Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Orbán povedie úniu s imidžom cenzora

30. decembra 2010 - (Smr)

1. januára 2011 sa Budapešť chopí predsedníctva EÚ. Kontroverzný premiér Orbán budí v Európskej únii obavy. Vládu má však stabilnú. V postkomunistických krajinách je to veľká udalosť. Väčšina z nich na čele únie ešte nebola a musia viac snažiť, aby zanechali dobrý dojem. Maďarský premiér Viktor Orbán sa síce predsedníctva Európskej únie ujme až o dva dni, už teraz však bojuje so zlým imidžom a obavami, či je na to vhodným politikom. Na čelo únie prichádza po Slovinsku a Česku ako tretí nováčik únie. A to v čase, keď eurozóna prežíva existenčnú krízu a jeho krajina na tom nie je ekonomicky najlepšie a noví ministri sa ešte len zaúčajú. Európski kolegovia navyše Orbána obviňujú z obmedzovania slobody tlače pre nový mediálny zákon. A to nie je zďaleka jediný krok Budapešti, o ktorom únia pochybuje. Bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ hovorí, že viaceré kroky maďarskej vlády „smerujú proti základným princípom spoločnej Európy” vrátane zákona o dvojitom občianstve a mediálneho zákona. „Obmedzenie slobody médií zachádza priďaleko. Líderstvo únie vyžaduje viac otvoreného a európskeho ducha,” dodáva. Aj podľa hovorcu slovenskej premiérky Ivety Radičovej maďarský mediálny zákon „vyvoláva otázniky z hľadiska slobody tlače v súlade s hodnotami únie”. Napriek tomu Rado Baťo očakáva „veľmi konštruktívnu spoluprácu” s Maďarskom v boji proti dlhovej kríze a v oblasti energetiky. Na stránke maďarského predsedníctva únie Orbán ubezpečuje Európanov, že zdolanie komunizmu alebo opätovné spojenie Európy bolo určite ťažšie než to, čo nás čaká teraz. „Prečo by sme nemali byť optimistickí?” pýta sa. Nálada v únii je iná. Luxemburský šéf diplomacie Jean Asselborn hovoril pred Vianocami o „priamom ohrození demokracie” a možnosti uprieť Maďarsku predsedníctvo únie, nemecká kancelárka Angela Merkelová maďarský mediálny zákon sledovala „so znepokojením”. Európska komisia skúma, či neodporuje európskym princípom slobody tlače, a odsúdila ho aj OBSE. Orbán sa bráni, že zákon je podobný tým v okolitých štátoch.

Cenzorbán

Na stránke blogov o Európskej únii bloggingportal.eu začali iniciatívu proti zákonu a maďarského premiéra premenovali na Cenzorbána. Americký denník Washington Post, ktorý inak venuje predsedníctvu únie pramálo pozornosti, predpovedal v nedeľu v editoriáli, že Európa „asi oľutuje systém rotujúceho predsedníctva”, keď ho prevezme Maďarsko, ktoré prijalo mediálny zákon „hodný autoritárskeho režimu”. Denník vyzýval na trest pre krajinu napríklad prostredníctvom bojkotom májového summitu únie v Budapešti. V jednom má však Orbán predsa len výhodu. „Na rozdiel od Čechov alebo Belgičanov majú stabilnú vládu,” myslí si analytik Piotr Kaczynski z Centra pre štúdium európskych politík.

PROBLÉMOVÉ ZÁKONY

Čo v Maďarsku znepokojilo európskych politikov.

• mediálny zákon,

• znárodnenie dôchodkov,

• zákon o dvojitom občianstve,

• obmedzenie právomocí Ústavného súdu.

Na Orbána má Brusel Haiderov paragraf

Po neslávnych sankciách proti Rakúsku sa Brusel poistil v Lisabonskej zmluve. Krajina môže prísť o hlasovacie právo. Ak by Maďarsko prijalo mediálny zákon ako kandidátska krajina Európskej únie, jej členom by sa zrejme nestalo. V tom sa dnes odborníci zhodujú. Keďže ho prijalo ako členská krajina, má únia podľa Lisabonskej zmluvy jediný nástroj, ako zakročiť. Zaviesť sankcie, ktoré by znamenali stratu hlasovacieho práva. Vyskúšať si ho zrejme únia nebude chcieť. Sankcie zaviedla vo svojej histórii len raz a nerada na to spomína. Rakúsko je dodnes jedinou členskou krajinou, proti ktorej Brusel zaviedol sankcie. Bolo to v januári 2000, keď do vlády vstúpili krajne pravicoví Slobodní Jörga Haidera. Pre Viedeň to znamenalo, že s ňou vlády 14 členských krajín prerušili bilaterálne vzťahy a s rakúskymi veľvyslancami udržiavali kontakty len na technickej úrovni. Trvalo to sedem mesiacov a únia neskôr uznala, že ich zaviedla protiprávne. Proti Maďarom by po novom mohol Brusel použiť článok 7 Lisabonskej zmluvy, tzv. Haiderov paragraf. Únia ho dala do Lisabonskej zmluvy práve preto, aby sa neopakoval rakúsky scenár. Podľa novej Lisabonskej zmluvy sankcie môže zaviesť, ak hrozí „jednoznačné nebezpečenstvo závažného porušenia” európskych hodnôt „členským štátom”. Teda porušovanie ľudskej dôstojnosti, slobody (sem patrí aj sloboda médií), demokracie, právneho štátu či práv menšín. Po skúsenostiach s Rakúskom je rozhodnutie o sankciách komplikovanejšie. O procese musí rozhodnúť tretina členských štátov a štyri pätiny musia neskôr odhlasovať, že k porušeniu došlo (posudzovaná krajina nehlasuje). Potom nasledujú sankcie. Podľa odborníkov by sa dnes únia na sankciách nedokázala dohodnúť. „Už nie je taká jednotná, ako pred desiatimi rokmi, dnes má navyše 27 členov,” hovorí rakúsky politológ Anton Pelinka pre denník Der Standard.

Problémové predsedníctva

Európska únia si dodnes pamätá na hanbu, ktorú počas českého predsedníctva spôsobil pád vlády premiéra Mirka Topolánka. To boli slová premiéra Petra Nečasa, keď pred niekoľkými dňami navštívil Brusel. „To bol neuveriteľný výkon, ktorým sme sa zapísali do dejín európskej integrácie,” povedal po bilaterálnych rozhovoroch. Topolánkova vláda padla po necelých troch mesiacoch na čele únie, keď jej opozícia doma vyslovila nedôveru. Topolánka na čele vlády i vo funkcii šéfa Európskej rady vystriedal nestraník Ján Fischer. A pravicovú vládu úradnícky kabinet, čo znamenalo výmeny aj na ministerských postoch. Česku nepomohla ani neochota prezidenta Václava Klausa, ktorý odmietal podpísať Lisabonskú zmluvu.

Pred belgickým predsedníctvom sa Česi zlostili. Vláda po voľbách v nedohľadne, hrozba rozpadu krajiny, ale na rozdiel od Česka sa belgického predsedníctva európski analytici tak nebáli. Belgicko ako zakladajúci člen Európskej únie, ktorý viedol predsedníctvo už dvanásťkrát, dokázalo, že aj s rekordným bezvládím (dnes už 200 dní) dokáže efektívne viesť rokovania ministrov krajín únie. Tiché predsedníctvo bolo podľa analytikov výkonné a vďaka absencii silných politických osobností sa nesnažilo vyniknúť. Podarilo sa počas neho presadiť hlavne európsky záchranný mechanizmus a zhodu na vytvorení jeho nástupcu. Pomohol aj krajan na poste prezidenta únie - Herman Van Rompuy, ktorému nikto netúžil konkurovať.

Z nováčikov v Európskej únii dostali predsedníctvo ako prví. Boli aj prvou postkomunistickou a prvou slovanskou krajinou na čele únie. V čase ich predsedníctva v roku 2008 kolabovali finančné trhy a zvyšovalo sa napätie na Balkáne aj vo vzťahoch s Ruskom. Dojem z ich relatívne dobrého výkonu však podľa niektorých diplomatov pokazili neskoré odovzdania materiálov na stretnutia ministrov. Problémy presadiť sa mali aj v zahraničnej politike, napríklad na Balkáne. V prípade víz niektorých štátov únie do Spojených štátov zasa nedokázali podľa European Voice adekvátne vec riešiť za iné členské štáty. Česko sa do rokovaní o vízach potom pustilo na vlastnú päsť a Slovinci tomu nevedeli zabrániť.

Nezbedný predseda únie

29. decembra 2010 - (Peter Schutz - Sme)

Maďarské predsedníctvo Európskej únii sľubuje také spestrenie, aké sme ešte nevideli. Teoreticky aj ohlásenie sankcií proti sebe samým. A následne rozklad politickej osobnosti v priamom prenose. Ak totiž vezmeme za vzor rok 2000 a situáciu so stranou Slobodných v rakúskej vláde, tak interpretom európskej pozície, trebárs k maďarskému mediálnemu zákonu, by mal byť Viktor Orbán osobne. Alebo jeho hovorca, no... Spomienka nie je pritiahnutá ani o jeden vlas. Kým Európska komisia len začala inšpekciu v kauze mediálneho zákona, názor západnej tlače sumarizuje najlepšie titulok Washington Post - „Putinizácia Maďarska”. S úvodníkom vlastného denníka polemizuje len slávna Anne Applebaum, ktorá v Orbánovi vidí nie Putina, ale Lukašenka. Pričom, podľa Süddeutsche Zeitung bola účasť FPÖ v rakúskej vláde pred 10 rokmi proti dnešnému Maďarsku iba „operetou”. Podstatnejšie než miera zhrozenia a vernosť použitých prirovnaní je to, že ilustrujú atmosféru, do ktorej patria i o tri oktávy slabšie diplomatické varovania. Keďže tie Orbán nieže zľahčuje, ale ironizuje, zrážke s organizáciou, ktorej ide predsedať, sa nevyhne. Vzťahy a móresy sa za desať rokov zmäkčili, ale vnútorné prostredie v Maďarsku sa už ozaj transformuje do podoby, ktorá je v zásadnom spore nie iba akosi voľne s „európskymi hodnotami”, ale explicitne aj s Kodanskými kritériami. Zákon o nepriamej cenzúre (tak je to presné) je len posledný akord, ktorému predchádzalo napríklad rozprášenie rozpočtovej rady, oklieštenie Ústavného súdu, „lex MAL” umožňujúci vyvlastnenie majetku súkromnej firmy, znárodnenie dôchodkových úspor, atď. Ak sa v situácii, keď Orbán jasne prekročil čiaru a odkazuje, že „zahraničie nám nebude predpisovať, čo môžeme robiť”, únia nezmátoží, vyjde nielen na posmech, ale vyšle nebezpečný signál povzbudenia nasledovníkom. Všetky scenáre však bude diktovať kríza. Dá sa takto len tipovať, že o sankcie, a zrejme ani o rezolúcie proti predsedovi nebude záujem. Individuálne či aj korporatívne bojkoty podujatí, ktoré budú Maďari organizovať doma, sú však dosť pravdepodobné. Pre slovenskú diplomaciu, ktorá sa s tradičným omeškaním práve teší na „novú éru visegrádskej spolupráce”, to bude tiež zaujímavá výzva.

Maďarskí hrdinovia v Európe

30. decembra 2010 - (Miriam Zsilleová - Sme)

V roku 1956, keď sa postavili proti sovietskym tankom, či v roku 1989, keď ako prví prijali utečencov z komunistickej NDR a podľa exkancelára Helmuta Kohla odstránili prvú tehlu z Berlínskeho múra. A hrdinom bol aj Viktor Orbán, keď ako 26-ročný v slávnom prejave na pohrebe komunistami popraveného premiéra Imreho Nagya žiadal slobodné voľby a odchod sovietskych vojsk z krajiny. O dva dni sa Maďari stanú pre demokratickú Európu všetkým, len nie bojovníkmi proti autoritatívnemu režimu. A to žijú v demokracii viac ako 20 rokov, šesť rokov sú členmi Európskej únie a na pol roka jej budú šéfovať. Ten istý Orbán bude teraz rozkladať úniu zvnútra, pretože proti sebe postaví európskych politikov. Tí sa nebudú vedieť zhodnúť, či a ako kritizovať premiéra členského štátu, ktorý doma obmedzil slobodu podnikania, médií a justície. A bude oslabovať úniu navonok, lebo bude reprezentovať jej základné hodnoty pred takými krajinami, ako Čína či Irán, len bude pritom pôsobiť veľmi nedôveryhodne. Potom, čo to Česi Európe osladili pádom vlády a do bodky tak naplnili svoje motto k predsedníctvu, bude Brusel nepokojne čakať, čo mu prinesie slogan ďalšieho postkomunistického nováčika na čele únie: Silná Európa bližšie k ľuďom. Už teraz je jasné, že nie k tým, ktorým sa predstava Orbánovho Maďarska nebude pozdávať. Tento polrok maďarskí hrdinovia takí oslavovaní nebudú.

Maďarsko sa pripravuje na predsedníctvo EÚ

27. decembra 2010 - (tasr / sro)

Maďarsko o pár dní zasadne do predsedníckeho kresla Európskej únie, no už teraz ho mnohí spochybňujú. Môže za to represívny a ostro kritizovaný mediálny zákon z dielne kabinetu Viktora Orbána. Ten však kritikom odkazuje, že Maďarsko je sebavedomá krajina a v zákone nezmení ani čiarku. Európska komisia už, podľa denníka Financial Times, adresovala Budapešti list, v ktorom žiada odpovede na viacero pochybností. Ide napríklad o spornú nezávislosť mediálnej rady, v ktorej majú sedieť nominanti Orbánovho Fideszu, či o nové obmedzenia pre zahraničné médiá v krajine. Na takpovediac náhubkový zákon sa pritom sype kritika aj z viacerých metropol. Norma porušuje európske princípy a preto vyvstáva otázka, či Maďarsko je hodné viesť Európsku úniu - vyhlásil šéf luxemburskej diplomacie Jean Asselborn. Podobne zmýšľa aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa jej hovorcu Budapešť v predsedníckom kresle je totiž zodpovedná za globálny imidž celej Únie. Šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg dokonca označil zákon za nebezpečný a nezlučiteľný s demokraciou. Ani nemaskovaná kritika však s premiérom Viktorom Orbánom zatiaľ nepohla. Naopak. Tvrdí, že by sa jej zľakla len krajina bez sebavedomia a Maďarsko takou nie je.

Maďarsko vie ako na štátny dlh. Pomôže mu Čína

29. decembra 2010 - (tasr / reuters)

Čína by mohla zafinancovať viaceré projekty v Maďarsku a možno aj pomôcť Budapešti s financovaním maďarského dlhu. Povedal to v stredu maďarský minister národného rozvoja Tamás Fellegi. Peking dal tento rok už niekoľkokrát najavo podporu euru, čiastočne aj preto, aby tak chránil vlastné investície do európskych dlhopisov. Nie je však jasné, či je Čína pripravená takto pomáhať aj Maďarsku, ktoré nie je členom eurozóny, už aj vzhľadom na to, že Peking čelí na domácej scéne rastúcemu tlaku, aby svoje devízové rezervy investoval opatrnejšie. Fellegi pre maďarský server index.hu uviedol, že počas októbrového stretnutia maďarského premiéra Viktora Orbána s čínskym premiérom Wen Ťia-paom v Šanghaji sa „šéfovia vlád dohodli, že preskúmajú možnosti finančno-strategickej spolupráce”. Podľa Fellegiho by rozhovory mali pokračovať v januári, keď by do Budapešti mala pricestovať čínska delegácia. „Ak by došlo k dohode o čiastočnej finančnej podpore Maďarska, realizovala by sa viacerými spôsobmi, od financovania jednotlivých projektov až po financovanie štátneho dlhu,” dodal minister. Jednou z foriem by podľa neho mohol byť nákup maďarských dlhopisov počas aukcií čínskou centrálnou bankou. Tá sa k jeho informáciám odmietla vyjadriť. Fellegi zároveň zopakoval, že Maďarsko, ktoré prerušilo tento rok rozhovory s Medzinárodným menovým fondom, chce svoj dlh financovať výhradne cez trhy. Maďarský štátny dlh dosahuje okolo 80 % hrubého domáceho produktu, čo je najvyššie percento v strednej Európe. Len na splatenie úverov od EÚ a pôžičiek získaných na medzinárodných trhoch, ktorých splatnosť sa končí budúci rok, bude musieť Budapešť emitovať v roku 2011 dlhopisy v zahraničnej mene za približne 4 miliardy eur. Okrem toho musí splatiť úvery vo forintoch a financovať rozpočtový deficit, na čo musí vydať ďalšie dlhopisy denominované vo forintoch.

Veľké firmy sú nervózne z nových maďarských zákonov a daní

28. decembra 2010 - (euractiv.sk)

Pätnásť veľkých firiem sa obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na narýchlo prijatú úpravu maďarského daňového systému, ktorá podľa nich ohrozuje ich aktivity v krajine. Informuje maďarský EurActiv. Stredopravá vládna strana Fidesz chce z krajiny spraviť svetlý príklad a stlačiť rozpočtový deficit pod 3 % už v roku 2011. Avšak metódy, ktoré si pri dosahovaní tohto cieľa zvolila, vyvolali kontroverzné reakcie nielen na národnej, ale aj európskej úrovni. Vláda sa spolieha na neortodoxné jednorazové príjmy, takže trhy sa obávajú, že ak krajina neprijme dlhodobejšie opatrenia, fiškálna trhlina sa opäť rozšíri po roku 2012. Bankové dane, špeciálne dane, dočasné dane, znárodnenie súkromných penzijných fondov, poplatky pre zahraničné firmy, to všetko vyvoláva rastúcu skepsu. A to nielen vo verejnej mienke, ale aj na finančných trhoch. Riaditelia veľkých európskych a západných firiem v decembri Európskej komisii spoločne predložili sťažnosť na maďarské konanie. Podpísali sa predstavitelia popredných nemeckých a rakúskych firiem, najmä z energetického sektora - Aegon NV, Allianz SE, ING Group NV, RWE AG, EnBW AG, E.ON AG, Deutsche Telekom AG a OMV AG. Listom upozornili na využívanie vybraných sektorov a najmä zahraničných firiem na nápravu štátneho rozpočtu. „Škodí to investíciám a tiež dôvere v maďarský záväzok voči európskemu vnútornému trhu,“ cituje list agentúra Reuters. EurActiv požiadal o vyjadrenie komisára pre energetiku Güntera Oettingera. Jeho hovorkyňa Marlene Holznerová len potvrdila, že Komisia sťažnosť dostala. Prvá vlna „špeciálnych daní“ bola uvalená na banky a poisťovne ešte v lete. Minister hospodárstva György Matolcsy apeloval na národnú solidaritu pri napĺňaní štátnej pokladnice a navrhol konzultáciu, ktorá mala určiť, aký podiel by mohli zaplatiť banky. Stanovený cieľ bol - za rok vyzbierať 734 miliónov eur. V treťom štvrťroku 2010, 17 z 39 bánk v Maďarsku, všetky v zahraničnom vlastníctve, zaznamenali stratu po zaplatení novej dane. Na základe výsledkov z tretieho kvartálu, by nová daň mala podľa očakávaní zhltnúť 90 % zo základu výnosov v bankovom sektore, a ako informuje maďarský EurActiv, ešte tvrdšia taxa by sa mala vzťahovať na poisťovne. Aj napriek tomu, že daň zaviedli len v júli a žiadnu z bánk nebolo treba počas finančnej krízy zachrániť, finančný sektor by mal za rok 2010 zaplatiť celkovo 646 miliónov eur. V októbri po skrátenom legislatívnom konaní zaviedli nové krízové dane a okamžite ich podpísal aj prezident Pál Schmitt. Vzťahujú sa na všetky maloobchodné, telekomunikačné aktivity a činnosť spojenú s distribúciou energie. Okrem toho sú retroaktívne, a treba ich zaplatiť už za celý rok 2010, napriek tomu, že ich zaviedli dva mesiace pred koncom roka. Maďarské ministerstvo hospodárstva krízové dane obhajuje tým, že ide o núdzové opatrenia, ktoré vláda musela prijať, aby zaplnila 1,810 až 2,534 miliardovú medzeru v rozpočte, ktorú zanechala predchádzajúca socialistická vláda. „Keďže finančný sektor už znáša časť krízovej záťaže, teraz sa to isté očakáva od telekomunikačných spoločností, energetického sektora a maloobchodu,“ tvrdí ministerstvo. „Pre ich vplyv, pozíciu na trhu a v neposlednom rade aj pre výhody, ktoré štát týmto sektorom ponúkal, sektory akumulovali zisky, čo im umožňuje, aby hrali významnejšiu rolu pri stabilizácii rozpočtovej situácie krajiny.“ Daňový základ sa neodvíja od účtovného zisku firiem, ale od čistých obchodných výnosov z ich aktivít. Platiť ich budú musieť aj entity vykazujúce stratu. Energetický a telekomunikačný sektor by mali tento rok zaplatiť 200 miliónov eur a maloobchod 94 miliónov eur. Najväčší hráči vo všetkých odvetviach majú zahraničných majiteľov. Krajne pravicový Jobbik tento krok uvítal. Strana viedla kampaň za tvrdé zdanenie cudzincov. Predajcov energií nové dane zasiahnu len okrajovo. Došlo na nich už 1. júla, kedy zakázali zvyšovanie cien všetkých energií. Tretia vlna špeciálnych opatrení prišla v podobe znárodnenia súkromných penzijných fondov. Tým sa Maďarsko dostalo do sporu s Európskou komisiou. Súkromné penzijné fondy spravovali asi 3 milióny účtov a ich celkové naakumulované portfólio dosahovalo okolo 10 % HDP krajiny, čo je relatívne malý objem vzhľadom na klientskú základňu. Takmer všetci analytici sa zhodujú, že budúci rok väčšina fondov skrachuje. Ministerstvo hospodárstva obhajuje krok tým, že bez dodatočných opatrení by existujúci dôchodkový systém vyčerpával štátny rozpočet až do roku 2040. V ďalšom bode vláda zaviedla novú daň, ktorou požaduje vrátenie 98 % z odstupného vyplateného zamestnancom štátnej správy, ktorých prepustili tesne pred a krátko po tom, čo Fidesz prevzal moc. Má retroaktívny efekt a vládnuca väčšina tvrdí, že spravodlivosť nedosiahnu dovtedy, kým nevyzbierajú všetky plytvané prostriedky po socialistickej vláde. Ústavný súd daň najprv zakázal, označil ju za protiprávnu. Za rok však nová vláda presadila zmenu ústavy a zabránila ústavnému súdu odvolávať zákony súvisiace s rozpočtom či daňami.

Protest proti mediálnemu zákonu sa skončil prerušením relácie

28. decembra 2010 - (tasr)

Maďarská verejnoprávna rozhlasová stanica Kossuth Rádió prerušila dnes živé vysielanie, aby zabránila štúdiovému hosťovi protestovať proti nedávno schválenému kontroverznému mediálnemu zákonu. Podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA o tomto incidente informovali len voči vláde kriticky naladené súkromné médiá. Stanica si pozvala do ranného vysielania novinára Sándora Jászberényiho. Ešte predtým, než išiel odpovedať na otázky, chcel minútou ticha protestovať proti mediálnemu zákonu. Moderátor István Bálint však reláciu prerušil a v éteri zaznela zvučka Kossuth Rádió. Program onedlho pokračoval, ale už bez Jászberényiho. Podľa Jászberényiho sa týmto v Maďarsku začala „autocenzúra”. Keby moderátorovi ešte pred reláciou povedal, že bude v živom vysielaní protestovať proti mediálnemu zákonu, zrejme by ho vôbec nepozvali. Minútou ticha chcel predovšetkým vyjadriť svoju solidaritu s dvoma rozhlasovými novinármi, ktorých dočasne prepustili zo zamestnania, pretože vyjadrili nesúhlas s mediálnym zákonom, dodal Jászberényi. Nový zákon umožňuje štátu výrazne zasahovať do redakčnej práce médií. V prípade porušenia vágne definovaných pravidiel hrozia súkromným médiám niekedy až likvidačné pokuty.

Tlačové agentúry kritizovali maďarský mediálny zákon

27. decembra 2010 - (sita)

Európska aliancia tlačových agentúr, ktorá združuje tlačové agentúry z 31 krajín, naliehala na maďarskú vládu, aby zabezpečila nezávislosť médií. Nový maďarský mediálny zákon už kritizovali viaceré európske vlády, médiá, ale aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) vyjadrila vo štvrtok hlboké znepokojenie nad novým maďarským mediálnym zákonom. Urobila tak v liste adresovanom vláde v Budapešti a maďarskému parlamentu. EANA, ktorá združuje tlačové agentúry z 31 krajín, v ňom nalieha na maďarskú vládu, aby „zabezpečila nezávislosť štátnych a iných médií”. „Je potrebné zdôrazniť, že tieto mediálne zákony, ktoré umožňujú vládnym orgánom väčšiu kontrolu nad médiami... sú zavádzané (v období), keď má maďarská vláda prevziať predsedníctvo Európskej únie,” píše sa v liste, ktorý odoslal tajomník EANA Erika Nylena. „Implementácia mediálneho zákona, ktorý, ak sa zneužije, umožňuje potlačovať médiá a porušuje základné pravidlá slobody médií a nestranného spravodajstva, sa týka nielen Maďarska, ale aj európskeho spoločenstva ako takého,” uviedol prezident EANA Mika Pettersson, šéfredaktor fínskej tlačovej agentúry STT-Lehtikuva. Nový maďarský mediálny zákon už kritizovali viaceré európske vlády, médiá, ale aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na tlačové, elektronické a internetové médiá. Jeho porušovateľov bude trestať pokutou až do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však nie je v zákone presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska.

Schwarzenberg pre DPA:

Maďarský mediálny zákon je nezlučiteľný s princípmi EÚ

27. decembra 2010 - (tasr)

Maďarský mediálny zákon je podľa názoru šéfa českej diplomacie Karla Schwarzenberga „nezlučiteľný” s demokratickými princípmi Európskej únie. „Tak, ako je tento zákon koncipovaný, je to skutočne nebezpečné,” povedal minister zahraničných vecí ČR v rozhovore pre nemeckú tlačovú agentúru DPA. „Ak sa paragrafy budú adekvátne interpretovať, mohlo by to viesť k úplnému umlčovaniu médií,” citoval agentúrny zdroj Schwarzenbergove slová. Podľa jeho názoru by Európska únia mala hneď na začiatku maďarského predsedníctva, ktoré sa začína 1. januára 2011, dať najavo svoj postoj k zákonu o kontrole tlače. „Pri nasledujúcej príležitosti v európskom rámci by sa malo konštatovať, že tento zákon je v rozpore s princípmi EÚ,” podčiarkol Schwarzenberg a dodal, že „sa to musí, úplne jasne, povedať hneď na začiatku”. „Máme Maďarov radi, ale týmto sa skutočne hneď na začiatku pripravili o svoj kredit,” uviedol český minister zahraničných vecí. Schwarzenberg však súčasne varoval EÚ pred tým, aby Maďarsku pohrozila hneď sankciami na základe Lisabonskej zmluvy. Súčasne vyjadril nádej, že ak medzinárodné spoločenstvo „nebude hneď páliť takpovediac zbraňami veľkého kalibru”, maďarský premiér Viktor Orbán nájde cestu k novelizácii zákona. Šéf českej diplomacie vidí korene kontroverzne vnímaného zákona v dvojtretinovej väčšine maďarskej vládnej moci v parlamente. „Pokušenie využiť takéto väčšiny, ak je to možné, je veľmi veľké,” vyhlásil Schwarzenberg a citoval slová Brita Johna Emericha Edwarda Dalberga-Actona (1834-1902), známeho ako lord Acton: „Moc korumpuje: A absolútna moc korumpuje absolútne”.

Nemecko: Nové úpravy maďarského mediálneho zákona

sú v Európe neslýchané

27. decembra 2010 - (tasr)

Predseda dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestagu) Norbert Lammert vyslovil vážne obavy ohľadne nového zákona o médiách, ktorý schválil budapeštiansky parlament tento týždeň. V liste svojmu maďarskému kolegovi Lászlóovi Kövérovi žiada o vysvetlenie zámerov a nutnosti prijatia takéhoto zákona. „Ozajstnú radosť - nielen v Berlíne - z budúceho predsedníctva Maďarska v EÚ zatienila obava, ktorú vyvolali nové úpravy v maďarskom mediálnom zákone, a to nielen v Nemecku, ale aj v ostatných štátoch únie,” píše podľa dnešnej správy agentúry DPA v liste šéf nemeckého parlamentu. „Podľa mojich informácií sú v rámci Európy nové úpravy (maďarské), ako aj predpokladané sankcie neslýchané,” napísal ďalej politik CDU svojmu maďarskému parlamentnému kolegovi. Maďarský parlament v noci na utorok s podporou poslancov vládnucich strán Maďarského občianskeho zväzu - FIDESZ a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) schválil záverečné časti návrhu kontroverzného mediálneho zákona. Na začiatku hlasovania si poslanci zo strany Politika môže byť iná (LMP) na protest prelepili ústa. Dvaja poslanci medzitým zdvihli transparent s nápisom „Sloboda médií v Maďarsku žila 21 rokov”. Poslanec z radov socialistov Tibor Szanyi počas hlasovania zdvihol nad hlavu psí náhubok, informovala agentúra MTI. Záverečné časti mediálneho zákona, na prijatie ktorých bola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov, podporilo 256 zákonodarcov, proti bolo 87. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, bude platiť pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových. Opozícia namietala, že vyvážené spravodajstvo sa neuplatňuje ani vo verejnoprávnych médiách, nad ktorými vykonáva dohľad Mediálna rada zostavená výhradne z nominantov vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a zvolená na deväťročné funkčné obdobie. Prijatie zákona, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2011, vyvolalo kritické reakcie predstaviteľov médií, ale aj politikov z viacerých európskych štátov.

Británia dúfa, že vláda MR čoskoro vyrieši otázku mediálneho zákona

27. decembra 2010 - (tasr)

Britské ministerstvo zahraničných vecí sa v predvečer vianočných sviatkov vyjadrilo k aktuálnej mediálnej situácii v Maďarskej republike, ktorá čelí vlne kritiky v súvislosti s prijatím kontroverzne vnímaného mediálneho zákona. „Dúfame, že maďarská vláda čoskoro uspokojivým spôsobom vyrieši túto otázku a že táto (záležitosť) nebude mať negatívny vplyv na úspešnosť maďarského predsedníctva v Európskej únii,” konštatuje sa v krátkom stanovisku britského ministerstva diplomacie, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra MTI.

Orbánova vláda posunula hraničný termín

vypnutia analógového vysielania a úplný prechod na DVB-T

28. decembra 2010 - (Tomáš Czwitkovics - medialne.etrend.sk)

Maďarsko výrazne posunulo hraničný termín vypnutia analógového vysielania a úplný prechod na DVB-T. Vláda Viktora Orbána v rámci schválenia kontroverzného mediálneho zákona oddialila termín pre switch-off z konca roka 2011 až na koniec roka 2014. Európske smernice pritom žiadajú, aby sa analóg vypol najneskôr ku koncu roka 2012. Analóg by sa mohol vypnúť skôr, iba ak by 94 obyvateľstva malo v domácnostiach televízor schopný prijímať digitálne vysielanie štátnej televízie, uvádza Computerworld.hu. Vláda tvrdí, že k pôvodnému dátumu (koniec roka 2011) sa takáto penetrácia digitálu nedá stihnúť bez toho, aby na to boli vynaložené veľké finančné prostriedky. Dôvodom nie je pokrytie signálom DVB-T, dosahujúce približne 95 percent populácie, ale údajne nedostatok prijímačov na trhu. Server dodáva, že iba pred niekoľkými mesiacmi viacerí zástupcovia exekutívy a regulačných orgánov zdôrazňovali dôležitosť dodržania termínu prechodu- či už pre dodržanie európskej stratégie alebo aj kvôli čo najskoršiemu uvoľneniu frekvenčného spektra pre nové služby ako napríklad dátové prenosy na báze technológie LTE. Väčšina krajín v Európe zrejme stihne deadline v roku 2012, národné stratégie prechodu s týmto dátumom už v súčasnosti nepočítajú v Rumunsku či Bulharsku, kde by sa analóg mal vypnúť až v roku 2015.

V Miškovci odhalili ilegálny pokrový klub

27. decembra 2010 - (tasr)

Maďarská polícia odhalila v uplynulých dňoch ilegálny pokrový klub v Miškovci, metropole župy Borsod-Abaúj-Zemplén na severovýchode krajiny. V spolupráci s príslušnými zložkami daňových orgánov a predstaviteľmi stávkovej spoločnosti Szerencsejáték Zrt. tam zhabali niekoľko balíčkov kariet, peňažnú hotovosť a viacero stolov. S odvolaním sa na zdroje župného veliteľstva polície o tom dnes informovala agentúra MTI. Na základe skôr získaných informácií uskutočnili bezpečnostné zložky 21. decembra raziu v istej nehnuteľnosti v Miškovci, kde našli i viacero hráčov pokru. Keďže prevádzkovatelia nemali žiadne povolenie na takúto činnosť, budú čeliť stíhaniu pre nedovolenú organizáciu hazardnej hry, za čo im v zmysle platnej legislatívy hrozí trest verejnoprospešných prác, finančný trest alebo trest odňatia slobody nepodmienečne až na dva roky.

O plynovod do Maďarska je záujem

27. decembra 2010 - (etrend.sk)

Slovenský Eustream - najväčší prepravca ruského zemného plynu v Európe - ukončil začiatkom decembra ďalšiu fázu testovania záujmu firiem o plynovodné prepojenie s Maďarskom. Podľa informácií Eustreamu sa na zatiaľ poslednej fáze prieskumu zúčastnilo viacero firiem z piatich krajín. „Najväčší záujem trhu o prepravné kapacity bol zaznamenaný pre obdobie prvých piatich rokov, s najvyššou rezervovanou kapacitou na úrovni viac ako 4 milióny metrov kubických denne. Prepravné kapacity boli objednávané na desaťročné obdobie,“ píše sa v stanovisku slovenského prepravcu plynu. Zatiaľ je záujem vyšší o možnosti prepravy plynu zo Slovenska do Maďarska. Plynovod sa však projektuje ako obojsmerný. „Môžeme povedať, že projekt prepojenia medzi tranzitnými plynovodmi Slovenskej republiky a Maďarska je životaschopný a ekonomicky uskutočniteľný. Okrem toho má silnú politickú podporu v obidvoch krajinách ako aj v Európskej komisii,“ povedal predseda predstavenstva Eustream Antoine Jourdain. Strategický význam projektu pre Slovensko je aj v zabezpečení prístupu k novým zdrojom dodávok plynu, ktoré by mali do Európy priviesť plánované plynovody Nabucco a South Stream. Záujem firiem o slovensko-maďarské plynovodné prepojenie bol zrejmý už v júli. Maďarský partner FGSZ však výsledky prvej fázy Open Season vyhodnotil ako neúspešné. Zaregistrované boli vtedy záväzné požiadavky viacerých záujemcov zo šiestich krajín na obdobie 5 až 20 rokov. Kumulatívne požiadavky na prepravnú kapacitu predstavovali asi 20 miliárd metrov kubických za celé obdobie v smere zo Slovenska do Maďarska. Eustream sa obzerá aj po možnostiach prepojenia plynárenskej sústavy s Poľskom. Firma nedávno podpísala s poľskou Gaz-System takzvaný Letter of Intent v súvislosti s ďalším kľúčovým prvkom severno-južného koridoru. Obdive spoločnosti sa v dokumente zaviazali, že budú analyzovať možnosti prepojenia plynovodov, ktoré prevádzkujú.

Všade sú Maďari, do júna padne vláda, prognózuje Slota

29. decembra 2010 - (sita)

Do júna podľa predsedu SNS Jána Slotu padne vláda, za istých okolností by jeho strana podporila aj menšinový kabinet. „Museli by sme vedieť, kto bude v tej menšinovej vláde. V žiadnom prípade by sme neakceptovali menšinovú vládu, kde by bola zúčastnená maďarská politická strana,“ povedal Slota v rozhovore. Podľa neho animozít a rozdielnosti názorov na riešenie aj veľmi dôležitých rozhodnutí koaličnej vlády je stále viac. „A to sme len v prvom polroku vládnutia. Aj napriek tomu, že tieto politické strany spája predovšetkým koryto rozdeľovania, ktorého sa držia všetci ako kliešte, dôjde k zlomu a niekde to buchne. Už dva alebo tri razy sa to skoro zlomilo,“ vyhlásil šéf SNS. Podľa neho to bude postupne narastať a narastať. Slota túži po rekonštrukcii tejto vlády, pretože je tam strana Most - Híd. „To je maďarská politická strana, ktorá sa len zastiera určitými jednotlivcami, že sú tam aj Slováci. Ale vidíme, že rozloženie síl v rámci tejto strany a v exekutíve je jednoznačné. A nielen v exekutíve, ale aj zákonodarnom zbore - sú tam všetko Maďari,“ upozornil Slota. Jediný Slovák v exekutíve je podľa neho podpredseda vlády Rudolf Chmel. „Ale ja si myslím, že toho nikto neberie vážne. On je tam vystrčený len kvôli tomu, aby si podriemal v parlamente,“ dodal. SNS prekáža v tejto vláde aj strana SaS. „Predovšetkým nám prekáža, že chce dekriminalizovať používanie mäkkých drog. Chce zaviesť manželstvá homosexuálov, uzatváranie týchto manželstiev, resp. možnosť osvojenia dieťaťa druhmi rovnakého pohlavia. Toto je pre SNS absolútne neprijateľné. Takže z tohto hľadiska by sme veľmi uvítali, keby prišlo čím skôr k rekonštrukcii vlády a pevne verím, že rekonštrukcia tejto vlády sa udeje do júna budúceho roka,“ dodal Slota. Poslanci SNS nebudú podľa Slotu slepo hlasovať proti návrhom zákona, ktoré dáva koaličná vláda. „Niektoré zákony sú v rámci našich programových cieľov a nemá pre nás zmysel, aby sme ich za každú cenu odmietali,“ uviedol.

Ján Slota: „adičová nás vedie k likvidácii štátnosti“

27. decembra 2010 - (Aktuality.sk)

Predseda SNS Ján Slota tvrdí, že Iveta Radičová vedie Slovensko k likvidácii slovenskej štátnosti. Politické strany Most-Híd, OKS a SaS nazýva janičiami. „Absencia schopnosti riadiť krajinu u premiérky nevedie Slovensko k pozitívnym zajtrajškom, ale som presvedčený, že nás spolu s takými janičiarmi ako sú strany Híd, OKS alebo SaS a možno i ďalšími vedie k likvidácii slovenskej štátnosti,” povedal. Predseda národniarov Slota tvrdí vo svojom vyhlásení, ktoré poskytol spravodajskému portálu Aktuality.sk, že Slovensko je v ohrození - vo svojej suverenite a štátnosti. “Aktivity pani Radičovej, ktorá bola pred rokom 1993 iniciátorkou petície za udržanie bývalej federatívnej republiky a bola zásadne proti samostatnosti Slovenskej republiky - a teraz nepochopiteľne stojí na čele slovenskej vlády, sú pre Slovensko nebezpečné,” tvrdí Slota. Slota sa opäť raz venuje aj svojej “obľúbenej téme” - maďarskej otázke. Je presvedčený, že po kultúrnej autonómii už má maďarská menšina na Slovensku aj politickú autonómiu. Slovákov dokonca vyzýva k obrane štátnosti: “Ak nerozpoznáme novodobých nepriateľov a nebudeme sa zjednocovať a brániť, pôjde o samovražedný akt Slovákov v slovenskej štátnosti, pretože ako najslabší článok spomedzi krajín, ktoré s Maďarskom susedia, si nás Maďari a pán Orbán vybrali ako prvé sústo, ktoré bude zjedené a zlikvidované. Toto my, Slováci, nesmieme dovoliť!”

Maďarské občianstvo pre zahraničných Maďarov

28. decembra 2010 - (tasr / sro)

Približne 7.000 zahraničných Maďarov prejavilo nateraz záujem o maďarské občianstvo. Informoval v Budapešti podpredseda vlády Zsolt Semjén, poverený riadením tohto procesu. Zároveň prízvukoval, že susedné štáty sa nijakým spôsobom nedostanú k informáciám o tom, kto požiadal o dvojaké občianstvo. Zsolt Semjén ale prezradil, že najväčší záujem úrady evidujú na juhu krajiny od Sedmohradských Maďarov a Maďarov zo srbskej Vojvodiny. Pozorovatelia tvrdia, že sa to dalo čakať, keďže niektorí rumunskí občania sa tak stanú držiteľmi občianstva krajiny, ktorá je súčasťou Schengenského priestoru a obyvatelia Srbska sa razom ocitnú v Európskej únii. Budapešť ale za záujmom vidí skôr vôľu zjednotiť Maďarov. Zákon o dvojakom občianstve vstúpi do platnosti už túto sobotu - teda 1. januára. Od budúceho pondelka si teda ľudia budú môcť požiadať o maďarské občianstvo. Podpredseda vlády upozorňuje, že najjednoduchšie sa to bude dať vybaviť v Maďarsku, kde vznikne na tento účel 2.300 pracovísk. Zsolt Semjén: „Žiadosť bude vybavená do troch mesiacov. Teda do troch mesiacov môže zahraničný Maďar držať v rukách maďarské občianstvo. Týmto sa otvára možnosť pre užšie zjednotenie národa.” Budapešť odkazuje, že stačí ak žiadateľ preukáže, že má maďarského predka, rozpráva na akejkoľvek úrovni po maďarsky a nepredstavuje pre krajinu hrozbu. Podpredseda vlády okolitým krajinám zároveň prízvukuje, že sa nijakým spôsobom nedostanú k informáciám o tom, kto o dvojaké občianstvo požiadal.

Bugár: Most-Híd má na dvojciferný výsledok vo voľbách

29. decembra 2010 - (Webnoviny.sk)

Most-Híd má podľa predsedu Bélu Bugára na dvojciferný výsledok v parlamentných voľbách. „Je to novota v celom tomto regióne. Podľa mňa ľudia už majú dosť toho, že niektorí ľudia zneužívajú maďarskú kartu, strašia Maďarmi, a preto ten projekt je úspešnejší v tých oblastiach, v tých okresoch, kde Slováci žijú spolu s Maďarmi, lebo poznajú Maďarov a vedia, že nie je pravda, čo tvrdili niektorí zo SNS alebo o čom tu hovorili niektorí zo Smeru. To znamená, že hľadajú zníženie napätia. Ak sa nám podarí tento projekt, keď už teraz spolupracujeme v rámci jednej strany Slováci, Maďari, Rusíni a rôzne iné národnosti, ak sa to podarí a bude to aj oveľa viditeľnejšie a citeľnejšie ako teraz, tak si myslím, že tá strana má na viac, na dvojciferné číslo. To je práca, práca, práca,“ vyhlásil v rozhovore pre agentúru SITA Bugár. Rok 2010 nebol podľa Bugára ľahký. „Bol to ťažký rok, ale zároveň aj úspešný pre stranu. Mali sme 11 mesiacov, keď sme išli do prvých parlamentných volieb, pre nás prvých, no a získali sme 8,12%. Tak to je určite úspech,“ povedal. Zároveň priznal, že pri zakladaní strany hovoril, že strana má na zisk ôsmich percent vo voľbách. Ešte vo volebnej kampani však nebol presvedčený o takom výsledku. „Ja som hovoril, nám stačí päť celé niečo. No a posledný týždeň, už som bol presvedčený, že minimálne šesť máme. To už bolo vidieť. Ale že to bude 8,12%, no keby sme sa mali staviť, ja by som sa nestavil,“ dodal. Bugár tiež priznal, že mu tento rok poriadne stúpol cholesterol. „Za jeden a pol mesiaca, a pritom beriem nejaké prípravky, môj cholesterol stúpol zo 6,05 na 7,65. Stres. Každý lekár mi hovorí: musíte mať menej stresu. No tak to je dobré, viete, v tejto koalícii mať menej stresu,“ vyhlásil. Uplynulý rok berie aj ako osobnú satisfakciu. „V SMK sme nevideli možnosť, ako prispieť k tomu, aby napätie bolo nižšie, dokonca práve naopak, niektoré vyhlásenia Duraya atď. ešte ho aj zvyšovali, takže som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol s mojimi kolegami. Z toho hľadiska je to satisfakcia, že to, čo sme chceli pretláčať v SMK, to sa nedalo a zrazu v inej, absolútne novej, len formujúcej sa strane, uverili ľudia a 8,12% nám povedalo áno na tento projekt. A SMK povedali nie. Takže z toho hľadiska je to satisfakcia,“ uviedol Bugár. Z hľadiska osobného ho teší, že je znovu predsedom strany, ktorá je úspešná, dostala sa do parlamentu, aj do vlády, ale neberie to ako nejakú súťaž s SMK. Toto dôležité nie je. „Dôležité je to, aby po štyroch rokoch naši voliči mohli povedať, že áno, toto sme chceli. Neurobili ste všetko, ale toto, toto a toto povedzme vítame, berieme ako pozitívne a preto môžete dostať ďalšiu našu podporu na ďalšie volebné obdobie. O to sa budeme snažiť. A tam nie je dôležité, čo urobí SMK alebo čo neurobí SMK. My musíme dokázať presvedčiť našich voličov, že to, čo robíme, je v ich prospech, je to v prospech Slovenska,“ dodal.

Berényi: Rok 2010 bol náročný a komplikovaný

28. decembra 2010 - (sita)

Rok 2010 bol pre predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Józsefa Berényiho veľmi náročný a komplikovaný. „Etapovite ho môžem rozdeliť na tri časti. Prvá etapa bola o veľmi silnej slovensko-maďarskej konfrontácii. Počas tejto konfrontácie sme sa ocitli v prvej línii. Aj vďaka tomu sa nám nepodarilo získať päť percent. Túto konfrontáciu sme nevymysleli my, ale bola vymyslená vládou Roberta Fica, Vladimíra Mečiara a najmä Jána Slotu,“ uviedol Berényi v rozhovore pre agentúru SITA. Pripustil, že SMK sa hlavným hráčom nakoniec stala, ale nebola iniciátorom konfliktov. „Stále tvrdím, že iniciátormi boli najmä ľudia z vládnej koalície,“ zdôraznil. Na záver volebného obdobia SMK nepomohol ani zákon o dvojakom občianstve. Druhá etapa bola podľa neho od parlamentných volieb až ku komunálnym voľbám. „Počas tohto obdobia som bol zvolený za predsedu. Zvolili sme nové predsedníctvo a podarilo sa nám konsolidovať stranu a pripraviť sa na miestne voľby tak, že sme cítili určitú šancu,“ uviedol. Tretia etapa je po komunálnych voľbách. „Vidíme, že SMK má silné zázemie v regiónoch a v mestách a obciach na južnom Slovensku. Získali sme pevnú pozíciu na to, aby sme sa vrátili do parlamentnej politiky po budúcich voľbách,“ dodal. SMK robila podľa Berényiho pred parlamentnými voľbami veľké komunikačné chyby. „To, že sme komunikovali, že máme osem až deväť percent istých a vraveli sme: voľte SMK kvôli tomu, že hlasy pre iné strany sú stratené. To sa nám strašne vypomstilo. Ľudia si mysleli, že treba, aby okrem SMK bol v parlamente aj Most-Híd. Najmä preto, aby tam bolo čo najviac Maďarov. Mysleli, že my máme istých 8-9 percent, tak prečo by sa nedalo hlasovať za Most-Híd,“ tvrdí predseda SMK. Chybou bola aj neúčasť v niektorých kľúčových televíznych besedách pred parlamentnými voľbami. „Musím povedať, že aj finančné prostriedky zohrali veľkú úlohu. Nemali sme toľko finančných prostriedkov, ako náš hlavný vyzývateľ. To sa dalo vidieť v počte billboardov,“ uviedol.

Gašparovič odmietol zrušené pokuty

za jazykové prehrešky aj povinnú angličtinu

28. decembra 2010 - (sita)

Prezident Ivan Gašparovič vrátil Národnej rade novely zákona o štátnom jazyku a zákona o výchove a vzdelávaní. Novelu zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky vrátil prezident pre pokuty. Nepáči sa mu, že ministerstvo by malo právomoci zvážovať udelenie sankcie. Navrhuje zmeniť formuláciu z „môže uložiť“ na „uloží“. Novela, ktorú schválili poslanci 9. decembra, zmierňuje niektoré ustanovenia súčasnej normy schválenej kabinetom Roberta Fica. Ruší napríklad súčasné ustanovenie, podľa ktorého musí ministerstvo schvaľovať texty na pamätníkoch. Pokuty za zlú slovenčinu začnú od 1. septembra Novelu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) prezident vrátil preto, lebo nesúhlasí, aby bolo zákonom určené, aký cudzí jazyk sa musí žiak povinne učiť. Novela školského zákona, ktorý 14. decembra odsúhlasil parlament, okrem iného stanovuje povinnú výučbu anglického jazyka od septembra budúceho roka. Prezident tiež vrátil parlamentu novelu zákona o zdravotných poisťovniach.

Lex Fico

27. decembra 2010 - (Dag Daniš - hn)

Zákaz dvojakého občianstva, ktoré presadila Ficova vláda, bolo nešťastné rozhodnutie. Potvrdzuje sa, že postihuje skôr Slovákov ako Maďarov... Napriek tomu by bolo dobré, keby „lex Fico“ ostal v platnosti. Vláda Ivety Radičovej totiž nemá jasno v tom, ako Ficov zákon účinne nahradiť. Čo je chyba. Slovensko potrebuje dostatočne prísny zákon o občianstve - ako odpoveď na Orbánovu arogantnú politiku. Maďarský zákon o dvojakom občianstve začne platiť v januári 2011. Maďarsko tým hrubo porušilo povojnové dohody, medzinárodné právo aj základnú slovensko-maďarskú zmluvu o spolupráci. Zmyslom Orbánovho zákona je pripojiť (anektovať) maďarské menšiny k maďarskému štátu. Bez ohľadu na práva a záujmy krajín, v ktorých tieto menšiny žijú... Keďže Orbán bezočivo ignoroval výhrady susedných krajín, máme plné právo prijať rovnako tvrdé odvetné opatrenia. Na odrazenie jeho výpadov. No a práve v tom je problém. Ficova reakcia bola až príliš tvrdá a problémová. Ale - jeho vláda aspoň vedela, čo chce. Podnikla účinné kroky na krotenie Orbánovej expanzívnej politiky. S Radičovou a jej vládou je to naopak. Pri Orbánovi netuší, čo má robiť. Dzurinda chcel tvrdý občiansky zákon, ktorý by menšinovým Maďarom zakazoval dvojaké občianstvo. Pod hrozbou pokút. KDH pred voľbami podporilo „lex Fico“. Bugárov Most chce taký zákon, ktorý menšinovým Maďarom umožní získať dvojaké občianstvo. Jednoducho, akékoľvek pokusy nahradiť Ficov zákon rovnako účinnou normou sú dnes nepriechodné - pre Bugárov Most, ktorý potrebuje udržať krok s SMK. Naviazanou na Fidesz. Radičová v tejto situácii urobila to najhoršie, čo mohla. Vycestovala za Orbánom (pôvodcom problému). Sľúbila mu, že náš „protizákon“ zmení. Bez toho, aby si to isté vynútila od Orbána. A dodnes nepovedala, ako si to predstavuje. Pretože to povedať nevie... Takže: radšej sa držme toho, čo tu nechal Fico. Pretože toho, čo ponúka „pravica“, sa zatiaľ držať nedá.

Prijali rakúsky pas, už nie sú Slováci

27. decembra 2010 - (Martina Hilbertová - hn)

Prísnejší zákon, ktorý pred svojím odchodom prijala vláda Roberta Fica proti dvojakému občianstvu, slovenských Maďarov veľmi nezasiahol. O slovenský občiansky preukaz prišla len jedna žena, ktorá prijala maďarské občianstvo. Vzdať sa ho však museli hlavne zahraniční Slováci žijúci v Rakúsku a Nemecku. Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) pritom zákaz dvojitého občianstva prijal ako reakciu na rozhodnutie Budapešti, ktorá umožní získať zahraničným Maďarom občianstvo aj bez trvalého pobytu v Maďarsku. Maďarský zákon, pre ktorý celý problém vznikol, začne platiť až od budúceho roka, no na Slovensku už prišlo o doklady a práva 19 ľudí. Slovenská novela totiž platí od 17. júla. Desať ľudí sa odvtedy stalo občanmi Rakúska, šesť Nemecka, ďalší traja Talianska, Holandska a Maďarska. „Vo všetkých prípadoch sú to občania SR žijúci v zahraničí, inak by občianstvo nestratili,“ uviedla Alena Koišová z tlačového oddelenia ministerstva vnútra. Predstavitelia bývalej garnitúry však odmietajú, že by sa novela, ktorá mala zabrániť, aby mohli byť Slováci maďarskej národnosti zároveň občanmi Maďarska, minula účinkom. „Tí ľudia, ktorí si požiadali o rakúske, nemecké občianstvo, urobili pravdepodobne chybu, pretože sme v jednotnom schengenskom priestore a nie je dôvod v rámci Európskej únie žiadať o iné občianstvo,“ vyhlásil Rafael Rafaj z opozičnej SNS. Viacerí oslovení zahraniční Slováci, ale aj zástupcovia ambasád však tvrdili opak, cudzie občianstvo potrebujú napríklad na to, aby si v zahraničí mohli kúpiť byt, vziať pôžičku či poberať materskú. Gábor Gál z vládnej strany Most-Híd, ktorá zastupuje záujmy národnostných menšín, si myslí, že aj po tom, čo začne platiť maďarský zákon, bude o občianstvo susednej krajiny žiadať len minimum ľudí. „Ani ja nepožiadam, ja tu žijem, mám tiež maďarskú národnosť,“ povedal HN Gál, ktorý spolu s poslancami SaS a SDKÚ inicioval zrušenie zákazu dvojakého občianstva. Parlament ho chcel prijať ešte tento rok, zabrzdilo ho však koaličné KDH. Jeho zástupcovia žiadajú, aby v štátnej službe mohli pracovať iba Slováci. „My sa nebránime tomu, aby určité obmedzenia boli, čo sa týka občanov, ktorí zastávajú dôležité posty,“ reagoval Gál. Požiadavka KDH však odsunula schválenie zákona na február, dokedy prídu o občianstvo ďalší Slováci. Naďalej im tiež budú hroziť pokuty do 3 319 eur, ak zmenu občianstva nenahlásia obvodným úradom či ambasádam. Ministerstvo vnútra zatiaľ o nikom, kto ju zatajil, nevie, preto doteraz sankciu nikto neplatil. Poplatok 663,50 eura za zmenu občianstva však poslanci ľuďom, ktorí ho stratili na základe sporného zákona, odpustia. Zákon o občianstve je jednou z noriem, ktorá za bývalej vlády naštrbila susedské vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou. Súčasná vláda sa zaviazala zmeniť ich, urobila tak už napríklad v prípade jazykového zákona. Kritizované pokuty z neho však nevypustila.

Žiadni Maďari. Ficov zákon trestá nových Rakúšanov

27. decembra 2010 - (hn)

Na „protizákon“ z dielne vlády Roberta Fica však doplácajú úplne iní. Od júla, kedy vstúpil do platnosti, prišli o slovenský pas naši občania, ktorí prijali druhé občianstvo prevažne v nemecky hovoriacich krajinách - desiati noví Rakúšania a šiesti Nemci. „Vo všetkých prípadoch sú to občania SR žijúci v zahraničí, inak by občianstvo nestratili,“ spresnila Alena Koišová z ministerstva vnútra. Zákaz dvojitého občianstva pritom Ficov kabinet v predstihu prijal ako reakciu na rozhodnutie Budapešti, ktorá umožní získať od nového roka zahraničným Maďarom občianstvo aj bez trvalého pobytu v Maďarsku. Doteraz sa však dotkol iba jednej ženy, ktorá prijala maďarské občianstvo. Predstavitelia bývalej garnitúry však odmietajú, že by sa novela, minula účinkom. „Nie je dôvod v rámci EÚ žiadať o iné občianstvo,“ tvrdí Rafael Rafaj z SNS. Nová vládna koalícia však avizuje, že v zákone, ktorý zakazuje dvojité občianstvo, urobí zmeny.

SLOTA: SNS prekáža určitým ľuďom v SR i v zahraničí

26. decembra 2010 - (sita)

„Tých ľudí, resp. tých inštitúcií bolo v tomto štáte habadej a možno aj mimo tohto štátu. Som presvedčený, že pán Világi nešetril na reklame. Ono to nejde priamo. Zadávajú sa zaplatené reklamy, pri tom sú dohody, čo sa má vysielať a ako sa má vysielať. Tretí sektor, Sorosova nadácia a ďalšie jej podobné do toho naliali tiež obrovské peniaze. V zahraničí sú skupiny ľudí, resp. organizácií, ktoré veľmi neradi vidia na politickej scéne Slovenska SNS. Týmto všetkým prekáža, že SNS vôbec existuje,“ povedal Slota v rozhovore pre agentúru SITA. Umelý tlak médií sa podpísal podľa Slotu aj na výsledku jeho strany v parlamentných voľbách. „Problémy začali už pred dva a pol rokom, keď médiá umelo začali vyťahovať niektoré kauzy a to nabobtnalo do absolútnych rozmerov, až obludných rozmerov. Tento obrovský tlak má hodnotu cca 300 - 400 mil. korún. Tie do toho niekto nalial a to malo výsledný efekt aj vo voľbách,“ zdôraznil Slota. Podľa neho by však bolo neseriózne, keby hádzal všetko na jednoznačných nepriateľov Slovenska a SNS. „Určite aj koaliční partneri svojím prispením nepomohli SNS, ale pravý opak bola pravda,“ dodal. Slota je presvedčený, že SNS sa do vlády vráti. „Je to nutné, pretože pokiaľ SNS nebude vo vláde, tak vo vláde bude SMK alebo Híd. A to je neprijateľné pre ďalšiu existenciu slovenskej štátnosti,“ vyhlásil.

Slovensko uzavrie ďalšie dohody pre vydávanie víz

28. decembra 2010 - (sita)

Slovensko už uzatvorilo dohody s Rakúskom, Maďarskom a Slovinskom. Pripravená je i dohoda s Poľskom, rozpracované sú ďalšie dohody s Českou republikou, Lotyšskom, Estónskom, Nemeckom, Španielskom, Francúzskom a Litvou. Schengenské krajiny spolupracujú na vydávaní víz dlhodobo, už aj Slovensko začalo vo veľkom uzatvárať zmluvy o pomoci pri vydávaní víz. „Keďže sieť zastupiteľských úradov SR nezahŕňa všetky tretie krajiny, museli sme aj my začať postupne uzatvárať dohody o zastupovaní pri vydávaní víz. Tým, že sme do schengenského priestoru vstúpili až v decembri 2007, začali sme tieto dohody uzatvárať neskôr ako iné členské krajiny,“ informoval hovorca rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher. Pôvodné členské štáty už majú vo väčšine krajín, kde nemajú svoj vlastný konzulárny úrad, uzatvorené dohody o zastupovaní s inými členskými krajinami. Proces uzatvárania dohôd má svoj postup. „Najskôr si musíme vyhodnotiť naše potreby, potom treba nájsť členský štát, ktorý má v danej krajine konzulárne zastúpenie a má ešte voľné kapacity na vydávanie víz aj za inú členskú krajinu,“ vysvetlil Schwarzbacher. Slovensko už uzatvorilo dohody s Rakúskom, Maďarskom a Slovinskom. „Pripravená a vo vláde schválená je už aj dohoda s Poľskom. Pracujeme na ďalších dohodách s Českou republikou, Lotyšskom, Estónskom, Nemeckom, Španielskom, Francúzskom a Litvou. Niektorej z týchto krajín budeme aj my poskytovať aktívne zastupovanie, ide napríklad o Slovinsko, Lotyšsko či Estónsko,“ dodal Schwarzbacher. Vízový kódex v rámci schengenu stanovuje, že členské štáty by na vízové účely mali byť prítomné alebo zastúpené vo všetkých tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti. Členské štáty, ktoré v danej tretej krajine alebo v určitej časti danej tretej krajiny nemajú svoj vlastný konzulárny úrad, by sa mali snažiť uzavrieť dohody o zastúpení s cieľom zamedziť tomu, aby žiadatelia o víza museli na prístup ku konzulárnym úradom vyvíjať neprimerané úsilie. Administratívne poplatky za víza zostávajú krajine, ktorá žiadosti prijala a spracovala.

V. Orbán: Vláda by už dávno odvolala

šéfa centrálnej banky. Keby mohla...

26. decembra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda by odvolala šéfa centrálnej banky Andrása Simora už dávno, keby to bolo možné. Uviedol to premiér Viktor Orbán pre súkromnú televíznu stanicu HirTV. Toto vyhlásenie pravdepodobne ešte vyhrotí konflikt medzi premiérom a guvernérom. Simor, ktorému mandát vyprší v roku 2013, sa opakovane stal terčom útoku pravicovej vlády pre - podľa kabinetu - „vážne politické chyby”. „Problémom je, že nie sme na jednej lodi, a to krajine škodí,” skonštatoval Orbán, ktorý sa k moci dostal po drvivom víťazstve v májových voľbách. „Centrálna banka je nezávislá, takže vláda, ani parlament nemajú možnosť zrušiť jeho (Simorov) mandát. Ak by túto možnosť mali, tak by to už dávno urobili,” vyhlásil. Spor medzi kabinetom a centrálnou bankou sa vystupňoval po tom, ako banka za dva mesiace zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov na 5,75 % v snahe zmierniť inflačné tlaky, ktoré vzrástli po zavedení nových daní. Maďarská vláda v stredu zmenila zákon o centrálnej banke tak, aby nad vymenovávaním nových členov menovej rady banky získal kontrolu parlamentný výbor. Menová rada má sedem členov, pričom štyrom vyprší v marci budúceho roku mandát. Podľa doteraz platného zákona dvoch členov vyberal guvernér a dvoch predseda vlády. Po zmene až štyroch členov rady dosadí vláda a získa tak kontrolu nad činnosťou centrálnej banky, najmä čo sa týka stanovovania úrokových sadzieb.

Maďarský rozpočet

23. decembra 2010 - (SRo)

Maďarský parlament prijal budúcoročný štátny rozpočet. Rozprava pred hlasovaním sa v parlamente zmenila na obviňovanie politiky vládneho Fideszu opozíciou. Tá premiérovi Orbánovi vytýkala, že nový rozpočet obsahuje škrty, ktoré ešte ako líder opozície sám kritizoval. Azda najväčšiu kritiku uštedrili vláde opoziční socialisti, podľa ktorých bude nový rozpočet len ďalej zadlžovať krajinu. Dokument ráta s deficitom na úrovni 2,94 % hrubého domáceho produktu. Poslanec za MSZP Imre Szekeres: „Čaká nás ďalšie zadlžovanie. Spôsobili ste ho najmä vypovedaním pôžičky s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom, ktoré nám zaručovali výhodný úver a svojimi nezodpovednými vyhláseniami ste oslabili forint.” Pridal sa aj János Volner z krajne pravicového Jobbiku: „Gyurcsányovou a Bajnaiho vládou schválené úsporné opatrenia, ktoré ste tak vehementne a toľkokrát kritizovali, prekvapivo ostali súčasťou nového rozpočtu.” Opozícia nezabudla spomenúť aj kontroverzný mediálny zákon a slovami zahraničných médií poukázať na ničenie demokratických princípov v Maďarsku. Gábor Scheiring zo strany Politika môže byť iná: „Jediné, čo je prevratné na tomto rozpočte je fakt, že aj v rámci neho podkopávate základné inštitúcie demokracie.” Predstavitelia vlády odmietli reagovať. Poslanci za Fidesz však kritikom zopakovali, že budúcoročný rozpočet zaručí lepšie hospodárenie a značne zmenší aj zadlženosť krajiny. Predseda parlamentu László Kövér dal následne hlasovať a po chvíli skonštatoval: „Zákonodarný zbor 257 hlasmi za a 119 proti, bez zdržania schválil návrh budúcoročného štátneho rozpočtu.”

Agentúra Fitch znížila ratingy Maďarska

24. decembra 2010 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Fitch vo štvrtok znížila Maďarsku dlhodobý emisný rating (IDR) v zahraničnej mene na úroveň BBB- zo stupňa BBB a dlhodobý emisný rating (IDR) v domácej mene na stupeň BBB z úrovne BBB+. Výhľad týchto ratingov zostáva negatívny. Agentúra zároveň znížila stropný rating krajiny na stupeň A- z úrovne A a potvrdila jej krátkodobý emisný rating (IDR) v zahraničnej mene na stupni F3. „Zníženie ratingov Maďarska odzrkadľuje zhoršenie základnej situácie rozpočtu zo strednodobého hľadiska,” uviedol Ed Parker z agentúry Fitch, ktorý je šéfom oddelenia nových európskych trhových ekonomík. Nová maďarská vláda strany Fidesz, ktorá v parlamentných voľbách v apríli 2010 obsadila dve tretiny parlamentu, podľa agentúry Fitch začala realizovať plány, ktoré z hľadiska budúcej fiškálnej konsolidácie idú nesprávnym smerom. Zrušenie reforiem dôchodkového systému a chýbajúca logická strednodobá fiškálna stratégia podkopávajú dôveru voči dlhodobej udržateľnosti verejných financií, dodáva Fitch. Emisné ratingy Maďarska však podľa agentúry podporuje relatívne bohatá a diverzifikovaná ekonomika, silné inštitucionálne základy a politická stabilita.

USA: EÚ by v prípade Maďarska nemala mlčať

28. decembra 2010 - (Webnoviny.sk)

Mnohí členovia Európskej únie možno oľutujú zavedený systém rotujúceho predsedníctva po tom, ako ho v januári prevezme „populistická a po moci bažiaca” maďarská vláda. Americký denník The Washington Post to napísal vo svojom aktuálnom úvodníku s titulkom Putinizácia Maďarska. Naráža pritom na prirovnanie maďarského premiéra Viktora Orbána k ruskému premiérovi Vladimirovi Putinovi, ktoré údajne používajú „demokratickí susedia” budúcej predsedníckej krajiny EÚ. Autori týmto spôsobom komentujú nové mediálne zákony z dielne maďarskej vládnej strany Fidesz. Tie sú podľa nich vhodné skôr pre autoritársky režim než pre západnú demokraciu, a sloboda tlače v Maďarsku sa ich prijatím dostáva na úroveň Ruska a Bieloruska. Denník v tejto súvislosti cituje kritické hodnotenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a dodáva, že luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn verejne spochybnil vhodnosť odovzdania európskeho predsedníctva do rúk Maďarska. Niektoré vlády však podľa neho mlčia v snahe nezaťažiť EÚ ďalšími spormi. „To je zlý prístup. Európa nemôže dovoliť, aby niektorá z členských vlád opovrhovala základnými slobodami bez následkov,” píše The Washington Post. Okrem mediálnych zákonov si denník všíma aj ďalšie sporné kroky strany Fidesz, ktorá sa po nástupe k moci snaží prevziať alebo napadnúť právomoci „každej inštitúcie, ktorú doteraz nekontrolovala, vrátane prezidentského úradu, najvyššieho súdu, štátneho kontrolného úradu a centrálnej banky”. Úvodník pripomína, že Spojené štáty majú príležitosť vyjadriť svoj postoj prostredníctvom májového summitu v Budapešti, na ktorom sa má zúčastniť americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. „Pán Orbán by mal dostať na výber medzi obmedzením koncentrácie moci vo svojich rukách... a potupou, ak Európska únia a Spojené štáty jeho summit presunú alebo ho budú bojkotovať,” uvádza The Washington Post.

S pošramotenou povesťou na čele únie

23. decembra 2010 - (Ján Kubiš - Pravda)

O niekoľko dní sa začne šesťmesačné maďarské predsedníctvo v Európskej únii. Bude prvým po ustanovení európskej zahraničnej služby, ktorou sa ukončuje inštitucionálna prestavba únie podľa Lisabonskej zmluvy. Odchádzajúce belgické predsedníctvo si ako hlavný cieľ postavilo úlohu napomáhať činnosť novej EÚ skôr z úzadia a tak, aby nebolo akýmsi „piatym kolesom na voze”. Maďarské predsedníctvo bude mať ešte obmedzenejšie možnosti. Napriek prirodzenému sebavedomiu premiéra Viktora Orbána, umocnenému aj tým, že jeho strana Fidesz je absolútnym pánom v Maďarsku, do predsedníctva EÚ nastupuje poznamenaný mnohými hendikepmi. V súčasnej kríze eurozóny musí byť hlavnou úlohou únie presadzovať opatrenia na jej riešenie a kľúčom k tomu bude hospodárska a fiškálna konsolidácia, ako aj stabilizácia jednotlivých členských štátov pri prísnej domácej disciplíne. A v tejto situácii nie je vodca Maďarska v najlepšej pozícii na to, aby presadzoval svoje líderstvo a recepty. Stav maďarskej ekonomiky a dôveryhodnosť Orbánových konsolidačných plánov sú totiž také, že agentúra Moody´s nedávno našim južným susedom znížila rating o dva body na krôčik od špekulatívneho pásma, pričom rizikové prirážky na maďarské dlhopisy rastú. Navyše znárodňovaním druhého piliera dôchodkového systému alebo mimoriadnymi daňami ďalej podkopáva dôveru investorov a trhov, ale i vlád v partnerských štátoch. V oblasti demokratického vývoja sa Maďarsko zrejme i počas svojho predsedníctva v EÚ dočká kritiky, pokiaľ ide o nasadzovanie náhubku médiám prostredníctvom stranícko-štátnej kontroly podľa nového zákona, ktorý nemá obdobu v európskych demokraciách. Pritom EÚ kritizovala už aj pokusy kontrolovať tlač, rozhlas a televíziu počas jeho vládnutia pred ôsmimi rokmi, hoci vtedy išlo iba o slabý odvar dnešných opatrení. Napokon Orbánovou slabinou bude jeho maďarsko-maďarská politika a presadzovanie maďarského zákona o dvojakom občianstve do praxe presne od prvého dňa predsedníctva v EÚ. Ten chce ešte „zlepšiť” ďalšou právnou normou, ktorá by umožnila zahraničným Maďarom, čo prijmú aj maďarské občianstvo, zúčastňovať sa na voľbách v Maďarsku. Obdobná situácia vyvolala pred niekoľkými rokmi v súvislosti s Orbánovým zákonom o zahraničných Maďaroch v Európe odmietavú reakciu. Aj tentoraz si to premiérove plány zasluhujú napriek tomu, že bude v predsedníctve EÚ. Pokiaľ by príslušné inštitúcie únie s odmietavou reakciou váhali, mala by im slovenská vláda pripomenúť ich povinnosť a trvať na uplatňovaní európskych prístupov a noriem. Nedá sa teda očakávať, že by maďarské predsedníctvo Európskej únie mohlo napraviť pošramotenú povesť, ktorú má Orbán v rade nových členských štátov, i keď nepochybujem o profesionálnom výkone jeho odborníkov a diplomatov. Predovšetkým však zaváži politická rovina, úniová aj domáca, a tá už nateraz neveští nič dobré.

Orbán mimo únie

23. decembra 2010 - (Miroslav Čaplovič - Pravda)

Maďarský premiér dostal najhorší vianočný dar. Zaslúžene. Najprv ho šéf luxemburskej diplomacie prirovnal k poslednému európskemu diktátorovi Alexandrovi Lukašenkovi, o niekoľko hodín mu nemecká kancelárka odkázala, aby nerobil hanbu Európe. V preklade z diplomatického jazyka ho označili za politického gaunera. V dejinách EÚ sa nikdy nestalo, aby členský štát spochybnil inú krajinu, či si zaslúži ujať sa polročného predsedníctva únie. Viktor Orbán ho prevezme 1.¤januára s pocitom, že niektoré vlády sa už tešia, ako mu uplynie šesťmesačné šéfovanie. Keď Brusel v roku 2002 kritizoval jeho prvú vládu, reagoval vtedy ešte ako premiér kandidátskej krajiny okrídlenou vetou: „Život je aj mimo únie.” Od roku 2004 je Maďarsko v nej a on sa teraz postaral, aby stálo na okraji. Drsné odkazy do Budapešti zazneli pre zákon potláčajúci slobodu médií, za ktorý by sa nemusel „hanbiť” ani bieloruský tyran. Orbán nemohol očakávať, že sa politici z EÚ zachovajú zhovievavo. Urobil taký veľký prešľap, že ho museli pokarhať aj za cenu, že oslabia dôveryhodnosť Maďarska ako predsedajúcej krajiny únie a tým aj celej dvadsaťsedmičky. Mlčanie by bolo farizejstvo. Takmer s istotou Orbán dostával zo zahraničia dôverné varovné signály, že schválenie návrhu odpudzujúceho zákona vyvolá nevôľu. Otázne je, či vedel, aká silná vlna sa rúti, alebo si nepripúšťal také slovné zauchá. Možno nežije v realite. Možno opojený ústavnou väčšinou v parlamente si myslí, že je nepostihnuteľný aj za maďarskými hranicami. V každom prípade uvažoval porovnateľne s niekdajším premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorý bol do poslednej chvíle presvedčený, že USA narábajú s hrozbou červenej na semafore pre vstup Slovenska do NATO len ako s neškodným strašiakom. Orbán bol naivný, ak rátal s veľkorysou zhovievavosťou kľúčových hráčov únie. Akoby zabudol, že tí nemajú najmenší dôvod privierať oči nad jeho nedemokratickými prešľapmi. Má u nich otvorený účet, odkedy sa rozhodol hospodárske problémy Maďarska riešiť na ich úkor. Veď uvalením mimoriadnych daní na veľké firmy, ktoré majú slúžiť na zaplátanie dier v štátnom rozpočte, ublížil najmä nemeckým podnikateľom, ale i Francúzom, Britom či Rakúšanom. Maďarsko prevezme predsedníctvo ako podceňovaná krajina. Akékoľvek skvelé Orbánove nápady môžu naraziť na odpor. Maďarský premiér dal na to politikom v Európskej únii zámienku.

Desať opatrení Orbána na podporu národnej hrdosti

23. decembra 2010 - (tasr)

Desať opatrení, na ktoré môžu byť všetci Maďari spoločne hrdí, vymenoval dnes vo videoposolstve zverejnenom na sociálnej sieti Facebook maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa jeho názoru možno medzi ne zaradiť to, že sa vo voľbách do parlamentu a samospráv podarilo vytvoriť najväčšiu národnú jednotu v Európe, zrealizovalo sa najväčšie zníženie daňového zaťaženia v uplynulých dvoch desaťročiach, podarilo sa zaviesť podporu výchovy detí a po prvý raz v Európe aj zdanenie bánk. Predseda maďarskej vlády vyzdvihol však aj opätovné zavedenie dvojitého občianstva po 90 rokoch, prijatie najprísnejšej trestnej úpravy v histórii krajiny, mimoriadne zomknutie občanov v dôsledku ekologickej priemyselnej katastrofy po úniku toxického červeného kalu, zrušenie poburujúceho odstupného, zníženie počtu politikov a uvoľnenie možností výroby liehovín. Vo videoposolstve, ktoré bolo reakciou na otázky používateľov Facebooku, na margo perspektívy hospodárskeho vývoja okrem iného uviedol, že z čestnej práce bude možné vyžiť vtedy, ak za ňu budú čestné platy. V podnikateľskej sfére to bude platiť v prípade, že podnikatelia z Maďarska budú konkurencieschopní voči konkurentom z okolitých štátov a vyprodukujú tak dostatok príjmov. Následne sa Orbán venoval problematike mládeže a starostlivosti štátu o rodiny. „Staré hriechy majú dlhé tiene,” povedal predseda maďarskej vlády, keď sa snažil zhrnúť svoje myšlienky v reakcii na množstvo otázok o povolaní tých, ktorí môžu za súčasnú situáciu krajiny, na zodpovednosť. V tejto otázke sa vláda stále cíti zaviazaná, nevyplýva to však z túžby po pomste, ale skôr to vyplýva z pocitu zodpovednosti za budúcnosť, vyplynulo z Orbánových slov.

Maďarská opozícia požiadala prezidenta, aby nepodpísal mediálny zákon

23. decembra 2010 - (tasr)

Maďarská parlamentná strana Politika môže byť (LMP) iná sa obrátila dnes listom na prezidenta krajiny Pála Schmitta a požiadala ho, aby nepodpísal kontroverzne vnímaný mediálny zákon. Vyplýva to z vyhlásení druhého muža parlamentnej frakcie strany Gergelya Karácsonya, ktoré uviedol na tlačovej konferencii v Budapešti. Podľa jeho slov „môže medzinárodnú prestíž Maďarska v tejto záležitosti zachrániť už iba prezident”, preto ho LMP požiadala, aby požiadal o vyjadrenie k predmetnej legislatívnej norme ústavný súd. „Maďarská republika už dávno nemala v medzinárodnej tlači a európskej politike tak zlé meno”, ako v súčasnosti, vyhlásil opozičný politik. Zároveň dodal, že z toho nemôže mať radosť nikto, komu leží budúcnosť krajiny na srdci. Za vzniknutú situáciu nesú zodpovednosť podľa jeho slov jednoznačne vládne strany.

„Absolútna moc korumpuje absolútne“

Úniu straší maďarský tlačový zákon. Orbán neustúpi

24. decembra 2010 - (tasr)

Maďarský mediálny zákon, ktorý umožní štátu zasahovať aj do chodu súkromných médií, vyvoláva stále väčšie a väčšie protesty na európskej pôde. Podľa názoru šéfa českej diplomacie Karla Schwarzenberga je zákon „nezlučiteľný” s demokratickými princípmi Európskej únie. „Tak, ako je tento zákon koncipovaný, je to skutočne nebezpečné,” povedal minister v rozhovore pre nemeckú tlačovú agentúru DPA. „Ak sa paragrafy budú adekvátne interpretovať, mohlo by to viesť k úplnému umlčovaniu médií,” citoval agentúrny zdroj Schwarzenbergove slová. Podľa jeho názoru by Európska únia mala hneď na začiatku maďarského predsedníctva, ktoré sa začína 1. januára 2011, dať najavo svoj postoj k zákonu o kontrole tlače. „Pri nasledujúcej príležitosti v európskom rámci by sa malo konštatovať, že tento zákon je v rozpore s princípmi EÚ,” podčiarkol Schwarzenberg a dodal, že „sa to musí, úplne jasne, povedať hneď na začiatku”. „Máme Maďarov radi, ale týmto sa skutočne hneď na začiatku pripravili o svoj kredit,” uviedol český minister zahraničných vecí. Schwarzenberg však súčasne varoval EÚ pred tým, aby Maďarsku pohrozila hneď sankciami na základe Lisabonskej zmluvy. Súčasne vyjadril nádej, že ak medzinárodné spoločenstvo „nebude hneď páliť takpovediac zbraňami veľkého kalibru”, maďarský premiér Viktor Orbán nájde cestu k novelizácii zákona. Šéf českej diplomacie vidí korene kontroverzne vnímaného zákona v dvojtretinovej väčšine maďarskej vládnej moci v parlamente. „Pokušenie využiť takéto väčšiny, ak je to možné, je veľmi veľké,” vyhlásil Schwarzenberg a citoval slová Brita Johna Emericha Edwarda Dalberga-Actona (1834-1902), známeho ako lord Acton: „Moc korumpuje: A absolútna moc korumpuje absolútne”. Britské ministerstvo zahraničných vecí sa v predvečer vianočných sviatkov vyjadrilo k aktuálnej mediálnej situácii v Maďarskej republike, ktorá čelí vlne kritiky v súvislosti s prijatím kontroverzne vnímaného mediálneho zákona. „Dúfame, že maďarská vláda čoskoro uspokojivým spôsobom vyrieši túto otázku a že táto (záležitosť) nebude mať negatívny vplyv na úspešnosť maďarského predsedníctva v Európskej únii,” konštatuje sa v krátkom stanovisku britského ministerstva diplomacie, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra MTI. V súvislosti s novým mediálnym zákonom v Maďarsku vyslovila svoje obavy aj Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) a to v liste, ktorý vo štvrtok zaslala budapeštianskemu parlamentu. „Vedenie aliancie (EANA) od leta 2010 sleduje kroky, ktoré urobila maďarská vláda pre zmenu mediálneho zákona. Vedenie EANA sa pripája k početným médiám a ľudskoprávnym organizáciám, ktoré vyjadrili hlboké znepokojenie s tým, že zákon spájajúci sa s médiami sa odvracia od základných princípov slobody tlače,” píše sa v liste Erika Nyléna, tajomníka aliancie združujúcej tlačové agentúry z 31 krajín, ktorý poskytol maďarskej agentúre MTI. „Treba zdôrazniť, že tieto nové mediálne zákony, ktoré zabezpečujú väčšiu kontrolu štátnym zložkám na médiami (...), sa zavádzajú v čase., keď má maďarská vláda prevziať predsedníctvo Európskej únie.” Náhubkový zákon patrí do kontroverzného balíka mediálnych reforiem, a na jeho základe môžu médiá za nejasne definované previnenie, ktorým je „nevyvážené spravodajstvo”, dostať vysokú pokutu. Tá sa pohybuje vo výške 10 - 25 miliónov forintov (cca 36-tisíc až 90-tisíc eur), v prípade tlačených médií a spravodajských webov 100 - 200 miliónov forintov (cca 363-tisíc až 728-tisíc eur), v prípade rádií a televízií, musia navyše médiá zaplatiť okamžite a to i v prípade, že sa proti verdiktu odvolajú. Norma navyše upravuje aj mediálny obsah komunikačných prostriedkov. Rozhlas musí vysielať viac maďarskej hudby a vo verejnoprávnych médiách bude viac reklám a menej správ týkajúcich sa bežnej kriminality. Vládni predstavitelia budú mať tiež možnosť zverejniť bez odkladu reakciu na akúkoľvek správu, s ktorou nebudú súhlasiť.

Európska aliancia tlačových agentúr

má obavy z maďarského mediálneho zákona

24. decembra 2010 - (tasr)

V súvislosti s novým mediálnym zákonom v Maďarsku vyslovila svoje obavy aj Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) a to v liste, ktorý vo štvrtok zaslala budapeštianskemu parlamentu. „Vedenie aliancie (EANA) od leta 2010 sleduje kroky, ktoré urobila maďarská vláda pre zmenu mediálneho zákona. Vedenie EANA sa pripája k početným médiám a ľudskoprávnym organizáciám, ktoré vyjadrili hlboké znepokojenie s tým, že zákon spájajúci sa s médiami sa odvracia od základných princípov slobody tlače,” píše sa v liste Erika Nyléna, tajomníka aliancie združujúcej tlačové agentúry z 31 krajín, ktorý poskytol maďarskej agentúre MTI. „Treba zdôrazniť, že tieto nové mediálne zákony, ktoré zabezpečujú väčšiu kontrolu štátnym zložkám na médiami, sa zavádzajú v čase., keď má maďarská vláda prevziať predsedníctvo Európskej únie.

Uznávaný maďarský spisovateľ György Konrád

kritizuje nový mediálny zákon

24. decembra 2010 - (tasr / dpa)

Liberálny spisovateľ György Konrád, považovaný za vedúcu osobnosť súčasnej maďarskej literatúry, porovnáva obmedzenia v novele mediálneho zákona, prijatého tento týždeň budapeštianskym parlamentom, s „ranou fázou nacistického režimu”. „Pripomína mi to silne rok 1933, keď sa Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) dostala k moci ziskom väčšiny vo voľbách za zdanlivo demokratických podmienok,” povedal Konrád rozhovore pre vianočného vydanie nemeckého denníka Berliner Zeitung. „Vláda sa pokúša zrušiť to, čo sme dosiahli zavedením slobody tlač v roku 1989,” konštatoval ďalej 77-ročný spisovateľ. Mediálny zákon je podľa neho hrubým opatrením na zavedenie cenzúry a pre demontáž demokracie. „Aj keď je Maďarsko v porovnaní s Nemeckom len veľmi malou krajinou a jej hrôzovláda je nepravdepodobná, o demokracii už nemôže byť ani reči,” dodal Konrád, ktorý získal viaceré prestížne, medzi nimi aj neliterárne medzinárodné ocenenia.

Orbán odmieta urobiť zmeny v kritizovanom mediálnom zákone

24. decembra 2010 - (tasr / mti)

Maďarský premiér Viktor Orbán odmieta kvôli domácej i medzinárodnej kritike urobiť zmeny v novom mediálnom zákone, ktorý schválil maďarský parlament tento týždeň. „Ani nám to nenapadlo,” povedal Orbán v relácii televízie Hír TV vo štvrtok večer. Zľaknúť sa niekoľkých alebo viacerých západoeurópskych kritík, resp. prichádzajúcich aj z väčšej diaľky, a meniť zákony, to by bolo príznačné pre štát, ktorému chýba sebavedomie. „Ale my takí nie sme,” zdôvodnil Orbán. Tento zákon je podľa neho „európsky”: maďarský mediálny zákon nemá žiadny taký paragraf, ktorý by nebol v niektorom z mediálnych zákonov krajín EÚ, tvrdí. Podľa Orbánovho názoru zahraničné názory na zákon majú pre neho len „veľmi malú váhu”. Maďarský premiér spomenul napríklad „chuderu nemeckú kancelárku”, ktorú zaplietli do krádeže kabáta. „Nepovedala, chudera, nič. Hovorca predstaviteľa nemeckej vlády povedal, že je samozrejmé, aby členský štát dodržiaval normy EÚ a že veľmi dúfajú, že aj Maďarsko tak bude konať, konštatoval s poznámkou: „Čerta bude konať, naozaj..., Maďarsko tak už robí,”. „Nie som ochotný s trasúcimi sa nohami pristupovať k parlamentným diskusiám alebo k západným reakciám,” povedal Orbán a dodal: „Z reakcií zahraničných médií nevyplýva, v čom je problém.” Poznamenal ďalej, že to, čo zažíva teraz, je len „dievčenský román” oproti tomu, čo prežil pri vytváraní prvého mediálneho zákona.

Verhofstadt: Maďarsko musí vysveliť mediálny zákon, EK musí konať

23. decembra 2010 - (tasr)

V Maďarsku treba zachovať slobodu tlače. Zdôrazňuje sa to v stanovisku, ktoré v Bruseli zverejnil v reakcii na kontroverzne vnímaný maďarský mediálny zákon šéf liberálov v Európskom parlamente, Belgičan Guy Verhofstadt. „Čas pravdy sa naplnil. Nový zákon je neprijateľný. Maďarsko musí poskytnúť vysvetlenie a Európska komisia musí konať,” hovorí sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v dokumente. Niekdajší belgický premiér (1999-2008) pripomína, že na Maďarsko čaká už v krátkom čase po prvý raz úradujúce predsedníctvo v Európskej únii. V tejto funkcii musí nielen akceptovať a stotožniť sa so všetkými demokratickými princípmi, ku ktorým sa hlási toto medzinárodné spoločenstvo, vrátane slobody informácií a slobody tlače, ale ich aj chrániť, zdôraznil Guy Verhofstadt. Podľa názoru skúseného západoeurópskeho politika nemožno žiadnemu členskému štátu EÚ povoliť, aby s odvolaním sa na nešpecifikované národnobezpečnostné záujmy obmedzil občianske práva, ktoré sú v centre EÚ, opierajúcej sa o spoločné hodnoty.

Nový maďarský zákon výrazne obmedzí slobodu tlače

23. decembra 2010 - (euractiv.sk)

Európska komisia sa ku kritizovanej maďarskej „mediálnej ústave” zatiaľ nevyjadrila. Vládu v Budapešti obviňujú krátko pred začiatkom jej predsedníctva v EÚ z obmedzovania slobody tlače. Prístup „počkáme a uvidíme”, ktorý zvolila Európska komisia kontrastuje s ostro formulovaným stanoviskom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vládnuca maďarská strana Fidesz s využitím svojej absolútnej väčšiny v parlamente prijala dva zákony a jednu ústavnú zmenu, ktoré, posilnili kontrolu vlády nad médiami. Vláda nazýva legislatívu „novou mediálnou ústavou”. Tá zavádza nový režim dozoru nad tlačou, televíznym a rozhlasovým vysielaním a online médiami, vrátane „online médií v zahraničí, ktoré boli presunuté do inej krajiny s cieľom obísť prísnejšiu reguláciu v Maďarsku”. Odkedy sa Fidesz dostal v apríli 2010 k moci v Maďarsku menil ústavu krajiny už 10 krát. Mediálny zákon ostro kritizoval napríklad luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn, ktorý takýto postup prirovnal k situácii v Bielorusku. „Je to priame nebezpečenstvo pre demokraciu,” povedal pre Reuters. Štát bude podľa neho kontrolovať názory. „Až doteraz bol Lukašenko považovaný za posledného diktátora v Európe. Keď zákon vstúpi do platnosti, už to platiť nebude”, povedal Asselborn. Tri opozičné strany v maďarskom parlamente - ľavicoví socialisti, zelení ako aj krajne pravicový Jobbik - podali sťažnosť na mediálny zákon na ústavný súd. Šance na úspech sú mizivé, keďže vplyv Fideszu bol posilený aj v justícii. Hovorca Európskej komisie mal problémy odpovedať na novinárske otázky na briefingu z 22. decembra. „V tomto štádiu môžem povedať len toľko, že Európska komisia zo svojej pozície strážkyne európskych zmlúv bude sledovať a evalvovať situáciu pokiaľ ide o princípy a európsku legislatívu”, povedal. Na špecifickú otázku, s ohľadom na akú európsku legislatívu bude Komisia študovať maďarský mediálny zákon, hovorca neodpovedal. Lorenza Consoliho z Medzinárodnej novinárskej asociácie znepokojuje, že Komisia otáľa z reakciou. Jedine luxemburský minister zahraničia prehlásil, že tento zákon „jasne porušuje ducha a znenie zmlúv o EÚ”, pričom požiadal Komisiu, aby konala. Komisia nepovedala, ani dokedy plánuje ukončiť skúmanie maďarskej legislatívy, ani to, či sa tak stane do konca maďarského predsedníctva. Jeden z nových maďarských zákonov vytvára inštitút Rady pre médiá, ktorého členovia budú volený parlamentom. Predseda rady je navyše na obdobie deväť rokov menovaný do funkcie súčasným premiérom a predsedom strany Fidesz Viktorom Orbánom. Predsedníčkou sa napokon stala členka Fideszu Annamária Szalay. Tá bude mať okrem iného právomoc udeliť televíznym a rádiovým staniciam pokutu až vo výške 200 miliónov forintov (približne 700 tisíc eur) za „nevyvážené“ pokrytie určitej správe. Pri národných denníkoch a internetových stránkach sa môže táto pokuta vyšplhať na 25 miliónov forintov (90 tisíc eur) a v prípade týždenníkov na 10 miliónov forintov (36 tisíc eur). Súkromné osoby môžu dostať pokutu vo výške maximálne dva milióny forintov (7250 eur), čo v Maďarsku predstavuje približne 1,5 ročný plat v čistom na osobu. Proti rozhodnutiam sa bude možné odvolať pomocou veľmi zdĺhavého sudcovského posudku, ktorý môže trvať až roky a hrozí preto, že pre opozičné médiá by mohol byť nový zákon likvidačný. Rada pre médiá tiež môže zakázať dotácie pre médiá, ktoré boli uznané vinnými. V prípade, že nový zákon porušia vysielatelia, môže byť ich činnosť zakázaná až na 30 dní. Nový režim sa pritom týka ako štátnych, tak i súkromných médií. Ústavný dodatok zároveň Rade pre médiá umožňuje vydávať dekréty v oblasti médií, vrátane „poplatkov za dohľad“ pre súkromné mediálne spoločnosti. Navyše, nová rada bude mať právo nahliadnuť do dokumentov pred ich zverejnením a novinári budú nútení odhaliť svoje zdroje v záležitostiach „národnej bezpečnosti“ alebo v prípade „ochrany verejného poriadku“. Právne zmeny prichádzajú v čase, kedy sa úplne reštrukturalizuje verejný vysielací sektor- teda verejná maďarská televízia, rozhlas a tlačová agentúra. Tie budú po novom spadať pod jednotnú správu a skupina sa tak bude spoliehať len na správy od vládou kontrolovanej tlačovej agentúry. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi na otázku, aby zhodnotil situáciu ohľadne slobody tlače v jeho krajine uviedol, že bruselskí novinári by si mali „zistiť aká je skutočnosť v pozadí niektorých chýrov“. Trval na tom, že médiá bude možné pokutovať len v prípade súdu proti ich článkom. Z vášnivej debaty v miestnosti pre tlačové vyhlásenia Komisie vyplynulo, že hoci má EÚ nástroje na to, aby donútila Kandidátske krajiny ako Albánsko či Bosna, zmeniť určité záležitosti, pri členských štátoch už týmito nástrojmi nedisponuje. Podľa viacerých správ sa sloboda tlače v niektorých európskych krajinách dramaticky zhoršila. Mimovládna organizácia Freedom House nedávno ohodnotila kandidátske krajiny EÚ ako „čiastočne slobodné“, čím sa dostali na úroveň Bhutánu a Nigérie. Členské štáty Bulharsko, Rumunsko a Taliansko si pritom vyslúžili podobný status. Nová mediálna cárovná Annamária Szalai sa zviditeľnila ešte keď bola v opozícii za stranu Fidesz delegátkou v Rade pre národný rozhlas a televíziu. Tam na svojich kolegov vehementne naliehala, aby zakázali kreslenú rozprávku Pokémoni, keďže podľa nej môže mať táto japonská animácia negatívny vplyv na mladých. V decembri 2010 zasa žalovala denník Népszabadság za to, že o nej napísali, že ako predsedníčka novo ustanoveného Úradu pre národné média a telekomunikácie (NMTA) bude „šéfka šéfov“, keďže bude mať právo menovať predsedov štátnych mediálnych spoločností. Podľa nej menovanie týchto osôb do ich funkcie ešte neznamená, že bude kontrolovať ich prácu.

Postoje

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vydala prehlásenie, v ktorom ostro kritizuje nový maďarský zákon o médiách. Podľa ich záverov tento zákon „porušuje štandardy slobody tlače OBSE a ohrozuje editorskú nezávislosť a pluralitu médií“.

Predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovic povedala: „Zákon kontroluje celý mediálny obsah- vysielanie, tlač a internet- a je založený na identických princípoch, ktoré sú proti štandardom OBSE pre slobodu tlače. Dáva tiež neobvykle široké právomoci nedávno vytvorenému mediálnemu úradu a mediálnej rade, ktoré sú vedené výhradne členmi podporovanými vládnucou stranou.“

Europoslankyňa Erzsébet Menczer (Fidesz) v parlamentnej diskusii tvrdila, že nová štruktúra v Maďarsku vytvorí „stredoeurópsku BBC“ a spraví z nej najsilnejšiu „agentúru“ v regióne.

Vysoký predstaviteľ Fideszu Zsolt Nyitrai vyzval k trpezlivosti a k tomu, aby sa ukázalo, že nová legislatíva nemá desiť alebo zastrašovať médiá.

Europoslanec László Lukács (Fidesz) povedal, že nový zákon povedie k „novému, vyrovnanejšiemu, flexibilnejšiemu a korektnejšiemu mediálnemu svetu“.

Maďarský pravicový think tank The Nézőpont Institute blízky Fideszu povedal, že nový zákon je podľa neho dobre myslený a potrebný, keďže sa zameriava na „vytvorenie koherentného právneho rámca pre printové aj elektronické médiá, čo je v súlade s technologickými požiadavkami“. Podľa nich „nebude politický vplyv na médiá silnejší ako je v súčasnosti“.

Editor v Magyar Rádió, ktorý mal informovať o novinkách pri hlasovaní o novej „mediálnej ústave“ v Parlamente sa rozhodol ostať na minútu ticho na protest, že všetky jeho komentáre boli zakázané. Vzápätí ho okamžite vyhodili.

Výkonná editorka indexu Sloboda tlače mimovládnej organizácie Freedom House Karin Karlekar povedala: „Táto legislatíva, v kombinácii s ďalšími znepokojujúcimi krokmi proti médiám bude hlavným krokom späť pre slobodu tlače v Maďarsku. Veľkým zdrojom obáv je formulovanie podmienok porušenia, ktoré je veľmi široké, čím sa vytvára prostredie na výrazné zneužívanie, najmä vzhľadom na extrémne polarizované politické prostredie v krajine“.

Stredový think- tank Magyar Európa Társaság uviedol, že snaha Fideszu o prijatie novej mediálnej legislatívy ohrozuje maďarské Predsedníctvo, lebo si bude vyžadovať veľa úsilia a pritiahne veľa kritiky.

Martonyi: Maďarsko sa hlási k rešpektovaniu právneho štátu

23. decembra 2010 - (tasr / mti / dpa)

Maďarsko sa v plnej miere hlási k rešpektovaniu právneho štátu a európskeho rebríčka hodnôt, vyhlásil dnes šéf maďarskej diplomacie János Martonyi pri telefonáte s nemeckým rezortným partnerom Guidom Westerwellem. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa rovnakého zdroja sa komuniké budapeštianskeho rezortu diplomacie zmieňuje i o tom, že nemecký minister zahraničných vecí v rozhovore „nadhodil možnosť prípadnej úpravy mediálneho zákona”. Westerwelle súčasne zdôraznil, že považuje Maďarsko za v plnej miere pripravené na plnenie úloh úradujúcej predsedníckej krajiny Európskej únie. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi v rozhovore v priateľskej atmosfére požiadal nemeckého partnera, aby signalizoval, ak bude mať konkrétne výhrady v súvislosti so spomínaným zákonom a podčiarkol, že Maďarsko sa v plnej miere hlási k rešpektovaniu právneho štátu a európskeho rebríčka hodnôt. Budapešť čelí v súvislosti so schválením kontroverzne vnímaného mediálneho zákona kritike celého radu medzinárodných inštitúcií, zahraničných politikov i médií. Nechýbajú ani hlasy, volajúce po sankciách voči Budapešti. Nemecká kancelárka Angela Merkelová varovala vládu premiéra Viktora Orbána pred porušením princípov právneho štátu. Maďarsko sa 1. januára 2011 stane na šesť mesiacov predsedníckou krajinou Európskej únie.

Ďalšia rana pre Maďarsko. Padol mu rating

23. decembra 2010 - (tasr / reuters / ap)

Fitch znížila rating dlhodobých záväzkov Maďarska na BBB- s negatívnym výhľadom. Dôvodom je fiškálna politika vlády, ktorá podľa Fitch podkopáva dôveru v udržateľnosť verejných financií zo strednodobého hľadiska. Podľa Fitch dôchodková reforma a nedostatočné opatrenia na konsolidáciu verejných financií zvyšujú „zraniteľnosť” Maďarska v prípade nových šokov. Agentúra varuje, že plány maďarskej vlády, ktorá od nového roka zavádza krízové dane pre viaceré odvetvia hospodárstva, môžu viesť k poklesu rozpočtových príjmov. Aj odhad kabinetu, podľa ktorého ekonomika Maďarska expanduje v roku 2013 o 5 % považuje Fitch za príliš optimistický. Fitch je poslednou z trojice renomovaných agentúr, ktorá znížila rating Maďarska. Moody's už začiatkom decembra upravila hodnotenia záväzkov Maďarska v cudzej aj domácej mene z Baa1 na Baa3, teda na najnižší investičný stupeň, a potvrdila, že výhľad krajiny zostáva negatívny. Agentúra Standard & Poor's pridelila Maďarsku rating na úrovni BBB- s negatívnym výhľadom, čo je tiež najnižší úverový stupeň v rámci jej hodnotenia.

Brusel odmietol zakázať popieranie zločinov komunizmu

23. decembra 2010 - (sita)

Európska komisia vo štvrtok zamietla žiadosť šiestich členských krajín EÚ, aby pripravila návrh normy zakazujúcej popieranie zločinov komunizmu v celej dvadsaťsedmičke, informoval internetový portál Euractiv. Podľa komisie pre tento legislatívny návrh teraz nie sú „potrebné podmienky”. Výzvu na zákaz iniciovala Litva. Pobaltská krajina navrhla text listu Európskej komisii, v ktorom žiadala o zavedenie zákazu. Potom ho predložila vybraným ministrom zahraničia a svoj podpis podeň pripojil šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg ako aj ministri zahraničia Bulharska, Maďarska, Lotyšska a Rumunska. Iniciátor výzvy, litovský minister zahraničných vecí Audronius Ažubalis, obvinil západnú Európu z toho, že ignoruje históriu štátov, ktoré boli pod nadvládou totalitných režimov. Litva list zaslala minulý týždeň eurokomisárke pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Redingovej. Tá by do konca tohto roka mala pripraviť osobitnú správu, v ktorej by mala byť zmienka aj o popieraní zločinov komunizmu. Komisia svoje zamietavé stanovisko opiera o štúdiu španielskeho politológa Carlosa Closeho Montera, v ktorej sa zaoberá tým, ako sa členské štáty vyrovnávajú s pripomienkami zločinov spáchaných totalitnými režimami. Montero píše, že sa každá krajina s týmto problémom vyrovnáva iným spôsobom, a teda neexistuje jednotný postup. V celej únii za popieranie zločinov komunizmu zatiaľ nebol nikto odsúdený a z celej únie majú popieranie zločinov komunizmu zakotvené v zákonoch iba Česko a Poľsko.

Vianočné sviatky

Väčšina ľudí považuje obdobie Vianoc za najkrajšie sviatky počas roka. Ich neopakovateľné čaro prináša atmosféru, v ktorej je samozrejmosťou aj solidarita s chudobnými, trpiacimi či osamelými ľuďmi. Čas pokoja, oddychu a pokory sa spája s mnohými zvyklosťami, tradíciami, podujatiami i kulinárskymi špecialitami.

Narodenie Pána slávia kresťania podľa dvoch kalendárov

22. decembra 2010 - (tasr)

Ježiš Kristus sa narodil približne pred 2000 rokmi, presný dátum jeho narodenia však nie je známy. Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Podľa kresťanov sú Vianoce sviatkom lásky. Slávenie 25. decembra ako dňa Narodenia Pána je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Spočiatku sa v tento deň slávil aj sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý neskôr preložili na 6. januára. V priebehu histórie slávili veriaci vianočné sviatky so stále krajšou výzdobou. Jasličky a vianočný stromček tu majú hlavné miesto. Jasle sa spomínajú v Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia, o niečo neskôr sa objavili v južnom Nemecku. Po roku 1600 sa rozšíril zvyk vyrezávať a zostavovať betlehemy. Vrchol umenia budovania betlehemov znamenal barok. Koncom 18. storočia sa šírili najmä z Neapolu a Tirolska. Vianoce na základe tradícií slávia kresťania rôznych cirkví v rozličných termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávia sa rozhodla pre 25. december podľa juliánskeho kalendára, čo zodpovedá 6. januáru. Juliánskym kalendárom sa riadi pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj niektoré staré východné cirkvi. Pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár.

K sviatočnej pohode patrí aj pieseň Tichá noc

23. decembra 2010 - (tasr)

Pieseň Tichá noc patrí neodmysliteľne k vianočným sviatkom, prvýkrát zaznela pred 192 rokmi. Mnohí ju desaťročia považovali za ľudovú pieseň, má však autorov aj dátum prvého uvedenia. Kňaz Joseph Mohr napísal Stille Nacht pôvodne ako báseň. Požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu. V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ bol v tom čase nefunkčný. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde. V súčasnosti sa spieva vo viac ako 300 jazykoch na celom svete. V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve pesničky - White Christmas, ktorú zložil skladateľ Irving Berlin, rodák z ruského Ťumeňa. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. V rokoch 1958 až 1962 bodovala vždy v decembrovej americkej hitparáde. Od tej doby nahrali Biele Vianoce desiatky spevákov, od Američana Pata Boona až po Karla Gotta či Berca Balogha, existuje viac ako 2000 rôznych verzií tejto skladby. Ešte o pár rokov staršia je Santa Claus Is Coming To Town (1934). V americkej hitparáde sa v popovej verzii umiestnila prvýkrát v decembri 1962 v podaní skupiny Four Seasons. V prvej stovke britských bestsellerov od roku 1952 - zostavených podľa úspešnosti predaja - sa umiestnilo päť piesní s vianočnou tematikou. Prím má Do They Know It's Christmas v podaní zoskupenia Band Aid, vydaná v decembri 1984. Autormi tohto projektu boli Bob Geldof, spevák skupiny Boomtown Rats a Midge Ure, gitarista a spevák skupiny Ultravox. Skladbu nahralo 36 umelcov, medzi nimi dievčatá zo skupiny Bananarama, Phil Collins, Boy George, Sting, Bono Vox. Výťažok z predaja bol určený na základnú materiálovú a potravinovú pomoc Etiópii. Singel sa predal v miliónových nákladoch a v marci 1985 prišla do Etiópie prvá zásielka materiálovej pomoci z finančného výťažku tohto projektu. Do prvej desiatky patrí aj verzia pesničky Mary's Boychild diskotékovej formácie Boney M. z decembra 1978. Originálnu verziu nahral Američan Harry Belafonte v decembri 1957, aj táto verzia figuruje v prvej tridsiatke. Treťou je Last Christmas v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Tento hit z decembra 1984 bodoval v hitparáde paralelne s pesničkou zoskupenia Band Aid a predaj singlov prevýšil miliónovú hranicu. V decembri 1973 viedla anglický rebríček skladba Merry Christmas Everyone glamrockovej skupiny Slade. Nahrali ju v New Yorku počas turné a predaj singlov prevýšil sumu milión kópií. Neskôr, v rokoch 1981 až 1986 sa vždy vrátila do hitparády. Úspešnou je aj pieseň Happy Xmas (War Is Over) v podaní Johna Lennona. Bola prvou, ktorú John nahral v New Yorku. Vznikla v októbri 1971, keď iba mesiac predtým sa John presťahoval do USA. Singel vyšiel v Spojených štátoch v decembri 1971. V Británii bolo vydanie pozastavené do ďalšieho roka, údajne pre vydavateľské spory kvôli autorskej spoluúčasti Yoko Ono, a tak platňa vyšla na ostrovoch až 9. decembra 1972. Zo spoločnej éry Čechov a Slovákov sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú pritom z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...) nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. Tá druhá je Těšíme se na Ježíška. V roku 1965 ju nahrali Lubomír Lipský, Jiří Malát a Trojanov detský zbor. Z tých novších je známa skladba Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého. Medzi najhranejšie slovenské pesničky patrí Každý deň budú vraj Vianoce v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. Jej autorom je už nebohý Marian Kochanský. Skladby Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlemom, Povedzte nám pastuškovia či Prišli sme vám zvestovati spopularizovala u nás známa speváčka ľudových piesní Darina Laščiaková. Albumy s vianočnými piesňami vydali skupina Tublatanka, Robo Opatovský aj Dara Rolins. Najnovším hitom v susednej Českej republike aj u nás na Slovensku je nový album Bílé vánoce Lucie Bílé. Po mesiaci od jeho vydania už prevýšil predaj 50.000 výliskov. A vianočným hitom už pomaly 30 rokov je album Karla Gotta Bílé vánoce, ktorý vyšiel v roku 1982.

Autori piesne Tichá noc, svätá noc boli najskôr nepoznaní

22. decembra 2010 - (tasr)

Najznámejšiu vianočnú koledu „Tichá noc, svätá noc” uviedli po prvý raz na Vianoce v roku 1818 v kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe. Medzičasom ju preložili do 300 jazykov a spieva sa na všetkých kontinentoch. Pieseň vznikla v roku 1818 celkom náhodou tesne pred Vianocami. V kostole sv. Mikuláša v rakúskom mestečku Oberndorf, v blízkosti Salzburgu, sa stala veľká nepríjemnosť - myši prehrýzli mechy organu. Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra. a o deň neskôr, 24. decembra, mala byť vianočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby. Mohr rozmýšľal, čo robiť. Napadlo mu, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, ktorá by sa dala zaspievať bez hudobného sprievodu. Zúfalstvo prebudilo jeho predstavivosť a Mohr zložil niekoľko vhodných štvorverší. Napísať hudbu však nevedel. V neďalekej dedine Arnsdorfe však mal priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý vedel komponovať melódie. Mohr sa za ním rozbehol s úpenlivou prosbou, aby vymyslel hudbu. Gruber sa prejavil ako dobrý priateľ - napísal melódiu a zachránil svojho priateľa. Ukázalo sa, že hudobníka osvietil sám Duch svätý, pretože melódia prežila stáročia. Pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV. pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú počul na Štedrý deň roku 1853 ho nadchla. Dvornému koncertmajstrovi nariadil nájsť autorov. Úloha to však bola neľahká: Mohr a Gruber boli obyčajní, bezvýznamní ľudia. Navyše, Joseph Mohr už v roku 1848 zomrel vo veku 56 rokov v úplnej chudobe. Skladateľa Grubera neúspešne hľadali celý rok a možno by ho ani nikdy nenašli. Pomohla však náhoda. V roku 1854 Salzburský zbor pripravoval vianočný program, v ktorom nechýbala pieseň Tichá noc, svätá noc. Jeden z členov zboru, mladík Felix Gruber, ju však spieval nie celkom tak, ako to vyžadoval zbormajster. Keď mu udelil pokarhanie, Felix namietal, že pieseň spieva, ako ho to naučil jeho otec a otec vie najlepšie, ako správne spievať piesne, ktoré sám skomponoval. Šéf zboru dobre poznal dvorného koncertmajstra a poznal aj príkaz Friedricha Wilhelma IV. Zvyšok života prežil Franz Gruber ako slávny človek. V chráme sv. Mikuláša v Oberndorfe visí plaketa s nápisom: „Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 napísal melódiu piesne Tichá noc, svätá noc a vikár Joseph Mohr zložil jej slová”.

Prvé vianočné stromčeky mali v Nemecku, s tradíciou je spojená legenda

23. decembra 2010 - (tasr)

Najkrajším a neodmysliteľným symbolom Vianoc je vyzdobený vianočný stromček. Nevie sa presne, v ktorej krajine vo svete si kresťania na Vianoce prvýkrát skrášlili svoje príbytky ozdobenou drevinou, no historici poznajú zrodenie vianočného stromčeka v Európe. V podobe ako ho poznáme dnes sa objavil sa prvý vianočný stromček pred 400 rokmi u kresťanov v Nemecku, ktorí začali aj s jeho zdobením. Najskôr to boli jednoduché ozdoby z dreva, slamy, šúpolia a papiera, neskôr prizdobovali stromček vianočným pečivom, medovníčkami, najkrajšími jabĺčkami a do pestrofarebných papierikov zabalenými orechmi a sušenými slivkami. Pre odpoveď na otázku, prečo práve stromček, siahli bádatelia ešte hlbšie do histórie. Z raných čias kresťanstva, keď si nová viera hľadala miesto v srdciach a mysliach pohanov, pochádza legenda o obetnej slávnosti. Starí keltskí kňazi, druidovia, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti bol prítomný aj kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Pripomenul, že narodenie Ježiša je najvzácnejší dar Božského otca všetkým ľuďom na zemi. Svedectvo oddaného misionára presvedčilo druidov a mladíkovi darovali život. Potom vyťali strom, v ktorom podľa ich viery dobrý boh prebýval, preniesli ho do osady a spoločne pri ňom oslávili Boží dar, narodenie Ježiša v Betleheme.

Na dedine sa pred štedrou večerou postilo

23. decembra 2010 - (tasr)

Dni Vianoc sprevádzali na dedine rozmanité tradície a obyčaje. Ľudia verili v čarovnú moc Štedrého dňa, ktorý bol bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina vstávala skoro ráno, aby stihla splniť povinnosti magického dňa. Zavčas rána gazda obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v rukách. Za ním gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny. Výlučne rodinnou záležitosťou bola štedrá večera, ktorej predchádzalo niekoľko tradičných zvykov. Po modlitbe všetci pozorne sledovali plameň sviece. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude na rok pri štedrovečernom stole chýbať. Keď všetci zadržali dych, plamienok sa ani nepohol a rodine odľahlo. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko. Skutočnú večeru otvoril gazda prípitkom a pohárikom páleného, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčky, lekvárové koláče, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.

Vianočný večer sa ohláša zvonením a rozvoniavajúcimi dobrotami

23. decembra 2010 - (tasr)

Vianočný večer sa začína v mnohých slovenských domácnostiach zvonením zvončeka. Nasleduje oblátka s medom a cesnakom, kapustnica, ryba, často opekance alebo pupáčiky a nakoniec už možno siahnuť po maškrtách v podobe drobného pečiva. Zvonkárstvo na Slovensku prekvitalo najmä pred prvou svetovou vojnou. Bolo úzko spojené s chovom oviec a dobytka a rozšírené na Orave, Pohroní, v Turci, Liptove, na Gemeri či na Spiši. Patrilo medzi domáce remeslá, kde sa vyžadovalo mať aj hudobný sluch. Na Slovensku sa vyrábali dva druhy zvoncov. Liate zvonce, nazývané liatovce, spiežovce, sa zhotovovali zo zvonoviny - spieže (zliatina medi a cínu). V súčasnosti sa vyrábajú z mosadze totožným kovolejárskym spôsobom ako veľké kostolné zvony, ktoré sú tvarovo podobné. Liate zvonce vážili od 0,25 kg, podľa veľkosti. Plechové zvonce (klopáre) sa vyrábajú z plechu, ktorý sa vystrihne podľa šablóny a zaoblí kladivom. Boky sa spájajú nitovaním a letovaním. Hotové zvonce sa ladia podľa sluchu vykúvaním. Plechové zvonce vážia od 0,5 do 3 - 6 kg a bývali tvarovo i funkčne rozdielne. Zvonce pre ovce (šuliare) sú zväčša valcovitého tvaru. Kravské zvonce (klopáre) majú kužeľovitý tvar. Rozličné druhy zvoncov sa používali v rozmanitej signalizačnej funkcii podľa druhu zvierat (ovce, kozy, kravy, jalovina, svine atď.) a podľa ich povahy a správania pri pasení. Pastieri v horskom teréne, kde boli viaceré salaše vedľa seba, uprednostňovali zvonce naladené na jeden hlas, tzv. jednohlasovú partiu (Spiš, Šariš), pričom každý salaš používal zvuk inej výšky. Oblátky nájdeme takmer na každom slovenskom štedrovečernom stole. V minulosti ich pre celú dedinu piekol učiteľ a do domácností ich roznášali žiaci, ako to poznáme z televízneho filmu Vianočné oblátky (1977) podľa poviedky slovenského klasika Martina Kukučína o zvykoch a obyčajach našich predkov v období od Ondreja po Vianoce. Oblátky z jednoduchého liateho cesta s medom a škoricou môžu byť ploché alebo stočené do trubičiek. Opekance sa pečú z kysnutého hustejšieho cesta. Gazdinky v časovom deficite našúľajú z cesta tyčinky cez celý plech a šikovné ruky detí ich potom pokrájajú na malé kúsky. Svedomitejšie gazdiné dajú na plechy už nakrájané cesto a veru sa im tie kúpené nevyrovnajú.

Slávenie Vianoc u gréckokatolíkov je spojené s celým plánom spásy

23. decembra 2010 - (tasr)

Sviatky Narodenia Ježiša Krista (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Ich obsahom je oslava toho, že Boh sa stal človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote. „Narodenie Ježiša oslavujeme v kontexte celého plánu spásy, preto sa v bohoslužobných textoch popri jeho narodení (vtelení) spomína aj Kristova smrť, vzkriesenie, vykúpenie ľudstva z hriechu,” uviedol pre TASR hovorca Gréckokatolíckej eparchie (biskupstva) v Bratislave Stanislav Gábor. Ako ďalej vysvetlil, sviatku Narodenia Ježiša Krista predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazývaný Filipovka, lebo sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa. Je to liturgické obdobie podobné adventu v latinskej cirkvi, má však viac pôstny charakter. Na Štedrý deň (Navečerie Roždestva) - Deň pred Narodením Pána - zachovávajú greckokatolíci prísny pôst až do večera. Medzi gréckokatolíkmi rusínskej a ukrajinskej národnosti na severovýchodnom Slovensku sa tento deň zvykne nazývať „Svjatyj večer”, kedy sa rodina schádza večer na „svjatu večeru”. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov daného regiónu: med, cesnak, mačanka (hubová polievka), juška (kapustnica), hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, varená pšenica s medom, atd. Po večeri bolo zvykom, predovšetkým na dedinách, chodiť koledovať. S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z poľnohospodárskeho spôsobu života, napríklad z každého jedla odobrať do vedra pre statok či dať seno na stôl pod obrus. Pokiaľ ide o bohoslužby, v gréckokatolíckej cirkvi sa na Štedrý deň ráno slúžia v chrámoch kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starej i Novej zmluvy predpovedajúce alebo ohlasujúce Kristovo narodenie. Tento názov pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom, vysvetlil Gábor. Poobede sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi starozmluvnými čítaniami, ktoré sa vzťahujú na sviatok Narodenia. Na rozdiel od latinskej cirkvi sa neslúži polnočná sv. liturgia. Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na veľkom povečerí, ktoré sa slávi neskoro večer, okolo 21.00 h alebo 22.00 h. Zvláštnosťou tohto obdobia v gréckokatolíckej cirkvi je aj osobitný pozdrav, ktorým sa veriaci navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): Christos raždájetsja! odpoveď znie: Slavite jeho! (Kristus sa rodí! Oslavujme ho!). V deň sviatku Narodenia Ježiša Krista 25. decembra sa slávi slávnostná sv. liturgia. V nasledujúci deň - 26. decembra gréckokatolíci slávia druhý deň sviatku nazývaný Zhromaždenie (Zbor) presvätej Bohorodičky a 27. decembra nasleduje Sviatok prvomučeníka Štefana, priblížil slávenie Vianoc v cirkvi Gábor.

Hojnosť pečiva na vianočnom stole mala podporiť dobrú úrodu v roku

23. decembra 2010 - (tasr)

Koláče ako kračún, štedrák, štedrovka, vianočka, mrváň či mazanec sprevádzajú vianočné sviatky už od nepamäti. Hojnosť pečiva na vianočnom stole bola podľa etnologičky Rastislavy Stoličnej jedným zo spôsobov, ktoré mali nielen doplniť štedrovečerný stôl, ale aj podporiť dobrú úrodu v nastávajúcom roku. „Na Vianoce sa musel každý dosýta najesť a z pohostenia muselo zostať aj na obdarovanie početných vinšovníkov.” Keď napríklad na Kysuciach posádzala gazdiná koláče do pece, udierala lopatou o povalu a hovorila: „Hody, hody, Nový rok, nech tak trvá celý rok.” V ľudovom prostredí sa najväčší význam pri príprave koláčov prikladal pri príležitosti významných rodinných alebo kalendárnych sviatkov, v rámci ktorých zohrávali aj obradovú funkciu. Šlo napríklad o svadby, veľkonočné sviatky alebo Vianoce. „Všeobecne najstaršou formou pečiva boli placky z nekysnutého cesta. Aj pôvod najrozšírenejšieho nemäsového štedrovečerného jedla - opekancov možno hľadať v posúchoch, ktoré ak sa nejedli hneď teplé, museli sa rozlámať a namočiť,” vysvetlila. Podľa dokladov z 18. storočia patrili k vianočnému pečivu v rôznych častiach Európy, vrátane nášho územia, figúrky domácich zvierat, ktoré v minulosti pravdepodobne pôvodne slúžili ako obetné dary. Ľudová viera im pripisovala rôzne magické vlastnosti, preto sa piekli najmä v čase dôležitých rodinných alebo kalendárnych sviatkov. Napríklad vianočné figurálne pečivo pre koledníkov malo formu vtáčkov. V niektorých obciach na Slovensku, najmä v rusínskom etniku na severovýchodnom Slovensku piekli ženy z ražnej a kukuričnej múky na Štedrý večer roháče imitujúce rožný dobytok. „Koľko bolo na gazdovstve kusov dobytka, toľko roháčov odložili do komory, aby tam zostali po celý rok. Preto, aby sa dobytku po celý rok nič nestalo,” uviedla Stoličná. K figurálnemu pečivu patria aj medovníky, ktoré sa však v minulosti nepiekli doma, ale kupovali sa od medovnikárov. K tradičným obradovým pečivám štedrovečerného stola patria opekance, ktoré sa piekli takmer na celom území Slovenska. „Na západnom Slovensku majú pomenovanie pupáčky alebo púčky, na strednom Slovensku opekance, v oblasti Horehronia lokše a na východnom Slovensku bobaľky,” podotkla etnologička. Pripravovali sa z kysnutého cesta, upečené sa zalievali vriacou vodou alebo mliekom, oblievali sa medom a posypali makom. Ľudová viera im pripisovala vlastnosti, ktoré majú ich konzumentom zabezpečiť prosperitu. „Na Štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, miesili ženy cesto na vianočné koláče. Usilovali sa, aby boli s pečením hotové na úsvite, pretože podľa tradície malo byť obradné pečivo z pece vonku do východu slnka, ale aj preto, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov,” poznamenala Stoličná. Pečenie sa nesmelo pretiahnuť cez poludnie. Pavol Dobšinský zaznamenal túto poveru: „Ktorá žena pečie ešte na poludnie, vystavuje sa nebezpečiu, že k nej pribehne nadprirodzená bytosť v podobe mrmľajúceho býka, pred ktorým si život môže zachrániť tak, ak mu rýchlo upečie malý bochník.” Piecť dopredu sa v minulosti nezvyklo. Všetko sa robilo na Štedrý deň aj preto, že mnohé z týchto činností boli súčasťou štedrovečernej mágie. „Na Honte napríklad gazdiná stála pri miesení cesta na snopoch, ktorými pri večernom zvonení obkrútila ovocné stromy, aby za rok veľa zarodili. Na celom území Slovenska mal úrodnosť ovocných stromov zvýšiť kúsok cesta na opekance, ktorý bol odrezaný ako prvý. Aj popol z pece, v ktorej sa pieklo vianočné pečivo, vysypali pod stromy s rovnakým účelom,” uviedla etnologička. Na prípravu koláčov sa používala kvalitnejšia pšeničná múka. Cesto na koláče sa zarábalo s mliekom, sladilo sa najskôr medom, neskôr cukrom. Pôvodne sa slovanský názov koláč podľa etnologičky vzťahoval len na okrúhle obradové pečivo. Postupne sa však tvary koláčov menili a ich rôznorodosť podmieňovala predovšetkým slávnostná funkcia, ktorá sa vymykala každodennému stereotypu. Okrem základného názvu koláč dostávali tieto výrobky aj iné ľudové názvy vychádzajúce zo staroslovanského základu, ako napríklad baba, nirván, bráni, beluš. Z cudzích názvov sa u nás ujali predovšetkým celta a kuch, kucheň prevzaté z nemčiny. Koláče v okrúhlom tvare boli plné alebo v strede s otvorom. Tvar podlhovastých koláčov bol podmienený tvarom plechu, na ktorom sa piekli. Počas sviatkov sa často pripravovali pletené koláče, v tvare vianočky alebo stočené do tvaru kruhu alebo podkovy. Na sviatky sa piekli aj rôzne plnené záviny z kysnutého cesta, makovník, orechovník, tvarožník, kapustník a iné, ktoré sa podávali nakrájané na široké rezy. V priebehu 20. storočia sa aj na dedinách rozšírili a udomácnili buchty a štrúdle, ktoré sem prenikali z meštianskej kuchyne nemeckého obyvateľstva a z českej a rakúskej kuchyne. Najnovšími formami sú koláče pečené v hlinených alebo kovových formách, najmä tzv. bábovka. V súčasnosti nahrádzajú stále častejšie koláče a pečivo z typickej slovenskej kuchyne rôzne výrobky cukrárskeho charakteru, najmä torty a zákusky. „Napriek tomu však majú v mnohých domácnostiach vianočné koláče a pečivo dodnes svoje miesto na sviatočnom vianočnom stole,” dodal Stoličná.

Chlieb pripravený v čase sviatku symbolizuje bohatstvo rodiny a dobro

23. decembra 2010 - (tasr)

Chlieb sprevádza ľudstvo od nepamäti. „Je v našej výžive nenahraditeľnou a nezameniteľnou potravinou a nikdy sa nepreje. Aj v tomto treba hľadať korene významu chleba v živote človeka, ktorý mu pripisujú všetky kultúry a náboženstvá sveta,” uviedla pre TASR etnologička Rastislava Stoličná. V kontexte rodinných a kalendárnych obradov zohrávala základná požívatina - chlieb na sviatočných stoloch významnú úlohu. Chlieb pripravený v čase sviatku symbolizuje vo všetkých ľudských kultúrach želanú plodnosť polí, bohatstvo rodiny a všeobecne domov a dobro. Na Slovensku sa piekol biely chlieb, z pšeničnej múky, ale aj čierny chlieb z ražnej múky. Podľa historikov výživy je to dané tým, že cez naše územie prechádza podľa geografických možností dopestovania obilnín hranica zóny bieleho a čierneho chleba. V rámci európskeho priestoru je južná a západná Európa zóna bieleho chleba a severná a východná Európa je zóna čierneho chleba. Kvalita chleba sa v minulosti menila v závislosti od sociálnych a geografických podmienok regiónu. Podľa odborníčky závisela od kvality múky. V minulosti sa však chlieb málokedy piekol len z jedného druhu múky. „Etnografický atlas Slovenska ukazuje, že vo väčšine dedín múku miešali najmä s jačmennou múkou, pri jej nedostatku sa pridávala aj ovsená múka. V čase nedostatku, núdze a hladomorov sa do zmesi na chlieb v krajných prípadoch pridávala hrachová múka, piliny z rôznych druhov stromov alebo múka zo žaluďov. Po rozšírení zemiakov na našom území pridávanie nastrúhaných uvarených zemiakov cesto na chlieb zvláčnilo,” vysvetlila Stoličná. Tvar chleba môže byť dvojaký. Tradičný chlieb je okrúhly, pretože sa vždy formoval do dreveného vahana alebo do slamienky. Druhým typom je obdĺžnikový, ktorý bol na našich dedinách rozšírený pravdepodobne pod vplyvom mestského prostredia. „Okrúhly tvar chleba je najjednoduchším a najdokonalejším obrazcom, ktorý symbolizuje slnko ako životodarný element Zeme. Kruh symbolizuje aj plynutie života človeka, počínajúc narodením a končiac smrťou, je aj znakom nekonečnosti, večnosti a dokonalosti,” uviedla Stoličná. Pečenie chleba v domácnostiach bolo rituálom a pretože šlo o ťažkú a namáhavú prácu, musela byť gazdiná v dobrej kondícii. Cesto sa vo veľkom koryte zarábalo na niekoľko pecňov chleba. Aby sa chlieb vydaril, musel byť dobre pripravený kvások, primerane rozohriata pec a kvalitne vymiesené cesto. Chlieb sa do pece vsádzal na drevených lopatách a po dvoch až dva a pol hodinách bol upečený. Upečený chlieb schovali do komory na rebríček alebo do truhly, ktorú gazdiná zamkla. Odkrojiť z neho si nemohol hocikto a hocikedy, pretože bolo presne vypočítané, dokedy má vydržať. O chlieb bolo treba požiadať a gazdiná z neho odkrojila. Chlieb bol v minulosti považovaný za Boží dar a ľudia sa k nemu aj tak správali. Už počas jeho prípravy ho bolo treba sedemkrát prežehnať, aby všetko dobre dopadlo. Spadnutý chlieb bolo treba pobozkať a ospravedlniť sa mu. Výchovu detí orientovali tak, aby si chlieb vážili a mali ho v úcte. S chlebom ako rituálnym obradným jedlom sa spájalo množstvo poverových predstáv. Ak napríklad pri pečení praskol, neveštilo to pre domácnosť nič dobré. Chlieb nesmel byť nakrojenou časťou otočený ku dverám, lebo tým sa vynáša šťastie z domu. Takisto nesmel byť položený „hore nohami”, pretože by sa porušila harmónia rodiny. Nevesta prichádzajúca do domu svojho manžela kládla chlieb na stôl alebo prah domu, ktorý sa považoval za kultové miesto, akoby chcela pozdraviť predkov rodiny, do ktorej prichádza. Chlieb pre mŕtvych sa kládol do hrobu alebo truhly zosnulého. Chlieb pečený pri slávnostných príležitostiach mal doslova rituálny význam. K starým rituálnym chlebom pečeným počas vianočných sviatkov patril kračún. „Dnes je to koláč, ale pôvodne to bol chlieb, do ktorého sa zapekali rôzne obilniny, liečivé rastliny, fľaštička s medom. Všetko, čomu sa malo na hospodárstve v budúcnom roku dariť,” uviedla Stoličná. Tento chlieb ležal na sviatočnom stole od Štedrého večera počas celých sviatkov ako symbol úrodnosti a na záver sviatkov ho dali zožrať hospodárskym zvieratám. „Ani odrobinky z chleba zo štedrovečernej večere sa nesmeli vyhadzovať. Pripisovala sa im magická sila a používali sa na liečenie. Alebo ich pri jarnom oraní poľa zaorávali do prvej brázdy, aby sa zabezpečila ďalšia dobrá úroda,” uviedla etnologička. O dôležitosti chleba v živote človeka svedčí aj to, že pojmom chlieb sa nenazývala len samotná potravina, ale označovalo sa ním v prenesenom význame aj celé hospodárstvo, bohatstvo rodiny. „Má svoj chlieb” znamenalo, má svoje hospodárstvo. Ten, kto bol „na cudzom chlebe”, pracoval pre iného. Má „ľahký alebo ťažký chlebík”, boli označenia pre ľahšie a ťažko pracujúceho človeka. Pri označení „je bez chleba” išlo o človeka bez práce. „Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti všetkých slovanských národov,” dodala Stoličná.

Uviaznuté rybacie kostičky nepredstavujú priame ohrozenie života

23. decembra 2010 - (tasr)

Konzumácia rýb počas vianočných sviatkov so sebou nesie určité riziko, kedy sa môže do dutiny ústnej, hrdla či hltana zapichnúť konzumentovi rybacia kosť. Lekári však tvrdia, že táto nepríjemnosť neznamená pre človeka priame ohrozenie života, ľudia by mali v takýchto situáciách zachovať pokoj a v prípade pretrvávajúcich ťažkostí vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Nielen deti, ale aj dospelí by mali jesť ryby veľmi opatrne. Jedlo je potrebné dobre požuť a až potom prehltnúť. „Rybacie kosti nepredstavujú pre svoju veľkosť priame ohrozenie života, to znamená, že nie sú také veľké, aby sa mohol človek zadusiť,” vysvetlil primár oddelenia otorinolaryngológie Fakultnej nemocnice (FNsP) J. A. Reimana v Prešove, Slavomír Straka. Keď človek cíti, že mu v tele uviazla kosť, mal by zachovať pokoj. „Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože zapichnutie kostičky je skoro vždy sprevádzane strachom, panikou až hystériou a s tým spojenými rôznymi nesprávnymi úkonmi, ktoré by mali viesť k odstráneniu cudzieho telesa, avšak väčšinou pacientovi nepomôžu, skôr mu môžu uškodiť,” podotkol Straka. Množstvo takzvaných overených receptov preto nefunguje. Medzi najznámejšie patrí napríklad zajedenie tuhšieho jedla či chleba, ktoré by malo kostičku zachytiť a tá prejde ďalej do tráviaceho traktu. Podľa Straku však tento spôsob nebýva účinný, „pri väčších kostiach môže dokonca spôsobiť ešte väčšie problémy,” poznamenal. Dodal, že konzumácia kyslých jedál, ovocných štiav či octu, ktoré by mali kostičku rozpustiť, je takisto neúčinná. Primár otorinolaryngológie tvrdí, že v mnohých prípadoch nejde o zapichnutie cudzieho telesa, ale napríklad iba o škrabnutie sliznice, pričom môžu chvíľu pretrvávať mierne bolesti. Niekedy pomôže aj dúšok vlažnej vody. „Pri menej závažných príznakoch je preto možné asi pol hodinu až hodinu vyčkať. Pomoc je nutné následne vyhľadať, ak ťažkosti pretrvávajú. V prípade intenzívnejších ťažkostí je potrebné samozrejme vyhľadať pomoc okamžite,” uzavrel Straka. Vo FNsP J. A. Reimana Prešov bude počas vianočných sviatkov zabezpečená na oddeleniach otorinolaryngológie 24-hodinová pohotovostná služba, kde môže v prípade potreby prehliadnuť odborný lekár dutinu ústnu, hltan aj hrtan špecializovanými nástrojmi. Zákrok pri odstraňovaní uviaznutých kostičiek je väčšinou jednoduchý a rýchly.

Prejedanie počas sviatkov je v posledných rokoch bežným fenoménom

23. decembra 2010 - (tasr)

Prejedanie najmä počas sviatkov je v posledných rokoch podľa gastroenterológa Petra Paulena bežným fenoménom. S jedlom sa aj v súvislosti so sviatočnými dňami spája množstvo ľudových múdrostí. Už naši predkovia hovorievali: „Na Vianoce - po gágorce, na Veľkú noc - moc, na Ducha - do pol brucha a na Jána - v bruchu jama”, „Kto mnoho je, málo vie”, „Málo máš jesť a piť, ak chceš dlho živý byť”. Aj počas sviatkov však treba dbať na správne stravovacie návyky, aby sa zaobišli bez zažívacích problémov. Podľa zaužívaných stravovacích návykov by sa podľa Paulena dali ľudia rozdeliť do dvoch skupín. Jednu tvoria ľudia s chorobami zažívacieho traktu, druhú ľudia bez týchto ťažkostí. „Tí čo majú chorobu, či už žlčníkového, pečeňového alebo žalúdočného charakteru, majú odporúčanú svoju diétu a vedia, čoho sa majú vystríhať. Tieto upozornenia musia rešpektovať aj počas vianočných sviatkov,” upozornil Paulen. Ľudia, ktorí podobné obmedzenia nemajú, by si mali podľa odborníka rozložiť konzumáciu jedla tak, aby sa vyhli tráviacim ťažkostiam. „Musia myslieť na to, že aj napriek tomu, že na sviatočnom stole je veľa lákavého jedla, mali by sa správať zodpovedne. Môžu si vychutnať všetko, ale po troške,” vysvetlil. K najčastejším tráviacim ťažkostiam pri prejedaní patria nafukovanie, nevoľnosť, nepríjemné grganie, bolesti v oblasti žalúdka alebo žlčníka. Príznakom sťaženého trávenia je aj pálenie záhy, ktorého príčinou je návrat kyslého žalúdočného obsahu do pažeráka. Pokiaľ sa v konzumácii dodržiava miera, nie je podľa gastroenterológa žiadna potravina z vianočného stola pre organizmus škodlivá. „U zdravého človeka nie je v zásade rozdiel, či je na stole vajíčkové alebo kapustové jedlo. Ide len o kvantitu. Pokiaľ nie je zjedeného jedla veľa, tak nám nemá prečo uškodiť,” podotkol. Podľa Paulena by mal mať v sebe pri jedení každý človek racionálnu brzdu, aby mu pokrm neuškodil a aby si ho dostatočne vychutnal. „Ľudia by mali jesť podľa pocitu plnosti žalúdka. Recept, ako sa vyhnúť zažívacím ťažkostiam, je jednoduchý. Keď viem, že už mám dosť, tak už nejem,” dodal.

Rodinné poklady - Katarína Királyová

26. decembra 2010 - (SRo)

Sviatočný strieborný príbor vyťahovaný len raz za rok, alebo hoci aj podpultové vianočné gule z osemdesiatych rokov, ktoré zázrakom unikli vašim nezbedným a dnes už dospelým deťom. Rodinným pokladom môže byť naozaj čokoľvek. Ako uvidíme v nasledujúcom rozhovore, nemusí ísť vôbec o materiálne veci. Michal Herceg hovoril s etnologičkou Katarínou Királyovou z obce Mlynky v Pilíšskych vrchoch. (Audio: klik na link!):

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_96931.m3u

Na maďarskom stole nechýbajú halászlé

22. decembra 2010 - (Miroslava Dírerová - Sme)

František Tyukos pochádza zo stredu Maďarska, no po slovensky rozpráva perfektne a takmer bez prízvuku. Naučila ho to pred štyridsiatimi piatimi rokmi zosnulá manželka, s ktorou sa ako študent strojáriny v Prahe stretol v českej metropole na brigáde. Dovtedy nevedel po slovensky ani ceknúť. V tom čase sa na sever Slovenska, do rodného mesta manželky, v ktorom dnes cítiť národné cítenie, nebál presťahovať. „Vtedy neexistovala medzi našimi národmi žiadna nenávisť. Slováci nás mali radi, pomáhali nám,” povedal rodák z Maďarska. Keďže Slovensko vtedy ešte pred polstoročím patrilo do rovnakého spoločného štátu ako Maďarsko, František Tyukos výrazný rozdiel vo sviatočných zvykoch nevidí. „Sú to len také malé drobnosti ako v jednotlivých regiónoch na Slovensku,” vysvetlil. Aby ich medzinárodná rodina bola v kuchyni vyvážená, u Tyukosovcov sa striedali raz slovenské, raz maďarské jedlá. U Tyukosovcov prežívali Vianoce podľa kresťanských zvyklostí. Kvôli pôstu, ak v Štedrý večer navarili kapustnicu, mäso z nej vybrali. Pri maďarskej tak robiť nemuseli. Naši južní susedia majú za sviatočnú polievku rybaciu - halásle. František Tyukos upozorňuje, že medzi maďarskou a slovenskou rybacou je veľký rozdiel. „Naše halászlé sú bohatšie na rybacie mäso ako slovenská polievka,” vysvetlil. Na vianočnom stole sa tiež objavujú zabíjačkové špeciality, samozrejme maďarsky pikantné. Maďari tiež zvyknúť až do Nového roka jesť plnené kapustné listy či „beigli”, čo je natenučko zavinutý závin s makom alebo orechmi.

Halászlé

3 kg rybie mäso (z toho 3/4 kapor), 1 väčšia cibuľa na 1 kg rybieho mäsa, kopcovitá PL mletej červenej papriky, soľ, štipľavá paprika. Ryby očistíme, nakrájame na podkovičky, jemne osolíme a odložíme na 1 hodinu. Ikry a mlieč nesmieme soliť. Cibuľu nakrájame na jemné kocky. Po hodine rybie mäso dáme do hrnca, pridáme cibuľu a na každý kg mäsa dáme 1,1 - 1,2 l vody a zapálime oheň. Necháme jemne vrieť a keď zmizla pena na povrchu, pridáme červenú mletú papriku (nemiešame). Po 15 - 20 minútach pridáme vnútornosti a 2 ks štipľavej papriky. Ochutnáme a dochutíme (soľ alebo štipľavá paprika). Pol hodiny od začatia vrenia je halászlé hotové.

V Košiciach ukradli pamätnú tabuľu Emanuela Böhma

29. decembra 2010 - (sita)

Bronzovú pamätnú tabuľu venovanú pamiatke Dr. Emanuela Böhma (1909-1990) ukradli v noci z 27. na 28. decembra z budovy Gymnázia - Poštová ul. v Košiciach. Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach a signatári Občianskej iniciatívy Za slovenský juh - Žijeme tu spolu hovoria o barbarstve. Pripomínajú podobné incidenty ako rozbitie pamätnej tabule Viedenskej arbitráže z roku 1998 či znehodnotenie súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne pred niekoľkými týždňami. „Súčasne vyzývajú orgány činné v trestnom konaní o urýchlené prešetrenie tejto udalosti, ktorá nesie v sebe znaky organizovaných útokov na stopy slovenských národných osobností a ich miesta v súčasnom verejnom a občianskom povedomí,” uvádzajú predseda Miestneho odboru MS Košice Jozef Mižák a člen Výboru MS Stanislav Bajaník vo vyhlásení. Emanuel Böhm (1909-1990) bol rodák z Vrútok. V prvej polovici minulého storočia sa výrazne angažoval v slovenskom národnom živote, v rokoch 1939-1945 pôsobil aj ako predseda Slovenskej národnej jednoty medzi Slovákmi v Maďarsku a na okupovanom území po Viedenskej arbitráži. Tu sa prejavil ako publicista, pedagóg, podporovateľ slovenského života, za čo ho maďarská vrchnosť v roku 1939 prepustila zo štátnych služieb. Po II. svetovej vojne ho zvolili za poslanca Demokratickej strany, stal sa podpredsedom Pražského parlamentu a povereníkom zdravotníctva v Bratislave. Ako prenasledovaný demokrat, ochranca slovenských kultúrnych a národných záujmov najmä na okupovanom slovenskom území v Maďarsku počas II. svetovej vojny emigroval v roku 1947 cez Rakúsko do Londýna. Od roku 1952 sa v USA angažoval v slovenskom politickom a publicistickom živote, zomrel v roku 1990. O rok neskôr uložili jeho telesné pozostatky na Národnom cintoríne v Martine.

Maďarským policajtom zomrel zadržaný muž

27. decembra 2010 - (tasr)

V Maďarsku zadržali v uplynulých troch dňoch celkove 60 hľadaných osôb. Najväčší rozruch vyvolal prípad z obce Kemecse v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg na severovýchode Maďarska. Policajti tam našli v nedeľu podvečer pod posteľou 49-ročného muža, ktorý nenastúpil na výkon 16-mesačného trestu väzenia a navyše sa po ňom pátralo kvôli podozreniu z trestných činov ublíženia na zdraví, výtržníctva a krádeže. Muža policajti zadržali a počas prevozu na okrsok museli k nemu pre kvôli náhlej nevoľnosti privolať záchranárov, ktorým sa ho však nepodarilo zachrániť. Z obce prišli informácie o údajnom použití paralyzéra policajtmi, to však podľa poznatkov patológov sa na tele mŕtveho nenašli stopy po použití násilia a muž zomrel prirodzenou smrťou, zrejme po infarkte alebo zástave srdca. Ochrancovia poriadku prichytili v Maďarsku počas vianočného víkendu priamo pri čine 78 páchateľov a ďalších 192 osôb predviedli pre dôvodné podozrenie z trestnej činnosti. Na cestách došlo počas vianočného víkendu k 263 dopravným nehodám, pri ktorých vyhaslo sedem životov, 28 ľudí utrpelo ťažké a ďalších 69 ľahšie zranenia. Policajné patroly objavili pri cestných kontrolách alkohol v organizme 81 vodičov.

V Maďarsku chytili slovenského prevádzača s tureckými utečencami

25. decembra 2010 - (sita)

V meste Szeged na juhu Maďarska chytila polícia na Štedrý večer slovenského prevádzača a s ním skupinu štyroch utečencov z Turecka. S odvolaním sa na hovorcu miestnej polície Szabolcsa Szentiho o tom v sobotu informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa miestnej polície v rovnaký večer chytili na neďalekom hraničnom priechode Röszke medzi Srbskom a Maďarskom aj ďalšie dve skupiny utečencov. V prvej boli štyria Afganci, v druhej traja Kosovčania.

Vodný živel znepokojuje občanov Maďarska

27. decembra 2010 - (tasr)

Povodňová pohotovosť prvého a druhého stupňa platí na viacerých úsekoch väčšiny vodných tokov na severe a severovýchode Maďarskej republiky, celkove to platí na území s dĺžkou viac ako 300 km. Podľa informácií, ktoré tlačovej agentúre MTI poskytli severomaďarské vodohospodárske zdroje, sa na hornom toku rieky Tisy vytvorila povodňová vlna, pričom pri Tiszabecsi už rieka kulminovala a jej hladina začala klesať. Na prítokoch Bodrogu na Zakarpatskej Ukrajine sa takisto sformovali miernejšie povodňové vlny, tak na Ondave, ako aj na Uhu však kulminácia patrí už minulosti, na Latorci je však situácia stále napätá. V povodí tokov treba aj na maďarskom území rátať v budúcnosti podľa expertov so zvyšovaním hladiny, ktoré by však nemalo dosiahnuť kritickú úroveň. Situácia na riekach Bodva a Hornád nedáva predbežne dôvod na vážnejšie znepokojenie, je však takisto predmetom monitoringu. Veľké problémy spôsobuje v Maďarskej republike naďalej stúpajúca hladina spodných vôd, územie, ktoré zaplavili, sa výrazne zväčšilo, a to o vyše 200 km štvorcových na celkove viac ako 3 360 km štvorcových, z čoho je viac ako polovica poľnohospodárskej pôdy. V súčasnosti sa pred vodným živlom, či už pre ohrozenie spodnými vodami alebo povodňami, bránia občania 206 obcí z 13 žúp krajiny.

Rieky v Maďarsku sa vyliali zo svojich korýt

26. decembra 2010 - (sita / mti)

Štyri lokálne cesty v severnom Maďarsku museli zatvoriť po tom, ako ich zaplavila voda z rozvodnenej rieky Slaná. Zvýšenie hladiny zaznamenali aj na riekach Bodva, Zagyva a Körös na východe krajiny. Povodňovú výstrahu vyhlásili aj v povodí rieky Tisa po niekoľkých dňoch dažďov a topenia snehu, uviedol pre tlačovú agentúru MTI Attila Lovas z miestnej pobočky vodohospodárskej spoločnosti. Oblasť, ktorá sa ocitla pod záplavovou vodou, sa výrazne zväčšila, a to najmä v okolí obce Szabolcs. Dva domy postavené z nepálených tehál sa tam zrútili; ich obyvateľov evakuovali. Vo východnom Maďarsku voda zaplavila okolo 400 štvorcových kilometrov ornej pôdy; povodňovú výstrahu vyhlásili úrady v 37 mestách a dedinách, kde zo zaplavených ulíc, záhrad a pivníc nepretržito odčerpávajú vodu.

Pri nehode autobusu sa zranilo deväť srbských turistov

29. decembra 2010 - (tasr)

Deväť srbských turistov, ktorí chceli príchod nového roka osláviť v Berlíne, utrpelo dnes zranenia po tom, čo ich autobus vyletel mimo cesty v Maďarsku. Informoval o tom srbský spravodajský sever RTS. Stav jedného z turistov je vážny, utrpel zlomeninu krčného stavca. Previezli ho do nemocnice v Budapešti. K nehode došlo dnes v ranných hodinách pri meste Sziget Szent Miklós. Autobus z bezprostredne nezistených príčin vyletel z cesty a narazil do betónového múru. Srbskí turisti, ktorí pri havárii neutrpeli zranenia, budú pokračovať v ceste do Nemecka. Zranení sa vrátia do Srbska, dodal RTS.

Ženy zamrzli pri svojich domoch, padli a už sa nepostavili

28. decembra 2010 - (tasr / mti)

Dve ženy v uplynulých dňoch doplatili na mimoriadne chladné počasie, ktoré panuje v susednom Maďarsku. Obe obyvateľky Šomoďskej župy totiž umrzli, a to len niekoľko metrov od svojich domov. Prvú z nich, obyvateľku (66) obce Berzence, našli v priekope pred vlastným domom. Žena, ktorú objavil jej sused na prvý sviatok vianočný, mala na sebe premočené šaty. Lekárom sa ju už zachrániť nepodarilo, po prevoze do nemocnice zomrela. Druhú ženu (84) objavili v záhrade jej rodinného domu v Ságvári. Podľa predbežných lekárskych zistení smrť starenky spôsobilo tiež podchladenie. Tú našla jej vnučka ráno 27. decembra. Podľa dostupných informácií stará pani spadla v noci vo svojej záhrade, ale kvôli zraneniam sa nedokázala postaviť a v zime zamrzla.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
......................................................................................................................................