovni”. Orbán tak odpovedal na otázku, či plánuje proti pokutám protestovať. Ako dôvod uviedol dohodu so slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou, že o vzájomných konfliktoch nebudú hovoriť na verejnosti. Maďarský premiér tiež poukázal na to, že krajiny sa v súčasnosti nachádzajú v štádiu budovania dôvery. Napriek dohode s Radičovou však potvrdil, že pokuty vníma ako problém.

Za protimaďarský útok odsúdili 11 Rómov

30. októbra 2010 - (tvnoviny.sk)

V Maďarsku prvýkrát potrestali viacročným väzením maďarských Rómov za protimaďarský rasizmus. Prvostupňový mestský súd v maďarskom Miškovci vyniesol v piatok (29.10.) rozsudok v prípade brutálneho útoku jedenástich Rómov na trojčlennú posádku auta, napísal v sobotu (30.10.) denník Népszabadság. Incident sa stal ešte vlani 16 marca po polnoci v Miškovci. Vtedy 11-členná skupinka Rómov lopatami, krovinorezom, nožmi a tiež s bejzbalovou pálkou, na ktorej bol nápis „Smrť Maďarom“, zaútočila na vozidlo, ktoré pomaly vchádzalo do ulice, na ktorej Rómovia bývali. Z trojčlennej posádky auta útočníci dvoch zranili ľahšie a na vozidle vznikla škoda v prepočte vyše 360 eur. Pri napadnutí Rómovia opakovane vykrikovali: „Smradľaví Maďari, bite ich!” Hriešnikom súd udelil tresty vo výške od dvoch do ôsmich rokov, pričom dve tretiny odsúdených má ísť za mreže na viac ako štyri roky. Poľahčujúcou okolnosťou pre niektorých bolo to, že vychovávajú viacero detí. Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Rómovia, z ktorých viacerí boli už v minulosti súdne trestaní, na svoju obhajobu povedali, že na auto zaútočili, lebo si mysleli, že sa v ňom vezú pravicoví radikáli či gardisti. Útok sa odohral v čase, keď sa v Maďarsku rozmohli početné útoky na Rómov, pričom niektoré skončili aj tragicky. Rómovia v Maďarsku na tieto prípady potom odpovedali útokmi na viacerých miestach krajiny. Na piatkovom súde sa objavil aj Aladár Horváth, šéf Nadácie na ochranu práv Rómov, ktorý pre maďarský denník povedal, že aktuálne rozhodnutie súdu sa zapíše do histórii krajiny ako rozsudok, ktorý po prvýkrát potrestal viacročným väzením maďarských Rómov za protimaďarský rasizmus. Horváth označil odsúdených rómskych mužov za politických väzňov.

Rómska menšina v Maďarsku

29. októbra 2010 - (SRo)

Výbor OSN pre ľudské práva ostro skritizoval situáciu rómskej menšiny v Maďarsku. Organizácia so sídlom v Ženeve tvrdí, že Rómovia sú v krajine obeťami rasovej diskriminácie a zlého zaobchádzania predovšetkým zo strany maďarskej polície; podiel na tom majú však aj politici a súdnictvo. V dokumente podpísanom 18 členmi výboru sú Rómovia označovaní ako skupina, ktorá je cielene mediálne osočovaná známymi osobnosťami verejného života, masmédiami a členmi radikálnej maďarskej gardy, ktorých hlavným cieľom je zmena politického režimu v krajine, to sú pasáže z dokumentu OSN. Politológ Zoltán Kiszelly však situáciu nevidí až tak dramaticky. Pre Rádiožurnál Slovenského rozhlasu (SRo) povedal: „Je pravda, že je vidno verbálne násilie a registrujeme aj posun spoločnosti viac doprava, teda spoločnosť sa radikalizuje. No je to presne ten istý model ako v západnej Európe. Otázka Cigánov v Maďarsku je rovnaká ako tamojšia otázka prisťahovalcov a Arabov.” Výbor OSN pre ľudské práva kritizoval tiež fakt, že maďarský ústavný súd rieši príliš zoširoka základné právo na slobodu prejavu, čo neumožňuje trestať nenávistné prejavy proti celým skupinám obyvateľstva. Kritika prichádza len mesiac po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán v rámci predstavovania priorít na budúcoročné predsedníctvo krajiny v EÚ vyhlásil, že má recept na riešenie rómskej otázky v Európe. Poukázal vtedy na to, že jeho strana Fidesz ako jediná nominovala do Európskeho parlamentu Róma a že práve Budapešť má skúsenosti a vie, aké integračné programy treba pre túto komunitu vytvoriť. Skeptici však poukazujú na to, že rómska otázka je predsa aj v Maďarsku desaťročia trvajúcim problémom. Pre maďarskú televíziu reaguje hovorca premiéra Péter Szijjártó: „Aj to dokazuje, že ide o celoeurópsky problém. Treba zaviesť nové integračné programy. Polročné predsedníctvo bude na to stačiť. Fidesz, resp. Európska ľudová strana už v minulosti predstavila viacero koncepcií, dokumentov; tie treba akurát doladiť.” Maďarská vláda sa ku kritike OSN nateraz oficiálne nevyjadrila. Reakcia premiéra Orbána je však podľa politológa Kiszellyho zrejmá: „Keďže je na čele vlády len pol roka, môže povedať, že táto kritika patrí predošlej vláde. Veď v rokoch 2008 a 2009 došlo v Maďarsku k viacerým vraždám Rómov. Takže túto kritiku môže veľmi jednoducho presunúť na predošlú vládu.”

Tri maďarské ambasády už vydávajú slovenské víza

1. novembra 2010 - (sita)

V troch krajinách oddnes Slovensko zastupujú vo vydávaní schengenských víz maďarské diplomatické misie. Do platnosti totiž vstúpila dohoda z 27. septembra, kedy maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi a jeho slovenský rezortný partner Mikuláš Dzurinda podpísali zmluvu o zastupovaní v oblasti vydávania takzvaných schengenských víz. Dohoda sa týka maďarských veľvyslanectiev v albánskej Tirane, moldavskom Kišiňove a saudskoarabskom Rijáde, ktoré získavajú oprávnenie vydávať miestnym občanom víza v mene Slovenskej republiky. Je to tretia podobná slovenská dohoda. S Rakúskom sa slovenská diplomacia dohodla na zastupovaní ešte v roku 2009 a so Slovinskom v polovici októbra.

Neďaleko maďarských hraníc so Slovenskom sa triasla zem

31. októbra 2010 - (tasr)

Zemetrasenie s magnitúdou 2,7 na Richterovej stupnici zaznamenali v noci nadnes v župe Borsod-Abaúj-Zemplén na severovýchode Maďarska, teda v oblasti, ktorá susedí so Slovenskou republikou. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na Seizmologické observatórium Maďarskej akadémie vied, ktoré nemá informácie o prípadných škodách v zasiahnutom regióne. Epicentrum otrasov, ktoré registrovali aj miestni občania, sa podľa rovnakého zdroja nachádzalo asi sedem kilometrov juhovýchodne od mesta Szerencs.

Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku

napísala poslancovi NR SR za SNS Rafaelovi Rafajovi otvorený list

30. októbra 2010 - (sita)

Fáma, že v Maďarsku vymreli jazyky menšín, ktoré vymizli tiež, je podľa predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej lož. Napísala to v otvorenom liste poslancovi Národnej rady SR za SNS Rafaelovi Rafajovi, ktorý sa 19. októbra na schôdzi parlamentu zmienil aj o menšinách v Maďarsku. Vo svojom prejave tvrdil: „V Maďarsku jazyky menšín vymreli. Vymizli dokonca menšiny.“ Odvolával sa pritom na slová menšinových ombudsmanov Jenőho Kaltenbacha a Ernőho Kállaiho. „Tvrdíme to preto, lebo sme Slováci, Slováci v Maďarsku existujú. Mnohí z nás majú slovenské korene, drvivá väčšina z nás chodí do škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje a všetci sa učíme po slovensky,“ napísala v liste Ruženka Egyedová Baráneková. „Ak nás budete počúvať, zaspievame Vám desiatky slovenských ľudových piesní, ktoré si ako vzácnu spomienku na domovinu priniesli do Maďarska naši predkovia, ak budete chcieť, ukážeme Vám všetky historické predmety, uchovávané s úctou v izbách či domoch ľudových tradícií, ak to bude málo, zatancujeme Vám nejaký slovenský ľudový tanec,“ napísala v liste Rafajovi Baráneková. Na záver pripomína, že poslanec sa o tom môže presvedčiť vždy na jeseň v Hronci, kde pre slovenské deti z Maďarska organizujú päť turnusov Školy v prírode Poznaj svoje korene, ktorú financuje vláda Slovenskej republiky.

List v plnom znení:

http://www.zsm.hu/content/view/76/1

http://www.sme.sk/diskusie/1751783/6/14785133/Baranekova-Fama-ze-v-Madarsku-vymizli-jazyky-mensin-je-loz.html#14785133

Škola v prírode v Hronci pre Slovákov v Maďarsku

29. októbra 2010 - (SRo)

Pred pár dňami sa v Hronci v okrese Brezno skončil posledný turnus tohtoročnej školy v prírode pre Slovákov žijúcich v Maďarsku. Už po piatykrát ju absolvovalo viac ako tristo žiakov a študentov slovenských zo škôl pôsobiacich na území maďarskej republiky. Redaktorka Katarína Gogolová ich navštívila deň pred ich odchodom domov (klik na link!):

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_93990.m3u

Alstom prišiel o lukratívnu objednávku

31. októbra 2010 - (tasr)

Alstom prišiel o lukratívny kontrakt na dodávku vlakov pre Eurostar. Teraz hrozí francúzskemu koncernu ďalší nepriaznivý zvrat. Maďarsko podľa informácií nemeckého týždenníka Der Spiegel zrušilo objednávku na 40 vlakov metra. Alstom teda zaznamenal ďalšiu prehru v boji o veľké kontrakty. Len pred troma týždňami Eurostar, prevádzkovateľ trate spájajúcej Paríž s Londýnom cez tunel pod kanálom La Manche, oznámil, že objednáva od Siemensu 10 nových vlakov. Eurostar pritom doteraz používal vlaky Alstomu. Alstom však chce zabrániť tomu, aby Siemens získal kontrakt a na londýnskom súde napadol dohodu medzi Eurostarom a nemeckou spoločnosťou. Francúzi vraj stratili aj ďalší lukratívny kontrakt. Budapeštiansky dopravný podnik si ešte v máji 2006 objednal približne 40 vlakov pre metro v hodnote asi 250 miliónov eur. Podľa informácií Der Spiegel však Budapešť objednávku v stredu (27. 10.) stornovala a požaduje vrátenie toho, čo doteraz zaplatila, plus odškodné. Maďarsko argumentuje, že brzdy vagónov od Alstomu nezodpovedajú maďarským bezpečnostným predpisom. Okrem toho sa vraj vyskytli problémy pri testovacích jazdách prvých dodaných modelov. Alstom poukázal na to, že podobné vlaky bez problémov jazdia v iných mestách, ako sú napríklad Barcelona alebo Šanghaj. Francúzsky koncern dodal, že bude trvať na dodržaní kontraktu.

Ryanair sa stiahol z budapeštianskeho letiska Ferihegy

29. októbra 2010 - (tasr)

Z Budapešti dnes odletelo posledné lietadlo írskej nízkonákladovej leteckej spoločnosti Ryanair, ktorá všetky ďalšie lety z maďarského hlavného mesta ukončila. Informovala o tom dnes írska firma. Nízkonákladová spoločnosť oznámila ešte v apríli tohto roka, že ak letisko Ferihegy nezníži letiskové poplatky, do konca októbra sa z neho stiahne. Letisko však reagovalo, že podmienky by mali byť rovnaké pre všetkých a medzeru, ktorá ostane po odchode Ryanairu, čoskoro zaplní iná letecká spoločnosť. „Bolo by dobré, ak by budapeštianske letisko nasledovalo príklad letísk v Belgicku, Španielsku a Taliansku, ktoré svoje poplatky znížili,” povedal Tamás László z Ryanairu. Zároveň, ako uviedla maďarská agentúra MTI, dodal, že konkurenčné letiská v strednej Európe svoje poplatky znížili tiež. Informovali o tom agentúry DPA a server týždenníka Budapest Business Journal.

Vrátili sme sa k stredoeurópskemu času

31. októbra 2010 - (tasr)

V noci zo soboty na nedeľu (z 30. na 31. októbra) sa skončil letný čas, mohli sme si pospať o hodinu dlhšie. V nedeľu o 3.00 h ráno stredoeurópskeho letného času (SELČ) sa posunuli ručičky hodín späť na 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). K letnému času by sme sa mali opäť vrátiť 27. marca 2011. Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. S posunom času majú skúsenosti napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie, Izraela i ďalších krajín. Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Na území dnešnej Slovenskej republiky zaviedli letný a tzv. zimný čas prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov. Zavedenie letného času na Slovensku na roky 2007-2011 upravuje nariadenie vlády SR z 21. februára 2007. Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a zimného času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu, zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.

Vytvorili Mapu hodnôt Novohradu

28. októbra 2010 - (tasr)

Spolupráca slovenských a maďarských inštitúcie vyvrcholila vypracovaním dvojjazyčnej publikácie Mapa hodnôt Novohradu - Nógrádu. V nej sú spropagované kultúrno-historické a prírodné pamiatky regiónu. Verejnosti bude dostupná v knižnici a galérii v Lučenci, Rimavskej Sobote a Fiľakove. Združenie pre rozvoj južného Slovenska - Regionálna rozvojová agentúra (ZRSJ RRA) v Lučenci spolu s maďarskou Župnou rozvojovou agentúrou v Šalgótarjáne v týchto dňoch dokončila dvojjazyčnú publikáciu Mapa hodnôt Novohradu - Nógrádu, ktorá propaguje kultúrno-historické a prírodné pamiatky regiónu. Ročnú slovensko-maďarskú spoluprácu ukončila záverečná konferencia, konajúca sa v maďarskom meste Szécsény. Projekt vytvorenia knihy bol podporený v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarskej a Slovenskej republiky. Jeho cieľom bolo vytvoriť sieť spolupracujúcich partnerských inštitúcií z Novohradu. Do projektu sa zapojilo 21 organizácií. Tie spracovali rôzne zaujímavé témy týkajúce sa tohto regiónu. Ich konečný produkt, ktorým je 100 štúdií, nájdu záujemcovia v dvojjazyčnej publikácii. „Dozvedia sa napríklad o etnografii regiónu, vierovyznaní, architektúre, prírodných hodnotách, histórii priemyslu a dopravy, literatúry,” povedala riaditeľka ZRSJ RRA Tímea Kovács, podľa ktorej boli jednotlivé tematické oblasti ešte rozdelené na menšie časti. Turisti, ale aj obyvatelia slovenských a maďarských miest sa tak dozvedia o smaltovníctve a sklárstve, baníctve, jaskyniach, liečivých prameňoch či vinárstve v Novohrade. Podľa riaditeľky bola spolupráca medzi slovenskými a maďarskými inštitúciami veľmi dobrá a plánujú v nej pokračovať aj naďalej. Výstupom ich práce je okrem publikácie aj spoločná webová stránka a letáky. Mapu hodnôt Novohradu Nógrádu nájde verejnosť v knižnici a galérii v Lučenci, Rimavskej Sobote a Fiľakove. „Budú sa nachádzať v inštitúciách, ktoré nám pri jej tvorbe pomáhali. Publikácia chce poukázať a zviditeľniť hodnoty tohto regiónu v očiach obyvateľov. Návštevníkom ponúka prehľad pamiatok, ktoré sa tu nachádzajú. Hlavné je, aby sme si uvedomili, na akom hodnotnom území žijeme,” zakončila Kovács.

Fidesz stále podporuje nadpolovičná väčšina voličov

28. októbra 2010 - (sita)

Ak by sa v Maďarsku túto nedeľu konali parlamentné voľby, okolo 52 percent všetkých voličov by dalo hlas vládnej strane Fidesz. Ukázali to výsledky najnovšieho prieskumu preferencií inštitútu Nézőpont Intézet, ktoré zverejnili vo štvrtok. Ďalších 16 percent voličov by podľa nich podporilo Maďarskú socialistickú stranu, ktorá je v súčasnosti najsilnejším opozičným subjektom. Nacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) by uprednostnilo osem percent respondentov, zatiaľ čo opozičná strana Politika môže byť iná by sa tentoraz s dvojpercentným ziskom ani nedostala do parlamentu. Prieskum vykonali v dňoch 18. až 21. októbra na vzorke 1000 náhodne vybraných osôb.

Výsledkom rozpočtu pre rok 2011 bude vážne prepúšťanie v štátnej sfére

30. októbra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda dnes predložila parlamentu návrh štátneho rozpočtu pre rok 2011, v ktorom mieni dodržať Európskou úniou požadovaný deficit pod tri percentá. V štátnej sfére vplyvom navrhovaného rozpočtu bude musieť byť prepustených 25-30.000 zamestnancov, píše maďarský spravodajský server origo.hu. Minister národného hospodárstva György Matolcsy pred novinármi označil návrh za „rozpočet postavenia sa krajiny na nohy“, ktorý je priaznivý pre rodiny a podnikateľov. „Verejná sféra musí ukázať príklad, že sa dokáže účinne pretvoriť,“ konštatoval šéf rezortu, podľa ktorého je preto potrebné znížiť stav štátnych zamestnancov a reorganizovať štátnu sféru. Znamená to znížiť náklady štátu o päť percent a z terajších 690.000 zamestnancov prepustiť 25-30.000 ľudí. Podľa Matolcsyho cieľ deficitu štátneho rozpočtu pre budúci rok je 2,94 percent HDP. Zdôraznil, že ak sa vláde podarí dodržať tento cieľ, bude to prvý prípad, že deficit neprekročí tri percentá, čo je aj jedným z najdôležitejších predpokladov zavedenia eura. Maďarská vláda ráta v budúcom roku s trojpercentným hospodárskym rastom, čo je podľa ministra ambiciózny, ale reálny cieľ. Medzinárodný menový fond (MMF) nedávno vyhlásil, že vládou očakávaný rast je príliš optimistický. Rozpočet uvažuje s 3,5-percentnou mierou inflácie. Minister zdôraznil, že v novom rozpočte je najvýraznejšie zníženie daní uplynulých 20 rokov, ktorého najdôležitejšími prvkami sú rovná 16-percentná daň z príjmu fyzických osôb a znížená firemná daň na 10 percent. O návrhu rozpočtu budú najskôr rokovať parlamentné výbory, plénum parlamentu ho prerokuje v dňoch od 16. do 18. novembra. Konečné hlasovanie plánujú na 7. decembra.

Maďarsko v dlhoch. Predáva aj vládny kufrík

29. októbra 2010 - (sita)

Maďarské ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo predať kufrík, ktorý v minulosti slúžil na prenášanie rozpočtových dokumentov. Ministerstvo sa tak chce symbolicky dištancovať od finančnej politiky svojich predchodcov. Vládna stredopravá strana Fidesz, ktorá po ôsmich rokoch nahradila socialistov, obvinila ich vládu z falšovania rozpočtových údajov. „Ministerstvo hospodárstva sa chce dištancovať od predchádzajúcich rozpočtov založených na falšovaných údajoch aj odmietnutím používania kufríka, keďže nová finančná politika je založená na reálnych faktoch,” uviedlo ministerstvo hospodárstva v stanovisku vo štvrtok. Záujemcovia sa môžu uchádzať o odkúpenie kufríka, používaného bývalými ministrami financií na nosenie prvého výtlačku rozpočtu do parlamentu, na internetovej stránke vatera.hu. Výťažok z predaja bude použitý na pomoc ľuďom postihnutým červeným toxickým kalom z hlinikárne v západnom Maďarsku začiatkom októbra. Štátny dlh Maďarska by mohol v tomto roku klesnúť, ak sa forint udrží na úrovni 270 HUF/EUR, pričom terajší vývoj by mohol znamenať, že do roku 2015 bude štátny dlh na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je maximálne prípustná horná hranica podľa pravidiel Európskej únie. Povedal to pre piatkové vydanie denníka Magyar Nemzet šéf maďarskej agentúry pre riadenie štátneho dlhu Gyula Pleschinger. Podľa údajov maďarskej centrálnej banky bol štátny dlh krajiny v závere druhého štvrťroka tohto roka na úrovni 83 % HDP. „Dlh môže v tomto roku v percentuálnom vyjadrení voči HDP klesnúť, ak to umožní výmenný kurz, keďže približne 42 až 45 % dlhu je v zahraničných menách,” povedal Pleschinger. „Ak Maďarsko dodrží teraz plánovanú trajektóriu štátneho dlhu, môže dosiahnuť maximálne prípustnú hranicu dlhu podľa pravidiel EÚ na úrovni 60 % HDP do roku 2015,” konštatoval. Pod tlakom trhov a Európskej únie maďarská vláda v septembri sľúbila, že v tomto roku nebude deficit štátneho rozpočtu vyšší ako 3,8 % HDP a na budúci rok bude maximálne na úrovni 3 % HDP.

Fidesz rozhodne o návrhu aj podľa záujmu o občianstvo

29. októbra 2010 - (hnonline.sk)

V tom, či Maďari budú udeľovať volebné právo na základe občianstva, nemá zatiaľ jasno ani najsilnejšia vládna strana Fidesz. „Pokiaľ viem, tak sa o tom ešte nerozhodlo ani v rámci celej frakcie Fideszu,“ potvrdil pre HN politológ László Ollös. Presadenie návrhu, s ktorým prišla parlamentná skupina pripravujúca zmenu maďarskej ústavy, závisí aj od záujmu zahraničných Maďarov o dvojaké občianstvo. Zástupcovia maďarskej menšiny na Slovensku však v plánovanej zmene legislatívy nevidia nič nezvyčajné. Ide totiž podľa nich o podobný zákon, aký už dlho platí aj u nás. „Maďarský zákon by v tomto kopíroval ten slovenský. Maďarská vláda by takýmto spôsobom chcela zabezpečiť volebné právo pre tých občanov, ktorí žijú mimo Maďarska,“ potvrdil pre HN predseda Strany maďarskej koalície József Berényi. Naše ministerstvo zahraničných vecí sa k otázke, ako by v prípade prijatia kontroverzného zákona u južných susedov reagovala naša diplomacia, odmietlo vyjadriť. Chce si najskôr počkať na presné znenie novely ústavy.

Podľa Orbána bude maďarské predsedníctvo v EÚ napínavé

29. októbra 2010 - (tasr)

V januári sa začínajúce polročné predsedníctvo Maďarska v Európskej únii bude oveľa napínavejšie, než sa predtým predpokladalo. Vyhlásil to dnes v Bruseli premiér maďarskej vlády Viktor Orbán na tlačovej besede. Svoj názor zdôvodnil tým, že okrem pôvodne stanovených tém sa teraz na stôl dostávajú také aktuálne otázky, ako hospodárska koordinácia členských krajín, strategické vyhliadky do roku 2020 alebo prípadná medzivládna konferencia kvôli zmene Lisabonskej zmluvy. Nasledujúci polrok sa ukazuje ako veľmi dôležitý, takže maďarské predsedníctvo bude sprevádzať zvýšený záujem, konštatoval Orbán. Ako dodal, už teraz je isté, že predsedníctvo Maďarska bude mať „dobre viditeľné úspechy”. Viktor Orbán pred novinármi oznámil, že ešte skôr než zasadne Maďarsko na čelo EÚ, on osobne chce navštíviť vedúcich predstaviteľov ostatných 26 členských krajín únie, ako aj východných partnerských štátov, bude rokovať s vedúcimi frakcií Európskeho parlamentu, resp. s každým, kto bude mať počas maďarského predsedníctva „v nejakej veci vplyv a váhu”. Tak sa napríklad už doteraz stretol s luxemburským premiérom a s predsedom frakcie liberálov.

Orbána môžu voliť aj slovenskí Maďari, znie návrh z Budapešti

29. októbra 2010 - (hn)

U našich južných susedov sa naplno rozbehla príprava zákona, ktorý umožní voliť aj Maďarom žijúcim v zahraničí. Týkať by sa to malo i Slovákov, ktorí získajú dvojaké občianstvo. „Samozrejme, že volebné právo bude zahrnuté aj v novej ústave. Je výlučným právom každého štátu rozhodnúť o tom, komu zo svojich občanov dá volebné právo,“ povedal v rozhovore pre HN poslanec za vládny Fidesz Gergely Gulyás. Práve jeho skupina návrh ústavnej novely pripravuje. Fidesz premiéra Viktora Orbána by právo voliť pre zahraničných Maďarov bez problémov presadil. V parlamente totiž má pohodlnú dvojtretinovú väčšinu. Podporujú ho aj Maďari na Slovensku. „Maďarský zákon by len kopíroval ten slovenský,“ potvrdil pre HN šéf SMK József Berényi. Zdržanlivo sa k tejto horúcej téme stavia naša diplomacia. Tá sa odmietla vyjadriť k otázke, ako by sme reagovali v prípade prijatia kontroverzného maďarského zákona. Chce si najskôr počkať na presné znenie legislatívy.

Gergely Gulyás pre HN: „My určíme, či budú vaši Maďari voliť“

29. októbra 2010 - (Martina Lidinská - hn)

V Maďarsku sa rozbehli práce na novele ústavy, ktorá by umožnila voliť všetkým, čo majú maďarské občianstvo. Ak zákon prejde, voliť u našich južných susedov budú môcť aj slovenskí občania s dvojakým občianstvom. „Samozrejme, že volebné právo bude zahrnuté aj v novej ústave, patrí predsa medzi základné práva,“ tvrdí Gergely Gulyás.

- S tímom poslancov pracujete na novele ústavy. Bude obsahovať aj volebné právo pre zahraničných Maďarov?

- Samozrejme, že volebné právo bude zahrnuté aj v novej ústave, patrí predsa medzi základné práva. Je výlučným právom každého štátu rozhodnúť o tom, komu zo svojich občanov zabezpečí volebné právo. V tejto veci však ešte konečná dohoda nepadla. Platná ústava stanovuje ako jednu z podmienok volebného práva u nás trvalý pobyt v Maďarsku. Koncepcia návrhu novej ústavy, na ktorej pracuje skupina pod mojím vedením, odporúča, aby sa volebné právo týkalo maďarských občanov. To znamená, že nová ústava by nebránila tomu, aby v určitom zmysle dostali volebné práva aj zahraniční Maďari. Samozrejme, len v takom prípade, že tento zákon prijme dvojtretinovou väčšinou aj parlament.

- Prečo je pre vás zmena ústavy taká dôležitá?

- Vládna strana, ktorá má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, už v predvolebnej kampani upozorňovala na to, že národné zhromaždenie musí prijať novú ústavu. Najvyšší zákon štátu sa od roku 1949 menil, ale tieto zmeny vo veľkej miere prijímal parlament ešte za bývalého režimu. Preambula ústavy stanovuje, že jej súčasné znenie je dočasné, a konečnú ústavu by mal v Maďarsku prijať demokraticky zvolený parlament. V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa takýto kompromis nepodarilo dosiahnuť.

- Za akých podmienok by ste teda dali zahraničným Maďarom volebné právo?

- O akýchkoľvek zmenách je ešte predčasné hovoriť, keďže sa celá otázka viaže na dve podmienky. Prvou je zmena volebného zákona. Národné zhromaždenie zvolené v roku 2010 totiž prijalo zákon, že celkový počet poslancov by sa mal zmenšiť na 200. Toto číslo je v porovnaní so súčasným počtom 386 veľmi nízke, a práve preto potrebujeme nový volebný zákon. Zhromaždenie taktiež rozhodlo aj o tom, že 13 mandátov vyčlení pre zástupcov menšín žijúcich v Maďarsku. Na ich získanie chce parlament poskytnúť jednoduchšie podmienky. Ďalším faktorom je aj to, že Maďari žijúci za našimi hranicami môžu od 1. januára budúceho roka požiadať o maďarské občianstvo. Teraz je však ťažké odhadnúť, koľkí túto možnosť využijú. Práve preto na udelenie volebného práva pre zahraničných Maďarov bude vplývať zmena volebného zákona alebo počet uchádzačov o dvojaké občianstvo.

- Viete, koľko zahraničných Maďarov doteraz požiadalo o občianstvo?

- Nie, o takýchto číslach informácie nemám.

- Už ste sa o tomto návrhu rozprávali aj so štátmi, ktorých by sa táto zmena týkala?

- Ak by sme prišli s takýmto rozhodnutím, samozrejme, že v snahe o udržanie dobrých susedských vzťahov budeme o tom diskutovať so štátmi, ktorých by sa to týkalo.

Zsolt Németh: Maďarsko-slovenské vzťahy sa zlepšujú

26. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko-slovenské vzťahy sa zlepšujú, povedal dnes v rannej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie M1 maďarský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. Dôvodom je podľa neho najmä skutočnosť, že aj na Slovensku vznikla nová vláda. Nový pohľad na Slovensku sa vytvoril vďaka kresťanskodemokratickej premiérke a kresťanskodemokratickej strane vo vláde, povedal Németh. Je dôležité, aby bratislavská vláda zachovala svoju stabilitu a dokázala udržať tolerantnejšiu „etnopolitiku”, konštatoval a dodal, že prvou veľkou skúškou bude záležitosť jazykového zákona a druhou zákon o dvojakom občianstve. „Otázkou je, ako zmenia príslušnú reguláciu, ktorá je dosť brutálna”, uviedol štátny tajomník. Pripomenul, že paralelne s vyhodnocovaním slovenského jazykového zákona Benátskou komisiou sa začala úprava právnej normy. Súčasné zmeny však nereflektujú postoj komisie, tvrdí Németh. „Jazykový zákon bol absurdnosťou absurdnosti v národnej politike a európskej menšinovej politike,” zdôraznil štátny tajomník rezortu diplomacie.

D. Krajcer: Sankciám za jazyk sa nemusíme vyhnúť

26. októbra 2010 - (sita)

Všetky opodstatnené odporúčania Benátskej komisie už rezort kultúry Daniela Krajcera (SaS) s predstihom zohľadnil v návrhu novely zákona o štátnom jazyku, a preto nevidí dôvod na nijakú ďalšiu úpravu ustanovení tohto zákona. Tvrdí to ministerstvo kultúry a cestovného ruchu. Vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel dnes vyhlásil, že napriek viacerým pozitívnym zmenám Krajcerova novela stále nie je v súlade s posudkom Benátskej komisie. „Preto verím, že posudok bude impulzom pre ďalšie zmeny v texte zákona o štátnom jazyku,” uviedol Chmel. Podľa hovorkyne rezortu kultúry Evy Chudinovej už ministerstvo urobilo požadované zmeny, ktoré sa týkajú napríklad zúženia povinnosti používať štátny jazyk pri vydávaní kultúrnych tlačovín v jazykoch národnostných menšín či zúženia povinnosti vydávať dvojjazyčne celú ďalšiu dokumentáciu v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. V súlade s návrhom ministra Krajcera sú podľa Chudinovej aj sankčné ustanovenia, Benátska komisia odporúča prehodnotiť súčasný systém ukladania pokút, ktoré by sa podľa jej názoru mali uplatniť len v krajných prípadoch. „Dôležitosť sankcií v zákone však Benátska komisia nepopiera, pretože, ako sa uvádza v posudku, pri neexistencii sankcií existuje riziko, že zákonné povinnosti sa nebudú dodržiavať a na inom miesta posudku sa zase konštatuje, že porušenie zákona by sa v princípe malo trestať,” uviedla Chudinová. Komisia Rady Európy posudzovala jazykový zákon na žiadosť Slovenska po tom, čo jeho novelizáciu exministrom kultúry Marekom Maďaričom (Smer-SD) vlani kritizovala Budapešť. Chudinová tvrdí, že sa komisia v posudku zaoberá len niektorými ustanoveniami tohto zákona, pričom v prvej časti hovorí najmä o opodstatnenosti takejto právnej normy, keďže „štátne orgány majú plné právo podporovať znalosť a používanie štátneho jazyka a zabezpečovať jeho ochranu“. Benátska komisia zdôrazňuje, že starostlivosť o štátny jazyk a podpora jeho znalosti má veľký význam aj pre príslušníkov národnostných menšín, pretože „sleduje legitímny cieľ, aby neboli príslušníci národnostných menšín obmedzovaní len na určité konkrétne geografické oblasti“ a dáva im možnosti na ich spoločenské a pracovné uplatnenie v danom štáte. Chmel tvrdí, že Benátska komisia odporúča preskúmanie a zrevidovanie ustanovení zákona o štátnom jazyku, ktoré neprimeraným spôsobom obmedzujú používanie jazykov národnostných menšín. Ochrana a podpora úradného jazyka štátu je legitímnym záujmom, ale vyžadovanie používania štátneho jazyka na územiach obývaných národnostnými menšinami bez akýchkoľvek výnimiek je podľa posudku Benátskej komisie neprimerané z hľadiska slobody prejavu aj ochrany práv príslušníkov národnostných menšín. Benátska komisia Rady Európy viaceré ustanovenia zákona považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. „A to je mnoho dôvodov na to, aby sa poslanci Národnej rady SR vážne zamysleli nad možnosťami ďalšej úpravy textu zákona o štátnom jazyku pred schválením jeho novelizácie,” dodal Chmel.

Schválili prepojenie plynovodu do Maďarska

30. októbra 2010 - (čtk)

Ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia dalo zelenú spoločnému projektu prepravcov plynu Eustream a FGSZ na prepojenie slovenského a maďarského plynovodu. Z troch posudzovaných trás na slovenskej strane hranice medzi Veľkými Zlievcami a Slovenskými Ďarmotami odporučili najkratšiu, 18,8 kilometra dlhú cez Glabušovce, Olováry a Želovce. Vyplýva to zo záverečného stanoviska hodnotenia vplyvu stavby na životné prostredie. Plynovodná rúra s celkovou dĺžkou viac ako 100 kilometrov umožní zásobovanie Maďarska ruským plynom prúdiacim cez Slovensko a naopak, na Slovensko môže v prípade potreby priviesť plyn z maďarských zásobníkov, prípadne od Stredozemného mora. Investícia by mala spolu s úpravami na rakúskom uzle plynovodu v Baumgartene, ktoré umožnili čerpať rakúsky plyn reverzným chodom, zvýšiť energetickú bezpečnosť Slovenska. Výstavbu plynovodu za približne 100 miliónov eur by mala necelou tretinou podporiť aj EÚ. Zatiaľ však nie je isté, kedy a či sa investícia zrealizuje. Maďarská spoločnosť FGSZ v lete vyhodnotila záväznú fázu podávania požiadaviek na prepravu plynu ako neúspešnú. Záujem prejavili firmy zo šiestich krajín, ktoré chceli celkovo prepraviť asi 20 miliárd metrov kubických plynu, čo je množstvo, ktoré by mohol plánovaný plynovod prepraviť za štyri roky. Spoločnosti preto zmenili podmienky a vyhlásili druhé kolo podávania záväzných požiadaviek o odber suroviny.

Maďarsko podporuje vstup Turecka do EÚ

27. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko jednoznačne podporuje vstup Turecka do Európskej únie, vyhlásil v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi po rokovaniach s tureckým ministrom pre európske záležitosti Egemenom Bagišom. Podľa tlačovej agentúry MTI šéf maďarskej diplomacie dodal, že Maďarsko aj ako predsedajúca krajina EÚ v prvom polroku 2011 urobí všetko pre pokrok v prístupovom procese Turecka. „Témou dnešných rokovaní bola práve otázka prístupového procesu, či je možné otvoriť jednotlivé kapitoly,“ povedal Martonyi. Bagiš vyjadril nádej, že počas maďarského predsedníctva sa urýchlia prístupové rokovania. Ako povedal, Turecko podporovalo Maďarsko pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, teraz je zas Maďarsko najbližším spojencom Turecka pri prístupovom procese do únie. Podľa tureckého hosťa Martonyi prisľúbil, že Maďarsko počas predsedníctva v únii presvedčí ostatné členské štáty, že boj proti terorizmu je spoločným záujmom všetkých. Maďarsko predloží únii návrh, aby vízová politika voči Turecku bola pružnejšia a liberálnejšia, informoval Martonyi a na margo vzájomných vzťahov Maďarska a Turecka dodal, že by bol rád, keby Turecko jednostranne zrušilo pre maďarských občanov vízovú povinnosť. „Občan Maďarskej republiky dostane v priebehu ôsmich minút turecké víza a dúfam, že čoskoro aj turecký občan dostane víza v priebehu ôsmich minút. Najviac však dúfam, že sa vízová povinnosť ukončí,“ povedal turecký hosť. Ministri hovorili tiež o otázkach energetiky, pričom Martonyi ocenil úlohu Turecka v projekte plynovodu Nabucco. Maďarský minister sa uznanlivo vyjadril k novele tureckej ústavy, ktorú označil za významný krok smerom k európskej demokracii. Bagiš oznámil, že na apríl 2011 pozývajú maďarského prezidenta Pála Schmitta na návštevu Turecka.

Maďarsko podporuje pripojenie Rumunska k Schengenu

28. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko urobí všetko pre to, aby sa Rumunsko mohlo čo najskôr pripojiť k Schengenskému dohovoru, vyhlásil dnes v Budapešti štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh po schôdzke s rumunským ministrom ochrany životného prostredia a lesov Lászlóom Borbélyom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Németh zdôraznil, že zrušenie hraničných kontrol bude významnou udalosťou maďarstva obdobia uplynulých sto rokov. „Je reálna nádej, že sa tak stane už počas maďarského predsedníctva v Európskej únii, teda už v prvom polroku 2011,“ konštatoval maďarský štátny tajomník. Borbély pripomenul, že v nadchádzajúcich dňoch prijme rumunský parlament zákon o vzdelávaní, v zmysle ktorého bude možné zrealizovať pre Maďarov žijúcich v Sedmohradsku úplné vzdelávanie v ich materinskom jazyku. Németh poďakoval hosťovi za ponuku významnej pomoci z rumunskej strany na odstraňovanie následkov ekologickej katastrofy. „Aj tento príklad svedčí o tom, že sa medzi Rumunskom a Maďarskom vytvoril vysoký stupeň citlivosti v oblasti vzájomnej pomoci v núdzi,“ dodal predstaviteľ maďarskej vlády. Podľa rumunského ministra jeho krajina požiadala Brusel, aby pre prípad podobných katastrof, akou bola v hlinikárni pri Ajke, bol zriadený fond na okamžitú pomoc dotknutým krajinám. Németh ocenil, že Rumunsko prijalo zjednodušenie poskytovania maďarského občianstva zahraničným Maďarom mimoriadne empaticky.

Región Centrope predstaví nová internetová stránka

28. októbra 2010 - (server.sk)

Nový internetový portál www.mycentrope.com určený obyvateľov regiónu Centrope má sprostredkovať ľuďom zážitok bez hraníc. Stránku, ktorá virtuálne spojí všetkých obyvateľov zainteresovaných krajín strednej Európy, teda Česka, Maďarska, Rakúska a Slovenska, dnes odprezentovali v rámci kick-off podujatia v mestskom lodnom termináli Wien City. Na portáli sa nachádzajú rôzne ponuky a informácie z oblasti voľného času, zábavy, kultúry a shoppingu zo všetkých cezhraničných regiónov štyroch krajín. Súčasťou web stránky budú aj turistické ponuky a možnosti, ako stráviť voľný čas v regióne. Všetky ponuky sú v štyroch jazykoch: slovensky, česky, maďarsky a nemecky. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo vidí v novom projekte šancu na rýchlejšiu integráciu: „Pred dvadsiatimi rokmi sa pretrhla železná opona, pred niekoľkými rokmi boli odstránené hraničné kontroly a teraz sa snažíme vybudovať výstavbou nových ciest a koľajových tratí, ale aj nových mostov cez rieku Moravu nové prepojenia,“ povedal. Projekt podľa neho virtuálnym spôsobom propaguje akcie, ktoré sa v regióne Centrope nachádzajú. Ako zároveň uviedol, rýchly a široký tok informácií, ktorý ponúka internet chcú spoločne využiť na rýchlejšiu integráciu do regiónu Centropa a posilniť tak našu Konkurencieschopnosť. „Berieme to ako súčasť bratislavského zápasu za to, aby sme neboli vynechávaný z projektov ako sú eurofondy. Chceme ukázať, že aj z toho mála, čo máme k dispozícii, vieme tie peniaze veľmi zmysluplne využiť. Vieme byť nastavení na to, že nielen otázky kultúry a turizmu, ale aj vážnejšie otázky súvisiace so znalostnou ekonomikou a s dopravou chceme mať podporené aj v rámci Európskej únie,“ doplnil župan Frešo. Podľa viedenského mestského radcu Rudiho Schickera je Centrope ekonomicky aj kultúrne najsilnejší európsky región, v ktorom žije 15 miliónov obyvateľov. Región pozostáva vo svojom jadre z územia Moravy, regiónu okolo Bratislavy, časti západného Maďarska a východného Rakúska. Realizáciu mycentrope.com zabezpečuje združenie Central Danube Region GmbH / echonet communication gmbh v spolupráci s viedenským ComPRess a mediálnymi partnermi zo všetkých štyroch krajín (Česko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko), za slovenskú stranu s Rádiom Expres, portálom Webnoviny a TV Bratislava. Slávnostného spustenia projektu sa zúčastnili aj podpredseda BSK Ivo Nesrovnal, krajský poslanec František Stano, riaditeľ medzinárodných vzťahov Brna Mojmír Jeřábek, konateľ spoločnosti Wien-Holding Peter Hanke, predseda predstavenstva Raiffeisenlandesbank NÖ-Wien Reinhard Karl, za zakladateľov platformy mycentrope sa zúčastnili Andreas Hopf a Roland Vidmar.

Majetok maďarských verejnoprávnych médií prejde do spoločného fondu

25. októbra 2010 - (tasr / mti)

Väčšina majetku maďarských verejnoprávnych médií prejde pod správu spoločného fondu, rozhodli v pondelok v Budapešti poslanci parlamentu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI za návrh poslancov Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Andrása Cser-Palkovicsa a Antala Rogána hlasovali zákonodarcovia vládnych strán. Nehnuteľnosti a majetkové práva archívov Maďarského rozhlasu, Maďarskej televízie, Duna TV a MTI prejdú pod správu verejnoprávneho fondu. Autorské práva a záväzky týchto médií budú odteraz v pôsobnosti Nadácie na podporu poskytovania programu a správy majetku, ktorá patrí pod mediálnu radu. Odovzdanie majetku médií nadácii sa uskutoční 1. januára 2011, v utorok sa však už začne realizácia potrebných opatrení, píše MTI.

Rozpočtové plány Maďarska sú smelé, no aj riskantné

26. októbra 2010 - (tasr / reuters)

Plány Maďarska na zníženie rozpočtového deficitu sú „smelé, no riskantné”. Na jednej strane riešia niektoré dlhodobé problémy ekonomiky, ale zároveň vyvolávajú otázniky nad strednodobou udržateľnosťou verejných financií. Uviedol to dnes predstaviteľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Christoph Rosenberg po rokovaní s predstaviteľmi maďarskej vlády. Zároveň potvrdil, že s vládou nerokovali o žiadnej novej pomoci. Rosenberg povedal, že takzvané krízové dane pomôžu maďarskej vláde splniť podmienku rozpočtového deficitu v tomto roku (3,8 % hrubého domáceho produktu - HDP), ale doterajšie ohlásené opatrenia nie sú dostatočné na dosiahnutie rozpočtového cieľa aj v nasledujúcom roku. „MMF víta prísľub Budapešti znížiť rozpočtový deficit v budúcom roku na 3 % HDP. Myslíme si však, že doteraz špecifikované opatrenia nebudú stačiť na splnenie tohto cieľa,” povedal predstaviteľ MMF. Opatrenia ako rovná daň z príjmu či dane pre firemný sektor nesú so sebou určité riziko, dodal Rosenberg. Podľa neho nie je jasné, ako bude ekonomika na ne reagovať, a okrem toho „vyvolávajú otázniky vzhľadom na strednodobú udržateľnosť verejných financií”. MMF predpokladá, že ekonomika Maďarska by tento rok mala dosiahnuť rast asi 1 %, na budúci rok približne 2,5 % a v ďalšom roku by mohla vzrásť na 3 %. Rizikom však je, že ak sa ekonomike nepodarí dosiahnuť dostatočne silný rast ešte počas obdobia platnosti mimoriadnych daní (do roku 2013), rozpočtový deficit a štátny dlh sa môžu opäť rapídne zvýšiť. MMF zároveň skritizoval plán vlády zastaviť od novembra platby do súkromných dôchodkových fondov s tým, že takýto krok presúva úspory ľudí do rúk vlády. „Okrem toho, tento krok môže síce v krátkodobom horizonte vyriešiť problém s deficitom, štrukturálnu fiškálnu pozíciu ale nerieši,” dodal Rosenberg.

Maďarsko odoláva tlaku zo zmeny zmlúv EÚ

27. októbra 2010 - (euractiv.sk)

V januári prevezme krajina rotujúce predsedníctvo v Únii. Stane sa tak v čase, kedy sa hovorí o zmenách v zmluvách EÚ. Maďarská ministerka pre európske záležitosti Enikő Győri však uviedla, že Budapešť nie je veľmi naklonená tejto možnosti. Na konferencii v Bruseli Enikő Győri povedala, že akékoľvek zmeny v Lisabonskej zmluve, ktoré požadujú Francúzsko s.Nemecko v snahe vytvoriť stály mechanizmus na riešenie finančných kríz, by museli byť úzko špecifikované. „Rozmer zmien v zmluve by mal byť veľmi obmedzený. Nikto nemá záujem na otváraní Pandorinej skrinky,“ uviedla. Koncom tohto týždňa (28. a 29. októbra) sa bude v Bruseli konať Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne., očakáva sa, že práve zmena zmluvy bude jedným z hlavných bodov programu. Medzi členskými štátmi však panuje v tejto otázke hlboký rozkol. Vzhľadom na to, že podpísanie a vyjednanie Lisabonskej zmluvy trvalo dlhých osem rokov, väčšina krajín EÚ nie je nadšená myšlienkou jej zmeny v takom krátkom čase od jej prijatia. „Členské štáty váhajú s vykonaním zmien,“ povedala Győri a dodala, že nemecká kancelárka a francúzsky prezident budú mať veľa práce s presviedčaním ostatných o potrebe, aby sa pridali na ich stranu. „Členské štáty chcú pochopiť, prečo je rozhodnutie potrebné,“ uviedla maďarská ministerka. Maďarsko, ktoré dúfa, že sa podarí dospieť k dohode už na summite tento týždeň vzhľadom na to, že prezident EÚ a predseda Rady Herman Van Rompuy bol poverený úlohou preskúmať ako by bolo možné schváliť a implementovať zmeny v zmluve. V prípade súhlasu so zmenami sa podľa práva EÚ uskutoční Medzivládna konferencia Pojem „medzivládna konferencia“ označuje rokovania medzi vládami členských štátov s cieľom zmeny zakladajúcich zmlúv EÚ. Győri povedala, že ak sa tak stane počas maďarského predsedníctva, konferencii bude predsedať tamojší premiér Viktor Orbán a nie Van Rompuy, čo by mohlo spôsobiť rozkol medzi členskými štátmi. Dodala však: „Ak to musíme spraviť, spravíme to.“

Pozadie

Nemecko, s podporou Francúzska, žiada zmeny v Lisabonskej zmluve, ktorá vstúpila do platnosti len minulý rok v decembri po ôsmych rokoch vyjednávaní. Chce tak zabezpečiť, aby jej súčasťou bol aj stály systém na riešenie finančných kríz podobných tým, ktoré sa odohrali v Grécku. Dňa 18. októbra sa francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová stretli na bilaterálnom summite v Deauville. Výsledkom bolo, že vyzvali členské štáty EÚ, aby do marca budúceho roka prišli s návrhmi ako by daný systém na riešenie kríz v eurozóne vyzeral. Zároveň navrhli, aby previnilci dočasne stratili hlasovacie práva, pričom priznali, že na toto rozhodnutie by bola potrebná zmena zmlúv. Na ministerskom stretnutí 25. októbra v Luxemburgu sa však ukázalo, že mnoho štátov nie je presvedčených o výhodach tohto návrhu a obávajú sa znovu otvárania zmlúv a ich zmeny vzhľadom na to, že si nedávne schválenie dokumentov vyžadovalo toľko úsilia a poznačili ho hlboké rozkoly medzi jednotlivými krajinami.

Maďarsko tvrdí, že nepotrebuje novú dohodu s MMF

27. októbra 2010 - (sita / reuters)

Maďarsko nepotrebuje novú dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF), pretože na zabezpečenie stabilného financovania svojho rozpočtu má dostatok devízových rezerv. Povedal to dnes na tlačovej konferencii po stretnutí vlády s predstaviteľmi MMF štátny tajomník ministerstva hospodárstva András Karman. Podľa neho má Maďarsko v centrálnej banke ako rezervu pre prípad potreby devízové rezervy v hodnote 3 miliardy eur. „To presahuje rozsah našich ročných finančných potrieb,” dodal. Aj zástupca fondu potvrdil, že maďarská vláda počas rokovaní nenavrhla žiadnu formu novej finančnej pomoci od MMF. Budapešť odmietla možnosť novej dohody s MMF ešte v júli potom, ako zastavila rokovania s medzinárodným fondom o hodnotení plnenia podmienok predchádzajúcej finančnej pomoci.

Maďarský parlament schválil zmeny v dôchodkoch

27. októbra 2010 - (sita / reuters)

Maďarský parlament v pondelok večer schválil zákon, ktorý na 14 mesiacov pozastavuje platby do súkromných dôchodkových fondov. Dočasné zastavenie platieb vláda zdôvodňuje snahou o zníženie rozpočtového deficitu v tomto roku na 3,8 % HDP. Opatrenie má priniesť do štátnej pokladnice v tomto roku 60 mld. maďarských forintov (HUF) a ďalších 360 mld. v roku 2011. Parlament tiež schválil legislatívu, ktorá umožní sporiteľom v súkromných fondoch návrat do štátneho systému. Maďarské penzijné fondy spravujú majetok takmer 3 mil. sporiteľov v celkovej hodnote zhruba 2,7 bilióna HUF. Ľudia, ktorí vstupujú prvýkrát na trh práce, nebudú mať podľa nových pravidiel povinnosť zapojiť sa do systému sporenia v súkromných dôchodkových fondoch. Do štátneho systému sa po novom môžu vrátiť aj ľudia ktorí nedávno zavŕšili dôchodkový vek. Súkromné dôchodkové spoločnosti kritizovali nové pravidlá ako „skryté znárodnenie”. Výhrady ku krokom Maďarska vyslovila aj Európska komisia a Medzinárodný menový fond (MMF), ako aj centrálna banka krajiny. Janos Lazar, šéf parlamentnej skupiny vládnej strany Fidesz, v utorok uviedol, že štát v určitom časovom horizonte zohľadní dopady pozastavených platieb sporiteľom. Vláda podľa neho tiež uvažuje o zavedení osobných účtov v rámci štátneho penzijného systému.

Fidesz chce zbaviť Ústavný súd právomocí v otázkach rozpočtu

27. októbra 2010 - (tasr / reuters)

Maďarská vládnuca strana Fidesz plánuje zbaviť Ústavný súd právomocí rozhodovať o otázkach týkajúcich sa štátnych financií. Tým by sa vláda vyhla aj prípadnému rozhodovaniu o ústavnosti najnovších sporných zmien v dôchodkovom systéme. Fidesz tak zareagoval na rozhodnutie súdu z utorka o neústavnosti zdaňovania mimoriadnych odmien a odstupného vo verejnom sektore v hodnote nad 2 milióny forintov (7272 eur) až 98-% sadzbou. Podľa analytikov je návrh Fideszu, ktorý parlament môže schváliť do pár dní, keďže strana má v parlamente ústavnú väčšinu, bezprecedentný a ohrozujúci demokraciu v krajine. „Aj keď i doteraz sa Fidesz prezentoval bezohľadnou politikou, toto je už bezprecedentná demonštrácia moci,” povedal analytik inštitútu Political Capital Péter Krekó, podľa ktorého je tento krok pre demokraciu mimoriadne nebezpečný. Fidesz v reakcii na rozhodnutie súdu predložil do parlamentu návrh, aby Ústavný súd už nemohol rozhodovať o záležitostiach, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, daní, poplatkov, sociálneho zabezpečenia či ciel. Ústavný súd by tak už nemohol rozhodovať ani o zmrazení platieb do súkromných dôchodkových fondov, čo poslanci v pondelok (25. októbra) v parlamente odhlasovali. Asociácia Stabilitas, zastupujúca súkromné dôchodkové fondy, sa pritom práve v tejto veci chce obrátiť na Ústavný súd. Podľa Fideszu ale od pádu komunizmu už uplynulo viac než 20 rokov, takže „Ústavný súd už nepotrebuje také rozsiahle právomoci”. „Ústavný súd má veľmi veľké právomoci na preverovanie zákonov, čo bolo logické v prvom období po zmene režimu,” povedal János Lázár, šéf parlamentnej frakcie Fideszu. „Medzitým sa ale právny systém upevnil, takže takéto rozsiahle právomoci už súd nepotrebuje,” dodal.

Ústavný súd MR protestuje proti útokom zo strany vlády

28. októbra 2010 - (tasr)

Maďarský Ústavný súd protestuje proti útokom zo strany vlády. Kabinet by totiž po nepriaznivom verdikte z pohľadu vládnej strany Maďarský občiansky zväz - Fidesz chcel obmedziť právomoci orgánu, ktorého úlohou je brániť právny „Zachovanie právomoci Ústavného súdu je zárukou zachovania maďarského ústavného poriadku,” reagoval pre server hovorca súdu András Sereg. Podľa jeho slov práca tohto súdu je jedným z dôležitých pilierov demokratického právneho štátu. „Verdikty súdu slúžia záujmom občanov,” dodal hovorca. Podľa ústavných sudcov im síce vláda môže zakázať vyjadriť postoj, musí však rátať s rozhodnutiami súdov Európskej únie. Pripomínajú, že k fungovaniu súdu je nutné, aby mohol preveriť všetky právne normy, a ak niektoré považujú za protiústavné, aby ich mohli zrušiť. „Niet inej možnosti získať späť extrémne vysoké odstupné, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi,” povedal šéf frakcie Fideszu János Lázár na margo kontroverzného zákona o 98-percentnom zdanení miliónových súm za odstupné manažérom. Ústavný súd tento zákon nedávno označil za protiústavný. Fidesz chce dosiahnuť, aby sa súd v budúcnosti nemohol vyjadrovať k záležitostiam týkajúcim sa daní či štátneho rozpočtu. Proti rozhodnutiu Fideszu obmedziť právomoci ústavného súdu chce Maďarská socialistická strana (MSZP), ako aj strana Politika môže byť iná (LMP) a či bývalý socialistický premiér Ferenc Gyurcsány zorganizovať na budúci týždeň protestné zhromaždenie, píše blikk.hu.

Orbán potrestá ústavný súd

28. októbra 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Továreň na zákony, na ktorú Fidesz so svojou ústavnou väčšinou premenil maďarský parlament, sa prvý raz zadrhla. Previerkou ústavného súdu v utorok neprešlo mimoriadne zdanenie vysokého odstupného pre štátnych zamestnancov. Ide o jeden z čerstvého balíčka sporných zákonov, ktoré sa kritici chystajú napadnúť. Strana premiéra Viktora Orbána sa však poponáhľala, aby prvý záporný verdikt ústavného súdu od jarných volieb odporcov vlády neposmelil. Recept je jednoduchý. Orbánov hovorca ho sformuloval až cynicky otvorene: „Ak ústavný súd o niečom nemôže povedať, že je to protiústavné, to znamená, že to nie je protiústavné,” povedal Péter Szíjjártó pre verejnoprávnu televíziu. Len dve hodiny po tom, čo muži v talároch zrušili retroaktívny zákon o 98-percentnom zdanení odstupného, šéf poslaneckého klubu Fideszu János Lázár oznámil, že jeho strana ho v rovnakej podobe znova predloží do parlamentu. Ešte predtým však v priebehu dvoch týždňov pozmenením ústavy odoberie ústavnému súdu právomoc rozhodovať o otázkach, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu. „Ak o nejakej otázke nemôže rozhodnúť ľud, tak na to nemá právo ani ústavný súd,” vyhlásil Lázár s tým, že vláda sa chystá rozšíriť aj okruh tém, o ktorých sa nesmie vypísať referendum. Popri rozpočtových, daňových, poplatkových a colných otázkach má byť odteraz tabu aj výška príspevkov vrátane odstupného. O peniazoch občanov bude môcť rozhodovať výhradne parlament, ktorému do toho nesmú viac hovoriť ani strážcovia zákonnosti, tvrdí šéf frakcie Fideszu. „S posilnením právneho štátu sa dnes už také široké právomoci ústavného súdu stávajú neopodstatnenými,” dodal podľa denníka Népszabadság. Opozícia to však vidí presne opačne. Zámer oklieštiť kompetencie orgánu, ktorý ako jediný má ešte silu kontrolovať ústavnosť postupov vlády, označili za bezpríkladnú aroganciu moci všetky tri parlamentné opozičné strany. Socialisti a ekologická strana Politika môže byť iná dokonca prvý raz dali bokom svoje ideologické rozpory a v spoločnom liste vyzvali hlavu štátu, aby „pozdvihla svoj hlas proti útokom smerujúcim na právny štát”. Málokto však skutočne očakáva od prezidenta Pála Schmitta, že by sa premiérovi Orbánovi vzoprel. Bývalý olympijský víťaz v šerme už v lete pri nástupe do funkcie uviedol, že na rozdiel od svojho predchodcu, niekdajšieho šéfa ústavného súdu Lászlóa Sólyoma, ktorý pri najmenšej pochybnosti vracal parlamentu zákony, on plynulosť zákonodarného procesu nemieni brzdiť. Odstavením ústavného súdu od otázok týkajúcich sa rozpočtu si Orbán poistí aj ďalšie sporné opatrenia, ktoré mu majú pomôcť znižovať deficit. Medzi nimi je napríklad v utorok schválené pozastavenie platieb do súkromných dôchodkových fondov, ktoré do konca budúceho roka budú prúdiť do štátnej kasy. Túto „lúpež” penzií z druhého piliera chcela strana Politika môže byť iná napadnúť na ústavnom súde a socialisti sa o tom chystali iniciovať referendum. Razantný krok Fideszu mnohých prekvapil. Od konca komunistického režimu sa totiž v Maďarsku doteraz nestalo, aby niektorá vláda spochybnila rozhodnutie ústavného súdu a už vôbec nie, aby ho za neželaný verdikt trestala. Rovnako ako súčasná Orbánova vláda pritom kabinet socialistu Gyulu Horna mal v parlamente ústavnú väčšinu. Keď mu však cez ústavný súd neprešli viaceré zákony z úsporného balíčka, rozhodnutie zohľadnil a nezaútočil na strážcov zákonnosti. Aj ďalší socialistický premiér Ferenc Gyurcsány rešpektoval, keď ústavný súd dal zelenú Orbánom iniciovanému referendu, hoci podľa vlády sa týkalo rozpočtových otázok, o ktorých by voliči hlasovať nemali. Útok Fideszu na ústavný súd ostro kritizujú aj nezávislí analytici. „Podrývajú sa tým samotné základy právneho štátu,” povedal pre televíziu ATV ústavný právnik Gyorgy Kolláth. „Takýto postup pripomína nie poprevratové Maďarsko, ale skôr právny poriadok Zimbabwe alebo Burundi,” dodal.

Orbánov trik

28. októbra 2010 - (Miroslav Čaplovič - Pravda)

Keď Viktor Orbán presadil nápad zdaniť vysoké odstupné až 98 percentami so spätnou platnosťou, musel vedieť, že ide o nezmysel v právnom štáte a ústavný súd sa mu preto vysmeje. Zdá sa však, že to bol premyslený ťah maďarského premiéra. Ako keby si pripravil zámienku, ktorou strážcu ústavnosti oberie o dôležité právomoci. Opozícia síce frfle, ale jej trpasličiu podobu si Orbán všímať nemusí. Spoliehať sa môže na to, že bežný Maďar sa nepochybne teší, že premiér chcel nechať bývalým štátnym zamestnancom iba omrvinku z odstupného. (Akože on je ten dobrý a ústavní sudcovia sú tí zlí, ktorí sa zastali chamtivých odídencov.) Na prefíkanom populistickom kroku teraz vládnuci Fidesz stavia svoj útok smerujúci k okliešteniu významu ústavného súdu. Orbán využil jednu finančnú tému, aby v budúcnosti v prípade potreby mohol zneužívať obrovskú prevahu svojej politickej strany v parlamente. (Zneužívať v úvodzovkách, lebo po chystanom ponížení strážcu ústavy a zákonov mu už nikto nebude môcť povedať, že v niečom postupoval protiprávne.) Najnovší prípad nie je prvým náznakom toho, že Orbán by zrejme najradšej panoval ako samovládca. Zapadá do mozaiky jeho vládnutia. Zatiaľ robí veľa, aby do slovníka nepekných stredoeurópskych novotvarov prenikol po mečiarizme aj maďarský „izmus”. Orbánizmus.

Maďarský štátny podnik nekupuje ruský podiel v MOL-e

27. októbra 2010 - (sita)

Maďarská štátna energetická spoločnosť MVM nerokuje o kúpe 21,2-percentného podielu, ktorý v ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL vlastní ruská firma Surgutneftegaz. Povedal to v utorok hovorca MVM. „Táto téma nie je v agende MVM,” povedal pre tlačovú agentúru MTI György Felkai, riaditeľ odboru komunikácie spoločnosti MVM. Reagoval tak na pondelkovú správu denníka Népszabadság, podľa ktorej energetický podnik MVM by mohol od firmy Surgut podiel v MOL-e odkúpiť. Maďarské ministerstvo pre národný rozvoj sa minulý týždeň vyjadrilo, že vláda by mohla od ruskej firmy podiel v MOL-e kúpiť. Surgut kúpil podiel v MOL-e vlani od rakúskej spoločnosti OMV za 1,4 mld. eur a uviedol, že chce byť strategickým investorom. Predstavitelia maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti to však označili za nepriateľský krok. MOL preto Surgutneftegazu nedovolil hlasovať na valných zhromaždeniach. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Maďarská vláda by výmenou za krízové dane mala uskutočniť reformy

28. októbra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda by mala výmenou za zavedenie mimoriadnych daní, ktoré sa dotknú najmä veľkých firiem, uskutočniť štrukturálne reformy. Vyhlásil to šéf maďarskej ropno-plynárenskej skupiny MOL Zsolt Hernádi v rozhovore pre týždenník Heti Válasz. Vláda v Budapešti sa rozhodla zaplátať diery v rozpočte zavedením dočasnej, tzv. krízovej dane pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor. Kabinet už predtým ohlásil zavedenie bankovej dane. Tieto dane budú platiť tri roky a majú pomôcť vláde dodržať plánované rozpočtové schodky. Od energetického sektora by tak za tri roky malo do štátnej pokladnice „pritiecť” 70 miliárd forintov (254,51 milióna eur), od telekomunikačných firiem 61 miliárd HUF a ďalších 30 miliárd HUF od maloobchodných reťazcov. „Nemôžeme robiť nič len veriť, že výmenou za tieto dane vláda naštartuje dlho očakávané štrukturálne reformy,” uviedol Hernádi pre týždenník. „Základom pre krízové hospodárenie je vždy dôveryhodný, uskutočniteľný a udržateľný finančný plán a ten vláda doteraz nepredstavila,” skonštatoval a dodal, že samotné zavedenie mimoriadnej dane problémy Maďarska nevyrieši. Hernádi znova zopakoval, že MOL bude pre dane musieť znížiť svoje výdavky na investície a mnohé investičné plány odložiť.

prop.sk a protiprudu.sk: Dolu prúdom

25. októbra 2010 - (Juraj Javorský - Sme)

Som teda neonacista a som na to hrdý”. alebo „Maďarizácia, obraz slovenského utrpenia”. Napríklad takéto titulky si čítajú návštevníci stránok prop.sk a protiprudu.sk. Obe si za posledné roky podobnými témami úspešne vybudovali extrémistickú povesť. A to napriek tomu, že sa hrali na „vyvažovanie mediálneho spravodajstva hlavného prúdu, ktoré sa každý deň vzďaľuje od reálneho sveta”. Nikoho slušného nebude mrzieť, že najaktuálnejšou informáciou na týchto stránkach je oznam o ukončení prevádzky v prípade, že ich niekto nekúpi. A na prípadného investora nebude pôsobiť lákavo trestné stíhanie, ktoré z podnetu poslankyne SaS Natálie Blahovej začala proti stránke polícia. No fakt, že extrémistické stránky nie sú schopné na Slovensku ekonomicky prežiť ešte neznamená vymieranie rasizmu, antisemitizmu a nacionalizmu zo slovenského internetu. Extrémizmu sa darí aj bez vlastného webu. Rozvášnené texty ľudí, čo bývajú v susedstve s Rómami, sa šíria e-mailami a Facebookom rýchlosťou ohňa z fakle Ku Klux Klanu. Prop možno zaniká, ale počet fanúšikov facebookových skupín, ktoré otvorene hlásia nenávisť k Rómom, Maďarom alebo k Židom, sa dá počítať na desaťtisíce. O to realistickejšie znie vyhlásenie šéfky združenia Ľudia proti rasizmu Ireny Bihariovej, že krajná pravica má politické ambície a „zistila, že väčší úspech než gardistické uniformy a násilnosti v uliciach jej zaručí hra s rómskou kartou”. Pre túto hru je internet najbezpečnejším ihriskom. Mimochodom, pod správou o výstrahe Ireny Bihariovej administrátori sme.sk zrušili diskusiu, pretože nebolo v ich silách blokovať rasistické príspevky.

Bratislavčania sa usídľujú čoraz častejšie aj v Rakúsku

25. októbra 2010 - (Andrej Onufer - aktualne.centrum.sk)

Napriek zníženým cenám nehnuteľností sa čoraz viac ľudí pracujúcich, prípadne žijúcich v Bratislave rozhoduje pre pobyt v blízkom pohraničí. Už niekoľko rokov je lídrom na trhu v bývaní za hranicami trojtisícová maďarská Rajka, kde v súčasnosti žije vyše sedemsto Slovákov. Časť z nich má v Rajke dokonca stály pobyt, čo je obdoba trvalého pobytu na Slovensko. Slovák so získaným stálym pobytom má ľahší prístup k hypotéke, prípadne môže využiť ďalšie úľavy. Okrem Rajky si Slováci obľúbili aj Mossonmagyarorvár, prvé kúpeľné mestečko za hranicami. Nielenže je tu väčšia ponuka bytov prípadne rodinných domov, ale ceny sú tu ešte nižšie ako v Rajke. Rodinný dom na slušnej úrovni sa dá v Mossonmagyarorvári obstarať už za stotisíc eur, za čo sa dá v Bratislave kúpiť nanajvýš trojizbový starší byt na sídlisku. Signál slovenských mobilných operátorov ani slovenské televízie však v tomto mestečku na rozdiel od Rajky nechytíte. Popri maďarskom pohraničí padlo Slovákom do oka kvôli cenám aj rakúske pohraničie. Pred približne piatimi rokmi sa začali usídľovať Slováci vo Wolsthali, ktorého starosta navyše ovláda slovenčinu, teraz si kupujú Slováci okrem domov aj byty v mestečku Hainburg, ktoré je len desať kilometrov od Bratislavy. Okrem upraveného a čistého prostredia ponúka Rakúsko aj lacnejší benzín, potraviny a kvalitný dvoj-trojizbový byt sa dá zohnať už za osemstotisíc eur. Výhodou kúpy bytu v Rakúsku je podpora zo strany štátu. Každý novopostavený byt získava od štátu výhodný dlhoročný úver len s 0,5-percentnou sadzbou. Kto takýto byt ďalej predá aj s hypotékou a je občan Európskej únie, získava rovnaký symbolický pol percentný úrok. Výška hypotéky, ktorú získa v rakúskej banke slovenský záujemca o nehnuteľnosť je však výrazne nižšia ako by získal pri tom istom príjme na Slovensku.

Nezamestnanosť v Maďarsku klesla o 0,1 percenta

28. októbra 2010 - (sita)

Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti v Maďarsku za obdobie júl až september klesla na úroveň 10,9 % z úrovne 11 %, na ktorej bola v priebehu júna až augusta. Informoval o tom vo štvrtok maďarský štatistický úrad. Miera nezamestnanosti vrcholila na 17-ročnom maxime 11,8 % v priebehu januára až marca. Nezamestnanosť za júl až september je však stále vyššia v porovnaní s úrovňou 10,3 % v rovnakom období minulého roka. Počet nezamestnaných v krajine klesol počas troch mesiacov na 465 700 ľudí z úrovne 470 600 ľudí v období od júna do augusta. V období júla až septembra 2009 bolo v krajine nezamestnaných 436 200 Maďarov. Počet pracujúcich sa zvýšil na 3,823 milióna oproti minuloročným 3,784 milióna.

Voliť starostov a primátorov pôjdu hlavne Maďari

28. októbra 2010 - (čtk)

Na komunálnych voľbách sa zrejme zúčastní približne polovica voličov. Vyplynulo to z októbrového prieskumu agentúry Focus. O primátoroch, starostoch či poslancoch miestnych zastupiteľstiev rozhodnú ľudia posledný novembrový víkend. V posledných komunálnych voľbách pred štyrmi rokmi prišlo k urnám 47,65 percenta voličov. Jednoznačné áno účasti na komunálnych voľbách povedali v prieskume Focusu menej než traja z desiatich oslovených (28,6 percenta). Na 80 až 90 percent je rozhodnutá necelá štvrtina (23,9 percenta) opýtaných. „Na základe predchádzajúcich skúseností agentúry Focus pri odhadovaní účasti na voľbách sa dá očakávať, že reálna účasť v komunálnych voľbách sa bude v celoslovenskom priemere pohybovať okolo hranice 50 percent,” napísala agentúra. Najvyššia účasť, a to na úrovni 60 percent, sa očakáva v obciach do päťtisíc obyvateľov. Naopak, najmenej voličov, a to necelá tretina zrejme príde k urnám v najväčších slovenských mestách. Vo všeobecnosti totiž platí, že čím väčšie sídlo, tým nižšia účasť. Najmenší záujem o komunálne voľby sa podľa agentúry predpokladá v Bratislavskom kraji. Nadpriemerný záujem zaznamenali autori prieskumu v žilinskom regióne. Účasť pozitívne ovplyvňuje vzdelanie a vyšší vek; zatiaľ čo mladých ľudí od 18 do 24 rokov príliš komunálne voľby nelákajú, najväčší záujem je medzi voličmi vo veku od 55 do 64 rokov. K volebným urnám sa chystajú najmä voliči koaličného Mosta-Híd a mimoparlamentnej SMK, ktoré zastupujú záujmy Maďarov na Slovensku. Najnižšia účasť sa ukazuje medzi voličmi druhej najsilnejšej vládnej strany SaS. Najväčší záujem medzi voličmi je už tradične o parlamentné voľby; najmenej ľudí lákajú regionálne voľby a voľby do Európskeho parlamentu.

Ján Slota: Maďarskí politici sa snažia o revíziu Trianonskej zmluvy

27. októbra 2010 - (sita)

Pri príležitosti 103. výročia Černovskej tragédie na černovskom cintoríne položili vence predstavitelia Slovenskej národnej strany, Matice Slovenskej a mesta Ružomberok. Predseda SNS Ján Slota v príhovore pred približne stovkou ľudí uviedol, že maďarská politická špička vyvíja snahy, aby sa slovenská štátnosť stala minulosťou. „Poklonili sme sa pri pomníku obetí zlovôle maďarských žandárov. Zomreli ľudia, ktorí len chceli, aby ich kostol vysvätil miestny kňaz. Je tu paralela medzi minulosťou a prítomnosťou,” povedal Slota. Maďarskí politici sa podľa Slotu snažia, aby Trianon prestal platiť, respektíve aby bol revidovaný, prípadne zrušené Benešove dekréty. „Tieto tlaky sa šíria aj cez maďarské politické subjekty na Slovensku, ktoré sú predĺženou rukou maďarskej politickej špičky z Budapešti. Toto by malo byť pre všetkých Slovákov memento, aby sme nespali, ale aby sme videli snahy strany Most-Híd. Jej predstavitelia chcú revidovať jazykový či vlastenecký zákon. Niekto chce znížiť percentá obyvateľov národnostnej menšiny v obciach na južnom Slovensku, aby sa úradným jazykom stala maďarčina. Chcú revidovať záležitosti, ktoré okliešťujú suverenitu štátu,” zdôraznil Slota. 27. októbra 1907 mal byť vysvätený nový kostol v Černovej. Miestni obyvatelia požadovali, aby ho vysvätil rodák Andrej Hlinka, ktorý však bol v tom čase suspendovaný a odsúdený pre poburovanie. Cirkevná vrchnosť rozhodla, že kostol vysvätí proti vôli domácich dekan s ružomberským administrátorom fary. V osudný deň prišli panské koče v sprievode žandárov k dedine, kde im obyvatelia zahatali cestu. Ozbrojený sprievod spustil paľbu do bezbranných obyvateľov Černovej. Udalosti pripomína pomník na miestnom cintoríne. Postavila ho Slovenská liga amerických Slovákov zo zbierok pri príležitosti 25. výročia tragédie. Na pomníku je vyrytých 15 mien černovských obetí streľby, deviati zomreli hneď, štyria na druhý deň a dvaja neskôr.

Bugár: Budem zastupovať záujmy svojich voličov a krajiny

23. októbra 2010 - (Miroslav Kern - Sme)

- Fidesz hovorí, že chcú umožniť voliť aj Maďarom, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. Je dobré v takej situácii zmierňovať antizákon?

- S tým to nesúvisí. Veľmi otvorene vám poviem, ak to Fidesz urobí, vyvolá to nevôľu minimálne v štátoch, kde žije maďarská menšina. Ale je to nebezpečný precedens, ktorý bude nútiť minimálne členské krajiny EÚ, aby rozmýšľali, čo to bude znamenať v celoeurópskom kontexte, pokiaľ to prejde.

- Ste najvplyvnejším politikom maďarskej menšiny na Slovensku. Komunikujete o takýchto veciach s maďarským premiérom Viktorom Orbánom? Mohol by sa možno poradiť aj s vami.

- No, mohol. Ale odmieta.

- Žiadali ste ho o stretnutie a on odmietol?

- Po voľbách sme mu odkázali, že by bolo dobré, keby sme aspoň v týchto veciach komunikovali. Zatiaľ je tam odmietnutie. Znamená to, že sem napríklad príde minister zahraničia a oficiálne sa stretne len s SMK a s nami nie. Neoficiálne, samozrejme, hľadajú rôzne kontakty, ale to nie je ono. Povedal som im - musíte sa rozhodnúť. Buď budete normálne komunikovať a potom komunikácia bude aj o tom, prečo navrhujete zlý zákon, alebo nebudeme komunikovať ani neoficiálne.

- Komunikujete s niekým z maďarskej politickej scény? Napríklad so socialistami?

- Mám, samozrejme, aj osobné kontakty, ale neoficiálne. Komunikoval som aj s ministrom zahraničia Martonyim a upozornil som ho na rôzne veci, ale potom sa stalo, že prišiel sem a stretol sa len s SMK. To takto nejde, že zháňajú informácie, potrebujú rôzne veci, sú zvedaví na názor. Ja im ho poviem a potom, keď sem príde, sa správa, ako keby sme mali lepru.

- S Orbánom sa osobne poznáte roky. Nie ste v takom vzťahu, že keď sa vám niečo nepáči, jednoducho mu zavoláte na mobil?

- Nie.

- Ale číslo na neho ste určite mali.

- Áno, ale aj vtedy bol problém. Premiér hocikedy nemôže zobrať telefón a vždy má na to svojich ľudí. Po voľbách bol jeden pokus z našej strany komunikovať. Odvtedy sa nikde nehlásim. Ja sa vnucovať nebudem. Oni sa musia rozhodnúť. Som občan Slovenskej republiky, budem zastupovať záujmy svojich voličov a krajiny. Keď chcú, aby fungoval medzi krajinami nejaký most, môžeme byť nápomocní. Ale snaha musí byť na oboch stranách.

Maďarsko v roku 2011 zníži výdavky, aby stlačilo deficit pod 3 percentá

22. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko tento rok určite splní svoj záväzok a zníži rozpočtový schodok na 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyhlásil to dnes minister hospodárstva György Matolcsy, podľa ktorého krajina už nepotrebuje záchrannú sieť od Medzinárodného menového fondu a ďalších zahraničných veriteľov. Pripomenul, že v nasledujúcich dvoch rokoch by mal kabinet vďaka zavedeniu mimoriadnych tzv. krízových daní dosiahnuť stabilizáciu rozpočtových príjmov. Vláda tiež plánuje na budúci rok znížiť verejné výdavky o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP), aby stlačila rozpočtový schodok pod hranicu 3 % HDP. „Potrebujeme zredukovať rozpočtový deficit z 3,8 % v tomto roku pod 3 % v roku 2011. To si vyžiada úspory v hodnote zhruba 1 % HDP na výdavkovej strane rozpočtu,” vyhlásil a dodal, že to znamená nulový rast nominálnej mzdy a redukciu materiálnych výdavkov v roku 2011 o 5 %. Čo sa týka minimálnej mzdy kabinet v Budapešti navrhne jej zvýšenie v roku 2011 o najmenej 4,5 %.

Orbánov sviatočný prejav: Všetko treba zmeniť - ústavu, zákony i médiá

23. októbra 2010 - (tasr)

V Maďarsku treba všetko zmeniť - ústavu, zákony, verejný život i médiá, povedal dnes pri príležitosti 54. výročia protikomunistickej revolúcie v roku 1956 maďarský premiér Viktor Orbán. Ako informovala maďarská komerčná agentúra Független Hírügynökség, predseda vlády poznamenal, že „boj revolucionárov v roku 1956 sa skončil víťazstvom slobodných Maďarov v apríli tohto roku”. Podľa jeho slov maďarský „národ sa znovuzrodil v roku 1956 ozbrojenou, v roku 1990 ústavnou a v roku 2010 dvojtretinovou revolúciou”, konštatoval na slávnostnom mítingu na Kossuthovom námestí Orbán s poznámkou, že slobodu získanú dvojtretinovým víťazstvom v aprílových parlamentných voľbách nemôže vziať žiadna vonkajšia sila. Premiér zdôraznil, že v nadchádzajúcom roku bude potrebné zmeniť všetko, čo je namierené proti životu, ľuďom, národu, prípadne protirečí zdravému rozumu - teda ústavu, zákony, verejný život, verejné obstarávanie, zdaňovanie, ochranu životného prostredia a aj médiá. Na margo násilností spred štyroch rokov, kedy polícia tvrdo zasiahla voči protivládnym demonštrantom, Orbán povedal, že zodpovední budú „čoskoro tam, kde majú byť”. Kým v predchádzajúcich rokoch sa konali v deň tohto štátneho sviatku pouličné protivládne demonštrácie, priebeh osláv výročia revolúcie bol teraz v Budapešti bez incidentov.

MTA navrhuje výstavbu vodných elektrární na Dunaji

22. októbra 2010 - (tasr)

Bolo by vhodné, keby Maďarsko postavilo na Dunaji vodné elektrárne, ktoré by - odhliadnuc od oblasti Gabčíkovo-Nagymaros - mohli byť situované na dunajskom toku pod Budapešťou pri Adonyi a Fajszi. Vyplýva to zo štúdie Maďarskej akadémie vied (MTA), ktorú dnes zverejnil maďarský denník Népszabadság. V štúdii MTA o využití obnoviteľných zdrojov energií sa píše, že výstavbou priehrad by bola zabezpečená lepšia splavnosť Dunaja, riešila by sa dodávka vody Dunajskej teplárni, vyriešil by sa vyšší nárok na chladiacu vodu v súvislosti s plánovaným rozšírením atómovej elektrárni v Paksi a zlepšila by sa aj ochrana proti povodniam. Názory expertov sú odborne podložené; podľa denníka je však nepravdepodobné, že v tomto období dostanú politickú podporu. Népszabadság pripomína, že od nástupu vlády Viktora Orbána sa záležitosť Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) vôbec neotvorila. Po odchode štátneho tajomníka Györgya Erdeyho, ktorý v závere cyklu predchádzajúcej vlády mal SVDGN na starosti, niet človeka, na ktorého by sa v tejto otázke dalo obrátiť. Mimochodom ani niet v čom sa obrátiť, pretože nový kabinet vôbec nehovorí o tom, ako hodlá riešiť neuzatvorenú záležitosť vodného stupňa, konštatuje periodikum. Podľa informácií denníka maďarská vláda bude dovtedy mlčať, kým Európska únia neprijme Dunajskú stratégiu. Maďarskí vládni politici na rôznych fórach zdôrazňujú, že súčasťou Dunajskej stratégie nebude riešenie SVDGN - v zmysle rozhodnutia haagskeho súdu sa Slovensko a Maďarsko majú podľa nich dohodnúť na otázkach plavby, ochrany a výroby energie tak, aby prioritu mala ochrana životného prostredia. Štátny tajomník pre ochranu životného prostredia a vodného hospodárstva Zoltán Illés na konferencii o Dunaji zopakoval, že Slovensko a Maďarsko sa musia dohodnúť na rozdelení vôd Dunaja v rovnakom pomere. K dohode však podľa denníka od haagskeho verdiktu nedošlo. Kľúč k deľbe vody je na slovenskej strane. Maďarsko teda bude môcť pokročiť iba spoločne so Slovenskom, pre ktoré však bude negatívna akákoľvek zmena stavu. V súčasnosti totiž zdarma využíva 80 percent vody a vyrába elektrickú energiu z odvedenej vody. Slovensko viaže nárok Maďarska k elektrickej energii k podmienke využívania celej vody na jej výrobu. Maďarsko musí znášať súčasný stav - svoje záujmy totiž dokáže veľmi slabo presadzovať len prostredníctvom komisie pre hraničné vody. „Bude veľmi ťažké argumentovať v prospech akéhokoľvek názoru, keď ani sami nevieme, čo vlastne reprezentujeme,” uzatvára Népszabadság.

Maďari síce chcú na Dunaji elektrárne, politici to ale ignorujú

30. októbra 2010 - (tasr)

Maďarská politická scéna nebude môcť dlhodobo ignorovať hlasy na výstavbu hrádzí na Dunaji. Konštatoval to v piatok (29.10.) v Budapešti predseda ochranárskej organizácie Klub reálne zelených László Juhos na margo nedávnej štúdie Maďarskej akadémie vied (MTA), ktorá navrhuje výstavbu dvoch elektrární pod Budapešťou. Podľa Juhosa po tom, čo Maďarsko odstúpilo od zámeru dobudovať Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN), maďarská tlač konečne napísala s veľkými písmenami na titulnej strane, že by bolo potrebné postaviť na Dunaji elektrárne. „Nejde o pokrok, ale návrat k pravde! V roku 1989 - ešte pred zmenou režimu - štyria maďarskí akademici povedali, že nagymarosskú časť SVDGN je potrebné dostavať a že sa situácia nemala dostať tam, kam sa dostala. Akadémia sa teda dostala späť k základom, čo Klub reálne zelených víta,“ povedal. Maďarská politika je 20 rokov hluchá na výzvy dostavať Gabčíkovo-Nagymaros, pripomenul ochranár. „Či táto štúdia akadémie vymyje uši politikov, alebo nie, ťažko povedať. Je to komplikované, pretože v Maďarsku v Dunaji namiesto vody neprestajne tečie politika,“ poznamenal. Predseda dodal, že MTA ako inštitúcia má v maďarskej verejnosti veľmi vysokú dôveru. Väčšina ľudí sa sklamala v politike a v politických stranách. „Neverím, že v dlhodobom horizonte sa dokáže maďarská politika vyhnúť návrhu akadémie,“ zdôraznil László Juhos. V štúdii MTA, ktorú 22. októbra zverejnil maďarský denník Népszabadság, sa uvádza, že by bolo vhodné, keby Maďarsko postavilo na Dunaji vodné elektrárne, ktoré by - odhliadnuc od oblasti Gabčíkovo-Nagymaros - mohli byť situované na dunajskom toku pod Budapešťou pri Adonyi a Fajszi. Výstavbou priehrad by podľa MTA bola zabezpečená lepšia splavnosť Dunaja, riešila by sa dodávka vody Dunajskej teplárni, vyriešil by sa vyšší nárok na chladiacu vodu v súvislosti s plánovaným rozšírením atómovej elektrárni v Paksi a zlepšila by sa aj ochrana proti povodniam. Názory expertov sú odborne podložené; podľa denníka je však nepravdepodobné, že v tomto období dostanú politickú podporu. Népszabadság pripomenul, že od nástupu vlády Viktora Orbána sa záležitosť SVDGN vôbec neotvorila. Po odchode štátneho tajomníka Györgya Erdeyho, ktorý v závere cyklu predchádzajúcej vlády mal SVDGN na starosti, niet človeka, na ktorého by sa v tejto otázke dalo obrátiť, konštatoval denník.

Kolontár postaví ďalšiu ochrannú hrádzu

31. októbra 2010 - (tasr)

Ďalšiu ochrannú hrádzu, dlhú 1,5 kilometra postavia pri maďarskom Kolontáre, jednej z obcí, ktorá najviac doplatila na ekologickú katastrofu spred mesiaca po úniku toxického červeného kalu na západe krajiny. Hrádza vyrastie podľa už dohotovených plánov po línii tej prvej, s realizáciou projektu sa začne na budúci týždeň, vyplýva z dnešnej informácie maďarskej národnej agentúry MTI. V priebehu týždňa po katastrofe, ktorá si vyžiadala deväť životov, vybudovali už 620 metrov dlhú, 25 metrov širokú a päť metrov vysokú hrádzu, ktorá prakticky rozdelila spomínanú obec. Náklady na tento projekt činili viac ako 115 miliónov forintov, a to napriek bezplatnému poskytnutiu zeminy, kamenia a odbornej realizácie. Nový projekt si vyžiada zdroje v objeme pol miliardy forintov. Kryť by ich mala spoločnosť MAL, ktorá nesie ako prevádzkovateľ poškodeného zásobníka zodpovednosť za katastrofu. Mimochodom, v plánovanom termíne v pondelok sa dokončia práce na moste v Kolontáre, ktorý tam cez potok Torna namiesto pri katastrofe zničeného postavili špecialisti maďarských ozbrojených síl. Most s celkovou nosnosťou 20 ton, dĺžke 15 a šírke 5,8 metra by mal mať životnosť najmenej 15 rokov. Stojí na železných pilieroch, jeho konštrukcia je kombináciou ocele a dreva. Cez potok postavili už skôr dočasný medzičasom demontovaný pontónový most, ako aj oceľovú konštrukciu pre chodcov, ktorú zlikvidujú po dokončení prác na novom moste a jeho okolí.

Katastrofu pri Ajke mohol spôsobiť posuv pôdy

26. októbra 2010 - (tasr)

Príčinou ekologickej katastrofy pri maďarskej Ajke začiatkom októbra mohol byť podľa predbežných expertíz posuv pôdy, píše dnes maďarský bulvárny denník Blikk. Denník má k dispozícii dokument, ktorý vypracovali experti na základe žiadosti hlinikárenskej spoločnosti Mal Zrt. Hrádza odkaliska hlinikárne sa mohla pretrhnúť po tom, ako sa rôzne vrstvy pôdy posunuli. K posuvu prispela aj ochranná stena postavená okolo odkaliska číslo 10, ktoré vybudovali v období rokov 1990 a 1994. Účelom ochrannej steny bolo zadržať prípadný únik červeného kalu. Stena však podľa expertov sústredila dažďovú vodu pod stenu hrádze a podmytá pôda sa pohla, pričom strhla so sebou časť hrádze, ktorá poklesla. Právny zástupca majiteľov Mal Zrt. Blikku zdôraznil, že sú potrebné ešte ďalšie vrty a analýzy. Výsledky terajšej expertízy sú podľa denníka v súlade s odbornou štúdiou vypracovanou v rokoch 1979-1980 Budapeštianskou technickou univerzitou tiež na žiadosť podniku. Štúdia upozornila na to, že práve v rohu skládky červeného kalu sa stretávajú dva druhy pôd odlišného zloženia a tieto sa vplyvom zrážok môžu pohnúť rôznym smerom. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Mnoho obydlí bolo úplne zničených. Obrovské škody vznikli najmä v obciach Kolontár a Devecser, zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Šokujúce vyšetrovanie nehody: O nebezpečenstve vedeli 30 rokov!

27. októbra 2010 - (cas.sk)

Na začiatku októbra postihla Maďarsko jedna z najhorších ekologických katastrof v histórii. Jej vyšetrovanie však prinieslo šokujúce odhalenia! Tri týždne po ekologickej katastrofe v maďarskej Ajke prenikli na verejnosť prvé výsledky vyšetrovania. Škodu mala spôsobiť zle postavená podporná stena začiatkom 90. rokov, čo je však šokujúcejšie, odborníci pred nebezpečenstvom varovali už pred troma desaťročiami! Zistenia priniesol maďarský denník Blikk a podľa správy odborníkov ku katastrofe výrazne prispela nešťastná stavba 4 kilometre dlhého oporného múru v rokoch 1990 až 1994 a ďalšie rozšírenie o 3,3 kilometra v roku 2001. Múr mal zabrániť priesakom, v skutočnosti však docielil len to, že dažďovú vodu usmernil pod hrádzu. Voda následne premočila pôdu pod hrádzou, čím prišlo k posunom pôdnych vrstiev a na múre vznikla štrbina. „Začalo sa to 50 metrov dlhou štrbinou vedenou od základov,“ píše sa v správe, podľa ktorej sa múr pohol smerom von a klesol dole. Podľa Blikku je podozrivý a znepokojivý fakt, že závery vyšetrovania sú v mnohom podobné posudku z roku 1980, ktorý vypracovala skupina odborníkov z budapeštianskej technickej univerzity. To by mohlo znamenať, že o nebezpečenstve sa vedelo už vtedy - v posudku totiž odborníci varovali, že zloženie pôdy je ílovité a močaristé a pri zrážkach sa pôda môže naplniť tak, že sa začne posúvať a je teda nestabilná. Aj napriek tomu však úrady napokon skládku kalu dali postaviť.

Britskí vedci nebudú vyšetrovať príčiny maďarskej ekologickej katastrofy

28. októbra 2010 - (tasr)

Britskí vedci napriek žiadosti maďarskej vlády nepricestujú do Maďarska vyšetrovať príčiny ekologickej katastrofy, ktorá sa stala začiatkom októbra únikom červeného kalu hlinikárne pri Ajke, uviedol dnes maďarský denník Népszabadság. Podľa denníka Orbánov kabinet požiadal Britský pôdoznalecký inštitút o prešetrenie súvislostí pretrhnutia hrádze s pôdnymi podmienkami a následkov tejto katastrofy. Britskí experti však neprídu, nezdalo sa im totiž, prečo maďarská vláda nepoverila touto úlohou maďarských odborníkov, píše Népszabadság, podľa ktorého britských geológov zavolali po tom, ako britský premiér David Cameron telefonicky ponúkol Maďarsku pomoc. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Mnoho obydlí bolo úplne zničených. Obrovské škody zaznamenali najmä v obciach Kolontár a Devecser, zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Súd zablokoval majetok riaditeľov hlinikárne v Ajke

25. októbra 2010 - (tasr)

Mestský súd vo Veszpréme rozhodol o zablokovaní majetku generálneho riaditeľa hlinikárenskej spoločnosti Mal Zrt. Zoltána Bakonyiho a technickej riaditeľky Józsefné Fodorovej, ktorá je v podniku zodpovedná za ochranu životného prostredia. Podľa informácie dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság súd vyhovel žiadosti orgánov vyšetrujúcich okolnosti ekologickej katastrofy po úniku červeného kalu. Právny zástupca 500 poškodených obyvateľov katastrofou zasiahnutých obcí Kolontár a Devecser György Magyar denníku uviedol, že blokovanie sa týka všetkých majetkových prvkov, ktoré figurujú v akejkoľvek evidencii. Bakonyi čelí podozreniu z trestného činu spôsobenia verejného ohrozenia s následkom úmrtia viacerých osôb z nedbanlivosti pri výkone povolania. Voči Fodorovej prebieha proces z podozrenia trestného činu verejného ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Mnoho obydlí bolo úplne zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser, zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Maďari trestali za ekonehodu

26. októbra 2010 - (hn)

Dvom šéfom maďarskej hlinikárne, z ktorej pred niekoľkými týždňami unikol toxický červený kal, zablokoval včera mestský súd vo Veszpréme celý majetok. Generálny riaditeľ spoločnosti MAL Zoltán Bakonyi a jej technická riaditeľka Józsefné Fodorová si tak až do vyšetrenia najväčšej ekologickej katastrofy v dejinách Maďarska svoje bohatstvo užívať nebudú. Súd tým vyhovel žiadosti úradov, ktoré okolnosti tragickej nehody vyšetrujú. Bakonyiho niekoľko dní po pretrhnutí hrádze na odkalisku, pri ktorom zomrelo deväť ľudí, polícia zatkla. Z väzby ho však prepustili na slobodu a v súčasnosti ho úrady podozrievajú z trestného činu verejného ohrozenia, ktoré si vyžiadalo smrť viacerých ľudí. Jeho kolegyňu Fodorovú, ktorá mala v podniku na starosti ochranu životného prostredia, obviňujú z verejného ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Podľa zákonného zástupcu piatich stoviek postihnutých obyvateľov Györgya Magyara zablokoval súd vedúcim predstaviteľom hlinikárne celý majetok, ktorý je zahrnutý v akejkoľvek evidencii. Pri ekologickej katastrofe, ktorá najviac poškodila obce Devecser a Kolontár, prišli o strechu nad hlavou stovky ľudí. Toxický kal úplne zničil niekoľko desiatok domov, za čo im vláda premiéra Viktora Orbána prisľúbila náhradné ubytovanie v novopostavených bytovkách. Tie by mali byť hotové ešte pred Vianocami a doteraz sa do nich rozhodlo presťahovať 120 rodín. Rodinám obetí aj postihnutým prisľúbila spoločnosť MAL odškodné vo výške 5,5 miliardy eur. Výsledná suma však ešte stále nie je definitívna, keďže rozhovory medzi právnym zástupcom poškodených a spoločnosťou stále prebiehajú. Pre obce založila celoštátnu zbierku aj maďarská vláda, no prostriedky z nej ešte nedostali. „Dúfame, že peniaze čoskoro získame. Zatiaľ máme vlastnú zbierku, ktorú sme založili v Kolontári,“ povedal pre HN Gyula Szarka z Kolontára.

Školáci nahrali pieseň o smrtiacom kale, stala sa hitom

25. októbra 2010 - (tvnoviny.sk)

Iba 14-ročný Roland Hegyi a o dva roky starší Márk Nagy, stredoškoláci, ktorí študujú v maďarskom meste Keszthely, skomponovali rapovú skladbu, v ktorej opisujú nedávnu katastrofu v krajine, kedy unikol z hlinikárne Mal smrtiaci červený kal. Skladbu nazvali príznačne „Červený kal” a hneď po jej odvysielaní v jednom z regionálnych rádií sa stala hitom. Podľa Rózsu Őryho z rádia Helikon, ktoré tínedžerov významne podporilo, Roland Hegyi tvorí texty a skladá hudbu od svojich 11-tich rokov a spolu s ďalším nadaným „parťákom”, Márkom Nagyom, vytvorili kapelu, ktorá úspešne zabodovala na istej súťaži tínedžerských talentov. Dvojica Maďarov v skladbe po maďarsky rapuje o strašnej tragédii. Poukazuje na nemohúcnosť kompetentných úradov a na smrtiace dopady katastrofy, ktorá vymazala z mapy obec Kolontár a mesto Devecser. Chlapci v piesni apelujú aj na súdržnosť, ktorá je pre pomoc ľuďom, ktorí ostali bez strechy nad hlavou, momentálne najdôležitejšia. Roland Hegyi a Márk Nagy už v stredu (27.10.) svoju pieseň predstavia aj počas živého vystúpenia v meste Hévíz na umeleckej aukcii, z ktorej výťažok poputuje na pomoc katastrofou postihnutých ľudí. O počine dvojice mladých umelcov informujú v pondelok (25.10.) takmer všetky médiá v Maďarsku. Pieseň si môžete vypočuť TU:

http://www.helikonradio.hu/images/stories/roland/Sz_jh_s_V_r_siszap.mp3

Haváriu odkaliska zapríčinila vyššia moc

21. októbra 2010 - (SRo)

Prvé pojednávanie v prípade ekologickej katastrofy v Ajke, ktorá si vyžiadala 9 obetí a 120 zranených, neprinieslo žiadny výsledok. Obe strany sú síce za mimosúdne vyrovnanie poškodených - hlinikáreň, ktorej patrí odkalisko, ale odmieta zodpovednosť a haváriu pripisuje vyššej moci. Spoločnosť napriek pocitu neviny, ponúka obyvateľom zamorenej oblasti finančnú náplasť v prepočte takmer 5,5 mil. eur. Pre Inforádio hovorí právny zástupca hlinikárne György Ruttner: „Táto ponuka neznamená, že spoločnosť MAL sa cíti byť zodpovedná za ekologickú katastrofu. Ide jednoducho o humánny, ľudský podnet, ktorý nás k tomu vedie. Chceme, aby sa k poškodeným ľuďom dostala pomoc skôr, ako súdy rozhodnú o zodpovednosti za haváriu. Ale opakujem, nemáme pocit, že súčasné vedenie spoločnosti a jej zamestnanci sú za nešťastie zodpovední. Treba myslieť skôr na vyššiu moc, prírodnú katastrofu, ale aj na bývalé vedenie ešte z čias komunizmu - vydané rozhodnutia, povolenia.” V médiách sa však pred časom objavili informácie podložené výpoveďami bývalých zamestnancov hlinikárne, ktorí tvrdia, že poškodená hrádza sa v minulosti dodatočne zvyšovala. To podľa odborníkov mohlo spôsobiť jej pretrhnutie. Aj tieto informácie teraz preverujú vyšetrovatelia. Podľa viacerých právnikov je zodpovednosť hlinikárne nespochybniteľná, bez ohľadu na rozhodnutie súdov. Podľa zákona o ochrane životného prostredia totiž spoločnosť s nebezpečnou prevádzkou vždy v prípade havárie nesie zodpovednosť a musí tiež vyplatiť odškodné v plnej výške. Na avizovanú peňažnú náplasť hlinikárne reaguje právny zástupca obetí úniku červeného kalu György Magyar: „Je to veľmi pekná ponuka, ale nie je dostatočná. Určite nebude stačiť na odškodnenie jednotlivcov. Ľuďom zobrali jedno zo základných práv - právo na zdravé životné podmienky. Treba im to vrátiť a zabezpečiť, aby sa dostali do situácie, ako keby k tejto katastrofe nedošlo.” Ďalšie pojednávanie bude na žiadosť žalujúcej strany v zamorenej obci Devecser.

Maďarské Pompeje: Spod metrov kalu vytiahli vyše 100 áut

24. októbra 2010 - (tasr)

V maďarskom Devecseri pozberali doposiaľ vyše 100 vozidiel, ktoré boli poškodené pri doteraz najväčšej priemyselnej ekologickej katastrofe v krajine. Viaceré z nich našli pod metrovými nánosmi červeného kalu, ktorý unikol z odkaliska hlinikárne v Ajke. Podľa dnešnej informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI vozidlá, ktoré sú vo väčšine prípadov nepoužiteľné, sústredili na ploche pri železničnej stanici mestečka. Ako uviedli odborníci, ktorí pracujú na odstraňovaní škôd, v rybníku medzi Kolontárom a Devecserom sú ešte najmenej dve autá v niekoľko metrov hlbokom bahne. V Kolontári boli poškodené desiatky vozidiel. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Mnoho obydlí bolo úplne zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Dažde Maďarsku priťažili: Do rieky Marcal opäť prenikol červený kal

22. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko sa ešte nestihlo spamätať z ekologickej katastrofy, ktorú spôsobil únik bahna z hlinikárne v Ajke 4. októbra. Daždivé počasie im v tom veľmi nepomáha. Kvôli dažďu v uplynulých dňoch opäť prenikla do maďarskej rieky Marcal voda kontaminovaná červeným kalom zo zamorenej oblasti pri Ajke. Vďaka opatreniam vodohospodárov sa dnes podarilo znížiť hodnotu pH vody v rieke na optimálnych 8,1. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség šéf Riaditeľstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Severného Zadunajska István Nádor povedal, že v stredu hodnota pH v rieke bola okolo 9,5. Pri obci Nemeskocs sa do dnešného dňa aplikovalo do toku približne 30 ton sadrovca, aby sa zabránilo kontaminácii Dunaja. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa v pondelok 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Mnoho obydlí bolo úplne zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Voda v maďarskej postihnutej oblasti je v poriadku, tvrdí WHO

21. októbra 2010 - (sita)

Kvalita pitnej vody v oblasti postihnutej únikom toxického odpadu z hlinikárne v maďarskej Ajke je adekvátna. V správe, ktorú zverejnili vo štvrtok v Ženeve, to uvádza skupina expertov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá postihnutú oblasť skúmala. Organizácia však upozorňuje, že hoci zamorenie oblasti jedovatým bahnom už poľavilo, miestni obyvatelia „by sa mali snažiť predísť kontaktu s touto látkou, jej vdýchnutiu či požitiu”. Naďalej treba podľa WHO monitorovať „vonkajší vzduch, vzduch v interiéroch, pitnú vodu, kvalitu pôdy a kvalitu potravinárskej výroby”. V oblasti robil súbežne s WHO expertízu aj tím Európskej komisie, ktorý už v nedeľu vyhlásil, voda v oblasti postihnutej únikom toxického odpadu z je pitná. Po pretrhnutí sa hrádze a zásahu červenkastým bahnom, ktorého dotyk s pokožkou spôsobuje popáleniny, zahynulo deväť ľudí, ďalších viac ako 150 ľudí bolo zranených. Za haváriu je podľa doterajšieho vyšetrovania zodpovedná hlinikáreň MAL, ktorej vedenie podľa dostupných informácií vedelo o havarijnom stave hrádze, no situáciu adekvátne neriešilo. Zamestnanci spoločnosti tvrdia, že vedenie sa vyhrážalo prepustením všetkým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti.

Pavol Frešo ponúkol pomoc maďarským župám

21. októbra 2010 - (sita)

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo ponúkol pomoc maďarským župám postihnutým ekologickou katastrofou. Stalo sa tak na dnešnom pracovnom stretnutí v Győri s predsedom maďarskej župy Győr-Moson-Sopron Imre Szakácsom. „Predseda BSK Frešo sa zaujímal o situáciu pri odstraňovaní následkov katastrofy, ktorá zasiahla župu po pretrhnutí hrádze s toxickým kalom v obci Ajka. Ekologická katastrofa zasiahla partnerské maďarské župy Veszprém, Vas a Györ-Moson-Sopron. Frešo zároveň zdôraznil, že o ekologickú katastrofu sa prednostne zaujímali občania BSK, keďže od maďarskej župy ju oddeľuje koryto Dunaja a časť toxických kalov zasiahla tok rieky Rába s prítokom do Mošonského Dunaja. Szakács ubezpečil Freša, že žiadne nebezpečenstvo zamorenia Dunaja už nehrozí,” informovala agentúru SITA hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. Dodala, že Frešo ponúkol maďarským partnerom materiálno-technickú pomoc, zapožičať ťažké mechanizmy, tiež finančnú pomoc, ale aj prostriedky na neutralizáciu pôsobenia jedov v zamorenom pásme. „Szakács ocenil záujem bratislavskej župy, ako aj to, že sa Frešo bezprostredne po havárii informoval o situácii a ponúkol pomoc,” uviedla Tyšlerová. Podľa jej informácií chce Frešo so Szakácsom naďalej pokračovať v cezhraničnej spolupráci. „Pre nás je veľmi dôležité, aby aj pri takýchto situáciách si dobrí susedia podali ruku a pomohli si a týmto spôsobom zakladali kladné body pre budúcnosť,“ citovala Freša Tyšlerová.

Nová univerzita dedila po alžbetínskej

30. októbra 2010 - (Štefan Holčík - bratislavskenoviny.sk)

Prvú slovenskú univerzitu založili zákonom číslo 375 Československej republiky z 27. júna 1919. Najprv ešte bez mena, ale so sídlom určeným do Bratislavy. Bola vlastne pokračovateľkou predchádzajúcej maďarskej Alžbetínskej univerzity, založenej v roku 1912 (vyučovať sa v nej začalo až v roku 1914). Alžbetínska univerzita nebola pomenovaná podľa vtedy už mŕtvej cisárovnej Alžbete, ako to tvrdia viacerí bratislavskí sprievodcovia, ale podľa svätej Alžbety Uhorskej (alebo aj Durýnskej), ktorá sa podľa mylnej domnienky niektorých uhorských historikov mala narodiť na Bratislavskom hrade. V skutočnosti sa narodila inde, najpravdepodobnejšie v dnešnom Sárospataku. Vládnym nariadením číslo 595 z 11. novembra 1919 pomenovali novozaloženú bratislavskú slovenskú univerzitu ako Univerzita Komenského. Nová univerzita „zdedila” všetko, čo tu ostalo po alžbetínskej univerzite, všetko, čo odchádzajúci profesori a študenti neodviezli so sebou do Maďarska. Nasťahovala sa do budov na Kapitulskej ulici, do Schiffbeckovho (Aspremontovho) paláca a prevzala aj univerzitnú knižnicu, nachádzajúcu sa v objekte bývalého kláštora klarisiek, neskôr Rímskokatolíckeho gymnázia na Klariskej ulici. Knižnica sa stále rozrastala. Boli potrebné ďalšie priestory. V 50. rokoch jej pridelili budovu bývalého súdu na Michalskej, ktorá bola postavená v polovici 18. storočia ako sídlo Uhorskej kráľovskej dvorskej komory, a v 19. storočí (do roku 1848) slúžila ako budova krajinského snemu. Keď už ani táto (napriek drastickej prestavbe pre potreby knižnice) nevyhovovala, pričlenili k nej susedný objekt na Ventúrskej (vtedy ešte Jiráskovej) ulici číslo 11. Dom je od 50. rokov známy pod menom pôvodných majiteľov ako depaulyovský palác. Pred druhou svetovou vojnou nikto meno rodiny De Pauly v súvislosti s objektom nespomínal. Vtedajší starí obyvatelia Prešporka dom poznali ako wittmannovský či denglaszovský, lebo tak sa volali jeho majitelia v 19. storočí. Theodor Orvay v práci o uliciach a námestiach Prešporka (1905) napísal, že na mieste domu sa prv nachádzal „kráľovský kaštieľ” či „kráľovská kúria”. Dnes sa už vie, že to bol omyl, kráľovská kúria stála v skutočnosti neďaleko Chrámu svätého Martina, kde je dnes otvorené nádvorie Prepoštského paláca pri Kapitulskej ulici. Matej Korvín neskôr poskytol objekt Univerzite Istropolitane. V hlavnej sále či jedálni akéhosi kráľovského „letohrádku” pôsobila aj univerzita, v Gmaitlovom dome pri Ventúrskej ulici sa nachádzalo kolégium, kde študenti a profesori bývali Dôvod, prečo sa historici v minulosti domnievali, že na mieste Wittmannovho (depaulyovského) domu bola niekedy kráľovská kúria, spočíval asi vo fakte, že v dome na začiatku 19. storočia žili členovia cisárskej rodiny. V rokoch 1832 až 1836 sa tam ubytoval vtedajší uhorský palatín arciknieža Jozef s manželkou Máriou Dorotheou, würtenberskou princeznou. Bola evanjelička, nikdy neprijala katolícku vieru, hoci v cisárskej rodine to bolo pravidlom. Vraj ona priniesla do strednej Európy zvyk ozdobovať vianočný stromček. Ako jediná nekatolíčka je pochovaná v krypte Habsburgovcov pod kapucínskym kostolom vo Viedni. Tu na Ventúrskej ulici sa jej narodili dve deti: 1832 syn arciknieža Jozef a 1836 dcéra arcikňažná Mária Henrietta, ktorá sa neskôr stala manželkou belgického kráľa Leopolda. Manželstvo bolo pre ňu katastrofou, lebo porodila „len” dcéry. Jedna z jej dcér bola belgická princezná Štefánia, ktorú neskôr vydali do Viedne za jej vzdialeného bratranca korunného princa Rudolfa, syna cisára Františka Jozefa a cisárovnej Alžbety. Korunný princ Rudolf spáchal v Mayerlingu (1889) samovraždu. Štefánia sa teda cisárovnou nikdy nestala. Obyvatelia Prešporku na jej počesť pomenovali ulicu vedúcu od stredu mesta k hlavnej železničnej stanici. Po prvej svetovej vojne sa stala zo Štefániinej ulice Štefánikova. Korunnú princeznú Štefániu však dodnes v Bratislave pripomína kaviareň Štefánka (pôvodne Stefánia kávéház). V šesťdesiatych rokoch Wittmannovdepaulyovský dom „adaptovali” pre potreby rozšírenej Univerzitnej knižnice. V skutočnosti ho zničili. Bezcitne zbúrali najkrajšie schodište, aké kedy v centre mesta stálo, po ktorom chodili korunované hlavy a géniovia ako napríklad Franz Liszt. Zničili barokové interiéry, rozbili štukové dekorácie, na smetisku skončili vyrezávané dvere a vyrezávané okenice. Z pôvodného domu ostali len obvodové múry, do ktorých podľa nových projektov vložili nové interiéry s novou funkciou. Z významného pamiatkového objektu ostala len pamiatková fasáda.

Biskupa podozrievajú zo sprenevery a sexuálneho deliktu

27. októbra 2010 - (čtk)

Maďarský biskup z mesta Pécs na juhu krajiny čelí podozreniu zo série kriminálnych činov, vrátane sprenevery pol miliardy forintov a bližšie nešpecifikovaného sexuálneho deliktu. Informovala o tom dnes maďarská agentúra MTI s odvolaním sa na internetový portál index.hu. Biskupa Mihálya Mayera vyšetrujú na základe anonymného udania z údajných podvodov v obchode s realitami a z nezákonného prepustenia učiteľa, proti ktorému zhromažďoval očierňujúce materiály. Je tiež podozrivý zo zastrašovania obete i celej školskej rady. Diecéza v Pécsi všetky obvinenia poprela a oznámila, že sa bude proti obvineniu súdne brániť.

Súd nariadil prepustenie Slováka Jozefa Roháča

27. októbra 2010 - (tasr)

Súd hlavného mesta v Budapešti dnes nariadil prepustenie Jozefa Roháča z vyšetrovacej väzby po tom, čo ho oslobodil na prvom stupni spod obžaloby v prípade pokusu o úkladnú vraždu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI ho síce súd odsúdil na dva roky väzenia za zneužitie výbušnín, tie si však už odsedel vo vyšetrovacej väzbe. Súd súčasne rozhodol aj o vyhostení tohto občana Slovenskej republiky na tri roky z Maďarska. Súd neuznal predložené dôkazy za dostatočné, pretože na základe nich bolo možné vytvoriť iba „koncepcie”, ale nie konštatovať, že snahou muža bolo vraždiť. Jeden z najdôležitejších dôkazov - Roháčove odtlačky prstov, ktoré našli na výbušnine - stačili iba na dokázanie trestného činu zneužitia výbušniny. Súd tiež konštatoval viaceré závažné procesné chyby vyšetrujúcich orgánov, napríklad chýbali fotografie z miesta činu a niektoré dôkazové predmety zmizli. Senát napokon vyniesol rozsudok na základe expertízy, výpovede svedkov a iné dokumenty. Prokurátor aj obhajca sa proti rozsudku odvolali. Muž, ktorého zadržala česká polícia v októbri 2008 a vo februári 2009 ho vydala maďarským orgánom činným v trestnom konaní, sa mal v júni v roku 1997 snažiť zavraždiť podnikateľa Zoltána Seresa. Na jeho auto mal namontovať diaľkovo ovládanú výbušninu, ktorá však z vozidla spadla a atentát bol zmarený. Prokuratúra hlavného mesta vzniesla voči nemu obvinenie z pokusu o úkladnú vraždu a zo zneužitia výbušniny. Roháča zadržala česká polícia viac-menej náhodou v Prahe pri cestnej kontrole. O vydaní Roháča do Maďarska na základe európskeho zatykača rozhodol Mestský súd v Prahe. Maďarské médiá vtedy konštatovali, že aktivity tohto Slováka v Maďarsku sa spájajú aj s ďalšími explóziami 90. rokov. Medzi nimi aj s atentátom 2. júla 1998 v centre Budapešti na ulici Aranykéz, kde zahynuli štyri osoby a 25 bolo zranených.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.....................................................................................................................................

		September 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
26	27	28	29	30	31	1
2	3	4	5	6	7	8
9	10	11	12	13	14	15
16	17	18	19	20	21 Zemiakový festival v Dunaeďháze 15-ročné Tremolo v Budapešti Deň tardošských Slovákov Slávnostná svätá omša národov	22
23	24	25	26 Verejné zasadnutie Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti	27 Konferencia VÚSM v Budapešti	28 Národnostné folklórne stretnutie "Stužka" a Gerheňový festival v Malej Tarči	29 Slovenský stánok na 29. Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti Dedinské hody a festival dychoviek vo Veľkej Tarči
30 Literárny večer v Nových Zámkoch	1	2	3	4	5	6

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink