Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozlúčková slávnosť v Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Študenti 12. ročníka sa s nami rozlúčili posledný aprílový piatok. Podujatie sa začalo o desiatej, no žiaci v škole sa chystali už od pol deviatej.

Každá trieda dostala inú úlohu. Rozlúčka sa začala tým, že maturanti chodili po triedach strednej školy a spievali. Potom sme sa zišli všetci na dvore, kde sa konala slávnosť. Študenti 11. ročníka povedali pár viet o 12-tej triede a zaželali jej veľa úspechov. Dozvedeli sme sa, že s prípravami mali veľa práce. Potom prišli naši maturanti. V prvom rade sa za všetko poďakovali svojim rodičom a odovzdali im kvety. Potom prišla malá spomienka na ich triedu. Nakoniec vyslovili vďaku aj pedagógom, každý študent dal kvet inému učiteľovi. Príhovor predniesla z jedenástej triedy Hanna Sára Kolysová a z dvanástej sa prihovorili Zorka Farkasová a Máté Tóth. Prejav triednej učiteľky Zuzany Tóthovej bol dojemný. O každom povedala niečo osobné. Študentov končiaceho ročníka pozdravila aj riaditeľka našej inštitúcie Edita Pečeňová. Ako sa zmienila, hoci vedľa nás prebieha vojna, dúfa, že naši absolventi si napriek tomu nájdu miesto vo svete. Zároveň sa priznala, že ako riaditeľka má túto triedu veľmi rada. Týmto sa správa o rozlúčkovej slávnosti končí. Teraz spoznajme našich absolventov trochu bližšie!

V prvom rade by som začal tým, kto všetko sú naši maturanti.

Triednou učiteľkou bola Zuzana Tóthová. Počet žiakov zostal na konci 15. Dievčat bolo 12 a 3 chlapci. Dievčatá: Enikő Vásárhelyiová, Boglárka Seresová, Dóra Boglárka Szatmáriová, Mira Zahoreczová, Kata Rebeka Petrásová, Fanni Horváthová, Zsanett Nagyová, Zorka Farkasová, Virág Gyöngyiová, Sára Molnárová, Fanni Klimentová a Anita Vidovenyeczová. Traja chlapci sú Máté Tóth, Tamás Tóth a Dávid Szalkai. Táto škola je výnimočná tým, že študenti končiacich ročníkov sa na mladších nepozerajú zhora, ale pomáhajú im so všetkým, čo vedia, rozprávajú sa s nimi a berú ich do svojej spoločnosti. Veľmi dobrým príkladom toho je, že keď sme sa dostali na strednú školu, vtedy ešte študenti 11. ročníka si vždy sadli na naše hodiny, keď nemali vyučovanie. Takto si vlastne preopakovali učivo a zároveň aj nám ukázali, že voľný čas sa dá tráviť aj učením. Mali sme okruh priateľov, v internáte to boli Máté, Tomi, dve Fanni, Mira a Rebi. Čiastočne aj vďaka nim boli moje dva roky v internáte krásne. Práve kvôli nim som sa každú nedeľu túžil vrátiť na Čabu. V osobe Fanni Horváthovej som získal úžasnú spoločníčku na cesty. V tejto škole, ak má niekto zlý deň, vždy sa nájde dakto, aby ho rozveselil. Pre mňa v tomto najväčšiu úlohu zohrali Zorka, Virág a Dávid. Ich odchodom škola prichádza o veľmi cenných ľudí. Ale aj získa, keďže traja z nich sa chystajú na pedagogickú dráhu a plánujú sa vrátiť do našej inštitúcie. Aj odtiaľto im želám veľa úspechov na maturite a v ďalšom vzdelávaní. Ďakujem im za tieto nezabudnuteľné dva roky.

Oliver Patay
študent 10. ročníka gymnázia

Foto: autor, Barnabás Gyöngyi Bátor