Už je tradíciou, že Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov v Sarvaši organizuje cez letné prázdniny poznávací a jazykový tábor na Slovensku. Po pár rokoch sa náš tábor opäť uskutočnil vo Vysokých Tatrách. Malebná krása prírody a pohľad na štíty slovenských veľhôr každého očaril.

Ubytovanie sme mali v Súkromnej škole v prírode v Tatranskej Lomnici. Odtiaľ sme podnikali výlety do okolia. Absolvovali sme túru z Hrebienka cez Tatranskú magistrálu na Skalnaté pleso. Pozemná lanovka a lanovky spod Lomnického štíta boli zážitkom pre každého. Adrenalín sme si zvýšili aj ďalší deň, keď sme v Bachledovej doline navštívili Chodník v korunách stromov. Tam sme vyšliapali pešo. Únava sa okamžite vyparila, keď sme videli kráľovstvo lesa. Tí, ktorí majú strach z výšok, sa neodvážili vyjsť do 32 metrovej výšky, ale tí najodvážnejší ešte aj „zišli” dole tobogánom. Niektorí aj dvakrát. Na obrovskom lesnom ihrisku si prišli na svoje nie len malí, ale aj veľkí. V našom poznávacom programe nasledoval Poprad, družobné mesto Sarvaša. Pozreli sme si centrum mesta, potom sme oddychovali v AquaCity Poprad. V posledný deň nášho pobytu, sme sa vybrali na Štrbské Pleso. Poprechádzali sme sa po okolí a zacvičili sme si na lesnom telocvičnom náradí. Cestou do tábora sme sa zastavili v Prešove v Soľnom múzeu. Bolo to zaujímavé, lebo sme neboli len v jednej budove, kde by sme chodili z miestnosti do miestnosti, ale na štyroch miestach. V bani, kde ťažili soľ, neskôr slanú vodu, v četerni, kde uskladňovali slanú vodu, v gápli, kde boli pece, na ktorých sa varila soľ a v sklade, kde už v sudoch čakala na odvoz. Cestou domov sme sa zastavili v Levoči. Pozreli sme si historické centrum, okolie starej radnice. Podaktorí vliezli aj do klietky hanby.

Po večeroch boli deti rozdelené do družstiev. Každé družstvo malo za úlohu urobiť záznam dňa. Využili sme modernú techniku. Deti cez deň pracovali so svojimi mobilnými telefónmi a večer dokončovali svoje diela na notebookoch. Vznikli PPt-čka, malé videá, či súbory fotiek. Posledné popoludnie bola celková prezentácia týchto produktov a deti hlasovali na najzaujímavejšiu reportáž. Po vyhodnotení tábora sme usporiadali diskotéku. Unavení, ale s peknými zážitkami sme sa vrátili domov. Náš tábor by sa nemohol uskutočniť bez podpory. Ďakujeme Fondu Gábora Bethlena za doplnenie finančných prostriedkov na náklady tábora. Záverom by som sa chcela poďakovať slovami detí: Teta, prídeme aj na budúci rok? Bolo super, príďme aj na budúci rok!

Anikó Podaniová

Foto: autorka