Po smutnejších, ale o to dlhších prázdninách prišli do školy 1. septembra i žiaci čabianskej slovenskej školy. Zážitkový deň so stretnutím celej školy sa pre pandemickú situáciu konal len v obmedzenej miere. V triedach s triednymi učiteľmi.

Riaditeľstvo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia rozhodlo neupustiť od predchádzajúcich overených začiatkov školského roka, no tentoraz v intímnejšej atmosfére. Žiaci prišli do vydezinfikovanej školy s rúškami na tvárach a rovno zasadli do svojich lavíc. Niektorí naozaj do svojich, iní už do budúcich svojich prváckych, a našli sa aj také triedy, a medzi nimi i tá prvácka, ktorým boli zakúpené úplne nové lavice. Moderné, variabilnejšie, určené pre jednu osobu. Po zvítaní s triednymi učiteľkami prebehli 4 triednické hodiny naplnené prácou, veď na začiatku roka sa treba vyškoliť z bezpečnostných predpisov, ale napríklad sa dozvedieť i to, kedy budú najbližšie prázdniny alebo nejaké to voľno. Takže prvý deň neprebehol len v tej vážnej rovine, ale i vo veselej atmosfére vzájomných zážitkov.

Inak to bolo s tými, pre ktorých sa škola v tomto roku otvára po prvýkrát. 21 prváčikov prišlo ešte so svojimi rodičmi, zoznámilo sa a zvítalo s triednymi učiteľkami. Dopoludnia sa budú učiť s Monikou Gyöngyiovou, popoludní ich bude mať na starosti Katalin Šveczová. Prváčikov privítala i riaditeľka Edita Pečeňová a starší spolužiaci. Každá z tried 1. stupňa si pre nich pripravila krátku pesničku, čo malo úspech a budúci prváci sa do spevu aj zapojili. Nových žiakov školy obdarovalo rodičovské združenie prvým pestrofarebným zošitom, primátor Békešskej Čaby zase školským vakom. Triedna učiteľka Monika sa na nich tešila už cez prázdniny. Každému pripravila tvárové rúško, rovnaké v pestrejších farbách dievčatám a rovnaké chlapcom. Veselí žiačikovia si ešte urobili spoločnú fotografiu a rozlúčili sa so svojimi rodičmi, aby na krátky čas v prvý deň ostali len so svojou triednou učiteľkou.

Prvý školský deň prebehol teda v čabianskej slovenskej škole v inej, doteraz nepoznanej atmosfére so závanom dezinfekcie v ovzduší a s rúškami na tvárach. Napriek tomu so šibalskými úsmevmi a očakávaniami.

Ján Pitoňák

Foto: autor