Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a internát v Békešskej Čabe – dôležitá to vzdelávacia inštitúcia dolnozemských Slovákov zažívala 20. júna slávnostné radostné i smutné chvíle. Konal sa tam nielen ceremoniál na záver školského roka 2024/2025, ale okrem ôsmakov sa po štyroch desaťročiach pedagogickej práce rozlúčila so školou jej dlhoročná riaditeľka Edita Pečeňová.

Slávnosti sa okrem učiteľov, žiakov, študentov a ich rodičov zúčastnili aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Erika Tóthova, predseda miestnej slovenskej samosprávy Ondrej Kiszely a predseda Čabianskej organizácie Slovákov Bence Püski-Liker.

Tento deň bol obzvlášť dôležitý pre žiakov ôsmeho ročníka, pre ktorých znamenal aj ukončenie štúdia na základnej škole. Počas slávnosti odzneli recitačné vystúpenia prvákov, právom pyšných na svoje úspechy v gramotnosti v maďarskom a slovenskom jazyku.

Jedným z hlavných bodov podujatia bolo odovzdávanie diamantových certifikátov. Táto pekná tradícia vo svete verejného vzdelávania je venovaná učiteľom, ktorí absolvovali štúdium pred šiestimi desaťročiami a boli vzorom pri výchove mnohých generácií. Tradíciu odovzdávania týchto diplomov na pôde školy počas záverečnej slávnosti zaviedla pred dvadsiatimi rokmi práve odchádzajúca riaditeľka Edita Pečeňová. Diamantové diplomy za veľkého potlesku prevzali tri bývalé učiteľky inštitúcie, t. č. na dôchodku, Alžbeta Huszárová, Zuzana Sztrungová a Judita Vargová.

V tomto školskom roku dve žiačky 11. ročníka, Hanna Krajčoviczová a Bernadett Gulyásová získali národnostné štipendium, ktoré poskytuje vláda Maďarska na podporu zachovania národnostného jazyka a tradícií. Desiatak Zsolt Kocsis a ôsmačka Vanda Cserenyeczová dostali Pochvalu správnej rady, najvyššie ocenenie školy, ktoré sa udeľuje žiakom, ktorí dlhodobo dosahujú vynikajúce študijné výsledky a aktívne šíria dobré meno školy.

Viacerí študenti boli na konci školského roka ocenení knihami aj vďaka podpore rodičov, keďže školská nadácia prispela na knižné odmeny sumou 882 217 forintov z 1 % z daní podporovateľov.

Jednou z najdojemnejších častí slávnosti bola rozlúčka s učiteľmi, ktorí v priebehu desaťročí formovali obraz a ducha školy a tým aj charaktery svojich žiakov. V tomto školskom roku odchádzajú do dôchodku štyria, vrátane riaditeľky Edity Pečeňovej.

Na konci nevšedného školského roka sa prítomným prihovorila aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. „Nevšedný bol preto, lebo všetky naše výchovno-vzdelávacie inštitúcie oslávili 75. výročie svojho založenia... Táto dnešná slávnosť bola zase potvrdením toho, čo nám dokazuje aj tých 75 rokov: je prirodzená vec, že do tejto školy prichádzajú malé deti, po ôsmich alebo dvanástich rokoch ju opúšťajú, do tejto školy prichádzajú pedagógovia a potom tu aj ukončia svoje pôsobenie. Je krásna vec, že si tých, ktorí dávnejšie odišli do dôchodku uctíme tým, že sa im prihovárame pri takýchto krásnych príležitostiach,“ povedala a rozlúčila sa aj v mene prevádzkovateľa inštitúcie s riaditeľkou, ktorá bola dlhé roky tvárou inštitúcie. „Počas jej pôsobenia sa z tejto budovy, do ktorej som kedysi chodila aj ja, stala najkrajšia škola mesta,“ povedala a poznamenala, že aj vďaka doterajšej riaditeľke je škola hniezdom slovenskej národnostnej výučby v Maďarsku a motorom dolnozemskej slovenskej spolupráce.

V mene zverencov sa s riaditeľkou rozlúčila žiačka 11. ročníka Hanna Krajčoviczová, ktorá jej poďakovala za dlhoročnú obetavú prácu a starostlivosť. „Keď prechádzame chodbami školy, jej stopy nájdeme na každom rohu, v poriadku, pokoji, spolupráci. Jej odhodlanie a ľudskosť boli vždy hmatateľné, nielen viedla, ale aj usmerňovala. Nielen učila, ale aj vychovávala, a čo je možno najdôležitejšie, nielen počúvala, ale aj sledovala. Otvárala nám iný svet, svet slovenskej duše. Slovenský folklór nás vrátil k našim koreňom. Naučili ste nás minulosť nielen rešpektovať, ale aj precítiť. Hodiny, na ktorých ste okrem historických faktov občas rozprávali vlastné spomienky, nám dali viac ako akákoľvek učebnica. Dokázali ste zo zabudnutého prachu minulosti vytvoriť hmatateľnú prítomnosť. Vo svete prchavých okamihov, kde podstatou každodenných činností nie je nič iné ako zhon, dokázalo vaše vnímanie upútať našu pozornosť tak, že sme mali možnosť, hoci len na malú chvíľu, zastaviť sa a zamyslieť, naučiť sa vychutnávať hodnoty všedného života,“ povedala. Celý jej príhovor si môžete prečítať nižšie.

Na záver podujatia sa Edita Pečeňová podelila o svoje myšlienky, zhodnotila uplynulý školský rok, vyzdvihla silu jednoty a nádeje do budúcnosti. Tento deň znamenal nielen koniec školského roka, ale aj koniec jednej éry. Rozlúčka a slávnostné uznanie boli dôkazom, že vzdelávanie nie je len o vedomostiach, ale aj o spoločenstve, tradíciách a ľudských väzbách.

Hanna Krajčoviczová

Foto: autorka, internet

Video

Príhovor Hanny Krajčoviczovej na rozlúčku s riaditeľkou Editou Pečeňovou

Vážená pani riaditeľka!

Sú chvíle, keď sa ťažko hľadajú slová, keď ich nahrádzajú naše srdcia. Ťažko sa lúči s človekom, ktorý nielen viedol školu, ale aj dal za nás dušu.

Keď prechádzame chodbami školy, jej stopy nájdeme na každom rohu, v poriadku, pokoji, spolupráci. Jej odhodlanie, jej ľudskosť boli vždy hmatateľné, nielen viedla, ale aj usmerňovala. Nielen učila, ale aj vychovávala, a čo je možno najdôležitejšie, nielen počúvala, ale aj sledovala.

Kým stála na čele školy, otvárala nám iný svet, svet slovenskej duše. Slovenský folklór nás vrátil k našim koreňom. Naučili ste nás minulosť nielen rešpektovať, ale aj precítiť. Hodiny, na ktorých ste okrem historických faktov občas rozprávali vlastné spomienky, nám dali viac ako akákoľvek učebnica. Dokázali ste zo zabudnutého prachu minulosti vytvoriť hmatateľnú prítomnosť. Vo svete prchavých okamihov, kde podstatou každodenných činností nie je nič iné ako zhon, dokázalo vaše vnímanie upútať našu pozornosť tak, že sme mali možnosť, hoci len na malú chvíľu, zastaviť sa a zamyslieť, naučiť sa vychutnávať chvíle všedného života.

Teraz, keď sa musíme rozlúčiť, sú naše srdcia ťažké a zároveň plné vďačnosti. Nechali sme vás odísť, ale nezabudneme. Váš hlas, váš smiech, odovzdávanie vašich ideálov, vaše učenie, vaša láska budú navždy s nami. Neboli ste len riaditeľom, boli ste prítomnosťou.

Koľkým generáciám zostane v pamäti poučenie, oslava, láskavý pohľad prijatia? Koľko študentov, ktorým ste pomohli na ceste, teraz sami pokračujú v tom, čo ste ich naučili? V dôstojnosti, trpezlivosti, úcte k hodnotám?

Nech je čas, ktorý je pred nami, teraz o vás.

Nech sú vaše dni pokojné, pestré a bohaté, ako spomienky, ktoré na vás máme. Ak sa niekedy obzriete späť, nemyslite na ťažkosti, na noci, keď ste boli zaťažená zodpovednosťou z rozhodnutí, myslite na smiech, lásku svojich kolegov a na mnohé srdcia, ktorých ste sa dotkli.

Ďakujeme, že ste tu boli pre nás! Ďakujeme, že ste boli s nami!