Vyberal: Zlatko Papuček

Bude niekedy slovensko-maďarská učebnica dejepisu?

30. júna 2011 (Erich Mistrík - blog.sme.sk)

Maďari sú divoké kmene, ktoré ovládli Karpatskú kotlinu a tisíc rokov utláčali Slovákov. Slováci by nemali vyskakovať, lebo vznikli až r. 1993, predtým o žiadnych Slovákoch nemôže byť ani reči. Tieto krajné stanoviská môžeme počuť z dvoch strán jednej hranice. Vieme sa vôbec dohodnúť? Keď sa len ťažko dohodneme na politickej rovine, dokázali by sme aspoň k slovenským a maďarským deťom prehovárať spoločne? Dokázali by sme vytvoriť spoločnú učebnicu?

O "korektnom" obsahu našich učebníc dejepisu sa diskutuje už dvadsať rokov. Nedávno sa opäť objavila požiadavka iných učebníc pre maďarské deti. Dlhé roky sa vracajú predstavy o spoločnej slovensko-maďarskej učebnice. Už sa aj nejaké komisie na túto tému stretli, ale ich rokovania neviedli nikam. Aj tvorivý tím vznikol a podľa posledných informácií z médií mala byť hotová do konca roka - 2009. Kdeže tie lanské snehy sú...

Ide pritom o zásadný problém. Ako keď sa dvaja susedia neustále hádajú, svoje vzájomné konflikty riešia spôsobom „uhas, čo som ja zapálil" - ale nikdy si spolu nesadnú, aby prediskutovali, kde sa vlastne ich konflikty vzali.

Dokonca ani svojim deťom nehovoria o susedovom pohľade na vec. V oficiálnych školských dokumentoch svoje deti stále presviedčajú o svojej, jedinej, správnej pravde.

Niekedy máme pocit, že je to neriešiteľná situácia. Žeby naozaj?

Na svete je málo takých výbušných miest, akým je územie historickej Palestíny (dnešný Izrael, palestínske územia, časti Jordánska, Sýrie, Libanonu). Tento priestor sa zmieta v nekončiacich konfliktoch Arabov a Židov - lebo obidve strany majú svoju pravdu. Majú svoju historickú pravdu, čo znamená, že ich pravda vyrastá a je potvrdzovaná tisíckami historických udalostí, ktoré Židia a Arabi v tomto priestore prežívali. Ich pravdy sú také odlišné, že niekedy už len vyslovenie tej druhej je takmer zločinom.

A predsa: Pred pätnástimi rokmi sa dala dohromady skupina židovských a palestínskych učiteľov, aby za neskutočných organizačných ťažkostí napísali spoločnú učebnicu histórie svojej vlasti pre pätnásťročných žiakov. Volá sa „Pochopiť príbeh toho druhého: Palestínčania a Izraelci". Viedli ju spoločne Palestínec a Žid, spolupracovalo na nej po šesť učiteľov z každej strany. V roku 2003 dokončili výnimočné dielo opisujúce dejiny posledných dvoch storočí:

Každá strana učebnice je rozdelená na tri časti. V bočných stĺpcoch sa paralelne opisuje história tohto priestoru zo židovského a z palestínskeho hľadiska. Uprostred je rovnako veľký prázdny priestor na vlastné poznámky žiakov.

Učitelia pracovali spoločne, napriek tomu učebnica vôbec neprezentuje jedno spoločné hľadisko. Hoci boli vysoko motivovaní, pochopili, že je mimoriadne ťažké nájsť kompromisy.

Len na ilustráciu - kapitola o vzniku štátu Izrael sa v židovskej časti volá „Vojna za nezávislosť", v arabskej „Katastrofa". V opisoch intifády zo sedemdesiatych rokov 20. storočia zasa židovská časť zdôrazňuje teroristické činy Palestínčanov, arabská časť hovorí o okupácii, o zabitých a uväznených Araboch. Tí istí ľudia sú na jednej strane hrdinovia, na druhej teroristi. Na jednej strane osloboditelia, na druhej okupanti.

Ani jedna časť nevnucuje žiakovi svoj pohľad. Texty sú vecné, plné faktov, hoci už aj výber faktov je jasnou interpretáciou histórie. Nechávajú však na žiaka, aby si utvoril vlastný názor, dokonca mu v učebnici na to vytvorili rovnako veľký priestor, aký majú samotné texty.

Autori celého projektu hovorili, že učiteľ je poslom mieru a porozumenia. Kde inde, ak nie pri deťoch, je možné klásť skutočné základy dlhodobého mieru?

Ak je možné, aby v takom výbušnom priestore, ako je Palestína-Izrael, vznikla už pred mnohými rokmi podobná učebnica, prečo by to nebolo možné v mierovom stredoeurópskom priestore?

Predsa však musím na záver vysloviť istú skepsu. Spoločná palestínsko-izraelská učebnica sa do škôl nedostala. Aký osud by stretol slovensko-maďarskú učebnicu?

Clintonová hovorila v maďarskom parlamente o demokracii

30. júna 2011 (SITA)

Ministerka zahraničných vecí Spojených štátov Hillary Clintonová vo štvrtok vystúpila na pôde maďarského parlamentu, kde vyzvala rozvinuté demokratické štáty, aby "sa podelili so svojimi skúsenosťami s novovznikajúcimi demokraciami na Blízkom východe a v severnej Afrike a preukázali solidaritu s ľuďmi v uliciach Bieloruska, Líbye a na celom svete". Vyjadrila sa tak pri príležitosti otvorenia maďarského Inštitútu Toma Lantosa, ktorý je pomenovaný po bývalom americkom kongresmanovi maďarsko-židovského pôvodu a jeho cieľom je podporovať práva menšín v strednej a východnej Európe. Na slávnostnom obrade sa zúčastnil aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého vláda je v súvislosti s nedávno prijatým mediálnym zákonom a novou ústavou často obviňovaná z obmedzovania demokracie.

Clintonová v parlamente maďarskú vládu priamo nekritizovala, označila však za "dôležité objasniť, prečo niektoré mladé demokracie prekvitajú a iné zlyhávajú". Ako následne vyhlásila pred novinármi, počas stretnutia s Orbánom "vyjadrila obavy a obzvlášť vyzvala na skutočný záväzok voči nezávislosti súdnictva, slobode tlače a transparentnému vládnutiu". "Hovorili sme veľmi otvorene o zachovaní demokratických inštitúcií Maďarska a zabezpečení toho, aby sa naďalej rozvíjali a posilňovali," povedala Clinonová, ktorá podľa vlastných slov Maďarom odporučila, aby si vytvorili ústavu "v súlade vlastnými demokratickými hodnotami ako aj európskymi hodnotami".

Bývalí maďarskí disidenti americkej ministerke pred návštevou adresovali otvorený list, v ktorom na ňu naliehajú, aby Maďarom pomohla ochrániť právny štát pred útokmi premiéra Orbána. Ten počas štvrtkovej ceremónie v parlamente zdôraznil, že Maďarsko a Spojené štáty zdieľajú rovnakú túžbu po slobode, hoci pripustil, že jeho názory na vnútorné záležitosti Maďarska sa nezhodujú s tými, ktoré zastával Lantos.

Clintonová bude vo štvrtok pokračovať vo svojom európskom turné návštevou Litvy, kde sa zúčastní na konferencii medzivládnej organizácie Spoločenstvo demokracií.

Maďari chcú učebnice od vlastných odborníkov, nie preklady

29. júna 2011 (TASR)

Slovenská vláda sa má v prípade maďarských učebníc a učebných materiálov snažiť, aby žiaci mali viac alternatívnych učebníc. Je to jedno z odporúčaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín z februára tohto roka.

Správu o rokovaní komisie dnes vzala vláda na vedomie. "Slovenská strana tiež vynaloží úsilie v záujme toho, aby namiesto prekladov bolo možné učiť z učebníc a učebných materiálov písaných odborníkmi z radov slovenských Maďarov," píše sa v zápisnici z 10. zasadnutia zmiešanej komisie.

Maďari ďalej chcú, aby Slováci zvážili zriadenie samostatného centra metodiky a ďalšieho vzdelávania maďarských pedagógov na Slovensku. Požiadavkou maďarskej strany je aj to, aby sa školám s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny zabezpečila možnosť dvojjazyčného vedenia pedagogickej dokumentácie.

Zmiešaná komisia predložila maďarskej vláde tri odporúčania. Náš južný sused má zvážiť zmenu volebných predpisov teritoriálnych a celoštátnych menšinových samospráv tak, aby sa aj na tomto stupni konali priame voľby namiesto elektorských, "čo by okrem iného upevňovalo princíp demokratickosti a spravodlivosti volebného procesu".

Komisia tiež odporúča, aby do kompetencie Celoštátnej slovenskej samosprávy spadalo aj zriaďovacie právo týkajúce sa miestnych národnostných vzdelávacích inštitúcií s dvojjazyčnou výučbou na základe dohody o verejnom školstve uzatvorenej s príslušným odborným ministrom.

Povolenie lietať nad Slovenskom by mali dostať aj maďarské stíhačky

28. júna 2011 (TASR)

Nadzvukové lietadlá Maďarskej republiky by mohli v blízkej budúcnosti dostať povolenie lietať vo vzdušnom priestore Slovenska. Vyplýva to zo zmluvy o spoločnej ochrane vzdušného priestoru medzi SR a Maďarskou republikou (MR), ktorú by chcel minister obrany Ľubomír Galko presadiť v najbližšom čase.

Vláda už tento mesiac schválila podobnú dohodu s Českou republikou. Podľa nej vojenské lietadlá oboch krajín s výnimkou výcviku môžu vo vzdušnom priestore druhého štátu lietať len bez výzbroje či vybavenia zariadením na vzdušný prieskum a rádioelektronický boj. "To znamená, že ak slovenské stíhačky budú prenasledovať podozrivé lietadlo zo svojho územia, nová dohoda im umožní pokračovať v tejto činnosti aj na území Maďarska, až kým si ho pod kontrolu neprevezmú maďarské vzdušné sily. A naopak," vysvetlil hovorca rezortu Ivan Rudolf. Zároveň podčiarkol, že podobnú zmluvu chce mať rezort aj s Poľskom.

Otázku výlučnej ochrany nášho územia maďarskými lietadlami však Galko zatiaľ vylúčil. "Tá spolupráca spoločnej ochrany nášho vzdušného priestoru nejakou inou krajinou je naozaj v dlhodobom horizonte. Nie je to otázkou dňa ani s MR ani s ČR," povedal pre TASR. Galko pritom opätovne zdôraznil, že sa zasadzuje za zachovanie nadzvukových síl. Súčasne však poukázal na to, že z rozpočtu rezortu na túto oblasť pokrýva údržba stíhačiek až 70 percent výdavkov.

Minister obrany SR sa dnes po prvý raz po 12 rokoch stretol na spoločnom bilaterálnom rokovaní v Budapešti so svojím maďarským rezortným kolegom Csabom Hendem. Šéfovia rezortov obrany sa počas rokovania dotkli aktuálnych otázok vo vojenskej oblasti, bilaterálnych vzťahov dvoch krajín a téme predsedníctva MR v Európskej únii. Podľa Galka vzťahy rezortov oboch krajín najlepšie odráža pôsobenie v medzinárodných misiách. "Tie vzťahy sú skutočne veľmi dobré a nadštandardné. Samozrejme sú však na oboch stranách určité otvorené otázky, o ktorých treba diskutovať," priznal. "Naše vzťahy sú vyvážené a bezproblémové," podčiarkol po rokovaní Hende.

Slovenský šéf rezortu obrany poukázal, že susedná krajina by si mohla z rokovaní odniesť slovenský sociálny systém zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl (OS). Galka naopak najviac zaujal maďarský systém dobrovoľných záloh. Kým na Slovensku niektoré objekty rezortu strážia súkromné firmy, Budapešť pri riešení tejto otázky siahla po aktívnych zálohách. "To sú bývalí vojaci, policajti, ďalší príslušníci OS. To sú ľudia, ktorí robia za menšie peniaze, ale zároveň sú pripravení zasiahnuť vtedy, keď to bude potrebné," podčiarkol. Takéto aktívne zálohy sa dajú podľa neho omnoho efektívnejšie použiť predovšetkým v čase prírodnej katastrofy.

V súvislosti s budúcnosťou slovenských ozbrojených síl minister Galko zdôraznil, že riešenie všetkých otázok bude výrazne ovplyvnené tým, ako sa vláda postaví k Strategickému hodnoteniu obrany (SHO). "Veľmi ma potešilo, že aj minister Hende sa rozhodol a podporil ma v tej ceste veľmi čestne informovať verejnosť o tom, v akom stave sa OS nachádzajú," povedal.

Minister Galko dnes tiež prezradil, že by sa mal na žiadosť svojho rezortného kolegu zasadiť o podpis bilaterálnej zmluvy o správe a údržbe vojenských hrobov. Tento proces sa už obe strany neúspešne pokúšajú vyriešiť približne desať rokov. "Vyviniem maximálne úsilie, aby som vám v tejto otázke pomohol," prisľúbil na záver minister.

Minister Galko je na dvojdňovej návšteve v Maďarsku. V pondelok (27.6.) sa zaujímal o proces riešenia októbrovej ekologickej katastrofy v obci Kolontár po úniku červeného kalu. Pred návratom na Slovensko by mal ešte zavítať do maďarskej obce Mlynky, kde ho v Slovenskom dome privítajú predstavitelia slovenskej samosprávy.

Galko: Z katastrofy v Maďarsku sa môžeme poučiť

27. júna 2011 (TASR)

Slovensko má viacero možností, ako vylepšiť súčasne nastavený systém riešenia prírodných nešťastí. Pri týchto zmenách by sa vláda mohla poučiť aj z maďarskej katastrofy. Konštatoval to dnes minister obrany SR Ľubomír Galko (SaS) počas návštevy maďarskej obce Kolontár. Tá spoločne s mestom Devecser zaznamenala najväčšie škody po októbrovej katastrofe, keď z pretrhnutej hrádze odkaliska začal unikať toxický červený kal.

"Pri nejakej povodni alebo pri nejakej katastrofe nie celkom dobre funguje koordinácia pri zvolávaní krízového štábu, pri následnom zasadaní krízového štábu. Často starostovia alebo predstavitelia miestnej a obecnej samosprávy nevedia celkom dobre, čo treba robiť," poukázal.

Maďarsko má pritom podľa neho túto otázku vyriešenú lepšie. Galko predovšetkým vyzdvihol, že južný sused Slovenskej republiky má samostatný úrad, ktorý zodpovedá za prírodné nešťastia a katastrofy. Tento inštitút by sa mal podľa neho aspoň zvážiť aj na Slovensku. "Všetky tie nešťastné skúsenosti, ktoré miestni obyvatelia, samospráva, ozbrojené zložky Maďarska, aj z tohto nešťastia majú, je potrebné prevziať a poučiť sa z nich do budúcnosti," povedal.

Minister poukázal aj na ďalšie aspekty, z ktorých sa dá na základe tohto nešťastia poučiť. Ako príklad uviedol záchranné práce, ktoré v prvých dňoch realizovalo približne 4000 dobrovoľníkov. "Mali také skúsenosti, že sa im to dostalo do takého stavu, že počet tých dobrovoľníkov možno už bol väčší, ako by sa v danej situácii vyžadoval," prezradil.

Predstavitelia miestnych orgánov, ktorí Galka miestami nešťastia sprevádzali, ho informovali aj o procese odstraňovania škôd. V obci Kolontár, kde museli z ulíc odstrániť desiatky poškodených obydlí, bol vybudovaný trvalý most v priebehu siedmich dní. Armáda tak pritom urobila ešte skôr, než reálne dostali do rúk všetky potrebné povolenia.

V súvislosti s pretrhnutím hrádze, ktorého príčiny sa dodnes vyšetrujú, poukázala maďarská delegácia predovšetkým na nedostatky v legislatíve. Hrádza, ktorá bola v čase nešťastia naplnená už na 90 percent, bola postavená v roku 1987. Získať povolenie na vybudovanie tohto priestoru vtedy bolo o čosi jednoduchšie.

Galka zaujal aj spôsob riešenia styku s médiami v krízovej situácii. Maďarsko vtedy rozhodlo o lokálnom uzavretí leteckého i pozemného priestoru v okolí miesta katastrofy. "Ale zároveň mali vyčlenený určitý štáb ľudí, ktorí veľmi korektne diskutovali s médiami a pravidelne ich zásobovali informáciami," uviedol.

Program ministra ukončila návšteva nových obydlí pre poškodených obyvateľov, ktoré boli vybudované v priebehu šiestich mesiacov. Náhradne rodinné domy boli spolovice financované štátom, za podmienky, že ich majitelia nemôžu najbližších desať rokov predať.

O maďarské občianstvo požiadalo už 100-tisíc Maďarov

27. júna 2011 (TASR)

V Maďarsku zaevidovali už 100.000 žiadostí o zjednodušené udelenie maďarského občianstva, vyhlásil dnes v Budapešti podpredseda maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén.

Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI vicepremiér v budove parlamentu privítal stotisíceho žiadateľa, ktorým je László Balogh Virág s rodinou z Vojvodiny.

Semjén pred novinármi povedal, že príslušné orgány spracovali už 65 percent žiadostí a prísahy sa konajú priebežne. Občiansku prísahu doposiaľ zložilo takmer 10.000 Maďarov, dodal.

Prví žiadatelia skladali prísahu vlani pri príležitosti maďarského štátneho sviatku 15. marca.

Zástupkyňa štátneho tajomníka rezortu verejnej správy a spravodlivosti zodpovedná za národnú politiku Zsuzsanna Répásová koncom apríla povedala, že voči procesu zjednodušeného poskytovania občianstva namietalo jedine Slovensko, kde naďalej "zastrašujú" tam žijúcich Maďarov.

Uviedla tiež, že podľa platných právnych noriem osobám, ktoré na Slovensku nenahlásia, že sa uchádzajú o občianstvo iného štátu, hrozí vysoká pokuta. Občania, ktorí získajú iné občianstvo, stratia slovenské, pripomenula Répásová.

Najviac žiadostí podali v rumunských mestách Miercurea Ciuc a Kluž, v Budapešti a v srbskej Subotici. Žiadosti prijíma v zahraničí 63 zastupiteľstiev Maďarskej republiky a približne 660 matrík v Maďarsku.

Maďarsko je spokojné s konštatovaním Benátskej komisie

24. júna 2011 (TASR)

Maďarský rezort diplomacie prijíma s uspokojením konštatovanie Benátskej komisie Rady Európy, ktorá vo svojej správe píše, že "maďarský základný zákon vytvára ústavný poriadok založený na demokracii, právnom štáte a ochrane základných práv".

Ministerstvo vyjadrenia slovenského ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, súvisiace s hlásením Benátskej komisie, nechápe a deklarovalo, že Maďarsko nebude korigovať svoju politiku.

Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré Tlačovej agentúre SR poskytlo maďarské ministerstvo zahraničných vecí.

"Zvlášť vítame, že v rámci analýzy bodu D ústavy Benátska komisia zdôrazňuje, že maďarské orgány potvrdili, že tomuto bodu nepripisujú exteritoriálnu účinnosť. Toto konštatovanie opäť potvrdzujem, ako sme to už viackrát urobili," píše sa vo vyhlásení rezortu diplomacie.

Na základe vyššie uvedeného považuje maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenia Mikuláša Dzurindu o tom, že Benátska komisia vyzýva Maďarsko na korigovanie svojej politiky, za zvlášť nepochopiteľné a nevysvetliteľné.

"Na úpravu svojej politiky nevidíme dôvod - tá slúži aj naďalej posilňovaniu dobrých susedských vzťahov," píše sa v závere dokumentu.

Kritika je omyl, tvrdí maďarská vláda o stanovisku Benátskej komisie

23. júna 2011 (TASR)

Veľké množstvo pripravovaných ústavných zákonov, ktoré si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu, síce podľa názoru Benátskej komisie ohrozuje princíp demokracie, a rizikom je aj oklieštenie právomocí ústavného súdu, maďarské ministerstvo zahraničných vecí však tvrdí, že najdôležitejšie závery hlásenia komisie potvrdzujú postoje maďarskej vlády. Konštatoval to maďarský denník Népszabadság na margo hlásenia Benátskej komisie k novej maďarskej ústave. Z tlačovej besedy rezortu maďarskej diplomacie v stredu vysvitlo, že v prípadoch, kedy komisia nepotvrdzuje postoj maďarskej vlády, tam ide zrejme o vecné omyly.

"Benátska komisia konštatovala, že Maďarsko bude aj po tom, čo nová ústava vstúpi do platnosti, demokratickým štátom založeným na princípe deľby moci. Po vnútropolitických diskusiách uplynulých mesiacov komisia jednoznačne potvrdila, že naše stanovisko bolo správne," povedal poslanec vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Gergely Gulyás.

Ako dodal, v 30-stranovom hlásení existujú časti, na ktoré má maďarská vláda iný názor, a sú také, ktoré považuje za omyl napríklad tvrdenie, že by kompetencie ústavného súdu boli zúžené.

Zástupca štátneho tajomníka rezortu diplomacie Gergely Pröhle podľa denníka poznamenal, že vláda mieni s Benátskou komisiou aj naďalej konzultovať. Potvrdením postoja vlády v oblasti starostlivosti o zahraničných Maďaroch podľa jeho názoru je, že komisia uznáva, že nová ústava nemá účinky za hranicami Maďarska. "Samozrejme, za menšiny zodpovedá krajina, v ktorej žijú. Neexistuje však žiadny dokument, ktorý by zakazoval, aby za nich brala zodpovednosť aj materská krajina," cituje Népszabadság Pröhleho.

Slová slovenského ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, ktorý v stredu povedal, že hlásenie je vážnym upozornením pre Maďarsko, označil predstaviteľ rezortu diplomacie za "svojskú interpretáciu". "Dúfame, že pre Dzurindu sú všetky postoje rovnako dôležité, teda aj ten, ktorý jednoznačne odmietol slovenský jazykový zákon," zdôraznil poslanec za Fidesz Gergely Gulyás.

Smer: Maďarsku hrozí izolácia

23. júna 2011 (TASR)

Maďarsku hrozí po skončení jeho predsedníctva v Európskej únii medzinárodná izolácia. Myslí si to predseda Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého si ju maďarská vláda zaslúži. „Po skončení predsedníctva sa môže Maďarsko dostať do veľmi komplikovaných medzinárodných vzťahov a možno tu aj budú tlaky niektorých vlád na medzinárodnú izoláciu maďarskej vlády. Ale dostanú len to, čo si zaslúžia. Pretože to vždy chceli,“ vyhlásil včera Fico po rokovaní tieňového kabinetu jeho strany. V súvislosti so stanoviskom Benátskej komisie k novej maďarskej ústave Fico povedal, že len potvrdila slová Smeru o exteritoriálnych účinkoch maďarskej ústavy či kolektívnych právach.

Budapešť by krajanov aj volila

23. júna 2011 (SITA)

Na kandidátkach politických strán by sa mali objaviť aj „emblematickí zástupcovia Maďarov spoza hraníc“, povedal včera vicepremiér maďarskej vlády pre národné veci Zsolt Semjén.

Ako prvý vysoký predstaviteľ Orbánovej vlády tak potvrdil, že Maďari, ktorí využili možnosť dvojakého občianstva, by mohli v maďarských parlamentných voľbách nielen voliť, ale aj kandidovať.

Semjén sa v parlamente o dvojakom občianstve rozhovoril v deň, keď šéf našej diplomacie Mikuláš Dzurinda vyslovil očakávanie, že Budapešť po 1. júli po mesiacoch mlčania odpovie na naše otázky k tejto téme.

Maďarsko bolo podľa neho v prvom polroku zaneprázdnené predsedníctvom Európskej únie. Slovensko výhrady k zákonu o dvojakom občianstve odovzdalo oficiálne už vo februári.

Šéf maďarskej diplomacie János Martonyi už v máji po rokovaní s Dzurindom oznámil, že tento dokument Budapešť nepovažuje za správne východisko rokovaní. Diskusia o dvojakom občianstve podľa neho nebude ľahká.

Semjén včera tiež potvrdil, že Orbánova vláda plánuje v septembri spustiť „národný register“, ktorý by mal obsahovať údaje každého Maďara všade vo svete.

Maďarská vláda chce zriadiť register zahraničných Maďarov

22. júna 2011 (SITA)

Maďarská vláda pripravuje projekt registra Maďarov žijúcich za hranicami materskej krajiny. Podľa informácií, ktoré v pondelok zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI, by malo ísť o projekt prepojený s internetovou stránkou, na ktorej by sa mohli registrovať Maďari žijúci v zahraničí.

Stránka bude poskytovať informácie o dianí v Maďarsku, ako aj aktuality zo života maďarských menšín a diaspór v zahraničí, pričom k niektorým jej sekciám sa bude dať dostať až po zaregistrovaní sa.

Okrem stránky chce budapeštianska vláda osloviť "Maďarov rozptýlených po celom svete" aj prostredníctvom 2 500 maďarských organizácií s medzinárodnou pôsobnosťou, informuje MTI s odvolaním sa na podpredsedu maďarskej vlády Zsolta Semjéna.

Dzurinda: Budeme očakávať odpoveď Maďarska na otázku občianstva

22. júna 2011 (TASR)

Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) dnes vyslovil pochopenie pre to, že Maďarsko ešte stále neodpovedalo na niektoré otázky zo strany Slovenskej republiky. Týka sa to napríklad návrhu medzištátnej dohody, ktorá má riešiť otázku dvojakého občianstva.

Ako vysvetlil, Maďarská republika (MR) bola zamestnaná šéfovaním Európskej únie, pričom vystupovala veľmi aktívne a so svojou rolou sa vyrovnala celkom dobre. "Tento prvý polrok sme v Európe prešli dobrý kus cesty, hoci neobyčajne komplikovanej a ešte celkom dobre nedovidíme, kam tá cesta vedie," narážal na sociálno-ekonomické problémy niektorých krajín EÚ.

Dzurinda sa domnieva, že od 1. júla po skončení predsedníctva sa maďarskej administratíve uľaví, keďže už nebude zaneprázdnená európskou agendou. "O to viac budeme očakávať odpovede na naše otázky," podotkol, pričom predpokladá aj intenzívnu bilaterálnu spoluprácu.

Štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maroš Žilinka odovzdal 15. februára v Budapešti na zasadnutí zmiešanej slovensko-maďarskej komisie návrh zmluvy medzi SR a MR o úprave niektorých otázok týkajúcich sa štátneho občianstva. Stalo sa tak na základe dohody predsedov vlád SR a MR Ivety Radičovej a Viktora Orbána z januára tohto roka.

Štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh sa ešte vo februári vyjadril, že jeho krajina sa bude týmto návrhom zaoberať až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o štátnom občianstve.

Jeho rezortný šéf János Martonyi v máji po rokovaní s Dzurindom v Bratislave oznámil, že Budapešť nepovažuje za správne východisko rokovaní predložený dokument. Deklaroval ale ochotu ďalej pokračovať v diskusii, aj keď pripustil, že nebude ľahká.

Dzurinda: Maďari dostali vážne memento z Európy

22. júna 2011 (TASR)

Stanovisko Benátskej komisie k novej ústave Maďarskej republiky (MR) je vážnym mementom pre túto krajinu. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS).Podľa neho je to v podstate upozornenie na to, aby MR korigovala svoju politiku vo viacerých oblastiach vrátane vzťahu k svojim susedom. "Mala by veľmi zvážiť, ako budú vyzerať zákony, ktoré by mali byť schvaľované na základe ústavy. Aký by mal byť nový volebný systém, ako by malo vyzerať nové pasívne a aktívne volebné právo občanov MR. Toto je nesmierne dôležité, aká bude aplikačná prax," zdôraznil. Ako pokračoval, správa komisie je veľmi nepríjemná pre Maďarsko a nemala by nechať jej politických lídrov ľahostajnými.

Dodal, že stanovisko je tiež dôkazom toho, že namiesto rôznych hysterických výkrikov, ku ktorým sa neraz uchyľuje slovenská opozícia, diplomacia dosahuje výsledky. Poukázal na to, že pasáže v stanovisku vyslovene kopírujú pozície slovenskej diplomacie. "Je dobré, keď politické spektrum je zjednotené pri ochrane štátnych záujmov. Je ale dôležité aj to, akým spôsobom chceme dosiahnuť výsledok," upozornil Dzurinda s tým, že kvalifikovaný, profesionálny postoj a účinná diplomacia sú nástrojmi, ktoré vedú ku konkrétnemu dobrému výsledku.

Benátska komisia zasadala k novej maďarskej ústave 17.- 18. júna. Je toho názoru, že ustanovenie článku D ústavy o tom, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich za jeho hranicami, sa dotýka veľmi citlivého problému suverenity štátov. Keďže ide o pomerne širokú a nie veľmi presnú formuláciu, môže byť dôvodom na obavy. Osobitne považuje komisia za nešťastné používať v tomto kontexte pojem zodpovednosť. Pripomína, že zatiaľ čo štáty môžu legitímne chrániť svojich vlastných občanov počas ich pobytu v zahraničí, zodpovednosť za ochranu menšín nesú v prvom rade domovské štáty.

Na margo kolektívnych práv komisia podotkla, že Maďarsku nič nebráni v tom, aby na svojom území poskytovalo svojim vlastným menšinám kolektívne práva. "Avšak nie je vecou maďarských orgánov rozhodovať o tom, či si Maďari žijúci v iných štátoch môžu uplatniť kolektívne práva alebo vytvárať vlastné samosprávy," uvádza sa v stanovisku.

Bude Orbán vyvrheľom únie?

21. júna 2011 (Pravda.sk)

Polročné predsedníctvo Maďarska v únii sa chýli ku koncu a s ňou aj obdobie, keď sa európske krajiny krotili v kritike vlády Viktora Orbána. Od prvého júla Budapešť túto imunitu stratí a dôsledky môžu byť tvrdé. "Keď Maďarsko prestane predsedať EÚ, Orbán bude mať politický pohreb," predpovedá slovinský premiér Borut Pahor, podľa ktorého Budapešť čaká úplná medzinárodná izolácia.

Pahor svoje proroctvo vyriekol na stretnutí s novinármi "mimo záznamu". Niekto však jeho vyjadrenia tajne nahral a zverejnil na YouTube, čo vyvolalo diplomatický škandál. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo slovinskú veľvyslankyňu a v pondelňajšom vyhlásení ostro odmietlo Pahorove výroky.

Slovinský premiér chce konflikt urovnať osobným stretnutím s Orbánom. Kategorické vyhlásenia, ktorých prepis zverejnila na svojej internetovej stránke hlavná slovinská opozičná strana, sa mu však budú ťažko vysvetľovať. "Po tom, čo Maďarsko skončí svoje predsedníctvo v EÚ, politicky ho ihneď a v plnej miere izolujeme. Videli ste, že by Orbán niekde hovoril ako líder predsedajúcej krajiny v mene EÚ? Nikde," povedal Pahor a vysvetlil aj to, prečo sa Maďari stanú terčom medzinárodnej kritiky: "Vybočili z koľají mediálnym zákonom, zákonom o občianstve a novelou ústavy."

Salvu z Ľubľany, s ktorou Budapešť doteraz nemala nijaké konflikty, si Orbánov pravicový Fidesz vysvetľuje ako súčasť chystanej ideologicky motivovanej ofenzívy európskej ľavice. "Ťažko si možno myslieť, že Pahor vyjadril len vlastné antipatie," napísal na svojom blogu europoslanec Fideszu György Schöpflin a pripomenul, že Slovinsko má ľavicovú vládu. "Pahor zrejme mobilizuje alebo unáhlene prezrádza nastávajúcu taktiku celoeurópskej ľavice: Maďarsko a jeho vládu treba vyhlásiť za najpodlejšieho pravicového zločinca Európy. Ak je tento predpoklad správny, tak to, čo sme doteraz videli v súvislosti s mediálnym zákonom a ústavou, je iba chuťovka. Potopu nemožno vylúčiť," píše europoslanec.

Orbánova vláda už koncom minulého roku podobne ideologicky zdôvodňovala medzinárodný tlak proti takzvanému náhubkovému zákonu. V skutočnosti však Budapešť napomínali nielen ľavicoví, ale aj konzervatívni a liberálni európski politici. Od januára kritika čiastočne utíchla. "S predsedajúcou krajinou, prirodzene, narába každý zdvorilo," pripomína bývalý šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs. "Všetkým je jasné, že tento polrok sedí niekoľko stoviek maďarských diplomatov a expertov na dôležitých postoch, a preto s nimi nezaškodí byť v dobrom. Od konca júna však už budeme len jednou z 27 krajín, ku ktorej sa netreba správať tak zdržanlivo," uviedol Balázs pre portál Hírszerző.

Komentár: Maďari sa identifikujú so Slovenskom

20. júna 2011 (Lukáš Krivošík -Aktuality.sk)

Prieskum verejnej mienky, ktorý bol súčasťou medzinárodného projektu o národnostných menšinách ukázal, že naši Maďari sú so životom na Slovensku stotožnení a väčšina z nich zjednotenie s Maďarskom, ba ani zahraničné občianstvo nerieši.

Zachovať status quo

Z odpovedí na otázky, ktoré boli položené reprezentatívnej vzorke respondentov spomedzi slovenských Maďarov vyplýva, že si želajú uchovať svoju národnostnú a kultúrnu identitu, no žiadnym radikálnym zmenám existujúcich pomerov, tobôž hraníc, nefandia. Na druhej strane, slovenská väčšina a najmä slovenskí politici by mohli častejšie robiť ústretové gestá voči občanom maďarskej národnosti, ukazovať, že ich prijímajú a cielene sa usilovať o ich sympatie. Jedna vec je totiž byť zmierený, že sa niekto narodil a žije na Slovensku, kým druhá vec je mať pocit, že aj on je štátotvorným činiteľom a nie len akýmsi trpeným a upodozrievaným príveskom.

Sociológovia už dlhšie upozorňujú, že u nás začína vznikať špecifická identita „Maďara, žijúceho na Slovensku“, ktorá je odlišná od slovenskej väčšiny, no má určité rozdielne znaky aj v porovnaní s identitou Maďarov v Maďarsku. Prieskum, ktorý spracovala Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave to, zdá sa, potvrdzuje. Až 68% slovenských Maďarov samých seba považuje za „Maďarov, žijúcich na Slovensku“. Potom sú tu dve približne rovnako veľké skupiny na okrajoch. 16% sa považuje proste za „Maďarov“, kým 13% sa považuje za „Slovákov s maďarskými koreňmi“.

Toto spektrum identít slovenských Maďarov súvisí aj tým ako sa k slovenským Maďarom správajú Maďari z Maďarska. Maďarčina slovenských Maďarov sa mierne odlišuje od maďarčiny v Maďarsku jednak nárečím a potom prítomnosťou niektorých slovenských slov v slovnej zásobe. 29% slovenských Maďarov si myslí, že ich rodáci z Maďarska „sú milí a snažia sa pomôcť“. 43% hovorí, že Maďari v Maďarsku sú „skôr dobromyseľní ako zlomyseľní“. No 14% má opačný pocit, tvrdiac, že sú „skôr zlomyseľní ako dobromyseľní“ a 4% slovenských Maďarov považujú tých maďarských za vyložene zlomyseľných.

Niektoré zaujímavé dáta

Ďalším fenoménom je silný lokálpatriotizmus. Slovenskí Maďari majú pocitovo najbližšie k iným Maďarom, žijúcim na Slovensku (68,4%), potom k obci, v ktorej žijú (58,2%), k Slovensku (41,3%), k Maďarsku (32,2%) a k Európe (24,8%). Podľa ďalšieho prieskumu, citovaného v práci, je na občianstvo SR buď veľmi alebo vcelku hrdých 88,2 % Slovákov a 71,2 % slovenských Maďarov. Preto, aby sa človek mohol cítiť „pravým Maďarom“ je podľa našich Maďarov „veľmi dôležité“ vedieť po maďarsky (72,5 %) a cítiť sa Maďarom (69,2 %). Naproti tomu občianstvo Maďarska je takýmto nevyhnutným predpokladom len podľa 14,7 % opýtaných.

Zaujímavosťou je, že pre slovenských Maďarov je slovensko-maďarské napätie vnímané až ako tretie najakútnejšie po napätí medzi Rómami a Nerómami, či bohatými a chudobnými. Pociťovanie ekonomicko-sociálneho zlomu v politike je vidieť aj na tom, že necelá desatina slovenských Maďarov vo voľbách v roku 2006 volila buď Smer alebo SDKÚ a nie SMK. Pol percenta Maďarov dalo hlas KDH. Občianska a kultúrna participácia slovenských Maďarov je pomerne nízka. Najviac priaznivcov má aktívne členstvo v cirkvi (8 %), športovo-rekreačnej organizácií (5,7 %) alebo v umelecko-vzdelávacej organizácií (4,4 %). Všetky tieto formy angažovania sa sú pre našich Maďarov dôležitejšie ako účasť v politických stranách, či organizáciách, zastupujúcich Maďarov na Slovensku.

Až 82,4 % slovenských Maďarov tvrdí, že za posledný rok nepocítili diskrimináciu pre svoju národnosť. Opak si myslí 12,9 %. Zaujímavá je otázka, koho by slovenskí Maďari prijali za člena svojej rodiny cez priženenie alebo vydaj. Samozrejme, takmer všetci by prijali do rodiny iného Maďara. Slováka by prijalo do rodiny skoro 88 % Maďarov, kým 7 % odpovedalo, že nie. Zaujímavé je, že Slovák v rodine je pre našich Maďarov prijateľnejší ako Čech. Toho by v rodine prijalo 83 % Maďarov, kým skoro 11 % nie. Inak už vyzerá otvorenosť voči rómskej národnosti. Len 16,2 % Maďarov by do rodiny prijalo Róma, kým 71,3 % nie.

Mladšia generácia národnú otázku rieši menej

Drvivá väčšina Maďarov by prijala Slováka za kamaráta (94 %), suseda v ulici (97 %), kolegu v práci (95 %) , či spoluobyvateľa v obci (98 %). Aj v týchto ukazovateľoch sme populárnejší ako Česi alebo Rómovia. Už rozpačitejšia je dôvera slovenských Maďarov k inštitúciám ako sú polícia, parlament, či súdy. Na druhej strane, dôvera voči týmto inštitúciám je rozpačitá aj u príslušníkov väčšinového národa. Odchod zo Slovenska (v prípade, žeby nato mali materiálne predpoklady) pripustilo 23 % slovenských Maďarov, kým skoro 69 % by vlasť neopustilo.

Maďari majú vyššiu volebnú účasť ako je slovenský priemer, no o politiku na Slovensku javia tiež väčší záujem ako o politiku v Maďarsku. Aj keď slovenskí Maďari viac sledujú maďarské médiá ako slovenské, na internete prevažujú slovenské webstránky. Slovenské spravodajstvo v televízii sleduje častejšie mladšia generácia ako staršia. Pre mladšiu generáciu je národnostná identita i politika menej podstatná ako pre staršiu generáciu. Viac sa v nej tiež presadzuje dvojjazyčnosť v domácnosti. Medzi mladými sú tiež nižšie obavy z etnického konfliktu.

Čo zo všetkých týchto dát vyplýva? V súvislosti so sčítaním ľudu sa predpokladá úbytok občanov SR, hlásiacich sa k maďarskej národnosti pod 500 tisíc. Pričom klesá nielen ich absolútny počet, ale aj percentuálny podiel na obyvateľstve Slovenska. Maďari sa chcú vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, no uvedomujú si, že dobré zvládanie slovenčiny je potrebné. Mnohí posielajú svoje deti do slovenských škôl. A asi najhmatateľnejšie je, že väčšina slovenských Maďarov volila vo voľbách Most-Híd a nie nacionalistickú SMK. Všetky tieto fakty hovoria jasne o tom, že maďarská menšina nielenže Slovensko neohrozuje, ale je dokonca preň prínosom. A nacionalistických politikov, ktorí tvrdia opak, stavajú do pozície tárajov.

Benátska komisia kritizuje maďarskú ústavu

20. júna 2011 (Pravda.sk)

Bratislava víta kritické stanovisko poradného orgánu Rady Európy k maďarskej ústave, Budapešť sa však výhrady nechystá zohľadniť. Benátska komisia včera zverejnila tridsaťstranovú analýzu základného zákona, ktorý maďarský parlament prijal v apríli.

Ministerstvo zahraničných vecí na čele s Mikulášom Dzurindom privítalo stanovisko Benátskej komisie k maďarskej ústave, ktorým dala za pravdu Slovensku. To tvrdilo, že za ochranu národnostných menšinám je zodpovedný štát, v ktorom žijú.

Za znepokojujúcu označila skutočnosť, že vláda sa chystá ústavnými zákonmi konkretizovať mnohé detaily a to aj v oblastiach, kde by bolo opodstatnenejšie rozhodnúť prostou väčšinou.

"Kultúrna, náboženská, etická, spoločensko-ekonomická a finančná politika by nemala byť zabetónovaná ústavným zákonom," cituje z analýzy portál denníka Népszabadság. Podľa Benátskej komisie, ak sa popri základných zásadách majú regulovať dvojtretinovou väčšinou aj čiastkové otázky, potom to spochybňuje princíp demokracie.

Benátska komisia má výhrady aj k preambule, o ktorej žiada od Budapešti dodatočné informácie. Za "potenciálne problematické" napríklad označuje ustanovenie o ochrane práv zahraničných Maďarov. "Benátska komisia plne potvrdzuje stanovisko Slovenska, ... že za ochranu osôb patriacich k národnostným menšinám je primárne zodpovedný štát, v ktorom menšina žije. Vo svojom stanovisku Benátska komisia tiež zdôrazňuje individuálny charakter ľudských práv, keďže Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín nepredpokladá žiadne kolektívne práva menšín," konštatuje slovenské ministerstvo zahraničných vecí. "Rešpektovanie princípov a zásad, obsiahnutých v stanovisku, je dôležité nielen pre dobrosusedské vzťahy, ale aj pre celkovú atmosféru v spolunažívaní občanov krajín zjednotenej Európy," dodáva.

Budapešť sa však právne nezáväzné stanovisko Benátskej komisie nechystá prijať a zohľadniť v ďalšom ústavodarnom procese. Vo svojom blogu to napísal europoslanec vládneho Fideszu József Szájer, ktorý je jedným z hlavných autorov ústavy. Szájer Benátsku komisiu kritizuje za to, že podľahla "vplyvom ideologicky motivovaných útokov na maďarskú ústavu".

(Stanovisko poradného orgánu Rady Európy v angličtine si môžete prečítať tu: http://www.venice.coe.int/docs/2011/CDL-AD(2011)016-e.pdf)

Maďarská ústava: EÚ dala za pravdu Slovákom

20. júna 2011 (SITA)

Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) potvrdila stanovisko Slovenska, ktoré deklarovalo k prijatiu novej maďarskej ústavy. Slovensko bolo presvedčené, že za ochranu osôb patriacich k národnostným menšinám je primárne zodpovedný štát, v ktorom menšina žije.

Benátska komisia tiež zdôraznila individuálny charakter ľudských práv, keďže Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín nepredpokladá žiadne kolektívne práva menšín.

"Ministerstvo zahraničných vecí SR tiež víta závery Benátskej komisie upozorňujúce na nutnosť rešpektovať princípy dobrých susedských vzťahov a nutnosť vyhnúť sa exteritoriálnym prvkom, ktoré by mohli znepokojiť susedné štáty a viesť k medzietnickému napätiu," informovala Petra Greksová z tlačového odboru rezortu diplomacie. Národná rada SR vo svojom vyhlásení z 27. mája odmietla akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín.

"Slovenské ministerstvo zahraničných vecí považuje stanovisko Benátskej komisie za dôležité a zásadné pre výklad i aplikáciu novej maďarskej ústavy, ako aj ďalších súvisiacich právnych noriem," uzavrela Greksová.

Maďarsko neakceptuje kritiku Benátskej komisie k ústave

18. júna 2011 (TASR)

Maďarsko neakceptuje kritické stanovisko Benátskej komisie k novej maďarskej ústave, napísal vo svojom blogu maďarský europoslanec József Szájer za vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz.

Podľa jeho názoru totiž tento medzinárodný poradný orgán zle interpretuje text novej ústavy.

Z detailov hlásenia komisie, ktoré postupne prenikli na verejnosť, vyplýva, že Benátska komisia sa domnieva, že ústava napomáha zabetónovaniu moci terajších maďarských vládnych strán.

Szájer pripomenul, že odmietavý postoj maďarskej vlády interpretoval na piatkovom zasadnutí komisie.

"Benátska komisia sa, žiaľ, nedokázala odpútať od vplyvov ideologických útokov voči maďarskej ústave uplynulého obdobia," konštatoval v blogu europoslanec, ktorý zastupoval maďarskú vládu pri prijímaní stanoviska komisie k novej ústave spolu s poslancom za Fidesz Gergelyom Gulyásom.

Situácia okolo novej maďarskej ústavy nie je úplne jasná, vyhlásil 17. mája v Budapešti riaditeľ sekretariátu Benátskej komisie Thomas Markert. Členovia komisie vtedy preverovali v Budapešti ústavu dva dni.

Po schôdzke s maďarským vicepremiérom Tiborom Navracsicsom Markert povedal, že je dôležité vyjasniť, čo sa deje po prijatí novej ústavy.

V nadchádzajúcich ústavných zákonoch je podľa jeho slov potrebné ešte prijať ustanovenia k mnohým záležitostiam.

"Počas budapeštianskej návštevy chce komisia prediskutovať viaceré otázky. Ministrovi zahraničných vecí napríklad položíme otázku týkajúcu sa Maďarov žijúcich v zahraničí," konštatoval vtedy šéf sekretariátu poradného orgánu Rady Európy.

Rokovania Markerta s Navracsicsom sa týkali termínu prijímania ústavných zákonov či osudu ľudí, ktorí boli do funkcií vymenovaní podľa starej ústavy.

Maďari sa na Slovensku cítia ako doma

18. júna 2011 (Ján Krempaský - SME Online)

Sme Maďari, ale našou vlasťou je Slovensko. S týmto tvrdením sa zhodujú vyše dve tretiny Maďarov žijúcich u nás, tvrdí prieskum, ktorý vznikol ako súčasť medzinárodného projektu o národnostných menšinách žijúcich v nových členských štátoch Európskej únie.

Zúčastnilo sa na ňom formou rozhovorov 801 respondentov. Výsledky včera predstavili vedci z rôznych európskych krajín.

Prieskum- Ako sa vnímajú menšiny

- som Maďar žijúci na Slovensku (68 percent),

- som Maďar (16 percent),

- som Slovák s maďarskými koreňmi (13 percent),

- až 70 percent maďarskej a ruskej menšiny v krajinách na východe únie hovorí doma rodným jazykom,

- zo slovenskej, litovskej a poľskej menšiny je to menej ako päť percent,

- dôvodom je podľa vedcov imperiálne povedomie Rusov a Maďarov,

- Slováci v Maďarsku sa viac ako s národnosťou stotožňujú s konkrétnym miestom, kde žijú.

„My sme Maďari žijúci na Slovensku,“ takto sa v prieskume charakterizovalo až 68 percent Maďarov žijúcich na Slovensku.

Šéf výskumného tímu Ladislav Macháček z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave hovorí, že u nás najpočetnejšia národnostná menšina považuje Slovensko za svoj domov a uvedomuje si, že „keď sa darí Slovensku, darí sa aj nám“.

Väčšina Maďarov žijúcich u nás podľa neho nechce žiť v Maďarsku a ani občianstvo tohto štátu nie je pre nich dôležité. „Šesťdesiatpäť percent dokonca nechce maďarské občianstvo,“ tvrdí Macháček.

Maďari u nás chcú, aby sa ich deti učili maďarský jazyk, po jeho osvojení si rovnako uvedomujú potrebu vedieť po slovensky.

Za stotožnením väčšiny s tvrdením, že nie sú Slováci ani Maďari, ale Maďari žijúci na Slovensku, je podľa sociológa aj negatívna skúsenosť časti z nich s krajanmi spoza hraníc. „Minimálne desať alebo dvadsať percent naráža na to, že Maďari v Maďarsku k nim pristupujú nadradene,“ vysvetľuje Macháček.

Dominantný umiernený prúd sa podľa sociológa prejavil aj počas volieb. „To sú tí, ktorí rozhodli, že sa SMK nedostala do parlamentu, lebo nechcú mať excesy, chcú normálne žiť.“

Rafael Rafaj z SNS v reakcii na prieskum povedal, že ak je pravda, že väčšina Maďarov žijúcich na Slovensku nepovažuje za dôležité napríklad získať maďarské občianstvo, mala by spísať petíciu, v ktorej by to Budapešti dala jasne najavo.

SNS je podľa neho proti exteritoriálnej politike maďarskej vlády, ale nie proti maďarskej menšine.

RADIČOVÁ: Spolupráca vo V4 sa zintenzívnila

16. júna 2011 (SITA)

Počas slovenského predsedníctva v regionálnom zoskupení V4 sa spolupráca štyroch stredoeurópskych krajín zintenzívnila. Na dnešnom summite predsedov vlád Visegrádskej skupiny, na ktorom sa zúčastnili predseda vlády Maďarskej republiky Viktor Orbán, šéf poľskej vlády Donald Tusk a český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg, to vyhlásila slovenská premiérka Iveta Radičová. Zároveň odmietla úvahy o tom, že by V4 bola v rámci únie akousi samostatnou skupinou.

"Chcem poďakovať svojim partnerom za spoluprácu v priebehu ostatného roka, keď SR mala tú česť predsedať V4," povedala na summite Radičová. Ako dodala, spolupráca sa prejavila aj vo viacerých konkrétnych príkladoch. "Zaviedli sme nový formát pracovných skupín, ktoré sa stretávali pred summitmi v Bruseli," uviedla. "Dosiahli sme zhodu pri otázkach dôchodkovej reformy, pri presadzovaní zmien v Pakte stability a rastu," vysvetľovala ďalej premiérka. Vyzdvihla aj spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti, na ktorú podľa nej upriamila pozornosť najmä tragédia v Japonsku.

Radičová odmietla debaty o tom, že by V4 bola autonómnou jednotkou v rámci EÚ. "Zo začiatku boli opatrné hlasy, či V4 nie je vytváraním samostatnej skupiny v EÚ - môžem zopakovať, že (...) toto zoskupenie je akceptované ako prirodzená spolupráca, ako prirodzené partnerstvo," konštatovala predsedníčka vlády.

Premiéri Tusk, Orbán aj český minister Schwarzenberg sa Radičovej poďakovali za zvládnuté predsedníctvo. "Dúfam, že budeme aspoň z troch štvrtín takí úspešní ako Slováci," povedal Schwarzenberg, keď prevzal rotujúce predsedníctvo v skupine namiesto českého premiéra Petra Nečasa, ktorý doma musí riešiť 24-hodinový štrajk dopravcov.

Kövérove vyhlásenia vníma Radičová ako inzultáciu

16. júna 2011 (SITA)

Premiérka Iveta Radičová na summite V4, ktorý sa konal v Bratislave, rázne odmietla výroky predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra. "Hovorila som s pánom premiérom Orbánom a vyslovila som vetu – zásadne odmietam vyhlásenia vrchných predstaviteľov maďarskej politickej scény. Vnímam to ako inzultáciu a žiadam, aby sa takéto spôsoby nikdy viac neopakovali," vyhlásila slovenská predsedníčka vlády.

Ako dodala, je to vážna prekážka susedských vzťahov. Kövér v rozhovore pre vydanie českého denníka Hospodářské noviny napríklad uviedol, že Maďarsko mohlo vojensky zasiahnuť, pretože Slovensko pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo údajne brutálne menilo hranice.

Maďarský premiér Viktor Orbán na stretnutí predstaviteľov krajín V4 konštatoval, že Maďari a Slováci sú dobrými partnermi. "Za tento rok sa nám podarilo dokázať, že Slováci a Maďari v medzinárodnej politike sú schopní spoločne vystupovať aj vtedy, keď sa v bilaterálnych vzťahoch objavujú problémy."

Na margo kontroverznej maďarskej ústavy Orbán povedal, že nepredstavuje žiadnu hrozbu. "Verím, že si s ňou budeme dobre nažívať," uzavrel.

Spolupráca vo V4 sa podľa premiérky zintenzívnila

Počas slovenského predsedníctva v regionálnom zoskupení V4 sa spolupráca štyroch stredoeurópskych krajín zintenzívnila. Na summite predsedov vlád Visegrádskej skupiny, na ktorom sa zúčastnili predseda vlády Maďarskej republiky Viktor Orbán, šéf poľskej vlády Donald Tusk a český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg, to vyhlásila slovenská premiérka Iveta Radičová. Zároveň odmietla úvahy o tom, že by V4 bola v rámci únie akousi samostatnou skupinou.

"Chcem poďakovať svojim partnerom za spoluprácu v priebehu ostatného roka, keď SR mala tú česť predsedať V4," povedala na summite Radičová. Ako dodala, spolupráca sa prejavila aj vo viacerých konkrétnych príkladoch. "Zaviedli sme nový formát pracovných skupín, ktoré sa stretávali pred summitmi v Bruseli," uviedla. "Dosiahli sme zhodu pri otázkach dôchodkovej reformy, pri presadzovaní zmien v Pakte stability a rastu," vysvetľovala ďalej premiérka.

Vyzdvihla aj spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti, na ktorú podľa nej upriamila pozornosť najmä tragédia v Japonsku.

Radičová odmietla debaty o tom, že by V4 bola autonómnou jednotkou v rámci EÚ. "Zo začiatku boli opatrné hlasy, či V4 nie je vytváraním samostatnej skupiny v EÚ - môžem zopakovať, že (...) toto zoskupenie je akceptované ako prirodzená spolupráca, ako prirodzené partnerstvo," konštatovala predsedníčka vlády.

Premiéri Tusk, Orbán aj český minister Schwarzenberg sa Radičovej poďakovali za zvládnuté predsedníctvo. "Dúfam, že budeme aspoň z troch štvrtín takí úspešní ako Slováci," povedal Schwarzenberg, keď prevzal rotujúce predsedníctvo v skupine namiesto českého premiéra Petra Nečasa, ktorý doma musí riešiť 24-hodinový štrajk dopravcov.

A. Danko: Slovensku hrozí revízia Trianonu. Kedy sa zobudíme?

16. júna 2011 (Aktuality.sk)

Maďarská národná garda chce referendum o revízii trianonského diktátu. "Šokujúce. 4. júna 1920 zaniklo Uhorsko. Je tragédiou, že takmer 90 rokov od určenia hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom sa týmito otázkami musíme znovu zaoberať," povedal pre spravodajský portál Aktuality.sk prvý podpredseda SNS Andrej Danko.

Pred týždňom zložili v Maďarsku sľub o štátnom občianstve ďalšie stovky Maďarov za hranicami. "Je zrejmé, že Maďarsko trpí biedou a obrovským sociálnym napätím, keď ich politická reprezentácia na prekrytie vlastnej neschopnosti riešiť aktuálne problémy musí vyťahovať až takéto nezmyselné témy, akou je tichý súhlas s iniciatívou revízie trianonského usporiadania strednej Európy," myslí si Danko.

Trianon: Gardisti chcú zbierať podpisy na referendum

Na nedávnych oslavách Dňa národnej spolupatričnosti vedúci Maďarskej národnej gardy J. Ináncsi oznámil, že začnú zbieranie podpisov „na vypísanie referenda v súvislosti s revíziou trianonského mierového diktátu“. „Vieme, že hranice nie je možné prekresliť jedným ťahom pera...., ale bez ohľadu na to v tomto okruhu otázok je viacero takých problémov, ktoré treba vyriešiť“, dodal. Predseda Mládežníckeho hnutia šesťdesiatych štyroch žúp László Toroczkai na protestnom budapeštianskom pochode svojej organizácie povedal: Štvrtý jún nemôže byť dňom národnej spolupatričnosti a otázku Trianonu nemožno vyriešiť iba dvojitým štátnym občianstvom.

Danko: Slovensku hrozí revízia Trianonu

Danko opäť upozornil aj na nebezpečenstvo, ktoré SR hrozí zo strany Maďarska. "Nedávny prieskum Maďarskej akadémie vied hovorí, že 53 percent mladých ľudí sa nedokáže zmieriť s následkami Trianonskej mierovej dohody a nazdáva sa, že môže prísť k ich revízii. Vyhlásenia politikov ako Kövér, ktorý hovorí, že zahraniční Maďari nebudú mať len dvojité štátne občianstvo, ale aj volebné právo, alebo že budú aj súčasťou bezpečnostného systému Maďarska - to sú už vyjadrenia veľmi nebezpečné."

"Od koho cíti Maďarsko nebezpečenstvo? Načo upevňujú svoj bezpečnostný systém? Zobudí sa slovenská vláda konečne po týchto jasných vyhláseniach, alebo budeme čakať na ich revíziu Trianonu a pozerať sa na to, ako naša južná hranica zmizne a staneme sa súčasťou Maďarska?," pýta sa prvý podpredseda národniarov.

Podľa neho sa treba zamyslieť, do akej miery je ohrozený mier v Európe. "Dnes si zakomplexovaní maďarskí politici dovolia otvárať témy, ktoré sa našim otcom podarilo dohodnúť, vysporiadať a u ktorých sme verili, že ich nikto už otvárať nebude. Len jeden človek - Hitler - otvoril túto Pandorinu skrinku, a následky II. svetovej vojny dobre poznáme."

Jedine SNS obhajuje národnoštátne záujmy

SNS poukazuje na to, ako politická strana Smer kolaboruje so stranou Híd - napríklad pri nedávnom parlamentnom hlasovaní za novelu zákona o používaní jazykov menšín, keď vďaka neúčasti niektorých poslancov Smeru novela prešla. "Zostáva mi len konštatovať, že jedinou politickou stranou, ktorá naše národnoštátne záujmy aj reálne obhajuje, je SNS."

Národniari začnú zverejňovať monitoring maďarských médií

Národniari od 13. júna spustili monitoring maďarských médií, ktorý budú každý pondelok uverejňovať na svojej internetovej stránke. "Chceme sa podeliť o to, že situácia za Dunajom je vážna. Verím, že každý pondelok po prečítaní monitoringu sa naši sympatizanti presvedčia o tom, že SNS je subjekt, ktorý ich nikdy nezradí," povedal v pondelok na tlačovej konferencii Andrej Danko.

Nagy: Maďarská ústava nemá dopad na Slovensko

15. júna 2011 (TASR)

Maďarská ústava nemá dopad ani právnu silu na území SR a nemali by sme preto trestať našich občanov.

Na zasadnutí Výboru NR SR pre kultúru a médiá to povedal poslanec Mosta-Híd László Nagy na margo návrhu novely Ústavy z dielne Smeru, ktorá má byť reakciou na novú maďarskú ústavu.

"Nebuďme malicherní alebo maloverní. Keď maďarský parlament prijíma svoju ústavu, tak tá platí na ich území. Netrestajme našich občanov. Slovenská ústava dostatočne reguluje otázku individuálnych aj kolektívnych práv," upozornil Nagy. Samotný návrh preto považuje za politické gesto Smeru vo vzťahu k voličom.

Marek Maďarič (Smer) odmietol, že návrh novelizácie Ústavy SR, ktorý má zdôrazniť, že Slovensko uznáva individuálne a nie kolektívne práva, trestá našich občanov.

"Trestať môže len toho, kto by si chcel nárokovať kolektívne práva," tvrdí. On sám je presvedčený, že na Slovensku dopyt po kolektívnych právach existuje. Na druhej strane si Maďarská republika dala záväzok, že ich uplatňovanie bude podporovať.

"Ja si myslím, že je to zodpovedný prístup," komentoval vlastný návrh. Domnieva sa totiž, že slovenská ústretovosť je zatiaľ zo strany Maďarska poznačená tvrdým odmietaním pozitívneho posunu.

Rafael Rafaj (SNS) upozornil, že jediné kolektívne právo, ktoré priznáva Charta OSN, je právo národa na sebaurčenie. "Kolektívny výkon práv nemôže patriť národnostiam, lebo to nikto neuznáva. Dajme si tie stranícke okuliare dole a pozrime sa na to objektívne," apeloval.

Návrh zmeny základného zákona štátu napokon mediálnym výborom prešiel. K hlasom opozície sa totiž pridali aj Pavol Abrhan (KDH) a Jozef Viskupič (SaS). V pléne ho v máji okrem opozície podporili aj piati poslanci KDH, ako aj nezávislí Igor Matovič a Andrej Ďurkovský.

Podľa návrhu majú v Ústave SR pribudnúť dve nové vety. Prvá hovorí, že SR "zaručuje základné individuálne práva a slobody".

Druhou zmenou malo byť doplnenie článku 34 o vetu, že "SR uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám". Pri definitívnom hlasovaní o návrhu bude na jeho schválenie potrebných až 90 hlasov.

V novej maďarskej ústave, ktorá vstúpi do účinnosti 1. januára 2012, sa okrem iného uvádza, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv.