Vyberal: Zlatko Papuček

Poslanci poslali odkaz Budapešti

27. mája 2011 (TASR)

Poslanci Národnej rady SR počas ôsmeho rokovacieho dňa 18. schôdze parlamentu poslali odkaz Budapešti, v ktorom reagovali na prijatie novej maďarskej ústavy. Zákonodarný zbor vo vyhlásení odmietol akékoľvek exteritoriálne účinky maďarskej ústavy.

"NR SR ubezpečuje všetkých občanov SR, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava SR, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podporili všetci prítomní koaliční poslanci, opoziční boli proti.

V hre bol aj opozičný návrh vyhlásenia z dielne SNS, ktorého text bol ostrejší. Poslanci ho odmietli. Národniari okrem iného žiadali, aby parlament vyjadril "rozhorčené odmietavé stanovisko nad sériou protislovenských aktov a exteritoriálnej legislatívy narušujúcej zvrchovanosť SR, ostrý protest proti nemiestnym opakujúcim sa výrokom predstaviteľov Maďarska proti suverenite Slovenska, principiálne odmietavé stanovisko k snahám o historický revizionizmus a dôrazný apel na dodržiavanie medzinárodných zmlúv".

Parlament kritizoval novú maďarskú ústavu

27. mája 2011 (ČTK)

Parlament v piatok kritizoval Maďarsko za prijatie novej ústavy, podľa ktorej Budapešť nesie zodpovednosť za osudy zahraničných Maďarov.

Opozícia požadovala tvrdší postoj a návrh rezolúcie pri záverečnom hlasovaní nepodporila.

Parlament vo vyhlásení uviedol, že "odmieta akékoľvek extrateritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane základného zákona Maďarska ". Zároveň zdôraznil, že na slovenskom území bude platiť iba slovenská ústava, právny poriadok krajiny a prevzaté medzinárodné záväzky.

Poslanci počas hlasovania z návrhu vypustili ustanovenie, že parlament berie na vedomie prijatie maďarskej ústavy.

Väčšia časť uznesenia sa však týka všeobecných vyhlásení o záujme Slovenska na dobrých susedských vzťahoch či ochrane ľudských práv. Opozícia požadovala tvrdšiu reakciu.

"Vyhlásenie je bezzubé. Tvrdiť, že musíme byť umiernenejší a diplomatickejší je skazonosný a do budúcnosti smrtonosný pre existenciu suverénneho a samostatného Slovenska," povedal v rozprave šéf SNS Ján Slota.

Dodal, že Maďarsku ide o zmenu hraníc, ktoré zaručujú medzinárodnej mierovej zmluvy. Slota predložil poslancom vlastný návrh uznesenia k novej maďarskej ústave, s ktorým však v pléne neuspel.

Nová maďarská ústava, ktorá začne platiť od budúceho roka, už počas schvaľovania v maďarskom parlamente vyvolala na Slovenskú vlnu kritiky.

Slovenská diplomacia vtedy varovala pred prípadnou snahou priznať maďarskej menšine v krajine kolektívne práva, opozícia sa netajila obavami o územnej celistvosť štátu. Experti Rady Európy však nedávno vyhlásili, že v novej maďarskej ústave nevidia žiadne body, ktoré by vzbudzovali ich obavy.

Poslanci sa sporia, čo odkázať Budapešti

26. mája 2011 (SITA - TASR - SME Online)

Vláda mala na kroky vlády maďarského premiéra Viktora Orbána zareagovať už dávno, nie až teraz po schválení novej maďarskej ústavy. Je o tom presvedčený poslanec za Smer Marek Maďarič. Ako zdôraznil v úvode siedmeho rokovacieho dňa 18. schôdze NR SR počas rozpravy k dvom vyhláseniam k aktivitám Maďarska, diplomatický nátlak a výzvy mali prísť už po aplikácii maďarského zákona o dvojakom občianstve. Koaličná vláda to podľa neho premeškala zo samoľúbosti, lebo nechcela podporiť opozičný návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze venujúcej sa krokom Maďarska a pre tichú dohodu s Maďarskom. Okrem toho, že vyhlásenie NR SR k schválenej maďarskej ústave Maďarska prichádza neskoro, text nie je razantný, ale mierny a krotký. Podľa Maďariča chýbajú v ňom najmä dve veci - vyjadrenie odmietnutia s určitými prvkami maďarskej ústavy a žiadosť, aby vláda Ivety Radičovej v súvislosti s krokmi Maďarska konala. Prekáža mu v ňom aj veta, že NR SR berie na vedomie maďarskú ústavu. Tú nepovažuje za vhodnú. Spokojný je iba s tým, že sa vo vyhlásení zdôrazňujú individuálne práva.

„Maďarsko nevníma mlčanie slovenskej vlády ako prejav empatie a ústretovosti, ale vyhodnocuje to ako našu slabosť a súhlas s jeho konaním,“ prezentoval svoj názor. Ako podotkol, kým Slovensko vníma Maďarsko ako dôležitého partnera, maďarská vláda Slovensko považuje za omyl.

Národná rada SR rokuje o dvoch verziách vyhlásení, ktorými chcú do Budapešti odkázať svoje pripomienky. Jeden text pripravil Zahraničný výbor NR SR, druhý skupina siedmich poslancov za SNS. Obe odmietajú exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy.

Text, ktorý pripravila SNS, je však vo svojich vyjadreniach ostrejší, navyše žiada od maďarského parlamentu zmenu ústavy.

Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd László Solymos si kladie otázku, či má Slovensko vôbec reagovať na ústavu iného štátu.

"Je to ústava iného štátu, kde si občania zvolili reprezentáciu, ktorá takúto ústavu prijala. Môže sa nám nepáčiť, dokonca nás môže aj iritovať, ale je to ústava iného štátu, nie naša," upozornil.

Pripomenul, že Slovensko má doma dosť svojich vlastných problémov, ktoré musí riešiť.

"Ide o problémy, ktoré trápia našich voličov a nás. Bolo by chybou zahmlievať ich existenciu zbytočným špiritizovaním nad problémami iných," domnieva sa Solymos.

Maďarská politická špička sa nám vysmieva a rehoce do ksichtu našim vládnym predstaviteľom. Keď si niekto myslí, že strčí hlavu do piesku, tým určite nevyrieši tento životne dôležitý problém. Pred poslancami to vyhlásil líder SNS Ján Slota, ktorý vystúpil v rozprave k návrhom uznesení, ktorými má NR SR reagovať na novú maďarskú ústavu.

Návrh koaličného znenia spomínaného uznesenia SNS jednoznačne odmieta, lebo text "absolútne nevystihuje podstatu napätých vzťahov".

"Koaličné vyhlásenie je bezzubé a konštatujúce a je podľa všetkého napísané piatou kolónou Maďarska na Slovensku, stranou Híd. Návrh SNS vychádza z komplexného posúdenia," tvrdí.

Slota poslancom porozprával aj príhodu zo začiatku mája, keď sa v Šamoríne-Čilistove uskutočnilo podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím pod záštitou premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ).

"Ja som tam bol. Bol tam aj spoločenský večer s kultúrnym programom, ktorý bol na 90 percent v maďarčine, hoci 90 percent účastníkov boli Slováci. Keď niektorí namietali, že nerozumieme, Béla Bugár odvetil, že my rozumieme," povedal Slota. Podľa jeho slov na tomto príklade možno vidieť pravú tvár lídra Mosta-Híd.

Bugár v reakcii označil Slotove tvrdenia za absolútne klamstvo. "Všetko bolo po slovensky a aj primátor Dunajskej Stredy mal svoj prejav najskôr po slovensky a potom po maďarsky. Klamete," odkázal.

Aktivity Maďarska nás ohroziť nemôžu, tvrdí Dzurinda

25. mája 2011 (SITA)

Aktivity maďarskej vlády Viktora Orbána nemôžu Slovenskú republiku podľa šéfa rezortu zahraničia Mikuláša Dzurindu ohroziť. Vyhlásil to v úvode rozpravy k vyhláseniam Národnej rady SR k legislatívnym aktom maďarského parlamentu a niektorých maďarských predstaviteľov.

Dzurinda má štyri argumenty, pre ktoré si myslí, že sa ohrozenia zo strany Maďarska obávať netreba. Prvým je podľa neho ten, že občania SR maďarskej národnosti dokazujú svoju lojalitu k Slovensku, druhým sú slovenské pasy s vysokou bonitou, ďalším naša mena, ktorou môžeme platiť kdekoľvek v Európe na rozdiel od maďarskej meny a za štvrtý argument označil fakt, že SR dokáže politicky aj právne reagovať na akúkoľvek situáciu.

Problém v slovensko-maďarských vzťahoch vidí šéf rezortu diplomacie "v trojuholníku, ktorý tvoria maďarský zákon o dvojakom občianstve, maďarská ústava a chystaná volebná reforma". Ako vyhlásil v úvode rozpravy k vyhláseniam Národnej rady SR k legislatívnym aktom maďarského parlamentu a niektorých maďarských predstaviteľov, "prvým zle zapnutým prvým gombíkom" bol práve zákon o dvojakom občianstve, na ktorý Slovensko reagovalo novelou zákona o štátnom občianstve.

Ako Dzurinda zdôraznil, Slovensko má všetky prostriedky, aby sa ubránilo exteritoriálnym účinkom maďarskej ústavy. Skonštatoval však, že k dispozícii má stanoviská viacerých renomovaných slovenských historikov, podľa ktorých ústava Maďarska je formulovaná veľmi opatrne tak, aby ju dokázali obhájiť.

Miroslava Číža zo Smeru Dzurindova umiernenosť veľmi sklamala. Opozičný poslanec je presvedčený, že Dzurinda vynechal mnohé dôležité veľmi nebezpečné aktivity Maďarska. Ako upozornil, Maďarsku ide o politické zjednotenie maďarského národa cez hranice.

Za slabé označil Dzurindove argumenty aj Rafael Rafaj zo SNS, podľa ktorého Maďarom nezáleží na slovenských pasoch, ale na zásobách pitnej vody na Žitnom ostrove. Zásadné informácie v Dzurindovom vystúpení v parlamente chýbali aj Jurajovi Blanárovi zo Smeru. "Zatiaľ čo vy hovoríte, orbánovská administratíva koná," adresoval ministrovi, ktorý podľa neho prezentuje kolenačkovú politiku smerom k Maďarsku. "Vsadili ste na nacionalizmus, je to legitímne, ja s tým nič neurobím," reagoval na kritiku Dzurinda.

Národná rada SR rokuje o dvoch vyhláseniach k legislatívnym aktom maďarského parlamentu a niektorých maďarských predstaviteľov. Jeden text pripravil Zahraničný výbor NR SR, druhý skupina siedmich poslancov za SNS. Obe odmietajú exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. Text, ktorý pripravila SNS, je však vo svojich vyjadreniach ostrejší, navyše žiada od maďarského parlamentu zmenu ústavy. Po dohode diskutujú poslanci o obidvoch dokumentoch spoločne. Predsedajúci schôdze Milan Hort rokovanie prerušil do štvrtka do 9:00, keď bude pokračovať rozpravou k vyhláseniam. Ako prvý vystúpi Marek Maďarič zo Smeru.

Čaplovič: Slováci, ktorí neovládate jazyk menšín, môžete sa odsťahovať

24. mája 2011 (SITA - TASR - Pravda.sk)

Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín je namierená proti slovenčine, povedal v parlamente Dušan Čaplovič zo Smeru. Jej cieľom má byť podľa neho vytvorenie podmienok na to, aby miestni Maďari nepotrebovali ovládať štátny jazyk a maďarskí politici ich mohli čo najjednoduchšie ovládať. Tento scenár sa podľa Čaploviča deje v súlade s cieľmi maďarského revizionizmu a iredenty.

"Izolované spoločenstvá sa lepšie manipulujú a uzurpujú pre jednu-dve strany. Beriem to ako čisto maďarskú agendu, ktorá je namierená proti Slovákom a iným národnostiam žijúcim v Slovenskej republike," myslí si o novele podpredsedu vlády pre ľudské práva Rudolfa Chmela (Most-Híd). Konečným cieľom má podľa Čaploviča byť, aby sa nakoniec stala otázka úrovne ovládania štátneho jazyka celkom bezpredmetná.

Čaplovič sa tiež obáva, že novela ohrozuje postavenie slovenčiny ako štátneho a integrujúceho jazyka a de iure na niektorých územiach menšinovým jazykom prisudzuje štatút úradného jazyka. "Slováci, ktorí neovládate jazyk menšín, môžete sa odsťahovať," myslí si o budúcom postavení Slovákov na zmiešaných územiach. Gábor Gál (Most-Híd) si myslí, že Čaplovič straší a jeho cieľom je získať si sympatie voličov SNS.

Čaplovič tiež upozornil, že ustanovenia novely prekračujú rámec Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Ondrej Dostál z klubu Most-Híd Čaplovičovi odkázal, že charta predstavuje len minimum, ktoré sú krajiny povinné dodržiavať a nič im nebráni vyjsť menšinám viac v ústrety. László Nagy (Most-Híd) Čaplovičovi povedal, že najviac nebudú z novely profitovať Maďari, ale Ukrajinci, Rusíni, či Rómovia.

Rafaj: Po slovensky vie 99 % Maďarov

Deväťdesiatdeväť percent občanov SR maďarskej národnosti vie po slovensky, nie je tu teda spoločenská požiadavka na novelizáciu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tvrdí to predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.

Právnu normu v rozprave v parlamente označil za "zákon hanby a zbabelosti" vládnych strán. Okrem toho sa stotožňuje s názorom, že "je to návod, ako rozložiť malý štát". Rafaj sa pri tomto tvrdení odvolával na istý článok z internetového portálu Blisty, ktorý bol zverejnený minulý rok.

Podľa národniarov sa navyše ukazuje, že právna norma nie je celkom v súlade s ústavou a tak sa môže stať, že novela skončí na Ústavnom súde SR. Protiústavné ustanovenia chce SNS riešiť pozmeňovacím návrhom k novele.

Strana okrem iného navrhuje ponechať percentuálnu hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku na úrovni 20 percent. SNS navrhuje napríklad aj doplniť do právnej normy formuláciu, že "SR uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám".

Gábor Gál nesúhlasí s Rafajovým názorom, že predkladateľ návrhu nemá záujem na tom, aby občania SR patriaci k národnostnej menšine vedeli po slovensky. "Máme na tom záujem, ale chceme aj to, aby nezabudli svoj materinský jazyk," vyhlásil.

Vicepremiér Chmel pri obhajobe svojho návrhu upozornil, že právna norma vznikla na spoločenskú požiadavku príslušníkov národnostných menšín, ktorí nie sú na Slovensku prisťahovalcami, ale občanmi SR. "Zákon má garantovať menšinám príjemnejšie prostredie pre kvalitu života," povedal Chmel s tým, že ide o kompromisný návrh.

Podľa Pfundtner Slovensko nie je homogénny národný štát

Potreba rozšíriť možnosti používania jazykov národnostných menšín pramení podľa Edity Pfundtner (Most-Híd) z pestrého národnostného zloženia obyvateľov Slovenska. "Slovensko patrí medzi krajiny v Európe, kde menšiny predstavujú najväčší podiel, nemôžeme sa tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát," povedala vo svojom vystúpení v rozprave k vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Politická elita podľa Pfundtner zvádza s menšinami neúprimný boj, keď sa usiluje predstierať, že ohrozený je väčšinový národ. "Menšiny bojujú s asimiláciou, sčítanie to zrejme potvrdí. V roku 2001 sme zaznamenali úbytok o 46-tisíc Maďarov, to je 11 Maďarov za deň," povedala s tým, že sčítanie v tomto roku zrejme stlačí počet Maďarov pod pol milióna. Upozornila, že Maďari aj iné menšiny žijú na terajšom území Slovenska stáročia, platia tu dane, plánujú tu svoju budúcnosť a preto sa tu chcú cítiť ako doma.

Podľa poslanca za KDH Pavla Abrhana 80 percent občanov takýto zákon vôbec nepotrebuje, pretože sa dokáže kultivovane dohodnúť aj bez neho. Len zvyšná pätina, ktorá zásady slušného spolužitia nerešpektuje, potrebuje zákon.

Dušan Švatner (SNS) vzápätí povedal, že primeraná by bola 50-percentná hranica, na čo ho Abrhan zaradil práve medzi 20 percent ľudí, kvôli ktorým je potrebné riešiť problematiku používania menšinových jazykov zákonom. Dušan Jarjabek zo Smeru si na rozdiel od Abrhana myslí, že takýto zákon nepotrebuje nikto. "Je to agenda jednej politickej strany," nazdáva sa. Predkladatelia novely ju podľa neho navrhli, aby narušili krehkú existujúcu rovnováhu.

V diskusii o novele budú poslanci pokračovať v stredu ráno po tom, čo prerokujú správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území SR. Do rozpravy je ústne prihlásených ešte 12 zákonodarcov.

Novelu nepodporia všetci poslanci KDH

Celý poslanecký klub KDH zrejme nepodporí novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ako povedal podpredseda strany Pavol Abrhan, jeden poslanec návrh novely nepodporí a dvaja ešte váhajú. Už minulý týždeň avizoval Martin Fronc, že nepodporí návrh tohto zákona, ak prejde zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny. Abrhan v utorok nechcel povedať, kto zákon nepodporí a kto v KDH ešte váha.

KDH ešte chce predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa kvórum znížilo nie na 15 percent, ako navrhuje Most-Híd, ale na 18 percent. "My sme Most-Híd informovali, že chceme s takýmto návrhom prísť, ak budeme mať dostatočný počet podpisov. Tento pozmeňujúci návrh by zabezpečil, že sa nezmení počet obcí, v ktorých je možné používať jazyk národnostných menšín," zdôvodnil návrh Abrhan. Kresťanskí demokrati však zatiaľ nemajú dostatok podpisov na predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu. "Budem hľadať podpisy v rámci koalície," uviedol. Bez ohľadu na to, či pozmeňovací návrh prejde, alebo nie, Abrhan bude hlasovať za zákon ako celok.

Čaplovič: Novela o menšinových jazykoch vytvára getá

23. mája 2011 (TASR)

Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín sleduje dlhodobý cieľ, a to, aby občania maďarskej národnosti neovládali štátny jazyk, slovenčinu. To by mohlo vyhovovať maďarským stranám na Slovensku, vládnemu Mostu-Híd a mimoparlamentnej SMK, ktoré tak budú môcť ľahšie manipulovať s menšinami. V dnešnej rozprave k to povedal poslanec Národnej rady SR Dušan Čaplovič (Smer-SD).

"Zákon menšinu vyčleňuje a môže vytvárať jazykové getá, čo je pre príslušníkov národnostných menšín diskriminujúce. Autori novely si to buď neuvedomili, alebo tak konali cielene, keďže uzavreté spoločenstvá sa lepšie manipulujú," uviedol Čaplovič, ktorý novelu nazval maďarskou, keďže ju pripravovala podľa neho prevažne maďarská strana Most-Híd.

Čaplovič opätovne zdôraznil, že návrh právnej normy

z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) obmedzuje slovenčinu. Upozornil, že štátny jazyk je podľa ústavy slovenčina a iné jazyky nesmú jeho postavenie ohrozovať. "Garancia práv národnostných menšín neznamená, že sa ich jazyky majú stať takými štátnymi jazykmi, ako je slovenčina," vyhlásil s tým, že návrh novely tento cieľ však sleduje.

"Neskutočne strašíte s dôvodom, aby ste si prihrievali politickú polievočku. Tým chcete získať voličov SNS na svoju stranu. Iný dôvod na to nevidím, lebo argumenty, ktoré ste uvádzali, sú absurdné," reagoval poslanec za Most-Híd Gábor Gál. Zdôraznil, že štátny jazyk, teda slovenčina, má vždy prednosť pred jazykom menšín a novela zákona neobmedzuje štátny jazyk v prospech menšinových jazykov.

"Nie je nič zlé na tom, keď sa chce štát správať veľkoryso a ústretovo k menšinám. Chceme, aby sa príslušníci menšín cítili ako doma, je to prirodzené a správne, aby sa tu všetci občania cítili doma a dobre, ale tomu vy nerozumiete," odkázal Čaplovičovi poslanec Ondrej Dostál (Most-Híd/OKS).

Vicepremiér Chmel pri obhajobe svojho návrhu upozornil, že právna norma vznikla na spoločenskú požiadavku príslušníkov národnostných menšín, ktorí nie sú na Slovensku prisťahovalcami, ale občanmi SR. "Zákon má garantovať menšinám príjemnejšie prostredie pre kvalitu života," povedal Chmel s tým, že ide o kompromisný návrh.

So súčasným znením právnej normy nie sú stotožnení aj viacerí poslanci koalície. KDH má problém so znížením 20-percentnej hranice na používanie menšinových jazykov v úradnom styku na 15 percent. Kresťanskí demokrati hovoria o znížení len na hranicu 18 percent.

Výhrady k viacerým častiam novely majú aj štyria Obyčajní ľudia na čele s Igorom Matovičom. Podporu novely podmienili viacerými podmienkami, o ktorých rokovali s Mostom-Híd. Matovič povedal, že dohoda sa rysuje.

Podľa nej by nemal stačiť súhlas iba poslancov obecného zastupiteľstva na to, aby sa rokovalo v menšinovom jazyku, ale bude potrebný aj súhlas prítomného starostu alebo primátora. V správnom konaní občania národnostnej menšiny napokon nebudú môcť komunikovať kdekoľvek na Slovensku vo svojom menšinovom jazyku tak, ako to umožňoval pôvodný návrh. Zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb zase nebudú povinné mať tlmočníka alebo zamestnanca ovládajúceho menšinový jazyk. Ak ho mať budú, nič im nebude brániť komunikovať s pacientom v menšinovom jazyku.

Rovnako nebude stačiť dohoda dvoch príslušníkov obecnej polície na to, aby mohli komunikovať v menšinovom jazyku. Bude potrebný aj súhlas všetkých zainteresovaných prítomných. Naďalej by tiež mala ostať povinnosť titulkovať televízne vysielania v menšinových jazykoch.

Maďarský súd predĺžil Roháčovi vyšetrovaciu väzbu

23. mája 2011 (TASR)

Súd hlavného mesta v Budapešti predĺžil vyšetrovaciu väzbu Slováka Jozefa Roháča v prípade úkladnej vraždy, informovala maďarská tlačová agentúra MTI s tým, že rozhodnutie ešte nie je právoplatné.

Súd na svojej internetovej stránke zdôvodnil predĺženie vyšetrovacej väzby až do 20. augusta možnou hrozbou úteku, schovávania sa, marenia vyšetrovania a opakovania trestného činu.

Budínsky ústredný obvodný súd rozhodol 20. apríla o vzatí Roháča do vyšetrovacej väzby. Podľa Hlavnej prokuratúry hlavného mesta Roháča zadržali v súvislosti s prípadom trestného činu úkladnej vraždy.

Muža, ktorý je podozrivý zo zabitia mediálneho magnáta Jánosa Fenyöa z roku 1998, previezli zo Slovenska 18. apríla do Budapešti.

Auto mediálneho magnáta rozstrieľal samopalom doposiaľ neznámy ozbrojený páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch.

Páchateľ z miesta činu ušiel. Očití svedkovia videli iba terénne vozidlo a utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň. V čiapke našli maďarskí kriminalisti vlas, ktorého DNA je údajne zhodné s Roháčovou DNA.

Po 20 rokoch možno otvoria uhoľné bane pri maďarskom Ózde

23. mája 2011 (TASR)

V oblasti maďarského mesta Ózd na severovýchode krajiny by sa mohli po dvoch desaťročiach znovu otvoriť uhoľné bane, ktoré by poskytli pracovnú príležitosť pre 1000 až 1200 ľudí, informovalo dnešné vydanie regionálneho maďarského denníka Észak-Magyarország.

V optimálnom prípade by už za niekoľko týždňov mohli sprístupniť zamurovaný vchod do štôlne Farkaslyuk. Zatiaľ by baňu otvorili iba na čas potrebný na prieskum. Ak by sa všetko vyvíjalo dobre z pohľadu investora, opäť by sa začalo s dolovaním uhlia, píše denník.

Podľa generálneho riaditeľa Ózdskych uhoľných baní Györgya Molnára kapacita bane je podľa doterajších údajov 12 miliónov ton, prieskum však môže potvrdiť aj dvojnásobok.

V baniach, ktoré po zmene režimu v Maďarsku postupne pozatvárali, a ktoré prispeli k zvýšeniu miery nezamestnanosti, zostalo podľa odborníkov uhlia aj na 100 rokov.