V rámci Mesiaca slovenskej kultúry v Slovenskej dvojjazyčnej základnej škole v Slovenskom Komlóši si žiaci a učitelia pripomenuli starodávne tradície na podujatí Tradície našich predkov – stridžie dni.

Takto nazývali ľudia v dávnej minulosti obdobie prechodu z jesene do zimy, od Kataríny (25. novembra) do Vianoc. S príchodom jesene sa začne skoro stmievať, noci sa predlžujú a tma vyvoláva strach. Preto ľudia verili, že v tom čase majú zlé sily viac odvahy škodiť človeku, dobytku i domu a treba sa pred nimi chrániť. Práce na poli sa skončili, bolo viac voľného času, a tak sa mohli zabávať rozprávaním vymyslených fantastických príbehov, „veštením“ budúcnosti či vymýšľaním rôznych pravidiel, zákazov a obradov.

Deň pred Katarínou 24. novembra sa celá naša škola zabávala tiež. Žiaci piatej, šiestej, siedmej a ôsmej triedy predviedli prítomným pestrú mozaiku slovenských piesní, básničiek, scénok a tanca. Zazneli katarínske piesne, ktoré boli veľmi obľúbené, lebo na Katarínu mali v každej dedine tanečnú zábavu. Bola to posledná príležitosť zatancovať a zaspievať si pred adventom. Básničky a divadelné scénky boli pripomienkou na rôzne zvyky a povery minulosti. Na svätú Barboru, Ondreja či Luciu dievčatá veštili, ktorý chlapec bude ich manželom. Na Barboru natrhali čerešňové halúzky a dobre sa o ne starali až do Vianoc. Ak halúzka rozkvitla, dievča sa mohlo tešiť na vydaj. Písanie lístočkov s menami dedinských mládencov na Luciu bolo tiež veľmi populárne, ako aj liatie olova na Ondreja, pretože svätý Ondrej sa považoval za patróna neviest: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe lejú, aby si mi dal znati, koho ja budem za muža mati“.

Pekným tancom dievčat z 8. triedy sme si pripomenuli, ako po domoch chodievali „Lucky“ vymetať kúty, divadelným spracovaním balady známeho slovenského štúrovského básnika Jána Bottu Lucijný stolček zase porekadlo: „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“. Nezabudli sme ani na taký slovenský zvyk, akým je vinšovanie. Je to jeden z tých starodávnych zvykov, ktorý nevymrel, ľudia si ešte stále vinšujú pri rôznych príležitostiach, veď slovo má veľkú silu. Vinšovníkov na Luciu radi videli v každom dome: „Doniesli sme vám oceli, aby sa vám hrnce, misky nebili! Koľko máte v plote kolov, aby ste mali v maštali volov! Koľko máte lyžičiek, aby ste mali jalovičiek!“ Samozrejme, nemohli sme zabudnúť ani na to, aká múdrosť je skrytá v ľudových pranostikách, ktoré sa zachovali až do dnešných čias: Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora, aké sú od Lucie dni, také budú aj mesiace, Katarína na ľade a Vianoce na blate. Publikum, ktoré tvorili nielen žiaci a učitelia základnej školy, ale aj rodičia žiakov a detičky z materskej školy so svojimi učiteľkami, so záujmom sledovalo výkony účinkujúcich. Potlesk, ktorým diváci nešetrili, bol skutočne zaslúžený.

Na záver podujatia, vďaka ktorému sa našou školou niesli zvuky ľubozvučnej slovenčiny, fantázia prebrala moc nad realitou a zábava nad zamračeným pohľadom na svet – deti si zasúťažili o najkrajšiu, najškaredšiu a najvtipnejšiu masku strigy. Najviac fantázie a kreativity predviedli naši najmenší, žiaci nižšieho stupňa, za čo ich čakala sladká odmena.

Mária Hanková

Foto: Marianna Bajczerová