Koniec jesenného a začiatok zimného obdobia bol v Základnej škole v Lucine rušný. Nielen preto, že pandémia koronavírusu denne prekvapuje svojou nevyspytateľnosťou, a tým robí učiteľom, žiakom i rodičom vrásky na čele, ale aj preto, lebo „služobníci” špecializovaní na výchovu budúcej uvedomelej generácie si zaumienili usporiadať týždňový tematický tábor, ktorý si pod drobnohľad zobral spomínané, na zvyky bohaté obdobie.

Predchádzajúce udalosti sú asi každému jasné. V prvej dekáde roka Fond Gábora Bethlena pridelil sumu na uskutočnenie táborov, potom ju stiahol. Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku sa predsa podarilo získať z Fondu financie a tým podporiť slovenské národnostné školy v Maďarsku. Situácia však bola čoraz viac nevypočítateľnejšia a vedenie školy sa rozhodlo, že namiesto tábora v Alkári uskutoční tematické dni v priestoroch výchovno-vzdelávacej inštitúcie aj s podporou Slovenskej národnostnej samosprávy v Lucine. Keďže v škole je hodina slovenskej vzdelanosti integrovaná do iných hodín, a odučená blokovo, nemuseli dlho rozmýšľať, ako zrealizovať sériu programov na tému jesenných a zimných zvykov.

Z každodenných činností nechýbali ani medzi mládežou obľúbené zamestnania. Škola tanca a učenie sa detských hier odjakživa patrí k najnavštevovanejším programom, ale ani ostatné dni nepostrádali kreativitu. Pondelok sa niesol v znamení tekvice, preto bola vyhlásená aj súťaž v kreslení na túto tému. Kresby napokon organizátori vystavili na dvore školy. Ani popoludňajšie zamestnania sa nezaobišli bez tekvíc. Keďže organizátori uprednostňujú maďarsko-slovenské tradície pred tzv. halloweenskymi, spolu s deťmi vyrezávali svetlonosi a iné predmety z tekvíc. Dospelí sa postarali aj o maškrty, pripravili pečenú tekvicu a ochutnávku tradičných lucinských závinov a langošov z tekvice. Aj na druhý deň čakal žiakov bohatý program, videli, ako sa pára perie a mrví kukurica, ochutnali makovo-medovú kukuricu. Ostané dni už patrili prípravám na Vianoce. V stredu deti vyššieho stupňa robili adventné vence z rozličného materiálu a pochutili si na tradičných miestnych kapustníkoch. Vo štvrtok si vyskúšali prípravu a pečenie vianočných oblátok, ako to organizátori nazvali: „mlynských koláčov”. Vyskúšali aj guláš so smotanou i ľudové jedlo zo zemiakov a cibule, u nás známe ako chamuľa. Piatok, posledný deň, bol vyhradený remeselníckym zamestnaniam. Deti chystali ozdoby do tried, pripravovali vianočné darčeky a pochutnali si na makových pupákoch, opekancoch.

„Dodatočne si myslím, že naše alternatívne riešenie bolo ideálne. Takto sa programov zúčastnilo oveľa viac žiakov. Keby sme mali tábor v Alkári, tak by ich bolo asi len 15. Tentoraz však celá škola mala možnosť oboznámiť sa s našimi slovenskými národnostnými zvykmi,” povedala riaditeľka školy Helena Klagyiviková a doplnila, že pedagogický kolektív sa obával, že Centrum na prevádzkovanie inštitúcií onedlho zavedie dištančné vzdelávanie a nepodarí sa mu uskutočniť tento „družinový tábor“ so sériou popoludňajších zamestnaní. Našťastie, rozhodlo sa včas a všetko prebehlo podľa dopredu vytýčených cieľov a bez komplikácií.

Výchovno-vzdelávaciu inštitúciu v Lucine navštevuje 147 žiakov, z nich 34 sa neučí po slovensky, lebo zriaďovateľ, ktorým je štát, sa snaží financie znížiť tak, že vyššie ročníky pridružuje k iným školám. „Keďže noví žiaci nepochádzajú zo slovenskej národnostnej oblasti, alebo nikdy sa neučili slovenčinu, netlačíme ich, aby s tým začali. Snažíme sa však uprednostniť a vo všetkom podporovať tých, ktorí si ju chcú osvojiť,” vysvetlila riaditeľka. Dodala, že najviac sa žiakom páčila príprava adventného venca, chutili im tekvicové langoše, ale aj ostatné tradičné ľudové jedlá.

AR

Foto: Helena Klagyiviková