Jeseň na dedine je vždy pestrá. Začína sa škola a začínajú sa aj rôzne programy. V tomto roku sa do 1. ročníka základnej školy zapísalo 11 žiakov, z ktorých sa každý učí po slovensky pod vedením učiteľky Kataríny Szabóovej Szászovej.

Potešili sme sa, keď nás začiatkom septembra navštívil generálny konzul Slovenskej Republiky Igor Furdík a odovzdal deťom slovensko-maďarské slovníky, ktoré boli zakúpené z grantu Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Žiaci mu zaspievali niekoľko slovenských piesní. Generálny konzul sa porozprával s vedením školy a s učiteľmi slovenčiny o situácii výučby slovenčiny.

Kétšoproň je dedina, kde sa väčšina obyvateľstva zaoberá poľnohospodárstvom, a viacerí žili na sálašoch. Dedine hovoria, že je to usadlosť so sálašmi. Slovenská samospráva spolu so Slovenským folklórnym spolkom Horenka sa dohodli, že ukážu deťom, ako sa kedysi lámala kukurica. Vďaka verejnoprospešnému spolku „PONT-MI”, naše podujatie sa mohlo konať na sálaši, ktorý sa nachádza pri hlavnej ceste. Kukuricu sme lámali na poliach Pavla Petrovského. Nalámanú kukuricu sme odviezli na voze, spolu s prvákmi a druhákmi. Väčšie deti sa vybrali so svojimi učiteľkami na cyklistickú túru. Na sálaši nám teta Piroska Majerníková porozprávala o jesenných prácach v minulosti a na čo používali kukuricu. Potom sme spolu spievali a šúpali kukuricu. Imro Egri mal šťastie, našiel červenú kukuricu a mohol ísť „spať”. Niektorí žiaci si potom urobili všelijaké predmety zo šúpolia a mohli aj vyrezávať tekvice. No a ako hovorí staré príslovie: „Bez práce nie sú koláče”, ochutnali sme makovníky, orechovníky, pagáče, ktoré pre nás upiekli v peci členky spolku Horenka.

Začiatkom novembra sme sa stretli pri kríži, ktorí sme postavili roku 2013 na pamiatku našich predkov, po ktorých sme zdedili slovenskú reč. Pamiatka zosnulých je čas, keď živí spomínajú na tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Spolu sme sa pomodlili za našich predkov a za „našu Slovač”.

Erika Tóthová

Foto: autorka