Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Maďarské občianstvo? Zbytočnosť, hovoria ľudia

4. januára 2010 - (Štefan Rimaj - Pravda)

Zbytočnosť, prípadne „volovina”. Tak označili ľudia na juhu Slovenska, ktorých Pravda oslovila, zákon o dvojakom občianstve, ktorý umožňuje na etnickom prístupe získať maďarské občianstvo. V Maďarsku začal platiť od Nového roka a u nás zatiaľ oslovil zrejme najmä politikov SMK. Kým predseda strany József Berényi hovorí o získaní dvojakého občianstva ako o svojej „psej povinnosti”, obyvatelia prihraničných miest a obcí nad možnosťou zväčša len mávnu rukou. „Celý zákon považujem za volovinu. Prečo? Lebo ho vymyslel nejaký vôl,” nekladie si servítku pred ústa 52-ročný Ladislav Demeter, obyvateľ Bušiniec vo Veľkokríšskom okrese. Podľa neho obyčajným ľuďom nič neprinesie, a preto o požiadanie občianstva neuvažuje. Bušince ležia vedľa rieky Ipeľ, ktorá oddeľuje Slovensko od Maďarska. V dedine spája obe krajiny aj most, ktorý využívajú ľudia z oboch brehov. „Mám maďarskú národnosť, no neuvažujem o tom ani náhodou. To akoby sme vyliezli z vedra a vliezli do kýbľa,” prízvukuje ďalší Bušinčan, ktorý má 50 rokov a nesúhlasil so zverejnením mena. Ani 21-ročný Martin Beľa občianstvo nechce. „Do Maďarska chodím len sporadicky, pretože pracujem v zahraničí,” povedal. Myslí si však, že dvojaké občianstvo môže uľahčiť život tým, ktorí by sa chceli usadiť v Maďarsku. „Otvorilo by im to cestu,” spresnil. 65-ročný Zoltán Boroš z Rimavskej Soboty zákon o dvojakom občianstve považuje za umelý problém. „Zneužívajú ho len politici. Pre ľudí je neškodný. Vôbec by nemal byť témou diskusií,” tvrdí. On sám o maďarské občianstvo nepožiada, lebo si myslí, že po vstupe oboch krajín do schengenského priestoru nemá opodstatnenie. Žiadny zmysel v ňom nevidí ani 37-ročná Rozália Botošová z prihraničnej obce Trenč v Lučeneckom okrese. „Žije sa nám ťažko tu a maďarské občianstvo na tom nič nezmení. A že možno by sme časom mohli získať právo v Maďarsku voliť? Načo? To by sme museli ešte kvôli voľbám aj cestovať. Kdeže!” zdôraznila. Ako jediná z vyše dvadsiatky oslovených prejavila záujem o maďarské občianstvo 39-ročná Andrea Papp z Kalondy, tiež v okrese Lučenec. „Ako Maďarka sa cítim bližšie k národu, ku ktorému patrím. To však neznamená, že by som nebola lojálna k Slovensku, teda krajne, v ktorej žijem a platím dane. Som aj držiteľkou maďarského preukazu. Nikdy som to netajila a napriek tomu mám veľa kamarátov Slovákov. Neotočili sa ku mne kvôli tomu chrbtom,” podčiarkla Papp. Maďarskú národnosť má aj Attila Agócs z Fiľakova, občianstvo však nechce. „Pre mňa je dôležitejšie, aby na Slovensku boli schvaľované také zákony, ktoré budú uľahčovať život aj menšinám. Prípadné právo voliť v Maďarsku ma tiež neoslovuje. Každý človek by si mal uplatňovať svoje volebné právo v krajine, v ktorej žije a platí dane,” uzavrel debatu.

Maďarsko spúšťa nábor občanov

3. januára 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Do roka chce mať desaťmiliónové Maďarsko aspoň o štvrť milióna občanov viac. Posilnená administratívna mašinéria, ktorá sa dnes naplno rozbieha, si za prvých dvanásť mesiacov zjednodušenej procedúry trúfa udeliť občianstvo dokonca až 400-tisíc krajanom. Slovensko, s vyše polmiliónovou maďarskou menšinou, sa však pre južného suseda neukazuje ako bohatá zásobáreň nových občanov. Najviac záujemcov sa hlási z Rumunska a zo Srbska. Kým v Sedmohradsku a vo Vojvodine sa rozchytali desaťtisíce časeniek a ďalšie sú voľné až na koniec jari, úradníci na maďarských zastupiteľstvách v Bratislave a Košiciach sa návalu obávať nemusia. „Dvojaké občianstvo tu málokoho zaujíma,” hlási zo Slovenska spravodajca denníka Népszabadság, podľa ktorého sa do poradovníka zapísalo iba asi sto ľudí. Jedným z uchádzačov je József Berényi, ktorý sa chystá podať žiadosť medzi prvými. „Myslím si, že ako predseda jedinej maďarskej strany na Slovensku, je to moja psia povinnosť,” povedal šéf SMK pre agentúru SITA. Podľa neho meškajúca úprava slovenského protizákona odrádza niektorých Maďarov, ktorí by chceli popri slovenskom občianstve získať aj maďarské. „Keď sa prihlásia začiatkom januára a slovenský parlament neprijme zmeny v existujúcom zákone, tak môžu stratiť slovenské občianstvo, a to nie je naším cieľom,” vyhlásil. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár o maďarské občianstvo nestojí. „Od toho nebudem väčší Maďar, keď budem mať v ruke papier o tom, že som aj maďarský občan,” povedal pre Népszabadság. „Ako občan Slovenska a Európskej únie aj takto môžem slobodne cestovať v schengenskom priestore,” vysvetlil pragmaticky. Bugár sa stavia proti zastrašovaniu a trestaniu ľudí, ktorí chcú dvojaké občianstvo. „Súhlasím však s tým, aby niektoré posty, na ktorých dotyční prichádzajú do styku so štátnym tajomstvom, mohli zastávať iba slovenskí občania,” dodal. Krajanov na Slovensku, ale aj na Ukrajine, ktorá dvojaké občianstvo oficiálne odmieta, sa Budapešť pokúša upokojiť tým, že ak sa stanú maďarskými občanmi, úrady u nich doma sa to nedozvedia. „Maďarsko nijakej inej krajine nevydá informácie o tom, kto dostal maďarské občianstvo,” citovala minulý týždeň vicepremiéra Zsolta Semjéna agentúra MTI. „So Slovenskom sa usilujeme o dobré vzťahy, ale to neznamená, že by sme národné záujmy podriadili slovenskej vnútornej politike,” dodal. Okrem vzletných vyhlásení o symbolickom význame toho, že „jazykovo, kultúrne a historicky vždy jednotný maďarský národ sa bude môcť zjednotiť aj verejnoprávne”, Semjén Maďarom na Slovensku nemá veľmi čo ponúknuť. Lákadlo výhod občana EÚ je príťažlivé pre Maďarov z Ukrajiny, Srbska a ešte možno rok aj z kandidátskeho Chorvátska, ale v štyroch susedných krajinách európskej „dvadsaťsedmičky” nezaberá. Azda len v Rumunsku, ktoré síce je členom EÚ, ale so vzďaľujúcou sa perspektívou vstupu do Schengenu, môže byť zaujímavá vízia pasu, otvárajúceho bezvízovú cestu hoci aj do USA. Inde však zisk maďarského občianstva z praktického hľadiska prinesie len nevýhodu. Nový občan po zložení prísahy vernosti dostane iba osvedčenie a na rozdiel od cestovného pasu, o ktorý bude môcť požiadať, mu občiansky preukaz bez trvalého bydliska v Maďarsku naďalej nevydajú. Bude však musieť odovzdať krajanský preukaz, na ktorý ako maďarský občan už nebude mať nárok. Príde tak o všetky výhody a zľavy pri cestách do Maďarska, na ktoré má nárok vyše 120-tisíc držiteľov krajanského preukazu zo Slovenska. Úpravu zákona, ktorá umožní krajanom uchádzať sa o občianstvo aj bez doterajšej podmienky, aby žili v Maďarsku, presadil premiér Viktor Orbán už vlani v máji, krátko po tom, čo jeho Fidesz vo voľbách získal ústavnú väčšinu. Pri zjednodušenej procedúre, ktorá by nemala trvať oveľa dlhšie ako tri mesiace, záujemcom stačí, ak ovládajú maďarčinu a preukážu, že oni či ich priami predkovia boli pred rokom 1920 alebo v rokoch 1940 až 1945 maďarskými občanmi. Zákon nadobudol účinnosť predvčerom, ale až dnes, v prvý pracovný deň roku 2011, môžu záujemcovia začať podávať žiadosti. Prijímať ich budú v zahraničí maďarské veľvyslanectvá a konzuláty a v samotnom Maďarsku vyše 2 200 matrík a imigračných úradov. Pre Budapešť to nebude lacná záležitosť. Vláda prijala 170 nových úradníkov a na zložitú administratívnu úlohu z tohtoročného rozpočtu vyčlenila vyše 8,5 milióna eur.

Zahraniční Maďari

Rumunsko: 1 440 000

Slovensko: 520 000

Srbsko: 290 000

Ukrajina: 160 000

Rakúsko: 40 000

Chorvátsko: 16 500

Slovinsko: 10 000

New York Times: Orbán ohrozuje demokraciu

4. januára 2010 - (tasr)

Americký denník New York Times (NYT) v dnešnom úvodníku s titulkom „Pán Orbán zabúda” kritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána okrem iného za mediálny zákon. Viaceré opatrenia vlády ohrozujú demokraciu, čo svedčí o tom, že Orbán a jeho strana už zabudli na myšlienky, ktoré prijali v 80. rokoch, cituje NYT maďarský spravodajský server origo.hu. Podľa NYT Maďari môžu byť hrdí na roky 1957 a 1989, ale na nový mediálny zákon, ktorý je krokom späť k politickej cenzúre komunistického režimu, už nie. Americký denník vymenoval sporné opatrenia maďarskej vlády od obmedzení právomocí ústavného súdu cez kroky namierené voči súkromným penzijným fondom, rozpočtovej rade až po snahu prepísať ústavu. „Orbán získal popularitu v 80. rokoch prejavmi, v ktorých sa staval proti sovietskemu útlaku a za slobodný politický život. Po dvoch desaťročiach sa zdá, že Orbán a jeho strana už zabudli na svoje vtedajšie myšlienky,” píše americký denník, ktorý sa podľa origo.hu iba zriedka takto obsiahle zaoberá východoeurópskymi témami.

Maďarská tlač o mediálnom zákone

3. januára 2010 - (gmp - sro)

Maďarsko je v posledných dňoch pod mimoriadnym drobnohľadom európskych médií i politických kruhov, a to predovšetkým pre mediálny zákon, ktorý začal platiť v tomto roku. Protestujú aj domáce médiá, z nich dva denníky vyšli dnes s prázdnou titulnou stranou. „Koniec slobody tlače v Maďarsku,” - táto veta, aj v slovenčine, je na prvej strane najčítanejšieho politického denníka, ľavicovo-liberálne zameraného Népszabadságu, ktorý týmto protestuje proti mediálnemu zákonu. Vyslovene ľavicový denník Népszava vyjadruje nesúhlas v podobnej forme; internetové médiá, ktorých sa kontrola jedinej mediálnej rady bude týkať tiež, plánujú siahnuť v stredu po zatmení všetkých portálov. Spŕška kritiky a mimoriadne ostrých vyjadrení na adresu Orbánovej vlády zaznieva v týchto dňoch zo strany renomovaných západných novín, ktoré dokonca spochybňujú schopnosť Maďarska stáť v tomto polroku na čele Európskej rady. maďarskí vládni činitelia tieto kritiky neberú, hovoria skôr o politickej hystérii, ktorú vyvolávajú domáce liberálne kruhy. Oponenti však pochybujú o tom, že by napríklad Die Welt, The Times, Le Figaro, Der Spiegel, Economist a mnohé ďalšie boli jednostranne informované o maďarskom mediálnom zákone a vôbec o pomeroch v Maďarsku. maďarský politológ László Kéri však poukazuje na to, že na Maďarsko v predsedníckej funkcii sa sústreďuje oveľa väčšia pozornosť než inokedy, keď na mnohé udalosti v krajine nikto ani len nereaguje z Bruselu...

Maďarské noviny vyšli biele

3. januára 2010 - (Ela Rybárová - Sme)

Šéfovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi sa na stole kopí kritická pošta od Európskej únie, ktorej začal od Nového roka predsedať. Európska komisia žiada vysvetlenie častí kontroverzného mediálneho zákona a skúma špeciálne dane, na ktoré sa jej sťažujú zahraniční investori. V deň, keď dva maďarské denníky vyšli na protest pre reštriktívny mediálny zákon s bielou titulkou, Európska komisia v Bruseli vyjadrila nad ním znepokojenie a pochybnosti a čaká vysvetlenie v najbližších dňoch. Od jesene má pritom na stole aj zákon o špeciálnych daniach pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor, ktoré majú naplniť maďarskú štátnu pokladnicu. Predstavitelia trinástich spoločností vrátane veľkých koncernov, ako sú Deutsche Telekom, banka ING alebo energetické spoločnosti E.on a ČEZ či poisťovacia spoločnosť Allianz a AXA preto poslalo šéfovi Európskej komisie v decembri päťstranový list. Žiadajú ho, aby prinútil Budapešť „stiahnuť nespravodlivé dane“ a presvedčil ju o dôležitosti stabilného právneho prostredia. Informoval o tom v nedeľu nemecký denník Die Welt. Len maďarská pobočka Deutsche Telekom podľa listu stratí dôsledkom zákona sto miliónov eur. Všetky spoločnosti hrozia pre zákon, ktorý má v najbližších dvoch rokoch Maďarsku priniesť 1,3 miliardy eur, odchodom z krajiny. Asi 79 percent investícií v Maďarsku pritom pochádza z Európskej únie, z toho štvrtina z Nemecka. „V nedávnych rozhodnutiach maďarskej vlády vidíme snahu použiť vybrané sektory a predovšetkým zahraničné spoločnosti na sanáciu rozpočtu,“ uvádza sa v liste. Podľa nich to poškodzuje dôveryhodnosť Maďarska. Ku kritike spoločností sa v pondelok pridal aj nemecký minister hospodárstva Rainer Bruederle, ktorý povedal denníku Süddeutsche Zeitung, že „dane, ktoré sú mierené prednostne na zahraničných investorov, sú pre vnútorný trh únie od základu problematické“. Maďari bojujú aj s kritikou mediálneho zákona, ktorý dáva väčšie právomoci mediálnej rade vrátane udelenia vysokých pokút pre médiá, ktoré zverejnia „nevyvážené“ spravodajstvo alebo urážajú ľudskú dôstojnosť. Na protest proti mediálnemu zákonu vyšiel v pondelok s titulnou stranou s nápisom Koniec slobody tlače vo viacerých jazykoch vrátane slovenčiny ľavicový maďarský denník Népszabadság. „Tento zákon sa nám vyhráža za veci, ktoré v ňom nie sú jasne určené. Myslím, že vznikol preto, aby udržiaval médiá v strachu,“ povedal pre SME šéfredaktor denníka Vörös T. Karóly. Budapešť včera označila kritiku médií za „nepodložené a niekedy úplne absurdné obvinenia“. Ministerstvo štátnej správy a spravodlivosti tvrdí, že kritické médiá nepoznajú dobre zákon.

Šéfredaktor denníka Népszabadság: Nesmieme sa zákona báť

3. januára 2010 - (Adriana Zsigová - Sme)

Vörös T. Karóly, šéfredaktor denníka Népszabadság, ktorého titulná stránka vyšla v pondelok biela, hovorí o tom, prečo je maďarský zákon nebezpečný.

- Prečo vaše noviny vyšli v pondelok s bielou titulnou stranou?

- Chceli sme napísať vo všetkých 22 jazykoch Európskej únie, že v Maďarsku zanikla sloboda tlače. Tento zákon sa nám vyhráža za veci, ktoré v ňom nie sú jasne určené. Myslím, že vznikol preto, aby udržiaval médiá v strachu. Luxemburský minister zahraničia povedal niečo veľmi dôležité, lepšie to povedať neviem. V právnom štáte tlač kontroluje štát. Tento zákon chce však dosiahnuť, aby to bolo naopak. Toto je všetko, len nie demokracia. Preto si myslím, že situácia v Maďarsku je veľmi, veľmi vážna.

- Ako sa postavia voči zákonu vaše noviny?

- Dá sa spraviť len jedno - byť odvážny. Napísal som list všetkým kolegom, v ktorom som ich prosil, aby pracovali tak isto obozretne a dôsledne ako doteraz, priam ak sa dá, tak aj dôslednejšie. Našou úlohou je nejakým spôsobom preľstiť moc a tohto sa nesmieme vzdať a ani sa nevzdáme. Tento zákon sa snaží udržiavať strach a dá sa proti nemu zakročiť jedine tak, že novinári sa nebudú báť, že nebudú zbabelci. A už sme zase tam, kde sme boli za socializmu, že človek musel byť odvážny, keď chcel povedať svoj názor. Na našej každodennej práci v redakcii sa nezmenilo a ani nezmení nič, nechceme, aby nás ten zákon na to odkázal.

- Môže tlak Európskej únie niečo zmeniť?

- Za posledných 8 mesiacov vzniklo v Maďarsku veľa zákonov, ktoré si vyžadujú pozornosť, ale až mediálny zákon je prvý, ktorý dal Európu takto do pohybu. Európska tlač, politici aj verejnosť, všetci na nás upriamujú pozornosť. Neviem, či vie únia čokoľvek spraviť, dôležité je už len to, že tento zákon sa dostal do mediálnej pozornosti.

Zástupca šéfredaktora denníka Népszabadság Gábor Horváth pre HN:

Orbánova vláda použila na umlčanie médií špinavý trik

4. januára 2010 - (Martina Lidinská - /hnonline.sk)

Mediálny zákon u našich susedov odsúdila Európa aj jednotlivé štáty. Včera dva maďarské denníky zverejnili na svojich titulkách nápis, že sloboda tlače v Maďarsku sa skončila. O tom, ako chcú proti zákonu bojovať, pre HN porozprával zástupca šéfredaktora protestujúceho denníka Népszabadság Gábor Horváth.

- Včera ste na titulnej strane publikovali výrok Sloboda tlače sa v Maďarsku skončila. Prečo ste sa odhodlali k tomuto kroku?

- Nechceli sme uverejňovať prázdnu titulku hneď po tom, čo parlament schválil nový zákon, ako to urobili niektoré iné noviny. V tom čase sme ich požiadali, aby vyčkali na prípravu spoločného vyhlásenia. Keď sa vláda rozhodla zákon posunúť dopredu, oznámili sme im, že sa obrátime na Ústavný súd, keď prezident nový zákon podpíše. Vtedy bolo naším záujmom obrátiť pozornosť na skutočnosť, že sloboda tlače je v Maďarsku poškodená novým zákonom práve vtedy, keď naša krajina prevezme rotujúce predsedníctvo Európskej únie.

- Čakáte, že vláda bude ochotná zmeniť „náhubkový“ zákon? Hovorili s vami o ňom?

- Máme v pláne predstierať, že sa nič nezmenilo a naďalej robiť to, čo považujeme za vhodné. Nevidíme žiadne známky toho, že vládnuca väčšina zvažuje zmäkčiť alebo zrušiť tento zákon. A nie, vláda nehovorila s nikým. Použili špinavý, zato však často používaný, trik - prišli s návrhom ako iniciatíva niektorých členov parlamentu, aby sa mohli legálne vyhnúť rozhovorom a prípravám štúdií, ktoré inak stanovuje zákon.

- Ste v kontakte s niektorými z európskych médií alebo medzinárodnými organizáciami? Dúfate, že by vám mohli pomôcť?

- Rozprávali sme sa s predstaviteľkou Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe pre médiá Dunjou Mijatovičovou, ale inak nie. Nemyslíme si, že tento problém vyriešia vonkajšie sily. Maďarská vláda by mala prísť na správnu cestu sama - možno pod neustálym tlakom slobodnej tlače doma i v zahraničí.

- Medzinárodná federácia novinárov tvrdí, že nový zákon môže vniesť do maďarských médií autocenzúru. Je to pravda?

- Áno, to je veľmi reálne nebezpečenstvo. Vo verejných médiách už ostal sotva niekto, kto by otvorene zvýšil hlas. A to najmä po tom, ako jedného z rozhlasových reportérov prerušili vo vysielaní, keď chcel na protest proti novému zákonu držať minútu ticha. Spravodajstvá väčšiny komerčných televíznych staníc sú ticho hlavne kvôli tomu, aby neboli potrestané pre iné „priestupky“. Vydržalo len niekoľko denníkov a týždenníkov, ktoré však dokážete spočítať na niekoľkých prstoch a, samozrejme, internet.

- Nový zákon už má aj prvú obeť, a tou je rozhlasová stanica Tilos. Za odvysielanie rapovej pesničky jej hrozí pokuta až vo výške 750-tisíc eur...

- Rádio Tilos je produktom slobodného ducha, ktoré začalo ako nelegálny kanál počas posledných dní komunizmu. V preklade jeho názov znamená zakázané rádio - aké vhodné! Je to malé, úplne verejné rádio v tom zmysle, že nie je komerčné, nevysiela reklamy a jeho zamestnanci pracujú zadarmo. Pieseň od rapera Ice-T bola v angličtine a slangu väčšina Maďarov ani nerozumie. Ale rádio bolo na prvom mieste na zozname nepriateľov konzervatívcov, pretože je úplne liberálne a nezávislé. Vláda používa zámienku, že v roku 2003 opitý dídžej v živom vysielaní vyriekol protikresťanskú nadávku. Rádio sa okamžite oficiálne ospravedlnilo, dídžeja vyhodili. Niečo však potrebujú zakázať, aby ľudia pocítili silu nového dozorného orgánu. Celý príbeh by bol veľmi absurdný, keby nebol taký smutný. Rádio Tilos som mal v mladosti rád a po niekoľkých rokoch som si naň preladil svoje autorádio. Martina Lidinská

Maďari znepokojili Brusel

Európa si z maďarského mediálneho zákona robí starosti. Hovorkyňa Európskej komisie včera novinárom povedala, že Brusel má nad novou legislatívou vlády Viktora Orbána pochybnosti. Komisia zaslala Orbánovi list, v ktorom žiada o vysvetlenie niektorých častí mediálneho zákona. „Očakávame vysvetlenie v najbližších dňoch,” povedala hovorkyňa. Znepokojená je aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. „Naša predstaviteľka pred dôsledkami zákona viackrát varovala. Situáciu naďalej sledujeme,” uviedol pre HN hovorca organizácie Frane Maroevič.

MTI: O maďarské občianstvo na Slovensku nie je veľký záujem

3. januára 2010 - (tasr)

Na Slovensku nie je veľký záujem o maďarské občianstvo, zistila dnes maďarská tlačová agentúra MTI na maďarskom veľvyslanectve v Bratislave a na maďarskom konzuláte v Košiciach. Maďari žijúci v zahraničí môžu maďarské občianstvo požadovať od 1. januára 2011 podľa zjednodušených pravidiel. „Záujem je iba mierny. Termíny na podanie žiadostí sme dávnejšie zosúladili. Konzulát je pripravený na prijatie žiadostí a dokážeme vybaviť aj požiadavky tých, ktorí to ešte neavizovali,” povedal pre MTI maďarský konzul v Bratislave Géza Farkas. O podobnej situácii týkajúcej sa záujmu žiadateľov a pripravenosti konzulátu v Košiciach informoval aj maďarský generálny konzul v Košiciach János Szerencsés. Agentúra MTI dodáva, že na Slovensku žije vyše 500.000 príslušníkov maďarskej menšiny. Z nich si preukaz zahraničného Maďara vybavilo dávnejšie takmer 120.000. Maďarské médiá si všímajú, že o maďarské občianstvo mieni požiadať predseda SMK József Berényi. Žiadosti prijíma 2200 matrík v Maďarsku a vyše 90 maďarských zastupiteľských úradov v zahraničí. Maďari žijúci na Slovensku a na Ukrajine riskujú žiadosťou maďarského občianstva stratu pôvodného občianstva, konštatuje MTI. Prvú žiadosť o zjednodušené udelenie maďarského občianstva dnes v Budapešti za veľkého záujmu médií predložil bývalý pedagóg sedmohradskej Univerzity Babes-Bolyai v Kluži Péter Hantz. Maďarský štátny tajomník ministerstva verejnej správy Bence Rétvári pri tejto príležitosti podľa maďarského spravodajského servera fn.hu zdôraznil, že po 90 rokoch sa opäť môže začať proces spájania maďarského národa. „Je to satisfakcia pre tých, ktorí by aj inštitucionálne radi patrili k spoločenstvu maďarského národa,” poznamenal Rétvári. Maďarský parlament prijal 26. mája zákon, ktorým zjednodušil proces udeľovania občianstva odstránením administratívnych prekážok. Stalo sa tak napriek ostrým protestom Slovenskej republiky. Maďarská vláda vyčlenila na výdavky súvisiace s poskytovaním dvojakého občianstva 830 miliónov forintov (2,9 milióna eur). V prvom roku rátajú, že o dvojaké občianstvo požiada 250.000-400.000 zahraničných Maďarov, v záujme rýchleho vybavovania žiadostí prijali 170 zamestnancov do rôznych príslušných inštitúcií, vrátane zahraničných zastupiteľstiev Maďarska. Najviac záujemcov o maďarské občianstvo evidujú v Rumunsku.

Mikuláš Dzurinda: SR sa nemusí obávať krokov,

ktoré pre ňu nie sú žiadnou hrozbou

3. januára 2010 - (tasr)

Slovensko sa nemusí obávať krokov, ktoré preň neznamenajú žiadnu hrozbu. V reakcii na úvahy o poskytnutí volebného práva zahraničným Maďarom to v rozhovore pre TASR uviedol minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda. „Skôr alebo neskôr sa presadí všetko pozitívne a odumrie to, čo pozitívne nie je. Netreba sa báť drevených šabličiek. Tie sa veľmi rýchlo polámu,” pokračoval. Nevidí žiadny racionálny základ v tom, aby občania jednej krajiny volili ústavné orgány iného štátu. Domnieva sa, že ak sa niekto začne pohrávať s takýmito nezmyselnosťami, tak sa to skôr alebo neskôr obráti proti nemu. „Ja sa týchto vecí nebojím, už sme všeličo preskákali, aby nás drevené šabličky vyrušovali. Keď ukážeme vnútornú silu a zostaneme normálni, tak tí, ktorí by chceli takéto smiešnosti presadzovať, vyznejú sami trápne,” dodal s tým, že SR má svoje priority, pričom sa nenechá vyrušovať agendou inej krajiny. Na margo maďarského zákona o dvojakom občianstve Dzurinda podotkol, že Slovensko by nemalo nikdy rešpektovať druhé občianstvo v prípade, ak bolo udelené v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi. „Neuznáme žiadne konzekvencie akéhokoľvek zahraničného zákona, ktoré môžu byť exteritoriálne a ktoré pochádzajú zo zákona, ktorý bol schválený zjavne v rozpore so zásadami medzinárodného práva,” podčiarkol. Slovenský parlament prerokuje novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá má zabrániť tomu, aby ľudia prišli o slovenské občianstvo v prípade, ak požiadajú o občianstvo inej krajiny vo februári. Zmäkčí tým súčasne existujúci legislatívny predpis, ktorý v reakcii na maďarský zákon o dvojakom občianstve prijal predchádzajúci kabinet Roberta Fica. Podľa informácií ministerstva vnútra obvodné úrady v sídle kraja na základe novely zákona o štátnom občianstve účinnej od 17. júla 2010 za prvé dni tohto roka zatiaľ nedostali žiadne oznámenie o strate slovenského občianstva na základe požiadania iného. Doterajšie postoje maďarských predstaviteľov na rozšírenie volebného práva na zahraničných Maďarov sa rozchádzajú. Objavili sa úvahy o tom, že podmienkou pre možnosť voliť už nebude bydlisko, ale iba maďarské občianstvo. Predpokladá sa, že táto otázka by sa mala vyriešiť v apríli pri prijatí novej ústavy MR.

Dvojité občianstvo ako súboj o „maďarského“ voliča

4. januára 2010 - (Aktuality.sk)

Predseda Strany maďarskej koalície József Berényi sa rozhodol, že prijme maďarské občianstvo. Umožňuje mu to kontroverzný zákon, ktorý prijala vláda autoritatívneho premiéra Viktora Orbána. Portál Aktuality.sk informoval Marián Klenko, predseda Republikovej rady ĽS - HZDS. Vďaka takzvanému dvojitému občianstvu môžu príslušníci maďarskej národnostnej menšiny požiadať o štátne občianstvo Maďarskej republiky napriek tomu, že nežijú v tejto krajine. Maďarská administratíva si uvedomuje kontroverznosť tohto zákona, inak by nedeklarovala, že nezverejní žiadateľov, ktorým bude pridelené. Predseda SMK otvorene deklaruje, že prijme občianstvo Maďarskej republiky. Dokonca to považuje za svoju povinnosť. Je zrejmé, že táto téma sa stala predmetom politickej súťaže medzi SMK a stranou Most - Híd. Ich zástupcovia spravidla obviňujú predstaviteľov iných politických subjektov, že vyťahujú maďarskú kartu. Správanie politických lídrov SMK dokumentuje, na akých princípoch zakladajú svoje prípadné úspechy vo voľbách. Takéto správanie je v rozpore s občianskou spoločnosťou, ktorá charakterizuje moderné a demokratické štáty. József Berényi hovorí o tom, že nechápe kritické reakcie slovenskej strany na dvojité občianstvo, keďže SR vyznáva rovnaké hodnoty ako Maďarsko. Práve preto, že obe krajiny sú členskými štátmi Európskej únie a NATO vyznieva etnicky zameraná politika Budapešti absurdne a vyvoláva obavy o smerovanie Maďarskej republiky. Predseda SMK, ako aj ďalší politickí predstavitelia maďarskej menšiny by mali deklarovať lojalitu k Slovenskej republike tým, že odmietnu prijatie občianstva iného štátu. Je to ich povinnosť. Ak sa chcú uchádzať o podporu občanov SR vo voľbách.

Naši Maďari chcú pas susedov čím skôr

Orbánov zákon o dvojakom občianstve zrejme využijú stovky občanov SR

3. januára 2010 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

„Maďarský pas chceme čím skôr, Orbán nás neprezradí“ - Líder SMK József Berényi a jeho spolustraníci chcú požiadať o maďarské občianstvo čím skôr. Rovnako plánujú urobiť aj ďalší naši Maďari, ktorí chcú využiť, že zákon z dielne Viktora Orbána o dvojakom občianstve platí už od soboty. „O občianstvo určite požiadam, ale ako a kedy - to je moja vec,“ potvrdil pre HN bývalý predseda SMK Pál Csáky. Počet žiadateľov však určite nedosiahne desiatky tisíc, ktoré by maďarský premiér Orbán očakával. „Podľa mňa to môže byť niekoľko stoviek ľudí, do tisícky. Mnohí sa však zľakli Ficovho zákona, ktorý im odoberá slovenské občianstvo,“ potvrdil pre HN šéf občianskeho združenia Harmónia AT bojujúceho za autonómiu južného Slovenska Pál Cséfalvay. Práve tí, ktorí však odvahu našli, požiadajú o občianstvo už v najbližších dňoch. On sám má dohodnutý termín na začiatok januára.

O maďarský pas už môžu žiadať aj slovenskí občania. Medzi tými, čo chcú využiť zákon o dvojakom občianstve, sú aj predstavitelia SMK. Hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi vyhlasovali, že o maďarské občianstvo zrejme nepožiadajú, dnes tvrdia niečo iné. Po straníckom šéfovi Józsefovi Berényim, ktorý považuje za svoju povinnosť požiadať o maďarské občianstvo, chcú tak čím skôr urobiť aj jeho kolegovia. „O občianstvo určite požiadam, ale ako a kedy - to je moja vec,“ potvrdil pre HN Berényiho spolustraník Pál Csáky. Podanie žiadosti o občianstvo pripúšťa aj zrejme najkontroverznejší politik Strany maďarskej koalície Miklós Duray. „Moje rozhodnutie si nechám plne pre seba. Je to každého súkromná záležitosť. Vylúčiť sa však nedá akákoľvek možnosť,“ povedal pre HN Duray. Kontroverzný zákon, ktorý u našich južných susedov platí od prvého januára tohto roka, sa rozhodli čím skôr využiť viacerí zástupcovia maďarskej menšiny u nás. Platí to aj o členoch občianskeho združenia Harmónia AT, ktorí bojujú za autonómiu južného Slovenska. Predseda združenia Pál Cséfalvay chce o občianstvo požiadať už v najbližších dňoch. „Termín neprezradím, ale mám ho dohodnutý niekedy na začiatok januára. Nielen ja, ale aj moji kamaráti,“ priznal pre HN Cséfalvay. Podľa jeho vlastných slov takúto iniciatívu podporuje aj u svojich známych, ktorým možnosť využiť ponuku Budapešti odporúča. Aj keď niektorí očakávali hromadné žiadosti tisícov ľudí, tento scenár sa pravdepodobne nenaplní. „Podľa môjho úsudku to môže byť niekoľko stoviek ľudí, do tisícky. V Rumunsku by to však malo byť až desaťnásobne viac,“ dodal Cséfalvay. Záujem Rumunov je však viac než pochopiteľný. S maďarskými pasmi by sa totiž pre nich otvorili dvere pracovných trhov v západnej Európe, ktoré sú pre obyvateľov Rumunska ešte do roku 2013 obmedzené. Počet žiadateľov sa však môže zvýšiť po prijatí zákona, ktorý by zmäkčil dosah kontroverzného zákona z dielne bývalej vlády Roberta Fica. Ten totiž v prípade získania druhého občianstva navrhuje automaticky zobrať občanovi to slovenské. Podľa Csákyho je takáto legislatíva úplne nezmyselná. „Ten zákon, čo prijal Fico, je veľmi hlúpy. Je vidieť, že spôsobuje problémy mnohým ľuďom, a to nielen tým, čo majú maďarskú národnosť,“ hovorí Csáky. Zmenu pritom vláda Ivety Radičovej sľubuje už v priebehu niekoľkých mesiacov. Spory medzi našimi krajinami však môže vyvolať aj zmena maďarskej ústavy, ktorá by zahraničným Maďarom dala aj právo voliť. Aj napriek tomu, že v súčasnosti ešte stále platí „trestajúci“ zákon z dielne bývalej vlády, mnohí zo žiadateľov o maďarské občianstvo sa spoliehajú na ochranu maďarskej vlády. Jej predseda Viktor Orbán už totiž v minulosti povedal, že informácie o žiadateľoch zo Slovenska našej strane k dispozícii nedá. „Na získanie maďarského občianstva máme strašne veľké možnosti. Stačí mi prejsť päť kilometrov za hranice a tam na matrike o občianstvo požiadať. Maďarská vláda to tej slovenskej neprezradí,“ potvrdil Cséfalvay.

Preteky o predsedu SMK

2. januára 2010 - (Juraj Hrabko - Sme)

Ak sa Budapešť poponáhľa a avizovanej žiadosti predsedu SMK o maďarské občianstvo rýchlo vyhovie, môže sa Józsefovi Berényimu jeho odhodlanie vypomstiť. Predseda SMK József Berényi sa rozhodol dočasne prísť o slovenské občianstvo. A zrejme aj o funkciu, čo je zrejme čaro nechceného. Vyplýva to z jeho novoročného prejavu pre agentúru SITA. Z titulu straníckej funkcie je vraj jeho psou povinnosťou, aby okamžite po nadobudnutí maďarského zákona, teda už začiatkom tohto mesiaca, požiadal o maďarské občianstvo. „Mám dvojakú identitu, tak by som to mohol mať potvrdené aj papierovo. So Slovenskom a slovenským občianstvom ma spája politika, kultúra, územie, legislatíva a mohol by som pokračovať. S Maďarskou republikou ma spája spoločná kultúra, spoločná história a materinský jazyk,” uviedol. V poriadku. Nie je však náhodou, že ako prvú vec, ktorá ho so Slovenskom spája, uviedol József Berényi politiku. Aj preto, lebo zároveň jedným dychom nezabudol pripomenúť, že je predsedom jedinej maďarskej strany na Slovensku. Čo je ďalší diel odkazu pre voličov maďarskej národnosti, aby po komunálnych voľbách aj naďalej pokračovali v prehodnocovaní vlažnejšieho postoja k SMK a vrúcnejšieho k Mostu-Híd. Inými slovami, keby Berényi nebol predsedom SMK, neexistovala by ani jeho psia povinnosť požiadať o maďarské občianstvo, presne tak, ako o neho nepožiada množstvo príslušníkov maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku. A to aj napriek rovnakej dvojitej identite, akú má predseda SMK. Možno ani József Berényi by ju nepotreboval za dôležitú vytrúbiť do sveta, ale čo už, keď je SMK mimo parlamentu a v opozícii a Béla Bugár v parlamente a vo vládnej koalícii. Odhliadnuc od politického zápasu medzi SMK a Mostom-Híd je zaujímavejšie to, ako rýchlo maďarská strana žiadosti predsedu SMK vyhovie - či to bude o pár dní, týždňov alebo mesiacov. Ak Maďarsko zareaguje promptne, môže prísť aj k takým udalostiam a turbulenciám, ktoré sa Berényimu môžu v politickej kariére vypomstiť. V podstate ide o preteky, čo bude skôr: či schválená novela slovenského zákona, ktorá už leží v parlamente a ktorej schválenie zabrzdili len poslanci, ktorí si myslia, že niektoré funkcie v štáte by mali vykonávať iba jeho štátni občania, keďže napríklad Slovák vie lepšie uhasiť požiar ako Poliak. Alebo či Maďarsko skôr udelí občianstvo Józsefovi Berényimu. Ak bude skôr schválený zákon, ktorý už nebude uvádzať automatickú stratu slovenského občianstva, predsedu SMK sa nedotkne. Ak však predseda SMK získa skôr maďarské občianstvo, mal by prísť o kreslo predsedu - podľa iného zákona má totiž právo voliť a byť volený do orgánov strany len štátny občan SR. Takže jeho druhou psou povinnosťou bude v takom prípade sa funkcie predsedu vzdať. Alebo nie?

Robert Fico: Podcenili sme slovenských Maďarov

2. januára 2010 - (sita)

„Rozhodnutie voličov dať prednosť Mostu-Híd pred SMK sa dá hodnotiť ako prejav určitej miery lojality slovenských Maďarov k štátu. Možno sme všetci podcenili a mysleli sme si, že keď SMK zamáva vlajkou na barikáde, tak všetci slovenskí Maďari okamžite budú za nimi utekať a budú si vyberať maďarské občianstvo a budú z tejto krajiny sa snažiť odísť duševne, mentálne vo vzťahu k tejto krajine. Nie je to tak. Toto je pre mňa veľmi príjemné prekvapenie,” povedal Fico. Preto podľa neho nemôže byť József Berényi, ktorý si chce hneď v prvý januárový týždeň požiadať o maďarské občianstvo, nejakou jednotkou pravdy. „To, čo urobí Berényi, ešte neznamená, že urobia všetci,” dodal. Fico sa preto neobáva, že by zákon, ktorý začal platiť od 1. januára, bol nejako masovo využívaný. Politici ho budú zneužívať na to, aby ukazovali silu a príbuzenstvo k Maďarsku. Decembrová návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána bola podľa Fica z tohto hľadiska absolútne príznačná. „To, čo predviedol Viktor Orbán pani Radičovej, Radičová to len tak akože opomenula. To nie je možné. Aby došiel sem premiér a najskôr sa išiel naobedovať do centrály SMK a potom ide k premiérke? To je také poníženie premiérky, že ja byť na mieste Radičovej, tak sa s Orbánom nestretnem. Snáď partnerom na Slovensku je predovšetkým predseda vlády. Politickým partnerom Viktora Orbána na Slovensku nemôže byť SMK, ktorá má dnes 3-4 % podpory verejnosti,” vyhlásil Fico. Fico nevie celkom odhadnúť, že či také opovrhnutie, ktoré sa dostalo Bugárovi od Orbána, je opovrhnutie, ktorému sa Bugár teší, alebo kvôli ktorému plače. „Toto neviem, pretože tvári sa hrdinsky. Ale neviem, že či to je niečo, čo by chcel zmeniť, alebo chcel by to tak nechať, pretože asi nevidíme celkom dobre do duše voliča slovenského Maďara,” povedal predseda Smeru.

Predseda KDH Ján Figeľ: Je dobré, že sa vo voľbách 2010

presadil umiernený Most-Híd

2. januára 2010 - (tasr)

Skutočnosť, že členom vládnej koalície je úplne nový typ maďarsko-slovenskej strany Most-Híd, podľa predsedu KDH Jána Figeľa nevytvára pre vládu riziká, ale je skôr pozitívom. „Je skôr dobre, že Slovensko (v parlamentných voľbách v roku 2010, pozn. TASR) odmietlo isté prejavy extrémizmu, či už na slovenskej alebo maďarskej strane,” povedal v rozhovore pre TASR Figeľ. KDH podľa neho malo v minulosti problém s niektorými výrokmi politikov SMK, najmä Miklósa Duraya. Bugárov Most-Híd je podľa Figeľa umiernená strana, s ktorou je možné napĺňať ambiciózny vládny program. „Výsledok volieb umožnil vytvoriť vládu, ktorá je umiernená, je názorovo pestrejšia, ale môže krajine priniesť to ovocie, ktorým je transparentnosť, boj s korupciou, slušnejšia politika, rast zamestnanosti, zodpovednejšie verejné obstarávania,” podčiarkol Figeľ. Špecifikom tejto vlády je popri dvoch nových stranách aj slabá pozícia premiéra, ktorý nie je zároveň predsedom najsilnejšej vládnej strany. „Áno, nemáme veľké skúsenosti s tým, aby sa stranícka a vládna politika zdieľala v rámci jedného subjektu. Príklad s Vladimírom Mečiarom bol krátky a skôr štiepiaci. Toto je iný prípad, mal by byť príkladom tandemu,” poznamenal na margo spolupráce premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) s predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom. Nevylúčil však, že niektoré problémy okolo voľby generálneho prokurátora mohli byť spôsobené nedorozumeniami vo vnútri SDKÚ-DS, ktorej členovia nominovali v prvej voľbe generálneho prokurátora dvoch rôznych kandidátov.

Bugár: Orbán berie SMK za partnera len v úvodzovkách

2. januára 2010 - (webnoviny)

Maďarský premiér Viktor Orbán berie podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára SMK za partnera len v úvodzovkách. „Chce len jednu jedinú vec, naznačiť, že takto pomáha SMK. Podľa mňa to nie je partnerský vzťah. Naznačuje slovenským Maďarom, že toto je tá pravá maďarská strana. Aj slovenskí Maďari samozrejme vedia, že Orbán naše problémy nevyrieši. Ak je možné vyriešiť určité slovensko-maďarské napätie vo vnútri, tak to môžeme urobiť tu cez vládu, cez parlament,“ povedal Bugár v rozhovore pre agentúru SITA. Tomuto môže byť podľa neho nápomocný Orbán so svojou zahraničnou politikou smerom na Slovensko, ale vyriešiť sa to môže len u nás. Most-Híd je podľa Bugára ochotní udržiavať s maďarskou vládou len partnerský vzťah. „Bude ma to mrzieť, že nevyužíva tú možnosť, že v slovenskej vláde môže mať partnera, cez ktorého je možné oveľa viac zjemniť niektoré rozdiely a niektoré hrany,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že keď bola jeho strana v Dzurindovej vláde, v Maďarsku sa schvaľoval zákon o zahraničných Maďaroch. „Vtedy chcela maďarská vláda prijať taký zákon, že kto dá dieťa do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, dostane 20 tisíc forintov, slovenská vláda povedala, že nikdy. Tak my sme potom presadili to, na čom sme sa dohodli aj s Dzurindom, že ak túto pomoc dostane rodičovské združenie, alebo združenie pedagógov pri škole a využijú to v prospech školy, a tým aj v prospech žiakov, tak nebude problém. My sme to jediní presadzovali, aj sme to presadili v Maďarsku. Keby nebolo nás, tak je spor a ten spor by trval do dnes. A vidíte, dnes to nikoho nejakým spôsobom netankuje,“ dodal Bugár. SMK sa pred parlamentnými voľbami podľa Bugára správala dosť nesvojprávne. „To, že Orbán sa zapojil do kampane a vybavil im každý druhý deň účasť v rôznych maďarských médiách, televíziách, ale oni to zneužili, lebo útočili. Namiesto toho, aby hovorili o tom, že toto a toto chceme, takto si to predstavujeme a toto sú naše ciele, namiesto toho útočili stále len na nás, že sme zradcovia atď., atď. To znamená, že túto pomoc nevyužili, no a Orbánova vláda urobila podľa mňa medvediu službu vtedy, keď prijala zákon o dvojakom štátnom občianstve,“ vyhlásil Bugár. Podľa neho členovia súčasnej koalície v Maďarsku hovoria, že podaktorí z nich boli na rokovaní, keď niektorí členovia SMK hovorili Fideszu, že pokojne môžu zákon prijať. Hovorili, že bude nejaká vlna nevôle, ale to je maximum. Až potom zistili, že každý štát podľa medzinárodných dokumentov má právo okamžite reagovať. „Ja si pamätám vtedy Duraya v parlamente. Prišiel obarený a hovorí, že on to nechcel. Toto je chyba, že ani Fidesz si neuvedomil, čo robí a ako to robí a SMK to zneužívalo. Ale to je ich vec. My sa snažíme toto napraviť. Vo februári budeme aj o tomto zákone hlasovať a predpokladám, že to prejde. To znamená, že nebude žiadna pokuta za to, že niekto si zoberie ešte ďalšie štátne občianstvo.”

Predseda SMK J. Berényi odovzdal svoju žiadosť o maďarské občianstvo

4. januára 2010 - (tasr)

Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi odovzdal svoju žiadosť o maďarské občianstvo. „V pondelok (3.1.) som navštívil konzulát Maďarskej republiky v Bratislave, lebo, ako som avizoval, chcem mať dvojaké občianstvo,” povedal pre TASR s tým, že obavy zo straty slovenského občianstva nemá, keďže vládna koalícia prisľúbila zmenu slovenského protizákona. „Vedúci predstavitelia koalície vyslovili rozhodnutie ešte počas komunálnych volieb, že vo februári dôjde k zmene a v druhom čítaní schvália novelu slovenského zákona o dvojakom občianstve,” zdôraznil šéf SMK. Dodal, že podľa informácií konzulátu majú maďarské úrady tri-štyri mesiace na spracovanie údajov a následne na to môže získať maďarské občianstvo. „Na základe toho, a ak koalícia dodrží svoje sľuby, by som nemal stratiť slovenské občianstvo,” podčiarkol. Berényi považuje dvojaké občianstvo za významnú ponuku maďarského parlamentu a maďarskej verejnosti. „Mám dvojakú identitu, niekoľkokrát som zdôraznil, že so Slovenskou republikou ma spája politika, miesto môjho bydliska a zákony. S Maďarskou republikou ma spája materinský jazyk, kultúra, spoločná história a preto takúto ponuku Maďarska treba akceptovať,” uzavrel Berényi.

Rafaj: Berényi zo seba robí martýra, pre ľudí je to zlý príklad

3. januára 2010 - (sita)

Predstavitelia maďarských strán na Slovensku si podľa podpredsedu Slovenskej národnej strany Rafaela Rafaja konečne sami odkrývajú tvár a dokazujú, kam ich to ťahá nielen srdcom, ale aj občiansky. Rafaj tak reagoval na vyhlásenie predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Józsefa Berényiho, ktorý avizoval, že začiatkom januára požiada o maďarské občianstvo, keďže to ako predseda SMK považuje za svoju psiu povinnosť. „Berényi ako predseda zanikajúcej mimoparlamentnej SMK pri nedostatku tém na mediálnu prezentáciu chce zo seba silou-mocou urobiť dočasného martýra, ale je to veľmi zlý príklad politika občanom, ktorí svoj život i budúcnosť spájajú so Slovenskou republikou,” vyhlásil Rafaj. Podľa Rafaja sa o politické špičky maďarských strán Most-Híd a SMK v prípade potreby postarajú ich tútori v Budapešti. „No ťažko by sa mohli postarať o masu maďarskej menšiny na Slovensku, bežných ľudí, ktorí majú záujem zotrvať na Slovensku v dobrom spolunažívaní,” konštatoval Rafaj.

Predseda SMK József Berényi požiada o maďarské občianstvo

1. januára 2010 - (sita)

Predseda SMK József Berényi si požiada začiatkom januára o maďarské občianstvo. „Myslím si, že ako predseda jedinej maďarskej strany na Slovensku, to je moja psia povinnosť, aby som to urobil,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA. Priznal však, že má určité obavy. „Programové vyhlásenie vlády obsahuje zmeny slovenského protizákona, ale tie zmeny sme očakávali do konca decembra. Žiaľ sa to tak nestalo. Viem, že niektorí Maďari chcú popri slovenskom občianstve získať aj maďarské občianstvo. Keď sa prihlásia začiatkom januára a slovenský parlament neprijme zmeny v existujúcom zákone, tak môžu stratiť slovenské občianstvo a to nie je našim cieľom,“ vyhlásil šéf SMK. Berényi tvrdí, že on musí ísť do tohto rizika, ako predseda maďarskej strany nemám inú možnosť. Maďarské občianstvo má pre neho len symbolický význam. „Mám dvojakú identitu, tak mohol by som to mať aj potvrdené papierovo. So Slovenskom a slovenským občianstvom ma spája politika, kultúra, územie, legislatíva a mohol by som pokračovať. S Maďarskou republikou ma spája spoločná kultúra, spoločná história a materinský jazyk,“ uviedol. Podľa Berényiho je žiaľ v tejto republike ešte stále dosť ľudí aj politikov, ktorí vnímajú maďarskú menšinu ako určitý zdroj nebezpečenstva a ohrozenia SR. A to je veľká chyba. „Keď my presadzujeme národnostné práva, väčšie možnosti v školstve a kultúre, to nie je protislovenský akt alebo protislovenský čin. Treba prekonať túto myšlienku, že maďarská menšina predstavuje ohrozenie pre Slovákov a pre slovenský štát. Nie je to tak. SR, Maďarská republika sú spolu členmi EÚ, Severoatlantickej aliancie,“ vyhlásil. Podľa neho je úplný nezmysel, čo pripravuje jedna vládna strana kvôli dvojakému občianstvu, keď vymenováva niektoré okruhy, v ktorých nemôžu pracovať ľudia, ktorí majú aj občianstvo inej republiky a zároveň sme súčasťou jednej vojenskej aliancie. „To je neúprimná politika, potom ako môžme byť súčasťou jednej vojenskej aliancie,“ opýtal sa.

V Maďarsku otvorili 29 „vládnych okien“

Vybavujú v nich úradné záležitosti

3. januára 2010 - (tasr)

Zjednodušenie vybavovania úradných záležitostí bolo cieľom zriadenia 29 centrálnych vládnych úradov takzvaných vládnych okien, ktoré otvorili dnes po celom Maďarsku. Podľa maďarského spravodajského servera origo.hu v úradoch budú môcť občania postupom času riešiť všetky úradné záležitosti, ktoré doposiaľ vybavovali paralelne fungujúce regionálne orgány. Ilustračný obrázok.Vládne úrady v zmysle rozhodnutia vlády zo 14. septembra by mali postupne pohltiť oblastné úrady spravodlivosti, župné poľnohospodárske úrady, regionálne pobočky úradu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pozemkové úrady, regionálne zdravotné poisťovne či regionálne sociálne poisťovne. Pod pôsobnosť vládnych úradov prejde aj činnosť regionálnych úradov práce, bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľov, ochrany pamiatok, regionálnych orgánov hygieny, zdravotníctva, obchodu, dopravy a vzdelávania. Kancelárie úradov fungujú v hlavnom meste, v župných centrách a mestách so župným právom.

Pred sčítaním obyvateľov na Slovensku

Formuláre budú aj v jazykoch národnostných menšín

3. januára 2010 - (sita)

Štatistický úrad SR prispôsobil sčítacie formuláre, ktoré budú pred sčítaním obyvateľov, domov a bytov v máji 2011 distribuovať do slovenských domácností sčítací komisári, jazykovým potrebám niektorých národnostných menšinám. ŠÚ SR vyhotoví sčítacie formuláre okrem slovenského jazyka aj v maďarskom, rómskom, rusínskom a ukrajinskom jazyku. Ľudia sa budú môcť sčítať po prvýkrát aj elektronicky. Každý občan sa bude môcť rozhodnúť, či uprednostní klasické listinné sčítacie formuláre alebo údaje o obyvateľovi, byte a dome vyplní v elektronickej forme prostredníctvom internetu. Ak sa rozhodne pre elektronickú formu, bude si môcť pri jazykových mutáciách okrem slovenského, maďarského, rómskeho, rusínskeho a ukrajinského jazyka vybrať aj anglický jazyk. Klasické papierové formuláre v angličtine dostupné nebudú. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa na celom území Slovenska vykoná k 21. máju 2011. Sčítanie bude stáť približne 30,6 mil. eur, na jedného obyvateľa vychádza 5,64 eura. Najviac peňazí pôjde na odmeny a mzdy sčítacích komisárov.

EÚ vstupuje do nového roka rozpačito

3. januára 2010 - (euractiv.sk)

Rotujúce predsedníctvo prebralo v EÚ Maďarsko, kritizované za viaceré kroky. Estónsko sa stalo 17. členom eurozóny v čase, kedy spoločná mena zažíva najväčšiu krízu od svojho vzniku. Ako pripomína britský denník Guardian, mal to byť slávny moment, na ktorý liberálna vláda v Estónsku čakala mnoho rokov. Okrem iného to má pre postsovietsku republiku symbolický význam vzďaľovania sa ruskému susedovi. Nikto si ale pravdepodobne nepredstavoval, že krajina s 1,3 miliónovou populáciou, bude do kedysi elitného klubu v rámci EÚ vstupovať síce ako prvá s pobaltských krajín, ale v momente keď aj renomovaní ekonómia hovoria o jeho možnom rozpade. V decembrovom prieskume verejnej mienky štatistom vyšlo, že euro podporuje 25 % opýtaných Estóncov. To čo mal byť v Estónsku európsky rok, keďže sa i estónske hlavné mesto Tallin pre rok 2011 stáva Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK), začalo teda rozpačito. Titul EHMK bude o dva roky (2013) niesť Košice. Vrcholní predstavitelia štátu, premiér a minister financií národu odkázali, že euro je „základ“ a istý pozitívny efekt pre krajinu v podobe zlepšenia exportnej schopnosti a zvýšenie atraktivity pre investorov malo už pred jeho zavedením. „Je to malý krok pre eurózónu, ale veľký pre Estónsko“ povedal premiér Andrus Ansip, ktorý si ako prvý po polnoci vybral z bankomatu novú menu. „Sme hrdí na to, že sme členským štátom eurozóny,“ dodal. Centrálna banka tvrdí, že prechod prebehol hladko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy využili novoročné prejavy na vyjadrenie podpory spoločnej európskej mene. Podobne tak urobil aj slovenský prezident Ivan Gašparovič. Ďalšie východoeurópske krajiny - Poľsko ani Česká republika - sa za súčasných okolností do eurozóny neponáhľajú. Ekonómovia vidia ich vstup do eurozóny až okolo rokov 2019-2020.

Maďarský polrok

Dnes je prvý pracovný deň maďarského predsedníctva EÚ. Z hľadiska zvyšovania prestíže krajiny si nepočínala krajina pred jeho začiatkom práve najlepšie. Vplyvné média, nie len v EÚ ale aj v USA si všímajú znepokojujúce tendencie, špeciálne v súvislosti s novým maďarským mediálnym zákonom, ktorý dáva štátu do rúk nevídanú kontrolu nad všetkými druhmi médií pod hrozbou vysokých pokút. Pochybnosti o zákone vyjadrilo Nemecko, Veká Británia, najostrejší boli zástupcovia Luxemburska. Len jeden deň po vzniku nového mediálneho regulátora (NMHH), isté maďarské rádio oznámilo, že NMHH už skúma podnet za to, že zahralo single rappera Ice-T „Warning, it's On“ (http://www.gugalyrics.com/ICE-T-WARNING-%28IT%27S-ON%29-LYRICS/232192) o pol šiestej večer. Kvôli textu, ktorý nešetrí v anglickej verzii vulgarizmami, sa mala pieseň v záujme ochrany mladistvých vysielať až po 21.00, tvrdí úrad. Novinári budú podľa novej legislatívy povinní odhaliť svoje zdroje v prípade, že sa jedná o otázku národnej bezpečnosti. Problémy nekončia v médiách. Orbánova vláda už pred časom znárodnila súkromný dôchodkový pilier a čím de facto zrušila dôchodkovú reformu. Nadnárodné koncerny pôsobiace v Maďarsku sa sťažujú u Európskej komisie na nový spôsob zdanenia, ktorý bude znamenať odvedenie dodatočnej dane vo výške niekoľko sto miliónov eur. Trinásť európskych koncernov žiada preto od Európskej komisie, aby začala proti Maďarsku sankčné konanie, keďže sa zdanenie týka predovšetkým zahraničných firiem. Do kolízneho kurzu sa vláda Fideszu ale dostala ešte krátko po nástupe, keď odmietla predĺžiť dohodu s EÚ a MMF o pôžičke, ktorá pomohla po vypuknutí krízy Maďarsku z najhoršieho. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa vytratila dôležitá úloha pre premiéra predsedajúceho štátu, čiastočne aj ministra zahraničia (nahradili ich Herman Van Rompuy a Catherine Ashton). Stále však platí, že maďarskí ministri a iní zástupcovia budú viesť nespočetné rokovania. Z nich najdôležitejšie sa budú týkať prvotného oťukávania pred oficiálnym začiatkom bitky o ďalšiu sedemročnú finančnú perspektívu na roky 2014-2020.

Maďarské predsedníctvo v EÚ: Polícia zakúpi 60 motocyklov a 50 áut

4. januára 2010 - (tasr)

Maďarská polícia nakúpi 60 motocyklov a 50 osobných áut strednej triedy v súvislosti s úlohami maďarského predsedníctva v EÚ. Informoval o tom dnes maďarský denník Népszabadság. Policajti budú týmito dopravnými prostriedkami zabezpečovať sprevádzanie konvojov predstaviteľov EÚ v Maďarsku počas predsedníctva, ktoré Maďarsko na obdobie prvého polroka 2011 prevzalo od Belgicka. Podľa denníka autá a motorky po ukončení predsedníctva poskytnú policajným veliteľstvám, ktoré sú na ne najviac odkázané. Prepravu prezidentov a premiérov počas uvedeného obdobia zabezpečí polícia zapožičanými limuzínami a mikrobusmi, ktoré sa po ukončení predsedníctva vrátia sponzorom. Súčasťou opatrení pre prvý polrok bude aj nasadenie 900 nových absolventov policajnej odbornej strednej školy. Po 300 nových policajtov pridelia Budapeštianskemu veliteľstvu polície (BRFK), Veliteľstvu polície Peštianskej župy a Pohotovostnej jednotke polície. Snahou polície je, aby aj počas podujatí so zvýšenou ochranou bolo priebežne na verejných priestranstvách dostatok policajtov.

EK skúma maďarské krízové dane

3. januára 2010 - (webnoviny)

Európska komisia v pondelok oznámila, že skúma rozhodnutie Maďarska o zavedení tzv. „krízových daní” v niektorých odvetviach ekonomiky. Maďarská vláda zaviedla mimoriadne dane pre firmy v sektoroch energetiky a telekomunikácií a pre maloobchodné reťazce minulý rok v októbri. Dane majú v priebehu rokov 2010 do roku 2012 priniesť do rozpočtu ročne 161 mil. eur. Vláda medzitým naznačila, že dane môžu v pozmenenej forme platiť aj po roku 2012. Postup maďarských úradov napadlo v spoločnom liste Európskej komisii 15 spoločností, medzi nimi popredné nemecké a rakúske firmy z oblasti energetiky a telekomunikácií. List s dátumom 15. decembra podpísali predstavitelia spoločností ako ING Group NV, RWE, Deutsche Telekom alebo ÖMV. Ich sťažnosť v pondelok podporil nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle. Hovorca EK Olivier Bailly uviedol, že v súvislosti s krízovými daňami komisia v októbri písomne požiadala Maďarsko o informácie. Stanovisko maďarských úradov komisia získala ešte predtým, ako dotknuté spoločnosti podali sťažnosť. „V súčasnosti skúmame formálnu sťažnosť a list od maďarskej vlády,” povedal Bailly. Podľa komisie zatiaľ nič nenaznačuje, že dane by mali platiť aj v roku 2013.

EÚ je znepokojená maďarským mediálnym zákonom

3. januára 2010 - (sita)

Európska únia v pondelok vyjadrila obavy z nového maďarského mediálneho zákona, keďže má pochybnosti, či je v súlade s európskymi predpismi týkajúcimi sa slobody tlače. Preto požiadala Maďarsko o jeho bližšie vysvetlenie. Niekoľko dní predtým, ako Maďarsko 1. januára prevzalo rotujúce predsedníctvo EÚ, podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová poslala do Budapešti list, v ktorom požiadala o všetky informácie o prijatom zákone, informoval hovorca komisie. Kroesová vyjadrila konkrétne obavy o nezávislosť nového mediálneho kontrolného úradu z dielne stredopravej vlády premiéra Viktora Orbána, uviedol hovorca Olivier Bailly. Vo svojom vianočnom liste vyjadrila „obavy o správnu interpretáciu všetkých aspektov (európskej telekomunikačnej) smernice” implementovanej do maďarského práva, povedal Bailly. Kroesová sa tiež „obáva, či nový mediálny úrad bude vzhľadom na jeho zloženie vykonávať svoju funkciu nezávisle.” V Maďarsku začal v sobotu platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Maďarský prezident Pál Schmitt, ktorý je blízkym spojencom premiéra Viktora Orbána, zákon podpísal napriek početným výhradám a výzvam z radov opozície, aby ho najprv nechal preskúmať ústavným súdom. Prezident tak navyše urobil iba dva dni pred začiatkom maďarského predsedníctva v Európskej únii. Kritika na adresu zákona pritom odznela aj z úst viacerých významných európskych politikov. Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych udalostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska.

Komentár - Mal Ján Slota s Maďarmi pravdu?

3. januára 2010 - (Lukáš Krivošík - Aktuality.sk)

Orbánova vláda čelí masívnej kritike zvonku. Situácia je vážna, keď už aj nemecké noviny píšu, že „v Maďarsku vzniká bezohľadný vodcovský štát“ alebo že „Maďarsko je hanbou EÚ“. Mnohí ľudia na Slovensku si pritom kladú otázku, či nemal ten Slota s Maďarmi predsa len pravdu? Vidieť to v internetových debatách. Niektorí diskutéri majú pocit, že aj keď sa predseda SNS opakovane chová vulgárne, s tými Maďarmi sa predsa len nemýlil. Vývoj u nášho južného suseda, na ktorý už reaguje aj Európska únia, akoby ich obavy potvrdzoval. Uvažujú, či netreba voliť Slotu. Alebo či mu aspoň nezveriť velenie nad tankovým práporom, aby nás ochránil pred zlovoľnou hrozbou na poníkoch cválajúcich maďarských husárov. Alebo žeby bolo všetko inak? Ján Slota nie je žiadny geopolitický vizionár. Pred Maďarmi varuje, keď sú pokojní, aj keď vyskakujú a robia neplechu. Potom niet divu, že sa raz za uhorský rok zdá, akoby so svojimi predpoveďami trafil. V skutočnosti to nerobí preto, aby nás chránil. Len ako politik vie, že veľa Slovákov na akúkoľvek zmienku o Maďaroch reaguje s neomylnou pravidelnosťou nohy, vystreľujúcej po údere kladivkom do kolena. Živenie protimaďarskej fóbie ho udržuje pri moci a počas uplynulých štyroch rokov mu umožňovalo odpútavať pozornosť verejnosti od škandálov jeho strany. Skúste sa ho však spýtať, čo dobrého za tie štyri roky urobila SNS pre Slovensko. Samozrejme, Viktor Orbán môže byť pre našu republiku značnou výzvou a ťažkým súperom. Je však vykričaný predseda SNS tou osobou, ktorú by sme mali nominovať ako obrancu do národného teamu? Čím už len môže Slovensku pomôcť? Jasné, vynadať vie. Aj zhodnotiť niekoho účes, prípadne pourážať historické postavy cudzích národov. V krčmových prekáračkách ide o cenné devízy. V diplomatických kruhoch sú však takéto silácke vlastnosti vnímané ako slabosť. Je to ako nominovať wrestlera na šachový turnaj. Ste proste v zlom ringu. Rôzne hry majú rôzne pravidlá. Slovensko by sa na Orbána malo pripraviť. Keď uvažujeme, aký typ politika by sa mu mal postaviť, nezaškodí zamyslieť sa nad jedným konkrétnym príkladom z minulosti. Keď sa Bratislava a Budapešť sporili o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, významný zahraničný úspech zabezpečil v tomto spore Slovensku vedúci nášho právneho teamu, Peter Tomka. Tento nenápadný právnik a diplomat je medzi širokou verejnosťou takmer neznámy. Pritom dnes pôsobí ako sudca a podpredseda Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Akým spôsobom vtedy Tomka zabezpečil Slovensku úspech? Pourážal azda všetkých predstaviteľov maďarskej delegácie? Robil si vari posmech z maďarských kráľov? Alebo súťažil snáď s maďarskými viťúzmi, že kto ho má dlhšieho a ďalej dociká? Nie, presadil sa voči Budapešti vďaka svojej erudovanosti a profesionálnym schopnostiam. Jeho práca pre Slovensko prebiehala skôr v zákulisí, za zatvorenými dverami ako v plnej žiare mediálnych reflektorov, ktoré osvetľujú politický ring. Radšej byť trochu podceňovaným hráčom zo zadných radov, ktorý neočakávane predbehne favorita ako utáraný chvastúň, čo sa napokon potkne o vlastné nohy. Radšej najskôr ukázať rozvážnu zdržanlivosť a potom premyslene a presne zaútočiť ako poraziť samého seba unáhleným vulgárnym výkrikom. Toto je spôsob ako sa v naťahovačkách s južným susedom trvalo presadiť: Slovensko, ktorého predstavitelia sú asertívni, nie agresívni! Asertivita je schopnosť presadiť sa bez použitia násilia, citového vydierania, či manipulácie. Ak slovenskí politici budú v medzinárodných stretoch s Maďarskom agresívni, nič nedosiahnu a ešte aj budú všetkým na smiech. Maďarov je raz toľko ako Slovákov. Maďarsko je skoro raz také veľké ako Slovensko. Preto naši politici a diplomati musia byť dvojnásobne bystrejší a raz takí rozvážni ako tí maďarskí. Sú?

Názor - Odídu z Maďarska zahraniční investori?

3. januára 2010 - (Andrej Dorič - Aktuality.sk)

Maďarsko vstúpilo do Nového roku s bremenom sťažností od významných zahraničných firiem na svoju daňovú politiku. Firmy z oblastí bankovníctva, poisťovníctva, energetiky či telekomunikácii sa sťažujú Európskej Komisii na maďarskú špeciálnu daň, ktorá bola uvalená na konci minulého roka na tieto sektory. Daň vymyslela vláda Viktora Orbána, ktorá tak chce bojovať proti zlému stavu štátneho rozpočtu a verejných financií. Orbán argumentuje tým, že tieto opatrenia sú len dočasné (na tri roky) a ide mu o znižovanie rozpočtového schodku a deficitu verejných financií. Ten by mal v tomto roku klesnúť pod tri percentá HDP. Orbán verí, že ak krajina dosiahne čo najskôr vyrovnaný rozpočet jej kredibilita sa v očiach investorov a Medzinárodného menového fondu (MMF) zmení. (I keď navonok sa premiér Maďarska tvári, že mu na názore MMF nezáleží). Navyše keďže daň doľahne najmä na bohaté a zahraničné firmy získa maďarský premiér body aj u voličov, ktorí radi vidia, ak siaha na zisky subjektom, ktorí vraj môžu za krízu. Na druhej strane analytici považujú takéto kroky vlády z dlhodobého hľadiska za rizikové. Škody na dôveryhodnosti krajiny budú podľa nich väčšie ako krátkodobý efekt zlepšenia rozpočtového schodku a verejného dlhu. Zatiaľ dávajú za pravdu analytikom aj najvýznamnejšie ratingové agentúry, ktoré postupne znižovali na konci minulého roka investičné hodnotenia Maďarska. Niektoré banky už radia svojim klientom predať maďarské aktíva a atraktivita maďarských dlhopisov či akcií tiež klesá. Podobne ide ku dnu aj kurz forintu k euru. Orbán v zháňani peňazí do štátnej kasy však nenamieril iba na veľké a zahraničné firmy. Na konci minulého roka siahol aj na úspory Maďarov v druhom dôchodkovom pilieri. Parlamnet mu schválil zákon, ktorý presúva na konci januára tohto roku nasporené peniaze v druhom pilieri do prvého štátneho. Kto by odmietol svoj úspory presunúť stratí nárok na štátny dôchodok. Teda je jasné, že väčšina ľudí s presunom súhlasiť bude. Aj pri tomto kroku sa hovorí o dočasnosti, ale kto verí politikom, ktorí raz niečo dočasne zdania či zhabú v prospech štátu, že to po čase zrušia? Maďarskí politici opäť dobre demagogický obhajujú svoj krok. Tvrdia, že druhý pilier aj tak ľuďom nezarábal a zarábali na ňom iba správcovské spoločnosti. Politici pritom ignorujú dlhodobosť investovania a sporenia v tomto pilieri. Ak aj niektoré dôchodkové fondy v posledných rokoch prerábali, to neznamená, že sporitelia prišli o všetko. Analytici sa zhodujú, že riešiť akútne finančné problémy štátu tým, že sa siahne na úspory ľuďom, nie je dobré riešenie. Opäť hasí iba krátkodobé problémy na úrok budúcnosti. Kto by si myslel, že Orbánová vláda je socialistická, keď zdaňuje zahraničný kapitál a zoštátňuje súkromne penzijné úspory je na omyle. Maďarský premiér robí vo svojej ekonomickej politike aj čisto pravicové kroky. Dobrým príkladom je zavedenie iba 16 percentnej rovnej dane z príjmu fyzických osôb. Idea je jasná, ľudia dostanú viac peňazí v hotovosti a tie by mali rozbehnúť spotrebu a tým aj v kríze zabrzdenú výrobu. Lenže ak zahraničné firmy, ktoré v Maďarsku niečo vyrábajú či predávajú z tejto krajiny odídu tak sa plán nenaplní. A odísť z krajiny podnikať k susedovi je dne v EÚ veľmi jednoduché.

Zahraničná tlač: Orbánova politika škodí únii a Brusel mlčí

3. januára 2010 - (čtk)

Časť európskych denníkov si kriticky všíma skutočnosť, že predsedníctvo v EÚ prevzalo od 1. januára Maďarsko, ktorého vláda súčasne presadila kontroverzný mediálny zákon. Ten podľa kritikov značne obmedzuje slobodu tlače. Reakcie médií sú rôzne, počnúc udivením, prečo Brusel mlčí, cez pochybnosti o schopnosti Budapešti prispieť za týchto okolností k riešeniu problémov EÚ, až po názor, že maďarský premiér Viktor Orbán by sa mohol vyprofilovať na pevnom postoji EÚ voči bieloruskému autokratovi Alexandrovi Lukašenkovi. „V Budapešti nadobudol účinnosť náhubkový zákon proti slobode tlače, ktorého štýl porovnávajú v Berlíne s ruskými pomermi á la Putin - a to práve v deň, keď premiér Viktor Orbán preberá predsedníctvo EÚ,” píše taliansky denník La Repubblica. „A ako by to nestačilo: (v Budapešti vládne) xenofóbny, primitívny antikapitalizmus, jednotné zdanenie, ktoré sľubuje hospodársky vzostup nehľadiac na varovanie ekonómov vzhľadom k preťaženému rozpočtovému deficitu. Obmedzovanie justície a nacionalistické tóny znepokojujú susedov Maďarska. Ale Orbán ide odhodlane ďalej, posadnutý mocenským inštinktom, ako mu vytkla nemecká kancelárka. A predsa sa Brusel len prizerá a mlčí, „uzatvára taliansky denník. Renomovaný poľský denník Gazeta Wyborcza vidí v politike Viktora Orbána „záťaž, ktorá Maďarsku sťažuje štart do predsedníctva EÚ a môže ho priviesť navnivoč”. V dobe poznačenej politickou i hospodárskou krízou „je po dobrom vedení v Európe obzvlášť dopyt”. „Maďarsko bude musieť presadzovať rozličné rozhodnutia, ktoré sa týkajú hospodárstva. Bude krajina, ktorá zostáva mimo eurozóny a trpí veľmi nízkou úverovou bonitou, schopná sanovať ekonomiku únie? Tomu snáď nikto neverí,” uzatvára Gazeta Wyborcza. Liberálna rakúsky denník Der Standard vidí v maďarskej mediálnej oblasti „ruské pomery”. „S Novým rokom prevzala predsedníctvo v EÚ krajina, ktorá práve vyradila jednu z najdôležitejších hodnôt, slobodu tlače. Kritiku od iných vlád odbila Budapešť mlčaním. Premiér Viktor Orbán si to môže dovoliť, pretože Brusel v mediálnych otázkach nič nevytýka, nieto aby ešte zasahoval. Únia to robí len v prípade ohrozenia hospodárskej súťaže, ale nie v prospech plurality médií. Ak je tá ohrozená, prehliada sa to. Pritom tu bola už roky príležitosť vyvinúť príslušný mechanizmus na príklade Talianska. Zaobchádzanie (premiéra) Silvia Berlusconiho s (verejnoprávnou televíziou) Rai zodpovedá praxi (ruského premiéra) Vladimira Putina. Ale pretože ho Brusel necháva konať, šíria sa ruské pomery aj do západnej Európy: médiá na uzde, „zdôrazňuje rakúsky denník. Konzervatívny rakúsky denník Die Presse sa ale domnieva, že „Orbán určite nie je nejakým Lukašenkom”. „Pravicovo konzervatívny Maďar sa nemôže a nechce dostať mimo civilizovaný a demokratický rámec tak, ako bieloruský diktátor. Ak by ale mali teraz z európskych hlavných miest zaznieť zľahčujúce hlasy, že treba mať s Minskom trpezlivosť, bola by to len obrovská hanba. EÚ sa musí teraz úplne pevne a dôsledne šialencovi z Minska postaviť - a Viktor Orbán to musí dirigovať. Lukašenko je v Európe opovrhovaný, a musí to pocítiť, „myslí si denník. Dva maďarské denníky na platnosť „náhubkového” zákona reagovali protestom na svojich prvých stránkach. Népszabadság na titulnej strane napísal iba vetu „V Maďarsku skončila sloboda tlače”, a zopakoval ju vo všetkých 23 oficiálnych jazykoch EÚ. Z nemeckej tlače sa k nemu pripojil denník Der Tagesspiegel, ktorý zo solidarity otlačil rovnakú titulnú stranu. Denník Népszava naopak na titulnej strane po slobode tlače volá maďarsky a anglicky. „Dúfame, že si EÚ uvedomí protidemokratičnosť tohto opatrenia a prijme vlastné diplomatické rozhodnutia, aj keď si veľká väčšina maďarského ľudu situáciu neuvedomuje,” píše denník. Nový zákon stavia všetky televízne a rozhlasové stanice, dennú tlač aj spravodajské portály pod dohľad štátneho úradu pre médiá NMHH. Prikazuje médiám „politicky vyvážené” spravodajstvo a za nedodržanie tejto požiadavky stanovuje okrem iného pokuty vo výške až 200 miliónov forintov (vyše 18 miliónov korún).

Úniu vedie Orbánovo Maďarsko

2. januára 2010 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Žiadnu inú členskú krajinu Európskej únie nekritizovali pred začiatkom jej polročného predsedníctva tak ako Maďarsko. Na premiéra Viktora Orbána to dojem neurobilo. Hneď v prvý deň predsedníctva Budapešť ukázala, že bude kontroverzný mediálny zákon napĺňať tak, ako si predsavzala. A z Bruselu si do toho hovoriť nenechá. Prvou obeťou zákona, ktorý podľa európskych politikov a organizácií obmedzuje slobodu médií, sa hneď v prvý deň, čo vstúpil do platnosti, stala súkromná rozhlasová stanica Tilos a americký raper Ice T. Mediálny dozorný orgán (NMHH) začal konanie proti nekomerčnému rádiu Tilos pre pesničku It's On. Tá podľa úradníkov svojim „gangsterským“ textom ohrozuje maďarskú mládež. Pesnička bola odvysielaná v septembri pred 21. hodinou. Aký postih čaká súkromnú stanicu, ktorá vysiela od roku 1991, známe nie je. Za prehrešky proti verejnému záujmu, morálke, či poriadku môžu médiá dostať pokutu až 750 tisíc eur. Maďarský premiér Viktor Orbán kritiku Európy na cenzúru médií v Maďarsku odmietol ako „neodôvodnenú a nekonkrétnu“. S predsedníctvom krajiny v únii to nespája. „Európa stojí pred najťažším rokom od pádu komunizmu. (...) Maďari sú však ostrieľaný a skúsený národ, ktorý zvládol mnoho kríz, takže môžem povedať, že pre Európu je maďarské predsedníctvo v tomto období dobrá vec,“ povedal Orbán v rozhovore pre stránku Európskej rady. Maďarskí politológovia hovoria, že k maďarskej zahraničnej politike konflikty patria. „Predchádzajúca vláda socialistov sa snažila viac o konsenzus, vláda pod vedením Orbána ochraňuje národné záujmy lepšie, ale za cenu konfliktov,“ hovorí pre agentúru APA politológ Zoltan Kiszely. Podľa Attilu Juhasza bude takto Orbánova vláda vládnuť tak dlho, kým to bude vedieť predať doma. Mediálny zákon, podľa ktorého môžu médiá dostať likvidačné pokuty i za politicky nevyvážené spravodajstvo, kritizovalo Nemecko, Británia, ale aj Česko. Európska komisia už skúma, či neporušuje základné princípy únie. V únii si mnohí oddýchli, že po prijatí Lisabonskej zmluvy už nemajú predsedníctva členských krajín takú váhu, ako pred ňou. Vrcholným stretnutiam únie predsedá prezident Herman Van Rompuy, stretnutie ministrov zahraničných vecí vedie šéfka diplomacie Catherine Ashtonová.

Na nový mediálny zákon doplatilo prvé médium - súkromný rozhlas

3. januára 2010 - (tasr)

Hneď v prvý deň nového roka využil nový maďarský mediálny dozorný orgán NMHH (Národný úrad pre médiá a telekomunikácie) rozšírenie svojich právomocí a začal konanie proti súkromnej rozhlasovej stanici Tilos Rádió. Informovali o tom dnes maďarské médiá. Úradu sa nepáči, že jedna z najstarších súkromných staníc v Maďarsku odvysielala údajne pre mládež škodlivú skladbu It's On amerického rapera Ice T. Či stanici hrozí nejaký trest, zatiaľ nie je známe. Na sociálnej sieti Twitter na to reagoval aj samotný spevák. „Svet sa ma stále bojí,” napísal ironicky. Tilos Rádió reagovalo vyhlásením, že Maďari aj tak nerozumeli americkému slangu v texte piesne, takže negatívneho vplyvu na mladistvých sa netreba obávať. Stanice sa zastala opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP). V otvorenom liste sa socialisti NMHH pýtajú, či publikovaný preklad textu piesne do maďarčiny úrad financoval sám a či túto verziu treba považovať za „oficiálny” preklad. Ak by zverejnený preklad neurobil NMHH, mohlo by to spôsobiť problémy v oblasti autorských práv, napísala v liste MSZP. Stanica Tilos Rádió zamestnáva na dobrovoľnej báze asi 200 ľudí. Nevysiela žiadne reklamy a je financovaná z darov a grantov. Politicky sa charakterizuje ako ľavicovo orientovaná. Začala vysielať v roku 1991 ako pirátska stanica (tilos = zakázaný). Po liberalizácii trhu v roku 1995 dostala vysielaciu licenciu, ktorá jej skončila v novembri 1999 a vtedajšia pravicová vláda vedená Fideszom ju odmietla predĺžiť. Získala ju späť až po voľbách v roku 2002, ktoré vyhrali socialisti. Rozhlasová a televízna rada (ORTT) zakázala stanici vysielať po dobu 30 dní, keď sa opitý moderátor na Štedrý deň v roku 2003 vyhrážal „vyhladením všetkých kresťanov”. V Maďarsku dnes nadobudol účinnosť kontroverzný nový mediálny zákon, ktorý dáva NMHH (vznikla zlúčením Národného telekomunikačného úradu a ORTT) rozsiahle právomoci. Zákon umožňuje štátu výrazne zasahovať do redakčnej práce médií. V prípade porušenia vágne definovaných pravidiel hrozia súkromným médiám niekedy až likvidačné pokuty. NMHH priamo ovláda pravicová maďarská vláda zložená z Fideszu a Kresťanskodemoratickej ľudovej strany (KDNP).

Maďarsko - Prioritou predsedníctva bude aj životné prostredie

3. januára 2010 - (webnoviny)

Maďarsko sa 1. januára ujalo polročného predsedníctva v Európskej únii, ktoré prebralo od Belgicka. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí pri tejto príležitosti predstavilo svoje environmentálne priority na najbližších šesť mesiacov. Budapešť sa na pôde európskych inštitúcií bude snažiť presadiť najmä väčšiu zaangažovanosť členských štátov EÚ v boji proti klimatickým Maďarské predsedníctvo má v pláne presvedčiť Brusel, aby implementoval výsledky posledného klimatického summitu v mexickom Kankúne, uviedla Enikő Győriová, splnomocnenkyňa vlády pre európske záležitosti. Okrem boja proti globálnemu otepľovaniu sa jej rezort sústredí aj na upozorňovanie na dôležitosť prijímania preventívnych opatrení v súvislosti s povodňami a inými extrémnymi výčinmi počasia. Maďarsko chce tiež predniesť návrhy na spoločný postup v otázke pestovania geneticky modifikovaných plodín. Prednostné okruhy maďarského predsedníctva ešte v decembri predstavil aj štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Gergely Prőhle. Za hlavné oblasti označil rozširovanie EÚ, stratégiu pre dunajský región, energetickú bezpečnosť a integráciu európskych Rómov. Minister zahraničia v súvislosti s predsedníctvom vyzval na prijatie európskej legislatívy, ktorá uľahčí ekonomickú koordináciu medzi jednotlivými členskými štátmi. Vyzdvihol pritom dôležitosť spoločných politík, akými sú poľnohospodárska a kohézna politika. Maďarsko taktiež očakáva, že sa podarí zavŕšiť prístupové rokovania s Chorvátskom a začleniť Rumunsko a Bulharsko do schengenského priestoru.

Greenpeace doručil svoje požiadavky na maďarské predsedníctvo v Únii

4. januára 2010 - (euractiv.sk)

Aktivisti Greenpeace včera v Budapešti odovzdali maďarskej vláde dokument s požiadavkami v oblasti ochrany životného prostredia na maďarské predsedníctvo v Rade EÚ. Poradkyňa Greenpeace v oblasti politík EÚ Márta Vetierová odovzdala dokument štátnej tajomníčke pre záležitosti EÚ Enikő Győriovej. „Ochrana životného prostredia je vynikajúcou možnosťou, aby maďarské Predsedníctvo zanechalo po sebe niečo trváce,” konštatovala Vetierová. Dodala, že cieľom aktivistov, ktorí mali na hlavách nasadené očné buľvy, bolo naznačiť maďarskej vláde, že oči Európy sa sústreďujú na Maďarsko. Márta Vetierová uviedla, že ide o dôležité záležitosti, ktoré sú reálne dosiahnuteľné. Maďarská vláda by podľa nej mala podniknúť všetky možné opatrenia, aby podporila udržateľnosť a ponúkla predsedníckej krajine spoluprácu pri dosiahnutí environmentálnych cieľov.

Greenpeace po maďarskom predsedníctve požaduje:

- viesť konštruktívne rokovania medzi členskými krajinami, aby sa Únia zaviazala zvýšiť svoj cieľ redukcie emisií oxidu uhličitého do roku 2020 na 30% ;

- pro-aktívny prístup Maďarska, ktoré v prvom polroku 2011 zároveň predsedá Vyšehradskej skupine, v klimatických otázkach aj v rámci V4. Závislosť Poľska na uhlí a jeho odmietanie ambicióznejších klimatických plánov podľa Greenpeace škodí celému regiónu;

- presadzovať energetickú efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov (OZE), najmä počas diskusií o energetickej stratégii pre obdobie 2011-2020, dlhodobej vízii pre energetický sektor do roku 2050, financovaní rozvoja energetickej infraštruktúry a počas špecializovaného energetického summitu, ktorý sa uskutoční 4. februára. Podľa organizácie by sa OZE mali do roku 2050 stať výhradným zdrojom energie v Európe;

- podporiť rozvoj inteligentných a vzájomne prepojených elektrických sietí, optimalizovaných pre integráciu OZE a zaistiť presadenie opatrení energetickej efektívnosti a právne záväzných cieľov pre úspory energie;

- rokovať o novej smernici, podľa ktorej by sa s rádioaktívnym odpadom zaobchádzalo rovnako ako s inými nebezpečnými odpadmi;

- podporiť prijatie pravidiel, ktoré zohľadnia škodlivé vplyvy produkcie biopalív (ILUC) a riešiť elimináciu podpory neudržateľným biopalivám členskými štátmi;

- pripraviť reformu rybného hospodárstva s cieľom zabrániť nadmernému výlovu;

- zabezpečiť komplexnú debatu o novele smernice o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO), ktorou by sa sprísnili podmienky ich autorizácie a kontroly. Maďarsko patrí ku krajinám, ktoré zakázali pestovanie GMO kukurice (2006) i zemiakov (2010) a mnohé oblasti sa vyhlásili za oblasti bez GMO;

- pripraviť cestu zákazu ťažby kyanidu.

„Maďarské predsedníctvo bude klásť veľký dôraz na ochranu životného prostredia, pretože každého záujmom je silná Európa a udržateľný rozvoj. Maďarsko bude zodpovedne plniť úlohy spojené s predsedníctvom a pritom bude otvorené ku konzultácii,“ reagovala Győriová. Predsedníctvo je podľa štátnej tajomníčky rozhodnuté implementovať závery klimatickej konferencie v Cancúne, plánuje prijať európsku stratégiu biodiverzity po roku 2010 a riešiť problémy udržateľnosti súvisiace s efektívnym využívaním vody. Na oficiálnej stránke maďarského predsedníctva sa uvádza, že sa „zameria na presadenie rokovaní o návrhu pre verejnú výrobu geneticky modifikovaných rastlín.“ Ako dôkaz odhodlania k riešeniu ekologických problémov venovala Györiová aktivistom perá z recyklovaného papiera.

Maďarský Greenpeace chce znížiť emisie CO2

3. januára 2010 - (tasr)

Aktivisti ochranárskej organizácie Greenpeace v pondelok v Budapešti pred budovou ministerstva zahraničných vecí odovzdali predstaviteľke maďarskej vlády dokument, v ktorom zhrnuli do desiatich bodov svoje požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia na práve sa začínajúce maďarské predsedníctvo v Európskej únii. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI expertka Greenpeace pre záležitosti EÚ Márta Vetierová povedala, že ide o dôležité záležitosti, ktoré sú reálne dosiahnuteľné. Dokument od ochranárov prevzala štátna tajomníčka zodpovedná za záležitosti EÚ Enikő Győriová. Ochrana životného prostredia je vynikajúcou možnosťou, aby maďarské predsedníctvo zanechalo po sebe niečo trváce,” konštatovala Vetierová a dodala, že cieľom aktivistov dnes bolo naznačiť maďarskej vláde, že oči Európy sa sústreďujú na Maďarsko. Jednou z najdôležitejších snáh Maďarska by podľa ochranárky malo byť dosiahnutie toho, aby sa EÚ zaviazala do roku 2020 znížiť emisie oxidu uhličitého o 30 percent. Niektoré členské krajiny už naznačili ochotu v tomto smere, konštatovala. Ďalšie požiadavky Greenpeace sa týkajú obnoviteľných zdrojov energie, ktorá by podľa tejto organizácie mala byť do roku 2050 v Európe výhradnou, sprísnenia procesu povoľovania geneticky modifikovaných živočíchov, kde Maďarsko aj doposiaľ bolo veľmi aktívne, ale aj preverovania škodlivých vplyvov biopohonných látok na životné prostredie. Maďarské predsedníctvo bude klásť veľký dôraz na ochranu životného prostredia, pretože každého záujmom je silná Európa a udržateľný rozvoj. Maďarsko bude zodpovedne plniť úlohy spojené s predsedníctvom a pritom bude otvorené ku konzultácii, reagovala Győriová.

V. Orbán: Európska únia potrebuje maďarské predsedníctvo

1. januára 2010 - (tasr)

Premiér Viktor Orbán považuje Maďarsko za vhodnú predsednícku krajinu Európskej únie, pretože v minulosti zvládla mnohé krízové okamihy. „Európa stojí pred najťažším rokom od pádu komunizmu. (...) Maďari sú však ostrieľaný a skúsený národ, ktorý zvládol mnoho kríz, takže môžem povedať, že pre Európu je maďarské predsedníctvo v tomto období dobrá vec,” povedal Orbán v rozhovore pre stránku Európskej rady, ktorej bude predsedať do 30. júna. Zvládnutie krízy okolo spoločnej meny euro, integrácia krajín západného Balkánu do EÚ a európska stratégia pre Rómov budú prioritami maďarského predsedníctva. Za dôležitý považuje Orbán aj úspech Východného partnerstva, ktorý môže významne posilniť EÚ. V máji sa preto v Budapešti uskutoční summit tohto združenia. Počas maďarského predsedníctva treba podľa Orbána opätovne zdôrazniť, že Európa je kolískou trhového hospodárstva a je schopná využiť nové riešenia. Obyvatelia EÚ očakávajú najmä naštartovanie hospodárskeho rastu, vytvorenie nových pracovných miest a zachovanie existujúcich. „To je dôvod, prečo Európa potrebuje v blízkej budúcnosti veľkú mieru obnovy,” konštatoval Orbán. Pokiaľ ide o energetickú politiku EÚ podľa Orbána nemôžeme považovať za silného globálneho hráča, ak sa neuzná, že jej východná časť trpí energetickou závislosťou. Musí sa preto zabezpečiť diverzifikovanie zdrojov a dopravných trás. Orbán na záver rozhovoru avizoval, že rovnako ako pred začatím maďarského predsedníctva aj v jeho priebehu opäť navštívi ostatných 26 členských štátov. „Stretnem sa s kolegami premiérmi a všade budem obhajovať koncept silnej Európy; budem sa snažiť použiť aj všetky vlastné zdroje, aby som európsky koncept priblížil európskym občanom. Budem sa snažiť zmenšiť bolestne širokú priepasť medzi európskym duchom a európskymi občanmi,” uviedol Orbán.

Nemecké koncerny sa sťažujú na dodatočné dane v Maďarsku

2. januára 2010 - (tasr)

Trinásť európskych koncernov žiada od Európskej komisie (EK), aby prijala sankčné opatrenia proti Maďarsku za to, že od nich chce odvedenie dodatočnej dane vo výške niekoľko sto miliónov eur. Podľa nemeckého denníka Welt online sa medzi sťažovateľmi nachádzajú nemecké koncerny - poisťovňa Allianz, obchodná sieť Rewe, Deutsche Telekom a energetická firma RWE, rakúske spoločnosti OMV, obchodná sieť Spar a obchodný koncern bauMax. S rozhodnutím maďarskej vlády nesúhlasí ani český CEZ, francúzska Axa, holandská finančná skupina ING a poisťovňa Aegeon. Ich predstavitelia podpísali päťstránkový list s dátumom 15. decembra 2010. Európska komisia by mala presvedčiť maďarskú vládu o význame spoľahlivého právneho rámca pre investorov. Obchodné a telekomunikačné firmy súčasne svoju sťažnosť poslali aj direktoriátom EÚ, aby EK začala konanie voči Maďarsku za porušenie právnych noriem EÚ. Podľa informácií firiem EÚ zatiaľ na list nereagovala. Koncom minulého roka rozhodla maďarská vláda premiéra Viktora Orbána o osobitnej dani so spätnou platnosťou od prvého januára 2010. Nariadenie má platiť do konca roka 2012. Všetky podnikateľské subjekty, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje, by mali ročne zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu o 1,3 miliardy eur. Autori listu však poukazujú na to, že maďarská vláda takmer výlučne zaťažuje daňou len zahraničné spoločnosti.

Maďari začínajú polrok v protivetre

3. januára 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Slávny cikajúci chlapec v Bruseli bude mať dnes oblečenú uniformu maďarského husára. Manneken Pis vzdá hold Budapešti, ktorá preberá polročné predsedníctvo EÚ. Parádne červené nohavice bronzovej sošky však nemusia zostať dlho suché. „Pre negatívne medzinárodné ohlasy na mediálny zákon bude musieť maďarské predsedníctvo čeliť silnému protivetru,” predpovedá budapeštiansky expert na medzinárodné právo Tamás Kende v denníku Világgazdaság. Premiér Viktor Orbán však aj v protivetre robí, čo sa mu žiada. Tri dni pred Vianocami presadil zákon, ktorý umožní mediálnej rade, kde sú výhradne nominanti Fideszu, udeľovať za „nevyvážené spravodajstvo” a ďalšie prehrešky proti vágne formulovaným pravidlám likvidačné pokuty až do výšky takmer trištvrte milióna eur. Tento náhubkový zákon, ako ho označujú maďarské médiá, vyvolal búrku nevôle vo viacerých európskych krajinách. Šéf luxemburskej diplomacie Orbána prirovnal k bieloruskému diktátorovi a spochybnil jeho spôsobilosť viesť úniu. Nemecká kancelárka mu zase odkázala, aby nerobil únii vo svete hanbu a sporný zákon upravil. Orbán na to mal elegantnú príležitosť. Stačilo, aby prezident Pál Schmitt zákon vetoval, a parlament, v ktorom má Fidesz spoľahlivú ústavnú väčšinu, by sa k nemu vrátil, až keď medzinárodný rozruch opadne. Premiér sa však zaťal: kancelárku Angelu Merkelovú označil za „chuderu” a zahraničných kritikov ubezpečil, že sa mu kvôli nim „neroztrasú kolená”. Schmitt, ktorý doteraz podpísal každý zo sto zákonov a tucta ústavných zmien, napokon zostal verný svojej hanlivej prezývke „Pero národa”. Spravil to síce potichu, v mediálnom prítmí silvestrovského veselia, čo však nič nemení na skutočnosti, že kritizovaný zákon, ktorý Európska komisia preveruje, či nie je v rozpore s právom a zásadami Európskej únie, nadobudol účinnosť v rovnakej chvíli, ako Maďarsko prevzalo predsedníctvo „dvadsaťsedmičky”. Experti sa rozchádzajú v názore, do akej miery môže odpor k náhubkovému zákonu a ďalším pre Európu nezvyklým postupom Orbánovej vlády poznačiť maďarský semester na čele únie. Niekdajší eurokomisár a bývalý šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs si napríklad myslí, že Maďarsko čaká nesmierne ťažký polrok, do ktorého vstupuje s bezprecedentne zlým politickým imidžom a v katastrofálnej komunikačnej situácii. „Veľkú časť morálneho kapitálu prináležiaceho k funkcii stratilo ešte pred začatím polročného obdobia. Ten, kto si myslel, že predsedníctvo ho oslobodí od povinnosti dodržiavania základných hodnôt únie, sa veľmi zmýlil,” napísal exminister v denníku Népszabadság. Unáhlené prijatie mediálneho zákona bolo pritom podľa neho iba poslednou kvapkou v pohári, ktorej, ako pripomína, predchádzalo odstránenie všetkých kontrolných protiváh výkonnej moci „okupáciou” ústavného súdu, prokuratúry, rozpočtovej rady i prezidentského postu. „Masívna paľba kritiky bola namierená nielen proti pokusu o zavedenie boľševickej cenzúry, ale proti celému doterajšiemu pôsobeniu Orbánovej vlády,” dodáva Balázs. Politológ Zoltán Kiszelly však situáciu nevidí tak dramaticky. Orbán má podľa neho pre Európu prichystanú inú tvár, ako ukazuje v Maďarsku. „Doma si môže dovoliť konflikty, riadenie únie si však vyžaduje konsenzuálnu politiku,” povedal pre Pravdu. „Navyše rola predsedajúcej krajiny po prijatí Lisabonskej zmluvy značne devalvovala. Veľkú časť úloh od nej prebral stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová. Bude to preto oslabené predsedníctvo, ktoré musí viac brať ohľad na pomer síl v únii a na príležitostné spojenectvá,” predpovedá Kiszelly. Orbána nečaká úspešný príbeh, ale ťažká práca, ktorej sa pre svoje vnútropoliticky stabilné postavenie poistené ústavnou väčšinou a vyhliadkou trojročného pokoja od volieb bude môcť naplno venovať, myslí si Kiszelly. Analytik predpokladá, že v tom bude mať Maďarsko ľahšiu situáciu ako Česko, kde počas jeho predsedníctva padla vláda, alebo Belgicko, ktoré minulý polrok riadilo úniu s vládou v demisii. Aj niektorí pozorovatelia v Bruseli rátajú s tým, že Európska komisia, ktorá má tento týždeň spoločným zasadaním s maďarskou vládou odštartovať nový semester, sa vzhľadom na kritické obdobie záchrany spoločnej meny pokúsi udržať s Budapešťou prímerie. „Orbán však zrejme nebude mať toľko šťastia zo strany Európskeho parlamentu, ktorý je všeobecne otvorenejší pri vyjadrovaní kritických názorov ako komisia,” prognózuje portál Euobserver.

Ak NR SR opäť schváli novelu jazykového zákona,

SNS ju napadne na ÚS SR

2. januára 2010 - (tasr)

Novela jazykového zákona by mohla skončiť na Ústavnom súde (ÚS) SR. Ak totiž parlament prelomí veto prezidenta Ivana Gašparoviča a opätovne schváli právnu normu z dielne ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS), opozičná SNS bude iniciovať podanie na ÚS SR. TASR to dnes potvrdil predseda poslaneckého klubu národniarov Rafael Rafaj. „Novela má vážne ústavné diery. V prípade, že by koalícia prehlasovala prezidentovo veto, tak by mal tento zákon skončiť na Ústavnom súde. Budeme sa o to usilovať,” povedal Rafaj. Dodal, že ešte predtým však chcú národniari využiť všetky legislatívne procedúry, ktoré sú k dispozícii. „Prezidentovo veto je jedna z nich,” poznamenal. Dodal, že pri podaní na ÚS SR bude potrebovať SNS spojencov. Nájsť by ich mohla aj u Smeru-SD, ktorý Krajcerovu novelu tiež kritizoval. Zatiaľ však SNS s najsilnejšou opozičnou stranou o tejto veci nehovorila. „Keďže jazykový zákon bol z dielne rezortu kultúry na čele s Marekom Maďaričom (Smer-SD) a bol predmetom veľmi vážnej diskusie v parlamente, tak by bolo v záujme nás aj ochrany štátneho jazyka pripojiť sa alebo iniciovať takúto aktivitu po dôkladnej analýze,” reagoval pre TASR na zámer národniarov predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Paška. Právna norma je podľa Rafaja v rozpore s konkrétnymi článkami Ústavy SR minimálne v dvoch častiach. „A to ešte nehovoríme o samotnej filozofii. Štátny jazyk má mať prednosť pred ostatnými jazykmi. Filozofia, ktorá bola v novele nastavená, zriaďuje akúsi jazykovú dvojkoľajnosť, a to si myslíme, že je v rozpore s dikciou v ústave, kde je slovenský jazyk uvedený ako úradný jazyk, teda rovný medzi rovnými. A touto novelou túto pozíciu v podstate stratil,” vysvetlil. „SNS si to myslieť môže. Ja som presvedčený, že zákon v žiadnom prípade protiústavný nie je,” vyhlásil pre TASR líder Mosta-Híd Béla Bugár. Opätovne zdôraznil, že ak sa podarí novelu opätovne schváliť, tak právna norma bude zabezpečovať „demokratickejšie používanie štátneho jazyka alebo umožnenie použiť aj menšinové jazyky”. Minister kultúry Krajcer ešte na decembrovej schôdzi pri schvaľovaní novely zdôraznil napríklad to, že úprava jazykového zákona neobmedzuje používanie štátneho jazyka v úradnom styku. Prezident Gašparovič vrátil novelu zákona o štátnom jazyku parlamentu na opätovné prerokovanie aj preto, že sa mu nepozdáva predovšetkým, že právna norma necháva na uvážení Ministerstva kultúry SR rozhodnutie o tom, či v prípade porušenia právnych ustanovení, pokutu udelí alebo nie. Gašparovič trvá na tom, aby formulácia „môže uložiť” bola v zákone nahradená slovom „uloží”. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami prezident odporúča posunúť účinnosť novely zákona na 1. marec 2011. Krajcerovu iniciatívu schválili poslanci ako reakciu na legislatívne opatrenia, ktoré prijala Národná rada SR počas vlády Roberta Fica (Smer-SD). Úpravou sa mali okrem iného zúžiť možnosti sankcionovania za nedodržanie zákona, ako aj výška pokút z pôvodných 100 až 5000 eur na 50 až 2500 eur v prípade, ak by sa nezverejnili v štátnom jazyku informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR. Novela má tiež zrušiť povinnosť pre zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníkov neštátnych hasičských jednotiek, povinnosť používať a ovládať štátny jazyk. Ďalej opätovne zavádza povolenie v obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva, používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk, čo terajšia právna úprava neumožňuje. Na opätovné schválenie, a teda na prelomenie prezidentovho veta, treba 76 hlasov poslancov, čiže nadpolovičnú väčšinu parlamentu.

Maďarská Haliganda

3. januára 2010 - (Marián Repa - Pravda)

V jednej rozprávke hľadá dvojica tulákov zasľúbenú zem Haligandu, kde nemusel nikto pracovať a z neba padali pečené kurčatá. Pre srbských, ukrajinských a čiastočne aj rumunských Maďarov je takouto malou Haligandou Maďarsko, ktoré im núka svoje občianstvo. Okrem vyššej životnej úrovne a pracovných príležitostí je najväčším lákadlom skutočnosť, že Maďarsko je súčasťou schengenského priestoru, čo by im umožnilo cestovať po celej Európe. Slovenským Maďarom však Budapešť nemá veľmi čo ponúknuť. Po únii sa voľne pohybovať môžu aj bez maďarského občianstva, prijatím ktorého by navyše prišli o výhody, čo im poskytuje krajanský preukaz. A reči o kultúrnom a jazykovom zjednotení sú príliš slabým lákadlom. Jediní, komu môže vlastnenie maďarského pasu niečo priniesť, sú „Maďari z povolania”, za ktorých sa dlhodobo pasujú predstavitelia SMK. Téma dvojakého občianstva je totiž ideálnou príležitosťou na zviditeľnenie sa a získanie sympatií nacionálne orientovaných voličov. Avizované rozhodnutie predsedu SMK Józsefa Berényiho požiadať začiatkom januára o maďarské občianstvo zapadá do tohto kontextu. Ak Béla Bugár už v máji minulého roka jednoznačne deklaroval, že o dvojaké občianstvo nepožiada, pre Berényiho je to jedinečná príležitosť jasne sa profilovať ako „predseda jedinej maďarskej strany na Slovensku”. Ak by sa SMK podarilo dobyť späť stratené pozície, sotva by to pomohlo vzájomným slovensko-maďarským vzťahom. Bohužiaľ, v Budapešti si to neuvedomujú. Inak by s pochybnou agendou dvojakého občianstva ani nezačínali.

Takmer polovica Slovákov pozerá do Nového roka s optimizmom

31. decembra 2010 - (tasr)

Takmer polovica (46 percent) Slovákov sa pozerá do nadchádzajúceho roka s optimizmom. Naopak skeptický pohľad má 23 percent ľudí a ďalších 27 percent sa na vyhliadky nadchádzajúceho roku pozerá pesimisticky. Vyplýva to z decembrového prieskumu agentúry pre výskum trhu a verejnej mienky KMG international na vzorke 1006 respondentov starších ako 15 rokov. Najoptimistickejšou skupinou obyvateľov sú vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia. Spomedzi vysokoškolsky vzdelaných je 64 percent optimistov. Nasledujú stredoškoláci (50 percent), potom stredné vzdelanie bez maturity a učňovské (41 percent). Poradie uzatvára 25 percent optimistov so základným vzdelaním. Veľké rozdiely v postojoch sú aj medzi domácnosťami rozdelenými podľa pracovného postavenia hlavy domácnosti. Extrémny optimizmus vykazujú manažéri (69 percent) a slobodné povolania ako lekári, daňoví poradcovia (65 percent). Naopak najmenej optimistov je medzi farmármi (18 percent) a nekvalifikovanými pracovníkmi (31 percent). Napriek tomu, že podiel optimisticky naladených ľudí je vyšší ako v minuloročných prieskumoch, Slováci si nemyslia, že ekonomická kríza pominula. Iba štvrtina obyvateľov hodnotí situáciu slovenskej ekonomiky ako lepšiu v porovnaní s obdobím pred pol rokom a ďalšia tretina ako rovnakú. Zvyšok ju hodnotí ako horšiu. Iba 15 percent opýtaných si pritom myslí, že sa ekonomika v nasledujúcom roku pohne dopredu. Naopak 52 percent je presvedčených, že pokrok ekonomika zaznamená až o niekoľko rokov. TASR informoval Peter Kořenek z KMG international.

Malinovej by vraj pomohlo, keby bola Slovenka

Chmel tvrdí, že krajina pošliapala práva bývalej študentky,

lebo je z maďarskej menšiny.

31. decembra 2010 - (tasr)

Kauza Hedvigy Malinovej nemá takú rezonanciu, ako by mala mať. Keby bola Malinová Slovenka, celá kauza by vyzerala inak. Povedal to podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel. „To, ako do toho vstupujú politici a ako sa v tej veci správa justícia, je dané aj tým, že ide o príslušníčku národnostnej menšiny, presnejšie maďarskej menšiny,” konštatoval Chmel. Vicepremiér si inak nevie vysvetliť, že by sme sa takto laxne správali k takému porušovaniu ľudských práv a dôstojnosti, keby išlo o príslušníčku väčšinového národa. „Implikuje to všetky historické predsudky a stereotypy z nacionalistického arzenálu,” dodal. Chmel si dal na začiatku svojho pôsobenia v úrade vypracovať audit káuz, v ktorých bol zásah do ľudských práv a dôstojnosti občanov. V prípade Hedvigy Malinovej sa rozhodol, že kauzu bude riešiť ospravedlnením. „Ospravedlnil som sa jej za všetky príkoria a zásahy do ľudskej dôstojnosti, ktoré si myslím, že z hľadiska ľudských práv boli, jemne povedané, neprimerané,” povedal Chmel. Iné citlivé kauzy, v ktorých boli porušené ľudské práva ešte podľa vicepremiéra nie sú v takom stave, aby ich chcel konkretizovať. Hedvigu Žákovú-Malinovú podľa jej slov prepadli dvaja neznámi mladí muži 25. augusta 2006 ráno v Brezovom hájiku v Nitre, spôsobili jej zranenia na tvári a popísali blúzku protimaďarským nápisom. Už 11. septembra však policajný vyšetrovateľ zastavil vyšetrovanie, pretože podľa polície sa skutok nestal. Dodnes sú okolo lekárskych posudkov zranení Žákovej-Malinovej nejasnosti. Na objasnení prípadu, ktorý sa stále neuzavrel, podľa exministra vnútra Roberta Kaliňáka pracovalo viac ako 250 policajtov, preverených bolo 620 podozrivých a 100 reštauračných zariadení. Momentálne je Hedviga Žáková-Malinová stíhaná pre krivú výpoveď.

Slota: Slovensko je v ohrození, Maďarsko ho zlikviduje

31. decembra 2010 - (sita)

Slovensko je v ohrození, tvrdí vo svojom novoročnom vyhlásení predseda SNS Ján Slota. „V predvečer výročia vzniku samostatnej SR v novodobých dejinách sa chcem prihovoriť všetkým Slovenkám a Slovákom a povedať im, že je naša slovenská vlasť v ohrození - vo svojej suverenite a štátnosti,” uviedol Slota. Svoje tvrdenie zdôvodňuje tým, že súčasná vládna koalícia je pre našu krajinu katastrofou. „Aktivity pani Radičovej, ktorá bola pred rokom 1993 iniciátorkou petície za udržanie bývalej federatívnej republiky a bola zásadne proti samostatnosti Slovenskej republiky - a teraz nepochopiteľne stojí na čele slovenskej vlády, sú pre Slovensko nebezpečné,” vyhlásil Slota. Podľa neho neschopnosť premiérky viesť krajinu spolu s koaličnými stranami Most - Híd, OKS alebo SaS vedie k likvidácii slovenskej štátnosti. „Nečinne sa prizerajú spolupráci s maďarskými politickými subjektmi na území SR a s politickou reprezentáciou Maďarskej republiky, kde sa vytvárajú zákonné predpoklady, aby de jure vznikla politická autonómia južného Slovenska, Bohužiaľ, musím s veľkým smútkom konštatovať, že politická autonómia de facto už existuje,” myslí si Slota. Podľa neho hrozí „absolútna likvidácia všetkého slovenského na našom južnom území”, ak v Národnej rade SR schvália poslanci aj zákon o znížení kvóra používania jazykov národnostných menšín z 20 na 10 percent.

Vláda MR: Mediálny zákon zodpovedá európskym štandardom

31. decembra 2010 - (sita)

Nový maďarský mediálny zákon „obstojí v skúške všetkých európskych hodnôt” a neobsahuje nič, čo by sa vymykalo praxi v iných členských štátoch Európskej únie. Podpredseda maďarskej vlády Tibor Navracsics, ktorý zároveň plní funkciu ministra spravodlivosti, to vo štvrtok uviedol v liste adresovanom podpredsedníčke Európskej komisie (EK) Neelie Kroesovej. Vyjadril pritom presvedčenie, že kritika namierená proti vláde premiéra Viktora Orbána je politicky motivovaná. Komisárku pre digitálnu agendu, ktorá má na starosti aj oblasť slobody tlače, Navracsics oslovil po tom, ako denník Financial Times uviedol, že komisia v súvislosti so sporným zákonom žiadala informácie od maďarskej vlády. Vicepremiér v liste poznamenáva, že legislatívu nahrádzajúcu „zastarané a kontroverzné” predpisy maďarský parlament 21. decembra schválil vyše dvojtretinovou väčšinou. Navracsics plánuje Kroesovej v najbližších dňoch poskytnúť oficiálny preklad zákona, pričom ju žiada, aby si ho pozorne prečítala a následne formulovala konkrétne otázky. Nový mediálny zákon, ktorý v Maďarsku vyvoláva obavy z ohrozenia slobody tlače, vo štvrtok podpísal prezident Pál Schmitt. Informoval o tom internetový portál Index, podľa ktorého legislatíva vstúpi do platnosti už v piatok, keď ju zverejnia v maďarskom úradnom vestníku. Schmitt, ktorý je blízkym spojencom premiéra Viktora Orbána, zákon podpísal napriek početným výhradám a výzvam z radov opozície, aby ho najprv nechal preskúmať ústavným súdom. Prezident tak navyše urobil iba dva dni pred začiatkom maďarského predsedníctva v Európskej únii. Kritika na adresu zákona pritom odznela aj z úst viacerých významných európskych politikov. Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska”.

V Maďarsku začne platiť sporný mediálny zákon

31. decembra 2010 - (tasr)

Sporný maďarský mediálny zákon vstúpi do platnosti. Maďarský prezident Pál Schmitt ho totiž vo štvrtok podpísal, informovali maďarské internetové portály. Zákon by sa podľa tohto mal objaviť v úradnom vestníku zákonov, a 1. januára oficiálne vstúpiť do platnosti. Schmitt, blízky spojenec maďarského premiéra Viktora Orbána, tak nevyužil svoju právomoc tomu zamedziť, podotkla agentúra DPA. Navyše tak urobil iba deň pred začatím maďarského predsedníctva v Rade ministrov EÚ. Opozícia okamžite uviedla, že sa proti tomuto kroku odvolá na súde. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, bude platiť pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových. Opozícia namietala, že vyvážené spravodajstvo sa neuplatňuje ani vo verejnoprávnych médiách, nad ktorými vykonáva dohľad Mediálna rada zostavená výhradne z nominantov vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a zvolená na deväťročné funkčné obdobie. Nový zákon umožňuje štátu výrazne zasahovať do redakčnej práce médií. V prípade porušenia vágne definovaných pravidiel hrozia súkromným médiám niekedy až likvidačné pokuty.

Kontroverzný zákon o médiách vstupuje do platnosti

30. decembra 2010 - (sita)

Maďarský prezident Pál Schmitt vo štvrtok podpísal kontroverzný mediálny zákon, ktorý v krajine vyvoláva obavy z ohrozenia slobody tlače. Informoval o tom internetový portál Index, podľa ktorého nová legislatíva vstúpi do platnosti už v piatok, keď ju zverejnia v maďarskom úradnom vestníku. Schmitt, ktorý je blízkym spojencom premiéra Viktora Orbána, zákon podpísal napriek početným výhradám a výzvam z radov opozície, aby ho najprv nechal preskúmať ústavným súdom. Prezident tak navyše urobil iba dva dni pred začiatkom maďarského predsedníctva v Európskej únii. Kritika na adresu zákona pritom odznela aj z úst viacerých významných európskych politikov. Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska”.

Európa protestuje

Podľa luxemburského ministra zahraničia Jeana Asselborna maďarský mediálny zákon porušuje základné práva únie a Európska komisia by mala okamžite konať. Uviedla webová stránka orf.at. „Maďarský zákon celkom jednoznačne porušuje európske dohody,” povedal Asselborn pre agentúru Reuters. „Ak pravicová maďarská vláda bude trvať na svojich plánoch, vznikne otázka, či je krajina hodná prevziať 1. januára predsedníctvo EÚ. Elementárne hodnoty únie budú zdiskreditované,” povedal Asselborn a dodal, že podľa neho zákon predstavuje vážne nebezpečenstvo pre demokraciu. „Sloboda slova sa dostala v Maďarsku pod kontrolu štátu. Nič horšie sa v demokracii nemôže stať.” Podľa Asselborna maďarská vláda má zjavne autoritatívne tendencie. „Doteraz bol bieloruský prezident Viktor Lukašenko pokladaný za posledného diktátora Európy. Keď maďarský zákon vstúpi do platnosti, tak to celkom nebude platiť.” Uviedla stránka orf.at. Mnohí členovia Európskej únie možno oľutujú zavedený systém rotujúceho predsedníctva po tom, ako ho v januári prevezme „populistická a po moci bažiaca” maďarská vláda. Americký denník The Washington Post to napísal vo svojom úvodníku s titulkom Putinizácia Maďarska. Naráža pritom na prirovnanie maďarského premiéra Viktora Orbána k ruskému premiérovi Vladimirovi Putinovi, ktoré údajne používajú „demokratickí susedia” budúcej predsedníckej krajiny EÚ. Autori týmto spôsobom komentujú nové mediálne zákony z dielne maďarskej vládnej strany Fidesz. Tie sú podľa nich vhodné skôr pre autoritársky režim než pre západnú demokraciu, a sloboda tlače v Maďarsku sa ich prijatím dostáva na úroveň Ruska a Bieloruska.

Maďarsko prebralo predsedníctvo v únii

1. januára 2010 - (sita / mti)

Novoročnou oslavou v budapeštianskom Parku milénia sa začalo šesťmesačné predsedníctvo Maďarska v Európskej únii. Oslava sa začala v piatok a pokračovala až do sobotňajších ranných hodín. Maďarský prezident Pál Schmitt vystúpil s novoročným príhovorom prenášaným na obrovskej obrazovke umiestnenej na námestí. Mottom maďarského predsedníctva je podľa Bálinta Ódora, ktorý na maďarskom ministerstve zahraničia zodpovedá za európske otázky, „silná Európa”. Maďarsko formálne prevezme predsedníctvo v EÚ od Belgicka 6. januára. Nasledujúci deň sa uskutoční spoločné zasadnutie Európskej komisie a maďarskej vlády. Maďarské predsedníctvo v Európskej únii bude mať štyri priority. Minister zahraničných vecí János Martonyi ako jednu z kľúčových úloh vyzdvihol hľadanie celoeurópskeho východiska z pretrvávajúcej ekonomickej krízy. Martonyi predstavil priority Budapešti 20. decembra na tlačovej konferencii v Bruseli. Prvým prioritným okruhom bude hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a sociálna inklúzia. Ako druhú prioritu Martonyi menoval budovanie silnejšej Európy prostredníctvom spoločných politík, za ktorou nasleduje priblíženie EÚ k svojim občanom. Budapešť sa tiež bude prednostne venovať „zodpovednému rozširovaniu” a „globálnym výzvam”, cituje ministra tlačová agentúra MTI. Maďarské priority sú podľa Martonyiho zosúladené s prioritami predošlých dvoch predsedníckych krajín - Španielska a Belgicka. Prednostné okruhy maďarského predsedníctva v decembri predstavil aj štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Gergely Prőhle. Za hlavné oblasti označil rozširovanie EÚ, stratégiu pre dunajský región, energetickú bezpečnosť a integráciu európskych Rómov. Minister zahraničia v súvislosti s predsedníctvom vyzval na prijatie európskej legislatívy, ktorá uľahčí ekonomickú koordináciu medzi jednotlivými členskými štátmi. Vyzdvihol pritom dôležitosť spoločných politík, akými sú poľnohospodárska a kohézna politika. Maďarsko taktiež očakáva, že sa podarí zavŕšiť prístupové rokovania s Chorvátskom a začleniť Rumunsko a Bulharsko do schengenského priestoru.

Martonyi: Nutnosť záchrany ďalších členov EÚ nie je vylúčená

4. januára 2011 - (sita)

Ďalšie finančné záchrany členských krajín Európskej únie nemožno vylúčiť po tom, ako EÚ musela vlani zachraňovať Grécko a Írsko, hoci sa zdá, že „hysterické” trhy sa upokojujú. Vyhlásil to maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. „Správanie sa a reakcie trhu sú hysterické a iracionálne,” povedal Martonyi v rozhovore pre utorkové vydanie denníka Magyar Nemzet po tom, ako Maďarsko prevzalo rotujúce predsedníctvo v rámci EÚ. „Zdá sa, že smerujeme k upokojeniu. To však neznamená, že v budúcnosti nebudú nutné záchranné akcie,” povedal minister. Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF) vlani poskytli núdzové úvery Grécku a Írsku. EÚ v súčasnosti pracuje na vytvorení stáleho finančného mechanizmu, ktorý má slúžiť na riešenie akýchkoľvek budúcich kríz.

Maďarské druhé husle

2. januára 2011 - (Gregor Martin Papucsek / sro)

Z Budapešti, z druhého hlavného mesta Európskej únie vás víta Gregor Martin Papucsek. A myslím teraz doslova dvojku alebo ak chcete: druhé husle. Áno, Maďarsko síce predsedá Európskej rade už dva dni, a spája s touto funkciou veľké nádeje aj ohľadne svojho imidžu, no už teraz je jasné, že toto je iba druhotné šéfovské miesto, ktoré navyše prináša skôr drinu, pot a oveľa menej slávy. Tobôž, keď vláda „dobrovoľne a so spevom” vbehla do takej facky, že stena jej dala druhú... Nekazme však hneď úvod rozoberaním mediálneho zákona, hoci toľko možno konštatovať už teraz, že v klasických demokraciách médiá kontrolujú vládu, a nie vláda kontroluje médiá... Takže keby nebolo tohto elementárneho pobúrenia vo svete, bol by som začal asi hádankou: Čo majú spoločné nasledujúce vyjadrenia? Prvé - „Existuje život aj mimo Európskej únie.” A druhé - „Euro treba upevniť a zmeniť na najsilnejšiu menu na svete.” Odpoveď: odzneli z úst toho istého človeka, maďarského premiéra Viktora Orbána. Akurát uplynulo medzi nimi takmer desaťročie. To prvé Orbánovi často otrepali o hlavu, ale korektné je uviesť, že odznelo v atmosfére zúfalstva, že Maďarsko je po zvrhnutí totality vzdialené od členstva v Európskej únii neustále na 5 rokov! Už sa to zmenilo, už je krajina vnútri, predsa z času na čas počuť z okolia premiéra aj teraz výroky spochybňujúce kompetencie Bruselu. V podstate však už prešlo obdobie akéhosi detského vzdoru, samozrejme nikto smerodajný nespochybňuje, že členstvo v Únii je to najsprávnejšie, čo Maďarsko mohlo urobiť. To druhé - o potrebe sily eura - je zasa do istej miery groteskné, veď Maďarsko ani nemá euro a ani tak skoro mať nebude! Hoci napríklad ohľadne miery deficitu štátneho rozpočtu bude už v tomto roku medzi prominentmi, ak sa mu podarí udržať plánované 3 percentá HDP. Apropo! Tento cieľ je v istom zmysle výsledkom tiež akéhosi trucu. Keď totiž Orbán na čele strany Fidesz po jarných voľbách nastupoval, rád by bol pustil deficit na 6-7 percent, aby mohol ulahodiť širokým vrstvám, ktoré ho volili. Európska komisia však povedala rozhodné nie. Orbánovci na to vo forme mimoriadnych krízových daní siahli na banky, telekomunikačné a energetické spoločnosti, obchodné reťazce, na súkromné penzijné fondy, od ktorých získavajú stovky miliárd forintov na zmiernenie schodku. Vláda tým rozhnevala mnohé zahraničné finančné inštitúcie a nadnárodné spoločnosti, čo však v Budapešti nijako nezabralo. Rovnako nezabralo zníženie ratingu Maďarska na hranicu totálne rizikovej investičnej skupiny. Naznačujem, že aj toto by stačilo, aby na Maďarsko v Európe gánili. Pod ostrým drobnohľadom sa ocitla krajina aj po sérii krokov vlády a parlamentu. Spomeňme aspoň niektoré: likvidácia voči vláde kritickej Rozpočtovej rady, neustále spory s národnou bankou o monetárnu politiku, zužovanie právomocí Ústavného súdu a od nástupu typická ad hoc legislatíva... No a teraz, čerešnička na torte: mediálny balík, v súvislosti s ktorým sa píšu a hovoria na západ od rieky Litava hrozné veci. Vraj „putinizácia” Maďarska, alebo čo!? - priamo „orbanizácia”! Či: výrazný deficit demokracie! Alebo - preboha! - „Horthy light”? To som citoval niektoré západné médiá, naposledy rakúsky Der Standard, ktorý ešte dodal poznámku o prehnanom nacionalizme. Áno, možno ešte dodať, že od 1. januára môže na území bývalého Uhorska každý, kto mal občianstvo Uhorska - alebo jeho potomok - požiadať o maďarské občianstvo. Ani tu nejde o zákon o dvojakom občianstve, ale o zákon o zjednodušenom prinavrátení občianstva. Ešteže v maďarčine nejestvuje rozdiel medzi maďarským a uhorským! Ale čože je to zoštátnenie súkromných peňazí, ovládnutie médií či prisvojenie si občanov iných krajín, keď sa tu chystá nová ústava! Mala by byť hotová do apríla, a mala by obsahovať odvolávanie sa na kresťanstvo, na uhorskú kráľovskú korunu, ktorá by sa ocitla aj na štátnej zástave republiky! Ale nestrašme, najmä však nepredbiehajme! Namiesto maďarských priorít a rôznych projektov počas predsedníckeho polroka som si dovolil tentoraz zvýrazniť tieto veci preto, lebo aj my by sme mali tŕpnuť! Spomeňte si, ako nám bolo ľúto, keď Česká republika na čele Európskej rady mala isté problémy. Minimálne sme s ňou súcítili, alebo sme v súvislosti s Černého výtvarným dielom vyčítali všetkým nedostatok citu pre humor. Škoda, že sa Maďarsko ocitá v takejto paľbe, preškoda, že teraz tu niet po humore ani stopy. Lebo viete, kto má humor, všetko vie a kto humor nemá, všetkého je schopný! Zdá sa však, že všetko ide ďalej, po vyšliapanej ceste. Chvalabohu! Brusel si svoje pozície nemusí chrániť, jednoducho ich má. Budapešť si môže nahovárať, že stojí na čele Európy, nie je to tak. Inak povedané: to isté platí dnes, čo platilo aj pred desiatimi rokmi - hrať môže hoci aj maďarský virtuóz, vždy to budú druhé husle, pretože noty sa píšu v Bruseli...

Maďarské občianstvo pre zahraničných Maďarov

31. decembra 2010 - (čtk / sro)

Od 1. januára 2011 začne v Maďarsku platiť zákon o dvojakom občianstve. Záujem oň prejavilo nateraz podľa podpredseda vlády Zsolta Semjéna približne 7.000 zahraničných Maďarov. Ide prevažne o sedmohradských Maďarov a Maďarov zo srbskej Vojvodiny. Pozorovatelia tvrdia, že sa to dalo čakať, keďže niektorí rumunskí občania sa tak stanú držiteľmi občianstva krajiny, ktorá je súčasťou Schengenského priestoru a obyvatelia Srbska sa razom ocitnú v Európskej únii. Budapešť ale za záujmom vidí skôr vôľu zjednotiť Maďarov. Od pondelka si teda ľudia budú môcť požiadať o maďarské občianstvo. Podpredseda vlády upozorňuje, že najjednoduchšie sa to bude dať vybaviť v Maďarsku, kde vznikne na tento účel 2.300 pracovísk. Zsolt Semjén: „Žiadosť bude vybavená do troch mesiacov. Teda po troch mesiacov môže zahraničný Maďar držať v rukách maďarské občianstvo. Týmto sa otvára možnosť pre užšie zjednotenie národa.” Budapešť odkazuje, že stačí ak žiadateľ preukáže, že má maďarského predka, rozpráva na akejkoľvek úrovni po maďarsky a nepredstavuje pre krajinu hrozbu. Podpredseda vlády okolitým krajinám zároveň prízvukuje, že sa nijakým spôsobom nedostanú k informáciám o tom, kto o dvojaké občianstvo požiadal.

Zamrznuté vzťahy s Maďarskom roztápa vláda len opatrne

30. decembra 2010 - (sita)

Napäté vzťahy s Maďarskom, ktoré ešte vyostrila predchádzajúca vláda, sa výraznejšie neponáhľa upokojovať ani súčasný kabinet. Výraznejší prelom neprinieslo ani stretnutie premiérov oboch krajín, len pozvoľna začínajú pracovať aj spoločné „zmierovacie” komisie. „Komisie boli po zostavení nových vlád počas jesene znovu vytvorené na oboch stranách,” zhrnul hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Ľuboš Schwarzbacher. Zatiaľ však nie je známe, ako často sa budú stretávať, ani ktoré konkrétne témy otvoria. „Práve na týchto úvodných stretnutiach bude definovaný obsah aj frekvencia rokovaní jednotlivých zmiešaných komisií,” priblížil hovorca. Mechanizmus pozostávajúci z jedenástich zmiešaných komisií vznikol v roku 1998, v roku 2004 bol rozšírený o dvanástu komisiu. Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou neboli nikdy mimoriadne priateľské. Predošlá koalícia Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS ich však ešte viac vyhrotila. Dianie v Maďarsku totiž opakovane ostro kritizoval aj bývalý premiér Robert Fico. Takzvanej maďarskej karty, na ktorú zvyknú slovenskí voliči na Slovensku reagovať, sa nevzdával ani napriek namietaniu, že vzájomné osočovanie nikomu nepomôže. Odmietol aj návrh, že Slovensko by mohlo prijať v konflikte úlohu múdrejšieho partnera a na výpady z Maďarska reagovať zhovievavo. Snaha oslovovať voličov prostredníctvom nacionalistických tém sa však dlhodobo pripisuje aj koaličnému KDH, napríklad proti úplnému zrušeniu pokút za prehrešky voči slovenčine sa prekvapujúco postavil aj minister kultúry nominovaný liberálnou SaS.

Úspechom roka 2010 je obnovenie zmiešaných komisií

30. decembra 2010 - (webnoviny)

Po nástupe novej vlády na Slovensku aj v Maďarsku sa obnovili zmiešané komisie. „Komisie boli po zostavení nových vlád počas jesene znovu vytvorené na oboch stranách. Doslova v týchto dňoch a týždňoch prebiehajú úvodné stretnutia novovytvorených komisií s tým, že všetky by sa mali stretnúť začiatkom budúceho roka,” informoval agentúru SITA hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Ľuboš Schwarzbacher. Zatiaľ nie je známe, ako často sa budú stretávať, ani ktoré konkrétne témy otvoria. „Práve na týchto úvodných stretnutiach bude definovaný obsah aj frekvencia rokovaní jednotlivých zmiešaných komisií,” vysvetlil Schwarzbacher. „Zmiešané komisie boli vytvorené na implementáciu základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorá predstavuje východisko pre rozvoj našich bilaterálnych vzťahov. Primárne je teda ich poslanie zamerané na identifikovanie oblastí spoločného záujmu a možnej spolupráce,” vysvetlil Schwarzbacher. Ako dodal, komisie môžu poslúžiť aj ako expertné fórum na vyjasnenie sporných otázok a navrhovanie obojstranne prijateľných východísk. Slovensko-maďarská spolupráca sa rozvíja na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci podpísanej 19. marca 1995 v Paríži. Na jej realizáciu vznikol v roku 1998 mechanizmus pozostávajúci z jedenástich zmiešaných komisií, v roku 2004 rozšírený o dvanástu komisiu. Zmiešané komisie sú vedené minimálne na úrovni štátnych tajomníkov alebo pracovníkov zodpovedajúcich tejto úrovni z príslušných ministerstiev, resp. štátnych orgánov.

Prioritou maďarského predsedníctva v EÚ bude Východné partnerstvo

30. decembra 2010 - (tasr)

Maďarsko si počas svojho predsedníctva v EÚ v prvom polroku 2011 určilo za hlavný cieľ posilňovať v rámci Európskej susedskej politiky tzv. Východné partnerstvo. S týmto úsilím zorganizuje v máji v meste Gödöllő (Jedľovo), ležiacom v Peštianskej župe, v poradí druhý summit Východného partnerstva. Na základe iniciatívy Švédska a Poľska, ktorú ohlásili v Prahe v máji 2009 ako Východné partnerstvo, chce EÚ upevniť styky s bývalými šiestimi sovietskymi štátmi: s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom, Ukrajinou a Bieloruskom. Šéf maďarskej diplomacie János Martonyi v októbri zahraničným veľvyslancom v Budapešti povedal, že Maďarsko je veľmi aktívne v podpore programu Východného partnerstva. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Maďarska Zsolt Németh sa v septembri na stretnutí skupiny Priatelia Moldavska v Kišiňove vyjadril nasledovne: „Budapešť sa bude usilovať o to, aby Východné partnerstvo bolo 'príbehom úspechu' maďarského predsedníctva v únii.” Podľa Németha bude májový summit počas ich predsedníctva stretnutím EÚ na najvyššej úrovni a v tomto zmysle bude najdôležitejšou medzinárodnou schôdzkou. Ako dodal, „môže byť míľnikom v riadenom procese európskej susedskej politiky”. Dôležitou úlohou maďarskej diplomacie bude zmapovanie možností partnerskej spolupráce. „Možnosti politickej stability a hospodárskej spolupráce motivujú našu angažovanosť v rámci Východného partnerstva,” uviedol štátny tajomník rezortu zahraničia. V spomínanom programe vyzdvihol Ukrajinu a pripomenul, že v posledných rokoch Maďarsko pokračovalo významnou mierou v budovaní vzťahov s Moldavskom. Podľa jeho informácií sa významne posilnili hospodárske vzťahy s Bieloruskom a obzvlášť s kaukazským regiónom. V súvislosti s decembrovými prezidentskými voľbami poznamenal, že násilnosti po voľbách môžu veľmi negatívne ovplyvniť vzťahy Bieloruska k EÚ. Zdôraznil, že Maďarsko rozhodne očakáva, dokonca žiada, aby bieloruské úrady prepustili na slobodu politických väzňov a tým aj zadržaných prezidentských kandidátov. Németh ďalej uviedol, že podľa materiálov rezortu zahraničia sa Maďarsko bude zameriavať v nasledujúcom polroku predovšetkým na strategické kroky. Na druhom summite Východného partnerstva v Maďarsku sa zúčastnia premiéri a prezidenti 27 členských štátov únie a šiestich partnerských krajín. Predsedať schôdzke bude Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady, a maďarský premiér Viktor Orbán. Pozvaná je aj šéfka diplomacie USA Hillary Clintonová a jej ruský rezortný partner Sergej Lavrov. Informáciu priniesla maďarská tlačová agentúra MTI. Východné partnerstvo prináša pre spomínaných šesť krajín perspektívu dohôd o voľnom obchode, finančnej pomoci, pomoci pri zabezpečení energetickej bezpečnosti a bezvízového cestovania do EÚ. Pre Európu môže znamenať posilnenie stability a bezpečnosti na východných hraniciach. Týmto štátom navýši únia finančnú pomoc na dokončenie politických a hospodárskych reforiem. Ich úspešné zavŕšenie môže viesť k podpisu ucelených asociačných dohôd s EÚ obsahujúcich ustanovenia o voľnom obchode a záväzky v oblasti energetickej bezpečnosti - veľmi podstatné pre tie štáty EÚ, ktorých dodávky plynu z Ruska prúdia cez tento región.

Čína podľa Budapešti uvažuje o kúpe jej dlhopisov

30. decembra 2010 - (sita)

Maďarský minister pre národný rozvoj Tamás Fellegi uviedol, že Čína bude uvažovať o financovaní rôznych projektov v jeho krajine a pravdepodobné je aj to, že Peking Budapešti pomôže pri financovaní štátneho dlhu. Fellegi pre internetový spravodajský portál index.hu v stredu povedal, že počas októbrového stretnutia maďarského premiéra Viktora Orbána s čínskym premiérom Wenom Ťia-paom v Šanghaji sa dohodlo, „že obe strany budú skúmať možnosť strategickej finančnej spolupráce”. Rokovania budú podľa maďarského ministra pokračovať v januári. „Ak sa rozhodnú, že sa budú podieľať na financovaní Maďarska, mohlo by to byť v rôznych rozsahoch, vo viacerých podobách, s využitím viacerých techník, a to od financovania projektov po financovanie štátneho dlhu,” konštatoval Fellegi. Jedným spôsobom by podľa ministra mohlo byť to, že čínska centrálna banka by nakupovala dlhopisy od maďarskej vlády. Čínska centrálna banka vyjadrenia ministra Fellegiho odmietla komentovať. Peking v tomto roku opakovane vyjadril podporu spoločnej európskej mene, pričom sa predpokladá, že ho k tomu viedla aj snaha o ochranu tej časti jeho devízových rezerv, ktorá je v eurách. Je však otázne, či by Čína bola ochotná investovať do maďarských aktív, keďže Budapešť nie je členom eurozóny. Medzinárodná ratingová agentúra Moody's tento mesiac znížila úverové hodnotenie Maďarska o dva stupne a neskôr to urobila aj agentúra Fitch. Ratingové hodnotenie krajiny sa tak dostalo na pokraj špekulatívneho pásma.

Fitch znížila ratingy maďarských bánk

30. decembra 2010 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Fitch vo štvrtok znížila ratingy dvoch maďarských bánk. Banke CIB Bank znížila dlhodobý emisný rating (IDR) na stupeň A- z úrovne A. Banke OTP Bank znížila podporný rating na stupeň 3 z úrovne 2. Agentúra okrem toho revidovala výhľad Kereskedelmi es Hitelbank zo stabilného na negatívny a potvrdila dlhodobý emisný rating (IDR) banky OJSC OTP Bank, ktorá sídli v Rusku, na stupni BB s negatívnym výhľadom. Agentúra hodnotenie maďarských bánk zmenila po nedávnom znížení ratingu Maďarska. Zníženie ratingu CIB Bank odzrkadľuje nedávne zníženie stropného ratingu Maďarska na stupeň A- z úrovne A. Zníženie podporného ratingu OTP Bank odzrkadľuje nedávne zníženie dlhodobého emisného ratingu maďarskej vlády na stupeň BBB-, z čoho vyplýva nižšia schopnosť štátu poskytnúť banke podporu. Agentúra je však presvedčená, že ochota vlády podporiť túto banku zostáva nezmenená vzhľadom na jej dôležitosť pre bankový systém krajiny a jej dominantný podiel na vkladoch v rámci retailového bankovníctva. Na slovenskom trhu pôsobí OTP Banka Slovensko od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002

Maďarsko vykázalo za tretí kvartál prebytok bežného účtu

30. decembra 2010 - (webnoviny)

Maďarsko vykázalo za tretí štvrťrok tohto roka prebytok obchodnej bilancie vo výške 477 mil. eur. Vo štvrtok o tom informovala centrálna banka v krajine. Analytici predpokladali, že prebytok bežného účtu dosiahne úroveň len 275 mil. eur. Za prvé tri štvrťroky tohto roka zaznamenalo Maďarsko prebytok bežného účtu vo výške 1,626 mld. eur a za celý rok 2009 bol tento účet v deficite 429 mil. eur. „Priaznivá obchodná bilancia nie je žiadnym prekvapením. Dovoz do krajiny bol nepriaznivo ovplyvnený oslabením domáceho dopytu, kým export profitoval z rastu zahraničného dopytu,” povedal György Barta, analytik CIB Bank. „Maďarsko aj naďalej využíva výborný výkon nemeckej ekonomiky. Nemecko je najvýznamnejším zahraničným partnerom Maďarska,” dodal Barta.

Kresťania oslávia 6. januára sviatok Zjavenia Pána -Troch kráľov

4. januára 2011 - (tasr)

Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších cirkví oslávia vo štvrtok 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Pripomenú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Na Východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala „tri zázraky”: príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „Traja králi” s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále. V troch mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. V katolíckych kostoloch sa stalo tradíciou, že počas omší vo sviatok Zjavenia pána - Troch kráľov, kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami mien troch kráľov - G.M.B. Na niektorých miestach sa táto tradícia zachovala dodnes. Kým v minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v Jordáne, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V tomto roku sviatok Krstu Pána pripadá na nedeľu 9. januára.

Pravoslávni veriaci v SR budú sláviť Vianoce 6. a 7. januára

4. januára 2011 - (tasr)

Značná časť kresťanov má už slávenie vianočných sviatkov za sebou, ale pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, v Čechách, na Ukrajine, v Rusku a v iných krajinách, kde sa riadia starým juliánskym kalendárom, sa tieto významné sviatky začínajú 6. januára. „Hlavnou myšlienkou Vianoc je, že Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať podobným Bohu na základe jeho milosti. Isus Christos nám ukázal správnu cestu, ktorou máme kráčať,” povedal pre TASR pravoslávny kňaz, duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Bratislava Jozef Haverčák. Súčasne pripomenul, že pravoslávni veriaci sa na nadchádzajúce sviatky pripravujú už od 28. novembra, a to prísnym pôstom, pokáním, modlitbami a prijímaním eucharistie. V predvečer Roždestva Isusa Christa - Narodenia Ježiša Krista - 6. januára sa v pravoslávnej cirkvi slávi Veľké povečerie, ktoré sa podľa tradícií v jednotlivých oblastiach krajiny koná v chrámoch v rôznom čase vo večerných hodinách, napríklad o 21.00 či 22.00 h. V bratislavskom chráme sv. Mikuláša (pod hradom) sa pravoslávni veriaci schádzajú už o 17.00 h vzhľadom na to, že mnohí prichádzajú zo vzdialenejších častí mesta alebo jeho okolia a tiež kvôli doprave, konštatoval Haverčák. Pripomenul pozdrav, ktorý sa používa počas týchto sviatkov v pravoslávnej cirkvi, a to: „Christos raždajetsja. Slavite jeho!” (Kristus sa rodí. Oslavujme ho!) Spievajú sa krásne pravoslávne duchovné piesne, ktoré vyjadrujú zmysel tohto veľkého sviatku i vianočné koledy. Pokiaľ ide o štedrovečernú večeru, tradície sú v jednotlivých oblastiach krajiny rôzne. V niektorých rodinách pripravujú 12 jedál, čo je symbolom 12 apoštolov, v iných deväť jedál. Večeria sa pri zapálenej sviečke a na stole obvykle nechýba chlieb, cesnak, med, pirohy s kapustou, diétna kapustnica bez klobásy, strukoviny, najmä šošovica a fazuľa, bobaľky s makom či ovocie. Pravoslávni nejedávajú na Štedrý večer rybu, dodržiavajú pôst, ktorý sa končí až 7. januára. „Vyvrcholením tohto krásneho sviatku je veľká slávnostná svätá liturgia 7. januára predpoludním v deň Roždestva Isusa Christa. Sviatočná duchovná atmosféra v pravoslávnej cirkvi však trvá až tri dni, pretože po Narodení Isusa Christa nasleduje 8. januára Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára sa slávi sviatok prvomučeníka sv. Štefana,” povedal Haverčák. Chrám sv. Mikuláša (resp. sv. Nikolaja) v Bratislave je tak ako iné pravoslávne kostoly vyzdobený množstvom ikon. Každá z nich je posvätená a prináša ľuďom myšlienky o Bohu, o zmysle života, ponaučenia zo života svätých a veriaci ich zvyknú bozkávať. Zaujímavosťou tohto chrámu je, že sa v ňom nachádza kríž, v ktorom je zakomponovaný kus dreva z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus na Golgote. Jozef Haverčák sa zmienil aj o rozostavanom Chráme sv. Rastislava na Tomášikovej ulici v Bratislave, kde pokračujú práce na dokončení jeho interiéru. Súčasne vyjadril nádej, že budúce Vianoce budú môcť pravoslávni v Bratislave sláviť už v tomto novom chráme.

Népszabadság varuje aj po slovensky: Koniec slobody tlače v Maďarsku

3. januára 2010 - (sita)

Dva popredné maďarské ľavicové denníky v pondelok ostro protestovali proti najnovšiemu mediálnemu zákonu, ktorý začal platiť 1. januára. Noviny Népszabadság zverejnili na svojej titulnej strane v maďarčine ako aj v ostatných 22 jazykoch Európskej únie vrátane slovenčiny text: „Koniec slobody tlače v Maďarsku”. Podľa denníka nová mediálna norma „slúži autoritárskym snahám koaličnej vlády Fideszu a Kresťansko-demokratickej ľudovej strany”. Kontroverzný zákon im podľa Népszabadságu „vytvára príležitosť na trestanie, zakazovanie a prípadne aj zničenie tých, ktorí majú iný názor”. Denník Népszava reagoval podobne, keď na svojej titulnej strane zverejnil stanovisko: „Sloboda tlače je základné právo v členskom štáte EÚ. Musíme ochraňovať demokratické práva v Maďarsku. Požadujeme slobodu tlače.” Noviny zároveň vyjadrili nádej, že „Európa si uvedomí nedemokratické kroky a uskutoční dôkladné a diplomatické opatrenia napriek tomu, že väčšine Maďarov tento stav zjavne neprekáža”. V Maďarsku začal v sobotu platiť kontroverzný mediálny zákon, ktorý dáva vláde väčšiu kontrolu nad médiami a v krajine i u medzinárodného spoločenstva vyvoláva obavy z ohrozenia slobody tlače. Na základe zákona vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnucej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Maďarský prezident Pál Schmitt, ktorý je blízkym spojencom premiéra Viktora Orbána, zákon podpísal napriek početným výhradám a výzvam z radov opozície, aby ho najprv nechal preskúmať ústavným súdom. Prezident tak navyše urobil iba dva dni pred začiatkom maďarského predsedníctva v Európskej únii. Kritika na adresu zákona pritom odznela aj z úst viacerých významných európskych politikov. Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity” a „posilňovať národnú súdržnosť”. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska”.

Dva ľavicové denníky protestovali proti mediálnemu zákonu

3. januára 2010 - (tasr)

Dva maďarské ľavicové denníky vyjadrili dnes protest proti novej regulácii médií. Népszabadság na titulnej strane uviedol v maďarčine a v 22. ďalších oficiálnych jazykoch jedinú vetu, že sloboda tlače v Maďarsku sa skončila. Népszava tiež na titulnej strane požaduje v maďarčine a v angličtine slobodu tlače. Redakcia Népszabadságu v zdôvodnení protestu napísala, že mediálny zákon vytvára možnosť postihovania a v konečnom dôsledku až likvidácie médií prezentujúcich názor odlišný od postojov vlády vedenej maďarským občianskym zväzom - Fidesz a Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP). Podľa denníka nová regulácia médií slúži „autoritatívnym snahám vlády”. „Sloboda tlače je zásadnou hodnotou krajiny v Európskej únii. Musíme ubrániť svoje demokratické práva. Žiadame slobodu tlače,” píše na titulnej strane Népszava. Redakcia denníka Népszava vyjadrila nádej, že Európa si všimne nedemokratické opatrenia v Maďarsku a svoje opatrné a diplomatické kroky urobí aj napriek tomu, že väčšine Maďarov to je ľahostajné. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, platí pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových. Opozícia namietala, že vyvážené spravodajstvo sa neuplatňuje ani vo verejnoprávnych médiách, nad ktorými vykonáva dohľad Mediálna rada zostavená výhradne z nominantov vládnuceho Fidesz a zvolená na deväťročné funkčné obdobie. Nový zákon umožňuje štátu výrazne zasahovať do redakčnej práce médií. V prípade porušenia vágne definovaných pravidiel hrozia súkromným médiám niekedy až likvidačné pokuty.

Futbal - Z. Ščasný sa stal hlavným trénerom Debrecínu

30. decembra 2010 - (sita)

Maďarský klub DVSC Debrecín angažoval českého trénera Zdeňka Ščasného, ktorý naposledy pôsobil vo Viktorii Žižkov. Päťdesiattriročný Ščasný podpísal so svojím novým zamestnávateľom dvojročný kontrakt, jeho asistentom bude slovenský kouč Tibor Meszlényi. „Sme presvedčení, že sme sa rozhodli dobre a Zdeněk Ščasný bude rovnako úspešný ako jeho predchodcovia,” uviedol prezident maďarského klubu Gábor Szima. Debrecín je po jesennej časti najvyššej maďarskej súťaže na piatom mieste s osembodovým mankom na vedúci Székesfehérvár. DVSC v tejto sezóne účinkoval v skupinovej fáze Európskej ligy UEFA 2010/2011, v I-skupine však obsadil posledné štvrté miesto. Ščasný v minulosti pôsobil aj v Sparte Praha, Mladej Boleslavi, OFI Kréta či Panathinaikose Atény. Na poste hlavného kormidelníka Debrecínu vystrieda svojho krajana Miroslava Baránka.

Maďarské marhule majú turecký pôvod

1. januára 2011 - (sita)

Nový genetický výskum potvrdil historické správy, podľa ktorých pestovanie marhúľ v Maďarsku zaviedli dočasní osmanskí vládcovia krajiny. V časopise Journal of the American Society for Horticultural Science to oznámil päťčlenný maďarsko-turecký tím Júlie Halászovej z Korvínovej univerzity v Budapešti. Marhuľa (Prunus armeniaca) patrí k najchutnejšiemu a najzdravšiemu ovociu. Ľudia si ju veľmi cenia buď priamo, alebo cez výrobky ako džemy, lekváre a liehoviny. Najväčším svetovým pestovateľom a vývozcom marhúľ je dnes Turecko. Prevláda však konsenzus, že marhuľa bola zdomácnená v Číne a do Európy sa dostala cez strednú Áziu a práve cez dnešné turecké územie v Malej Ázii. Odrody marhúľ sa delia na štyri ekogeografické skupiny: stredoázijskú, iránsko-kaukazskú, európsku a džungársko-cajlingskú. Najrozmanitejšie sú stredoázijská a iránsko-kaukazská (vrátane tureckých odrôd). Európska, ku ktorej patria aj kultivary zo Severnej Ameriky, Austrálie a južnej Afriky, je najmenej rozmanitá. Východoeurópske kultivary sa však v nej zreteľne líšia od ostatných. Práve to motivovalo Júliu Halászovú s kolegami. Už skoršie výskumy mikrosatelitov, čo sú krátke úseky DNA, tvorené opakujúcimi sa sledmi 2-6 „písmen“ DNA, naznačili, že maďarské a všeobecne európske odrody marhúľ sú hybridy iránsko-kaukazských. Jej tím teraz zistil, že turecké obsahujú 12 a maďarské päť tzv. S-alel (génov, ktoré zabraňujú samooplodneniu), pričom maďarská pätica je obsiahnutá aj v tureckej dvanástke. To je presvedčivé moderné potvrdenie početných historických správ a lingvistických dôkazov, že počas osmanskej okupácie Maďarska sa na územie južných susedov Slovenska dostávala hojnosť zárodočnej plazmy tureckých marhúľ, štepov a iného rozmnožovacieho materiálu. Na tomto základe potom miestni pestovatelia vyšľachtili ovocie so želateľnými znakmi. „Tureckú spojku“ dokladá i genetické datovanie: bolo to pred asi 300 rokmi.

Pravnučka Sándora Petőfiho: Chcem ho pochovať na Slovensku

25. decembra 2010 - (vas.cas.sk)

Vo Vinodole pri Nitre žije potomok slávneho maďarského básnika

Sándora Petőfiho. Túži pochovať svojho predka na Slovensku.

Veľmi slávnym predkom sa môže popýšiť 77-ročná Júlia Janíková z Vinodolu (okres Nitra). Jedným z jej prarodičov totiž nie je nik iný, ako najznámejší maďarský básnik Sándor Petőfi, ktorý má rýdzo slovenské korene. Básnik Sándor Petőfi sa pôvodne volal Alexander Petrovič (1823- 1849). Žiak slovenského národovca Štefana Koreňa bol aj spolužiakom Andreja Sládkoviča v Banskej Štiavnici. V slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky ako 10-ročného konfirmoval Ján Kollár. „Aj keď si neskôr nechal meno pomaďarčiť, vo svojom srdci zostal vždy Slovákom,“ tvrdí jeho prapríbuzná. „Viem o ňom veľa z rozprávania mojich blízkych. Krásne a aj slávne zamilované básne písal susede Eve Očenášovej, ktorá tiež patrila do mojej vzdialenej rodiny,“ netají Janíková. Podľa jej slov pochádzal Petőfi až z devätnástich detí, ktoré matka vychovávala na kobylom mlieku. Písať básne ho vraj naučil pradedo Petro, ktorý mu poéziu aj často čítal. Podľa Júlie Janíkovej si zmenil meno na Petőfi potom, ako dostal šľachtický titul. „Získať ho mal za to, že preloží svoje slovenské básne do maďarčiny, čo po štúdiu v Pešti aj urobil,“ dodala svižná dôchodkyňa. Tvrdí, že Petőfi je pochovaný v Rusku. „Rusi nám sľúbili, že ak tu pre neho nájdeme dôstojné miesto, jeho telesné ostatky nám vydajú,“ vraví Janíková, ktorá sa môže popýšiť vlastným unikátom, aj keď to nie je literatúra. Je jedinou ženou v bývalom Československu, ktorá sa narodila s dvadsiatimi zubami. „Na Slovensku sme boli štyria, v Čechách traja, no všetci ostatní sú chlapci,“ prezradila s úsmevom inú výnimočnosť týkajúcu sa tohto rodu.

Sándor Petőfi (1823 - 1849)

Najznámejší maďarský básnik. Narodil sa ako Alexander Petrovič 1. januára 1823 v Malom Kereši (Kiskőrös, Uhorsko). Patril k najvýraznejším postavám revolúcie v roku 1848. Posledný raz ho videli pri Segesvári 31. júla 1849. Okolnosti jeho smrti nie sú známe. Podľa Maďarov Petőfi padol v segesvárskom oddiele, no iní oponujú a tvrdia, že ho ako vojnového zajatca odvliekli do Ruska, kde do roku 1856 žil na Sibíri. Tam ho údajne popravili alebo zomrel prirodzenou smrťou.

http://www.luno.hu/content/view/10901/1

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................