Žiaci 12. ročníka Slovenského gymnázia v Budapešti sa 4. mája rozlúčili so svojou školou, učiteľmi a spolužiakmi. Rozlúčková slávnosť sa konala vo vyzdobenej telocvični deň pred začiatkom maturitných skúšok.

„Jedno z najkrajších období vášho života sa blíži ku koncu,” povedala na úvod zástupkyňa riaditeľky školy Angela Hipiková. „Počas rokov strávených v slovenskej škole ste zažili veľa, získali ste skúsenosti, vedomosti, priateľstvo, lásku, spoznali ste radosť, aj smútok. Ku každému študentovi, učiteľovi a triede vás pravdepodobne viaže niečo nezmazateľné.”

V mene 12. triedy sa rozlúčili Viktória Poláková a Valéria Sándorová. Maturanti spomínali na dni strávené v škole, na výlety na Slovensko i do Sedmohradska. „Strávili sme dôležitú časť nášho života v škole, kde ste boli nielen našimi učiteľmi, ale aj našimi mentálnymi a profesionálnymi vodcami,” zaznelo pri rozlúčke.

Zástupcovia 11. triedy Luca Kovácsová a Liliána Berkiová pripomenuli spolu zažité momenty, ba aj vynikajúce výsledky a rekordy. Napríklad: „Viktória Poláková, okrem výborného študijného priemeru zložila za 4 roky na gymnáziu 4 štátne jazykové skúšky na úrovni C1. Keď prišiel do našej školy Botond Berceli, bol tenký ako panáčik z detskej kresby nakreslený paličkami, ale vypracoval sa na svalnatého transformera.”

V mene študentskej samosprávy sa s maturantmi rozlúčil Henrik Kirschner. Po priviazaní stuhy na vlajku budapeštianskej slovenskej školy zástupcami 12. triedy si trieda na rozlúčku ešte raz zaspievala v sprievode gitary. Oslava sa skončila vypúšťaním balónov. Tento symbolický akt znamená, že maturanti, ktorých doteraz popri rodičoch viedla na ceste k dospelosti aj triedna učiteľka Darina Nagy-Szajkóová spolu so svojou zástupkyňou Margitou Zaťkovou, sa už musia osamostatniť a pokračovať svojou cestou vlastnými silami.

(zlh)

Foto: Attila Horváth