Vyberal: Zlatko Papuček

Vo Viedni pochovali Otta von Habsburga, srdce uložia v Maďarsku

16. júla 2011 (ČTK)

Za účasti viac ako 10-tisíc divákov a takmer 3 500 smútočných hostí vo Viedni pochovali Otta von Habsburga, najstaršieho syna posledného rakúskeho cisára Karla. Jeho rakvu uložili vedľa truhly jeho manželky uloženej v krypte kapucínskeho kostola v historickom centre Viedne.

Verejná časť pohrebu mala svoju pompu a účasťou oficialít takmer charakter štátneho pohrebu, aj keď tak označená byť nesmela. Samotné uloženie v krypte sa však konalo už len v kruhu habsburskej rodiny.

Pohrebný rituál sa začal v svätoštefanskej katedrále vo Viedni krátko po 15:00 veľkou zádušnou omšou. V tom čase sa už pred katedrálou tlačilo niekoľko tisíc zvedavcov, ktorí sledovali príchod korunovaných hláv a asi tisíc oficiálnych hostí. Omšu slúžil z poverenia pápeža arcibiskup viedenský, kardinál Christoph Schönborn a jemu pomáhali príslušníci vysokého kléra zo všetkých krajín bývalej monarchie. Medzi nimi pražský arcibiskup Dominik Duka, trnavský Robert Bezák a brniansky Vojtěch Cikrle.

Chrámový chór a orchester bohoslužbu sprevádzal rekviem Michaela haydna, mladšieho brata slávneho skladateľa Josepha Haydna. V čítaní z Biblie v rámci bohoslužby a prednesu modlitieb sa striedali Ottove deti a vnúčatá. Na záver arcibiskup Schönborn vyzval prítomných zaspievať cisársku hymnu Zachovaj nám Hospodine ako "posledný pozdrav Ottovi Habsburskému, poctu jeho rodine a ich dejinám".

Po bohoslužbe sa pred katedrálou sformoval pohrebný sprievod s asi 3 500 účastníkmi. Na čele šla hudba a oddiely práporčíkov, za pohrebným vozom najbližšia rodina, potom korunované hlavy s politikmi, šľachta a významní hostia. Okrem rakúskeho prezidenta Heinza Fischera, kancelára Wernera Faymanna a mnohých ministrov tu boli aj traja vládnuci monarchovia s manželkami – švédsky kráľ Carl XVI. Gustaf, veľkovojvoda luxemburský Henri a knieža lichtenštajnský Hans-Adam II. Pri viedenskej opere sa sprievod stretol s demonštrantami, asi desiatka osôb tu protestovala proti "falšovaniu dejín a oficialitám pohrebu". K incidentu nedošlo.

Sprievod mestom okolo symbolov bývalej veľkosti Habsburgovcov, vrátane zámku Hofburg, bol zavŕšený pri Kapucínskej krypte tradičným ceremoniálom "klepania na dvere". Na otázku, kto si žiada vstup, ceremoniár oznámil všetky tituly zosnulého, bol ale odmietnutý odpoveďou "takého nepoznáme". Po ďalšom zaklopaní ceremoniár vymenoval všetky vyznamenania a pocty zosnulého, opäť však bol odmietnutý. Až po tom, čo ceremoniár zosnulého označil za "smrteľného hriešneho človeka", dočkal sa výzvy, aby vstúpil.

V mauzóleu Habsburgovcov v Kapucínskej krypte bol pohreb už súkromný len v kruhu rodiny. Spolu s Ottom tu bola uložená aj jeho manželka Regina, ktorá zomrela pred rokom.

Definitívne sa pohrebný rituál skončí v nedeľu uložením urny so srdcom Otta Habsburského do krypty v maďarskom kláštore Pannonhlama neďaleko Györu. Deje sa tak na základe Ottovej závete a dáva sa tým najavo, že ako dieťa bol prijatý pri korunovácii svojho otca za uhorského kráľa za následníka uhorského trónu.

V Maďarsku sa skončila obnova obcí po ekologickej katastrofe

14. júla 2011 (TASR)

Deväť mesiacov po ekologickej katastrofe v Maďarsku bola ukončená obnova obcí Devecser, Kolontár a Somlóvásárhely, zasiahnutých červeným kalom. Maďarská vláda do výročia katastrofy vyrieši problémy všetkých postihnutých, vyhlásil dnes v novej obytnej štvrti Devecseru maďarský minister vnútra Sándor Pintér.

Po prehliadke obnovených častí obce šéf rezortu zdôraznil, že obnova a odškodnenie obyvateľstva boli ukončené do termínu, ktorý vláda stanovila. Ďalšia možnosť rozvoja Devecseru je zabezpečená tým, že mikroregión vyhlásili za postihnutú oblasť.

Podľa Pintéra na budúci týždeň sa začne vyplácanie odškodnenia nepoľnohospodárskych podnikom, ku ktorému už prišlo z Európskej únie potrebné povolenie. Do dvoch týždňov možno očakávať v Bruseli schválenie odškodnenia poľnohospodárskych podnikov a teda štát zmierni aj škody spôsobené farmárom.

Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Predseda Jobbiku: Maďari žijú horšie ako pred rokom

13. júla 2011 (TASR)

Vláda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz prevzala pred rokom krajinu s rozhorčenými obyvateľmi.

Maďarsko je aj teraz rozhorčené, ale aj sklamané, pretože prevažná väčšina ľudí žije horšie ako pred rokom, vyhlásil v Budapešti predseda opozičnej radikálnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona.

Podľa tlačovej agentúry MTI predseda na margo ukončenia letnej schôdze parlamentu novinárom povedal, že cieľom vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) je zachovanie svojho tábora priaznivcov, ktorý má jeden až poldruha milióna voličov.

Ostatných chcú zahodiť do smetí, odstrániť z blízkosti politiky a odradiť od účasti na voľbách.

Vona vyjadril názor, že jeho strana musí zabrániť tejto stratégii.

Ľudia sú podľa neho sklamaní najmä z toho, že predchádzajúca vláda nebola vzatá na zodpovednosť za svoje vládnutie, že sa nevytvárajú pracovné miesta a že nebola posilnená bezpečnosť občanov.

Predseda tejto radikálnej pravicovej strany odmietol návrh strany Politika môže byť iná (LMP), podľa ktorej by sa opozičné strany mali zjednotiť v záujme ochrany ústavnosti a demokracie.

Ak by sa Jobbik spojil so socialistami, bolo by to, ako keby niekto uzavrel spojenectvo s vlkmi v záujme šírenia vegetariánstva, konštatoval.

Maďari s dohodou o dvojakom občianstve nesúhlasia

12. júla 2011 (SITA)

Maďarsko potvrdilo pretrvávajúcu rozdielnosť názorov na návrh Slovenska o uzavretí dvojstrannej dohody o dvojakom občianstve.

Rezort slovenskej diplomacie v pondelok dostal list štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolta Németha, v ktorom náš južný sused hovorí o nutnosti ďalších rokovaní. "Slovensko bude tieto rokovania iniciovať," informovali agentúru SITA z tlačového odboru rezortu diplomacie.

Maďarská strana taktiež odovzdala verbálnu nótu, ktorá sa týka plnenia medzivládnej dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry.

Rezort Mikuláša Dzurindu je v tejto súvislosti naďalej presvedčený, že poskytovanie finančnej podpory v oblasti vzdelávania a kultúry sa musí realizovať výlučne v súlade s touto dohodou a na základe tejto dohody.

Ministerstvo zahraničných vecí SR bude viesť s Maďarmi ďalšie rokovania.

Maďarský parlament schválil dodatky k mediálnemu zákonu

12. júla 2011 (SITA)

Maďarský parlament schválil viaceré dodatky k spornému mediálnemu zákonu, ktorý vyvoláva obavy z obmedzovania slobody tlače.

Poslanci počas poslednej schôdze pred parlamentnými prázdninami podporili úpravu, podľa ktorej budú novinári povinní prezradiť svoje zdroje informácií iba na príkaz vyšetrovacích orgánov alebo súdu.

Tie by mali takúto možnosť využívať vo "výnimočných prípadoch" odhaľovania a predchádzania zločinom ako aj pri zabezpečovaní národnej bezpečnosti či verejného poriadku, uvádza tlačová agentúra MTI.

Podľa ďalšieho schváleného dodatku bude môcť Národný úrad pre médiá a telekomunikácie (NMHH) ako ústredný dozorný orgán posudzovať kvalitu služieb a hospodárenie verejnoprávnych médií a vykonať príslušné zmeny v ich fungovaní.

V Maďarsku zaviedli mimoriadnu daň na nezdravé jedlá a nápoje

12. júla 2011 (SITA)

Maďarský parlament v pondelok rozhodol o tom, že Maďari za nezdravé nápoje a potraviny zaplatia viac. Norma, ktorá vstúpi do platnosti 1. septembra, zavádza vyššiu cenu za zdraviu škodlivé položky.

Konkrétne pôjde o nápoje a jedlá s vysokým obsahom cukru, soli, karbohydrátov a kofeínu. Zákon z dielne vládneho Fideszu podporilo 255 z celkového počtu 386 poslancov.

Maďari zaplatia v priemere o päť forintov viac za liter sladkého nápoja, o 250 forintov (v prepočte takmer jedno euro) viac za liter takzvaných energetických nápojov a od 100 do 200 forintov viac za koláče a sladkosti.

Budapešť takto reaguje na nárast zdravotných problémov maďarskej populácie súvisiacich s prehnanou konzumáciou tukov a soli. Pozitívne dopady by však zákon mal mať aj na príjmy štátneho rozpočtu.

V stredu začnú v Maďarsku demonštrovať proti prepúšťaniu v médiách

11. júla 2011 (TASR)

Séria demonštrácií, ktoré z dôvodu hromadného prepúšťania 550 zamestnancov verejnoprávnych médií vyhlásilo na neurčitú dobu 13 odborárskych zväzov týchto médií, sa v stredu začne v Maďarsku. Informovalo o tom dnes internetové vydanie maďarského týždenníka Heti Világgazdaság.

Prvú demonštráciu, ktorá sa bude konať v stredu o 16.00 h v Budapešti pri budove Maďarského rozhlasu na Námestí Mihálya Pollacka, organizuje Rada odborov verejnoprávnych médií. Účastníci plánujú vyjadriť solidaritu s prepustenými. K protestnej akcii sa chcú pripojiť policajní, hasičskí aj banícki odborári.

Minulý týždeň sa začalo prepúšťanie 550 zamestnancov maďarskej televízie a maďarského rozhlasu. Dnes prepúšťania pokračujú v regionálnych redakciách rozhlasu.

Generálny riaditeľ Fondu na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) István Böröcz v apríli priznal, že verejnoprávne médiá prepustia stovky ľudí. Takmer 3000 zamestnancov verejnoprávnych médií v Maďarsku preradili od 1. januára organizačne pod MTVA. V maďarskej televízii MTV, v Duna TV a v maďarskom rozhlase Magyar Rádió zostalo spolu s generálnymi riaditeľmi menej ako 50 zamestnancov. Tieto inštitúcie odvtedy nevyrábajú programy, vytvárajú iba profil médií, ku ktorému rôzne programy objednávajú z fondu.

Spoločné spravodajské centrum pre verejnoprávne médiá zriadili v rámci maďarskej tlačovej agentúry MTI.

Maďarsko prijme euro najskôr v roku 2018

7. júla 2011 (SITA)

Vstup Maďarska do eurozóny bude možný najskôr v rokoch 2018 až 2020. Krajina musí najskôr posilniť svoju ekonomiku. Povedal to vo štvrtok maďarský minister hospodárstva György Matolcsy.

"Ak ste silní, je dobré byť v eurozóne. Ak ste slabí, je to životu nebezpečné," povedal Matolcsy v diskusii o šesťmesačnom maďarskom predsedníctve EÚ, ktoré skončilo minulý mesiac. "Sme slabí a medzitým vznikla aj kríza v eurozóne. Myslím si, že premiér Viktor Orbán má pravdu, keď hovorí, že členom eurozóny sa môžeme stať okolo rokov 2018 až 2020," dodal.

Roland Natran z maďarského ministerstva hospodárstva predtým vo štvrtok povedal, že maďarská vláda sa drží svojej prognózy, ktorá počíta s rastom hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku na úrovni 3,1 %. Najskôr však musí výrazné zníženie dane z príjmu oživiť slabú domáci spotrebu,

Oficiálna vládna prognóza počíta v tomto roku s ekonomickým rastom na úrovni 3,1 % a v budúcom roku má stúpnuť HDP Maďarska o 3 %. Počas prvých troch mesiacov tohto roka hospodárstvo krajiny posilnilo medziročne o 2,5 %, motorom rastu bol export, spotreba a investície naďalej klesali.

Centrálna banka prognózuje rast HDP v tomto roku na úrovni 2,6 % a očakáva, že maďarské hospodárstvo v budúcom roku posilní o 2,7 %. Analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters očakávajú rast HDP v tomto roku na úrovni 2,7 %.

Figeľ: Maďarská ústava iba potvrdila platnosť individuálnych práv

7. júla 2011 (SITA)

Nová maďarská ústava, ktorá občas vyvoláva aj opodstatnené obavy, zatiaľ dosiahla toľko, že Európa odmietla kolektívne práva, kolektívne samosprávy, potvrdila platnosť individuálnych práv, odmietla exteritorialitu legislatívy a potvrdila princíp územnej celistvosti.

Počas pravidelnej štvrtkovej Hodiny otázok v parlamente to uviedol prvý podpredseda vlády Ján Figeľ, ktorý tlmočil stanovisko premiérky Ivety Radičovej. Reagoval tak na otázku poslanca Tomáša Galbavého (SDKÚ), ktorého zaujímal názor premiérky na výrok maďarského premiéra Viktora Orbána, že „žiadna krajina, žiadna vláda nemá právo napádať maďarskú ústavu.“

Ako Figel skonštatoval, vláda SR ešte 18. apríla po schválení maďarskej ústavy deklarovala, že Slovenská republika rešpektuje suverénne právo každej krajiny určiť vlastné ústavné usporiadanie, no súčasne očakáva, že Maďarská republika pri implementácii ústavy, ako aj pri prijímaní a uplatňovaní na ňu nadväzujúcej legislatívy si bude ctiť ústavné usporiadanie iných krajín a rešpektovať princípy medzinárodného práva a prijaté medzinárodné záväzky.

„Táto naša východisková pozícia sa nezmenila a otvorene ju komunikujeme tak maďarskej strane, ako aj partnerom v zahraničí,“ uviedol.

Prvý podpredseda vlády a minister dopravy pripomenul, že Benátska komisia vo svojom stanovisku z 20. júna potvrdila primárnu zodpovednosť krajín za príslušníkov menšín žijúcich na ich území, platnosť individuálneho charakteru menšinových práv, ako aj výlučnú kompetenciu jednotlivých štátov určovať si svoje štátne usporiadanie vrátane vytvárania samospráv. Uznesenie európskeho parlamentu z 5. júla okrem iného tiež deklaruje, že nenarušiteľnosť územnej celistvosti je jedným zo základných princípov, na ktorých stojí Európska únia.

V uznesení Maďarsko vyzýva, aby v ústave vrátane preambuly zaručilo, že bude rešpektovať územnú celistvosť iných krajín. Ďalšiu diskusiu podľa Figela možno očakávať v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. „Očakávame tiež maďarskú implementačnú legislatívu, ktorá uvedie maďarskú ústavu do praktického života a v tomto procese využijeme všetky možnosti, ktoré nám vytvoria obnovenie normálneho, intenzívneho a otvoreného dialógu so susednou maďarskou stranou,“ dodal.

Maďarsko začalo hromadne prepúšťať zamestnancov verejnoprávnych médií

7. júla 2011 (TASR)

V Maďarsku sa začalo hromadné prepúšťanie približne 600 zamestnancov maďarských verejnoprávnych médií.

V utorok začali rozosielať predvolania zamestnancom maďarskej televízie a maďarského rozhlasu, aby im osobne oznámili, či zostávajú, alebo sú na zoznam prepustených. Pohovory v rozhlase prebehli v stredu, dnes sa proces prepúšťania začal v televízii MTV.

Maďarské komerčné médiá dnes poukazujú na skutočnosť, že o masovom prepúšťaní neinformuje ani verejnoprávna televízia, ani rozhlas.

Generálny riaditeľ Fondu na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) István Böröcz v apríli priznal, že verejnoprávne médiá prepustia stovky ľudí. Zoznam osôb ktorých sa prepúšťanie dotýka, pripravili začiatkom mája.

Podľa platných maďarských právnych noriem v prípade masového prepúšťania zamestnávateľ nie je povinný zdôvodniť tento krok osobne každému.

Ako uviedlo internetové vydanie maďarského ekonomického týždenníka Heti Világgazdaság, masové prepúšťanie 600 ľudí nahlásil MTVA 24. mája, až potom začali rokovať s odborármi, s ktorými sa podarilo koncom júna dohodnúť iba v otázke sociálneho zabezpečenia prepustených.

MTVA tvrdil, že obnova maďarských verejnoprávnych médií je neodkladná, pretože rozhadzovali peniaze, hospodárili netransparentne, ich sledovanosť a prestíž bola drasticky nízka.

Takmer 3000 zamestnancov verejnoprávnych médií v Maďarsku preradili od 1. januára organizačne pod MTVA. V maďarskej televízii MTV, v Duna TV a v maďarskom rozhlase Magyar Rádió zostalo spolu s generálnymi riaditeľmi menej ako 50 zamestnancov. Tieto inštitúcie odvtedy nevyrábajú programy, vytvárajú iba profil médií, ku ktorému rôzne programy objednávajú z fondu.

Spoločné spravodajské centrum pre verejnoprávne médiá zriadili v rámci maďarskej tlačovej agentúry MTI.

Gašparovič: Problémy s Maďarskom sa tak skoro neskončia

7. júla 2011 (TASR)

Na riešeniach problémov s postavením národnostných menšín sa Slovensko s Maďarskom tak skoro nedohodne. Na dnešnom stretnutí prezidenta SR Ivana Gašparoviča s vedúcimi zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí sa na tom zhodli hlava štátu a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.

"Mrzí ma, že to musím povedať, ale v týchto problémoch s naším južným susedom asi z jedného dňa na druhý neskončíme," povedal Gašparovič. Zároveň skonštatoval, že je rád, že sa Slovensko postavilo do pozície obhajovania občianskych práv a slobôd. "Aké kolektívne práva, keď je slobodný občan?" pýtal sa Gašparovič.

Prezident sa obáva, že po skončení európskeho predsedníctva začne Maďarsko na čele s premiérom Viktorom Orbánom realizovať programy, ktoré sú pre Slovensko neprijateľné. "Je to tvrdá ideológia, ktorá dnes nie je prípustná," povedal o vyjadreniach Orbána po tom, ako ho opätovne zvolili za predsedu strany Fidesz. "Akceptujem súčasnú politiku vlády, že nemáme byť zdrojom zvyšovania napätia, ale nesmieme byť ani tí nevšímajúci si jednotlivé výroky a konania," povedal Gašparovič. Osobitne poďakoval za prácu veľvyslancovi SR v Budapešti Petrovi Weissovi.

Gašparovič diplomatom povedal, že celkom nesúhlasí s ministrom Dzurindom, ktorý hovorí, že zahraničná politika sa musí odvíjať od vnútornej. "Bilaterálne vzťahy a zahraničná politika sa musí odvíjať od záujmu štátu, nie od záujmu politických strán," povedal prezident.

"Vzťah s Maďarskou republikou nie je na sto metrov prekážok, ale je to maratón prekážok," zhodnotil Dzurinda. Je však presvedčený, že Slovensko to zvládne. Opiera sa pritom o verdikty rešpektovaných medzinárodných inštitúcií. "Vidieť to zo správy Benátskej komisie alebo z hlasovania poslancov Európskeho parlamentu," povedal minister. V Prezidentskom paláci vyhlásil, že spolu s diplomatmi ochráni slovenské štátne záujmy a Slovensko si udrží dobré a normálne susedské vzťahy. Za súčasnú výzvu považuje Dzurinda výraznú preferenciu ekonomickej diplomacie. "Pripravujeme opatrenia, aby sme pomáhali slovenským výrobcom exportovať, aby sme priťahovali na Slovensko investície," povedal.

Gašparovič vo svojom príhovore spomenul aj medializované menenie postov na zastupiteľských úradoch. Podľa neho je to normálne. "Som presvedčený, že minister nenavrhuje menenie postov z politického pohľadu, ale že navrhuje menenie postov z dôvodu ocenenia práce diplomatov," povedal. Výmena podľa neho neznamená odchod z diplomatických služieb ale prípravu na ďalšie služby.

Slovensko a Maďarsko spojí nový most

7. júla 2011 (TASR)

V rámci Programu cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskou a Slovenskou republikou realizuje pre obdobie 2007 – 2013 realizuje obec Kechnec v okrese Košice – okolie projekt Výstavba pohraničného mostu cez rieku Hornád medzi obcami Abaújvár a Kechnec.

Cieľom tohto prepojenia je, aby sa región severného Maďarska a Kechneca mohol v oblasti hospodárskej a sociálnej integrácie zlepšovať.

Spoločné slovensko-maďarské partnerstvo má priniesť obyvateľom oboch obcí lepšie podmienky na prechod cez hranice a tým aj skvalitnenie života a zníženie nezamestnanosti obyvateľov maďarských obcí.

Projekt úvodných štúdií je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja , štátneho rozpočtu SR a rozpočtu obcí.

„Obec Kechnec zaznamenala v minulých rokoch najintenzívnejší rozvoj a výstavbu v rámci samosprávy. Realizovala výstavbu sietí priemyselnej a pitnej vody, vodohospodárskeho centra a spojovacích ciest v Priemyselnej zóne Kechnec, ako aj rozšírenie kanalizácie a cestnej siete v obci Kechnec.

Vybudovala sociálno-zdravotný komplex, športový areál, spoločenské centrum a mnohé ďalšie. Vzájomná cezhraničná spolupráca obyvateľom maďarských obcí ponúkne množstvo pracovných príležitostí a slovenskej strane nové možnosti v oblasti turistického ruchu a kúpi nehnuteľností,“ zdôraznil výhody realizácie cezhraničného projektu starosta obce Kechnec Jozef Konkoly.

Medzi Abaújvárom a Kechnecom boli v minulosti veľmi intenzívne spoločenské, hospodárske a kultúrne styky. Počas II. svetovej vojny sa však most cez rieku Hornád medzi oboma obcami zničil, a tak sa pestovanie vzájomných vzťahov veľmi sťažilo.

Vôľa prehlbovať vzájomné vzťahy tu však pretrváva naďalej. Medzi obcami a ich mikroregiónmi neexistuje priame dopravné spojenie.

Napriek pomerne krátkej vzdialenosti, vzdušnou čiarou len 5 kilometrov, z obce do obce sa možno dostať len 22 kilometrovou obchádzkou.

Vybudovaním pohraničného mostu sa vzdialenosť skráti na 7 kilometrov. Vzniknú tak nové príležitosti nielen v oblasti cestovného ruchu, ale tiež zamestnanosti. Obyvatelia maďarských obcí budú môcť vycestovať za prácou do Priemyselnej zóny Kechnec a regiónu Košíc.

Plán rozvoja v obciach Abaújvár a Kechnec sa definoval už pred niekoľkými rokmi. Partnerské obce sa zúčastnili na vytvorení projektového nápadu a projektových činností.

Ako povedal starosta obce, na spoločných rokovaniach sa obec Kechnec zaviazala vytvoriť cestu dlhú 1050 metrov na slovenskej strane a obec Abaújvár 755 metrov dlhú cestu na maďarskej strane.

Partneri si náklady na výstavbu mosta rozdelia medzi sebou na polovicu a dokončiť by ho chceli v horizonte troch rokov.

Obec Kechnec, ktorá má 1104 obyvateľov prežíva v poslednej dobe veľmi dynamický a intenzívny rozvoj, najmä ďaka Priemyselnej zóne Kechnec, ktorá sa v súčasnosti na Slovensku radí k najlepšie pripraveným.

Jedným z veľkých problémov tohto regiónu je nedostatočne vyvinutá cestná infraštruktúra. Na druhej strane Abaújvár s 300 obyvateľmi zápasí s takmer 50 percentnou nezamestnanosťou.

Na svoje možnosti však obec postupne napreduje a rozvíja sa. Za ostatných 10 rokov vybudovali čističku odpadových vôd a celkovú infraštruktúru.

Rozhodnutie Bruselu je pre Maďarsko druhým varovaním

6. júla 2011 (SITA)

Po stanovisku Benátskej komisie je rozhodnutie Európskeho parlamentu o maďarskej ústave pre nášho južného suseda už druhým významným upozornením, aby korigoval svoju politiku, vyhlásil na dnešnej tlačovej besede šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda.

Poslanci Európskeho parlamentu sa v utorok zaoberali novou maďarskou ústavou. Parlament vyzval Európsku komisiu, aby dôkladne analyzovala novú ústavu a preskúmala, či je v súlade s literou a duchom zakladajúcich zmlúv a Chartou základných práv EÚ. “Čo môžem k tomu dodať je fakt, že keď si premietnete vyhlásenie Národnej rady SR k danej téme, ktoré sa zrodilo na pôde ministerstva zahraničných vecí, tak môžeme iba konštatovať, že reflektuje obsah nášho vyhlásenia,” dodal Dzurinda.

“Už o správe Benátskej komisie som sa vyjadril, že túto správu vnímam ako istý impulz, aby sa Maďarsko predsa len rozhodlo korigovať svoje politiky,” povedal Dzurinda. Minister zahraničných vecí upozornil, že Benátska komisia je osvedčená inštitúcia, je vysoko profesionálna, odborná a politicky maximálne neutrálna.

“Teším sa, že správa, ktorú sme na Slovensku prijali s veľkým porozumením, našla aj silné odzrkadlenie u poslancov Európskeho parlamentu,” uzavrel šéf rezortu diplomacie. Zasadnutie Benátskej komisie, poradného orgánu Rady Európy, sa konalo 17. a 18. júna v Benátkach.

Komisia okrem iného rozhodla o tam, že „nie je vecou maďarských orgánov rozhodovať o tom, či Maďari žijúci v iných štátoch môžu uplatniť kolektívne práva alebo vytvárať svoje vlastné samosprávy.“

Záborská: Nesmieme siahať štátom na kompetencie, ktoré im zostali

6. júla 2011 (TASR)

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH) na zasadaní Európskeho parlamentu (EP) nepodporila uznesenie o revízii maďarskej ústavy.

Vo vyhlásení pre TASR uviedla, že podľa jej názoru európske inštitúcie v pokuse revidovať maďarskú ústavu prekročili svoje právomoci.

"Nemyslím si, že som bola jediná, ktorá hlasovala proti prúdu. Väčšinový názor - takmer 100 percent poslancov Európskej ľudovej strany (EĽS) - bol taký, že nemôžeme zahlasovať 'za', pretože to zasahuje do kompetencie národného štátu," povedala poslankyňa Záborská pre TASR.

Podľa nej ide o právo každého štátu, aby si sám vybral text ústavy, ktorý si aj ústavnou väčšinou odhlasuje.

Záborská uviedla, že dokonca ani v rámci slovenskej skupiny europoslancov nebola jediná, čo nepodporila uznesenie o revízii maďarskej ústavy. Hlasovania sa zdržal i jej stranícky kolega, poslanec Miroslav Mikolášik (KDH).

"Celkom dobre nechápem, prečo Európsky parlament položil túto otázku Európskej komisii na predchádzajúcom pléne v júni. Aj komisárka Viviane Redingová vtedy povedala, že európske inštitúcie sa nemôžu vyjadrovať k ústave v takomto stave, nemôžu dať prepísať ústavu, lebo to sú kompetencie konkrétneho štátu. Európske inštitúcie sa môžu vyjadriť jedine k zákonom, ktoré budú prijaté ako vykonávacie zákony tejto ústavy, a vtedy je možné obrátiť sa na Európsky súdny dvor. Potom môže protestovať Európska komisia, ak tieto zákony nebudú v súlade s legislatívou Únie," povedala Záborská.

V rozhovore pre TASR priznala, že najväčší dôvod, prečo utorkovú rezolúciu nepodporila, je práve ten, že by to zasahovalo do vnútorných kompetencií iného štátu.

"Ak štáty, ktoré vstupujú do Únie, sa vzdajú časti svojich kompetencií, tak im netreba siahať na tie, ktoré im ešte zostali. A tu si myslím, že európske inštitúcie a Európsky parlament prekročili svoje právomoci," spresnila slovenská europoslankyňa.

Záborská si takisto myslí, že nie je namieste ani výzva liberálnej a socialistickej časti poslancov EP na zavedenie zmienky do preambuly maďarskej ústavy o celistvosti hraníc susedných štátov, pri snahe Maďarska riešiť otázku maďarskej menšiny v zahraničí.

"Maďarsko v tejto ústave nehovorí o tom, že by spochybňovalo hranice niektorého štátu, s ktorým susedí. Maďarsko doteraz nikdy neohrozovalo hranice ani suverenitu susedného štátu, čiže aj to odporučenie, aby sa v preambule zaviazalo, že nebude ohrozovať hranice iných krajín, sa mi zdá nepatričné," konštatovala Záborská v Štrasburgu.

Zala: Brusel odsudzuje nedemokratický spôsob prijatia maďarskej ústavy

6. júla 2011 (TASR)

Európsky parlament (EP) prijal v utorok (5.7.) väčšinou hlasov rezolúciu k maďarskej Ústave. Rezolúcia priamo odsudzuje nedemokratický spôsob prijatia Ústavy, jej nerešpektovanie základných ľudských práv, ako aj narušenie demokratického delenia moci v Maďarsku.

Pre Slovensko je však najpodstatnejšie, že priamo a menovite odsudzuje pokusy o zneužitie menšín na politiku Maďarska, poukazuje na hroziace nebezpečenstvo, ktoré Ústava predstavuje pre stredoeurópsky región. Vyzýva vládu, aby pristúpila k revidovaniu textu Ústavy a požaduje v bode d. "explicitné garancie v Ústave, vrátane jej Preambuly, že Maďarsko bude rešpektovať teritoriálnu integritu ostatných krajín pri hľadaní podpory etnických Maďarov žijúcich v zahraničí".

Prijatá rezolúcia je jasným odmietnutím reakčnej, spiatočníckej a nedemokratickej Ústavy prijatej Maďarským parlamentom.

Rezolúcia bola schválená ako spoločný návrh sociálnych demokratov, liberálov, zelených a ľavičiarov.

TASR o tom informoval Boris Zala, poslanec EP, vedúci slovenskej delegácie.

Slovenskí kalvíni sú už v maďarskej cirkvi

5. júla 2011 (Pravda.sk)

Asi 28-tisíc slovenských kalvínov sa stalo rukojemníkmi veľkomaďarskej politiky. Bez toho, aby s tým súhlasili, ich spolu s 80-tisíc maďarskými kalvínmi zo Slovenska začlenili do Maďarskej reformovanej cirkvi. Sporné rozhodnutie pred vyše dvoma týždňami napriek protestom schválil generálny konvent v Temešvári.

Slovenskí kalvíni to chcú riešiť, pričom nevylučujú ani rozdelenie cirkvi. Vzniknúť však môže aj právny problém, keďže Reformovaná kresťanská cirkev je u nás zaregistrovaná a dostáva peniaze od štátu.

Začlenenie kalvínov zo Slovenska pod maďarskú cirkev presadilo jej vedenie zložené z veriacich maďarskej národnosti. Nikto zo slovenských zástupcov sa na konvente nezúčastnil, ich protesty cirkevní hodnostári ignorovali. "Informáciu, že predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi súhlasili so začlenením do Maďarskej reformovanej cirkvi, sme prijali s ľútosťou. Výhrady, ktoré sme mali, stále platia," povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť cirkvi.

Nespokojní veriaci teraz vyhodnocujú situáciu. Objavujú sa aj úvahy o odtrhnutí z materskej organizácie. "Nejde ani tak o slovenskú a maďarskú časť cirkvi, skôr o to, či súhlasia s tým začlenením, alebo nie. Zhoda totiž nepanuje ani medzi viacerými maďarskými veriacimi," vysvetlil Hamari. Podľa neho to nie je iba národnostný problém, ale aj otázka toho, či je zlúčenie pre kalvínov na Slovensku prospešné. O ďalšom postupe budú teraz rokovať tí zástupcovia cirkvi, ktorí boli proti, potom o tom budú vyjednávať s ostatnými cirkevnými hodnostármi. Závery by mali byť známe o pár dní.

Otázne je, ako sa k veci postaví ministerstvo kultúry, ktoré má na starosti financovanie cirkvi. Šéf rezortu Daniel Krajcer (SaS) sa so zástupcami kalvínov stretol už v máji po tom, čo ich začlenenie schválila synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi. Jej rozhodnutie rešpektuje, no vzhľadom na to, že aj medzi jej členmi panujú odlišné názory, požiadalo ministerstvo o viaceré religionistické posudky u nás i v zahraničí.

"Najdôležitejšie je posúdenie otázky, či pripojením nenastane zmena podstaty Reformovanej kresťanskej cirkvi," upozornila hovorkyňa rezortu Eva Chudinová s tým, že doručenie posudkov očakávajú v najbližších dňoch. Potom si dajú vypracovať nezávislé právne analýzy.

Ako už Pravda informovala, Maďarská reformovaná cirkev vznikla pred troma rokmi s cieľom pospájať kalvínov z územia bývalého Uhorska. Medzitým sa do nej začlenili reformovaní kresťania z Maďarska, Srbska, Slovinska, Rumunska a Podkarpatska. Kalvíni zo Slovenska to pred dvoma rokmi odmietli, teraz s tým ich vedenie súhlasilo, a to navzdory protestom veriacich slovenskej národnosti. Z takmer 110-tisíc kalvínov na Slovensku tvoria takmer štvrtinu.

Slovenskí kalvíni upozorňujú, že po potvrdení ratifikačnej listiny prídu o nezávislosť svojej cirkvi, ktorú im zaručuje vlastná ústava. Údajne sa tým stanú len "čiastkovou cirkvou", prípadne pobočkou maďarskej. Ústava Maďarskej reformovanej cirkvi pritom hovorí o "trianonskom mierovom diktáte" a násilnom rozdelení maďarských veriacich v Karpatskej kotline, čo Slováci pokladajú za návrat pred rok 1918.

Možné následky si uvedomuje aj vedenie Reformovanej kresťanskej cirkvi. V Temešvári to priznal jej biskup László Fazekas. "Po májovom stretnutí, keď sme vyjadrili zámer pripojenia sa k maďarskému reformovanému spoločenstvu, sa rozprúdila negatívna diskusia v tlači. Z ministerstva zaznel názor, že podstúpi právne kroky a preskúma, aké dôsledky by to mohlo mať na našu registráciu a financovanie. Nevieme, čo nás čaká po návrate domov," vyhlásil.

Kalvíni na Slovensku

* v roku 2001 sa k nej prihlásilo 109 735 obyvateľov, z toho 27 970 slovenskej národnosti, zvyšok maďarskej

* na čele je biskup (maďarskej národnosti), ktorý má dvoch zástupcov - jedného pre slovenskú časť cirkvi, druhého pre maďarskú

* cirkev sa člení na cirkevné zbory, tie tvoria senioráty

* na území Slovenska je 9 seniorátov, z toho sú dva čisto slovenské - michalovský a ondavsko-hornádsky, slovenskí veriaci však spadajú aj pod iné senioráty

* cirkev sa riadi vlastnou ústavou, ktorú schválili v decembri 2002

* najvyšším zákonodarným a riadiacim orgánom cirkvi je synoda, ktorá má 36 zvolených zástupcov

Orbán: Brusel nie je veliteľským mostíkom Maďarska

5. júla 2011 (SITA)

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina koncom minulého týždňa ukončila predsedníctvo Európskej únie, sa utorok pustil do kritiky Bruselu.

Orbán počas predsedníctva reagoval na výhrady EÚ k ústave zmierlivo a Budapešť prisľúbila učiniť zmeny v jej novej podobe.

Krátko po odovzdaní štafety Poľsku však maďarský líder pritvrdil rétoriku a odkázal do Bruselu, že jediným kritikom ústavy môžu byť iba samotní Maďari.

"Vždy budem brániť Maďarsko pred narážkami a kritikou z Bruselu alebo odkiaľkoľvek. Brusel nie je maďarskou veliteľskou centrálou," povedal Orbán na utorkovej tlačovej konferencii. "Žiadna krajina, žiadna vláda nemá právo napádať maďarskú ústavu. To prináleží iba maďarskému ľudu," dodal.

Europoslanci chcú prepracovanie novej maďarskej ústavy

5. júla 2011 (TASR)

Poslanci Európskeho parlamentu sa dnes zaoberali aj novou maďarskou ústavou, prijatou tento rok v apríli.

Parlament vyzval Európsku komisiu, aby dôkladne analyzovala novú ústavu a preskúmala, či je v súlade s literou a duchom zakladajúcich zmlúv a Chartou základných práv EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu v prijatom uznesení vyzvali maďarskú vládu, aby do preambuly ústavy zaradila i zmienku o rešpektovaní územnej celistvosti iných krajín.

V oblasti súdnictva europoslanci odporúčajú, aby Ústavný súd Maďarskej republiky opätovne získal právo posudzovať akékoľvek predpisy súvisiace s rozpočtom, a to bez výnimiek.

Uznesenie poslancov EP zároveň odporúča prehodnotiť ustanovenia o nižšom povinnom veku odchodu do dôchodku pre sudcov.

V súvislosti s nadchádzajúcou prípravou a schvaľovaním návrhov základných právnych predpisov, na ktorých prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina, europoslanci vyzvali maďarské orgány na aktívnu snahu o dosiahnutie konsenzu a širokú verejnú diskusiu.

Šefčovič: Ústava nepredstavuje zhodné črty s legislatívou EÚ

O maďarskej ústave sa počas príhovoru k poslancom EP zmienil i podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý podotkol, že v tejto fáze maďarská ústava nepredstavuje zhodné črty s legislatívou EÚ.

Nová maďarská ústava potrebuje jednoznačnejšiu ochranu základných ľudských práv a preto by mala byť prepracovaná, zhodli sa dnes počas plenárneho zasadania poslanci Európskeho parlamentu.

Ústava prijatá v apríli 2011 by mala jednoznačne ochraňovať všetky základné občianske a sociálne práva, píše sa v uznesení, ktoré navrhli skupiny poslancov za sociálnych demokratov (S&D), liberálov (ALDE), Zelených/EFA, Konfederáciu európskej zjednotenej ľavice a Severskú zelenú ľavicu (GUE/NGL).

Plénum toto uznesenie schválilo pomerom hlasov 331 "za" ku 274 "proti", pričom 54 sa zdržalo. Týka sa to aj zákazu trestu smrti a doživotného trestu odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia, ako i zákazu diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

Európsky parlament dnes vyzval Európsku komisiu, aby dôkladne analyzovala novú ústavu a preskúmala, či je v súlade s literou a duchom zakladajúcich zmlúv a Chartou základných práv EÚ.

"Toto je vážna vec," povedal o maďarskej ústave pred poslancami EP podpredseda komisie Maroš Šefčovič.

"Nová ústava si vyžaduje starostlivé posúdenie, kým dospejeme k nejakým uzáverom. Nová maďarská ústava nadobudne platnosť 1. januára 2012 a bude vyžadovať prijatie implementačných opatrení. V takomto stave maďarská ústava nevytvára zhodu s legislatívou EÚ. Jej zákonný dopad bude naplno ohodnotený, až keď dôjde k uvedeniu do praxe zákonov, administratívnych a súdnych praktík," povedal Šefčovič.

Slovenský eurokomisár poslancov EP zároveň ubezpečil, že Európska komisia ako strážca legislatívy EÚ berie toto svoje poslanie veľmi vážne a aj naďalej bude ostražitá voči Maďarsku a nezaváha prijať potrebné opatrenia, ak to bude treba.

V súvislosti s Maďarskom Šefčovič poslancom povedal aj o výsledkoch júnovej správy Benátskej komisie o maďarskej ústave, ktorá bola vypracovaná na žiadosť Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

"Európska komisia momentálne analyzuje túto správu," povedal Maroš Šefčovič o zisteniach Benátskej komisie.

Záborská nepodporila uznesenie Európskeho parlamentu o maďarskej ústave

5. júla 2011 (TASR)

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH) nepodporila dnes uznesenie Európskeho parlamentu (EP) o revízii maďarskej ústavy.

"Každý členský štát má právo prijať ústavu, ktorú jeho občania považujú za najlepšiu. O nesúlade zákonov členského štátu s právom EÚ rozhoduje Európsky súd, nie parlament," vysvetlila svoje rozhodnutie pre TASR.

Spoločný návrh uznesenia o novej maďarskej ústave predložila skupina európskych socialistov (S&D), Aliancia liberálov (ALDE) a frakcia Zelených (GUE/NGL). Hlavným predmetom diskusie v Európskom parlamente bola podľa Záborskej asistenta Petra Stacha najmä ústavná definícia manželstva ako zväzku medzi jednou ženou a jedným mužom a ochrana nenarodeného života.

"Uznesenie tiež vyzýva Maďarsko, aby rešpektovalo územnú celistvosť okolitých štátov, ale nová maďarská ústava ju nijako nespochybňuje," zdôraznila Záborská. Podľa nej je pre zlepšenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom dôležité, aby sa postupne obnovila vzájomná dôvera.

"Očakávam, že maďarská vláda využije túto príležitosť pri príprave vykonávacích predpisov, na ktoré sa nová ústava odvoláva. Dobré susedské vzťahy sú totiž spoločným záujmom Slovákov a Maďarov," dodala europoslankyňa.

Europoslanci dnes predmetné uznesenie schválili v pomere 331 hlasov za a 274 proti. Rezolúcia EP o maďarskej ústave vychádzala aj z odporúčaní, ktoré vláde Viktora Orbána adresovala Benátska komisia.

Maďarsko odovzdalo predsedníctvo Európskej únie Poľsku

1. júla 2011 (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán vo Varšave oficiálne odovzdal predsedníctvo Európskej únie predsedovi poľskej vlády Donaldovi Tuskovi, ktorý maďarské predsedníctvo označil za "prakticky bezchybné vo veľmi zložitom čase".

Poľsko, ktoré je členom Únie od roku 2004, sa po prvý raz ujalo šesťmesačného rotujúceho predsedníctva.

A to v čase, keď Únia čelí jednej z najväčších skúšok - tri z jej členských krajín potrebujú medzinárodnú finančnú pomoc a vo verejnej mienke zavládlo napätie pre úsporné opatrenia vlád.

Poľský prezident Bronislaw Komorowski na slávnostnom zasadnutí parlamentu pripomenul, že dnešný deň je "symbolickým momentom" poľských dejín, pretože presne pred 20 rokmi zanikla Varšavská zmluva.

Poľské členstvo v Únii "je uskutočnením snov mnohých generácií o stabilnom politickom členstve v západnom svete", povedal a poľské predsedníctvo označil za "korunováciu" úsilia krajiny od pádu komunizmu v roku 1989.

"Predsedníctvo je tiež skúškou našej schopnosti prevziať zodpovednosť za Európu," pokračoval prezident.

Poliaci sa môžu podeliť s Európanmi o svoje nadšenie pre Úniu, o svoje skúsenosti zo zvrhnutia komunizmu a o svoju vďačnosť za slobodu, dodal Komorowski.

Poľský premiér Donald Tusk reportérom vo Varšave povedal, že solidarita Európskej únie musí byť viac ako iba heslo v čase, keď kontinent čelí pretrvávajúcej hospodárskej kríze a obnovenému skepticizmu o svojej jednote.

"Množstvo základov európskeho spoločenstva je dnes kritizovaných. Je však dôležité, aby napriek všetkému zvíťazil duch vzájomnej pomoci, ktorý zmení Európu k lepšiemu," uviedol Tusk. "Doteraz, môžem povedať, egoistický národný záujem nezvíťazil."

Tusk vyjadril obavy z možného oslabenia schengenskej dohody o voľnom pohybe osôb uprostred diskusie Únie o migrácii a všeobecnejšie z vynorenia sa nového druhu euroskepticizmu. Prejavuje sa vo vyhláseniach politikov, ktorí proklamujú, že "sú pre Úniu a podporu integrácie, ale súčasne navrhujú kroky, ktoré spoločenstvo oslabujú".

Za jednu z hlavných priorít poľského predsedníctva označil oživenie hospodárskeho rastu a zlepšenie ekonomickej správy po globálnej finančnej kríze, spolu s posilnením spolupráce - nielen z južnými susedmi Únie, ale aj s tými na východnej hranici.

"Som si vedomý faktu, že očakávania od poľského predsedníctva sú vysoké," povedal Tusk.

"Je to vzrušujúca úloha - a my máme dostatok energie, aby sme presvedčili ostatných, že Európa je skvelá vec, to najlepšie miesto na Zemi, kde je možné sa narodiť a prežiť svoj život."

Na dnešné oslavy pricestovali do Varšavy aj dvaja najvyšší predstavitelia Únie- prezident Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.