Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Čo je to hungarikum?

15. januára 2011 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

V Maďarsku chystajú zákon, ktorý by určil, čo je to „hungarikum”. Aj my poznáme „slovaciká”, čiže veci, ktoré spája svet jedine s nami, Slovákmi. Nuž, to isté je hungarikum, len pre Maďarov. Na zozname sú klasiky, ako napríklad „uherák”, maďarská klobása, Rubikova kocka, Puskás... V týchto dňoch a týždňoch sa o nich malo hovoriť ešte viac, ako inokedy, veď Maďarsko sa stalo predsedníckou krajinou Európskej rady. Všetko však zatieňuje kritika mediálneho zákona, z ktorého sa stáva tiež už-už hungarikum... Svetovo uznávaným hungarikom sú husári, odvážni, krásne oblečení, na rýchlom koni s vytiahnutým mečom útočiaci elitní vojaci, ktorých milovala už Mária Terézia, využíval aj Napoleon, pomohli však najmä svojej krajine v revolúcii 1848-49. Pravda, to bola krajina nazývaná Uhorsko a husári boli uhorskí, čo je však z dnešného pohľadu zanedbateľná drobnosť. Alebo nie. Slovom: s husármi dnes spájajú vo svete Maďarov. Prečo by inak minulý týždeň obliekli známu bruselskú cikajúcu figúrku, Maneken Pis, do husárskej uniformy? Akože na znak toho, že Európskej rade predsedá Maďarsko! Milé gesto, určite vyčaroval na tváre okoloidúcich úsmev. Až kým niekto nezavesil na postavičku tabuľku s nápisom: „Censored”, čiže cenzúrované. Akože Maďarsko je teraz zahalené do tmy a tmárstva, lebo médiá stratili slobodu. Je to, samozrejme - s prepáčením - obrovská hlúposť, ale stačí predsa podozrenie zo snahy umravňovať tlač. Tu sa na chvíľu zastavme, pretože sa z tejto snahy stáva v Európskej únii tiež akési hungarikum, typicky maďarské, inde - momentálne - nejestvujúce niečo. A aj reakcia je typicky maďarská: vzdorovitá, trucovitá. Všetci sú pomýlení, podvedení a oklamaní, ani nevedia, o čo ide, a vôbec: no a čo má byť (?) - pozrite sa na svoj mediálny zákon, povedzme vy tam, vo Francúzsku - najprv si to všetci prečítajte, my predsa nechceme ublížiť nikomu, však počkajte, kým začne náš zákon platiť, uvidíte, ani vlások sa nikomu neskriví... A tu je základný omyl! Pretože ak sa v nejakom zákone skrýva hoci len možnosť zneužitia moci, tak skôr či neskôr túto možnosť niekto využije-zneužije. Toto je typicky maďarské tiež, príkladov z uplynulých mesiacov, ale aj z histórie je habadej. Ako aj na ukrivdený postoj, že všetci nám ubližujú, nikto nás nechápe, a tí protinárodní, zradcovskí liberálni intelektuáli opäť vrážajú dýku do tela národa a poskytujú muníciu nepriateľskej svetovej tlači... Tá sa pritom - to už dodávam ja - div nezjednotila: Washington Post, Economist, Le Monde, Guardian, The Times, Die Welt, Die Zeit, Der Spiegel, Die Presse, Der Standard... aby som spomenul len niektoré zo širokého spektra. V ktorých sa píšu strašné veci: vraj putinizácia Maďarska, Maďarsko je bacil v tele Únie, dokonca pračlovek, ktorý ťahá svoju ženu, symbolizujúcu slobodu tlače, po zemi, ale predtým ju udrel po hlave. Pre-boha! Tak toto už nevyvoláva úsmev, ako za husára oblečený Maneken Pis, nevyvoláva ani obdiv ako čarovná Rubikova kocka, nepodnecuje chuťové poháriky ako segedínska saláma, ďulajská klobása či maďarská trilógia guláš-perkelt-paprikáš, nespôsobuje jasot a potlesk, ako vyslovenie mena legendárneho futbalistu Ferenca Puskása... Ale! Ale sa tu prejavuje, podľa môjho názoru, podstata Európskej únie. Nie je to vyrovnávanie krivých uhoriek, či možnosť prefičať autom cez hranice bez zastavenia. Ale to, že keď sa niekto neumýva a zapácha, ostatní mu povedia na rovinu: smrdíš! Škoda, preškoda, že sa to tak začalo! Mal som pritom prichystané také dobré veci o Maďaroch! Napríklad odpovede na otázku, kto je Maďar, čo znamená oškvarkový pagáč či Dobošova torta... alebo som chcel spomenúť tiež-sviňu s dobrým píárom nazývanú mangalica... Nehovoriac už o tom, čo maďarov najviac odlišuje od ostatných Európanov - myslím na maďarský jazyk. Alebo humor, pretože kedysi jestvoval aj typicky maďarský humor. Pravdaže, vysmievali sa iným, ale predovšetkým sebe samým. A že sa dokázali a ešte sa dokážu veseliť plačky. Apropo, tu je najaktuálnejšia sebatrýznivá hláška: som natoľko schizofrenický, že potrebujem dvojaké občianstvo...

Slovenský syndikát novinárov

je znepokojený mediálnym zákonom v Maďarsku

13. januára 2011 - (tasr)

Slovenský syndikát novinárov (SSN) vyjadruje znepokojenie nad novým mediálnym zákonom v tej podobe, v akej ho prijali maďarské inštitúcie. SSN považuje likvidačné pokuty hroziace za vágne zdôvodnené „nevyvážené spravodajstvo” za neprípustný zásah politickej moci do práce médií. Za rovnako nebezpečné považuje niektoré formulácie zákona, pripomínajúce snahy o vytváranie nie etickej, ale etnickej žurnalistiky. Pokusy o manipuláciu médií alebo ich ovládanie nie sú v našom regióne podľa SSN, žiaľ, ničím novým. Mlčanie o mediálnom zákone sa nesmie stať súčasťou „dohody o neútočení” v rámci špecifických slovensko-maďarských vzťahov, mieni SSN. Ako organizácia z krajiny, ktorá zdieľa s Maďarskom rovnaké demokratické hodnoty, SSN pripomína, že je povinnosťou všetkých demokraticky zmýšľajúcich novinárov, politikov a občanov ponúknuť priateľskú ruku a pomoc maďarským médiám a pripojiť sa k tlaku európskych inštitúcií na vládu v Budapešti. SSN ubezpečuje maďarských kolegov o svojej podpore a solidarite.

Slováci podporujú maďarské médiá

14. januára 2011 - (hn)

Na stranu maďarských médií sa pridala Slovenská pobočka Medzinárodného tlačového inštitútu. Podporuje ich v snahe o zachovanie slobody tlače, tak ako ju garantujú medzinárodné normy. „Rýchle prijatie novej mediálnej legislatívy bez širšej verejnej diskusie totiž vzbudzuje vážne obavy,“ uviedol Pavol Múdry, predseda Správnej rady slovenskej pobočky inštitútu. Sloboda slova by podľa neho mala byť garantovaná a všetky legislatívne iniciatívy, ktoré by ju mohli ohroziť, by mali byť odstránené. „Členovia IPI Slovensko sú preto pripravení pomôcť maďarským kolegom tým, že budú dôsledne informovať o ich postojoch a aktivitách a v prípade ich záujmu sú pripravení hľadať aj iné cesty vzájomnej spolupráce.“

Mlčanie nie je na mieste

13. januára 2011 - (Ján Kubiš - Pravda)

Predsedníctvo Maďarska v Európskej únii zviditeľnilo ďalší z problémov únie - do akej miery je EÚ skutočným spoločenstvom hodnôt. Kázať vonkajšiemu svetu o demokracii únia dokáže, vo vzťahoch k svojim členom je to však už zložitejšie. Dvojtvárnosť EÚ ukázalo aj nedávne stretnutie eurokomisie s premiérom Viktorom Orbánom v Budapešti. Ten svoj likvidačný mediálny zákon obhajoval aj s poukazovaním na akože zhodu maďarského zákona s normami iných štátov, ktoré by potom museli byť tiež zmenené. Po kritike síce prisľúbil, že bude ochotný posúdiť jeho zmenu, ak ho k tomu vyzve eurokomisia, to je však jeho povinnosť. Korunu neprincipiálnosti nasadila ministerka zahraničia EÚ Ashtonová, keď vyhlásila, že vyjadrenia odsudzujúce Orbána sú len pokusom podkopať maďarské predsedníctvo v EÚ. „Vyznamenali sa” aj čelní predstavitelia Európskej ľudovej strany (EPP) - politického zoskupenia, do ktorého patrí Fidesz spolu s SDKÚ či KDH. Jej predseda dokonca ocenil Orbánovo úsilie o zlepšenie mediálneho zákona, vraj s cieľom posilniť slobodu slova. Ešte že sa aspoň ich protipól v europarlamente - socialisti správajú principiálnejšie. Tým, čo aj v ich postoji vidia politikárčenie, len pripomínam, ako eurosocialisti dali Smer a Roberta Fica na dlhý čas do izolácie po tom, čo sa spojil s Jánom Slotom. Keď takto obojako hrá Brusel a EPP, nemôžeme sa čudovať ani postoju slovenskej vlády. Chcel by som síce oceniť jej snahu o nekonfrontačný postoj vo vzťahu s Maďarskom, v tejto otázke však nie je na mieste. V prípade kritizovaného tlačového zákona Ficovej vlády vtedy opozícia na čele s SDKÚ vytrubovala o konci demokracie na Slovensku a ukázala svoju absolútnu nezodpovednosť voči EÚ, keď ako prostriedok nátlaku zablokovala ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Dnes však vláda svojím tzv. nekonfrontačným postojom napomáha demontáži demokracie v Maďarsku. Tým zároveň nahráva obdobným trendom v únii, kde sa v mnohých krajinách posilňuje extrémizmus, populizmus a netolerancia a oslabuje sa podpora tradičného politického systému demokratických váh a protiváh. Vlažné vyjadrenia premiérky Ivety Radičovej, že „zákon nepovažuje za šťastný”, Orbán ani len nezaregistruje. A ak aj áno, tak potom iba ako potvrdenie, že si s nami môže robiť, čo chce. Slovenská vláda tu premeškala príležitosť, až nevyhnutnosť, aby sa dôrazne postavila proti postupnej likvidácii prvkov demokracie v Maďarsku - v záujme našich južných susedov, Európy a predovšetkým v našom vlastnom záujme. Lebo čím menej demokratické je Maďarsko v situácii, keď si jeho vodca postupne uzurpuje absolútnu moc a rastie nacionalizmus, tým viac na to môžeme doplatiť aj my. Radičovej vláda tak opäť v európskych záležitostiach ukázala, že nie je ani hodnotová, ani zodpovedná.

Maďari sa postavili Orbánovi

Budapešť zažila prvý veľký protest proti Orbánovej vláde

a jej zákonom. Prebehol pokojne.

14. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

V maďarskom hlavnom meste bola v piatok zatiaľ najmasovejšia demonštrácia proti vláde Viktora Orbána. Asi desaťtisíc zúčastnených protestovalo proti novým mediálnym zákonom. Tie umožňujú kontrolným orgánom obsadeným delegátmi vládnej strany Fidesz na základe nejasných kritérií postihovať médiá, ktoré podľa nich neinformujú objektívne alebo niečím urazili verejnú morálku. Takýmto médiám môžu dať likvidačné pokuty. Organizátori demonštráciu zvolali cez sociálnu sieť Facebook a ako povedal jeden z nich Róbert Fölkel, mala by sa stať základom nového občianskeho hnutia. Iniciátori akcie sa pohybujú istejšie vo virtuálnom priestore než pred reálnym davom. Celá akcia trvala asi pol hodiny a budila rozpačitý dojem. Keďže išlo o prvý dlho pripravovaný míting Orbánových odporcov, vo veľkom počte pri-šli aj prívrženci postkomunistickej socialistickej strany v dôchodkovom veku, ktorých trochu zarazilo vystúpenie pozvaného rapera. Moderátor a rečníci boli nepripravení a ich požiadavky prednesené populárnou herečkou Dorkou Gryllusovou boli miernejšie než tie, čo kolovali na internete. Namiesto zrušenia mediálneho zákona napríklad požadovali jeho novelizáciu. Šťavu celej akcii dodalo až vystúpenie pesničkára Jánosa Bródyho, ktorý zaspieval niekoľko starých, ale stále populárnych hitov. Svoje požiadavky organizátori chceli priklincovať na vráta parlamentu, ako Martin Luther svoje reformačné tézy. Keďže ich k nim policajti nepustili, pripevnili papier na pódium. „Bolo tu dosť ľudí z vidieka, ktorí po tomto zážitku už na ďalšiu podobnú akciu neprídu,“ povedal jeden z účastníkov, ktorý chcel zostať v anonymite. „Ale aspoň sa niečo pohlo,“ dodal. Maďarská vláda medzitým reaguje na množiacu sa kritiku mediálneho zákona zo zahraničia dvomi hlavnými argumentmi. Tvrdí, že si kritici maďarský mediálny zákon ani neprečítali a že ich zákon zodpovedá európskym štandardom. „Nemá jediný paragraf, ktorý by nebol v mediálnych zákonoch niektorej z úniových krajín,“ povedal premiér Viktor Orbán pre vládny denník Magyar Nemzet. Aj keď Orbán minulý týždeň vyjadril ochotu maďarský zákon upraviť, ak by v niečom odporoval úniovým pravidlám, ihneď k tomu pripojil podmienku, že tak Maďarsko urobí, len ak svoje zákony zmenia aj ostatné členské krajiny. Snahy vládnych úradníkov doložiť premiérove slová príkladmi prevzatými zo západoeurópskej mediálnej legislatívy, však vyvolávajú len ďalšie škandály. Maďarské ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že povinnosť internetových portálov registrovať sa na mediálnom úrade prevzalo zo Švédska. Švédska veľvyslankyňa to však poprela.

V Budapešti protestovali proti mediálnemu zákonu

14. januára 2011 - (sita / mti)

Na piatkovej demonštrácií proti novému mediálnemu zákonu sa v centre Budapešti zišlo niekoľko tisíc ľudí. Tí prišli vyjadriť svoj nesúhlas s medzinárodne kritizovaným zákonom z dielne vládnucej strany premiéra Viktora Orbána. Súčasťou protestného zhromaždenia bolo aj prečítanie deklarácie vyzývajúcej vládu, aby pri tvorení takýchto závažných noriem o médiách brala do úvahy aj rady mediálnych organizácií a ľudskoprávnych skupín. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

http://www.ta3.com/sk/reportaze/169200_madarsko-zacala-sa-demonstracia-proti-medialnemu-zakonu?pridaj=591246

Demonštrácia proti mediálnemu zákonu sa skončila bez incidentov

14. januára 2011 - (tasr)

Demonštrácia za slobodu tlače v Maďarsku, ktorá sa dnes konala na Kossuthovom námestí v Budapešti, sa skončila pred 20.00 h bez incidentov. Z vyše 10.000 účastníkov zhromaždenia mnohí ešte krátko po jeho ukončení v skupinkách diskutovali, potom sa však v pokoji rozišli. Protest by mal podľa organizátorov pokračovať celoštátnou demonštráciou 27. januára. Demonštrácia sa konala na občiansku výzvu zverejnenú na sociálnej sieti Facebook. Bezpečnosť zaisťovalo niekoľko desiatok policajtov, ktorí okolie námestia uzatvorili a rozmiestnili sa aj pred budovou parlamentu. Organizátor demonštrácie Róbert Fölkel zdôraznil, že išlo o apolitickú iniciatívu. Rečníkmi boli novinár, herečka a spevák. Výzvu, ktorú pripli na symbolickú bránu parlamentu postavenú na pódiu, prečítala herečka Dorka Gryllusová. Účastníci zhromaždenia vo výzve požadovali úpravu mediálneho zákona, zabezpečenie politickej nezávislosti mediálneho dozorného orgánu, zrušenie sankcií, ktoré sú neprimerane vysoké a sú závislé od ľubovôle mediálneho orgánu, ako aj obnovenie nezávislosti spravodajských redakcií verejnoprávnych médií. Ďalej žiadali, aby sa na úprave mediálnej právnej normy podieľali aj odborné organizácie. Novinár Tibor Bakács vyzval účastníkov demonštrácie, aby poslali protestný e-mail premiérovi Viktorovi Orbánovi. Vyjadril nádej, že sa server, kde sa nachádza premiérova e-mailová adresa, pod náporom správ zrúti. Súčasne s maďarskou protestnou akciou sa konala „demonštrácia solidarity” aj vo Viedni pred budovou maďarského veľvyslanectva, ktorú organizovali rakúske mediálne orgány a tamojšie médiá.

Proti Orbánovmu mediálnemu zákonu sa postavili tisícky Maďarov

14. januára 2011 - (čtk)

Niekoľko tisíc ľudí sa zišlo pred budovu maďarského parlamentu, kde protestovali proti novému mediálnemu zákonu. Nová právna úprava platná od začiatku roka zavádza vysoké pokuty (okolo 740-tisíc eur) za údajne nevyvážené spravodajstvo. Táto úprava sa stala terčom kritiky aj v zahraničí. Demonštranti žiadajú zmenu zákona tak, aby zaistil politickú nezávislosť médiám a aby boli zrušené „neprimerané a svojvoľné” pokuty za jeho porušenie. Organizátori demonštrácie prečítali zúčastneným deklaráciu, ktorá vyzýva úrady, aby do prípravy mediálnych úprav zapojili mediálne organizácie a skupiny obhajujúce ľudské práva. Žiadajú tiež záruky, ktoré zaistia ochranu dôverných zdrojov novinárov. Hovorca premiéra Péter Szijjártó ešte pred demonštráciou označil protestnú akciu za politicky motivovanú a zopakoval postoj vlády, že mediálny zákon je úplne v súlade s európskymi štandardmi. Nový maďarský mediálny zákon vstúpil do platnosti 1. januára 2011, teda v rovnaký deň, keď sa Budapešť ujala polročného predsedníctva Európskej únie. Kritici zákona od počiatku neskrývali obavy, že nekonkrétne formulácie paragrafov a veľké právomoci úradníkov novo vzniknutého komunikačného úradu môžu slúžiť k tomu, aby umlčali hlasy kritické voči vláde. Tieto skutočnosti vyvolávajú obavy aj v Bruseli a v mnohých krajinách únie, ktoré vyzvali Orbána k zmene zákona. Maďarský premiér Viktor Orbán pri preberaní predsedníctva sľúbil, že ak Európska únia uzná za vhodné tento právny akt zmeniť, urobí to.

Maďarský komplex

15. januára 2011 - (Marián Repa - Pravda)

Maďarské predsedníctvo v Európskej únii sprevádza ďalší škandál. Kým česká Entropa Davida Černého bola aspoň v niečom vtipná, koberec s historickou mapou Rakúsko-Uhorska v budove Rady Európskej únie takým ani zďaleka nie je. Svedčí skôr o inom: Trianonský komplex súčasnej maďarskej vlády (či už skutočný, alebo umelo živený) je taký silný, že sa takýmto spôsobom potrebuje „zviditeľniť” aj smerom navonok. Ak by dávna trauma v prípade jednotlivca prerástla do obsesie, tak by mu pravdepodobne každý lekár navrhol navštíviť psychoanalytika. Čo však s krajinou, resp. jej vládnou garnitúrou, ktorá sa potrebuje stále hrabať v minulosti a pokúša sa na tom budovať svoju identitu? Aj keď predstavitelia Budapešti vyhlasujú, že nejde o žiadnu nostalgickú spomienku, je to len jeden z ďalších prejavov ich okázalej politiky, ktorá sa v rôznych náznakoch snaží ukázať svoj nesúhlas so súčasným stavom vecí. Na porovnanie: predstava, že dnešná Nemecká spolková republika by pri podobnej príležitosti vyvesila mapu wilhelmovského cisárstva, alebo nedajbože mapu z obdobia rokov 1939 - 1945, je taká absurdná, že ju nikto ani nahlas nevysloví. Orbán a spol. však skúšajú, čo si môžu dovoliť a čo im ostatní budú tolerovať. Ak v dnešnej Európe určite niečo nepotrebujeme, tak je to práve takáto politika, ktorá neprestajne jatrí staré rany.

Maďarsko sa „zviditeľnilo“

13. januára 2011 - (SRo)

Maďarsko má na konte ďalší čierny bod. O rozruch sa postaralo umeleckým kobercom, ktorým sa - ako dočasný šéf Únie - prezentuje v jednej z bruselských inštitúcií. Vynálezca guličkového pera László Biró, mytologický vták turul či cisárovná Sisi - Maďarsko rozprestrelo koberec ako pomyselnú cestu do dôležitých etáp svojej histórie. Kameňom úrazu sa okamžite stala v centre zobrazená mapa Habsburskej monarchie z roku 1848. Ak toto má byť symbol Maďarstva, asi sa tento symbol neprezentuje veľmi šťastne - hovorí europoslanec SNS Jaroslav Paška. Je to mapa z obdobia, keď Maďari bojovali za svoje práva, ale pritom súčasne odopierali takéto práva ostatným národom. Je to umelecké dielo a autorka mala voľnú ruku - maďarské predsedníctvo takto odmieta, že môže ísť o urážku vtedy utláčaných národov. Hovorca Gergely Polnár: „Rok 1848 je dôležitý symbol pre mnohé národy, pretože začali boj za svoju slobodu a budúcnosť. Mapa nezobrazuje Veľké Maďarsko, ako by mnohí radi videli, ale Habsburskú monarchiu a to je niečo úplne iné.” Bez ohľadu na motív maďarskému imidžu v Bruseli to nepomáha. Šéf europarlamentných socialistov písomne vyzval Viktora Orbána, aby zrušil mediálny zákon a nesabotoval vlastné predsedníctvo v Únii. Liberáli zas navrhli bojkotovať Budapešť ako miesto ich pripravovanej schôdzky.

Europoslanci kritizujú maďarský koberec

14. januára 2011 - (sita)

Po tom, ako maďarské predsedníctvo Európskej únie do budovy Justus Lipsius v Bruseli, kde sa počas summitov stretávajú lídri 27 členských štátov, dalo rozprestrieť koberec zobrazujúci mapu Uhorska, zdvihla sa v radoch europoslancov vlna rozhorčenia. Očakáva sa, že kritika nacionalistického postoja maďarskej vlády sa po rozvinutí koberca zobrazujúceho prierez históriou Maďarska ešte zintenzívni. Najmä po tom, ako Budapešť nedávno prijala nový zákon umožňujúci príslušníkom maďarskej menšiny v zahraničí jednoduchší postup pri získavaní občianstva. Uviedol internetový portál EUobserver.com. Hovorca maďarského predsedníctva Márton Hajdú pre EUobserver poprel akékoľvek spojenie „koberca” so súčasnou politikou maďarskej vlády a uviedol, že by bolo „nespravodlivé” niečo také predpokladať. „Koberec je vo svojej podstate časovým prehľadom kultúrnych, historických a vedeckých symbolov alebo podôb Maďarska: kráľov, starovekých artefaktov, výňatkov z encyklopédie, mapy regiónu z revolučného roku 1848,” vysvetlil. Pre poslancov Európskeho parlamentu z krajín spomínaného regiónu však samotný nápad použiť mapu, ktorá Slovensko a časti Rumunska a Srbska zobrazuje ako súčasť habsburského impéria, svedčí o nostalgických pocitoch, či dokonca iredentistických impulzoch súčasnej vlády. Rakúska europoslankyňa za Európsku stranu zelených Ulrike Lunaceková súhlasí s tým, že rok 1848 bol rokom, keď Maďari spolu s ďalšími národmi povstali proti vláde Habsburgovcov, no upozornila, že o 19 rokov neskôr vzniklo Rakúsko-Uhorsko a Budapešť získala rovnaké postavenie ako Viedeň ako aj rovnakú moc nad ostatnými národmi. Mapa je podľa nej ukážkou zámeru premiéra Viktora Orbána „prekonať Trianonskú zmluvu”, na základe ktorej sa Maďarsko po prvej svetovej vojne muselo vzdať územia dnešného Slovenska a častí Rumunska a Srbska. Práve preto stredopravá maďarská vláda nedávno prijala nový zákon o občianstve, hovorí poslankyňa. „Je to veľmi spiatočnícky pohľad pána Orbána a vôbec nesmeruje k spoločnej európskej budúcnosti. Je tiež úplne nesprávnym pochopením súčasných výziev únie,” dodala. Tzv. kultúrny koberec nie je prvým dielom, ktoré predsedníctvu únie prinieslo kritiku. V januári 2009 české predsedníctvo únie nechalo do spomínanej budovy umiestniť dielo s názvom Entropa zobrazujúce európske krajiny prostredníctvom predsudkov, ktoré o nich majú bežní ľudia. Lunaceková povedala, že „Česi boli aspoň zábavní. Ale Orbánova vláda nie je. Je to veľmi nacionalistické a má to poukázať na ich historickú dôležitosť.” Rumunský socialistický europoslanec Mircea Pascu na svojej internetovej stránke taktiež poznamenal, že „dôležitosť daná Uhorsku nie je najnápaditejším symbolom maďarského predsedníctvo únie”. „Únia podporuje zrušenie vnútorných hraníc...takéto gestá pravdepodobne podnietia nacionalistické reakcie v rámci úniev čase, keď únia najviac potrebuje solidaritu,” dodal.

Maďarský koberec možno vyvolá vášne

14. januára 2011 - (tasr)

Maďarské predsedníctvo EÚ čakajú kontroverzné reakcie po umiestnení „historického koberca” s mapou Veľkého Maďarska v budove, kde sa na summitoch schádzajú lídri 27 členských štátov únie. Konštatuje to portál EUobserver. Na koberci s plochou 202 metrov štvorcových v budove Rady Európskej únie v Bruseli sa nachádzajú obrazy symbolizujúce jednotlivé obdobia maďarských dejín. Hovorca maďarského predsedníctva EÚ Márton Hajdú v rozhovore pre Euobserver odmietol akékoľvek spojenie týchto symbolov s politikou súčasnej vlády v Budapešti a konštatoval, že by bolo „nespravodlivé” tvrdiť to. „Na koberci je jednoducho dejinná línia kultúrnych, historických a vedeckých symbolov a obrazov Maďarska: králi, dávne artefakty, výňatky z encyklopédie, mapa regiónu, ako vyzeral v roku 1848 - roku 'Jari národov', keď po celej Európe dochádzalo k revolúciám,” vysvetlil Hajdú. Pre poslancov z krajín v danej oblasti však samotný výber mapy - zobrazujúcej Slovensko a časť Rumunska a Srbska ako súčasť Habsburskej ríše - naznačuje nostalgické nálady či dokonca iredentistické impulzy súčasnej maďarskej vlády, konštatuje EUobserver. Podľa rakúskej poslankyne Ulrike Lunacekovej je mapa ilustráciou „zámeru (maďarského premiéra Viktora Orbána) prekonať Trianonskú zmluvu”.

Dzurindovi sa nepáči koberec s mapou Uhorska v Bruseli

Mapa starého Uhorska patrí do učebníc dejepisu a nie do budovy Rady Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Týmito slovami reagoval na iniciatívu maďarského predsedníctva EÚ, ktoré v Bruseli umiestnilo koberec s mapou Uhorska, hovorca slovenského Ministerstva zahraničných vecí (MZV) Ľuboš Schwarzbacher. Mapa Uhorska podľa neho do budovy, „kde sa rozhoduje najmä o budúcnosti EÚ,” jednoducho nepatrí.

Slota: Ak by Nemci prišli s kobercom s Treťou ríšou,

nastane politická kríza

Ak by nemecké predsedníctvo Európskej únie (EÚ) umiestnilo na koberci v budove, kde sa na summitoch schádzajú lídri 27 členských štátov únie, mapu Tretej ríše, spôsobilo by to podľa predsedu SNS Jána Slotu protesty mnohých európskych krajín a „pomaly globálnu politickú krízu”. „Ale keď Maďarsko umiestnilo na tento koberec mapu Veľkého Uhorska, všetci to bagatelizujú,” reagoval pre TASR Slota. Okrem toho prví, ktorí by vyšli do ulíc demonštrovať proti mape Tretej ríše, by boli podľa Slotu samotní Nemci, kdežto maďarským občanom bruselská provokácia „zrejme nevadí”. „Aspoň vidíte, ako hlboko je to v nich zasiate. Dovolím si povedať, že veľká väčšina Maďarov sa stotožňuje s tým, že Uhorsko bolo vlastne Veľké Maďarsko. Veď je to blud. Ako si to vôbec môžu dovoliť?,” opýtal sa Slota. Paralelu medzi Treťou ríšou a Uhorskom považuje za oprávnenú. „Rakúsko - Uhorsko bolo 'žalár národov' a špeciálne Uhorsko sa po rakúsko - uhorskom vyrovnaní snažilo o likvidáciu nemaďarských národov,” dodal Slota, podľa ktorého sa táto mapa musí dotknúť väčšiny krajín susediacich s MR.

Dzurinda: Nacionalisti v Maďarsku musia byť zo Slovenska frustrovaní

15. januára 2011 - (tasr)

Ak nacionalisti v Maďarsku očakávali, že sa Slovensku zo vstupu do Európskej únie „podlomia kolená”, musia byť veľmi frustrovaní zo sebavedomého národa, ktorý sa môže opierať o dlhoročné dobré ekonomické a politické výsledky. V odpovedi na otázku, prečo Slovenská republika nepovažuje za potrebné byť jedným z popredných kritikov vnútropolitického vývoja v Maďarsku, to pre TASR povedal minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). „Opatrenia, ktoré Maďarská republika (MR) prijala v oblasti ekonomiky, mimoriadne zdaňovanie niektorých investorov, ale aj mediálny zákon, ktorý vyrušil demokratov, by nám umožňovali zobrať bubon a poriadne bubnovať, alebo zobrať veľmi veľkú trúbu a silno zatrúbiť,” povedal Dzurinda. „Ale zahraničná politika má byť výstižná a primeraná. Ak by sa Slovensko primárne postavilo za takú veľkú trúbu, vyvolalo by to upodozrievania a možno nie len z MR, že to robíme z konjunkturálnych dôvodov, že sa to snažíme politicky zneužiť,” vysvetlil. „Je omnoho lepšie, ak sa ozývajú krajiny, ktoré nie sú susediace a hovoria jasnou rečou. Aj my sme sa vyjadrili, ale, samozrejme, primeraným spôsobom,” povedal s dôvetkom, že je potrebné postupne budovať dôveru medzi Slovenskom a Maďarskom. „Ak by sme využili prvú príležitosť a naložili im, čo sa naložiť dá, naše odcudzenie sa ešte prehĺbi,” dodal. Slovenskí predstavitelia sa už k maďarskému mediálnemu zákonu nesúhlasne vyjadrili. Ministerstvo zahraničných vecí SR sa kriticky vyjadrilo aj k umiestneniu mapy starého Uhorska do budovy Rady Európskej únie. „Mapa patrí do učebníc dejepisu a nie do budovy, kde sa hovorí najmä o budúcnosti Európy,” uviedlo MZV. Podľa Dzurindu je takáto kritika postačujúca. „Keď sa niekto uchýli k provokáciám, nadávkam, k odmietaniu susedného prezidenta, to je práve prejav slabosti a nízkej sebadôvery,” povedal Dzurinda. Slovensko chce vo vzťahoch s MR podľa neho rozvíjať najmä pozitívne iniciatívy. „Máme rozpracovaný celý rad projektov. Čím viac takých projektov bude, tým viac bude aj realizmu v politike v Budapešti,” odhadol Dzurinda.

Maďarsko pripomína Európe, komu vládlo

15. januára 2011 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Historický koberec leží od štvrtka večera v hale budovy Justus Lipsius. Najbližší polrok, keď Európskej únii predsedá Maďarsko, po ňom budú prechádzať lídri a ministri členských štátov, ktorí do budovy Rady EÚ prichádzajú na summity a pravidelné ministerské schôdzky. Najmä Slováci, Rumuni či Rakúšania budú kráčať po mape Uhorska z roku 1848, ktorá im pripomenie časy, keď ich územie ovládali Maďari. Nielen politici spomínaných krajín včera hovorili o oživovaní Veľkého Maďarska na pôde zjednotenej Európy. Budapešť to označila za nespravodlivé. „Koberec je prehľadom kultúrnych, historických a vedeckých symbolov alebo podôb Maďarska: kráľov, starovekých artefaktov, výňatkov z encyklopédie, mapy regiónu z revolučného roku 1848,“ povedal pre EUobserver.com hovorca maďarského predsedníctva Márton Hajdú. Na koberci, ktorý vytvorila maďarská umelkyňa Lívia Pápaiová, sú aj hudobný skladateľ Franz List či autor svetoznámeho hlavolamu Ernő Rubik. Všetci včera hovorili iba o mape Uhorska. Berú ju ako nostalgickú spomienku Maďarov na časy, keď ovládali dnešné Slovensko, časť Rumunska, Srbska a Rakúska. Iné reakcie hovorili o otvorenej provokácii voči Slovákom, Chorvátom, Srbom, Rumunom či Rakúšanom, proti ktorým Maďari v roku 1848 bojovali. Rakúska europoslankyňa Ulrike Lunaceková povedala, že je to pokus premiéra Viktora Orbána „prekonať Trianonskú zmluvu“, na základe ktorej stratili Maďari dve tretiny územia. Mnohí sa dodnes s Trianonom nezmierili. „Čudujem sa Maďarom, že sa stále nepoučili, že takýmito trápno-smutnými vystúpeniami si zhoršujú vlastné renomé. Je to znak hlbokej frustrácie Maďarov bez ohľadu na to, aká je tam vláda,“ povedal pre SME europoslanec Miroslav Mikolášik z KDH. Mapu nepovažuje za dobrý nápad ani šéf Mosta­Híd Béla Bugár. Maďarsko aj Európska únia podľa neho musia teraz riešiť oveľa závažnejšie problémy ako minulosť. Predseda SNS Ján Slota prirovnal mapu Uhorska k mape tretej ríše, ktorou by nemecké predsedníctvo podľa neho vyvolalo „pomaly globálnu politickú krízu“. Pri Maďaroch to „všetci bagatelizujú“, povedal pre TASR. Za dva týždne predsedníctva tak Maďarsko premiéra Viktora Orbána rozladilo Európsku úniu trikrát. Najskôr sporným mediálnym zákonom, potom dodatočnými daňami, proti ktorým sa ohradilo 13 európskych koncernov, a napokon historickým kobercom. Maďari ho vystavili v rovnakej budove, kde minulý rok predsedajúci Česi vystavili satirickú plastiku Entropa. Slovensko na nej zobrazili ako maďarskú salámu, Bulharsko ako turecký záchod a Nemecko s diaľnicami v tvare hákového kríža. Po protestoch Bulharsko zakryli a nám sa ospravedlnili. „Česi boli aspoň zábavní. Orbánova vláda nie je. Je to veľmi nacionalistické a má to ukázať ich historickú dôležitosť,“ povedala Lunaceková.

Déja vu

14. januára 2011 - (Lajos Grendel - Sme)

Sledujúc udalosti v Maďarsku, čoraz častejšie mám pocit déja vu. Protestujúce noviny a protestujúci novinári, kritika prichádzajúca zo Západu verzus mocenská arogancia, sofistikované bočenie od témy - to všetko je slovenskému občanovi také známe ako to, že dva krát dva sú štyri. Kedysi v päťdesiatych rokoch vznikla jedna maďarská filmová komédia, volala sa Dva krát dva je niekedy päť. To môže byť žart alebo aj bonmot, ale rozhodne to nie je vtipné v prípade, keď politici, ktorí sú za to zodpovední, o tom skúšajú nasilu presvedčiť domácu aj medzinárodnú verejnú mienku. Nech by sme takzvaný úrad poverený kontrolou tlače nazvali čo najlepšie, cenzúra ostane cenzúrou. Nový mediálny zákon spôsobuje, že maďarskú vládu sústavne zasahujú ostré kritiky v zahraničnej tlači, a nielen v ľavicovo orientovaných plátkoch. Times, Welt, Frankfurter Allgemeine Zeitung, Neue Zürcher Zeitung môžu byť len ťažko obvinené z ľavičiarstva. Kritiky bývajú, samozrejme, neraz aj prehnané. Lukašenkovanie, chávezovanie, vízie opätovného zavedenia horthyovského režimu, to všetko je nezmysel. Podobne ako oháňanie sa rasizmom. Strana Fidesz môže byť v mnohých prípadoch oprávnene obvinená, no nie z rasizmu či z antisemitizmu. Neviem posúdiť, či sú ekonomicko-politické opatrenia orbánovcov nekoncepčné, lebo tomu nerozumiem. Viem však, že predchádzajúca ľavicovo-liberálna vláda dostala Maďarsko na pokraj štátneho bankrotu a za to, čo sa tam teraz deje, nesie veľkú zodpovednosť. To všetko však neospravedlňuje mediálny zákon pripomínajúci staré komunistické časy. V období sovietskej nadvlády fungovala nepochybne najsofistikovanejšia cenzúra práve v Maďarsku. Nikdy nebolo možné odhadnúť, odkiaľ pokiaľ siaha múr. Záležalo na odvahe spisovateľov, novinárov, umelcov, ako ďaleko zájdu. Dnes sa tento stav môže zopakovať, a nie zo zlomyseľnosti možno predpokladať, že vláda má presne tento cieľ. Zákon je plný gumených paragrafov, ktoré si každý môže vysvetľovať po svojom. Spisovatelia tak, médiá zase onak. Žeby sa začínala renesancia kádárovskej paradigmy? Médiá sa už s hyenistickou agresivitou horlivo pustili do práce. A čosi naznačuje, že ani demokraticky cítiaci a zmýšľajúci maďarskí občania nasledujúce týždne a mesiace neprespia.

Ako sa vám páči!

Celý rozruch okolo Maďarska je iba ďalšia výzva pre demokraciu.

15. januára 2011 - (Péter Zilahy - Sme)

Stala sa úžasná vec. Minulý štvrtok, na Zjavenie Pána, Maďarsko prevzalo predsedníctvo Európskej únie. Som pokorný občan únie a som Maďar, takže mi to pripadalo ako dobrý dôvod objednať šampanské, zvŕtať sa a skákať od radosti. Zjavenie znamená objavenie a vzťahuje sa k dvanástemu dňu expedície Troch mudrcov, ktorí sledovali hviezdu, a práve v tento deň zachytili svetlo „pacholiatka” Ježiša a zasypali ho darmi. V tento deň dostal maďarský premiér Viktor Orbán od svojho belgického kolegu Yvesa Leterma hviezdnatú vlajku. Toto je naša veľká chvíľa. Kedysi hrdé opevnenie Európy je znovu v hre. Slogan predsedníctva na tribúne je veľavravný: Silná Európa. Mal by som plakať od radosti? Alebo od smiechu? Sviatok Zjavenia, nazývaný aj Božie zjavenie, je posledným dňom Vianoc, pôvodne deň, keď sa dávali darčeky, takže nie je až také prehnané povedať, že to bol vianočný dar pre Maďarsko a pre Európu. Poznal som budúceho predsedu už v osemdesiatych rokoch, keď sme protestovali plece pri pleci za slobodu prejavu a mali pred sebou nevľúdne policajné jednotky na potláčanie nepokojov. Poznal som jeho tvár, skôr ako som poznal jeho meno. Bol to statočný rozhnevaný mladík - netrvalo dlho, a stal sa z neho charizmatický vodca Fideszu, strany mladých liberálnych demokratov. Názov a obsah sa neskôr zmenili na národný konzervativizmus, z ktorého vstávali vlasy dupkom - no strana zostala na špici tak či tak. No a dnes je rotujúcim predsedom Európy, nech už to znamená čokoľvek. Vyzerá to na ďalšie víťazstvo pána Orbána. Tak prečo európski ministri a politici zľava aj sprava neprestajne bombardujú novopečený maďarský mediálny zákon? Prečo tu máme za niekoľko dní rekordné množstvo článkov, ktoré kruto vypískali Viktora Orbána a jeho osadenstvo? Nenapadá mi nič iné, ako že toto je súčasť väčšieho plánu. Musí to byť geniálny politický marketing. Určite nie je lepší spôsob, ako pritiahnuť pozornosť ani vzbudiť očakávanie, a už vôbec nemohol existovať lepší spôsob na mobilizáciu toľkých ľudí, ktorých predtým politika nezaujímala. Stala sa úžasná vec. Fidesz dal mladým Maďarom šancu, aká prichádza raz za život: vyskúšať si, aká im je v konečnom dôsledku demokracia drahá. Tieto decká brali svoje práva ako samozrejmosť a nikdy nemali príležitosť vidieť v slobode čosi, za čo sa musí bojovať. Ich rodičia asi dávno zabudli, aké to bolo v osemdesiatych rokoch. Fidesz prišiel v poslednej chvíli zatriasť týmto všetkým. Jasným znamením, že táto vláda je hra, boli slová Viktora Orbána pri jeho inaugurácii - keď ohlásil, že sú pripravení zmeniť diskutovaný zákon, pokiaľ by to bolo z právneho či politického hľadiska potrebné. Čo iné je to, ak nie plaché zažmurkanie - pozvanie do hry? Keď som bol malý, moji rodičia sa každý deň o pol ôsmej večer pozerali na televízne správy. To bol nedotknuteľný čas, nemohol som chcieť, aby sa so mnou hrali, keď šli správy. Každý vedel, že v televízii klamú, ale aj to, že jeho život závisí od týchto lží. Každý sa musel naučiť čítať medzi riadkami. Napríklad keď povedali, že niečo sa tam a tam nestalo, mohli ste si byť istí, že sa to stalo. Sovietska tlačová agentúra rozhodne popiera, že bla, bla, bla... tak potom je to pravda, šepotal mi môj tato pred televízorom. Cenzúra dávala informáciám veľkú hodnotu. Pred pár rokmi som politikom poradil jediný spôsob, ako urobiť Európsku úniu v Maďarsku populárnou: zakázať ju - len sa na mňa usmievali. Ja som to myslel vážne. Cenzúra bola v Maďarsku ako certifikát kvality, ešte aj po páde železnej opony. Jedným z prvých krokov osobitného výboru zriadeného Fideszom bolo pokutovanie nezávislého rádia za to, že zahralo dve pesničky Ice-T v popoludňajšom vysielaní. Podľa vysvetlenia výboru rádio tým „mohlo nepriaznivo ovplyvniť fyzický, mentálny či morálny vývoj jednotlivcov mladších ako šestnásť rokov, zvlášť tým, že nepriamo šíri agresivitu a sexualitu”. Keby som mal šestnásť, okamžite by som si tie pesničky zohnal. Iróniou osudu sa to rádio volá Tilos Rádió - Zakázané rádio. V osemdesiatych rokoch významné pirátske rádio, ktoré sa sťahovalo z jedného bytu na budínskych kopčekoch do druhého a s pomocou ľudí ľahko unikalo komunistickej cenzúre. Členovia Fideszu bývali jeho častými hosťami. Môžem vám povedať, underground je zábava. Zakázané ovocie je sladké. Slová získavajú osobitný význam, keď ich zakážu. Svojimi prchkými rozhodnutiami môže mediálny výbor vyrobiť nových hrdinov ulice a stvoriť Fideszu opozíciu, aby nemuseli parlamente sami umrieť od nudy. Možnože ste už počuli, že Maďari majú sklon cítiť sa izolovaní a výnimoční a často hľadajú východiská namiesto toho, aby šli po vychodených cestičkách. Osem rokov ľavicovej vlády, ktorú zvrhla hospodárska kríza, zanechalo krajinu v ekonomických troskách - tie môžu za lavínové víťazstvo pravého stredu, ktorý si odniesol dve tretiny hlasov, a krajne pravicovej strany, ktorá sa po prvýkrát v maďarských dejinách dostala do parlamentu. Keď politická ľavica odišla do slepej uličky, pravica sa ocitla bez akejkoľvek opozície, ktorá koniec koncov robí z demokracie trochu nudnú záležitosť. Vládnuca strana, ktorá má dosť hlasov na schválenie akéhokoľvek zákona aj na zmenu ústavy, dospela k záveru, že moc nerovná sa šťastie a že je načase vybartrovať ju za čosi podstatnejšie. Dovoľte mi vysvetliť vám komplikovanú a singulárnu realitu súčasnej maďarskej politiky. Nová pravica Maďarska sa skladá z veľmi senzitívnych jednotlivcov, ktorí nedokážu pracovať v nepriateľskom prostredí. Potrebujú lásku a podporu tlače, inak sa nesústredia, pridajú z nepozornosti nové dane, alebo hocikedy omylom vymažú zopár ústavných práv. Jednostaj sa sťažovali, že médiá sú k nim nepriateľské. Môžu sa snažiť, ako chcú, len sa im o to viac smejú. Depresiu vystriedal hnev, čo je veľa, to je veľa, už nebudú viac trpieť zlomyseľné drzé komentáre odcudzených médií. Zriadili výbor, ktorý dostal za úlohu rozhodovať, čo sa má a čo nemá dostať do verejného diskurzu vrátane blogov. Keďže všetci piati členovia výboru sú členovia vládnucej strany, nikto si nemôže trúfnuť výbor zlomyseľne obviniť z nezávislosti. Nebojím sa, že sa u nás buduje mentálny gulag. Toto nie je pokus o totalitný režim, ale o konflikt sebakontroly. Medzi priemerným Maďarom a vládou pána Orbána nie je príliš veľký rozdiel. Jeden i druhý si myslia, že čokoľvek urobia lepšie než hocikto iný. Ešte stále mi však nehovoria, čo mám a čo nemám písať. Toto nie je návrat komunistických čias, skôr rázny kapitalistický poplatok. Maďarčina je veľmi bohatá na nadávky - je to ako celý jeden jazyk v jazyku. Vyškrtať ich by znamenalo degradáciu jedinečného maďarského kultúrneho fenoménu a to by vláda, ktorá miluje tradície, iste nechcela. Večer trojkráľový alebo Ako sa vám páči je komédia Williama Shakespeara - napísaná na oslavu záveru vianočnej sezóny, komédia zámien identity. Jej hlavné postavy stroskotali na brehoch Ilýrie, rímskej provincie, ktorá zaberala veľkú časť niekdajšieho rakúsko-uhorského pobrežia Jadranu, kde bol autoritársky vodca medzivojnového Maďarska Horthy admirálom, ešte než sa ríša rozplynula vo vzduchu. Mnohí sa boja, že sa nám vráti jazyk a gestá éry, ktorej kostýmy sa už zjavili na oficiálnej ceremónii na Tri krále v parlamente. Hra má dobrý koniec, všetky nedorozumenia sa vysvetlia - čo by mohol byť aj prípad Maďarska, pretože my veríme, že to, čo tu sledujeme, je komédia, a nie tragédia, a nevieme si predstaviť, že pán Orbán, ktorý práve predsedá Európskej únii, by podkopal všetko to, za čo dvadsať rokov bojoval ako šampión odboja. To by bol načisto shakespearovský zvrat - tragédia, a pritom fraška. Dúfajme, že táto výzva maďarskú demokraciu iba ohrozí a on vojde do dejín ako človek, ktorý pomohol svojej krajine a únii - a nie ako ďalší v rade neuveriteľných lúzerov, čo nastúpili od prvej svetovej vojny a podarilo sa im v tejto malej, Bohom zabudnutej krajine vládnuť.

Greenpeace žiada Maďarsko, aby dohliadlo na ochranu klímy

13. januára 2011 - (tasr / sita)

Aktivisti v kostýmoch pozerajúcich sa očí krajín Vyšehradskej štvorky a Európskej únie sa dnes pred maďarským veľvyslanectvo v Bratislave pýtali, či bude Maďarsko lídrom únie v ochrane klímy. „Takto netradične sme prišli privítať Maďarskú republiku v predsedníckom kresle EÚ a takisto sme prišli odovzdať svoje požiadavky na to, akým spôsobom by mohli ochrániť svetovú klímu,” povedala pre TASR Andrea Zlatňanská z organizácie Greenpeace Slovensko. Rovnaké aktivity sa dnes konali pred maďarskými ambasádami v Prahe a vo Varšave. Environmentalisti žiadajú Maďarsko, aby sa ochrana klímy dostala vysoko na agendu ich predsedníctva a aby viedla rokovania EÚ tak, že dôjde k navýšeniu záväzku redukcie emisií do roku 2020 o 30 percent oproti stavu v roku 1990. V súčasnosti sú krajiny zaviazané k 20 percentnému zníženiu. „Myslíme si, že toto je veľká šanca pre Maďarsko, aby vyzdvihla problematiku klimatických zmien vysoko na svoju agendu a aby viedla rokovania európskeho spoločenstva tak, aby sa konečne EÚ stala jednotnou a odsúhlasila zvýšenie redukčného cieľa,” uviedla Zlatňanská. „Som si istý, že naše ciele sú spoločné,” povedal aktivistom konzul v Bratislave Géza Farkas s tým, že plány maďarského predsedníctva sú ambiciózne. Poznamenal, že klimatické zmeny sú veľmi dôležitou témou a cieľom je, aby únia emisie znížila. Krajiny EÚ budú tento rok rozhodovať o pozícii, s ktorou sa koncom roka zúčastnia klimatických rokovaní na samite OSN v Durbane v Južnej Afrike. „Práve maďarské predsedníctvo je šancou na zmenu histórie a nápravu neúspechu v Kodani,” poukázala Zlatňanská. Vysoké ambície EÚ v ochrane životného prostredia dávajú podľa Greenpeace jedinečnú možnosť vyrovnať sa s pretrvávajúcimi problémami jednak regiónu, ale aj celej EÚ.

Viktor Orbán superstar - Kto chváli a obhajuje

12. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Pri obrane politiky Orbánovej vlády sa na jednej lodi zišli nacionalisti i ľavičiari, pravicoví aj ľavicoví extrémisti. Nečudo, ich ciele, názory a argumenty sa v mnohom prekrývajú. Bolo by omylom tvrdiť, že kroky súčasnej maďarskej vlády vyvolávajú v demokratickom svete len negatívne reakcie. Sú výrazne slabšie, ale objavujú sa aj hlasy, ktoré kabinet i stranu Viktora Orbána a ich spôsob vládnutia bránia, či dokonca nadšene chvália. Je veľmi poučné bližšie sa pozrieť na to, kto väčšinou chváli a obhajuje. Medzi Orbánovými prívržencami dominujú dve skupiny. Existuje síce aj tretia, tá je však najmenšia a navyše sa neustále zmenšuje. Tvoria ju pravicoví konzervatívni politici a médiá, najmä zo západnej a strednej Európy. Najmä tí, čo ešte stále veria sebadefinícii Fideszu určenej pre zahraničnú spotrebu: že je rovnakou pravicovou stranou, ako napríklad jej západoeurópski partneri združení v Európskej ľudovej strane. Ide o široké spektrum ľudí od bavorských kresťanských socialistov, ktorým sa páči orbánovská rétorika zdôrazňujúca tradície a kresťanské hodnoty, po českých konzervatívcov oslavujúcich víťazstvo pravice v Budapešti a vítajúcich ďalšieho spojenca proti Bruselu. Z týchto kruhov však nezaznieva ani tak chvála Orbánovej vlády, ide skôr o pokusy zmierniť kritiku na jej adresu vyjadreniami typu, že je ešte príliš skoro, aby sa jej politika a následky tejto politiky v praxi dali objektívne hodnotiť.

Etnická selekcia

Prvú z dominujúcich skupín tvoria maďarskí národniari až nacionalisti z domova aj zo zahraničia, od konzervatívcov (podľa noriem Fideszu) až po extrémistov. Ich pohľad je jednoducho etnický. Politika Orbánovej vlády je dobrá, pretože je maďarská a robí ju pravá maďarská vláda v záujme pravých príslušníkov maďarského národa a napravuje historické krivdy a nespravodlivosť, ktoré svet večne na maďarskom národe páchal. Rozpornosť tejto argumentácie a logické kotrmelce, ktoré od svojich hlásateľov vyžaduje, vyniknú najlepšie práve na Slovensku, pri obhajobe Orbána tými, čo kritizovali podobné kroky ficovsko-slotovskej vlády. Stačí si pozrieť webovú stránku SMK alebo jej stranícky týždenník Szabad Újság s príspevkami politikov strany brániacimi orbánovskú hospodársku politiku či mediálny zákon. Orbánovi prívrženci to samozrejme takto nevnímajú, v ich etnickom selektívnom videní sveta čokoľvek, čo robia praví maďarskí vlastenci, jednoducho nemôže byť to isté, čo robili alebo robia slovenskí nacionalisti.

Orbán ako vzor ľavice

Najzaujímavejšia a na Západe najpočetnejšia je tretia skupina typických Orbánových obhajcov - prívrženci ľavice až krajnej ľavice. Rozpoznali podstatu orbánovskej politiky oveľa lepšie než západoeurópski konzervatívci. Chvália ho za to, že odmieta trh a kapitalizmus, berie bohatým a rozdáva chudobným (aspoň to tvrdí), bojuje s nadnárodnými firmami, bankami i s médiami, ktoré podľa nich aj tak bránia len záujmy finančníkov. Páči sa im Orbánovo spochybňovanie Západu i liberálnej demokracie, antiamerikanizmus, to, že buduje silný štát, ktorý sa má o všetkých postarať. Je symptomatické, že Orbána často chváli fanúšikovia Fidela Castra. A že sa tieto hlasy väčšinou ani nevyskytujú v článkoch renomovaných médií, ale v diskusiách k nim. Jeden z najhlbších pokleskov takzvanej verejnoprávnej Maďarskej televízie za posledné mesiace je, že cituje výkriky z internetových diskusných fór ako typické ohlasy zo zahraničia. Čo jej však ostáva, keď v samotných článkoch a vyjadreniach zahraničných činiteľov veľa pochvál na Orbána nenachádza. Obe dominantné skupiny sa pritom čiastočne prekrývajú. Nechuť radikálnych ľavičiarov k Západu, demokracii, slobodným médiám či ku kapitalizmu je vlastná aj nacionalistom a konzervatívcom. Pri chvále orbánovskej politiky jasne vidieť, ako blízko k sebe oba tábory v mnohých otázkach majú, a len podľa ich vyjadrení na podporu nedemokratických a kontroverzných krokov maďarskej vlády sa neraz nedá určiť, do ktorej skupiny ten­ktorý fanúšik patrí. Čo osadenstvo oboch táborov ani v najmenšom neruší a možno si to dokonca ešte ani nevšimli. V každom prípade im to nebráni v tom, aby si - ak práve spolu nechvália Orbána - navzájom nenadávali do boľševikov či fašistov.

SMK víta vyhlásenie Most-Híd k národnostnému školstvu

16. januára 2011 - (sita)

Strana maďarskej koalície (SMK) víta vyjadrenia strany Most-Híd o tom, aby rodičia detí z národnostných rodín zapisovali svoje ratolesti do národnostných základných škôl. „Vítame toto vyhlásenie, lebo čím viac ľudí hovorí to isté ako my, tým úspešnejší bude náš spoločný cieľ,” povedal v sobotu na tlačovej besede po rokovaní Republikovej rady Strany maďarskej koalície predseda strany József Berényi. Odmieta, že by Most-Híd, ktorý založili v lete 2009 odídenci z SMK, prebral agendu Berényiho strany. „Nemôže preberať našu agendu, lebo podobné vyhlásenie sme dávali my predtým,” povedal Berényi. Podľa neho Republiková rada SMK prijala podobné vyhlásenie aj na sobotnom rokovaní. „My to hovoríme neustále. Práveže takéto možné odchýlky boli predtým zo strany niektorých kolegov z Mostu-Híd. My hovoríme neustále to isté. Takže to preberanie ani z časových dôvodov ani z tematických dôvodov a z dôvodov konzekventnej politiky, nie je možné,” tvrdí Berényi. Strana Most-Híd v piatok tiež apelovala na rodičov z národnostných rodín, aby zapisovali svoje deti do národnostných základných škôl. Strana prišla s výzvou v čase, keď sa na školách konajú zápisy prvákov. Bugárovci argumentujú, že každý človek rozmýšľa vo svojom materinskom jazyku a základné informácie, na ktorých má stavať v budúcnosti, získava od šiesteho do pätnásteho roku života. Strana však trvá na tom, aby sa deti v národnostných školách naučili dobre komunikovať v slovenskom jazyku, ktorý pre nich nemá byť cudzím, ale štátnym jazykom. Cestu vidí v školských vzdelávacích programoch, kde si môžu učitelia zvoliť viac konverzačných hodín v slovenčine.

SMK chce pred sčítaním obyvateľstva presviedčať Maďarov

15. januára 2011 - (sita)

Strana maďarskej koalície (SMK) chce informovať o májovom sčítaní obyvateľstva na Slovensku a pomôcť každému, kto sa hlási k svojej identite. Oznámil to dnes po rokovaní Republikovej rady SMK jej predseda József Berényi. „Nebude to ľahká úloha, lebo sociologické výskumy nám ukázali, že pravdepodobne bude teraz menej občanov maďarskej národnosti ako pred desiatimi rokmi. A nebude to ľahké presvedčiť našich spoluobčanov, aby sa hlásili k maďarskej národnosti,” povedal Berényi. SMK je podľa neho v tomto otvorená pre spoluprácu s každým, kto má podobné ciele. „Uprednostňujeme spoluprácu na úrovni mimovládnych organizácií,” povedal. Podľa neho práve takéto subjekty v spolupráci s politickými stranami môžu úspešnejšie osloviť občanov s maďarským pôvodom. Berényi dodal, že preto budú spolupracovať s Okrúhlym stolom maďarských mimovládnych organizácií. „Dúfame, že táto spolupráca bude plodná, úspešná pre nás všetkých,” povedal. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa na celom území Slovenska vykoná k 21. máju 2011. Sčítanie bude stáť približne 30,6 mil. eur, čo na jedného obyvateľa vychádza na 5,64 eura. Najviac peňazí pôjde na odmeny a mzdy sčítacích komisárov. Maďarský parlament drvivou väčšinou prijal v máji 2010 zákon, ktorý umožňuje Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska požiadať o udelenie občianstva, ak dokážu svoj maďarský pôvod, ovládajú maďarský jazyk a ak nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo pre verejnosť a národnú bezpečnosť. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zákon začal platiť v deň štátneho sviatku 20. augusta s účinnosťou od 1. januára 2011. Maďarská strana tají, koľko občanov SR si v súvislosti so zákonom o dvojakom občianstve podalo žiadosť. Predseda SMK dnes uviedol, že ani jeho strana nepozná počet týchto žiadateľov. „Nemáme takéto informácie,” povedal Berényi.

SMK sa chystá na voľby predsedníctva

15. januára 2011 - (sita)

V Strane maďarskej koalície (SMK) panuje po komunálnych voľbách podľa jej lídra Józsefa Berényiho pokojná, konštruktívna a „pracovitá” atmosféra. „Určitá nestabilita, neistota, ktorá sa objavila po parlamentných voľbách, je už za nami,” povedal Berényi po dnešnom rokovaní Republikovej rady SMK. Jej účastníci si zvolili na nasledujúci polrok hlavné ciele strany. Medzi nimi aj prípravu personálnych zmien vo vedení strany. „Toto vedenie dostalo 10. júla minulého roka mandát na rok. Na základe toho sme dnes vytýčili harmonogram uskutočnenia ďalšieho snemu SMK,” povedal šéf strany. Personálne zmeny na miestnych úrovniach chcú v strane dokončiť do konca februára. „Potom na okresných úrovniach do konca marca a 16. apríla bude snem SMK, kde dôjde k zvoleniu nového predsedu a predsedníctva republikovej rady,” povedal Berényi. On sám má ďalej záujem o predsednícke kreslo, do ktorého sa dostal vlani v júli. „Všetko závisí od podpory v regiónoch,” povedal. Dodal ale, že zatiaľ sa v strane nerysujú žiadne nominácie. „Naše stanovy to presne určujú, akým postupom možno nominovať kandidátov,” povedal a dodal, že prvé nominácie budú známe až po zasadnutí prvých miestnych organizácií. Členovia predsedníctva nepovedali, či sa o miesto predsedu bude uchádzať bývalý líder strany Pál Csáky. „Teoreticky každý člen má právo sa uchádzať o miesto predsedu. Bolo by nekorektné a neseriózne z našej strany, keby sme hovorili o tom, že kto áno a kto nie,” povedal člen predsedníctva Gyula Bárdos. Snem by sa mal konať v jednom z miest na juhozápadnom Slovensku, kde SMK vyhrala komunálne voľby. „Bude to buď Šamorín alebo Dunajská Streda, alebo Kollárovo, Veľký Meder, alebo Nové Zámky, kde sme vyhrali na poste primátora,” oznámil Berényi.

Na Donovaly sa vracajú aj Maďari

14. januára 2011 - (Daniel Vražda - Sme)

Aj na svahy Nízkych Tatier sa vracajú cudzinci. Po rokoch na Donovaloch opäť počuť aj maďarčinu. Kedysi pritom boli Maďari na Donovaloch z cudzincov najpočetnejší. Branislav Veľký, riaditeľ lyžiarskeho strediska Park Snow, predpokladá, že zvýšený počet Maďarov na donovalských svahoch súvisí s upokojením politickej situácie a intenzívnou reklamnou kampaňou, s ktorou vycestovali do Maďarska. „Maďari sú zvláštny typ klientely. Veľmi citlivo reagujú na situáciu na slovenskej politickej scéne. Neverili by ste, ako výrazne sa odrazili slovensko-maďarské konflikty, ako napríklad niektoré výroky politikov a v minulosti Gabčíkovo, na poklese počtu maďarských turistov u nás,” hovorí Veľký. Teraz už Veľký predpovedá po dvoch slabých rokoch znovu dobrú sezónu a zvýšenie návštevnosti. Počas sviatkov lyžovalo na Donovaloch od 1700 do tritisíc turistov denne. „Nevráti sa to na čísla spred niekoľkých rokov, ale zdá sa, že sa k nim aspoň priblížime. Vyzerá to dobre, pretože na Slovensku pribudli lanovky a vleky, ktoré prepravia o 20-tisíc ľudí za hodinu viac ako v minulej sezóne,” hovorí Veľký. Na Donovaloch sneží, ale po sviatkoch sú svahy takmer prázdne. Týždeň po sviatkoch je však tradične najslabší v sezóne. Čoskoro sa to zmení. „Február vyzerá veľmi dobre. Hotely a penzióny sú rezervované približne na 70 percent,” hovorí Veľký. Snehu je na Donovaloch dosť, výpadky nahrádzajú technickým snehom.

Orbán sľubuje 300-tisíc pracovných miest

15. januára 2011 - (čtk)

Maďarská vláda chce obnoviť hospodársky rast a vytvoriť nové pracovné miesta. Niektoré zámery sa môžu stretnúť s odporom, som na to pripravený, tvrdí Viktor Orbán. Orbán v piatok predstavil takzvaný Nový Széchenyiho plán. Ten je pomenovaný po maďarskom reformátorovi z 19. storočia Istvánovi Széchenyim a okrem iného predpokladá, že v Maďarsku do roku 2014 vznikne 300 000 nových pracovných príležitostí a investuje sa až sedem biliónov forintov. Orbán zámery kabinetu predstavoval na ekonomickom fóre a podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI napríklad povedal, že cieľom vlády je v nasledujúcich desiatich rokoch reorganizovať fungovanie krajiny. Orbán počíta s tým, že niektoré zámery sa môžu stretnúť s odporom, na čo je ale pripravený. „V roku 2011 sa rozhodne, ako bude vyzerať celé nasledujúce desaťročie,” povedal premiér. „Ak to s reorganizáciou krajiny myslíme naozaj vážne, nemôžeme si dovoliť nechať sa odradiť nezhodami. Každú dôležitú bitku treba niekedy vybojovať,” dodal. Podľa premiéra vláda musí zabezpečiť zníženie štátnych výdavkov, ale pritom sa pokúsiť zvýšiť príjmy. Skôr než o úsporné opatrenia ide podľa neho o celkovú reorganizáciu ekonomiky. Orbán tiež zopakoval, že do desiatich rokov by v Maďarsku malo vzniknúť milión pracovných miest. Maďarsko má pritom okolo desať miliónov obyvateľov. Ak vzniknú ďalšie malé a stredné podniky a bude sa im dariť, Maďarsko bude podľa Orbána silnejšie, úspešnejšie a šťastnejšie. Premiér už tento týždeň oznámil niekoľko zmien vo fiškálnej politike, ktorých cieľom je podporiť dôveryhodnosť ekonomiky. O reforme výdavkovej stránky rozpočtu má byť podľa neho rozhodnuté do 15. februára.

Orbán: Momentálne je lepšie nebyť v eurozóne

13. januára 2011 - (sita)

„Bez fiškálnej jednoty je mena zraniteľná,” uviedol Orbán počas rozhovoru, ktorý vo štvrtok zverejnil denník Wall Street Journal. Teraz je lepšie nebyť v eurozóne, povedal Orbán, ktorého krajina prevzala rotujúce predsedníctvo EÚ 1. januára. Podľa jeho slov pre Maďarsko nebude reálne prijať euro pred koncom desaťročia. Maďarský premiér nazval Estónsko „najodvážnejšou krajinou” únie po tom, ako tento mesiac prijalo euro a stalo sa tak 17. členským štátom eurozóny. V čase, keď Európa zažíva obdobie prísnejšieho ekonomického dozoru v rámci EÚ by mali podľa Orbána platiť pre krajiny, ktoré prijali euro, teda nie tie ako Maďarsko, ktoré si udržali vlastnú menu, veľmi prísne výdavkové pravidlá. Maďarsko sa ešte pred tým, ako sa ujalo predsedníctva, dostalo pod paľbu kritiky pre nový mediálny zákon, na základe ktorého vznikne Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Podľa kritikov toto opatrenie obmedzuje slobodu tlače. Orbán však odmietol obavy týkajúce sa jeho ambicióznej agendy koncentrovať moc a oslabiť politických oponentov. „Zvyšok Európy vidí dvojtretinovú väčšinu ako nebezpečenstvo. My ju vidíme ako príležitosť,” povedal. „Ak silná strana rešpektuje deľbu moci, (princíp) bŕzd a protiváh, neexistuje žiadne nebezpečenstvo,” dodal.

Používanie jazyka národnostných menšín

12. januára 2011 - (Miroslava Ábelová - SRo)

Strany Most-Híd a KDH začnú bilaterálne rokovania v otázke zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Dôvodom je, že sa na včerajšej Koaličnej rade lídri nedohodli v otázke zníženia kvóra používania jazyka vo verejnom styku z 20 % na 10 %. Zatiaľ čo Most-Híd považuje túto zmenu za potrebnú, podľa kresťanských demokratov nie je potrebná. Podľa odborníkov by zmena pomohla najmä príslušníkom menších národnostných menšín - teda napríklad ukrajinskej, rusínskej alebo nemeckej. KDH sa podľa politológa obáva o to, že by si takýmto ústretovým krokom znepriatelilo časť voličskej základne. Znížiť kvórum používania materinského jazyka v úradnom styku z 20 % na 10 % chce Most-Híd už istý čas. Práve pred Koaličnou radou sa však ozvalo viacero členov kresťanských demokratov, podľa ktorých zníženie kvóra nie je potrebné. Ku konsenzu nedošlo. Béla Bugár po rokovaní koaličného štvorlístka skonštatoval: „Dohoda je, že začneme bilaterálne rokovania. Každá politická strana má určitý názor. Tieto názory najprv na bilaterálnom rokovaní budeme musieť vyargumentovať, príp. zmeniť nejaké stanoviská.” Rokovania by sa mali začať už tento týždeň. Aj KDH súhlasí s diskusiou, prečo však zníženie kvóra nepovažuje za dôležité, vysvetľuje podpredseda strany Pavol Hrušovský: „Nemáme na to ani relevantné dôvody, ktoré by nás oprávňovali k takejto zmene. Nevidím problém len v tejto jednej oblasti. To je systémová zmena, ktorá úplne iným spôsobom mení možnosti používania jazykov národnostných menšín, zvlášť v tých regiónoch, kde to kvórum je už dnes stanovené na 20 %.” Zmena kvóra by podľa odborníkov na problematiku národnostných menšín, ale aj podľa politológa Grigorija Mesežnikova, nepomohla ani tak maďarskej národnostnej menšine, ale skôr tým menej početným. Grigorij Mesežnikov: „Podľa štatistických údajov prípadné zníženie kvóra by sa väčšmi dotklo príslušníkov iných menšín než maďarov - Rusínov, Ukrajincov, Nemcov, zrejme Chorvátov, Rómov. Z tohto pohľadu návrh strany Most-Híd sa väčšmi stará nie o záujmy maďarskej národnostnej menšiny, ale o iné menšiny. Podľa mňa je poľutovaniahodná vec, že to nenachádza vyššiu podporu vo vládnej koalícii.” KDH sa podľa neho profiluje ako národne orientovaná strana, ktorá sa obáva toho, že v prípade schválenia normy by ju časť voličov považovala za príliš ústretovú k národnostným menšinám. Strana je podľa Grigorija Mesežnikova stredopravý umiernený subjekt, nie nacionalistickej orientácie, a preto sú snahy podchytiť národne orientovaných voličov podľa neho zbytočné.

Jobbik: Nič proti trestnej činnosti páchanej Rómami

13. januára 2011 - (SRo)

Maďarská vláda nerobí absolútne nič proti trestnej činnosti páchanej Rómami. Tvrdí to krajne pravicový Jobbik, ktorý poukazuje na vzostup kriminality. O problematike rómskej kriminality začal hovoriť podpredseda a europoslanec krajne pravicovej strany Jobbik Csanád Szegedi. Politik, ktorý prišiel na rokovanie Európskeho parlamentu oblečený v uniforme maďarskej gardy, nie je spokojný s faktom, že hoci kriminalita Rómov je na vzostupe, Orbánova vláda zatiaľ ani neuvažuje nad tým, že by uznala jej existenciu. Kabinet sa podľa neho vôbec nezaoberá návrhmi Jobbiku na riešenie tejto problematiky, medzi ktorými je posilnenie policajného zboru, zvýšenie počtu internátnych škôl a zrušenie sociálnych prídavkov rodinám, ktorých aspoň jeden člen sa dopustil trestného činu. Noviny v tejto súvislosti pripomínajú, že medzi prioritami maďarského predsedníctva v Európskej únii je práve riešenie rómskej otázky. Krajná pravica premiérovi Orbánovi vyčíta, že nekomunikuje s ostatnými krajinami o tejto téme a nehľadá recept v podobe dlhodobej európskej rómskej stratégií, o ktorej Budapešť tak intenzívne rozprávala v čase problémov s francúzskymi Rómami, ktorých Paríž vyhosťoval. Csanád Szegedi predsedovi maďarskej vlády odkázal, že jeho strana je otvorená dialógu na túto tému a má aj viacero riešení. Píše na záver denník Népszabadság.

Abovce chcú spolupracovať s maďarskou dedinou

11. januára 2011 - (tasr)

Získanú colnicu na bývalom hraničnom priechode Kráľ/Bánréve chce obec Abovce v okrese Rimavská Sobota prenajať alebo využiť na spoločný projekt s Maďarskom. Starostka Irena Hanobiková má z pridelenej colnice radosť, plánuje ju podrobne skontrolovať a potom sa dohodnúť s obecnými poslancami na jej využití. „Už sme podpísali darovaciu zmluvu s Colným riaditeľstvom SR, teraz čakáme na list vlastníctva,” povedala starostka. Ako uviedla Hanobiková, najlepšie by bolo, keby v týchto priestoroch vznikla napríklad dielňa, v ktorej by sa zamestnali občania Aboviec. „Možná je aj spolupráca s obcou Bánréve, vytvorili by sme nejaký medzinárodný projekt,” domnieva sa starostka. Podľa darovacej zmluvy bývalá colnica má hodnotu 806.492 eur. Obec by ju mala využiť na usporiadanie kultúrnych podujatí, výstav, prednášok alebo ako informačné centrum, v ktorom by sa dalo aj ubytovať.

Na plot maďarského veľvyslanectva nakreslili hákové kríže

11. januára 2011 - (tasr / mti)

Neznámi páchatelia načmárali na oplotenie maďarského veľvyslanectva v Bukurešti hákové kríže a obscénne iredentistické protimaďarské nápisy, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Maďarský veľvyslanec v Rumunsku Oszkár Füzes uviedol, že rumunské orgány situáciu riešili veľmi rozhodne a korektným spôsobom. Podľa jeho slov nejde o kampaň, ale o ojedinelý jav. Polícia začala pátranie po páchateľovi a veľvyslanectvo začalo odstraňovať nápisy.

Rumuni sú strašiakom maďarského polroka

11. januára 2011 - (Pravda)

Jedna z priorít maďarského polroka na čele Európskej únie sa rúca. Odhodlanie Budapešti priviesť do konca marca Bukurešť a Sofiu do schengenského priestoru bez hraničných kontrol naráža na tvrdý odpor. Jeden neúspech za sebou môže potiahnuť ďalší. Pobúrené Rumunsko už pohrozilo, že skomplikuje európsku integráciu Chorvátska. Aj dokončenie prístupových rokovaní so Záhrebom si pritom Budapešť stanovila ako prioritu. Zablokovanie vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu avizovali dve kľúčové krajiny únie už pred Vianocami. Paríž a Berlín odklad zdôvodnili potrebou dosiahnuť u oboch uchádzačov „nezvratný pokrok” v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Hoci rozšírenie zóny môže zhatať nesúhlas čo i len jedinej krajiny, maďarská vláda ohrozený cieľ stále nevyškrtla zo svojho zoznamu, zrejme v nádeji, že Paríž a Berlín ustúpia, aby nezostali v izolácii. Stal sa však opak. „Francúzsko a Nemecko nie sú osamotené,” povedal pre AFP nemenovaný diplomat. „Tucet vlád v EÚ má rovnaký názor,” dodal. Iný diplomat pre francúzsku agentúru uviedol, že nádeje Rumunska a Bulharska na marcový vstup do Schengenu sú „mŕtve”. „Rozhodnutie sa neprijme, lebo správa o bulharsko-tureckej hraničnej kontrole je záporná a Rumunsko nemôže byť prijaté bez Bulharska,” uviedol anonymný zdroj. Podľa maďarského ministra vnútra Sándora Pintéra však expertná správa bude zverejnená až koncom januára a šéfovia rezortov vnútra by na jej základe mali rozhodovať až ďalší mesiac. „Som optimista, nikdy nič nepovažujem za prehraté,” citovala ho agentúra MTI. Minister však pripustil, že bez jednomyseľného súhlasu sa prijatie dvoch balkánskych krajín do Schengenu bude musieť odložiť. Pre ten prípad prišiel s plánom B, podľa ktorého do konca maďarského predsedníctva by mali Rumunsko a Bulharsko dostať náhradný termín aj s konkrétnymi úlohami, čo ešte musia splniť. Kým Sofia len nesmelo namieta, že hranice s Tureckom má lepšie zabezpečené, ako „schengenské” Grécko a s odkladom sa zdanlivo zmierila, Bukurešť hovorí o „neprijateľnej nespravodlivosti”. Podľa nej jej Paríž začal hádzať polená pod nohy po škandále s vlaňajšími deportáciami rumunských Rómov. Francúzsko a Nemecko si len vymýšľajú zámienky na odklad, tvrdia Rumuni a varujú, že v tomto neférovom súboji nie sú bezbranní. Môžu si napríklad vziať za rukojemníka Chorvátsko, ktoré sa chystá uzavrieť prístupové rokovania ešte počas maďarského predsedníctva, čo by mu už na budúci rok malo umožniť stať sa 28. členom EÚ. Bukurešť, ktorá vstúpila do únie pred troma rokmi s podmienkou, že EÚ bude naďalej monitorovať jej reformy súdnictva i boj s korupciou, s nevôľu sleduje, že Berlínom silne protežovaný Záhreb by sa tomu mal vyhnúť. „Pozrime sa na Chorvátsko,” vyhlásil pre denník Adevarul šéf rumunskej diplomacie Teodor Baconschi a nepriamo sa pokúsil vydierať hrozbou rumunského veta: „Podporujeme rozšírenie EÚ o západobalkánske krajiny, ale nemôžeme sa zmieriť s tým, že v prípade Chorvátska sa monitorovací mechanizmus nepoužíva v oblastiach ako u nás.”

Slota: Slovensko by sa malo zaoberať vystúpením z únie

11. januára 2011 - (sita)

Slovenská národná strana vyzýva vládu a NR SR, aby sa vážne zaoberali možnosťou vystúpenia z Európskej únie. „EÚ začína byť mlynským kameňom, ktorý nás môže ponoriť veľmi hlboko,” vyhlásil predseda SNS Ján Slota. Kríza podľa neho môže byť začiatkom konca EÚ. „To, čo sa deje s eurom, dolárom, to sa skončí veľmi zle,” dodal. Upozornil, že jeden z karibských ostrovov, ktorý patrí Francúzsku, dosiahol, že bol vyňatý spod jurisdikcie Európskej únie. „To nebude prvá lastovička. To bude začiatok konca EÚ,” zdôraznil. Slota upozornil, že 6. júna SNS oslávi 140. výročie vzniku strany. „SNS sa nespreneverila svojmu poslaniu - boju za slovenský národ a štátnosť,” vyhlásil predseda SNS. Maďarského premiéra Viktora Orbána kritizujú všetci predstavitelia EÚ a on hovorí o najlepších vzťahoch Maďarska so susednými štátmi, vyhlásil Slota. Podľa neho by sa poprední činitelia EÚ nemali zaoberať Alexandrom Lukašenkom, ale Orbánom. „Diktátorom nie je Lukašenko, ale Orbán,” vyhlásil. Slota upozornil, že v Bielorusku nikto nehladuje a každý má prácu. EÚ by sa mala podľa neho zaoberať aj súčasným kosovským premiérom Hašimom Thacim, ktorý je podľa Slotu masovým vrahom. „EÚ nemá problém s Tureckom, ktoré desaťročia potiera kurdskú menšinu. Nevadí im vraždenie v Afrike, ale niekomu vadí Lukašenko, kde sa na voľbách zúčastnilo 90 percent voličov,” dodal Slota. Podľa Slotu v Bielorusku neboli zmanipulované voľby, ale boli zmanipulované prezidentské voľby v USA. Slota tiež kritizoval stav v polícii, keď čelní funkcionári podvodne získali akademické tituly a zároveň dostávajú trojtisícové odmeny. Na cestách polícia zdvíha pokuty a na niektorých úsekoch je viacero hliadok, aby vybrali čo najviac pokút, ale keď sú zápchy, tak policajtov podľa Slotu na cestách nevidno.

Gödöllő - Pozvánka do kráľovského kaštieľa

8. januára 2011 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Maďarsko je už týždeň predsednícka krajina Európskej únie, no nezľaknite sa, nebudeme hovoriť o takzvaných prioritách, ani o vnútropolitických hádkach, ale - takpovediac - o trvalejších hodnotách, ktoré stelesňuje kráľovský kaštieľ v mestečku Gödöllő, len kúsok od Budapešti. Vyznačuje sa starými väzbami na viedenský cisársky dvor, najnovšie však na celú Európu, pretože bude miestom desiatok neformálnych rokovaní predstaviteľov Únie. Ak nerátame budovu Parlamentu pri Dunaji, ťažko by mohli vybrať lepšie miesto. Kto nebol v Gödöllő, ale pozná bratislavský prezidentský palác, tak si môže predstaviť nádherný barokový kaštieľ. Obe budovy sú ako brat a sestra. Nečudo, veď ich dal postaviť v 18. storočí ten istý Anton Grassalkovich, rodák od Nitry, miláčik a dôverník cisárovnej Márie Terézie. Mestečko a zámok však nie sú slávne pre priazeň osvietenej panovníčky, lež vďaka neskoršej cisárovnej, ktorá sa sem utiekala z viedenského dvora, kde sa necítila príliš dobre, a mala pocit, že ju tam utláčajú a obmedzujú. Áno, Gödöllő skutočne preslávila manželka cisára Františka Jozefa Alžbeta, alias Sissy. Z tejto slávy sa dá žiť celkom dobre, napríklad turisti z nemeckej jazykovej oblasti túto tému milujú. Vhupnime rovno do jazdiarne, ktorú pred tromi týždňami ešte iba dokončovali, vo dne v noci tam pracovali celé čaty, aby v nej mohli byť plenárne zasadania európskych ministerských rád. Koho zjazdia, koho nie, ktovie, ale riaditeľ kaštieľa Tibor Gönczi už nás volá ďalej, do barokového divadla. „Sčasti na základe pôvodných projektov, sčasti na základe štúdia iných barokových kaštieľových divadiel v Európe sa nám podarilo túto miestnosť roku 2003 zrenovovať... predovšetkým musím spomenúť barokové divadlo v Českom Krumlove” - hovorí pracovník inštitúcie. Riaditeľ Tibor Gönczi túto českú líniu ešte viac turbuje. „S českými partnermi spolupracujeme, Gödöllő má aj české družobné mesto - Brandýs nad Labem, ale momentálne najdôležitejším spojivom medzi nami je to, že českokrumlovské barokové divadlo, ktoré je verne zachovanou takouto budovou, poskytlo nám cennú odbornú pomoc, sme absolútne spokojní a ďakujeme”. Starý Grassalkovich, keď sem mala prísť Mária Terézia, čakal ju na okraji obce na čele 500 jazdcov, a celú cestu dal nahrubo posypať soľou, aby ju mohli uprostred leta ťahať na saniach... Inokedy zasa dal rozostavať v záhrade kaštieľa 8 tisíc lampášov, aby sa vzácna návšteva z Viedne nebála v tme. A čudujete sa, že riadením rekonštrukcie budínskeho kráľovského paláca, ktorý bol za tureckých čias zničený, poverili Antona Grassalkovicha? Nuž, vtedy ešte nejestvovalo verejné obstarávanie. Súčasný „kastelán” však podobné procedúry absolvovať musel, no zvládol to tiež úspešne. Gönczi: „V rámci rekonštrukcie kaštieľa sme získali dva európske granty, z ktorých sme obnovili krídlo budovy a park, potom bývalé maštale a jazdiareň. Doteraz tieto priestory nebolo možné navštevovať, avšak po uplynutí maďarského predsedníctva budú otvorené pred verejnosťou. A dúfame, že reklama, ktorú nám teraz urobí Európska únia, pritiahne do kaštieľa ešte viac návštevníkov.” Gödöllő však nie je iba kráľovský kaštieľ, ale aj rýchlo sa rozvíjajúce mesto, pre jeho šťastie: v príťažlivosti Budapešti. Starosta mesta na úvod tiež spomenie kaštieľ ako architektonický skvost, ale menuje ďalej znamenitosti, ktoré by mal turista rozhodne vidieť: blízke pútnické miesto Máriabesenyő znamená ročne asi päťdesiaťtisíc návštevníkov. Aj miestny kostol postavil - ako ináč? - Anton Grassalkovich. Arborétum neďaleko centra mesta je skutočný skvost, nemenej miestne reštaurácie s maďarskými špecialitami - hovorí starosta György Gémesi, ktorý nezabúda ani na ďalšiu atrakciu... (Kulisa)...na Gong svetového mieru na centrálnom námestí. Je to vôbec prvý takýto gong v Európe, symbolizuje spolunažívanie rôznych národov, rás a náboženstiev, mnohorakosť v jednom... Cestou tam vládne v mínusových mrazoch obrovský stavebný ruch, a keby zelená farba nezamŕzala, akiste by natierali aj trávniky, len aby bolo dokonale pripravené všetko na maďarský predsednícky štart.

Srbskí aj rumunskí Maďari húfne žiadajú Budapešť o občianstvo

11. januára 2011 - (sita)

O maďarské občianstvo požiadali tento rok už tisícky obyvateľov Srbska a Rumunska po tom, ako vláda premiéra Viktora Orbána zjednodušila proces jeho udeľovania aj pre Maďarov žijúcich mimo krajiny ich pôvodu. Podľa spravodajského portálu Balkan Insight dostala Budapešť len zo srbského autonómneho regiónu Vojvodina asi 8000 žiadostí o udelenie občianstva. Región je domovom najpočetnejšej maďarskej menšiny v Srbsku. Maďarský veľvyslanec v Belehrade Oszkár Nikowitz pritom pre niekoľkými dňami odhadol, že Budapešť tento rok očakáva vydanie asi 80 tisíc nových pasov pre srbských občanov maďarskej národnosti. Podobná situácia ako v Srbsku panuje aj v niektorých oblastiach Rumunska. Od 1. januára 2011, keď začala kontroverzná norma platiť, tam o maďarské občianstvo požiadali už tisícky obyvateľov. S odvolaním sa na podpredsedu maďarskej vlády Zsolta Semjéna o tom informovala tlačová agentúra MTI. Okrem Srbska a Rumunska zaevidovala Budapešť aj viacero žiadostí z Ukrajiny a zo Slovenska. Zákon, ktorý maďarský parlament prijal v máji 2010 drvivou väčšinou, umožňuje Maďarom žijúcimi za hranicami Maďarska požiadať o udelenie občianstva, ak dokážu svoj maďarský pôvod, ovládajú maďarský jazyk a ak nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo pre verejnosť a národnú bezpečnosť. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zákon začal platiť v deň štátneho sviatku 20. augusta s účinnosťou od 1. januára 2011.

O maďarské občianstvo sa môžu uchádzať aj Nemaďari

8. januára 2011 - (Webnoviny.sk)

Maďarské občianstvo môžu získať aj Nemaďari, ktorí Maďarsko nikdy nenavštívili. Podľa poslednej úpravy maďarského zákona o občianstve žiadateľovi totiž postačuje, ak ovláda maďarčinu a niektorý z jeho predkov mal maďarské občianstvo. Keďže podľa maďarskej optiky boli občania Uhorska maďarskými občanmi, väčšina Slovákov, ale aj mnoho Srbov či Rumunov, má predkov s maďarským občianstvom. Získanie maďarského občianstva má praktický význam predovšetkým pre občanov Srbska, Ukrajiny či Chorvátska, ktorým sa tak otvoria dvere do schengenského priestoru či na európske pracovné trhy. Žiadosť zvažuje aj Srb Vuk Kopanja z Nového Sadu, ktorý bol súčasťou Uhorska. Kopanja dnes žije a pracuje v Budapešti a musí si preto pravidelne vybavovať povolenie tu pracovať či žiť. O návrate do Srbska neuvažuje, skôr sa plánuje presťahovať do inej krajiny únie. „Získanie občianstva členskej krajiny EÚ by mi vyriešilo množstvo praktických problémov,” povedal pre agentúru SITA. Znalosť maďarčiny sa podľa konzulárneho oddelenia maďarského veľvyslanectva v Bratislave preveruje prostredníctvom krátkeho rozhovoru v deň podania žiadosti o udelenie občianstva. K nej je potrebné priložiť dokumenty (matričné a sobášne listy), ktoré preukazujú, že predkovia žiadateľa mali maďarské, resp. uhorské, občianstvo. Priznanie občianstva vylučuje záznam v trestnom registri či vedenie vyšetrovania voči žiadateľovi.

Maďarsko diskutuje s ECB o zmenách v centrálnej banke

11. januára 2011 - (sita)

Maďarské ministerstvo hospodárstva v utorok vyhlásilo že navrhované zmeny pravidiel pri menovaní predstaviteľov centrálnej banky krajiny sú témou konzultácií s Európskou centrálnou bankou (EBC). Informovala o tom v utorok agentúra Reuters, pričom citovala stanovisko ministerstva. Nové pravidlá schválil vládny kabinet v Budapešti v decembri. „Konzultácie s ECB prebiehajú,” uviedlo ministerstvo v reakcii na otázku, kedy vláda plánuje predložiť legislatívu do parlamentu. K prípadným zmenám v návrhu, ktorý ECB kritizovala, sa ministerstvo nevyjadrilo. Po zmene zákona získa výbor maďarského parlamentu právo vymenovať všetkých štyroch členov menovej rady banky, ktorých mandát vyprší v marci. Podľa súčasnej legislatívy dvoch členov rady vyberá guvernér banky. ECB minulý mesiac vyzvala maďarskú vládu, aby rešpektovala nezávislosť centrálnej banky, pričom plánované zmeny označila za pokus ovplyvňovať jej rozhodovanie. Maďarská vláda v posledných dvoch mesiacoch kritizovala centrálnu banku za zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré inštitúcia zdôvodňovala bojom proti inflácii. V prípade, že vládna strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorá ma v parlamente dvojtretinovú väčšinu, zmeny presadí, analytici očakávajú vymenovanie nových členov monetárnej rady, ktorí zastavia, prípadne zvrátia sprísňovanie monetárnej politiky.

Obchodný prebytok Maďarska sa v novembri zväčšil

10. januára 2011 - (sita)

Maďarsko evidovalo v novembri prebytok zahraničného obchodu v sume 651,5 mil. eur, keď výrazný rast exportu prekonal zvýšenie dovozu. Vyplýva to z údajov maďarského štatistického úradu, ktoré boli zverejnené v pondelok. V rovnakom období minulého roka Maďarsko dosiahlo obchodný prebytok vo výške 457,1 mil. eur. Analytici očakávali novembrový prebytok zahraničného obchodu na úrovni 450 mil. eur. Export vyjadrený v eurách vzrástol v novembri medziročne o 20,2 %, zatiaľ čo import posilnil o 18,3 %. Prebytok zahraničného obchodu krajiny za jedenásť mesiacov minulého roka bol v sume 5,1 mld. eur. „Kľúčovým je, že či sa pod zvýšenie importu podpísala priemyselná výroba na export alebo na domáce použitie. Budeme si musieť počkať na podrobnejšie údaje, avšak údaje z nedávnych mesiacov naznačujú, dopyt po dovoze je aj naďalej vďaka reexportu,” povedal Peter Attard Montalto z banky Nomura.

Banky by mali pomôcť klientom zmeniť úvery vo frankoch

10. januára 2011 - (tasr / bloomberg)

Maďarské banky by mali svojim klientom pomôcť zmeniť úvery denominované vo švajčiarskych frankoch na úvery v eurách. Odporučil im to domáci finančný dohľad PSZAF. Kurz spoločnej európskej meny totiž voči forintu menej kolíše než kurz franku. „Zmena úverov na eurá zvýši stabilitu výšky mesačných splátok a predpovedateľnosť ich vývoja,” uvádza sa v liste, ktorý PSZAF zaslal bankám. Finančný dohľad ho zverejnil na svojej internetovej stránke. Forint vlani oslabil voči euru o 3,1 % a voči švajčiarskemu franku o 18,2 % a mal voči obom menám najslabšiu výkonnosť spomedzi 20 mien transformujúcich sa ekonomík, ktoré sleduje agentúra Bloomberg. Na rekordné minimum voči franku 226,415 HUF/CHF klesol forint 8. septembra 2010. Dnes voči švajčiarskej mene oslabil o 0,3 % na 223,64 HUF/CHF. „Veľkú väčšinu” maďarských bánk, poskytujúcich úvery v zahraničných menách, vlastnia finančné inštitúty z eurozóny, ktoré ľahšie získavajú eurá než franky, tvrdí PSZAF. Na dlhodobé úvery na kúpu auta alebo nehnuteľnosti pripadá „takmer 98 %” zo všetkých pôžičiek denominovaných v zahraničných menách a podľa PSZAF „je veľmi pravdepodobné”, že Maďarsko prijme euro skôr, než vyprší ich splatnosť. Preto by zmena pôžičiek denominovaných vo frankoch na úvery v eurách výrazne pomohla znížiť riziko nárastu zlyhaných úverov. Premiér Viktor Orbán 21. decembra 2010 uviedol, že je realistický a neočakáva vstup Maďarska do eurozóny pred koncom tohto desaťročia. List PSZAF sa sústredí na švajčiarske franky, ale to isté platí pre úvery denominované v japonských jenoch alebo amerických dolároch. Na konci júna 2010 bolo až 72 % zo všetkých úverov, ktoré si zobrali maďarské domácnosti, denominovaných v zahraničných menách, pričom až 91 % z nich bolo v inej mene, než je euro, predovšetkým vo švajčiarskych frankoch, uviedol PSZAF vo svojej novembrovej správe.

Viac Maďarov si myslí, že členstvo v EÚ je výhodou

11. januára 2011 - (tasr)

Začiatkom januára stúpol počet Maďarov domnievajúcich sa, že členstvo v Európskej únii je výhodou. Podľa dnes zverejneného prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos vstup do únie považovalo vlani v júli za výhodný iba 38 percent respondentov, v terajšom prieskume ich pomer bol už 46-percentný. Riaditeľ výskumu Szondy Ipsos Tibor Závecz v tejto súvislosti poznamenal, že po dlhej dobe sa zmenil trend postoja Maďarov k EÚ. Teraz je už viac tých, ktorí vidia výhody vstupu. Vlani v júli negatíva únie zdôrazňovalo až 50 percent opýtaných, pričom pozitíva videlo iba 38 percent. V poslednom prieskume už pomer ľudí vnímajúcich pozitíva, ktorých bolo 46 percent, bol vyšší, ako pomer tých, čo považujú členstvo v EÚ za zlé. Ich bolo 42 percent.

European Voice: Diskusia o mediálnom zákone

zatieňuje maďarské predsedníctvo

13. januára 2011 - (tasr)

Diskusia okolo maďarského mediálneho zákona naďalej vrhá tieň na maďarské predsedníctvo v Európskej únii, konštatoval v dnešnom vydaní bruselský týždenník European Voice (EV). Prezentáciu priorít maďarského predsedníctva v Európskom parlamente Viktorom Orbánom, ktorá má byť na budúci týždeň v Štrasburgu, budú sprevádzať kritiky viacerých frakcií, píše týždenník zaoberajúci sa výhradne európskymi záležitosťami. Poznámky a otázky k maďarskému mediálnemu zákonu možno očakávať najmä zo strany socialistov, liberálov a zelených. V pondelok sa v Štrasburgu bude podľa EV za účasti komisárky zodpovednej za médiá Neelie Kroesovej, komisárky pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Viviane Redingovej a jedného predstaviteľa maďarskej vlády konať mimoriadna schôdza k mediálnemu zákonu. EV cituje maďarského europoslanca za vládny Maďarský občiansky zväz - Fidesz Györgya Schöpflina, ktorý upozornil v tejto súvislosti okrem iného aj na to, že kritika mediálneho zákona môže obrátiť maďarské obyvateľstvo proti EÚ. Týždenník poukázal tiež na posun dôrazov vo vyjadreniach predsedu EK José Manuela Barrosa a Viktora Orbána minulý týždeň v Budapešti. „Kým Orbán sa pokúšal diskusiu dostať do rámca úcty voči mladej a ťažko získanej demokracie v Maďarsku, Barroso povedal, že Maďarsko musí pomôcť zachovať dobré meno únie,” cituje z EV maďarská tlačová agentúra MTI.

Antal Heizer: Mediálny zákon naše predsedníctvo EÚ neovplyvní

11. januára 2011 - (sita)

Momentálne sme v jednoduchšej situácii, ako tomu bolo pred týždňom. V súvislosti s kritizovaným maďarským mediálnym zákonom to v utorok na tlačovej konferencii pri prezentácii programu maďarského predsedníctva Rady Európskej únie v Bratislave uviedol veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer. Budapešť podľa neho dúfa, že tento „takzvaný konflikt” neovplyvní dobré vzťahy Maďarska so zástupcami médiami. Heizer zároveň potvrdil predchádzajúce vyhlásenia maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho, že jeho krajina je v prípade jasných stanovísk a výhrad zo strany Európskej komisie ochotná a pripravená legislatívu modifikovať. Táto téma podľa neho nebude mať vplyv na maďarské predsedníctvo v Európskej únii a obe strany o tejto veci už intenzívne rokovali. „Sporný maďarský mediálny zákon bol aj predmetom rozhovorov najvyšších predstaviteľov Európskej únie a Maďarska,” potvrdila vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová. Rokovali o ňom predseda Európskej komisie José Manuel Barroso so svojim maďarským kolegom premiérom Viktorom Orbánom a takisto podpredsedníčka európskej komisie Neelie Kroesová s maďarským ministrom zahraničných vecí Martonyim 7. januára, keď celá komisia mala stretnutie s maďarskou vládou. „Komisia na tento zákon reagovala hneď po jeho prijatí 21. decembra,” upozornila Elscheková-Matisová s tým, že komisia situáciu v Maďarsku pozorne sleduje. Ešte v decembri zaslala podpredsedníčka európskej komisie Kroesová svojmu maďarskému kolegovi list, v ktorom vyjadrila obavy ohľadom tohto zákona. „Čo Európska komisia sleduje, je súlad maďarského zákona s európskou smernicou o audiovizuálnych službách,” dodala Elscheková-Matisová. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti. Proti kontroverznej norme krátko po jej prijatí protestovali tak domáce, ako aj zahraničné médiá.

EÚ: Maďari chcú posilniť Európu a prekonať finančnú krízu

Mottom maďarského predsedníctva je silná Európa a prekonanie finančnej krízy. V utorok to na tlačovej konferencii pri prezentácii programu maďarského predsedníctva Rady Európskej únie v Bratislave uviedol veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer. Úspech predsedníctva v európskej únii je podľa veľvyslanca aj úspechom všetkých Európanov. Priority predsedníctva nadväzujú na priority predošlých dvoch predsedníckych krajín - Španielska a Belgicka a úspešne završujú pôsobenie takzvanej trojky, uistil Heizer. „Musíme zabezpečiť to, aby sme boli v budúcnosti lepšie pripravení zvládať a predchádzať finančnej kríze,” dodal. „A práve to dokáže iba silná Európa.” Maďarsko sa bude sústreďovať na štyri základné priority. Prvým prioritným okruhom bude hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a sociálna inklúzia. Druhou je budovanie silnejšej Európy prostredníctvom spoločných politík, za ktorou nasleduje priblíženie EÚ k svojim občanom. Budapešť sa tiež bude prednostne venovať „zodpovednému rozširovaniu” a „globálnym výzvam”. Budapešť si za cieľ postavila aj hľadanie celoeurópskeho východiska z pretrvávajúcej ekonomickej krízy. Maďarsko taktiež očakáva, že sa podarí zavŕšiť prístupové rokovania s Chorvátskom. Krajina plánuje presadiť začlenenie Rumunsko a Bulharsko do schengenského priestoru „čo najskôr, ako to bude len možné”. Veľvyslanec Heizer zdôraznil plán Maďarska prispieť k integrácii Rómov a k boju proti chudobe detí. V tejto súvislosti bude Budapešť presadzovať prijatie Európskeho rámca pre integráciu Rómov. Maďarské predsedníctvo má v pláne presvedčiť Brusel, aby implementoval výsledky posledného klimatického summitu v mexickom Cancúne Na pôde európskych inštitúcií sa bude snažiť presadiť najmä väčšiu zaangažovanosť členských štátov EÚ v boji proti klimatickým zmenám. Okrem boja proti globálnemu otepľovaniu sa krajina sústredí aj na upozorňovanie na dôležitosť prijímania preventívnych opatrení v súvislosti s povodňami a inými extrémnymi výčinmi počasia. Maďarsko sa 1. januára ujalo polročného rotujúceho predsedníctva v Európskej únii, ktoré prebralo od Belgicka. Budapešť formálne prevzala predsedníctvo v EÚ 6. januára. Nasledujúci deň sa uskutočnilo spoločné zasadnutie Európskej komisie a maďarskej vlády, na ktorom eurokomisári odsúhlasili maďarské priority. Maďarsko ukončí predsedníctvo v Európskej rade na konci júna. V júli ho potom prevezme ďalšia krajina stredoeurópskeho významu, Poľsko. Varšavským predsedníctvom sa zároveň otvorí aj pôsobenie novej trojky - Poľska, Dánska a Cypru. Trojica sa podľa veľvyslanca poľskej republiky na Slovensku Andrzeja Krawczyka už „intenzívne stretáva a rokuje o plánovaných prioritách”. Medzi päticu plánov zaradili budúci predsedovia EÚ výstup spoločenstva z krízy, vzťahy únie s východnými krajinami, energetickú politiku, diskusiu o obrannej a bezpečnostnej politike a plánovanie nového európskeho rozpočtového rámca pre roky 2014 až 2020.

Podľa Konráda je Orbánova vláda novodobá diktatúra

10. januára 2011 - (sita)

Renomovaný maďarský spisovateľ a niekdajší disident, 77-ročný György Konrád ostro kritizoval pravicovo-konzervatívnu vládu Viktora Orbána a jej mediálny zákon. Vláda Viktora Orbána je podľa Konráda „novodobá diktatúra”, ktorá sa pokúša pôsobiť a existovať v rámci Európskej únie, povedal Konrád pre nemecký časopis Der Spiegel. Cieľom nového mediálneho zákona je „udusenie tlače a kultúrnej slobody,” povedal Konrád. „Ukradnuté nám bolo to, čo bolo cieľom a výdobytkom všeobecného demokratického hnutia ako aj zázraku z roku 1989”, keď padol v Maďarsku komunistický režim. Konrád už v decembri prirovnal obmedzenia maďarského mediálneho zákona s ranou fázou národnosocialistického režimu v Nemecku a uviedol, že v Maďarsku už nemožno viac hovoriť o demokracii.

Tibor Navracsics: Západná Európa nám nedôveruje

10. januára 2011 - (sita)

Kritika nového maďarského mediálneho zákona zo strany Európskej únie je prejavom nedôvery západnej Európy voči stredoeurópskym demokraciám. V rozhovore pre pondelňajšie vydanie poľského denníka Rzeczpospolita to vyhlásil maďarský vicepremiér Tibor Navracsics. Pre západnú Európu je podľa neho „ťažké uveriť, že v našom regióne existujú stabilné demokracie”. Kritika Maďarska je podľa neho o to silnejšia, že krajina momentálne predsedá Európskej únii. Podobná situácia podľa Navracsicsa nastala aj vtedy, keď sa predsedníctva ujímalo Slovinsko a Česká republika. Vicepremiér potvrdil slová premiéra Viktora Orbána, že Maďarsko je pripravené zmeniť určité ustanovenia nového mediálneho zákona, o ktorých Európska komisia usúdi, že sú nezlučiteľné s normami EÚ. Rovnakým spôsobom by však podľa Navracsicsa bolo potrebné preskúmať aj mediálne zákony ostatných členských krajín EÚ.

Niektoré zahraničné médiá chápu Orbánove kroky

10. januára 2011 - (tasr)

Maďarský týždenník Heti Válasz citoval reakcie štyroch významných zahraničných médií na kroky vlády maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý sa dostal pod paľbu ostrej kritiky najmä kvôli mediálnemu zákonu a krízovým daniam postihujúcim zväčša zahraničné spoločnosti. Dve médiá sa postavili na Orbánovu stranu. Nemecký Der Standard v mimoriadne tvrdo ladenom článku napísal, že Maďarsko ide plnou parou smerom k autoritatívnemu režimu jednej strany s podporou dvojtretinovej väčšiny v parlamente. Denník pripodobnil situáciu v Maďarsku k ére 30. rokov minulého storočia, keď v Taliansku vládol Mussolini a v Maďarsku Horthy. Orbánova vláda podľa Der Standardu prekypuje nacionalizmom chce, aby každý Maďar žijúci na svete bol maďarským občanom, strpí antisemitizmus, obmedzila právomoci ústavného súdu a prijala zákon na kontrolu médií. Ďalší nemecký denník Frankurter Allgemeine Zeitung (FAZ) sa pokúsil o iný pohľad na situáciu Maďarska. Počas osemročnej vlády socialistov existovala sloboda tlače. Médiám sa napriek tomu nepodarilo zabrániť, aby sa politická elita a kruhy okolo nej nehanebne nabalili. Kde boli všetci tí dnešní kritici a tí samozvaní priatelia Maďarska, keď sa Maďarsko osem rokov čoraz hlbšie utápalo v bahne korupcie a pokazenej ekonomiky, pýta sa FAZ. Nemecký denník Die Welt pripomína, že Orbánova vláda pred Vianocami prijala zákon, ktorý odteraz podrobuje maďarské médiá najprísnejšej štátnej kontrole. Na kritiku Bruselu, Berlína, Prahy a Luxemburgu Orbán reagoval vyhlásením, že nebude reagovať s trasúcimi sa kolenami na západnú odozvu a ani vo sne mu nenapadne odvolať kritizovaný zákon. Americký The Washington Post sa o vývoji v Maďarsku vyjadril s trochou empatie. Zdá sa, že Orbán je necitlivý voči zahraničnej kritike prekvapujúco zlého mediálneho zákona, zrejme preto, že ho už predtým zato veľa kritizovali, píše denník, ktorý poznamenáva, že priaznivci Fideszu nenávidia príbehy, ktoré sa viažu k liberálnemu používaniu slova fašizmus. Orbán vyrastal v období štátostrany. Jeho cit pre hodnotenie histórie ho dokáže ochrániť pred tým, aby sám vybudoval ďalší režim jednej politickej strany, píše ďalej The Washington Post.

K. Varga predstavuje Poliakom Viktátora, kráľa silného Maďarska

10. januára 2011 - (Gazeta Świateczna - Poľsko)

Krzysztof Varga sa zamýšľa nad príčinami obrovskej podpory, ktorej sa teší maďarský premiér Viktor Orbán: „Proti mediálnemu zákonu v Maďarsku protestujú liberálne a socialistické médiá, niektoré sa rozhodli vyjsť s prázdnymi titulnými stránkami. No na rozdiel od spoločnej akcie slovenskej tlače v časoch, keď premiér Fico vo svojej krajine zavádzal podobný zákon, v Maďarsku chýba profesionálna solidarita novinárov. A ak sa ani v prípade takého ohromného útoku na slobodu slova nedá počítať so spoločným frontom médií, niet sa asi prečo čudovať, že spoločnosť poväčšine pokojne prijíma skutočnosť, že Orbán berie útokom celú moc a že sa naďalej teší veľkej podpore. Podľa ústavu verejnej mienky Szonda Ipsos by v decembri 2010 za Fidesz hlasovalo 62 percent respondentov. Ultrapravicový Jobbik môže počítať s 10 percentami.“ Ako príčinu Krzysztof Varga uvádza ekonomickú krízu, ktorá u ľudí vyvoláva túžbu po vláde silnej ruky a prehmaty predchádzajúcej socialistickej vlády: „Ferenc Gyurcsány je otcom volebného úspechu Fideszu: práve Gyurcsány a jeho vláda sú zodpovední za to, čo dnes so svojou mocou robí Viktátor a Ferenc Gyurcsány nesie značnú mieru zodpovednosti za pasívny či priaznivý postoj spoločnosti k Orbánovým opatreniam. (…) A nakoniec kolosálnu úlohu hrá ešte pocit národnej hrdosti, spojený s pocitom historického pokorenia. Je pravda, že aj Poliaci sú mimoriadne viazaní na svoje národné traumy, ale s Maďarmi asi nemajú šance obstáť v tejto konkurencii. Ak nevezmeme do úvahy, že Trianonská zmluva do dnešného dňa vplýva na maďarskú politiku, nikdy nepochopíme volebný úspech Viktora Orbána. Dalo by sa až povedať, že dve najobľúbenejšie disciplíny Maďarov sú vodný futbal a národná trauma. Prečo to všetko spomínam?” uzatvára Krzysztof Varga. „Pretože je to kľúč k pochopeniu toho, čo sa deje v Maďarsku. Nie na to, aby sme pochopili konanie Viktátora, ktorý sa chce stať akýmsi kráľom ‘silného Maďarska’, ale aby sme pochopili, čo ho vynieslo k moci a prečo sa jeho politika naďalej teší spoločenskej podpore. A ak ju stratí, určite to nebude preto, že Viktátorovi sa zachcelo zapchať ústa médiám, ale pretože hospodárska situácia sa zhorší natoľko, že bude treba siahnuť do vrecka ‘obyčajných poctivých občanov’. Zatiaľ Viktátor prinavracia Maďarsku miesto v Európe, ktoré mu patrí - aspoň podľa názoru tých 62 percent Maďarov, ktorí by aj dnes dali svoj hlas Fideszu.“

Élet és Irodalom

Po schválení nového maďarského mediálneho zákona zvažujú teraz viaceré médiá „vysťahovanie servera“ - prípadne, iné formy virtuálnej emigrácie. Mediálny teoretik Péter György je skeptický: „Internet má v tejto štruktúre verejného priestoru, ktorá má zostať zachovaná ako protiváha mediálneho zákona, veľký význam. Ale predstavu, že riešením by mala byť existencia v globálnych sieťach a prevádzka cez zahraničné sektory, považujem za technologický utopizmus. (...) Nechcem robiť Fideszu tú láskavosť, že vo svojej vlasti, vo vlastnom dome, sa nebudem cítiť doma.“

Magyar Narancs

V priebehu minulého roka sa Maďarsko zmenilo na nepoznanie, tvrdí liberálny týždenník Magyar Narancs: demokracia tu predbežne stroskotala. Ale tento stav sa upevní až, keď priatelia slobody zostanú rozhádaní: „Na to musia zmeniť predovšetkým samých seba, možno aj zmúdrieť a prísť na to, nemajú nenávidieť navzájom seba, ale diktatúru; zrevidovať svoje doterajšie názory, priznať omyly, prinajmenšom sami sebe. (...) Mysleli sme si, že nepotrebujeme nijakú mimoriadnu intelektuálnu a citovú námahu, aby sme ochránili slobodu, že pod jej krídlami si každý môže naplniť svoje pudy. Že každý smie každého slobodne opľuť a znenávidieť. Terajšia situácia by mohla byť príležitosťou premyslieť si svoje zlé zvyky a v pokoji prebrať, čo sú základné hodnoty 1989/90. Ak sa to stane, tak potom Viktor Orbán práve robí svojej krajine obrovskú službu; aj keď pokiaľ ide oňho, predstavuje si ju trochu inak.“

Demokratúra

Maďarský mediálny zákon rozvíril búrlivú debatu v EP

11. januára 2011 - (Renáta Goldírová - SRo)

Maďarský mediálny zákon rozvíril búrlivú debatu v Európskom parlamente. Postarali sa o tamojší liberáli, ktorí pozvali do Bruselu viacerých kritikov takzvanej náhubkovej normy. Stoličku ale neponúkli zástupcovi maďarskej vlády, hoci o ňu požiadala. Takéto zákony existujú len na východ od Kyjeva - Miklós Haraszti, maďarský novinár a niekdajší dozorca OBSE nad slobodou médií, bol jedným z kritikov Orbánovho mediálneho zákona alebo jeho slovami - novinárskej mučiarne. „Island sa rozhodol zhromaždiť najlepšie časti európskych zákonov do svojho zákona, aby posilnil slobodu médií. Maďarsko urobilo presný opak.” Zákon totiž - cez sériu nových povinností na bieloruský štýl - likviduje pluralizmus, tvrdí Haraszti. Podľa bývalého disidenta Györgya Konráda nebezpečný je celkový kurz Orbánovej politiky, pomohol si termínom demokratúra - mix demokracie a autoritárstva. Konrád: „Takáto politika je v Európe odsúdená na konečnú prehru. Problém je, že dovtedy narobí veľké škody.” Ľavicová časť Europarlamentu už avizuje prísnu analýzu maďarského zákona a varuje, že zlý výsledok môže vyústiť do trestu ako zmrazenie hlasovacieho práva Budapešti na bruselskej pôde. Europoslanec za Fidesz György Schopflin namietal, že stoličku v diskusnom pléne nedostal aj člen Orbánovho kabinetu, a dodal: „Západná ľavica nevie prijať, že stredopravá vláda môže byť reformná. Navyše, pretrváva názor, že stredopravý kabinet v postkomunistickej krajine musí byť akoby fašistický.” Na otázku, prečo to isté neplatí o Slovensku, zaznelo stručné: „Budete ďalší.” Jedna z posudzovateliek spornej normy, eurokomisárka Neelie Kroesová, však sľubuje absolútnu férovosť, no to isté očakáva aj od Budapešti: „maďarský premiér jasne prisľúbil úpravy, ak Európska komisia objaví porušenie európskych zákonov.”

Proti maďarskému zákonu vystúpila ďalšia novinárska organizácia

11. januára 2011 - (tasr)

Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v New Yorku vyzval maďarského premiéra Viktora Orbána otvoreným listom na okamžité zrušenie mediálneho zákona. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v dokumente podpísanom riaditeľom Joelom Simonom, ktorý zverejnili v pondelok, CPJ vyzval Orbána, aby sa postaral o okamžité zrušenie nového zákona, ktorý veľmi prísne obmedzuje médiá. Zákon, ktorý by mal ničivé následky na slobodu tlače, prijal budapeštiansky parlament a podpísal prezident Pál Schmitt aj napriek upozorneniam z Maďarska aj zo zahraničia, píše sa v liste.

Brusel má nové výhrady voči Orbánovmu mediálnemu zákonu

11. januára 2011 - (sita)

Zatiaľ čo doteraz sa kritika z Bruselu koncentrovala len na otázku kontrolného mediálneho úradu, ktorý nový zákon zavádza a ktorý je tesne personálne prepojený s vládnou stranou Fidesz, teraz únii vadí aj požiadavka zákona, aby maďarské médiá zaistili objektivitu svojho spravodajstva. Ako v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) vyhlásila podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová, maďarský mediálny zákon pre EÚ „predstavuje problém” aj preto, že sa jeho ustanovenia vzťahujú aj na zahraničné mediálne spoločnosti. Požiadavka zákona, aby médiá informovali objektívne, je podľa Kroesovej príliš široká, a vzťahuje sa na akékoľvek spravodajstvo, teda na všetky subjekty od tradičných médií až po „obyčajného videoblogera”. „Sloboda slova je jedným zo základov našich demokratických spoločností zakotveným v európskych zmluvách ako aj v Charte základných práv Európskej únie,” povedala europoslancom Kroesová. Predstavitelia maďarskej vlády vyjadrili sťažnosť, že neboli na utorňajšie rokovanie prizvaní a nemohli tak vysvetliť svoje stanovisko, na rozdiel od predstaviteľov maďarských mimovládnych organizácií, ktoré nový zákon kritizujú. „Maďarsko požiadalo, aby ho na toto rokovanie pozvali, no oznámili nám, že ho môžeme sledovať z priestoru určeného pre verejnosť, ale nemôžme sa podieľať na diskusii. To spochybňuje nezávislosť rokovania,” tvrdí hovorca maďarského zastúpenia v EP Gergely Polner. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

Kedy je lepšie mlčať

11. januára 2011 - (Tomáš Czwitkovics - Sme)

Pôsobenie Smeru v mediálnej oblasti je ešte v čerstvej pamäti. Preto sa kritike jeho predstaviteľov na adresu vlády a maďarského mediálneho zákona nedá veriť. Spoliehať sa na krátku pamäť voličov aj médií je dlhodobo osvedčená a zväčša aj úspešná stratégia v politickej komunikácii, ktorou sa dá ľahko vyhnúť obvineniam z pokrytectva. Aktuálne kritické vyjadrenia Smeru na adresu maďarského mediálneho zákona, zákona o RTVS a s tým súvisiace bojkotovanie voľby nového šéfa spojenej verejnoprávnej inštitúcie sú tiež pokrytecké. A vzhľadom na to, že následky mediálnej politiky Smeru sú citeľné dodnes, sa dajú označiť priam za výsmech do tváre. Kritika zo strany Roberta Fica, že vláda dostatočne neprotestovala proti maďarskému náhubkovému zákonu, je čiastočne oprávnená. Vláda síce v súvislosti so zákonom úplne nemlčala, no vyjadrenia do médií vyzneli takzvane „čajovo”. Slovenská politická špička mohla a mala reagovať proti nedemokratickým postupom vzdialeným iba niekoľko metrov od hlavného mesta oveľa výraznejšie. Kritiku predsedu Smeru však v konečnom dôsledku nemožno brať veľmi vážne. Jednak preto, že jej cieľom bolo, ako už opakovane v minulosti, spraviť zo svojich oponentov pätolízačov maďarskej politiky. Priehľadná, otrepaná a nacionalistická taktika. Ficova kritika je irelevantná aj preto, že to boli práve Ficova vláda a Ficov minister kultúry, ktorí stáli za podobne zahanbujúcou mediálnou legislatívou, ako je tá aktuálna maďarská. Aj keď predseda Smeru odmieta prirovnania (stále účinného) slovenského tlačového zákona k tomu maďarskému, paralel je niekoľko. Oba zákony zaviedli možnosť pokutovať printové médiá zo strany politickej moci. Oba zákony zavádzajú netransparentné prostriedky na zákonom či štátom organizované vynútenie takzvanej objektívnosti, ktorých cieľom je iba zastrašiť redakcie. A oba zákony viedli k bielym titulkám novín a protestom domácich aj zahraničných organizácií. Pokrytecké sú aj vyjadrenia exministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý už teraz tvrdí, že do RTVS nastúpi koaličný politický generálny riaditeľ, voľba bude politická fraška a vytvorí sa tým „veľmi zlý precedens, že každá ďalšia vládna koalícia bude oprávnená zvoliť si svojho koaličného generálneho riaditeľa”. Exšéfovia Slovenskej televízie Radim Hreha a Štefan Nižňanský spĺňali jedno hlavné kritérium - nepísaný kontrakt s bývalou koalíciou. Ten viedol k masovému odchodu reportérov spravodajskej redakcie, vyhodeniu (oficiálne nepredĺženiu zmluvy) novinárky s investigatívnejšími ambíciami, transformácii investigatívnej relácie Reportéri na „občiansku publicistiku” či k vyvrcholeniu poslednej verejnoprávnej éry - priamemu televíznemu prenosu odhalenia diela komunistického sochára za účasti politikov jednej jedinej koaličnej strany - Smeru. Jej predstavitelia by mali ešte zopár mesiacov alebo rokov počkať, kým začnú kritizovať mediálnu politiku svojich oponentov. Jej prešľapy nie sú len v živej pamäti, ale ich naprávanie bude už čoskoro stáť milióny a milióny eur. Zlý čas na široké otváranie úst.

Január je mesiacom návštev

- Dzurinda privíta prezidentov Poľska a Maďarska

8. januára 2011 - (tasr)

Slovensko by ešte tento mesiac mal navštíviť poľský prezident Bronislaw Komorowski, ako aj prezident Maďarskej republiky Pál Schmitt. V rozhovore pre TASR to potvrdil minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda. Komorowski by mal podpísať dohodu o vzájomnom zastupovaní Bratislavy a Varšavy v oblasti vydávania víz. Poľsko bude vydávať schengenské víza v Jerevane (Arménska republika) a v Kaliningrade (Ruská federácia), ktoré dnes SR pokrýva buď z Petrohradu, alebo Moskvy. Najvyšší predstaviteľ Maďarska pricestuje do Bratislavy na pozvanie svojho náprotivku Ivana Gašparoviča. Dohodli sa na tom v rámci summitu Vyšehradskej štvorky na úrovni najvyšších ústavných činiteľov začiatkom novembra v Karlových Varoch. Vo februári bude Slovensko hostiť premiérov V4 - Donalda Tuska, Petra Nečasa a Viktora Orbána. Na oslavách 20. výročia vzniku zoskupenia by mali byť 15. februára prítomní aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, rakúsky kancelár Werner Faymann a ukrajinský premiér Mykola Azarov. V slovenskej metropole sa 3. marca uskutoční stretnutie na úrovni ministrov zahraničných vecí V4, plus krajín Východného partnerstva a šéfa nemeckej diplomacie Guida Westerwelleho. Minulý rok navštívili SR dvaja prezidenti. Ruská hlava štátu Dmitrij Medvedev tu bola 6.-7. apríla a cyperský prezident Dimitris Christofias spolu s manželkou Elsi 10.-12. novembra.

Maďarskí socialisti: Sme čiernou ovcou Európy

8. januára 2011 - (tasr)

Vďaka premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho vláde Maďarsko stratilo medzinárodnú dôveru a prestíž, ktorú malo už od začiatku 80. rokov. Vyhlásil to v sobotu v Budapešti podpredseda opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács. Podľa slov tohto bývalého ministra zahraničných vecí sa Maďarsko stalo z váženej krajiny čiernou ovcou Európskej únie. „Orbán síce hovorí o silnej Európe, jeho politika však vedie k slabému Maďarsku strácajúcemu medzinárodnú prestíž. Z tejto cesty sa treba vrátiť,” povedal pred novinármi Kovács. Maďarské predsedníctvo v EÚ už určite nebude úspešným, domnieva sa socialistický politik, ktorý dodal, že je dôležité, aby vláda nechcela poraziť inštitúcie Európskej únie a aby sa snažila ešte zachrániť, čo sa dá. Socialisti sú pripravení podporiť kabinet, je však potrebné, aby sa premiér vzdal povýšeneckých vyjadrení a búrania demokracie i právneho štátu. „Predsedníctvo je pre Maďarsko možnosťou dokázať, že si našlo svoje miesto v únii. Namiesto toho však vzbudilo pochybnosti, čo sa už aj prešetruje, či jednotlivé opatrenia maďarskej vlády neporušujú základné princípy únie,” povedal Kovács, podľa ktorého toľko kritiky ako Maďarsko nedostala doposiaľ ani jediná predsedajúca krajina. Kritici podľa slov socialistu spochybňujú, že Maďarsko je právnym štátom a že je schopné na plnenie úloh rotujúceho predsedníctva. Situáciu v Maďarsku prirovnávajú k bývalým a súčasným autoritatívnym režimom a diktatúram, premiéra zasa k vodcom týchto režimov. Podľa podpredsedu MSZP medzi kritikmi možno nájsť ľavicové, liberálne aj konzervatívne médiá a politikov. Kovács vyzval na zrušenie mediálneho zákona a vytvorenie nového za účasti odborníkov, v opačnom prípade ohlasy mediálneho zákona ovplyvnia celé maďarské predsedníctvo v únii. „Vláda musí uznať, že síce doma jej dvojtretinová väčšina v parlamente poskytuje neobmedzené možnosti, v EÚ však tým nezískava žiadne práva navyše,” zdôraznil L. Kovács.

Náhubok

8. januára 2011 - (Oliver Bakoš - Pravda)

Vývoj u našich južných susedov privádza mnohých spoluobčanov do rozpakov. A pritom aké je tam všetko krásne! Teda najmä to, o čom nemôžeme ani snívať a čo u nás ešte stále nie je. Podľa všetkého vo vnútri tej čarovnej krajiny prevláda presvedčivá jednota a nadšenie. Jednotná je vláda, jednotný je parlament, jednotný je aj ľud či národ - veď aj na uliciach stále častejšie znie rázny jednotný krok. A tu zrazu aká nepríjemná disonancia! Pod modrou zástavou so zlatými hviezdami zaznieva do tejto sladkej harmónie sfér nejaká „nenárodná” hymna, napríklad Beethovenova Óda na radosť. Teda vlastne zhudobnená báseň Friedricha Schillera, v ktorej sa hovorí alebo, presnejšie, spieva o bratstve celého ľudstva, o priateľstve národov. Ako jej bujaré strhujúce tóny zladiť s tým príjemným, tentoraz južanským, pochodovým rytmom, ktorý neodvratne smeruje k novému poriadku? Ale najmä: čo s tými, čo si ju spievajú alebo aspoň pohmkávajú? Môžu byť celkom nespoľahliví! Mohli by vysloviť „nesprávne” veci, ktoré navyše vôbec „nechápu”. Nesprávne veci by mohli byť protinárodné veci. Protinárodné veci sú protištátne veci. Na takých ľudí preto treba jednoducho dozerať. Príležitostne ich ekonomicky „umravniť”. A potom: šup s nimi do celonárodného hrnca, guľáš bude ostrejší! Keď jeho horúčkovité bublanie prekryje všetky stony, možno im nasadiť náhubok. Potom to pôjde ľahšie. Viaceré maďarské noviny vyšli pred pár dňami s bielymi titulnými stranami. Niektoré v dvadsiatich dvoch jazykoch, ba aj v slovenčine, oznámili koniec slobody tlače. Možno to nepochopiť ako volanie o pomoc? Istotne, veď nie sú to naše noviny, veď to nie je ani naša krajina. Ale to vôbec neznamená, že by to nebola veľmi bolestná a doteraz živá súčasť našej skúsenosti. A preto i našej budúcnosti, ktorú sme hrdo spojili aj s onou skvostnou „nenárodnou” hymnou. Preto už v Európe nevieme dosť dobre počúvať nápevy o psej povinnosti. Kto plní psie povinnosti, musí sa zmieriť s vôdzkou a náhubkom. S tým sa tiež dá žiť. Ibaže životný pocit, ako sme ani nie tak dávno zistili, je potom pod psa.

V Maďarsku si v nedeľu budú voliť slovenskú samosprávu

8. januára 2011 - (sita)

V nedeľu si budú Slováci v Maďarsku voliť svojich zástupcov do Celoštátnej slovenskej samosprávy a do teritoriálnych slovenských volených zborov. Ako píše portál luno.hu, na základe odovzdaných hlasov vznikne 29-členná Celoštátna slovenská samospráva a šesť sedemčlenných župných samospráv. Každý elektor bude hlasovať vo svojom bydlisku. Celoštátnu volebnú listinu mohli zostaviť Únia slovenských organizácií v Maďarsku a koalícia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Dolnozemskej organizácie Slovákov. Voľby do teritoriálnych slovenských samospráv sa budú konať v piatich župách - v Békešskej, Boršodskej, Komárňanskej, Novohradskej, Peštianskej - a v Budapešti. V Komárňanskej a Novohradskej župe mohla nominovať poslancov len koalícia troch organizácií, v Békešskej, Boršodskej a Peštianskej župe tak mohli urobiť aj únia aj koalícia. Nominačnými organizáciami v Budapešti sú Slovenský spevácky zbor Ozvena - Klub slovenských dôchodcov a únia.

V Maďarsku vyše 500-tisíc hektárov pôdy je zaplavených spodnou vodou

11. januára 2011 - (tasr)

Vyše 500-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy v Maďarsku je zaplavených spodnou vodou, uviedol v utorok (11. januára) pre denník Magyar Hírlap tajomník Združenia maďarských roľníkov a roľníckych združení (MAGOSZ) Ferenc Obreczán. Škody spôsobené počasím v poľnohospodárstve sú nevyčísliteľné, zdôraznil tajomník Združenia maďarských roľníkov. Podľa jeho slov ďalej vyše milióna hektárov pôdy je prakticky až po povrch premočených. „Škody spôsobené počasím v poľnohospodárstve sú nevyčísliteľné,” zdôraznil tajomník a dodal, že vlaňajšie materiálne škody dosiahnu zrejme 200 miliárd forintov (713,2 milióna eur). Z poľnohospodárskej pôdy niet kam odviesť vodu, pretože systém kanálov je už preplnený vodou a rieky majú vysoké hladiny, konštatoval Obreczán. Problémy by podľa expertov vyriešilo iba dvojmesačné obdobie bez zrážok.

Dar nebodaj z Božej milosti

Rozmanitosť - aj jazyková - je jednou z najvyšších hodnôt dnešného Slovenska.

8. januára 2011 - (Rudolf Chmel - Sme)

Rudolf Chmel je literárny vedec a politik.

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Všetci sme tu, v strednej Európe, určení herderovsko-humboldtovskou výnimočnou dôležitosťou jazyka, ktorá je od romantizmu priam posvätná. Od tých čias je jazyk, aj ten privátny a intímny, často najmä politikum, ktoré by niektorí radi podriadili najvyššiemu, pokiaľ možno štátnemu stupňu normatívnej regulácie. Je nástrojom politického zápasu vo verejnej aréne. Ak skrátim núkajúci sa historický exkurz, tak aspoň na ilustráciu si predsa len pripomeňme, že pred dvesto rokmi bolo v Európe, ako pripomína český historik Miroslav Hroch, len sedem štátnych národov, ktoré mali svoju štátnu identitu. Tridsať etnických skupín žilo na území multietnických impérií. Nemohli sa hlásiť k vlastnému národnému štátu, nemali plnohodnotné tradície vlastného jazyka. O necelých dvesto rokov neskôr však už možno tieto čísla doplniť údajom, že jeden z menších štátov Európy a jeden z dvadsiatich siedmich štátov Európskej únie, jeden zo štyroch štátov stredoeurópskej višegrádskej štvorky hovorí vo svojom zákone o používaní jazykov národnostných menšín, že na jeho území existuje deväť jazykov národnostných menšín, ktoré charakterizujeme ako autochtónne či tradičné jazyky, používané nie prisťahovalcami, migrantmi, ale pôvodnými obyvateľmi tohto územia, legitimované aj Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorej sme sa stali spolusignatármi.

Zanechaný odkaz

Aj taký je dvestoročný oblúk európskej histórie či skôr odkaz, ktorý nám tu dejiny Európy zanechali, keď sa z národných či národnostných menšín stávali väčšiny (ako sa to stalo Slovákom) alebo, naopak, z väčšín vznikali menšiny, ako sa to stalo po rozpade monarchie napríklad Maďarom, keď sa aj ich jazyk v okolitých štátoch stal menšinovým. A len zdanlivo paradoxne na samom konci tohto oblúku v strednej Európe sa dnes napríklad Slovenská republika stala etnicky najheterogénnejšou krajinou strednej Európy, ktorej minority tvoria okolo pätnásť percent, najpočetnejšia z nich, maďarská, okolo desať percent. A keďže v jazyku, pripomeňme si to romantické, žije národ, ale aj národnostná menšina, sme aj na začiatku 21. storočia v strednej Európe stále akosi zakonzervovaní v minulosti. Prostredníctvom jazyka si uchovávame svoju pamäť, druhú podstatnú súčasť našej identity. Pamätáme si v jazyku, zväčša v materinskom, teda najmä národnom. Bez novembra 89 by iste nejestvovala samostatná Slovenská republika, aj keď to asi nebol celkom prvotný cieľ. Keď sa však na začiatku tejto kolosálnej spoločenskej zmeny 25. novembra 1989 na Námestí SNP v Bratislave prijímalo vyhlásenie občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu a koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov, jeho desiaty bod (z dvanástich) žiadal nielen „dôsledne demokratickú federáciu Čechov a Slovákov,” ale aj „zákonné upravenie práva a postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti”. V prvej časti tohto bodu sme plán zjavne prekročili: dnes oba národy, slovenský aj český, disponujú vlastným štátom. S druhou časťou tohto programového vyhlásenia to však až také optimistické nie je. Do zbierky zákonov sme totiž inkorporovali len to, k čomu nás západné očakávania a naše zmluvné záväzky donútili. Prijatím zákona o právnom postavení národnostných menšín, ktorý sa ani teraz nedostal do vládneho programu, by sa však aspoň čiastočne splnil program ohlásený pred dvadsaťjeden rokmi, na ktorý vtedy spontánne povedali áno státisíce občanov na Námestí SNP v Bratislave a milióny tých, ktorí sa k nim pripojili v celej krajine. Nestalo sa však!

Historická voľba

Aj preto slovenská spoločnosť stojí stále pred historickou voľbou: môže prijať podobu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, a čiastočne aj o ich právnom postavení, ktorú akceptujú aj menšiny, ba ktorá sa zrodila za ich aktívnej účasti. V tejto veci ako v každej podobnej sú, samozrejme, zainteresovaní najmä tí, ktorí sú v centre menšinového diania: naši Maďari. Ak pritom niekto však ešte aj dnes chce vyťahovať populistickú maďarskú kartu alebo hovoriť, že nebodaj ide o dirigovanie z Budapešti či priamo o maďarizáciu juhu Slovenska, alebo o izolovanie maďarskej menšiny od Slovákov, treba mu rázne pre oživenie pamäti pripomenúť, že veci stoja celkom inak. Pozrime sa teda na fakty (napríklad len vo veci maďarskej menšiny). Ak porovnáme štatistiky z rokov 1921, 1961, 1991, 2001, je evidentné, že keby sme hovorili o maďarizácii, nehovoríme pravdu. Kým počet Slovákov stále stúpa, počet Maďarov klesá. Mohlo by sa to považovať za prirodzený jav, vyplývajúci nielen z mocenskej pozície väčšinového národa, ak by sme nevedeli, že slovenské štátne orgány neraz používali, ale aj zneužívali legislatívnu aj rétorickú prax voči tunajším menšinám, najmä voči Maďarom. Ale stačilo by sa pozrieť iba na to, koľko percent príslušníkov maďarskej národnosti napríklad chodí na národnostne zmiešaných územiach do slovenských škôl a koľko percent detí slovenskej národnosti navštevuje maďarskú školu. Je realitou, že tridsať percent Maďarov zapisuje svoje deti do materskej školy, základnej školy, gymnázia s vyučovaním jazykom slovenským. To je neviditeľná, ale aktívna asimilačná ruka národného štátu. Ak niekto hovorí, že v SR prebieha maďarizácia, nehovorí pravdu! Slovenský národ sa musí rozhodnúť, ako sa bude pozerať na jazyk a na viacjazyčnú spoločnosť, ktorej je väčšinou. Či ako na faktor, ktorý bráni súdržnosti spoločnosti, ktorý je kliatbou, vzdorujúcou jednote, pretože rozdeľuje - a my budeme prikazovať jazykovú jednotu obyvateľom zákonmi. Alebo sa náš národ prikloní k druhej možnosti: bude existenciu menšín a ich jazykov považovať za dar nebodaj z Božej milosti alebo ľudskej inteligencie či znalostí a vedomostí. Rozmanitosť je predsa jedna z najvyšších hodnôt, hoci si to ešte nepripúšťajú nielen nacionálni radikáli či rovno extrémisti, čo by sa ešte dalo pochopiť, ale ani nacionálni demokrati či demokratickí národovci.

Škodlivá rozmanitosť

Pravdou je, že len čo sa dostanú práva menšín na používanie jazyka alebo na ich ústavne postavenie na program dňa, slovenské politické elity bez ohľadu na to, kde sú zaradené, sa ochotne vzdávajú svojich zásad právneho štátu a sú zástancami národného štátu ovládaného jediným národom a jediným jazykom. Je to aj preto, že vo svojej historickej mentálnej výbave boli zväčša stále skôr zástancami národného štátu a zostali nimi aj ako demokrati. Pre nich menšina zvyčajne nie je obohatením, ale starosťou, ťarchou, ktorej by sa bolo treba najlepšie zbaviť. V globalizovanom svete to však celkom dobre už nejde, dnes sa aj v našej krajine môže usadiť čím viac menšín (hoci sa nám zatiaľ nezmestia do charty regionálnych alebo menšinových jazykov), aj keď osobitnou vľúdnosťou pri prijímaní cudzincov do nášho zväzku práve neoplývame. Náš národ dospel k skutočnej štátnej suverenite pomerne neskoro, navyše v čase tvrdej globalizácie, ktorá chápe trochu inak multikultúrnosť a stále viacej nivelizuje a uniformizuje. Tejto hrozbe však čelí rovnako väčšinový národ ako menšiny, hoci tie isto zúfalejšie. Ak im nepriznáme práva, aj jazykové, môžeme prísť o našich hlavných spojencov, o našich občanov, ktorí sa v tejto vlasti dovtedy nebudú cítiť doma, kým ich jazykové práva budú obmedzované v mene idey: nech je na Slovensku každý Slovákom. Nebude, pretože skoro pätnásť percent obyvateľstva sa hlási k príslušnosti k národnostným menšinám, a tak je to aj v poriadku. O tento pocit skutočného domova pre nich sa dnes musia usilovať najmä politici. Občania vo svojom spolunažívaní sú isto tolerantnejší a empatickejší. Napokon, to naznačujú aj čerstvé sociologické zistenia. Občania po voľbách pomerne rýchlo prestali považovať slovensko-maďarskú problematiku za iritujúcu. A to sa zmenila skôr atmosféra, rétorika, obsah ešte veľmi nie! Už len ako malú pikantériu možno v tejto súvislosti pripomenúť slová jedného z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov minulého storočia Ľudovíta Nováka, ktorý kedysi v roku 1935 dokonca plédoval za povinné zavedenie maďarčiny na niektorých slovenských stredných školách v prihraničnom pásme, inde aspoň za vyučovanie nepovinné. A upozorňoval na čosi, čo stále platí či aspoň dlho platilo, že totiž strach z Maďarov a ako on pridával „z maďarónstva”, nemôže tu mať rozhodujúce slovo, lebo tento strach, „umelo živený, narobil už na Slovensku viacej kultúrnych a iných škôd ako osohu”.

Vážnejšie dôsledky

Nemalý čas našej vyše dvadsaťročnej slobody a demokracie trávili menšiny - napriek tej demokracii - u nás v atmosfére strachu a nedôvery. Dostávali sme sa do situácie, že aj také krajiny, v ktorých etnické konflikty viedli v minulosti k oveľa vážnejším dôsledkom než u nás, predbehli Slovenskú republiku v oblasti ochrany práv národnostných menšín. Stačí porovnanie so situáciou v srbskej Vojvodine alebo v Rumunsku. Winston Churchill kedysi povedal, že civilizovanosť každého národa sa pozná podľa toho, ako sa správa k menšinám. Rigidnosť, s ktorou naša spoločnosť pristupuje k menšinám, by o tomto civilizačnom deficite mohla niečo dokumentovať. Zápas s nacionalizmom sa možno naozaj nedá vyhrať. Ale usilovať sa o to treba neustále. A štát, ak už je, má byť garantom, ba i nástrojom na realizáciu ľudských práv. Nie na ich potláčanie!

Zsa Zsi Gabor amputovali časť nohy

15. januára 2011 - (tasr)

Americkej herečke maďarského pôvodu, 93-ročnej Zsa Zsa Gabor amputovali v noci nadnes dve tretiny pravej nohy na klinike v Los Angeles. Operácia bola úspešná, komplikácie sa neobjavili, informovali chirurgovia, ktorí zákrok uskutočnili. Lekári tvrdili, že je to jediná možnosť, ako jej zachrániť život. Zápal na nehojacej sa rane na pravom lýtku pacientky sa totiž rozšíril aj na kosť. Príčinou problému bola krvná zrazenina. Potom, čo sa po páde podrobila operácii bedrového kĺbu, sa Zsa Zsa Gabor viackrát uchýlila k nemocničnému liečeniu, raz už prijala aj posledné pomazanie, avšak jej stav sa potom predsa len zlepšil.

Budapešť - V davovej panike na diskotéke zahynuli tri dievčatá

16. januára 2011 - (tasr)

Tri dievčatá zahynuli v sobotu večer pri davovej panike, ktorá vypukla na diskotéke v Budapešti. Informovala dnes o tom tlačová agentúra DPA, s odvolaním sa na maďarské médiá. Podľa správ polície a očitých svedkov došlo na diskotéke k ruvačke. Následne sa stovky ľudí pokúsili dostať von cez úzke východy. V tlačenici utrpelo zranenia množstvo osôb, pričom zranenia niektorých boli vážne. Maďarská polícia oblasť okolo diskotéky a blízko ležiacej západnej stanice uzavrela. Bližšie podrobnosti o prípade zatiaľ nie sú známe.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.....................................................................................................................................