Jedna malá slivka

pod stromom dnes krivká.

Spoznať chcela asi

svet a jeho krásy.

Už ju bolia všetky kosti,

rozplače sa od ľútosti.

Za jeden deň, slivka milá

na sladký lekvár sa premenila.

Slovenská základná škola v Sarvaši zachováva tradície a každoročne začiatkom septembra varíme slivkový lekvár. Tohto roku sme sladkú pochúťku varili v spolupráci s členmi slovenského kultúrneho spolku Vernosť. Učitelia spolu s členmi spolku nazbierali slivky v záhrade Štefana Trabacha. Pod vedením učiteľky Agneši Muchovej Kondacsovej žiaci siedmej triedy slivky zbavili stoniek, poriadne ich umyli a nechali odkvapkať. V aule školy sa pri vykôstkovaní vystriedali skoro všetci žiaci. Najmilší boli prváci a druháci, ktorí takúto prácu vykonávali po prvýkrát. Tváričky so zvedavými očkami ožili hlavne vtedy, keď našli v slivke červíka. Vedeli, že takú slivku nemôžu vložiť do taniera, v ktorom sú zdravé slivky.

Na druhý deň, zavčas rána, členky spolku Vernosť pani Gombkötőová, Krizsanská, Dekrétová, Szebegyinská, Zuzana Lišková, rodina Janurikovcov, Rágyanszkých vysypali slivky do troch kotlov. Rodičia, ktorí sprevádzali ráno deti do školy, zvedavo sledovali, čo sa deje. Od Jána Gyurcsika sa dozvedeli tajomstvo dobrého slivkového lekváru. Na dobrý slivkový lekvár treba mať pripravené zrelé, ba až prezreté slivky. Čím sú zrelšie, tým bude výsledok sladší. Ďalej povedal, že slivky aj v minulosti rozvarili na riedku „brečku”. Aby lekvár nepriháral, je nutné ho neustále miešať pomocou varechy alebo, ako ju v minulosti volali, mješadla. Aby bol lekvár naozaj hustý a kvalitný, musí sa variť aspoň 10 hodín.

Varenie lekváru bolo v minulosti a je aj dnes pre ľudí vhodnou príležitosťou na vzájomné stretnutie a podebatovanie so susedmi, priateľmi a známymi. Často pri tom aj spievali a vtipkovali. Počas celého dňa pri miešaní pomáhali učitelia, ba aj niektoré deti. Každá trieda, ako aj deti v materskej škole, dostali „ciberaj”, ktorý si natreli na chlieb a s chuťou ho jedli. Juraj Rágyanszki spolu s ujom Janom Gyurcsikom testovali, či je už lekvár uvarený tak, že lekvár nabrali na lyžičku, a keď netiekol z lyžice, pokladali ho za hotový.

Potom ho naplnili do pripravených čistých pohárov, uzavreli viečkami, otočili a nechali vychladnúť. Poháre prikryli látkou a uskladnili. Každý účastník si z podujatia odniesol množstvo nových poznatkov a zážitkov. Udržiavanie tradícií je dôležitou súčasťou práce školy pri výchove mladej generácie a podporuje úctu ku zvykom a tradíciám našich predkov. Ďakujeme všetkým, ktorí na to pamätajú a priložili svoje ruky k dielu.

Zlatica Lišková

Foto: autorka