Zbierka v Dome Reneé Erdősovej v XVII. obvode Budapešti

Znovuosídlovať Kerestúr (Rákoškerestúr, XVII. obvod Budapešti) Slovákmi po spustošení Turkov začal v rokoch 1725-1727 zemepán Ján Podmaniczký I. zo svojho panstva v Asóde, neskoršie aj zo svojich majetkov v Novohradskej župe. V tomto procese pokračovali aj jeho potomkovia, ktorí v druhej polovici 18. storočia sem zavolali Nemcov predovšetkým z územia Rakúska. Nemci boli výlučne evanjelického vierovyznania, kým medzi Slovákmi boli aj evanjelici, aj katolíci.

Príslušníci dvoch národností žili oddelene, Nemci sa usadili na území smerom na Pešť, v tzv. Nemeckej dedine, kým slovenská časť obce sa nachádzala smerom na Rákoscsabu. Do polovice 19. storočia mali prevahu evanjelici, avšak v druhej polovici tohto storočia dedinu už obývali vo väčšom počte katolíci.

O minulosti kedysi samostatných obcí, ktoré v súčasnosti tvoria XVII. obvod hlavného mesta svedčí aj výstava v priestoroch Domu Reneé Erdősovejs výstižným názvom Križovatky. Poetka a spisovateľka židovského pôvodu z okolia Nových Zámkov žila v tejto impozantnej budove v rokoch 1927-1944, od roku 1990 tu funguje galéria, ako aj miestna historická zbierka, jej exponáty tvoria predmety bývalého Národopisného pamiatkového domu. Ten fungoval v rokoch 1970-78 v samostatnej budove, zbúranej počas výstavby obrovských sídlisk v obvode.

Pamiatke znovuzakladateľov Kerestúru je venovaná osobitná miestnosť v Dome R. Erdősovej, kde si návštevníci môžu pozrieť fragmenty z hmotnej ľudovej kultúry a duchovného života Slovákov a Nemcov tejto lokality.

csl

Foto: autor