Vo Veľkom Bánhedeši sa snažia čo najvytrvalejšie zachraňovať dedičstvo slovenských predkov. Robia to pod záštitou Verejnoprospešného spolku na zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši, ktorý tvorí viacero kolektívov. Jedným z nich je Detská citarová skupina.

Táto partia šikovných, nadaných a usilovných detí, ku ktorým sa pridala aj jedna mamička dvoch malých citaristov, Detti Knopová, mala v posledný júnový týždeň v Dome ňaňičky Žofky vo Veľkom Bánhedeši citarový tábor. Malý muzikanti sa už počas roka učili hrať na citare od vychýrenej muzikantky a zbormajsterky speváckych skupín v Békešskej Čabe Ildiky Očovskej. Teraz sa však pani učiteľka, ktorá deti učí predovšetkým slovenskému hudobnému dedičstvu, nemohla uvoľniť. Preto tábor prevzal ostrieľaný hráč na citare a učiteľ hry na tomto starodávnom hudobnom nástroji Kálmán Juhász z Čorvášu. Okrem maďarského programu doplňujúceho slovenský, cibril so svojimi zverencami techniku ovládania nástroja. Doteraz mladí inštrumentalisti hrali tromi prstíkmi a odteraz už dostali pesničky s prstokladom na štyri prsty. Veru, nemali ľahkú úlohu. Bolo nielenže pekelne teplo, ale sotva sa skončil školský rok a možno by sa radšej venovali behaniu vonku, či čľapkaniu na kúpalisku. Namiesto toho usilovne brnkali a pritláčali struny.

Vedúca Spolku Jolana Tímárová Pepová nielen zohnala na tábor finančnú podporu, ale bola na účastníkov tábora naozaj hrdá. Preto im aj vyvárala samé dobroty. Sama sa totiž starala o ich výdatnú, ale najmä chutnú stravu.Raz mali na obed napríklad hráškovú polievku a kurací perkelt, raz gulášovú polievku s višňovým pité, inokedy voňavú ovocnú polievku s kuracím soté a pečenými zemiakmi. Namiesto dezertu sladký melón. Taký, skoro bez jadierok. Ako povedal Šaňko Csuka, raz bude určite biológom, lebo vedel porozprávať, aké vtáčiky hniezdia pod strechou Domu ňaňičky Žofky i aké motýle lietajú na okolí, a mäsové rizoto tety Joly by si zaslúžilo titul majstra sveta. Tento náš Šaňko si v dlani zobral húsenicu motýľa pávie oko až do Sarvaša. Totiž účastníci citarového tábora sa zúčastnili výletnej plavby loďou Katalin II. po mŕtvom ramene Kereša v Sarvaši a potom hudobného predstavenia divadla Cervinus Teátrum Išlo vajce na vandrovku.

Hneď bolo jasné, že niektorým deťom utkveli v hlavičkách tanečné cifrovačky jednotlivých protagonistov zvieracích postáv. Predtým ako išli na večeru, vyskúšali si ako tancoval vlk, medveď, kohútik. Najpopulárnejší boli medzi nimi zbojníci a vôl. Ešte pred predstavením však citaristi deťom v tanečnom tábore Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku predviedli svoj repertoár, ktorý sa naučili v tábore. Na oplátku im účastníci tanečného tábora zaspievali svoju zbierku piesní, ktoré sa naučili počas tancovania choreografií. Večer prišli domov unavení, ale nasledujúci deň, posledný táborový, bol plný vzrušenia. Ujo Fero Zelman ich pozval na pizzu a potom, čo ju s chuťou zjedli, ukázali príbuzným a hosťom záverečného koncertu hodnotné vystúpenie. Veru nejeden otecko, stará mama, mamička, či strýčko si ukradomky utierali slzy dojatia.

Najpyšnejšia však bola na všetkých účastníkov tábora teta Jola, lebo vie, že deti budú počas leta ešte niekoľkokrát koncertovať. Napríklad na Obecnom dni Veľkého Bánhedešu 24. júla.

(-tre)

Foto: autorka