Vyberal: Zlatko Papuček

Čo ponúkol 19. ročník budapeštianskeho festivalu Sziget?

15. augusta 2011 (SITA)

V pondelok nadránom sa v hlavnom meste Maďarska Budapešti skončil 19. ročník multižánrového festivalu Sziget. Tradičné podujatie situované na ostrove Óbudai na Dunaji prilákalo tak ako v minulých rokoch desaťtisíce ľudí nielen z Maďarska.

V areáli bolo počuť napríklad nemčinu, švédčinu, taliančinu, angličtinu a samozrejme aj slovenčinu. Festival vyvrcholil v nedeľu večer koncertom waleskej formácie Manic Street Preachers. Skupina združená okolo speváka Jamesa Deana Bradfielda na Hlavnom pódiu nevynechala hity ako Motorcycle Emptiness, A Design for Life, Everything Must Go, If You Tolerate This Your Children Will Be Next, You Stole the Sun from My Heart či Your Love Alone Is Not Enough. Kapela nezabudla pripomenúť svojho štvrtého člena, ktorý s nimi bol na pódiu aspoň vo forme podobizne na obrovskej plachte. Manic Street Preachers sú totiž od 1. februára 1995 už len trojčlenným zoskupením. Práve v tento deň ich štvrtý člen - gitarista Richey Edwards - zmizol, pričom ho v roku 2008 po 13 rokoch márneho hľadania oficiálne vyhlásili za mŕtveho.

Okrem Manic Street Preachers vystúpili v nedeľu na Hlavnom pódiu aj Gogol Bordello, The National či White Lies. Na ďalších pódiách sa k slovu dostali napríklad Sonata Arctica, Marina and the Diamonds alebo Kid Cudi. Festival Sziget, ktorého hlavný program sa konal od 10. do 14. augusta, privítal v predchádzajúcich dňoch takých interpretov ako Kaiser Chiefs, Kate Nash, La Roux, Pulp, Interpol, The Prodigy, Kasabian, Dizzee Rascal, Judas Priest, Motörhead, The Chemical Brothers, Hurts, Skunk Anansie, 30 Seconds to Mars, Flogging Molly a ďalších. Podujatie 9. augusta veľkolepo otvoril legendárny multiinštrumentalista Prince.

Sziget opäť raz potvrdil povesť letnej akcie, ktorá ponúka naozaj bohatý hudobný i nehudobný program pre niekoľko generácií. V areáli sa pohybovali malé deti s rodičmi, starí rockeri, výstrední tínedžeri i tridsiatnici. Tak ako v predchádzajúcich rokoch bola na festivale mimoriadne bohatá gastronomická ponuka, ktorú nemá žiaden iný festival v strednej Európe. Za jedlá, nápoje i ostatné veci pritom návštevníci neplatili v hotovosti, ale čipovou kartou, na ktorej mali uloženú hotovosť. Týmto opatrením sa výrazne skrátil čas strávený státím v radoch a odpadol tiež problém s vydávaním peňazí. Sziget bol tento rok dobre zabezpečený aj z hygienického hľadiska. Po ostrove Óbudai neustále chodili ľudia zbierajúci odpadky a to aj napriek tomu, že smetné koše boli na každom kroku. V dobrom stave boli aj WC, ktoré boli čisté ešte aj počas záverečného nedeľňajšieho programu.

Pre pravidelných i potenciálnych návštevníkov Szigetu zo Slovenska je výhodou, že Budapešť je pomerne prístupná a to autom, vlakom i autobusom. Napríklad cesta z Bratislavy až k areálu Szigetu trvá dve hodiny, z Košíc sa dá do maďarskej metropoly dostať pohodlne za tri hodiny. Permanentka bez kempingu na 19. ročník najväčšieho hudobného podujatia v strednej Európe stála do 30. apríla 140 eur, lístok na jeden deň si záujemcovia a záujemkyne mohli zadovážiť za 45 eur.

Figeľ: Karpatská cesta nie je pre Maďarsko dobrá

13. augusta 2011 (SITA)

Typicky karpatská politika namiesto európskej politiky nie je podľa predsedu KDH Jána Figeľa dobrá ani pre Maďarsko, ani pre celý stredoeurópsky región.

"Spájanie Maďarov inak ako v rámci a na pravidlách európskej integrácie nie je dobré ani pre Maďarov, ani pre nás, ich susedov," povedal šéf kresťanských demokratov. Upozornil, že exteritoriálne normy viedli Európu veľakrát do konfliktov.

Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho strana sú v Európe členom Európskej ľudovej strany, kam patrí aj KDH.

"Je európskym spojencom v niečom, a v niečom nie je. Čo vnímam skôr pozitívne je úsilie o formovanie politiky na báze hodnôt, teda na báze toho, čo je osvedčené. Na druhej strane mám už pravidelný problém s tým, ako sa pozerajú v Maďarsku na budúcnosť cez historicizmus. História by mala byť učiteľkou života, nie knižkou, ktorú povrchne listujeme alebo čítame len na obľúbených stránkach, ale reálnou skúsenosťou a pravdivým východiskom pre dnešok a zajtrajšok," vysvetlil Figeľ.

Podľa Figeľa niektoré z týchto problémov kresťanskí demokrati jasne pomenovali aj v dialógoch straníckych alebo medzištátnych.

"A nielen pomenovali, ale aj prijímali dôsledné rozhodnutia alebo opatrenia. Napríklad: KDH ako prvé zareagovalo na prijatie maďarskej ústavy. Pred rokmi sme my navrhovali opatrenia voči tzv. krajanskému zákonu, ktorým predchádzajúca Orbánova vláda chcela riešiť podporu pre maďarské komunity neprijateľným spôsobom," zdôraznil.

"Suverénny štát musí byť schopný aj suverénne konať. A preto sa na jeseň vrátime k téme štátneho občianstva, ktoré potrebuje legislatívnu zmenu. Na jednej strane otvoriť a umožniť dvojité občianstvo tam, kde je adekvátne, kde je oprávnené, a na druhej eliminovať tie účinky, ktorými chce takto ponad hranice Budapešť vytvárať veľké etnicko-občianske spoločenstvo v Karpatskej kotline. Stále žiť v minulých súvislostiach, ktoré vo forme traumy robia dnešok akoby čierno-bielym, je veľmi zlé východisko v 21. storočí. A žiaľ, napríklad trianonská trauma je pre Maďarsko aj po 90-tich rokoch veľmi živá a účinná," vyhlásil predseda KDH.

viktor orbán

Podľa neho na jej základe sa vytvára akoby konsenzus alebo väčšinový názor o tom, čo je dobré a čo zlé pre Maďarov a Maďarsko.

Európa už podľa Figeľa v 20. storočí prekonala etnické pokušenia a konflikty. Vytvorila nový model spolužitia, ktorý je reálny, atraktívny a má vyše 50 rokov. Pritom vychádza z národnej identity, ktorú rešpektuje.

Vychádza z toho, že všetci sme a chceme byť rovní v spoločenstve, a pritom nemusíme byť v konflikte, resp. používať neprijateľné nástroje na rozvoj v slobode a v integrácii.

Pre slovenský zákon o štátnom občianstve je podľa Figeľa východiskom potrebný skutočný vzťah, väzba medzi žiadateľom a tou krajinou, ktorá má udeliť občianstvo. "Ide o osvedčené medzinárodné princípy," dodal.

Šéf KDH upozornil, že v stredoveku sa uplatňovalo heslo: "Cuius regio, eius religio" - koho moc, toho náboženstvo.

"No a teraz v 21. storočí budovať právne väzby, jurisdikciu a občianstvo na etnickej či historickej báze je akoby iným napĺňaním toho, čo bolo prekonané. Svet dnes potrebuje prirodzené, osvedčené a medzinárodne akceptované štandardy, aby sme v 21. storočí už netraumatizovali nové generácie, ale naopak - spájali sa v slobode a v solidarite, pretože problémov okolo nás je ďaleko viac, než našich individuálnych možností ich riešiť. Ak my tu nebudeme vedieť riešiť vzájomné, susedské vzťahy, ako budeme riešiť témy blízko-východné, hrozby, čo prináša medzinárodný terorizmus, ako budeme riešiť globálne problémy?" opýtal sa Figeľ.

Figeľ od Maďarska očakáva, že nepôjde tou cestou, ktorá bude prehlbovať rozpor medzi právom maďarským a európskym, resp. prinajmenšom poškodzuje atmosféru a dôveru medzi jednou členskou krajinou a ostatnými.

"Pretože ak táto paradigma, ak tento vzorec sa začne šíriť osobitne v nových demokraciách, tak veľmi ľahko sa môžu do sporov a nedorozumení dostať Srbi so svojím okolím, podobne Albánci, Rumuni. A to si, dúfam, neželá nikto. Občianstvo je veľmi citlivá kategória, kvôli právnym dôsledkom je dôležitá jednoznačná príslušnosť osoby k štátu. Jednoznačnosť môže byť neprijateľne potlačená, keď sa občianstvo rozširuje na viacnásobné. Občianstvo a zodpovednosť štátu - to je záväzok nielen pre dni slnečné, ale aj pre obdobie problémov," uviedol Figeľ.

Maďarská konjunktúra slabne

12. augusta 2011 (TASR)

Pribúda signálov o oslabovaní konjunktúry v Maďarsku. Súvisia najmä s obavami o dôsledky rastúcej dlhovej krízy v eurozóne.

Maďarská ekonomika ožila vlani vďaka prudkému vzostupu exportu. Nasledoval po niekoľkých zlých rokoch. Budapešť sa v roku 2008 zachránila pred kolapsom len vďaka preklenovaciemu úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ. V roku 2009 klesol maďarský hrubý domáci produkt (HDP) o vyše 6 %.

Hoci minuloročné oživenie ešte pokračuje a prírastok HDP v tomto roku dosiahne 2,5 %, expertov znepokojuje, že sa jeho vzostup oslabí po znížení tempa hospodárskeho rastu Nemecka a iných európskych krajín. Pokles konjunktúry sa prejaví v obmedzení spotreby. Zrejme pôjdu horšie na odbyt vozidlá Audi, Suzuki a Volkswagenu a iné tovary, ktoré sa vyrábajú v závodoch po celom Maďarsku.

Zraniteľnosť maďarskej ekonomiky súvisí s jej silnou závislosťou od exportu. Nedá sa počítať s tým, že spotreba Maďarov vzrastie, keď sa ich reálne príjmy neustále znižujú.

Analytik londýnskej spoločnosti 4Cast Gábor Ambrus uviedol, že domáca spotreba je mimoriadne slabá. Nádejou je len export.

Domáci dopyt zostáva "anemický", lebo dochádza k škrtaniu vládnych výdavkov v úsilí znížiť rozpočtový schodok. To vedie k prepúšťaniu, znižovaniu miezd pracovníkov verejného sektora, ale aj dôchodkov dôchodcov. Miera nezamestnanosti vzrástla na 11 %.

Navyše mnoho Maďarov pociťuje nepriaznivé dôsledky hypotekárnych a iných úverov, ktoré si po roku 2005 zobrali vo švajčiarskych frankoch a iných zahraničných menách. V čase, keď si ich brali, boli pre Maďarov výhodné, forint bol pomerne silný. Avšak po vypuknutí globálnej krízy, prešli investori k franku a vyvolali rýchly rast jeho výmennej hodnoty.

Maďarom vzrástli splátky závratnou rýchlosťou, čo viedlo k zníženiu ich použiteľných prostriedkov. Veľké úvery majú vo frankoch aj Poliaci a Chorváti, ale podľa spoločnosti Capital Economics v pomere k Maďarom sú nízke.

Obrovská závislosť krajiny od exportu je výsledkom jej silného prepojenia so západnou Európou, hlavne Nemeckom, vďaka členstvu v Európskej únii.

Nemecké spoločnosti ako Volkswagen a Audi využili výhodu nízkych mzdových nákladov a v uplynulých rokoch zvýšili v regióne podnikateľské aktivity, postavili továrne, ktoré produkujú autá a iné výrobky. Predávajú sa v Nemecku a inde v EÚ.

Nemecká ekonomika zaznamenala vlani rast 3,6 % a veľmi dobrý výsledok by mala dosiahnuť aj v tomto roku. Avšak teraz sa podnikateľská nálada začína zhoršovať. Vlády znižujú výdavky, preto MMF v júlovej správe predpokladá, že sa tempo rastu svetového obchodu oslabí.

Informovala o tom agentúra AP.

Inflácia v Maďarsku v júli spomalila na 3,1 %

11. augusta 2011 (SITA)

Medziročná inflácia v Maďarsku v júli spomalila na úroveň 3,1 % z júnových 3,5 %. Ide tak o najnižšiu úroveň od marca 2009. Informoval o tom vo štvrtok štatistický úrad krajiny.

Medziročný rast cien v Maďarsku bol tak minulý mesiac nižší, ako predpovedali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí odhadovali, že bude na úrovni 3,5 %.

Medzimesačne ceny v júli oslabili o 0,3 % po tom, ako v júni oproti máju klesli o 0,2 %. Medziročná jadrová inflácia, ktorá nezohľadňuje premenlivé ceny potravín a palív, bola v júli 3,2 %, čiže vyššia v porovnaní s júnom, kedy bola na úrovni 3 %.

Pomalší než očakávaný rast cien v júli bol podľa Borbály Mináryovej z maďarského štatistického úradu hlavne výsledkom výrazného sezónneho poklesu cien potravín.

"Výrazný pokles cien sme pozorovali v kategórii potravín, obzvlášť zlacneli sezónne potraviny ako zelenina, ovocie, zemiaky. Ceny potravín sa medzimesačne znížili o viac ako 10 %. Znížili sa tiež ceny cukru a múky," povedala Mináryová.

Posilňovanie franku spôsobuje nové problémy Maďarom

11. augusta 2011 (TASR)

Čoraz viac obyvateľov Maďarska, ktorí si pred časom zobrali úvery najmä vo švajčiarskej mene, nebude schopných splácať ich včas. Uviedol to dohľad pre maďarský finančný trh PSZAF s tým, že bude k tomu dochádzať v dôsledku rastu výmenného kurzu franku.

Hovorca PSZAF István Binder povedal, že koncom júna bolo pozadu so splátkami vyše 90 dní viac ako 142.000 dlžníkov. A z nich 123.000 malo úvery v zahraničných menách.

Koncom júna zaostávalo za termínmi splátok, vrátane kratších ako tri mesiace, vyše 301.000 dlžníkov bánk. Z nich 262.000 malo pôžičky v zahraničných menách. Pred šiestimi týždňami bol kurz forint/frank 218/1, odvtedy vzrástol na 264/1.

Počet zahraničných úverov v Maďarsku, najmä vo frankoch, začal stúpať po roku 2005, keď stál frank 150 až 160 forintov. Výmenný kurz maďarskej meny sa prudko zhoršil počas finančnej krízy v roku 2008, keď sa výkonnosť národnej ekonomiky citeľne podlomila, čo viedlo k oslabeniu forintu.

V máji dohodla maďarská vláda s bankami plán, ktorý by mal uľahčiť situáciu dlžníkom s úvermi v zahraničných menách. Zatiaľ by ich mali splácať za pevný kurz 250 forintov za euro a 180 forintov za frank. Rozdiel v kurzoch sa bude evidovať na osobných účtoch, garantovaných vládou až do prvého januára 2015.

Dlžníci začnú nevyrovnané dlhy, zaťažené úrokovou sadzbou Bubor, splácať po uvedenom termíne. Dohoda vlády a bánk sa však vzťahuje len na dlžníkov, ktorí zaostávajú za termínmi splátok menej ako 90 dní.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Berényi bude zbierať podpisy pre dvojaké občianstvo

9. augusta 2011 (TASR)

Občianske združenia (OZ) Via Nova , Za lepšie Komárno, T.Ü.Kör a Hnutie za zachovanie maďarskej kultúry dnes v Komárne avizovali spustenie spoločnej petičnej akcie "za znovuzavedenie možnosti dvojakého občianstva a za odškodnenie osôb, ktoré boli obťažované na základe protiústavného zákona".

Členom petičného výboru je aj predseda SMK József Berényi, ktorý ako zdôraznil, sa na tlačovej besede zúčastnil ako súkromná osoba.

V petícii sa iniciátori obracajú na Národnú radu SR a na vládu SR so žiadosťou o zrušenie novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá 26. mája 2010. Žiadajú tiež odškodnenie osôb, ktoré na základe uvedenej novely boli postihované a aby rezort vnútra a ďalšie štátne orgány sa do doby zrušenia tejto právnej normy zdržiavali "obťažovania dotyčných osôb".

"V každom prípade my (SMK) podporujeme túto iniciatívu, nakoľko je v súlade aj s našimi cieľmi. Veď ľudia, ktorí tu boli, okrem pána Gubíka, oznámili, že podajú žiadosť o maďarské občianstvo, zároveň nechcú stratiť slovenské občianstvo a taký je postup aj SMK," povedal pre TASR Berényi.

"My si myslíme, že keď zahraniční

Slováci mohli získať dvojaké občianstvo v roku 1997 a 2005 bez podmienok, to znamená bez trvalého bydliska, bez rodinných väzieb, tak prečo by nemohli získať občania SR, ktorí sú maďarskej národnosti, napríklad štátne občianstvo MR. Dokonca zahraniční Slováci dodnes sa môžu zúčastňovať na parlamentných voľbách, takže z tohto dôvodu som sem prišiel a preto podporujem túto iniciatívu,“ dodal predseda SMK.

Členovia výboru, ktorí doposiaľ nepožiadali o maďarské štátne občianstvo, pred novinármi verejne deklarovali, že o toto občianstvo požiadajú a zdôraznili, že budú trvať na tom, aby si mohli slovenské občianstvo zachovať.

"V tomto štáte sme sa narodili, tu sme aj vyrástli a tu chceme aj naďalej hľadať svoje šťastie, vytvárajúc trvalé hodnoty pre slovenskú spoločnosť. Preto nemôžeme pripustiť, aby nás niekto kvôli tomu, že sme sa z kultúrnych, citových alebo iných dôvodov rozhodli prijať občianstvo druhého štátu, vyobcoval zo zväzku SR," píše sa vo vyhlásení iniciátorov petičnej akcie.

Na podporu petície a dvojakého občianstva pripravujú uvedené občianske združenia verejné zhromaždenie, ktoré sa bude konať 1. septembra v Komárne.

Maďarskí disidenti sa dovolávajú ochrany slobody vierovyznania

9. augusta 2011 (SITA)

Skupina bývalých maďarských disidentov v pondelok vyzvala európske inštitúcie, aby sa postavili na obranu slobody vierovyznania v ich krajine, kde minulý mesiac uzákonili nové pravidlá fungovania náboženských organizácií.

Ako uviedli vo svojom otvorenom liste adresovanom eurokomisárke pre spravodlivosť Viviane Redingovej a komisárovi Rady Európy pre ľudské práva Thomasovi Hammarbergovi, sloboda vierovyznania a iné základné slobody sú v Maďarsku "vo veľkom nebezpečenstve", na čo by mali zareagovať prijatím "rozhodných opatrení".

Signatári pritom poukazujú na fakt, že počet štátom uznávaných náboženstiev na základe novoprijatého zákona klesne z vyše 300 na 14, pričom vypadne viacero významných náboženských spoločenstiev vrátane všetkých moslimských, budhistických a hinduistických odnoží.

"Nikdy predtým si členský štát Európskej únie nedovolil takto nehorázne ísť proti zásadám slobody presvedčenia, rovnosti pred zákonom a oddelenia cirkvi od štátu," píše sa v dokumente, medzi ktorého signatármi je bývalý budapeštiansky primátor Gábor Demszky, bývalý zástupca pre slobodu médií Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Miklós Haraszti a predseda Maďarského helsinského výboru Ferenc Kőszeg.

Zákon o náboženstvách s platnosťou od 1. januára 2012 podľa nich predstavuje "najnovší znepokojujúci príklad mnohých pokleskov v oblasti ľudských práv a právneho štátu, ku ktorým v poslednom období došlo v Maďarsku".

Maďari si pomáhajú slovenskými značkami

9. augusta 2011 (ČTK)

Maďarskí vodiči v snahe vyhnúť sa vysokej dani za registráciu áut vo svojej krajine húfne prihlasujú vozidlá na Slovensku. Takto môžu ušetriť až tisíce eur. Maďarská polícia podľa denníka Sme chystá kontroly na odhalenie špekulantov, ktorí žijú v Maďarsku a snažia sa registračným poplatkom vo svojej krajine vyhnúť.

Zatiaľ čo na Slovensku sa za prihlásenie auta do evidencie platí 66 eur, v Maďarsku poplatok závisí od hodnoty auta. Daň za prepis alebo registráciu najluxusnejších vozidiel tak podľa Sme môže presiahnuť 10-tisíc eur. Z registrácií áut v zahraničí, najmä na Slovensku, sa v Maďarsku stal vraj veľký biznis, v ktorom podnikajú desiatky firiem.

Maďari registrujú autá na Slovensku napríklad na firmy, ktoré založili na juhu krajiny. „V okrese Komárno sú informácie o právnických osobách so sídlom na Slovensku, ktorých konatelia sú občania Maďarska a na tieto firmy sú evidované motorové vozidlá,“ uviedla policajná hovorkyňa Božena Bruchterová.

Maďarské úrady ale chystajú kontroly vodičov, ktorí jazdia s autom so slovenskou poznávacou značkou. Budú musieť dokázať, že na Slovensku skutočne žijú. V opačnom prípade im policajti poznávacie značky zabavia. Šéf maďarského celoštátneho veliteľstva colnej a finančnej stráže János Nagy uviedol, že kto z maďarských vodičov so slovenskými značkami na vozidle nežije na Slovensku väčšinu roka, je daňový podvodník.

Maďari odškodnia farmárov

9. augusta 2011 (TASR)

Do dnešného dňa musia maďarskí farmári zlikvidovať sadenice kukurice, ktoré pochádzajú z geneticky modifikovaného osiva. Maďarská vláda vyčlenila na odškodnenie farmárov spolu štyri miliardy forintov, 14,6 milióna eur, informoval v Nyíregyháze parlamentný poslanec za vládny blok Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratickú ľudovú stranu Miklós Simon. Pestovatelia dostanú od štátu odškodnenie vo výške 360-tisíc forintov, 1 314,1 eura za hektár. Podľa Simona udržanie čistého pestovateľského prostredia je dôležité z hľadiska zachovania hodnoty a prestíže maďarského poľnohospodárstva. Ako dodal, farmári budú musieť uzatvoriť dohodu so štátom, ktorý bude vymáhať náhradu škôd od dovozcov kontaminovaného osiva. Kontamináciu osiva odhalili v rámci laboratórnej kontroly zo začiatku júla.

Po vypuknutí kauzy s geneticky modifikovanou kukuricou nariadili zlikvidovať 3 500 hektárov kukurice a 1 500 hektárov iných plodín v bezprostrednom susedstve kontaminovanej kukurice. Úrad riadenia poľnohospodárstva objavil kontamináciu v osive jedného druhu hybridnej kukurice, ktorým maďarskí farmári osiali približne 2 500 hektárov. Podľa odhadov rozloha s kontaminovanou plodinou môže byť však až dvojnásobná. Maďarsko spolu s ďalšími piatimi členskými krajinami Európskej únie odmieta pestovanie geneticky modifikovanej kukurice na svojom území, pričom sa odvoláva na to, že vplyv geneticky modifikovaných rastlín na životné prostredie a na ľudské zdravie dosiaľ nie je dostatočne otestovaný.

Maďarskí farmári musia zlikvidovať GMO kukuricu

8. augusta 2011 (TASR)

Do utorka (9. 8.) musia maďarskí farmári zlikvidovať sadenice kukurice, ktoré pochádzajú z geneticky modifikovaného osiva. Maďarská vláda vyčlenila na odškodnenie farmárov celkove 4 miliardy forintov (14,6 milióna eur), informoval dnes v Nyíregyháze parlamentný poslanec za vládny blok Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratickú ľudovú stranu (KDNP) Miklós Simon.

Pestovatelia dostanú od štátu odškodnenie vo výške 360.000 HUF (1314,1 eura) za hektár. Podľa Simona udržanie čistého pestovateľského prostredia je dôležité z hľadiska zachovania hodnoty a prestíže maďarského poľnohospodárstva.

Ako dodal, farmári budú musieť uzatvoriť dohodu so štátom, ktorý bude vymáhať náhradu škôd od dovozcov kontaminovaného osiva. Kontamináciu osiva odhalili v rámci prísnej laboratórnej kontroly 4. júla.

Po vypuknutí kauzy s geneticky modifikovanou kukuricou nariadili zlikvidovať 3500 hektárov kukurice a 1500 hektárov iných plodín v bezprostrednom susedstve kontaminovanej kukurice.

Úrad riadenia poľnohospodárstva (MgSzH) objavil kontamináciu v osive jedného druhu hybridnej kukurice, ktorým maďarskí farmári osiali približne 2500 hektárov. Podľa odhadov rozloha s kontaminovanou plodinou môže byť však až dvojnásobná.

Maďarsko spolu s ďalšími piatimi členskými krajinami Európskej únie (EÚ) odmieta pestovanie geneticky modifikovanej kukurice na svojom území, pričom sa odvoláva na to, že vplyv geneticky modifikovaných rastlín na životné prostredie a na ľudské zdravie dosiaľ nie je dostatočne otestovaný.

Bugár tvrdí, že zákon o občianstve je protiústavný

8. augusta 2011 (SITA)

Most-Híd sa chce na ústavnom súde pokúsiť napadnúť znenie zákona o občianstve, ktorý umožňuje stratu slovenského pasu pri získaní cudzieho. Takéto ustanovenie je totiž podľa politikov Mosta-Híd protiústavné. „Keď začneme trochu skúmať našu ústavu a naše zákony, zistíme, že zákon je nevykonateľný, zákon je protiústavný, orgány nemôžu konať protiústavne,“ povedal dnes na tlačovej besede predseda strany Béla Bugár.

Bugár zdôraznil, že ústava výslovne zakazuje možnosť odňať občanovi SR štátnu príslušnosť proti jeho vôli a slovenské orgány preto podľa právnej analýzy Mosta-Híd ľudí nemôžu trestať stratou občianstva. Novela, ktorú presadila vláda predsedu Smeru-SD Roberta Fica na sklonku volebného obdobia, podľa Bugára nič nerieši a vytvára len zbytočné napätie.„Čo sme tým vyriešili? Jedine to, že strácame občianstvo,“povzdychol si.

Na to, aby sa Most-Híd mohol obrátiť na ústavný súd, potrebuje aspoň 30 podpisov poslancov, ktorými však nedisponuje. Ako poznamenal Bugár, strana bude rokovať s koaličnými partnermi, isté diskusie sa podľa neho už uskutočnili. „Boli by sme radi, keby z každého poslaneckého klubu boli podpisy,“ vyhlásil. Za najlepšie riešenie považuje zrušenie súčasného znenia, ktoré považuje za paškvil.

Problém dvojakého občianstva je podľa Bugára napriek počiatočným neúspechom potrebné riešiť formou medzivládnej zmluvy. Most-Híd sa podľa Bugára obráti na premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS), aby podporila zrušenie sankcií a znemožnila vytĺkanie politického kapitálu, tému chce otvoriť aj na prvom poprázdninovom rokovaní Koaličnej rady, to je naplánované na 22. augusta.

Bugára inšpiroval krok okresného šéfa SMK v Leviciach Lászlóa Gubika, ktorý verejne vyhlásil, že získal maďarské občianstvo, nechce sa však vzdať ani slovenského a je pripravený sa o svoje práva súdiť. „Na jeho adresu je nutné povedať, že mal guráž, na rozdiel od predsedu SMK (Józsefa Berényiho), ktorý zahlásil, že si zoberie maďarské občianstvo a nakoniec sa schováva,“ podotkol.

Možnosť prísť o občianstvo proti vlastnej vôli pri získaní cudzieho občianstva zaviedla Ficova vláda pred parlamentnými voľbami v roku 2010 v reakcii na nové znenie maďarského zákona o občianstve. Maďarská vláda Viktora Orbána totiž presadila, aby o občianstvo nášho južného suseda mohol požiadať každý, kto ovláda maďarčinu a zároveň jeho predkovia pochádzajú z Maďarska či Uhorska.

Terajšia slovenská koalícia sa síce v programovom vyhlásení dohodla, že zákon o občianstve upraví tak, aby "zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov SR", nepanuje však zhoda na zmysle tejto formulácie. Vláda pripravila znenie, ktoré celkom vyškrtlo možnosť prísť o občianstvo proti vlastnej vôli, lenže hoci celá koalícia deklaruje vôľu súčasné znenie zmäkčiť, s úplným zrušením sankcií nezávislý poslanec Igor Matovič či Radoslav Procházka (KDH) nesúhlasili. V platnosti preto zostáva znenie, ktoré presadila Ficova vláda.

SMK poskytne pomoc Gubikovi, ktorý získal občianstvo MR

Neparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) je pripravená poskytnúť akúkoľvek politickú, právnu a odbornú pomoc Lászlóovi Gubikovi, ktorý oznámil, že okrem slovenského získal aj maďarské občianstvo, pretože cieľom SMK je, aby bez svojho súhlasu nikto nestratil slovenské štátne občianstvo. "Súčasný zákonný stav na Slovensku vyhovuje záujmom slovenských nacionalistických politikov, pretože ak by stratil slovenské štátne občianstvo veľký počet Maďarov žijúcich na Slovensku, značne by sa oslabilo uplatňovanie záujmov našej komunity. Predsedníctvo SMK preto považuje vyhlásenie Bélu Bugára za cynické a nezodpovedné, pretože ľuďom, ktorí stratia štátne občianstvo, navrhuje, aby sa obrátili na súd," uvádza sa v stanovisku SMK, ktoré dnes poskytla agentúre SITA.

Predseda Mosta-Híd podľa SMK namiesto toho, aby sa ako predseda koaličnej strany usiloval o zmenu zákona o štátnom občianstve, Maďarom žijúcim na Slovensku naznačuje, aby stratili svoje slovenské štátne občianstvo a potom sa súdili so štátom. "Čiže so štátom, ktorého jedným z najvýznamnejších zástupcov je práve Béla Bugár ako podpredseda parlamentu. Most-Híd tak predkladá dôkaz o svojej bezmocnosti a neschopnosti v rámci vládnej koalície, pričom svoju zodpovednosť prenáša na občanov," uvádza sa vo vyhlásení. Znamená to dokonca aj to, že „strana porozumenia“ Most-Híd vyzýva Maďarov žijúcich na Slovensku k individuálnej konfrontácii so štátom.

Ak strana Most-Híd je zástancom súdnych procesov o vrátenie slovenského štátneho občianstva, prečo si túto záležitosť a právny proces neosvojí niektorý z jej politikov, pýta sa SMK. V súčasnej vládnej koalícii sa podľa SMK v uplynulom roku už viackrát stalo, že hoci aj jediný poslanec parlamentu dokázal uplatniť svoju vôľu voči partnerom. "Prečo to nedokáže Most-Híd? SMK naďalej urobí všetko pre to, aby sa zákon o štátnom občianstve zmenil a v záujme toho bude spolupracovať s každým, koho činnosť sleduje ten istý cieľ," píše sa v stanovisku.

Most-Híd sa chce na ústavnom súde pokúsiť napadnúť znenie zákona o občianstve, ktorý umožňuje stratu slovenského pasu pri získaní cudzieho. Predseda strany Béla Bugár na tlačovej besede zdôraznil, že naša ústava výslovne zakazuje možnosť odňať občanovi SR štátnu príslušnosť proti jeho vôli a slovenské orgány preto podľa právnej analýzy Mosta-Híd ľudí nemôžu trestať stratou občianstva. Bugára inšpiroval krok okresného šéfa SMK v Leviciach Lászlóa Gubika, ktorý verejne vyhlásil, že získal maďarské občianstvo, nechce sa však vzdať ani slovenského a je pripravený sa o svoje práva súdiť.

Figeľ tvrdí, že riešením je novela, nie zrušenie zákona o občianstve

Riešením situácie s dvojakým občianstvom nie je podľa predsedu KDH Jána Figeľa zrušenie, ale novelizácia zákona o štátnom občianstve. "To, ako bol riešený tento zákon, bolo viac odpoveďou na budapeštiansku politiku, ako vnútroštátnu potrebu. Slovensko dnes potrebuje opraviť ten zákon tak, aby dvojaké alebo viacnásobné občianstvo bolo možné, ale na základe medzinárodne akceptovaných štandardov. Riešením by bola novela zákona, najlepšie z dielne ministerstva vnútra," povedal dnes pred novinármi Figeľ.

KDH bude iniciovať novelu zákona o štátnom občianstve. "Považujem to za lepšiu a rýchlejšiu odpoveď na situáciu, ktorá vznikla. Ústavný súd koná pomaly, niekedy až nepredvídateľne. Skôr vidím politickú zodpovednosť na strane vlády a parlamentu," uviedol Figeľ. Predseda KDH tým reagoval na dnešné vyhlásenie strany Most-Híd, tá sa chce na ústavnom súde pokúsiť napadnúť znenie zákona o občianstve, ktorý umožňuje stratu slovenského pasu pri získaní cudzieho. Takéto ustanovenie je totiž podľa politikov Mosta-Híd protiústavné. „Keď začneme trochu skúmať našu ústavu a naše zákony, zistíme, že zákon je nevykonateľný, zákon je protiústavný, orgány nemôžu konať protiústavne," povedal dnes na tlačovej besede predseda strany Béla Bugár a zdôraznil, že ústava výslovne zakazuje možnosť odňať občanovi SR štátnu príslušnosť proti jeho vôli.

Aktivisti oblepili južné Slovensko nálepkami, chcú dvojjazyčnosť

8. augusta 2011 (TASR)

Neznámi aktivisti zaplavili južné Slovensko tisíckami nálepiek, v ktorých upozorňujú na chýbajúce maďarské názvy. Informuje o tom dnešné vydanie denníka Sme s tým, že takéto názvy žiadajú aj na miestach, kde to nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín nevyžaduje.

Na nálepkách je po maďarsky upozornenie: "Kde zostal maďarský nápis?" či "Jednojazyčnosť je neúcta".

Niektoré obchody aktivistom podľa denníka vyhoveli, v Šamoríne dokonca mestské zastupiteľstvo prijalo k dvojjazyčným nápisom uznesenie. Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín platí od júla. Okrem iného upravuje označenie obcí v menšinovom jazyku či vydávanie dvojjazyčných úradných listín. Podpredseda vlády pre národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most­Híd) pôvodne navrhoval, aby dvojjazyčnosť zabezpečili aj obchody či reštaurácie. Hoci toto ustanovenie neprešlo, nálepková kampaň je namierená aj na súkromných podnikateľov.

Občianske združenie Dvojjazyčné južné Slovensko tvrdí, že nechali vyhotoviť nálepky, ktoré sa dajú jednoducho odstrániť. Hovoria, že bojujú proti jazykovej asimilácii Maďarov. "Za tieto ciele sa oplatí riskovať aj pokutu 33 eur," uviedli pre Sme.

Samotná akcia sa začala v polovici júna v Šamoríne, Komárne a Dunajskej Strede. Neskôr sa rozšírila do ďalších miest a obcí. Združenie je jedným z troch, ktoré v týchto dňoch oblepujú južné Slovensko, všetky zostávajú v anonymite. V najbližšom čase sa chystajú aktivistom rozdať ďalších niekoľko tisíc nálepiek.

Aktivisti sa zameriavajú na územia, kde žije viac ako 15 percent Maďarov, kde by podľa nového zákona mala v budúcnosti platiť hranica na používanie menšinového jazyka. Nálepky dávajú na úrady, ale aj na tabule pri cestách, ktoré sa nemusia prekladať. Tvrdia, že nie sú spojení so žiadnou politickou stranou, nálepky však podporili SMK aj Most­Híd. "Podporujeme viacjazyčnosť a tiež občiansku angažovanosť v tomto smere, pokiaľ je v súlade s právnym poriadkom," reagoval Chmelov úrad.

Toto stanovisko Rudolfa Chmela považuje mimoparlamentná ĽS-HZDS za škandalózne. "Tento politik zastupujúci vo vláde SR politický subjekt Most-Híd si zjavne neuvedomuje, že podporuje konanie, ktoré vedie k odnárodňovaniu a ničeniu majetku. A každé takéto konanie je v rozpore s Ústavou SR," uviedol riaditeľ Odboru verejnej mienky ĽS-HZDS Stanislav Háber.

Podľa neho to nie je po prvý raz, čo Chmel koná zjavne v rozpore s najvyššou právnou normou Slovenska. "Jeho úrad sa už pri sčítaní ľudu v tomto roku priznal k tomu, že podporuje aktivity vedúce k hláseniu sa občanov SR k maďarskej národnosti. A teraz opäť vyjadrením, že podporujú viacjazyčnosť a tiež "občiansku angažovanosť v tomto smere, pokiaľ je v súlade s právnym poriadkom".

Ak túto akciu podporuje priznaním sa priamo podpredseda vlády SR, je podľa ĽS-HZDS otázne, či sa nájde konečne riešenie aspoň v radoch parlamentnej opozície v podobe návrhu na Chmelovo odvolanie.

"Taký podpredseda slovenskej vlády, ktorý súhlasí s ničením verejného či súkromného majetku a s odnárodňovaním slovenských občanov, by viac nemal zastávať taký významný vládny post," dodal Háber.

V Maďarsku hrozia monsterprocesy

5. augusta 2011 (ČTK)

Európska tlač má obavy z viacerých rozhodnutí Orbánovej vlády. Prirovnáva ich k časom stalinizmu.

Na jeseň chce Fidesz odhlasovať rad takzvaných kľúčových zákonov, ktoré moc vlády ešte viac upevní. Tieto kľúčové zákony môžu byť v budúcnosti zmenené len dvojtretinovou väčšinou. Budú preto stvorené takmer na večnosť, pretože budúce vlády len ťažko takú väčšinu získajú. To sa nepáči tlači v Európe. Orbán chce tiež zúčtovať s niekdajšími vládami, takže hrozí návrat do stalinských časov s vtedy povestnými monsterprocesmi, napísala agentúra DPA.

Pred nebezpečenstvom politických monsterprocesov varovala aj ľavicová opozícia v Maďarsku ešte koncom minulého roka. Nedávno ale vláda Viktora Orbána oficiálne oznámila zámer dostať kvôli štátnemu dlhu do väzenia trojicu niekdajších premiérov. V prípade potreby chce presadiť nové zákony so spätnou platnosťou. Termín monsterproces, ako sa označovali ukážkové súdy za stalinských čias, kedy bol rozsudok vopred politicky určený, je tak stále menej scestný. "Zneužitie verejných peňazí a falošné údaje v oficiálnych hospodárskych štatistikách sú trestné činy, ktoré by aj inde v Európe znamenali postavenie pred súd,“ tvrdí maďarský minister spravodlivosti Tibor Navracsics.

S nadobudnutím platnosti novej ústavy získa Fidesz navyše aj úplnú kontrolu nad justíciou. Najvyšší sudcovia v krajine budú volení dvojtretinovou väčšinou, ktorú Fidesz má, a ich funkčné obdobie bude vo väčšine prípadov až deväť rokov. Fidesz už podľa DPA kontroluje celú štátnu správu. Nový mediálny zákon navyše umožňuje štátnu cenzúru médií. Diskusia vyvoláva aj nový volebný zákon, ktorý si Fidesz podľa DPA prispôsobil k vlastnému prospechu. To, že Orbán so svojím Fideszom rozkladá v Maďarsku, členskej krajine Európskej únie, právny štát a demokraciu, sotva viedlo k nejakým reakciám z Bruselu. Európska komisia iba kritizovala okrajové aspekty mediálneho zákona, ktoré Budapešť poslušne zmenila. Jasne hovorí len Washington. Ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová pri júnovej návšteve nabádala Orbána, aby zachoval deľbu moci.

Maďarský priemysel oslabil prvýkrát od novembra 2009

5. augusta 2011 (SITA)

Maďarská priemyselná produkcia v júni medziročne oslabila prvýkrát od novembra 2009.

Podľa predbežných sezónne neupravených údajov, ktoré v piatok zverejnil štatistický úrad krajiny, maďarský priemysel v šiestom mesiaci tohto roka klesol o 1,4 % po májovom raste na úrovni 7,3 %.

Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, očakávali, že priemyselná produkcia krajiny v júni medziročne vzrastie o 5,9 %.

Podľa sezónne upravených údajov štatistického úradu priemyselná produkcia Maďarska v júni v porovnaní s májom klesla o 0,6 % po tom, ako sa znížila aj v máji, a to o 0,7 %.

"V medziročnom porovnaní sme pozorovali prvý pokles od novembra 2009, kedy priemysel oslabil o 7 %. Od decembra 2009, čiže presne rok a pol produkcia na medziročnej báze rástla. Veľa veľkých spoločností, ktoré zvyšujú rast priemyslu, vykázali drastický pokles produkcie, čo malo dopady na celkové údaje,“ povedal Miklós Schindele zo štatistického úradu.

Volebný hlas krajanom? Maďari sú proti

5. augusta 2011 (ik - Pravda.sk)

Čo je viac: dve tretiny, alebo tri štvrtiny? Maďarský premiér, ktorý od vlaňajšieho volebného triumfu obhajuje vládnu politiku vôľou občanov premietnutou do dvojtretinovej parlamentnej väčšiny jeho Fideszu, sa v otázke udelenia volebného práva krajanom ocitá v šokujúcej menšine. Až sedemdesiatsedem percent obyvateľov Maďarska je proti zámeru Viktora Orbána umožniť Maďarom žijúcim v zahraničí voliť poslancov do budapeštianskeho parlamentu.

Orbánova vláda sa chystá na jeseň presadiť nový volebný zákon. Podpredseda Fideszu Lajos Kósa tento týždeň potvrdil, že otázka udelenia volebného práva krajanom žijúcim v zahraničí je už rozhodnutá. "V roku 2014 budú môcť hlasovať za celoštátne stranícke kandidačné listiny, ak dovtedy získajú maďarské štátne občianstvo," citoval ho portál origo.hu.

Budapešť začala od januára tohto roku udeľovať občianstvo aj tým zahraničným Maďarom, ktorí sa nechystajú usadiť v materskej krajine. Doteraz oň požiadalo vyše stotisíc krajanov, prevažne z Rumunska a Srbska. Orbánova vláda pôvodne zamýšľala tento rok udeliť až štyristotisíc občianstiev. Na základe doterajšieho tempa však znalci odhad zredukovali na dvestotisíc. Celkovo Budapešť predpokladá, že na základe nového zákona prijme občianstvo materskej krajiny asi sedemstotisíc zahraničných Maďarov, čo je približne rovnaký počet, ako si pred časom vybavil krajanský preukaz.

Kým proti zjednodušenému udeľovaniu občianstva krajanom až 61 percent obyvateľov Maďarska nenamieta, drvivú väčšinu máta predstava, že by zahraniční Maďari mali aj spolurozhodovať o zložení budapeštianskeho parlamentu. V čerstvo zverejnenom prieskume agentúry Medián iba 15 percent opýtaných bolo za. Pre Orbána je to o to trápnejšie, že ani u voličov jeho strany v tejto otázke nemá väčšinovú podporu. Volebný hlas krajanom by dala len tretina sympatizantov Fideszu, kým takmer dve tretiny sú proti.

Podobne nepríjemne musí byť zaskočené aj vedenie extrémistického Jobbiku. Spomedzi sympatizantov tejto ultranacionalistickej strany, ktorá presadzuje, aby krajania mali aktívne i pasívne volebné právo s rezervovanými desiatkami kresiel v budapeštianskom parlamente, iba osemnásť percent je za, o polovicu menej ako pred rokom.

Zato voliči socialistov sú v dokonalom súlade s líniou tejto najsilnejšej opozičnej strany, ktorá by chcela podmieniť volebné právo trvalým bydliskom v Maďarsku. Až 95 percent sympatizantov ľavice je jednoznačne proti tomu, aby cudzinci s maďarskou národnosťou rozhodovali o osudoch Maďarska.

Maďarskí bratia Levaiovci získali slovenské občianstvo

4. augusta 2011 (SITA)

Dvojica maďarských reprezentantov v zápasení Attila a István Levaiovci získala slovenské občianstvo.

Agentúre SITA to potvrdil reprezentačný tréner slovenských zápasníkov v grécko-rímskom štýle Karol Lengyel.

"Obaja patria do tých slabších hmotnostných kategórií. Sú to dvaja mladí bratia, ktorí nemali v Maďarsku dobré podmienky na trénovanie. V týchto dňoch žijú a trénujú v Banskej Bystrici a už majú slovenské občianstvo. Patria k širšej svetovej špičke a môžu mať veľkú perspektívu pre slovenské zápasenie," povedal vo štvrtok pre agentúru SITA Lengyel.

Attila Levai má 21 rokov a na Slovensku pôsobí od júla 2009, jeho mladší brat István má 20 rokov a na Slovensku sa pripravuje od januára 2010. Jeden z Levaiovcov bude reprezentovať SR už na septembrových majstrovstvách sveta v Istanbule. Za SR už v minulosti nastúpili borci, ktorí získali občianstvo, ide o Davida Musuľbesa, Rodiona Kertantiho a Maxima Malkartima.

Zisk podniku Magyar Telekom sa prepadol o tri štvrtiny

4. augusta 2011 (SITA)

Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom v druhom kvartáli evidoval medziročný prepad čistého zisku o 72,6 %. Podpísal sa pod to pokles príjmov spoločnosti, nová daň v maďarskom telekomunikačnom sektore a vytvorenie rezervy v sume 10,6 mld. forintov (HUF).

Spoločnosť vo štvrtok informovala, že jej čistý zisk za druhý štvrťrok predstavoval 4,4 mld. HUF, pričom v rovnakom kvartáli predošlého roka bol v objeme 15,94 mld. HUF. Analytici oslovení v prieskume finančnej internetovej stránky portfolio.hu predpovedali, že podnik skončí so ziskom 4 mld. HUF. Štvrťročné tržby podniku klesli o 4,6 % na 143,57 mld. HUF.

Operátor, ktorý je dcérou nemeckej firmy Deutsche Telekom, vynaložil v sledovanom období 6,3 mld. HUF na daň, ktorú na telekomunikačné odvetvie uvalila vláda v snahe znížiť rozpočtový deficit.

Posilnenie franku vraj nerobí maďarským bankám problémy

2. augusta 2011 (TASR)

Výsledky aprílových záťažových testov, v rámci ktorých maďarská centrálna banka skúmala, či sú finančné ústavy v krajine schopné absorbovať otrasy spôsobené prudkým posilnením švajčiarskeho franku, stále platia. Uviedol to guvernér centrálnej banky v Budapešti András Simor.

Frank dnes opäť posilnil a jeho kurz oproti forintu dosiahol nové maximum 245,73 HUF/CHF.

Guvernér pripomenul, že v apríli banka uskutočnila záťažové testy, pri ktorých počítala s podstatne silnejším frankom. Skúmala, či banky "zvládnu" kurz 245 HUF za jeden frank na konci tohto roka a kurz 257 HUF za frank na konci budúceho roka 2012.

"Výsledky ukázali, že bankový sektor je schopný absorbovať straty spôsobené posilnením franku na tieto extrémne úrovne. Inými slovami, majú dostatok kapitálu a likvidity, aby zvládli aj extrémnu záťaž," dodala banka.

Prudké posilňovanie švajčiarskeho franku spôsobuje v Maďarsku problémy dlžníkom, ktorí si zobrali úvery v zahraničných menách, pretože zvyšuje ich mesačné splátky. Podľa odhadov až dve tretiny všetkých úverov poskytnutých maďarským domácnostiam sú v zahraničných menách.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Ak mi vezmú občianstvo, idem na súd

2. augusta 2011 (hnonline.sk)

László Gubík z SMK vysvetľuje pre HN, prečo žiadal o maďarské občianstvo.

Ako prvý člen SMK priznal, že získal aj maďarské občianstvo. Tento fakt chce oficiálne oznámiť aj slovenským orgánom – čím podľa zákona príde o slovenské občianstvo. László Gubík.

Čo vás viedlo k tomu, že ste požiadali o maďarské občianstvo?

Na Slovensku som sa narodil, mám slovenské občianstvo a mienim si ho nechať. Veď tu mám aj rodinu, kamarátov a chcem tu aj ostať žiť. Ale na druhej strane národnosť mám maďarskú a kultúrne a jazykovo patrím k maďarskému národu. Študujem v Budapešti právo

a uvítal som, keď v maďarskom parlamente prešiel zákon o dvojakom štátnom občianstve.

Orbánov zákon o dvojakom občianstve teda schvaľujete.

Už vtedy som sa rozhodol, že prijmem aj maďarské občianstvo a stanem sa dvojakým štátnym občanom. Je to pozitívny krok, v strednej Európe môže mať hocikto dvojaké občianstvo. Ani Maďarom neprekáža, keď Chorvát v Moháči má

dvojaké občianstvo, prečo by ho aj Slovák v Békescsabe nemohol mať?

Tvrdíte, že vám šlo len o princíp. Politická motivácia tam nebola?

Zdôvodnenie je morálne aj právne. Môže sa z toho stať precedens. Sme v Európe v 21. storočí. Ak by mi vzali slovenské občianstvo, som ochotný ísť na súd. Keď je možnosť získať občianstvo, chcem to posilniť aj právne, lebo som študent

práva. Zložil som sľub, podpísal som certifikát a stal sa občanom Maďarskej republiky. Neverím, že by sa to vylučovalo so slovenským občianstvom. Všade v Európe je to normálna vec. Veď aj športovci často majú dvojaké občianstvo.

Politik SMK zrejme príde o slovenské občianstvo

1. augusta 2011 (ČTK)

Prvý politik mimoparlamentnej SMK zrejme príde o slovenské občianstvo. Šéf pobočky strany v Leviciach László Gubik priznal, že v júli získal maďarskú štátnu príslušnosť. Strata slovenského občianstva mu hrozí pre zákon, ktorý slovenskí zákonodarcovia prijali minulý rok ako odvetné opatrenie na rozhodnutie Budapešti priznávať občianstvo zahraničným Maďarom v zjednodušenom konaní.

"Dňa 19. júla som zložil v meste Soltvadkert občiansku prísahu," citoval Gubika denník Sme. Politik to doložil fotografiou zo slávnostného aktu. Gubikovi okrem straty slovenského občianstva hrozí aj pokuta 3 319 eur, pretože získanie občianstva iného štátu úradom nenahlásil.

Gubik dúfa, že Slovensko ho za získané občianstvo susedného štátu nepotrestá. "Pevne verím, že sa to nestane. Tento zákon považujem za protiústavný. Chcem zostať občanom Slovenskej republiky. Chcem tu žiť, mať rodinu a pracovať," dodal.

Ministerstvo vnútra doteraz eviduje deväť ľudí, ktorí stratili slovenské občianstvo, pretože získali maďarské.

Gubik si žiadosť o maďarské občianstvo podal najmenej dva mesiace po tom, čo tak urobil predseda SMK József Berényi. Ten však odmietol informovať, či občianstvo získal.

Zmiernenie podmienok pre získanie maďarského občianstva schválil parlament v Budapešti v máji minulého roka. Bývalá vláda premiéra Roberta Fica na to okamžite reagovala presadením vlastnej zákonnej úpravy, podľa ktorej majú slovenskí občania nadobudnutím nového občianstva prísť až na výnimky o slovenskú štátnu príslušnosť.

Súčasná koalícia plánovala zákon o občianstve zmierniť už skôr. Niektorí vládni poslanci ale žiadali zachovanie sankcií za nadobudnutie občianstva iného štátu, koalícia preto zmenu zákona odložila.

Maďarskí poslanci vinia socialistické vlády zo zločinu zadĺženia

1. augusta 2011 (TASR)

Najväčším problémom Maďarska v súčasnosti je vážne zadlženie štátu - bývalé socialistické vlády zadlžením krajiny spáchali zločin, vyplýva zo správy podvýboru maďarského parlamentu, zriadeného na vyšetrovanie dôvodov mimoriadneho rastu štátneho dlhu v období rokov 2002-2010.

Podľa správy z nedeľňajšieho zasadnutia podvýboru spáchali socialistické vlády v období rokov 2002-2010 zločin, pretože v priebehu ôsmich rokov ich vládnutia stúpla zadlženosť Maďarska o 50 percent.

Činnosti podvýboru sa nezúčastnili poslanci za opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a ochranársku opozičnú stranu Politika môže byť iná (LMP).

Podvýbor konštatoval, že za vývoj dlhu štátu nesú vážnu zodpovednosť bývalí premiéri Péter Medgyessy, Ferenc Gyurcsány, Gordon Bajnai a ich vlády.

Správa zdôrazňuje, že utrpela aj dôveryhodnosť Maďarska kvôli permanentnému falšovaniu hospodárskych údajov.

Boli tak oklamaní občania Maďarska, ale i celá Európska únia, píše sa v dokumente zverejnenom maďarskou tlačovou agentúrou MTI.

Podvýbor požiadal ústavnoprávny a rozpočtový výbor parlamentu, aby vzhľadom na závažnosť "spáchaných zločinov" hľadal možnosti na stíhanie zodpovedných.

Socialisti v polovici júla tvrdili, že je potrebné preveriť vývoj zadlženia štátu za uplynulých 20 rokov, pretože to môže poskytnúť dôležité ponaučenia pre budúcnosť. Striktne však odmietli, že dlh štátu rástol iba počas ich vlády.

Tvrdia, že krajinu zadlžovali aj pravicové vlády. Tie to podľa nich ale robili v prospech úzkej skupiny bohatších ľudí - zatiaľ čo ľavicové vlády v prospech skupiny ľudí s nízkymi príjmami, dôchodcov a rozvoja infraštruktúry.