Vyberal: Zlatko Papuček

Komárno a Komárom organizujú spolu festivaly vína a pálenky

31. júla 2011 (webnoviny.sk)

Spoločnú ponuku pre turistov počas leta a na jeseň pripravuje slovenské mesto Komárno a maďarské Komárom. Projekt Kultúrne leto bez hraníc organizuje Regionálne združenie Váh – Dunaj – Ipeľ v spolupráci s oboma mestami.

Cieľom je využiť potenciál ich spolupráce pre cestovný ruch. Ako povedal šéf združenia Daniel Balko, v Komárne, Komárome a ich okolí sa nachádzajú viaceré termálne kúpaliska, kam chodia návštevníci na dlhšie pobyty.

„Keď v prípade nepriaznivého počasia nevedia využívať služby kúpaliska, chceli by sme využiť potenciál, ktorý môže vzniknúť spoluprácou miest Komárno a Komárom a ponúknuť im atraktívne kultúrne podujatia,“ uviedol Balko.

Súčasťou ponuky kultúrnych podujatí bude štvrtý ročník Vínneho korza v Komárne a prvý ročník Festivalu pálenky, zameraný na prezentáciu domácich výrobcov. Obe podujatia budú mať presah aj do maďarského Komáromu. Podľa Balka spadajú do zámeru regionálneho združenia podporovať imidž Nitrianskeho kraja ako regiónu vína, poľnohospodárstva a domácich produktov.

Medzi ďalšími podujatiami je napríklad filmový festival pre pamätníkov, v rámci ktorého budú v Komárne premietať staré slovenské, české, maďarské a poľské filmy. V programe je aj medzinárodný festival dychových hudieb. „V mestách Komárno aj Komárom sa nachádza viacero netradičných súborov dychových hudieb, takže festival bude o nástrojoch, nielen o klasickej dychovke,“ povedal Balko. Náklady na projekt Kultúrne leto bez hraníc sú vo výške 16 200 eur, z toho 1800 eur prispelo mesto Komárno a zvyšok išiel z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Program sa začal v júli a potrvá až do konca novembra.

Ministerstvo vnútra sa spýtalo Berényiho, či je slovenským občanom

29. júla 2011 (TASR)

Ministerstvo vnútra SR zisťovalo u predsedu SMK Józsefa Berényiho, či je občanom SR. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI, podľa ktorej Berényi na otázku odpovedal kladne.

Politik na otázku rezortu vnútra poukázal na to, že podľa Ústavy SR nemožno nikoho zbaviť občianstva proti jeho vôli. "Preto odpoveď na vašu otázku v liste z 12. júla 2011 považujem za bezpredmetnú," cituje MTI z listu predsedu SMK ministerstvu vnútra.

Berényi požiadal o maďarské občianstvo 3. januára, na čo reagovala opozičná Slovenská národná strana (SNS) žalobou, pripomína agentúra a dodáva, že Berényi nezverejnil, či maďarské občianstvo dostal alebo nie.

Miera nezamestnanosti v Maďarsku klesla na 10,8 %

29. júla 2011 (TASR)

Miera nezamestnanosti v Maďarsku v 2. štvrťroku tohto roka klesla na 10,8 % oproti 11,6 % v predchádzajúcom kvartáli a oproti 11,1 % pred rokom. Vyplýva to z aktuálnych údajov maďarského Centrálneho štatistického úradu (KSH).

Počet zamestnaných vo veku od 15 do 74 rokov dosiahol 3,809 milióna, čo je o 76.000 viac než v 1. štvrťroku a o 30.000 viac než pred rokom. Počet nezamestnaných v 2. kvartáli poklesol na 461.000, o 29.000 menej než v 1. štvrťroku a o 13.000 menej než v 1. polroku 2010.

Podľa analytika Erste Bank Zoltána Árokszállásiho zamestnanosť môže v nadchádzajúcich mesiacoch ďalej stúpať vplyvom sezónnych prác, pričom tohtoročná miera nezamestnanosti by mohla byť na úrovni 10,7 % a na budúci rok by mohla klesnúť až na 10 %. Mieru nezamestnanosti spred hospodárskej krízy dosiahne Maďarsko niekedy okolo rokov 2013 - 2014, cituje analytika maďarský server hrportal.hu.

Gergely Suppán z TakarékBank pripomína, že podľa plánov vlády by v nadchádzajúcich štyroch rokoch mal počet zamestnaných stúpnuť o 300.000, z ktorých tri štvrtiny by boli súčasťou programu verejnoprospešných prác. Oblastné a kvalifikačné rozdiely medzi dopytom a ponukou práce však môžu podľa Suppána znamenať významné riziká.

Na zníženie maďarského štátneho dlhu prispievajú podnikatelia aj súkromné osoby

29. júla 2011 (TASR)

Do maďarského fondu Zomknutie proti štátnemu dlhu prispelo od jeho vzniku v apríli tohto roka takmer 1000 podnikov a súkromných osôb v celkovej sume 123 miliónov forintov (458 613 eur).

Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság o tom vo štvrtok informoval predseda dozorného orgánu nadácie Tihamér Horváth.

Vláda 6. apríla oznámila, že z iniciatívy katolíckeho farára Eleméra Rédlyho z Györu zriadila fond, do ktorého môžu prispievať všetci, ktorí považujú boj proti zadlžovaniu štátu za dôležitý.

Premiér Viktor Orbán už mesiace zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších cieľov jeho vlády je boj proti zadlžovaniu štátu. "Maďarsko vyhlásilo vojnu zadlžovaniu a nezamestnanosti," hlásal Orbán.

Najvyššiu sumu - osem miliónov forintov (29.828 eur) - poskytlo nadácii vinárstvo Józsefa Bocka. Druhým v rebríčku je László Surján, europoslanec za vládny blok strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP).

Surján daroval 4,3 milióna forintov (16.000 eur). Tretím je majiteľ čárdy pri rakúsko-maďarskom hraničnom priechode Hegyeshalom s troma miliónmi forintov (11.186 eur).

Spomedzi vrcholných politikov už okrem europoslanca Surjána prispel prezident Pál Schmitt svojou mesačnou mzdou vo výške brutto 1,5 milióna forintov (5593 eur), či minister národného hospodárstva György Matolcsy. Minister daroval svoj mesačný plat, ktorého výška je 1,1 milióna forintov (4101 eur).

Miera zadlženosti Maďarska je v súčasnosti na úrovni 82 percent HDP.

Luxemburg: Maďarsko pourušilo európske právo

28. júla 2011 (TASR)

Maďarsko svojou právnou normou podmieneného vracania DPH porušilo právne normy Európskej únie. Podľa informácie maďarského denníka Népszabadság to vyplýva z dnešného verdiktu Európskeho súdneho dvora (ESD) v Luxemburgu.

Európska komisia začala disciplinárne konanie voči Maďarsku v záležitosti regulácie vracania DPH. Komisia sa totiž domnievala, že maďarský systém nie je v súlade so systémom DPH únie.

Maďarský systém umožňuje odpočet DPH iba v prípade, že podnik v danom obstarávaní už zaplatil obchodnému partnerovi. V opačnom prípade sa vrátenie DPH – ak podnik vyrovná dlhy - posúva na nasledujúce zdaňovacie obdobie. Tým sa podľa EK umožňuje nekonečný odklad právneho uplatnenia vrátenia DPH, napriek tomu, že smernica EK pripúšťa iba jeden odklad.

Navyše maďarský systém zaťažuje podnikateľov nútením zaplatenia DPH oboma aktérmi obchodu ešte pred prevzatím tovaru či služby. EK sa na súd obrátila po tom, čo rokovania s Maďarskom neviedli k výsledku.

Podľa verdiktu súdu právo na vrátenie DPH vzniká v zdaňovacom období, v ktorom došlo k obstarávaniu, nezávisle od toho, či za obstarávanie bolo zaplatené, alebo nie.

Népszabadság pripomína, že ide o prvý prípad, v ktorom v rámci disciplinárneho konania bol vynesený rozsudok v neprospech Maďarska. V rámci predbežných opatrení už ale súd viackrát konštatoval nesúlad maďarských právnych noriem s právnym poriadkom únie.

Maďarské vlády po vstupe do EÚ v roku 2004 nedokázali vyriešiť zosúladenie noriem odpočtu DPH. Vláda Viktora Orbána dostala po vstupe už iba podanie EK na ESD.

Maďarské Ministerstvo národného hospodárstva v reakcii na rozsudok okrem iného uviedlo, že to neovplyvní tohtoročný ani budúcoročný deficit štátneho rozpočtu. Maďarská vláda chce dosiahnuť, aby v roku 2011 bol dodržaný deficit pod 3 % z HDP a v roku 2012 aby bol 2,5 %. Vláda v prípade potreby v budúcom roku zváži v záujme rastu príjmov predaj akcií svojho podielu v ropnej spoločnosti MOL.

Orbán odštartoval diplomatickú ofenzívu voči susedom

28. júla 2011 (Oľga Gluštíková - hnonline.sk)

Maďarská vláda spustila na viacerých frontoch tvrdý diplomatický boj o územnú autonómiu svojich menšín. V tejto veci však narážajú na čoraz ostrejší odpor svojich susedov. Na túto tému s nimi odmietajú diskutovať nielen Slováci, ale aj ďalšie krajiny.

Najnovšie dostal premiér Viktor Orbán červenú aj od Rumunov. „Prezident Traian Basescu povedal, že pokiaľ bude úradovať on, autonómia maďarskej menšiny je neprípustná,“ povedal pre HN rumunský poslanec slovenského pôvodu Adrian Miroslav Merka.

Rumunom pritom nahráva, že na budúci rok sa u nich konajú parlamentné voľby. „Pred nimi si žiadna z politických strán nedovolí vytiahnuť požiadavku autonómie maďarskej menšiny. Strany by tým stratili časť svojich voličov,“ dodal Merka.

V Rumunsku vytvára najväčší nátlak na vytvorenie autonómie vedenie Maďarskej demokratickej strany, ktorá má zastúpenie v oboch komorách parlamentu. „Najviac však na túto vec tlačí podpredseda Európskeho parlamentu László Tökés“ tvrdí Merka.

Územná reorganizácia Rumunska je podľa neho potrebná. Nie však kvôli národnostným menšinám, ale z ekonomických a úradných dôvodov. Zo súčasných 42 žúp rumunskí politici navrhujú urobiť osem až dvanásť krajov. Podľa Merkových informácii by tak maďarská menšina v prípade 12 krajov mala výrazné postavenie približne v troch z nich, z čoho by chcela vyťažiť.

Pri poslednom sčítaní sa k maďarskej menšine v Rumunsku prihlásilo skoro pol milióna ľudí, podľa Merka ich reálne môže byť asi 800-tisíc. „Hlásia sa k nej najmä kvôli sociálnym výhodám, aké držitelia maďarského občianstva v krajine majú. Pôvodné rumunské obyvateľstvo sa proti maďarským autonomistickým snahám nestavia nenávistne, pretože rieši horšie problémy v krajine, akými sú zlá ekonomická situácia či nezamestnanosť,“ dodal rumunský Slovák.

Maďarská menšina sa snaží aj o autonómiu južných častí Slovenska. Tá nám však podľa slov podpredsedu Mosta-Híd Zsolta Simona nehrozí. Takéto problémy nemusia riešiť Rakúšania, ktorí s Maďarskom takisto susedia. „Podobné autonomistické snahy tu maďarská menšina neprejavuje. Zrejme za to môže náš multikulturalizmus. Nedávno sme však mali s touto menšinou problémy kvôli novému jazykovému zákonu,“ povedala pre HN Valerie Hauffová z rakúskeho ministerstva zahraničných vecí Rakúska.

Maďarská ofenzíva zosilnela už od marcového stretnutia Rady Karpatskej kotliny pre maďarskú autonómiu v Bruseli. „Maďarské menšiny v jednotlivých krajinách začnú verejne hovoriť o otázkach autonómie,” povedal vtedy hlavný iniciátor stretnutia Tökés.

Členovia Rady Karpatskej kotliny na čele s Tökésom tvrdia, že územná a právna autonómia by bola jedinou garanciou a istotou pre ďalší rozvoj a budúcnosť maďarskej menšiny v jednotlivých krajinách.

Deti z Maďarska, Srbska a Ukrajiny poznávali Slovensko

27. júla 2011 (webnoviny.sk)

Po stopách histórie a kultúry sa na Slovensko vybrali slovenské deti od 9 do 18 rokov z Ukrajiny, Srbska a Maďarska.

V týchto dňoch až do štvrtka sa zúčastňujú v Bratislave a v Častej-Papierničke na prvom ročníku Letnej SuperTriedy.

Prázdninová časť projektu SuperTrieda je určená malým krajanom, jej úlohou je rozvíjať mediálne zručností detí. Počas dvojtýždňového pobytu, ktorý sa skončí vo štvrtok, absolvovalo 24 detí workshopy z oblasti filmu, divadla a médií. Navštívili budovy verejnoprávneho rozhlasu aj televízie, televíziu Markíza, Slovenské národné divadlo či parlament.

"Veľmi sa mi páčilo, že sme videli také miesta, na ktoré sa ani mnohí Slováci nedostanú za celý život," konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii detí z Letnej SuperTriedy 11-ročná Hana Čižiková zo srbskej Kovačice.

Vzdelávaciu časť pobytu doplnili atraktívne oddychové aktivity ako výlety za sokoliarmi, lezenie po umelej stene, jaskyňa Driny, výlet loďou na Devín, hrad Červený Kameň, kúpanie či šport. Úspech u malých krajanov mala najmä jaskyňa. "Páčila sa mi tam kamenná ošklbaná hus s tromi nohami," povedal osemročný Dávid Vinkoviť zo srbskej Pivnici. Napriek jeho veku mu za domovom smutno nebolo a pobyt by si najradšej predĺžil.

"Na Slovensku som sa mal výnimočne," poznamenal Dávid. Pätnásťročný Jakub Bozó sa narodil na Slovensku, no so svojou rodinou žije v maďarskej Budapešti. Z výletu v Bratislave si odnesie i zážitky z filmového workshopu. "Natáčali sme film, kde som hral ufóna a v alobale som musel ísť na večeru, každý sa z toho smial," spomína Jakub. Potešil ho aj divadelný workshop, kde si mohol zahrať aj na hudobných nástrojoch.

Deti sa na Letnej SuperTriede hrajú na novinárov, divadelníkov, hudobníkov, točili film aj fotografujú. Podľa koordinátorky projektu Martiny Bodnárovej organizátori chceli, aby si školáci vyskúšali aj také aktivity, ktoré nikdy nerobili. Okrem krajanských detí sa na Letnej SuperTriede zúčastnilo aj šesť školákov zo Slovenska, ktorí mali svojim rovesníkom priblížiť krajinu zo svojho pohľadu. Podľa Bodnárovej sa však slovenské deti učia o svojich krajanoch málo.

"Pozerala som si srbské učebnice a tie deti sa učia celý dejepis aj zemepis Slovenska, vedia o nás viac než my o nich," konštatovala Bodnárová. Koordinátor Ľuboš Zaťko hovorí, že projekt pomohol slovenským deťom žijúcim v zahraničí aj kultivovať si slovenčinu. "Každý deň boli nútené rozprávať a písať v slovenčine," dodal Zaťko.

Letná SuperTrieda je súčasťou európskeho projektu SuperTrieda, ktorého cieľom je učiť deti kreatívne myslieť a učiť sa komunikovať v rámci bezprostredného detského kolektívu - vlastnej triedy. V SuperTriede súťažia deti v tvorbe autorských hudobno-dramatických útvarov a krátkych videí. "Letná SuperTrieda je koncipovaná vo forme workshopov, kde sa deti učia a pracujú. Sú síce rozdelení na skupinky, ale nesúťažia," povedala Bodnárová.

Počas šesťročnej histórie projektu sa do súťaže zapojili desaťtisíce žiakov. Postupne SuperTrieda rozšírila svoju pôsobnosť aj do iných krajín Európskej únie. Tento rok sa konal aj pilotný ročník súťaže pre Slovákov v Rumunsku, takzvaná Krajanská SuperTrieda.

Americký diplomat vyjadril obavy z vývoja demokracie v Maďarsku

27. júla 2011 (TASR)

Obavy v súvislosti s procesom realizácie novej maďarskej ústavy, so situáciou médií a ohľadne cirkevného zákona vyjadril v utorok vo Washingtone Zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí USA Thomas Melia.

Ako dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI, Melia na schôdzke zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Spojených štátov, ktorá sa zaoberala európskymi a eurázijskými záležitosťami, zdôraznil, že Maďarsko je dôležitým členom Európskej únie i Severoatlantickej aliancie.

Melia, ktorý je zároveň aj šéfom kancelárie zaoberajúcej sa demokraciou a ľudskými právami, však zároveň zdôraznil, že súčasná maďarská vláda "jednej strany" využíva svoju bezprecedentnú dvojtretinovú väčšinu, aby do ústavy dostala zmeny, ktoré posilnia jej moc a obmedzia brzdy i protiváhy a zároveň znemožnia budúcim demokratickým vládam, aby účinne riešili nové politické, hospodárske a spoločenské výzvy.

Zástupca štátneho tajomníka ako príklad uviedol výmenu členov mediálneho dozorného orgánu za členov, ktorí sa prispôsobujú vládnej strane. Tento orgán dostal právomoci na tvorbu noriem a sankcionovanie "nevyváženého" spravodajstva a spravodajstva "porušujúceho ľudskú dôstojnosť", dodal.

Predstaviteľ diplomacie USA ďalej citoval šéfku americkej diplomacie Hillary Clintonovú, ktorá 30. júna počas návštevy v Budapešti vyhlásila, že Spojené štáty, ako priateľ Maďarska, vyzývajú, aby vláda rešpektovala nezávislosť súdov a slobodu tlače a aby vládla transparentne.

Americký politik adresoval tiež výzvu maďarskej vláde, v ktorej požiadal, aby zmiernila tempo zmien, bola viac otvorená a aby obmedzila okruh otázok, ktoré by boli regulované len dvojtretinovými ústavnými zákonmi.

Zástupca zvlášť zdôraznil žiadosť, aby maďarská vláda starostlivo prehodnotila cirkevný zákon, ktorý zaväzuje k novej registrácii všetky náboženské skupiny okrem 14 skupín.

Spojené štáty budú v nadchádzajúcich mesiacoch pokračovať v širokom dialógu s Maďarskom, pričom maďarská vláda pracuje na realizácii novej ústavy, uzavrel Melia.

Simon: Na južnom Slovensku nehrozí územná autonómia

26. júla 2011 (TASR)

Na južnom Slovensku nehrozí územná autonómia. Otvárať túto tému je zbytočné. Maďarsko by politikou, pri ktorej otvára otázku akejkoľvek územnej autonómie, nemalo zakrývať svoje vlastné problémy doma.

Pre TASR to povedal podpredseda Mosta-Híd a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Reagoval tak na vyjadrenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha.

Ten minulý týždeň v rumunskom Baile Tušnad na 22. ročníku letnej univerzity Maďarov konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia, a aké formy autonómie treba uskutočniť v daných regiónoch s prihliadnutím na špecifickú situáciu tamojších Maďarov.

Otázkou je, akým spôsobom možno tieto ciele zrealizovať, zdôraznil.

Autonómia nie je podľa neho iba právnou otázkou, tá zahŕňa v sebe všetky súvislosti života maďarskej menšiny.

"Autonómia je základnou otázkou vzťahu k maďarstvu," zdôraznil Németh s tým, že v susedných krajinách nie je záležitosť autonómie Maďarov "masovou požiadavkou", napríklad na Slovensku sa autonómia stala "hysterizovanou" témou.

Na podujatí vystúpil aj predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi, ktorý povedal, že slovenské politické sily sa snažia budovať slovenský národný štát bez Maďarov.

Uviedol tiež, že na rozdiel od možností, ktoré majú na presadzovanie svojich záujmov Maďari žijúci v srbskej Vojvodine, na Slovensku neexistuje možnosť na vybudovanie partnerstva.

"Vnímam tieto vyjadrenia ako vyhlásenia politika, ktorý je za futbalovou čiarou. Čiže, takého, ktorý sa nemôže zúčastniť na základnom rozhodovacom procese v rámci SR. Ale za toto si môže SMK sama, pretože si zvolila takú rétoriku, ktorá ľudí rozdeľovala a nie spájala," reagoval pre TASR Simon.

Dodal, že hoci opozičná SNS má snahy budovať slovenský národný štát bez Maďarov, súčasné vládne strany nie. Zdôraznil, že na Slovensku je snaha o zlepšenie životnej úrovne slovenských Maďarov.

"Presadili sme zákon o používaní jazykov národnostných menšín a prispeli sme k zmene klímy v prípade vzťahov s občanmi SR maďarskej národnosti," pripomenul Simon.

Dodal, že bugárovci sa snažia podporovať slovenských Maďarov rôznymi spôsobmi, vrátane tvorby pracovných miest na južnom Slovensku.

Cestou do Chorvátska šikanujú Slovákov maďarskí colníci

25. júla 2011 (TASR)

Slovenskí turisti smerujúci na dovolenkové destinácie v Chorvátsku sú, podľa slov riaditeľky košickej cestovnej kancelárie Ferrortour Eleny Gregovej, zbytočne šikanovaní maďarskými colníkmi na hraničnom priechode Letenye – Goričan.

„S takýmto prístupom sa náš zmluvný prepravca stretáva od začiatku turistickej sezóny. Stáva sa, že i keď je autobus s našimi klientmi už pred samotnou hraničnou závorou, tak si ho aj 40 minút nikto nevšíma. Potom však začína doslova nedôstojná kontrola našich vodičov, ktorá často trvá aj celú hodinu,“ uviedla Gregová s tým, že pri tom nezáleží, či je autobus na vstupe, alebo na výstupe z Chorvátska.

„Samozrejme, berieme do úvahy, že príslušníci maďarskej colnej stráže si plnia iba svoje pracovné povinnosti, ale je nepochopiteľné, prečo vodiči autobusov s našimi klientmi im musia ukazovať obsah peňaženiek, vysvetľovať prečo pri vstupe na územie Maďarska použili jeden hraničný priechod a pri výstupe druhý, ukazovať im pracovné zmluvy a podobne. Pritom sa stáva, že colník sedí rozvalený vo svojej miestnosti a vodiči mu neustále musia niečo prinášať a ukazovať,“ dodala Gregová. Zdôraznila tiež, že podľa mnohých vyjadrení sprievodcov, delegátov i samotných cestujúcich v autobusoch sa príslušníci pasovej kontroly, ale predovšetkým colníci správajú k šoférom, ktorí prevážajú slovenských klientov povýšenecky, ba dokonca arogantne a s náznakmi určitého šikanovania.

Podľa Gregovej neobstojí ani argument, že maďarským úradom ide o bezpečnosť a ochranu životov a zdravia cestujúcich v spomínaných dopravných prostriedkoch. „Opak je pravdou. Po takýchto takzvaných kontrolách sú vodiči i samotní cestujúci poriadne vystresovaní a vzhľadom na zložitejšiu logistiku nástupných a výstupných miest v Chorvátsku spôsobí každá hodina navyše predĺženie cestovania do neskorých nočných hodín s posunom plánovaných časov príchodov z, alebo na dovolenku. V dnešnej dobe sú všetci cestujúci veľmi citliví na zvýšený diskomfort, zbytočné straty času a to už vôbec nehovorím o tom, že takéto kontroly sa dejú aj v noci a aj v autobusoch, kde sú malé deti,“ poznamenala riaditeľka cestovnej kancelárie ďalej. Pripomenula, že v dnešnej dobe, keď sú už obe krajiny súčasťou Schengenského priestoru je takýto postup minimálne nepochopiteľný.

„Situácia komplikuje život nielen nám, ale podľa mojich informácií na tomto hraničnom priechode sa týka všetkých slovenských dopravcov. Preto som sa rozhodla osloviť listom mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Antala Heizera. Verím, že jeho osobná zaangažovanosť pomôže vyriešiť túto zbytočnú nepríjemnosť,“ uzavrela Gregová.

Podľa radcu Veľvyslanectva Maďarskej republiky na Slovensku Józsefa Szabó, nie je Veľvyslevanectvo kompetentným orgánom v tejto záležitosti. "Hranica medzi Maďarskou republikou a Chorvátskom je však Schengenskou hranicou a to je dominantný prvok, nie to že Slovensko a Maďarsko je súčasťou Schengenu. Maďarsko preto musí prísne kontrolovať ruch na vstupe aj výstupe, podobne, ako Slovensko kontroluje Schengenskú hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou," uviedol Szabó.

Slota Maďarom: Venujte sa vašej krachujúcej ekonomike

24. júla 2011 (TASR)

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota nepodporuje myšlienku, aby sa Maďarsko staralo na území Slovenska o hroby svojich vojakov, ktorí tu padli v 2. svetovej vojne. Vyhlásil to pre TASR v reakcii na článok, ktorý vyšiel v Új Szó 7. júla pod názvom Chcú starostlivosť o hroby.

Maďarské ministerstvo obrany podľa Slotu v uplynulých dňoch deklarovalo, že majú záujem uzavrieť so Slovenskou republikou zmluvu o tom, že sa budú starať na našom území o hroby maďarských vojakov, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne. "Maďarská exekutíva, ale aj zákonodarný zbor by sa mal predovšetkým zaoberať krachujúcou maďarskou ekonomikou," vyhlásil predseda SNS, podľa ktorého by sa namiesto hľadania nových spôsobov, ako zasahovať na slovenské územie, mohla politická reprezentácia MR viac zamerať na podporu menšín, ktoré žijú na území Maďarska.

"Ich prístup k národnostným menšinám sa totiž dá porovnať s genocídou, ktorá z kultúrneho zastrašovania menšín a odoberania im možnosti komunikovať vo svojom materinskom jazyku, prerástla až do totálnych represií. Výsledkom je vymretie národnostných menšín v Maďarsku, z ktorých tam možno nájsť už len posledné náznaky," uzavrel Slota.

Maďarská ekonomika sa trasie pred silnejúcim frankom

23. júla 2011 (TASR)

Prudké posilňovanie švajčiarskeho franku spôsobuje v strednej Európe problémy dlžníkom, ktorí si zobrali úvery v zahraničných menách. Najviac sa to dotýka Maďarska, kde môže spomaliť oživenie ekonomiky a viesť k novým rozpočtovým škrtom.

Obavy z rozšírenia dlhovej krízy stlačili tento mesiac kurzy maďarského forintu a poľského zlotého na rekordné minimá voči švajčiarskemu franku, ktorý je považovaný za bezpečný prístav pre investície. To zároveň zvýšilo mesačné splátky dlžníkov s úvermi denominovanými vo frankoch.

Najviac úverov v zahraničných menách si v rámci rozvíjajúcej sa Európy zobrali Maďari. S hodnotou 4,83 bilióna HUF (18,11 miliardy eur) predstavujú až dve tretiny všetkých úverov poskytnutých maďarským domácnostiam.

V uplynulom týždni forint klesol na nové minimum 238,38 HUF/CHF. Maďarská mena je teda takmer o tretinu slabšia než v čase, keď si väčšina Maďarov brala úvery vo švajčiarskych frankoch. Priemerný kurz, pri ktorom si brali tieto úvery predstavuje približne 160 HUF/CHF. To výrazne znížilo disponibilný príjem Maďarov, čoho výsledkom bude spomalenie ekonomiky, ktoré môže prinútiť premiéra Viktora Orbána, aby pre splnenie fiškálnych cieľov urobil ďalšie rozpočtové škrty.

Peter Attard Montalto, ekonóm Nomura International tvrdí, že silný frank už z tohtoročného rastu maďarského HDP odkrojil 0,5 percentuálneho bodu, čo môže ohroziť vládnu prognózu, ktorá počíta s 3,1-% rastom. Ďalšie 10-% posilnenie franku by znížilo HDP o 0,9 percentuálneho bodu.

"Jasne vidíme pokles maloobchodných tržieb, keďže disponibilný príjem je presmerovaný zo spotreby do platenia mesačných splátok hypoték v zahraničných menách. Je pravdepodobné, že sa to ešte zhorší," uviedol Montalto.

Orbánova vláda minulý rok uvalila moratórium na vyvlastňovanie domov ľuďom, ktorí meškali so splátkami. Moratórium sa už skončilo, ale vláda sa dohodla s bankami, ktorá má platiť do roku 2014. Dlžníci podľa nej môžu požiadať o splácanie dlhu pri "pevnom" kurze 180 HUF/CHF, ktorý je približne o štvrtinu nižší než aktuálny. Rozdiel sa bude evidovať na osobitnom účte a dlžníci ho budú musieť splácať ako nový úver aj s úrokmi, keď sa platnosť dohody skončí.

Ak by kurz forintu voči franku trvale zostal na terajšej úrovni okolo 230 HUF/CHF, podľa analytika banky MKB Zsolta Kondrata by to znížilo disponibilný príjem domácností o 120 až 130 miliárd HUF. To predstavuje len malé riziko pre tohtoročný rozpočet, ktorému pomohlo zoštátnenie súkromného dôchodkového piliera a zvláštna daň pre banky a ďalšie sektory, ktoré ovládajú prevažne zahraničné spoločnosti. V tomto roku by rozpočet mal skončiť s prebytkom na úrovni 2 % HDP.

Ohroziť to však môže fiškálne ciele pre roky 2012 a 2013. Vláda chce na budúci rok hospodáriť so schodkom 2,5 % HDP a v ďalšom roku s deficitom 2,2 % HDP. "Dnes vyzerá aj konzervatívny konjunkturálny odhad (+ 3,1 % v roku 2011) vlády ako príliš optimistický, čo by znamenalo nižšiu porovnávaciu bázu pri plánovaní pre budúci rok," uviedol Kondrat. Dodal, že vláda možno bude musieť uskutočniť ďalšie úsporné opatrenia.

Maďarský expert: Európa potrebuje migráciu

22. júla 2011 (TASR)

Migrácia je pre Európsku úniu absolútne žiaducou záležitosťou, pretože samotná únia sa zakladá na slobode migrácie, tvrdí to expert na medzinárodné právo a migráciu Boldizsár Nagy, ktorý sa osobne zúčastnil prípravy maďarského migračného zákona v roku 1997.

Podľa maďarského spravodajského servera hirszerzo.hu Nagy v tejto súvislosti na nedávnom odbornom diskusnom fóre v Budapešti konštatoval, že západné krajiny hľadajú riešenie problémov na zlom mieste, ak sa domnievajú, že migrácia je zdrojom problémov.

Na margo maďarského polročného predsedníctva v Európskej únii, ktoré sa skončilo 1. júla, povedal, že problematika utečencov bola prakticky vyčerpaná jediným vyjadrením maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho. Ten v prejave hodnotiacom maďarské predsedníctvo povedal, že riešenie otázky utečencov je "obrovskou výzvou" pre Európu, pričom "do pozornosti nasledujúcich predsedníctiev odporučil" vypracovanie účinného zákona o migrácii a utečencoch.

Pre utečencov podľa Nagya Maďarsko nie je cieľovou krajinou, tí radšej smerujú do krajín, kde sa hovorí po anglicky. Zdržia ich však zvyčajne v Maďarsku, pretože ním prechádzajú.

"Ak nechcú, aby ich vykázali z krajiny, musia požiadať o štatút utečenca. Oni však nechcú dostať štatút v Maďarsku, pretože potom ich posielajú naspäť do krajiny, v ktorej štatút dostali. Systém teda funguje tak, že trestá prakticky krajiny, ktorá nezabráni utečencom, aby vstúpili do ich krajiny, ktorá je taká hlúpa, že im poskytne víza či povolenie na pobyt," povedal maďarský expert.

Podľa štatistiky Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v roku 2008 požiadalo v Maďarsku 3120 ľudí o štatút utečenca. Štatút priznali iba 160 žiadateľom, 130 osobám priznali doplnkovú ochranu.

Utečencov prichádzajúcich do Maďarska umiestnia najskôr v Békešskej Čabe, kde preveria ich prípad, potom nasleduje takzvaný "otvorený tábor" v Debrecíne, kde pobudnú do doby, kým im vystavia doklady. Až potom nastupuje fáza súdneho rozhodnutia o pridelení štatútu utečenca.

V kladnom prípade poputuje utečenec do Bicske na polročný jazykový kurz, kde má zabezpečené ubytovanie aj stravu. Ak cudzincovi nepriznajú štatút utečenca ako sa to stáva vo väčšine prípadov potom sa stratí zo systému a zvyčajne cestuje na západ za svojimi príbuznými.

Tadiča zarazil oslobodzujúci verdikt pre Képíróa obvineného z vojnových zločinov

22. júla 2011 (TASR)

Srbského prezidenta Borisa Tadiča zarazil oslobodzujúci verdikt budapeštianskeho súdu v kauze bývalého maďarského policajného dôstojníka Sándora Képíróa, ktorý bol obvinený z vojnových zločinov, ako aj potlesk v súdnej sieni pri vyhlásení rozsuku.

Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, Tadič pred novinármi vyhlásil, že v súvislosti s pondelňajším verdiktom a následným potleskom očakáva od maďarskej vlády a justície reakciu.

Srbsko spolu s Maďarskom začali proces v záujme zistenia historickej pravdy a zabezpečenia trvalého zmierenia ľudu Srbska a Maďarska, uviedol podľa Tadič. Rozhodnutie budapeštianskeho súdu však určite nepomôže zmiereniu, povedal srbský prezident, ktorý súčasne vyjadril názor, že vzhľadom na závažnosť obvinení voči Képíróovi bol potlesk v súdnej sieni nemiestny.

Tadič dodal, že jeho krajina čelí riešeniu problémov spôsobených vojnami z 90. rokov, nesmie však zabúdať ani na zločiny druhej svetovej vojny, po ktorých zostali rodiny obetí očakávajúce vykonanie spravodlivosti.

Súd hlavného mesta v Budapešti v pondelok oslobodil 97-ročného Képíróa s odôvodnením, že na účet obžalovaného nemožno pripísať skutky, ktorých dokazovanie je spochybniteľné. Prokurátor sa proti rozsudku, ktorý ešte nie je právoplatný, odvolal. Šéf jeruzalemského Centra Simona Wiesenthala Efraim Zuroff označil oslobodzujúci rozsudok pre Képíróa za škandál. Vyhlásil, že bývalý žandár figuruje na čele ich listiny vojnových zločincov.

Podľa obžaloby sa Képíró medzi 21. a 23. januárom 1942 ako veliteľ jednej z policajných hliadok podieľal na poprave nevinných civilistov počas razie v Novom Sade. V rámci tzv. "novosadských čistiek" vtedy zabili dovedna 1200 civilistov. Prokuratúra začala Képíróa podozrievať z vojnových zločinov ešte v septembri 2009. Podľa vyhlásenia, ktoré vtedy vydala, sa podozrivý na zločine podieľal ako spolupáchateľ.

Tokajské obce chcú garanciu práv pre slovenský Tokaj

21. júla 2011 (SITA)

Obyvatelia siedmich tokajských obcí podpisujú petíciu, v ktorej žiadajú vládu, aby ukončila rokovania s Maďarskou republikou o agende Tokaj.

"V pondelok podpísané hárky nesieme do Bratislavy. Petíciu odovzdáme premiérke Ivete Radičovej a predsedom koaličných strán. My nechceme nič iné, len aby sa pripravila a schválila novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, v ktorej je riešený aj Tokaj a vymedzený katastrami tradičných tokajských obci," uviedla prezidentka Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokajského vína Magda Haburová.

Ako sa uvádza vo výzve, rokovania medzi oboma stranami pretrvávajú už niekoľko desaťročí a doposiaľ sa nedospelo k záverom, ktoré by vytvorili rovnocenné, nediskriminačné podmienky pre obidva štáty. Týka sa to predovšetkým výmery tokajskej pôdy. "Z historického hľadiska je naša oblasť rovnocenná s vinohradníckou oblasťou Tokaj v Maďarsku a naše požiadavky sú oprávnené a rovnocenné s platnou maďarskou legislatívou, čo je zakotvené aj v prístupovej zmluve Slovenska s Európskou úniou," píše sa vo výzve.

Obyvatelia slovenských tokajských obcí žiadajú zachovať na Slovensku samostatnú, uzavretú vinohradnícku oblasť Tokaj, ohraničenú katastrálnymi hranicami tokajských obcí. Ďalej žiadajú prijať takú legislatívu, aby slovenskí vlastníci pôdy, vinári, vinohradníci a obyvatelia siedmich tokajských obcí - Bara, Čerhov, Černochov, Malá a Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto a Viničky mali istotu, že ich práva budú navždy zachované aj pre budúce generácie.

Ako uviedol hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Juraja Kadáš, rezort sa k téme Tokaj v tomto momente nebude vyjadrovať. Šéf rezortu Zsolt Simon sa pritom ešte v januári tohto roku stretol s maďarským ministrom rozvoja vidieka Sándorom Fazekasom, s ktorým diskutoval aj o otázke tokajskej oblasti. Simon sa s maďarským kolegom zhodol, že obidve strany vyvinú maximálne úsilie, aby sa táto citlivá téma uzatvorila do konca tohto roka.

Haburová však tvrdí, že posledný rok nikto nemá informácie o tom, v akom štádiu sú rokovania. "Ja som sa zúčastnila na štyroch ako členka subkomisie za slovenskú stranu v rokoch 2008 až 2009 a vždy bola kameňom úrazu iba výmera tokajskej pôdy na slovenskej strane, pričom výmera na maďarskej strane sa nikdy nespochybňovala. Maďarsko u nás ju žiadalo obmedziť iba na 565,2 hektára. Preto chceme, aby sa situácia konečne vyriešila," povedala Haburová. Výmera 565,2 hektára pritom podľa nej nie je podložená ani historicky, ani reálne.

Spor okolo označenia vznikol po tom, čo Maďarsko v júli minulého roka napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota na pripomienkovanie.

Vtedajšie Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej a žiadalo o pomoc pri riešení problému so značkou Tokaj. Vtedajší štátny tajomník ministerstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. Napokon Slovensko dosiahlo zaregistrovanie označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj.

Maďarská republika však zažalovala Európsku komisiu a požaduje zrušenie jej zápisu chráneného zemepisného označenia "Vinohradnícka oblasť Tokaj". Dôvodom žaloby je skutočnosť, že v čase zápisu, vo februári 2010, nebola slovenská legislatíva v súlade s tým, čo Európska komisia vykonala. Vinohradníci z juhovýchodu Slovenska môžu používať názov Tokaj, o ktorý má Slovensko dlhodobé spory so susedným Maďarskom, od začiatku júna minulého roku. Umožnila im to novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú na návrh minulej vlády schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V novele zákona Slovensko ustúpilo od členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa po novom člení na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj.

Auto zo zahraničia smie po Maďarsku jazdiť iba s povolením

21. júla 2011 (TASR)

Zabrániť Maďarom v špekuláciách s registráciou vozidiel v zahraničí má za cieľ nariadenie maďarskej vlády, podľa ktorého od 1. septembra sú policajti povinní odobrať evidenčné číslo a technický preukaz auta, ktoré je používané na území Maďarska protiprávne.

Prevádzkovatelia áut budú mať 15 dní po tom, čo rozhodnutie vstúpi do platnosti, aby iniciovali zaregistrovanie vozidla v Maďarsku. Ak prevádzkovateľ v zákonom stanovenom termíne príslušným spôsobom dokáže, že vozidlo registrované v zahraničí používa oprávnene, dostane späť technický preukaz aj evidenčné číslo.

Zadržané evidenčné čísla a technické preukazy pošlú maďarské orgány zahraničným partnerom, ktoré ich vydali.

Parlament schválil zmeny podmienok používania motorových vozidiel registrovaných v zahraničí na maďarskom území 4. júla. Podľa tohto zákona od 1. septembra sa už nebudú môcť prevádzkovatelia takýchto vozidiel odvolávať na prechodný pobyt v zahraničí. Oprávnene ich budú môcť používať iba v prípade, ak pravidelne pracujú v zahraničí alebo ak už iniciovali zaregistrovanie auta v Maďarsku.

Od septembra sprísnili aj podmienky riadenia vozidiel so zahraničným evidenčným číslom v Maďarsku. Tie môže šoférovať na území Maďarska ktokoľvek do 30 dní, musí však k tomu mať písomné povolenie prevádzkovateľa na používanie motorového vozidla, ktoré musí obsahovať dátum poskytnutia vozidla.

Mnohí Maďari sa v uplynulých rokoch snažili ušetriť na daniach a poplatkoch za vozidlá tým, že svoje autá zaregistrovali v zahraničí, najmä na Slovensku. Na takúto registráciu áut sa špecializovali viaceré podnikateľské subjekty v Maďarsku, ale aj na Slovensku.

Na Slovensku je nielen nižšia daň ako v Maďarsku, ale pri vozidlách pre podnikanie môžu majitelia odrátať aj daň z pridanej hodnoty, a na rozdiel od Maďarska neexistuje ani registračný poplatok. Najväčšie sumy ušetrili Maďari, ktorí si takto zaregistrovali luxusné autá, pri ktorých išlo o milióny ušetrených forintov, ale tento jav sa neskôr rozšíril aj pre strednú kategóriu automobilov.

Podľa platných právnych noriem v Maďarsku by majitelia mali do 30 dní po dovoze do Maďarska preregistrovať svoje vozidlá, v opačnom prípade sa dopúšťajú porušenia zákona. Doterajšie kroky maďarských orgánov voči špekulantom neboli dostatočne účinné.

Extrémistický starosta Gyöngyöspaty chce založiť jednotku žandárov

20. júla 2011 (TASR)

Novozvolený starosta maďarskej obce Göngyöspata Oszkár Juhász, ktorý je nominantom extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, chce zriadiť žandársku jednotku a poľnú stráž.

Starosta podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI plánuje uzatvoriť dohodu o spolupráci žandárov so štátnou políciou v Gyöngyösi. Jednotka bude financovaná samosprávou, podobne, ako funguje aj v Tiszavasvári na severovýchode Maďarska, kde prvú jednotku žandárov v Maďarsku zriadili v apríli. Aj tam je primátor a väčšina poslancov z Jobbiku.

Juhász pripomenul, že má presnú predstavu o činnosti patrične vycvičených a pripravených žandárov a poľných strážcov, ktorí budú pracovať na plný úväzok. O ich počte a detailoch pracovnej náplne jednotky mieni však starosta informovať neskôr.

O. Juhász zvíťazil v nedeľňajších voľbách starostu, kde žije početná rómska menšina a kde od marca došlo k opakovaným stretom pravicových extrémistov s Rómami. O uvoľnenú funkciu starostu sa uchádzalo celkom sedem kandidátov. Po oznámení výsledkov volieb opoziční socialisti (MSZP) vyjadrili nádej, že konečne "otvorí oči" vládnucemu Maďarskému občianskemu zväzu-Fidesz Fidesz, ktorý pochopí, že pravicoví extrémisti nemajú šancu ani na "tichú" podporu.

Vojnového zločinca Képíróa oslobodili pre nedostatok dôkazov

19. júla 2011 (TASR)

Zdôvodňovaním rozsudku pokračoval na Súde hlavného mesta v Budapešti proces voči bývalému maďarskému policajnému dôstojníkovi Sándorovi Képíróovi, ktorý bol obvinený z vojnových zločinov.

Súd ho na prvom stupni oslobodil od obvinení.

Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, 97-ročného Képíróa oslobodil sudca s odôvodnením, že na účet obžalovaného nemožno pripísať skutky, ktorých dokazovanie je spochybniteľné.

Prokurátor sa proti rozsudku, ktorý ešte nie je právoplatný, odvolal.

Podľa sudcu Bélu Vargu počas súdneho procesu bolo možné konštatovať iba obavy a pochybnosti. Obhajca Zsolt Zetényi požiadal tri dni na rozmyslenie, či sa odvolá proti rozsudku.

Šéf jeruzalemského Centra Simona Wiesenthala Efraim Zuroff označil oslobodzujúci rozsudok Képíróa za škandál. Vyhlásil, že bývalý žandár figuruje na ich listine vojnových zločincov na čele.

Podľa obžaloby sa Képíró podieľal medzi 21. a 23. januárom 1942 ako veliteľ jednej z policajných hliadok na poprave nevinných civilistov počas razie v Novom Sade. V rámci tzv. "novosadských čistiek" vtedy zabili dovedna 1200 civilistov.

Prokuratúra začala Képíróa podozrievať z vojnových zločinov ešte v septembri 2009. Podľa vyhlásenia, ktoré vtedy vydala, sa podozrivý na zločine podieľal ako spolupáchateľ.

Maďarskí ultrapravičiari môžu ohroziť festival Sziget

19. júla 2011 (TASR)

O možnosti vážneho narušenia priebehu budapeštianskeho megafestivalového podujatia Sziget, ktorého dejiskom bude maďarská metropola v dňoch 10.-15. augusta, pravicovými radikálmi, informovala dnes nemecká tlačová agentúra DPA.

Extrémistická organizácia Mládežnícke hnutie 64 žúp totiž avizovala na Starobudínskom ostrove, priamo na plánovanom mieste hlavnej scény festivalu, demonštráciu proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Mnohí však netaja pochybnosti o tom, či je táto téma skutočným dôvodom protestnej akcie.

Festivalová prehliadka na neobývanom ostrove každoročne priláka do maďarskej metropoly stovky tisícok návštevníkov z celej Európy, ba aj zo zámoria. Na asi 30 scénach si môžu vybrať nielen z bohatej hudobnej ponuky, ale aj divadelných predstavení, filmových projekcií a diskusných programov.

V tomto roku vystúpia na Szigete napríklad formácie Pulp, The Prodigy, The Chemical Brothers, Thirty Second To Mars či White Lies.

Maďarsko? Autoritatívny štát v srdci Európy

19. júla 2011 (ČTK/Le Monde)

Konzervatívny maďarský premiér Viktor Orbán pri nedávnom privítaní predsedu čínskej vlády Wen Ťia-paa vychvaľoval cnosti svojej krajiny, ktorá, ako povedal, ponúka investorom "najstabilnejší politický systém v Európe". Avšak za akú cenu pre demokraciu, pýta sa francúzsky denník Le Monde.

Od svojho veľkolepého zvolenia v apríli 2010 dvoma tretinami hlasov Orbán - Bruselu pod nosom, tvrdo presadzuje model, ktorý je hodnotám Európy úplne cudzí: zviazanú ekonomiku a obmedzené slobody. Model, ktorý sa inšpiruje v Pekingu? K tomu sa pridáva nacionalizmus, ktorý je o to živší, že bol zranený stratou dvoch tretín maďarského územia v roku 1920, ako rozhodli víťazné mocnosti po prvej svetovej vojne. V oficiálnych prejavoch je teraz táto územná amputácia "najväčšou tragédiou moderného Maďarska".

V poslednom roku vzniklo v Budapešti mnoho iniciatív, ktoré by mali Európanov vážne znepokojovať. Orbánova vláda nedávno opäť dala odhlasovať zákony zasahujúce do verejných slobôd: Povinná práca pod policajným dohľadom pre príjemcu sociálnych dávok, predĺženie policajnej väzby a nové reštrikcie voči politickým oponentom.

To sa načítava k mnohým, už skôr prijatým rozhodnutiam, ktoré sú rovnako sporné: Povzbudzovanie iredentistických tendencií maďarských menšín v susedných krajinách, drastické zníženie právomoci ústavného súdu, zákon obmedzujúci slobodu médií, ústava, ktorej preambula otvára cestu k revizionizmu v prospech admirála Horthyho, ktorý ako Pétain vo Francúzsku spolupracoval s nacistickým Nemeckom.

Orbán si z kritík nerobí ťažkú ​​hlavu. Aktivistom svojej strany Fidesz sa pochválil, že "nafackal" europoslancom. Maďarsko všetku kritiku odmieta. Jediná zahraničná predstaviteľka, ktorá verejne vyjadrila náznak obáv, je americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová. Pri nedávnej návšteve Budapešti vyzvala "maďarských priateľov", aby garantovali ústavu, ktorá by odrážala ich vlastné demokratické hodnoty aj hodnoty európske".

Je zarážajúce, že ostatní členovia Európskej únie dosiaľ nereagovali. Je zarážajúce, že nepochopili, že to, čo sa deje v Maďarsku, je nedôstojné Európy.

Obec, kde sa napádali nacionalisti a Rómovia, bude viesť člen Jobbiku

18. júla 2011 (TASR)

V obci s 2600 obyvateľmi od začiatku marca vyše dva týždne hliadkovali členovia Občianskej stráže "za krajšiu budúcnosť", ktorí chceli zakročiť proti "cigánskej kriminalite".

Kandidát pravicovej strany Jobbik Oszkár Juhász zvíťazil v nedeľňajších voľbách starostu v maďarskej obci Göngyöspata, kde žije početná rómska menšina a kde od marca došlo k opakovaným stretom pravicových extrémistov s Rómami.

Juhász voľby vyhral so ziskom 33,8 percenta hlasov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Pri účasti 60 percent voličov porazil zástupkyňu primátora Mariku Matalikovú a Tamása Eszesa, šéfa pravicovej organizácie Véderö (Ochranná sila).

O uvoľnenú funkciu starostu sa uchádzalo celkom sedem kandidátov. Na verejný poriadok počas volieb dozeralo množstvo policajtov.

Po oznámení výsledkov volieb opoziční socialisti (MSZP) vyjadrili nádej, že konečne "otvorí oči" vládnucemu Maďarskému občianskemu zväzu-Fidesz Fidesz, ktorý pochopí, že pravicoví extrémisti nemajú šancu ani na "tichú" podporu.

V obci s 2600 obyvateľmi od začiatku marca vyše dva týždne hliadkovali členovia Občianskej stráže "za krajšiu budúcnosť", ktorí chceli zakročiť proti "cigánskej kriminalite". Rómske organizácie, aktivisti za ľudské práva a politické strany kritizovali vládu za jej nečinnosť.

Situáciu ešte viac vyhrotila organizácia Ochranná sila. Po rezignácii starostu v apríli zorganizovala v Gyöngyöspate výcvikový tábor, ktorý mal naučiť základným vojenským zručnostiam. Polícia ho rozpustila, pričom došlo k násilným stretom medzi členmi organizácie a Rómami.

Líder miestnej rómskej komunity János Farkas ešte pred voľbami vyhlásil, že Rómovia budú musieť opustiť svoju rodnú obec, ak ich vyhrá Juhász. Jobbik je známy svojou protiromskou politikou.

Silný frank pripraví mnohých Maďarov o domy

17. júla 2011 (TASR)

Kurz švajčiarskeho franku dosiahol v piatok voči maďarskému forintu rekordnú úroveň. Frank stál 234 forintov. Bola to veľmi zlá správa pre mnohých Maďarov, ktorí sa s vypätím síl usilujú splácať svoje úvery v zahraničnej mene.

Asi dve tretiny úverov na domy v Maďarsku sú denominované vo švajčiarskej mene. Pred globálnou finančnou krízou bolo módnym trendom brať si úvery v zahraničnej mene za priaznivých podmienok, keď frank stál len 160 forintov.

Odvtedy však nepretržitý rast meny, ktorá sa pokladala za "bezpečný prístav", zvýšil splátky dlžníkov až o 50 % mesačne.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že posledný vzostup kurzu franku súvisí s obavami trhu o obrovský verejný dlh členov eurozóny Grécka, Španielska a Talianska a nemá nič spoločné s výsledkami ekonomickej politiky.

Vláda v súčasnosti dosiahla s bankami dohodu, podľa ktorej dlžníci môžu žiadať splácanie dlhu za "pevný" kurz 180 forintov a to má platiť až do konca roku 2014.

Avšak rozdiel medzi umelým a trhovým kurzom sa bude evidovať na osobitnom účte a bude musieť byť splatený aj s úrokmi, keď sa platnosť dohody skončí. Navyše viac ako 100.000 dlžníkov, ktorí sú so svojimi splátkami pozadu viac ako tri mesiace, a na ktorých sa dohoda nevzťahuje, prídu o svoje domy.

Informovala o tom agentúra DPA.