Slováci z Poľného Berinčoku si v auguste urobili výlet do Hrušova na Slovensku. Zaujala ich totiž myšlienka hrušovského festivalu, ktorý usporadúvajú takmer štvrťstoročie.

Tohto roku sa prezentácia obce Hrušov Hontianska paráda konala 16.-18. augusta. Cestu Poľnoberinčanov podporila aj Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku, aj vďaka tejto podpore sa cesty mohlo zúčastniť 50 výletníkov.

V deň odchodu z domu využili členovia cestovateľskej skupiny na to, aby si obzreli artefakty múzeí v Mezőkövesde, tam zbierku ľudového umenia matyó, a tiež dedinské múzeum a hrad v Hollókő. V sobotu pokračovali v ceste a usilovne zbierali zážitky na Hontianskej paráde, ktorú usporiadali za pomoci obyvateľov celej dediny po 24. raz. Interaktívnym spôsobom predstavili, ako robili predkovia v Honte poľnohospodárske práce, ako zbierali úrodu, ba aj to, ako miesili cesto na chlieb, či česali vlnu. Predstavili však celú paletu pracovných procesov na dedine, ktorú museli obyvatelia vykonať na svoj osoh. Tri javiská obce zatiaľ obsadili rôzne súbory pestovania tradičného ľudového umenia. Komu by tento druh kultúrneho vyžitia nebol stačil, ten sa mohol ponoriť do bohatého výberu ľudovo-umeleckých výrobkov na jarmoku. Svoje diela ponúkali a predávali renomovaní tvorcovia z okolia Hrušova. Vyberať si však bolo možné aj z rôznych slovenských špecialít, tradičných i menej známych pochúťok, ako sú bryndzové halušky, kapustnica, cibuľový chlieb, zemiakový posúch. A nechýbalo slovenské pivo. V sobotu popoludní sa k výletníkom z Poľného Berinčoku pridali aj slovenskí priatelia zo Senodreja. Spolu bola zábava ešte radostnejšia. V nedeľu dopoludnia výletníci ešte „dobyli“ hrad Čabraď, kedysi dávno dômyselne postavený ako spojenie nádhernej prírody a umu hontianskych predkov. Stavitelia hrad situovali na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán.

Pútnici z Poľného Berinčoku sa cestou domov zastavili odpočinúť si pri jazere v Banke. Už vtedy sa však pretekali v rozprávaní si zážitkov z trojdňového výletu, na ktorý budú ešte dlho spomínať.

Juliana Borguľová/Kru

Foto: autorka