Koncom septembra je už tradíciou, že na dvore materskej školy pri Slovenskej základnej škole v Sarvaši sa stretnú rodičia, deti a učiteľky na príjemnom rodinnom popoludní. Pôvodne to bolo jedno „vynikajúce“ popoludnie v znamení kalendárnej obyčaje, súvisiacej s koncom jesenných zberov.

V čase, keď leto odchádza do nenávratna a vládu v prírode preberá jeseň, materská škola pri Slovenskej základnej škole v Sarvaši zorganizovala tekvicové popoludnie. Prípravy boli dôsledné: najprv sa vyčistila vonkajšia pec na pečenie chleba, no tentoraz sa v nej nepiekol chlieb, ale pekné, oranžové tekvice. Vyzerali ako malé slnká, keď ich na plechu sádzali do horúcej pece. O chvíľu už po nich rozvoniaval školský dvor. Trochu neskôr, pred večerom, sa na zelenom trávniku pri škôlke začali schádzať rodičia a v rukách niesli tekvice. Väčšie, menšie, oranžové i tmavšie. Nikto sa nenáhlil domov, aj keď bol piatok popoludní. Naopak, rodičia sa pousádzali na pripravené lavičky a stoličky, svoje ratolesti vzali na ruky a čakali, čo sa bude diať. A dialo sa. Najprv všetkých privítala vedúca materskej školy Judit Nádorová, poďakovala rodičom, že sa zišli v takom hojnom počte, aby sa spolu s deťmi zabavili pri vyrezávaní tekvíc a potom uviedla kultúrny program, ktorý pripravila Umelecká škola Kálmána Chována.

Žiaci spolu so svojimi pedagógmi vystúpili na pomyselné trávnikové javisko a prítomní sa započúvali do príjemných tónov hudby. Po skončení programu sa rodičia s deťmi rozišli k pripraveným stolíkom a pustili sa do vyrezávania tekvicových lampášov. Práca im šla jedna radosť. Veď každý chcel mať najkrajšiu a najzaujímavejšiu tekvicu. Pri tom všetkom sústredení dobre padlo občerstvenie v podobe pečených tekvíc a tekvicových koláčikov, ktoré napiekli usilovné mamičky. Všetky vyrezané tekvice položili na okná, a potom, keď sa zotmelo, zažali v nich malé ohníčky. To bola krása. Na svet sa dívali tekvicové tváre so žiariacimi očami a blikotavé svetlá osvetľovali tmavé tiene stromov. Detičky im zakývali na rozlúčku a pobrali sa s rodičmi domov. A v očiach im svietili oranžové svetielka.

Anikó Podaniová

Foto: autorka