Aj v tomto roku usporiadala Slovenská národnostná samospráva (SNS) v Níži s finančnou podporou Ministerstva ľudských zdrojov svoj tradičný Letný tábor na Slovensku.

Týždňového pobytu sa zúčastnili žiaci Slovenskej národnostnej základnej školy Kálmána Mikszátha v Níži, ktorí sa v uplynulom školskom roku cieľavedome učili slovenčinu, pričinili sa o zveľaďovanie mena školy alebo zachovávanie tradícií.

Malá chasa sa na cestu vybrala v čase, keď sa lámali teplotné rekordy. Napriek tomu deti spolu so sprevádzajúcimi učiteľmi zažili nespočetné množstvo úsmevných príhod a zaujímavých výletov. Už počas cesty sa zastavili v župnom meste Banská Bystrica, pozreli si Múzeum Slovenského národného povstania a zo Šikmej veže nádherné historické centrum. Odtiaľ sa previezli do Španiej doliny, kde sa oboznámili s ťažkým životom baníkov. Potom sa premiestnili do rozprávkového sveta Pavla Dobšinského s názvom Habakuky na Donovaloch. Tu si vychutnali dve úsmevné rozprávky – Janko a Marienka a Zlatá priadka, pričom vyskúšali všetko, čo tento park ponúka.

Podvečer sa už každý tešil na večeru v penzióne Bučník pri Polomke, kde boli ubytovaní. Organizátori si preto vybrali toto miesto, lebo starostovia oboch obcí úzko spolupracujú a majú spoločné plány do budúcnosti. Dokonca aj vedenie školy uvažuje o lyžiarskom tábore, na ktorý je penzión ideálny. Polomka však má aj ďalšiu výhodu. V jeho okolí sa nachádza veľa turistami obľúbených a navštevovaných lokalít.

Večerou sa však deň neskončil. Po ubytovaní sa deti učili tance pod vedením Atilu Rusnáka a niektoré boli slávnostne imatrikulované za piatakov.

V utorok po náročnej lesnej túre zo Srdiečka na Krupovú sa naši „turisti” mohli tešiť na kabínkovú lanovku, ktorá ich odviezla až na Chopok. Odtiaľ prešli, alebo skôr previezli sa, až na druhú stranu Nízkych Tatier. Tento deň si deti nevedeli vynachváliť napriek tomu, že vo 2024-metrovej výške bolo iba okolo 14 stupňov. Mnohí prvýkrát boli v takejto výške, takže každý moment si absolútne vychutnali. Tí, ktorí už boli v Tatrách, sa zase tešili na otvorenú lanovku na druhej strane hôr. Večerné hodiny boli venované rozličným hrám a tancom, tentoraz však nie spoločenským, ale moderným.

Aj druhý deň ponúkol niečo z národopisu, športu, pričom na sklonku dňa aj vedomosti bolo treba využiť. Predpoludním v Kaštieli Betliar si účastníci pozreli nespočetné množstvo relikvií zo zbierky Andrássyovcov a udržiavaný park. Popoludní na dvore penziónu traja ôsmaci Daniel Hajzsel, Virág Tóthová a Szintia Dánosová spolu s Mónikou Katyinovou usporiadali „Sedliacku olympiádu“. Bolo tu naozaj všetko od mokrej a suchej hádzanej, fúkania balónov až po vedomostný kvíz.

Štvrtok po návšteve Dobšinskej ľadovej jaskyne, kde už boli nepríjemné 4 stupne, organizátori pripravili prekvapenie pre milovníkov adrenalínových športov. Lezecká stena bola na prvý pohľad nezdolateľná, ale trom sa to predsa podarilo a popri Attilovi Márkovi Mikliánovi a Bencem Törekim 10 metrovú stenu zdolalo aj jedno dievča, Zita Zacharová.

Posledný večer bol venovaný zábave, a to súťaži Kto čo vie. Každá izba sa predstavila predovšetkým tanečnou kreáciou, ktorú si pripravovala vo voľných chvíľach. Po úsmevných slovenských, maďarských a rómskych vystúpeniach predsedníčka SNS v Níži vyhodnotila tábor a odovzdala darčeky. Symbolicky sa s nimi rozlúčila s vierou, že aj v budúcnosti urobia všetko preto, aby boli výborní zo slovenčiny a budú pestovať tradície.

Piatok bol vyhradený pre termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej. Deti sa veľmi potešili, že v 40-stupňovej horúčave sa mohli ochladiť a vykúpať sa. Celé popoludnie sa hrali vo vode. Táto časť programu bola zlatým klincom päťdňového výletu. Vo večerných hodinách sa 23 žiakov, od vody vyčerpaní ale plní nezabudnuteľných zážitkov, vrátilo späť do svojich domovov.

Nížanská SNS týmto táborom a celoročnými aktivitami pre deti chce upevňovať slovenské národnostné povedomie, zachovať slovenský jazyk, kultúrne hodnoty a dedičstvo Slovákov. Ak budú s takýmto elánom vo svojej práci pokračovať, dozaista sa tieto ciele naplnia.

Atila Rusnák

Foto: autor