V peknú slnečnú októbrovú sobotu v široko-ďaleko známej novohradskej obci Hollókő (po slovensky Holovka aj Holovce, doslova Havraní kameň) sa konali tradičné oberačkové slávnosti so sprievodom, folklórom, jedlom, pitím a všetkým, čo k nim patrí.

Na niekoľko hodín sa podarilo (z nášho hľadiska pozitívne) zmeniť aj národnostné zloženie výkladnej dedinky, k jednému percentu oficiálne hlásiacej sa k miestnej Slovače totiž pribudli plné dva autobusy podpilíšskych Senváclavčanov na čele s ich slovenskou samosprávou.

Havraní kameň Pilíšanom pripomínal ich senondrejský skanzen, v skutočnosti však skanzenom nie je, veď ide o obývanú dedinu s menej než štyristo „domorodcami“. Tento malý klenot ľudovej architektúry láka turistov, keďže je to celosvetovo prvá dedina zapísaná v roku 1987 na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ďalšou bol Vlkolínec na Slovensku. Jeho predstavitelia pred podaním svojej žiadosti zbierali skúsenosti aj tu, v dedinke, ktorá je stále živá a ktorú ročne navštívi približne 80-tisíc turistov. Láka ich sem nielen jedinečná architektúra, ale aj kováčske a hrnčiarske dielne, domácka výroba syrov, múzeum bábik v ľudových krojoch a možnosť zúčastniť sa mini kurzov tradičných remesiel a zvyklostí.

(-hl)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria