Naši južní susedia sa čoraz hlbšie prepadávajú do európskej politickej izolácie. Dôvodom je kontroverzný mediálny zákon. Práve kvôli nemu dali včera socialisti v štrasburskom europarlamente maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi jasné ultimátum - buď svoj „náhubkový“ zákon zmierni, alebo sa Maďari môžu rozlúčiť s tým, že Európa bude ďalej počúvať ich názor. „Ak Budapešť mediálny zákon nezmierni, určite budeme požadovať možnosť použitia článku o odobratí hlasovacích práv Maďarom,” potvrdila pre HN Monika Beňová z frakcie európskych socialistov. Aby socialisti presadili odobratie hlasovacích práv Maďarom, budú potrebovať silného spojenca. Tým by mohla byť najsilnejšia frakcia v europarlamente - ľudovci, ku ktorým sa radí aj Orbánov vládny Fidesz. Ľudovci sú však v názoroch na okamžité potrestanie Orbána o niečo zdržanlivejší. Napriek tomu si ani oni nedávali obrúsok pred ústa, keď hovorili o maďarskom jazykovom zákone, ktorý včera Orbán pred nimi obhajoval. Z jeho prejavu mal zmiešané pocity aj ľudovecký europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik. „Maďarský premiér vystupoval veľmi sebavedome, s postojom, že maďarský jazykový zákon je v poriadku. Sľúbil, že napraví veci, ktoré bude Európa považovať za nesprávne. Stretol sa však aj s členmi politickej skupiny ľudovcov, kde povedal, že Maďarsko zákon len kopírovalo podľa vzoru iných krajín. Ak ho zmenia oni, svoj zákon zmenia aj Maďari,” pripomenul Mikolášik. Ľudovci sa teda podľa neho zatiaľ na tvrdú akciu proti Fideszu nechystajú. Počkajú si na to, ako Budapešť zareaguje na analýzu jazykového zákona, ktorú Európska komisia pošle do Maďarska ešte tento týždeň. „Zatiaľ je teda ešte zavčasu hovoriť o nejakých iniciatívach,” dodal slovenský europoslanec. Nálada v europarlamente však včera kvôli Orbánovi pripomínala bojové pole. Návrat Európy do čias temna, pošliapanie slobody prejavu či mobilizácia extrémnej pravice. Aj takéto ostré slová si na svoju adresu musel vypočuť Orbán. Niektorí europoslanci mali dokonca počas jeho prejavu ústa prelepené páskou a v rukách držali transparenty s titulnými stranami maďarských denníkov s veľkým nápisom Cenzúrované. S ostrým prejavom na Orbánovu adresu vystúpila v pléne aj Monika Beňová. Pod paľbu jej kritiky sa dostal aj koberec s mapou Rakúsko-Uhorska z roku 1848, ktorý Maďari pred pár dňami umiestnili v átriu bruselskej budovy Rady EÚ. „Vaša vláda začala svoje predsedníctvo tým, že predstavila mapu neexistujúcej krajiny,” vyčítala maďarskému premiérovi. Ten na kritiku poslancov odpovedal rovnako ostro. „Som prekvapený, koľko serióznych politikov sa dopustilo toľkých omylov o našom zákone,” povedal šéf maďarského kabinetu. Beňová však podľa vlastných slov nebola vôbec spokojná s Orbánovými vysvetleniami. „Je evidentné, že sa svoj zákon vôbec nechystá zmeniť. Vyhovára sa len na to, že čaká na stanovisko Komisie,“ dodala naša politička. Analytici v Maďarsku tvrdia, že za kritiku Európy si Orbánova vláda môže sama. „Urobila veľmi málo pre to, aby zmiernila všetky obavy. Namiesto toho zaujala bojový postoj a pokúsila sa zdiskreditovať kritikov aj ich argumenty. Takýmto konaním môže len ťažko upokojiť situáciu. Skôr proti Maďarsku ešte viac popudí Francúzsko a Nemecko, najsilnejšie krajiny EÚ,” uvádza sa v stanovisku maďarského inštitútu Political Capital, ktoré HN poskytol riaditeľ jeho výskumu Péter Krekó.

Viktor Orbán pohrozil europoslancom bojom za Maďarsko

19. januára 2011 - (sita)

Stredajšie vystúpenie maďarského premiéra Viktora Orbána v Európskom parlamente (EP) vyvolalo vášnivé reakcie na oboch stranách. Pôvodne mal Orbán europoslancom predstaviť priority maďarského predsedníctva Európskej únie, no debata sa v súlade s očakávaniami skĺzla na tému kontroverzného maďarského zákona o médiách. Orbán nakoniec musel iba skonštatovať, že „maďarské predsedníctvo Európskej únie bude veľmi pravdepodobne najťažším polrokom za jej posledných 20 rokov”. Takto zhodnotil stredajšie slovné potýčky maďarský líder, ktorý podľa svojich slov očakával odchod poslancov zo sály, no takú tvrdú diskusiu nie. Napríklad poslanci frakcie Európska slobodná aliancia (Zelení - EFA) maďarského lídra privítali v chirurgických rúškach a v rukách s novinami s nápisom Cenzurované. Orbána následne napadol šéf Strany európskych socialistov Martin Schulz, ktorý Orbána vyzval na okamžité zrušenie sporného zákona. „V demokracii totiž médiá kontrolujú výkonnú moc, a to, čo robíte vy, je kontrola médií mocou,” vykričal Schulz Orbánovi. Ten sa však nedal zahanbiť a na neskoršej tlačovej konferencii sa zasmial na tvrdeniach, že Maďarsko sa stáva totalitnou diktatúrou. „Vau, a toto povedal Nemec,” zareagoval na Schulzove slová. Pozadu za Schulzom nezostal ani šéf frakcie Zelených Daniel Cohn-Bendita. Ten Orbánovi odkázal, že „je na ceste stať sa novým európskym Chávezom, národným populistom, ktorý nerozumie podstate demokracie”. Proti spájaniu vnútornej politiky Maďarska s jeho predsedníctvom v EÚ sa v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) vyslovil maďarský premiér Viktor Orbán. Reagoval tak na paľbu kritiky kontroverzného mediálneho zákona zo strany europoslancov. Orbán prišiel do EP predstaviť priority maďarského polročného predsedníctva únie. Na začiatku jeho prejavu si niekoľko poslancov prelepilo ústa lepiacou páskou na protest proti zákonu, ktorý mnohí považujú na nedemokratický a ohrozujúci slobodu tlače. „Nemiešajte kritiku maďarskej vnútornej politiky s nasledujúcimi šiestimi mesiacmi. Ak áno, budem bojovať,” vyhlásil Orbán a dodal, že takýto boj by poškodil nielen Maďarsko, ale celú EÚ. Zároveň vyhlásil, že ak Európska komisia (EK) príde s konkrétnymi návrhmi a presvedčivými právnymi argumentmi, maďarská vláda je ochotná zákon zmeniť. Predseda EK José Manuel Barroso, ktorý vystúpil hneď po Orbánovi, povedal, že európska exekutíva zašle maďarským úradom žiadosť o vysvetlenie niektorých častí mediálneho zákona ešte tento týždeň. EK sa už vyjadrila, že zákon nespĺňa viaceré normy týkajúce sa slobody vyjadrovania.

Orbán dnes, Fico včera

19. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Orbána dnes kritizujú tí istí socialisti, čo obhajovali Fica, a obhajujú ho tí istí ľudovci, čo Fica kritizovali. Nepriateľov demokracie si, žiaľ, oba tábory všimnú len vtedy, ak je od protivníkov. Včerajšie „grilovanie” maďarského premiéra Viktora Orbána v Európskom parlamente naznačilo ovzdušie, ktoré bude najskôr sprevádzať celé maďarské predsedníctvo a pre ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou skončí krachom. Pre Orbána išlo o mimoriadnu blamáž aj preto, že sa pred europoslancami a novinármi neovládol a vytiahol na nich podobný slovník, aký najradšej používa doma: stotožnil sám seba s ľudom, národom i celou krajinou a tých, čo kritizovali len a len jeho spôsoby, obvinil z hanenia maďarského národa a štátu. Podobné argumenty sa však mimo monarchie príliš nenosia a o Orbánovom chápaní politiky prezradili viac, než sám chcel. Navyše tým negoval vlastnú žiadosť, aby europoslanci nemiešali kritiku maďarskej vnútornej politiky s maďarským predsedníctvom v únii. Názorne predviedol, prečo sú obe veci od seba neoddeliteľné a prečo to, ako sa správa doma, robí nedôveryhodným aj jeho program pre úniu. Absenciu dôveryhodnosti však diskusia v Bruseli ukázala aj v inej rovine. Nemecký europoslanec Werner Langen mal pri obhajobe Orbána pravdu jedine pri obvinení, že sa v Európe uplatňuje dvojaký meter. Až na to, že takýto meter nepoužívajú veľmi často len ľavicoví kritici Orbánovej vlády, ktorým Langen svoje slová adresoval, ale aj pravicoví obhajcovia maďarského premiéra. V prvom rade Langenovi ľudovci, ku ktorým Orbánova strana Fidesz patrí. Možno naozaj považovať za serióznu a dôveryhodnú kritiku orbánovskej politiky zo strany európskych socialistov, ktorí donedávna oslavovali Ficovu vládu ako príklad úspešnej ľavicovej politiky a bránili či aspoň bagatelizovali aj také jej autoritárske kroky ako tlačový zákon či nacionalistické útoky proti maďarskej menšine? Nakoniec hodili úplne za hlavu všetky ideály modernej európskej ľavice plus vlastnú poctivosť. To keď Smer prijali za plnoprávneho člena svojej strany bez toho, aby Fico splnil ktorúkoľvek z podmienok, ktoré predtým ešte eurosocialisti označovali za podstatné. Ako však môže byť spätne dôveryhodná aj kritika Ficovho vládnutia zo strany európskych ľudovcov, ak tí istí ľudia dnes obhajujú či bagatelizujú Orbánov útok proti demokracii, slobode slova, trhovým princípom či súkromnému majetku? Orbán dnes navyše nerobí nič podstatné, čo by v stupňujúcej sa miere už skoro pätnásť rokov nehlásal, takže európski ľudovci mali dosť času, aby si zistili, koho to medzi sebou majú. Ak by teda chceli. Zatiaľ však pre nich (i pre socialistov) bolo vždy dôležitejšie stranícke hľadisko a to, že Fidesz (a Smer) dodáva ich frakciám slušný počet europoslancov. Pokiaľ tak budú robiť, privrú európski „demokrati” zľava aj sprava očí nad kadečím.

Zmätok v maďarskom zákone je zámerne

20. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Predstavte si, že v dopravných predpisoch nie je stanovená maximálna rýchlosť. Napríklad, že v obci je maximálne 50 km za hodinu. Predstavte si, že zákon hovorí len to, že musíte ísť vždy primeranou rýchlosťou. Nepovie, koľko to je. Rozhodnutie, čo je primeraná rýchlosť, či ste ňou išli a či ste dodržali zákon, alebo vám naparia vysokú pokutu, určí podľa vlastného uváženia policajt, čo vás zastavil. Ak z doterajších skúseností dobre viete, že vás tento policajt nemá rád, ide po vás, radšej auto nepoužijete alebo pre istotu pôjdete aj na diaľnici rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu v nádeji, že za to vás trestať nemôžu. V takejto situácii sa ocitli maďarskí novinári. Celý balíček Orbánových mediálnych zákonov má s doplnkami vyše sto strán a mnohým jeho častiam nerozumejú ani dobrí právnici. Operuje so všeobecnými termínmi typu primeraná rýchlosť. Podľa časti kritikov bol zákon jednoducho zle napísaný a robili ho diletanti narýchlo. Pravdepodobnejšie však je, že je nejasný zámerne. Práve vďaka zmätočnosti sa podľa neho dá postihovať prakticky čokoľvek. Vládnej strane dáva voľnú ruku určiť, kto sa čím previnil. Taký zákon sa nedá novelizovať, ako možno Maďarsko požiada Európska únie. Je to taký nezmysel, že ho možno len zrušiť.

Viaceré frakcie europarlamentu kritizovali maďarský mediálny zákon

19. januára 2011 - (tasr)

Viaceré frakcie Európskeho parlamentu (EP) kritizovali na plenárnom zasadaní v Štrasburgu maďarský mediálny zákon. V úvode schôdzky prezentoval maďarský premiér Viktor Orbán program maďarského predsedníctva v Európskej únii. Podľa maďarskej komerčnej spravodajskej rozhlasovej stanice InfoRádió po Orbánovom vystúpení predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Joseph Daul zdôraznil, že Maďarský občiansky zväz-Fidesz je stranou demokracie a slobody. Vyjadril nádej, že ak sa zistí, že maďarský mediálny zákon sa prieči európskym normám, tak Maďarsko predloží nutné zmeny zákona. Predseda frakcie socialistov Martin Schulz vyjadril názor, že mediálny orgán, ktorý má hodnotiť vyváženosť spravodajstva, je zložený z nominantov jedinej strany, čo nie je európskym riešením. V demokracii médiá kontrolujú moc, podľa maďarského zákona to však je naopak, konštatoval ľavicový politik. Schulz prisľúbil pomoc svojej frakcie maďarskému predsedníctvu, pričom zdôraznil, že je nutné nájsť riešenia na rast cien potravín a problematiku nezamestnanosti.

Európsky Hugo Chávez

Mediálny zákon je slonom v obchode s porcelánom, reagoval na maďarskú právnu normu šéf frakcie európskych liberálov Guy Verhofstadt, ktorý mediálny zákon pripodobnil slovenskému jazykovému zákonu a dodal, že je nutné zachovať pluralitu médií. Viktor Orbán je na ceste k tomu, aby sa z neho stal európsky Hugo Chávez populista, ktorý nechápe podstatu demokracie, povedal spolupredseda frakcie zelených Daniel Cohn-Bendit. Vyjadril názor, že vyvážené médiá nemôžu existovať, pasáž mediálneho zákona týkajúca sa vyváženosti je podľa neho nedemokratická. Zákon v tejto podobe nie je v súlade s európskymi hodnotami. Predseda frakcie krajnej ľavice Lothar Bisky konštatoval, že mediálny orgán zložený z nominantov jednej strany je zlý, ocenil však pripravenosť Maďarska pre zmeny. Bisky vyjadril podporu vypracovaniu rómskej stratégie a posilnenie váhy východných členských krajín únie.

Farage podporil Orbána

Nenechajte sa poúčať, povedzte im svoje, vyzval Orbána Nigel Farage v mene eurospektikov. Známy eurospektik nazval predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barossa komunistom, ktorý chce nasilu presadiť spoločné normy v Európe. V mene Európskej komisie vystúpil slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. Vyjadril radosť, že väčšina poslancov podporuje koncepciu silnej Európy, čo je hlavným cieľom maďarského predsedníctva. Na margo maďarského mediálneho zákona povedal, že medzi EK a Maďarskom prebieha odborná diskusia, a že komisia koná rýchlo. Oceňujeme, že Orbán sa zaviazal k úprave zákona, ak to komisia bude považovať za nutné, poznamenal Šefčovič.

Orbán nechce miešať zákon s predsedníctvom

Proti spájaniu vnútornej politiky Maďarska s jeho predsedníctvom v únii sa v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu vyslovil maďarský premiér Viktor Orbán. Reagoval tak na paľbu kritiky kontroverzného mediálneho zákona zo strany europoslancov. Orbán prišiel do EP predstaviť priority maďarského polročného predsedníctva únie. Na začiatku jeho prejavu si niekoľko poslancov prelepilo ústa lepiacou páskou na protest proti zákonu, ktorý mnohí považujú na nedemokratický a ohrozujúci slobodu tlače. „Nemiešajte kritiku maďarskej vnútornej politiky s nasledujúcimi šiestimi mesiacmi. Ak áno, budem bojovať,” vyhlásil Orbán a dodal, že takýto boj by poškodil nielen Maďarsko, ale celú úniou. Zároveň vyhlásil, že ak Európska komisia príde s konkrétnymi návrhmi a presvedčivými právnymi argumentmi, maďarská vláda je ochotná zákon zmeniť. Predseda EK José Manuel Barroso, ktorý vystúpil hneď po Orbánovi, povedal, že európska exekutíva zašle maďarským úradom žiadosť o vysvetlenie niektorých častí mediálneho zákona ešte tento týždeň. EK sa už vyjadrila, že zákon nespĺňa viaceré normy týkajúce sa slobody vyjadrovania.

Buzek hovoril o pozitívach predsedníctva

O programe maďarského predsedníctva v Európskej únii zazneli veľmi pozitívne názory v plenárnej diskusii Európskeho parlamentu v Štrasburgu, povedal v závere diskusie predseda EP Jerzy Buzek. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI poslanci, ktorým išlo v diskusii o odborné súvislosti programu maďarského predsedníctva, vyjadrili súhlas so sústredením sa na hospodárske otázky. Väčšina ocenila výber maďarských priorít, medzi nimi najmä rómsku stratégiu a plány ďalšieho rozširovania únie. Mnohí diskutujúci podčiarkovali dôležitosť realizácie vytýčených cieľov. Barroso a podpredseda EK Maroš Šefčovič označili program predsedníctva za ambiciózny a prisľúbili mu podporu komisie. Maďarský premiér Viktor Orbán na tlačovej besede po plenárnom zasadaní povedal, že maďarská vláda urobí všetko pre to, aby ciele boli v čo najväčšej miere splnené. Orbán konštatoval, že nie je rád, že sa kritika voči Maďarsku mieša s európskymi politickými otázkami. Ako však povedal, je pripravený ak si to budú poslanci želať viesť diskusiu vo dvoch samostatných rovinách. „Žiadny útok týkajúci sa vnútornej politiky či maďarskej záležitosti nás neodradí od toho, aby sme zrealizovali program predsedníctva a jeho priority. Mojím cieľom je, aby z polroka, ktorý sa ukazuje v únii ako jeden z najťažších, sme urobili jeden z najúspešnejších polrokov,” vyhlásil maďarský premiér.

http://www.ta3.com/sk/playlist/reportaze/169516

Pál Schmitt: V Maďarsku je sloboda tlače stopercentná

20. januára 2011 - (Ivan Drábek - Pravda)

Na svojej prvej oficiálnej návšteve Slovenska sa vo štvrtok maďarský prezident Pál Schmitt stretne aj s krajanmi. Chce ich povzbudiť, aby puto s materskou krajinou posilnili aj prijatím jej občianstva. Slovensko-maďarské vzťahy fungujú ako citlivý barometer, povedal maďarský prezident Pál Schmitt pred návštevou Slovenska. „Vaša krajina je jediná, kde sa získanie občianstva inej krajiny neberie v dobrom. Z tohto pohľadu, ak sa tamojší Maďari trocha boja, tak ich chápem,” povedal v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu.

- Viete, kedy sa naposledy chystal na Slovensko maďarský prezident?

- Predpokladám, že to bol môj predchodca, ktorý počas celého svojho pôsobenia vo funkcii bol partnerom prezidenta Ivana Gašparoviča. Nuž, vzťahy teraz na všetkých úrovniach získali novú dynamiku, čo symbolizuje aj moja návšteva. Uskutočnili sa už stretnutia premiérov, o týždeň sa stretnú znova, vlády úzko spolupracujú, šéfovia diplomacií sú v tesnom kontakte.

- Naposledy, 21. augusta 2009, sa na Slovensko chystal váš predchodca László Sólyom. Zastavil sa však uprostred komárňanského mosta, lebo slovenské úrady, s ktorými cestu nekoordinoval, ho nechceli vpustiť do krajiny. Aj vy mienite chodiť za krajanmi bez toho, aby ste cestu zladili so susednými krajinami?

- Keď sa jeden prezident republiky vyberie do hociktorej krajiny, prijímajúca strana o tom musí vedieť. Diktuje mu to zdvorilosť i rôzne predpisy týkajúce sa okrem iného bezpečnosti. Ťažko si dokážem predstaviť, že by som mal navštíviť Maďarov na Slovensku alebo v Rumunsku bez toho, aby o tom moji kolegovia prezidenti vedeli.

- Slovensko-maďarské medzištátne vzťahy dovŕšili tento mesiac osemnásť rokov. Nenastal už čas pre vedenia oboch krajín po všetkých tých detských chorobách, aby sa začali k sebe správať dospelo?

- Spolužitie, či priam symbióza slovenského a maďarského ľudu je od toho oveľa dlhšia. Tých osemnásť rokov je dôsledkom príchodu demokracie. Považujem za prirodzené, ak medzi susedmi sú nejaké spory. Ťažko si viem predstaviť, že by Slovensko malo nejaký konflikt s Portugalskom alebo Maďarsko s Nórskom. Medzi susedmi, ako aj v rodine, sa konflikty môžu vyskytnúť. A politici i strany si vyberajú, ako s nimi budú zaobchádzať. Slovensko-maďarské vzťahy fungujú ako citlivý barometer. Medzi samotnými ľuďmi - Slovákmi a Maďarmi, nevidím problémy. Sú na seba vzájomne odkázaní - historicky, geograficky, ekologicky. Tieto vzťahy však formujú politici. Na posledných osemnásť rokov sa pozerám ako na vlnovku. V terajšom období badať konsolidáciu, na ktorú je najvyšší čas, lebo je oveľa viac toho, čo nás spája, ako toho, čo by nás prípadne mohlo rozdeľovať a vyvolávať napätie.

- Pamätný výrok niekdajšieho maďarského premiéra Józsefa Antalla, že sa cíti premiérom 15 miliónov Maďarov, svojho času vyvolal na Slovensku veľký rozruch. Vy sa cítite ako prezident koľkých Maďarov - desiatich miliónov občanov Maďarska alebo pätnástich miliónov príslušníkov národa?

- To sú symbolické veci. Samozrejme mi je jasné, koľko občanov žije v Maďarsku. V tých desiatich miliónoch sú popri Maďaroch aj Slováci, Srbi, Slovinci a ďalšie menšiny, dohromady trinásť. Aj ich reprezentácia je mojou ústavnou úlohou. Keď József Antall povedal, že v duchu hľadí aj na zahraničných Maďarov, a nielen v okolitých krajinách, ale aj na tých, čo žijú v Amerike, Austrálii či kdekoľvek na svete, bolo to symbolické citové vyhlásenie. Na tom základe by som to aj ja rád povedal. Lebo jednou z mojich úloh je napomáhať súdržnosť maďarského národa, ľudí, ktorí sa cítia Maďarmi a pestujú maďarské tradície.

- Aj v inauguračnom prejave ste povedali, že službu jednote pätnástich miliónov Maďarov považujete za svoju najdôležitejšiu úlohu...

- Nuž, dôležitú. Mám dôležité úlohy a aj túto považujem za dôležitú.

- Vtedy ste povedali, že najdôležitejšiu.

- V poriadku.

- A v tom inauguračnom prejave ste ešte povedali, že kamkoľvek povedie vaša cesta, všade sa chcete stretnúť s miestnymi Maďarmi. Aj teraz v Bratislave sa s nimi stretnete?

- V priebehu týždňa to už bude tretie podobné stretnutie. Bol som v Španielsku a stretol som sa s Maďarmi, ktorí tam žijú. V pondelok som sa vrátil z Londýna, kde som sa stretol s predstaviteľmi vyše stotisíc Maďarov žijúcich v Anglicku. A v Bratislave sa tiež stretnem s krajanmi. Začal som sériu besied s názvom Maďari 21, o tom, čo čaká Maďarov v 21. storočí. Ako prežívame našu roztrúsenosť a novú spolupatričnosť. Na to sa zrodila aj iniciatíva v parlamente, ktorý vyhlásil deň spolupatričnosti Maďarov.

- Áno, na výročie Trianonu...

- To je v tomto prípade jedno, v ktorý deň, ale konkrétne je to skutočne ten deň. Mohol by to však byť hociktorý iný. Aby sme sa aspoň v ten deň zamysleli, že nás Maďarov je viac, ako len tí, čo žijeme vo vnútri hraníc. A je veľa vecí, predovšetkým duševných, náš pekný jazyk, spoločné dejiny, naše zvyky, ktoré nás spájajú a k tomu sa hrdo hlásime.

- V Bratislave sa stretnete s SMK alebo aj so stranou Most - Híd, ktorá vo vlaňajších voľbách získala najviac hlasov slovenských Maďarov?

- Doteraz som sa nikdy nestretával so stranami. Stretávam sa s občianskymi aktivistami, cirkevnými hodnostármi... Nesústreďujem sa na strany. Ale, samozrejme, ich predstavitelia nie sú z tých besied vylúčení. Od krajanov chcem počuť, ako žijú na Slovensku ako slovenskí občania a ako si predstavujú zachovanie svojho maďarstva.

- Bude tam aj Béla Bugár alebo niekto z jeho strany?

- Neviem, či tam budú, ale je to otvorené podujatie. Ja si nemôžem vyberať hrozienka medzi zahraničnými Maďarmi. Kto ma poctí svojou prítomnosťou, toho rád prijmem.

- Škandál s nevpustením maďarskej hlavy štátu by sa už na Slovensku nemal zopakovať. Pál Schmitt pri návštevách krajanov nepôjde v stopách predchodcu Lászlóa Sólyoma a cesty bude vždy koordinovať s Bratislavou.

- Už pri nástupe do úradu ste povedali, že zahraničných Maďarov budete povzbudzovať, aby využili dlho očakávanú možnosť prijatia dvojakého občianstva. Aj slovenských Maďarov na to budete nabádať?

- Prirodzene, všetkých. Doteraz sme mali možnosť len v duchu precítiť našu spolupatričnosť. Teraz je príležitosť na trocha silnejšiu väzbu, ktorú maďarská vláda ponúkla prostredníctvom zákona prijatého vyše dvojtretinovou parlamentnou väčšinou. Čiže je možnosť prijať maďarské občianstvo, ale jedine na individuálnu žiadosť. Ale povzbudzujem všetkých, ktorí to chcú využiť, aby tak posilnili svoje väzby na materskú krajinu. Mimochodom, v Európe na to je veľmi veľa príkladov. Takmer sa nenájde krajina, ktorá by inštitút dvojakého občianstva neuznávala. A ak z toho budú mať dobrý pocit na Slovensku žijúci slovenskí občania, že dostanú aj maďarské občianstvo a ak to nie je v zásadnom rozpore s vašimi nariadeniami, tak ich budem povzbudzovať, aby to využili.

- Zatiaľ iba veľmi málo slovenských Maďarov požiadalo o maďarské občianstvo. Čo im môžete sľúbiť, aby ste ich motivovali?

- Nezabúdajme na to, že vaša krajina je jediná, kde sa získanie občianstva inej krajiny neberie v dobrom. Z tohto pohľadu, ak sa tamojší Maďari trocha boja, tak ich chápem. Nik by nechcel prísť o občianstvo, prípadne svoje sociálne istoty, nárok na dôchodok. Títo ľudia sa tam narodili, tam žijú. To riziko, ktoré im hrozí, že ak požiadajú o maďarské občianstvo, stratia svoje pôvodné - je bezprecedentné v celej Európe. Ak sa toho boja, tomu rozumiem.

- Slovenská vláda sa zaviazala, že zákon zmierni.

- Veľmi dúfam, že sa to stane. Lebo možnosť prijať maďarské občianstvo nie je nič, čo by bolo namierené proti Slovensku. Je to len istý druh väzby. Veď sa nad tým zamyslime: Na Slovensku žijúci Maďar druhým občianstvom okrem duševného posilnenia nič extra nedostane. Základné slobody? Aj tam, aj tam sú úplne rovnaké. Obe krajiny sú členmi EÚ. Máme síce vyše šesťsto kilometrov dlhú hranicu - pre Maďarsko najdlhšiu - ale to je vnútroschengenská hranica. Na jej druhej strane sa možno zamestnať, usadiť, získať zdravotnú starostlivosť. Čiže výhody to neprináša. Ide len o právne potvrdenie aj doteraz existujúcej duševnej väzby.

- Prečo je pre Budapešť také dôležité, aby sa zahraniční Maďari popri zachovaní svojej identity a jazyka ešte aj verejnoprávne spojili s materskou krajinou?

- Nie je to dôležité len pre nás, je to osvedčená prax v Európe. V zahraničí žijúci Grék môže dostať grécke občianstvo, Rumun rumunské, Chorvát chorvátske. Je to možnosť, ktorú ponúkame. Nie je to povinné. Kto chce, to využije, kto nechce, nevyužije.

- Čo si myslíte o prípadnom priznaní volebného práva v zahraničí žijúcim dvojakým občanom? V rozhovore pre španielsky denník ABC ste minulý týždeň povedali, že si neviete predstaviť, že by mali byť dva druhy štátneho občianstva.

- Áno, myslím si to, ale samotným volebným zákonom sme sa zatiaľ nezaoberali. Ešte predtým, najneskôr v apríli by mala byť prijatá nová ústava. Ostatné zákony na ňu budú nadväzovať. Nezabúdajme, rozhodli sme o podstatnom znížení počtu poslancov parlamentu, namiesto terajších 386 ich bude len dvesto a z nich trinásť sme ponúkli u nás žijúcim národným menšinám. Nový volebný zákon si parlament premyslí koncom tohto roku. A až ten dá - ak dá - volebné právo v zahraničí žijúcim Maďarom, ktorí prijmú maďarské občianstvo.

- Vy by ste čo poradili zákonodarcom?

- Som človek, ktorý si ctí zákony. A toto je všeobecne akceptovaná európska právna norma. Znova môžem spomenúť konkrétne krajiny, kde v zahraničí žijúci občianstvom disponujúci ľudia môžu hlasovať: Portugalsko, Taliansko, Rumunsko, Slovensko.

- Slovensko?

- V Maďarsku žijúci ľudia, ktorí majú aj slovenské občianstvo, môžu na Slovensku voliť. Spôsob hlasovania už je zložitejšia otázka. V akej miere môžu vyjadriť názor na vnútornú politiku inej krajiny? Všeobecným riešením je, že hlasujú zväčša za stranícke kandidačné listiny a nie v jednotlivých volebných obvodoch, lebo keď tam nežijú, je ťažké ich do niektorého prideliť. Ale to už hovoríme o otázkach, ktoré ešte nemám na stole. Na pase nie je napísané, aký je. V Maďarsku je len jeden druh štátneho občianstva. A volebný zákon to ošetrí. Ale bol by som veľmi rád, keby sa to stalo podľa existujúcich európskych noriem.

- Žiaľ, existuje aj veľa zlých príkladov toho, keď rozdávanie pasov a volebného práva občanom iného štátu viedlo až k odtrhnutiu jeho častí. Ani nie tak dávno sa to stalo v gruzínsko-ruskom vzťahu v prípade Abcházska a Južného Osetska. Dokážete pri pohľade z Budapešti pochopiť, že politici i verejnosť na Slovensku nie sú práve nadšení z toho, ak sa Maďarsko pokúša verejnoprávnym zväzkom pripútať k sebe slovenských Maďarov?

- Nuž, prirovnanie k Abcházsku mi nepadlo dobre. My sme krajiny, ktoré pevne spája Európska únia aj so svojou Lisabonskou zmluvou, spojenectvo v rámci NATO, písané aj nepísané pravidlá visegrádskej štvorky a ďalších regionálnych zoskupení. Tu nemôže byť ani reč o nijakých postranných úmysloch a územných predstavách. Ak vo vnútri veľkej Európy máme teraz možnosť posilniť spolupatričnosť Maďarov, to v žiadnom prípade nie je namierené proti niekomu inému. A už vôbec tu nejde o nijaké územné nároky. To nám ani na um nevzíde. Všetci moji predchodcovia aj doterajší premiéri to viackrát jasne deklarovali.

- Ako hodnotíte situáciu Maďarov na Slovensku?

- Podľa mňa je rovnaká, ako situácia ostatných slovenských občanov. Keď sa darí krajine, aj im sa darí. Medzi ľuďmi necítim nijakú diskrimináciu ani napätie. Veľmi dúfam, že sú serióznou štátotvornou menšinou a aj Slovensko považujem za serióznu tolerantnú krajinu. Slováci sú tolerantní ľudia, takí, akí by sme chceli byť aj my. Je tam veľa zmiešaných manželstiev. Integrácia sa na istom stupni uskutočnila, pričom si vážim tých, ktorí si udržali maďarský jazyk. Napriek tomu ešte môžu byť poctiví daňoví poplatníci, seriózni zamestnanci.

- Ako ste spokojný so štartom maďarského predsedníctva v EÚ?

- Štart bol už dávnejšie, lebo sme súčasťou trojky, ktorá sa začala španielskym predsedníctvom, potom nasledovalo Belgicko, od ktorého sme prvého januára prevzali štafetu my. Pokračujeme v plnení úloh, ktoré na seba vzala trojka. Popritom sa maximálne angažujeme za regionálnu spoluprácu, východné partnerstvo, dunajskú stratégiu i rozširovanie EÚ, osobitne za dokončenie vstupných rozhovorov s Chorvátskom. A chceli by sme tiež, aby únia prijala rómsku stratégiu. Na predsedníctvo sme sa veľmi zodpovedne pripravovali. To, že tento polrok môžeme niesť zodpovednosť za päťsto miliónov ľudí, je pre Maďarsko historická šanca. Našou ambíciou je, aby sme sa pričinili o to, aby Európa po tomto polroku bola o niečo silnejšia.

- Na tieto ambície však vrhá tieň masívna paľba kritiky, ktorej za sporný mediálny zákon musel najnovšie v stredu v Európskom parlamente čeliť aj premiér Viktor Orbán. Rátali ste s tým, že táto právna norma vyvolá taký silný odpor vo svete?

- Podľa mňa táto kritika nevrhne tieň na predsedníctvo. Napriek nej sa maďarské predsedníctvo ešte naplní a vykoná svoje poslanie. Kritika sa týka jedného zo 105 zákonov, ktoré boli v poslednom čase prijaté. Z tých 105 zákonov takmer každý vznikol s cieľom nastoliť poriadok. Chceli sme poriadok v ekonomike, zdravotníctve, v školstve, v sociálnom zabezpečení, nový poriadok pri vytváraní pracovných miest, v zahraničnej politike, v každej oblasti života. Pretože predchádzajúce vlády za posledných osem rokov to vo veľkej miere zanedbali. Z nastoľovania poriadku neboli vynechané ani médiá. Ale keďže ide o veľmi citlivú záležitosť, dostali sme sa pod masívnu paľbu. Je poľutovaniahodné, že pod túto paľbu zo zahraničia sme sa dostali ešte v čase, keď preklad textu zákona nebol známy. Čiže útočili na nás bez toho, aby mali zákon prečítaný.

- Už dva týždne však oficiálny preklad do angličtiny existuje, a kritika pokračuje...

- V otázke rozhlasu a televízie utícha, lebo už poznajú text. Ja sám som zákon skúmal z toho pohľadu, či protirečí ústave, ide proti demokracii alebo praxi uplatňovanej v EÚ. Napokon som ho podpísal, lebo som dospel k názoru, že tento zákon neohrozuje slobodu tlače. V Maďarsku je sloboda tlače a slova stopercentná. Pod veľkým tlakom vláda ponúkla: „Nech sa páči, namiesto nekonkrétnych útokov povedzte konkrétne výhrady!” Nech Európska komisia určí, ktoré body z tohto rozsiahleho 140-stranového zákona prípadne protirečia smerniciam EÚ. Teraz čakáme na jej postoj, aby sme preskúmali, či ide naozaj o rozpor so smernicami a európskou praxou. Sám pán premiér navrhol, že v takom prípade sa vykoná náprava. Ten, kto si dá tú námahu a preštuduje zákon, si musí všimnúť niektoré jeho veľmi dôležité prvky. Po prvé, že nado všetko stavia ľudskú dôstojnosť. Po druhé, že ochranu mladistvých berie veľmi vážne. Po tretie, že vyžaduje verejnoprávnosť, tam kde je to odôvodnené. Po štvrté zakazuje šírenie nenávisti. Po piate - odfiltruje paralelnosť a skoncuje s doterajším obrovským plytvaním štátnymi prostriedkami. Zákon tiež požaduje základnú zodpovednosť od médií, ktorá doteraz v zložitom svete internetu a blogov nebola vymáhateľná.

- Od krajanov chcem počuť, ako žijú na Slovensku ako slovenskí občania a ako si predstavujú zachovanie svojho maďarstva, hovorí maďarský prezident. Proti ochrane ľudskej dôstojnosti a mladistvých nik nenamieta. Ale príslušná eurokomisárka v utorok už po predbežnom preštudovaní predložila konkrétne výhrady.

- Áno naznačila tri oblasti, ktoré idú prešetriť. Neberieme to ako urážku. Nič nie je dokonalé. A ak sú požiadavky pani komisárky opodstatnené, tak som si istý, že ich preskúmame. Nečakajte odo mňa ako od hlavy štátu, aby som bol apologétom tohto zákona. Tým sa budú zaoberať zodpovední ľudia, ktorí navrhnú aj prípadné úpravy.

- Nebanujete, že ste sporný zákon podpísali, keď vyvolal takú mohutnú kritiku?

- Keď som ho dostal na stôl, tak tie kritické hlasy ešte neboli. Ja ako prezident mám dve možnosti, ako uplatniť veto. Buď zákon vrátim do parlamentu, kde má vládna strana obrovské, na európske pomery bezpríkladné dvojtretinové poverenie, a takému niečomu ako výsledku demokratického rozhodnutia ľudu sa už sa patrí dôverovať, alebo ho pošlem na predbežnú kontrolu ústavnému súdu. Ale, opakujem, nepovažoval som ho za protiústavný.

- Ak sa vám zákon zdá v poriadku, prečo potom zo zahraničia zaznieva toľká kritika? Niektorí maďarskí vládni predstavitelia naznačujú, akoby malo ísť o kampaň s cieľom „dať do laty” nové členské krajiny. Iní za tým zase vidia odplatu veľkých západných štátov za to, že Orbánova vláda vyrubila vysoké mimoriadne dane nadnárodným spoločnostiam.

- Ja by som za tým nehľadal nijaký revanš. Kritizujú nás nielen zo západu, ale zo všetkých strán, a to jednoducho za to, že sme sa odvážili dotknúť sa takej citlivej oblasti. Viacerí zvolali, že v Maďarsku niet slobody tlače a slobody slova. Na to, samozrejme, všetci zhíkli. Preto je úlohou zodpovedných ľudí, medzi ktorých rátam aj seba, všetkých upokojiť. V Maďarsku stále možno demonštrovať, na titulnej strane možno nadávať na prácu vlády, kritizovať prezidenta republiky, a to až dovtedy, kým to neuráža ľudskú dôstojnosť. Máme stopercentnú slobodu tlače, rovnakú ako v hociktorej inej krajine únie. Naplno sa ten zákon začne uplatňovať až prvého júla, dovtedy pokuty padať nebudú. Čiže každý má možnosť pripraviť sa na nové pravidlá.

- Spomínali ste dvojtretinové poverenie, ktoré dostal Fidesz. Nezväzuje vám to ruky, neobmedzuje manévrovací priestor pri plnení úlohy dozerať nad ústavnosťou a demokraciou?

- Nezväzuje. Keď ma uviedli do úradu, tak som vedel, že som bol zvolený za prezidenta krajiny, ktorá je v mimoriadne zlom stave. Uvedomil som si však aj to dôveru mi dala nová vláda a nový parlament. Tie rozhodnutia, ktoré majú umožniť povznesenie krajiny, aby sa postavila na nohy a zosilnela, prijímam s radosťou. Necítim sa zviazaný, ale, naopak, teší ma, že môžem byť nápomocný rozvoju krajiny.

- Do úradu ste nastupovali s mottom, že chcete byť človekom, ktorý patrí ľuďom. Vaši kritici však hovoria, že ste Orbánovým človekom. Ako vnímate úvahy o tom, že keďže vás do funkcie navrhol predseda vlády, teraz sa mu snažíte odvďačiť?

- Celý život som prežil tak, že som mal blízko k ľuďom. Rád medzi nich chodím, a oni cítia, že medzi nimi nerobím rozdiely. Tomu, a nielen dvom olympijským zlatým medailám, ktoré som vybojoval, vďačím za svoje spoločenské uznanie. To, že som človek, ktorý patrí ľuďom, sa snažím dokazovať tým, že som pre všetkých otvorený. Vystúpil som z Fideszu, prijímam lídrov ostatných politických strán, nerobí mi problémy s nimi konzultovať. To, že som Orbánov človek, je mediálny výplod. Ja sa nepovažujem za jeho človeka, mňa zvolil parlament viac ako dvojtretinovou väčšinou.

- Opozícia by si želala, aby prezident bol protiváhou v maďarskom verejnom živote. Vy však svoju úlohu vidíte v prispievaní k rovnováhe. Čo pod tým rozumiete?

- Ak to dobre chápem, tak vy by ste odo mňa očakávali, aby som ako prezident zvolený dvojtretinovou väčšinou prijal opozičnú rolu proti parlamentu, ktorý má dvojtretinové poverenie? Existuje taký ústavnoprávny výraz, že „checks and ballances”, to je kontrola a rovnováha, nie protiváha. Ja prijímam skôr úlohu rovnováhy. Rolu protiváhy nech hrá zvolená parlamentná opozícia. Protiváha nie je úlohou hlavy štátu. Mojou úlohou je skúmanie ústavnosti a stráženie demokracie. Ak by som to niekedy mohol dosiahnuť len tak, že budem niekoho protiváhou, že mu budem musieť oponovať, tak to by bolo niečo iné. Nemožno vylúčiť, že raz aj k tomu dôjde.

- Spomínali ste prípravu novej ústavy. Potrebuje ju Maďarsko? A nebolo by vhodné o nej vypísať referendum, ako to žiada opozícia?

- To sú dve odlišné veci. Jedna je, že nadišiel čas pre novú ústavu. Terajšia ústava má v záhlaví rok 1949, odvtedy sa nepodarilo získať v parlamente takú výraznú väčšinu, aby ju bolo možné prispôsobiť modernej dobe a európskym realitám, aby mohla slúžiť ďalším generáciám. Táto práca sa začala, robí na nej 45-členný výbor, v ktorom sú zastúpené všetky strany.

- Opozičné strany z neho vystúpili...

- Na začiatku tam boli, a ja verím, že sa vrátia a zapoja sa. Predsa len ide o ústavu. Všelijaké protesty viem pochopiť, ale z vlastnej vôle sa vylúčiť z prípravy ústavy? Za to by museli skladať účty pred vlastnými voličmi.

- A referendum?

- Podľa súčasného právneho stavu ústavu prijíma dvojtretinová väčšina parlamentu. Myslím si, že to stačí. Veď ľud svoju suverénnu moc veľkou dvojtretinovou väčšinou odovzdal parlamentu. Posudzovanie textu ústavy si vyžaduje mimoriadnu odbornosť.

- Predsa len, vzhľadnom na to, že zaznievajú hlasy, že to bude ústava Fideszu, nebolo by elegantnejšie zveriť rozhodnutie ľudu?

- O tom nebudem rozhodovať ja. Môj názor však je, že tento parlament disponuje dostatočným poverením ľudu a je pripravený na to, aby rozhodol o novej ústave.

Pál Schmitt (68)

Štvrtý poprevratový prezident Maďarska, ktorého na návrh premiéra Viktora Orbána zvolil parlament pred pol rokom, má za sebou bohatú športovú, diplomatickú i politickú kariéru. Dvojnásobný olympijský víťaz v šerme a dlhoročný funkcionár Medzinárodného olympijského výboru, pôsobil ako veľvyslanec, podpredseda Európskeho parlamentu a predseda maďarského parlamentu.

Piate výročie leteckého nešťastia v Hejciach

19. januára 2011 - (SRo)

Dnes si pripomíname 5. výročie najväčšieho leteckého nešťastia v dejinách samostatnej Slovenskej republiky. Pri havárii slovenského vojenského lietadla An-24 na severovýchode Maďarska, ktoré letelo z kosovskej Prištiny do Košíc, zahynulo 42 osôb, prežil iba jeden človek. V lietadle sa vracali domov slovenskí príslušníci síl KFOR z polročnej služby v Kosove. Pietna spomienka v Hejciach je rozdelená na dve časti. Iba pred malou chvíľou sa na kopci Borsó, ktorý sa vypína nad maďarskou obcou Hejce, poklonili obetiam leteckej havárie minister obrany SR Ľubomír Galko a jeho maďarský partner Csaba Hende. Miesto tragédie aj po 5 rokoch pripomína obrovskú leteckú katastrofu - holé stromy bez konárov, priesek v lese široký cca 200 m. Vojenský letecký špeciál An-24 tu havaroval 19. 1. 2006, bol štvrtok 19.30 h, iba 10 minút pred pristátím na letisku v Košiciach. Vyšetrovanie havárie bolo komplikované, dlhé a nepotvrdilo so 100 % istotou, čo bolo príčinou pádu lietadla. Napriek tomu všetky analýzy, všetky dostupné informácie, ktoré vyšetrovacia komisia mala, len naznačujú, že pravdepodobnou príčinou bol ľudský faktor. Dnes sa o 13. h pri Pamätníku obetiam leteckej tragédie priamo v obci Hejce uskutoční oficiálna časť, kde budú aj pozostalí padlých vojakov a pracovníkov rezortu obrany a očakáva sa, že tu spoločne s ministrami obrany Slovenskej a maďarskej republiky položia svoje vence a kahance.

Minister Ľ. Galko vzdal hold obetiam v obci Hejce

19. januára 2011 - (sita)

Hold a úctu 42 vojakom - obetiam najväčšieho leteckého nešťastia slovenskej armády vzdali pri pamätníku v maďarskej obci Hejce minister obrany Ľubomír Galko a maďarský minister obrany Csaba Hende, desiatky pozostalých a príbuzných, ako aj ďalší účastníci spomienkového pietneho zhromaždenia. Ministri obrany Slovenska a Maďarska ešte dopoludnia zašli aj priamo na miesto tragédie na kopci Borsó. Pred piatimi rokmi sa na kopci Borsó tragicky skončil let vojenského dopravného lietadla, ktoré prepravovalo slovenských vojakov KFOR vracajúcich sa z misie v Kosove. Pri havárii zahynulo 42 vojakov, tragédiu prežil len Martin Farkaš, ktorý je v súčasnosti na misii v Afganistane. Ako v smútočnom príhovore k prítomným uviedol minister Galko, až na kopci Borsó si naplno uvedomil, aký je ľudský život cenný a ako málo stačí, aby sa niť života nečakane pretrhla. „Urobím všetko, aby sme na týchto hrdinov nikdy nezabudli,” povedal Galko. Poďakoval predstaviteľom Maďarska i obce Hejce za pomoc a ľudskú spolupatričnosť, ktorú prejavili v čase havárie a prejavujú dodnes. Vtedajšia vláda po havárii hovorila, že treba vymeniť všetky vojenské dopravné lietadlá. „Ja sa sľubmi niekdajšej vlády nebudem zaoberať. Môžem sa zaručiť, že v súčasnosti používané lietadlá sú bezpečné a v poriadku. V súčasnosti robíme odborné analýzy, ktoré majú byť hotové vo februári a na ich základe rozhodneme, či bude armáda kupovať nové lietadlá a aké,” povedal Galko.

Všetko o nešťastí v Hejciach:

http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?y=sk_domace/havaria_lietadla.htm

Slzy a plač. Hejce na slovenskú tragédiu nikdy nezabudnú

19. januára 2011 - (Martina Lidinská - hn)

Smútok v očiach, slzy a maďarská dedina Hejce zahalená celá do čierna. Práve v deň výročia najväčšej vojenskej leteckej tragédie v histórii Slovenska sa akoby symbolicky aj Hejce zahalili pod rúšok hmly. Malá dedina je takmer vyľudnená, prví pozostalí začínajú k pomníku svojich synov, dcér, manželov, manželiek a otcov prichádzať tesne pred poludním. Každý z nich chce zapáliť sviečku na pomníku svojho príbuzného a aspoň takýmto spôsobom mu vzdať úctu. Každému zo 42 príslušníkov slovenskej armády, ktorí neprežili návrat z vojenskej misie v kosovskej Prištine. „Môj syn Csaba Rohály mal službu na polícii v susednej dedine Gönc. To, čo videl na kopci, kde sa lietadlo zrútilo, ním veľmi otriaslo. Nikdy o tom nehovoril a myslím, že sa k tomu ani nikdy nevyjadrí,“ hovorí F. Rohályová, ktorá pomáhala bezprostredne po tragédii a už päť rokov sa stará o pomník, ktorý majú naši vojaci v Hejciach. Aj napriek tomu, že od tragédie už prešlo päť rokov, nikto zo smútiacich pozostalých si na pietnej spomienkovej akcii nedokáže zachovať suché oči. Podobne je na tom aj matka vojaka Igora Scigela, Helena Scigelová. Smrť jej 33-ročného syna a otca dvoch detí podľa jej vlastných slov nikdy neprebolí. Stojí nad pomníkom s jeho menovkou, v tichosti spomína a plače. „Takáto tragédia sa ani nedá počítať na roky. Stále sa mi zdá, ako by to bolo teraz,“ priznáva Scigelová. Smutná udalosť otriasla celým chodom jej rodiny. „Prvé tri roky od nešťastia sme nemali ani vianočný stromček, teraz máme len taký malý,“ hovorí smútiaca matka, ktorá aj napriek tomu, že sa jej syn z misie už nikdy nevráti, každý rok preňho pripraví tanier na štedrovečernom stole. Najhoršie však celú situáciu znášajú deti. Po vojakovi Scigelovi ostal 18-ročný chlapec a 10-ročné dievča. Oliver Scigel si však na znak úcty k svojmu otcovi zmenil po tradégii aj meno. „Minulý rok, deň pred výročím tragédie si zmenil meno na Oliver Igor Scigel, aby som si vraj jeho meno nemýlila s menom jeho nebohého otca,“ hovorí zronená žena. V obci na severovýchode Maďarska sa včera stretlo niekoľko stoviek ľudí. Malé námestie, na ktorom stojí pomník a ktoré sa nachádza vedľa kostolíka, sa pomaly zapĺňa. Samozrejme, prví prichádzajú na miesto vojaci. Tí si pár minút pred začiatkom spomienkovej slávnosti ešte v rýchlosti precvičia kladenie vencov, aby celá akcia za prítomnosti ministrov a generálov prebehla bez tej najmenšej chybičky. Postupne sa k nim pridávajú pozostalí, členovia záchranných tímov. Každý sa pri pomníku pristaví a na chvíľočku zmĺkne v tichej spomienke. Posledné úpravy na pomníku spraví aj pani Rohályová, aby vraj všetko prebehlo tip-top. „Musím týchto chlapcov pochváliť, naozaj tvrdo makali,“ obráti sa ku mne a ukazuje pri tom na záchranárov. Na deň tragédie však podľa nej nikdy nezabudne ona, jej rodina, dedina ani okolie. „Keď mi deti povedali, že sa stala tragédia na kopci Borsó, tak som tomu nechcela veriť. Dedina vyzerala ako také mravenisko. Zrazu sa zaplnila od jedného konca po druhý. Nikdy som nič také nevidela ani o ničom podobnom nepočula.“ Aj keď ich na osudný kopec pustiť záchranári nechceli, pomáhali aspoň dole v dedine. „Tri dni, deň a noc sme pomáhali so všetkým. Bývali u nás ľudia, varili sme a nosili sme šatstvo,“ dodáva Rohályová. Podobne ako tento rok, sa mnohí zo zúčastnených v Hejciach stretnú aj na budúci rok. Aby si tak, ako včera, pripomenuli tých, ktorých mali radi.

Maďarské deti z obce zaplavenej toxickým kalom si zalyžujú v Kokave

18. januára 2011 - (tasr)

Deťom z maďarskej obce Devecser, ktorú začiatkom októbra postihla ekologická katastrofa, pomôže rimavskosobotský podnikateľ, poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a konateľ Ski-centra Kokava František Auxt. Deti pozval do lyžiarskeho strediska na niekoľkodňový pobyt. Presný dátum príchodu školákov musí ešte dohodnúť s riaditeľom základnej školy. „Všetko je v štádiu rokovania. Pozval som k nám celý autobus detí,” informoval. Rimavskosoboťan sa rozhodol deťom pomôcť po návšteve postihnutej obce. Zapojil sa aj do finančnej zbierky, ktorá vznikla v meste a za jej výťažok sa postaví žiakom nová telocvičňa. „Chcem, aby deti aspoň na chvíľu zabudli na strašnú katastrofu, ktorá ich postihla. Na vlastné oči som videl to nešťastie a preto som sa rozhodol im pomôcť,” ozrejmil Auxt. Podľa jeho slov sú podmienky na lyžovanie na Kokave stále dobré, majú veľa technického snehu. V súčasnosti sa v stredisku nachádza približne 200 detí, ktoré sú na lyžiarskom kurze.

Ohrozený vlak spája Fiľakovo a Budapešť

19. januára 2011 - (Štefan Rimaj - Pravda)

Zvažované rušenie lokálnych vlakov by sa dotklo piatich hraničných priechodov. Po jednom s Poľskom a Českom a troch s Maďarskom. Hlavu v smútku majú z toho Fiľakovčania. Vlak teraz premáva po 14-kilometrovej trati z Fiľakova cez Šiatorskú Bukovinku do maďarského Somosköújfalu. Na lokálku odtiaľ nadväzujú maďarské rýchliky a Fiľakovčan sa takto môže pohodlne dostať už za tri hodiny do Budapešti. Či by slovenské železnice po zrušení lokálky našli riešenie ako Fiľakovčanov o toto prepojenie neukrátiť, nateraz nie je jasné. Z možného rušenia lokálky sú miestni ľudia smutní. Šesťdesiatročný Štefan Kömiveš z Fiľakova ju využíva viackrát do týždňa. „Tri, niekedy aj štyrikrát za týždeň cestujem do Radzoviec k svokrovcom. Svokor je veľmi chorý a treba mu pomáhať. Cestujem vždy vláčikom. Cesta ním ma vyjde 40 centov, kým za autobus by som zaplatil 71 centov. Vláčik je lacnejší, preto, ak ho zrušia, to pocíti moja peňaženka,” podotýka Fiľakovčan. Z Fiľakova odchádza denne smerom na Šiatorskú Bukovinku podľa prednostu stanice Radomíra Grexu šesť párov vlakov. Šesť smerom k maďarskej hranici a šesť naspäť do Fiľakova. „Dva z nich sa otáčajú už na Slovensku v Šiatorskej Bukovinke, štyri prejdú až za hranicu do stanice v Somosköújfalu, tam majú krátku prestávku a vracajú sa naspäť,” ozrejmuje frekvenciu vlakov na trati Grexa. Niekedy nasadá do vozňov menej ako desať ľudí, niekedy je ich aj niekoľko desiatok. „V lete zvykne cestovať viac ľudí. Okrem turistov či ľudí cestujúcich za robotou vláčiky využívajú ľudia z regiónu cestujúci domov alebo na návštevu. Často aj do Maďarska, kde majú mnohí tunajší príbuzných. Ak cestujú ďalej ako do Somosköújfalu, využívajú ďalšie vlakové spojenia v Maďarsku,” vysvetľuje rušňovodič ohrozeného vláčika Jaroslav Jagoš. Ako rušňovodič pracuje Jagoš už tridsať rokov. Správy o plánovanom rušení lokálky ho netešia. „Boja sa nielen cestujúci, ale aj železničiari. Že v tejto hladovej doline prídu o robotu,” zdôrazňuje. Súhlasí s ním aj štyridsaťpäťročný Jozef Lušpai zo Šiatorskej Bukovinky. V minulosti tiež pracoval na železnici, teraz je bez práce. Na nákupy do Fiľakova chodieva vláčikom. Kvôli cene aj prejazdenému času. „Vlakom trvá cesta deväť minút, autobusom, ktorý má viacero zachádzok, pol hodiny,” zdôrazňuje. Podľa starostu Šiatorskej Bukovinky Juraja Badinku by zrušenie lokálky malo vplyv aj na cestovný ruch v regióne. V ich obci je vyhľadávanou turistickou atrakciou hrad Šomoška. Smeruje k nemu turistický chodník a prvá informačná tabuľa je práve na železničnej stanici.

Orbánova hospodárska politika je podľa šéfa centrálnej banky riskantná

19. januára 2011 - (tasr)

Maďarská ekonomika by mala tento rok expandovať o 3 %, ale hospodárska politika pravicovej vládnej strany Fidesz je príliš riskantná. Uviedol to dnes guvernér maďarskej centrálnej banky András Simor na konferencii, ktorú vo Viedni organizuje časopis Euromoney. Kabinet v Budapešti sa totiž rozhodol zaplátať diery v rozpočte zavedením novej, tzv. krízovej dane pre najziskovejšie sektory: bankový, energetický, telekomunikačný a maloobchodný. Okrem toho pripravil reformu dôchodkového systému, ktorá prakticky znamená znárodnenie druhého piliera. Zahraničným firmám, ktoré pôsobia v Maďarsku, sa krízové dane nepáčia a vyzvali Európsku komisiu (EK), aby prinútila Budapešť zrušiť tieto dane, ktoré podľa nich narúšajú pravidlá vnútorného trhu, spoľahlivosť právneho rámca rovnako ako dôveru nevyhnutnú pre budúce investície. Podľa odhadov približne 79 % investícií prichádza do Maďarska z ostatných krajín EÚ, pričom asi štvrtina z Nemecka. Šéfovia zahraničných koncernov otvorene pohrozili, že v budúcnosti si svoje investície v krajine rozmyslia. Simor ale na konferencii pripomenul, že aj keď je hospodárska politika vlády príliš riskantná, je plne v jej kompetencii a guvernér centrálnej banky ju nekomentuje. Dodal, že Maďarsko prekonalo nedávnu recesiu najmä vďaka exportu a neočakáva, že domáce spotrebiteľské výdavky sa odrazia na výkone ekonomiky skôr ako v druhej polovici tohto roka.

MOL neuspel v súboji o kontrolu v chorvátskej firme INA

19. januára 2011 - (tasr / reuters)

Maďarskej ropnej spoločnosti MOL sa nepodarilo získať kontrolný podiel v chorvátskej ropno-plynárenskej firme INA. Oznámil to dnes chorvátsky úrad pre dohľad nad finančným trhom HANFA. MOL je najväčším akcionárom v INA, v ktorej kontroluje 47,15-% podiel. Chorvátska vláda vlastní ďalších 44,84 % akcií. Zostávajúcich 8 % akcií vlastnia malí akcionári a spoločnosť MOL mala záujem tieto akcie získať. Ak by sa jej to podarilo, získala by vo firme INA zhruba 55-% podiel a väčšinovú kontrolu nad strategickou chorvátskou firmou. Toho sa však Záhreb obával a oznámil, že urobí všetko preto, aby strategickú firmu udržal v rukách štátu. K tomu mu pomohli miestni investori a dôchodkové fondy, ktoré postupne skúpili časť voľných akcií INA. V súčasnosti vlastnia približne 4 % akcií chorvátskej firmy. MOL ponúkol v polovici decembra za akciu firmy INA 2800 kún (378,81 eura), po oznámení ponuky ale cena chorvátskej spoločnosti prudko vzrástla až na historické maximum 3550 kún/akcia, čo MOL označil za manipuláciu na trhu. Hodnota jednej akcie INA pred podaním ponuky maďarskej spoločnosti dosahovala len približne 1700 kún. HANFA ale manipuláciu odmietla. Výsledkom bolo, že cez svoju ponuku, ktorá trvala jeden mesiac a jej platnosť sa skončila 14. januára, získala maďarská firma na trhu len 10.082 akcií INA. To predstavuje 0,1 % z celkového počtu akcií chorvátskej firmy.

Maďarsko sprísnilo kontrolu mäsa z Nemecka

19. januára 2011 - (tasr / reuters / ap)

Maďarsko sprísnilo pravidlá na dovoz bravčového mäsa z Nemecka. Maďarský minister poľnohospodárstva Sándor Fazekas oznámil, že všetky živé ošípané aj výrobky z bravčového mäsa, dovezené od 12. novembra 2010 priamo alebo nepriamo z Nemecka, musia prejsť testami na dioxín. V prípade nových dodávok musia byť úrady informované dva dni pred ich predpokladaným dovozom. Ministerstvo nariadilo sprísnený monitoring výrobkov z Nemecka už 8. januára, pričom kontrolóri dioxín v žiadnej z testovaných vzoriek vajec alebo mäsa nezistili. Dnes ale minister poľnohospodárstva dodal, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia, ak chce vláda garantovať kvalitu a bezpečnosť potravín pre maďarských spotrebiteľov.

Do Maďarska vidíme ešte menej než do Grécka

19. januára 2011 - (tasr)

Hospodárske ukazovatele Maďarska, ktoré krajina oficiálne vykazuje, môžu byť konštruované podobne, ako tomu bolo v prípade Grécka. Upozornil na to manažér Saxo Bank pre strednú a východnú Európu Karol Piovarcsy. „V prípade Maďarska vidíme ďalšiu možnosť toho, že štatistiky, ktoré momentálne z krajiny prúdia do Európskej únie (EÚ), nie sú až tak čiernobiele, ako si môžeme myslieť,” konštatoval Piovarcsy. Ako pripomenul, tieto pochybnosti zatiaľ nie sú potvrdené. „Ale vidíme Maďarsko ako štát, ktorého miestne makroekonomické výsledky a celkovo hospodárska politika je ešte menej riadená, ako je to v prípade Grécka,” zdôraznil Piovarcsy. Do riadenia Maďarska, keďže nie je členom eurozóny, vidia európske orgány ešte menej, ako je to v prípade Grécka. „Preto je riziko, že nevieme, o čo presne ide v Maďarsku, veľké,” uzavrel.

Maďarsko chce spraviť úniu silnejšou

18. januára 2011 - (tasr)

Hlavnou úlohou polročného maďarského predsedníctva v Európskej únii v oblasti hospodárstva je posilnenie hospodársko-politickej koordinácie, vyhlásil dnes v Bruseli pred prvou oficiálnou ministerskou schôdzkou maďarského predsedníctva maďarský minister národného hospodárstva György Matolcsy. Podľa internetovej stránky maďarského predsedníctva eu2011.hu programom schôdzky ministrov zodpovedných za hospodárske a finančné oblasti je prediskutovanie polročného programu predsedníctva. Ministri okrem iného zhodnotia aj opatrenia prijaté na vlaňajšej decembrovej schôdzke Európskej rady. „Budeme rokovať o všetkých témach, ktoré napomôžu posilneniu únie,” citovala maďarská tlačová agentúra MTI Matolcsyho, ktorý dodal, že predsedníctvo mieni zabezpečiť naštartovanie takzvaného európskeho semestra, ktorého cieľom je koordinovanie rozpočtov jednotlivých členských štátov.

Na Slovensko príde Maďarský prezident Schmitt

18. januára 2011 - (tasr)

Na oficiálnu návštevu Slovenska pricestuje vo štvrtok 20. januára prezident Maďarskej republiky Pál Schmitt. Návštevu privíta dopoludnia na nádvorí Prezidentského paláca jeho hostiteľ - prezident SR Ivan Gašparovič. Hlavy štátov sa následne odoberú na spoločné rokovanie a neskôr sa pripoja k plenárnemu zasadnutiu delegácií oboch štátov. Maďarský prezident sa stretne na slávnostnom obede aj s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. Na bratislavskom výstavisku Incheba plánuje navštíviť maďarský pavilón na výstave Slovakia tour a výstavu poľovníctva. Schmitt chce počas svojho krátkeho pobytu na Slovensku diskutovať aj s predstaviteľmi organizácií maďarskej menšiny v SR. Na záver návštevy sa uskutoční na jeho počesť v Prezidentskom paláci slávnostná večera, informovala dnes TASR Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.

Slovensko navštívi maďarský prezident

18. januára 2011 - (sita)

Slovensko vo štvrtok navštívi maďarský prezident Pál Schmitt. Hlava Maďarskej republiky bude počas jednodňovej oficiálnej návštevy rokovať so svojím partnerom, prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a stretne sa aj s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. Ako informovala Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR, prezidenta Maďarskej republiky Pála Schmitta oficiálne privítajú vo štvrtok o 10:00 na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave. Následne sa v sídle prezidenta uskutoční rokovanie hláv štátov s delegáciami. O jeho obsahu a výsledkoch budú prezidenti SR a MR - Ivan Gašparovič a Pál Schmitt informovať na poludnie na spoločnej tlačovej konferencii. Po rokovaní s prezidentom prijme maďarského hosťa na Úrade vlády SR premiérka Iveta Radičová. S prezidentom absolvuje aj slávnostný obed. V rámci svojho poobedňajšieho programu navštívi Pál Schmitt maďarský pavilón výstavy Slovakia tour a výstavu poľovníctva na výstavisku Incheba. Stretne sa tiež s predstaviteľmi organizácií maďarskej menšiny na Slovensku v budove Csemadoku. Program návštevy uzavrie slávnostná večera na počesť maďarského prezidenta podávaná prezidentom SR v Prezidentskom paláci. Prezidenti SR a MR absolvovali dvojstranné rokovanie vlani v novembri počas summitu prezidentov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v Českej republike, v Karlových Varoch. Maďarský prezident Schmitt po rokovaní s Ivanom Gašparovičom vyjadril presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a že budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére. „Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,” povedal po stretnutí na summite hláv V4 Schmitt.

Maďarská stavebná výroba v novembri medziročne klesla

17. januára 2011 - (sita)

Maďarská stavebná produkcia v novembri podľa neupravených údajov v porovnaní s rovnakým mesiacom predminulého roka oslabila o 2,2 %. Pokles stavebnej výroby sa tak zmiernil v porovnaní s októbrom, kedy stavebníctvo medziročne oslabilo o 12,2 %. Informoval o tom v pondelok maďarský štatistický úrad (KSH). Sezónne a podľa počtu pracovných dní upravená novembrová stavebná výroba Maďarska sa oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšila o 2,2 %. V októbri podľa revidovaných údajov stavebníctvo medzimesačne oslabilo o 2,4 %. Objem nových objednávok maďarských stavebníkov bol v novembri o 23,6 % nižší v porovnaní s novembrom predchádzajúceho roka, uviedol štatistický úrad. Kumulatívne za jedenásť mesiacov minulého roka maďarské stavebníctvo medziročne kleslo o 9,8 %.

V Jelenci vraj štve kňaz proti sebe Maďarov a Slovákov

Ľudia proti nemu spísali petíciu a žiadajú jeho odvolanie.

17. januára 2011 - (/tvnoviny.sk)

Niektorí veriaci z Jelenca pri Nitre nechcú svojho farára. Spísali proti nemu petíciu a dúfajú, že ho biskup odvolá. V obci pôsobí asi osem mesiacov, a časť veriacich je vraj pobúrená. Kňaz (35) pôsobí v obci pomerne krátko, ale stihol si tu narobiť nepriateľov. Ľuďom sa nepáči, že premiestnil v kostole zariadenie. Sú aj takí, ktorí tvrdia, že v kostole sa síce vyjadruje slušne, ale mimo neho si od neho vypočuli aj vulgárne slová. V kázňach vraj štve v maďarsko-slovenskej obci ľudí proti sebe. „Nikdy nebolo v dedine, aby sa hnevali Slováci na Maďarov a Maďari na Slovákov, lebo v každom dome je Slovák aj Maďar,” uviedla jedna obyvateľka obce. Ľudí najviac nahnevalo, keď chceli v kostole upratať a dať lavice na pôvodné miesto. Vtedy na nich zavolal policajtov. Spísali teda petíciu a čakajú na rozhodnutie nitrianskeho biskupstva, ktoré celý prípad momentálne rieši. Obec je v názore na farára rozdelená. Niektorí sú naopak na jeho strane. Televízii Markíza sa s ním nepodarilo skontaktovať, veriaci majú preňho odkaz: „Kostol je náš a vy ste tu len hosťom.” Fara je momentálne prázdna. Na obecnom úrade nám povedali, že farár je chorý a v obci sa nezdržiava.

Predbežné analýzy maďarského mediálneho zákona vyvolávajú obavy

17. januára 2011 - (tasr / reuters / dpa)

Prvotné analýzy Európskej komisie ukazujú, že sporný maďarský mediálny zákon môže porušovať legislatívu Európskej únie o vysielaní a slobode tlače. Uviedla to dnes komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová, ktorá dohliada na skúmanie kritizovaného zákona. Vo vystúpení pred výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody eurokomisárka informovala, že už kontaktovala maďarské úrady, aby ich upozornila „na špecifické body, v ktorých mediálny zákon na prvý pohľad nevyzerá byť vyhovujúci”. Maďarská konzervatívna vláda čelí záplave kritiky od schválenia zákona, ktorý zaviedol prísnejší monitoring médií a nový kontrolný orgán, ktorý obsadili provládni zástupcovia. Účinnosť nadobudol 1. januára, keď Maďarsko prevzalo predsedníctvo EÚ. Text zákona oficiálne prijali v Bruseli len v piatok, eurokomisia však už predtým začala skúmať verziu publikovanú v maďarskej zbierke zákonov, uviedla Kroesová. Zopakujúc vyjadrenia z minulého týždňa komisárka uviedla, že je znepokojená z „nedostatku vymedzujúcich kritérií” týkajúcich sa povinnosti všetkých médií, vrátane blogerov a internetových fór, byť oficiálne zaregistrovaný a poskytovať „vyvážené informácie”. Komisia tiež „pokračuje v skúmaní ťažkej otázky kritéria pre nezávislosť mediálneho úradu”. Poukázala ďalej na to, že aplikácia maďarského zákona na médiá sídliace v zahraničí môže „zrejme vyvolávať problém” so smernicou EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá určuje, že mediálne spoločnosti by mali byť regulované v ich krajinách pôvodu. Kroesová napriek tomu vyjadrila presvedčenie, že Maďarsko „zabezpečí plný rešpekt voči európskym hodnotám slobody médií a príslušnej legislatíve EÚ, ako aj Európskej konvencii o ľudských právach”. Zároveň prisľúbila komplexné a objektívne posúdenie sporného zákona.

Maďarský mediálny zákon kritizoval aj rakúsky minister financií

18. januára 2011 - (tasr)

Rakúsky minister financií Josef Pröll v Bruseli kritizoval maďarský mediálny zákon, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. „Sloboda tlače je absolútnym príkazom demokracie,” povedal rakúsky minister, ktorý sa zúčastnil schôdzky šéfov rezortov financií krajín Európskej únie. Pröll dodal, že ide o vnútornú záležitosť Maďarska a tam ju aj treba vyjasniť. Rakúsky minister sa domnieva, že ak sa niekto dostane do sporu s médiami a súčasne aj s úniou, tam sa už veľa možností riešenia problému neponúka. Maďarsko podľa neho musí dať najavo, či zmení mediálny zákon podľa toho, ako si to vyžadujú únia a iné organizácie. Predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovičová v Budapešti vyhlásila, že mimoriadnym problémom maďarského mediálneho zákona je, že mediálny orgán je zložený výhradne z členov podporovaných vládou, čo môže podkopať pluralizmus médií.

Národný mediálny a komunikačný úrad:

Obavy z mediálneho zákona sú neodôvodnené

18. januára 2011 - (sita)

Obavy podpredsedníčky európskej komisie Neelie Kroesovej, zodpovednej za digitálnu agendu, súvisiace s kritizovaným maďarským mediálnym zákonom sú neodôvodnené. V pondelok večer to konštatoval maďarský Národný mediálny a komunikačný úrad. Vo vyhlásení mediálneho úradu sa uvádza, že nový zákon umožňuje žalobu proti mediálnym poskytovateľom v inej krajine iba vtedy, ak je v súlade s právnymi predpismi Európskej únie. Príslušné ustanovenia maďarského zákona sú podľa úradu kompiláciou európskych noriem a pokynov pre audiovizuálne a mediálne služby. Neelie Kroesová vyhlásila na pôde Európskeho parlamentu, že maďarský mediálny zákon pre EÚ „predstavuje problém” aj preto, že sa jeho ustanovenia vzťahujú aj na zahraničné mediálne spoločnosti. Požiadavka zákona, aby médiá informovali objektívne, je podľa Kroesovej príliš široká, a vzťahuje sa na akékoľvek spravodajstvo, teda na všetky subjekty od tradičných médií až po „obyčajného videoblogera”. „Sloboda slova je jedným zo základov našich demokratických spoločností zakotveným v európskych zmluvách ako aj v Charte základných práv Európskej únie,” povedala europoslancom Kroesová. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

Kövér: Upravíme volebný zákon,

aby neboli žiadni maďarskí občania diskriminovaní

19. januára 2011 - (tasr)

Po úprave ústavy pri novelizácii dvojtretinových zákonov možno očakávať aj úpravu volebného zákona, vyhlásil v Budapešti v úvode schôdzky stálej rady Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) predseda maďarského parlamentu László Kövér. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda povedal, že s veľkou pravdepodobnosťou vôľa väčšiny poslancov parlamentu smeruje k tomu, aby zriadili „nediskriminačné“ volebné právo pre maďarských občanov. Kövér dodal, že ak v parlamente budú v akejkoľvek forme volení zástupcovia zahraničných Maďarov, potom bude stáť za to „prehodnotiť KMKF”. Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén zodpovedný za národnú politiku zdôraznil, že je potrebná Stála maďarská konferencia (MÁÉRT) aj KMKF, pričom fórum môže podľa jeho slov plniť dôležitú úlohu v strategickom plánovaní. KMKF je fórom poslancov maďarského parlamentu, maďarských poslancov v Európskom parlamente, ako aj poslancov parlamentov maďarskej národnosti a samospráv z krajín susediacich s Maďarskom. Vzniklo v septembri 2004 z iniciatívy vtedajšej predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Poslanci sa stretávajú raz ročne, zo Slovenska sa ho zúčastňovali doposiaľ poslanci za SMK. Post predsedu KMKF zastáva vždy predseda parlamentu. Fórum v marci 2008 prijalo rozhodnutie, podľa ktorého sa KMKF stalo stálou inštitúciou parlamentu, aby mohlo fungovať nezávisle od parlamentných cyklov, čo vyvolalo nevôľu slovenskej strany. Vtedajší slovenský premiér Robert Fico požiadal Maďarsko o prehodnotenie tejto inštitúcie, ktorá inštitucionalizuje vzťah občanov SR a maďarského parlamentu, čo je podľa jeho názoru neprijateľné. Národná rada SR prijala uznesenie, ktoré označilo za neprijateľnú účasť slovenských poslancov maďarskej národnosti na práci KMKF.

Komentár: Zabíjať nožom druhého

17. januára 2011 - (Lukáš Krivošík - Aktuality.sk)

Výstrelky Orbánovej garnitúry prebudili aj slovenskú politickú scénu. Opozícii sa nepáči bruselský koberec s mapou Uhorska a vadí jej, že sme sa nepridali k zástupu medzinárodných kritikov nášho južného suseda. Nemali by sme sa pripojiť a tiež si do Maďarov trochu kopnúť? Že znalosť jemného umenia ľsti a úskoku sa zíde vo vojenstve, biznise, politike i diplomacii vedia Číňania už dávno. Ich starobylá kultúra dala svetu okrem iného aj 36 strategém, ktoré sú v Ríši stredu povinným čítaním žiakov na školách. Ide o všeobecné zásady ľsti, ktoré sa dajú aplikovať v mnohých životných situáciách. Napríklad pravidlo číslo 3 znie: „Zabíjaj nožom druhého.“ Znamená to asi toľko, že keď situácia nepraje priamej konfrontácií, treba sa pokúsiť použiť iného na dosiahnutie našich cieľov. Zaujímavé je aj pravidlo číslo 9. Hovorí: „Pozoruj požiar z protiľahlého brehu.“ Znamená to v prípade prebiehajúceho konfliktu v susedstve vyčkať a potom k nemu zaujať postoj v závislosti od jeho vývoja. Tieto pradávne zásady úskoku sa dnes dajú využiť v prospech Slovenska aj pokiaľ ide o jeho večne problematické vzťahy s Maďarskom. Čo sa dnes za Dunajom vlastne odohráva? Európski politici kritizujú Budapešť za autoritatívne tendencie v domácej politike. Mediálny zákon je čistá cenzúra, kombinovaná s existenčným ohrozením slobody tlače. K tomu treba prirátať snahy Fideszu ovládnuť všetky nezávislé zložky moci vlastnými poskokmi a ešte dirigistickú hospodársku politiku. Za tejto atmosféry všeobecnej nevôle je ťažké odolať nutkaniu a nepripojiť sa k medzinárodnému zástupu kritikov Maďarska. Lenže rozvaha a lesť radia vyčkávať. Z taktického hľadiska má zmysel kričať vtedy, keď si všetci myslia, že politika Budapešti je v poriadku. Inak povedané, ak by na nás Maďarsko dorážalo nemiestnymi požiadavkami a inde v zahraničí by to nikoho nezaujímalo, musela by naša diplomacia vyvíjať nesmierne úsilie. Avšak dnes sa deje čosi opačné. Politici západoeurópskych krajín karhajú nášho južného suseda podobne ako kedysi hrešili nás za Mečiara. To je pre slovenskú diplomaciu vynikajúca príležitosť dať ruky za hlavu, oprieť sa a nechať Orbána, nech sa varí vo vlastnej šťave. Ťažko povedať, či Mikuláš Dzurinda pozná čínske zásady úskoku, no pokiaľ ide o Maďarsko, rozmýšľa ako šachista, nie ako veľkohubý krčmový táraj. Minister zahraničia pred pár dňami odpovedal na otázku TASR, prečo dnes nie sme v čele medzinárodných kritikov Maďarska. Dzurinda priznal, že mediálny zákon, či mimoriadne zdaňovanie „by nám umožňovali zobrať bubon a poriadne bubnovať“. Ale ak by to Slovensko urobilo, všetci by povedali, že len zneužívame situáciu a robíme to z vlastných zištných dôvodov. Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom by sa zhoršili ešte viac a pri prvej príležitosti by sa Budapešť snažila nám to príkorie vrátiť. „Je omnoho lepšie, ak sa ozývajú krajiny, ktoré nie sú susediace a hovoria jasnou rečou.“ Povedal Dzurinda. Možno práve teraz, keď je Maďarsko zbité ako pes, treba nášmu južnému susedovi ponúknuť rozvíjanie pozitívnych spoločných iniciatív. Presne s týmto chce prísť naša diplomacia. Slovensku by to pomohlo dvojako. Jednak by to bola jedna z mála podaných rúk zo zahraničia a pre Orbána by bolo ťažké ju odmietnuť. Na strane druhej, takáto podaná ruka by vyrazila eso z rukáva všetkým tým Maďarom, ktorí chcú na konflikte so Slovenskom postaviť svoje udržanie sa pri moci. Keby sa Slovensko teraz pustilo hlava-nehlava do Maďarska, tamojší nacionalisti by mohli povedať niečo v zmysle: „Vidíte, všetko sú to zahraniční nepriatelia, ktorí nám chcú zle. Maďari, zjednoťte sa za nami proti nim!“ Z odvádzania pozornosti od domácej biedy a korupcie k „zahraničnému nepriateľovi“ žijú všetci nacionalisti, bez ohľadu na krajinu, či národnosť. Situácia však vyzerá inak, pokiaľ Maďarov kára Európska únia, robiac to po linke ohrozenia demokracie, kým najbližší susedia mlčia. Za takýchto okolností sa nacionalistom mobilizuje ťažko. Existujú úvahy, že s občianstvom zahraničných Maďarov prišiel Orbán ešte pred vlaňajšími slovenskými voľbami preto, aby napomohol pokračovaniu koalície Smer - SNS u nás. Konfrontačná politika so susedom by mu jednak pomohla vnútropoliticky. Jednak by Bruselu na každú kritiku mohol odvrknúť, nech sa pozrú na Slovensko, kde šarapatí Slota. Keby u nás vládol dnes Fico, Orbán by popri ňom nepôsobil až tak exoticky. Naproti tomu, terajšie Radičovej Slovensko nie je v očiach EÚ len politický a hospodársky „vzorový žiak“, ale navyše aj zlé svedomie Európy, ktoré jej pripomína vlastné fiškálne ideály a ambície... Vzťahy s Maďarskom budú ešte dlho komplikované. No s trochou rozvahy, diplomacie a ľsti dokážeme udržať Budapešť na uzde. Huncútstva nášho južného suseda si zaslúžia inteligentnú, nie úzkoprsú silácku odpoveď. Vezmime si trebárs tú mapu Uhorska v Bruseli. Naprieč Európou zazneli ohlasy, vysmievajúce maďarský operetný nacionalizmus. Čo bráni ktorémukoľvek slovenskému europoslancovi, aby vedľa mapy Uhorska z roku 1848 rozprestrel trebárs mapu Uhorska zo 17. storočia? Bolo by to veľmi zábavné a Maďarov by to napajedilo. V 17. storočí sa totiž územie Uhorska fakticky krylo s dnešným územím Slovenska. Naopak, dnešné teritórium Maďarska bolo vtedy Turkami okupovaným pašalikom.

Aktivistu a podnikateľa Alojza Hlinu zatkli

na maďarskom koberci v Bruseli

17. januára 2011 - (tasr)

Slovenského aktivistu a podnikateľa Alojza Hlinu dnes na niekoľko hodín zadržala belgická polícia po tom, ako na koberec s mapou Uhorska v budove Rady Európskej únie (EÚ) v Bruseli položil transparent s nápisom v angličtine „Európania, zastavte to”. Informoval o tom webový portál Sme.sk. Políciu podľa portálu privolala ochranka budovy. Hlinu mali prepustiť po piatich hodinách bez vysvetlenia a akejkoľvek sankcie či trestu. Koberec v budove, kde sa na summitoch schádzajú lídri 27 členských štátov únie, je iniciatívou maďarského predsedníctva EÚ. Na koberci s plochou 202 metrov štvorcových sa nachádzajú obrazy symbolizujúce jednotlivé obdobia maďarských dejín.

Fraška okolo koberca: Maďarsko dráždi EÚ

17. januára 2011 - (čtk)

Corpus delicti má 200 metrov štvorcových. Maďarský koberec veselých farieb v bruselskom sídle Rady EÚ provokuje partnerov v únii. Je to umenie alebo nacionalizmus? Tam, kde sa inokedy ministri a šéfovia vlád ponáhľajú po červených kobercoch k dôležitým poradám, vyvoláva teraz historický koberec umiestnený ako dekorácia v obrovskej vstupnej hale potriasanie hlavami. Maďarská pravicovo-konzervatívna vláda premiéra Viktora Orbána sa musí opäť brániť výčitkám, napísala agentúra DPA. Necelé dva týždne po začiatku svojho šesťmesačného predsedníctva v EÚ Maďarsko zase raz šliape na diplomatické kurie oko. Onen umelecký predmet má totiž vo svojom strede aj historickú mapu Maďarska z roku 1848. Vtedy bola habsburská ríša oveľa väčšia ako dnešné Maďarsko - vrátane jeho terajších partnerov z EÚ Rakúska a Slovenska. „Maďarská kultúrna história votkaná v koberci,” tak propaguje svoj dekoratívny predmet Budapešť. Európski poslanci v ňom ale vidia skôr nočnú moru maďarského velikášstva. „Potrebujeme silnú, jednotnú Európu a nie prepad späť do nacionalizmu,” hovorí rakúska europoslankyňa Ulrike Lunaceková (Zelení). Rumunský poslanec poukázal na to, že skoršie hranice už neexistujú. V stredu bude maďarský premiér a mocenský politik Viktor Orbán hosťom v Európskom parlamente. „To bude hádka,” predpovedá Lunaceková. Eurodiplomati však varujú pred unáhleným súdmi. Zatiaľ je debata búrkou v pohári vody. V Berlíne, Viedni a v Bratislave však v piatok vládlo nápadné ticho. „Chceme najskôr Maďarsku umožniť začať s prácou,” hovorí istý eurodiplomat. Jasné je jedno: trpezlivosť únijných partnerov Maďarska je napätá, súdnosť budapeštianskej diplomacie je spochybňovaná. Nejde predsa o prvý prípad. Najprv vydalo Maďarsko zákon, ktorý dáva náhubok médiám a podriaďuje ich vplyvu vládnucej pravicovo-konzervatívnej Orbánovej strany. Potom ohlásilo špeciálne firemné dane, ktoré postihujú predovšetkým zahraničné koncerny. Na medzinárodnej scéne vyvolali veľké pobúrenie, predseda EK José Barroso osobne vyzval maďarského premiéra k náprave. A teraz zas koberec. Celá inštalácia prišla Maďarsko na 160-tisíc eur. Hovorca maďarského predsedníctva Márton Hajdú sa snaží minimalizovať škody: „Koberec zobrazuje rad kultúrnych a historických symbolov”. Mrzuté je, že už zase vyvoláva rozruch ešte čerstvý člen EÚ z východnej Európy. Maďarsko nadväzuje na Česko, ktoré vyvolalo škandál začiatkom roka 2009. Česi nechali umelca Davida Černého zhotoviť inštaláciu, ktorá mala byť asi satirou na predsudky voči členským štátom EÚ: Bulharsko bolo predstavené ako krajina tureckých záchodov, Francúzsko uzatvorené kvôli „štrajku” a Nemecko pokryté sieťou diaľnic, ktorých prepletenie pripomínalo hákový kríž. Nič podobného nepovažujú Maďari za potrebné: „Stojíme za tým kobercom a informujeme o tom,” povedal hovorca Hajdú. Jedine umelecký riaditeľ maďarskej kultúrnej prezentácie v Bruseli Robert Lengyel vyjadril poľutovanie: „Nechceli sme zraniť city žiadneho národa.”

Kobercový nálet

16. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Najnovší škandál okolo maďarskej výzdoby v Bruseli je naozaj nafúknutý. Je veľmi nepravdepodobné, že by dnešná maďarská vláda chcela zmeniť hranice v strednej Európe. A že by bola historická mapa Uhorska na jednom koberci prejavom týchto úmyslov, ako naznačujú niektorí europoslanci a politici zo susedných krajín. To je však len jedna strana mince. Falošné sú totiž aj slová hovorcu maďarského predsedníctva únie, že koberec (a najmä ním vyvolaný škandál) nemá nič spoločné s politikou maďarskej vlády a že by bolo nespravodlivé niečo také predpokladať. Skôr platí, že pri politike, rétorike a v minulosti utopenej mentalite, akú Orbánova vláda predvádza, sa práve ona má najmenej čo čudovať, ak jej iredentistické úmysly prisudzujú. Vláda, ktorá neustále trepe o znovuzjednotení národa, o politickej jednote Maďarov v Karpatskej kotline, ktorej politici sa prevážajú na autách s nálepkami Veľkého Maďarska a aj v oficiálnych prejavoch susednú krajinu nazývajú len Felvidékom, jednoducho musí počítať s tým, že jej reči a kroky mnohých právom zarazia. Musí počítať s tým, že vzbudzuje okrem logických otázok, čo napríklad myslí pod takouto jednotou národa, i podozrenie o úprimnosti svojej ochoty akceptovať stávajúce hranice. Ak takáto vláda navyše bohato investuje do propagandistickej kampane presviedčajúcej krajanov zo susedných krajín, aby požiadali o maďarské občianstvo, musí byť úplne izolovaná od reálneho sveta a žiť v nejakom vlastnom mentálnom bludisku, keď ju prekvapí búrka, ktorú pravidelne vyvoláva, a je dokonca urazená, že jej dušovaniu sa ohľadne hraníc všetci neveria. Dôveryhodnosť pritom Orbánovej vláde chýba nielen v zahraničnej politike. Premiér minulý týždeň po prvý raz vážne pripustil, že jeho vláda bude musieť začať sporiť a siahnuť na sociálne výdavky. Podobné slová od neho analytici očakávali najmenej rok, napriek tomu ich neprijali s veľkým potleskom. Jednoducho už neveria, že sa politik ako Orbán odváži urobiť to, čo treba, čo je však nepopulárne a protirečí všetkému, čo roky hlásal.

Nezomelú ich

16. januára 2011 - (Martin Porubjak - Sme)

Jeden z najvýznamnejších súčasných maďarských divadelníkov režisér Viktor Bodó sa v poslednom čísle odbornej revue Svět a divadlo vyjadril k súčasnému stavu maďarskej spoločnosti jasne: „Naša spoločnosť bola teraz veľmi ostro rozdelená: máme vraj ozajstných Maďarov, ktorí sú Maďari, ako sa patrí, a okrem nich máme aj takých, ktorí nie sú až takí správni Maďari. To je ideológia našej krajnej pravice (teda tých „správnych“ Maďarov), a pôvodne ide o Hitlerov vynález: dať ľuďom čosi, voči čomu sa môžu vymedzovať a namýšľať si, že sú lepší. A prečo sme my lepší? Jednoducho preto. A tomu verí zúfalá, veľmi schudobnená a v zlých podmienkach žijúca časť národa, zatiaľ čo na druhej strane sú takzvaní liberáli, slobodne mysliaci ľudia s pomerne slušnou životnou úrovňou, inteligencia alebo ľavičiari... (Tým nemyslím intelektuálov, ktorí patria k ľavici, pretože majú nejaké postsocialistické zmýšľanie, ale tých, čo sú „naľavo“ jednoducho preto, že nesúhlasia s takouto krajnou pravicou.) No a to sú dnes vraj tí horší Maďari. Je to veľmi hlúpa situácia. Krajná pravica v poslednom čase dosť zosilnela a tí, ktorí majú tú možnosť, sa vážne zamýšľajú, či vôbec majú v krajine zostať.“ Pred piatimi rokmi som videl v Budapešti v Divadle Józsefa Katonu inscenáciu režiséra Viktora Bodóa inšpirovanú Kafkovým Procesom, ktorá mala kuriózny názov Zomelúmazmizolsom (Ledarálnakeltűntem). Bola to vízia grotesknej krutosti, úzkosti a strachu. A zároveň malichernosti, trápnosti a smiešnosti. Akási predpoveď situácie, aká dnes zavládla v režisérovej vlasti. Túto aktuálnu situáciu iný popredný maďarský divadelný režisér Arpád Schilling komentuje lakonicky presne: „Súčasný maďarský predseda vlády, ktorá má dvojtretinovú väčšinu v parlamente a môže si teda dovoliť úplne všetko, hovorí o revolúcii. Keď sa môže čosi také nazývať revolúciou, tak na ozajstnú revolúciu nie je šanca.“ Čosi podobné zažili slovenskí divadelníci za éry Mečiara a jeho verného ministra kultúry Hudeca. Náš vtedajší odpor proti nacionalistickému a represívnemu režimu podporili mnohí maďarskí divadelníci. Dnes sa siaha na ich slobodu tvorby a na ich existenciu. Bolo by slušné, aby sme maďarským kolegom splatili starý dlh. Aj keď som presvedčený, že Orbánov režim ich aj bez našej solidárnej podpory nezomelie a oni nezmiznú.

Sziget je ohrozený, Budapešť ho chce zruinovať

13. januára 2011 - (Ivan Drábek - Pravda)

Stredná Európa môže toto leto zostať bez svojho Glastonbury. Sziget, staršieho a väčšieho brata slovenskej Pohody, ohrozujú likvidačné finančné nároky budapeštianskej radnice. Tá žiada za prenajatie tradičného dejiska festivalu na Starobudínskom ostrove astronomickú sumu 9 miliónov eur. Je to takmer toľko, ako celý rozpočet najväčšieho multikultúrneho podujatia v strednej Európe. Sziget (po slovensky ostrov) by takéto nájomné potopilo. „Je to, akoby ste sa ma opýtali, či vydržím dvadsať minút pod vodou,” komentoval návrh mestskej rady pre denník Népszabadság otec festivalu Károly Gerendai. „Maďarský Mišo Kaščák”, ktorý Sziget v roku 1993 spoluzakladal a ako hlavný organizátor jeho vlaňajší ročník doviedol k bezmála štyristotisícovej návštevnosti, tvrdí, že by to znamenalo nevyhnutný zánik festivalu. „Už aj desatina z tých 9 miliónov eur je niekoľkonásobne viac, ako by sme dokázali vyplatiť, keďže náš zisk po zdanení je necelých 300-tisíc eur,” povedal pre denník Népszava. Gerendai považuje za nepochopiteľné, že kým Veľkú cenu Maďarska vo Formule 1 ako turistické lákadlo štát podporuje takmer pätnástimi miliónmi eur, Sziget, ktorý dokáže byť úspešný aj bez dotácií, by mal byť potrestaný neúnosným bremenom. „Je to, ako pozvať si Rolling Stones, aby u nás vystúpili, a potom s nimi vyjednávať, koľko nám za to zaplatia,” cituje ho Népszava. Experti totiž vyrátali, že týždeň trvajúci megafestival, na ktorý prichádza asi polovica publika zo zahraničia, okrem toho, že znamená pre Maďarsko nezaplatiteľnú reklamu, prináša do štátneho rozpočtu vyše 40 miliónov eur. Pri doterajších osemnástich ročníkoch mali organizátori prenájom pozemku na Starobudínskom ostrove zadarmo. Radnica im poplatok odpustila s tým, že za niekoľko stotisíc eur dali terén po festivale vždy do absolútneho poriadku. Na jeseň však po dvadsiatich rokoch socialisticko-liberálnej vlády prišiel v maďarskej metropole k moci premiérom Viktorom Orbánom vedený Fidesz. Primátorom sa stal konzervatívny István Tarlós, ktorý ako dlhoročný starosta Starého Budína (Óbudy) nepatril práve k priaznivcom Szigetu. Jeho organizátorom svojho času nanútil dodatok k zmluve, ktorý zakazoval akúkoľvek propagáciu homosexuality na festivale, čo neskôr ako protiústavný prejav diskriminácie zrušil súd. Starosta Tarlós tiež presadil, že na dunajskom ostrove, kde s dejiskom festivalu susedia iba staré výrobné haly, musí hudobná produkcia pod holým nebom končiť večer o jedenástej a potom už môže pokračovať iba v zvukovo izolovaných stanoch. Pred októbrovými komunálnymi voľbami síce budúci primátor sľúbil, že Sziget bude podporovať, pokus vyrubiť mu neúnosne vysoké nájomné však naznačuje opak. Napriek tomu Gerendai nechce kauzu politizovať a predbežne nehrozí ani zrušením 19. ročníka. Pre maďarské médiá sa vyjadril, že primátora zrejme jeho poradcovia nesprávne informovali o finančných možnostiach Szigetu a stále verí, že sa s ním bude dať dohodnúť na rozumnej výške nájomného.

Festival Sziget

Sziget patrí k najväčším letným hudobným festivalom v strednej Európe. Vo svojom programe, ktorý v regióne patrí k najatraktívnejším, máva najväčšie hudobné hviezdy. V minulosti na Szigete vystupovali aj Radiohead, Muse, R. E. M., Natalie Imbruglia, Iron Maiden, Lily Allen, Placebo, Faith No More, Alanis Morisette, The Killers, Nick Cave či Franz Ferdinand. Na festival prišlo vlani 382-tisíc návštevníkov.

Budapešť bude v roku 2011 patriť Franzovi Lisztovi

12. januára 2011 - (cestovanie.aktuality.sk)

Nasledujúcich dvanásť mesiacov bude pre našich južných susedov mimoriadne dôležitých. Okrem toho, že sa na pol roka stanú predsedníckou krajinou EÚ, budú oslavovať významné výročie jedného zo svojich krajanov. Bude to presne 200 rokov od narodenia a zároveň 125 rokov od skonania hudobného skladateľa Franza Liszta. I keď sa o jeho národnosť stále sporia spolu s Rakúskom, o jeho významnom vzťahu k Maďarsku hovorí aj úryvok z jedného listu blízkemu priateľovi. Vyznal sa v ňom, že má k Budapešti nesmierne špeciálny vzťah a napriek tomu, že neovláda ich reč, cíti sa byť Maďarom. Celá pocta tomuto pánovi odštartuje už onedlho. Na 22. január pripravujú v budapeštianskom Palace of Art slávnostné otvorenie, ktoré bude mať na starosti maďarská filharmónia. Do konca roka predvedú jeho hudbu v rôznych aranžmánoch umelci ako G. Csalog, A. Rost, B. Bartók alebo G. Bogányi. Posledne menovaný pán je jedným z najlepších pianistov svojej generácie a členom organizačného tímu Lisztovho festivalu. Na piano hral už od štyroch rokov a postupne sa prepracoval na brilantného sólistu. Je charakteristický tým, že pri vystúpeniach nepoužíva notové zápisy, pretože ho rušia a nedokáže tak prežívať moment hudby. Medzi jeho obľúbených skladateľov patrí okrem Liszta aj Chopin. Na sklonku minulého roka absolvoval maratón, počas ktorého sám odohral všetky jeho diela. Vidieť ho budeme môcť aj v našich končinách. Jedným z hlavných hudobných podujatí maďarského hlavného mesta je aj jarný festival, ktorý sa pravidelne koná od roku 1981. Každý rok je jeho špeciálnym hosťom iná krajina, no keďže tentoraz predsedajú EÚ, rozhodli sa ho namiesto toho venovať práve Franzovi Lisztovi. Začína sa 18. marca, kedy je naplánované aj predstavenie opery tohto skladateľa a končí sa 3. apríla. Na úvode budú prítomní aj domáci prezident a premiér. Počas festivalu sa bude konať aj výstava o prepojení Liszta a rómskej kultúry. Toto podujatie sa nenesie len v znamení hudby, ale je prepojené aj s inou kultúrou. Celý program si môžete prečítať na webovej stránke, kde sa dajú zakúpiť aj vstupenky. Stačí si kliknúť na konkrétne predstavenie, či výstavu a na konci stránky nájdete link, ktorý vás presmeruje na predaj lístkov. Posledné tri dni festivalu sa nesú v znamení mladých umelcov. Už tradične sa vtedy koná subfestival pod názvom Fringe, na ktorý sa môže zaregistrovať akýkoľvek umelec z celého sveta. Verejnosti tu potom predvedie svoje zručnosti a možno nastúpi aj na skvelú profesijnú dráhu. Účastnia sa ho stovky účinkujúcich a vstup je zadarmo.

22. október - Deň F. Liszta

V deň skladateľovych narodenín sa rozhodli organizátori usporiadať zaujímavú akciu. Vyzvali ľudí z celého sveta, aby aspoň chvíľku venovali hudbe tohto velikána. Prihlásiť sa môže ktokoľvek, stačí dať vedieť, kde budete jeho diela hrať a akým spôsobom. V Budapešti na tento víkend chystajú koncert v Bazilike Sv. Štefana, ale aj Lisztov festival v Sisinom letnom sídle Gödölö, ktorý na 22. októbra chystá veľký koncert symfonického orchestra. Zaujímavé akcie pri tejto príležitosti chystajú aj domáce hotely. Napríklad Le Meridien, ktorý nájdete v centre Budapešti, ponúka pri rezervácii troch nocí cez víkend, tú poslednú za 10 eur. Pripravené majú aj tematické balíčky ako napríklad gastro alebo kúpele, kde za zvýhodnenú cenu dostanete k ubytovaniu aj bonusy z týchto oblastí.

Zázračné dieťa

Rok Franza Liszta bude rozdelený do piatich tematických celkov - Liszt ako svetový občan, Liszt ako celebrita, Liszt ako pianista, Liszt ako kresťan a Liszt ako profesor. Napríklad pri prvom okruhu ide o sériu koncertov vo svete, ktoré prezentujú skladateľovu hudbu. Budú sa konať napríklad v Prahe, Moskve, Viedni, Paríži. Liszta ako kresťana predstavia aj v samotnom Vatikáne. Jeho tvorbu sa budú snažiť priblížiť aj tým najmenším. A práve posledný celok sa bude venovať sérii koncertov, ktoré budú na mieru šité pre drobcov, aby to bolo pre nich atraktívne a zaujímavé. Jedným z protagonistov bude aj pán Bogányi. Tieto podujatia budú niesť jednotný názov „Zázračné dieťa“.

Lujza Blahová si popularitu získala v operetných úlohách

16. januára 2011 - (tasr)

Herečka a operetná speváčka Lujza Blahová zomrela pred 85 rokmi 18. januára. Výrazná predstaviteľka maďarskej hereckej generácie na prelome 19. a 20. storočia Lujza Blahová sa narodila 8. septembra 1850 v Rimavskej Sobote. Popularitu si získala najmä v operetných úlohách. Od roku 1864 hrala v Ľudovom divadle v Budapešti, potom pôsobila na divadelných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, od roku 1871 v Národnom divadle. V rokoch 1863-1896 stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Svoje posledné vystúpenie absolvovala v roku 1908 v operete Babička od Gergelya Csikyho. Od roku 1910 žila v ústraní. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala svojimi besednicami do rôznych časopisov. Lujza Blahová zomrela 18. januára 1926 v Budapešti.

Népszabadság: Pouličná opozícia sa zobúdza

17. januára 2011 - (tasr)

Kým premiér Viktor Orbán horúčkovito hľadá cestu zo svojho vlastného labyrintu politickej filozofie, kým parlamentná opozícia nerobí politiku, namiesto toho sa snaží tieňovo vládnuť, zatiaľ v piatok prišlo na Kossuthovo námestie pred parlament demonštrovať 10 000 obyčajných ľudí. Pouličná opozícia sa zobúdza, konštatuje dnes v komentári maďarský denník Népszabadság. Priamym dôvodom demonštrácie bol mediálny zákon, ktorý však súvisí s parlamentným zriadením a tiež so sľubom premiéra Orbána zmeniť ústavu a preorganizovať všetko. Čoraz viac ľudí vníma vznikajúci celok autoritatívneho systému, aj keď sa to vládna moc snaží podávať v malých sústach, píše autor komentára Róbert Friss. Dodáva, že vládna moc si čoskoro nebude vedieť poradiť bežnými politickými prostriedkami s hustnúcou pouličnou opozíciou. Jej masa rastie síce pomaly, ale urýchľuje ju arogancia vlády. Vákuum vzniknuté zoslabnutím ľavicovej a liberálnej parlamentnej sily v uplynulých ôsmich mesiacoch po parlamentných voľbách sa podľa Frissa postupne začína napĺňať. Orbán sa nemusí zatiaľ nikam ponáhľať. Jeho moc nie je ohrozená priamo ani v parlamente, ani na uliciach. Piatkových 10.000 hlasov bolo zatiaľ iba mocným upozornením. Záujmom Maďarska by malo byť, aby tieto hlasy neoslabli, aby vládna moc pocítila, že občania sledujú jej každý pohyb, uzatvára komentár Népszabadságu.

Pred maďarským veľvyslanectvom protestovali občianski aktivisti

18. januára 2011 - (tasr)

Necelá desiatka občianskych aktivistov a predstaviteľov mimovládnych organizácií sa dnes podvečer zišla pred veľvyslanectvom Maďarskej republiky (MR) v Bratislave, aby vyjadrila podporu všetkým demokraticky zmýšľajúcim občanom Maďarska a zároveň protestovala proti opatreniam, ktoré prijala vláda Viktora Orbána v oblasti mediálneho zákona. „Prišli sme sem vyjadriť solidaritu s maďarskými novinármi a všetkými občanmi, ktorí si ctia hodnoty a demokratické princípy,” zdôvodnil hlavný organizátor Róbert Mihály z Občianskej iniciatívy UM! Demonštranti na znak protestu umiestnili pred stenou maďarského veľvyslanectva symbolickú čiernu plachtu, pri ktorej mohol každý záujemca zapáliť sviečku. „Na znak toho, že chceme priniesť svetlo do mračien, ktoré pohltili maďarskú demokraciu,” vysvetlil symboliku Mihály. Na tento istý účel poslúžili aktivistom baterky, ktorými svietili do okien veľvyslanectva. Krátko po začiatku podujatia sa s demonštrantami stretol maďarský konzul Géza Farkas, ktorému sľúbili protestujúci odovzdať petíciu. V nej zhrnuli svoje kritické pripomienky k mediálnemu zákonu a ohlásili podporu maďarských novinárov. V konfrontácii s organizátormi konzul konštatoval, že demonštrácia na podporu demokracie v MR prakticky znamená podporu súčasného smerovania krajiny. Ich námietky dnes Farkas nechcel komentovať, keďže podľa neho neobsahujú konkrétne body. „Petíciu si preštudujeme, ak nájdeme niečo dôstojné, niečo vhodné na rozmýšľanie, samozrejme, berieme to do úvahy a snáď pošleme kompetentným orgánom v Maďarsku,” uviedol pre TASR konzul, ktorý je presvedčený, že kritizovaná právna norma, schválená drvivou väčšinou v maďarskom parlamente, je v súlade so všetkými demokratickými princípmi. Protestné zhromaždenie sa uskutočnilo v rámci medzinárodnej akcie Free press for Hungary (Sloboda tlače pre Maďarsko). Táto téma už iniciovala k demonštrácii viac ako 10.000 Maďarov, ktorí v piatok (14.1.) protestovali proti opatreniam vlády v oblasti mediálneho zákona na Kossuthovom námestí v Budapešti. Na sociálnej sieti Facebook svoju podporu protestujúcim už vyjadrilo takmer 3000 ľudí. „Nám prekáža cenzúra, ktorú tento zákon zavádza a koncentrácia moci, ktorá pripadá vláde. Tá má možnosť kontroly médií a môže im zasahovať do ich tvorby a obsahu,” priblížil hlavné námietky organizátor protestu s tým, že zásah vlády do právomoci Ústavného súdu v MR znižuje možnosť občanov reagovať na novú legislatívnu zmenu. Kritiku z radov zúčastnených si vyslúžila aj nedostatočná angažovanosť európskych predstaviteľov a absencia jednotného postoja k tejto otázke v Bruseli. Neprimerane podľa nich reagovali aj predstavitelia slovenskej diplomacie. „Práve toto je vhodný spôsob ako zlepšovať slovensko-maďarské vzťahy, pretože tu ide naozaj o porušovanie občianskych slobôd a práv a ide tu o slobodu tlače. Toto je určite niečo, čo by sme nemali ignorovať v rámci nejakých vyšších záujmov, ale mali by sme to rázne odsúdiť ako krajina,” vyhlásil Mihály. Napriek tomu, že podporu demonštrantom vyjadrili Amnesty International, Slovenský syndikát novinárov a Slovenská asociácia novinárov, na proteste sa ich zúčastnilo menej ako predstaviteľov médií. Podľa Mihályho účasť odráža súčasné pomery v slovenskej spoločnosti. „Možno, ak by to bol protest proti Maďarsku, vyslovene, tak by tu bolo aj 10.000 ľudí. Pri týchto náladách, ktoré na Slovensku sú, tak tá účasť nesplnila ani očakávania a ani ich nijako neznížila,” priznal.

V utorok bude protest pred maďarským veľvyslanectvom

16. januára 2011 - (sita)

Podporu všetkým demokraticky zmýšľajúcim občanom Maďarskej republiky prídu vyjadriť v utorok pred veľvyslanectvom Maďarskej republiky v Bratislave občianski aktivisti. „Protest reaguje na mediálny zákon, obmedzovanie slobody tlače, zúženie právomocí ústavného súdu a ďalšie politické kroky posledných mesiacov, ktoré vzbudzujú dôvodné obavy z okliešťovania demokracie v tejto krajine ako i nečinný postoj slovenskej diplomacie,” informoval Róbert Mihály z Občianskej iniciatívy UM!. Bratislava sa tak pripojí k medzinárodným akciám, ktoré sú známe pod hlavičkou Free press for Hungary. Pred maďarskou ambasádou na okamih vznikne kopec z balíkov cenzurovaných novín a následne sa bude symbolicky svietiť baterkami do okien veľvyslanectva na znak zahnania mrakov, ktoré sa zatiahli nad maďarskou demokraciou a prinesenia svetla do súčasného zatmenia slobody tlače v Maďarsku. Na akcii okrem iného občianski aktivisti, zástupcovia novinárskej obce a ďalšie mimovládne organizácie doručia otvorený list veľvyslancovi Maďarska, v ktorom kritizujú okliešťovanie demokracie v Maďarskej republike a zároveň vyjadria podporu všetkým Maďarom, ktorým nie sú princípy slobody a demokracie ľahostajné, ba dokonca sú im upierané. Pozvánku na protest dostali jeho Excelencia Antal Heizer ako i šéf rezortu slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda. Podujatie organizuje občianska iniciatíva UM! v spolupráci s občianskymi aktivistami a s viacerými zástupcami novinárskej obce.

Orbán pre nemecký denník: Budem bojovať za mediálny zákon

16. januára 2011 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán je pripravený obhájiť kontroverzný mediálny zákon, vyplýva z rozhovoru predsedu vlády pre pondelňajšie vydanie nemeckého denníka Bild. Orbán denníku povedal, že na „boj proti vetru” si zvykol už počas komunizmu. Konštatoval, že bude o zákon bojovať, aj keď jeho maďarskí a európski protivníci vedú proti nemu kampaň. Maďarský ministerský predseda zopakoval viackrát prezentovaný postoj svojej vlády, že v mediálnom zákone nie sú ustanovenia, ktoré by sa nenachádzali v právnych normách iných členských krajinách Európskej únie. Orbán zdôraznil, že neprijme normy, ktoré by boli aplikované iba pre Maďarsko, a dodal, že Maďarsko nebude akceptovať ani to, keby zakázali ustanovenia maďarského zákona, ktoré sú obsiahnuté i v zákonoch iných európskych krajín. Záverečné časti právnej normy prijal maďarský parlament vlani 21. decembra. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, platí pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových.

Prejde Bugár po Moste?

17. januára 2011 - (Peter Javůrek - Pravda)

Zákon o dvojakom občianstve je rukavicou, ktorú vláda Fideszu hodila cez hranice štátov susediacich s Maďarskom. Jedna vec je zareagovať tak, aby boli momentálne ochránené záujmy Slovenska. No sú tu aj dlhodobé záujmy regiónu. V ich mene by mal niekto tú rukavicu - pekne bez kriku, ale pevným krokom - odniesť maďarskému parlamentu naspäť pred dvere. Slovensko sa maďarským zákonom zapodieva už osem mesiacov. Škála riešení je zdanlivo široká - od faktického zrušenia jeho platnosti na našom území (z dielne šéfa diplomacie), cez zákon, ktorý núti ľudí vzdať sa slovenského občianstva (z dielne minulej vlády), až po sankcie z dielne KDH. No a samozrejme bola tu ešte možnosť na maďarský zákon nereagovať nijako. Táto škála možností v skutočnosti až takou širokou nie je. Nerobiť nič by znamenalo pritakať európskej anomálii, keď jeden štát vydáva právne normy týkajúce sa občanov iných štátov, ktoré majú platiť nie na jeho vlastnom (čo by bolo v poriadku), ale na ich území. Odoberať ľuďom občianstvo zasa nie je bohviečo z hľadiska individuálnych osudov. Nejde len o tých, čo sa o občianstvo SR pripravia z vlastnej vôle - ide aj o ich rodiny a deti. Čiastkové sankcie, napríklad zamedziť „dvojakým občanom” vstup do polície či armády, sú nelogické. Keď je nám niekto dosť dobrý na to, aby platil dane, mal by byť dosť dobrý aj na to, aby u nás strážil poriadok. Čudný je aj návrh, podľa ktorého budú môcť takí občania v ozbrojených silách slúžiť, ale iba tam, kde neprídu do styku s utajovanými skutočnosťami. Milostivo dovolíme, aby za nás niekto riskoval život, ale zarazíme mu kariérny postup? Návrh, ktorý zamedzí platnosť zákona na našom území, je možno politicky najčistejší. Jednoducho povedané: keď nebudú dvojakí „Orbánovi Maďari”, nebude potrebné vymýšľať sankcie či obmedzovať ich. No ako tú rukavicu symbolicky odniesť naspäť do Budapešti? Samozrejme, po Moste. Kľúčovou postavou celej situácie u nás nie je Berényi či Slota. Je ňou Béla Bugár. Na Bugárovi je, či bude Most „spájať národy” v štýle folklórnej romantiky, alebo bude trvať na občianskych a demokratických princípoch, ku ktorým sa hlási. Je na ňom, či sa bude báť maďarských nacionalistov u nás či u susedov - ktorí beztak neprestanú hovoriť o ňom ako o zradcovi - alebo dá zrozumiteľne a bez strachu o voličské hlasy najavo, že byť Maďarom neznamená servilne sa prikrčiť vždy, keď niekto zatrúbi na národnú trúbu. Na takto pochopenú funkciu mediátora medzi dvoma národmi Bugár nepotrebuje dobrozdanie z oficiálnej Budapešti. Iba odvahu a zásadovosť.

KDH a Most sa nevedia dohodnúť na občianstve

17. januára 2011 - (Igor Stupňan - Pravda)

Kresťanských demokratov a Bugárov Most rozdeľuje názor na lojalitu príslušníkov silových zložiek s dvojakým občianstvom. Koalícia musí problém policajtov či vojakov, ktorí by nadobudli iné ako slovenské občianstvo, vyriešiť ešte do februárovej schôdze parlamentu. „Minimálne máme rozpor v tom, čo považujeme za znak nelojality. Či tým, že niekto zloží sľub, prestane byť v prípade druhého štátneho občianstva lojálnou osobou voči Slovensku,” hovorí predseda Mostu Béla Bugár. Líder KDH Ján Figeľ tvrdí, že má záujem o presadenie účinného a korektného riešenia. „Slovensko je krajinou, ktorá model viacnásobného občianstva používala. Chceme sa usilovať o riešenie pri ochrane štátneho záujmu hlavne tam, kde sa narába s ozbrojenou mocou, respektíve s utajovanými skutočnosťami,” dodáva Figeľ. Od nového roka platí v Maďarsku zákon, že krajania sa môžu uchádzať o občianstvo aj bez podmienky, aby žili v Maďarsku. Bývala vláda Roberta Fica naň reagovala protizákonom o občianstve. Ten potrestal našich občanov, ktorí od 17. júla 2010 dobrovoľne požiadali o občianstvo inej krajiny, stratou slovenského. Vládna koalícia mienila opraviť reštrikciu bývalej vlády ešte vlani, ale zatiaľ sa jej nedarí. Najskôr predložili novelu zákona o občianstve poslanci SDKÚ, Mostu a SaS. Hovorí sa v nej, že SR neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu občanom SR, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Kresťanskí demokrati však prišli s návrhom, aby sa v novele zákona o štátnej službe upravili podmienky výkonu niektorých povolaní, ktorých výkon je spojený so špecifickými potrebami zachovávať lojalitu voči Slovenskej republike, oboznamovať sa so skutočnosťami, s ktorými osobitný zákon viaže podmienku mlčanlivosti a previerku bezúhonnosti. Poslanci KDH chcú viazať štátnu službu výlučne na štátne občianstvo SR. Pripomínajú, že výkon štátnej služby policajtov, príslušníkov SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Národného bezpečnostného úradu je viazaný na vernosť Slovenskej republike. „Pri získaní štátneho občianstva cudzieho štátu, napríklad štátneho občianstva Maďarskej republiky, sa žiadatelia zaväzujú k vernosti cudziemu štátu a k jeho ochrane. Získaním občianstva cudzieho štátu by mohla byť narušená lojalita k Slovenskej republike,” tvrdia poslanci KDH. Ich zámer by sa dotkol tiež profesionálnych vojakov, prokurátorov a colníkov. Bugár navrhoval kompromis, aby ten, kto má prístup k tajným a prísne tajným dokumentom, nemohol mať dvojaké občianstvo. Predseda poslaneckého klubu koaličnej SaS Jozef Kollár hovorí, že súhlasia s názorom, aby príslušníci armády a polície nemali iné ako slovenské občianstvo. Cestu riešenia vidí v rozlišovaní, či občan nadobudol občianstvo iného štátu v zmysle medzinárodných dohovorov. „Ak ľudia nadobudli občianstvo v rozpore s medzinárodným právom, tak potom nech sa takíto ľudia sankcionujú,” myslí si Kollár. Cez víkend hovoril o probléme občianstva minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda s Bélom Bugárom, ktorý má podľa neho záujem dohodnúť sa. Dzurinda si myslí, že nič zlé nehrozí, lebo občania Slovenska majú bez ohľadu na národnosť neraz omnoho viac rozumu ako politici. „Drvivá väčšina občanov vie, že dvojaké občianstvo pre nich nemá nijaký praktický význam. Má to význam pre občana krajiny, ktorá nevie, kedy bude v EÚ,” povedal v STV v relácii O 5 minút 12. Zmierniť účinky zákona o občianstve chce tiež Smer. Navrhuje, aby si slovenské občianstvo mohli ponechať ľudia, ktorí majú aspoň šesť mesiacov evidovaný pobyt na území štátu, o ktorého občianstvo žiadajú.

Orbán v sebe zabil slobodného chlapca

13. januára 2011 - (Július Lőrincz - Pravda)

Týždne, dlhé mesiace sa Európa pozerá na viaceré kroky vlády Viktora Orbána prinajmenšom spýtavo a s obavami. Na prelome rokov, po tom, čo maďarský parlament pred Vianocami prijal nový mediálny zákon, prepukli tieto obavy až do erupcie nespokojnosti a odmietania. Európa usudzuje, že vláda u našich južných susedov svojimi aktivitami nešetrne siaha na európske hodnoty. Pritom Maďarsko začalo svoj predsednícky polrok v Európskej únii. V krajine samotnej sa s takýmto vývojom síce nezmierili všetci, ale nič dramatické sa nedeje. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky je popularita Fideszu, ktorý má so svojím trpasličím partnerom KDNP (Kresťanská demokratická ľudová strana) v parlamente dvojtretinovú väčšinu, v podstate neotrasená. Podpora jeho voličov je stále trikrát vyššia ako sympatie pre najsilnejšiu opozičnú stranu MSZP (Maďarská socialistická strana), ktorá sa ešte dlho nepozviecha z dôsledkov svojho skrachovaného vládnutia. Pritom sa hovorí, že politický vývoj otriasa pozíciami demokracie v spoločnosti a sú náznaky demontáže právneho štátu. Je to naozaj tak? V západnej Európe vplyvní politici a médiá, a nielen liberálne, ale aj jednoznačne konzervatívne (nemeckú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú asi nik nebude pokladať za socialistku), kritizujú kroky maďarskej vlády. Nepáčia sa im osobitné krízové dane uvalené Budapešťou na banky a nadnárodné spoločnosti, okliešťovanie právomocí ústavného súdu, koncentrácia moci nad médiami s represívnymi pokutami a pod. V jednej televíznej besede šéf provládneho rozhlasu Lánchíd Otto Gojdics na adresu Západu zhnusene povedal: „Kto má takýchto priateľov, už ani nepotrebuje nepriateľov.” Orbán napomína Nemecko a Francúzsko, aby nehodnotili veci v inom členskom štáte, na čo má právo podľa neho iba Európska komisia. Jeho kolegovia vidia už aj ďalej. Europoslanec József Szájer hovorí, že západná Európa „opovrhuje novými členskými krajinami únie” a podpredseda vlády Tibor Navracsics tvrdí, že starí členova únie „ťažko dokážu uveriť, že vo východnej a strednej Európe sú silné demokracie”. Samozrejme, najmä v Maďarsku. To, že neodpovedajú na meritum výhrad, nie je podstatné. Argumentácia je určená predovšetkým domácemu publiku, ktoré populisticky kŕmia aj v našich končinách osvedčeným pocitom mučeníctva malého prenasledovaného národa. Vedia to, čo zistilo viacero výskumov a na čo v týchto dňoch upozornil politológ József Jeskó na portáli Figyelő Net, že veľké spoločenské zmeny pred dvadsiatimi rokmi síce zmenili systém inštitúcií v spoločnosti a štáte, ale už nie natoľko hodnoty v myslení ľudí. A tak idey ľudských práv a slobôd, tolerancie, demokracie alebo liberalizmu zostali pre ľudí často vzdialené, nezrozumiteľné, akási fatamorgána. Preto občania v Maďarsku nepokladajú teraz napr. diskusie či polemiky o slobode tlače za dôležité a prijímajú ich pasívne. Treba povedať, že politické elity všetkých farieb prispeli rozhodujúcim spôsobom k devalvovaniu hodnôt, k nezáujmu o veci verejné svojou mocenskou pažravosťou, dvojtvárnosťou, koristníctvom a korupciou. Aj Orbán raz priznal, že mu viac vyhovuje nízka volebná účasť. Vládnuca garnitúra zatracuje domácich kritikov ako nepriateľov národa. Zatiaľ si netrúfli na svetoznámeho ekonóma Jánosa Kornaiho, člena akadémií vied od USA, cez Veľkú Britániu až po Rusko, ktorý vo veľmi konkrétnej analýze necelého osemmesačného pôsobenia Orbánovej vlády povedal, že dnes už v Maďarsku nie je demokracia, ale autokracia. Dokazuje to na konkrétnych krokoch vlády, medzi ktorými označuje obmedzenie právomocí ústavného súdu za rozhodujúci úder na princíp „bŕzd a protiváh” v demokratickom štáte. O parlamente Kornai hovorí, že sa stal „sériovým výrobcom zákonov”, vypracovaných a prijímaných bez naozajstnej diskusie a vyjednávania. Zákony, ktoré nevyhovujú zámerom, jednoducho zmenia, prípadne zasiahnu do ústavy - od nástupu vlády ju desaťkrát menili. Orbán už pred voľbami povedal, že moc Fideszu treba udržať 15 až 20 rokov a Kornai pripomenul, že takémuto „zabetónovaniu” zrejme má poslúžiť aj poskytnutie volebného práva zahraničným Maďarom s dvojakým občianstvom. Kornai nevylučuje, že Fidesz môže vyhrať aj ďalšie parlamentné voľby. Tvrdí, že prípadné zmeny si môže vynútiť najskôr podlomená dôvera podnikateľského sveta - doma i v zahraničí - k politike tejto vládnej garnitúry, ktorá aj v hospodárskej a finančnej sfére prejavuje prvky svojvôle. Politológ a ekonóm László Lengyel sa pýta, kedy ožije spoločnosť, kedy znovu nadobudnú svoje sebavedomie intelektuálne, odborné a podnikateľské kruhy, „kedy dokážu zdolať svoj strach zoči-voči plaziacej sa zmiji moci”. V denníku Népszabadság nedávno napísal, že sa ešte pamätá na mladého Orbána z 80. rokov minulého storočia: „V sebe samom mohol zabiť toho slobodného, diskutujúceho chlapca, ktorý nenávidel každý druh moci, ale azda to nemohol urobiť v celom Maďarsku. Dnes sedia v univerzitných laviciach mladí Viktorovia Orbánovia a smejú sa, vysmievajú sa mocenským ťahom starnúceho, ťarbavého, na jeho dvore tymianom okiadzaného Viktora Orbána... Raz sa už zoči-voči beznádejnej, zostarnutej moci, ktorá verila len sebe, niekoľkí mladí opýtali: načo je to všetko? Vy nemáte budúcnosť, ale akým právom riskujete našu budúcnosť?” Bolo to dávno, pred dvadsiatimi rokmi. Aj v dnešnom Maďarsku je však veľa takých, ktorí si myslia, že by sa to raz mohlo zopakovať. Zatiaľ však o tom iba uvažujú.

Orbán? Také sme už zažili

11. januára 2011 - (Katarína Zavacká - blog.aktualne.centrum.sk)

V novembri 1993 sa konala v Piešťanoch veľká medzinárodná konferencia venovaná ústavnému právu, ústavnému súdnictvu, ľudským právam a slobodám, ich zabezpečeniu a ochrane, predovšetkým v postkomunistických štátoch. Vzhľadom na politickú situáciu na Slovensku, kde sa práve Mečiar chystal rozbehnúť svoj protiopozičný valec, boli tieto témy veľmi aktuálne. Stojí za to si tie časy pripomenúť: neustále politické vyhrážky, protestné biele stránky novín, umelo zdržiavané dodávky tlačiarenského papiera, štátom ovládaná či skôr sabotovaná Poštová novinová služba, to všetko sme vtedy zažívali my na Slovensku. Dnes sa v podobnej neslobode ocitlo Maďarsko. Pričom vládne pokusy zlikvidovať tlač prezentujúcu opozičné názory prostredníctvom vysokých pokút zďaleka nie sú jedinou hrozbou pre tamojšiu demokraciu. Parlament zákonne zakotvil presadzovanie povinného nacionalizmu a neustále živenie trianonskej traumy, podporuje velikášske „svetové“ ponímanie maďarstva, rastie agresivita voči menšinám. Návrh na veľkodušné udeľovanie dvojitého občianstva pritom nemusí byť hrozbou pre naše vzájomné hranice, bude zaujímavý najmä pre obyvateľov s občianstvom mimo Európskej únie. Zhodou okolností mesiac po tejto spomínanej konferencii vystupoval v Bratislave na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku práve Viktor Orbán. Témou jeho prednášky bolo Maďarsko a jeho miesto v strednej Európe. Nevenoval sa vtedy aktuálnym problémom, ale pokúšal sa „popísať alternatívy, ktoré má stredná Európa k dispozícii po období postupného vytriezvenia“. Za významnú považoval otázku, ako sa budú rozvíjať vzťahy medzi krajinami v tunajšom regióne. Vychádzal z presvedčenia, že smerovanie a priority maďarskej zahraničnej politiky by sa nemali zmeniť ani po odchode Józsefa Antalla z vlády. Za kľúčový faktor z hľadiska bezpečnosti v tunajšom regióne považoval postoj štátov k rozličným národnostným menšinám, pretože v období postkomunistickej transformácie sa otvorila Pandorina skrinka dlho neriešených problémov, ale i nekriticky živených pocitov krívd nielen v bývalom Sovietskom zväze alebo bývalej Juhoslávii, ale aj tu v strednej Európe. Uviedol, že „dve mnohonárodnostné krajiny, ktoré sa rozpadli, sú odstrašujúcim príkladom toho, kam môžu viesť nezvládnuté alebo umelo navodené etnické konflikty.“ K problematike menšín, nacionalizmu a autonómie sa vyjadroval aj vtedajší predseda parlamentného výboru pre ľudské práva, menšiny a náboženské záležitosti a súčasne podpredseda Fideszu Zsolt Németh, dnes štátny tajomník ministerstva zahraničia. Vychádzal, podľa svojich slov, „z pevných zásad pre posudzovanie otázok tohto druhu“, ktoré ho viedli k presvedčeniu, že „Maďarov, ktorí nežijú na území Maďarska, ale napríklad na Slovensku, v politike nereprezentuje maďarská vláda, ale ich vlastné volené politické organizácie.“ Výslovne potvrdzoval názor, že „maďarské, maďarsko-slovenské, alebo slovensko-maďarské politické strany sú legitímne. Majú právo zastupovať ľudí, ktorí tu žijú. Úlohou maďarskej vlády nie je zastupovať záujmy tu žijúcej maďarskej menšiny. Maďarská vláda má inú úlohu. V tomto zmysle je úlohou maďarskej vlády a maďarských politikov žijúcich v Maďarsku bojovať o presadenie tých myšlienok a zásad, ktoré prijala alebo o ktoré usiluje Európska únia alebo Rada Európy.“ Ideológiu nacionalizmu označil za „nebezpečnejšiu ako tzv. komunistickú ideológiu“, avšak nepovažoval ju za aktuálne nebezpečenstvo pre Maďarsko. K otázke autonómie poznamenal, že každú „možno prijať len na základe rozhodnutia väčšiny parlamentu, a preto si neviem predstaviť žiadnu autonómiu, dokonca ani kultúrnu alebo územnú, ktorú by neprijala parlamentná väčšina, napríklad tu na Slovensku alebo v Rumunsku. Takže to je akási záruka. Tu na Slovensku ani v Rumunsku neexistuje žiadna šanca na autonómiu proti vôli väčšiny obyvateľstva, takže by to pre vás mohla byť akási záruka a tunajší Maďari tak môžu vyjednávať o istom type autonómie. Nechcel by som vylúčiť žiadnu možnú alternatívu autonómie a preto si teoreticky všimnime, čo máme, čo je veľmi dôležité mať. Cestou konfrontácie, konfrontáciou sa však nikdy nezíska autonómia; na to takisto treba získať väčšinu obyvateľov Slovenska, bez toho to nie je možné.“ Časy sa menia a demokraticky zmýšľajúci Maďari sa dnes podobných vyjadrení dočkajú skôr od členov vlád svojich susedov. Naopak, Viktor Orbán a jeho spolustraníci vtedajšie svoje názory odložili ako nepotrebnú politickú záťaž v prospech tvrdých nacionalistických vízií, ktoré majú potenciál posilňovať nacionalizmus v okolitých krajinách práve proti tamojším maďarským menšinám. Kto vie, ako by dnes reagovali obaja páni na svoje vlastné tvrdenia, že žiadna demokratická strana nemôže pripustiť vo svojom vnútri žiaden extrémizmus či pokladať extrémistov za prijateľnú politickú silu, alebo že „existujú sily, ktoré sa z najrôznejších dôvodov pozerajú dozadu, do histórie a snažia sa nájsť si svoju politickú legitímnosť v minulosti. My k takýmto organizáciám nepatríme.“ Môžeme len dodať, že je škoda, že to už pre nich neplatí. Je doslova politickou tragédiou, že vrcholný politik členského štátu Európskej únie (nehľadiac už na aktuálne maďarské predsedníctvo) sníva o štátnoobčianskom zjednotení všetkých Maďarov žijúcich mimo hraníc štátu, predovšetkým tých zo susedných štátov. Nie je totiž prvým, kto takéto niečo hlásal. A nie je chybou jeho poslucháčov, keď sa im ako prvá výrazná historická postava, ktoré svoju kampaň založila na takomto sne, vybavuje Adolf Hitler. Stačí si v „traumatických“ prejavoch o povojnovom usporiadaní hraníc zameniť Trianonskú zmluvu za zmluvu z Versailles. Aj tu bol na začiatku sen o štátnoobčianskom zjednotení všetkých „krajanov“. Na určitý čas sa to i podarilo, v prvom rade v susedných štátoch Nemeckej ríše. Prvé bolo na rane Československo, (nehovoriac o Alsasku, Lotrinsku a Rakúsku), potom Poľsko a končilo sa pri povolžských Nemcoch. Predpokladám, že všetci vieme ako to dopadlo. I Viktor Orbán.

Maďari sa ocitli pod mikroskopom sveta

13. januára 2011 - (čtk)

Poslanci takmer jednofarebného maďarského parlamentu od mája minulého roka sú obdivuhodne výkonní. V priebehu piatich mesiacov odsúhlasili 150 zákonov. Vyhlásenie šéfa parlamentnej frakcie strany Fidesz Jánosa Lázára „nie množstvo, ale kvalita nových zákonov je v práci rozhodujúca”, je mnohovravné. Porovnajme teda kvalitu niektorých prijatých právnych noriem. Parlament napríklad schválil „super zákon”, ktorým obnovil právo páliť domáci alkohol. Zavďačil sa tak mnohým pestovateľom marhúľ, jabĺk a sliviek. V tejto súvislosti na verejnom Facebooku Viktor Orbán poznamenal, že beztrestným pálením pálenky vláda občanom súčasne odkazuje, aby „len pokračovali a pálili”. V reklamnom klipe by to premiér vyjadril asi slovami: „Just do it!” U našich južných susedov tohto času existuje vláda jednej politickej stany, i keď funguje v deklarovanej pluralitnej spoločnosti. Preto sa stranícky naordinované zákony prijímajú, aj pomocou legalizovanej domácej pálenky, bezproblémovo. Členské štáty Európskej únie, ako aj spojenci v NATO nadšenie dvojtretinovej aktivity Orbánovej garnitúry však nekvitujú potleskom, skôr ich podrobujú dôslednej analýze. Maďarskí zákonodarcovia sa ocitli pod mikroskopom svetovej verejnosti s rozličnou rozlišovacou schopnosťou. Kontroverzie okolo bankového zákona, zoštátnenia penzijných fondov, rozpustenie rozpočtovej rady, obmedzenie právomoci ústavného súdu, prípravy novej ústavy, ale aj rozruch v súvislosti s mediálnym zákonom demokratický svet vníma rozpačito. Zatiaľ ťažko posúdiť, či v mentálnej výbave premiéra šarapatí iba neukojená túžba po neobmedzenej moci, alebo ide o zámer účinne a premyslene upozorniť svet na existenciu historickej krivdy, odvíjajúcej sa od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie. Ak ide o druhý prípad, potom je to geniálny plán. Svet sa naozaj dnes zamestná Maďarskom a určite vie, že v strede Európy žije národ, ktorý svoje psychologické traumy rieši politikou. Maďarsko nepotrebuje nijaký WikiLeaks, správy o sebe odhaľuje nezakryte. Svet by mal byť vďačný za takúto úprimnosť. Napriek tomu sme zvedaví, čo asi píšu o dnešnej situácii v Maďarsku vo svojich zašifrovaných telegramoch veľvyslanci USA, Francúzska, Veľkej Británie, Španielska, Talianska, Nemecka, Ruska či komunistickej Číny. Hádam v budúcnosti nejaký server typu Hungaroleaks to prezradí. Citlivosť rozpoznávania situácie na zastupiteľských úradoch je rôzna a maďarská loby takmer neprekonateľná. Úspešným splnomocnencom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre tlač a médiá v posledných rokoch bol maďarský literát Miklós Haraszti. Navštívil Slovensko v čase, keď náš tlačový zákon mal podobné problémy ako ten súčasný maďarský. Boli by sme prekvapení, ak by sme Harasztiho podpis nenašli pod protestom Zväzu maďarských spisovateľov. Povzbudilo nás, že na tlačovej konferencii frakcie liberálnych strán v Európskom parlamente kontroverzný zákon spolu s Györgyom Konrádom podrobili kritike. Bývalý kancelár NSR Helmut Schmidt pri príležitosti 50. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv obhajoval v OSN návrh Všeobecnej deklarácie ľudských zodpovedností. V časti o tolerancii a hovorení pravdy, sa v dokumente hovorí: „Každá osoba má zodpovednosť hovoriť a konať pravdivo. Nikto, nech by bol najvyšší, či najmocnejší, nemal by klamať.” Tento dokument je relevantný s témou o kontrole médií štátom. Jeden mienkotvorný maďarský denník sa hrdí sloganom: „Správa je svätá, názor má slobodu.” Mieni ním vyjadriť etický princíp žurnalistiky. Správa má byť pravdivá, neskreslená a nemá podliehať emóciám spravodajcu. Je integrálne nezmeniteľná, preto je svätá. Názor, naopak, má absolútnu slobodu. Preto ho tolerujeme. V závažných veciach môže byť tolerancia aj škodlivá. Nemali by sme napríklad tolerovať, ak sa niekomu zakazuje vyjadriť slobodne názor, alebo ho niekto núti hovoriť nepravdu pre existenčné dôvody. Maďarský mediálny zákon ohrozuje slobodu názoru. Zmení Magyar Hírlap svoje motto? Alebo sa dobrovoľne vzdá svojho étosu?

Výhrad k jazyku menšín je viac

16. januára 2011 - (Igor Stupňan - Pravda)

Zoznam výhrad k používaniu jazyka národnostných menšín sa rozšíril o nové pripomienky koaličných partnerov. Za istých okolností by sa totiž používanie jazyka menšín mohlo využívať na území celého samosprávneho kraja a nielen v obci, kde takéto právo vznikne. Líder Mostu-Híd Béla Bugár nechce pripomienky partnerov komentovať. „Dohoda bola taká, že kým rokujeme, nebudeme informovať, kto má aké stanovisko, lebo sa tým zabetónujeme,” povedal. V najbližších dňoch sa uskutočnia dvojstranné rozhovory vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) s partnermi v koalícii a potom sa novela zákona o používaní jazyka menšín opäť dostane na stôl lídrom koalície. Sporné ustanovenie hovorí o tom, že občan Slovenska, ktorý patrí k národnostnej menšine a má trvalý pobyt v obci, má právo používať jazyk menšiny v úradnom styku aj pred orgánom verejnej správy s pôsobnosťou pre celé územie príslušného okresu, obvodu, kraja alebo vyššieho územného celku, ak je pred takýmto orgánom verejnej správy možné zabezpečiť podmienky používania jazyka menšiny. To sa nepáči viacerým koaličným politikom. Hovoria, že ide nad rámec doterajších štandardov a bolo by veľmi komplikované ho naplniť. „Takto by si mohol uplatniť svoje právo človek aj na dedine, kde nežije ani jeden príslušník národnostnej menšiny,” povedal jeden z koaličných politikov. Zatiaľ sa diskutovalo len o pripomienke, ktorú už pomenovali kresťanskí demokrati. Je to zníženie kvóra na používanie menšinového jazyka. Doteraz sa môže používať v úradnom styku v obci s 20-percentným zastúpením menšiny, má sa však znížiť na 10 percent. „Prečo by sme to mali znížiť. Aký je dôvod?” spýtal sa šéf klubu KDH Pavol Hrušovský. Zdôraznil, že KDH je otvorené rokovaniam. Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár poznamenal, že v strane nemajú v princípe problém so znížením kvóra. Jeho kolega Martin Poliačik chce však vidieť štúdiu, ktorá odpovie na otázku, čo novela prakticky prinesie. „Ak to má byť iba politické rozhodnutie či áno alebo nie, osobne ísť do toho nechcem,” podotkol. Prijatie novely s desaťpercentným kvórom by umožnilo používať rómsky jazyk v úradnom styku asi v 100 obciach, ukrajinský a rusínsky jazyk v 150 obciach. Najmenej sa dotkne maďarských obcí, ktorých pribudne 25. Doteraz je možné používať maďarský jazyk v 511 obciach. Ako sa návrh dotkne štátneho rozpočtu, zatiaľ nie je známe. Vicepremiér Chmel povedal, že sa z toho štátny rozpočet nezrúti. Zákon počíta aj so sankciami. Ak ani po upozornení vicepremiéra pre menšiny nedôjde k náprave, môže uložiť pokutu od 50 do 2 500 eur. Opozícia návrh na rozšírenie možnosti používať menšinový jazyk nepodporí. Dušan Čaplovič (Smer) pripomenul, že prijatím kvóra 20 percent sa rešpektovali odporúčania Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov. Koalícii navyše odporúča, aby sa počkalo na nové sčítanie obyvateľstva. Politológ Miroslav Kusý povedal, že menšiny potrebujú mať normy, ktoré im povedia, na čo majú právo. „Inak je to salámová metóda. Podľa príležitosti sa menšinám v niečom ustúpi, niečo sa sprísni. Vzniká tak nevypočítateľná situácia,” myslí si. Zníženie kvóra označil za ústretový krok, ktorý im uľahčí život. Presadenie zákona označil za vec prestíže Mostu v konkurenčnom zápase s SMK.

Maďarov po sčítaní ubudne, tvrdia odborníci

19. januára 2011 - (sita)

Odborníci sa zhodujú, že po tohoročnom sčítaní obyvateľstva sa počet Maďarov žijúcich na Slovensku zníži. Podľa ich odhadov môže najpočetnejšia národnostná menšina prísť až o 60-tisíc členov. Znamená to, že zatiaľ čo pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k maďarskej národnosti prihlásilo 520 528 ľudí, tento rok by to mohlo byť o viac ako desať percent menej. Počet obyvateľov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti klesol aj po sčítaní v roku 2001, keď sa k maďarskej národnosti prihlásilo o 46 768 ľudí menej ako v roku 1991. Za jeden z dôvodov považuje sociológ László Gyurgyík každoročný negatívny prírastok maďarského obyvateľstva. „Podľa registrovaných údajov, ktoré uvádza Štatistický úrad, zomrie o 1 000 maďarských obyvateľov viac ako sa narodí,” povedal pre agentúru SITA Gyurgyík. Tento údaj je však podľa neho nepresný, pretože v určitých životných situáciách sa ľudia neregistrujú celkom presne. „Prirodzený úbytok je pravdepodobne väčší ešte aspoň o 1 000 obyvateľov. To znamená, že podľa registrovaných údajov po roku 2000 je úbytok približne 12 až 13-tisíc obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej menšine, no podľa ďalších výpočtov je to 22 až 23-tisíc obyvateľov,” poznamenal Gyurgyík. Úbytok očakáva z rovnakého dôvodu aj Boris Vaňo z Výskumného demografického centra. „Počet obyvateľ, ktorí sa prihlásia k maďarskej národnosti bude menší, pretože reprodukcia v južných okresoch je slabšia. Na slovenské pomery je na juhu relatívne malá pôrodnosť a relatívne vysoká úmrtnosť,” uviedol Vaňo. Upozornil aj na to, že prihlasovanie k národnosti je deklaratórne, každý si národnosť môže vybrať, pričom na rozhodovanie ľudí vplýva mnoho faktorov. „Okrem reprodukčného správania ľudí tak môže do sčítania zasiahnuť aj to, že ľudia sa s nejakým zámerom budú alebo nebudú prihlasovať k maďarskej národnosti, čo môže čísla výrazne ovplyvniť,” povedal Vaňo. Ďalším faktorom, ktorý má na výsledky sčítania vplyv, je migrácia. Podľa Gyurgyíka ročne približne 200-tisíc ľudí pracuje v zahraničí. Určitá časť z nich sa preto na sčítaní nezúčastní. „Na území, kde žije maďarské obyvateľstvo, je hospodárska situácia horšia, preto predpokladáme, že počet ľudí pracujúcich v zahraničí z tejto oblasti je vyšší a tento faktor môže tiež hrať svoju úlohu”. Tú podľa sociológa zohrá aj asimilácia, čiže zmena národnosti. „Je to faktor, ktorý nemôžeme presne odhadnúť. Maďarsko-slovenskú reláciu poznáme relatívne dobre, horšie je to s maďarsko-rómskou reláciou,” uviedol Gyurgyík. V rôznych životných situáciách sa človek prihlási ako Slovák, Maďar alebo Róm a z toho dôvodu sú výpočty problematickejšie, vysvetlil. Rôznym formám asimilácie sa snaží predísť aj Úrad vlády SR. „Asimilácia je existujúci jav, a my musíme vytvoriť také politické ovzdušie, aby sa menšiny cítili na Slovensku doma,” uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ Sekcie národnostných menšín Úradu vlády SR László Juhász. Úrad sa preto podľa neho bude snažiť premietnuť túto filozofiu do svojich návrhov zákonov.

Dzurinda: Vzťahy s Maďarskom nemôžu byť len o občianstve

16. januára 2011 - (sita)

S Maďarskom, ktoré v prvom polroku predsedá Európskej únii, spolupracujeme v 95 percentách a rušivých je iba päť percent z oblastí našej spolupráce, tvrdí minister zahraničných vecí a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Ako upozornil v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O STV O 5 minút 12, maďarský zákon o dvojakom občianstve „nemôže byť predsa alfa a omega našej bilaterálnej relácie”. Pripomenul, že 28. januára sa má podpísať zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom o plynovom prepojení a to je nesmierne vážny ekonomický aj politický krok. Cieľom novely zákona o štátnom občianstve má byť podľa Dzurindu to, aby občania Slovenska, vrátane občanov maďarskej národnosti, upevňovali svoj vzťah ku štátu, v ktorom žijú. Vládna koalícia podľa neho nechce, aby sa občania SR stávali na Slovensku cudzincami. Novela má pritom odmietnuť akékoľvek exteritoriálne účinky maďarského zákona o dvojakom občianstve. Dzurinda pripomenul, že o návrhu zákona o štátnom občianstve, ktorý už bol predložený do NR SR, by ešte mali rokovať strany KDH a Most-Híd. Verí, že sa dohodnú. KDH navrhovalo, aby ten, kto má dvojaké občianstvo, nemohol pracovať napríklad v polícii alebo ozbrojených silách. To prekáža strane Most-Híd. Podľa Bugára je rozpor medzi stranami v tom, čo považujú za nelojálnosť voči SR, teda, či občianstvo druhej krajiny je prejavom nelojality. Zákon, ktorý maďarský parlament prijal v máji 2010 drvivou väčšinou, umožňuje Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska požiadať o udelenie občianstva, ak dokážu svoj maďarský pôvod, ovládajú maďarský jazyk a ak nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo pre verejnosť a národnú bezpečnosť. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zákon začal platiť v deň štátneho sviatku 20. augusta s účinnosťou od 1. januára 2011.

Vyšehradský plynovod: otázka času

17. januára 2011 - (euractiv.sk)

Spoločnosti Eustream a GAZ-SYSTEM (Poľsko) skúmajú realizovateľnosť poľsko-slovenského plynovodu. O vybudovaní prepojenia by sa malo rozhodnúť v roku 2012. Po rozhodnutí o prepojení s Maďarskom by to bol ďalší krok k severojužnému vyšehradskému prepojeniu. Slovenský prepravca zemného plynu Eustream, a.s. a poľský prevádzkovateľ prepravnej siete GAZ-SYSTEM, S.A. podpísali minulý týždeň tzv. Letter of intent, ktorým vyjadrili zámer spolupracovať na projekte plynovodného prepojenia medzi Poľskom a Slovenskom. „Poľsko-slovenské prepojenie, ktoré práve analyzujeme, by sa mohlo stať súčasťou severo-južného koridoru,“ uviedol Jan Chadam, predseda predstavenstva GAZ-SYSTEM. Jedným z prínosov projektu je, podľa Chadama, umožniť cez poľskú prepravnú sústavu stredoeurópskym zákazníkom prístup k LNG terminálu pri meste Świnoujście, na pobreží Baltského mora. V rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita Jan Chadam prezradil, že prepojenie by mohlo byť dokončené už v rokoch 2016 - 2017 a operovať obojsmerne, ale predovšetkým bude slúžiť v smere z Poľska na Slovensko. Poľská spoločnosť plánuje vybudovať do roku 2014 viac ako 1000 km nových potrubí, ktoré uľahčia prepravu na území Poľska. Pre poľsko-slovenské prepojenie bude musieť vybudovať 160km potrubia, čo predstavuje investíciu viac ako pol miliardy zlotých (129 miliónov eur). Antoine Jourdain, predseda predstavenstva spoločnosti Eustream zdôraznil, že „príprava štúdií bude koordinovaná tak, aby táto ďalšia časť severno-južného koridoru, nasledujúca po slovensko-maďarskom prepojení, slúžila trhu a bezpečnosti dodávok plynu krajinám V4+.” Firmy sa dohodli na vytvorení spoločnej pracovnej skupiny, ktorá bude zodpovedná za prípravu technickej, ekonomickej, environmentálnej a právnej analýzy projektu. Výsledok konzultácií bude štúdia uskutočniteľnosti a špecifikácia obchodných podmienok pre vybudovanie poľsko-slovenského prepojenia. O prípadnom ďalšom pokračovaní v implementácii projektu by sa malo rozhodnúť v roku 2012. Spoločnosti chcú požiadať EÚ o podporu pri spolufinancovaní pripravovaných analytických štúdií. V decembri 2010 sa predsedníčka vlády Iveta Radičová dohodla s maďarským kolegom Viktorom Orbánom na vybudovaní plynového prepojenia medzi oboma krajinami. Dovtedy chýbajúci investor na maďarskej strane by mohol byť nahradený investíciou z maďarského štátneho rozpočtu. Počas zasadnutia Európskej rady v Bruseli v decembri 2010 a stretnutia predstaviteľov krajín Vyšehradskej štvorky, slovenská premiérka vyjadrila podporu aj ďalšiemu prepojeniu s Poľskom Poľsko má dosiaľ vybudované prepojenie len s Nemeckom, v oblasti Lasów, ktorý umožňuje dovoz 900 miliónov m3 plynu ročne a v budúcnosti by mal kapacitu až 1,5 miliardy m3 ročne. V jeseni tohto roku by sa malo dokončiť poľské prepojenie s Českou republikou, s kapacitou viac ako 500 miliónov m3 plynu ročne. Prepojenie so Slovenskom má byť oveľa efektívnejšie, kapacita sa odhaduje až na 5 miliárd m3 plynu ročne.

Pozadie

Plynová kríza v roku 2009 výrazne zasiahla slovenské hospodárstvo a podporila rokovania o severojužnom plynovodnom prepojení medzi Maďarskom, Slovenskom a Poľskom. V roku 2009 Komisia sprístupnila Európsky energetický program pre obnovu (EEPR). Medzi 44 schválenými projektmi rozvoja plynovodnej a elektrickej infraštruktúry bolo vyčlenených €30 miliónov na plynovodné prepojenie Slovenska s Maďarskom, €20 miliónov na plynovodné prepojenie s Poľskom a podiel z €80 miliónov určených na zariadenia umožňujúce reverzný tok v prípade krátkodobého prerušenia toku plynu.

Bugár o maďarské občianstvo nepožiada

16. januára 2011 - (tv markíza / tasr)

Vládna koalícia v súčasnej zostave dovládne do konca volebného obdobia. Myslí si to predseda strany Most-Híd Béla Bugár, ktorý v relácii televízie Markíza Na telo uviedol, že štvorica strán sa už za pol roka od volieb vzájomne oťukala. Naďalej však trvá na tom, že táto zostava je najkomplikovanejšou koalíciou, v akej kedy bol. Musí sa totiž viac rokovať a nie vždy sa dodržiavajú dohody neinformovať o čiastkových výsledkoch. Bugár garantuje, že žiadna rekonštrukcia kabinetu sa nekoná. „Aj v našom klube musíme zvlášť rokovať aj s poslancami OKS a to isté bolo i v SaS. Je veľa nových poslancov a každý si musí uvedomiť, že máme tesnú väčšinu,” ilustroval pomery v koalícii Bugár. Na nedodržanie dohôd narazila vládna zostava aj pri voľbe generálneho prokurátora. Bugár zopakoval, že o údajnom podplácaní poslancov nič nevie, no ak je také podozrenie, musí sa konať. „Som presvedčený, že tí šiesti, ktorí hlasovali za pána Trnku, nechceli zvaliť vládu, ale zmeniť vládnu zostavu na niektorých postoch,” podotkol s tým, že išlo aj o premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS). Podpredseda NR SR odmietol zákulisné reči o tom, že za zradou boli poslanci Mosta-Híd. „Vytvárali sa zbytočné konštrukcie. Som presvedčený, že naši poslanci hlasovali za pán Čentéša. Dôkazy, kto zradil, nemám,” konštatoval.

Bugár: Toto je najkomplikovanejšia koalícia, v akej som kedy bol

16. januára 2011 - (sita)

Vládna koalícia môže v jej súčasnom zložení dovládnuť, myslí si to predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Bugár nechce rekonštrukciu vlády. „Prvý polrok bol o tom, aby sa navzájom oťukali aj poslanecké kluby, ale aj strany,” konštatoval ďalej v relácii TV Markíza Na telo i v súvislosti s vlaňajšou neúspešnou voľbou generálneho prokurátora. „Nemyslím si, že takmer sme sa rozpadli. Museli sme zmeniť to, z čoho podaktorí si z toho robili, dá sa povedať, román na pokračovanie, že si vymýšľali, kto, prečo, ako mohol hlasovať...”, konštatoval ďalej k zámerom koalície zmeniť voľbu generálneho prokurátora v Národnej rade SR z tajnej na verejnú. Pripomenul, že vláda nastúpila so zámerom odtajniť materiály, zverejniť zmluvy na internete. Bugár, ktorý je súčasťou už tretej vlády, pripúšťa, že táto koalícia je najkomplikovanejšia. Treba oveľa viac rokovať. Každý si podľa neho musí uvedomiť, že 79 poslancov v NR SR je tesná väčšina a ak sa stane, že niekto je chorý, v zahraničí, môže nastať problém. Problémom podľa neho je i to, že sa ešte stále niektorí nenaučili, že najprv treba hľadať dohodu a informovať až po dohode. Tvrdí tiež, že o niektorých citlivých témach musia zvlášť rokovať aj so svojimi štyrmi poslancami za OKS. „Problém je, že poslednú dobu vnímame, že tí štyria OKS-kári fakticky svoju politiku ako keby sformulovali voči názorom vládnej koalície... Riešime to,” dodal Bugár s tým, že ich informujú rovnako ako ďalších poslancov parlamentného klubu Most-Híd, v niektorých prípadoch dokonca rýchlejšie. Bugár je presvedčený, že ak by dnes volili generálneho prokurátora tajnou voľbou, bol by zvolený koaličný kandidát. Konkrétne podozrenie o tom, kto z poslancov koalície vlani za koaličného kandidáta nehlasoval, ktoré by vedel dokázať, nemá. Ako dodal, strana Most-Híd sa drží koaličnej dohody o zmene voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú a tiež o zmene súvisiacich zákonov. Koaliční lídri sa dohodli na zmene voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú v decembri 2010, po tom, čo sa ani na tretí pokus nepodarilo zvoliť koaličného kandidáta. Keďže za koaličného kandidáta Jozefa Čentéša v tajnej voľbe nehlasovali ani všetci koaliční poslanci, vládna štvorka pripravuje zmenu voľby na verejnú. Pri štvrtej voľbe poslanci vládnej štvorky využili obštrukciu a znemožnili tak znovuzvolenie Dobroslava Trnku, za ktorého hlasovali poslanci SNS a Smeru. Opozícia so zmenou nesúhlasí a považuje verejnú voľbu za ohrozenie demokracie. Bugár, ktorý stranu Most-Híd založil podľa vlastných slov preto, aby v parlamente bola aj strana, ktorá obhajuje aj záujmy menším, považuje za dôležité, že slovensko-maďarské napätie klesá. Tvrdí, že dvojaké štátne občianstvo sa musí dosiahnuť na základe štandardných podmienok EÚ. Z prípadného volebného práva Maďarov žijúcich v zahraničí nechce robiť strašiaka, majú ho aj občania SR žijúci v zahraničí. Bugár je presvedčený, že „väčšina ľudí na Slovensku maďarskej národnosti nejakým spôsobom nežiada, aby boli zatiahnutí do rôznych šarvátok v Maďarskej republike...”. Sám o dvojaké štátne občianstvo nechce požiadať. „Mojou úlohou je vytvárať podmienky štandardné, ktoré, povedzme, budú slúžiť aj tomu, aby to napätie, hlavne vo vnútri Slovenska, kleslo - a klesá. A keď sa bude dať a bude mať chuť aj maďarská vláda, tak my môžeme fakt pôsobiť aj v tom smere, aby to napätie medzi dvoma krajinami kleslo,” dodal.

Hladina Dunaja v Maďarsku stúpa

17. januára 2011 - (tasr)

Hladina Dunaja na maďarskom úseku priebežne stúpa, dnes popoludní uzatvoria v Budapešti budínske aj peštianske dolné nábrežia rieky, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Dolné nábrežia uzatvárajú pri dosiahnutí 640-centimetrovej hladiny Dunaja. Rozloha území zaliatych spodnou vodou po náhlom oteplení dosiahla v Maďarsku 3750 kilometrov štvorcových. Na Dunaji očakávajú vodohospodári tri záplavové vlny, kulminácia pri 680 centimetroch by mala byť v stredu. Pri Budapešti by mal byť pri danej hladine druhý stupeň povodňovej aktivity, dolné nábrežia budú úplne zaplavené zrejme až do konca tohto týždňa. Povodňová pohotovosť je v Maďarsku vyhlásená na celkovej dĺžke 1348 kilometrov riek, najvyšší - tretí stupeň platí na hornom úseku rieky Hortobágy-Berettyó a druhý stupeň na úseku Dunaja medzi obcami Vének a Dunaremete.

Úmrtie troch dievčat na diskotéke podľa pitvy nespôsobili bodné rany

17. januára 2011 - (tasr)

Znalecký posudok súdneho lekára v záležitosti úmrtia troch obetí tragédie na budapeštianskej diskotéke je už hotový, polícia však zverejnila iba toľko, že „úmrtie nemožno spájať s bodnými ranami”, informovala dnes večer maďarská tlačová agentúra MTI. Ako uviedol hovorca budapeštianskej polície Zoltán Timár, v dokumente je napísané, že príčinu smrti nemožno spájať s bodnými ranami. Polícia podľa jeho slov zatiaľ nie je zmocnená zverejniť bližšie detaily znaleckého posudku. Polícia v priebehu dnešného dňa uviedla, že príčinou smrti troch dievčat, ktoré zomreli pri panike na sobotňajšej diskotéke v budapeštianskom klube West Balkán, bolo udusenie. Na diskotéke v obľúbenom klube West Balkán sa zabávalo asi 2700 ľudí a panika vznikla po tom, čo prestala hrať hudba, zapli svetlá a v dave sa rozšírila správa o tom, že viacerí boli pobodaní a zomreli. Ľudia sa pokúsili dostať von cez úzke východy. V tlačenici utrpelo zranenia množstvo osôb, pričom zranenia niektorých boli vážne. Záchranári neskôr spresnili, že zomreli tri dievčatá, hospitalizovali jedného opitého mladíka a ďalšieho, ktorému prišlo po tragédii zle, ošetrili na mieste. K ďalším zraneniam nedošlo. Mŕtve telá dievčat našli záchranári pred vchodom do diskotéky, zatiaľ lekári nepotvrdili, že podľahli zraneniam v tlačenici. Polícia zadržala v súvislosti s tragédiou päť ľudí, organizátorov podujatia a osoby, ktoré prenajímali priestory na diskotéku.

Panika na maďarskej diskotéke udusila tri dievčatá

17. januára 2011 - (tasr)

Príčinou smrti troch dievčat, ktoré zomreli pri panike na sobotňajšej diskotéke v budapeštianskom klube West Balkán, bolo udusenie, informovalo v pondelok podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK). Na Gymnáziu Zsigmonda Móricza v Budapešti si dnes spolužiaci pripomenuli sviečkami dve 17-ročné obete víkendovej tragédie. Oddelenie ochrany života BRFK vedie vyšetrovanie vo veci trestného činu spôsobenia verejného ohrozenia pri vykonávaní povolania s následkom úmrtia viacerých osôb. Polícia vypočúvala a zadržala v nedeľu večer päť ľudí. Dvaja zadržaní boli organizátormi podujatia, jeden bol organizátorom série programov a dvaja ľudia prenajímali priestory diskotéky, povedal pre MTI šéf BRFK Tamás Tóth. Polícia iniciovala vzatie podozrivých do vyšetrovacej väzby. Na diskotéke v obľúbenom klube West Balkán sa zabávalo približne 2700 ľudí a panika vznikla potom, keď prestala hrať hudba, rozsvietili sa svetlá a v dave sa rozšírila správa, že viacerí účastníci boli pobodaní a zomreli. Ľudia sa pokúsili dostať von cez úzke východy. V tlačenici utrpelo zranenia množstvo osôb, pričom zranenia niektorých boli vážne. Záchranári neskôr spresnili, že zomreli tri dievčatá, hospitalizovali jedného opitého mladíka, a ďalšieho, ktorému prišlo po tragédii zle, ošetrili na mieste. K ďalším zraneniam nedošlo. Mŕtve telá dievčat našli záchranári pred vchodom do diskotéky; zatiaľ lekári nepotvrdili, či podľahli zraneniam v tlačenici.

V Budapešti zatkli päť osôb,

ktorých polícia viní za smrť ušliapaných dievčat

17. januára 2011 - (čtk)

V súvislosti s masovou panikou na diskotéke v Budapešti, ktorá si v sobotu večer vyžiadala životy troch dievčat, zatkla maďarská polícia v nedeľu päť osôb. Ide o prevádzkovateľov klubu West-Balkan, ktorý patrí k najobľúbenejším zábavným zariadeniam v maďarskej metropole. „Smrť obetí spôsobila ľudská nezodpovednosť,” vyhlásil maďarský minister vnútra Sándor Pintér na tlačovej konferencii v nedeľu neskoro večer. Tri mladé dievčatá ušliapali na smrť v noci na nedeľu v masovej panike, ktorá vypukla v preplnenom klube z doteraz neznámych príčin. Pintér obvinil organizátorov a usporiadateľov diskotéky z „hrabivého konania”. Kým únikové cesty z klubu sú vybudované na kapacitu pre tristo ľudí, na sobotňajšiu párty ich usporiadatelia pustili tritisíc. Prevádzkovateľ klubu povedal, že na sobotňajšiu akciu prenajal klub spoločnosti Noise Night Life za pevnú cenu. Tá potom predávala vstupenky sama. Stovky mladých ľudí strávili noc v čakárni blízkej stanice, pretože ich kabáty a osobné veci aj s kľúčmi od bytov a od áut zostali v klube.

V súvislosti s tragédiou na diskotéke

v Budapešti predviedla polícia päť ľudí

16. januára 2011 - (tasr)

Budapeštianska polícia predviedla päť ľudí v súvislosti s tragédiou na sobotňajšej diskotéke, pri ktorej zahynuli tri dievčatá, informoval dnes večer médiá maďarský minister vnútra Sándor Pintér. A dodal, že pitva preukázala v organizme jednej z obetí drogy. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI minister poznamenal, že návyková látka mohla zabrániť tomu, aby dievča rozpoznalo nebezpečenstvo. Dvaja z predvedených sú organizátormi podujatia, jeden organizátor série programov a dve sú osoby, ktoré prenajímali priestory diskotéky. Polícia ich vypočula ako podozrivých z trestného činu verejného ohrozenia pri vykonávaní povolania s následkom úmrtia viacerých osôb. Pintér povedal, že priestory diskotéky boli vhodné pre posedenie 100 ľudí, pričom kapacita z pohľadu bezpečného úniku bola pre niečo vyše 300 osôb. Organizátori však vpustili takmer 3000 a vstupeniek bolo vytlačených dokonca 4000. Dnes večer sa na Západnom námestí zhromaždilo asi 500 ľudí, ktorí si sviečkami pripomenuli obete tragédie. V dave sa objavil aj premiér Viktor Orbán s manželkou, ktorý vyjadril pozostalým sústrasť a povedal, že je potrebné presne zistiť čo sa stalo, vyvodiť všeobecné ponaučenie a prijať potrebné opatrenia. Hovorca budapeštianskej polície dnes ráno oznámil, že je možné vylúčiť, že by niekoho pobodali nožom, čo podľa prvých správ vyvolalo paniku.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

......................................................................................................................................

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink