Čo sme dali do pastierskej kapsičky? Veľa-veľa zážitkov, vedomostí a skúseností! Prišiel deň Juraja, vo svojej fantázii sme s deťmi vyhnali zvieratá na pašu, a potom sme spolu začali naše pastierske dobrodružstvá.

Navštívili sme múzeum v Sarvaši, kde nás čakala pedagogička múzea Marianna Horváthová s mimoriadne zaujímavým programom. Dozvedeli sme sa napr. rôzne mená pastierov podľa toho, aké zvieratá strážili. Spoznali sme predmety ich každodennej potreby a potom sme si sami vyrobili malú kapsičku, podobnú tej, v ktorej naši predkovia uchovávali podpaľovač.

To, čo nasledovalo potom, bolo – ako sa hovorí – „čerešnička na torte”. Konským povozom sme sa odviezli na sálaš k tete Edite Csasztvanovej, kde nás už čakal jej muž, ujo Ondrej, so zaujímavou prednáškou a prezentáciou o pastierskom živote. Prezradil nám kde sa nachádza takzvaný „Kravajárás“, aký je výborný omastený chlebík s jarnou cibuľkou a ukázal, ako sa praská bičom. Povzbudení myšlienkou sebestačnosti (a chuťou novej cibuľky), sme v školskej záhradke zasadili cibuľu, sadenice, všetko sme popolievali a odstránili burinu.

Na záver „pastierskej kapsičky“ sme podľa prastarého receptu na dvore našej školy varili pastiersku tarhoňu v kotlíku, pod vedením uja Jána Skorku. Domáce dobroty nám pripravili tety Csilla Sindelová a Marika Kőrösiová Zvarová. Ešteže naši učitelia dávali na nás dobrý pozor, pretože ak by neboli dostatočne opatrní, suroviny by sme zjedli ešte predtým, než sme začali variť. Nakoniec sme navštívili Slovenský oblastný dom v Sarvaši, kde sme si mohli vypočuť rozprávanie tety Zuzany Csicselyovej Korbelyovej o každodennom živote našich predkov. Ďakujeme každému za trpezlivosť a za uspokojivé odpovede na všetky naše zvedavé otázky!

(pk)

Foto: autor