Suchá správa by znela takto: dňa 24. novembra sa konala stužková slávnosť v Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. V tomto školskom roku je v dvanástej triede 11 žiakov, 7 chlapcov a 4 dievčatá. Moderátormi programu boli Orsolya Kovácsová a Áron Tuska. Aj tento rok, ako vždy, slávnosť zorganizoval 11. ročník. Dvanásty ročník mal v ten deň len štyri hodiny.

Ale o jednej z najvýznamnejších udalostí nášho života nemôžem písať takto sucho. Naša triedna Ildika Kissová Szabová už od začiatku nášho spoločného bytia hovorí, že sme veľmi súdržná trieda. A má pravdu, od začiatku sme našli spoločné záujmy a spoločný jazyk. Často trávime spolu voľný čas a veru, zrodili sa tu aj lásky, ale v prvom rade silné priateľstvá. Práve preto aj naša stužková bola trochu iná. Rodičia by ju nazvali príliš pretechnizovanou, veď po krátkom hudobnom vstupe Réky Gulyásovej, ktorá zahrala na klavíri a krátkom príhovore moderátorov nasledovali krátke filmy. 11. ročník nakrútil tri videá: v jednom z nich bola predstavená budúca kariéra žiakov 12. ročníka, potom rodičia posielali žiakom správy (tie nás naozaj prekvapili), a v poslednom viedli rozhovory s učiteľmi a so študentmi. 12. ročník poskočil o 60 rokov dopredu a spomenul si na svojich učiteľov. Mohli by sme povedať, že slávnosť prebiehala v éteri, a musím podotknúť, že my sme sa veľmi dobre zabávali. Tak na hláškach spolužiakov, ako aj žiakov a pedagógov. Nuž, a na základe týchto krátkych filmov, v ktorých sme sa všetci správali voľnejšie, mali možnosť lepšie spoznať náš študentský život aj rodičia.

Samozrejme, najdojímavejšia chvíľa nastala, keď nám pripli stužky a následne sa nám prihovorila pani riaditeľka. Edita Pečeňová si zaspomínala, čo všetko s našou triedou zažila, hovorila o tom, čo znamená tento obrovský krok v živote človeka, čo žiakov čaká, čo znamená stužková a že naša škola nás vždy privíta s otvorenou náručou. Bol to veľmi dojemný prejav. Po ňom nasledoval zvyčajný prípitok. Žiaci si ako každý rok pripili so svojimi pedagógmi a hosťami nealkoholickým šampanským, aby sme sa potom nahrnuli okolo stola – ktorý zdobila krásna tekvica a v nej vyrezané logo našej školy – s lahôdkami. No, a na záver náš menoslov: Kata Chrappánová, Edina Csajbóková, Panna Halászová, Zoltán Ármin Kabai, Tibor Kruchió, Adam Kesjár, Dominik Kun, Panna Mariková, Levente Nagy, Oliver Patay a Pavol Vidovenyecz.

Držte nám palce, aby sme sa aspoň tak úspešne pripravili a absolvovali maturitné skúšky, ako stužkovú slávnosť.

Oliver Patay

Foto: Csaba Martincsek