Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

OBSE: Maďarský mediálny zákon ohrozuje nezávislosť

22. decembra 2010 - (sita)

Nový maďarský mediálny zákon porušuje európske štandardy slobody médií, ohrozuje redakčnú nezávislosť a pluralitu médií. V stredu to na adresu nedávno prijatého maďarského mediálneho balíka uviedla predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Dunja Mijatovičová. To, že zákon zavádza rovnaké princípy pre vysielateľov, tlačové a tiež online médiá je podľa Mijatovičovej proti normám OBSE. Mijatovičovú tiež znepokojuje fakt, že v prípade jej „zneužitia” sa táto legislatíva môže použiť na umlčanie kritiky v médiách a potlačiť verejnú diskusiu. Predstaviteľka OBSE ďalej kritizovala prílišnú „nezvyčajnú koncentráciu moci” do jedného novovytvoreného národného mediálneho kontrolného orgánu a mediálnej rady, ktoré riadia „výlučne osoby podporované vládnou stranou”. „Takáto koncentrácia moci v regulačnom orgáne je v európskych demokraciách bezprecedentná a poškodzuje slobodu médií,” uviedla Mijatovičová. Maďarský parlament prijal v noci na utorok kontroverzný mediálny zákon z dielne vládnej strany Fidesz. Zákon zriaďuje nový kontrolný úrad NMHH, ktorý bude dohliadať na tlačové, elektronické a internetové médiá. Nový mediálny zákon bude trestať jeho porušovateľov pokutou až do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Centralizované verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska”.

Nové úpravy mediálneho zákona sú v Európe neslýchané

22. decembra 2010 - (tasr)

Predseda dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestagu) Norbert Lammert vyslovil vážne obavy ohľadne nového zákona o médiách, ktorý schválil budapeštiansky parlament tento týždeň. V liste svojmu maďarskému kolegovi Lászlóovi Kövérovi žiada o vysvetlenie zámerov a nutnosti prijatia takéhoto zákona. „Ozajstnú radosť - nielen v Berlíne - z budúceho predsedníctva Maďarska v EÚ zatienila obava, ktorú vyvolali nové úpravy v maďarskom mediálnom zákone, a to nielen v Nemecku, ale aj v ostatných štátoch únie,” píše podľa agentúry DPA v liste šéf nemeckého parlamentu. „Podľa mojich informácií sú v rámci Európy nové úpravy (maďarské), ako aj predpokladané sankcie neslýchané,” napísal ďalej politik CDU svojmu maďarskému parlamentnému kolegovi. Európska komisia prostredníctvom svojho hovorcu v Bruseli oznámila, že zatiaľ nemieni komentovať aktuálne sprísnenie mediálnej legislatívy v Maďarsku. Situáciu však podrobne sleduje. Aj keď hovorca na celý rad novinárskych otázok konkrétne neodpovedal, opakovane zdôraznil, že Európska komisia je strážcom legislatívnych noriem EÚ. Hovorca takisto nechcel reagovať na slová šéfa luxemburskej diplomacie Jeana Asselborna, ktorý sa vyjadril, že EK musí vo veci neodkladne konať. Neodpovedal ani na otázky, čo bruselská inštitúcia kontroluje a prečo v prípade Maďarska nereaguje, kým v prípade Ruska s reakciou nečaká už pri najmenších problémoch v mediálnej sfére, informovala agentúra APA. Bez odpovede zostali aj sarkastické otázky, či skúmanie skončí ešte do konca maďarského predsedníctva v EÚ (30. júna 2011), ako aj otázka jednej z novinárok, prečo neoznámi, že nemôže zasiahnuť, pretože na to nemá kompetencie. Maďarský parlament v noci na utorok s podporou poslancov vládnucich strán Maďarského občianskeho zväzu - FIDESZ a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) schválil záverečné časti návrhu kontroverzného mediálneho zákona. Na začiatku hlasovania si poslanci zo strany Politika môže byť iná (LMP) na protest prelepili ústa. Dvaja poslanci medzitým zdvihli transparent s nápisom „Sloboda médií v Maďarsku žila 21 rokov”. Poslanec z radov socialistov Tibor Szanyi počas hlasovania zdvihol nad hlavu psí náhubok, informovala agentúra MTI. Záverečné časti mediálneho zákona, na prijatie ktorých bola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov, podporilo 256 zákonodarcov, proti bolo 87. Za časti, ktoré si vyžadovali podporu jednoduchej väčšiny, hlasovalo 248 vládnych poslancov, kým 35 poslancov (prítomní členovia Jobbik-u, LMP a štyria poslanci Maďarskej socialistickej strany) hlasovalo proti a 16 socialistov sa hlasovania zdržalo.

Európa sa začína pozerať na Orbána ako na Lukašenka

22. decembra 2010 - (reuters / čtk)

Kroky maďarského parlamentu, ktorý sprísnil kontrolu budapeštianskej vlády nad médiami, ostro sleduje celá Euróspka únia. Mnoho politikov toto rozhodnutie kritizuje, šéf luxemburskej diplomacie Jean Asselborn zašiel ešte ďalej, keď spochybnil Maďarsko ako nového lídra EÚ v rámci pravidelnej rotácie predsedníckeho kresla. Minister zahraničných vecí rozhovor pre Reuters zakončil konštatovaním, že ak spomínaný zákon vojde do platnosti, už viac nebude platiť, „že posledným diktátorom v Európe je bieloruský prezident Alexander Lukašenko. „Je evidentné, že prijatý zákon doslova znásilňuje ducha i literu zmlúv Európskej únie, je to priamy útok na demokraciu,” povedal Asselborn. S veľkou pozornosťou sleduje udalosti okolo maďarského mediálneho zákona i nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá ústami svojho hovorcu varovala Budapešť pred porušením štátoprávnych zásad vo vzťahu k médiám. Podľa schválenej normy v maďarskom parlamente bude za prehrešky hroziť tlačeným médiám a spravodajským webom pokuta desať až 25 miliónov forintov, rádiám a televíziám 100 až 200 miliónov forintov. Medzi najviac kritizované body zákona patrí to, že pochybenia proti norme sú nejasne definované. Pokuta navyše musí byť zaplatená okamžite, aj keď sa kvôli nej postihnutí obrátia na súd. Niektoré médiá sa sťažujú, že ich môžu prípadné pokuty úplne zničiť. Zákon tiež stanovuje, že rozhlas bude po novom musieť vysielať viac maďarskej hudby a štátne médiá budú právne viazané vysielať viac reklám a menej kriminálnych správ.

Tlačový zákon vyvolal v Európe vlnu nevôle

22. decembra 2010 - (sita)

Nový maďarský mediálny zákon, ktorý schválil maďarský parlament v noci z pondelka na utorok, vyvolal v Európskej únii vlnu nevôle. Maďarské médiá je možné na základe zákona za bližšie nešpecifikované „previnenia” potrestať pokutou až do výšky 720 000 eur. Podľa luxemburského ministra zahraničia Jeana Asselborna maďarský mediálny zákon porušuje základné práva únie a Európska komisia by mala okamžite konať. Uviedla webová stránka orf.at. „Maďarský zákon celkom jednoznačne porušuje európske dohody,” povedal Asselborn v utorok pre agentúru Reuters. „Ak pravicová maďarská vláda bude trvať na svojich plánoch, vznikne otázka, či je krajina hodná prevziať 1. januára predsedníctvo EÚ. Elementárne hodnoty únie budú zdiskreditované,” povedal Asselborn a dodal, že podľa neho zákon predstavuje vážne nebezpečenstvo pre demokraciu. „Sloboda slova sa dostala v Maďarsku pod kontrolu štátu. Nič horšie sa v demokracii nemôže stať.” Podľa Asselborna maďarská vláda má zjavne autoritatívne tendencie. „Doteraz bol bieloruský prezident Viktor Lukašenko pokladaný za posledného diktátora Európy. Keď maďarský zákon vstúpi do platnosti, tak to celkom nebude platiť.” Uvádza stránka orf.at. Maďarský mediálny zákon z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad NMHH, ktorý bude dohliadať na tlačové, elektronické a internetové médiá. Bude trestať jeho porušovateľov pokutou až do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Poslanci odmietli návrh o odklade pokuty v prípade súdneho sporu a rozhodli, že pokuta musí byť vyplatená okamžite, aj keď sa dotknuté médiá obrátia na súd. Pokutou sa bude trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však nie je v zákone presne stanovené. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska.

Fidesz nasadil médiám náhubok

21. decembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

V pondelok večer maďarský parlament schválil záverečnú časti nových mediálnych zákonov. „Urobia v podstate neobmedzeným pánom prakticky všetkých médií vládu Fideszu a jej predsedu,” napísal včera o čiastočne už prijatých zákonoch nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Zákon predložený stranou premiéra Viktora Orbána predpisuje médiám povinnosť informovať vecne a vyvážene, nesmú priniesť nič, čo by urazilo napríklad nejakú národnostnú menšinu, ale ani väčšinu, čo by sa dotklo cirkvi alebo verejnej morálky. O tom, či tieto príkazy dodržujú a čo je vyvážené informovanie, rozhoduje nový mediálny úrad, vedený bývalou političkou Fideszu, a Mediálna rada zložená len z delegátov vládnej strany. „Úrad bude nezávislý od politiky,” bránil jeho činnosť minister spravodlivosti Tibor Navracsics. Úrad a rada budú môcť médiám ukladať až likvidačné pokuty, čo musia postihnutí okamžite zaplatiť. Pracovníci úradu budú mať vyšetrovacie právomoci, médiá im musia na ich žiadosť vydať akékoľvek interné dokumenty vrátane tých, čo môžu obsahovať obchodné tajomstvá alebo dôverné údaje. Úrad môže tieto dokumenty zhabať. Na návrh krajne pravicového Jobbiku zákon doplnili o ustanovenie, že sa bude môcť v „médiách s veľkou ovplyvňovacou silou” za rok venovať kriminálnym správam maximálne 20 percent spravodajstva. Proti mediálnym zákonom protestovali maďarské médiá, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a medzinárodné novinárske organizácie. Napriek protestom Fidesz zákony na poslednú chvíľu ešte pritvrdil. Šéfka úradu napríklad dostane, podobne ako ministri, právo vydávať povinné nariadenia. „Dajme tomu trochu času, ak to bude škandál, aj tak bude ten tlak taký veľký, že to bude treba novelizovať,” bránil zákon v televízii ATV Navracsics.

Orbán priškripol médiá

21. decembra 2010 - (Pravda)

Opoziční poslanci mali pripravené pásky v oranžovej farbe Fideszu, aby si nimi prelepili ústa. A na budapeštianskom Námestí slobody, len kúsok od sídla maďarského parlamentu, sa zišla jedna z najväčších demonštrácií od príchodu premiéra Viktora Orbána k moci. Záverečné hlasovanie o zákone, ktorý oponenti nazývajú „náhubkový”, neprešlo v tichosti. „Týmto sa v masmédiách začne nová éra,” varoval podľa portálu stop.hu socialistický poslanec László Mandur. „V Maďarsku nastáva taký systém dozoru nad médiami a mocenskej okupácie verejnoprávnych médií, aký je v civilizovanej demokracii neprijateľný,” dodal mediálny expert najsilnejšej opozičnej strany. Podobne ostro nový zákon odsúdila liberálna ekologická strana Politika môže byť iná. „Takúto reguláciu tlače uplatňujú iba komunistické diktatúry. Návrh v danej podobe je pre Maďarsko nedôstojný,” citoval stop.hu „zeleného” poslanca Gergelya Karácsonya. Rozsiahla právna norma, ktorej schválenie Fidesz odmietol stiahnuť z pondelňajšieho programu, ráta s likvidačnými pokutami pre médiá. Tie im bude môcť vyrubiť mediálny úrad kontrolovaný Orbánovou stranou. Stranícky jednofarebný úrad, na čele ktorého s deväťročným mandátom stojí bývalá poslankyňa Fideszu, dostane od januára právomoci posudzovať a trestať prehrešky médií, čo doteraz pri tlači a internetových portáloch patrilo výhradne do právomoci nezávislých súdov. Úrad bude môcť médiá na desať dní umlčať, dokonca im zrušiť registráciu. Dostáva tiež do rúk sadzobník likvidačných pokút. Celoštátnym denníkom a spravodajským internetovým portálom ich môže vyrubiť až do výšky bezmála 90-tisíc eur, pre rádiá a televízie dokonca nad sedem miliónov eur. Orbánova vláda sa nedala obmäkčiť kritikou opozície, protestne vybielenými titulkami novín ani vážnymi výhradami medzinárodných organizácií. Sám premiér nazval zákon „európskym”. A podpredseda vlády Tibor Navracsics, ktorý v poslaneckom klube Fideszu neuspel s pokusom presadiť miernejšiu verziu, radí celú vec nedramatizovať. „Doprajme tomu trocha času. Ak to bude škandálne, potom aj tak bude taký silný tlak, že veci bude treba upraviť,” povedal pre televíziu ATV.

Maďarsko zaviedlo cenzúru

21. decembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarský parlament v noci na včera prijal zatiaľ poslednú časť balíčka mediálnych zákonov, ktorý môže podľa domácich a zahraničných kritikov ukončiť slobodu médií v krajine. Oproti pôvodným návrhom je prijatý zákon povoľnejší v jedinej veci. Likvidačne vysoké pokuty, ktoré môže rozdávať úrad pre dozor nad médiami, nebude nutné zaplatiť okamžite. Médiá môžu súd požiadať o pozastavenie zaplatenia pokuty do času, než iný súd rozhodne o jej oprávnenosti. Zákon tiež vyhovel záujmom komerčných televízií, ktoré budú môcť vysielať viac reklamy v kratších intervaloch. Právomoci mediálneho úradu naopak zákon ešte rozšíril. Jeho šéfka, menovaná premiérom Viktorom Orbánom na deväť rokov, môže podľa prijatej zmeny ústavy vydávať pre médiá záväzné nariadenia. Šéfka úradu a všetci členovia mediálnej rady patriacej k úradu sú politici či delegáti vládnej strany Fidesz. Súčasťou zmien je aj centralizácia verejnoprávných médií. Mediálna rada už do ich čela dosadila Fideszu blízkych ľudí. Majetok verejnoprávnych televízií, rozhlasu i štátnej tlačovej agentúry a väčšinu ich zamestnancov (asi tritisíc ľudí) prevedú pod spoločný podnik, ktorý bude vyrábať všetky programy pre všetky médiá. V jednotlivých médiách zostane len niekoľko desiatok zamestnancov na zabezpečenie samotného vysielania.

Stovky ľudí v Budapešti demonštrovali za slobodu tlače

20. decembra 2010 - (sita / mti)

Námestie neďaleko budovy maďarského parlamentu v pondelok večer zaplnilo niekoľko stoviek demonštrantov, ktorí protestovali proti novému mediálnemu zákonu z dielne vládnej strany Fidesz. Organizátormi zhromaždenia boli prevažne vysokoškoláci a v záujme zachovania nezávislosti sa na ňom nemali zúčastniť žiadni politici. Pred účastníkmi vystúpili viacerí rečníci, ktorí vyjadrili obavy, že kontroverzný zákon ohrozí slobodu informácií a právny štát. Mnohí demonštranti mali v rukách čisté biele transparenty v narážke na nedávny protest viacerých maďarských denníkov a týždenníkov, ktoré vyšli s prázdnymi titulnými stranami.

Parlament prijal kontroverzný mediálny zákon

21. decembra 2010 - (sita)

Maďarský parlament schválil v noci na utorok kontroverzný mediálny zákon z dielne vládnej strany Fidesz. Zákon, ktorý sa stretol s odporom opozície ako aj verejnosti, zriaďuje nový kontrolný úrad NMHH, ktorý bude dohliadať na tlačové, elektronické a internetové médiá. Maďarské opozičné strany považujú zákon o médiách za nedemokratický, pretože podľa nich zvyšuje vplyv vlády na verejnoprávne médiá a ohrozuje slobodu slova a tlače. Proti legislatíve demonštrovalo v pondelok večer v Budapešti asi 1500 ľudí. Niektoré médiá už oznámili, že sa obrátia na ústavný súd, keďže zákon považujú za protiústavný. Nový mediálny zákon bude trestať jeho porušovateľov pokutou až do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Poslanci odmietli návrh o odklade pokuty v prípade súdneho sporu a rozhodli, že pokuta musí byť vyplatená okamžite, aj keď sa dotknuté médiá obrátia na súd. Pokutou sa bude trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však nie je v zákone presne stanovené. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska”.

Sloboda tlače v Maďarsku

21. decembra 2010 - (gmp-SRo)

Maďarský parlament v noci schválil posledný zákon z veľkého mediálneho balíka, ktorý chce nastoliť - podľa vlády - čisté pomery v mediálnom svete. Opozícia a veľká časť tlače, dokonca aj medzinárodné novinárske organizácie však konštatujú, že tu ide o zásadné obmedzovanie slobody tlače. V rámci mediálnych protestov sa dnes ráno stalo niečo výnimočné: verejnoprávny rozhlas prerušil svoje vysielanie na celú minútu. „Sloboda tlače žila 21 rokov” - transparent s týmto nápisom držala v ruke skupina opozičných poslancov tesne pred hlasovaním. Bolo štvrť na dve, čo maďarské médiá registrujú ako začiatok takzvaného „náhubkového” obdobia. To je výraz ľavicovej a liberálnej tlače, vláde blízke pravicové médiá neprotestujú. Niektoré denníky a týždenníky už prednedávnom vyšli s prázdnou titulnou stranou, európske i svetové novinárske organizácie, aj OBSE vyjadrili výhrady, večer bola asi dvojtisícová demonštrácia študentov, no a dnes ráno aj naši kolegovia z verejnoprávneho rozhlasu sa odhodlali na výnimočný krok. Moderátor 180 minútového publicistického prúdu Attila Mong presne o šiestej hodine pätnástej minúte oznámil, že v noci parlament schválil mediálny zákon, a že pripájať k správe názor nie je mu dovolené, preto na protest nasleduje minúta ticha. Novinársku obec najviac poburujú možné privysoké pokuty tak pre elektronické, ako aj pre printové a internetové médiá. Jediná veľká Mediálna rada bude dozerať nad všetkými médiami, vrátane internetových blogov, na jej čele stojí premiérom vymenovaná osoba na 9 rokov, v Mediálnej rade sú výlučne delegáti vládnych strán, a vzniká jediné centrum, kde sa bude vyrábať spravodajstvo pre všetky verejnoprávne médiá.

Desaťtisíce Maďarov podpísali petíciu socialistov „Včas sa ohlásime“

21. decembra 2010 - (tasr / mti)

Už desaťtisíce maďarských občanov sa podpísalo na petičné hárky s iniciatívou opozičných socialistov pod názvom „Včas sa ohlásime”. Tá apeluje na budapeštiansku vládu, aby rešpektovala ústavné princípy v krajine. Na tlačovej konferencii v Budapešti o tom informoval dnes šéf budapeštianskej organizácie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Csaba Horváth. Podľa jeho slov predstavuje spomínaná petícia fórum, ktoré sa pokúša upozorniť na nežiaduce procesy, ktoré čoraz viac ľudí považuje za iritujúce a škodlivé a ktoré sa začali po parlamentných voľbách. Pred nimi si podľa opozičného politika ľudia nemysleli, že dôjde k búraniu demokratických inštitúcií v takej miere. Dvojtretinová vládna väčšina v parlamente prijíma podľa Horvátha zákony, ktoré „likvidujú základné právne istoty a existenčnú bezpečnosť”. „Tento spôsob samovôle, ktorý predstavuje pošliapavanie slobody a demokracie v plnom rozsahu, povedie k neustálemu zhoršovaniu sa atmosféry v krajine”, čo dokazujú nielen výsledky prieskumov verejnej mienky, ale aj nálada medzi ľuďmi, uviedol predstaviteľ MSZP. Aktivisti iniciatívy budú na rušných križovatkách pokračovať v zbieraní podpisov až do mája. Potom by petičné hárky chceli odovzdať prezidentovi a predsedovi vlády Maďarskej republiky, Pálovi Schmittovi a Viktorovi Orbánovi.

Bugár vidí rozdiely medzi slovenskou a maďarskou menšinou

22. decembra 2010 - (sita)

Medzi slovenskými Maďarmi a maďarskými Slovákmi sú podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára obrovské rozdiely. „Maďarský Slovák a môžeme hovoriť aj o tom, že z akých príčin, z akých dôvodov, ale oveľa viac hovorí, že on je Maďar, ale jeho materinským jazykom je slovenčina. To aj preto, lebo je ich oveľa menej. U nás na Slovensku Maďar vždy bude hovoriť, že on je Maďar, ale je občanom SR. Je tu nás aj viac a zároveň čím väčší tlak, napríklad minulé štyri roky o tom hovoria, že nacionalizmus, alebo veľké napätie, alebo tlak na Maďarov, vyvoláva, samozrejme, protitlak. Tým pádom aj oni cítia potrebu oveľa silnejšie sa ozvať,“ povedal Bugár v rozhovore pre agentúru SITA. To je podľa neho minimálne rozdiel medzi Maďarom na Slovensku a Slovákom v Maďarsku. „Maďari na Slovensku fakticky svoju maďarskú národnosť oveľa viac chránia,“ dodal. Ak niekto podľa Bugára hovorí, že je vlastenec, to je absolútne v poriadku. „Ale medzi nacionalistom a vlastencom je jeden veľký rozdiel. Kým vlastenec hovorí, že všetko pre vlasť, nacionalista hovorí, samozrejme, že tiež všetko, ale na úkor iných. V tom je rozdiel. On berie aj iným,“ zdôraznil Bugár. Každá národnosť, aj na Slovensku, ale aj inde, obohacuje podľa neho štát svojou kultúrou, svojím jazykom, so svojimi „vzťahmi“ na materskú krajinu. „Minimálne takéto väzby je tiež možné využiť v prospech domovskej krajiny. A to nejde len o Slovensko. Preto napríklad existujú rôzne medzinárodné normy, ktoré chránia autochtónne menšiny. Lebo oni tam žijú, obohacujú krajinu. Bola by škoda, ak by zmizol napríklad jazyk, hocijaká kultúra, či rusínska alebo hocijaká, alebo maďarská, bola by to obrovská škoda,“ uviedol predseda Mostu-Híd. Most-Híd má podľa Bugára ešte pri práci s menšinami rezervy. „U Rusínov sme štartovali fakticky teraz a musím povedať, že boli pochybnosti. Oni hovoria, že my sme verili viacerým politikom a vždy nás oklamali. Takže bola tam rezerva. Teraz, po komunálnych voľbách, už tam máme starostov. Rusín, ktorý v slovenskom prostredí kandidovali za Most-Híd. Most-Híd ešte stále má minimálne nálepku, že to je viac maďarská strana ako občianska. A napriek tomu máme tam starostov. To znamená, že začína to fungovať, začínajú si ľudia uvedomovať, že nie je dôležité, z ktorej strany je, ale dôležité je, aký je človek,“ vyhlásil Bugár.

Bugárov plán B

21. decembra 2010 - (Dag Daniš - Hospodárske noviny)

Vyzerá to tak, že Bugárov politický experiment s Mostom-Híd stroskotá. Stalo sa totiž presne to, čo predpovedali skeptici, resp. realisti. Most-Híd ako umelá bilingválna strana stráca podporu. Aj medzi Maďarmi aj medzi Slovákmi. Naopak, SMK sa vracia do hry. Podľa agentúry Focus dobyla hranicu päť percent. Tento trend sa dal očakávať. Bugárov Most-Híd nikdy nebol klasickou politickou stranou. Bol to prevažne marketingový produkt. Zamerali sa na cieľové skupiny. A postavila sa „strana”. Jadrom jej záberu mala byť maďarská menšina. A aby sa mierne rozšíril záber, Bugár postavil na kandidátku aj zopár Slovákov. Výsledkom nebola politická strana, ale UFO. V preklade neidentifikovateľný lietajúci objekt. S dvojjazyčnou posádkou. Most-Híd priletel. Prekvapil. A onedlho odletí. Bugárov experiment stroskotáva na tom, že nepresvedčil jadro klientov - menšinových Maďarov. Tí ostali najskôr rozdelení. A dnes sa pomaly vracajú k SMK. Nedokazujú to len prieskumy, ale aj voľby. V komunálnych voľbách SMK Bugárov Most-Híd presvedčivo porazila. Získala 129 starostov (Most 95). A 1194 poslancov (Most-Híd 908). Dnes si SMK polepšila aj preferenčne. Navyše, Orbánova vláda ju vyhlásila za jedinú pravovernú stranu Maďarov. A Bugára odpísala ako zradcu. Okrem toho, Bugár čelí nielen tlaku zvonku, ale aj znútra strany. Od septembra ho vyčerpáva - a oslabuje - mocenský konflikt s podnikateľskou skupinou Mosta-Híd okolo Zsolta Simona. Je to spor medzi predsedom a „akcionármi” strany, ktorí do svojho marketingového (a obchodného) plánu vložili miliónový kapitál. Inak, pre maďarskú menšinu už nie je súboj Most-Híd - SMK nijako osudový. Skôr či neskôr sa tieto maďarské strany opäť spoja - s Bugárom alebo bez neho. Čo bude celkom prirodzené. Existenčne zasiahnutí budú iba slovenskí štatisti v Moste-Híd - Chmel, Švejna, poslanci OKS. Jednoducho: slovenská divízia vo vyvrcholení príbehu zohrá len úlohu biologického odpadu.

Po štyroch rokoch sa zišla komisia, ktorá má urovnávať spory

21. decembra 2010 - (tasr)

Po štyroch rokoch sa v Bratislave zišla zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre európsku a euroatlantickú integráciu a iné zahraničnopolitické otázky. Zúčastnené strany vyslali spoločný signál, že sa po štyroch rokoch znovu dokázali stretnúť, povedal slovenský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Milan Ježovica. „Máme nielen spoločnú minulosť v oblasti európskej a euroatlantickej integrácie, ale predovšetkým veci, ktoré nás do budúcnosti spájajú,“ povedal na brífingu pred novinármi. Štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Maďarska Zsolt Németh konštatoval, že prichádza obdobie stredoeurópskej spolupráce, keď jeho krajina preberá predsedníctvo EÚ a Slovensko bude predsedať V4. Vyjadril poďakovanie vicepremiérovi SR pre národnostné menšiny Rudolfovi Chmelovi za to, že sa ospravedlnil Hedvige Malinovej. „Domnievam sa, že to nebolo len jeho osobné ospravedlnenie, ale vyjadril tým ducha celej slovenskej vlády, aj opozície,“ vyhlásil Németh. Zároveň verí, že menšinová otázka nebude oba národy rozdeľovať, ale spájať. Komisia sa má zísť opäť začiatkom budúceho roku v Štúrove.

Po 4 rokoch sa stretla zmiešaná komisia SR a MR

21. decembra 2010 - (sita)

Prvýkrát po štyroch rokoch sa dnes na pôde ministerstva zahraničných vecí v Bratislave stretla slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre európsku a euroatlantickú integráciu a iné zahraničnopolitické otázky. Jej spolupredsedovia - štátni tajomníci rezortov diplomacie Slovenska a Maďarska - Milan Ježovica a Zsolt Németh hovorili po stretnutí o zlepšovaní vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami aj o ich dôležitosti. Ježovica považuje rokovanie za spoločný signál. „Dokázali sme sa stretnúť a porozprávať,” pochválil sa Ježovica. Németh pripomenul „zlatú éru” bilaterálnych vzťahov za predchádzajúcej vlády stredopravých strán. Partneri v rozhovore riešili technické otázky - kto bude členom komisie, ako aj to, kedy sa budú stretávať. Obsah rokovaní aj názov komisie bude podľa Ježovicu „reflektovať novú realitu”, nebudú už teda pracovať na ďalšej integrácii, ale na hľadaní spoločných tém. Hovorili o slovenských prioritách v rámci V4, ktorej šéfuje, aj o prioritách Maďarska, ktoré preberie taktovku EÚ. Rozoberali bilaterálne otázky aj energetickú bezpečnosť v Európe, ktorá je zároveň s prepojením sever-juh jednou z maďarských i európskych priorít. Najbližší polrok vidí Németh v znamení stredoeurópskej spolupráce. Obaja štátni tajomníci hovorili aj o menšinách, Németh dúfa, že „už nebudú rozdeľovať, ale spájať”. V oblasti slovensko-maďarských vzťahov vidí tri problematické otázky - slovenský jazykový zákon, slovenský zákon o menšinových jazykoch a zákony o štátnom občianstve oboch krajín. Németh žiada európske riešenia a od partnerov očakáva, že budú zohľadňovať aj odporúčania európskych orgánov. Novelu jazykového zákona označil Németh za „krok vpred”, no podľa neho nejde o to, ako ho prijme maďarská vláda, ale maďarská menšina, a ako bude vyhovovať európskym normám. Németh a celá maďarská vláda však očakáva ďalšie kroky, pretože v novele sa neodrážajú odporúčania Benátskej komisie a toto zohľadnenie očakávajú aspoň v zákone o jazykoch národnostných menšín. Ježovica to priznal s tým, že „zákon vyjadruje spoločný konsenzus vládnych strán” a pripravili ho tak, aby vyhovoval aj jazykom Rusínov či Čechov a iných menšín. Vláda podľa neho presadzuje riešenia konformné s európskou praxou, medzinárodnými dohovormi a ústavnými požiadavkami. „A túto istú úroveň vyžaduje aj Slovenská republika od svojich partnerov,” uzavrel tému Ježovica. Štátni tajomníci pripomenuli aj viaceré výročia, ktoré si pripomínajú, a stretnutia, ktoré očakávajú. Slovensko sa na budúci rok chystá hostiť ministrov zahraničných vecí štátov Visegrádskej štvorky a Východného partnerstva, bude to dva mesiace pred summitom EÚ - Východné partnerstvo v Budapešti. Dnešné stretnutie sa konalo dva mesiace pred 20. výročím vzniku Visegrádskej štvorky, na budúci rok bude aj desať rokov od vzniku fondu V4. Uplynulo aj 675 rokov od prvého stretnutia vo Visegráde v roku 1335 a Ježovica poznamenal, že tak, ako sa vtedy vedeli dohodnúť králi, sa minulý týždeň dokázali dohodnúť slovenská premiérka Iveta Radičová a jej maďarský náprotivok Viktor Orbán. Uplynie aj desať rokov od obnovenia Mostu Márie Valérie v Štúrove, práve tu by sa mali stretnúť členovia komisie vo februári. Németh konštatoval, že vzájomné vzťahy sú pre obe krajiny natoľko dôležité, že prvé stretnutie komisie je počas adventu a nasledujúce počas fašiangov.

Maďarsko ocenilo novelu zákona o štátnom jazyku

21. decembra 2010 - (tasr)

Novela zákona o štátnom jazyku, ktorú nedávno schválila Národná rada SR, predstavuje krok vpred. Ako však povedal dnes pred novinármi v Bratislave štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh, „očakávame ďalšie kroky, pretože odporúčania Benátskej komisie sa v nej ešte neodrážajú”. Zároveň vyjadril nádej, že pri tvorbe legislatívy o používaní jazykov národnostných menšín sa situácia zmení. Podľa jeho slov však nejde o to, ako prijíma túto novelu maďarská vláda, ale ako ju akceptuje maďarská menšina žijúca na Slovensku a tiež, do akej miery bude vyhovovať európskym normám. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Milan Ježovica v tejto súvislosti uviedol, že pre vládu je dôležité, aby jej legislatívne kroky vyhovovali záujmom občanov SR, prispeli k lepšej komunikácii a k uplatneniu práv príslušníkov národnostných menšín. Je presvedčený, že uvedená novela vyjadruje spoločný konsenzus vládnych strán a je konformnou pre občanov patriacich k rusínskej, českej či maďarskej národnosti. Zdôraznil tiež, že vláda SR bude vždy presadzovať také riešenia, ktoré sú v súlade s európskou praxou či medzinárodnými dohovormi. Németh ešte na margo otvárania centier pomáhajúcich pri udeľovaní maďarského občianstva v Rumunsku poznamenal, že boli zriadené na základe iniciatívy tam žijúcej maďarskej menšiny. Centrá demokracie podľa neho uľahčujú celý byrokratický proces a tým pomáhajú maďarským orgánom pri udeľovaní štátneho občianstva. „Pokiaľ z akejkoľvek krajiny príde takáto iniciatíva k nám, sme ochotní ju zvážiť a poskytnúť jej náležitú pomoc,” dodal.

Najpopulárnejším politikom zostáva premiér pred prezidentom

22. decembra 2010 - (tasr)

Popularita maďarského premiéra Viktora Orbána klesla o päť bodov, avšak aj tak je predseda vlády najpopulárnejším politikom krajiny s indexom popularity 47. Ešte výraznejší pokles obľúbenosti zaznamenal šéf maďarskej diplomacie János Martonyi, a to o šesť bodov. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky Szonda Ipsos, ktoré zverejnil dnes mienkotvorný budapeštiansky denník Népszabadság. Podľa rovnakého zdroja sa naopak o tri body zvýšila popularita expremiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý však s indexom 21 i tak zaujal v rebríčku politikov iba predposledné miesto. Pokles indexu popularity zaznamenal prieskum aj u ďalších členov maďarskej vlády či popredných predstaviteľov vládnej strany Maďarský občiansky zväz-Fidesz. Nevyhol sa mu ani prezident Pál Schmitt, ktorý je však druhým najobľúbenejším politikom krajiny pred starostom Debrecínu, nominantom vládneho Fideszu Lajosom Kósom. Ako ďalej vyplýva z výsledkov, medzi občanmi sa teší nižšej miere popularity aj líder opozičných socialistov At - vládnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén a opozičnej Politika môže byť iná (LMP) András Schiffer. Minimálny pokles indexu popularity zaznamenal predseda parlamentu László Kövér, kým posúdenie niekdajšieho predsedu vlády Gordona Bajnaiho či europoslankyne za Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Krisztiny Morvaiovej zostalo rovnaké.

Orbán očakáva vstup krajiny do eurozóny najskôr o 10 rokov

22. decembra 2010 - (sita)

Vstup Maďarska do eurozóny nie je realistický skôr, ako sa skončí táto dekáda, vyhlásil v utorok maďarský premiér Viktor Orbán. Maďarsko v minulosti odložilo niekoľko termínov prijatia eura a krajina v súčasnosti nespĺňa ani jedno z kritérií pre vstup do eurozóny. Analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters odhadujú, že Maďarsko príjme spoločnú európsku menu v roku 2016. „(Vstup do eurozóny) pred koncom tejto dekády nevyzerá byť realistický,” povedal maďarský premiér pre televíznu stanicu M1. Guvernér maďarskej centrálnej banky András Simor tento mesiac uviedol, že vstup do eurozóny nie je pre Maďarsko menej žiaduci ako pred európskou dlhovou krízou. Guvernér vyhlásil, že v kríze nie je euro, ale jednotlivé členské krajiny. Dodal, že maďarská vláda by mala predložiť dôveryhodný dátum, kedy krajina prijme spoločnú európsku menu. Maďarská vláda schválila zníženie rozpočtového deficitu v budúcom roku na úroveň 2,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čiže pod hranicu 3 percentá HDP, ktorá je maximálne prípustná podľa pravidiel Európskej únie. Zároveň uviedla, že bude pracovať na znížení vysokého verejného dlhu krajiny.

Maďarsko má novú oficiálnu webovú stránku

21. decembra 2010 - (tasr)

Rýchle, presné, vierohodné a komplexné poskytovanie informácií, to je cieľ oficiálnej internetovej stránky úradujúceho predsedníctva Maďarskej republiky v Európskej únii, ktoré sa začne v prvý januárový deň nového roku a potrvá šesť mesiacov. Na margo webového portálu www.eu2011.hu to pri jeho dnešnej prezentácii v Budapešti uviedla štátna tajomníčka rezortu zahraničných vecí pre európske záležitosti Enikő Győriová. Podľa jej slov bude práve oficiálna stránka dostupná na spomínanej adrese najdôležitejším prostriedkom komunikácie počas maďarského predsedníctva. Jej autori sa pousilujú, aby záujemcovia našli na portáli všetky informácie na jedinom mieste. Dôležitými kritériami pri jeho vytváraní boli zrozumiteľnosť, šírka poskytovaných služieb a interaktívnosť pri adekvátnej výške nákladov. Na stránke budú k dispozícii tak odborné, ako aj kultúrne materiály, autori nezabudli na akcentovanie významu integrácie a možností, ktoré ponúka Európska únia, uviedol štátny tajomník zodpovedný za komunikáciu na vládnej úrovni Zoltán Kovács.

Vandal poškodil súsošie i pamätnú tabuľu na Dome MS v Komárne

19. decembra 2010 - (tasr)

Neznámy vandal počas dnešnej noci polial žltou farbou súsošie svätého Cyrila a svätého Metoda v Komárne. Súsošie je umiestnené v strede kruhového objazdu na Námestí Kossutha. „Niekto hodil do sochy vrecko naplnené žltou farbou. Nevieme, kto to urobil. Chystám sa podať na polícii trestné oznámenie,“ uviedol predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Komárne Jozef Černek. Matica je vlastníkom 3,9 metra vysokého bronzového súsošia, ktoré je dielom akademického sochára Ladislava Beráka z roku 1999. Černek predpokladá, že vyčistenie farbou znehodnoteného súsošia bude zabezpečovať Matica slovenská. „Kruhový objazd patrí Slovenskej správe ciest, súsošie je naše. Farba zrejme pôjde odstrániť acetónom, nemali by sme mať veľmi vysoké náklady. No z toho činu mi je smutno,“ konštatoval Černek. Polícia podľa informácie hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáty Čuhákovej už začala trestné stíhanie vo veci výtržníctva a poškodzovania cudzej veci. Neznámy páchateľ okrem samotného súsošia poškodil v noci aj pamätnú tabuľu na budove Domu Matice slovenskej. Černek tvrdí, že rozbitím tabule vznikla Matici škoda vo výške 1500 eur, predpokladaná škoda spôsobená poškodením súsošia je vyčíslená na 500 eur. Nevylučuje, že vandalstvo súvisí s večerným predstavením folklórneho súboru Dunaj. „Po skončení predstavenie budeme spolu s novozvoleným primátorom Komárna Antonom Marekom (nezávislý) podávať kapustnicu pre návštevníkov predstavenia. Požiadali sme políciu o zvýšenú ochranu počas tohto podujatia.“ Súsošie vierozvestcov bolo niekoľko rokov umiestnené na balkóne Domu Matice slovenskej v Komárne. Na Slovensku ho preslávil predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota s vtedajšou podpredsedníčkou strany Annou Belousovovou. Keď chceli položiť vence pred súsošie, liezli k nemu oknom a po rebríku. „Bolo to divadlo, pretože mali k dispozícii zariadenie, ktorým mohli vence bez problémov vytiahnuť k soche, ako to robíme pri rôznych príležitostiach aj my,“ komentoval situáciu Černek. V júli tohto roka vtedajší premiér Robert Fico odhalil premiestnené súsošie na novovybudovanom kruhovom objazde. „Verím, že občania Komárna preukážu dostatok občianskych cností voči súsošiu svätých Cyrila a Metoda, ktorí sú pre Slovákov apoštolmi najvyššieho rangu, patrónmi Európy posvätení pápežom,” povedal pri tej príležitosti. Na priľahlom Kossuthovom námestí protestoval v čase slávnostného aktu miestny podnikateľ a aktivista János Bósza známy svojimi iniciatívami smerujúcimi k dosiahnutiu autonómie južného Slovenska. Bósza so skupinkou demonštrantov namietali, že „vládna moc umiestnila arogantne súsošie proti vôli občanov mesta”.

Slota prirovnal Orbána k Hitlerovi

22. decembra 2010 - (tasr)

Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom sa môže skončiť aj skutočným vojenským konfliktom. Vyhlásil to predseda SNS Ján Slota v publicistickej relácii TA3 Téma dňa. „Vplyv maďarskej národnosti, tu na Slovensku, ale aj Maďarska ako takého, je stále významnejší a významnejší (...) Možno, že už keď nám zoberú nakoniec južné Slovensko a Slováci budú utekať z južného Slovenska, potom asi pochopia, kde je sever,” vyhlásil Slota. Predseda SNS si tiež myslí, že je celkom reálne, že by Slovensko mohlo prísť o svoje južné územie, v prípade, ak takúto iniciatívu v referende podporia Maďari, ktorí žijú v tomto regióne. „To je súvislé osídlenie jedného územia. Či je to za tou čiarou - či je to pod Dunajom, alebo nad Dunajom (...) Ja len chcem vytvoriť ten pud sebazáchovy v slovenskom národe,” podčiarkol. V hodnotení udalosti roka sa predseda najmenšej parlamentnej strany nevyhol ani téme návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorého prirovnal k lídrovi nacistického Nemecka Adolfovi Hitlerovi. „Hitler rozprával s československou vládou o tom, ako chce pomáhať svojej národnostnej menšine sudetským Nemcom, a potom obsadil celé Čechy a Moravu,” upozornil s dôvetkom, že aj šéf maďarského vládneho kabinetu, počas rokovania s predstaviteľmi SMK nazval Maďarov štátotvorným prvkom na Slovensku. Slota sa s odstupom vrátil aj k hodnoteniu výsledkov júnových parlamentných volieb, v ktorých SNS len tesne prekročila päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady SR. Za neúspechom vidí predovšetkým „kriminalizáciu SNS” v médiách a strach ľudí z ostrých slov vo vyjadreniach predstaviteľov strany. Na margo témy opozičnej spolupráce Slota nevylúčil budúci návrat k spolupráci so Smerom-SD. Podľa jeho slov, má priateľské vzťahy s predsedom najväčšej parlamentnej strany Robertom Ficom, ako aj ďalšími členmi Smeru-SD. Zároveň však odmietol, že by strany mali v súčasnej situácii povinne postupovať v parlamente spoločne. „Sme v opozícii, ale nie sme nikomu nijako zaviazaní. Keď naši poslanci si myslia, že niektorá vec je dobrá, tak podľa toho hlasujú,” uviedol. Záverečný priestor v relácii využil predseda SNS, aby zaželal Slovákom pokoj počas sviatkov a menšiu politizáciu každodenného života. „Nenávisť medzi Slovákmi je možno stonásobne vyššia ako v Čínskej ľudovodemokratickej republike, kde ich je jeden a pol miliardy. Naša nenávisť by možno stačila pre celú zemeguľu. Preto by som doprial Slovákom tie božie Vianoce,” uzavrel Slota.

R. Fico želá parlamentu do nového roka zmeneného predsedu

19. decembra 2010 - (tasr)

Tvár Národnej rady SR určuje predovšetkým jej predseda, pričom ten súčasný je najhorším v histórii. Pre TASR takto zhodnotil polročné fungovanie zákonodarného zboru pod vedením Richarda Sulíka (SaS) šéf Smeru-SD a podpredseda parlamentu Robert Fico (Smer-SD). „Napriek tomu, že sa blížia Vianoce, musím povedať, že tie rôzne avantúry, dobrodružstvá a pokusy, ktoré na Národnej rade Sulík neustále robí, škodia slovenskému parlamentarizmu,” upozornil. Podľa jeho slov preto všetci veria, že tento avanturizmus a poškodzovanie slovenského parlamentarizmu sa skončí čo najrýchlejšie. Aj preto je Fico presvedčený, že to, čo by sa malo na činnosti snemovne v budúcom roku zmeniť, je práve predseda. Svojim kolegom zároveň želá len to najlepšie, pokiaľ ide o ich súkromný život. „Ja nie som typ politika, ktorý sa hrabe v súkromnom živote iných, hoci sú na Slovensku politici aj novinári, ktorí to robia. Kolegom zároveň želám, aby mali v politickom živote podstatne viac pokoja, ako som mal ja,” dodal. Iný názor na chod NR SR má Sulík, ktorý činnosť parlamentu za posledný polrok vníma ako zaujímavú. „Myslím si, že sa tu dosť veľa vecí zmenilo a ešte sa aj zmení. Cieľom je parlament zefektívniť a sfunkčniť. Myslím, že sme na dobrej ceste,” povedal pre TASR. Na margo slov lídra Smeru-SD o avanturizme Sulík podotkol, že je určite viac otvorený novým myšlienkam. „V tomto ohľade je Fico veľmi zatuchnutý a niekde v minulom storočí. Hrá sa tu na nejaké dávno prežité pravidlá. Keď Fico o mne povie, že som avanturista, tak to beriem ako kompliment, určite by som sa nad sebou začal zamýšľať, keby o mne povedal, že výborne,” uzavrel. Poslanci sa od júnových volieb stretli v rokovacej sále na desiatich schôdzach. Jedna mimoriadna ich ešte čaká na budúci týždeň, keďže prezident Ivan Gašparovič vrátil novelu zákona o dani z príjmov. Koalícia sa ju pokúsi opätovne schváliť, keďže jej odmietnutie by znamenalo výpadok zo štátneho rozpočtu. Na budúci rok Sulík pre poslancov naplánoval 66 rokovacích dní, ktoré rozdelil do siedmich schôdzí. Mesiace, kedy by sa snemovňa nemala zísť vôbec, sú január a august. Prvýkrát v roku 2011 majú poslanci zavítať do rokovacej sály 1. februára a zasadať by mali dva týždne. Posledný raz sa majú zísť podobne ako v tomto roku koncom novembra, pričom koniec tejto schôdze je naplánovaný na osem dní pred Vianocami. Najdlhšie, a to trojtýždňové rokovania, by mali poslanci absolvovať v rámci marcovej, októbrovej a decembrovej schôdze. Parlamentný pracovný týždeň sa však od bežného líši tým, že v pondelok parlament nezasadá a v piatok sa rokovanie spravidla končí už krátko popoludní. V harmonograme schôdzí však nie sú započítané prípadné mimoriadne zasadnutia iniciované opozíciou či koalíciou. Poslanci sa okrem rokovania pléna zúčastňujú aj na zasadnutiach výborov. Tie začínajú pracovať už niekoľko dní pred samotnou schôdzou.

Učitelia slovenčiny z Maďarska v Banskej Bystrici

16. decembra 2010 - (SRo)

Maďarskí učitelia slovenského jazyka navštívili v Banskej Bystrici a jej okolí materskú školu a základné školy. Zúčastnili sa vyučovacích hodín slovenského jazyka a hudobnej výchovy, pretože im chýbajú špeciálne školenia. Jana Golianová sa od predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku dozvedela, že slovenčina sa vyučuje v slovenských národnostných školách, ak 15 rodičov podpíše žiadosť. O pobyte pedagógov z Novohradskej župy hovorí predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová-Baráneková. (Audio: klik na link!):

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_96610.m3u

Obnova mostov cez rieku Ipeľ

16. decembra 2010 - (SRo)

Viac ako desať rokov sa snažili predstavitelia obcí a samospráv na brehoch hraničnej rieky Ipeľ o obnovu mostov cez túto rieku. Na rieke začali s výstavbou takzvaných Ipeľských mostov v marci tohto roku. Ide o spoločný projekt Slovenska a Maďarska, ktorý má prispieť k rozvoju celého regiónu. Hoci prípravné práce skomplikovali povodne a verejné obstarávanie, mosty by mali byť hotové už v lete budúceho roka. Informuje Klaudia Karáseková. (Audio: klik na link!):

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_96570.m3u

Rozhovory so susedmi cestou k porozumeniu

16. decembra 2010 - (Štefan Markuš - Pravda)

Schválenie novely dôchodkového zákona v Maďarskom parlamente a návšteva Viktora Orbána v Bratislave v ten istý deň je náhodná. Obe udalosti majú svoje dejiny a v ich časovom súbehu netreba hľadať súvislosti. V ten istý deň sa však udiali aj iné zaujímavé veci. Disident z roku 1989 Tőkés zaregistroval v Bukurešti tretiu maďarskú politickú stranu (Sedmohradská maďarská ľudová) a pracovný obed Viktora Orbána s podobnou (dnes neparlamentnou) stranou zo Slovenska, mimo územia SR, sa už zdá zosynchronizovanou udalosťou. Spojitosť medzi predsedom SMK Józsefom Berényim a Lászlóom Tőkésom zrejme nie je náhodná. Okrem agendy budúceho predsedníctva Európskej únie mal Orbán na Slovensku aj iné poslanie. Ktovie aké? Nový dôchodkový systém v Maďarku a srdečné vítanie „revolučného” premiéra v Bratislave však núti k zamysleniu. Zopakujme si obsah aj dôsledky „zachráneného” dôchodkového systému našich južných susedov, ktorému slovenská premiérka nevyhnutne musí rozumieť. Zmenený systém je v podstate o nasledujúcom: Kto sa neodhlási zo súkromného dôchodkového piliera, ten od februára 2011 prichádza o príspevok k penzii zo štátneho penzijného fondu. Odvody do súkromných fondov sa počas 14 mesiacov prevedú do štátneho fondu bez kompenzácie, zohľadnia sa iba vo výške štátnej penzie. Pritom sa príspevky do súkromných fondov zdania, prenesený majetok zo súkromných fondov v štátnom dôchodkovom systéme sa zoštátni a možnosť dedenia sa obmedzí len na tých, ktorým štátna penzia prislúcha. Prostriedky zo súkromných fondov vláda sústredí do nadácie a použije ich na zníženie štátneho dlhu. Platcovia, ktorí dobrovoľne prešli do štátneho dôchodkového systému, môžu úroky presahujúce mieru inflácie čerpať alebo investovať vo fondoch s daňovými úľavami. Pozitíva nového zákona: úspora 2,7 bilióna forintov, čo predstavuje 10-percentné navýšenie štátneho rozpočtu. Predpokladáme, že o tomto grandióznom zámere maďarskej vlády Orbán s Ivetou Radičovou nerokoval. Škoda. Komuniké o šírení blahobytu v štátoch EÚ by bolo zaujímavé. Opozícia v Maďarsku si v tejto súvislosti spomenula na Mojžišov zákon z druhej tabule Desatora: Nepokradneš! Asociácia je prirodzená, lebo morálne kódexy v rozličných kultúrach sú staré a hlásajú, že výlučnou cestou k majetku má byť poctivá práca, čestné obchodovanie a transparentná investičná politika. Paralelne s touto premisou civilizovaný svet zdôrazňuje, že kradnúť sa nemá. Nemáme pocit, že u našich južných susedov nie jednotlivec, ale štát prekračuje ôsme prikázanie? Maďarský bloger si dnes nôti starý šláger, ktorý zaznieval v 60. rokoch minulého storočia. Spieval ho Harry Belafonte, nie veľmi zrozumiteľnou karibskou angličtinou. Refrén znel takto: „Matilda, Matilda, Matilda, She take me Money and run Venezuela.” Pieseň je o tom, ako frajerka Harrymu ukradla 500 dolárov a ušla s nimi do Venezuely. Predsedníčka slovenskej vlády sa tuším mala hosťa z Budapešti opýtať, či sa táto pieseň nestane ich treťou národnou hymnou. Premiér by asi pohotovo odpovedal, že v Maďarsku štátna krádež nie je hriechom. Takže, pozor na peňaženky.

Bludný konsenzus

21. decembra 2010 - (Peter Schutz - Sme)

Dôchodkové sporenie v druhom pilieri nie je hlavnou príčinou ťažkostí verejných financií. Takéto tvrdenia sú zavádzajúce a ich cieľom je iba to, aby si politici našli výhovorku na zoštátňovanie nasporených peňazí. Priamočiarosť, s akou Viktor Orbán znárodnil súkromný majetok v dôchodkových fondoch, popustila uzdu rôznym teóriám. Nad rámec ťažkej schizofrénie slovenskej takzvanej ľavice, ktorá musí eufóriu a výkriky „olé” dusiť v hrdle, keďže to, na čo si sama netrúfla, plní „veľkomaďarský a šovinistický Fidesz” (Fico), Orbánov krok má presah, ktorý už reálne pracuje v hlavách a treba ho pomenovať. A nielen preto, že až najväčší dôchodkový expert na Slovensku - Jakub Topol - napíše článok, môže byť neskoro... To, že práve Maďarsko je hlavným dôvodom, prečo v otázke zaratúvania nákladov penzijných reforiem Európska komisia napokon ustúpila Poliakom, môže byť ešte fáma. Orbán je však infekčný v tom, že nielen aktívne doma - napríklad v osobnom liste trom miliónom dôchodcov - ale i pasívne naprieč Európou utvára okolo seba bludný konsenzus, podľa ktorého morovou ranou verejných financií sú práve druhé piliere všeobecne. A že táto kríza len vyplavila na povrch nutnosť znížiť „transakčné náklady reforiem”. Exminister Zemanovej vlády, neskôr vrcholný český expert na dôchodky Jiří Rusnok napríklad už priamo o Slovensku tvrdí, že „súčasná vláda sa tvári, že nič také neurobí, ale je to iba otázka ďalšieho vývoja stavu verejných financií, a pokiaľ nebude uspokojujúci, nedá sa vylúčiť, že táto otázka sa do diskusie vráti”. Rusnok sa môže mýliť v odhade slovenskej politickej reality. Napokon, do parlamentu majú namierené z Mihálovho rezortu novely iného obsahu, takže plašiť sa netreba. Zavádzajúce, a nielen u neho, je však samotné podsúvanie súvislosti práve medzi druhým pilierom, ktorý znižuje príjmy, a verejnými financiami ako celkom. Toto bola aj Orbánova premisa. A nie je jasné, prečo ju vnímať ako legitímnu a kritizovať - odsudzovať až spôsob „riešenia”. Kto sa totiž pozrie napríklad na grafy maďarského týždenníka HVG o vývoji štátneho dlhu, respektíve jednoročných deficitov Maďarska vo väzbe na náklady penzijnej reformy, tak je mu jasné, že odklony do druhého piliera tvoria zlomok problému, ktorý priviedol krajinu na prah bankrotu. Konkrétne, keby všetok vo fondoch skonfiškovaný majetok Orbán previedol do zníženia aktuálneho štátneho dlhu, tak ten sa zmenší zo 79 percent HDP na 68... Isteže by bolo momentálne trápenie Maďarska takto znesiteľnejšie, povedzme o dva-tri chlpy, ale tvrdiť, že prevody na súkromné účty tvoria zásadný problém, ktorý ničí verejné financie, nemôže nik. Majstrom vnucovania predstavy, že za dieru v rozpočte môžu súkromné dôchodky, bol Fico, ktorý iba „nezvládol” koncovku. To, že oveľa jemnejším spôsobom sa s „krízovým zmrazovaním” tokov experimentuje napríklad v Estónsku i inde, ešte väčšmi zahmlieva podstatu problému, ktorou je základná vôľa politikov naučiť sa vyrovnanému, či - ešte lepšie - prebytkovému hospodáreniu v štátnych rozpočtoch. Úplne nezmyselne a škodlivo sa dramatizujú výpadky, ktoré - podľa všetkých známych zdrojov - zásadne ozdravujú verejné financie o desaťročia, pričom dnes je nielen možné, ale predovšetkým rozumnejšie nahradiť ich úsporami kdekoľvek inde. Nebezpečenstvo - a v tom Rusnoka nemusí klamať intuícia - je, že ak kríza ešte zdivočie, čo ani zďaleka nie je vylúčené, tak aj garnitúry, ktoré sa zapísali ako reformné, sa môžu vracať k chorým nápadom. Kapitalizačný pilier nevznikol preto, aby priniesol na Slovensko „švajčiarske” dôchodky, ako hlásal marketing, ale preto, lebo priebežný spôsob financovania nie je schopný pokryť celé budúce zaistenie príjmov. Politici sa svojimi kampaňami a rozhadzovaním pričinili o to, že napríklad na Slovensku dodnes ľudia očakávajú komplexné zabezpečenie v starobe od štátu, čo je však - pri pohľade na všetky demografické a iné krivky - nonsens. Súkromné sporenie je odštátnenie časti zabezpečenia v záujme záchrany verejných financií a nastolenia základnej normality do vzťahov občana a štátu, a preto sú všetky reči, akože Orbán robí zle, ale to len z núdze, lebo nič iné mu nezostalo, obyčajný podfuk.

Nadnárodné spoločnosti sa sťažujú v Bruseli na Maďarsko

17. decembra 2010 - (tasr)

Dosiaľ sa zdalo, že krízovú daň, ktorou určité sektory v Maďarsku zaťažila vláda Viktora Orbána, spoločnosti zaplatia bez reptania. Zahraničné materské podniky však nie sú až tak poddajné, 15 z nich sa spoločným listom obrátilo na Európsku komisiu, aby dali najavo svoju nevôľu, informuje piatkové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Zrejme už nemá význam viesť dialóg s maďarskou vládou. Svedčí o tom spoločný list zahraničných vlastníkov 15 veľkopodnikov v Maďarsku - medzi nimi sú významné nemecké a rakúske energetické a telekomunikačné spoločnosti, ktoré vyjadrili obavy kvôli niektorým krokom Maďarska v súvislosti s riešením hospodárskej krízy, uvádza denník. List, ktorý v týchto dňoch zverejnila agentúra Reuters, podpísali okrem iných spoločnosti Aegon, Allianz, ING, RWE, EnBW, E.ON, Deustche Telekom a OMV. V dokumente adresovanom predsedovi EK Joséovi Manuelovi Barrosovi šéfovia spoločností kritizujú, že maďarská vláda používa na vytvorenie rozpočtovej rovnováhy niektoré vybrané odvetvia. Podľa odhadov z nich až 80 percent je zahraničných. Neprospeje to investíciám, ale ani dôveryhodnosti maďarského kabinetu, konštatujú v liste. Negatívne označili aj „ad hoc hospodárske opatrenia” Orbánovej vlády, medzi nimi zmenu daňového systému. Predstavitelia spoločností dodávajú, že im je jasná situácia Maďarska, ako aj skutočnosť, že vláda musí vykázať vážne úspory. Nedokážu však prijať, že krízová daň sa dotýka sektorov, ktoré dokážu zareagovať iba obmedzene kvôli viazanosti ich infraštruktúry. Znamená to, že sa nemôžu jednoducho zobrať a odísť z Maďarska. Navyše, podľa nich retroaktivita sa jednoznačne a vážne prieči právnym normám únie. Népszabadság pripomína, že vlani v novembri sa budapeštianski veľvyslanci Spojených štátov, Belgicka, Francúzska, Holandska, Japonska, Veľkej Británie, Nemecka, Nórska a Švajčiarska obrátili spoločným listom na vtedajšieho maďarského premiéra Gordona Bajnaiho, v ktorom upozornili na „netransparentné formy správania sa Maďarska” z pohľadu zahraničných investorov. Bez uvedenia bližších detailov naznačili kauzy okolo péčskej vodárenskej spoločnosti, komerčných rozhlasových staníc Sláger a Danubius a tendrov okolo budapeštianskeho diaľničného obchvatu M0.

Odbyt maďarských maloobchodníkov po štyroch mesiacoch klesol

22. decembra 2010 - (tasr / bloomberg)

Maloobchodný predaj v Maďarsku v októbri 2010 klesol, prvýkrát po štyroch mesiacoch. To signalizuje, že zotavovanie ekonomiky z najhoršej recesie za ostatných 18 rokov je stále krehké. Z najnovších štatistických údajov vyplýva, že tržby maďarských maloobchodníkov sa v októbri znížili medziročne o 0,7 % po septembrovom náraste o 0,9 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, pritom odhadovali, že stúpnu o 0,6 %. Maloobchodný predaj v Maďarsku až do júna tohto roka vytrvalo klesal, 41 mesiacov po sebe, v dôsledku úsporných opatrení, ktoré musela prijať predchádzajúca socialistická vláda, aby znížila rozpočtový schodok. Tieto opatrenia však mali negatívny vplyv na domáci dopyt. Maďarsko v roku 2008 ako prvé spomedzi členských krajín Európskej únie požiadalo Medzinárodný menový fond o záchranný úver. Podmienkou úveru bolo ale ďalšie krátenie verejných výdavkov. V 3. štvrťroku 2010 sa však začal domáci dopyt zvyšovať, čo pomohlo ekonomike expandovať za tri mesiace do konca septembra medziročne o 1,6 %. Vláda odhaduje, že za celý tento rok sa výkon maďarskej ekonomiky zvýši oproti vlaňajšku o 0,8 % a na budúci rok tempo jej rastu dosiahne 3 %.

Erste Group zatvorí v Maďarsku 17 pobočiek

15. decembra 2010 - (tasr / bloomberg)

Rakúska banková skupiny Erste Group zatvorí 17 pobočiek v Maďarsku a prepustí 181 zamestnancov. Dôvodom je nová banková daň, ktorú zaviedla vláda v Budapešti. Uviedli to dnes noviny Világgazdaság. Rakúska Erste Group je tretím najväčším poskytovateľ úverov v strednej a východnej Európe. Maďarská dcéra Erste však po zavedení novej dane ako jediná spomedzi východoeurópskych bánk tejto skupiny zaznamenala za 9 mesiacov 2010 čistú stratu. Podľa Erste banková daň dramaticky zvýšila jej výdavky, čo má negatívny vplyv na hospodárske výsledky a núti ju prijímať nepopulárne opatrenia. Niektoré maďarské médiá však začiatkom novembra tvrdili, že Erste sa chystá prepustiť až 250 zamestnancov. V každom prípade prepúšťanie v Erste Bank Hungary je prvou ukážkou toho, že netradičné úsporné opatrenia budapeštianskej vlády, ktorá chce okrem bánk zaviesť mimoriadnu tzv. krízovú daň aj pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor, môžu mať nepríjemné následky. Maďarská vláda očakáva, že jej banková daň prinesie už od tohto roka do rozpočtu 200 miliárd forintov (721,16 milióna eur) ročne a pomôže jej tak pri znižovaní schodku verejných financií. A od budúceho roka by mali mimoriadnu daň platiť aj maloobchodné reťazce, telekomunikačné a energetické firmy, vďaka čomu by do rozpočtu malo pribudnúť ďalších 161 miliárd HUF ročne. Britský mobilný operátor Vodafone, Magyar Telekom, dcérska spoločnosť Deutsche Telekomu, ako aj maďarský energetický gigant MOL už avizovali, že krízová daň môže mať negatívny vplyv na ich investičné plány. V konečnom dôsledku tak môže táto daň namiesto zvýšenia rozpočtových príjmov viesť k spomaleniu ekonomiky a rastu výdavkov na podporu nezamestnaných. Kabinet v Budapešti pritom uvažuje, že daň, ktorá má zatiaľ platiť tri roky, predĺži o ďalší rok, a to do roku 2014.

Maďarská centrálna banka opäť zvýšila úrokové sadzby

20. decembra 2010 - (sita)

Maďarská centrálna banka v pondelok zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na úroveň 5,75 %. Išlo už o druhé zvýšenie za dva mesiace v snahe bojovať proti inflácii po tom, ako sa sadzby šesť mesiacov nemenili. Centrálna banka a analytici očakávajú, že inflácia bude v priebehu nasledujúcich dvoch rokov nad úrovňou 3 %, ktorá je podľa centrálnej banky želanou hranicou. Dôvodom takejto inflácie má byť očakávané oživenie domáceho dopytu ale aj inflačné tlaky vyplývajúce z osobitných daní uvalených na niektoré sektory maďarskej ekonomiky. Analytici neboli vo svojich očakávaniach jednotní. Časť z nich zvýšenie základnej sadzby o 25 bázických bodov predpokladala a časť sa domnievala, že sadzba zostane nezmenená. Minulý mesiac maďarská centrálna banka prekvapila tým, že ako prvá v rámci východoeurópskych členov Európskej únie zvýšila sadzby odvtedy, ako v roku 2008 vypukla globálna kríza. Považovalo sa to za prekvapenie napriek tomu, že maďarská ekonomika zaostáva za poľskou či českou. Viacerí analytici považujú sprísňovanie menovej politiky v Maďarsku za súčasť boja medzi centrálnou bankou a stredopravicovou vládou Fideszu, ktorej neštandardné fiškálne opatrenia prispeli k zvýšeniu inflačných tlakov. Vláda žiada nízke úrokové sadzby a o ich novembrovom zvýšení povedala, že išlo o „neodôvodnený” krok

ECB varovala maďarskú vládu, aby neovplyvňovala centrálnu banku

14. decembra 2010 - (tasr)

Európska centrálna banka (ECB) dnes varovala Maďarsko, že plánované zmeny v zákone o maďarskej centrálnej banke spolu s kritizovaním banky zo strany vlády považuje ECB za pokus o zasahovanie do nezávislosti centrálnej banky. „Akýkoľvek takýto nátlak by bol porušením Článku 130 Zmluvy o Európskej únii, ktorý od členských štátov vyžaduje rešpektovanie nezávislosti centrálnej banky,” uviedla ECB k plánom Orbánovej vlády upraviť zákon o centrálnej banke. Maďarská vláda, ktorá kritizuje nedávne rozhodnutie centrálnej banky o zvýšení úrokových sadzieb, plánuje zmeniť zákon o centrálnej banke tak, aby nad vymenovávaním nových členov menovej rady banky získal kontrolu parlamentný výbor. Menová rada má sedem členov, pričom štyrom vyprší v marci budúceho roku mandát. Súčasný zákon hovorí, že dvoch vyberá guvernér a dvoch predseda vlády. V prípade zmeny zákona by všetkých štyroch fakticky dosadila vláda a získala tak kontrolu nad činnosťou centrálnej banky, najmä čo sa týka stanovovania úrokových sadzieb. Podľa analytikov však ani varovanie zo strany ECB maďarskú vládu neodradí od predloženia pozmeňujúceho návrhu do parlamentu, kde má ústavnú väčšinu. „Už tu máme precedens: Európskej únii sa nepodarilo zabrániť ani bývalej socialistickej vláde, aby v roku 2005 nerozšírila menovú radu,” povedal analytik Raiffeisen Bank Matyas Kovacs. „Teraz to podľa všetkého dopadne rovnako,” dodal.

Maďarská stavebná výroba v októbri oslabila

16. decembra 2010 - (sita)

Maďarské stavebná produkcia v októbri podľa neupravených údajov v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka oslabila 12,2 %. Prehĺbil sa tak pokles stavebnej výroby v porovnaní so septembrom, kedy medziročne klesla 9,2 %. Informoval o tom vo štvrtok maďarský štatistický úrad (KSH). Sezónne a podľa počtu pracovných dní upravená októbrová stavebná výroba Maďarska sa oproti septembru zmenšila o 2,5 %. V septembri podľa revidovaných údajov stavebníctvo medzimesačne oslabilo o 2,9 %. Objem nových objednávok maďarských stavebníkov bol v októbri o tretinu menší v porovnaní s októbrom minulého roka, uviedol štatistický úrad. Celkový objem objednávok bol v závere októbra medziročne nižší o 8,3 %. Kumulatívne za desať mesiacov maďarské stavebníctvo medziročne kleslo o 10,7 %.

Pre Maďarsko je SR vo vývoze bravčoviny na štvrtom mieste

19. decembra 2010 - (tasr)

Slovensko v období január až august 2010 doviezlo z Maďarska 11.089 ton bravčového mäsa za 22,8 milióna eur. V rovnakom v rovnakom období roku 2009 to bolo len 3704 ton za 8,4 milióna eur. Vyplýva to zo správy Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS). Slovenská republiky sa tak za prvých osem mesiacov stala štvrtou najvýznamnejšou destináciou maďarského exportu bravčoviny. Najviac bravčového mäsa Maďarsko exportovalo do Rumunska, a to 20.219 ton za 33,2 milióna eur, ďalej do Japonska 13.701 ton za 41 miliónov eur. Tretím najvýznamnejším cieľom exportu maďarskej bravčoviny bolo Taliansko, kam smerovalo 11.945 ton mäsa za 22,7 milióna eur. Priemerná cena jednej tony bravčoviny dovezenej na Slovensko v období prvých ôsmich mesiacov tohto roka dosiahla úroveň 2059,41 eura, kým rok predtým sa pohybovala na hodnote 2281,47 eura. Maďarsko je v súčasnosti druhým najväčším európskym dodávateľom bravčového mäsa na japonský trh (za Dánskom), pred Španielskom, Francúzskom a Holandskom.

OSN: Na Slovensku sa žije lepšie ako v Maďarsku, ale horšie než v Česku

15. decembra 2010 - (tasr)

V svetovom rebríčku kvality života patrí Slovensko medzi štáty s veľmi vysokým stupňom ľudského rozvoja. Vyplýva to z 20. výročnej Správy o ľudskom rozvoji (Human Development Report 2010). Slovenská republika sa umiestnila na 31. mieste, tesne za Českou republikou a Slovinskom. Lídrom rebríčka je Nórsko, naopak najhoršie sa žije obyvateľom subsaharskej Afriky. Ďalšie dve krajiny strednej Európy Maďarsko a Poľsko sú na 36. a 41. mieste. Správa delí 169 krajín do štyroch skupín (veľmi vysoký stupeň, vysoký stupeň, stredný stupeň a nízky stupeň ľudského rozvoja). V skupine s veľmi vysokou kvalitou života po Nórsku nasleduje Austrália, Nový Zéland a USA. Na spodnej časti klasifikácie figurujú krajiny ako Mozambik, Burundi, Niger, Demokratická republika Kongo a Zimbabwe. Zo správy vyplýva, že medzi ekonomickým rastom a ľudským pokrokom neexistuje automatická väzba. Správa o ľudskom rozvoji je nezávislou publikáciou UNDP. Od svojho prvého vydania v roku 1990 poskytuje každoročne aktuálny pohľad na niektoré pálčivé problémy, ktorým čelí ľudstvo.

Fidesz klesol, ale stále bezpečne vedie

16. decembra 2010 - (sita)

Maďarské vládne hnutie Fidesz premiéra Viktora Orbána mierne stráca v prieskumoch popularity, stále si však udržiava bezpečný náskok pred ostatnými stranami. Podľa prieskumu inštitútu Tarki, ktorého výsledky vo štvrtok zverejnila tlačová agentúra MTI, má Fidesz podporu 43 percent maďarských občanov, čo je o šesť percentuálnych bodov menej ako v novembrovom prieskume. Rovnakú jedenásťpercentnú podporu ako v novembri si udržiavajú opoziční socialisti. Takmer bez zmien sú aj preferencie dvoch menších parlamentných strán. Krajne pravicový Jobbik by v decembri volilo šesť a liberálno-ekologickú stranu Politika môže byť iná štyri percentá Maďarov.

Slovensko-maďarský plynovod zaujal viacero spoločností

22. decembra 2010 - (sita)

O slovensko-maďarský plynovod prejavilo záujem v rámci záväznej fázy Open Season viacero spoločností z piatich krajín. “Najväčší záujem trhu o prepravné kapacity bol zaznamenaný pre obdobie prvých piatich rokov, s najvyššou rezervovanou kapacitou na úrovni viac ako 4 milióny metrov kubických denne. Prepravné kapacity boli objednávané na desaťročné obdobie,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Eustream Danica Beharková. „Môžeme povedať, že projekt prepojenia medzi tranzitnými plynovodmi Slovenskej republiky a Maďarska je životaschopný a ekonomicky uskutočniteľný. Okrem toho má silnú politickú podporu v obidvoch krajinách, ako aj v Európskej komisii. Sme presvedčení, že projekt bude základným kameňom severno-južného koridoru v regióne V4 a prispeje k posilneniu celoeurópskej energetickej bezpečnosti,“ zdôraznil predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Antoine Jourdain. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia medzi Poľskom, Slovenskom a Maďarskom. Ako informovala Beharková, firma Eustream už podpísala s poľským prevádzkovateľom prepravnej siete spoločnosťou GAZ-SYSTEM tzv. Letter of Intent v súvislosti s ďalším kľúčovým prvkom severno-južného koridoru. „Obe spoločnosti sa v dokumente zaviazali, že budú analyzovať možnosti prepojenia plynovodov, ktoré prevádzkujú,“ konštatovala Beharková. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom podpísala slovenská spoločnosť Eustream a maďarská firma FGSZ v júni minulého roka. Plánovaný plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov, na slovenskej strane necelých 19 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco, South Stream alebo terminál na kvapalný zemný plyn (LNG) v Chorvátsku. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.

Zamlčané podmety

15. decembra 2010 - (Peter Schutz - Sme)

Kým Robert Fico vytváral v slovensko-maďarských vzťahoch najmä nezmyselné symbolické konflikty, Viktor Orbán vnáša medzi obe krajiny skutočné dusno. Schôdzka predsedov vlád Slovenska a Maďarska vyznela ako posolstvo, že rozdiely nás spájajú. Na kontrast oproti predchodcom to stačilo, na vklad do budúcnosti je tam priveľa zamlčaných podmetov. Slušnosť velí ospravedlniť sa Orbánovi, ktorý bol na tomto mieste podozrievaný, že politicky blokuje projekt prepojenia plynových sústav oboch krajín. Dohoda o dohode o ­ údajne - čo najrýchlejšej dostavbe severojužného plynovodu, ktorú premiéri uzavreli, je nepochybne výsledok. Ak Orbán hovorí, že ide o „zásadný prelom, od ktorého závisí osud strednej Európy”, nemusí to byť tentoraz iba tým, že je veľmajstrom zveličení a symbolických skratiek, ale i tým, že do niektorých vecí vidí ostrejšie ako slovenskí partneri. A práve preto, že energetická bezpečnosť mu leží na srdci takmer rovnako ako znárodňovanie - napríklad v Baku podpísal memorandum o úplne novom plynovode z Azerbajdžanu - je stále nejasné, prečo to bola maďarská strana, ktorá v lete prerušila rokovania s Eustreamom (SPP), a to z „ekonomických dôvodov”. Neznižujme deklarácie politickej vôle. Nabucco je však už svedectvom, že financie sú síce vždy kľúčom k projektu, ale občas aj zámienkou, že prečo nie. Orbán musí tušiť, že ak niet dosť súkromných investorov, čo by do potrubia vstúpili, ani z pozície lídra Európskej únie, ktorý si berie energetiku za prioritnú agendu, veľa nezmôže. A v konečnom dôsledku bude opäť len na jeho rozhodnutí, či dá peniaze. (Len aby nič preto nezoštátnil.) Áno, iste, Adria-Baltik je „európsky projekt”. Presne tak ako Nabucco... Dôležitosť, ktorú Orbán pripísal severojužnému prepojeniu, zvádza až k záveru, že budúcnosť ukrajinskej rúry, ktorá môže časom vyschnúť, ho už trápi akosi viac ako Radičovú. No. Netreba podliehať paranoji, aby bolo zrejmé, že zľahčovanie odlišností nie je politika veľkej perspektívy. Na rozdiel od éry, keď Fico vyrábal nezmyselné konflikty symbolickej podstaty, Orbánove agendy vnášajú medzi obe krajiny dusno a napätie celkom hmatateľné, takpovediac z mäsa a kostí. A nič z neho neuberá, že iní susedia Maďarska vnímajú napríklad otázku lovu na nových občanov podstatne tolerantnejšie. Reči o tom, že o zrušenom slovenskom „antizákone”, či o volebnom práve a novej maďarskej ústave si prehovoríme neskôr, až budú prijaté, len rolujú pred sebou problém, v ktorom je koncentrovaná veľká dávka jedu. Tak vzhľadom na dejiny, ako i na vývoj krízy, ktorej dodal osobne Orbán i jeho predchodcovia také impulzy, že má všetky predpoklady vyzúriť sa v Maďarsku ešte horšie ako inde.

Pri bleskovke s Orbánom sa neiskrilo

14. decembra 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Iba zopár hodín trvala prvá pracovná cesta Viktora Orbána na Slovensko, odkedy sa v máji ujal moci. Maďarský premiér počas nej stihol prijať pozvanie na oficiálnu návštevu, na ktorú si nenašli čas dvaja jeho predchodcovia, a sľúbil, že do pol roka ju uskutoční. Orbán a premiérka Iveta Radičová sa dohodli na energetickej a regionálnej spolupráci. Obaja pripustili aj pretrvávajúce rozpory, ale nedramatizovali ich. „Sú témy, pri ktorých nemôžeme konštatovať zhodu a postoje sú veľmi vzdialené,” povedala premiérka a ako príklad uviedla dvojaké občianstvo, ktoré sa Budapešť rozhodla poskytovať v zahraničí žijúcim Maďarom. Spolu s Orbánom však verí, že zmiešané komisie, z ktorých šesť už rokovalo a zvyšných šesť sa má stretnúť začiatkom budúceho roka, nájdu riešenia. Orbán nechcel komentovať pripravované zmiernenie odvetného slovenského zákona. Novela by už Maďarom na Slovensku nemala hroziť zánikom slovenského občianstva po prijatí maďarského. Na priamu otázku, či Maďarsko nezareaguje ústretovým gestom, napríklad, že by prestalo uvažovať o udelení volebného práva krajanom, čo Bratislavu najviac znepokojuje, odpovedal vyhýbavo. „Nemôžeme zasahovať do vnútorných vecí Slovenska,” uviedol k pripravovanej slovenskej novele. „Počkáme, až kým bude zákon prijatý, potom si ho preštudujeme a posúdime, či naň treba reagovať,” povedal. Otázka udelenia volebného práva krajanom podľa neho v Maďarsku nie je na programe dňa. „Volebný zákon budeme prijímať až po novej ústave, ktorú chceme mať hotovú do konca apríla,” vysvetlil. Bratislava sa do cestovných plánov maďarského premiéra dostala až po celkovo 34 zahraničných destináciách vrátane Baku, Kišiňova či Šanghaja, aj to len vďaka tomu, že Maďarsko sa pripravuje od januára prevziať polročné predsedníctvo v EÚ. V rámci prípravného turné bola premiérka Radičová deviatou zo šéfov vlád, ktorých v priebehu týždňa prišiel Orbán oboznámiť s prioritami maďarského predsedníctva v únii. Do Bratislavy Orbán pricestoval z Viedne, kde dopoludnia rokoval s rakúskym premiérom. Ešte pred schôdzkou s Radičovou sa na pracovnom obede zišiel s predsedom SMK Józsefom Berényim. Orbán tvrdí, že mimoparlamentnú SMK uprednostnil pred vládnym Mostom - Híd preto, že je organizovaná na etnickom princípe, kým strana Bélu Bugára je zmiešaná. „Pri zmiešanej strane musíme vymyslieť, ako s ňou máme rozvíjať vzťahy. Určite nájdeme spôsob,” povedal. Bugár však naznačil, že Orbán zámerne páli mosty. „Vyplýva nám z toho, že asi neprichádza do úvahy žiadny partnerský vzťah z ich strany a podľa toho sa zariadime,” konštatoval pre TASR. Maďarská opozícia Orbána za bojkotovanie Mostu - Híd ostro kritizuje. „Fidesz tak v podstate napľul do očí voličov, ktorí dali dôveru Mostu - Híd,” uviedol pre portál hvg.hu Dávid Dorosz, člen zahraničného výboru maďarského parlamentu za ekologickú stranu Politika môže byť iná. „ Ignoruje hlasy 180-tisíc Maďarov,” dodal. Niekdajší šéf maďarskej diplomacie, bývalý eurokomisár László Kovács tvrdí, že keby malo Maďarsko socialistického premiéra, ten by sa stretol s oboma politikmi. „Zodpovedalo by rovnako záujmom Maďarov na Slovensku, ako aj pravidlám diplomatického taktu, keby Orbán rokoval rovnako s Berényim, ako aj s Bugárom”, cituje ho hvg.

Radičová a Orbán sa na dvojakom občianstve nezhodli

14. decembra 2010 - (sita)

Slovensko a Maďarsko naďalej rozdeľuje zákon o dvojakom občianstve. To, že pozície oboch krajín sú od seba ďaleko, potvrdili na dnešnej tlačovej besede po spoločnom rokovaní slovenská premiérka Iveta Radičová a jej maďarský kolega Viktor Orbán. V téme dvojakého občianstva sú „postoje Slovenskej a Maďarskej republiky diametrálne odlišné”, vyhlásila Radičová. Slovenský zákon o štátnom občianstve, ktorý reaguje na maďarský zákon o dvojakom občianstve, je momentálne v parlamente. Orbán vysvetlil, že zákon budú študovať až po tom, ako zákonodarný zbor prijme uznesenie a vzápätí podniknú kroky, ak budú potrebné. Istý posun by malo priniesť rokovanie obnovených zmiešaných komisií, z ktorých šesť už zasadlo a šesť by malo zasadať začiatkom budúceho roku. Ako Radičová parafrázovala svojho maďarského kolegu, Orbán je optimistický, že komisie nájdu spoločné riešenie. Chystá sa podpis bilaterálnej dohody na prepojenie energetického spojenia sever-juh, pričom každá vláda bude zodpovedná za svoju časť prepojenia. Slovensko by vzápätí malo dobudovať spojenie aj s Poľskom a tak vytvoriť prepojenie Baltik-Adriatik. Slovensko a Maďarsko by mali vytvoriť aj nové cezhraničné programy na báze partnerstiev samospráv, aby sa podarilo znížiť nezamestnanosť na východe a juhu krajiny. Malo by pritom poväčšine ísť o takzvané zelené pracovné miesta, tvrdí Radičová. Ako dodala, obe krajiny sa dohodli aj na dofinancovaní obnovenia Slovenského domu v Mlynkoch. Vlády už totiž vyčlenili isté prostriedky na jeho obnovu, no tie nestačia, preto sa rozhodli poskytnúť viac. Orbán dnes navštívil Slovensko v rámci svojho európskeho turné po všetkých členských krajinách pred prevzatím predsedníctva únie. Maďarsko bude spoločenstvu šéfovať od začiatku budúceho roka. Orbán preto predstavil aj maďarský program. Konštatoval, že „nie je komplikovaný, len ťažký”. Maďarský premiér prisľúbil, že do Bratislavy príde v prvom polroku budúceho roku. Vzápätí dodal, že teraz sa už pred nástupom stretol s 22 premiérmi a so zvyškom sa stretne v priebehu týždňa, následne počas polročného predsedníctva navštívi všetkých opäť. Radičová zareagovala, že „pomôžeme”. Okrem energetickej bezpečnosti sa chystá aj celoeurópska rómska stratégia, prioritou bude aj ďalšie rozširovanie únie. Maďarsko sa v rámci svojho predsedníctva chystá ukončiť prístupové rokovania s Chorvátskom, posunúť rokovania so Srbskom ďalej a Orbán by rád videl Bulharsko a Rumunsko v schengenskom priestore. Zároveň sa má meniť základná zmluva EÚ, čo podľa Orbána „zažije málo krajín”. Ako noví šéfovia únie chystajú Maďari šesť nových zákonov pre koordináciu, hospodársku politiku, ako aj nový protikrízový mechanizmus. Maďarský premiér rokoval s SMK, predstaviteľmi neparlamentnej stranyMaďarský premiér Viktor Orbán sa dnes na pracovnom obede stretol s delegáciou Strany maďarskej koalície (SMK). S predstaviteľmi parlamentnej strany Most-Híd sa však stretnúť neplánuje. Ako uviedol dnes pre SITA predseda SMK József Berényi, s maďarským premiérom prediskutovali priority maďarského predsedníctva v EÚ. „Hovorili sme tiež o najdôležitejších témach maďarskej menšiny na Slovensku, ako sú jazykový zákon, dvojaké občianstvo, používanie jazykov národnostných menšín a cezhraničnej spolupráci.” Berényi upozornil najmä na problémy s dvojakým občianstvom, keď občania SR, ktorí po 1. januári požiadajú o maďarské občianstvo, o slovenské prídu. „Aj v našom záujme je, aby sa veci dvojakého občianstva riešili čo najrýchlejšie. Zmeny zadefinované v programovom vyhlásení vlády meškajú. Ak dôjde k zmene až vo februári alebo marci, môže určitá skupina občanov stratiť slovenské občianstvo,” upozornil Berényi. Zároveň predpokladá, že tieto témy budú nastolené aj na bilaterálnom stretnutí Orbána s premiérkou Ivetou Radičovou. Orbána však o pomoc v tejto veci nežiadal. Berényi sa s Orbánom od svojho zvolenia za predsedu SMK 10. júla 2010 stretol na neformálnom stretnutí po štvrtýkrát. Slovenské strany rozdeľujem do troch skupín, uviedol Orbán. Na také, s ktorými spolupracuje na základe úcty, maďarské strany, s ktorými ich okrem úcty spája aj identický etnický základ a zmiešané strany. Most-Híd podľa neho patrí do poslednej skupiny a zatiaľ nevie, aká s nimi bude spolupráca. „Ak sa rozhodol, že sa s nami nestretne, to je jeho rozhodnutie a my to berieme,” reagoval v pondelok na Orbánovo rozhodnutie predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Pripomenul, že maďarská vláda musí vedieť, že jediný, kto sa vo vláde snaží napríklad o lepšie postavenie menšín na Slovensku, je Most-Híd, keďže SMK je mimo parlament. „Sme ochotní spolupracovať, ale iba ak to bude partnerská spolupráca,” dodal Bugár.

SNS: Orbán neguje princípy demokracie

14. decembra 2010 - (sita)

Slovenská národná strana (SNS) vyzýva predsedníčku vlády Ivetu Radičovú, aby pri dnešnej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána v Bratislave od neho žiadala jednoznačné vyhlásenie, že ako najvyšší predstaviteľ výkonnej moci Maďarska urobí všetko preto, aby maďarským parlamentom nebol prijatý zákon o dvojakom občianstve a možnosti volieb aj pre zahraničných Maďarov z okolitých štátov, predovšetkým Slovenska. Maďarský premiér je podľa predsedu Jána Slotu v zahraničí jednoznačne vnímaný ako politik, ktorý neguje základné princípy parlamentnej demokracie v Maďarsku a mnohí štátnici sa odmietajú s ním stretávať, lebo vo svojich rukách koncentruje absolutistickú moc. „SNS vyjadruje hlboké počudovanie nad tým, že premiérka SR dáva takýto priestor človeku, ktorý má zabuchnuté dvere u väčšiny významných štátnikov EÚ,” uviedol Slota.

Orbán rokoval s SMK, predstaviteľmi neparlamentnej strany

Maďarský premiér Viktor Orbán sa dnes na pracovnom obede stretol s delegáciou Strany maďarskej koalície (SMK). S predstaviteľmi parlamentnej strany Most-Híd sa však nestretne. Ako uviedol dnes pre SITA predseda SMK József Berényi, s maďarským premiérom prediskutovali priority maďarského predsedníctva v EÚ. „Hovorili sme tiež o najdôležitejších témach maďarskej menšiny na Slovensku, ako sú jazykový zákon, dvojaké občianstvo, používanie jazykov národnostných menšín a cezhraničnej spolupráci.” Berényi upozornil najmä na problémy s dvojakým občianstvom, keď občania SR, ktorí po 1. januári požiadajú o maďarské občianstvo, o slovenské prídu. „Aj v našom záujme je, aby sa veci dvojakého občianstva riešili čo najrýchlejšie. Zmeny zadefinované v programovom vyhlásení vlády meškajú. Ak dôjde k zmene až vo februári alebo marci, môže určitá skupina občanov stratiť slovenské občianstvo,” upozornil Berényi. Zároveň predpokladá, že tieto témy budú nastolené aj na bilaterálnom stretnutí Orbána s premiérkou Ivetou Radičovou. Orbána však o pomoc v tejto veci nežiadal. Berényi sa s Orbánom od svojho zvolenia za predsedu SMK 10. júla 2010 stretol na neformálnom stretnutí po štvrtýkrát.

Orbán vysvetlil, prečo sa nestretol s Bugárom

14. decembra 2010 - (tasr)

Maďarská vláda si musí do budúcna rozmyslieť, ako bude rozvíjať vzťahy so zmiešanými politickými stranami. „Ale určite nájdeme spôsob,” poznamenal maďarský premiér Viktor Orbán po stretnutí s predsedníčkou vlády SR Ivetou Radičovou. Reagoval tak na otázku, prečo sa nestretol s predstaviteľmi strany Most-Híd. Priblížil tri kategórie, ktorým sa prispôsobujú kroky vlády. „Sú slovenské strany, s ktorými spolupracujeme na základe vzájomnej úcty,” podčiarkol. Ďalej podľa neho existujú maďarské strany, pri ktorých sa kooperácia okrem úcty odvíja aj od rovnakého etnického princípu. Poslednou kategóriou sú už spomenuté zmiešané strany. Okrem Ivety Radičovej sa maďarský premiér stretol na pracovnom obede so zástupcami mimoparlamentnej strany SMK. Šéf SMK József Berényi vyjadril radosť z toho, že si ich Orbán vybral za strategického partnera na Slovensku. Líder Mosta-Híd Béla Bugár zobral Orbánovo rozhodnutie na vedomie. „Vyplýva nám z toho aj to, že asi neprichádza do úvahy žiadny partnerský vzťah z ich strany a podľa toho sa zariadime,” podčiarkol.

O dvojaké občianstvo môže požiadať až 100-tisíc Slovákov

15. decembra 2010 - (hn)

O dvojaké občianstvo by v Maďarsku mohlo požiadať až 100-tisíc Slovákov. Vyplýva to zo zistení HN, ktoré oslovili niekoľko našich úradov. Konkrétne odhady však zatiaľ známe nie sú, keďže ľudia ešte o občianstvo žiadať nemôžu. „Ministerstvo zatiaľ nevie o žiadnych číslach, pretože žiadosť na maďarské obvodné úrady je možné podať až od budúceho roka,“ potvrdil pre HN hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel. Podľa odborníkov však o túto možnosť príliš veľký záujem nebude. „Žijeme v Schengene a preto nevidím podstatný dôvod, prečo by mali chcieť dvojité občianstvo,“ povedal pre HN politológ László Öllős. Podľa neho Slovák môže voľne podnikať, cestovať aj žiť v Maďarsku aj bez toho, aby musel žiadať o občianstvo. Prirovnal dvojité občianstvo k maďarskému zákonu spred pár rokov, ktorý umožňoval Maďarom žijúcim na území iného štátu udeľovať status zahraničného Slováka. „Vtedy to malo ozajstné výhody. Pamätám si, že mali napríklad viac možností v cestovaní alebo voľný prístup do knižníc,“ vysvetľuje politológ. Neskôr vyšlo najavo, že aj Slovensko má podobný zákon. V auguste vyvolal rozruch kontroverzný zákon, ktorý vypracovala predchádzajúca vláda Roberta Fica. Ten zobral občianstvo dvom Slovenkám, ktoré dobrovoľne uprednostnili talianske a maďarské občianstvo a automaticky tak stratili slovenský pas. Stali sa tak prvými obeťami Ficovej legislatívy. Sprísnený zákon reagoval na maďarskú legislatívu o dvojitom občianstve, ktorú krátko po nástupe do funkcie presadil Orbán.

SMK sa dostáva do pasce

13. decembra 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Je to v podstate veľmi prosté. Čím viac sa SMK zbližuje s ľavicovo a nacionálne populistickým Fideszom, tým viac sa vzďaľuje všetkým potenciálnym slovenským koaličným partnerom. Čím viac sa im vzďaľuje, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa ešte stane súčasťou akejkoľvek vládnej koalície na Slovensku. Úmerne tomu sa však znižuje aj šanca, že SMK niečím seriózne prospeje tunajším Maďarom. To je totiž v akejkoľvek koalícii so slovenskými stranami veľmi ťažké, mimo nej je to však jednoducho nemožné. Čím viac sa SMK vzďaľuje partnerom na Slovensku a stáva sa zbytočnou pre tunajších Maďarov, tým viac sa prehlbuje jej závislosť od Fideszu, ktorý zostáva jej jediným spojencom či skôr pánom. Nejde len o mentálnu závislosť, ktorá sa už azda ani nedá prehĺbiť. Stačí si prečítať blog expredsedu Csákyho pretekajúci obdivom ku korektnému, spravodlivému a celosvetovo prielomovému rozhodnutiu Fideszu zdaniť mimoriadnou daňou veľké firmy, na rozdiel od Radičovej vlády, ktorá vraj prenáša dôsledky krízy len na spoločnosť. Zdá sa však, že politikov SMK vyhliadka vlastnej zbytočnosti príliš netrápi. Možno si to úplne neuvedomujú a možno je im to jednoducho fuk. To, že sa strana stáva zbytočnou, predsa neznamená, že nemôže ešte dlho živoriť, živiť stovky ľudí, zachovať si komunálne posty, možno sa dočasne vrátiť aj do parlamentu a pokrikovať tam z okraja ihriska. Neznamená to ani, že z Maďarska nepríde dosť peňazí, aby to uživilo stranícku klientelu. Len to budú zbytočne vyhodené peniaze. Čo si časom uvedomí aj Fidesz a SMK skončí rovnako ako iné krajanské spolky, ktoré orbánovci ako neužitočné hodili cez palubu.

Na dom Slovákov v Mlynkoch dáme viac, zhodli sa premiéri

15. decembra 2010 - (hnonline.sk)

Suma, ktorou prispejú Slovensko a Maďarsko na Slovenský dom v Mlynkoch, bude zrejme vyššia ako plánovaných 1,1 milióna eur. Na jej zvýšení sa včera dohodli premiéri oboch krajín Iveta Radičová a Viktor Orbán. Okrem toho sa naši krajania v maďarskej obci Mlynky môžu tešiť aj na to, že ich niekoľkoročný spor o Slovenský dom sa zrejme už čoskoro dočká šťastného konca. Takmer tri roky po tom, ako obecné zastupiteľstvo v Mlynkoch rozhodlo o vysťahovaní slovenskej samosprávy z ich pôvodného domu, sa miestni Slováci môžu tešiť z novej budovy. „Do konca decembra bude celý dom pod strechou. Sťahovať sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou budeme v auguste budúceho roka,“ potvrdila pre HN predsedníčka slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Pôvodne sa malo začať stavať už pred dvoma rokmi, no vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi sa v tejto obci veľmi zhoršili. Maďari usporadúvali proti výstavbe nového domu rôzne petície a protestné akcie. Situácia sa zlepšila až po tom, ako si Slováci posilnili svoju pozíciu v obecnej samospráve. Teraz sú miestni krajania omnoho spokojnejší. „Tešíme sa tam. Budú tam krajšie priestory a možnosti. Dom stojí na veľmi dobrom mieste, hneď vedľa hlavnej cesty,“ potvrdila Demjénová. Celková výstavba prebehla veľmi rýchlo. Miestnu slovenskú samosprávu teší aj to, že konkurz na stavbu vyhral miestny občan, ktorého firma bude schopná dokončiť celý projekt za jedenásť mesiacov.

Komentár - Béla, kašli na tú primadonu

16. decembra 2010 - (Lukáš Krivošík - Aktuality.sk)

Schôdzka medzi Viktorom Orbánom a Ivetou Radičovou prebehla bez bodných, či sečných poranení. Maďarský premiér však vyslal Bélovi Bugárovi veľavravný signál tým, že sa stretol s SMK, ale nie s parlamentnou stranou Most-Híd. Malo by to Bélu trápiť? Jednostranná podpora a pozornosť, ktorú Fidesz venuje Strane maďarskej koalície je skôr dôkazom jej biedy ako čohokoľvek iného. SMK dochádzajú karty, s ktorými by mohla hrať politickú hru a Budapešť je jedno z posledných miest, kde ich ešte berú vážne. S etnickým politickým subjektom, ktorý ponúka len národnostnú agendu, pričom sa chová ako piata kolóna susednej krajiny, nebude chcieť nikto na Slovensku spolupracovať. Bugár tu má jednu devízu: chce a vie sa dohodnúť so Slovákmi. A Slováci ho na oplátku berú s rozšíreným postojom: „Béla, Béla, keby si ty nebol Maďar, aj by sme ťa volili.“ Keď si však niekto myslí, že lepšie je uzavrieť sa do menšinového geta neprijateľných požiadaviek, nechajme ho. To je lekcia, ktorú sa SMK ešte len musí naučiť. Na strane druhej, sú veci, ktoré nechápe ani Viktor Orbán. A to, že Slovensko nie je Maďarsko. A hoci niektorí Maďari na „hornej zemi“ sa na jeho národno-socialistickú revolúciu pozerajú s istou fascináciou, v skutočnosti tu nie je žiadnym kráľom ľudských sŕdc. Béla Bugár mu svojho času dal vedieť, že sa zodpovedá svojim voličom, nie politickej centrále strany Fidesz v Budapešti. Tu niekde je jadro sporu medzi obidvoma lídrami. Hoci Bugár má právo byť trochu zatrpknutý, keďže maďarský premiér mu okázalo dáva najavo svoj nezáujem, v skutočnosti je aj pre neho lepšie, ak si od Orbána udržiava určitý odstup. Nielen kvôli slovenskej verejnosti. Ostatne, časť sympatizantov Smeru a SNS, ktorá doteraz nevedela prísť šéfovi Fideszu na meno, s obdivom hľadí na niektoré jeho kroky. O čom totiž Fico len rozprával, to Orbán utešene realizuje. Kto fandí kombinácií nacionálnej demagógie a sociálneho populizmu, musí krochkať blahom. A prvé plody sa už dostavujú: Maďarsko vyplašilo investorov a banky zatvárajú časť svojich pobočiek. K tomu treba pridať snahy využiť ústavnú väčšinu na večné zabetónovanie vedúcej pozície strany Fidesz. Brusel by možno tiež pritvrdil, no najskôr musí prehrmieť maďarské predsedníctvo. Orbán môže zdržanlivou krotkosťou na európskej úrovni uspať obavy v súvislosti s jeho snahami vo vnútornej politike. Na strane druhej, po stretnutí premiérov v Bratislave možno pozitívne vyzdvihnúť aspoň snahu o spoločné energetické projekty, ktoré by znížili závislosť Strednej Európy na Rusku. Viktor Orbán dosiahol u nášho južného suseda postavenie ako snáď nikto za posledných dvadsať rokov. No nenaplnené očakávania môžu jeho popularitu v priebehu pár rokov pochovať. Časť ekonomických analytikov vidí za jeho kontroverznými krokmi v oblasti hospodárskej politiky skôr prejav zúfalstva, než prejav sily. Z pozície hodnôt ekonomického liberalizmu by bolo prekvapením, keby národno-socialistická politika Fideszu priniesla čokoľvek iného, než ďalšie strádanie maďarského hospodárstva. Hoci strany Viktora Orbána a Ivety Radičovej zdieľajú členstvo v Európskej ľudovej strane, ich prístupy k ekonomickým problémom sa líšia. Slovensko a Maďarsko dnes predstavujú dva radikálne odlišné koncepty odpovede nato ako vyliečiť krízou zdecimovanú krajinu. A ako čierna diera Európy sa tento krát nejavíme my. Fidesz sa svojim prístupom podobá viac na akýsi slušnejší Smer, než čokoľvek iné. Lenže či sa „slovenská cesta“ ukáže lepšou, závisí od viacerých premenných. Napríklad od toho, či Most-Híd nerozvrátia temné záujmové skupiny, Bugár nestratí pokoru a kontakt s realitou a či Radičovej kabinet prežije voľbu generálneho prokurátora. Z prípadného neúspechu „maďarskej cesty“ sa však netreba škodoradostne tešiť. Výbuch plynu u susedov môže statiku narušiť aj u nás.

Ria, ria Argentina

14. decembra 2010 - (Peter Schutz - Sme)

Aj bez znalosti záverov zo schôdzky Ivety Radičovej s Viktorom Orbánom (po uzávierke) sa dá predoslať, že vyššia kultúra dialógu oproti párom Gyurcsány/Bajnai - Fico bude málo na to, aby zabránila ďalšiemu zhoršovaniu neštandardného susedského vzťahu. Ústredná agenda, ktorá priviedla Orbána do mesta, kam oficiálne deväť rokov nevkročila noha maďarského premiéra, je mediálna burina. Predsedníctvo EÚ je iste pre Orbána dar z nebies, ktorým môže odpútavať pozornosť od toho, čo robia jeho dve tretiny doma. Ale nie je to nástroj, ktorým by vedel čokoľvek z európskej úrovne ovplyvniť do tej miery, že by mal stáť Slovensku o viac než slušné vypočutie. Netreba byť znalcom dlhovej krízy, ani toho, aký priebeh mali semestre napríklad Belgicka, Španielska či Česka, a ani kompetenčných sporov s novým „prezidentom” Rompuyom, aby bolo zrejmé, že priority a agendu nebude diktovať Orbán, ale vplyvy a sily, o ktorých dnes on vie presne toľko, koľko vedel Topolánek o plynovej kríze pred dvoma rokmi. Odhliadnuc od nevyspytateľnej budúcnosti: V takej maďarskej priorite, ako jednotná európska politika v rómskej otázke, je asi rovnaká miera reality, ako v milióne nových pracovných miest pre Maďarov do desiatich rokov. Spojenectvo v dôchodkovej koalícii proti Nemecku či hlboké presvedčenie, že najlepší prokurátor je vládno-koaličný, naznačujú aj styčné body, kde si porozumieť mohli. Ďalšie by však už Iveta Radičová hľadať nemala. Slovensko-maďarské vzťahy musia byť korektné, avšak nie za cenu, že zaryjeme pohľad do zeme a ignorujeme, že sused sa práve odkláňa z európskeho priestoru a má nakročené k Argentíne či Venezuele, eventuálne k Rusku. Zamietnutie 20 rokov demokratickej transformácie - to Fidesz otvorene hlása - je paradigmatická zmena v Maďarsku. A vzhľadom na razanciu, s akou Orbán znárodňuje, zdaňuje, okliešťuje základné práva, je dnes už takmer mimo diskusie, že svoju misiu dejinami, ktorou je „ekonomický národnooslobodzovací zápas” a protikapitalistická revolúcia v Maďarsku, myslí vážne. Kto si toto nevšíma a bude zabíjať čas táraním o nejakom predsedníctve, riskuje, že aj bez dvojakých občanov s (eventuálnym) volebným právom sa mu nákaza rozšíri na vlastný dvor.

Poľsko podporí maďarské iniciatívy týkajúce sa západného Balkánu

15. decembra 2010 - (tasr)

Poľsko považuje Maďarsko za odborníka v oblasti západného Balkánu a podporí všetky maďarské iniciatívy v tejto oblasti. Vyhlásil to dnes v Budapešti minister zahraničných vecí Poľska Radoslaw Sikorski po schôdzke so svojím maďarským partnerom Jánosom Martonyim. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI šéfovia diplomacie rokovali najmä o najdôležitejších cieľoch maďarského a poľského polročného predsedníctva v Európskej únii, ktoré bude nasledovať po sebe v budúcom roku. Hovorili o výzvach únie, akými je kohézna politika, poľnohospodárstvo, finančné a rozpočtové záležitosti, energetika a východné partnerstvo, ako aj o spolupráci v týchto oblastiach. Martonyi na tlačovej besede označil za mimoriadne dôležité východné partnerstvo, ku ktorému pripravuje Maďarsko summit v Budapešti. Na podujatí podľa maďarského ministra bude mať Poľsko, ako jeden z hlavných iniciátorov, osobitnú úlohu. Sikorski povedal, že počas predsedníctva v EÚ budú Maďarsko a Poľsko úzko spolupracovať.

Maďari povedú úniu v jej najťažších časoch

18. decembra 2010 - (Sme)

Summitom sa skončilo belgické predsedníctvo Európskej únie, aj pol roka po národných voľbách stále len s dočasnou vládou. Po Belgičanoch vedenie Rady Európskej únie 1. januára preberú Maďari. Tvrdia, že povedú úniu v jej najťažších časoch. Napriek obavám o úroveň vedenia v krajine, ktorej dlhodobo hrozí rozpad na dve časti a ktorá sa nevedela do konca predsedníctva dohodnúť na inej než dočasnej vláde, prebehlo belgické predsedníctvo hladko. Podľa analytikov im pomohlo aj to, že takzvaným prezidentom únie, ktorý od zavedenia Lisabonskej zmluvy predsedá summitom lídrov namiesto dočasných národných predsedníctiev, bol Belgičan Herman Van Rompuy. „Paradoxne im to pomohlo. Vďaka tomu, že nemali premiéra, ktorý by bol rivalom Rompuyovi, mali veľmi hladkú spoluprácu s inštitúciami,” hovorí analytik Centra pre štúdium európskych politík Piotr Kaczynski. Nastávajúce predsedníctvo Maďarska vyvoláva iné obavy. Krajina bojuje s krízou, sama je odkázaná na pomoc Medzinárodného menového fondu a kabinet Viktora Orbána, ktorý vládne tvrdou rukou, sa sotva zabýval v úrade. „Budú predsedať nielen v čase krízy a ťažkej vnútropolitickej situácie, ale aj krátko po nástupe novej vlády. Majú veľmi dobrých ľudí, ale budú sa učiť za chodu. Z toho vládnu určité obavy,” hovorí Kaczynski. „Na druhej strane na rozdiel od Belgičanov či Čechov majú výhodu, že majú stabilnú vládu,” dodal. Maďarsko bude po Slovinsku a Česku treťou postkomunistickou krajinou, ktorá bude predsedať Rade EÚ. Hoci bude mať pre Lisabonskú zmluvu menšie právomoci, na výsledku si dáva záležať. Orbán už avizoval, že úniu čaká „najťažší rok” za posledných 20 rokov. Bude musieť riešiť krízu, zmenu Lisabonskej zmluvy aj rozpočet únie na päť rokov po roku 2013. Orbán chce ukončiť rokovania o vstupe Chorvátska do únie a venovať sa otázke Rómov. Chystá sa navštíviť všetkých lídrov ostatných 26 krajín Európskej únie. To podľa European Voice naznačuje, že na poli únie sú „jeho ambície rovnako veľké ako vo vnútropolitickej agende”. Portál spomína aj jeho dlhodobý „tŕnistý” postoj pred vstupom Maďarska do únie. „Akokoľvek drsné je Maďarsko, vlastný záujem asi vyhrá,” píše portál.

Radičová chce naďalej spolupracovať aj s krachujúcim Maďarskom

16. decembra 2010 - (sita)

Predsedovia vlád krajín Visegrádskej štvorky (V4) sa na rokovaní v Bruseli dohodli na spoločnom postupe v otázke prípadného vytvorenia permanentného stabilizačného systému. Ten má byť doplnkom Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) známeho aj ako euroval. Premiéri V4 sa stretli tesne pred začiatkom summitu Európskej rady, na ktorom budú lídri EÚ diskutovať predovšetkým o ekonomických otázkach. Na rokovaní šéfov exekutív V4 sa okrem Radičovej zúčastnil aj maďarský premiér Viktor Orbán, český premiér Petr Nečas a predseda poľskej vlády Donald Tusk. Diskusiu si prišiel vypočuť aj prezident Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. „Dohodli sme sa na implementácii a rozbehnutí permanentného mechanizmu,“ potvrdila na krátkom brífingu slovenská premiérka. Vážne ekonomické problémy má pri tom aj jeden z členov V4 - Maďarsko. Budapešť už čelila situácii, keď jej s dlhmi pomáhal Medzinárodný menový fond. Nepriaznivú reakciu trhov vyvolalo aj to, že maďarská vláda znárodnila peniaze zo súkromných dôchodkových účtov. Dočasne tak vylepšila svoju súčasnú hospodársku bilanciu, ale v budúcnosti budú minuté peniaze chýbať.

EÚ: V4 bude na summite EÚ postupovať spoločne

16. decembra 2010 - (sita)

Predsedovia vlád krajín Visegrádskej štvorky (V4) sa vo štvrtok na rokovaní v Bruseli dohodli na spoločnom postupe v otázke prípadného vytvorenia permanentného stabilizačného systému. Ten má byť doplnkom Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) známeho aj ako tzv. euroval. Novinárov o tom v budove slovenského zastupiteľstva pri Európskej únii (EÚ) v Bruseli informovala slovenská premiérka Iveta Radičová. Schôdzka premiérov V4 sa odohrala tesne pred začiatkom summitu Európskej rady, na ktorom budú lídri EÚ diskutovať predovšetkým o ekonomických otázkach. Na rokovaní šéfov exekutív V4 sa okrem Radičovej zúčastnil aj jej maďarský partner Viktor Orbán, český premiér Petr Nečas a predseda poľskej vlády Donald Tusk. Diskusiu si prišiel vypočuť aj prezident Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. „Dohodli sme sa na implementácii a rozbehnutí permanentného mechanizmu,“ potvrdila na krátkom brífingu slovenská premiérka. Presnejšie detaily permanentného finančného systému celej európskej dvadsaťsedmičky budú známe až v piatok, keď sa skončí summit Európskej rady. Podľa Radičovej je však už teraz jasné, že vytvorenie novej záchrannej siete pre problémové krajiny sa nezaobíde bez otvorenia Lisabonskej zmluvy. „Sme pripravení otvoriť diskusiu na túto tému na úrovni národných parlamentov,“ Lídri V4 okrem toho rokovali aj o energetickej bezpečnosti a dôchodkovej reforme. Poľsko sa vážne zaoberá možnou účasťou na európskom stabilizačnom mechanizme, ktorý má od polovice roku 2013 nahradiť súčasný Európsky fond finančnej stability (EFSF), známy aj pod názvom euroval. Vyhlásil to vo štvrtok poľský premiér Donald Tusk. „Účasťou na mechanizme sa veľmi vážne zaoberáme,” povedal Tusk novinárom pred začiatkom summitu EÚ. „Vstup do mechanizmu síce prináša riziko, že Poľsko bude musieť finančne podporiť iné krajiny, Varšava sa však na druhej strane bude môcť spoľahnúť na pomoc, pokiaľ ju bude potrebovať, povedal premiér. Európsky fond finančnej stability tzv. euroval vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF zatiaľ požiadalo Írsko. Euroval má od v roku 2013 nahradiť nový trvalý mechanizmus. O jeho podobe rokujú lídri EÚ na summite, ktorý sa koná v Bruseli vo štvrtok a piatok.

Maďarský premiér rokoval s predsedom britskej vlády

15. decembra 2010 - (tasr / mti)

Krajiny Európskej únie sa musia v súčasnosti vyrovnávať s veľmi podobnými výzvami, napríklad rozpočtovým deficitom, štrukturálnymi reformami, či problematikou hospodárskeho rastu. Vyhlásil to dnes britský premiér David Cameron v Londýne pred tým, ako vo svojom sídle na Downing Street prijal predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána. David Cameron vyjadril súčasne nádej, že Británia a Maďarsko budú v záujme zvládnutia týchto výziev spolupracovať počas maďarského predsedníctva v EÚ. Viktor Orbán v reakcii zdôraznil dôležitosť dnešného stretnutia s Cameronom, ktoré sa koná v predvečer posledného summitu EÚ v období pred prevzatím predsedníctva Budapešťou, a to predovšetkým s ohľadom na fakt, že britský postoj „má vždy kľúčový význam”. Orbán zavítal do Londýna v rámci okružnej cesty po členských štátoch EÚ, ktorá súvisí s faktom, že Maďarsko sa od 1. januára 2011 stane na šesť mesiacov predsedníckou krajinou Únie. V utorok rokoval Viktor Orbán v Bratislave s predsedníčkou vlády SR Ivetou Radičovou.

Trhy Orbánovi veľmi neveria

17. decembra 2010 - (hn)

Ak chce maďarský premiér Viktor Orbán prostredníctvom miliárd forintov z dôchodkového systému alebo mimoriadnych daní predovšetkým presvedčiť zahraničných investorov, že jeho krajina bude robiť zodpovednú rozpočtovú politiku, tak sa mu to zatiaľ veľmi nedarí. Rizikové prirážky na maďarské štátne dlhopisy rastú. Navyše agentúra Moody's nedávno nášmu južnému susedovi znížila rating. Ten sa prepadol rovno o dva stupne a je už iba kúsok od špekulatívneho pásma. Investori ani agentúry jednoducho neveria, že takýto model financovania štátu je dlhodobo udržateľný a pomôže ekonomike rásť. Aj keď Maďarsku sa momentálne darí prefinancovať si svoj dlh na finančných trhoch a zatiaľ nepotrebuje ani poslednú splátku v rámci finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu, nemusí to tak ostať naveky. Ak Orbán nepresvedčí investorov, že jeho krajina je seriózny partner, tak úroky za štátne dlhopisy môžu už onedlho vyletieť do závratných výšok a spôsobiť ekonomike vážne problémy. Maďarsku by v takom prípade nepomohol ani vyrovnaný rozpočet, pretože štát aj tak musí refinancovať svoje staré dlhy na kapitálových trhoch.

Orbán chce naspäť maďarské firmy

15. decembra 2010 - (Roland Baksa - Sme / Index.hu)

Jedným z cieľov Fideszu bolo, aby malo Maďarsko porovnateľné podmienky na podnikanie ako okolité krajiny. Začiatok jeho vládnutia bol v tomto nádejný, ale nová vláda dokázala aj prospešné kroky poprieť inými. Jedným z cieľov novej maďarskej vlády je pretvoriť najmenej konkurencieschopný a podnikateľov vyháňajúci daňový systém regiónu tak, aby sa Maďarsko znížením daní na priemer regiónu či pod tento priemer stalo lákavým cieľom investorov. V ostatných rokoch prenieslo svoje sídlo na Slovensko množstvo maďarských podnikov pre nižšie daňové zaťaženie a jednoduchšiu administratívu, a Budapešť chce tento trend obrátiť. Doterajšie činy vlády však zďaleka nesplnili očakávania firiem a niektoré jej kroky dokonca pokračovali v znižovaní dôvery investorov. Prvé kroky pritom boli povzbudivé. Výrazným prvkom v lete prijatého daňového balíčka bolo na malé a stredné firmy zamerané zníženie firemnej dane. Dovtedy existovalo popri bežnej 19-percentnej dani aj zvýhodnené 10-percentné daňové pásmo pre daňový základ do zhruba 180 tisíc eur. Od polovice roka túto hranicu zvýšili na desaťnásobok, na 1,8 milióna eur. Tým sa prakticky celý sektor malého a stredného podnikania stal platcom desaťpercentnej firemnej dane. Zjednodušila sa administratíva, a zrušila sa časť daní, ktoré rozpočtu prinášali minimálne zisky, pre firmy však znamenali veľkú administratívnu záťaž. Najprv sa zdalo, že na jeseň parlamentu predloženým daňovým balíkom pre rok 2011 bude vláda pokračovať v začatej ceste. Tento balík sa síce prednostne zameral na obyvateľstvo, prechod na rovnú daň z príjmu a od roku 2013 zavedená rovná desaťpercentná firemná daň mohla upútať aj pozornosť obchodnej sféry. Ale len pri pohľade z diaľky. Oproti slovenským 19 percentám síce bude v maďarskom systéme dane z príjmu len jedna 16­percentná daň, na korekciu základu dane (brutto mzdu treba násobiť 1,27 a až to sa bude počítať ako základ dane) bude daň z príjmu reálne o niečo vyššia než na Slovensku - 20,32 percenta. Ozajstná 16-percentná rovná daň bude až od roku 2013, keď sa korekcia základu dane postupne zruší. Príjmy z kapitálu sa od budúceho roku budú tiež zdaňovať 16-percentnou rovnou daňou, ale bez korekcie daňového základu, takže to naozaj možno považovať za krok ústretový voči podnikaniu. (Z hľadiska firiem menej zaujímavý, ale pre domáce prijatie daňového balíčka určujúci prvok je zavedenie veľkorysej daňovej úľavy pre rodiny, ktorá má podporiť pôrodnosť.) Pri dani z príjmu sa teda daňové zaťaženie priblíži tomu, čo poznáme zo Slovenska. To isté možno povedať aj o dani zo zisku firiem, ak k 10­percentnej firemnej dani pripočítame v Maďarsku existujúcu, na Slovensku neznámu prevádzkovú daň, na ktorú padne asi 7 - 9 percent zisku. Medzi obidvomi krajinami však zostáva jeden podstatný rozdiel: v Maďarsku neexistuje strop pre sociálne a zdravotné odvody zamestnávateľa, aký je na Slovensku. Vláda chcela zrušiť túto konkurenčnú nevýhodu zavedením podobného stropu, na poslednú chvíľu si to však rozmyslela. Ak sa potom nejaká firma v roku 2011 bude rozhodovať, kam prenesie svoju činnosť, či na Slovensko, alebo do Maďarska, a rozhodne sa aj podľa výšky odvodov, nakloní existencia či absencia stropu pre odvody zamestnávateľa misky váh opäť v prospech Slovenska. Migráciu maďarských firiem na Slovensko preto daňový balíček budapeštianskej vlády zatiaľ dokáže len spomaliť, nie zastaviť, a k návratu firiem do Maďarska by bolo potrebné viacročné úsilie. Maďarsko uspeje až vtedy, až budú manažéri firiem vidieť, že môžu dôverovať slovám vlády a jej vytýčenému cieľu. Vláda však prišla s krokmi, ktoré tento cieľ oddialili a krehkú dôveru vynulovali. Najprv doplnila tromi ďalšími daňami (vo výške skoro 600 miliónov eur ročne pre maloobchod, energetické a telekomunikačné odvetvie) mimoriadnu daň vymeranú už v lete finančnému sektoru. A to tak, že medzi oznámením a prijatím zákona neuplynul ani týždeň. Navyše musia spomínané odvetvia mimoriadne dane, vstupujúce do platnosti tento mesiac, zaplatiť na základe svojej tohtoročnej celoročnej činnosti. Neskôr sa dokonca ukázalo, že aj keď vláda pri zavedení mimoriadnych daní sľubovala, že ich bude vyberať len tri roky, z jej strednodobých plánov vysvitlo, že štát chce tieto dane vyberať aj v rokoch 2013 a 2014, aj keď už len v polovičnej výške oproti dnešku. Obzvlášť vážnou prekážkou budovania dôvery tiež bude rozhodnutie vlády zoštátniť súkromný penzijný systém, pretože tým ignorovala právnu istotu a súkromný majetok.

Orbán tvrdí, že penzijný systém zachránili

15. decembra 2010 - (Marianna Onuferová - Sme)

„My sme vlastne dôchodkový systém zachránili pred pádom,“ takto včera zhodnotil zmeny v penzijnom systéme maďarský premiér Viktor Orbán. Do Bratislavy prišiel na pracovnú návštevu Orbánova vláda sa vysokú zadlženosť rozhodla riešiť zrušením dôchodkovej reformy, ktorú krajina zaviedla v roku 1997 medzi prvými v regióne. Podľa Orbána to bol iba experiment, ktorý krajinu výrazne zadlžil. „Vždy závidím vašej pani premiérke, keď hovoríme o tom, aká je miera zadlženosti u vás. U nás je to 80 percent HDP, a to nás zahrdúsi,“ povedal. Tomu majú predísť aj zmeny v dôchodkovom systéme. To si však nemyslí tamojšia opozícia a kritika prišla aj spoza hraníc. Ratingová agentúra Moody's znížila minulý týždeň ratingové hodnotenie Maďarska tesne nad úroveň špekulatívneho pásma. Peniaze štátu prinesie aj dodatočné zdanenie bánk a niektorých ďalších sektorov. Maďarská vláda by mala dostať tohtoročný deficit verejných financií na 3,8 percenta, na budúci rok pod tri. „Reformy ukazujú týmto smerom. A potom len budeme sedieť a čakať na príjemné správy z Londýna, ktoré nás budú hodnotiť,“ zľahčoval situáciu Orbán. Súkromné penzijné fondy spravujú spolu 3 bilióny forintov, teda niečo cez 10,8 miliardy eur. Viac ako tri milióny Maďarov sa majú do konca januára rozhodnúť, či sa vrátia do štátneho systému. Z penzijných úspor si budú môcť ponechať iba úroky, zvyšok pôjde do štátneho rozpočtu. Orbán plánuje, že v najbližších dvoch rokoch získa takýmto spôsobom viac ako 3 miliardy eur. Ak sa občania rozhodnú inak, prídu asi o 70 percent svojich dôchodkových úspor a nemôžu rátať ani s dôchodkom od štátu. Orbánova vláda včera čelila aj kritike Európskej centrálnej banky. Budapešť sa podľa agentúry Reuters chystá zmeniť zákon tak, aby mala pod kontrolou činnosť maďarskej centrálnej banky. Orbán včera tvrdil, že jej nesiahnu na žiadne kompetencie, znížili len platy. „Nie je to predsa v medziach normy, aby prvý človek amerického Fedu zarábal menej ako guvernér maďarskej národnej banky.“ Orbán ešte pred voľbami nazval guvernéra centrálnej banky Andrása Simora „offshorovým rytierom“. Narážal na to, že Simor mal vlastniť offshorovú firmu na Cypre. Simor to odmietol. Premiérka Radičová zmeny v Maďarsku nekomentovala.

Brusel sa bojí ďalších dôchodkov „po maďarsky“

15. decembra 2010 - (Josef Němeček - Patria Online / finweb.hnonline.sk)

Európska únia sa obáva, že ďalšie krajiny siahnu k radikálnym krokom kvôli reformám dôchodkového systému v podobnom štýle, k akému prikročilo Maďarsko. Po rokovaniach s Poľskom, ktoré tiež pripravuje opatrenia na riešenie otázky dôchodkov, zrejme ustúpi v doteraz „nepriestrelnej” pozícii a dôjde k vypočutiu žiadosti, aby náklady spojené s dôchodkovými reformami bolo možné odpočítať z čísla rozpočtového deficitu a vládneho dlhu pre účely spoločnej európskej štatistiky. Podľa dohody uzavretej medzi Európskou úniou a Poľskom budú platby odvádzané do súkromných dôchodkových fondov „zohľadnené” pri výpočte celkového rozpočtového deficitu a dlhu. Podľa súčasných pravidiel krajiny nemôžu započítať niektoré príjmy rozpočtu a naopak zohľadniť niektoré výdavky, čo v oboch prípadoch prehlbuje deficit rozpočtu. Za prekročenie limitu by však v budúcnosti mali nasledovať automatické finančné sankcie. Poľsko a ďalšie krajiny, ktoré čakajú rozsiahle náklady spojené s budovaním súkromného dôchodkového piliera a prechodom na neho z priebežného pay-as-you-go systému, preto požadujú, aby o tieto náklady nebol štatisticky deficit a dlh krátko zvýšený. Poľsko reformu už odštartovalo a náklady jej samotnej dosahujú približne 2,5 percenta HDP ročne pri celkovom limite rozpočtového deficitu 3% HDP. „Maďarské rozhodnutie fungovalo ako poriadne varovný zvonec. Komisii zrejme došlo, že rozpočtové pravidlá, s ktorými silne zápasili niektoré krajiny, ktoré mali dôchodkové reformy už dávno za sebou, sú ešte oveľa ťažšie pre tých, ktorí majú reformu dôchodkov ešte pred sebou, alebo ňou práve prechádzajú, „uviedol ekonóm poľskej Bank Pekao Marcin Mrowiec. Maďarský parlament tento týždeň už rozhodol, že znárodní penzie. Od konca januára teda dôjde k prevodu súkromných účtov pod štát. Varšava už skôr upozornila, že ak EÚ do decembrového summitu jej požiadavkám nevyhovie, bude zvažovať blokáciu drobných úprav Lisabonskej zmluvy, ktoré majú viesť k vzniku špeciálneho záchranného systému. „Pohľady EÚ a Varšavy sú v otázkach dôchodkovej reformy blízke a dohoda je na dosah. Ak to upokojí členské štáty, sme ochotní k tomu pristúpiť, „znie teraz z Európskej komisie slovami hovorcu Altafaje s odkazom na komisára pre menové záležitosti Olliho Rehna. Poľský minister hospodárstva Waldemar Pawlak navrhol skrátenie rozpočtových transferov do privátnych dôchodkových fondov tak, aby verejný dlh nepresiahol výrazne 55 percent HDP. Vláda teraz očakáva, že kvôli dôchodkovej reforme sa dlh z tohtoročných 53,2% HDP zvýši na 55,4% HDP v roku 2011 - podľa súčasných štandardov EÚ. Poľsko od roku 1999 odviedlo do súkromných dôchodkových fondov celkovo 211 miliárd zlotých (približne 52,5 mld. eur), čo predstavuje asi tretinu celkového dlhu krajiny. Podľa ministra financií Jaceka Rostowskiho sa bez týchto nákladov dlh krajiny pohybuje pri 40% HDP. „Hrá sa o priestor pre vládu redefinovať verejný dlh bez toho, aby trhy znervózneli a tiež o oveľa jednoduchšie naplnenie kritérií pred prijatím eura, hoci to nie je v Poľsku teraz akútna otázka,” uviedol hlavný ekonóm Citi vo Varšave Piotr Kalisz. Obaja ministri ale zároveň zdôrazňujú, že „štatistický” krok nič nemení na reálnej pôžičkovej potrebe Poľska a zároveň, že nevyžaduje žiadne významné právne zmeny poľskej legislatívy. Európska komisia vo svojom septembrovom návrhu zmien úniových rozpočtových pravidiel požiadavke celkom deviatich krajín nevyhovela. Zohľadňovanie nákladov dôchodkovej reformy by im podľa vtedajších predstáv umožnila len počas piatich rokov a to v prípade, ak ich ročný rozpočtový deficit prekročí tri percentá HDP. S tým krajina nesúhlasí už len preto, že dôchodkové reformy sú naplánované na oveľa dlhšiu dobu. Vo väčšine postkomunistických krajín strednej a východnej Európy je stále dôchodkový systém založený na priebežnej pay-as-you-go báze. Z peňazí terajších zamestnancov sú teda vyplácané dôchodky dnešných dôchodcov. Nožnice medzi zdrojmi a výdavkami rozťahuje demografický vývoj spojený s presunom silných ročníkov z aktívnej do postaktívnej vekovej skupiny a potreba vytvoriť na dôchodok sporiace „nepriebežné” fondy. Kvôli krízou vyvolanému zväčšovaniu rozpočtových deficitov a dlhu krajín je Maďarsko zatiaľ posledným prípadom opúšťajúcim 12 rokov budovaný súkromný pilier sporenia na dôchodok. Aktíva súkromných fondov budú so súhlasom ich tvorcov (pretože ak nie, tí prídu o zhruba 70% pomoci na dôchodok) prevedené do konca januára 2011 pod štátnu kontrolu. To vláde umožní financovať z nich súčasné dôchodky, znížiť vykazovanie deficitu rozpočtu aj dlh (umorenie dlhopisov štátu odkúpených dôchodkovými fondmi). Iné riešenia nájdeme v Estónsku, Írsku, Veľkej Británii či popísanom Poľsku. Estónsko znížilo príspevky do súkromných dôchodkových fondov. Tým de facto znižuje budúci dôchodkový príjem dnešných zamestnancov. Írsko využíva Národný dôchodkový rezervný fond, ktorý poskytuje vankúš v rozsahu 12,5 miliardy eur pre prípadnú pomoc bankám. Jeho rozsah tvorí zhruba polovicu aktív dôchodkových fondov, ani tu sa teda nedá baviť o efektívnom zhodnotení investície. Veľká Británia má za sebou daňovú zmenu uskutočnenú v roku 1997, ktorá pripravila dôchodkové fondy v krajine o ročné príjmy v rozsahu zhruba 5 miliárd libier alebo 8,4 mld. USD. Stalo sa rok potom, čo boli zrušené daňové výhody spojené s výplatou dividend. Maďarská cesta je najbližšie ceste Argentíny. Tá zobrala 24 miliárd dolárov v súkromnom penzijnom pilieri pod štátnu kontrolu v roku 2008. Česká dôchodková reforma sa podľa predstáv ministra práce a sociálnych vecí Drábka a financií Kalouska má rozbehnúť do roku 2013. Obaja by zároveň radi presadili plné využitie dividendy ČEZu už z tohtoročného zisku. Výnos z dividendy ČEZu by pre vlády v budúcom roku znamenal pre účely dôchodkovej reformy zhruba 20 miliárd českých korún. Plán ministra sociálnych vecí Drábka na dôchodkovú reformu štartuje rokom 2013 s odhadovanými ročnými nákladmi v rozmedzí 30 až 35 miliárd korún. V prípade, že by na jej účely išla skutočne celá dividenda ČEZ, mohlo by to „uľaviť” ďalším plánovaným opatreniam v tejto súvislosti, napríklad v miere zblíženia sadzieb DPH.

Maďarsko postihla dôchodková deforma

16. decembra 2010 - (Vladimír Baláž - hnonline.sk)

Orbánova vláda dala Maďarom pod stromček zvláštny darček: reformu, resp. „deformu“ dôchodkov. V doterajšom systéme prispieval na dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ vo výške 24 percent mzdy zamestnanca. Zamestnanci platili do štátneho dôchodkového fondu 1,5 percenta a do súkromných dôchodkových fondov posielali 8,5 percenta mzdy. Podľa nových pravidiel platia poistenci od novembra 2010 do decembra 2011 uvedených 8,5 percenta mzdy len do štátneho systému. To však nie je všetko. Kto chce zostať v druhom pilieri, musí o to vyslovene požiadať do konca januára 2011. Inak budú jeho príspevky automaticky prenesené do prvého piliera. Kto zostane v druhom pilieri, nemôže už prispievať do prvého a jeho dôchodok z prvého piliera sa bude vypočítavať len z príspevkov zaplatených do konca januára 2011. Formálne sa ľudia môžu slobodne rozhodnúť. Penzia z prvého piliera má však tvoriť asi 70 percent a penzia z druhého piliera 30 percent celkového príjmu v starobe. Ako sa vraví na Sicílii, prestup do prvého piliera je „ponukou, ktorá sa nedá odmietnuť“. V materiáli o dôchodkovom systéme „Reformovaná reforma“ maďarské ministerstvo hospodárstva pomenúva dôvody „reformy“. Príjmy prvého piliera v roku 2011 dosiahnu 2 100 miliárd forintov, ale výdavky až 3 000 miliárd. Prvé dôchodky z druhého piliera budú vyplácané až po roku 2013, pričom diera v prvom pilieri zaťažuje štátny rozpočet transfermi vo výške 1,5 percenta HDP ročne. Orbán predpokladá, že do prvého piliera prestúpia prakticky všetci a štát takto získa 3 000 miliárd forintov (asi 11 miliárd eur). Z tejto sumy má byť použitých 2,8 miliardy eur na redukciu deficitu v prvom pilieri v rokoch 2011 a 2012. Zvyšok sa použije na zníženie štátneho dlhu zo súčasných 80 percent HDP na 70 percent HDP v roku 2015. Maďarské ministerstvo hospodárstva odhaduje na rok 2010 pomer priemerného starobného dôchodku k priemernej hrubej mzde (tzv. replacement ratio) na 77,9 percenta. To je veľký luxus. Na Slovensku tento pomer predstavuje napríklad len 47 percent. Ďalším luxusom je, že celkový počet dôchodkov dosahuje 3 milióny, t. j. dôchodcom je takmer každý tretí Maďar. Prečo? Hoci je vek odchodu do dôchodku zákonom stanovený na 62 - 65 rokov, skutočný priemerný vek je 58 rokov. Neúmerne narástol počet invalidných dôchodkov. Nečudo, že celkové náklady na dôchodky predstavujú v Maďarsku asi 11,5 percenta HDP. Na porovnanie, slovenské náklady na dôchodky sú asi 7,5 percenta HDP. Napriek omnoho lepšej produktivite práce a nákladov na dôchodky sa slovenský dôchodkový systém dostáva na hranicu udržateľnosti. Maďarský túto hranicu dávno prekročil. Maďarsku chýba už teraz milión pracujúcich, ktorí by prispievali na dôchodky a takisto chýba milión detí, ktoré na dôchodky budú prispievať v budúcnosti. Prostriedky získané znárodnením dôchodkov sa použijú na zavedenie 16-percentnej rovnej dane z príjmu a podporu rodín s deťmi. Tak sa vraj zabezpečí hospodársky rast a omladnutie populácie. Čo sa stane, ak rast a omladnutie neprídu ani napriek znárodneniu, materiál ministerstva neuvádza. Racionálnym riešením by bolo sprísniť podmienky na predčasný odchod do dôchodku, preskúmať oprávnenosť invalidných dôchodkov a skresať luxusný pomer medzi výškou priemerného dôchodku a priemernej mzdy. Politika je však silnejšia ako rozum. Orbánova vláda si jedným ťahom pera urobí z dôchodcov rukojemníkov. Tí sa odteraz musia spoliehať na taký dôchodok, aký im politici milostivo schvália. Najmä pred Vianocami a pred voľbami. Paradoxne sa aj vláda stáva rukojemníkom troch miliónov dôchodcov, ktorí tvoria čoraz väčšiu skupinu voličov. Za posledných 30 rokov sa Maďarsko dostalo trikrát na pokraj bankrotu. Bude odteraz všetko inak a štát bude starostlivo hospodáriť? Kto má tomu veriť? Drancovanie súkromných penzijných úspor pomôže na niekoľko rokov. Čo a komu vezme štát potom?

Vörösmartyho námestie v Budapešti

je dejiskom 12. ročníka vianočných trhov

16. decembra 2010 - (spravodajca TASR Ladislav Vallach)

Dvanásty ročník tradičných vianočných trhov na Vörösmartyho námestí v Budapešti, ktorý sa koná od 19. novembra do 29. decembra, láka množstvo návštevníkov z Maďarska aj zo zahraničia. Trh zaradilo viacero zahraničných časopisov - okrem iných v roku 2006 americký magazín pre cestovný ruch Travel and Leisure - medzi desať najlepších vianočných trhov na svete a o dva roky neskôr Sunday Times označil podujatie za najlepší adventný trh kontinentu. Návštevníci si môžu vybrať z množstva ľudovoumeleckých výrobkov z prírodných materiálov od 150 remeselníkov. Za kvalitu ponúkaného tovaru ručí Združenie ľudovoumeleckých spolkov. Stánky s občerstvením lákajú rôznymi špecialitami maďarskej kuchyne, v ich okolí rozvoniava varené víno, punč, ale aj pečené gaštany. Na Dome Gerbeaud, ktorý je najkrajšou budovou Vörösmartyho námestia, opäť inštalovali obrovský adventný kalendár.

Maďarsko schválilo kontroverznú zmenu dôchodkov

14. decembra 2010 - (sita)

Maďarský parlament v pondelok schválil zákon, ktorý umožní vláde prevziať kontrolu nad majetkom v súkromných dôchodkových fondoch. Zákon, ktorý znamená fakticky koniec dôchodkovej reformy z roku 1997, podporilo 250 poslancov, 58 bolo proti a 43 sa zdržalo. Maďarská vláda očakáva, že z penzijných fondov sa v budúcom roku vráti do štátneho rozpočtu 530 mld. maďarských forintov (HUF). V roku 2012 má prísť z fondov do štátnej pokladnice ďalších 250 mld. HUF. Maďarský premiér Viktor Orbán označil zmeny v maďarskom dôchodkovom systéme za nevyhnutné, pokiaľ má krajina zvládnuť svoj vysoký dlh. Maďarský verejný dlh dosahuje 80 % HDP a je najvyšší v strednej Európe. Sporitelia v maďarských dôchodkových fondoch majú do 31. januára čas na rozhodnutie o návrate do štátneho systému. V prípade zotrvania v súkromných fondoch budú vylúčení zo štátneho systému. Zamestnávatelia totiž za nich budú naďalej odvádzať 24-percentný odvod, z ktorého však sporiteľom nevznikne nárok na budúci dôchodok.

V Budapešti demonštrovali proti opatreniam Orbánovej vlády

12. decembra 2010 - (tasr)

Niekoľko tisíc demonštrantov dnes protestovalo v Budapešti proti zámerom Orbánovej vlády znemožniť súkromné penzijné fondy a proti vládnym opatreniam ohrozujúcim demokratické práva. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság demonštráciu na Námestí hrdinov iniciovala občianska skupina „Môj dôchodok“. Organizátori odmietli tvrdenie, ktoré sa objavilo v tlači, že zhromaždenie zorganizovalo Združenie penzijných fondov Stabilita. Zdôraznili, že podujatie pripravovali výhradne súkromné osoby. Účastníci demonštrácie protestovali proti tomu, že bez súhlasu členov fondov zastavili platby do druhého dôchodkového piliera, ako aj proti tomu, že vláda sa snaží ľudí prinútiť vydieraním k prestupu do štátneho penzijného piliera. Podľa nich je neprijateľné zoštátnenie majetku nazhromaždeného v súkromných fondoch. Poslancov parlamentu vyzvali, aby odmietli „nedemokratické a protiústavné návrhy zákonov“. Demonštrácie sa zúčastnili najmä mladí ľudia. Dvadsaťdeväťročný Tamás Ujhelyi vo svojom vystúpení poznamenal, že na jar volil Maďarský občiansky zväz-Fidesz, ktorý sľuboval, že ochráni súkromné penzijné fondy. Podľa jeho slov vláda zneužila jeho dôveru. Dav, ktorý podpisoval petíciu adresovanú premiérovi Viktorovi Orbánovi, požadoval odstúpenie predsedu vlády. Objavilo sa aj niekoľko ľavicových politikov, tí však nevystúpili so žiadnym prejavom. Demonštrácia sa skončila bez incidentov.

Orbán: Dôchodkové fondy utopili Maďarsko v dlhoch

13. decembra 2010 - (sita)

Zmeny v maďarskom dôchodkovom systéme sú nevyhnutné, pokiaľ má krajina zvládnuť svoj vysoký verejný dlh, vyhlásil v nedeľu maďarský premiér Viktor Orbán. Maďarský parlament v pondelok hlasuje o zmenách v dôchodkovom systéme. Vládny návrh predpokladá zánik systému povinného sporenia prostredníctvom súkromných penzijných fondov, čím fakticky ruší reformu z roku 1997. Maďarský verejný dlh dosahuje 80 % HDP a je najvyšší v strednej Európe. „Čo sa týka transformácie penzijného systému, má to jeden jasný a pochopiteľný dôvod, a tým je štátny dlh,” povedal Orbán vo videozázname, ktorý zverejnil na svojom profile v rámci sociálnej siete Facebook. „Experiment, prostredníctvom ktorého prebehla transformácia maďarského penzijného systému spôsobil, že krajina je po uši v dlhoch,” povedal. Sporitelia v maďarských dôchodkových fondoch majú do 31. januára čas na rozhodnutie o návrate do štátneho systému. V prípade zotrvania v súkromných fondoch budú vylúčení zo štátneho systému. Zamestnávatelia totiž za nich budú naďalej odvádzať 24-percentný odvod, z ktorého však sporiteľom nevznikne nárok na budúci dôchodok. Maďarská vláda očakáva, že z penzijných fondov sa v budúcom roku vráti do štátneho rozpočtu 530 mld. maďarských forintov (HUF). V roku 2012 má prísť z fondov do štátnej pokladnice ďalších 250 mld. HUF. Maďarské dôchodkové plány narazili na širokú kritiku. Predstavitelia EÚ, maďarskej centrálnej banky aj investori poukazujú na riziko, že vláda väčšinu zdrojov naakumulovaných v súkromných fondoch minie, v dôsledku čoho vzniknú nové nekryté záväzky. Maďarské penzijné fondy spravujú aktíva za zhruba 3 bilióny maďarských forintov (HUF).

SDKÚ rozbíja koalíciu, tvrdí Bugár

12. decembra 2010 - (tasr)

Tvrdí to predseda Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý nerozumie tomu, ako to môže robiť. Verí však, že koaličná kríza môže pominúť, ak SDKÚ-DS Horvátha „zabrzdí”. Ten obviňuje poslancov za Most-Híd, že práve oni podporili v tajnej voľbe súčasného generálneho Dobroslava Trnku a nie spoločného koaličného kandidáta Jozefa Čentéša. „Bez dôkazov obviňovať, to je najlepšia cesta k tomu, aby sa vládna koalícia rozpadla. Toto mi vadí. Preto je to veľký problém. Nerozumieme tomu, ako môže najsilnejšia vládna strana takýmto spôsobom nechať cez svojho poslanca rozbíjať koalíciu. Toto je problém. Inak by nebol,” povedal v rozhovore pre TASR Bugár. Horváth sa pri obviňovaní Mosta-Híd odvoláva na teóriu, podľa ktorej si bugárovci posúvali pri voľbe hlasovací lístok Eleméra Jakaba (Most-Híd). Na lístku mal byť označený Čentéš a poslanci si ho mali posúvať tak, že hlasovali za jednou plentou, fotili sa s ním, ale hlasovali pritom za Trnku. Podľa Horvátha si mal Jakab potom lístok nechať doniesť, zneplatniť ho a vymeniť za nový. Na ňom mohol dať hlas Trnkovi. Bugár potvrdil, že jeho poslanec naozaj vrátil hlasovací lístok. „A viem aj prečo. Vedľa mena pána Čentéša začiernil, tak ako pri voľbe kandidátov na disciplinárnych sudcov, a nezakrúžkoval. A to by mohlo byť ako neplatné. Ja som vychádzal, keď ho upozornili, že je problém, tak som mu aj ja povedal, choď to vrátiť. A toto je dôkaz?” spýtal sa Bugár. Upozornil, že ak Horváth bude pokračovať a bude ešte konkrétnejší, Most-Híd podá na neho trestné oznámenie. „A nech to dokáže. Nech neobviňuje tak, že sa zároveň skrýva, len tak zahmlieva. To dokáže každý,” zdôraznil. Zároveň pripomenul, že Horváth je neúspešný kandidát na galantského primátora. Most-Híd ho v kandidatúre nepodporil. Bugár pripustil, že jeho obvinenia s tým môžu súvisieť. Dodal, že pokiaľ ide o Horváthovú teóriu, on môže povedať „oveľa lepšie”. „Aj smerom na pána Horvátha alebo smerom na SDKÚ. Tiež sa môžem spýtať kto povedzme kontroloval skrutátorov a pána Horvátha? Nikto. Ja som sa pýtal ďalších dvoch skrutátorov. Nevideli všetky lístky. To je klamstvo. Oni kontrolovali vlastných. Nevideli všetky lístky ani SDKÚ,” poznamenal pre TASR Bugár, podľa ktorého je osočovanie jeho strany „špinavá hra ako posunúť čierneho Petra do ruky poslancov za Most-Híd”. Lídrovi sa nepáči ani to, že doteraz boli dôkazom o voľbe Čentéša fotografie hlasovacieho lístka či kontrola u skrutátorov. „Aj náš skrutátor kontroloval našich. Videl ich a máme aj fotky. Ale u nás toto ako dôkaz neplatí,” poznamenal Bugár s tým, že túto hru Most-Híd neprijíma. Bugár nerozumie tomu, prečo táto situácia vznikla. „Aj v minulom alebo predminulom období boli s tajnými voľbami problémy. Keď sme volili ústavných sudcov. Neprechádzali tí, ktorí boli dohodnutí na koaličnej rade. A existoval ten istý spôsob ako teraz. Keď niektorým poslancom, citujem poslanca 'uhla ruka', každý to bral tak, že tak sa poslanec rozhodol. Ale neboli žiadne obvinenia,” zdôraznil. Vzhľadom na situáciu sa v pondelok 13. decembra stretne Predsedníctvo strany Most-Híd. Zaoberať sa bude otázkou, ako ďalej v koalícii. So závermi predsedníctva pôjde Most-Híd na pondelkovú Koaličnú radu. Bugár však vylúčil, že uvažuje o vystúpení z koalície.

Maďarské predsedníctvo chce rozširovať Európsku úniu

12. decembra 2010 - (sita)

Rozširovanie Európskej únie, stratégia pre dunajský región, energetická bezpečnosť a integrácia európskych Rómov budú hlavnými oblasťami, na ktoré sa bude Maďarsko zameriavať počas nadchádzajúceho predsedníctva v Európskej únii. Počas sobotňajšej návštevy Rakúska to vyhlásil štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Gergely Prőhle. Za najdôležitejší okruh považuje rozširovanie únie, ktoré dáva do súvisu s pokračovaním politiky stabilizácie západného Balkánu. Maďarské predsedníctvo podľa Prőhleho taktiež zorganizuje summit v rámci programu Východné partnerstvo. Štátny tajomník sa nevyhol ani hodnoteniu situácie na domácej politickej scéne, pričom vyjadril presvedčenie, že Maďarsko má stabilnú vládu, na čom môže predsedníctvo EÚ budovať. Prőhle zároveň odmietol obavy týkajúce sa nových mediálnych zákonov, ktoré podľa neho „nenaštrbia právny štát” a nepoznačia ani samotné predsedníctvo alebo európske hodnoty. Rotujúce predsedníctvo v 27-člennom bloku preberá Budapešť 1. januára 2011.

Kradmá ruka cenzorov

15. decembra 2010 - (János Széky - Sme / Élet és Irodalom)

Viktor Orbán sa snaží Maďarsko prispôsobiť svojim predstavám. Jednou z oblastí, kde sa to prejavuje najviac, je sloboda médií. Ich nezávislosť a prežitie bude ohrozovať novozriadený úrad s kompetenciami ministerstva cenzúry. Budapeštiansky parlament sa chystá prijať zákon, ktorý podriadi maďarské médiá jedinému mocnému dozornému úradu s rozmermi ministerstva, Národnému úradu pre médiá a telekomunikáciu. Je jedno, či ide o verejnoprávne alebo komerčné, elektronické, on-line či tlačené médiá, či majú maďarského alebo zahraničného vlastníka. Môžu dokonca v zahraničí aj sídliť, ak väčšina ich pracovníkov pracuje v Maďarsku. Tento úrad bude podľa vlastného vkusu a uváženia rozdávať vysielacie licencie, v ňom sa musia registrovať nielen tlačené médiá, ale aj kolektívne („redigované”) blogy. On určí (veľmi podrobne) pravidlá fungovania a správania televízií, rádií, internetových portálov novín, on vypočuje „sťažnosti” (udania) na ich adresu. A keď sa mu niečo znepáči, on zruší licencie rozhlasových a televíznych staníc alebo uloží novinám také pokuty, ktoré ich oproti konkurencii znevýhodnia do tej miery, aby čo najskôr zmizli zo scény. Úrad je prakticky ministerstvo cenzúry, na rozdiel od ostatných ministerstiev ho však parlament prakticky nekontroluje: raz do roka mu musí poreferovať o svojej činnosti. Porozpráva mu, čo všetko pekné a dobré vykonal a hotovo. Predsedníčku a všetkých členov Mediálnej rady stojacej v čele úradu delegovala súčasná parlamentná väčšina (Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, vazal Fideszu bez samostatnej politickej existencie). Majú mandát na deväť rokov a opozícia môže len držať hubu. Úrad súdi médiá ako trestný súd, proti jeho rozhodnutiam sa síce možno odvolať k nominálne suverénnym súdom, ale odhodlaná inštitúcia môže skôr či neskôr zapríčiniť bankrot nezávislého časopisu či rádia. To všetko je samozrejme ťažké takto predložiť domácej či európskej verejnosti, natoľko to celé znie nezameniteľne diktátorsky. V tejto chvíli môže Fidesz využiť osvedčené finesy pokútnych právnikov, patriacich tradične k podstate maďarskej politickej praxe. („Sme národom právnikov,” hovoria radi Maďari. To znamená, že litera zákona a jeho prekrucovanie boli v očiach politickej elity vždy dôležitejšie než samotné práva.) Text zákona sa odvoláva na nádherné všeobecné princípy. Takým je napríklad „mnohofarebnosť”, čo je zámerne odpolitizovaný, zahmlený preklad „pluralizmu” používaného v medzinárodných dokumentoch. Túto „mnohofarebnosť” „zaistí” štát, čo jednoducho znamená, že sa úrad bude všetkými prostriedkami snažiť zabrániť tomu, aby nejaká súkromná firma získala na úkor štátu prehnaný vplyv na verejnú mienku. Tomu istému cieľu slúži aj neustále pripomínanie spásneho „verejného záujmu” v protiklade k súkromnému záujmu, ktorý vraj vždy zvádza k hriechu. Podobným krásnym princípom je „vyváženosť”, čo však znamená, že rádiá a televízie s určitým počtom divákov či poslucháčov sú povinné nechať zaznieť aj opačný názor. Nezabudnime: nad vyváženosťou bude bdieť mediálna rada zložená z delegátov jedinej strany. Dokonalým príkladom právnických hókusov-pokusov namierených proti slobode je, že dôkladne nevyjasnili, pri ktorých priestupkoch možno uplatniť likvidačné pokuty. Na pochopenie je tu ukážka z jedného zákona, ktorý sa nesmie porušiť. V novembri prijali orwelovsky nazvaný zákon o „slobode médií a základných pravidlách mediálneho obsahu”. V ňom sa dočítame: „Mediálny obsah nemôže byť vhodný na otvorenú či skrytú urážku osôb, národov, komunít, národných, etnických, jazykových a iných menšín či akejkoľvek väčšiny, ďalej niektorej cirkvi či náboženskej skupiny.” Osoby, národy, „iné menšiny”, „akákoľvek väčšina”? Nemôže byť „vhodná”? Presne tak, nemožno nikoho a nič ani len potenciálne uraziť, ani otvorene, ani skryte. To je samozrejme absurdné. Predstavme si napríklad, že sa Iránska islamská republika prostredníctvom svojho miestneho zástupcu či nejakej súkromnej osoby obráti na maďarské úrady, že nejaká maďarská televízia skryte urazila perzský národ. Úrad samozrejme dotyčného vyženie s tým, že trepe hlúposti - ale to, čo je hlúposť a čo treba naopak brať vážne, povie úrad. A práve to je cieľ.

Červená burza

12. decembra 2010 - (Gregor Martin Papuček - SRo)

Čo má spoločné červená totalita s červeným bahnom? Aj to, že výťažok z dražby umeleckých predmetov z čias takejto totality bude pomáhať obetiam takéhoto bahna. V Budapešti bola verejná dražba umeleckých diel, či skôr diel, ktoré sa vydávali za umelecké, z čias hlbokej totality. Svojho času ozdobovali steny, chodby či haly rôznych ministerstiev a vládnych budov. Záujem bol obrovský. Gregor Martin Papucsek sa okrem majiteľa galérie stretol s návštevníkmi, ktorí boli samá recesia, aj s takými, ktorých premohla silná nostalgia za časmi, keď sa socializmus ešte iba budoval. Bola to ďalšia „definitívna” rozlúčka s týmto režimom. (Kulisa) Soha többet - harmadszor... To je taký prekladateľský oriešok - predtým, ako sa odklepne definitívna suma, v maďarčine hovorí ten, kto riadi licitáciu, že, „ po prvýkrát, po druhýkrát... a po tretíkrát - nikto viac”... No, a toto teraz zmenili na „nikdy viac”... To akože nikdy viac socializmus, ktorý okrem iných stálych hodnôt a trvalých traúm zanechal maďarskému národu stovky Leninov, Marxov i Engelsov, tavičov, traktoristov, baníkov, hrdinov „socprc”, všelijakých súdruhov... a nebudem ďalej menovať... v podobe malieb, kresieb, búst, sôch veľkých a malých... Dlhé roky sa na ne prášilo v centrálnej pivnici, až teraz, po katastrofe s červeným bahnom dostal niekto nápad: však to dajme do dražby a výťažok venujme obetiam. Nikto nerátal, že takéto spájanie dvoch červených elementárnych katastrof bude mať takýto obrovský úspech. (Kulisa) Hneď môžeme vybaviť najhodnotnejší kus, ktorý sa predal za milión šesťstotisíc forintov. Spomenula sa aj suma 7.800 dolárov, takže kupca bol zrejme zo zahraničia a čakal na telefóne. Takých bolo dokopy 22 z rôznych krajín. A predstavte si, v aukčnej sále sa tlačilo osobne sto licitátorov a ďalšie desiatky iných záujemcov a pravdaže novinárov. Takže za rekordnú sumu sa predalo dielo irackého maliara Haidara Kadima s námetom občianskej vojny. Inak tohto maliara poznajú aj vo svete. Autorov ďalších kusov sotva, takže ich ani ja nebudem menovať - podstatné je, že napríklad busta Lenina z umelej hmoty potiahnutej bronzom mala výkričnú cenu reálnych 15 tisíc forintov, no odklepla sa za 250 tisíc forintov. Takých bolo neúrekom, dokopy získali sumu 13 miliónov forintov... (Kulisa) Péter Pintér je spolu s manželkou Sonyou majiteľom aukčnej siene a veľkej galérie v centre Budapešti, v uličke len kúsok od Parlamentu. Celá dražba bola jeho nápadom. Po tom, čo vo vláde našiel partnerov, už to išlo hladko. Ponúknuté diela najprv vystavili v Pintérovej galérii. „Niekoľko tisíc ľudí si prišlo pozrieť aukčnú výstavu, sám som zaznamenal veľmi zaujímavé reakcie. Boli takí starší ľudia, ktorí tu div nie plakali za svojou mladosťou, ale aj takí, ktorí nahlas nadávali na ten režim, a prišli aj niekdajší funkcionári z ktorých sršala nostalgia, teda vznikali takmer tragikomické situácie.” Našťastie to prešlo bez fyzických konfliktov. Mňa však atakuje starý pán, ktorý sleduje aukciu na plátne z kresla v malej sále. Dôverne mi pošepne, že budúcnosť ľudstva skrýva socialistická diktatúra, pretože tí bohatí hochštapleri rozkradli všetko a väčšina ľudí len živorí. Som ešte nútený počúvať túto teóriu, našťastie ho preruší 72-ročná manželka, ktorá ešte pred chvíľou driemkala: „Bola to súčasť môjho života, detstva, mladosti i dospelého veku. A vidím aj známe diela, boli na verejných priestranstvách, jeden Lenin tuším visel na železničnej stanici. Takže preto ma to zaujímalo. Akurát sa mi príliš nepáči ironický, výsmešný podtón aukcie. Mladým je ľahké hovoriť, ani len netušia, čo sme vtedy prežívali, to bolo pre nás vážne.” A vážne to myslí aj 45-ročný György Török, v ruke drží tabuľku s číslom 68, a zhodou okolností prišiel kvôli položke číslo 68 - je to intarzia s Leninom. „Môj otec zbieral 40 rokov odznaky a plakety s Leninom. Zomrel v máji, bol presvedčený komunista, tvrdý a spravodlivý človek, na jeho počesť som si myslel, že k tej obrovskej zbierke pridám ešte jedného Lenina a celé to ponúknem niekde tiež na dražbu. To obdobie som prežil aj ja, pamätám sa, chlieb stál 3.60, ale nesmeli sme povedať, čo si myslíme a nemohli sme cestovať. Také nech tu nie je už nikdy viac.” Ako keby na to reagoval majiteľ galérie Péter Pintér: „To je iba sen, že NIKDY VIAC, niečo také, že nikdy, zrejme nejestvuje, symboly sú však potrebné, a takýmto symbolom je aj táto dražba.”

Megakasíno možno presunú do Maďarska

21. decembra 2010 - (Sita / aktuality.sk)

Zákon o hazardných hrách už nebude obsahovať osobitnú kategóriu kasína, a to tzv. kasíno v rekreačnom komplexe. Tento druh kasína do zákona zakomponovalo ministerstvo financií ešte za vedenia Jána Počiatka. Súčasné vedenie rezortu však v záujme zjednotenia podmienok prevádzkovania všetkých hazardných hier v kasíne navrhlo vypustiť zo zákona o hazardných hrách túto osobitnú kategóriu kasína, ako aj s tým súvisiace udeľovanie osobitného druhu individuálnej licencie. Novelu zákona o hazardných hrách už po schválení v parlamente podpísal aj prezident Ivan Gašparovič. „Podmienky prevádzkovania hazardných hier v kasíne sa po schválení navrhovaných zmien budú riadiť len ustanoveniami zákona o hazardných hrách, všeobecne platnými pre prevádzkovanie hazardných hier v kasíne,” uvádza rezort financií v novele zákona, ktorá nadobúda účinnosť od 1. januára budúceho roka. S vypustením ustanovení týkajúcich sa kasína v rekreačnom komplexe súvisia aj zmeny ďalších vybraných častí zákona, ktoré upravujú detailné podmienky prevádzkovania tohto druhu hazardných hier, a to napríklad licenčné postupy či odvodové povinnosti. Práve so zavedením nového typu kasína zaviedla predchádzajúca vláda do zákona aj platenie tzv. degresívnych odvodov. Ich podstatou je postupne klesajúca úroveň platieb pri narastajúcej výške hernej istiny. Nové zmeny v zákone podľa rezortu financií reagujú na Programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda zaviazala vrátiť právny stav zákona o hazardných hrách pred rok 2009. „Zámerom predloženého návrhu zákona je preto úpravou vybraného druhu hazardných hier - hazardných hier v kasíne v rekreačnom komplexe reagovať na aktuálny vývoj v spoločnosti z pohľadu verejného záujmu o tento druh hazardných hier,” uvádza ministerstvo financií. Predchádzajúce vedenie ministerstva financií pripustilo, že zavedenie degresívnych odvodov súvisí s plánovanou výstavbou centra zábavy a oddychu Metropolis v Bratislave. Proti výstavbe megakasína na Slovensku sa medzičasom spustila aj petičná akcia. Petičný výbor už začiatkom septembra v Národnej rade SR odovzdal petíciu proti výstavbe megakasína, ktorú podpísalo 125 640 občanov. Investorská spoločnosť TriGranit však tvrdí, že petičný výbor petície šíri o projekte multifunkčného komplexu Metropolis zavádzajúce informácie. Schválením zmeny zákona o hazardných hrách sa spoločnosť TriGranit v súvislosti s plánovaným multifunkčným komplexom Metropolis v Bratislave za 1,5 mld. eur dostáva do novej situácie a pozície, ktorú musí analyzovať. Pre agentúru SITA to uviedol predseda predstavenstva spoločnosti Gábor Zászlós. Reagoval tak na nedávne schválenie novely zákona o hazardných hrách Národnou radou SR, podľa ktorej už nebude obsahovať osobitnú kategóriu kasína, a to tzv. kasíno v rekreačnom komplexe. „Prijatím zmeny zákona o hazardných hrách v Národnej rade SR nastala zásadná legislatívna zmena. V dôsledku tejto zmeny sa TriGranit dostáva do novej situácie a pozície, ktorú musí analyzovať,” povedal Zászlós. Ešte v októbri vyhlásil, že ak bude novela zákona prijatá, bude sa zvažovať aj prípadný posun projektu za hranice, do Maďarska. Jednou z podstatných podmienok projektu je totiž blízkosť medzinárodného letiska. Ako nové miesto pre investíciu by nebola údajne vylúčená ani maďarská obec Rajka, podľa Zászlósa sa starosta tejto obce údajne o projekt zaujíma.

Maďari na adresu Slováka: Nikolas, si veľký spevák!

20. decembra 2010 - (tvnoviny.sk)

Maďarskú verejnosť si totálne podmanil mimoriadne talentovaný Slovák Nikolas Takács (24), ktorý je rodák z Galanty. Slovák Nicolas Takács takmer vyhral talentovú súťaž v Maďarsku Nikolasa jeho spevácky prejav doslova katapultoval do veľkého finále talentovej súťaže X-factor, ktorú s obrovským diváckym ohlasom naživo vysielala súkromná maďarská televízia RTL klub z Budapešti. Súboj medzi Slovákom Nikolasom a neskorším absolútnym víťazom Csabom Vastagom (jeho hlas je podľa internetovej stránky televízie RTL klub, hlasom roka), označovali za finále všetkých čias. Mladík z Galanty síce skončil napokon na druhom mieste, pri hodnotení jeho výkonu však štvorčlenná porota nešetrila superlatívmi. Nagy Feró (Nagy Ferenc) sa narodil 14. januára 1946 v maďarskom meste Letenye. Feró je v krajine považovaný za žijúcu rockovú legendu (Feró je v Maďarsku osobnosťou porovnateľnou s Jožom Rážom na Slovensku), už v šesťdesiatych rokoch vystupoval po boku maďarských rockových a punkových kapiel. Porotca bol lídrom legendárnej maďarskej skupiny Beatrice a dodnes je frontmenom nemenej známej kapely Bikini. Feró si zahral aj viacerých filmoch a vystupoval aj v divadle. V 90. rokoch Feró pôsobil aj v politike. Najskôr ako liberál a neskôr bol pravicovým politikom. V roku 2003 však politiku zanechal. Podľa mňa to bolo celé fantastické. Cítil som pri tvojom speve halászlé (rybacia polievka - pozn. red.), dostal som sám chuť zdobiť vianočný stromček... - zhodnotil Nikolasa Miklós Malek, porotca spolupracoval aj s Jennifer Lopez. Po speváckej stránke to bolo veľké! Gratulujem! Voľba skladby však nebola dobrá, pre mňa to bola trochu smutná nedeľa... Ešte šťastie, že si na záver poprial divákom šťastné Vianoce. Takže výber skladby nebol dobrý, ale ako spevák si super. Miklós Malek je známy maďarský hudobný skladateľ a textár. Okrem iných spolupracoval s takými hviezdami ako Anastacia či Jenifer Lopez. Malek pochádza z umeleckej rodiny, hudobným skladateľom bol aj jeho otec, pričom aj jeho sestra je herečkou a speváčkou. Malek už ako 12-ročný skladal hudbu pre relácie maďarskej televízie. Podľa mňa to bolo celé fantastické. Cítil som pri tvojom speve halászlé (rybacia polievka - pozn. red.), dostal som sám chuť zdobiť vianočný stromček... Péter Geszti sa narodil 9. mája 1964 v Budapešti. Popularitu si získal ako spevák, textár a odborník na reklamu. Bol frotmenom maďarskej skupiny Jazz+Az a tiež bol lídrím jednej z prvých rapových kapiel v krajine s názvom Rapülők, čo ho výraznejšie zviditeľnilo. Geszti začínal ako detský herec, kedy prepožičal svoj hlas Aladárovi, hlavnému hrdinovi z megapopulárneho maďarského kresleného seriálu - Miazgovci. Aj Frank Sinatra, ktorý sa na teba už díva iba z neba, je podľa mňa na teba veľmi hrdý, povedala na adresu talentovaného Slováka porotkyňa Ildikó Keresztes. Súhlasím z názorom, že si freneticky dobrý spevák. A je tiež zaujímavé, že si volíš ťažšiu cestu ako tvoji súperi. Kým tvoji protivníci skôr vsádzajú na komerčné hitové veci, ty si podľa mňa prišiel s totálne nudnou skladbou - a o to fantastickejšie si ju zaspieval! Preto si dokázal, že aj ja som uveril tomu, že som práve doma a zdobím si stromček. Mám teraz strašnú túžbu byť pri domácom krbu so svojimi blízkymi. Ildikó Keresztes je divadelnou herečkou a speváčkou od detstva, pričom dokázal predať obrovské množstvo svojich platní. Narodila sa v meste Marosvásárhely 8. augusta 1964. Keresztes Ildikó prišla do Maďarska z Rumunska v 80. rokoch, pôsobila aj v nemeckom Rostocku. Je držiteľkou viacerých významných hudobných ocenení. Musím povedať, že som na teba strašne hrdá, že si volíš ťažšiu cestu. Aj Frank Sinatra, ktorý sa na teba už díva iba z neba, je podľa mňa na teba veľmi hrdý. Podľa Maďarov bude mať Nikolas pod stromčekom aspoň 400 poslucháčov Po hodnotení položila Nikolasovi otázku aj moderátrka večera: Ty si sa ako ponoril do vianočnej atmosféry, napríklad aj v súvislosti s touto skladbou, Nikolas: Mám veľmi rád túto skladbu, aj preto, že ju naspieval jeden z mojich obľúbených spevákov. Musím však povedať, že som nebol naladený práve vianočne, necítil som teraz ani to halászlé... V závere hodnotenia padlo opakovane zo strany porotcov aj želanie, aby im doma pod vianočným stromčekom zaspieval práve Slovák Nikolas. Porotcovia sa tiež pobavili nad predstavou, ako asi u slovenského speváka budú vyzerať tohtoročné Vianoce. Vraj si u neho pod stromček sadne aspoň štyristo ľudí, ktorí si prídu vypočuť jeho spev.

Kamiónová doprava v Maďarsku bude počas sviatkov obmedzená

22. decembra 2010 - (tasr)

Na území Maďarskej republiky bude počas vianočných a novoročných sviatkov obmedzená kamiónová doprava. Ako vyplýva z dnešnej informácie budapeštianskeho ministerstva pre národný rozvoj, kamióny nebudú môcť premávať po maďarských cestách na Štedrý deň (piatok 24. decembra) v čase od 22.00 h do 24.00 h, ako aj počas nasledujúcich dvoch dní od 08.00 h v Prvý sviatok vianočný (sobota 25. decembra) do 22.00 h v Druhý sviatok vianočný (nedeľa 26. decembra). Podobný zákaz bude platiť aj počas prvého víkendu nového roka, a to od 08.00 h v sobotu 1. januára do 22.00 h v nedeľu 2. januára 2011.

Tisa dnes kulminovala pri 904 cm, k rekordnej hladine chýbalo 30 cm

12. decembra 2010 - (tasr)

Na maďarskom území dnes ráno kulminovala Tisa pri obci Vásárosnamény s hladinou 904 cm. Od rekordnej hladiny, ktorú namerali v roku 2001, zaostala záplavová vlna o 30 cm. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI vodohospodári očakávajú záplavy pod sútokmi Tisy s riekami Szamos a Kraszna, na ktorých je vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Na ďalšom prítoku Tisy na Túre je druhý stupeň pohotovosti. Na Tise platí tretí stupeň pohotovosti v dĺžke 186 km a na úseku dlhom 275 km druhý stupeň. Medzi obcami Aranyosapáti a Mezöladány uzatvorili kvôli záplavám štátnu cestu č. 4115.

Krutá zima stále zabíja. V Maďarsku si vyžiadala ďalšie tri obete

17. decembra 2010 - (tasr)

Tri ďalšie obete si v uplynulých 48 hodinách vyžiadali mrazivé teploty v Maďarskej republike. Mrazivé počasie si stále vyberá svoju daň.Zo župy Hajdú-Bihar prišla v piatok správa, že tam v meste Hajdúböszörmény našli mŕtvolu 59-ročného muža, ktorý zomrel doma na následky podchladenia. To isté platí aj o štyri roky mladšej žene z obce Újléta v rovnakej župe. Alarmovaná polícia ani v jednom z prípadov nenašla nič, čo by naznačovalo cudzie zavinenie. Už vo štvrtok našiel spolupracovník v Alsóbogáte v župe Somogy na juhozápade krajiny muža, ktorý sa nedostavil na pracovisko, a to bez známok života. Nešťastník zomrel na následky podchladenia v nevykúrenom byte. Ani v tomto prípade vyšetrovatelia nezistili cudzie zavinenie.

Maďar, ktorý strieľal na univerzite, priznal svoju vinu

15. decembra 2010 - (tvnoviny.sk)

15. decembra sa v Maďarsku začal súdny proces so študentom Ákosom G. (23), ktorý vlani v novembri na univerzite v maďarskom Pécsi zastrelil spolužiaka a troch ľudí ťažko zranil. Podľa informácií maďarského denníka Blikk páchateľ pred súdom priznal svoju vinu. Ákos G. však poprel, žeby mal šialené konanie vopred naplánované. Mladík si zbraň na univerzitu vraj vzal iba preto, lebo po skončení prednášok chcel ísť na strelnicu. Tragické vyčíňanie poslucháča medicíny sa stalo 26. novembra 2009 a šokovalo nielen Maďarsko.

O život prišla celá rodina. Otrávila sa vo vlastnom dome

20. decembra 2010 - (tasr)

Štyri obete si vyžiadala rodinná tragédia, ktorá v pondelok, krátko pred vianočnými sviatkami, otriasla maďarským Paksom. V dvojpodlažnom rodinnom dome prišli v noci na pondelok o život manželia-sedemdesiatnici a ich dvaja dospelí synovia vo veku 30-40 rokov. Príčinou ich úmrtia bola pravdepodobne otrava kysličníkom uhoľnatým. Telá obetí objavili v uzavretom objekte po tom, čo spolupracovníka hlavy rodiny znepokojila skutočnosť, že muž neprišiel do práce a nehlásil sa ani na telefóne. Alarmovaní policajti našli po vylomení dvier na prízemí prvú a na poschodí ďalšie tri obete nešťastia. Prvé poznatky vyšetrovania, na ktorom sa popri polícii zúčastňujú aj experti, naznačujú, že došlo k upchatiu komína, ktorý slúžil nielen na odvod splodín z plynového horáka, ale aj krbu na pevné palivo.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................