„Niečo sa končí, niečo sa začína, na tie ťažké dni a noci, sa dnes ľahko spomína. Niečo sa skončí, a pred nami je celý svet, možno schytáme pár modrín, no radšej, než sa za ruku nechať viesť,“ týmito slovami a hudbou hymny Slovensko hľadá Superstar z roku 2005 sa 30. apríla lúčil učiteľský zbor so štrnástimi maturantmi Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti.

Jedenástaci milo prekvapili lúčiacich sa a vyzdobili ich triedu na westernové motívy, veď občas to v ich triede (s 10 chlapcami a 4 dievčatami) vyzeralo ako po prestrelke na Divokom západe. Z dobre známej – svojej – triedy sa mladí dospelí vybrali na rozlúčku so školou. Pochodili každú učebňu gymnázia, od nultého ročníka až po 11. triedu, kde sa patrične rozlúčili s učiteľmi aj študentmi až do posledného zvonenia, ktoré signalizovalo koniec ich stredoškolských rokov. So slzami v očiach a so spevom sa premiestnili do telocvične, kde ich čakali rodičia a celá škola. Riaditeľka Monika Szabová poďakovala učiteľom, ktorých múdrosť a nadšenie boli pre mladých inšpiráciou, rodičom, za ich silu, lásku a obetavosť, a samozrejme rozlúčila sa so študentmi, ktorí sa počas 4-6-8 až 16 rokov vyzbrojili okrem poznatkov a vedomostí zo skúšok, písomiek a stresujúcich testov, aj silou, odvahou, odhodlaním a vytrvalosťou prekonať akékoľvek prekážky, ktoré prinesie život. „Môžete byť hrdí na to, čo ste dosiahli. Ďakujeme vám za to, že ste boli súčasťou našej školskej rodiny, že sme vedeli posilniť vašu slovenskú identitu a že ste nás obohatili svojou prítomnosťou.“ Po slovách riaditeľky nasledovali príhovory a poďakovania 11. triedy v podaní Dóry Trenkovej a Marcella Karakána, ktorí sa lúčili s maturitnou triedou týmito slovami. „Stojíte na prahu dvoch svetov. Na jednej strane máte to, čo ste doteraz zažili – roky strávené v školských laviciach, chvíle, ktoré vás formovali, ktoré vám pomohli pochopiť nielen svet okolo vás, ale aj seba. Na druhej strane je pred vami neznámy svet dospelosti, ktorý vám kladie otázky, na ktoré ešte nemáte odpovede, ale zároveň vás pozýva k tomu, aby ste sa s nimi vysporiadali. Školu by sme mohli prirovnať k orchestru, kde každý nástroj zohráva svoju nezastupiteľnú úlohu a keď sa spoja, vytvárajú nádhernú symfóniu. Máte svoje silné stránky, svoj talent, svoje schopnosti, a práve tieto vytvárajú bohatstvo a krásu školy. Samozrejme, každý orchester potrebuje svojho dirigenta – niekoho, kto udáva rytmus, usmerňuje, motivuje a inšpiruje. V škole to okrem iných vašich učiteľov bola predovšetkým vaša triedna profesorka. Veríme, že rady, ktoré vám dala, skúsenosti a vedomosti, ktoré ste od nej prebrali, budú navždy svetlom, ktoré vám bude svietiť na cestu životom.“

Po vrúcnych slovách 11. triedy sa ujali mikrofónu maturanti. Stella Styevóová a Dániel Ondo so slzami v očiach prečítali ďakovné slová. Po dojemných chvíľach Agáta Kosárová-Bartalosová a Koppány Bene zaspievali nádhernú pieseň a nakoniec sa lúčil učiteľský zbor s už spomínanou pesničkou Teraz je ten správny čas. Po vypustení balónov na nádvorí školy už nebolo času na zasadenie magnólie, darčeka od 11. triedy, ale ešte pred ústnymi skúškami to maturanti aj s triednou profesorkou Marcelou Somogyiovou zvládnu. Ona sa nám aj pochválila, veď zo 14 maturantov sa 12 prihlásilo na ďalšie vysokoškolské štúdium. Traja sa chystajú na Slovensko, Daniela Fridela už aj prijali bez prijímacích skúšok a získal štipendium na štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Deviati sa prihlásili na maďarské univerzity od Corvinus, ELTE, Kodolányi, BGE, Óbudai, Miskolci až po Univerzitu Istvána Széchenyiho. Budú z nich pedagógovia, psychológovia, manažéri, matematici, tréneri, ekonómovia alebo grafici. „Aj ja si odnášam krásne spomienky z triedy, z výletov na Balaton či z posledného do Prahy, veď boli naozaj zohratá trieda, bez hádok a s veľkou podporou rodičov,” vyznala sa M. Somogyiová. Nezostáva nám nič iné, iba držať im palce počas maturít a dúfať, že sa s nimi uvidíme pri veľkej stretávke školy o päť rokov.

(ik)

Foto: Anita Holá