Konečne je tu jar! Dni sú nielen slnečnejšie ale aj dlhšie, príroda sa prebúdza k životu, stromy sa pomaly zelenajú, všade počuť spev vtákov a na mnohých miestach už privítali aj prvé bociany. Lúče jarného slnka prehriali premrznutých, zamračených ľudí, ktorí konečne mohli odložiť zimné bundy a obliecť sa do ľahšieho, a nielen fyzicky, ale aj duševne sa pripraviť na prichádzajúce sviatky.

Príchod jari oslavuje aj množstvo ľudových zvykov, ale najviac očakávaným sviatkom je Veľká noc. Pre kresťanov je to najväčší sviatok cirkevného roka, keď si pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľká noc je preto nielen oslavou jari a prebúdzajúcej sa prírody, ale predovšetkým duchovnou obnovou, časom pokoja, zamyslenia a vďačnosti. Je to sviatok, ktorý napĺňa srdcia veriacich radosťou a vierou vo večný život.

Počas Veľkej noci stíchnu zvony. Od Zeleného štvrtku až do Bielej soboty ich v katolíckych kostoloch nahrádza zvuk rapkáčov a kľagotiek, ktorý je symbolom stíšenia a smútku počas utrpenia a ukrižovania Ježiša Krista. Táto tradícia dodnes žije v mnohých slovenských obciach, kde chlapci a mládenci s rapkáčmi prechádzajú dedinou a oznamujú čas modlitby.

Zvyky v strednej Európe sú si veľmi podobné, predsa sa však líšia, aj na území Maďarska oslavujú Veľkú noc v rozličných regiónoch rozličnými tradíciami. Aby členovia Kultúrneho spolku pre Mlynky priblížili pilíšske tradície Slovákov, začiatkom marca prijali pozvanie do budapeštianskej anglicko-maďarskej dvojjazyčnej materskej školy Sedmokráska v 3. obvode.

V rámci multikultúrneho projektového týždňa sa predstavitelia združenia – Levente Galda, podpredsedníčka slovenskej samosprávy v Starom Budíne Alžbeta Galdová a Melinda Cserná – s deťmi hrali, spievali a tancovali. Na programe sa zúčastnilo sto multikultúrnych detí z celého sveta, z ktorých mnohé nepoznali ani len tradíciu polievačky.

Levente Galda deťom pútavo rozprával o všetkých významných veľkonočných zvykoch. Vysvetlil im nielen význam stíšenia zvonov a ich nahradenia rapkáčmi počas veľkej noci, ale aj to, prečo na Veľkonočnú nedeľu dievčatá zbierali vajíčka, čo symbolizuje polievanie a šibanie, ako sa pletú korbáče a aký význam majú farebné stužky na nich. Deti sa dozvedeli aj o tradičných veľkonočných jedlách, ktoré nesmú chýbať na sviatočnom stole. Počas zamestnania im ukázal ručne upletený korbáč a nádherne maľované vyfúknuté vajíčka, ktoré si deti mohli zblízka prezrieť, všetko, prirodzene, hravou formou prispôsobenou najmenším.

Deti aj učitelia sa naučili slovenské kruhové hry a pohybovú pieseň „Hlava, ramená, kolená päty“, ktorú môžu neskôr využiť aj pri svojej práci. Žiariace oči, úsmevy a spev prítomných detí potvrdili, že sú otvorené a vnímavé voči všetkému novému – aj keď nerozumejú jazyku. Dôležité je odovzdávať tradície s láskou a nadšením.

(ik)

Foto: autorka