Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Jobbik poučuje Fidesz ako si treba ctiť ústavu

6. novembra 2010 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Verejné diskusie v Maďarsku už druhý týždeň ovláda téma Ústavného súdu. Vláda - v snahe presadiť verejné dobro - zužuje právomoci Ústavného súdu, čo môže urobiť nehatene, pretože má v parlamente dvojtretinovú väčšinu. Aj sa hojne odvoláva na túto väčšinu, na „ľudí”, ktorí v aprílových voľbách uskutočnili „ústavnú revolúciu”... Neľakajte sa, nebudeme sa uberať až takýmto vážnym smerom. Gregor Martin Papucsek z Budapešti nás zavedie na sedliacky dvor - so psom, hovädzím dobytkom i traktorom. Traktorom vjazd zakázaný - takéto dopravné značky zaplavili Budapešť ešte roku 2006, keď hrozilo nebezpečenstvo, že plno poľnohospodárskych mašín príde hore do Pešti a ochromí premávku. No nie aby „selláci” zaplavili liberálne hlavné mesto! - takáto snaha viedla tých, čo okrúhle tabule, uprostred biele, okolo s červeným pásom a uprostred s traktorom vymysleli a vyložili. Teraz, iba mesiac po budapeštianskej komunálnej revolúcii, v rámci ktorej vyhnali z radnice starých otcov mesta, odstránili aj poslednú takúto tabuľu. Priznávam, že som sa vždy dobre bavil, keď som prešiel popri takejto značke autom, lebo som to od začiatku považoval za obrovskú - s prepáčením - hovädinu. Apropo, muž sa chváli pred kamarátmi, že ho žena považuje za Pána Boha. To je teda dobrá hovädina - podpichujú ho priatelia a chcú počuť podrobnosti. Viete, keď sa k nej v noci v posteli pritisnem, vždy zvolá: Panebože! Mnohí zvolávajú takto - Panebože! aj v Budapešti, a ani ja sa nemôžem vymaniť spod tohto vplyvu, hoci som iba kibic a udalosti sledujem ako nestranný pozorovateľ. Mohla by sa mi rehotať pečeň, hahotať slepé črevo (poznáte, Lasica-Satinský: Röhög a májam, kacag a vakbelem), také by to bolo smiešne, keby to nebolo vážne. Vyslovujem zdesenie. Počúvam totiž predstaviteľa Jobbiku - rozumej: extrémistickej, radikálnej parlamentnej strany, ako poučuje vládnu stranu Fidesz, aby nevymieňala pasáže ústavy ako ponožky. Rozumiete? Gardistická, proticigánska, antižidovská, fašistoidná strana poučuje zrelú, konzervatívnu, stredopravú silu o tom, ako si treba ctiť ústavu? Veď to je ako keby chvost krútil psom! Veru, psie časy predznamenáva zmena ústavy podľa toho, ako to práve vyhovuje vládnucej sile. Len v krátkosti: stalo sa, že vláda prehnala cez parlament zákon, podľa ktorého nekresťansky vysoké, nemorálne a podvodnícke odstupné manažérov štátnych firiem zdania 98 percentami, čiže prakticky túto sumu vynulujú. Navyše spätne, retroaktívne, od začiatku tohto roka. Nuž, tento zákon označil Ústavný súd takmer okamžite za protiústavný. A takisto okamžite prišla odpoveď: máme dve tretiny, ľudia nás podporujú, zúžme my pekne právomoci Ústavného súdu, aby sa nám neplietol pod nohy, keď my vládneme. A vôbec, my chceme len vaše dobro! My si však svoje dobro nedáme! - znela odpoveď z druhej strany v utorok večer. Bol to zatiaľ slabý hlas niekoľko tisíc ľudí, ktorý navyše potlačil hukot električky číslo 2. Opäť to teda bolo pri Parlamente, no a na pódiu sa objavil človek, ktorého hlavný odporca sedí teraz v premiérskom kresle. On sám tam sedel šesť rokov, darmo ho prosili na oveľa väčších demonštráciách, aby zmizol, vypadol, išiel do kelu. Slovom: Ferenc Gyurcsány je opäť na scéne - aj na varte - a označuje Viktora Orbána za nelegitímneho premiéra. Je to groteskné, a z tohto teda sotva bude masové hnutie pod heslom „Orbán - zmizni!”. Hoci... hoci to, čo sa deje okolo Ústavného súdu, spôsobuje značnú nevôľu. Ale „iba” v kruhoch právnických, politických, analytických, novinárskych... Ozývajú sa aj kadejakí ochrancovia ľudských práv, že nemožno posunúť futbalovú bránu tým smerom, kadiaľ letí lopta, len aby to bol gól! Samotnému „ľudu” sa to však páči. A je známe, že vox populi, vox Dei. Avšak svoj hlas zatiaľ celkom nestratil samotný Ústavný súd. Vydal stanovisko, v ktorom opätuje streľbu a varuje vládu, aby sa zahatala, aby sa nehrala na kompót, ktorý odkladá babičku. Alebo na banán, ktorý šúpe opicu. Preto si myslím, že do pesimizmu sa môže dakedy zamiešať aj optimizmus. Som rád, že stále platí jeden z mojich najobľúbenejších sloganov: všetko je možné, čiže aj opak všetkého je možný...

Fidesz schválil poslednú časť mediálnej ústavy

Vyváženosť maďarských médií budú kontrolovať politici vládnej strany.

4. novembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarský parlament v utorok prijal poslednú časť mediálneho balíčka, ktorý umožní vládnucej strane Fidesz ovládať tamojšie médiá. Takzvaná mediálna ústava ukladá všetkým médiám vrátane internetových povinnú úradnú registráciu a reguluje ich obsah. Zákon elektronickým médiám predpisuje povinnosť informovať vecne a vyvážene. Všetkým médiám zakazuje publikovať čokoľvek, čo môže otvorene či skryto urážať cirkev. Zákon sa vzťahuje aj na médiá, ktoré budú zo zahraničia vysielať do Maďarska. To preto, ak by sa maďarské médiá formálne presídlili do zahraničia. Zo zákona nakoniec vypadlo niekoľko pôvodne navrhovaných reštriktívnych opatrení. Nebude napríklad povinná registrácia blogerov ani právo na odpoveď v prípade názorov. Oproti sľubom predkladateľov sa naopak obmedzí právo novinárov tajiť svoj zdroj - budú ho musieť prezradiť v prípade utajených informácií. Aj v Maďarsku pritom úrady rady zadržiavajú informácie s tým, že ich označia za tajné. Dodržiavanie zákona médiami budú kontrolovať dozorné orgány ovládané Fideszom. Podľa Fideszu má mediálna ústava zaistiť, aby „každý novinár pracoval podľa rovnakých etických princípov, noriem, práv, možností a povinností“. Bývalý predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre slobodu médií Miklós Haraszti naopak v týždenníku Magyar Narancs opísal mediálny balíček ako zmes „bieloruskej povinnosti registrácie a znovuregistrácie, kirgizskej závislosti verejnoprávných médií od vlády a ruského systému úradnej kontroly“. Vágna požiadavka vyváženosti podľa Harasztiho dáva „voľnú ruku úradom pre svojvoľné, selektívne, politické a zastrašujúce vystupovanie.“

Orbán stavia spravodlivosť nad právo

3. novembra 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Za pol roka, čo je pri moci, sa strana maďarského premiéra Viktora Orbána pustila už do ôsmej úpravy ústavy. V parlamente, kde má dvojtretinovú väčšinu, v utorok Fidesz pretlačil do záverečného čítania návrh na oklieštenie právomocí ústavného súdu. Do týždňa by tak strážny orgán právneho štátu mal prísť o možnosť vyslovovať sa k zákonom týkajúcim sa rozpočtu. „Nebude môcť posudzovať obsah takých zákonov, ktoré sa nedajú zmeniť referendom,” vysvetlil podľa portálu index.hu podstatu novely jej predkladateľ, šéf poslaneckého klubu Fideszu János Lázár.

Trest pre sudcov

Zámienkou na obmedzenie kompetencií ústavného súdu sa stal jeho výrok spred týždňa, ktorým zrušil platnosť zákona o vysokom zdanení odstupného. Fidesz ním so spätnou platnosťou uvalil až 98-percentnú sadzbu na odstupné pre zamestnancov štátnej správy, samospráv či štátnych podnikov presahujúce 7 300 eur. Podľa ústavného súdu to však spravil spôsobom, ktorý sa nezlučuje s ústavou. Orbánova strana vzápätí mužov v talároch obvinila, že vyniesli verdikt protirečiaci vôli ľudu a aby to viac nemohli spraviť, právomoc v rozpočtových a daňových otázkach sa im rozhodla vziať. Podľa viacerých analytikov si Fidesz pre konflikt s ústavným súdom vybral tému, v ktorej jasná väčšina Maďarov skutočne stojí na jeho strane. „Zlaté padáky”, ktoré socialisti na sklonku svojej vlády prideľovali svojim verným, podráždili spoločnosť a Fidesz už v predvolebnej kampani sľúbil, že ich so spätnou platnosťou zruší. Včera to spravil znova, keď retroaktívny zákon, ktorý podľa čerstvého prieskumu nadácie Századvég schvaľuje až 91 percent Maďarov, poslanci odhlasovali v prakticky nezmenenej podobe. Orbánovci konali s vedomím, že tentoraz už sporná právna norma nebude musieť prejsť sitom ústavnej kontroly. „Nie cit ľudí pre spravodlivosť treba zmeniť, ale tie staré pravidlá, do ktorých narážame,” vysvetlil Orbán podľa agentúry MTI ešte pred hlasovaním.

Ohrozený právny štát

Takýto prístup označila opozícia za ohrozenie právneho štátu. Na popud expremiéra Ferenca Gyurcsánya sa včera v Budapešti konala prvá protivládna demonštrácia od príchodu Orbána k moci. Nadnes ohlásila pouličné protesty ekologická strana Politika môže byť iná a koncom mesiaca pozvú svojich stúpencov na protivládny míting socialisti. Protestuje aj samotný ústavný súd, ktorý rozhodol jednomyseľne napriek tomu, že doň Orbán nedávno delegoval dvoch svojich dlhoročných spolupútnikov. „Zachovanie právomoci ústavného súdu je zárukou zachovania maďarského ústavného poriadku,” citovala hovorcu súdu Andrása Serega agentúra MTI.

Plebejská demokracia

Odstavením ústavného súdu od otázok týkajúcich sa rozpočtu si Orbán poistí aj ďalšie sporné opatrenia, ktoré mu majú pomôcť znížiť rozpočtový schodok aj bez drastického uťahovania opaskov, myslí si ústavný právnik Péter Tölgyessy. „Náhla úprava ústavy nie je namierená len proti jedinému rozhodnutiu ústavného súdu,” povedal v rozhovore pre Rádio Kossuth. „Premiér Orbán chce pred ústavným súdom uchrániť samotnú podstatu svojej hospodárskej politiky,” vysvetlil. Takým kontroverzným opatrením je napríklad minulotýždňové pozastavenie platieb do súkromných dôchodkových fondov, ktoré do konca budúceho roka budú prúdiť do štátnej kasy. Opozícia sa túto „lúpež” penzií z druhého piliera chystala napadnúť na ústavnom súde, teraz však o túto možnosť príde. Orbán účelovo prispôsobuje pravidlá právneho štátu svojim denným cieľom, robí z nich nástroj vykonávania vôle moci, myslí si Tölgyessy. „Štát má podľa neho poskytovať ľuďom nie právo, ale skutočnú spravodlivosť,” uviedol renomovaný ústavný právnik pre Rádio Kossuth a dodal: „Namiesto vlády práva ponúka východnú plebejskú demokraciu vykonávajúcu verejný záujem bez protiváhy.”

Učiteľ Orbán, žiačik Fico

2. novembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Najvernejší slovenský žiak maďarského vodcu Viktora Orbána nemá presné informácie o tom, čo jeho veľký učiteľ na juh od Dunaja stvára. A to je ten lepší prípad. V horšom Robert Fico vedome klame, keď tvrdí, že návrh bratislavskej vládnej koalície na zúženie právomocí generálneho prokurátora je to isté, ako oklieštenie právomocí maďarského ústavného súdu, o ktorom začal včera rokovať Orbánovým Fideszom plne ovládaný budapeštiansky parlament. Návrh slovenskej koalície by bol krokom k decentralizácii justície a tým i decentralizácii moci a oslabení možnosti vládnych politikov ovplyvňovať vyšetrovanie konkrétnych káuz. Dnes im na to stačí, ak na miesto generálneho prokurátora postavia poslušného služobníčka typu Trnka a väčšiny jeho predchodcov. Pána učiteľa Orbána veru takáto nepozornosťou žiačika Fica nepoteší! Všetky kroky Orbána a jeho Fideszu totiž idú práve opačným smerom: ku koncentrácii moci v rukách vládnej strany a úplnému podriadeniu všetkých zložiek štátu a verejného života jej záujmom. Jednou z prekážok týchto snáh mohol byť v Maďarsku od pádu komunizmu veľmi silný a vplyvný ústavný súd. Orbánovci si najprv mysleli, že bude stačiť, ak doň aj za cenu porušenia zákona zvolia vlastných ľudí. A zároveň začnú práce na úplne novej ústave, ktorá bude viac vyhovovať ich potrebám a svetonázoru. Podľa návrhov, s ktorými prišli „experti” blízki vládnej strane, by mohlo ísť o v dnešnej Európe dosť nezvyklý dokument: zakotvoval by úctu k svätoštefanskej korune rovnako ako zákaz interrupcií. Aspoň v jednej kauze však aj takto „zlepšený” ústavný súd rozhodol proti vláde. Takže bolo treba odložiť servítky, niet totiž času navyše. Podobných, zjavne protiústavných krokov podnikol Fidesz od svojho nástupu k moci veľa a ústavný súd bude mať v krátkom čase mnoho príležitostí rozhodovať sa medzi zákonom a straníckou lojalitou - stačí spomenúť ukradnutie peňazí občanov uložených v súkromných penzijných spoločnostiach. Návrh na obmedzenia právomocí ústavného súdu spochybniť rozhodnutia vlády je jednoducho o tom, že Orbánovci chcú ísť naisto a odpratať z cesty všetko, čo by ich pri ovládnutí krajiny čo i len trochu zdržovalo.

Orbán stavia spravodlivosť nad právo

3. novembra 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Za pol roka, čo je pri moci, sa strana maďarského premiéra Viktora Orbána pustila už do ôsmej úpravy ústavy. V parlamente, kde má dvojtretinovú väčšinu, v utorok Fidesz pretlačil do záverečného čítania návrh na oklieštenie právomocí ústavného súdu. Do týždňa by tak strážny orgán právneho štátu mal prísť o možnosť vyslovovať sa k zákonom týkajúcim sa rozpočtu. „Nebude môcť posudzovať obsah takých zákonov, ktoré sa nedajú zmeniť referendom,” vysvetlil podľa portálu index.hu podstatu novely jej predkladateľ, šéf poslaneckého klubu Fideszu János Lázár.

Trest pre sudcov

Zámienkou na obmedzenie kompetencií ústavného súdu sa stal jeho výrok spred týždňa, ktorým zrušil platnosť zákona o vysokom zdanení odstupného. Fidesz ním so spätnou platnosťou uvalil až 98-percentnú sadzbu na odstupné pre zamestnancov štátnej správy, samospráv či štátnych podnikov presahujúce 7 300 eur. Podľa ústavného súdu to však spravil spôsobom, ktorý sa nezlučuje s ústavou. Orbánova strana vzápätí mužov v talároch obvinila, že vyniesli verdikt protirečiaci vôli ľudu a aby to viac nemohli spraviť, právomoc v rozpočtových a daňových otázkach sa im rozhodla vziať. Podľa viacerých analytikov si Fidesz pre konflikt s ústavným súdom vybral tému, v ktorej jasná väčšina Maďarov skutočne stojí na jeho strane. „Zlaté padáky”, ktoré socialisti na sklonku svojej vlády prideľovali svojim verným, podráždili spoločnosť a Fidesz už v predvolebnej kampani sľúbil, že ich so spätnou platnosťou zruší. Včera to spravil znova, keď retroaktívny zákon, ktorý podľa čerstvého prieskumu nadácie Századvég schvaľuje až 91 percent Maďarov, poslanci odhlasovali v prakticky nezmenenej podobe. Orbánovci konali s vedomím, že tentoraz už sporná právna norma nebude musieť prejsť sitom ústavnej kontroly. „Nie cit ľudí pre spravodlivosť treba zmeniť, ale tie staré pravidlá, do ktorých narážame,” vysvetlil Orbán podľa agentúry MTI ešte pred hlasovaním.

Ohrozený právny štát

Takýto prístup označila opozícia za ohrozenie právneho štátu. Na popud expremiéra Ferenca Gyurcsánya sa včera v Budapešti konala prvá protivládna demonštrácia od príchodu Orbána k moci. Nadnes ohlásila pouličné protesty ekologická strana Politika môže byť iná a koncom mesiaca pozvú svojich stúpencov na protivládny míting socialisti. Protestuje aj samotný ústavný súd, ktorý rozhodol jednomyseľne napriek tomu, že doň Orbán nedávno delegoval dvoch svojich dlhoročných spolupútnikov. „Zachovanie právomoci ústavného súdu je zárukou zachovania maďarského ústavného poriadku,” citovala hovorcu súdu Andrása Serega agentúra MTI.

Plebejská demokracia

Odstavením ústavného súdu od otázok týkajúcich sa rozpočtu si Orbán poistí aj ďalšie sporné opatrenia, ktoré mu majú pomôcť znížiť rozpočtový schodok aj bez drastického uťahovania opaskov, myslí si ústavný právnik Péter Tölgyessy. „Náhla úprava ústavy nie je namierená len proti jedinému rozhodnutiu ústavného súdu,” povedal v rozhovore pre Rádio Kossuth. „Premiér Orbán chce pred ústavným súdom uchrániť samotnú podstatu svojej hospodárskej politiky,” vysvetlil. Takým kontroverzným opatrením je napríklad minulotýždňové pozastavenie platieb do súkromných dôchodkových fondov, ktoré do konca budúceho roka budú prúdiť do štátnej kasy. Opozícia sa túto „lúpež” penzií z druhého piliera chystala napadnúť na ústavnom súde, teraz však o túto možnosť príde. Orbán účelovo prispôsobuje pravidlá právneho štátu svojim denným cieľom, robí z nich nástroj vykonávania vôle moci, myslí si Tölgyessy. „Štát má podľa neho poskytovať ľuďom nie právo, ale skutočnú spravodlivosť,” uviedol renomovaný ústavný právnik pre Rádio Kossuth a dodal: „Namiesto vlády práva ponúka východnú plebejskú demokraciu vykonávajúcu verejný záujem bez protiváhy.”

Učiteľ Orbán, žiačik Fico

2. novembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Najvernejší slovenský žiak maďarského vodcu Viktora Orbána nemá presné informácie o tom, čo jeho veľký učiteľ na juh od Dunaja stvára. A to je ten lepší prípad. V horšom Robert Fico vedome klame, keď tvrdí, že návrh bratislavskej vládnej koalície na zúženie právomocí generálneho prokurátora je to isté, ako oklieštenie právomocí maďarského ústavného súdu, o ktorom začal včera rokovať Orbánovým Fideszom plne ovládaný budapeštiansky parlament. Návrh slovenskej koalície by bol krokom k decentralizácii justície a tým i decentralizácii moci a oslabení možnosti vládnych politikov ovplyvňovať vyšetrovanie konkrétnych káuz. Dnes im na to stačí, ak na miesto generálneho prokurátora postavia poslušného služobníčka typu Trnka a väčšiny jeho predchodcov. Pána učiteľa Orbána veru takáto nepozornosťou žiačika Fica nepoteší! Všetky kroky Orbána a jeho Fideszu totiž idú práve opačným smerom: ku koncentrácii moci v rukách vládnej strany a úplnému podriadeniu všetkých zložiek štátu a verejného života jej záujmom. Jednou z prekážok týchto snáh mohol byť v Maďarsku od pádu komunizmu veľmi silný a vplyvný ústavný súd. Orbánovci si najprv mysleli, že bude stačiť, ak doň aj za cenu porušenia zákona zvolia vlastných ľudí. A zároveň začnú práce na úplne novej ústave, ktorá bude viac vyhovovať ich potrebám a svetonázoru. Podľa návrhov, s ktorými prišli „experti” blízki vládnej strane, by mohlo ísť o v dnešnej Európe dosť nezvyklý dokument: zakotvoval by úctu k svätoštefanskej korune rovnako ako zákaz interrupcií. Aspoň v jednej kauze však aj takto „zlepšený” ústavný súd rozhodol proti vláde. Takže bolo treba odložiť servítky, niet totiž času navyše. Podobných, zjavne protiústavných krokov podnikol Fidesz od svojho nástupu k moci veľa a ústavný súd bude mať v krátkom čase mnoho príležitostí rozhodovať sa medzi zákonom a straníckou lojalitou - stačí spomenúť ukradnutie peňazí občanov uložených v súkromných penzijných spoločnostiach. Návrh na obmedzenia právomocí ústavného súdu spochybniť rozhodnutia vlády je jednoducho o tom, že Orbánovci chcú ísť naisto a odpratať z cesty všetko, čo by ich pri ovládnutí krajiny čo i len trochu zdržovalo.

Orbán má na Slovensku poslušných žiakov

2. novembra 2010 - (Robert Fico - hn)

Keď si maďarský ústavný súd dovolil vyhlásiť jeden zo zákonov prijatých maďarskou vládnou väčšinou za protiústavný, najväčší krikľúni Viktora Orbána okamžite začali volať po oklieštení právomocí ústavného súdu. Zdá sa, že Orbán má na Slovensku dobrých a poslušných žiakov. Keďže sa čím ďalej tým viac začína ukazovať, že vládna koalícia nie je schopná dosiahnuť dohodu a podporiť vlastného kandidáta na post generálneho prokurátora, jej predstavitelia začínajú otvorene hovoriť o potrebe významne zúžiť právomoci generálneho prokurátora v trestnom konaní. Čo potvrdzujú tieto návrhy? Predovšetkým to, že voľba generálneho prokurátora je čisto politická záležitosť a akékoľvek iné pohnútky, napríklad efektivita a nezávislosť prokuratúry, musia ísť bokom. Jednoduchou rečou sa dá povedať - ak bude zvolený generálny prokurátor, na ktorom sa dohodnú všetky štyri strany vládnej koalície a ich dve frakcie, bude to ten najnestrannejší a najodbornejší generálny prokurátor v histórii Slovenska a treba mu ponechať všetky doterajšie právomoci. Ba naopak, treba sa zamyslieť nad posilnením jeho postavenia. A akékoľvek výčitky voči politickej nominácii budú len výplodom fantázie kriminálnej opozície. Hlavne, že generálny prokurátor bude robiť to, čo od neho vládny zlepenec najviac očakáva - kriminalizovať opozíciu. Ak však dôjde k udalosti nevídanej a bude zvolený kandidát aj za pomoci hlasov opozície, pôjde o opozičného agenta hlboko vo vládnych radoch, ktorého úlohou bude len chrániť zločincov z opozície a robiť zle vládnej koalícii v jej neľútostnom boji proti korupcii a netransparentnosti. A takémuto generálnemu prokurátorovi treba okamžite oklieštiť jeho právomoci v trestnom konaní. Aké smiešne, pán Hrušovský! Aké nebezpečné, pani Radičová!

Mocní muži Maďarska sú na predaj! Za 30 eur

2. novembra 2010 - (tvnoviny.sk)

Majiteľ istej firmy v Maďarsku sa rozhodol, že na trh v krajine ponúkne nevšedné suveníry. Ide o sošky politikov a najmocnejších mužov Maďarska. Od karikatúr terajšieho predsedu vlády Viktora Orbána a expremiéra Ferenca Gyurcsánya v podobe sošky, ktorú si môžu ich fanúšikovia a možno aj ich odporcovia umiestniť napríklad na pracovný stôl ako dekoráciu, očakáva podnikateľ, samozrejme, zisky. O novinke informuje portál denníka Blikk. „Už ma to nudí, že politici ťahajú z našich vreciek peniaze, teraz nech prinesú nejaké aj mne,“ vysvetľuje majiteľ firmy dôvody, prečo sa rozhodol pre predaj spomínaných sošiek. Sošky ručne vyrobili v Číne a prvú zásielka s tisíckou kusov, ktorú poslali do Maďarska v pondelok (1.10.), dostane objednávateľ za tridsať dní. „Sošky navrhol profesionálny karikaturista v 3D prevedení a od tých, ktorých vyobrazujú podľa legislatívy nemusíme žiadať žiadny súhlas,“ povedal šéf maďarskej firmy. Podľa jeho slov pri realizovaní objednávky kládli dôraz na to, aby sošky neurážali a nedehonestovali ľudí, ktorých stvárňujú. Figúrky najznámejších politikov budú nasledovať sošky ďalších známych maďarských, ale aj svetových osobností. Cena jednej vyjde na 7900 forintov, čo je v prepočte necelých 30 eur.

Duel Radičová a Orbán sa môže začať

25. októbra 2010 - (Ivan Štulajter - Sme)

Druhý pilier by pre vlády nemal byť ako bankomat, z ktorého si môžu vyberať cudzie peniaze. Aj o tom by mala byť diskusia s Európskou komisiou o nákladoch na dôchodkovú reformu. Minulý týždeň premiérka Iveta Radičová i minister financií Ivan Mikloš pokladali za úspech, že Európska únia bude zohľadňovať výdavky štátu na dôchodkovú reformu, ktoré prehlbujú zadlženie štátu. „Nezohľadňovanie nákladov na druhý pilier môže pôsobiť demotivačne a odrádzať štáty od zavádzania užitočných zmien, ktoré zmierňujú tlak na verejné rozpočty v budúcnosti,” povedal Mikloš. Cez víkend sa však objavili informácie o liste, ktorý malo dostať maďarské a poľské ministerstvo financií. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v ňom síce uznal, že požiadavka na zohľadnenie nákladov na dôchodkovú reformu pri vypočítavaní deficitov je oprávnená, ale nie je ju možné prijať v rámci existujúcich pravidiel. Včera hovorca slovenského ministerstva financií Martin Jaroš list označil za dobrý úvod do diskusie s tým, že minulotýždňová dohoda ministrov financií Európskej únie „platí a mal by ju v rámci záverov potvrdiť tento týždeň aj summit členských krajín EÚ”. To znamená, že existujúce pravidlá by sa mali zmeniť tak, aby sa pri posudzovaní nadmerného deficitu zohľadnilo to, že niektoré štáty nečakajú, kým sa im na základe starnutia obyvateľstva zosype priebežný penzijný systém na hlavu, ale zakladajú povinné individuálne dôchodkové sporenie. A keďže nemajú vytvorené žiadne rezervy, musia svoje priebežné dôchodkové systémy dotovať na úkor rastu deficitu. Peniaze, čo smerujú od ľudí do druhého piliera, totiž v prvom chýbajú. Ako presne sa v inovovanom Pakte stability a rastu zohľadní, že pre existenciu druhého piliera štátu v rozpočte rastie schodok, nie je jasné. No malo by to byť niečo v tom zmysle, že sa od dosiahnutého deficitu v bežnom roku odráta výška „dôchodkovej” štátnej dotácie. Sankčná procedúra sa začne až po tom, ak bude schodok aj po tejto úprave vyšší ako povolené tri percentá HDP. Je pochopiteľné, že štáty nechcú byť trestané za to, že konsolidujú svoje verejné financie v dlhom období. Keď komisár Rehn hovorí, že táto požiadavka je oprávnená, mohlo by s ňou deväť štátov-žiadateľov, vrátane Česka, Slovenska, Maďarska i Švédska, uspieť. Celá záležitosť je najmä o politickej vôli. Ministerstvo financií v Bratislave však skúša ísť ešte hlbšie do politiky. „Prichádza tiež do úvahy opačný scenár, neuznanie zníženia deficitu, ak bolo dosiahnuté vyťahovaním úspor občanov z druhého piliera,” povedal jeho hovorca Jaroš. V budapeštianskej centrále Fideszu a v bratislavskej centrále Smeru musia cítiť, že tento nápad ide priamo proti ich filozofii - brať peniaze z druhého piliera ako z bankomatu na cudziu kartu. Líder slovenskej opozície, predseda Smeru Robert Fico, nemôže do európskych hier účinne vstúpiť. Maďarský premiér Viktor Orbán však áno. Duel Radičová - Orbán sa môže začať.

Bugára maďarská vláda nepozvala

5. novembra 2010 - (Zuzana Petková - Sme)

Maďarská vláda naďalej uprednostňuje mimoparlamentnú SMK pred vládnym Mostom-Híd. Na dnešné rokovanie Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) sa vyberie len predseda SMK József Berényi. Maďarská vláda zvolala stretnutie parlamentných strán so zástupcami maďarských menšín zo zahraničia. „Pozvánku sme nedostali. Je to rozhodnutie maďarskej vlády, myslím si, že je to chyba, ale je to ich zodpovednosť,“ povedal včera líder Mosta­Híd Béla Bugár. S Fideszom sa podľa neho ťažko komunikuje, lebo nechcú. Predseda poslaneckého klubu Most­Híd László Sólymos hovorí, že postoj maďarskej vlády berú slovenskí poslanci maďarskej národnosti na vedomie. „Oni nech potom na všetkých fórach vysvetľujú, prečo s nami nespolupracujú.“ Maďarský vládny Fidesz ignoruje Most od jeho vzniku. Len s SMK rokovali pri návšteve Bratislavy minister zahraničných vecí János Martonyi aj podpredseda parlamentu Sándor Lezsák. „Jediným partnerom je SMK a to určuje aj maďarskú zahraničnú politiku voči Slovensku,“ povedal Lezsák, podľa ktorého nie je možné očakávať, aby Fidesz spolupracoval s maďarsko-slovenským spolkom, ako je Most. Stála maďarská konferencia vznikla za prvej vlády Viktora Orbána v roku 1999. V roku 2004 ho ľavicovo-liberálna vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya prestala zvolávať, lebo zástupcovia zahraničných Maďarov podporili požiadavku Fideszu na dvojaké občianstvo.

Bugár vo vlastnej kaši

4. novembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Všetky parlamentné strany a vlády Maďarska od roku 1989 tvrdia, že by nebolo správne, ak by z Budapešti rozhodovali o tom, čo je dobré pre príslušníkov maďarských menšín v okolitých štátoch. Úlohou Budapešti je vraj krajanov len podporovať v tom, čo oni chcú a čo si sami vyberú. Výnimkou nie je ani dnes vládnuci Fidesz, ktorý toto heslo tiež dokola opakuje. Ale len preto, aby zakryl, že robí presný opak. Snaží sa všemožne z Budapešti určovať, čo je pre krajanov dobré, a ak to tí nechcú pochopiť, neváha ich trestať, a v prípade potreby stranícke pomery v susedných krajinách aj nasilu preorganizovať. Počína si pritom rovnako arogantne, ako pri odbúravaní demokracie v samotnom Maďarsku. Za prvej Orbánovej vlády, tak isto ako dnes, podporovala väčšina Maďarov v Sedmohradsku Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku. Orbánovi a Fideszu sa však nejako nepáčil a preto pomohol tamojším menšinovým radikálom okolo miestneho Duraya, pastora a europoslanca Tőkésa, vytvoriť novú stranu. Tá sa však neosvedčila, nezískala dosť voličov. Takže práve v týchto dňoch Tőkés na pokyn Fideszu organizuje už druhú radikálnu menšinovú stranu. Bugár vtedy podobnému vývoju na Slovensku zabránil tým, že sa namiesto Duraya do priazne Fideszu natlačil sám. Využil dokonca spor Fideszu s hlavnou stranou rumunských Maďarov a stal sa najdôležitejším krajanským klientom Orbána. Osobné, ekonomické a taktické spory v SMK však medzitým dospeli tak ďaleko, že si Bugár, ak chcel zostať šéfom strany, musel vyrobiť novú. Dnes je urazenou obeťou rovnakej politiky Fideszu, z akej ako šéf SMK ťažil. Je, samozrejme, zo strany orbánovcov sprosté, že ignorujú Most, ktorý volila väčšina tunajších Maďarov. Bugár však sám varil kašu, v ktorej sa napokon ocitol.

NR SR: Štátnu službu chcú viazať na občianstvo SR

7. novembra 2010 - (sita)

Viazať štátnu službu výlučne na štátne občianstvo Slovenskej republiky navrhuje v novele zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby (SIS), zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície skupina koaličných poslancov za KDH. Návrh súvisí s novelou zákona o štátnom občianstve, ktorá umožní nadobúdať popri štátnom občianstve SR aj cudzie štátne občianstvo a poslanci ju na decembrovej schôdzi budú definitívne schvaľovať. „Návrh zákona vychádza z potreby upraviť podmienky výkonu niektorých povolaní, ktorých výkon je spojený so špecifickými potrebami zachovávať lojalitu voči Slovenskej republike, oboznamovať sa so skutočnosťami, s ktorými osobitný zákon viaže podmienku mlčanlivosti, previerku bezúhonnosti a podobne. Takýmito povolaniami sú predovšetkým ozbrojené bezpečnostné zbory, ako i povolanie prokurátora,” uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu novely zákona o štátnej službe, ktorú do národnej rady predložili kresťanskí demokrati Radoslav Procházka, Pavol Hrušovský a Pavol Abrhan. Ako predkladatelia pripomínajú, výkon štátnej služby v služobnom pomere v policajnom zbore, SIS, zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Národnom bezpečnostnom úrade je viazaný na služobnú prísahu zaväzujúcu k vernosti Slovenskej republike. Pri získaní štátneho občianstva cudzieho štátu, napríklad štátneho občianstva Maďarskej republiky, sa žiadatelia zaväzujú k vernosti cudziemu štátu a k jeho ochrane. Získaním občianstva cudzieho štátu by tak mohla byť podľa nich narušená lojalita k Slovensku. „Osoby vykonávajúce štátnu službu v služobnom pomere sa vo zvýšenej miere oboznamujú s utajovanými skutočnosťami a inými citlivými informáciami, ktoré sú chránené povinnosťou mlčanlivosti a v prípade získania občianstva cudzieho štátu vzniká zvýšené riziko ich úniku v prospech cudzej moci,” zdôrazňujú v odôvodnení.

Maďari žijúci vo svete budú mať register

5. novembra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda plánuje zriadiť register všetkých Maďarov. Vyhlásil to v úvode zasadania Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) zástupca predsedu maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén, ktorý zároveň zdôraznil, že Maďarsko bude zápasiť za každého Maďara. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség vicepremiér povedal, že register poskytne obrovskú možnosť na vyvíjanie nátlaku, pretože bude možné zmobilizovať celé maďarstvo. Semjén, ktorý je predsedom Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) tiež konštatoval, že zachovanie maďarského národa je ohrozované demografickými problémami a u zahraničných Maďarov migráciou a asimiláciou. K vyriešeniu týchto problémov je potrebná odhodlaná národná politika a silný štát. Na margo dvojakého občianstva poznamenal, že Maďarsko malo v tejto záležitosti konflikt jedine so Slovenskom. „Maďarsko nikdy nepodriadi svoje národné záujmy vnútornej politike inej krajiny,” zdôraznil Semjén a zároveň vyjadril vďaku krajinám, ktoré „pochopili, že dvojaké občianstvo nie je namierené proti nim”. MÁÉRT podľa jeho vyjadrenia je fórom, ktoré prostredníctvom výborov zabezpečí komunikáciu v denných záležitostiach. V strategických otázkach zas bude mať dôležitú úlohu Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF). Na MÁÉRT, ktorá zasadla opäť po šesťročnej pauze, pozvali zo Slovenska iba zástupcov SMK, nie však delegátov Mosta-Híd. Popoludní na zasadnutí vystúpi s prejavom aj maďarský premiér Viktor Orbán. MÁÉRT, ako maďarsko-maďarský summit, vznikol 20. februára 1999. Naposledy ho zvolal premiér Ferenc Gyurcsány v novembri 2004, potom však hľadala vtedajšia ľavicovoliberálna vláda iné formy konzultácie maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov.

Stála maďarská konferencia odsúdila slovenský jazykový zákon

5. novembra 2010 - (tasr)

Účastníci Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) dnes v Budapešti odsúdili slovenský jazykový zákon. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI tak urobili v záverečnom vyhlásení, ktoré podpísali všetci účastníci stretnutia. Zástupca predsedu maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén pri prezentovaní záverečného vyhlásenia pripomenul, že účastníci konferencie privítali zákony o národnej spolupatričnosti a udeľovaní dvojakého občianstva. Dodal, že predstavitelia organizácií zahraničných Maďarov a maďarskej vlády zaujali aj stanovisko k rôznym formám autonómií. Na MÁÉRT, ktorá zasadla po šesťročnej prestávke, pozvali zo Slovenska zástupcov SMK, nie však delegátov Mostu-Híd. MÁÉRT vznikla ako maďarsko-maďarský summit 20. februára 1999. Naposledy ju zvolal premiér Ferenc Gyurcsány v novembri 2004, potom však hľadala vtedajšia ľavicovoliberálna vláda iné formy konzultácií maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov.

Zabojujeme za každého Maďara, sľubuje Budapešť

5. novembra 2010 - (Pravda)

Vláda Viktora Orbána chce mať prehľad, na ktorých krajanov sa môže spoľahnúť, aby ich v prípade potreby zmobilizovala. Od budúceho roku preto plánuje zriadiť register všetkých Maďarov. Oznámil to premiérov námestník zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén. Zachovanie maďarského národa podľa maďarského vicepremiéra Zsolta Semjéna ohrozuje popri katastrofickej demografickej situácii v materskej krajine i za jej hranicami migrácia Maďarov a ich asimilácia. Podľa neho pôjde o dôležitý nástroj udržiavania kontaktov, ktorý môže zohrať mohutnú nátlakovú úlohu napríklad v takej situácii, ako bol slovenský jazykový zákon. „Zabojujeme za každého Maďara,” citovala agentúra MTI z prejavu Semjéna na zasadaní Stálej maďarskej konferencie, ktorá sa po šesťročnej pauze znova zišla v Budapešti. Stála konferencia, ktorú vo februári 1999 zriadila predchádzajúca Orbánova vláda, združuje maďarské parlamentné strany a zástupcov maďarských menšín zo zahraničia. Jej činnosť ľavicový kabinet v roku 2004 zmrazil a namiesto nej zvolával Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Nová vláda potvrdila, že zachová aj fórum, ktoré sa bude zaoberať strategickými otázkami, kým Stála konferencia bude prostredníctvom svojich výborov plniť aktuálne úlohy. „Potrebujeme vecnú, realistickú národnú politiku, pri ktorej ani na minútu nesmieme zabudnúť, že existuje jednotný maďarský národ,” povedal Orbán podľa Rádia Kossuth. Slovenských Maďarov na zasadaní zastupoval predseda SMK József Berényi, predseda republikovej rady Gyula Bárdos a radový člen tejto mimoparlamentnej strany Miklós Duray. Predseda vládnej strany Most - Híd Béla Bugár pozvanie nedostal. Semjén to vysvetlil tým, že ide o „zmiešanú slovensko-maďarskú stranu”, s ktorou chce Budapešť udržiavať korektné vzťahy, ale mimo rámca Stálej konferencie. Zachovanie maďarského národa podľa Semjéna ohrozuje popri katastrofickej demografickej situácii v materskej krajine i za jej hranicami migrácia Maďarov a ich asimilácia. Na zvrátenie tohto trendu sú potrebné angažovaná národná politika a silný štát, dodal. Asimiláciu podľa neho môže zastaviť silný impulz, akým je poskytnutie maďarského občianstva krajanom. „Popri kultúrno-jazykovo-historickej spolupatričnosti to umožní aj občianskoprávne zjednotenie,” zdôraznil. Podľa Semjéna Maďarsko vychádza z princípu, že každý môže mať toľko štátnych občianstiev, koľko má reálnych identít. „Tak ako Maďarsku neprekáža, keď pilišský Slovák prijme slovenské občianstvo a gyulajský Rumun rumunské, rovnako očakávame, aby okolité krajiny to tiež nepociťovali ako krok namierený proti nim, alebo ako poškodzovanie ich národných záujmov, ak tamojší Maďari využijú svoje ľudské práva a požiadajú o maďarské občianstvo,” citovala MTI Semjéna, ktorý sa zaprisahal, že Maďarsko už nikdy viac nepodriadi svoje národné záujmy vnútornej politike iných krajín. Zdôraznil pritom, že Maďarsko nebude poskytovať iným štátom informácie o tom, komu poskytlo občianstvo.

Na Maďarskú stálu konferenciu nepozvali Most-Híd

2. novembra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda zvolala na piatok 5. novembra Maďarskú stálu konferenciu (MÁÉRT), informoval dnes v Budapešti maďarský vicepremiér zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI na MÁÉRT, ktorá zasadne opäť po šesťročnej pauze, pozvali zo Slovenska iba zástupcov SMK, predstaviteľov Mostu-Híd však nie. Hlavnými témami schôdzky, ktorá sa bude konať v parlamente, bude podľa Semjéna podpora výchovy a vzdelávania, ako aj úprava zákona o štatúte zahraničných Maďarov. Dodal, že program rokovania pripravili na základe návrhov organizácií zahraničných Maďarov. Vicepremiér uviedol, že stranu Most-Híd teraz nepozvali, pretože v súlade s názormi pozvaných organizácií zahraničných Maďarov ide o fórum reprezentácie národných záujmov. Most-Híd podľa Semjéna viackrát deklaroval, že sa nepovažuje za maďarskú, ale zmiešanú stranu. Snažíme sa s touto stranou o korektný a partnerský vzťah, poznamenal kresťanskodemokratický predstaviteľ maďarskej vlády, podľa ktorého vzťahy sú jedna záležitosť a pozvanie na MÁÉRT iná. Ak by sa pozývali aj zmiešané organizácie, znamenalo by to vzdať sa maďarského charakteru, čo by viedlo k asimilácii, domnieva sa Semjén. MÁÉRT, ako maďarsko-maďarský summit, vznikol 20. februára 1999. Naposledy ho zvolal premiér Ferenc Gyurcsány v novembri 2004, potom však hľadala vtedajšia ľavicovoliberálna vláda iné formy konzultácie maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov.

Prezidenti Gašparovič a Schmitt chcú lepšie vzťahy medzi SR a MR

5. novembra 2010 - (sita)

O priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom hovorili dnes na dvojstrannom rokovaní prezidenti Slovenskej a Maďarskej republiky Ivan Gašparovič a Pál Schmitt. Bilaterálne rokovania oboch prezidentov sa konali v závere prvého dňa summitu prezidentov Visegrádskej štvorky (V4) na západe Českej republiky, v Karlových Varoch. Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca prezidenta SR Marek Trubač, prezident Ivan Gašparovič sa v rámci summitu V4 rád stretol so svojím maďarským kolegom len pár mesiacov od jeho zvolenia. „Tieto stretnutia a naše spoločné členstvo v NATO a EÚ sú dobrým východiskom pre priateľskú spoluprácu,“ konštatoval Schmitt. Ivan Gašparovič ocenil úroveň cezhraničnej spolupráce medzi SR a Maďarskom. Na regionálnej úrovni sa podľa neho darí vytvárať mnohé pozitívne projekty výhodné pre obe strany. Rovnako za dobré označil aj hospodárske a obchodné vzťahy s naším južným susedom. V rámci medzištátnych slovensko-maďarských vzťahov by sme sa podľa prezidenta Gašparoviča mali sústrediť na budúcu priateľskú spoluprácu. „Budem rád, ak sa viac sústredíme na budúcnosť, ako na minulosť, ktorá nás zaťažuje,“ konštatoval prezident Gašparovič. Maďarský prezident Schmitt je presvedčený, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a že budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére. „Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,“ prízvukoval Pál Schmitt. Pripomenul, že mu záleží na dobrých vzťahoch a priateľstve so Slovenskom. Maďarský prezident pritom upriamil pozornosť na realizáciu cieľov Dunajskej stratégie, ktorá je jednou z priorít nadchádzajúceho maďarského predsedníctva V4. Zopakoval, že mu záleží, aby sa Maďari žijúci na Slovensku cítili dobre, informoval Trubač. Témy jazykového zákona a menšinovej politiky oboch štátov otvoril v diskusii prezident SR Gašparovič. „Slovenská republika je postavená na princípe občianskych práv a preto odmietame snahy o uplatnenie kolektívnych práv menšín,“ povedal na margo snáh niektorých politických predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku Gašparovič. Schmitt konštatoval, že obavy maďarskej strany vyvolali sankcie za porušovanie jazykového zákona na Slovensku. Slovenský prezident ho uistil, že tieto pokuty sa týkajú právnických osôb a nie individuálnych občanov, ktorí v bežnom živote používajú svoj materinský jazyk. Slovenský prezident pripomenul, že aj V4 je priestorom pre rozširovanie vzájomných susedských vzťahov. Ivan Gašparovič pozval maďarského prezidenta na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky. Schmitt vyjadril presvedčenie, že jeho návšteva na Slovensku bude dobrým signálom pre občanov našich krajín.

Napätie so Slovenskom sa stráca, tvrdí maďarský prezident

6. novembra 2010 - (tasr)

Maďarský prezident Pál Schmitt prijal pozvanie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na návštevu Slovenska. Návšteva by sa mala uskutočniť v priebehu decembra, prípadne v januári, uviedol Schmitt dnes večer v Karlových Varoch po bilaterálnej schôdzke so slovenským prezidentom. Obaja prezidenti sa stretli v rámci summitu Vyšehradskej štvorky (V4). Ich stretnutie plánované na 30 minút trvalo napokon takmer hodinu. Prezidenti okrem iného hovorili aj o menšinovej politike a slovenskom jazykovom zákone. „Slovenská republika je postavená na princípe občianskych práv a preto odmietame snahy o uplatnenie kolektívnych práv menšín,” povedal na margo snáh niektorých politických predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku Ivan Gašparovič. Schmitt konštatoval, že obavy maďarskej strany vyvolali sankcie za porušovanie jazykového zákona na Slovensku. Gašparovič ho uistil, že tieto pokuty sa týkajú právnických osôb a nie individuálnych občanov, ktorí v bežnom živote používajú svoj materinský jazyk. Maďarský prezident vyjadril presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a že budúca spolupráca sa bude vyvíjať v pozitívnej atmosfére. „Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,” zdôraznil maďarský prezident. Pál Schmitt upriamil pozornosť na realizáciu cieľov Dunajskej stratégie, ktorá je jednou z priorít v rámci nadchádzajúceho maďarského predsedníctva vo V4. Zopakoval, že mu záleží, aby sa Maďari žijúci na Slovensku cítili dobre. Prezident Maďarska po schôdzke s Gašparovičom zdôraznil, že v otázkach bilaterálnych vzťahov a agendy V4 sú si postoje Bratislavy a Budapešti veľmi blízke. „Vo väčšine národných a medzinárodných otázok boli názory Maďarska a Slovenskej republiky v rámci V4 najviac totožné alebo blízke,” zhodnotil Pál Schmitt prvý deň karlovarského summitu. Na skutočnosť, že aj keď sú si krajiny V4 v mnohom blízke, sú v mnohom aj rozdielne, dnes večer v prejave pred slávnostnou večerou v grandhoteli Pupp poukázal aj český hostiteľ Václav Klaus. „Sú medzi nami rozdiely vo veľkosti a štruktúre ekonomiky, rozdiely vykazuje hospodársky i politický vývoj, trocha iné sú zahranično-politické priority. Napriek tomu som presvedčený, že existujú dostatočne silné spoločné záujmy,” povedal Klaus a spresnil, že spoločným záujmom je politická a hospodárska stabilita a neoslabovanie postavenia krajín V4 v EÚ. „Navyše sa ukazuje, že máme spoločné záujmy v oblasti energetickej bezpečnosti a v rozvoji hospodárskych vzťahov s krajinami na východ a juh od nás,” dodal český prezident, ktorý je presvedčený, že zoskupenie V4 dáva jeho členom „možnosť formulovať spoločné záujmy a priority a pokúšať sa ich na medzinárodnej scéne presadzovať”. Václav Klaus zároveň konštatoval, že V4 ako celok bude podporovať priority maďarského a poľského predsedníctva v EÚ v roku 2011. Dvojdňový summit prezidentov krajín V4 bude pokračovať v sobotu dopoludnia bilaterálnymi stretnutiami a druhým spoločným plenárnym rokovaním. Stretnutie prezidentov v Karlových Varoch vyvrcholí v spoločnou tlačovou konferenciou.

Budúci rok bude patriť strednej Európe, tvrdia prezidenti V4

5. novembra 2010 - (sita)

Rokovanie prezidentov Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska sa skončilo v sobotu v Karlových Varoch zhodou lídrov krajín Visegrádskej štvorky na tom, že v Európskej únii musia spolupracovať. Prezidenti V4 tiež spoločne deklarovali, že zoskupenie má aj naďalej zmysel a to predovšetkým pre dôležitosť spolupráce na úrovni väčších celkov, akými sú Európska únia či Severoatlantická aliancia. Český prezident Václav Klaus hovoril o spoločnej východnej politike V4, ktorá je podľa neho v európskej dvadsaťsedmičke užitočným mechanizmom. Slovenský prezident Ivan Gašparovič informoval, že s kolegami rokovali aj o citlivej otázke rómskej menšiny v Európe, ktorú riešia všetky štyri krajiny V4. V tejto súvislosti Klaus pripomenul, že rómsku otázku na európsku úroveň posunulo až zavedenie schengenského priestoru. „Keby nebolo Schengenu, tak by sa masový exodus do Francúzska nekonal. Všetko spolu súvisí,” skonštatoval Kalus. Ďalšou z dôležitých tém summitu boli priority Poľska a Maďarska pri ich európskom predsedníctve v roku 2011. Poľský prezident Bronislaw Komorowski ako aj jeho maďarský kolega Pál Schmitt sa na schôdzke V4 pritom zúčastňovali prvýkrát od ich nástupu do funkcie. Obaja načrtli priority ich krajín pri predsedníctve v EÚ. Zhodli na tom, že treba podporiť rozširovanie únie a krajinám pomôcť s integráciou. „Budúci rok bude rokom strednej Európy,” dodal Schmitt. Pravidelné každoročné stretnutie štyroch stredoeurópskych prezidentov skupiny V4 sa začalo v piatok 5. novembra predpoludním v Karlových Varoch v Českej republike prvým plenárnym rokovaním summitu. Na summite sa stretli prezident Českej republiky Václav Klaus, Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, Maďarskej republiky Pál Schmitt a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski.

Z juhu Slovenska sa chodia páliť destiláty do Maďarska

8. novembra 2010 - (tasr)

Na Slovensku prekvitá ilegálna výroba pálenky. Popri legálnych 150 páleniciach funguje 15 až 20-tisíc ilegálnych a v poslednom období z juhu Slovenska chodia páliť destiláty aj do Maďarska, informoval dnes maďarský verejnoprávny rozhlas MR1-Kossuth Rádió. Rozhlas pripomenul, že na Slovensku v tomto roku bude výroba ovocnej pálenky o polovicu nižšia, ako v predchádzajúcich rokoch. Na juhu Slovenska môžu nepriaznivú situáciu zmierniť slivky. Práve z tohto územia v poslednom období mnohí idú páliť ovocie do susedného Maďarska, kde nachádzajú spôsoby na lacnú prípravu destilátov. Odborníci sa domnievajú, že by Slovensku prospelo napríklad aj to, keby zaviedli rakúsky systém, kde prvých päť litrov možno vyprodukovať v legálnom liehovare bez dane, uviedol maďarský rozhlas. Drobnopestovatelia v Maďarsku v zmysle novely zákona platného od augusta tohto roka nemusia platiť spotrebnú daň za pálenku vyrobenú z vlastného ovocia v množstve do 50 litrov. Jej výrobu nemusia nahlásiť a nemusia požiadať ani o povolenie pre prevádzku zariadení na pálenie s kapacitou do 100 litrov.

Fidesz požaduje retroaktivitu dane na nadmerné bonusy

8. novembra 2010 - (reuters - tasr)

Maďarská vládnuca strana navrhuje rozšírenie 98-% dane na nadmerné prémie vo verejnom sektore. Chce, aby daň bola uplatniteľná retroaktívne na prémie udelené za posledných 5 rokov, informoval dnes líder parlamentného klubu Fideszu. János Lázár dodal, že daň má v niektorých prípadoch platiť na odstupné nad 3,5 milióna HUF (12.787 eur) a nie nad 2 milióny HUF, ako sa uvádzalo v pôvodnom návrhu. Fidesz podľa Lázára tiež pozmení návrh zákona, ktorý má obmedziť právomoci ústavného súdu.

Vláda šetrí, premiéra Orbána vozia prenajatým mikrobusom

8. novembra 2010 - (tasr)

Maďarského premiéra Viktora Orbána vozia mikrobusom značky Volkswagen, ktorý prenajíma Protiteroristické centrum (TEK) za 200.000 forintov (731 eur) mesačne. Toto vozidlo používal Orbán aj ako predseda opozičného Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Denník pripomína, že TEK zodpovedá za premiérovu ochranu. Orbán využíva jediné auto VW Multivan, ktoré je majetkom spoločnosti Porsche Hungaria, od ktorého ho TEK prenajíma. Podľa Népszabadságu prenajímanie podobného vozidla je na bežnom trhu približne trojnásobne vyššie. Premiér má k dispozícii aj ďalší mikrobus značky Mercedes, ktorý úrad vlády používa iba v prípade, keď je VW v servise. Vládna flotila pozostáva zo 114 vozidiel, ktorých priemerné mesačné náklady dosahujú 58,5 milióna forintov (213.730 eur). Orbánova vláda po nástupe k moci nekupovala nové autá, napríklad vicepremiér Tibor Navracsics používa šesťročné vozidlo Audi A6. Druhá Orbánova vláda sprísnila podmienky používania služobných vozidiel. Autá vyššej kategórie s vodičom prislúchajú iba ministrom a štátnym tajomníkom. Nižší vládni úradníci - zástupcovia štátnych tajomníkov, vládni splnomocnenci a šéfovia kabinetov - majú nárok na autá strednej kategórie bez vodičov, pričom príplatok za šoférovanie nedostávajú. Autá však môžu využívať na súkromné účely.

L. Nagy očakáva zlepšenie situácie v národnostnom vysielaní

8. novembra 2010 - (sita)

V katastrofálnom stave je v súčasnosti národnostné vysielanie v Slovenskej televízii podľa poslanca Lászlóa Nagya z poslaneckého klubu strany Most-Híd. Ako poukázal v parlamente počas rozpravy v prvom čítaní k návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorý má odštartovať reformu verejnoprávnych médií, z 500 vysielacích hodín týždenne patrí národnostnému vysielaniu maximálne hodina a pol, čo nie je ani jedno percento. Je to nedôstojné, vyhlásil. Nagy očakáva, že avizovaná reforma verejnoprávnych médií bude znamenať aj zlepšenie situácie v tejto oblasti. Nemám na mysli iba vysielanie v maďarskom jazyku, upozornil. Za kritický označil stav vysielania v rómskom jazyku a osobitné problémy sú podľa neho aj vo vysielaní v rusínskom a ukrajinskom jazyku. Dôležitú úlohu vidí Nagy v legislatívnom posilnení verejnoprávneho charakteru národnostného vysielania. Rozvoj tohto vysielania by mal byť podľa neho zakotvený v zákonnej podobe po finančnej, personálnej aj programovej stránke. V návrhu zákona o RTS je podľa Nagya potrebné okrem národnostného vysielania zamerať sa aj na Radu a jej vyššiu zodpovednosť smerom k Národnej rade SR. Chýba nám vymáhateľnosť zodpovednosti Rady v oblasti verejnoprávnosti, v oblasti plnenia ekonomických a odborných úloh, dodal.

Maďarská vláda očakáva pokles zadĺženia už budúci rok

5. novembra 2010 - (sita)

Stav maďarských verejných financií sa po roku 2012 výrazne zlepší a úroveň zadlženia klesne už v budúcom roku, pokiaľ sa globálne ekonomika nevráti do recesie, vyhlásil v piatok maďarský minister financií György Matolcsy. „Očakávame, že ročné príjmy budú medzi rokmi 2013 až 2015 o jeden bilión maďarských forintov (HUF) vyššie (ako v roku 2011)”. Odhadujeme tiež, že výdavky dovtedy klesnú o zhruba 600 až 800 mil. HUF,” povedal Matolcsy. Minister ďalej obhajoval aktuálnu iniciatívu vlády, ktorá chce obmedziť právomoci ústavného súdu. Podľa Matolcsyho totiž hrozí, že súd vyhlásil za protiústavné nedávne mimoriadne dane, ktoré presadila vláda v snahe získať zdroje na zníženie rozpočtového deficitu. Maďarská vláda zdôvodňuje zavedenie nových daní pre podniky v oblasti telekomunikácií, maloobchodných reťazcov a energetiky snahou o konsolidáciu rozpočtu a financovanie nákladov nového systému daní v oblasti osobných príjmov a daňových prázdniny pre rodiny.

Na Slovensku vyrobili rekordnú klobásu, meria 47 metrov

5. novembra 2010 - (tasr)

Vôňa pečených klobás sa dnes šírila centrom Nových Zámkov. Na šiestom ročníku klobásového festivalu sa zišlo 32 družstiev zo Slovenska, Slovinska, z Českej republiky, Maďarska. Do výroby klobás sa zapojila aj skupina ukrajinských lekárov žijúcich v Maďarsku. Súťažiacim sa podarilo vyrobiť aj dve rekordné 30 metrov dlhé klobásy. „Na tých si pochutnajú hostia festivalu v rámci večere,“ skonštatoval jeden z organizátorov podujatia Tibor Deák. Každé zo súťažiacich družstiev dostalo od organizátorov 10 kilogramov bravčového mäsa, z ktorého malo vyhotoviť klobásu na pečenie. Súťažiaci si priniesli vlastný ručný mlynček na plnenie, náradie, prísady a koreniny. Práve koreniny a prísady považujú súťažiaci za najdôležitejšie pri výrobe klobás. „Mäso máme všetci rovnaké, rozdiel v receptúrach je len v pomeroch použitých korenín a prísad,“ zhodnotil súťažiaci z Békešskej Čaby, maďarskej obce, ktorú preslávili čabajské klobásy. Recept na ich výrobu si každý zo súťažiacich necháva pre seba. „Môžem povedať len toľko, že používame úplne bežné suroviny, bravčové mäso, papriku, rascu a cesnak, nič viac.“ Slovenské družstvá sa usilovali „čabajkám“ konkurovať receptúrami, v ktorých nechýbalo ani víno či koňak. Finálne výrobky posudzuje odborná porota, ktorá kladie dôraz na konzistenciu, farbu a chuť klobás, hodnotí však aj výzdobu stolov či dodržiavanie hygieny pri výrobe. „Súťaž je síce súťaž, tu však ide viac o zábavu, atmosféru,“ zhodli sa súťažiaci.

Ostrihom bojuje s prachom v ovzduší

4. novembra 2010 - (tasr)

Všetky meteorologické stanice v severomaďarskej župe Komárom-Ostrihom namerali dnes koncentráciu prachu v ovzduší prekračujúcu zdravotné limity. Podľa tlačovej agentúry MTI najhoršia situácia je v mestečku Dorog, kde množstvo prachu prekračuje povolený limit o 70 percent. V Ostrihome prekračuje znečistenie prachom povolenú hranicu o 60 percent a v Tatabányi o 58 percent. Ako na to upozornil predstaviteľ ostrihomského Spolku kultúry ochrany prostredia Attila Szuhi, zlepšenie situácie očakávajú až na budúci pondelok, preto odporúča citlivejším skupinám osôb starším ľuďom, deťom, tehotným ženám a pacientom s cievnymi a srdcovými ochoreniami, ako aj trpiacim na nemoci dýchacích ciest, aby sa najmä popoludní a podvečer zdržiavali vonku čo najmenej.

V rámci V4 sa najlepšie podniká na Slovensku

4. novembra 2010 - (sita)

V skupine krajín Vyšehradskej štvorky (V4) má najlepšie podmienky na podnikanie Slovenská republika. Vyplýva to zo štúdie Doing Business 2011, ktorú zverejnila vo štvrtok Svetová banka (SB). Slovensko sa v rebríčku celkovo 183 krajín ocitlo na 41. mieste. keď v porovnaní s predchádzajúcim rokom o jednu priečku kleslo. Česká republika si polepšila z 82. na 63. miesto, Maďarsko z 52. na 46. a Poľsko sa posunulo zo 73. na 70. pozíciu. Podľa štúdie v celosvetovom porovnaní zostávajú podmienky na podnikanie najlepšie v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), najhoršie sú v subsaharskej Afrike a južnej Ázii. Výrazný pokrok však v roku 2011 zaznamenali aj rozvojové krajiny, keď sa podmienky na podnikanie zlepšili v 66 % z nich v porovnaní s 34 % pred šiestimi rokmi. Štúdia monitoruje vývoj od júna 2009 do konca mája tohto roku. Na čele rebríčka krajín s najlepšími podmienkami na podnikanie zostáva podľa aktuálnej štúdie Svetovej banky Singapur, ktorý svoju pozíciu obhájil piaty rok po sebe. Za ním nasledujú Hongkong, Nový Zéland, Veľká Británia a Spojené štáty. Medzi 30 krajinami, ktoré zaznamenali v poslednom roku najvýraznejšie zlepšenie, pochádza jedna tretina zo subsaharskej Afriky. Spomedzi 25 najrozvinutejších svetových ekonomík uľahčilo podmienky podnikanie za posledných 5 rokov 18. Najvýraznejšie zlepšenie zaznamenal Kazachstan, na poslednom mieste rebríčka sa ocitol africký Čad. Štúdia Svetovej banky hodnotí napríklad podmienky zakladanie a rušenie firiem, dostupnosť úverov, cezhraničný obchod alebo platenie daní. Štúdia neskúma všetky aspekty podnikateľského prostredia, ktoré môžu mať dopad na firmy a investorov. Svetová banka napríklad v porovnaní krajín nevyhodnocuje bezpečnostnú situáciu, nemakroekonomickú stabilitu, korupciu, kvalifikáciu pracovnej sily alebo stabilitu finančných systémov.

Zisk Magyar Telekomu vzrástol o 7,7 percenta

4. novembra 2010 - (sita)

Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom vo štvrtok informoval, že jeho čistý zisk za tretí štvrťrok vzrástol o 7,7 %. Štvrťročný zisk operátora tak prekonal očakávania analytikov, keďže spoločnosť evidovala menšie finančné výdavky ako pred rokom. Čistý zisk spoločnosti za tretí štvrťrok bol 24,51 mld. forintov (HUF), pričom v rovnakom štvrťroku minulého roka bol 22,76 mld. HUF. Analytici oslovení v prieskume finančného spravodajského portálu portfolio.hu očakávali, že podnik za júl až september tohto roka dosiahne zisk 23,51 mld. HUF. Finančné výdavky spoločnosti klesli medziročne o 3,2 mld. HUF. Príjmy firmy za tretí štvrťrok boli 154,77 mld. HUF, čo je mierne nad očakávaniami trhu. Ide však o medziročné zníženie o 3,3 %. Príjmy v segmente pevných telefónnych liniek medziročne oslabili o 7,8 % a príjmy z mobilných služieb sa zmenšili o 3 %. Za deväť mesiacov sa zisk firmy medziročne zmenšil o 15,6 % na 56,9 mld. HUF a príjmy klesli o 5,8 % na 452,6 mld. HUF. Zisk firmy pred započítaním úrokov, daní, amortizácie a odpisov (EBITDA) oslabil za deväť mesiacov o 7,6 % na 186,9 mld. HUF.

Beregszász - Zakarpatské mesto dostane maďarský názov

4. novembra 2010 - (čtk)

Zakarpatské mesto Berehovo ležiace asi 40 kilometrov juhovýchodne od hraníc Ukrajiny so Slovenskom sa chystá zmeniť svoje meno. V referende, ktoré sa minulú nedeľu konalo súbežne s komunálnymi voľbami, tamojší občania tesnou väčšinou rozhodli o zmene ukrajinského mena mesta na maďarské Beregszász. Podľa ukrajinských médií ide o prvý podobný prípad v oblasti so silnou maďarskou menšinou. Podľa správ zakarpatských médií bol iniciátorom zmeny názvu starosta mesta Fedor Šandor, ktorý je zároveň predsedom Demokratickej strany ukrajinských Maďarov. Mesto má približne 26 tisíc obyvateľov, z ktorých sa zhruba polovica hlási k maďarskej národnosti. Meno Beregszász nieslo mesto do konca prvej svetovej vojny, kedy sa nachádzalo na území Rakúsko-Uhorska. V medzivojnovom období, kedy sa dnešné Zakarpatsko ako Podkarpatská Rus stalo súčasťou Československa, bolo mesto premenované na rusínske Berehovo. Keď v roku 1938 po Mníchovskej dohode Podkarpatskú Rus obsadilo Maďarsko, vrátil sa mestu maďarský názov. Po skončení druhej svetovej vojny pripadla oblasť Sovietskemu zväzu a mesto dostalo meno Beregovo (ukrajinsky Berehove). Mesto je považované za centrum maďarskej menšiny na Ukrajine. Do dejín vstúpilo aj vďaka svetovo známemu ekonómovi, nositeľovi Nobelovej ceny Miltonovi Friedmananovi, ktorého rodičia v Berehove žili.

Maďarský prezident podpísal zákony o dôchodkových fondoch

3. novembra 2010 - (sita)

Maďarský prezident Pál Schmitt podpísal zákony týkajúce sa povinných príspevkov na dôchodkové poistenie vrátane úpravy, ktorá umožní pozastavenie prevodov na súkromné dôchodkové účty do konca roka 2011. Do platnosti vstúpi aj zákon o slobodnej voľbe systému dôchodkového zabezpečenia. Noví poistenci tak nebudú povinní vstupovať do takzvaného druhého piliera, zatiaľ čo ostatní sa môžu do konca roka 2011 rozhodnúť, či z neho vystúpia. Kontroverzné zmeny schválili 25. októbra v parlamente poslanci vládnej koalície. Maďarská vláda nedávno oznámila, že štát nebude do konca budúceho roka prevádzať peniaze na súkromné dôchodkové účty. Klientov dôchodkových fondov zároveň plánuje presviedčať, aby sa vrátili do štátneho priebežného systému. Vláda prechodné opatrenie zdôvodňuje potrebou znížiť deficit verejných financií na 3,8 percenta hrubého domáceho produktu bez toho, aby bola ohrozená životná úroveň občanov. Odhaduje sa, že na účty dôchodkových správcovských spoločností mesačne prichádza okolo 30 mld. maďarských forintov.

LMP proti zámeru obmedziť právomoci ústavného súdu

3. novembra 2010 - (tasr)

Takmer 1000 ľudí sa dnes zišlo pri budove ústavného súdu v Budapešti na protest proti zámeru vlády Viktora Orbána obmedziť právomoci ústavného súdu. Demonštráciu zorganizovala opozičná strana Politika môže byť iná (LMP). Rečníci demonštrácie, na ktorej sa zúčastnili aj ľavicoví politici, sa zhodli v tom, že v Maďarsku vypukla ústavná kríza. Voči opatreniam vládnej moci je podľa nich potrebné rázne zakročiť. Predseda frakcie LMP András Schiffer povedal, že „Fidesz si buduje centralizovanú demokraciu, kde sila väčšiny a jej pravda je výhradným princípom“. „Na ústavný súd teraz útočia tí, ktorí sa doposiaľ opierali o neho a ochraňovali ho. Ústavný súd nie je pre právnikov, potrebujú ho ľudia,“ zdôraznil Schiffer. Podujatie sa skončilo bez incidentov, jeho účastníci sa rozišli v pokoji. V utorok v rovnakej záležitosti zorganizoval demonštráciu v mene Maďarskej demokratickej charty aj bývalý ľavicový premiér Ferenc Gyurcsány. Predseda frakcie vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz János Lázár predložil parlamentu návrh novelizácie ústavy, podľa ktorého by ústavný súd v budúcnosti nemal právomoc rozhodovať v otázkach zákonov týkajúcich sa štátnych daní a odvodov. Návrh Fideszu prišiel po tom, čo ústavný súd minulý utorok označil vládny zákon o 98-percentnom zdanení odstupného manažérom za protiústavný.

Orbánova popularita stále rastie

4. novembra 2010 - (tasr)

Vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz podporuje v súčasnosti 39 percent dospelého obyvateľstva Maďarska a najväčší opozičný subjekt - Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) - 11 percent voličov. Kým preferencie Fideszu v uplynulých troch mesiacoch priebežne stúpali, podpora socialistov každým mesiacom klesá. Z dnes zverejneného prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos ďalej vyplýva, že v kategórii rozhodnutých voličov je pomer podpory Fideszu k MSZP 66:16. V auguste to bolo ešte 61:18. Smerovanie situácie Maďarska považovalo v októbri 31 percent Maďarov za dobré a 54 percent za zlé. Pred mesiacom bolo pozitívne ladených rekordných 35 percent respondentov a 49 percent videlo situáciu svojej krajiny negatívne. Hnutie za lepšie Maďarsko by v októbri volilo šesť percent voličov a stranu Politika môže byť iná (LMP) iba dve percentá. Až 40 percent opýtaných prejavilo v otázke preferovania strán nerozhodnosť.

Novinári v Maďarsku nebudú môcť úplne chrániť svoj zdroj

3. novembra 2010 - (sita)

Nový maďarský mediálny zákon, ktorý parlament schválil v utorok, stanovuje novinárom povinnosť odhaliť identitu svojho zdroja v prípade, ak pôjde o národnú a verejnú bezpečnosť. Žurnalisti taktiež budú musieť zverejniť svojho informátora v prípade, že pôjde o odhalenie štátneho tajomstva alebo ak boli informácie získané ilegálne. Zákon, ktorý vstúpi do platnosti 1. januára 2011, umožňuje novinárom ponechať svoj zdroj v tajnosti iba vtedy, ak je to vo verejnom záujme. Vláda premiéra Viktora Orbána, ktorá v parlamente disponuje ústavnou väčšinou, si od kontroverznej normy sľubuje zvýšenie transparentnosti v mediálnom priestore.

Maďarský parlament prijal sporný mediálny zákon

3. novembra 2010 - (tasr)

Maďarský parlament prijal v utorok večer zákon o slobode tlače a o základných normách mediálneho obsahu - takzvanú mediálnu ústavu. Návrh zákona, ktorý vyvolal ostrú diskusiu a ktorý si vyžadoval dvojtretinovú väčšinu hlasov, prešiel hlasmi vládnych strán. Podľa maďarského spravodajského servera hvg.hu zákon, ktorý vstúpi do platnosti 1. januára 2011, má byť prvým krokom k nahradeniu tlačového zákona z roku 1986. Má poslúžiť k tomu, aby „každý novinár pracoval v Maďarsku podľa rovnakých etických princípov, noriem, práv, možností a povinností”. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, bude platiť pre všetky druhy médií, vrátane tlačených a internetových. Opozícia vytýkala, že vyvážené spravodajstvo sa neuplatňuje ani vo verejnoprávnych médiách, nad ktorou vykonáva dohľad Mediálna rada zostavená výhradne z nominantov vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz, ktorá je zvolená na deväť rokov. Právna norma sa netýka užívateľov internetu, blogerov a účastníkov fór, píše hvg.hu s tým, že na rozdiel od pôvodného návrhu právo na opravu nebude platiť v prípade prejavených názorov. Právo na odpoveď bude naďalej v zmysle doterajšej regulácie, novinkou sú iba kratšie termíny.

Voľby do NR SR by vyhral Smer-SD so ziskom 36,2 percenta hlasov

8. novembra 2010 - (tasr)

Voľby do Národnej rady (NR) SR by vyhral opozičný Smer-SD so ziskom 36,2 percenta, za ním by nasledovali vládne strany SDKÚ-DS so 17,4 percentami a KDH s 10,6 percentami hlasov voličov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu predpokladaných volebných preferencií, ktorý uskutočnila agentúra Median Sk od 13. septembra do 10. októbra na vzorke 1028 respondentov. Vládna strana SaS by dostala 10,3 percenta a ďalší koaličný subjekt Most-Híd osem percent. Druhá parlamentná opozičná strana SNS by mala 6,3 percenta hlasov. Do NR SR by sa nedostali ĽS-HZDS s 3,8 percentami a SMK s troma percentami hlasov.

Prvú demonštráciu proti Orbánovej vláde viedol expremiér Gyurcsány

2. novembra 2010 - (tasr)

Takmer 600 ľudí sa v utorok (2. 11.) zišlo na budapeštianskom Kossuthovom námestí, aby vyjadrili svoj protest proti zámeru vlády Viktora Orbána obmedziť právomoci ústavného súdu. Demonštráciu zvolal v mene Maďarskej demokratickej charty bývalý ľavicový premiér Ferenc Gyurcsány. Predseda frakcie vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz János Lázár predložil parlamentu návrh novelizácie ústavy, podľa ktorého by ústavný súd v budúcnosti nemal právomoc rozhodovať v otázkach zákonov týkajúcich sa štátnych daní a odvodov. Návrh Fideszu prišiel po tom, čo ústavný súd minulý utorok označil vládny zákon o 98-percentnom zdanení odstupného manažérom za protiústavný. Podľa maďarského spravodajského servera hirszerzo.hu na demonštráciu prišli najmä dôchodcovia. Na námestí sa však objavili aj osoby protestujúce proti Gyurcsányovi. „Maďarskí demokrati protestujú proti hrubému útoku vlády voči ústavnému súdu,” píše sa v dokumente charty. Jeden z jej hovorcov Tamás Bauer v prejave uviedol, že ústava chráni budúcnosť Maďarska, ktorú teraz ohrozuje Fidesz.

Fidesz chce obmedziť právomoci ústavného súdu

2. novembra 2010 - (tasr)

Maďarský parlament dnes začal diskusiu o návrhu vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz, ktorý chce obmedziť určité právomoci ústavného súdu. Návrh predložil šéf frakcie Fideszu János Lázár po tom, čo ústavný súd označil zákon o mimoriadnom 98-percentnom zdanení odstupného manažérom za protiústavný. Parlament dnes môže rozhodnúť aj o novej „mediálnej ústave”, ktorá by mala nahradiť 25 rokov starý mediálny zákon. Poslanci budú rozhodovať aj o zriadení komisie na vyšetrovanie okolností ekologickej katastrofy hlinikárne pri západomaďarskej Ajke. Ústavný súd už protestoval proti zámerom vlády. „Zachovanie právomoci ústavného súdu je zárukou zachovania maďarského ústavného poriadku,” reagoval hovorca súdu András Sereg. „Niet inej možnosti získať späť extrémne vysoké odstupné, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi,” povedal Lázár. Fidesz chce dosiahnuť, aby sa súd v budúcnosti nemohol vyjadrovať k záležitostiam týkajúcim sa daní či štátneho rozpočtu. Voči tomuto kroku mieni Maďarská socialistická strana (MSZP), strana Politika môže byť iná (LMP) a aj bývalý socialistický premiér Ferenc Gyurcsány zorganizovať protestné zhromaždenia. Prvé sa bude konať už dnes popoludní.

Gašparovič si opäť podebatí s prezidentmi susedných krajín

4. novembra 2010 - (sita)

V piatok a sobotu bude slovenský prezident Ivan Gašparovič opäť debatovať s hlavami štátov Maďarska, Poľska a Česka. Tentoraz sa stretnú v českých Karlových Varoch. Okrem iného by mali zhodnotiť doterajšiu spoluprácu svojich štátov, ktoré tvoria zoskupenie Vyšehradská štvorka - V4. Informovala o tom prezidentská kancelária. Prezidenti sa schádzajú každý rok, vlani rokovali taktiež v kúpeľnom meste - poľských Sopotoch. Predvlani zase v slovenských Piešťanoch. Hlavy štátov V4 sa mali podľa informácií z vlaňajška sretnúť už v prvej polovici tohto roka. V apríli sa však stala letecká tragédia, pri ktorej zomrel vtedajší poľský prezident Lech Kaczynski. V Karlových Varoch bude severného suseda Slovenska zastupovať Kaczynského nástupca Bronislaw Komorowski. Prezident sa oproti minulému roku vymenil aj v Maďarsku, Lászlóa Sólyoma nahradil Pál Schmitt. Prezidenti zvyčajne hovoria, že ich summity sú dôležité. Vo všetkých štátoch V4 však majú rozhodujúce postavenie premiéri.

V4: Prezidenti sa stretnú na summite

1. novembra 2010 - (sita)

Hodnotiť uplynulé obdobie existencie Visegrádskej štvorky (V4) a diskutovať o spoločných záujmoch a prioritách budú 5. a 6. novembra prezidenti V4 v Karlových Varoch v Českej republike. Na summite sa zúčastní prezident SR Ivan Gašparovič aj s prvou dámou Silviou Gašparovičovou a s delegáciou. Prezidenti, z hostiteľskej Českej republiky Václav Klaus, Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, Maďarskej republiky Pál Schmitt a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski, budú tiež „hľadať to, čo ich spája, aby tak mohli lepšie spojiť svoje sily a efektívne spolupracovať ako pri dosahovaní svojich záujmov, tak pri spolupôsobení na utváraní zajtrajšej Európy aj sveta”, uvádza to oficiálna webstránka summitu http://www.V42010.cz. Pravidelné každoročné stretnutie štyroch stredoeurópskych prezidentov skupiny V4 sa začne v piatok 5. novembra predpoludním prvým plenárnym rokovaním summitu. Hlavy štátov V4 následne čaká obed usporiadaný prezidentom ČR Václavom Klausom a českou prvou dámou Líviou Klausovou. Po podvečerných dvojstranných rokovaniach sa prezidenti stretnú na večeri podávanej opäť hostiteľským prezidentským párom. Druhý deň summitu otvoria ráno dvojstranné rokovania a po nich, doobeda je na programe druhé plenárne rokovanie. Následne, okolo obeda, budú prezidenti informovať o záveroch summitu na spoločnej tlačovej besede. Prvé dámy čaká počas summitu v piatok návšteva známej sklárskej spoločnosti Moser a v sobotu výlet do neďalekého historického mesta Bečov nad Teplou. „V roku 1335 sa vo Visegráde zišli český, uhorský a poľský kráľ, aby rokovali o mieri a spolupráci. O viac ako 650 rokov neskôr, dňa 15. februára 1991, si na rovnakom mieste vysokí predstavitelia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky podpisom spoločnej deklarácie dali podobnú úlohu: prehĺbiť regionálnu spoluprácu troch (a neskôr štyroch) stredoeurópskych krajín, posilniť identitu stredoeurópskeho regiónu a povzbudiť vzájomné kontakty medzi jeho obyvateľmi. Tento dokument sa stal základom pre spoluprácu stredoeurópskych krajín, pre ktoré sa vžil názov Visegrádska skupina (Visegrad Group),” informuje o histórii V4 webstránka summitu. Visegrádska spolupráca nie je inštitucionalizovaná. V politickej rovine funguje na princípe pravidelného stretávania sa jej predstaviteľov na rôznych úrovniach - od prezidentov a predsedov vlád, cez ministrov zahraničných vecí až po expertné konzultácie. Raz ročne sa koná oficiálny summit premiérov. V období medzi týmito summitmi vykonáva vždy jedna z krajín V4 predsednícku funkciu. V júni 2010 sa skončilo predsedníctvo Maďarska a od 1. júla predsedá V4 Slovensko. Ako ďalej informuje webstránka, „jedinou pevnou organizačnou štruktúrou V4 je Medzinárodný visegrádsky fond (http://www.visegradfund.eu), ktorý bol založený v roku 2000 s cieľom pomáhať rozvoju kultúrnej spolupráce, vedeckej výmene, výskumu a spolupráci v oblasti školstva, výmene mládeže a rozvoju cezhraničnej spolupráce. Okrem štipendijných programov financuje fond vo väčšine prípadov aktivity nevládnych subjektov. Príspevky do fondu sa postupne zvyšujú, od začiatku roka 2010 disponuje fond ročne čiastkou 6 mil. eur, t.j. 1,5 mil. eur za každú z členských krajín”.

Standard & Poor's potvrdila ratingy Maďarska

3. novembra 2010 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's potvrdila ratingy dlhodobých a krátkodobých záväzkov Maďarska v zahraničnej a domácej mene na stupni BBB-/A-3, ale ponechala im negatívny výhľad a upozornila na riziká v oblasti udržateľnosti stavu verejných financií. Agentúra uviedla, že vládne opatrenia ako mimoriadne dane pre podniky v niektorých sektoroch a presmerovanie platieb do štátneho namiesto do súkromných penzijných fondov z krátkodobého hľadiska zredukujú deficit maďarského rozpočtu, ale v roku 2013 by sa schodok rozpočtu opäť mohol zvýšiť. „Máme obavy z toho, že keď sa koncom roka 2012 skončí platnosť osobitných daní v niektorých sektoroch, deficit ústrednej vlády opäť vzrastie a do roku 2014 dosiahne úroveň 6 % hrubého domáceho produktu,” uviedla S&P. „Budeme uvažovať o znížení ratingov krajiny, ak nebudeme svedkami dôveryhodnej perspektívy štrukturálneho zlepšenia verejných financií Maďarska, ktoré zo strednodobého hľadiska povedie k významnému poklesu deficitu verejných financií v percentuálnom vyjadrení voči HDP,” konštatovala agentúra. Ak si maďarská vláda stanoví jasné strednodobé fiškálne ciele, ktoré zlepšia perspektívu udržateľného znižovania deficitu verejných financií, potom by sa ratingy Maďarska mohli stabilizovať na terajšej úrovni, dodala agentúra.

Maďarsku budú po skončení krízových daní chýbať miliardy

2. novembra 2010 - (tasr / bloomberg)

Maďarsko musí znížiť výdavky. Oparenia na zníženie rozpočtového deficitu sú totiž len dočasné a po ich skončení budú v štátnej pokladnici chýbať miliardy, upozorňujú ekonómovia bánk Morgan Stanley a UniCredit. Vláda premiéra Orbána sa rozhodla znížiť schodok verejných financií prostredníctvom zavedenia dočasných daní pre banky, telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor. Okrem toho od 1. novembra do konca budúceho roka pozastavila prevody peňazí do súkromných dôchodkových fondov. Koniec mimoriadnych daní a zavedenie rovnej dane pre fyzické osoby vyhĺbi v roku 2013 v rozpočte dieru vo výške prinajmenšom 700 miliárd HUF (2,58 miliardy eur) alebo 2,5 % hrubého domáceho produktu, odhadujú Morgan Stanley a UniCredit. „Vo všetkých zverejnených opatreniach sme nenašli nič, čo by mohlo zaplátať túto štrukturálnu dieru, ktorá sa naplno objaví v roku 2013,” uviedli analytici Morgan Stanley Pasquale Diana a Chuan Lim. Dodali, že v blízkej budúcnosti ani podobné opatrenia neočakávajú. Dočasné dane pre spomínané štyri sektory by mali v tomto roku priniesť do rozpočtu 343 miliárd HUF. Maďarsko, ktorému v roku 2008 poskytli záchranný úver Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska únia (EÚ), sa snaží presvedčiť investorov, že sa dokáže financovať aj bez pomoci MMF. Maďarský minister hospodárstva György Matolcsy v sobotu (30.10.) uviedol, že Maďarsko na budúci rok zníži deficit na 2,94 % HDP. Z tohto dôvodu vláda zruší na budúci rok 30.000 pracovných miest vo verejnom sektore a použije peniaze, ktoré mali pôvodne smerovať do súkromných dôchodkových fondov. „Aj keď tieto opatrenia nepochybne zlepšia krátkodobé fiškálne vyhliadky, myslím si, že sa zvýšia dlhodobé finančné riziká,” uviedol stratég UniCredit Gyula Tóth. Podľa ekonómov švajčiarskej banky UBS vládne opatrenia zvyšujú neistotu týkajúcu sa ratingu krajiny. Agentúry Moodys Investors Service a Standard & Poors prehodnocujú svoje hodnotenia úverovej bonity krajiny z dôvodu potenciálneho zníženia.

Červený kal nepovedal posledné slovo. Opäť znečistil potok

8. novembra 2010 - (tasr)

Pri maďarskej obci Kolontár, zasiahnutej začiatkom októbra ekologickou katastrofou, bol v pondelok potok Torna po daždi opäť znečistený červeným kalom. Do potoka aplikovali vodohospodári sadrovec a kyselinu na neutralizovanie zásaditého kalu. Vodohospodári pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedali, že hodnota pH vody potoka stúpla na 8. Po októbrovom úniku namerali v Torne hodnotu pH až 13,5 a v rieke Marcal 12. Do toku sa kontaminácia dostáva dažďovou vodou z poľnohospodárskych území, na ktorých doposiaľ nezlikvidovali červený kal. V okolí približne 25-kilometrového úseku potoka bolo znečistených 55 hektárov pôdy. Pri Torne a pri Marcali nazhromaždili vodohospodári tony sadrovca a stovky litrov kyseliny, aby v prípade potreby mohli nimi neutralizovať zásaditý tok v snahe zabrániť prieniku kontaminovanej vody do hlavného koryta Dunaja. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala desať obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Hlinikáreň, z ktorej unikol kal, by chcela mimosúdnu dohodu so štátom

8. novembra 2010 - (tasr)

Hlinikáreň Mal Zrt. by chcela dosiahnuť v záležitosti úniku červeného kalu mimosúdnu dohodu so štátom v prípade, ak by ten chcel katastrofu riešiť súdnou cestou. Zástupca vládneho splnomocnenca Tibor Tollár pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedal, že štát by nevylúčil rokovania s touto spoločnosťou, ak by bolo možné uplatniť záujmy, kvôli ktorým by sa štát obrátil na súd. Podľa Tollára štát by mohol súdnou cestou vymáhať odškodnenie iba v prípade, ak súd vyriekne zodpovednosť hlinikárne za spôsobenú škodu. Minulý piatok vláda vydala vyhlásenie, podľa ktorého škodu spôsobil Mal Zrt. vzhľadom na to, že červený kal je vedľajším produktom činnosti tohto podniku. To, či za nehodu nesie zodpovednosť spoločnosť, bude podľa vlády možné zistiť až po ukončení vyšetrovaní.

Odškodnenie za bahno v Maďarsku nestačí

5. novembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Na desať sa zvýšil počet obetí červeného bahna, ktoré pred mesiacom v Maďarsku zalialo niekoľko obcí. V nemocnici v Győri včera zomrel 71-ročný muž, ktorý tam doteraz ležal v kritickom stave. Aj on pochádzal z obce Kolontár, ktorú toxický odpad zasiahol ako prvú. V tejto obci vo štvrtok majitelia troch zaplavených domov oznámili, že sa nasťahujú späť do obydlí určených na demoláciu. Chcú tak zabrániť zbúraniu neobývateľných domov na protest proti výške odškodného, ktoré im štát ponúkol. Tvrdia, že úrady pri odhade škôd podcenili hodnotu ich nehnuteľností a nechcú im za ne dať zodpovedajúcu náhradu. „Za náš dom s rozlohou 200 štvorcových metrov nám štát chce dať len polovicu,“ sťažoval sa agentúre FH Róbert Léhmann. V jeho dome bolo bahno do výšky jeden a pol metra, teraz preto spí na poschodí. Nedovolí dom zbúrať, ak nedostane lepšiu ponuku. Maďarskí vládni politici po katastrofe sľubovali, že štát zaistí bývanie každej rodine. „Je to len nedorozumenie, ide o predbežný návrh dohody a až neskôr sa určí, kto má konkrétne na čo nárok,“ reagoval Árpád Muhoray, poverený dozorom nad obnovou obce. Tí, čo majú záujem o pomoc štátu, však musia podpísať záväzok, že neprídu s ďalšími žalobami na odškodnenie.

Ekologická katastrofa v Maďarsku má desiatu obeť

5. novembra 2010 - (sita)

Počet obetí ekologickej katastrofy v Maďarsku stúpol v piatok na 10 po tom, čo zraneniam v nemocnici podľahol ďalší človek. Maďarskú agentúru MTI o tom informovalo vedenie nemocnice v Győri. Podľa riaditeľa Lászla Jánosa Tamása v piatok okolo 11:00 zomrel v nemocnici v Győri starší muž z Kolontáru na zranenia, ktoré utrpel z toxického odpadu. Väčšina zranených a obetí pochádza z dedín Devecser a Kolontár, ktoré katastrofa s jedovatým odpadom postihla najviac. Maďarská hlinikáreň MAL v Ajke, z nádrže ktorej vytieklo 4. októbra skoro milión kubických metrov toxického kalu, čelí pokute až 73 miliónov eur. Jedovatý kal zaplavil sedem okolitých obcí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Pri tragédii zomrelo na mieste 7 osôb a ďalší traja zahynuli po prevoze do nemocnice, pričom ďalších 150 utrpelo zranenia. Za haváriu je podľa doterajšieho vyšetrovania zodpovedná hlinikáreň MAL, ktorej vedenie podľa dostupných informácií vedelo o havarijnom stave hrádze, no situáciu adekvátne neriešilo. Zamestnanci spoločnosti tvrdia, že vedenie sa vyhrážalo prepustením všetkým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti. Maďarská vláda si myslí, že finančnú zodpovednosť za haváriu musí prevziať firma MAL a jej vedenie.

Na pomoc Ajke vyzbierali Maďari miliardu forintov

4. novembra 2010 - (tasr)

Na pomoc obetiam ekologickej katastrofy pri západomaďarskej Ajke vyzbierali doposiaľ v rámci Maďarského fondu na odstraňovanie následkov katastrof vyše miliardy forintov (3,68 milióna eur), informoval dnes v Budapešti hovorca predsedu maďarskej vlády Péter Szijjártó. Podľa tlačovej agentúry MTI hovorca uviedol, že parlamentný výbor pre rozpočet inicioval, aby firmy, ktoré prispeli do fondu, dostali na zaplatenú sumu 50-percentnú zľavu na podnikateľskú daň. Do fondu podľa Szijjártóa bude možné ponúknuť aj jedno percento z dane z príjmu pre fyzické osoby, ktoré je určené pre občiansku sféru. Ďalším opatrením motivujúcim k príspevkom do tohto fondu bude odpustenie daní a poplatkov z darov. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Angelina Jolie dá milióny obetiam kalu v Maďarsku

4. novembra 2010 - (tasr)

Angelina Jolie, vyslankyňa dobrej vôle OSN pre utečencov, a Brad Pitt, spolupredseda Nadácie Jolie-Pitt, oznámili, že poskytnú podporu Maďarskému červenému krížu na pomoc obetiam ekologickej katastrofy. Angelina Jolie a Brad Pitt venujú obetiam kalu desiatky miliónov forintov.Zdroj: buzznet.comŠéfka komunikácie Celoštátneho riaditeľstva Maďarského červeného kríža Annamária Csali pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedala, že ide o niekoľko desiatok miliónov forintov, presnú sumu však na žiadosť darcov nemôže uviesť. Podľa Brada Pitta je potrebné pomôcť organizáciám, čo reagovali na katastrofu ako prvé - napríklad Maďarskému červenému krížu, ktorého spolupracovníci a dobrovoľníci zabezpečujú základné potreby postihnutého obyvateľstva. Americká herečka teraz v Budapešti nakrúca ako režisérka svoj debutový film - ľúbostný príbeh, ktorého dej sa odohráva počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95. V maďarskej metropole je s ňou aj Brad Pitt a ich šesť detí.

Polícia opäť uzatvorila katastrofou postihnutý Devecser a Kolontár

2. novembra 2010 - (tasr)

Maďarská polícia uzatvorila dnes obce Devecser a Kolontár, ktoré boli zasiahnuté začiatkom októbra ekologickou katastrofou, aby odtiaľ mohli odvážať kontaminovanú pôdu a pozbieraný červený kal. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség do uvedených obcí púšťajú iba miestnych obyvateľov a osoby, ktoré pracujú na odstraňovaní škôd. V Devecseri budú musieť zbúrať v 21 postihnutých uliciach celkom 225 poškodených domov, v Kolontári 35 a v Somlóvásárhelyi dva domy. Odborníci naďalej sledujú severnú poškodenú stenu hrádze odkaliska hlinikárne v Ajke, kde v pondelok zaznamenali približne dvojcentimetrový posun. Okolité obce podľa expertov nie sú ohrozené. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody sú najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Na odkalisku hlinikárne sa posunula stena hrádze

1. novembra 2010 - (tasr)

Približne dvojcentimetrový posun zaznamenali dnes odborníci na severnej poškodenej stene hrádze odkaliska hlinikárne v maďarskej Ajke, informovala maďarská tlačová agentúra MTI s tým, že okolité obce nie sú ohrozené. Pokles a praskliny poškodenej steny hrádze preverujú odborníci denne 24 hodín; dnes predpoludním medzi 10.00 a 11.00 h namerali dvojcentimetrovú odchýlku. Spodok hrádze sa pohol smerom von a vrch smerom dovnútra odkaliska. Na hrádzi kazety č. 10 je niekoľko prasklín, z ktorých dve sú približne pol metra široké a 25-30 metrov dlhé. Poškodený je približne 150 metrov dlhý úsek. Naposledy zaznamenali vážnejšie zmeny hrádze 14. októbra, kedy sa jedna z prasklín rozšírila v priebehu noci o 1,5 centimetra, pripomína MTI. Podľa expertov ochrany proti katastrofám by v prípade ďalšieho pretrhnutia hrádze boli obyvatelia Devecseru a Kolontáru v bezpečí vďaka novovybudovaným hrádzam okolo odkaliska i v Kolontári. Kal, ktorý je už hustejší, by sa ďalej ako 500-1000 metrov nedostal. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

V Devecseri ukončia upratovanie, kal odvezú zajtra

1. novembra 2010 - (tasr)

V maďarskom mestečku Devecser, ktoré bolo začiatkom októbra postihnuté ekologickou katastrofou, do dnešného večera dokončia upratovanie bezprostredného okolia obydlí. Tisícky kubických metrov pozbieraného toxického červeného kalu, ktorý sústredili na prázdnom pozemku, však vzhľadom na dnešný sviatok zosnulých začnú odvážať až v utorok, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Do upratovania zapojili dnes 300 ľudí s 50 mechanizmami. V nedeľu pracovalo 500 ľudí a 200 mechanizmov. Do dnešného večera bude vyhotovená cesta k novému skladisku odpadu, kam odvezú okrem pozbieraného kalu aj ruiny domov, ktoré budú musieť zbúrať. V Devecseri sa do obydlí nevrátilo ešte takmer 700 ľudí, z nich 22 je prechodne ubytovaných v miestnej hudobnej škole. Ostatní sú u príbuzných a známych. Dnes má byť ukončená aj výstavba mosta nad potokom Torna v obci Kolontár, ktorý na mieste strhnutého mosta stavia maďarská armáda. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa v pondelok 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a ďalších vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Prepojenie plynovodov Maďarska a Slovenska má byť hotové načas

3. novembra 2010 - (tasr)

Začiatočný nezáujem maďarských firiem o kapacity na prepojenom plynovode medzi Maďarskom a Slovenskom by nemali ovplyvniť dátum jeho sprevádzkovania. Realizácia projektu, na ktorý poskytla Európska únia 30 miliónov eur a ktorá by mala pomôcť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti oboch krajín, je spomalená na maďarskej strane, kde nový záujem firiem o plyn sa očakáva do 8. decembra tohto roka. Európska komisia vyčlenila prostriedky zo svojho rozpočtu na viacero projektov na integrovanie infraštruktúry pre prepravu plynu, aby zamedzila plynovým krízam, podobným tej zo začiatku roka 2009, kedy bolo jeho obeťou aj Slovensko. Komisia poskytla na prepojenie spolu 30 miliónov eur, z toho 26,7 milióna využije na vybudovanie plynovodu Slovensko, kým Maďarsko dostane 3,3 milióna eur. „Európsky rozmer projektu spočíva v tom, že zásadným spôsobom zvyšuje bezpečnosť Slovenska i Maďarska v oblasti dodávok plynu. Kríza z minulého roku ukázala, ako je nevyhnutné sústrediť sa na budovanie prepojení, ktoré môžu dať alternatívu a pomoc prekonávať podobné krízy,” opísal zámer komisie slovenský veľvyslanec pri EÚ Ivan Korčok. „Bezpečnosť dodávok plynu je mimoriadne dôležitým faktorom fungovania vnútorného trhu. Problém jednej krajiny v oblasti zásobovania strategickou surovinou sa dotýka celého trhu, pretože kríza postihuje výrobcov, priemysel, investorov.” „Našou prioritou je, aby výstavba prepojenia začala čo najskôr a aby sme postupovali v súlade s harmonogramom - komisia explicitne spomína sprevádzkovanie v októbri 2013,” doplnil Korčok. Plynovody by sa mali spojiť medzi stanicami Veľké Zlievce a Vecsés na trase v dĺžke 115 km a umožňovať v prípade núdze aj reverznú výmenu suroviny z jedného štátu do druhého. Pre uskutočnenie stavby bolo potrebné v oboch krajinách vyhlásiť tzv. Open Season, teda zmapovanie priemyselného dopytu po plyne pretekajúceho cez tento plynovod. Na Slovensku spoločnosťou eustream, a. s., vyhlásená Open Season priniesla úspech, kým v Maďarsku firma Földgázszállító Zártkörűen Működ‹ Részvénytársaság (FGSZ Zrt.) ohlásila prvú záväznú fázu za neúspešnú a záujem trhu vyhodnotila ako nepostačujúci pre stavbu maďarskej časti plynovodného prepojenia. Druhá etapa záväznej fázy Open Season je teraz pokračovaním procesu, ktorý sa začal v prvej polovici roka 2010. Podmienky sú v novej fáze zmenené v niekoľkých aspektoch tak, aby sa priblížili očakávaniam trhu a umožnili úspešnú implementáciu projektu. Záujemcovia o kapacity v novom plynovode tak môžu využiť nové podmienky pre finančné garancie a väčšiu flexibilitu pri definovaní záväzného obdobia pre svoje objednávky. Avizované odštartovanie prevádzky plynovodu na konci roku 2013 či začiatku 2014 by sa mohlo posunúť v prípade neúspechu druhej fázy, no podľa bruselských diplomatov by nemal byť tento plán ohrozený. „Podmienky sa zmenili, a preto by mal stúpnuť aj záujem maďarských firiem. Podľa môjho názoru by mal byť termín sprevádzkovania dodržaný,” povedal pre TASR jeden z maďarských diplomatov pôsobiacich v Bruseli. Slovensko má po Českej republike zabezpečený systém prepojenia plynovej infraštruktúry aj s Rakúskom, pred dvoma týždňami otvorili zrekonštruovanú kompresorovú stanicu v rakúskom Baumgartene, cez ktorú by sa dokázalo zabezpečiť saturovanie slovenských potrieb v prípade výpadkov dodávky zemného plynu z Ruska v budúcnosti. Prepojenia majú aj širší rozmer, keďže vytvárajú predpoklady na prístup severnej vetvy plynových sietí k pripravovanému plynovodu Nabucco. Ten by mal zaistiť pre Európu dodávky suroviny pochádzajúcej z Iraku, Azerbajdžanu či Turkménska.

Plynovod s Maďarskom ekológom neprekáža

2. novembra 2010 - (sita)

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja koncom októbra odporučilo v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA) realizáciu spomínaného projektu. „Na základe výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, pri ktorom sa zvážil stav využitia územia a únosnosť prírodného prostredia ako aj pripomienky od dotknutých organizácií, sa odporúča realizovať výstavbu plynovodu,” uviedol rezort vo svojom záverečnom stanovisku. „Pripravované prepojenie slovenskej a maďarskej prepravnej sústavy má veľký význam pre energetickú bezpečnosť oboch krajín. Sme radi, že tento projekt dostal od ministerstva „zelenú”,” reagovala pre agentúru SITA hovorkyňa spoločnosti Eustream Danica Beharková. Plynárenská spoločnosť Eustream však bude musieť splniť v rámci výstavby plynovodu a jeho prevádzky aj vyše dvadsať dodatočných podmienok. Firma Eustream bude musieť napríklad vykonať predstihový archeologický prieskum, vykonať predbežnú a záverečnú tlakovú skúšku potrubí, overovať kvalitu izolácie potrubia a všetkých zvarov, či vykonávať výruby stromov a porastov len mimo hniezdneho obdobia vtáctva. „Všetky odporúčané požiadavky pre etapu výstavby a prevádzky akceptujeme a pri realizácii projektu ich budeme dodržiavať,” uviedla Beharková. „Nedostatky a neurčitosti, ktoré sa v procese hodnotenia vyskytli je potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej prípravy stavby,” konštatoval rezort. V rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie určili kompetentné orgány trasu výstavby plynovodu, ktorá je z hľadiska životného prostredia najlepšia. Trasa plynovodu by tak mala viesť v smere Veľké Zlievce. Malé Zlievce, Glabušovce, Zombor, Olováry, Kiarov, Záhorovce a Slovenské Ďarmoty. Celková dĺžka plynovodu na slovenskej strane by tak mala byť 18,8 kilometrov. Je to najkratšia trasa plynovodu z troch posudzovaných. „Odporúčaná trasa plynovodu je navrhnutá tak, aby vplyv na životné prostredie bol minimálny, a je plne vyhovujúca aj pre Eustream,” dodala Beharková. Projekt plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom by mali realizovať slovenská spoločnosť Eustream a maďarská firma FGSZ Zrt. Spoločnosti minulý mesiac opätovne vyhlásili začatie záväznej fázy procesu Open Season, čiže proces zisťovania záväzného záujmu o plynovodné prepojenie. Druhá etapa záväznej fázy Open Season je pokračovaním procesu, ktorý sa začal v prvej polovici tohto roka. Účastníci môžu predkladať svoje záväzné požiadavky od 15. októbra do 8. decembra. Spoločnosti Eustream a FGSZ vyhodnotia záujem trhu a výsledky druhého kola záväznej fázy Open Season zverejnia koncom decembra 2010. Prvé kolo záväznej fázy procesu Open Season nebolo na maďarskej strane úspešné. Záujem o využitie plánovaného plynovodného prepojenia na slovenskej strane záväzne prejavilo v rámci prvej fázy Open Season viacero nemenovaných spoločností zo šiestich krajín na obdobie piatich až dvadsiatich rokov. Prepojenie medzi maďarskou a slovenskou prepravnou sieťou by malo posilniť súčasné energetické prepojenia v strednej Európe. Plánovaný plynovod má dĺžku približne 115 kilometrov. Mal by spojiť slovenský vysokotlakový plynovod pri meste Veľký Krtíš s maďarskou prepravnou sieťou pri obci Vecsés na predmestí Budapešti. Spustenie plynovodného prepojenia do prevádzky sa očakáva začiatkom roka 2014. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý spustila Európska komisia v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.

Rekonštrukcia kaštieľa v Dolnej Strehovej

3. novembra 2010 - (SRo)

Kaštieľ v Dolnej Strehovej v okrese Veľký Krtíš čaká rekonštrukcia. Na projekte spolupracujú správca kaštieľa - Slovenské národné múzeum a maďarská Novohradská župa. Spoločne sa im podarilo získať 2 milióny z eurofondov. Informuje Klaudia Karáseková:

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_94147.m3u

Benátska komisia žiada väčšiu zmenu jazykového zákona

26. októbra 2010 - (Daniela Jancová - Pravda)

Zákon o štátnom jazyku treba zmeniť viac, ako navrhuje vládna koalícia. Slovensko sa podľa Benátskej komisie dostalo do rozporu s medzinárodnými záväzkami, ktoré na seba dobrovoľne zobralo prijatím Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Ani novela, predložená do parlamentu po dohode Mostu s ministrom kultúry Danielom Krajcerom, všetky rozpory neodstraňuje. Vyplýva to z dlhoočakávaného posudku Benátskej komisie Rady Európy. Predseda Mostu Béla Bugár potvrdil, že podľa odporúčaní komisie pripravia ďalšie pozmeňujúce návrhy k novele jazykového zákona. „Je to aj posilnenie našich argumentov,” zhodnotil posudok. Parlament o podobe novely rozhodne na novembrovej schôdzi. Dovtedy chce Bugár námietky prerokovať s koaličnými partnermi. Nádej, že ich presvedčí, je však slabá. „Terajšia novela je výsledkom tvrdého kompromisu. V tejto chvíli ho považujem za maximum, čo sa dá schváliť v slovenskom parlamente,” vyhlásil predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Komisia posudzovala jazykový zákon na žiadosť Slovenska po tom, čo jeho novelizácia ministrom kultúry Markom Maďaričom (Smer) vlani v lete vyvolala ostrú reakciu Budapešti. V stanovisku, ktoré doručila novej vláde, upozornila na viaceré rozpory s dohodami, ktoré sú nadradené národnému právu. Niektoré z nich neodstraňuje ani navrhnutá novela. Benátska komisia pripomenula slovenskej vláde, že určenie hranice pre používanie menšinového jazyka v úradnom styku je v rozpore s Chartou menšinových jazykov. Štát by mal umožniť komunikáciu s úradmi v jazyku menšiny bez obmedzenia na všetkých územiach tradične obývaných menšinou, alebo tam, kde tvorí vysoký počet obyvateľstva. Komisia konštatovala, že treba zabezpečiť rovnováhu jazykového zákona a zákona o používaní jazykov menšín. Zákon o štátnom jazyku totiž vyznieva ako nadradený druhej norme. Jej novelizáciu pripravuje vicepremiér Rudolf Chmel. Hranicu pre používanie jazykov menšín chce znížiť na desať percent menšinového obyvateľstva. Podľa posudku by sa mal štát akejkoľvek hranici vyhnúť. Bugár je pri presadzovaní tejto požiadavky skeptický. „Ako poznám našich koaličných partnerov, nebudú chcieť ani desaťpercentnú hranicu,” uviedol. Jeho obavy potvrdzujú aj slová Pavla Hrušovského. „Nepovažujeme za žiaduce, aby sa znižovala dvadsaťpercentná hranica. Nevidíme na to žiaden dôvod,” povedal s tým, že menšiny sú s ňou spokojné. Slovensko komisia upozornila aj na rozhodnutie Výboru OSN, že štát musí akceptovať komunikáciu úradníka s občanom v jeho materčine, ak ho úradník ovláda. Neprijateľné je tiež ustanovenie, podľa ktorého sa neuznávajú zmluvy v jazyku menšiny. Tento bod má zostať aj v novej verzii jazykového zákona. Benátska komisia upozorňuje, že štátne orgány by tým nerešpektovali svoje povinnosti z medzinárodného dohovoru - Charty. Nepáčila sa jej ani povinnosť dvojjazyčnosti pri komerčnej reklame a oznamoch. Dodáva, že tam, kde štát dvojjazyčnosť vyžaduje v rámci medzinárodného práva, mal by na to prispieť dodatočnými peniazmi.

Dzurinda odovzdá prvé víza v Moldavsku na ambasáde

7. novembra 2010 - (sita)

Prvé slovenské víza vydané na maďarskej ambasáde v Moldavsku odovzdá v utorok minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Budú to prvé víza, ktoré vydajú v Kišiňove v rámci bilaterálnej dohody o zastupovaní Slovenskej republiky Maďarskou republikou pri vydávaní víz občanom Moldavskej republiky. Informoval o tom hovorca rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher. V troch krajinách od 1. novembra Slovensko zastupujú vo vydávaní schengenských víz maďarské diplomatické misie. Do platnosti totiž vstúpila dohoda z 27. septembra, kedy maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi a jeho slovenský rezortný partner Mikuláš Dzurinda podpísali zmluvu o zastupovaní v oblasti vydávania takzvaných schengenských víz. Dohoda sa týka maďarských veľvyslanectiev v albánskej Tirane, moldavskom Kišiňove a saudskoarabskom Rijáde, ktoré získavajú oprávnenie vydávať miestnym občanom víza v mene Slovenskej republiky. Je to tretia podobná slovenská dohoda. S Rakúskom sa slovenská diplomacia dohodla na zastupovaní ešte v roku 2009 a so Slovinskom v polovici októbra.

R. Rafaj: Novela zákona o štátnom občianstve zavádza legislatívny chaos

4. novembra 2010 - (tasr)

Slovenská národná strana (SNS) žiada, aby Národná rada (NR) SR ďalej nerokovala o návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Podľa šéfa poslaneckého klubu národniarov Rafaela Rafaja totiž zavádza do spoločnosti legislatívny chaos. Dodal, že okrem toho navyše „znižuje rešpekt Slovenska vo vzťahu k zahraničiu a súčasne aj k občanom, keďže navrhovatelia totiž definujú štátne občianstvo ako istý právny záväzok alebo zmluvu medzi občanom a štátom”. S týmto tvrdením nesúhlasí minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. „Opak je pravdou. Neznižuje rešpekt a postavenie SR. Je to posilnenie slovenskej štátnosti a suverenity slovenskej jurisdikcie,” vyhlásil v reakcii na Rafajovo vystúpenie. Dodal, že koalícia chce právnu normu prijať preto, aby nebol nikto diskriminovaný. Sleduje tým tiež zlepšenie nielen slovensko-maďarských vzťahov. „Robíme to kvôli sebe, kvôli pokoju a kvôli zlepšeniu postavenia Slovenskej republiky,” doplnil Dzurinda. Šéf slovenskej diplomacie obhajuje potrebu prijatia novely aj tým, že koalícia chce prijať normu, o ktorú sa bude môcť SR opierať, keď bude chcieť dosiahnuť, aby Maďarsko opravilo svoj zlý zákon. Dzurinda ho považuje za provokáciu, ale nemyslí si, že Ficova vláda na ňu mala reagovať prijatím súčasného zákona. Konanie minulého kabinetu považuje za unáhlené a nešťastné. Podľa navrhovanej novely by nemala SR uznávať účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu slovenským občanom, ak bude udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva, týkajúcimi sa občianstva. Právna úprava má za cieľ zmeniť zákon, ktorý bol prijatý ešte za vlády Roberta Fica v reakcii na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Rozšíril tak prípady straty štátneho občianstva SR. Na jej základe občania SR, ktorí dobrovoľne požiadajú o občianstvo iného štátu, automaticky prídu o slovenské. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. Maďarský parlament schválil zákon, ktorý sa týka zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom 26. mája napriek ostrým protestom SR. Po novom by malo byť možné stratiť slovenské občianstvo iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Zároveň ho získajú naspäť žiadatelia, ktorí ho stratili od 17. júla do konca tohto roka, na základe novely pripravenej kabinetom Roberta Fica. Takéto osoby budú súčasne oslobodené od zaplatenia správneho poplatku súvisiaceho s týmto úkonom.

Németh: Maďarsko-slovenské vzťahy sa zlepšujú

26. októbra 2010 - (tasr)

Maďarsko-slovenské vzťahy sa zlepšujú, povedal v utorok v rannej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie M1 maďarský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. Dôvodom je podľa neho najmä skutočnosť, že aj na Slovensku vznikla nová vláda. Nový pohľad na Slovensku sa vytvoril vďaka kresťanskodemokratickej premiérke a kresťanskodemokratickej strane vo vláde, povedal Németh. Je dôležité, aby si bratislavská vláda zachovala svoju stabilitu a dokázala udržať tolerantnejšiu „etnopolitiku”, konštatoval a dodal, že prvou veľkou skúškou bude záležitosť jazykového zákona a druhou zákon o dvojakom občianstve. „Otázkou je, ako zmenia príslušnú reguláciu, ktorá je dosť brutálna”, uviedol štátny tajomník. Pripomenul, že paralelne s vyhodnocovaním slovenského jazykového zákona Benátskou komisiou sa začala úprava právnej normy. Súčasné zmeny však nereflektujú postoj komisie, tvrdí Németh. „Jazykový zákon bol absurdnosťou absurdnosti v národnej politike a európskej menšinovej politike,” zdôraznil štátny tajomník rezortu diplomacie.

Veľa nechýbalo a Slovensko zostane Felvidékom

1. novembra 2010 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Urobíme všetko pre vzájomné porozumenie, pre sebaurčenie Slovákov, priateľské vyrovnanie sa s nimi a pre bratskú spoluprácu v jednej veľkej vlasti. Vo zvláštnom telegrame z Pešti to sľuboval gróf Mihály Károlyi členom Slovenskej národnej rady, ktorá sa práve zišla v Turčianskom svätom Martine. Čochvíľa mala prijať historickú deklaráciu. Písal sa 30. október 1918. V Prahe už dva dni vládli Česi, prívrženci republiky, a v Brne práve preberali moc. Ale v Prešporku a tobôž vo vzdialenom malomestskom Martine ľudia ešte stále nevedeli o vzniku nového štátu. A celé Slovensko sa nachádzalo v rukách ľudí starého režimu. „Slúžni s neobmedzeným právom sudcov a exekútorov zostávali na čele okresov,” spomínal Štefan Janšák, blízky spolupracovník Vavra Šrobára. „Z jednoduchého dôvodu - nebolo ich kým nahradiť.” A tak to malo zostať na území od Moravy po Váh niekoľko týždňov. A smerom ďalej na východ - ešte dlhšie. Predseda Maďarskej národnej rady a budúci premiér Károlyi preto kul železo zahorúca a sľuboval predstaviteľom slovenských politických strán modré z neba. Medzi riadkami ich zároveň úpenlivo prosil: Zostaňte verní Veľkému Uhorsku! Pešť zároveň nenechávala nič na náhodu. V snehom poprášených uliciach Martina sa prechádzali honvédske hliadky s nasadenými bodákmi. A silný oddiel maďarských vojakov sa utáboril priamo na námestí. Pešť dávala jasne najavo: Felvidék si nedáme! Integritu Uhorska sa však vláda pokúšala zachrániť aj osobnou agitáciou. Do Martina vyslala početnú skupinu feministiek z najlepších uhorských šľachtických rodín, ktoré v centre slovenského národného života mali vysvetľovať súčasnú a budúcu národnostnú politiku Budapešti. Dámy presviedčali návštevníkov martinských kaviarní: Česi vás pohltia, verte, Slovákom bude najlepšie v uhorskej federácii! Ešte pred pár rokmi Károlyi opakoval po zlopovestnom grófovi Albertovi Apponyim: „Uhorský štát rovná sa maďarský štát.” Krátko pred zrútením monarchie však už ponúkal Slovákom autonómiu. „Od vás autonómiu nechceme a neprijmeme, lebo by sme ju pred vami neubránili,” odpovedal mu na rokovaní v Pešti Emil Stodola, známy advokát a predstaviteľ Slovenskej národnej strany. Na martinské zhromaždenie priniesol Stodola návrh rezolúcie o výlučných právomociach Národnej rady vystupovať za celý slovenský národ v týchto prelomových časoch. Bol miernejší ako návrh, ktorý vypracoval Samuel Zoch, budúci bratislavský župan, ale aj on sa prihováral za tesnú spoluprácu s Čechmi. Bol však proti okamžitému odtrhnutiu od Uhorska. Čo ak Pešť odpovie na podobný radikalizmus streľbou a krviprelievaním? Prečo nepočkať na príhodnejšiu chvíľu?

Uhorský Slovák sa stal Američanom

S myšlienkou slovenskej samostatnosti prišli ako prví predstavitelia amerických Slovákov, pripomína Imrich Minár, ktorý vývoj ich predstáv o vymanení sa národa „v starom kraji” z okov Rakúsko-Uhorska študoval priamo tam, kde sa kedysi zrodili. Pred tridsiatimi rokmi vyhľadal Minár v Spojených štátoch aj posledných žijúcich účastníkov zahraničného odboja zo Slovenskej ligy a ďalších národných spolkov, napríklad Karola Belohlávka. Vydal o tom zaujímavú publikáciu. „Podľa Belohlávka sa naši krajania v USA stávali národne uvedomelými vtedy, keď sa zo Slováka štrajkokaza stávalo tvrdé jadro robotníckych štrajkov,” rozpráva 88-ročný Bratislavčan. Takýmto predelom bol štrajk pensylvánskych baníkov v roku 1902. Zúčastnilo sa na ňom takmer 50-tisíc Slovákov. „Len veľkolepej vytrvalosti Slovákov možno ďakovať, že štrajk vyhrali,” vyhlásil vtedy predák odborového zväzu baníkov. O sedem rokov neskôr vypravili títo baníci z mesta Connesvill na zakladajúce zhromaždenie Slovenskej ligy vlak so šestnástimi vozňami. Fenoménom medzi americkými Slovákmi bol však Peter Rovnianek, zakladateľ prvej celokrajanskej organizácie - Národného slovenského spolku. To on presvedčil prezidenta USA Williama Howarda Tafta, aby štatistický sčítací hárok obsahoval kolónku etnického pôvodu. Tak sa svet v roku 1910 dozvedel, že v Spojených štátoch je takmer 550-tisíc slovenských vysťahovalcov. Na porovnanie - na celom území Horného Uhorska (Felvidéku) žilo vtedy iba okolo troch miliónov obyvateľov. Uhorskí Slováci v Amerike prechádzali prudkou civilizačnou zmenou. „V Uhorsku ani pochopu o tom nemajú, ako je tu ľud organizovaný a na akom základe,” hlásil svojej vrchnosti rakúsko-uhorský konzul v Pittsburghu. „Sedliak, ktorého doma poznali ako najposlednejšieho človeka v dedine, dnes predsedá na schôdzach spolkov, ktoré majú aj vyše sto členov.” „Keď vypukla prvá svetová vojna, naši krajania vedeli nielen, čo chcú, ale aj prečo to chcú,” myslí si Minár, „o čom napokon svedčí Memorandum Slovenskej ligy zo septembra 1914. roku.” V tomto dokumente sa hovorí: „Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na politickom, ako aj na kultúrnom a hospodárskom poli.” Vzápätí sa rozvinula diskusia, ako to najlepšie uskutočniť. „Musíme agitovať za samosprávu Slovenska, ale nie v rámci Uhorska a v spojení s Maďarmi, lebo Tót nem ember je v ich krvi,” upozorňoval mladý katolícky kňaz Matúš Jankola, rodák z Trstenej. „Kdežto s Čechmi by sme stáli na základe rovnoprávnosti á la Austria a Uhorsko alebo predtým Švédsko a Norvéžsko.”

Slováci a Česi odsúdení na spolužitie

Od memoranda vedie cesta až k Martinskej deklarácii. Podľa historičky Eleny Jakešovej zo Slovenskej akadémie vied práve americkí Slováci svojím verejne sformulovaným programom „začali národnooslobodzovací zápas Slovákov prebiehajúci počas prvej svetovej vojny”. Zahraničný odboj začali dokonca skôr ako americkí Česi. Svet potom zažil zbližovanie i vzájomné vzďaľovanie sa stanovísk predstaviteľov oboch národných komunít. Nasledovala Clevelandská a potom i Pittsburská dohoda, milióndolárová verejná zbierka na podporu légií, nábor mladých amerických Slovákov Milanom Rastislavom Štefánikom do francúzskych zákopov. „Slováci v Amerike majú plán fantastický, Čechy a Slovensko majú byť v pomere dualizmu,” informoval Tomáš G. Masaryk v júni 1916 Edvarda Beneša. Slovo „fantastický” vyjadrovalo zrejme odmietavý postoj k tejto myšlienke. Spoločný postup sa však stal nevyhnutnosťou, keď americký prezident Woodrow Wilson v januári 1918 vyhlásil, že nemieni rozbiť Rakúsko-Uhorsko. Tým zároveň naznačil, že nechce mať v strednej Európe druhý roztrieštený Balkán, ale silný unitárny štát. Samostatné Česko (Čechia) nemalo šancu. Tobôž nie samostatné Slovensko. Masaryk zrejme aj preto trval na myšlienke jednotného československého národa. „Asi sa obával, že spochybnením tejto idey by ČSR bola štátom, v ktorom by sa zakladajúci český národ ocitol voči ostatným národom a národnostiam štátu v menšine,” myslí si Minár. „V takomto prípade by mocnosti nemuseli zámer konštituovania ČSR vôbec akceptovať.” Preto aj v Martinskej deklarácii čítame: „Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa.” A ďalej: „Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti.” Kým však tento text deklarácie členovia Národnej rady odsúhlasili, strhla sa o ňom diskusia na predporade v riaditeľskej pracovni Tatra banky. Nepočkať radšej? Alebo neprijať len všeobecnú časť? „Ak deklarovať, tak hneď,” zvolal katolícky kňaz Ferdiš Juriga, vlastne jediný slovenský poslanec Uhorského snemu. „Mám len jednu pochybnosť, či nás Česi nezožerú, či sa medzi nimi nestratíme.” „Aj keby ma aj s chlpmi počeštili, bolo by mi to milšie, ako ostať v tomto stave,” namietol mu evanjelický kolega Metod Bella, budúci podpredseda československého parlamentu. Na zhromaždení v dvorane banky sa vari najviac očakávalo vystúpenie kňaza Andreja Hlinku, predsedu ľudovej strany. „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo,” vyhlásil. „Sme za bratskú jednotu s bratmi Čechmi, sme jednotný národ československý. „

Česi vraj anektovali Slovensko

Chvíľu sa zdalo, že teraz už pôjde všetko ako po masle. Ale nešlo. Martinská deklarácia je prihlásením sa k spolužitiu s Čechmi, ale neobsahuje ani kontúry vznikajúceho štátu. A Pittsburskú dohodu akoby nikto z deklarantov nepoznal. Neprešiel ani rok od pamätnej udalosti v Martine a Hlinka odchádza s promaďarsky orientovaným Františkom Jehličkom tajne cez Poľsko do Paríža. Aby tam na mierovej konferencii „loboval” u predstaviteľov víťazných mocností za slovenskú autonómiu. Po návrate domov ho zatknú a na niekoľko mesiacov internujú na Mírove a v Prahe. Ale ešte predtým, v lete 1919, vtrhli na Slovensko červene gardy Bélu Kuna s úmyslom vrátiť ho do lona Veľkého Uhorska. Veľa nechýbalo a stane sa opäť Felvidékom. O čosi neskôr vyšlú krajania do Prahy delegáciu na čele predsedom Slovenskej ligy Albertom Mamateyom, aby sa informovala, čo je so slovenskými samosprávnymi orgánmi. Kedy vznikne slovenský snem? Krajanom vysvetlia, že bude všetko, ale postupne. Koncom februára 1920 však československy parlament schváli ústavu, ktorá s niečím takým neráta. A, navyše, z názvu republiky zmizne ešte aj tá pomlčka... Dá sa to vysvetliť zložitou a chaotickou dobou, potom sa však pomery v strednej Európe stabilizovali. A stále sa nič nedialo. Po sľuboch o štátoprávnom usporiadaní skutky nenasledovali. Mnohí Slováci to niesli veľmi citlivo. Politické elity prvej republiky národnostnú otázku zjavne nedocenili. A nezvládli ju. Napokon to viedlo až k rozpadu štátu. Aj Masaryk po čase akoby uveril v existenciu toho, čo malo slúžiť iba dočasne ako taktický ťah. Súc polovičným Slovákom, ako sám seba zavše označoval, uveril v existenciu štátneho národa československého. Dnes sa ozývajú hlasy, že zakladateľov Československa viedol iba politický kalkul, že dokonca Česi Slovensko v roku 1918 anektovali. A zabúda sa na fakt, že bez rozbitia habsburskej monarchie a vzniku Československej republiky by Slováci sotva dnes existovali ako národ. Žijúcich pamätníkov tých udalosti je dnes ako šafranu. Jeden z nich, známy vodohospodár, profesor Peter Danišovič má už 103 rokov, ale stále jasnú myseľ. „Narodil som sa v monarchii, ale nie som na to hrdý, ako je niekto hrdý, že sa narodil v Československu,” hovorí duchovný otec dunajských vodných diel. „Učitelia nás mlátili za každú hlúposť. Maďarská učiteľka nevedela nič po slovensky a počas prevratu i krátko po ňom sa nevyučovalo, len rabovalo. Muselo zasiahnuť vojsko.” To bolo v roku 1918. O rok už chodil Danišovič do 6. triedy slovenskej školy v Trnave. „Kto si však dnes dokáže predstaviť ten pokrok?” pýta sa s odstupom vyše deviatich desaťročí.

L. Juhos: V Maďarsku stále pretrváva

v politike odpor proti dunajským hrádzam

7. novembra 2010 - (Ladislav Vallach - tasr)

V Maďarsku po zmene režimu založili politiku na odpore voči výstavbe dunajských hrádzí. Vo verejnosti je dodnes presadzovaný názor, že stavanie hrádzí na Dunaji je ekologickou agresiou voči prírode, povedal v rozhovore v rámci projektu TASR „Osobnosti: Tváre a myšlienky” predseda maďarského ochranárskeho združenia Klub reálne zelených László Juhos, ktorý je zarytým zástancom dostavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN).

- Čo všetko zohralo úlohu v tom, že ste sa v Maďarsku stali jedným z mála zástancov dostavby SVDGN?

- V roku 1992 ma po 40 rokoch práce vyhodili zo sektora elektrickej energie. Vtedy som sa stretol s profesorom univerzity v nemeckom Karlsruhe Mosonyim (Emil Mosonyi bol maďarským spolutvorcom myšlienky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, vodohospodárskym inžinierom a univerzitným profesorom; pozn. TASR), ktorý vlani zomrel tu v Budapešti vo veku 99 rokov. Konečne si teraz 9. novembra na neho spomenie Maďarská akadémia vied, ktorá sa k nemu doposiaľ vôbec nehlásila. Podľa Mosonyiho sa ochrana životného prostredia musí viazať k určitej profesii. Som inžinierom energetiky so špecializáciou na atómovú energiu, absolvoval som dve postgraduálne štúdiá. Zúčastnil som sa výstavby atómovej elektrárne v Paksi. V tom čase som sa rozhodol, že poukážem na základné klamstvo, na ktorom založili v Maďarsku politiku po zmene režimu. Maďarské ekologické hnutie Dunajský kruh (Dunakör), ktoré je známym odporcom výstavby SVDGN, totiž oklamalo ľudí. Tí si mysleli, že pri zmene režimu, ako sa to stalo v 90. rokoch, sa kapitalizmus od socializmu bude líšiť v tom, že v kapitalizme nebudeme stavať hrádze. Bola to argumentácia, ktorá vyhovovala politikom na to, aby mohli zdôvodniť čokoľvek. Namiesto toho, aby ľuďom vysvetlili, že príde kapitalizmus, kde bude potrebné podnikať, kde bude potrebné zhromažďovať majetok, kde treba zbohatnúť - lebo kapitalizmus je o tom, že niektorí musia nazhromaždiť kapitál na to, aby mohol kapitalizmus existovať -, tak tí, ktorí boli blízko pri koryte, majetok vykradli. Väčšia časť majetku však patrila do zahraničných rúk. S argumentáciou, že nebudeme stavať hrádzu, vypredali majetok štátu.

- Aké väzby vás viažu k vtedajšiemu Československu a k terajšiemu Slovensku?

- Narodil som sa v Bratislave v roku 1938 a v roku 1947 našu rodinu vysťahovali do Maďarska. Otec predával na trhu vedľa bratislavskej Manderly kvety, neskôr sme sa dostali do Petržalky. Na základe Parížskej mierovej zmluvy, kedy bola Československu umožnená výmena obyvateľstva, nás v roku 1947 vysťahovali do Maďarska. Dve triedy základnej školy som absolvoval v slovenskej škole, ale dnes už po slovensky hovorím iba veľmi málo.

- Aké okolnosti sprevádzali prípravy výstavby SVDGN?

- V roku 1977 sme uzatvorili s naším severným susedom - Československom - zmluvu o Gabčíkove-Nagymarosi. Tu by som chcel poznamenať, že už vtedy existovali prejavy nacionalizmu. Domnievam sa, že ani na Slovensku mnohí nevedia, že v roku 1954, kedy sme spolu s československými kolegami začali uvažovať o príprave projektu, tak pôvodný názov mal znieť Bös-Vyšehrad. Na to sa však objavili nacionalisti štátostrany na maďarskej strane, ktorí povedali, že „súdruhovia, nemôže byť na našej strane meno projektu Vyšehrad! Vyšehrad je predsa slovenské slovo, nech sa sústava volá Bös-Nagymaros”. Na to zareagovali pražskí šovinisti, ktorí okamžite premenovali Bös po českom partizánovi, ktorý spáchal atentát na Heydricha. Teda táto dvojstranná zmluva bola uzatvorená pri súčasnom zúrení nacionalizmu. Tvrdím, že dohoda medzi Maďarskou ľudovou republikou a Československou socialistickou republikou bola európskou myšlienkou. Bola to zmluva ukazujúca do budúcnosti, kde ľud dvoch susedných krajín chcel niečo spoločne vybudovať. Už v tom čase som sa zúčastnil prípravy plánov a predstavte si, keby som bol vtedy prešiel do Gabčíkova ako inžinier - pretože na maďarskej strane by prevádzka patrila k nám -, nepotreboval by som pas. Bez cestovného dokladu však môžem cestovať až teraz. Moskve sa však nepáčilo, že tieto socialistické krajiny si iba tak medzi sebou uzatvárajú nejakú dohodu. Do toho sa zamiešala politika a situácia dodnes zostala taká, aká bola v roku 1983, keď Pražania prišli do Budapešti - bol som vtedy v maďarskej delegácii - a súrili maďarských kolegov, aby konečne začali niečo robiť, pretože Československo už vo výstavbe pokročilo.

- Ste jediným zástancom dostavby SVDGN v Maďarsku, alebo sa k tejto myšlienke hlásia aj iní?

- Vďaka Bohu myšlienku dostavby SVDGN podporuje čoraz viac ľudí a čoraz viac organizácií. Ich však ešte zatiaľ politika neakceptuje, rovnako ako ani nevedie dialóg s reálne zelenými.

- Aké boli prvé prejavy odporu voči výstavbe Nagymarosu?

- Tu sa vrátim k Dunajskému kruhu. Keď sa Československo obrátilo v roku 1983 na Maďarsko, aby už konečne začalo aspoň s výkopovými prácami, tak v štátnej pokladni na to neboli peniaze. Súdruh Marjai (József Marjai bol v období rokov 1978-88 zástupcom predsedu vlády; pozn. TASR) mi o tom hovoril po 90. roku. Povedal, že v tom čase to bolo veľmi ťažké, kasa bola stále prázdna. Preto nariadil Aczélovi (György Aczél bol v Kádárovom režime najdôležitejším ideológom; pozn. TASR), aby okolo projektu urobili nejaké čary. Aczél bol zodpovedný v tom čase za humanitnú politiku, ako minister mal na starosti umenie, literatúru a kultúru, jeho slová boli svätým písmom. Zavolal si Jánosa Vargu (maďarský biológ - predseda ekologickej organizácie Dunajský kruh; pozn. TASR) a povolil mu, aby sa v samizdatovej publikácii objavil článok o tom, že vodné dielo je agresiou voči prírode. Túto ideológiu v roku 1992 napokon aplikoval zákonodarný zbor aj do zákona. Bol to najväčší prechmat maďarského parlamentu.

- Do sporu zasiahlo aj rozdelenie Československa.-

- Pre maďarských šovinistov bolo nepríjemným prekvapením, že právnym nástupcom Československa bolo vyhlásené Slovensko, pretože si mysleli, že vznikom samostatnej Slovenskej republiky bude zmluva neplatná. Únia dala najavo, že pomôcť jednotlivým krajinám dokáže iba v záležitostiach, ktoré sa pri prístupových rokovaniach dostali do agendy a SVDGN nebolo súčasťou prístupového procesu v Maďarsku ani na Slovensku. Preto si tento spor musia medzi sebou vyjasniť Budapešť a Bratislava. My v Klube reálne zelených tvrdíme, že akákoľvek dunajská politika v tomto regióne nemá šancu dovtedy, kým sa Maďarsko nedohodne so Slovenskom.

- Maďarsko jednostranne vypovedalo zmluvu o SVDGN, na čo zareagovala aj Európska únia.

- Európskej únie prišiel odkaz pre obe krajiny, ktorý ste si ani vy na Slovensku zvlášť nevšimli. Únia totiž povedala Maďarsku, ktoré sú to tie zákony, ktoré si do únie nemôžeme vziať. Tie musel parlament zrušiť. V roku 2003 prijal maďarský parlament zákon č. 8, ktorý pozostával iba z troch paragrafov, ale bolo tam 12 strán prílohy. Na štvrtej strane som našiel drobnými písmenami napísané, že 40. zákon z roku 1993, ktorým bola jednostranne vypovedaná platnosť zmluvy o SVDGN, je potrebné zrušiť ešte pred 1. májom 2004, teda pred vstupom Maďarska do Európskej únie. Európska únia viac spraviť nemohla.

- Kto v súčasnosti zodpovedá v Maďarsku za záležitosť SVDGN?

- Vy máte aspoň vedúceho delegácie v osobe pána Jenčíka (splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVDGN Gabriel Jenčík; pozn. TASR), Orbánova vláda sa ešte zatiaľ neodvážila ani len vymenovať vedúceho maďarskej delegácie. Posledným maďarským splnomocnencom bol György Erdey.

- Klub reálne zelených vyvíja naďalej iniciatívy. Ako šéfredaktor časopisu vašej organizácie ste často aktívnym účastníkom tlačových besied úradu vlády a ministerstva zahraničných vecí, pričom predstaviteľom maďarských vlád - pravicovým aj ľavicovým - s patričným dôrazom kladiete otázky týkajúce sa sporu o sústavu vodných diel; často sa odpovede vôbec nedočkáte.

- Pred druhou Orbánovou vládou, ktorá prebrala moc v tomto roku po aprílových parlamentných voľbách, bola pri moci Bajnaiho vláda. Pri vypočúvaní príslušného ministerského kandidáta Orbánovej vlády na parlamentnom výbore padla otázka zo strany pravice aj ľavice, ako chce riešiť spor okolo Gabčíkova-Nagymarosu. Kandidát nebol vôbec na takúto otázku pripravený. Ako predseda občianskeho združenia na ďalšom vypočúvaní parlamentného výboru som si vyžiadal slovo a informoval som členov výboru, že predložím parlamentu podanie k tejto téme, v ktorom chcem položiť otázku. Nie tú, či sústava vodných diel mala byť postavená, alebo nie, prípadne aké škody vznikli nepostavením, ale chcem odpoveď na jedinú otázku: čo bráni pokroku v právnej diskusii medzi Maďarskom a Slovenskom? Haagsky súd odkázal obom stranám, aby rokovali v dobrej viere. Dlhodobo preto nebude môcť byť udržateľný stav, že Slovensko využíva celý potenciál Gabčíkova. Nie je to však vaša chyba (chyba Slovenska; pozn. TASR), pretože my sme sa ho vzdali. Chybou Maďarska zase je, že vlády si výrok haagskeho súdu principiálne zle interpretovali a tvrdia, že dolný vodný stupeň nie je potrebné postaviť. To je obrovský omyl. Vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Lászlóovi Kovácsovi som povedal, že ho oklamali. Kovács bol práve v New Yorku a ráno 26. septembra 1997 mu zavolali s tým, že Maďarsko na súde v Haagu vyhralo, pričom, žiaľ, Maďarsko prehralo tento spor v pomere 7:1. Maďarská politika nebola schopná si ani len vypočuť nás v tom smere, aby sme ich upozornili, čo treba urobiť, aby o Maďarsku v Haagu nepovedali, že nerokuje v dobrej viere.

- Čo charakterizuje súčasný stav sporu o sústavu vodných diel na maďarskej strane a aká je perspektíva jeho urovnania?

- Haagsky medzinárodný súd - a to neprešlo v komunikácii ani na maďarskej, ani na slovenskej strane - nie je súdom, kde je navrhovateľ a odporca, ale je to fórum rovnocenných strán. Čo je ale dôležitejšie, jeho verdikt nie je takým, akým sú verdikty v občianskom či trestnom konaní. Rozsudok vynáša, prípadne vyjadrí, postoj iba v tých záležitostiach, o ktoré ich strany požiadali. Podotýkam, že ide o organizáciu OSN, nie je to inštitúcia Európskej únie. Haagsky súd ešte nikdy nevyniesol rozsudok, ktorým by niekoho zaviazal k výstavbe či zbúraniu čohokoľvek. Maďarské vlády však tvrdia, že nemusíme dostavať Nagymaros. Ten Nagymaros, ktorého prípravou v roku 1942 poverila maďarská vláda čestného predsedu Klubu reálne zelených Emila Mosonyiho, ktorý povedal, že v roku 1942 nám ešte Moskva nerozkazovala. Dunajský kruh však potom označil tento projekt za komunistické dielo! Žiaľ aj teraz je ešte obdobná situácia. V roku 1990, kedy vzniklo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky, malo 200 poslancov parlamentu vo vrecku členský preukaz Dunajského kruhu. Táto idea, že stavanie vodných diel na Dunaji je ekologickou agresiou voči prírode, dodnes pretrváva. Nad Maďarskom je na Dunaji 35 vodných elektrární, dve sú pod nami a dve vo výstavbe. Maďarsko ide proti európskej myšlienke. My, Maďari, sme takí, že sa domnievame, že spoznanie pravdy môže byť pre národ veľmi škodlivé. Klub reálne zelených sa snaží o to, aby nejakým spôsobom prezentoval túto pravdu. Je to mimoriadne ťažká úloha, pretože v tom, ako sa správa politika pod vplyvom idei Dunajského kruhu, žiaľ napomáhajú aj médiá. V médiách sú ľudia, ktorí demonštrovali proti vodnému dielu. Na demonštráciách sa vtedy skandovalo: „Stavaj dom, nie hrádzu!” Klub reálne zelených je presvedčený, že táto línia viedla aj k ekologickej tragédii hlinikárne pri Ajke. Maďarská politická elita, ktorá nastúpila po zmene režimu, totiž úplne odstavila svetoznámych maďarských vodohospodárov s tým, že falošní odborníci, schovávajúci sa za politiku, ich označili za rakovinový nádor a fašistov. Maďarsko nemá šancu dosiahnuť prosperitu dovtedy, kým nedôjde v tomto smere k zmenám, a to aj nezávisle na tom, čo sa bude diať s hospodárstvom.

Lyžiarske strediská na Slovensku bojujú o maďarských turistov

8. novembra 2010 - (tasr)

Webové stránky v maďarčine, personál so znalosťou maďarčiny a dvojjazyčné názvy vrátane jedálneho lístka sa už stali bežnou súčasťou niektorých lyžiarskych stredísk na Slovensku, ktoré v minulosti zvykli vyhľadávať turisti z Maďarska. Slovensko totiž v nepriaznivej zimnej sezóne 2009/2010 zaznamenalo pokles maďarských lyžiarov na horách. V rámci zimnej ponuky pripravili širšie balíky produktov cielených pre zahraničných hostí, pre hostí z Maďarska tak urobili napr. Tále, Donovaly, Štrbské Pleso a Kubínska Hoľa. Zároveň Tále a Donovaly, ale aj Banskobystrický samosprávny kraj, mestá Vysoké Tatry a Spišská Nová Ves a obce Štrba, Oščadnica a Demänovská dolina sa pokúsia maďarských návštevníkov získať na zimný pobyt v rámci veľtrhu Hó Show 2010 v Budapešti (12.-14. novembra). Súbežne s veľtrhom bude prebiehať 10. ročník výstavy Spa & Wellness. Jeho každoročná úspešnosť dokazuje, že zdravotný turizmus je najrýchlejšie sa rozvíjajúcim a stabilných segmentom cestovného ruchu, ktorý odoláva aj následkom krízy.

Zo Skároša do Maďarska vzniká nová cesta

8. novembra 2010 - (korzar.sme.sk)

Cesta zo slovenskej obce Škároš, okres Košice - okolie do maďarskej obce Hollóháza sa postavila po štátnu hranicu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Na akciu z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 - 2013 je výška podpory z ERDF 1,74 milióna eur. Za slovenskú stranu je vedúcim partnerom a investorom Košický samosprávny kraj. Momentálne stavajú cestu tesne za štátnou hranicou maďarskí cestári. Práce majú byť dokončené do konca novembra 2010. Kuriozitou cesty je rozdielna šírka vozovky. Užšia už hotová je na slovenskej strane. Šírka asfaltu je 5 metrov, celková šírka cesty je 7 metrov. Maďarská strana bude mať šírku asfaltu 6,5 metra kým celková šírka cesty bude 10 metrov. Túto cestu, ako skratku do práce v železiarňach, využívajú aj obyvatelia z okresu Trebišov. Zo Skároša sú po štátnu hranicu s Maďarskom necelé 3 km.

Majstrovstvá Európy v krose 2012 budú v Maďarsku

8. novembra 2010 - (sita)

Rada Európskej atletickej asociácie (European Athletics) na svojom zasadnutí rozhodla, že 19. majstrovstvá Európy v roku 2012 v krose budú v maďarskom meste Szentendre neďaleko Budapešti. ME v cezpoľnom behu sa v Maďarsku ešte nikdy neuskutočnili, v roku 1994 však v Budapešti zorganizovali úspešný svetový šampionát. ME 2010 budú 12. decembra v portugalskej Albufeire, o rok neskôr sa krosový šampionát starého kontinentu uskutoční 11. decembra v slovinskom Velenje. O dejisku ME 2013 ešte nie je rozhodnuté, ale uchádza sa o ne aj slovenské kúpeľné mestečko Dudince. Záväznú prihlášku a všetky potrebné dokumenty a garancie vrátane rozpočtu musia Dudinčania prostredníctvom SAZ-u podať do februára 2011. Okrem Slovenska ašpirujú na ME 2013 v krose ešte Francúzsko, Španielsko, Turecko a Srbsko. Dudince už v minulosti vrcholné európske atletické podujatie zorganizovali, v rokoch 1998 a 2001 sa tu uskutočnil Európsky pohár v chôdzi.

Maďarská vláda podporí výstavbu štadióna v Debrecíne

8. novembra 2010 - (sita)

Maďarská vláda sa zaviazala, že poskytne 10 miliárd forintov (v prepočte asi 36,4 milióna eur) na výstavbu nového futbalového štadióna v Debrecíne. Financie dostane spoločnosť založená štátom a mestom, ktorá bude potom koordinovať výstavbu. Informoval o tom maďarský premiér Viktor Orbán. DVSC Debrecín, ktorý sa v predchádzajúcej sezóne prebojoval do skupinovej fázy Ligy majstrov, musí v aktuálnej hrať svoje dueli v Európskej lige v Budapešti, pretože UEFA mu neschválila štadión. Nový futbalový stánok bude mať kapacitu 20 000 krytých miest na sedenie a mal by byť dokončený v roku 2012, keď DVSC Debrecín oslávi 110. výročie svojho založenia.

Maďarka zahynula po potrate

3. novembra 2010 - (tvnoviny.sk)

„Nemajte obavy, je to rutinná záležitosť,“ týmito slovami upokojovali odborníci ženu v nemocnici v meste Szentes, keď sa ukázalo, že jej niekoľkotýždňový plod je mŕtvy a musí absolvovať potrat, napísal portál borsonline.hu. Mladá žena, ktorá bola zo zistenia lekárov viac smutná ako ustráchaná, si teda ľahla na operačný stôl. Počas zákroku však utrpela poranenia, ktorých následky sa prejavili o niekoľko dní neskôr a napokon na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde ju previezli, zomrela. Jej rodina si po tragédii najala právnika. „Všetky oficiálne dokumenty potvrdzujú, že chybu urobil chirurg, ktorý ju operoval a chceme aby sa za to zodpovedal pred súdom,“ povedal advokát, ktorý má prípad pozostalej rodiny na starosti. Prokurátor obvinil lekára z úmyselného ohrozenia života mladej ženy. Prípad jej tragického úmrtia začnú pojednávať 3. novembra.

V Kanade zatkli maďarského „krstného otca“

5. novembra 2010 - (tvnoviny.sk)

Ferenc Dömötör (48), maďarský štátny občan, bol na slobode len dva týždne a polícia v kanadskom Ontáriu ho opäť zatkla. Muž je obviňovaný z viacerých zločinov - z podvodu, z obchodovania s ľuďmi aj zo zotročovania. Médiá v Maďarsku ho označujú za maďarského krstného otca. Muž sa z rúk polície dostal iba pred 14 dňami na kauciu, ktorá v prepočte predstavuje sumu vyše 36 tisíc eur. Vo štvrtok (4.11.) ho však zadržali po tom, ako na povrch vyplávali ďalšie trestné činy, informuje maďarský Blikk. Podľa obžaloby ide o šéfa rodinnej mafie, ktorého syn, manželka aj ďalší príbuzní, sa mali podieľať na spomínanom obchode s ľuďmi. Predmetom tohto biznisu mali byť práve Maďari, ktorých podvodom vylákal z rodnej krajiny a pripravil ich o majetok. Kanadské úrady zbierali informácie o 11-člennej rodine Ferenca Dömötöra desať mesiacov. Podľa správ, ktoré denník Blikk uverejnil už skôr, stíhaný rodinný gang z Maďarska vylákal do Kanady už 19 ľudí, ktorým sľubovali po príchode za „veľkú mláku“ dobrú prácu a istotu dôstojného života. Namiesto toho im však po príchode vzali pasy a museli proti svojej vôli robiť zadarmo na stavbe, ktorá podvodníkom patrí. Ferenc Dömötör s rodinou si z dôverčivých ľudí urobil doslova otrokov, pričom tí pravidelne museli čeliť neľudskému ponižovaniu zo strany gangu.

Rakúsky policajt vraždil zo žiarlivosti, zabil Maďara

8. novembra 2010 - (tvnoviny.sk)

Páchateľom vraždy bol rakúsky policajt, ktorý v nedeľu (7.11.) navštívil svoju bývalú priateľku. V čase, keď k žene zavítal, sa v jej byte nachádzal aj 50-ročný muž z Maďarska, na ktorého viackrát vystrelil zo zbrane. Potom vystrelil aj na expriateľku a následne sám spáchal samovraždu. Postrelenej 44-ročnej žene sa podarilo dostať z bytu na prízemie domu a od svojich rodičov, ktorí bývali v susedstve, telefonicky alarmovala záchranárov. Rakúska spravodajská stanica ORF, ktorá o prípade informovala uviedla, že zavraždený Maďar bol povolaním umelec. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania, policajt vraždil služobnou zbraňou, ktorú používal ešte v minulosti. Vzťah Rakúšana a dotyčnej ženy trval štyri roky a iba pred týždňom ho ukončila práve žena. Polícia sa domnieva, že motívom konania policajta mohla byť žiarlivosť.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.




















.
....................................................................................................................................