Obec Pitvaroš má ani nie 1300 obyvateľov, no má všetky potrebné inštitúcie na fungovanie obce. Ich prevádzkovanie niečo stojí. Avšak spotrebu elektriny za ostatných pár rokov sa obci podarilo znížiť o 88% a plynu o 91%.

Okrem toho volený zbor znížil daň za priemyselnú činnosť na 1,4 %, komunálna daň je 5000 forintov ročne a úplne zrušili zdanenie turizmu. Preto sme položili starostovi obce Tiborovi Radóovi otázku: Čo také objavili v Pitvaroši?

– Pitvaroš je jednou z najslnečnejších obcí Maďarska. Preto budujeme od roku 2010 energetické investície obce tak, aby jedna nadväzovala na druhú. Môžem povedať, že sa nám už všetky vložené náklady prinavrátili. Rôzne technológie, solárne panely, slnečné kolektory a tepelné čerpadlo sa nám darí kombinovať a stupňovať ich efektivitu. V roku 2013 sme za premyslené budovanie energetického systému a uvedomelej ochrany klimatických podmienok vo verejných investíciách dostali ocenenie „Klimasztár“. Systém sme vybudovali tak, aby vyhovoval našej spotrebe a tak musíme za dodávky elektriny zaplatiť len rozdiel, čo je v priemere ročne asi 30 tisíc forintov. V lete totiž, keď sa nekúri, odvádzame nadbytočnú vyprodukovanú energiu poskytovateľovi služieb, spoločnosti ÉMÁSZ, a v zime, ju dostaneme späť na vykurovanie a osvetlenie. Preto sme napríklad v budove školy nižšieho stupňa, a verejnej kuchyne, ako aj v kultúrnom dome odmontovali plynové kúrenie. Vykurujeme elektrinou, pričom za ňu nemusíme platiť. Preslávili sme sa tým, že v Pitvaroši je na 1300 obyvateľov 2300 solárnych článkov, ktoré „zarobia“ na prevádzku našich inštitúcií. Už platíme faktúry za elektrinu iba za niekoľko inštitúcií, ktoré sa však čoskoro nasťahujú do novovybudovaných moderných priestorov, vyhovujúcich požiadavkám využitia alternatívnych energetických zdrojov.

– Používanie slnečných kolektorov a solárnych panelov na výrobu elektriny znamená nejaké mimoriadne náklady?

– Za využívanie produktov na výrobu alternatívnej energie neplatíme. V Európskej únii, a tým aj v Maďarsku, bol zavedený recyklačný poplatok, ktorý je zabudovaný nielen do elektronických zariadení, ale aj do ceny minerálky v plastových fľašiach. Len pre zaujímavosť, pri kúpe mobilného telefónu zaplatíme poplatok, ktorý je viac, než päťnásobne vyšší ako v prípade solárnych panelov. A pritom mobily sa nekupujú na 25-30 rokov.

– Môžem sa opýtať na výšku investičných nákladov?

– Budujeme postupne, preto uvediem len toľko, že tie náklady, ktoré nás stáli jednotlivé kroky pred piatimi rokmi, by dnes stáli viacnásobok. Všetko, čo sme zabudovali, sme získali z rôznych grantov a súbehov. A hlavne, nesedíme na vavrínoch. Plánujeme vyrábať cukor, pestujeme rýchlorastúce cisárske stromy, máme ich 1500 kmeňov, a venujeme sa aj lesnému hospodárstvu. Konča dediny vyrástol solárny park, a v procese povoľovania je budovanie ďalšieho. Potom pripadnú na každého občana už 3 solárne panely, hoci to nie je obecná investícia, aj z toho má obec osoh. Čo ušetríme na nákladoch, z toho môžeme financovať výdavky, v obci potrebnú údržbu a opravy chodníkov, cintorína.

(etre)

Foto: Dóra Radó-Hájas