Klub slovenských dôchodcov v Budapešti zorganizoval výlet na Slovensko, na festival vinobrania na Starú Horu pri obci Sebechleby.

Tento program bol veľmi vábivý, preto sa prihlásili mnohí. Ako zvyčajne sme nastúpili do autobusu v XIII. obvode, pri Slovenskej škole. Počasie v októbri býva už chladné, ale ešte slnečné. Bolo to tak aj teraz, keďže ráno ešte nebolo jasné, ale cestou sa pomaly vyčasilo.

Vyrazili sme smerom na sever, pred obcou Hontianske Nemce sme odbočili doľava a onedlho sme sa dostali do obce Sebechleby, ktorá patrí do hontianskeho regiónu. Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza na zakladacej listine opátstva v Bzovíku z r. 1135. V r. 1418 obec sa stala mestečkom, kde sa presťahovalo vedenie hontianskej stolice.

Pýchou obce je vinohradnícka osada Stará Hora, ktorá bola v r. 1981 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Nachádza sa tu 140 pivníc, z toho 83 je vyhlásených za kultúrnu pamiatku. Vinohradnícka osada s vínnymi domčekmi a s podzemnými priestormi vznikla pôvodne ako do tufu vyhĺbené diery – útočisko pred Turkami. Keď sa v okolí Sebechlieb neskôr začalo pestovať hrozno, využívali obyvatelia podzemie ako pivnice. V r. 1732 postavili v osade kaplnku zasvätenú patrónovi vinohradníkov sv. Urbanovi.

Každoročne sa tu organizuje oberačka po sebechlebsky – deň otvorených pivníc spojený s ochutnávkou vína. Pred každým domčekom bolo možné ochutnať burčiak, k tomu pagáče, lokše alebo koláče.

Na oboch stranách kľukatej poľnej cesty medzi domčekmi boli stánky s rôznym tovarom. Bol veľký výber domácich a remeselníckych výrobkov. Taktiež bolo možné kúpiť na pamiatku handrové bábiky či aj krojované bábiky, rôzne mastičky a liečivé rastliny, medovníky, atď. V jednom stánku bol veľký výber syra, tam bolo možné kúpiť aj malé syrové pareničky s cesnakom.

Pred väčšími pivnicami boli stoly a lavice a bolo možné objednať si jedlo. Na niektorých miestach varili guláš v kotle, inde ponúkali klobásy, na viacerých miestach mali pečené kačacie stehná s lokšami a dusenou kapustou. Pri týchto miestach sa občas objavili menšie skupiny hudobníkov a zahrali pekné ľudovky. Teda nálada bola fantastická.

Samozrejme, bolo tam aj veľké javisko, kde od 10. hodiny predpoludním až do pol štvrtej nad ránom vystupovali rôzne kultúrne súbory. Aj naša skupina si vypočula piesne a kochala sa v tancoch a pekných krojoch tanečných súborov.

Žiaľ, čas rýchlo ubehol a my s krásnymi zážitkami sme si sadli do autobusu, ktorý nás zaviezol späť do Budapešti. Ďakujeme vedeniu Klubu dôchodcov, že nám zorganizoval taký nezabudnuteľný výlet.

Ružena Czifrová

Foto: autorka