Dňa 30. apríla sa v priestoroch Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe uskutočnila slávnostná rozlúčka s maturantmi. Táto významná udalosť, na ktorú inštitúcia pod vedením povereného riaditeľa Zsolta Liptáka pozvala rodičov, hostí a celú školskú komunitu, predstavovala pre deviatich končiacich študentov symbolický predel medzi svetom detstva a dospelosti.

Program slávnosti otvoril básnický prednes, ktorý metaforicky opísal premenu mladých ľudí, ktorí už nie sú len deťmi v pyžamách, ale dospelými ľuďmi hľadajúcimi svoju vlastnú cestu cez neznámo. Od spolužiakov z 11. ročníka zazneli slová plné úcty a spomienok na spoločne strávené chvíle, pričom zdôraznili, že rozlúčka je nielen koncom jednej etapy, ale aj začiatkom novej, vzrušujúcej cesty. Maturanti si počas slávnosti prevzali ocenenia a vypočuli si príhovory, v ktorých pedagógovia osobne vyzdvihli ich individuálne úspechy, od umeleckého nadania po športové výkony a akademické výsledky. Celá slávnosť bola oslavou kultúrneho dedičstva, slovenského jazyka a hodnôt, ktoré si títo mladí ľudia odnášajú do svojho ďalšieho života. V slávnostnom príhovore riaditeľa Zsolta Liptáka zaznelo srdečné privítanie maturantov, ich rodičov a celého pedagogického zboru, pričom zdôraznil, že na tejto slávnosti sa stretáva radosť so smútkom. Vyzdvihol dôležitosť slovenského gymnázia, ktoré žiakom odovzdalo nielen vedomosti, ale aj hlboký vzťah k histórii predkov a pokladom jazyka a kultúry.

Počas odovzdávania ocenení boli predstavené výrazné osobnosti ročníka, ako napríklad Emma Dorottya Bíróová, ktorá sa vyvinula v sebavedomú mladú dámu a oporu triedy, alebo Bernadett Gulyásová, opísaná ako skutočná polyhistorka ovládajúca tri jazyky a vynikajúca športovkyňa. Riaditeľ neopomenul ani Hannu Krajcsoviczovú, motor triedy s vynikajúcimi študijnými výsledkami, a Árona Lakatosa, u ktorého sa nadanie k tancu spája s logickým myslením. Balázs Palicska bol ocenený za svoj kritický prístup a snahu o dokonalosť, zatiaľ čo Tamás Püski si získal srdcia svojím humorom a disciplínou získanou z ľudového tanca. Luca Szabadiová zaujala svojou všestrannosťou v silovom trojboji aj v študijných súťažiach a Julianna Vargová získala certifikát zo znalostí jazyka na vysokej úrovni. Réka Vozárová prešla tichou, no pôsobivou premenou v samostatnú a cieľavedomú osobnosť. Učitelia vyjadrili hrdosť, že mohli byť svedkami ich dospievania a zdôraznili, že brány školy im zostanú navždy otvorené.

Samotní maturanti v druhej časti svojho rozlúčkového programu adresovali slová vďaky svojim učiteľom, ktorí ich formovali nielen ako študentov, ale aj ako ľudí. Špeciálne poďakovanie mladých patrilo bývalej riaditeľke školy Edite Pečeňovej za hodiny slovenskej vzdelanosti, hoci priznali, že dodržiavanie termínov nebolo vždy ich silnou stránkou. Spomenuli tiež riaditeľa Zsolta Liptáka, ktorý im ako učiteľ telesnej výchovy venoval nielen tréningy, ale aj množstvo spomienkových programov. Pani učiteľka Marianna Fábiánová sa stala v ich očiach digitálnou majsterkou, ktorá ich sprevádzala svetom informatiky a umelej inteligencie, pričom nezabudli na jej štedrosť v podobe čokolády. Nezabudnuteľné zostanú aj hodiny matematiky so Zoltánom Csiborom, kde sa žiaci vďaka jeho rozprávaniu cítili súčasťou jeho príbehov, aj keď občas namiesto kníh vytiahli karty. Klára Bagyinková Albertiová ich naučila milovať volejbal a spravodlivo rozhodovať zápasy. Róbert Galát vniesol do vyučovania slovenčiny intenzitu a humor, často spojený so spoločnými hrami. Ildikó Kissová Szabová ich na hodinách prírodných vied fascinovala svojím nadšením, ktoré prekonalo aj únavu z náročných cvičení a Andrea Kosárosová im odovzdala nielen chemické vzorce, ale aj praktické rady do života. Rozlúčka pokračovala spomienkami na hodiny výtvarnej výchovy s pani učiteľkou Juditou Molnárovou Pribojszkou, ktorá v každom diele dokázala nájsť niečo zázračné a podporovala ich umeleckú kreativitu. Pán učiteľ Ákos Tarkó im na telesnej výchove doprial čas na aklimatizáciu, no nezabudol ich povzbudiť pri testoch zdatnosti. Maturanti si s láskou spomenuli aj na svoje začiatky v základnej škole pod vedením Alžbety Szoszkiovej a Kataríny Korcsolyánovej, ktoré ich držali za ruky pri vstupe do sveta vzdelávania. Zuzana Benková im zostane v pamäti vďaka hodinám gramatiky a literatúry, ktoré boli plné spoločných zážitkov a formovania ich literárneho cítenia. Špeciálne miesto v ich srdciach patrí triednej učiteľke Kataríne Páskujovej, ktorá ich sprevádzala celé štyri roky. Spoločne s ňou prežívali školské oslavy, výlety – najmä ten do Szilvásváradu – a vždy v nej našli oporu, či sa potrebovali vyplakať na ramene alebo spoločne zasmiať. Maturanti vyjadrili presvedčenie, že vedomosti, priateľstvá a hodnoty nadobudnuté na tejto škole budú pevným základom pre ich budúcnosť v dospelom svete.

Záverečné akordy slávnosti patrili symbolickému aktu, kedy maturanti odovzdali školskú zástavu svojim nasledovníkom z jedenásteho ročníka. Tento moment nebol len formálnym gestom, ale vyjadrením kontinuity slovenskej vzdelanosti a hrdosti, ktorá sa medzi múrmi tejto inštitúcie dedí z generácie na generáciu. Keď chodbami naposledy zaznel hlas školského zvonca, určený práve im, v nejednom oku sa zaleskla slza – nebola to však slza smútku, ale vďaky za roky, ktoré ich formovali z hravých detí na odhodlaných mladých ľudí. Ako v záverečnom prejave pripomenuli študenti 11. ročníka, hoci sa dvere gymnázia za maturantmi zatvárajú, ich stopy tu zostávajú nezmazateľne vryté v spoločných zážitkoch, vtipných historkách z prestávok aj v úspechoch, ktoré dosiahli. S kyticami kvetov v rukách a hlavami plnými snov sa rozutekali do sveta, s vedomím, že v Békešskej Čabe je miesto, kde budú vždy vítaní.

Rozlúčková slávnosť tak nebola len koncom jednej kapitoly, ale veľkolepým prológom k ich vlastným životným príbehom, ktoré začínajú písať práve dnes, posilnení vedomosťami a láskou svojich učiteľov.

Greguš

Foto: autor