V XVII. obvode Budapešti – Kerestúre – organizujeme tradičné a tanečné tábory už 20 rokov. Počet obyvateľov našej mestskej časti dnes presahuje 90 tisíc, je teda prirodzené, že stará dedinská štruktúra sa rozpadla. Jadro obce bolo v 70. rokoch 20. storočia zbúrané a nahradili ho desaťposchodové domy.

Obyvateľstvo, ktoré sa prisťahovalo nebolo ani slovenského, ani nemeckého pôvodu. Rozptýlené a roztrúsené pôvodné obyvateľstvo bolo opätovne stmelené slovenskou národnostnou samosprávou, ktorá vznikla v roku 1995.

Za posledných 29 rokov sme vynaložili veľké úsilie, aby sme v asimilovaných ľuďoch slovenského pôvodu znovu prebudili záujem o ich slovenskú identitu. Ako prostriedok nám slúži aj organizovanie tradičných táborov, ktorých cieľom je prebudiť v deťoch školského veku cit pre národné kultúrne dedičstvo, ktorý už asi nedostali v rodine.

V priebehu rokov sme sa usilovali hradiť náklady prostredníctvom rôznych verejných súťaží. Žiaľ, nemôžeme sa uchádzať o prostriedky zo Správy fondov Gábora Bethlena, pretože sa nám ťažko podarí naplniť minimálny počet 15 osôb. Preto sme tento rok požiadali o podporu na usporiadanie tábora zo samosprávy mestskej časti, Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Od mesta sme dostali dve tretiny žiadanej sumy, od CSSM o niečo viac ako polovicu a kuratórium VPN ZSM tento rok tradičné detské tábory nepodporilo. Myslím si, že členovia kuratória si neuvedomujú aké je dôležité zachovať slovenskú komunitu a vštepovať identitu mladým ľuďom. Tu v hlavnom meste je to oveľa ťažšie a vyžaduje si to viac práce ako vo vidieckej, malomestskej komunite.

Napriek tomu sme náš tábor, ktorého sa zúčastnilo 14 detí, zorganizovali. S pomocou Slovenského ženského speváckeho zboru z Kerestúru a členov Spolku pre ľudové kultúrne dedičstvo Rákosvölgye, aj napriek neznesiteľnej horúčave, sa nám podarilo vzbudiť záujem detí o slovenskú ľudovú kultúru, hoci kvôli nedostatku financií tábor trval nie päť, ale iba tri dni.

Csaba László Pap

Foto: autor

Ak niekto, kurátori VPN ZSM presne vedia...

Autor príspevku Prečo bol tábor v Kerestúre len trojdňový? Csaba László Pap obviňuje kurátorov Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku (VPN ZSM) z toho, že nevedia, neuvedomujú si, „aké je dôležité zachovať slovenskú komunitu a vštepovať identitu mladým ľuďom“. Ako človekovi, ktorí s nimi spolupracuje dlhé roky či skôr desaťročia, nedá mi nevyprosiť si to, keďže pravdou je pravý opak: ak niekto, kurátori VPN ZSM presne vedia a tak aj konajú... A vie to o nich každý, kto sleduje dianie na našom národnostnom poli.

O konkrétnom prípade kvôli objektivite, v záujme vytvorenia uceleného obrazu si dovoľujem stručne dodať niekoľko faktov. Slovenská národnostná samospráva XVII. obvodu hlavného mesta sa v tomto roku neúspešne uchádzala o podporu VPN ZSM na usporiadanie „slovenského denného detského tábora v Kerestúre“ pre 20 až 30 účastníkov v záujme oživenia miestnych slovenských tradícií s cieľom „praktizovať slovenský jazyk a posilniť cit spolupatričnosti, pre uchovávanie naše miestné slovenské tradície, spevy a zvyky a pre honoráry a cestovné učitelia a pracovníkov“. Konkrétne 100 tisíc forintov na cestovné náklady a 60 tisíc na honoráre pedagógov.

Ako sme o tom informovali koncom júna po zasadnutí kuratória v príspevku Kuratórium VPN ZSM rozdelilo podpory na rok 2024 uverejnenom na viacerých internetových portáloch, vrátane tlačenej verzie Ľudových novín, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov „kurátori sa v tomto roku rozhodli nepodporiť zaobstaranie krojov, nákup technických zariadení, výlety, tábory a podobné aktivity“, keďže suma požadovaných dotácií viacnásobne presahovala možnosti nadácie. Nepodporenie inak nesmierne dôležitých táborov pritom odôvodňuje aj skutočnosť, že maďarská vláda prostredníctvom Správy Fondov Gábora Bethlena podporuje usporiadanie národnostných detských táborov zvýšenými sumami, natoľko štedro, že odmieta v podstate iba tých, ktorí nevyhovujú ani základným podmienkam, napríklad chcú usporiadať tábor pre menej ako 15 detí.

Zo spomínaných dôvodov sa kurátori na zasadnutí s podrobnosťami táborového súbehu Kerestúrčanov ani nezaoberali. Až dodatočne sme si s nemalým záujmom prečítali v maďarčine písanú správu o uskutočnenom tábore na portáli rakosmentiszlovakok.hu z pera Bertalana Bertóka, z ktorej vieme, že napokon nie 20 či 30 detí sa zúčastnilo spoločného miestneho denného pobytu, ale presne 10 (zrejme preto sa teda organizátori neobrátili so žiadosťou o podporu na Správu Fondov Gábora Bethlena). Kvôli horúčave vraj „museli zmeniť tematiku“, uprednostňovať tzv. vodné programy a tak z nášho slovenského národnostného hľadiska sa napokon uskutočnil iba jeden dôležitý program: stretnutie s členkami miestneho ženského speváckeho zboru.

No a keď sme už pri tej našej slovenčine a slovenskosti, na záver ako Slovák rodený a žijúci v Maďarsku si vyprosím, aby „moja fajta“ bola neustále označovaná za „tóta“, dovolím si vysloviť svoju nespokojnosť s formuláciami, ktoré autor ominózneho príspevku Csaba László Pap použil vo svojom po maďarsky písanom článku zaslanom do Ľudových novín na uverejnenie: „A betelepített lakosság nem tót és nem sváb származású emberekből állt. / ... felkeltsük a tót identitásuk iránti érdeklődést.“

Imrich Fuhl
tajomník VPN ZSM