Vyberal: Zlatko Papuček

Maďarsko chce budúci rok znížiť verejný dlh o 7 percent

31. augusta 2011 (SITA)

Maďarská vláda dúfa, že v budúcom roku sa jej podarí znížiť verejný dlh pod 70 % hrubého domáceho produktu (HDP). V stredu o tom informoval maďarský premiér Viktor Orbán.

Verejný dlh v krajine je momentálne na úrovni 77 % HDP. Vláda podľa premiérových slov pre dlhovú krízu v eurozóne urýchli štrukturálne reformy.

Fidesz, politická strana Viktora Orbána, organizuje budúci týždeň trojdňové stretnutie, na ktorom bude rokovať o ďalších rozpočtových škrtoch.

Tohtomesačné údaje totiž ukázali, že rast hospodárstva v krajine sa v druhom kvartáli spomalil na 1,5 %. Ak chce vládať udržať rozpočtový deficit pod úrovňou 3 % HDP, bude musieť ušetriť ďalších 100 mld. maďarských forintov (HUF).

"Niekedy budúci týždeň ohlásim ďalšie opatrenia na zníženie dlhu v hodnote niekoľkých percent HDP. Považujem to za veľký úspech a dobré znamenie," povedal Orbán.

"Chcel by som znížiť dlh Maďarska v budúcom roku pod 70 % HDP a na konci nášho funkčného obdobia (v roku 2014 - pozn. red.) by som chcel, aby bol bližšie 60 % HDP a nie k 70 % HDP," dodal Orbán.

(1 EUR = 272,79 HUF)

Orbán: Maďarov čaká veľmi ťažká jeseň

29. augusta 2011 (TASR)

Maďarsko sa v uplynulých troch mesiacoch kvôli kríze eura dostalo do vážneho ohrozenia, preto nadchádzajúca jeseň bude veľmi ťažkým obdobím, ktoré bude charakterizované bojom za suverenitu Maďarska. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán na schôdzke maďarských diplomatov na pôde ministerstva zahraničných vecí.

Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI premiér ďalej povedal, že Maďarsko musí pokračovať v zmenách, ktoré sa začali pred rokom, v opačnom prípade mu totiž hrozí návrat na grécku cestu a kvôli finančným špekulantom stratí svoju suverenitu. Grécko už nerozhoduje o svojej budúcnosti, Maďarsko sa musí takejto cesty v každom prípade vyvarovať, zdôraznil.

Orbán dodal, že bude potrebné prijať množstvo hospodárskych opatrení a na jeseň schváliť aj zvyšné ústavné zákony. Ak by táto práca nebola urobená v tomto roku, na budúci rok sa účinnosť uvedených krokov zhorší. Znamená to, že maďarská spoločnosť dávno nestála pred tak ťažkou jeseňou, ako teraz, konštatoval premiér.

Na margo krízy eura Orbán vyjadril názor, že tá sa nevyrieši v nadchádzajúcich niekoľkých mesiacoch a euro sa v období nasledujúcich ôsmich až desiatich rokov nedostane spod pokračujúcich útokov.

Neortodoxné hospodárske opatrenia, ktoré prijala maďarská vláda, a ktoré boli z Európy najskôr veľmi ostro kritizované, sa nateraz stali zaužívanými v Európe. Bankovú daň zaviedlo 12 európskych krajín, a hoci Maďarsko čelí sporom kvôli zvláštnemu zdaneniu niektorých sektorov, čoraz viac krajín zavádza podobné dane, dodal.

Orbán sa ostro postavil proti snahám vytvorenia jednotného európskeho systému daní, pretože podľa jeho slov maďarské záujmy sú v rozpore s týmito snahami.

Predseda vlády potvrdil, že Maďarsko pokračuje v politike znižovania štátneho dlhu. Kým miera dlhu štátu neklesne pod 70 percent, neskôr pod 60 percent z HDP, dovtedy sa krajina nevzdiali od centra nebezpečnej zóny, zdôraznil premiér, podľa ktorého sa jeho vláda bude snažiť všetkými prostriedkami dodržať trojpercentný cieľ deficitu štátneho rozpočtu a bude sa pridržiavať politiky vytvorenia jedného milióna pracovných miest do desiatich rokov.

Maďarsko sa popri plnení transatlantických záväzkov bude snažiť budovať čo najintenzívnejšiu spoluprácu s Čínou, Ruskom, s arabským svetom, či s oblasťou strednej Ázie, vyhlásil Orbán, podľa ktorého v súčasnosti prebieha vo svete urputná súťaž v hľadaní nových spojencov.

Berényi: Vplyv slovenskej politiky sa preceňuje

29. augusta 2011 (TASR)

Vplyv slovenskej politiky na maďarskú sa často preceňuje. "Maďarská politika oveľa viac ovplyvňuje slovenskú politiku ako naopak," myslí si to predseda SMK József Berényi. Slovensko-maďarská konfrontácia podľa neho nepomáha ani premiérovi Viktorovi Orbánovi prekryť ekonomické problémy v Maďarsku. "Maďarské médiá sa tomu nevenujú takým intenzívnym spôsobom, ako si to na Slovensku myslíme," poznamenal pre TASR.

Pre maďarskú verejnosť a politikov bola za uplynulé obdobie zaujímavejšou témou Rumunsko a Balkán. Budapešť totiž rok predsedala Európskej únii a snažila sa pomôcť v prístupe týchto krajín do EÚ a Schengenu. Ako dodal, Orbán, okrem udeľovania dvojakého maďarského občianstva a možného volebného práva pre zahraničných Maďarov, neotvoril so Slovenskom žiadny konflikt. "A to napriek tomu, že má na stole skutočne ťažké ekonomické témy a v jeho záujme by bolo, keby niektoré z nich až tak nerezonovali," zdôraznil.

Berényimu sa zdá, že vzájomné vzťahy sú z pohľadu Slovenska pod neuveriteľným vplyvom emócií a až nepochopiteľného strachu z Maďarska. "Pre mňa je niečo nepredstaviteľné, akým spôsobom sa na Slovensku argumentuje možným nastolením Veľkého Uhorska," konštatoval s tým, že túto tému do politiky dotlačila a legitimizovala SNS, a to napriek tomu, že ide o úplný nezmysel. Pripojenie južného Slovenska k tomuto historickému územnému celku by sa totiž podľa neho dalo zrealizovať iba vojenskou silou, čo je vylúčené. "Napriek tomu sa na Slovensku v politických debatách argumentuje s možným vytvorením Veľkého Uhorska, a z toho dôvodu je normálna debata takmer obmedzená na minimum, keďže východiskový bod je veľmi zlý," upozornil.

Slovensko-maďarské vzťahy nepovažuje šéf SMK za dobré. "Jednoročné obdobie ukázalo, že táto vládna koalícia je veľmi slabá a necháva v tejto veci dominovať opozíciu. Nemá dostatok sily a odvahy na to, aby vystúpila a povedala – dosť, prestaňme s vyvolávaním rôznych predsudkov a neopodstatnených fikcií," dodal s tým, že aj v rámci vládnej koalície sú niektorí skrytí nacionalisti, ktorým táto agenda vychádza z vnútorného presvedčenia. "Čo je ešte horšie," podotkol.

Maďari na Slovensku si podľa neho chcú zachovať svoju identitu, pričom chcú byť rovnakými občanmi s rovnakými možnosťami a právami. "Situácia je veľmi problematická. Panuje obrovská nedôvera voči Maďarskej republike a z nej priamo vychádza prístup k maďarskej menšine. Teda, že by sa jej zánikom vyriešil problém s Maďarskom, keďže by už neboli dôvody na spor," domnieva sa. Je presvedčený o tom, že politici by mali budovať štát nie na národnom princípe, ale na princípe tolerancie. "Napriek tomu tvrdím, že prebieha budovanie národného štátu. Počas Ficovho obdobia tvrdým a otvoreným spôsobom, teraz tichým a pomalým, ale s akýmsi vnútorným konsenzom v rámci vládnej koalície. Ľutujem, že aj Maďari, ktorí sú jej súčasťou, tomu asistujú," podčiarkol Berényi.

Na otázku, ako hodnotí kroky slovenskej diplomacie reagoval, že ako bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR musí uznať, že slovenská diplomacia úspešne presadzuje názory vlády v zahraničí. "A vidím, že je vyrovnaným partnerom, čo sa týka všetkých susedských štátov vrátane Maďarska. Tento môj názor však vyslovujem v pozícii diablovho advokáta, keďže minister zahraničných vecí vystupuje v súčasnosti skôr proti našim záujmom, napríklad v téme dvojakého občianstva," konštatoval. Ako ale dodal, súčasným postojom Mikuláša Dzurindu v rámci presadzovania slovenských záujmov pokojnou diplomatickou cestou sa môže dosiahnuť oveľa viac, ako búchaním po stole. "Na to EÚ veľmi nereaguje, lebo takéto búchanie považuje len za nástroj vnútropolitického boja. V únii sa veci pripravujú a riešia skôr tichou diplomaciou," vysvetlil líder SMK.

Bugár: Problém v slovensko-maďarských vzťahoch je v rozdielnom videní práv menšín

28. augusta 2011 (TASR)

Za najväčší problém v slovensko-maďarských vzťahoch označil predseda Mostu-Híd Béla Bugár rozdielne videnie menšinových práv. "Maďarská republika má absolútne inú predstavu o menšinových právach ako Slovenská republika. Aj z toho vyplýva niekedy to napätie. Treba vidieť tiež to, že Maďarsko má veľké ekonomické problémy a v niektorých prípadoch možno používa takéto témy častejšie ako treba," uviedol pre TASR.

Za veci, ktoré verejnosť vníma veľmi citlivo, avšak sú robené nasilu, považuje napríklad otázku volebného práva pre Maďarov mimo územia MR. Bugár poukázal na nedávno uverejnený prieskum verejnej mienky, ktorý zisťoval, ako občania Maďarska vnímajú volebné právo zahraničných Maďarov. "Väčšina všetkých politických strán to odmieta. Dokonca 60 percent voličov Fideszu odmieta možnosť dať volebné právo tým, ktorí nežijú v Maďarsku. Je to absolútne normálne," konštatoval.

Na druhej strane si nemyslí, že návrh dohody, ktorý vypracovala slovenská strana a mal riešiť otázku dvojakého občianstva, bol šťastný. "To je, ako keď ja budem hovoriť, že si nikdy modrú košeľu neoblečiem a vy mi pošlete práve modrú košeľu," vysvetlil svoj pohľad. Dodal, že ak sa politickým predstaviteľom spoza Dunaja dá možnosť niečo odmietnuť, tak to urobia. "Možno im vyhovuje, že so žiadnou inou krajinou okolo Maďarska ohľadne dvojakého štátneho občianstva nemajú problémy len so Slovenskom," zamyslel sa. Ide však o medzinárodnú záležitosť, takže jej riešenie vidí Bugár v rokovaní.

Napriek tomu považuje podpredseda parlamentu terajšie slovensko-maďarské vzťahy v porovnaní s minulosťou za oveľa lepšie. Na niektoré nie práve najšťastnejšie kroky Budapešti totiž súčasná slovenská vláda nereagovala hystericky. "Keď potrebujeme povedať, že sa nám niečo nepáči, tak si vieme vybrať takú cestu, ktorá je v rámci diplomacie a na úrovni," poznamenal. Za hysterickú reakciu pokladá kroky Ficovho kabinetu ohľadom maďarského dvojakého občianstva.

"Chceli rýchlo zakročiť, aby ukázali Maďarsku. A čo im ukázali? Nič, akurát našich občanov vyhadzujeme z registra," upozornil líder Mostu-Híd. Jeho strana v súčasnosti nepracuje na novele zákona o štátnom občianstve, ktorým by zmierila dopady tej, ktorú prijala predchádzajúca vláda ako reakciu na maďarskú legislatívu. "My sme to už skúsili. Je absolútne zbytočné vymýšľať niečo nové, aj tak tam veľké možnosti nie sú," podčiarkol. Za optimálne pokladá úplné zrušenie zákona o štátnom občianstve.

Presadzovať menšinové otázky v súčasnej koalícii však nie je podľa Bugára ľahké. SDKÚ-DS a KDH nie je iné, ako bolo v minulosti a ani sa nezmenili z jedného dňa na druhý. "Ale čo sa týka komunikácie a otvorenosti, tak je to oveľa lepšie ako v minulosti. To znamená, že sme schopní hovoriť o témach, o ktorých sa dá povedať, že boli predtým tabu," objasnil s tým, že vládna koalícia musí dosiahnuť kompromis, pretože potom nič v parlamente neprejde.

S maďarskou vládnou stranou Fidesz Most-Híd nekomunikuje. "Odmietli spoluprácu, takže momentálne to je bezpredmetné," konštatoval. V tejto súvislosti pripomenul situáciu v Rumunsku, kde Fidesz pomaly prestáva diskutovať s politickou vládnou stranou, ale podporuje tú časť rumunských Maďarov, ktorá v parlamente nie je. "Aj finančne, aj inak. Viac sa im páči strana, ktorá im ide po vôli. Zažil som to, keď som bol predsedom SMK a musel som odmietnuť veci, ktoré neboli eurokonformné a s ktorými sme nesúhlasili," uzavrel Bugár.

Dzurinda prijal maďarského veľvyslanca

25. augusta 2011 (TASR)

Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda prijal dnes na nástupnej návšteve nového veľvyslanca Maďarskej republiky v SR Csabu Balogha a prevzal od neho kópie poverovacích listín. V rozhovore sa venovali aktuálnemu stavu slovensko – maďarských vzťahov a ich ďalšiemu vývoju v budúcom období, vrátane konkrétnych pripravovaných aktivít.

Ako veľmi konštruktívnu vyhodnotili obaja predstavitelia spoluprácu medzi predsedníctvom Maďarska v Rade EÚ a predsedníctvom Slovenska vo V4. Ocenili tiež výsledky pragmatickej spolupráce medzi oboma krajinami so zameraním na konkrétne projekty v oblasti dopravnej a energetickej infraštruktúry.

Súčasne potvrdili záujem pokročiť aj v rokovaniach o otvorených vzťahových otázkach. V tejto súvislosti Csaba Balogh uviedol, že po ukončení maďarského predsedníctva v rade EÚ sa maďarská strana mieni intenzívne venovať posilňovaniu regionálnej spolupráce a susedských vzťahov.

V ďalšom rozhovore sa tiež dotkli spoločných zahraničnopolitických priorít, ktorými sú rozširovanie EÚ, západný Balkán a Východné partnerstvo, kde konštatovali zhodu postojov. Na záver prijatia minister Dzurinda zaželal novému maďarskému veľvyslancovi veľa úspechov v jeho misii a ubezpečil ho o svojej podpore pozitívnym iniciatívam a projektom, ktoré sledujú prospech občanov oboch krajín.

Informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR.

Maďari vo vlasti a v zahraničí musia vytvoriť jeden celok, tvrdí vicepremiér

25. augusta 2011 (SITA)

Maďarský národ prežije len vtedy, ak si jeho príslušníci na celom svete zachovajú svoju národnú identitu a s Maďarmi vo vlasti vytvoria organický celok. Účastníkom medzinárodného mládežníckeho tábora zameraného na podporu maďarskej kultúry a jazyka v meste Szentendre to povedal maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Maďarský národ podľa neho zahŕňa aj maďarské komunity v susedných krajinách a v západnom svete.

Asimilácia etnických maďarských menšín sa podľa neho urýchlila, čomu nemôžu zabrániť ani rôzne formy podpory a pomoci zo strany krajín, v ktorých žijú. Za silný faktor v tejto súvislosti označil prijatie zákona uľahčujúceho získanie maďarského občianstva pre zahraničných Maďarov, ktorý im taktiež prisudzuje volebné právo v Maďarsku.

"Maďarský národ môže prežiť len vtedy, ak si etnické komunity nájdu spôsob zachovania ich národnej identity a sformujú organický celok s Maďarmi žijúcimi vo vlasti,” povedal Semjén.

Vicepremiér tiež odmietol kritiku medzinárodného spoločenstva voči zákonu o maďarskom občianstve pre zahraničných Maďarov. Budapešť už podľa neho nebude podriaďovať svoje národné záujmy vnútornej politike iných krajín. "Udeľovanie občianstva je suverénnym právom každej krajiny,” vyhlásil.

Martonyi: Nikdy sa nevzdáme myšlienky zjednotenia maďarského národa

25. augusta 2011 (TASR)

Maďarsko sa nemôže vzdať a ani sa nevzdá jednoty s Maďarmi žijúcimi za hranicami - myšlienky zjednotenia národa. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi pri odovzdávaní Vyznamenania za medzinárodné vzťahy Maďarskej republiky.

"Nikdy sme nevideli rozpor medzi našou národnou politikou, stredoeurópskou susedskou politikou a európskou politikou," konštatoval podľa tlačovej agentúry MTI Martonyi a dodal, že tieto politiky nemožno postaviť proti sebe, o čom svedčí aj činnosť troch vyznamenaných.

"Maďarsko je osudovo späté so susednými krajinami. Maďarsko sa nevzdá myšlienky zjednotenia národa, čo nemožno ani na chvíľu dať do rozporu s európskou integračnou politikou," zdôraznil minister.

Ocenil výnimočnosť dnes ocenených osobností, ktorých duševná a praktická činnosť ovplyvnila tvorbu medzinárodných vzťahov Maďarska.

Martonyi odovzdal ocenenie predsedovi Rákócziho združenia Józsefovi Halzlovi, pedagógovi a diplomatovi Györgyovi Granasztóimu a europoslancovi za Maďarský občiansky zväz-Fidesz Györgyovi Schöpflinovi.

Halzl bol vyznamenaný za posilnenie spolupatričnosti Maďarov v Karpatskej kotline, Granasztói za posilnenie maďarsko-francúzskych vzťahov a Schöpflin za dlhoročnú vedeckú prácu, ktorou prispel k uznaniu významu otázky národnostných menšín v Európe.

Vyznamenanie za medzinárodné vzťahy Maďarskej republiky udeľujú od roku 2004 a odovzdávajú ho v deň výročia položenia základného kameňa Reťazového mosta v roku 1842. Oceňujú ním ľudí, ktorí presadzovali zahraničnopolitické záujmy Maďarska.

Maďarský politik stratil občianstvo

25. augusta 2011 (Miroslav Kern – SME.sk)

Zatiaľ jediný politik, ktorý priznal, že už získal občianstvo iného štátu, prišiel z pohľadu výkonnej moci o to slovenské.

László Gubík, miestny šéf SMK z Levíc, podpísal slávnostný sľub Maďarsku a stal sa tak jeho občanom. Obvodnému úradu v Nitre to listom oznámil, ale s poznámkou, že sa odmieta vzdať nášho.

Obvodný úrad Gubíkovi poslal formulár s názvom Oznámenie o strate štátneho občianstva SR, ktorý vraj má vyplniť. Na tlačive sa píše, že bol oboznámený s tým, že má vrátiť „neplatný“ občiansky preukaz aj pas.

„Nevyplnil som to tlačivo. Obvodnému úradu som odpísal, že sa na základe Ústavy cítim naďalej občanom Slovenskej republiky a občianstva sa nemienim vzdať,“ povedal Gubík. Ak zistí, že mu občianstvo vezmú, obráti sa na súd.

Podľa hovorcu ministerstva vnútra Gábora Grendela Gubík už o občianstvo prišiel aj bez formulára. Stačilo, že prijal cudzie občianstvo.

Strata vyplýva zo zákona, ktorý prešiel za vlády Roberta Fica. Jeho cieľom bolo postihovať ľudí ako Gubík, ktorí využijú novú maďarskú legislatívu a dostanú tamojšie občianstvo. Koalícia sa neúspešne snažila o zmenu zákona už pred pol rokom.

Po utorňajšej koaličnej rade ohlasoval predseda KDH Ján Figeľ nový pokus. „Zhodli sme sa, že sa to bude riešiť formou poslaneckej novely,“ vravel Figeľ.

„Bude sa blížiť k tomu, čo bolo vypracované ako základný vládny návrh predkladaný ministrom vnútra.“ Občianstvo by tak malo ostať tým, čo ho získajú v štáte, kde žijú alebo pracujú.

Iba zmierňovanie podmienok pre odoberanie nášho občianstva sa nepáči Mostu-Hídu.

„Takýto návrh nemôžeme podporiť, takže ide bez našej podpory,“ povedal šéf Mosta Béla Bugár. Podporia len návrh, ktorý nikomu neberie občianstvo proti jeho vôli.

Otázne je aj to, ako bude hlasovať štvorica Obyčajných ľudí. Igor Matovič povedal, že ich o príprave zmeny zatiaľ nikto neinformoval.

Podľa predsedu klubu SaS Jozefa Kollára sa ešte podrobnosti návrhu budú dolaďovať.

Schmitt: Označovanie Esterházyho za vojnového zločinca je neprijateľné

25. augusta 2011 (SITA)

Maďarský prezident Pál Schmitt považuje za neprijateľné, aby bol bývalý československý politik János Esterházy na Slovensku označovaný za vojnového zločinca, keďže ide o "skutočného demokrata a humanistu".

Podľa tlačovej agentúry MTI sa tak vyjadril vo svojom liste, ktorý v stredu zaslal slovenskému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Schmitt týmto spôsobom reaguje na Gašparovičove výroky v aktuálnom rozhovore pre slovenský dvojtýždenník Bojovník, kde Esterházyho označil za prívrženca Hitlera a fašizmu a skritizoval tiež odhalenie jeho sochy v Košiciach.

Ako uviedla MTI, prezident prijal slová hlavy susedného štátu "s poľutovaním a nepochopením", pričom poukazuje na opakované snahy terajšej i predošlých maďarských vlád o Esterházyho rehabilitáciu.

Podľa Schmitta bol líder maďarskej menšiny v medzivojnovom Československu jediným členom parlamentu slovenského štátu, ktorý v roku 1942 hlasoval proti zákonu o vysťahovaní Židov. Ako dodáva, Esterházy vždy odmietal nielen fašizmus, ale aj komunizmus, a posledné roky života strávil v sovietskych a československých väzniciach. Schmitt svoj list zakončil vyjadrením nádeje, že nadchádzajúce stretnutie s Gašparovičom v Budapešti bude zamerané na spoločné hodnoty oboch krajín.

Podľa MTI "útok na Esterházyho pamiatku" v utorok odsúdil aj podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén, ktorý ho označil za "urážku maďarského národa a katolíckej cirkvi a porušenie univerzálnych ľudských práv". Gašparovičove výroky odsúdilo aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého odrážajú ideológiu neprispievajúcu k rozvoju vzájomných vzťahov.

Esterházy s Hitlerom sympatizoval

25. augusta 2011 (Hnonline.sk)

Rozhovor s historikom a riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislavom Mičevom

János Esterházy zastupoval v našej politike skôr záujmy Maďarska, než maďarskej menšiny na Slovensku, tvrdí Mičev.

- Ivan Gašparovič nazval Jánosa Esterházyho stúpencom fašizmu. Mal v tomto odvážnom tvrdení pravdu?

- Z historického hľadiska sa Esterházy skutočne podieľal na režime, ktorý vládol v slovenskom vojnovom štáte. Aktívne tu zastupoval Maďarskú stranu na Slovensku.

- Esterházy sa na druhej strane postavil proti deportácii Židov zo Slovenska...

- To je pravda. Ako poslanec snemu sa však zúčastňoval na politickom dianí na Slovensku. S Hitlerom rozhodne sympatizoval.

- Môžete zhodnotiť, aký vzťah mal János Esterházy k Slovákom?

- Patril k tým maďarským politikom na Slovensku, ktorí neboli spokojní s usporiadaním Európy po prvej svetovej vojne. Dá sa teda povedať, že v našej politike zastupoval záujmy Maďarska, a nie maďarskej menšiny na Slovensku.

- Na rozdiel od našej hlavy štátu ho v Maďarsku považujú skôr za hrdinu...

- Maďarský parlament dokonca udeľuje cenu Jánosa Esterházyho. To svedčí o tom, ako rozdielne vidia niektoré udalosti ľudia na Slovensku a v Maďarsku.

- Prečo je to tak?

- Podľa mňa to je v celkovom pohľade Slovákov a Maďarov na históriu. Ten sa odlišuje, najmä pokiaľ ide o určité osobnosti našich spoločných dejín.

- Dá sa vôbec na tieto kontroverzné otázky histórie Slovenska a Maďarska nájsť odpoveď?

- Je to možné, ale bude to veľmi náročné, pretože nezodpovedaných otázok v tejto oblasti je veľa.

- Aspoň sa o to historici snažia?

- Určite áno. Problém je v tom, že mnoho dokumentov, ktoré by mohli pomôcť odhaliť pravdu, sa skrýva v maďarských archívoch. Získať k nim prístup je však pre nás veľmi ťažké.

Gašparovič rozzúril Maďarsko, o Esterházym povedal, že bol vyznávač fašizmu

24. augusta 2011 (Aktuality.sk)

Prezident Ivan Gašparovič sa v rozhovore pre slovenský protifašistický dvojtýždenník Bojovník vyjadril k osobe Jánosa Esterházyho, ktorého označil za vyznávača Hitlera a fašizmu.

V Maďarsku tieto vyjadrenia vyvolali ostré reakcie. Maďarský vicepremiér Zsolt Semjen povedal, že bol jeho vyhláseniami šokovaný. Podľa Semjena bol Esterházy oddaný učiteľ katolíckej Cirkvi a tak nie je náhoda, že sa uvažuje o jeho blahorečení.

Životnú dráhu konzervatívneho maďarského politika Esterházyho, ktorý ako jediný nehlasoval v bratislavskom parlamente za protižidovský zákon, už ocenilo patrične viacero krajín, medzi nimi aj Izrael. Maďarský rezort diplomacie sa okrem iného vyjadril, že podobné vyjadrenia neprispievajú k pokroku maďarsko-slovenských vzťahov, o ktorý sa vlády oboch krajín v uplynulom období snažia zvýšeným úsilím.

Opozičná politická strana Politika môže byť iná (LMP) poznamenala, že Gašparovič týmto urazil nielen Maďarov žijúcich na Slovensku, ale celý maďarský národ.

Prezidentov hovorca Marek Trubač pre maďarskú agentúru MTI vyhlásil, že Gašparovič svoj názor vytvorený na Esterházyho nebude meniť. Hovorca sa vyjdaril v zmysle, že na Slovensku vnímajú Esterházyho ako vojnového zločinca pre jeho podporu fašistickej ideológie.

"Nepopierame, že Esterházy bol jediný, ktorý v roku 1942 hlasoval proti deportácii židov, súčasne však je na Slovensku každému jasné, že Esterházy vítal medzi prvými Horthyho fašistické vojská, ktoré obsadili Košice," dodal pre MTI Trubač.

lovenský prezident Gašparovič v rozhovore pre vydanie dvojtýždenníka antifašistov Bojovník, ktorý vyšiel 18. augusta, v reakcii na otázku "Ako hodnotíte odhalenie búst Jánosa Esterházyho v Košiciach a Ferdinanda Ďurčanského v Rajci?" povedal, že v zmysle platných zákonov je rozhodnutie o umiestnení akéhokoľvek historického monumentu na území mesta či obce v plnej kompetencii miestnej samosprávy.

"Má to tri rozmery. Ľudský, politický a umelecký. V Ríme je Mussolliniho veľká socha. Nikto ju nezbúral, stojí doteraz. Nikto tam nedáva vence, jednoducho je tam. Ako kus Ríma, ktorý tam patrí z umeleckého pohľadu. Politicky ani ľudsky tam nikto nechodí. Čo sa týka oživenia neofašizmu, aj v Taliansku sa niektoré politické strany do tejto pozície dostávajú. Ale napriek tomu nie som za to, aby sa historické sochy odstraňovali. Vytváranie nových takýchto sôch v súčasnosti, to už je o niečom inom. Historická socha je umelecké dielo, nevidím dôvod, prečo ju búrať. Takisto nevidím dôvod, prečo u nás búrali napríklad sochu Jána Nálepku v Stupave. Ale ľuďom, ktorí boli zainteresovaní do nešťastí, ktoré v tom čase boli, nie je správne vytvárať nové sochy. Vystaviť sochu Esterházyho, ktorý bol vyznávač Hitlera a fašizmu, v Košiciach, je nesprávne. A to sa týka aj Ďurčanského. Bol v tej dobe pri tom, keď sa tvorila protižidovská legislatíva, keď sa transportovali židia a politickí väzni. Ďalšie otázky vznikajú z pohľadu práva. Na súkromnom majetku (Esterházyho socha je na súkromnom pozemku, pozn. Bojovník), si každý môže robiť to, čo mu zákon umožní. Aj tam však existujú pravidlá. V trestnom zákone máme, že je trestné propagovať fašizmus. Treba si povedať, do akej miery je možné zasiahnuť na súkromnom majetku a do akej miery je z tohto súkromného majetku možnosť pôsobiť na okolie negatívne sochou, alebo iným propagačným materiálom. Ak to má na záhrade pre seba, tam ťažko dokážete, že je to šírenie fašistickej propagandy. Aj v Košiciach je to súkromný pozemok. Ale verejnosti prístupný. Je to problém," uviedol prezident pre časopis Bojovník.

János Esterházy

Rodák z Veľkého Zálužia sa narodil v roku 1901 a pochádzal zo šľachtickej rodiny. V roku 1931 stál na čele Ligy maďarskej spolupatričnosti v Československu, ktorá pôsobila pri Spoločnosti národov. O rok neskôr sa stal predsedom Krajinskej kresťanskosocialistickej strany v ČSR. Po voľbách v r. 1935 bol zvolený v košickom volenom obvode za poslanca Národného zhromaždenia.

Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 János Esterházy, ako poslanec za mesto Košice, vítal Miklósa Hortyho vchádzajúceho do mesta. Vo vyhlásení uverejnenom v tlačovom orgáne svojej strany sa oficiálne dištancoval od myšlienok národného socializmu a politiky vedenej v jej mene. Opakovane rokoval s prezidentom Jozefom Tisom o právach maďarskej menšiny na Slovensku, v rovnakej veci vystupoval aj na pôde slovenského snemu, kde bol jediným poslancom za maďarskú stranu.

V rozhlasovom príhovore 14. marca 1939 privítal vznik Slovenského štátu. V roku 1941 založil v Bratislave knižné vydavateľstvo Madách, v roku 1942 obnovil činnosť predtým zakázaného kultúrneho spolku Szemke. V roku 1944 János Esterházy pomohol stovkám prenasledovaných Židov, Čechov a Slovákov v úteku zo Slovenska cez Maďarsko. V októbri 1944 v memorande protestoval proti obsadeniu Maďarska nemeckou armádou. Príslušníci strany šípových krížov ho nakrátko internovali, Gestapo naňho vydalo zatykač.

Dňa 16. septembra 1947 ho Národný súd v Bratislave v neprítomnosti v priebehu jediného pojednávania odsúdil na trest smrti za úklady proti republike a kolaboráciu s fašizmom. V roku 1949 ho sovietske úrady odovzdali česko-slovenským orgánom. Na základe prezidentskej milosti mu zmiernili trest na doživotie. Zomrel 8. marca 1957 po dlhej púti v mnohých česko-slovenských väzniciach v mírovskej väznici neďaleko Olomouca.

Maďarská vláda DPH na potraviny nezníži

23. augusta 2011 (TASR)

Maďarská vláda sa vzdala myšlienky na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade potravín pre nedostatok "manévrovacieho priestoru" v rozpočte. Uviedli to dnes noviny Népszabadság s odvolaním sa na dokument z ministerstva hospodárstva, ktorý sa im podarilo získať.

Podľa denníka rezort hospodárstva nepodporil návrh na zníženie DPH na základné potraviny, keďže by to prinieslo výrazný pokles rozpočtových príjmov, a to v čase, keď ekonomika krajiny spomaľuje.

Premiér Viktor Orbán už minulý týždeň varoval prd slabším ako očakávaným výkonom ekonomiky, ktorá zrejme namiesto pôvodne odhadovanej expanzie o 3,1 % v tomto roku vzrastie len o 2 %. Výsledkom bude diera v rozpočte na rok 2011 vo výške minimálne 100 miliárd forintov (366,53 milióna eur).

Informovala o tom agentúra Reuters.

Hospodárstvo Maďarska je v kríze

22. augusta 2011 (TASR)

Maďarské opozičné strany Maďarská socialistická strana (MSZP) a Politika môže byť iná (LMP) sa dnes vo svojich vyhláseniach zhodli, že hospodárska politika vlády Viktora Orbána prepadla a sú nutné krízové kroky na oživenie hospodárstva.

Oba subjekty chcú tiež navrhnúť zrušenie rovnej dane z príjmu fyzických osôb. LMP zdôvodňuje svoje tvrdenie aktuálnymi údajmi Ústredného štatistického úradu (KSH), ktoré hovoria o 0,4-% poklese počtu zamestnaných.

"Orbánova vláda nielenže nedokázala naštartovať vytvorenie jedného milióna nových pracovných miest, ako to sľubovala, ale sme stratili vzácne pracovné miesta," píše sa vo vyhlásení LMP.

Podľa LMP teória šéfa rezortu hospodárstva Györgya Matolcsyho, podľa ktorej hospodárstvo sa rozbehne znížením daňového zaťaženia majetnejších vrstiev obyvateľstva, úplne skrachovala. Tento krok spôsobil obrovský výpadok z príjmov štátneho rozpočtu a spôsobil spoločenské napätie.

Miliónom ľudí sa skomplikovala obživa a znížil sa počet pracovných miest, tvrdí opozičný subjekt. LMP sa domnieva, že je potrebná nová, spravodlivá daňová politika s viackľúčovou daňou z príjmu fyzických osôb, spolupráca so zamestnancami a zníženie odvodového zaťaženia doplnené ekologickou daňovou reformou. LMP požaduje od vlády, aby zrušila skrachovanú rovnú daň z príjmov fyzických osôb a systém zdanenia kapitálových príjmov a začala rokovania s parlamentnými stranami o vytvorení krízového balíčka.

"Zmena systému nespravodlivej rovnej dane z príjmov fyzických osôb je existenčnou otázkou z pohľadu riešenia existujúcej hospodársko-spoločenskej krízy," konštatuje sa v dokumente MSZP. Socialisti vyjadrili nádej, že LMP v parlamente podporí príslušný návrh MSZP, ktorý už viackrát predložili. MSZP ocenila, že už aj LMP vníma, že vláda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) je neschopná vládnuť, preto opozícia musí byť iniciatívna pri predložení konkrétnych návrhov riešenia krízy.

Orbánova vláda prepadla, tvrdí opozícia

22. augusta 2011 (TASR)

Maďarské opozičné strany Maďarská socialistická strana (MSZP) a Politika môže byť iná (LMP) sa dnes vo svojich vyhláseniach zhodli, že hospodárska politika vlády Viktora Orbána prepadla a sú nutné krízové kroky na oživenie hospodárstva. Oba subjekty chcú tiež navrhnúť zrušenie rovnej dane z príjmu fyzických osôb.

LMP zdôvodňuje svoje tvrdenie aktuálnymi údajmi Ústredného štatistického úradu (KSH), ktoré hovoria o 0,4-% poklese počtu zamestnaných. "Orbánova vláda nielenže nedokázala naštartovať vytvorenie jedného milióna nových pracovných miest, ako to sľubovala, ale sme stratili vzácne pracovné miesta," píše sa vo vyhlásení LMP.

Podľa LMP teória šéfa rezortu hospodárstva Györgya Matolcsyho, podľa ktorej hospodárstvo sa rozbehne znížením daňového zaťaženia majetnejších vrstiev obyvateľstva, úplne skrachovala. Tento krok spôsobil obrovský výpadok z príjmov štátneho rozpočtu a spôsobil spoločenské napätie. Miliónom ľudí sa skomplikovala obživa a znížil sa počet pracovných miest, tvrdí opozičný subjekt.

LMP sa domnieva, že je potrebná nová, spravodlivá daňová politika s viackľúčovou daňou z príjmu fyzických osôb, spolupráca so zamestnancami a zníženie odvodového zaťaženia doplnené ekologickou daňovou reformou.

LMP požaduje od vlády, aby zrušila skrachovanú rovnú daň z príjmov fyzických osôb a systém zdanenia kapitálových príjmov a začala rokovania s parlamentnými stranami o vytvorení krízového balíčka.

"Zmena systému nespravodlivej rovnej dane z príjmov fyzických osôb je existenčnou otázkou z pohľadu riešenia existujúcej hospodársko-spoločenskej krízy," konštatuje sa v dokumente MSZP. Socialisti vyjadrili nádej, že LMP v parlamente podporí príslušný návrh MSZP, ktorý už viackrát predložili.

MSZP ocenila, že už aj LMP vníma, že vláda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) je neschopná vládnuť, preto opozícia musí byť iniciatívna pri predložení konkrétnych návrhov riešenia krízy.

Deviaty Capalest sa niesol v znamení Maďarska

22. augusta 2011 (Webnoviny.sk)

Včera sa v Banskej Štiavnici skončil trojdňový frankofónny festival Capalest. Úspešný deviaty ročník festivalu sa niesol v znamení Maďarska. V programe dominovali básnické čítačky, hudobné koncerty, diskusie a inscenované umelecké čítanie.

Básnici Capalestu 2011 – Aksinia Mihailova, Dagnija Dreika, Guy Goffette, Tatiana Colusso, Franco Falasca, spolu s pozvanými maďarskými hosťami Krisztinou Tóth, Jánosom Háyom Istvánom Vorosom a Lászlom Tóthom, prezentovali svoju tvorbu a zároveň o nej spoločne diskutovali v štiavnickým kaviarňach, ale aj na netradičnom mieste, v štôlni Bartolomej (Slovenské banské múzeum). V kaviarni Libresso v Banskej Štiavnici si uctili dvoch básnikov, ktorých spája mesto Banská Štiavnica - Sándora Petöfiho a Andreja Sládkoviča. Festival vyvrcholil v nedeľu na nádvorí Starého zámku umeleckým čítaním Tragédie človeka od Imré Madácha. Režisér Michel de Maulne vytvoril trojjazyčné maďarsko-slovensko-francúzske predstavenie, ktoré aj vďaka skvelým hercom (Oliverov Bologhy, Peter Nádasdi, Štefan Bučko, Viki Ráková, Jean Luc Debattic a ďalší) vtiahlo divákov do deja tejto veršovanej filozofickej drámy. Festival vo večerných hodinách ukončilo slovenské zoskupenie Babyluzaru. Africké rytmy roztancovali a roztlieskali celé Námestie Sv. Trojice.

V rámci festivalu sa predstavilo viacero zahraničných aj slovenských hudobníkov. Medzi nimi aj mladá francúzska virtuózka Adelaide Panaget, ktorá svojím talentom a naturelom ohromila publikum v Kostole Sv. Kataríny v Banskej Štiavnici.

Festival Capalest vznikol z iniciatívy spoločnosti divadla, poézie a hudby L’Athanor podporovanej Ministerstvom kultúry Francúzskej republiky, riaditeľstvom medzinárodných vzťahov, DGLFLF, DRAC Ile-de-France a Asociácie Cap ŕ l´Est (Cesta na východ Slovensko). Deviaty ročník zorganizovalo občianske združenie Capalest, v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, Mestom Banská Štiavnica a Banskobystrickým samosprávnym krajom.

Csáky: Výsledky sčítania budú pre Maďarov zlé

22. augusta 2011 (TASR)

Výsledky sčítania ľudu na Slovensku, ktoré by mali byť zverejnené na jeseň, budú pre maďarskú menšinu nepriaznivé.

Povedal to v rozhovore pre maďarskú spravodajskú rozhlasovú stanicu InfoRádió bývalý predseda SMK Pál Csáky.

Podľa neho počet Maďarov žijúcich na Slovensku zaznamená pokles o 20 000 - 30 000 oproti výsledkom sčítaniu ľudu spred desiatich rokov.

Jedným z dôvodov poklesu podľa jeho slov je, že regióny, v ktorých Maďari žijú, všetky slovenské vlády vrátane terajšej vlády Ivety Radičovej zanedbávali.

"Je málo investícií, problémy sú so zamestnanosťou, preto mnoho mladých ľudí odchádza zo Slovenska skúsiť šťastie," povedal.

Zahraniční Maďari by podľa Csákyho mali mať možnosť voliť do maďarského parlamentu svojich zástupcov, ktorí by boli na separátnej listine bez straníckych väzieb.

Ak by kandidátov zahraničných Maďarov zaradili na maďarské stranícke kandidátky, spôsobilo by to rozkol medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku.

"Tým by sa vnútropolitický boj v Maďarsku preniesol do Bratislavy," dodal. Popri maďarsko-slovenských rozporoch by tak vznikli aj rozpory medzi príslušníkmi maďarskej menšiny, čoho výsledkom by mohlo byť, že by nešli k volebným urnám, konštatoval Csáky.

Podľa jeho názoru by riešením boli už uvedené samostatné kandidačné listiny pre zahraničných Maďarov, ktoré by boli bez straníckych väzieb podľa chorvátskeho, poľského či rumunského vzoru.

Csáky pri príležitosti sobotňajších osláv štátneho sviatku Maďarska prevzal z rúk prezidenta Pála Schmitta Stredný kríž Radu Maďarskej republiky s hviezdou.

Niekdajšiemu podpredsedovi vlády udelil Schmitt ocenenie na návrh premiéra Viktora Orbána ako prejav uznania za "mnohostrannú činnosť v záujme zachovania identity maďarskej komunity na Slovensku".

Maďarsko začne splácať pôžičky od MMF a EÚ

22. augusta 2011 (TASR)

Spomedzi piatich krajín, ktoré počas hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009 uzavreli s medzinárodnými organizáciami dohodu o rámcových úveroch, začne Maďarsko ako prvé splácať úver Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Informoval o tom dnes maďarský ekonomický server Portfolio.hu.

Maďarsko začne splácať v poslednom štvrťroku tohto roka, splátky však budú aktuálne na budúci rok už aj pre Lotyšsko, Rumunsko, Srbsko a Ukrajinu. Z nich iba Rumunsko uzatvorilo ďalšiu dohodu o rámcovej pôžičke, ale iba z preventívnych dôvodov, čo z hľadiska súčasných turbulencií na finančných trhoch je podľa analytikov maďarského servera rozumným krokom.

Maďarsko zaplatí v poslednom štvrťroku 2011 únii splátku v hodnote 2 miliárd eur, na budúci rok dosiahne splátka Maďarska spoločne pre EÚ a MMF 3,6 miliardy eur.

V období od júla do septembra 2012 zaplatí päť uvedených krajín splátky v celkovej hodnote 8,2 miliardy eur a v nasledujúcom roku 14,2 miliardy eur.

MMF, Svetová banka a EÚ sa v októbri 2008 dohodli, že Maďarsku poskytnú pôžičkový rámec 25,1 miliardy USD (18,7 miliardy eur), ktorý mal krajine pomôcť vyrovnať sa so svetovou finančnou krízou. Z tohto rámca vyčerpalo Maďarsko vyše 14 miliárd eur.

Schmitt v rumunskom Kluži vyzýval Maďarov k prijímaniu maďarského občianstva

22. augusta 2011 (TASR)

K prijatiu maďarského občianstva vyzýval v nedeľu večer v rumunskom Kluži maďarský prezident Pál Schmitt, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.

Najvyšší maďarský predstaviteľ v závere Klužských maďarských dní na hlavnom námestí pred tisíckami účastníkov podujatia vyjadril vďaku tým príslušníkom maďarskej menšiny v Rumunsku, ktorí už využili príležitosť prijať maďarské občianstvo, čím "vyjadrili aj právne svoj vzťah k materskej krajine".

Podľa jeho slov každá žiadosť o zjednodušené udelenie občianstva posilňuje vieru Maďarov žijúcich za hranicami, posilňuje maďarský národ a národnú spolupatričnosť.

Schmitt poznamenal, že "Kluž nie je iba o Maďaroch, ale napríklad aj o Rumunoch a Nemcoch, ktorí žijú spolu v tamojšom regióne už stovky rokov". Prezident dodal, že skúsenosti tohto mesta ho napĺňajú nádejou. "Máme radi, čo je naše, a vážime si, čo patrí inému," konštatoval.

Schmitt vyjadril radosť, že mohol hovoriť na jednom z najkrajších námestí v Európe po maďarsky, pritom však označil za dôležité tlmočenie do rumunského jazyka, pretože "popri hrdosti na vlastný materinský jazyk je potrebné vážiť si podobné pocity každého národa a každého človeka".

Schmitt pricestoval na dvojdňovú návštevu Klužu v nedeľu popoludní. Stretol sa s prefektom Klužskej župy Florinom Stamatianom a s predstaviteľmi župnej samosprávy. Dnes má na programe okrem iného otvorenie Medzinárodného hungarologického kongresu a odovzdávanie maďarských štátnych vyznamenaní.

Csákymu udelili vysoké maďarské štátne vyznamenanie

19. augusta 2011 (TASR)

Vysoké maďarské štátne vyznamenanie - Stredný kríž Radu Maďarskej republiky s hviezdou - si dnes v Budapešti z rúk prezidenta Pála Schmitta prevzal bývalý predseda Strany maďarskej koalície (SMK), niekdajší podpredseda vlády SR Pál Csáky.

Ocenenie mu pri príležitosti sobotňajšieho štátneho sviatku krajiny udelil najvyšší maďarský predstaviteľ na návrh premiéra Viktora Orbána ako prejav uznania za "mnohostrannú činnosť v záujme zachovania identity maďarskej komunity na Slovensku".

Na slávnostnom akte, ktorý sa začal v priestoroch budapeštianskeho parlamentu vokálnou verziou maďarskej štátnej hymny, sa zúčastnili popri prezidentovi Pálovi Schmittovi aj ďalší dvaja najvyšší ústavní činitelia krajiny, predseda vlády Viktor Orbán a predseda parlamentu László Kövér.

V skorých večerných hodinách odovzdá maďarský vicepremiér Zsolt Semjén v sídle maďarského zákonodarného zboru aj Cenu Za menšiny, ktorej laureátmi sa v tomto roku stane desať osobností a organizácií z maďarských komunít v zahraničí, vrátane SR, ako aj Chorvátska, Rumunska, Slovinska, Srbska či Ukrajiny.

Jediným slovenským laureátom tejto ceny je v tomto roku maliar József Nagy, ktorého práce figurovali počas nedávneho maďarského predsedníctva v EÚ aj na výstave v priestoroch Európskeho parlamentu vedno s ďalšími troma výtvarníkmi maďarskej národnosti zo SR.

Podľa Orbána kríza v eurozóne komplikuje Maďarsku situáciu

17. augusta 2011 (TASR)

Maďarsko sa musí pripraviť v najbližších mesiacoch na náročné ekonomické prostredie vo svete, ktoré je výsledkom zhoršujúcej sa dlhovej krízy v eurozóne. Povedal to dnes maďarský premiér Viktor Orbán. Vláda je však aj za takýchto okolností pripravená ďalej znižovať štátny dlh.

Podľa Orbána sa vďaka opatreniam prijatým v minulom roku Maďarsku podarilo postupne dostať z centra nebezpečnej zóny, úplne z nej vystúpiť však zatiaľ nedokázalo. "Musíme prijať fakt, že kríza v eurozóne predstavuje pre Maďarsko vážny problém, najmä čo sa týka ľudí, ktorí si zobrali úvery v zahraničnej mene," povedal Orbán.

Zároveň dodal, že ekonomika vzrastie tento rok len o približne 2 % namiesto pôvodne očakávaných 3 %, a tak na jeseň bude potrebné prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie príjmov a zníženie výdavkov, aby Budapešť splnila stanovený cieľ rozpočtového deficitu pre tento rok. V tomto roku by prvýkrát od vstupu do Európskej únie (2004) malo Maďarsko dostať svoj rozpočtový deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Slabší rast však podľa Orbána spôsobí rozpočtu výpadok financií v objeme minimálne 100 miliárd forintov (371,20 milióna eur).

Štatistický úrad v utorok (16.8.) informoval, že v 2. štvrťroku tohto roka maďarská ekonomika medzištvrťročne stagnovala a medziročne sa jej rast spomalil na 1,5 %. V 1. kvartáli ekonomika krajiny vzrástla medziročne o 2,5 %.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Sládkovič a Petőfi si dali rande. V Banskej Štiavnici

17. augusta 2011 (Lucia Čížová – hnonline.sk)

Slovákov, Francúzov a Maďarov na jednom mieste spojí poézia. „Posolstvom nášho festivalu je spájať rôzne kultúry, aby sa stretávali básnici a ostatní umelci, vymieňali si svoje skúsenosti a komunikovali v rôznych jazykoch. Francúzština je spájadlo, slovenčina hosťovský jazyk festivalu a tohtoročnou témou je práve Maďarsko,“ vysvetlila spojenie národov jedna z organizátoriek festivalu Cap á l´est Lucia Huťanová. Na 9. ročníku Európskeho festivalu hudby, divadla a poézie však budú počas víkendu v Banskej Štiavnici zastúpené aj iné krajiny, pracovnými jazykmi festivalu však budú spomínané tri.

Pre tento ročník padla voľba na Maďarsko. „Rozhodli sme sa preň hlavne kvôli tomu, že Banská Štiavnica je multikultúrne mesto a už v 18. storočí aj skôr tu bolo možné vidieť množstvo maďarských rodín, samozrejme aj vplyvom Rakúsko-Uhorska. Spoločným menovateľom sú určite básnici Petőfi a Sládkovič, ktorí tu pôsobili a študovali na tom istom lýceu,“ doplnila Huťanová.

Práve oni dvaja sú nosní básnici tohto roka, okolo nich sa odvíja festival. Básnici rôznych krajín budú tak čítať ich texty. Na festivale sa preto predstavia aj súčasní maďarskí básnici István Vőrős, János Terey, János Háy, Krisztina Tóth, či na Slovensku žijúci László Tóth. „Čo sa týka výberu básnikov, spolupracujeme s Literárnym informačným centrom v Bratislave, ktoré nám básnikov odporúča. Pomáha nám aj Krisztina Tóth, poetka, ktorá už na našom festivale bola, a je svetovo uznávaná,“ vysvetľuje Huťanová. Svoje čítania však absolvuje aj veľa slovenských básnikov.

Okrem čítania však na ľudí čaká aj mnoho sprievodných aktivít. „V pondelok sme tu mali vernisáž maliara Pierra Dubrungueza, ktorého obrazy sa prelínajú s barokom, ale sú zároveň súčasné. Sám na festivale bude, takže ľudia sa s ním budú môcť stretnúť a porozprávať,“ doplnila Huťanová. Nebol by to však festival poézie, aby zabudol Shakesperara, takže v rámci Neviditeľnej katedrály budú znieť Shakespearove sonety s piesňami Johna Downlanda, ktorý bol jeho spoločníkom v divadle Globe.

Ľudia sa tiež môže tešiť na Tragédiu človeka od Imrého Madácha, v trojjazyčnom inscenovanom čítaní. V slovensko-maďarsko-francúzskom jazyku predstavenie režijne pripravil riaditeľ festivalu Michel de Maulne. Festival si v Banskej Štiavnici záujemcov našiel. „Každý rok sú ľudia, ktorí sa vracajú a už vopred sa pýtajú, aký bude program. Máme stálych účastníkov, ale tento rok staviame ja na maďarské publikum, oslovili sme preto širokú verejnosť maďarskej menšiny,“ uzavrela Huťanová.