Javisko sarvašského divadla Cervinus Teátrum bolo 9. mája dejiskom 31. ročníka divadelnej prehliadky Deti deťom. Podujatie organizované Slovenským divadlom Vertigo, nie je len obyčajným festivalom, ale tiež manifestom zachovania národnej identity a jazyka prostredníctvom umenia.

Riaditeľka Vertiga Margita Garajszká hneď v úvode zdôraznila, že pre divadelnú kultúru Slovákov žijúcich v Maďarsku majú školské divadelné krúžky a súbory nezameniteľnú úlohu, pretože práve v nich sa rodí budúcnosť slovenskej reči a kultúrneho povedomia. Atmosféra v sále bola presýtená očakávaním a hrdosťou, keďže sa tu zišiel rekordný počet detí, ktoré počas celého roka usilovne pracovali na svojich predstaveniach a filmoch. Riaditeľka hostiteľského kultúrneho stánku Zuzana Dósová vo svojom príhovore vyjadrila radosť nad tým, že javisko národnostného divadla ožíva práve detským hlasom. „Je to krásny pohľad, že sa toľko mladých zaujíma o divadlo. Ja učím malé deti v dramatickom krúžku a myslím si, že budúcnosť je vaša a my sa budeme na vás spoliehať,“ uviedla Z. Dósová. Organizátori nezabudli ani na pedagogický zbor a vedenie Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši, ktorým vyjadrili osobitnú vďaku za technickú aj morálnu pomoc pri zabezpečení chodu festivalu, vďaka čomu sa účastníci cítili ako doma. Programová ponuka prehliadky bola rozmanitá a siahala od klasickej dramatizácie až po moderné filmové spracovania. Ako prvé sa na javisku predstavili deti zo Základnej školy v Číve inscenáciou Ako ocko varil, ktorá hravou formou spracovala literárny námet Marty Hlušíkovej. Nasledovala divadelná skupina z Nového Mesta pod Šiatrom s ľudovou rozprávkou Ďuro-Truľo, ktorá divákov pobavila komickými situáciami naivného hrdinu. Slovenský Komlóš prispel inscenáciou Noc v lese a medzinárodný rozmer podujatiu dodalo hosťujúce Užhorodské lýceum č. 4 s hĺbavou hrou Desať zlatých, ktorá tematizovala hľadanie vlastnej identity a koreňov. Dramatický krúžok sarvašskej slovenskej školy uzavrel divadelnú sekciu originálnou úpravou Katka Husiarka, kde známeho Husiara Maťka vystriedala nemenej odvážna Katka.

Člen odbornej poroty Peter Hudák sa vo svojom hodnotení hlboko zamyslel nad významom týchto stretnutí. Vyzdvihol nielen pedagogickú prácu učiteľov, ale predovšetkým emóciu, ktorú deti vniesli do každej vety. „V čase, keď každý meria svoj čas na peniaze, to nie je málo, keď sa stretnete a venujete čas niečomu, z čoho vlastne nemáte iný osoh, len to, že niekomu – i sebe – urobíte radosť,“ konštatoval P. Hudák. Podľa jeho slov je nesmierne dôležité, že aj po mnohých generáciách od príchodu Slovákov na Dolnú zem stále znie slovenčina z mladých úst, a to aj tých detí, ktoré na Slovensku ešte nikdy neboli. Divadlo im dáva priestor byť medzi svojimi, cítiť sa akceptovaní a učiť sa jazyk prirodzenou, hravou formou. Novinkou v histórii festivalu bolo zapojenie samotných detí do hodnotiaceho procesu. Prvýkrát mali mladí diváci možnosť stať sa detskou porotou a hlasovať za predstavenie, ktoré ich najviac oslovilo. Tento prvok vniesol do sály novú energiu a pocit zodpovednosti za spoločné dielo. Cenu detského diváka si napokon odniesla škola zo Sarvaša za inscenáciu Katka Husiarka, čo potvrdilo, že téma odvahy a spravodlivosti rezonuje u divákov bez ohľadu na vek. Margita Garajszká pred vyhlásením výsledkov povzbudila všetky súbory a ponúkla im možnosť osobných konzultácií s odborníkmi, čím podčiarkla edukačný charakter podujatia.

Popoludňajšia časť festivalu patrila 3. ročníku filmového festivalu Deti nakrúcali deťom, kde sa predstavili žiaci zo Sarvaša, Komlóša a Užhorodu svojimi autorskými snímkami. Filmová porota, zložená z redaktorov slovenského vysielania Maďarskej televízie Zuzany Antalovej a Jána Benčika, neskrývala nadšenie z kreativity mladých tvorcov. Ján Benčik ocenil najmä prácu s humorom a schopnosť detí pretaviť každodenný život do filmovej reči. Zároveň vyzval mladých filmárov, aby sa v budúcnosti nebáli spracovávať aj lokálne tradície či každodenný život vo svojich osadách, čím by vytvorili vzácny dokument o súčasnom živote slovenskej národnosti.

Záver prehliadky patril inscenáciám, ktoré vznikli počas letného divadelného tábora Slovenského divadla Vertigo. Hry Fluvius Vagus (Príbeh o rieke Váh) a O pani Nespokojnej ukázali výsledok intenzívnej spolupráce detí z rôznych kútov Maďarska – od Budapešti až po Békešskú Čabu. Tieto predstavenia boli symbolickou bodkou za dňom plným umenia, dokazujúc, že divadlo vie spájať komunity roztrúsené po celej krajine. Zakladateľka a bývalá riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová pripomenula históriu festivalu siahajúcu až do roku 1993 a vyjadrila hlbokú vďaku všetkým, ktorí po tri desaťročia udržiavajú túto tradíciu nažive.

Podujatie podporené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí tak opäť potvrdilo, že sarvašské javisko zostáva pevným pilierom slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Deti deťom nie je len o naučených textoch, ale o pocite spolupatričnosti, ktorý tieto deti spája s ich predkami a širšou slovenskou komunitou. Každý potlesk v sále bol uznaním nielen za herecký výkon, ale aj za odvahu a vytrvalosť pri zachovávaní materinského jazyka v národnostnom prostredí. Festival ukázal, že kým budú existovať zanietení pedagógovia a tvorivé deti, slovenská reč v Maďarsku nezostane len v učebniciach, ale bude naďalej živá, dynamická a inšpirujúca.

Greguš

Foto: autor