Je to tak. Rok ubehol ako voda a my sme na konci školského roka naplneného prácou, aktivitami, stretnutiami, povinnosťami, radosťami i starosťami. Prišiel zaslúžený oddych – letné prázdniny. Určite budú plné dolnozemského slnka, veselého smiechu a hier.

V nedeľu, 22. júna, sa žiaci Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši slávnostne rozlúčili so školským rokom, školou, spolužiakmi, učiteľmi, ale hlavne s ôsmakmi, ktorí odchádzajú na stredné školy. V telocvični vyzdobenej kvetinovými girlandami riaditeľka Mariana Bajczerová Melegová privítala všetkých žiakov, rodičov a hostí – primátora mesta Zoltána Zsuru, viceprimátora Zoltána Horvátha, predsedníčku Slovenskej národnej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzanu Laukovú, vedúcu materskej školy Ágnes Sántovú Farkasovú, riaditeľku maďarskej základnej školy Máriu Tuskovú, evanjelického farára Attilu Spišáka a zástupkyňu rodičov Andreu Boborovú Kovácsovú. Hneď na začiatku predstavila všetkých žiakov, ktorí nielenže usilovne pracovali, ale získali aj vynikajúce výsledky v škole a na rôznych športových, jazykových, tvorivých, matematických, literárnych a umeleckých súťažiach, medzinárodných súťažiach i kultúrno-spoločenských akciách. Tí najlepší si odniesli knihy a malé darčeky. Zároveň dostali poďakovanie aj pripravujúci učitelia.

V druhej časti programu bola rozlúčka ôsmakov. Najprv sa riaditeľka pamätnou keramikou poďakovala tým, ktorí úspešne reprezentovali Detský umelecký súbor Harmónia počas svojej školskej dochádzky. Potom sa s odchádzajúcimi za všetkých spolužiakov rozlúčili siedmačky Petra Bodová a Anna Boborová. Pri znení príjemnej hudby odovzdali siedmaci každému ôsmakovi tanistru a kvet. Objatia, vážne tváre, slzy na krajíčku a posledný podpis. Na konci symbolické gesto, tanistru dostala aj ich triedna Aliz Patakiová.

Potom sa lúčili ôsmaci. S mladšími súputníkmi sa rozlúčili Bianka Nagyová a Hanna Gibalová, učiteľom za všetko poďakovali Boglárka Hajduová a Zorka Rocskárová, rodičov svojimi slovami vďaky rozplakali Ruženka Spišáková a Bianka Hroncsoková. Už len posledná pieseň na rozlúčku. Ozval sa veľký školský zvonec. Spieval smutným hlasom. Po škole sa vinul zástup najstarších žiakov. Viedli ho riaditeľka s triednou učiteľkou. Pomalým krokom prešli celú školu. Bola to tichá rozlúčka s milovanou triedou a priestormi, kde prežili osem plodných rokov, kde z malých detí vyrástli takmer dospelí ľudia. Ostanú po nich spomienky a nové tablo. Dovidenia, žiaci! Nech sa Vám v tom veľkom svete darí! Veľa šťastia!

(MM)

Foto: autorka